Koncepcia chovu kôz na Slovensku pre roky 2006 2010 Úvod V minulosti boli vypracovávané koncepcie rozvoja chovu kôz s cieľom zabezpečiť stabilitu tohto odvetvia. Koncepcie vždy vychádzali zo súčasného stavu a na základe súčasnosti boli vypracované výhľady do budúcnosti. Vypracované koncepcie chovu však boli vždy špecifické, napriek skutočnosti, že kozie mlieko má vysoké nutričné vlastnosti, zvieratá sú schopné využiť rastliny, ktoré nedokážu spásať iné druhy prežúvavcov, bola zaznamenaná stagnácia chovu a opatrenia v koncepcii sa neplnili. Krátko po zmene politického a ekonomického systému, bola v roku 1993 vypracovaná koncepcia rozvoja chovu kôz. V nej autori predpokladali, že v roku 2005 sa bude na Slovensku chovať 92 tisíc kôz (v prvom variante), resp. 130 tisíc kôz (v druhom variante). Aj keď sa vzhľadom na očakávaný záujem o chov oviec počty zvierat nedosiahli, aj napriek tomu došlo približne o 60 % nárast počtu kôz v porovnaní s rokom 1993 a dnes sa na Slovensku chová približne 39 tis. kôz. Chov kôz má svoje špecifiká v porovnaní s chovom ostatných druhov hospodárskych zvierat. Pre tento druh zvierat je na Slovensku charakteristické, že na rozdiel od iných druhov hospodárskych zvierat, je takmer celá populácia zvierat chovaná v podmienkach drobnochovu. Táto črta vytvára určité osobitosti pri riadení resp. usmerňovaní. V predkladanej koncepcii uvažujeme vo výhľadovom období so stabilizáciou početných stavov kôz. Zvieratá môžu byť významným prvkom pri samozásobení obyvateľstva, najmä v niektorých regiónoch Slovenska. Dôkazom perspektívy chovu kôz sú trendy vo svete. Počty kôz sa výrazne zvýšili v minulom roku v USA. Podobný trend je aj v Austrálii, ale aj v niektorých krajinách EÚ (Nemecko, Holandsko, Spojené Kráľovstvo, Portugalsko, ale aj Malta, Luxembursko). 1. Analytická časť Počet kôz chovaných na Slovensku nie je stabilný a vzhľadom na organizáciu chovu kôz na Slovensku, nie sú dostupné mnohé údaje, resp. sú zisťované na malej časti populácie, čo môže spôsobiť skreslenie publikovaných výsledkov. V roku 2000 sa na Slovensku chovalo viac ako 50 tisíc kôz. V súčasnosti je počet kôz 39 tisíc kusov. Vzhľadom na spôsob chovu kôz (prevláda chov u drobnochovateľov, na Slovensku existuje nízky počet chovov kôz komerčne zameraných), je ich význam v poľnohospodárstve zanedbateľný. Kozie mlieko nie je v súčasnom období predmetom priemyselného spracovania vo veľkokapacitných mliekárňach na Slovensku, produkcia kozieho mäsa na trhu je nízka, podobne ako produkcia koží, paznechtov, rohov či vnútorností. Vývoj počtu kôz a celková produkcia kozieho mlieka a mäsa je dôkazom stagnácie tohto odvetvia živočíšnej výroby. Významne sa na stagnácii podieľa trh, neexistujúca propagácia výrobkov tohto druhu, ale aj spracovateľské kapacity (mliekárne nespracovávajú kozie mlieko, ceny kozieho mäsa sú nízke, podobne je nízky záujem o tento druh mäsa ). Nedarí sa realizovať zámer využívať kozie mlieko ako surovinu pre výrobu širokej škály špeciálnych syrov (ako napríklad vo Francúzsku), podobne spotreba kozieho mlieka, ktoré má slúžiť ako náhrada materského mlieka je výrazne nižšia, ako sa očakávalo. Na základe dodavateľskoodberateľských vzťahov, došlo v posledných rokoch k poklesu kôz predovšetkým v kontrolovaných veľkochovoch (počet zvierat viac ako 30 ks). Z dôvodu problémov pri zabezpečené odbytu kozieho mlieka, boli predané kontrolované chovy kôz vysokej plemennej hodnoty do zahraničia (prevažne Maďarsko, Česká republika). Podobná situácia je aj pri plemenných capoch a kozách, keď sa už roky nedarí produkovať väčší počet plemenných capov na nákupných trhoch, pričom aj capy ohodnotené 1
