RADA EURÓPY Samuel Mencák Rada Európy za svoju vyše šesťdesiat ročnú históriu prešla pomerne veľkým vývojom. V súčasnosti to je najstaršia politická o

RADA EURÓPY Samuel Mencák Rada Európy za svoju vyše šesťdesiat ročnú históriu prešla pomerne veľkým vývojom. V súčasnosti to je najstaršia politická organizácia a ne medzinárodnej scéne má veľký rešpekt, vzhľadom k tomu že jej hlavnou náplňou sú otázky ľudskoprávnej dimenzie,ale čo je pre Európu dôležité, je pomerne veľkým iniciátorom hlavných dohovorov. Môžeme povedať, že je aktívna v takmer každej oblasti, či už ide o sociálnu oblasť, ľudské práva, šírenie a dodržiavanie demokracie. Rada Európy zároveň vytvorila pomerne úspešný mechanizmus na ochranu ľudských práv a základných slobôd a v tejto oblasti je zančne aktívna. Cieľom Rady Európy je predovšetkým zabezpečiť vzájomný rešpekt a rozvoj medzi jednotlivými európskymi štátmi, aby mohli navzájom spoločne budovať hospodársky a sociálny rast v jednotlivých krajinách. Podmienkou na to, aby sa štát mohol stať členom organizácie je pomerne jednoduchý mal by to byť európsky štát, ktorého hlavným cieľom by malo byť dodržiavanie základných sociálnych hodnôt, demokratických princípov a princípov právneho štátu. Rada Európy Council of Europe Deň podpisu štatútu: 5. 5. 1949 Deň vzniku inštitúcie: 3. 8. 1949 Sídlo: Štrasburg, Francúzsko RE Názov štatútu: Statute of the Council of Europe http://www.coe.int/en/web/c onventions/full-list/- /conventions/treaty/001 Aktuálny zamestnancov: 2 200 počet CE Počet členov: 47 http://www.euroiuris.sk/euroiu ris/?q=sk/re/re Výška rozpočtu na rok 2016/2017: 326 732 400.00

1. Dôvody vzniku Rady Európy Po druhej svetovej vojne sa európske štáty chceli v čo najkratšom termíne vrátiť do ekonomickej prosperity. Vojna v podstate zničila každú oblasť života a obnovenie si vyžiadalo veľa síl. Samozrejme cieľom bolo aj to, aby sa už vojna v Európe nikdy nezopakovala. Vzhľadom k tomu, že každý štát sa snažil v čo najkratšom možnom čase oživiť svoju ekonomiku, potreboval mať vybudavané vzájomné vzťahy aj s ostatnými krajinami. Preto sa predstavitelia európskych štátov snažili podporiť vzájomnú európsku integráciu. Samozrejme ani tento stav nebol jednoduchý a nie každa európska krajina sa stotožnila s návrhmi, ktoré boli na stôl predkladané. Prvým zaujímavým riešením bolo vytvorenie Európskeho zhromaždenia, ktoré priniesli ako návrh belgicko-francúzski predstavitelia. Jeho cieľom bolo vytvorenie zhromaždenia so širokými právomocami a so základmi medzivládnej spolupráce. Tento návrh ale nebol podporovaný Veľkou Britániou. Rokovania o spoločnej oraganizácii sa preto naťahovali. Ku kompromisu prišlo až v roku 1949, kedy sa jednotliví predstavitelia dohodli na vytvorení spoločnej organizácie Rady Európy. V Londýne roku 1949 bolaa podpísaná zmluva, ktorá ustanovila štatút Rady Európy. Na základnom štatúte sa podieľali predstavitelia týchto krajín: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Írsko, Holandsko, Luxembursko, Nórsko, Taliansko, Švédsko a Veľká Británia. Rada Európy môžeme teda charakterizovať ako spoločenstvo krajín, ktorého cieľom je vyznávať a ochraňovať spoločné hodnoty a ideály v oblastiach akými sú napríklad ľudské práva a základné slobody, ale taktiež aj európska kultúrna identita, sociálne záležitosti, právny štát či demokratická