Generálne riaditeľstvo komunikácie Riaditeľstvo C Vzťahy s občanmi Oddelenie monitorovania verejnej mienky Parlamentný prieskum Parlemeter január 2011 Prieskum Eurobarometer Európskeho parlamentu (štandardný EB 74.3 o energii) Európania a energia ANALYTICKÁ SYNTÉZA V Bruseli 31. januára 2011 Pokrytie: Obyvateľstvo: Metodika: Konanie prieskumu: EÚ 27 (26 574 oslovených európskych občanov) Európania vo veku 15 rokov a viac osobne (CAPI) 25. novembra 17. decembra 2010,uskutočnila spoločnosť TNS Opinion ÚVOD 3 I. AKO ČELIŤ PROBLÉMOM DODÁVOK ENERGIE? 7 1. Európsky priemer 7 2. Rozdiely a trendy v členských štátoch 7 II. V PRÍPADE ENERGETICKEJ KRÍZY: VZÁJOMNÁ POMOC ALEBO NIE? 8 A. V mene európskej solidarity 8 1. Európsky priemer 8 2. Rozdiely a trendy v členských štátoch 9 B. V záujme energetickej bezpečnosti krajiny 10 1. Európsky priemer 10 2. Rozdiely a trendy v členských štátoch 11 III. AKÉ PRIORITY PRE LEPŠIU SPOLUPRÁCU V OBLASTI ENERGIE? 14 1. Európsky priemer 14 2. Výsledky zoradené podľa dôležitosti: rozdiely a trendy v členských štátoch 15 Stabilita cien energie, prvá priorita respondentov (29 %) Obnoviteľné zdroje energie, druhá priorita respondentov (27 %) Istota dodávok energie, tretia priorita respondentov (20 %) Energetická účinnosť, štvrtá priorita respondentov (16 %)
2
ÚVOD Európsky parlament venuje energetickej situácii v EÚ osobitnú pozornosť už niekoľko rokov. Zdá sa, že je skutočne nevyhnutné, aby Európska únia a jej členské štáty rýchlo napredovali vo vykonávaní spoločnej energetickej politiky, ktorá bude schopná účinne reagovať na všetky problémy v tejto oblasti. Všetci si stále pamätajú na krízu, ktorú vyvolalo Rusko v zime 2008 2009, keď sa prerušili dodávky plynu do Ukrajiny. Jej následky sa pevne vryli do pamätí Európanov vrátane miliónov ľudí v približne pätnástich členských štátoch, ktorých každodenné životy táto kríza priamo alebo nepriamo ovplyvnila. Mimoriadne tvrdo to odhalilo energetickú závislosť EÚ, keďže podobné udalosti sa už stali v zime 2005 2006. Odvtedy, od roku 2006, Európsky parlament požaduje komplexnú energetickú politiku založenú na solidarite medzi členskými štátmi. V septembri 2007 naliehavo požadoval zavedenie spoločnej zahraničnej energetickej politiky. Okrem závislosti od plynu existuje aj závislosť od ropy. EÚ preto stála pred viacerými otázkami: ako zabezpečiť dodávky energie? Aké vzťahy by sa mali udržovať s dodávajúcimi krajinami? Aké väzby treba vybudovať s organizáciami regionálnej spolupráce? Ako účinne prepojiť 27 vnútroštátnych sietí? Ako vybudovať alternatívne zdroje energie a aké? Ako stabilizovať ceny energie? Pred prvým zasadnutím Európskej rady venovaným výhradne energii, ktoré sa bude konať 4. februára 2011, sa jasne ukázalo, že by bolo užitočné zmerať, ako Európania vnímajú energetickú otázku a príslušné úlohy Európskej únie a jej členských štátov v tejto oblasti. Z dôvodu odlišných dátumov prijatia jednotlivých uznesení bude tento prieskum rozdelený na dve časti, prvá sa zverejní pred zasadnutím Európskej rady a druhá v priebehu marca. Druhá časť bude zameraná na konkrétnejšie otázky súvisiace s novou stratégiou EÚ v oblasti energie do roku 2020. V rámci tohto prvého prieskumu, ktorý vykonala spoločnosť TNS Opinion, sa respondentom kládli tri všeobecné otázky týkajúce sa návrhov, ktoré Európsky parlament viackrát predložil. Odpovede Európanov sú veľmi jasné. Na jednej strane respondenti veľmi dobre vedia o európskej pridanej hodnote, ktorú by poskytla lepšia koordinácia energetických politík, ako aj väčšia solidarita medzi členskými štátmi v prípade krízy dodávok. Na druhej strane výsledky v súvislosti s energetickými prioritami ukazujú, ako energetická kultúra a energetická situácia v jednotlivých krajinách EÚ ovplyvňujú charakter odpovedí. Preto sme považovali za dôležité zahrnúť do tejto správy viacero štatistických údajov a máp Eurostatu (Panorama of energy / rok vydania 2009), ktoré objasňujú kontext jednotlivých členských štátov. 3