výberovou komisiou sa pomerne ťažko predávajú, hoci sú indície, že v chove kôz sa vo veľkej miere využívajú nelicitované capy bez pôvodu od kôz, u ktorých sa nevykonáva kontrola úžitkovosti. Od roku 1999 došlo k poklesu počtu kôz na Slovensku. S počtom zvierat súvisí aj produkcia mlieka. Kozie mlieko či kozí syr, ktoré sa vyznačujú špecifickými chuťovými vlastnosťami, typickou vôňou, ale aj nutričnými vlastnosťami, sú vyhľadávané len úzkou skupinou spotrebiteľov. Na druhej strane mnohí spotrebitelia bez toho, aby ochutnali výrobky z kozieho mlieka, majú predsudky pred ich konzumáciou. Kozie mlieko nie je predmetom verejného predaja, preto pri celkovej produkcii mlieka ide len o odhadované hodnoty, nakoľko objem a cena nie je oficiálne známa. Produkované mlieko slúži na samozásobenie a na kŕmne účely. Priemerná produkcia mlieka kôz v kontrole úžitkovosti sa pohybuje od 350 do 480 litrov za laktáciu u kôz vo veľkochovoch a od 780 do 910 litrov v drobnochovoch. Mlieko slúžilo takmer výhradne pre samozásobenie obyvateľstva a na kŕmne účely. Produkcia mäsa sa v roku 2004 výrazne nezmenila (viac ako 640 ton živej hmotnosti, v roku 2003 630 ton), avšak vzhľadom na sprísnené kritéria došlo k poklesu predaja jatočných kôz. V roku 2004 sa predalo 15 ton živej hmotnosti. Chovatelia kôz, podobne ako chovatelia oviec, ošípaných, či hovädzieho dobytka sa musia registrovať v Centrálnom registri hospodárskych zvierat, kde im je pridelené číslo farmy. Predaj jatočných kôz a kozliat bol možný len v prípade, ak chovatelia splnili požiadavky na registráciu farmy. V opačnom prípade nebolo možné predať zvieratá a ani ich presunúť na inú farmu. Ceny jatočných kôz sú na výrazne nižšej úrovni ako ceny jatočných jahniat (priemerná cena sa pohybovala od 14 do 58 Sk/kg.ž.hm.). Dôvodom nízkych cien jatočných kôz a kozliat je slabé osvalenie jatočného tela, nakoľko prevažná časť populácie kôz na Slovensku je tvorená mliekovými plemenami kôz, ktoré majú výbornú mliekovú úžitkovosť, avšak horšie osvalenie tela. Export kôz sa v roku 2005 oproti roku 2004 znížil a klesol aj dovoz zvierat. V minulosti sa dovážali výhradne plemenné zvieratá určené na ďalší chov (dovoz 4 línií z Českej republiky). V posledných rokoch sa okrem mliekových plemien kôz doviezlo na Slovensko aj mäsové plemeno kôz búrska koza a je predpoklad, že aj v budúcnosti sa naďalej budú importovať niektoré mäsové alebo kombinované plemená kôz. 2. Výhľady v chove kôz V roku 2005 v SR predpokladáme stagnáciu resp. pokles počtu kôz a mierne zníženie produkcie kozieho mlieka, avšak mierny nárast predaja jatočných kôz. V ďalšom období počet kôz bude pravdepodobne mierne zvyšovať, čo bude súvisieť napríklad so systémom podpory formou doplatkov k priamym platbám, či podporou na genetický materiál. Zároveň predpokladáme zvýšenie