spoločnosť. Jej činnosť je z pohľadu verejnosti spájaná najmä so zabezpečovaním dodržiavania vysokého štandardu ľudských práv a základných slobôd a s upevňovaním stability a demokracie v Európe prostredníctvom podpory politických, legislatívnych a ústavných reforiem (História a ciele..., 2014). Činnosť Rady Európy postupne naberala na význame. Príkladom je napríklad jej veľmi významný dohovor z Ríma, podpísaný v roku 1950. Podpísaný bol Európsky dohovor o ľudských právach a základných slobôd. Tento Dohovor aj v súčasnosti predstavuje jeden z najdôležitejších dokumentov organizácie a predstavuje taktiež aj najdôležitejšiu ľudskoprávnu medzzinárodnú zmluvu v Európe. Postupne bol ale Dohovor postupne doplňovaný a v súčasnosti obsahuje už 14 dodatkových protokolov, prostredníctvom ktorých sa nielen rozšírili katalóg ľudských práv a slobôd, ale sa aj viditeľne zdokonalili procedurálne aspekty ich ochrany. Ako príklad môžeme uviesť zákaz trestu smrti za každých okolností, reformy pre ľudské práva alebo aj zákaz akéjkoľvej formy diskriminácie, ktoré sa vďaka protokolom zaviedli. Dôležitá je aj reforma konania

pred Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý bol zriadený už v roku 1959 s cieľom prejednávať porušenia Dohovoru (Trúchla, 2006). Samozrejme to neostali iba pri tak malom počte členov, postupne sa do organizácie pridali aj ďalšie štáty. V rokoch 1949-1970 sa k zakladajúcim členom Rady Európy pridali aj Grécko, Island, Turecko, Nemecko, Rakúsko, Cyprus, Švajčiarsko a Malta ( zoradené podľa podaria prístupu do organizácie). Ako sa organizácia postupne rozširovala, potrebovala samozrejme aj zaviesť určité pravidlá, na základe ktorých by sa členské štáty riadili. Preto významným dokumnetom podpísaný Radou Európy bola Európska sociálna charta, podpísaná ešte v roku 1961. Charta upravuje prioritne ochranu hospodárskych a sociálnych práv. Jej základom je vytvorenie mezidnárodného systému kontroly jej plnenia zmluvnými štátmi. 2. Členstvo v RE Členstvo v Rade Európy je základným predpokladom k prístupu k základným informáciám, ktore Rada poskytuje. Zároveň štát, ktorý má záujem sa stať plnohodnotným členom, musí samozrejme splniť určité podmienky. Tie sa bližšie charakterizujeme v tejto kapitole. Podmienky členstva bližšie charakterizuje a upravuje Štatút Rady Európy, a všetky štáty, ktoré sú jej členom sú zároveň aj zmluvnými stranami Rady Európy. Ak sa pozrieme na súčasnosť, tak organizácia má 47 členov, ktorými sú: :,,Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nórsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko, Taliansko, Turecko (všetky od r. 1949), Island, Nemecko (oba od r. 1950), Rakúsko (od r. 1956), Cyprus (od r. 1961), Švajčiarsko (od r. 1963), Malta (od r. 1965), Portugalsko (od r. 1976), Španielsko (od r. 1977), Lichtenštajnsko (od r. 1978), San Maríno (od r. 1988), Fínsko (od r. 1989), Maďarsko (od r. 1990), Poľsko (od r. 1991), Bulharsko (od r. 1992), Estónsko, Litva, Slovinsko, Česká republika, Slovensko, Rumunsko (všetky od r. 1993), Andorra (od r. 1994), Lotyšsko, Albánsko, Moldavsko, Ukrajina, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (všetky od r. 1995), Ruská federácia, Chorvátsko (oba od r. 1996), Gruzínsko (od r. 1999), Arménsko, Azerbajdžan (od r. 2001), Bosna a Hercegovina (od r. 2002), Srbsko (od r. 2003), Monako (od r. 2004) a Čierna Hora (od r. 2007). (Rada Európy, 2014) Zvláštne postavenie má Bielorusko, ktoré si žiadosť do Rady Európy podali ešte v roku 1993. Získalo aj štatút kandidátskej krajiny no už v roku 1997 túto žiadosť odmietli a Bielorusko suspendovali. Problémom mala byť vnútorná ale aj zahraničná politika krajiny, či chýbajúce črty demokracie. Dodnes je ale Bielorusko jediná krajina, ktorá má štatút kandidátskej krajiny.v súčasnosti je pri rade aj ďalších šesť štátov, ktoré majú

