EN

SK SK SK

EURÓPSKA KOMISIA Brusel, 26.1.2011 KOM(2011) 17 v konečnom znení OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV PRÍNOS REGIONÁLNEJ POLITIKY K UDRŽATEĽNÉMU RASTU V RÁMCI STRATÉGIE EURÓPA 2020 SEK(2011) 92 v konečnom znení SK SK

1. ÚVOD V tomto oznámení sa stanovuje úloha, ktorá má byť príspevkom regionálnej politiky k vykonávaniu stratégie Európa 2020 1 a najmä hlavnej iniciatívy Európa efektívne využívajúca zdroje. Na zasadnutí Európskej rady 17. júna 2010 sa zdôraznilo, že túto stratégiu treba podporiť politikou súdržnosti a pomôcť tým pri nasmerovaní hospodárstva EÚ na cestu k udržateľnému rastu vytvárajúcemu pracovné miesta. Úspech pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020 bude vo veľkej miere závisieť od rozhodnutí prijatých na miestnej a regionálnej úrovni 2. Regionálna politika zohráva podstatnú úlohu pri presmerovaní investícií do oblasti inteligentného a udržateľného rastu prostredníctvom opatrení, ktorými môže podporovať zvládanie klimatických, energetických a environmentálnych problémov. Strategické usmernenia Spoločenstva 3 k politike súdržnosti boli prijaté v roku 2006. V tomto oznámení sa zohľadňuje nedávny vývoj politiky a legislatívne zmeny zamerané na posilnenie udržateľného rozvoja regiónov. Dopĺňa nedávno prijaté oznámenie 4 o regionálnej politike a inteligentnom raste, pričom sa podporuje príspevok politiky k štrukturálnym zmenám v hospodárstve a k realizácii stratégie Európa 2020. Zmeny v investičných prioritách regionálnej politiky 5 musia prebiehať v súlade s preorientovaním všeobecnej hospodárskej politiky na priority zahrnuté v stratégii Európa 2020. Inými slovami, regionálne fondy by sa prípadne mali využívať na podporu štrukturálnych reforiem 6. Vzhľadom na súčasnú rozpočtovú situáciu v Únii a značné finančné prostriedky, ktoré sú v rámci terajšieho programového obdobia politiky súdržnosti (2007 2013) 7 ešte k dispozícii, sa týmto oznámením strany zúčastňujúce sa na regionálnej politike vyzývajú, aby bezodkladne konali, viac investovali do udržateľného rastu a účinnejšie využívali finančné prostriedky. Regiónom sa v ňom odporúčajú praktické spôsoby využitia tejto politiky na rozvoj nízkouhlíkového konkurencieschopného hospodárstva, v ktorom sa efektívne využívajú zdroje a ktoré je odolné proti zmene klímy, vrátane príkladov osvedčených postupov uvedených v sprievodnom pracovnom dokumente útvarov Komisie 8. Komisia bude úzko spolupracovať s celoštátnymi a regionálnymi orgánmi, aby sa vykonávanie týchto odporúčaní uľahčilo. 2. UDRŽATEĽNÝ RAST A REGIONÁLNA POLITIKA Približne 30 % z 344 miliárd EUR predstavujúcich celkové finančné prostriedky určené regiónom na obdobie 2007 2013 je k dispozícii na činnosti, ktoré priaznivo vplývajú na udržateľný rast. Do konca roka 2009 sa 22 % týchto finančných prostriedkov na udržateľný rast pridelilo konkrétnym projektom, pričom pri celkovom objeme finančných prostriedkov určených regiónom dosiahol tento podiel výšku 27 %. 1 2 3 4 5 6 7 8 KOM(2010) 2020. Európsky parlament, 2009/2235(INI), 30. apríla 2010. Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, str. 11. KOM(2010) 553. Závery z piatej správy o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: budúcnosť politiky súdržnosti, KOM(2010) 642 v konečnom znení. Preskúmanie rozpočtu EÚ, KOM(2010) 700 v konečnom znení. KOM(2010) 110. Podrobnosti pozri v SEK(2011) 92 SK 2 SK

Tabuľka 1: Prostriedky pridelené v rámci politiky súdržnosti na obdobie 2007 2013 prispievajúce k udržateľnému rastu Suma prijatých operačných programov Suma pridelená vybraným operáciám do konca roka 2009 % mld. EUR (zaokrúhlenie) mld. EUR (zaokrúhlenie) PRIAMO 45,5 9,9 22% Zásobovanie vodou 8,1 1,7 21% Odpadová voda 13,9 3,8 27% Odpad 7,0 1,1 16% Kvalita ovzdušia 1,0 0,1 6% Ochrana prírody 5,2 1,0 19% Prispôsobenie zmene klímy Ekologické inovácie v MSP 7,8 1,8 2,5 0,5 NEPRIAMO 59,5 13,4 23% Železnica 23,9 5,4 23% Mestská doprava 7,8 2,2 28% Iná udržateľná doprava 4,6 1,0 22% Elekrická energia 0,6 0,02 4% Udržateľná energia 9,0 1,4 15% Regenerácia miest 13,6 3,4 a vidieka 25% 23% 20% SPOLU 105 23,3 22% Zdroj: Strategické správy členských štátov, september 2009 január 2010. Podpriemerné boli najmä investície do programov súvisiacich s energetikou a do environmentálnych programov. Na rozdiel od súčasnosti sa energetická efektívnosť a energia z obnoviteľných zdrojov na začiatku tohto programového obdobia nepovažovali za priority. Finančná kríza, obmedzené verejné rozpočty, administratívne prekážky a nedostatočné technické znalosti v oblastiach činností, ktoré sú pre riadiace orgány pomerne nové, prispeli svojou mierou k oneskoreniam v týchto sektoroch. SK 3 SK