využívania trvalých trávnych porastov (ďalej TTP), ktoré sú pre techniku, ako aj iné druhy zvierat nedostupné. Významným faktorom pri chove kôz je efektívnosť produkcie, výška produkcie (pri porovnaní s hovädzím dobytkom je výhodnejšie chovať kozy, ktoré majú nižšiu spotrebu krmiva, nízke nároky na ustajnenie, vysokú produkcia mlieka na kilogram živej hmotnosti a pod.), schopnosť využiť TTP, ale aj chodivosť zvierat a schopnosť spásať porasty, ktoré nespásajú iné druhy hospodárskych zvierat. Napriek vysokým cenám kozieho mlieka a kozích syrov, ktoré sú bežne dostupné v obchodnej sieti na Slovensku, je chov kôz nedoceneným odvetvím chovu hospodárskych zvierat. Prevažná väčšina kôz je chovaná v podmienkach drobnochovu, teda neorganizovanými chovateľmi, ktorí sa zaoberajú chovom kôz v rámci svojich voľnočasových aktivít. Len 5 % kôz je chovaných vo väčších stádach. Práve v oblasti spracovania a následného predaja do obchodných sietí je veľká možnosť uplatnenia kozieho 2
mlieka a výrobkov z neho. Konkurencia je nízka, a to je jedným z predpokladov pre obsadenie trhu domácimi producentmi. Je reálny predpoklad, že sa počet kôz mierne zvýši a v roku 2010 dosiahne počet kôz 40 tis. z toho 29 tis. kôz matiek (tabuľka 1). Aj naďalej sa však kozy budú chovať najmä na vidieku v domácnostiach s cieľom zabezpečiť dostatok mlieka na samozásobenie, ale aj z dôvodu využiť trávne plochy. 3. Šľachtenie a plemenitbe V súčasnom období dochádza oproti obdobiu deväťdesiatych rokov k útlmu chovu kôz vo veľkochovoch vzhľadom na veľké problémy s odbytom kozích komodít a trhových cien, ako aj z dôvodu zvýšených nárokov na zdravotný stav zvierat, ale aj ich identifikáciu či evidenciu fariem. Na druhej strane, práve pri drobnochove sa chovu kôz pomerne darí zvyšovať stavy v malých chovoch (2 3 kusy), avšak ide o zvieratá, u ktorých sa nevykonáva kontrola úžitkovosti a väčšinou sa o nich nevedie žiadna evidencia. Chovatelia chovajú tieto zvieratá len za účelom samozásobenia, pričom nemajú záujem o šľachtiteľskú prácu. Napriek uvedeným skutočnostiam je zámerom šľachtiteľov uznanej chovateľskej organizácie a ostatných vedeckých a technických pracovníkov (veda, výskum, plemenárska organizácia, chovateľský zväz), využívať racionálne metódy selekcie a plemenitby, a tak zvyšovať efektívnosť chovu kôz. Z tohto pohľadu hlavným zmyslom šľachtenia je produkcia a predaj kvalitných plemenných zvierat, najmä capov, za pomoci ktorých je možné naďalej zvyšovať úroveň úžitkových vlastností. Predpokladom úspešného šľachtenia kôz je dôsledne vykonávaná kontrola úžitkovosti, čo najobjektívnejší odhad plemennej hodnoty plemenných zvierat (capov) a zabezpečenie zámerného pripravovania jedincov vybraných do plemenitby, s cieľom získať špičkové jedince, a tým dosiahnuť zlepšenie úžitkovosti, a to predovšetkým zvýšenie mliekovej úžitkovosti a plodnosti. Šľachtenie môže byť úspešné len vtedy, ak existuje dostatočne početná populácia, preto by malo prebiehať na úrovni celej populácie plemena, ktorá poskytuje širšiu výberovú základňu. U kôz chovaných na Slovensku je šľachtiteľský program zameraný na plemeno biela krátkosrstá koza a hnedá krátkosrstá koza, avšak v blízkej budúcnosti bude nevyhnutné počítať s mäsovými plemenami