štatút pozorovateľa. Sú to Izrael, Japonsko, Mexiko, Kanada, Svätá stolica a Spojené štáty americké (Rada Európy, 2015). Základnými podmienkami na vstup člena do organizácie sú stanovené v Štatúte Rady Európy. Zároveň počet členov v organizácii nie je limitovaný a preto každá európska krajina, ktorá dokáže splniť podmienky uvedené v Štatúte, môže požiadať o členstvo. Výnimočné udalosti zároveň umožňujú prístup do Rady Európy aj tzv. zvláštnym členom. Za zvláštneho člena môžeme požadovať štát, ktorý má potenciál byť schopný dodržiavať základné ľudské slobody a práva a samozrejme ich je schopný dodržiavať aj do budúcnosti. Tento typ štátu je v tom prípade oficiálne pozvaný k pridruženiu sa k organizácii. Ak má zvláštny člen záujem stať sa členom organizácie, v tom prípade musí vo svojom mene generálnemu tajomníkovi zložiť listinu o prístupe do tohto Štatútu. Najskôr je vyzvaná na základe rozhodnutia Výboru ministrov. Rozdiel je ale v tom, že daná krajina môže mať zastúpenie iba v Parlamentnom zhromaždení (Gura, Rosputinský, 2010). Aby bolo plnenie záväzkov a cieľov členských štátov Rady Európy čo najefektívnejšie a aby sa dodržiavali pravidlá ktoré sú uvedené v Štatúte, orgán Výbor ministrov zaviedol monitorovací systém, ktorého cieľom je monitorovať členské štáty nad dodržiavaním všetkých záväzkov, ktoré im z členstva vznikajú. Ak by sa napríkald stalo,že by štát spôsobil závažné porušenie v oblasti základných ľudských práv a slobôd,prípadne porušoval základné prvky demokracie,môže byť sankcionovaný a taktiež môže byť vylúčený z členstva organizácie. Jeden zo základných výborov, Výbor ministrov, rozhoduje o prijatí nového člena, o pozastavení alebo zrušení členstva. Ak členský štát nie je schopný plniť svoje finančné záväzky, Výbor ministrov má právo pozastaviť alebo zrušiť členstvona zastúpenie vo výbore a v parlamentnom zhromaždení zrušiť túto činnosť na tak dlhé obdobie, až pokým nebude mať člen vyriešené všetky finančné záväzky. Okrem iného, Výbor ministrov dohliada aj na to, či rozhodnutia súdneho dvora sú v súlade s pravidlami a či sú zodpovedne dodržiavané. Jediným známym prípadom napomenutia spomenutého orgánu, bolo v prípade Grécka (Rada európy, 2011). Pri otázke vystúpenia z organizácie, každý člen má právo dobrovoľne vystúpiť z organizácie, no podmienkou je, že musí tak pred plánovaným vystúpením oznámiť rozhodnutie generálnemu tajomníkovi na základe písomného rozhodnutia. Ak je toto rozhodnutie podané do prvých deviatich mesiacov daného finančného roku, tak účinnosť takéhoto rozhodnutia bude platiť ešte pre daný rok podania správy o vystúpení z členstva. No ak bude toto oznámenie podané len posledné tri mesiace pred koncom finančného roka, platnosť nadobúda až na konci nasledujúceho roka. V súčasnosti nemá žiadna krajina záujem vystúpiť z organizácie (Gura, Rosputinský, 2010).