Graf 1: Percentuálny podiel prostriedkov pridelených v rámci politiky súdržnosti na obdobie 2007 2013 prispievajúcich k udržateľnému rastu, čerpaných členskými štátmi 90,0% 80,0% 70,0% 60,0% 50,0% 40,0% 30,0% 20,0% 10,0% 0,0% BE IE LU CY EE HU IT SE ES MT NL FI SI PT LT DK FR AT LV BG UK CZ SK DE RO PL GR Cez hranice Spolu Zdroj: Strategické správy členských štátov, september 2009 január 2010. Hlavnou iniciatívou Európa efektívne využívajúca zdroje sa vyzdvihuje význam aktivácie finančných prostriedkov regionálnej politiky 9 v rámci konzistentnej stratégie financovania mobilizujúcej vnútroštátne, verejné a súkromné finančné prostriedky. Predpokladom budú jasné vnútroštátne stratégie. V grafe je znázornený doterajší pákový efekt politiky súdržnosti na vnútroštátne financovanie investícií, najmä do infraštruktúry a obnovy v oblasti životného prostredia. 9 Pozri aj CdR 223/2010. SK 4 SK

Graf 2: Celkové verejné výdavky na ochranu životného prostredia ako podiel HDP (2008) 1,8% 1,6% 1,4% 1,2% share of GDP 1,0% 0,8% 0,6% 0,4% 0,2% 0,0% HU EE BG MT LV RO CZ SK LT PL SI PT GR CY ES IT FR DE UK BE FI IE NL LU SE AT DK EU COH MS NON COH MS EU cohe sion policy National expenditure COH MS: členský štát zúčastňujúci sa na politike súdržnosti NON COH MS: členský štát nezúčastňujúci sa na politike súdržnosti Zdroj: Eurostat, GR REGIO Z nasledujúcich máp vyplýva, že terajšie pridelené prostriedky v rámci regionálnej politiky pomôžu pri odstraňovaní zistených medzier v oblasti udržateľného hospodárenia so zdrojmi 10 vo viacerých regiónoch a členských štátoch. 10 Podrobnosti pozri v SEK(2011) 92 SK 5 SK

Mapa 1: Situácia v členských štátoch v oblasti udržateľného využívania zdrojov a plánované investície v rámci politiky súdržnosti do udržateľného využívania zdrojov v období 2007 2013. Počet bodov v oblasti udržateľného využívania zdrojov Relatívne postavenia členských štátov: čím vyšší počet bodov, tým lepšia situácia Zdroj: Európska komisia, GR ECFIN. Zdroj: Európska komisia, GR REGIO V rámci regionálnej politiky sa konzistentne spolufinancovalo budovanie environmentálnej infraštruktúry v oblasti vodného hospodárstva a nakladania s odpadom, čím sa regiónom pomáhalo pri plnení prísnych rámcových podmienok stanovených v smerniciach EÚ. Vznikla tým aj príležitosť na zlepšenie konkurencieschopnosti pri súčasnom zachovaní životného prostredia a vytváraní pracovných miest. Komisia sa domnieva, že v rámci terajšieho programového obdobia existuje značný priestor na to, aby riadiace orgány účinnejšie využívali zdroje, ktoré sú k dispozícii. V rámci existujúcich operačných programov je možné prehodnotiť priority týkajúce sa projektov a začať nové projekty. Odporúčania uvedené v tomto oznámení majú slúžiť ako návod na optimálny výber investičných priorít a ich optimálne riadenie, aby sa dosiahli čo najlepšie výsledky z hľadiska udržateľného rastu. Tieto rady sa opierajú o dobré príklady, ktoré sa už v regiónoch a mestách osvedčili. 3. POSILNENIE PRÍSPEVKU REGIONÁLNEJ POLITIKY K UDRŽATEĽNÉMU RASTU V SÚČASNOM PROGRAMOVOM OBDOBÍ V tomto oznámení sa navrhuje dvojpilierový prístup na zlepšenie príspevku regionálnej politiky k udržateľnému rastu v priebehu súčasného programového obdobia: SK 6 SK