kôz a novými importovanými plemenami kôz. Základnou metódou plemenitby v chove kôz je čistokrvná plemenitba. Selekčný program je v šľachtiteľských jednotkách zameraný na: Zvyšovanie produkcie mlieka Zlepšenie kvalitatívneho zloženia mlieka Zlepšenie reprodukčných ukazovateľov (oplodnenie, plodnosť, odchov) V budúcnosti sa v selekčnom programe budú sledovať aj na rastové schopnosti kozliat, či zmäsilosť a osvalenie zvierat. V súčasnom období usmerňujú šľachtenie a plemenitbu v chove kôz dve chovateľské organizácie Zväz chovateľov oviec a kôz (ďalej ZCHOK) a Slovenský zväz chovateľov (ďalej SZCH). Pri šľachtení sú využívané výsledky z kontroly úžitkovosti (ďalej KÚ). Pri KÚ je nevyhnutná dôsledná evidencia zvierat, vhodný spôsob odovzdávania údajov do informačného centra (ÚPZ ŠPÚ SR Žilina) a ich uchovávanie. Kontrola úžitkovosti sa vykonáva na základe dvoch slovenských technických noriem, a to STN 46 6230 Plemenné, chovné a úžitkové kozy a STN 46 6233 Kontrola úžitkovosti a dedičnosti kôz. Šľachtenie kôz sa vykonáva na základe zákona č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat. Z dôvodu zefektívnenia šľachtiteľskej práce sa počíta so zavedením určovania plemennej hodnoty capov a genetickým hodnotení kôz pomocou Blup Animal modelu. Už v súčasnosti je možné na základe údajov kontroly úžitkovosti kôz 3
spracovávaných na ÚPZ ŠPÚ Žilina realizovať kontrolu dedičnosti capov podľa indexu reprodukcie kôz a podľa mliekovej úžitkovosti kôz. Aby bolo možné využitie modernejších metód pre odhad plemennej hodnoty capov a urýchlenie genetického pokroku je potrebné vytvárať podmienky pre využitie moderných biotechnologických metód v reprodukcii tak, aby sa využili v širšom meradle plemenné capy s vysokou plemennou hodnotou. Výkon kontroly úžitkovosti kôz na Slovensku Cieľom kontroly úžitkovosti je poskytovanie rýchlych, objektívnych, úplných a presných výsledkov o úžitkových vlastnostiach jednotlivých zvierat. Kontrola úžitkovosti kôz spočíva v zisťovaní reprodukčných parametrov kôz (% oplodnenia, % plodnosti a % plodnosti na okotenú kozu), v zisťovaní produkcie a zloženia mlieka (obsah bielkovín v kg a v %, tuku v kg a v % a obsah laktózy v kg a v %) počas dojného intervalu, ďalej sa zisťuje živá hmotnosť zvierat. KÚ na Slovensku vykonáva Štátny plemenársky ústav Slovenskej republiky (ďalej ŠPÚ SR, základné údaje sú uvedené v tabuľke 2) u veľkochovateľov a Slovenský zväz chovateľov (ďalej SZCH) u drobnochovateľov. Kontrola úžitkovosti je vykonávaná konzulentmi (ŠPÚ SR) resp. dôverníkmi (SZCH) podľa platných smerníc a noriem na výkon kontroly úžitkovosti kôz. Zisťovanie mliekovej úžitkovosti sa vykonáva v zmysle pravidiel Medzinárodnej komisiou pre kontrolu úžitkovosti zvierat (ICAR). V roku 2005 bolo v KÚ kôz prostredníctvom zapojených 43 chovateľov kôz (z toho 40 prostredníctvom SZCH), a to plemeno biela koza krátkosrstá, plemeno hnedá koza krátkosrstá a burská koza. 4. Veterinárna starostlivosť V oblasti veterinárnej starostlivosti sa vychádza zo zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov. Zákon stanovuje základné podmienky a pravidlá v záujme ochrany zdravia zvierat, ale aj ochrany zdravia ľudí a zabezpečenia potravinovej bezpečnosti. Dôležitou