3. Hlavné orgány Rady Európy Za zákadné orgány Rady Európy považujeme tie, ktoré sú uvedené a charaktetizované v Štatúte Rady Európy. Hlavné orgány sú Výbor ministrov a Parlamentné zhromaždenie. V zakladacej zmluve sú bližšie charakterizované ich postavenia, právomoci, povinnosti a aj pole pôsobnosti. Ich hlavnou prioritou je dosiahnuť ciele organizácie. Na to, aby boli orgány jednoduchšie organizované, bol vytvorený na pomoc Obom orgánom Sekretariát Rady Európy, ktorému na stojí na čele Generálny tajomník. Hlavnou prioritou Generálneho Tajomníka je kontrolovať čerpanie finančného rozpočtu, dohliadať na bezproblémové fungovanie Sekretariátu a samozrejme je zodpovedný za plnenie strategických cieľov vytýčených jednotlivými orgánmi (Euroiuris, 2014). Štruktúru organizácie tvoria aj ďalšie inštitúcie, ktoré sú vytvorené na základe konkrétneho dohovoru uzavretého medzi jednotlivými členskými štátmi,prípadne aj prostredníctvom Výboru ministrov. Základné inštitúcie vytvorené týmto spôsobom sú Úrad Komisára Rady Európy pre ľudské práva, Kongres miestnych a regionálnych samospráv Rady Európy a Európsky súd pre ľudské práva (Orgány Rady Európy, 2014). Výbor ministrov je základným orgánom s rozhodovacou právomocou. Pozostáva z ministrov zahraničných vecí každého členského štátu alebo z ich stálych diplomatických zástupcov v Štrasburgu. Každý členský štát má svojho vlastného jedného zástupcu v tomto orgáne, pričom disponuje len jedným hlasom. Je to vládny orgán, ktorého cieľom je prerokovávať záležitosti, ktorým čelí spoločnosť v Európe a prísť ku konkrétnemu riešeniu. Všetko je vedené formou diskusie, kde sú si všetci zástupcovia rovní. Jeho predmetom činnosti je ochraňovanie a monitorovanie hodnôt, na ktorých bola táto organizácia založená a či si členské štáty plnia jednotlivé záväzky. Rozhoduje o aktivitách na základe návrhu a odporúčaní Parlamentného zhromaždenia, Kongresu miestnych a regionálnych samospráv a ostatných medzivládnych výborov. Ďalšie činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu sú schvaľovanie programu a finančného rozpočtu na príslušný rok. Na jednotlivých fórach prerokúvajú otázky z každej spoločenskej oblasti okrem otázky vojenskej. Ministri zahraničných vecí tohto orgánu sa stretávajú iba raz do roka, Ale ich stáli zástupcovia, ktorými sú veľvyslanci, spravodajcovia a pracovné skupiny sú stálymi zástupcami, ktorí sa stretávajú minimálne raz do týždňa, aby ešte pred prijatím konkrétneho rozhodnutia všetko detailne naštudovali a prerokovali pred oficiálnym schválením na rokovaní ministrov. Každý minister resp. každá členská krajina postupne predsedá Výboru ministrov šesť mesiacov, v období máj-november alebo november-máj, to znamená že ročne sú vo vedení dve

členské krajiny. Slovenská republika bola naposledy na čele výboru v roku 2007. V súčasnoti je predsedom výboru bulharský minister zahraničných vecí Danil Mitov (Orgány Rady Európy, 2016). Ak zástupcovia orgánu vytvoria projekt, ktorý nenašiel podporu u všetkých členských štátov, je možné ich vydať ako čiastkové dohovory. V prípade, že čiastkový dohovor vznikne, Výbor ministrov prijíma deklarácie a rezolúcie a svoje rozhodnutia predloží jednotlivým členským štátom prostredníctvom odporúčaní, ktoré sa stávajú záväznými iba pre tie členské štáty, ktoré tieto rozhodnutia ratifikovali. Na to, aby mohlo byť rozhodnutie prijaté, je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých hlasov. Na prijatie procedurálnych otázok je potrebná jednoduchá väčšina hlasov. Vládny experti vypracúvajú odporúčania a dohovory a zodpovedajú sa Výboru ministrov. Výbor ministrov taktiež dohliada, či členské štáty aplikujú jednotlivé dohovory a dohody v ich činnostiach. Sú to predovšetkým: a) Európsky dohovor o ľudských právach, b) Európsky dohovor na zabránenie mučenia, c) Európska sociálna charta, d) Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín (Rada Európy, 2008). Veľmi dôležitým štatutárnym orgánom Rady Európy je Parlamentné zhromaždenie, ktorého cieľom