(1) viac investovať do udržateľného rastu: podpora väčšieho strategického zamerania na investície do udržateľného rastu s dôrazom na nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje; a (2) lepšie investovať do udržateľného rastu: zlepšenie mechanizmov na realizáciu politiky posilnením uplatňovania zásad udržateľného rozvoja v operačných programoch. 3.1. Prvý pilier: viac investovať do udržateľného rastu Na podporu cieľov a zámerov stratégie Európa 2020 v oblasti udržateľného rastu sa určili tri priority: nízkouhlíkové hospodárstvo, ekosystémové služby a biodiverzita, ako aj ekologická inovácia. Prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo: zameranie na investície do energetickej efektívnosti, budov, energií z obnoviteľných zdrojov a do ekologicky čistej dopravy V priebehu minulých rokov bol prijatý celý rad nových dôležitých opatrení politiky EÚ vrátane súboru opatrení v oblasti klímy a energetiky z roku 2008, jeho technologického piliera Strategický plán pre energetické technológie a prepracovaného znenia smernice o energetickej efektívnosti budov. Regióny a mestá by mali využiť nové príležitosti v oblasti energetických investícií do budov. Budovy sa na spotrebe energie podieľajú 41 %, čím sa z hľadiska dosiahnutia cieľov stratégie EÚ 2020 stávajú kľúčovou oblasťou investícií 11. Takéto investície môžu predstavovať príspevok vo forme zlepšenia efektívnosti zdrojov a vytvárania miestnych pracovných príležitostí. Zmenami a doplneniami nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR) 12 sa rozšíril jeho rozsah pôsobnosti na udržateľné energetické investície do budov. Kým z regionálnej politiky sa tradične financovali iba investície do energetickej efektívnosti verejných a komerčných budov, teraz sa tieto fondy dajú vo všetkých členských štátoch využiť aj v sektore bývania. Až 4 % prostriedkov EFRR pridelených členským štátom sa teraz môžu použiť na energetické investície do bývania, ktorým sa podporuje sociálna súdržnosť. Ak sa členské štáty rozhodnú zodpovedajúcim spôsobom zmeniť svoje programy, v rámci terajších programov by sa mohlo prerozdeliť asi 8 miliárd EUR. Na podporu väčšieho využívania trhových nástrojov sa ďalšou regulačnou zmenou a doplnením 13 okrem toho rozšírilo využívanie nástrojov finančného inžinierstva na oblasť energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov v budovách, a to vrátane existujúceho bývania. Riadiace orgány by mali tieto nové príležitosti rýchlo využiť a pritom zohľadniť úlohu, ktorú zohrávajú miestne orgány v tejto investičnej oblasti. 11 12 13 SEK(2008) 2865. Nariadenie (ES) č. 397/2009. Nariadenie (EÚ) č. 832/2010. SK 7 SK

Regióny a mestá by mali v súlade so svojím miestnym energetickým potenciálom rýchlejšie investovať do energií z obnoviteľných zdrojov a do energetickej efektívnosti. Splnením cieľa EÚ, ktorý spočíva v dosiahnutí 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie v roku 2020, by sa mohli vytvoriť ďalšie pracovné príležitosti, pritom mnohé z nich v blízkosti miesta, kde sa investovalo. Potenciál v oblasti pracovných miest, ktorý v sebe skrýva energetická efektívnosť, je takisto pozoruhodný. Riadiace orgány by energie z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť mali vnímať ako hybné sily rozvoja, najmä vo vidieckych a prímorských oblastiach, v najvzdialenejších regiónoch a na ostrovoch, kde sa dá využiť ich potenciál morskej energie. Regionálna politika môže pomôcť aj pri podpore energií z udržateľných zdrojov v oblasti diaľkového vykurovania a kogenerácie. Rovnako dôležité sú investície do transeurópskej energetickej siete (TEN-E) a miestnych inteligentných distribučných sietí. Riadiace orgány by mali priorizovať projekty, ktorými sa efektívnejšie využijú zdroje v doprave. V sektore dopravy sa musí urobiť viac, aby sa realizovali investície do ekologicky čistej verejnej dopravy a v oblasti dekarbonizácie. V súlade s poslednými odporúčaniami EÚ 14 sa regióny a mestá vyzývajú, aby plne využili existujúce pridelené prostriedky EÚ na podporu prechodu na efektívnejšie druhy dopravy. Čistá mestská verejná doprava, ktorá v čo najväčšej miere využíva ekologicky čisté a energeticky efektívne vozidlá a nemotorizovanú dopravu, je prioritou, ako aj železnica, pri ktorej by sa mala osobitná pozornosť venovať rýchlejšiemu čerpaniu orientačne pridelených prostriedkov EÚ vo výške 19 miliárd EUR na železničné priority transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Pri transeurópskej dopravnej sieti by sa finančné prostriedky regionálnej politiky mali viacej zamerať na realizáciu kľúčovej siete s vysokou pridanou hodnotou EÚ s cieľom odstrániť problémové miesta, najmä cezhraničné úseky, spojiť intermodálne uzly a podporiť interoperabilitu. Udržateľné európske mestá Keďže v mestách vzniká až 75 % emisií CO 2 15, zohrávajú mimoriadne významnú úlohu pri rozvoji nízkouhlíkového hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje. Je nevyhnutné, aby plánovači rozvoja miest zvážili, ako využiť všetky dostupné nástroje na podporu udržateľného rastu, či už prostredníctvom sektorových projektov týkajúcich sa napríklad ekologicky čistej verejnej dopravy a energetickej efektívnosti budov, alebo holistickejšími prístupmi, akými sú opatrenia na riešenie neorganizovaného rozrastania miest. K dobrým príkladom patrí: - komplexný prístup k udržateľným energetickým investíciám v provincii Barcelona (Španielsko) v rámci Dohovoru starostov a nástroja ELENA, - podpora energetických investícií do obytných budov v Litve vytvorením fondu JESSICA v hodnote 227 miliónov EUR. 14 15 KOM(2009) 279 v konečnom znení. http://www.worldenergyoutlook.org/index.asp SK 8 SK