legislatívou v tejto oblasti sú nariadenia, ktoré sa týkajú hygienického získavania mlieka a jeho ďalšieho spracovania (Nariadenie (ES) č. 854/2004 Európskeho Parlamentu a Rady z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné predpisy na organizáciu úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu, Nariadenie (ES) č. 852/2004 Európskeho parlamentu a Rady z 29. apríla 2004 o hygiene potravín a Nariadenie (ES) č. 853/2004 Európskeho Parlamentu a Rady z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu). Zákon sa zaoberá aj identifikáciou kôz ( 18). Na základe platnej legislatívy EÚ sú chovatelia kôz povinný označovať zvieratá a registrovať farmy v centrálnom registri hospodárskych zvierat. Na základe nariadenia ide o povinnosť každého chovateľa kôz, teda ja chovateľa, ktorý chová len 1 ks. 5. Výživa, pasenie a krmovinové zdroje V chove kôz hlavným produktom je produkcia mlieka a čiastočne mäsa vo forme jatočných kozliat. Základom výživy kôz sú celoročne objemové krmivá. V zimnom období hlavne seno s prídavkom zavädnutej trávnej siláže, resp. kukuričnej siláže. V letnom období je to výhradne pastevný porast. Koncentrované krmivá je potrebné pridávať v čase gravidity a dojčenia. Koza je dobre prispôsobená na pasienkový chov. V porovnaní s ovcou, alebo hovädzím dobytkom požiera koza i burinné druhy tráv a bylín. Požiera striedavo dobré trávy s tvrdšími časťami aj vývojovo starších rastlín. 4
S obľubou požiera listy a vrcholky kvetenstva pichliačov, žihľavy, bodliakov, čím obmedzuje ich vysemeňovanie a rozmnožovanie. Ohrýza lístie, mladé výhonky i kôru z kríkov tak vysoko, ako dočiahne pri postoji na zadných nohách. Ohrýza nielen listnaté dreviny, ale aj ihličnany napr. borovicu a smrek, pričom uprednostňuje mladé výhonky a kôru. Požieraním kríkov a rôznych bylinných druhov sa obohacuje kozie mlieko o liečivé látky. Pri pasení kôz je nutné rešpektovať viaceré hľadiská: pasienok určený pre kozy môže byť prerastený rôznymi drevinami, je potrebné vyhýbať sa extrémnym svahom s plytkými pôdami, nakoľko kozy viac poškodzujú mačinu, ako ovce a neustálym chodením po svahu dochádza k odkrývaniu pôdy a zvyšovaniu erózie. Spotreba paše u dospelých kôz sa pohybuje v rozmedzí 20 kg sušiny na deň pre jednu VDJ. V tomto množstve je zarátaná hmota spasená zvieratami, nedopasky a straty spôsobené ušliapavaním. Vplyv pasúcich sa zvierat na dreviny je omnoho väčší ako u oviec. Zaraďovanie niekoľko kusov kôz do stáda oviec napomáha obmedzovaniu rozširovania drevitého náletu na pastviny. Spôsob pasenia a využitie TTP kozami závisí od kategórie zvierat ako aj od intenzity obhospodarovania porastov. V menších podnikoch, resp. u menších chovateľov sa môže uplatňovať zmiešané pasenie kôz, oviec a hovädzieho dobytka. Využíva sa pritom skutočnosť, že hovädzí dobytok spása viac stebelnatejšie rastliny s vyšším obsahom vlákniny, ovce vyberajú listnatejšie časti porastu a kozy okrem trávy požierajú aj burinné druhy a výhonky kríkov a mladých drevín. Výsledok sa prejavuje v lepšom využití paše a menšej potrebe prác na ošetrovanie pasienka. 