je charakterizovať a bližšie špecifikovať politické prúdy v jednotlivých členských krajinách.počet zástupcov jednotlivých štátov v Parlamentnom zhromaždení je rozdelený pomerne úmerný počtu obyvateľov členských štátov:,,albánsko 4, Andorra 2, Arménsko 4, Rakúsko 6, Azerbajdžan 7, Bosna a Hercegovina 5, Bulharsko 6, Chorvátsko 5, Cyprus 3, Česká republika 7, Dánsko 5, Estónsko 3, Fínsko 5, Francúzsko 18, Gruzínsko 5, Nemecko 18, Grécko 7, Maďarsko 7, Island 3, Írsko 4, Taliansko 18, Lotyšsko 3, Lichtenštajnsko 2, Litva 4, Luxembursko 3, Malta 3, Moldavsko 5, Belgicko 7, Čierna Hora 2, Holandsko 7, Nórsko 5, Poľsko 12, Portugalsko 7, Rumunsko 10, Rusko 18, San Maríno 2, Srbsko 7, Slovenská republika 5, Slovinsko 3, Španielsko 12, Švédsko 6, Švajčiarsko 6, Macedónsko 3,Monako 2,Turecko 12, Ukrajina 12, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska 18 (Rada Európy 800..., 2006, s. 19). V Parlamentnom zhromaždení sa uplatňuje princíp nezlučiteľnosti funkcií, a teda menovaný reprezentant Parlamentného zhromaždenia nesmie byť súčasne aj členom Výboru Ministrov. Predstavitelia parlamentného zhromaždenia sa stretávajú štyrikrát ročne v kongresovej sále Paláca Európy v Štrasburgu, pričom ich stretnutia sú verejné a trvajú vo väčšine prípadov sedem dní. Zloženie národných delegácii v Parlamentom zhromaždení zaisťuje spravodlivé zastúpenie všetkých politických strán a skupín v

národných parlamentoch. Preto bolo schválené prerozdelenie do piatich politických skupín, ktorými sú: 1. Európskej demokratickej skupiny (EDG) 2. Európskej ľudovej strany (EPP/CD) 3. Liberálnej, demokratickej a reformnej skupiny (LDR) 4. Skupiny zjednotenej európskej ľavice (UEL), 5. Socialistickej skupiny (SOC) (Rada Európy 800..., 2006,). Parlamentné zhromaždenie prešlo od svojho vzniku pomerne veľkými zmenami. V podstate aj v súčasnosti patrí k najlepšiemu parlamentnému fóru. Zhromaždenie zohráva veľmi významnú úlohu v celkovej pripravenosti jednotlivých kandidátov na členstvo v organizácii. Zároveň, po samotnom prijatí jednotlivých členov má za úlohu presadiť a podporiť rozvoj demokracie v jednotlivých členských štátoch a okrem iného aj slúži ako monitorovací orgán v prípadeporušovania pravidiel či demokracie. (Rada Európy 800, 2006) Za výhodu sa vo veľkej miere považuje fakt, že jeho členovia sú vo väčšine prípadov aj členmi svojich národných parlamentov, čo znamená že parlamentné zhromaždenie je v úzkom kontakte s členskými štátmi a ich jednotlivými politickými predstaviteľmi. Za nevýhodu naopak niektorí autorí považujú v niektorých otázkach pomerne malý počet stretnutí jednotlivých predstaviteľov, či neriešenie niektorých otázok, ktorý sú aktuálne v oblastiach, ktoré sa môžu týkať niektorého z členov organizácie. Ďalším orgánom Rady Európy je Sekretariát Rady Európy, ktorého cieľom podľa zakladajúceho dokumentu organizácie je predovšetkým pomáhať výboru a zhromaždeniu Rady Európy pri plnení ich funkcií. Je to administratívny orgán. Na čele Sekretariátu je Generálny tajomník, jeho zástupca a ostatný personál. Generálny tajomník a jeho zástupca sú volení Parlamentným zhromaždenímprostredníctvom návrhu Výboru ministrov, zatiaľ čo ostatní členovia sú menovaní Generálnym tajomníkom podľa vnútorného poriadku organizácie. Generálny tajomník je zodpovedný za strategické plánovanie a smerovanie medzivládneho pracovného programu a rozpočtu Rady Európy a súčasne dohliada na denné riadenie organizácie a jej sekretariátu. Tak ako už bolo spomenuté pri nezlučiteľnosti funkcie, platí pravidlo, že člen Sekretariátu nesmie byť členom Parlamentného zhromaždenia, národného parlamentu, nesmie byť plateným zamestnancom žiadnej vlády a ani vykonávať zamestnanie nezlučiteľné s jeho úkonmi (Lysák, 2014). Rada Európy sa rozhodla k zmene a v roku 1994 vytvorila konzultačný orgán miestnej a regionálnej demokracie, ktorý nazývame Kongres miestnych a regionálnych