Ekosystémové služby: zameranie na zachovanie a maximalizáciu potenciálu prírodného prostredia EÚ nedosiahla svoj cieľ zastaviť úbytok biodiverzity do roka 2010. Členské štáty sa v snahe o zintenzívnenie úsilia dohodli na novom cieli do roka 2020 16, ktorým sa podporí budúca nová stratégia EÚ týkajúca sa biodiverzity. Na medzinárodnej úrovni sa EÚ zaviazala rešpektovať výsledky nedávnej konferencie Dohovoru o biologickej diverzite 17, okrem iného začatím prác na procese aktivovania zdrojov s cieľom realizovať strategický plán v oblasti biodiverzity na obdobie 2011 2020. Riadiace orgány by mali investovať do prírodného kapitálu ako zdroja ekonomického rozvoja. Ovzdušie, voda, zem, druhy, pôda a moria patria k prírodným zdrojom, ktoré majú z hľadiska našej životnej pohody a aj našich ekonomických vyhliadok zásadný význam. Termín ekosystémové služby sformulovaný v tzv. miléniovom posúdení ekosystémov (Millennium Ecosystem Assessment) Organizácie Spojených národov z roku 2004 sa vzťahuje na tieto prirodzene vznikajúce výhody i na straty, ku ktorým môže dôjsť v prípade ich nezachovania. Zachovanie ekosystémov vedie k udržateľným pracovným miestam a socioekonomickému rozvoju. Približne 16,8 % pracovných miest v Európe je nepriamo spojených s prírodnými pozitívami 18. Napríklad z hľadiska európskeho poľnohospodárstva vytvára hmyz vďaka opeľovaniu hodnotu, ktorá sa odhaduje na 22 miliárd EUR ročne 19. Riadiace orgány by finančné prostriedky regionálnej politiky mali využívať na prevenciu prírodných rizík ako prvok zachovania prírodných zdrojov a prispôsobenia zmene klímy. Prevencia rizík môže byť efektívnou investíciou, keďže náklady na preventívne opatrenia sú mnohonásobne nižšie než prípadné náklady na obnovu. Dobre navrhnutými projektmi prevencie rizík sa dajú zachovať ekosystémové služby, napríklad kvalita a množstvo vody, a tieto projekty môžu prospievať aj biodiverzite, poľnohospodárstvu a pobrežným oblastiam. Posilnením tlmiacej úlohy prírody sa takisto zlepšuje prispôsobenie zmene klímy, ktorá bude spôsobovať čoraz častejšie a väčšie prírodné katastrofy. Riadiace orgány by mali priorizovať zelenú infraštruktúru". Zelenú infraštruktúru tvoria lesy, rieky, pobrežné zóny, parky, ekokoridory a iné prírodné alebo poloprírodné prvky, ktoré majú z hľadiska poskytovania ekosystémových služieb veľký význam. Rozvoj zelenej infraštruktúry je kľúčom k zachovaniu udržateľného životného prostredia, v ktorom naša ekonomika a spoločnosť môžu prosperovať. Pomáha najmä pri prispôsobení zmene klímy a prispieva k vytvoreniu a riadnemu spravovaniu ekologických sietí. Riadiace orgány by preto mali zabezpečiť, aby pri hodnoteniach všetkých infraštruktúrnych projektov v plnej miere preskúmali vplyv na prírodné oblasti a využívanie pôdy. Malo by sa posilniť využívanie vhodných nástrojov, akým je napríklad integrovaná 16 17 18 19 Do roku 2020 zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémových služieb v EÚ, obnoviť ich v čo najväčšej uskutočniteľnej miere a zároveň zvýšiť príspevok EÚ v boji o zastavenie straty biodiverzity na celom svete. Desiate zasadnutie konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (CBD COP10), Nagoja, október 2010. TEEB: 'The Economics of Ecosystems and Biodiversity (Ekonomika ekosystémov a biodiverzity): TEEB for Local and Regional Policy Makers (TEEB pre miestnych a regionálnych tvorcov politiky). Gallai et al. 2009. SK 9 SK