6. Podporná politika Podporná politika sa po vstupe Slovenska do Európskej únie výrazne zmenila. Podpory je možné rozdeliť na priame platby, národné doplatky k priamym platbám, štátnu pomoc, podporu v rámci Sektorového operačného programu Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka 2004 2006, Plánu rozvoja vidieka, ako aj podporu pre občianske združenia (drobnochov). Priame platby sa poskytujú formou jednotnej platby na plochu (ďalej SAPS). Suma prostriedkov je prideľovaná na poľnohospodársky využívanú pôdu (teda ide napríklad o ornú pôdu, pasienky, ale aj záhrady). K priamym platbám sú poskytované doplatky. tzv. top-up. Na základe nariadenia Rady (ES) č. 1782/2003, ktorým sa stanovujú spoločné pravidlá pre systémy priamej podpory podľa spoločnej poľnohospodárskej politiky, môže členská krajina, ktorá uplatňuje jednotnú platbu na hektár, poskytnúť doplatky na stanovené sektory po autorizácii Komisiou. K sektorom, na ktoré môžu byť poskytnuté doplatky, patrí aj sektor chovu kôz. Prvýkrát sa tento systém uplatnil v roku 2005 a môže sa uplatňovať len dovtedy, kým sa bude poskytovať podpora formou SAPS. Štátna pomoc sa poskytuje v súlade s pravidlami EÚ resp. na základe možných výnimiek počas prvých troch rokov po vstupe do EÚ. Podľa výnosu č. 806/2004-100, môže byť poskytnutá podpora na zachovanie a starostlivosť o genofond zvierat a to napríklad na testovanie zamerané na odhad plemennej hodnoty kôz, na kontrolu reprodukčných vlastností a intenzitu rastu, na kontrolu mliekovej úžitkovosti, na chov plemenníkov s vysokou plemennou hodnotou registrovaných v plemennej knihe, na chov kôz s vysokou plemennou hodnotou zapísaných v plemennej knihe alebo plemennom registri, na nákup plemenných kozičiek. Poskytované podpory vo vyššie uvedených oblastiach závisia od finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii. V roku 2005 bolo prioritne riešené testovanie zamerané na odhad plemennej hodnoty a kontrolu úžitkovosti a chov kôz s vysokou plemennou hodnotou, zapísaných v plemennej knihe alebo v plemennom registri. Systém štátnej pomoci je 5
stanovený na obdobie 2004 2006. Od roku 2007 budú podpory poskytované podľa nových schém. Zo Sektorového operačného programu (pre obdobie 2004-2006) žiadateľ môže získať podporu na jednotlivé opatrenia napríklad na investície do poľnohospodárskych podnikov (napríklad na výstavbu, rekonštrukciu, či modernizáciu objektov), zlepšenie spracovania a predajnosti poľnohospodárskych produktov (napríklad výstavba, rekonštrukcia a modernizácia výrobných prevádzok, ale aj obstaranie, rekonštrukcia, a modernizácia zariadení, prístrojov a technológií spracovateľských a výrobných kapacít. Na základe Plánu rozvoja vidieka (pre obdobie 2004-2006) žiadateľ získa podporu na znevýhodnené oblasti (horské, ostatné znevýhodnené oblasti, oblasti so špecifickými nevýhodami, oblasti s environmentálnymi obmedzeniami), podporu na chov a udržanie ohrozených druhov zvierat (koza plemeno biela krátkosrstá), podporu pre ekologické poľnohospodárstvo, ako aj podporu pre polosamozásobiteľské farmy. Obidva programy SOP a PRV budú v období 2007 2013 zlúčené do jedného programu (Program rozvoja vidieka). Na základe komplexnej reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) má dôjsť k zníženiu priamych platieb a naopak sa má zvýšiť podpora v oblasti rozvoja vidieka v období 2005 2012. Tieto zmeny výrazne zasiahnu doterajší systém podpory poľnohospodárstva v členských krajinách EÚ, a teda aj na Slovensku. Zavedením jednotnej platby na farmu (SFP) dôjde k nahradeniu všetkých doteraz poskytovaných priamych platieb. Na Slovensku sa platba na farmu má uplatňovať od 1.1.2009. 