samospráv Európy. Tento kongres nahradil dovtedy fungujúcu Stálu konferenciu miestnych a regionálnych samospráv Európy. Keďže sa ale vytvoril podporný orgán, má viacej právomocí a dohliada na širší záber plnenia záväzkov, ako tomu bolo pri Stálej konferencii. Orgán predstavuje diskusné fórum, kde si môžu volení zástupcovia miest a regiónov vymieňať skúsenosti, diskutovať o problémoch a oboznámiť vlády so svojimi názormi. Zároveň sa prostredníctvom orgánu taktiež pravidelne informuje o stave miestnej a regionálnej samosprávy vo všetkých členských krajinách Rady Európy a slúži tak aj ako poradný orgán Výboru ministrov a Parlamentného zhromaždenia v rámci všetkých aspektov miestnej a regionálnej politiky. V súčasnosti tvoria Kongres dve hlavné komory, ktorými sú Komora miestnych samospráv a Komora regiónov. Zhromaždenie komôr tvorí spolu z 318 riadnych členov a z 318 náhradníkov, ktorí boli predtým právoplatne zvolení v komunálnych voľbách. Na čele Kongresu je zvolený predseda Kongresu, ktoré funkčné obdobie sú dva roky, môže byť znovuzvolený a volia ho obidve komory. V súčasnosti je predsedom Kongresu Jean-Claude Frécon z Francúzska (Rada Európy, 2015) 4. Ciele Rady Európy V predošlých kapitolách sme si charakterizovali jednotlivé orgány Rady Európy a ich základné fungovanie. Ciele Rady Európy predstavujú základný predpoklad k správnemu fungovaniu organizácie a vytýčeniu cieľov, ktoré si Rada stanoví sa následne snaží dodržiavať. Primárny cieľ Rady Európy bol sformulovaný v článku 1, odsek 1. v zakladajúcom dokumente v Štatúte Európy:,,... dosiahnuť väčšiu jednotu medzi jej členmi za účelom ochrany a napĺňania ideálov a zásad, ktoré sú ich spoločným dedičstvom a uľahčenia ich hospodárskeho a spoločenského rozvoja. (Euroiuris, 2014). To znamená že prioritným cieľom organizácie je prispieť k vzájomnému fungovaniu medzi jednotlivými členskými krajinami, dosiahnuť ochrany a zásady, ktoré budú naďalej prínosom pre hospodársky rozvoj organizácie. Prostredníctvom nástrojov, ktoré Rada Európy využíva sa tieto prioritné cieľe darí napĺňať. Za nástroje môžeme požadovať rokovania medzi jednotlivými krajinami, vytvorením dohôd, protokolov, riešenia problémov a pod. Výborne sformulované ciele Rady Európy má k dispozícii Stála misia Slovenska pri Rade Európy, ktorá jednotlivé ciele charakterizuje takto: Základnými cieľmi tejto mimovládnej organizácie,,...ochraňovanie ľudských práv, pluralitnej demokracie a právneho štátu, prispievanie k uvedomovaniu si európskej kultúrnej identity a rozmanitosti a pomáhať ich rozvoju, hľadať spoločné riešenia problémov, ktorým čelí európska spoločnosť ako je diskriminácia menšín, xenofóbia, neznášanlivosť, bioetika a klonovanie, terorizmus, obchodovanie s ľuďmi, organizovaná

kriminalita a korupcia, počítačová kriminalita, násilie voči deťom, upevňovanie demokratickej stability v Európe podporovaním politických, legislatívnych a ústavných reforiem. (Stála misia SR pri RE, 2014) Čo sa týka ľudských práv, ich čo najlepšia ochrana je jedným zo základných cieľom Rady Európy. Preto sú tieto cieľe zahrnuté v týchto štyroch hlavných oblastiach definovancých Radou Európy: 1. účinná kontrola a ochran ľudských práv a slobôd, 2. odhaľovanie nových hrozieb, ktoré sa môžu týkať ľudských práv a slobôd, 3. oboznámenie širokej verejnosti o dôležitosti ľudských práv, 4. podpora výchovy k ľudským právam, a podpora odborných školení o ľudských právach. Tejto oblasti sa najviac zaoberajú Európsky dohovor o ľudských právach, revidovaná Európska sociálna charta, Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín a nakoniec aj Európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a trestania (Rada Európy,...2016). 