správa pobrežia a povodia riek, najmä ak by mohlo dôjsť k nepriaznivému vplyvu na oblasti Natura 2000. Smerom k integrovanej správe ekosystémových služieb Obnova záplavových oblastí s cieľom prispôsobiť sa zmene klímy pri súčasnom zachovaní iných hodnotných ekosystémových služieb, ku ktorým napríklad patrí dostupnosť čistej vody (Maďarsko). Rozvoj zelených infraštruktúr, akými sú napríklad ekokoridory, aby sa zabezpečilo fungovanie sietí Natura 2000 (Poľsko). SK 10 SK

Ekologická inovácia: zameranie na aktivovanie inovačných partnerstiev a informačných technológií Ekologická inovácia je nevyhnutným nástrojom v úsilí o efektívne využívanie zdrojov, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest. Riadiace orgány by mali ekologickú inováciu viac podporovať. Ekologická inovácia môže viesť k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov a k novým pracovným miestam vo všetkých hospodárskych odvetviach. Napríklad environmentálne odvetvie, v ktorom sa zamestnáva približne 3,4 milióna osôb, patrí v súčasnosti k najväčším priemyselným sektorom. V posledných rokoch zaznamenalo rast o zhruba 8 % ročne a v rokoch 2004 2008 sa vytvorilo ďalších 600 000 pracovných miest 20. Riadiace orgány by mali podporovať klastre v oblasti zelených technológií prostredníctvom partnerstiev s podnikmi. Geografická koncentrácia vzájomne závislých skupín firiem, výskumných ústavov a iných zúčastnených strán v inovačnej oblasti, ktorá sa často označuje ako klastre, patrí k významným regionálnym pozitívam. Riadiace orgány sa vyzývajú, aby podporovali environmentálne a energetické klastre na základe partnerstiev verejných a súkromných subjektov ako prostriedok na zrýchlenie investovania do ekologickej inovácie. Riadiace orgány by mali využívať finančné prostriedky v rámci regionálnej politiky na podporu informačných a komunikačných technológií (IKT) v prospech zelenej ekonomiky. Sieťou prepojená infraštruktúra informačných a komunikačných technológií 21 spolu s inovačnými službami a aplikáciami je kľúčovým faktorom zavádzania zelených technológií a ekologickej inovácie. Príslušné investície by sa preto mali koordinovať a mali by mať pákový efekt, aby boli vzájomne prospešné. Inteligentné elektrické siete, energie z obnoviteľných zdrojov a inteligentné dopravné systémy sú príklady oblastí, v ktorých informačné a komunikačné technológie prinášajú značnú pridanú hodnotu a podporujú znižovanie emisií pri súčasnom poskytovaní nových trhových príležitostí na ekologickú inováciu. Regióny využívajúce potenciál zelených technológií a ekologických inovácií Rozvoj prierezovej stratégie na podporu ekologickej inovácie v regionálnych klastroch (Rakúsko). Investovanie do komplexného programu na podporu podnikov s cieľom pomôcť malým a stredným podnikom pri efektívnejšom využívaní zdrojov (Spojené kráľovstvo). Investovanie do ľudského kapitálu a zabezpečenie, aby mali ľudia tie správne zručnosti, budú z hľadiska budovania spoločnosti efektívne využívajúcej zdroje kľúčové. Európsky sociálny 20 21 The most competitive industries are the most resource efficient and the other way round (Najkonkurencieschopnejšie odvetvia vykazujú najefektívnejšie využívanie zdrojov a naopak ) podľa štúdie financovanej Európskou komisiou, projekt ENV.G.1/ETU/2007/0041. V oznámení Digitálna agenda pre Európu, KOM(2010) 245 v konečnom znení/2, sa v tejto súvislosti uvádza celý rad opatrení. SK 11 SK