7. Návrh cieľov Pre zabezpečenie plnenia Koncepcie chovu kôz na roky 2006 až 2010 navrhujeme realizáciu nasledovných opatrení: 1. Zo strany chovateľov 1.1 Modernizovať a intenzifikovať chov kôz, vytvoriť systém spracovania kozieho mlieka a jeho odbyt v spolupráci s odbytovou organizáciou. 1.2 Využívať výkonnejší biologický materiál, vo väčšom rozsahu dojaciu techniku a oplôtkové systémy. Využívať progresívne biotechnologické metódy riadenej reprodukcie (synchronizácia a stimulácia ruje, ranná diagnostika gravidity, umelá inseminácia. 1.3 Venovať osobitnú pozornosť dodržiavaniu protinákazových opatrení a zlepšovať hygienickú úroveň chovu. Zabezpečiť identifikáciu a registráciu kôz a ich presunov v zmysle platnej legislatívy v spolupráci a príslušnými organizáciami. 1.4 Zaraďovať plemenných capov do plemenitby na všetkých úrovniach chovov, a tak rozširovať kvalitný plemenný materiál na území SR. 1.5 Dodržiavať platné veterinárno hygienické požiadavky pre výrobu kozieho mlieka a hrudkového syra, zvýšiť predaj farmovým spôsobom v zmysle schválenej legislatívy. 2. Zo strany Zväzu chovateľov oviec a kôz 2.1 Zabezpečovať propagačnú a osvetovú činnosť organizovanie konferencií, seminárov na domácej a medzinárodnej úrovni, vydávanie odborného časopisu, elektronickou poštou podávať informácie na webovej stránke 2.2 Zabezpečiť podľa požiadaviek chovateľov a trhového prostredia šľachtiteľskú prácu v chove kôz v zmysle platného zákona o plemenitbe hospodárskych zvierat v spolupráci so SZCH 2.3 Vytvoriť optimálne podmienky pre chovateľov počas prezentácie výstavy na Agrokomplexe. 2.4 Zabezpečovať úlohy vyplývajúce pre ZCHOK z členstva v SPPK (zastupovanie Slovenska v v odborných komisiách EÚ). 6
2.5 V rámci ZCHOK a SZCH Bratislava podporovať vznik a činnosť chovateľských klubov v závislosti od chovaného plemena, regiónu, chovnej oblasti. 2.6 Spolupracovať s chovateľskými zväzmi doma i v zahraničí (v Česku, Maďarsku, Poľsku Rakúsku, vo Francúzsku, atď.). 2.7 Aktívne spolupracovať organizácií, ktoré sa zúčastňujú pri tvorbe legislatívy a rozvoja chovu kôz (MP SR, ŠVPS SR, PI SR, ŠPÚ SR, VÚŽV NR, SZCH, ZCHOK, SPU). 3. Zo strany vedecko-výskumnej základne a Štátnej veterinárnej a potravinovej správy a Plemenárskej inšpekcie a)vedecko výskumná základňa 3.1 Riešiť výskumné úlohy, ktoré napomôžu k stabilizácii chovu kôz 3.2 Zorganizovať vedeckú konferenciu, sympózium alebo semináre k aktuálnym problémom chovu kôz. 3.3 Úzko spolupracovať pri riešení aktuálnych problémov chovu oviec so samosprávnymi organizáciami, biologickými službami, inštitúciami VVZ a pokrokovými chovateľmi doma i v zahraničí. b) Štátna veterinárna správa a Plemenárska inšpekcia 3.4 Dôraz praktickej veterinárnej činnosti klásť na systém diagnostiky, prevencie a terapie infekčných, nenákazlivých a parazitárnych ochorení v zmysle platnej legislatívy. 