5. Financovanie Financovanie je upravené v Štatúte Rady Európy. Aby bolo jednotlivé členstvo spravodlivé, každý právoplatný člen si musí svoje náklady na svoje zastúpenie vo Výbore ministrov a v Parlamentom zhromaždení hradiť samostatne. Čo sa týka nákladov, ktoré sú spojené s financovaním Sekretariátu, náklady si prerozdelia medzi seba jednotlivé štáty na základe rozhodnutia Výboru a podľa počtu obyvateľov členskej krajiny. Financovanie má na v organizácii na starosti Generálny tajomník, ktorý návrh rozpočtu následne predkladá predkladá Výboru ministrov na schválenie. Ak to výbor ministrov schváli, tak generálny tajomník následne oznámi jednotlivým vládam členských krajín výšku konkrétného príspevku, pričom podmienkou je vyplatiť konkrétnu čiastku najneskôr šesť mesiacov od dátumu jej oznámenia. Rozpočet sa vo väčšine prípadov prijíma na dva roky. V súčasnosti je rozpočet nastavený na roky 2016 a 2017. Opiera sa aj o hlavné piliere, ktorými sú v súčasnosti demokracia, ľudské práva a právny štát.ďalšie piliere sú administrácia a všeobecné financovanie chodu organizácie. Ďalšie ciele, na ktoré sa rozpočet zameriava, sú napríklad korupcia, boj proti porušovaniu ľudských práv, zníženie byrokracie a pod. Celkový rozpočet je okrem iného podporovaný aj zo zdrojov Európskej únie a na základe dobrovoľníctva. V roku 2016 boli najväčšími prispievateľmi Francúzsko sumou 37 597 652. 29, potom Nemecko vo výške 35 756 081.06 a Taliansko vo

výške 34 721 576.24. Slovensko prispelo do organizácie výškou 1 461 362 a je to jedna z najnižším čiastiek zo všetkých členov organizácie. 6. Aktuálne problémy Rada Európy sa zaoberá viacerými oblasťami, ktoré sú vo svete problémové a na ktoré sa snaží nájsť svoje stanovisko. V minulosti to boli predovšetkým konflikty medzi Čečenskom a Ruskom, kde Rada Európy dávala svoje odporúčania, ako tento konflikt vyriešiť a aby neohrozil Rusko v organizácii. Taktiež zaujímavá bola otázka Azerbajdžánu a Arménska, ktoré mali problém s tým, že ich viacerí predstavitelia nepovažujú za členov organizácie už len z dôvodu že sa nenachádzajú na európskom kontinente. Minulosť samozrejme bola veľmi pestrá a od vzniku organizácie už prešlo niekoľko storočí, čo znamená, že Rada Európy má predpoklad k tomu aby jednotlivé konfliktné situácie vedela vyrišieť ku prospechu konfliktých strán. Základom by mala byť demokracia, ktorú organizácia jednoznačne prezentuje navonoko ako jednu z priorít. Zaujímavým poblémom na európskom kontinente je napríklad korupcia. Tú prezentuje Rada Európy ako jedno z najväčších zlyhaní demokracie a jej cieľom je ju obmedziť na čo najnižší počet. Európsky súdny dvor sa preto každoročne stretáva so sťažnosťami, ktoré sa týkajú oblasti korupcie. Takýto problém sa týka jednotlivých štátov, kde súdnictvo buď nie je na vyspelej úrovni, alebo zlyháva v jej realizácii. Príkladom sa v rezolúciach Rady Európy prezentuje napríklad Taliansko, Grécko, Poľsko ale samozrejme krajiny, ako je napríklad Bulharsko, Rumunsko Moldavsko, Turecko a Ukrajina. V týchto štátoch súdnictvo pravidelne zlyháva a jednotlivé členské štáty upozorňujú na to, aby sa súdnictvo stalo v týchto krajinách prioritou číslo jeden a snažili sa to vyriešiť v čo najkratšom termíne. Ďalším pomerne veľkým problémom pre Radu Európy je situácia v Turecku, kde dochádza pravidelne k porušovaniu ľudských práv a slobôd. Krajina je dlhodobo posledná v dodržiavaní ľudských práv a slobôd, slobody prejavu a upozornenia na porušovanie základných pilierov Rady Európy musí Turecko brať vážne. Pri pravidelnom porušovaní týchto pravidiel môže dôjsť až k sankciám, v najhoršom prípade až ku

vylúčeniu z organizácie. Zaujímavým incidentom bola situácia na Európskom súde pre ľudské práva, kde Turecko prehralo spor kvôli tomu, že porušilo slobodu vyjadrovania, keď v rokoch 2008 až 2010 zablokovalo prístup na server pre zdieľanie videí z YouTube, jeden z najpopulárnejších svetových portálov, na ktorom sa denne nachádza niekoľko miliónov používateľov (Rada Európy vyčíta..., 2013). V poslednom období bol problémom aj konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom, kde došlo k anexii Krymu, čo vyvolalo búrlivé reakcie nielen európskych, ale svetových predstaviteľov. Rusko tak v poslednom období čelí viacerom konflikným situáciam, sankciám zo strany Európskej únie a je viac ako pravdepodobné, že sa situáciou bude v konečnom dôsledku zaoberať aj Rada Európy, ktorej členom sú oba štáty.