fond môže v súlade s hlavnou iniciatívou stratégie Európa 2020 Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta pomôcť pri objavovaní zručností, kreativity, podnikavosti a inovačnej schopnosti pracovnej sily. Je nevyhnutné, aby sa opatrenia regionálnej politiky navrhovali v súčinnosti s ďalšími politikami EÚ vo všetkých uvedených oblastiach. Riadiace orgány sa dôrazne vyzývajú, aby využili doplnkovú podporu poskytovanú v rámci politiky rozvoja vidieka, programu LIFE+, siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja a programu pre konkurencieschopnosť a inováciu. 3.2. Druhý pilier: lepšie investovať Začlenením zásad udržateľného rozvoja 22 do vykonávania programov regionálnych fondov sa zvýši ich vplyv na udržateľnosť regiónov bez toho, aby boli potrebné ďalšie zmierňujúce opatrenia alebo nástroje. Integrácia udržateľnosti počas celého životného cyklu projektu Úvahy o udržateľnom rozvoji musia byť integrálnou súčasťou každého plánu od návrhu až po jeho realizáciu a monitorovanie. Aj keď je koncepcia udržateľného rozvoja dobre zakorenená vo vedomí väčšiny tvorcov politiky a manažérov programov, nezohľadňuje sa dostatočne pri koncipovaní, vykonávaní a hodnotení všetkých opatrení. Kľúčom k zlepšeniu účinnosti regionálnych fondov je nepretržité sústredenie pozornosti počas celého životného cyklu projektu 23. Riadiace orgány by náklady alternatívnych investičných metód počas životného cyklu mali porovnávať aj z dlhodobej perspektívy, napríklad zahrnutím zachovania ekosystémov a biodiverzity do svojich výpočtov. Regióny a mestá by mali oveľa viac využívať zelené verejné obstarávanie. Zeleným verejným obstarávaním (GPP) sa môže zlepšiť konkurencieschopnosť európskych dodávateľov tovaru a poskytovateľov služieb. Európske smernice týkajúce sa verejného obstarávania umožňujú verejným orgánom, aby pri svojich postupoch obstarávania zohľadňovali klimatické, environmentálne a sociálne aspekty. Na podporu využívania zeleného verejného obstarávania je už k dispozícii celý rad techník a metód 24. Regionálna politika môže pomôcť pri čelení výzve spojenej so školením a informovaním úradníkov zodpovedných za verejné obstarávanie na všetkých úrovniach miestnych a regionálnych orgánov. Stanovenie vhodných ukazovateľov monitorovania a hodnotenia. Eurostat vypracoval súbor ukazovateľov udržateľného rozvoja, ktorý môže celoštátnym a regionálnym orgánom pomôcť pri zostavovaní vlastných prehľadov výsledkov udržateľného rozvoja. Prostredníctvom technickej pomoci v rámci regionálnej politiky sa dá podporiť vývoj 22 23 24 Brundtlandovej komisia (1987) to definovala ako uspokojenie potrieb terajších generácií bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií uspokojiť svoje vlastné potreby. Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 3/2009. http://ec.europa.eu/environment/gpp/index_en.htm SK 12 SK

nástrojov hodnotenia a monitorovania 25, aby sa tvorcom politiky pomohlo pri rozhodovaní o typoch investícií, ktoré môžu najlepšie prispieť k zníženiu emisií CO 2 v rámci programov. Osvedčené postupy pri návrhu životného cyklu projektu Vypracovanie špecifickej environmentálnej príručky na podporu organizátorov projektov pri príprave a výbere projektov (Švédsko). Podpora zeleného verejného obstarávania v regióne Hradec Králové (Česká republika) so súťažou miest a iných inštitúcií v osvedčených postupoch. Vymedzenie konkrétnych ukazovateľov zmeny klímy, biodiverzity a dezertifikácie na monitorovanie pokroku (Bulharsko). Kontrola investícií z hľadiska odolnosti proti zmene klímy a efektívneho využívania zdrojov Riadiace orgány by mali preverovať operačné programy a projekty z hľadiska ich odolnosti proti zmene klímy. Preverovanie programov a projektov nielen z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie, ale aj ich pravdepodobnej citlivosti na zmenu klímy je dôležitou súčasťou zlepšovania prispôsobivosti regiónu. V bielej knihe o prispôsobení zmene klímy sa regiónom odporúča vypracovať do roka 2012 regionálne stratégie prispôsobenia. Členské štáty a regióny by mali využiť terajšie finančné prostriedky regionálnej politiky na financovanie týchto nových stratégií a ich vykonávanie. Riadiace orgány by mali svoje investície smerovať k možnostiam, pri ktorých sa zdroje využívajú najefektívnejšie. Pri investovaní do veľkých environmentálnych infraštruktúr by sa mali v plnej miere zvážiť možnosti podľa takzvaných hierarchií odpadového a vodného hospodárstva, ktoré sú zakotvené v právnych predpisoch EÚ 26. Znamená to, že by sa najprv malo uprednostniť predchádzanie vzniku odpadu, potom opätovné použitie a ďalej recyklácia a zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie. Zneškodňovanie je až úplne poslednou možnosťou. V plánoch nakladania s odpadom sa predchádzanie vzniku odpadu a recyklácia musia jasne priorizovať pred inými možnosťami. V prípade vodného hospodárstva by mali riadiace orgány pripísať prioritu projektom týkajúcim sa úspor vody, efektívnejšieho využívania vody, cenovej politiky v oblasti vôd alebo nákladovo efektívnych opatrení na riadenie spotreby. Ku konkrétnym príkladom patrí znižovanie úniku z potrubí, inštalácia zberačov dažďovej vody alebo opätovné použitie recyklovanej vody. Tieto metodické prístupy sa môžu rozšíriť na ďalšie oblasti, pričom sa posúdia investičné možnosti z hľadiska efektívneho využívania zdrojov. 25 26 Ako príklad osvedčeného postupu pozri nástroj na uhlíkové bilancovanie NECATER (Francúzsko) v dokumente SEK(2011) 92 Rámcová smernica o vodnom hospodárstve 2000/60/ES a rámcová smernica o odpade 2008/98/ES. SK 13 SK