3.5 Intenzívne kontrolovať dodržiavanie zákona o šľachtení a plemenitbe 3.6 Kontrolovať plnenie požiadaviek centrálnej evidencie hospodárskych zvierat 3.7 Dôsledne kontrolovať a usmerňovať chovateľov, aby zamedzili takým presunom kôz, ktoré by boli príčinou prenosu infekčných a parazitárnych chorôb. 4. Zo strany štátu 4.1 V adekvátnom rozsahu podporiť zo zdrojov EÚ a národných prostriedkov, v súlade s príslušnými nariadeniami a výnosmi aktivity smerujúce k rozvoju chovu kôz, 4.2 Subvenčne podporiť šľachtiteľskú prácu v chovoch kôz, rozširovanie kvalitného genofondu, výkon kontroly úžitkovosti, chov plemenných capov s vysokou plemennou hodnotou (predpokladaná požiadavka cca 400 tis. Sk/rok) 4.3 Podporiť zavádzanie biotechnologických postupov, progresívnych technológií na spracovanie kozieho mlieka, chov, ustajnenie a pasenie zvierat, 4.4 V spolupráci so príslušnými organizáciami rozšíriť propagačnú a osvetovú činnosť zameranú na kozie mlieko a mäso 5. Zo strany Štátneho plemenárskeho ústavu SR 5.1. Propagovať význam kontroly úžitkovosti v časopisoch, vo vedeckých článkoch, na medzinárodných konferenciách a chovateľských stretnutiach. 5.2 Publikovať výsledky kontroly úžitkovosti vo vedeckých článkoch, v časopisoch, na internetovej stránke a vo forme prednášok na medzinárodných konferenciách, domácich konferenciách a chovateľských stretnutiach. 5.3 Skvalitňovať výkon kontroly úžitkovosti modernizáciou prístrojov na analýzu kozieho mlieka, modernizáciou mliekomerov, skvalitňovať vedenie centrálnej evidencie údajov a následných výstupov. 5.4 Dodržiavať smernice a metodiky Medzinárodnej komisie pre kontrolu úžitkovosti zvierat (ICAR). 5.5 Zúčastňovať sa svetových kongresov Medzinárodnej komisie pre kontrolu úžitkovosti zvierat (ICAR), aplikovať závery vyplývajúce z týchto kongresov do výkonu kontroly úžitkovosti v praxi. 7
Vyššie uvedené opatrenia sú stanovené na celé obdobie koncepcie chovu kôz. Ide o činnosti, ktoré nie je možné jednorázovo uskutočniť, ale pre dosiahnutie úspechu je nevyhnutné priebežné plnenie opatrení všetkými zainteresovanými organizáciami. Na príprave koncepcie sa aktívne podieľali spolu s pracovníkmi ministerstva pracovníci týchto organizácií: SPU SZCH ŠPÚ SR VÚEPP VÚTPHP VÚŽV ZCHOK Podklady, ktoré boli použité pri spracovaní koncepcie je možná nájsť na stránkach: www.mpsr.sk www.vuepp.sk www.vuzv.sk www.zchok.sk www.spusr.sk www.svpssr.sk www.szch.sk www.apa.sk www.europa.eu.int. 8
Počet kôz v SR k 31. decembru s výhľadom do roku 2010 Tabuľka 1 Kozy a capy spolu Kozy-matky Rok tis. Oproti min. roku tis. Oproti min. roku ks tis. ks % ks tis. ks % 2000 51,4 0,3 0,7 36,6 0,5 1,3 2001 *) 40,4-11,0-21,5 29,9-6,7-18,3 2002 40,2-0,2-0,5 29,8-0,2-0,5 2003 39,2-1,0-2,4 29,2-0,6-2,0 2004 39,0-0,2-0,5 28,5-0,6-2,2 2005 39,6 0,6 1,4 29,1 0,6 2,1 2006 **) 40,0 0,4 1,1 29,5 0,4 1,3 2007 **) 40,2 0,2 0,6 29,8 0,3 1,0 2008 **) 40,5 0,3 0,6 30,0 0,2 0,7 2009 **) 40,7 0,2 0,6 30,3 0,3 1,0 2010 **) 41,0 0,3 0,6 30,5 0,2 0,7 Prameň: ŠÚ SR; *) Poľnohospodársky cenzus k 31.10.2001 **) Prognóza Počet chovov a počet kôz zapojených do kontroly úžitkovosti Tabuľka 2 Rok Počet chovov Počet kôz 2005 4 563 2004 3 377 2003 4 580 2002 6 803 2001 9 1 242 2000 13 1 701 9
Rok Počet chovov Počet kôz 2005 4 563 2004 3 377 2003 4 580 2002 6 803 2001 9 1 242 2000 13 1 701 10