Zoznam bibliografických odkazov 2006. Všeobecné informácie - Medzinárodné právo. [online]. Brusel : Európska komisia. [cit. 2016.02.14]. Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/civiljustice/homepage/homepage_int_sk.htm> 2010. Európska sociálna charta. [online]. Bratislava : ADALUNA. [cit. 2016.02.13]. Dostupné na internete: < http://www.ozkovo.sk/legislativa/legislativa-eu/europska-socialna-charta/> 2013. Rada Európy vyčíta Turecku porušovanie slobody prejavu. [online]. Bratislava : Isita s.r.o. [cit. 2016.02.13]. Dostupné na internete: http://www.webnoviny.sk/svet/clanok/623773-radaeuropy-vycita-turecku-porusovanie-slobody-prejavu/ 2013. Turecko má podľa Rady Európy vážny problém s ľudskými právami. [online]. Bratislava: TASR. [cit. 2016.02.13]. Dostupné na internete: <http://dennik.hnonline.sk/svet/516675-tureckoma-podla-rady-europy-vazny-problem-s-ludskymi-pravami> 2014. Council of Europe reports on the State of Humanright in Europe. [online]. Brussels : Social Platform. [cit. 2016.02.13]. Dostupné na internete: <http://www.socialplatform.org/news/council-of-europe-reports-on-the-state-of-human-rights-ineurope/> 2014. História a ciele Rady Európy. [online]. Bratislava : EUROIURIS Európske právne centrum, o. z. [cit. 2016.02.13]. Dostupné na internete: < http://www.euroiuris.sk/euroiuris/?q=sk/re/historiacielere> 2014. Orgány Rady Európy. [online]. Bratislava : EUROIURIS Európske právne centrum, o. z. [cit. 2016.02.14]. Dostupné na internete: < http://www.euroiuris.sk/euroiuris/?q=sk/re/organyre> 2014. Rada Európy. [online]. Bratislava : EUROIURIS Európske právne centrum, o. z. [cit. 2016.02.13]. Dostupné na internete: < http://www.euroiuris.sk/euroiuris/?q=sk/re/re> 2015.Council of Europe programme and budget 2016-2017. [online]. Strasbourg : Councilof Europe. [cit. 2016.02.13]. Dostupné na internete: < https://wcd.coe.int/com.instranet.instraservlet?command=com.instranet.cmdblobget&instranet Image=2864512&SecMode=1&DocId=2342508&Usage=2>

2015. Rada Európy. [online]. Bratislava : Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky. [cit. 2016.02.13]. Dostupné na internete: <http://www.ozkovo.sk/legislativa/legislativa-eu/europska-socialna-charta/> 2016. Statut Rady Evropy.. [online].praha : Vysoká škola ekonomická. [cit. 2016.02.13]. Dostupné na internete: < http://smsjm.vse.cz/wp-content/uploads/2008/10/sp28.pdf> EURÓPSKA ÚNIA,2014.Rada Európy. [online]. EuropskaUnia.sk.[cit. 2014.03.23]. Dostupné na internete: < http://www.europskaunia.sk/rada_europy> EUROIURIS, 2014b. Dohovory a ostatné akty Rady Európy. [online]. Európske právne centrum občianske združenie Euroiuris. [cit. 2014.03.23]. <Dostupné na internete: http://www.euroiuris.sk/euroiuris/?q=sk/re/dohovoryaostatneakty > LYSÁK, 2001. medzinárodné organizácie: Bratislava: Ekonóm, 2001. 247s. GURA, R. ROSPUTINSKÝ, P. 2010. Vybrané pramene k štúdiu medzinárodných organizácií. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov UMB, 2010. 291 s. ISBN 978-80-557-0113-4. TRÚCHLA, D. 2006. Právna úprava ľudských práv v EÚ. [online]. Brno: Právnická fakulta Masarykovej univerzity. [cit. 2016.02.13]. Dostupné na internete: < https://www.is.muni.cz/th/53789/pravf_r/rigorozna_praca.doc>