Osvedčené postupy preverovania operačných programov z hľadiska odolnosti proti zmene klímy a efektívneho využívania zdrojov Preverenie projektu na regeneráciu pobrežnej oblasti z hľadiska klímy, ktoré viedlo k rozhodnutiu premiestniť pobrežnú cestu (Francúzsko). Integrácia zariadení na recykláciu, kompostovanie a výrobu bioplynu do komunálneho zariadenia na nakladanie s odpadom v Sant'Antnin (Malta).. SK 14 SK

Lepšia správa Regionálna politika má jedinečné predpoklady na to, aby prispievala k realizácii cieľov EÚ týkajúcich sa udržateľného rastu ako politika vo vzťahu k miestu, ktorá podporuje viacúrovňovú správu a partnerstvá verejného a súkromného sektora v rámci integrovaných stratégií. Je potrebné, aby verejná správa a tvorcovia politiky v členských štátoch začlenili ciele udržateľného rastu do všeobecného rámca tvorby politiky. Na účinnejšie dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020 by využívanie finančných prostriedkov regionálnej politiky malo byť súčasťou širšieho politického rámca poskytujúceho potrebnú právnu istotu a vhodné stimuly. V praxi to znamená, že programy a projekty by mali byť sprevádzané zmenami v regulačnom a administratívnom rámci. Je potrebné, aby riadiace orgány prehĺbili partnerstvá a posilnili strategické úlohy monitorovacieho výboru programov. Lepšia správa je na dosiahnutie udržateľnosti nevyhnutná, ako sa potvrdilo v nedávnych hodnoteniach ex-post týkajúcich sa politiky súdržnosti v rokoch 2000 2006. Je základným stavebným kameňom preberania zodpovednosti a dosiahnutia dohody o spoločnej vízii zúčastnených strán, ktoré sú hybnými silami realizácie stratégie a programov. K zapojeniu sociálnych a ekonomických partnerov aj občianskej spoločnosti musí dôjsť už na začiatku a treba, aby sa v tom pokračovalo počas celého programového cyklu. Monitorovacie výbory musia pravidelne sledovať pokrok v dosahovaní dohodnutých cieľov stratégie a programov i prípadnú potrebu významnejšej zmeny v smerovaní. Udržateľnosť programov sa môže podporiť aj vytváraním celoštátnych tematických sietí s príslušnými orgánmi. Osvedčené postupy v správe na posilnenie udržateľnosti Siete celoštátnych a regionálnych environmentálnych orgánov (Španielsko, Taliansko, Poľsko, Spojené kráľovstvo, Nemecko, Grécko) v spojení s riadením štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu. Rozvoj kapacít mimovládnych organizácií konať ako partneri v politike (Slovinsko). Podpora väčšieho pákového efektu pri využívaní finančných prostriedkov EÚ a skúmanie inovačných prístupov k financovaniu. Vzhľadom na ekonomickú krízu už členské štáty nemajú možnosť spoliehať sa len na financovanie z verejného sektora. Súkromné spoločnosti by sa mohli a mali viac zapojiť, napríklad pri navrhovaní, budovaní a prevádzke infraštruktúr. Uplatňovanie zásady znečisťovateľ platí sa musí zintenzívniť a vnímať ako rozhodujúci prvok udržateľnosti projektov. Ako ďalší krok by sa mali zvážiť nástroje finančného inžinierstva, aby sa zlepšil pákový efekt obmedzených zdrojov, ktoré sú k dispozícii. V rámci regionálnej politiky by sa mali v oveľa väčšej miere využívať nástroje JEREMIE a JESSICA i skúsenosti z iných nástrojov, akým je napríklad finančný nástroj s rozdelením rizika používaný v rámcových výskumných programoch EÚ. Plné využívanie výhod cezhraničného konania. SK 15 SK

Regióny by mali investovať do udržateľného rastu integráciou politík, ktoré vplývajú na územia a moria EÚ, najmä na pobrežné zóny, lesy a povodia riek s veľkým potenciálom biodiverzity. Spolupráca medzi členskými štátmi a regiónmi pri vzájomne prepojených súboroch opatrení a v rámci špecifických územných alebo morských oblastí, ako sú napríklad prímoria, by priniesla ďalšiu pridanú hodnotu. Riadiace orgány by mali predovšetkým a v súlade s novým cieľom územnej súdržnosti zavedeným Lisabonskou zmluvou v plnej miere využiť príležitosti, ktoré ponúka cezhraničná, medziregionálna a nadnárodná spolupráca. Stratégie týkajúce sa Baltského mora a Dunaja sú názorným príkladom prínosu konania na makroregionálnej úrovni. 4. ZÁVERY V OBLASTI POLITIKY Aj keď sa väčšie zmeny spôsobu fungovania regionálnej politiky môžu naplánovať až v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci, v tomto oznámení sa stanovuje, ako môžu riadiace orgány zladiť terajšie programy regionálnej politiky s cieľmi stratégie Európa 2020 v oblasti udržateľného rozvoja. Celoštátne, regionálne a miestne orgány sa vyzývajú na bezodkladné konanie a lepšie využívanie finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii, aby sa podporil udržateľný rast v každom európskom regióne. Tieto opatrenia by sa mali vnímať v súvislosti s hlavnou iniciatívou Európa efektívne využívajúca zdroje aj cieľmi v oblasti klímy a energetiky stanovenými v stratégii Európa 2020 27 a ako ich doplnok. 27 Závery Európskej rady zo 17. júna 2010. SK 16 SK

Príloha 1 Opatrenia na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti udržateľného rastu prostredníctvom regionálnej politiky a finančných prostriedkov v jej rámci. Členské štáty a regióny sa vyzývajú, aby: zladili výdavky v rámci existujúcich programových priorít na podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a preskúmali potrebu zmeny programov s využitím doplnkovej podpory poskytovanej v rámci politiky rozvoja vidieka, programu LIFE+, siedmeho rámcového programu v oblasti výskumu a technického rozvoja a programu pre konkurencieschopnosť a inováciu, pokiaľ ide o: energetickú efektívnosť, energiu z obnoviteľných zdrojov a dekarbonizáciu dopravy; ekosystémové služby, najmä o ochranu biodiverzity, prispôsobenie zmene klímy a prevenciu prírodných katastrof; podporu ekologickej inovácie prostredníctvom klastrov i služieb a aplikácií informačných a komunikačných technológií; zabezpečili systematickú integráciu zásad udržateľnosti v každom štádiu životného cyklu projektov s osobitnou pozornosťou venovanou efektívnejšiemu využívaniu zdrojov; sa zaoberali zmenou klímy vo svojom územnom plánovaní vrátane miestnych, regionálnych a makroregionálnych stratégií týkajúcich sa najmä nadnárodných oblastí v spojení s prímoriami alebo povodiami riek; vykonali špecifické hodnotenia a do výročných správ o vykonávaní svojich operačných programov zahrnuli oddiel venovaný posúdeniu miery, do akej programy podporované v rámci regionálnej politiky zohľadňujú usmernenia stanovené v tomto oznámení; zvážili v súvislosti s národnými programami reforiem pružnosť ponúkanú v rámci operačných programov na účely presmerovania finančných prostriedkov regionálnej politiky v prospech priorít stratégie Európa 2020; začali pripravovať ďalšiu generáciu programov, pokiaľ ide o: väčšie tematické zameranie na zelené investovanie a prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo odolné proti zmene klímy pri súčasnom zabezpečení integrovaného prístupu k udržateľnému rozvoju miest a (alebo) vidieka a plnom zohľadnení územných daností a príležitostí; budovanie kapacít s využitím rozpočtov technickej pomoci na zapojenie miestnych, regionálnych a mimovládnych subjektov do regionálnych stratégií na prispôsobenie zmene klímy a zmiernenie jej dosahu. SK 17 SK

Príloha 2 Opatrenia na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti udržateľného rastu prostredníctvom regionálnej politiky a finančných prostriedkov v jej rámci. Komisia sa zaväzuje urýchlene posúdiť a podporiť každú žiadosť o presmerovanie finančných prostriedkov v prospech priorít stratégie Európa 2020 a bude: s medzinárodnými a vnútroštátnymi finančnými inštitúciami spolupracovať s cieľom posilniť pákový efekt zdrojov a prípadne maximalizovať využívanie finančných nástrojov vrátane intenzívnejšieho využívania nástrojov JEREMIE a JESSICA. Osobitný dôraz sa bude klásť na udržateľnú energiu v obytných budovách na základe posledných zmien a doplnení nariadení o štrukturálnych fondoch; s príslušnými orgánmi v členských štátoch a regiónoch spolupracovať pri príprave cielených pilotných iniciatív a seminárov, aby sa konkretizovali návrhy predložené v tomto oznámení; podporovať celoštátne a regionálne orgány pri vykonávaní a monitorovaní programov tematickými znalosťami; aktivovať dostupné zdroje v existujúcich operačných programoch na budovanie inštitucionálnych kapacít, aby sa zabezpečilo uplatňovanie zásad udržateľného rozvoja a odstránili prekážky, najmä pokiaľ ide o JASPERS; ďalej pomáhať členským štátom pri aktivovaní dostupnej technickej pomoci v rámci ich programov na podporu regionálneho udržateľného rastu a uľahčovať na všetkých administratívnych úrovniach prípravu budúcich projektov; identifikovať a povzbudzovať ďalšiu výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi v oblastiach súvisiacich s udržateľným rastom prostredníctvom iniciatív, ako sú Regióny pre hospodársku zmenu alebo ESPON. SK 18 SK