Európania považujú koordináciu energetických politík za dôležitejšiu ako vnútroštátne opatrenia 60 % Európanov odpovedalo, že v prípade problémov dodávok plynu by ich lepšie ochránili kroky koordinované s ostatnými krajinami EÚ. 32 % respondentov si myslí, že by ich lepšie ochránilo, ak by ich krajina prijala samostatné opatrenia. Európania sa vyslovili za solidaritu medzi členskými štátmi v prípade problémov s dodávkami energie 79 % respondentov sa vyslovilo za takúto solidaritu. Len 15 % z nich je proti. Táto otázka bola jediná, pri ktorej odpovede v 27 členských štátoch presiahli hodnotu 50 %. Je veľmi zaujímavé porovnať tento výsledok s výsledkom prieskumu Eurobarometer EP 74.1 Európania a kríza, ktorý bol zverejnený 14. októbra 2010. Vtedy sa 49 % respondentov vyjadrilo, že sú za to, aby sa finančná solidarita preukázala členskému štátu, ktorý má závažné hospodárske alebo finančné problémy, 39 % respondentov bolo proti. Keďže tieto otázky boli položené v úplne inej súvislosti, kvantitatívne porovnanie je irelevantné. Z tabuľky na strane 13 je však zrejmé, že hodnotenie krajín, pokiaľ ide o jednotlivé druhy solidarity, je veľmi podobné. Inými slovami, respondenti z 27 členských štátov odpovedajú v podstate v obidvoch prípadoch rovnako, čo naznačuje, že postoj respondentov k tejto koncepcii solidarity je rovnaký bez ohľadu na druh skúmanej solidarity. V skupine členských štátov, ktoré majú k myšlienke solidarity najpriaznivejší postoj, či už hospodárskej alebo energetickej, sú v prvej päťke rovnaké štyri členské štáty. Podobne, pokiaľ ide o tieto dva prípady, sú v päťke členských štátov s najmenej priaznivým postojom k myšlienke solidarity rovnaké tri členské štáty. Zásada solidarity je predmetom rozsiahlej diskusie v EÚ. Bude zaujímavé sledovať jej vývoj v budúcich prieskumoch Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o ďalšie politiky na európskej úrovni. Priority Európanov v súvislosti s energetickou spoluprácou silno ovplyvňuje vnútroštátna energetická situácia Respondenti vo svojich odpovediach, ktoré sú podrobne uvedené na strane 15 tejto správy, určili veľmi jasné priority pre rôzne oblasti energetickej spolupráce. Na lepšie pochopenie týchto výsledkov by sa európske priemery mali analyzovať v kontexte vnútroštátnych výsledkov. Podrobné preskúmanie niekoľkých konkrétnych príkladov, v ktorých sa porovnávajú výsledky prieskumu a štatistické údaje Eurostatu, ukázalo, že energetická kultúra, vnútroštátna energetická situácia a odpovede občanov navzájom úzko súvisia. 4
Stabilita cien energie: prvá priorita respondentov (29 %). Podľa údajov Eurostatu doviezla EÚ v roku 2006 54 % energie potrebnej na svoju spotrebu. Vedie to ku kolísaniu cien zapríčinenému geopolitickým vývojom, ako aj k špekulovaniu so surovinami potrebnými na výrobu energie. V druhej polovici roku 2007 a v druhej polovici roku 2008 sa cena elektrickej energie pre domácnosti v rámci EÚ 27 zvýšila o 9,6 % a cena plynu o 21,1 %. Preto neprekvapuje, že 29 % respondentov považuje stabilitu cien energie za prvú prioritu v oblasti energetickej spolupráce. Rozdiely medzi členskými štátmi sú však veľmi veľké: od 8 % v Dánsku až po 45 % v Českej republike. Na lepšie pochopenie odpovedí je zaujímavé pozrieť sa na energetickú situáciu v týchto dvoch krajinách. Podľa Eurostatu sa závislosť Českej republiky od dovozu energie v roku 2005 pohybovala v rozmedzí od 60 do 80 % v roku 2005. Česká republika je jednou z krajín, v ktorých sa najviac zvýšili ceny elektrickej energie a hlavne plynu v období od roku 2007 do roku 2008. Napriek tomu bola jej cieľová hodnota pre obnoviteľné zdroje energie do roku 2010 nižšia ako 10 %. Na druhej strane bolo Dánsko v roku 2007 jediným čistým vývozcom elektrickej energie. V tejto krajine sa najviac znížila cena plynu (-28 %), ktorá však tam a vo Švédsku zostáva najvyššia. Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, Dánsko je so svojou cieľovou hodnotou 30 % do roku 2010 na poprednom mieste. Obnoviteľné zdroje energie: druhá priorita Európanov (27 %) Cieľ EÚ je do roku 2020 dosiahnuť 20 % obnoviteľných zdrojov energie. Aj v tejto oblasti sú rozdiely medzi členskými štátmi veľmi veľké: Obnoviteľné zdroje energie sú absolútnou prioritou pre dve krajiny Dánsko (53 %) a Švédsko (51 %), hoci sú to krajiny s najnižšou závislosťou, pokiaľ ide o elektrickú energiu, a v oblasti obnoviteľných zdrojov energie patria k najpokročilejším. Na druhej strane dve krajiny, Litva (12 %) a Česká republika (13 %), kde je želanie vybudovať obnoviteľné zdroje energie najmenej silné, sú krajiny s vysokou energetickou závislosťou a s najprudším nárastom cien plynu. Bezpečnosť dodávok energie: tretia priorita (20 %) V minulosti sa už spomínal problém kontextu, v akom by sa mala chápať bezpečnosť dodávok energie. Priemerná hodnota 20 % na úrovni EÚ nevyjadruje veľké rozdiely medzi jednotlivými štátmi, ktorých hodnoty sa pohybujú od 6 % do 31 %, čo je rozdiel 25 percentuálnych bodov. Znamená to, že najviac závislé krajiny si v najväčšej miere želajú opatrenia v oblasti bezpečnosti dodávok energie? Výsledky sa veľmi líšia: 5
Dve krajiny, ktorých odpovede sú na opačných koncoch rebríčka, sú závislé, hoci v rozličnej miere: Na Cypre pokladá len 6 % respondentov bezpečnosť dodávok energie za prioritu (27. štát z 27 členských štátov). Krajina je takmer 100 % závislá od dovozu energie. Nevyskytli sa tam nijaké problémy s dodávkami, ropa predstavuje hlavnú časť zdrojov energie. V Nemecku si 31 % respondentov myslí, že bezpečnosť dodávok energie je prioritou. Krajina je od dovozu energie závislá na 62 % (8 % nad európskym priemerom). V Poľsku, ktoré je krajinou s nízkou závislosťou od dovozu energie (25 %), sa respondenti veľmi znepokojujú (28 %, priemer EÚ 20 %) v súvislosti s bezpečnosťou dodávok. Krajina však má len 25 % závislosť. Rusko-ukrajinská kríza dodávok plynu pravdepodobne zohrala v tejto vysokej hodnote odpovedí významnú úlohu. Energetická účinnosť: štvrtá priorita Európanov (16 %) Na rozdiel od odpovedí týkajúcich sa iných priorít je v prípade energetickej účinnosti maximálny rozdiel len 16 percentuálnych bodov: 9 % v prípade Poľska a Portugalska, 25 % v prípade Fínska a Švédska. Pokiaľ ide o stabilitu cien, ktorá je prvou prioritou respondentov, je tento rozdiel 37 %. Táto relatívne nová koncepcia sa teraz stala jednou z najvyšších priorít EÚ. Do roku 2020 by sa úspory energie mali zvýšiť o 20 %. Energetická účinnosť je kľúčovým faktorom na zníženie emisií CO2 a energetickej závislosti. Európsky parlament požadoval v tejto súvislosti v decembri 2010 ambiciózne politiky v tejto oblasti (certifikáty energetickej hospodárnosti, finančné stimuly na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni). Na zvýšenie informovanosti Európanov vo všetkých členských štátoch by bolo možno vhodné vypracovať špecializovaný systém vzdelávania o energetickej účinnosti. 6
I. AKO ČELIŤ PROBLÉMOM DODÁVOK ENERGIE? O1 V zime 2008 mali niektoré členské štáty Európskej únie závažné problémy s dodávkami energie, išlo najmä o prerušené dodávky plynu. Povedali by ste, že ako občan by ste boli lepšie chránený(á) pred rizikom prerušených dodávok energie, ak...? 1. Európsky priemer Coordination of energy policies (OUR COUNTRY) adopted and implemented measures in a coordinated way with the other EU countries DK (OUR COUNTRY) adopted and implemented measures individually UE27 60% 8% 32% 2. Rozdiely a trendy v členských štátoch Coordination of energy policies LU CY HU LT NL SK BE DK EE SE FR ES SI EL LV PT IT UE27 CZ DE FI MT PL BG RO IE UK AT (OUR COUNTRY) adopted and implemented measures in a coordinated way with the other EU countries DK (OUR COUNTRY) adopted and implemented measures individually 40% 46% 56% 56% 56% 55% 54% 53% 61% 61% 60% 60% 58% 58% 66% 65% 63% 72% 72% 71% 70% 70% 69% 68% 76% 75% 74% 80% 11% Zatiaľ čo priemer EÚ je 60 %, údaj krajiny s najvyššou hodnotou je 7 3% 3% 4% 11% 6% 9% 8% 17% 18% 4% 7% 11% 8% 2% 3% 6% 5% 7% 4% 3% 4% 56% 1% 5% 8% 41% 43% 4% 39% 38% 31% 30% 33% 31% 32% 29% 33% 28% 28% 28% 32% 24% 24% 25% 27% 27% 24% 26% 25% 26% 16% 19% 18%
dvakrát taký veľký ako údaj krajiny s najnižšou hodnotou, t. j. rozdiel 40 percentuálnych bodov. V prípade závažných problémov s dodávkami energie si traja Luxemburčania (80 %), Maďari (75 %) a Cyperčania (76 %) zo štyroch myslia, že koordinácia v rámci EÚ by mala dostať prioritu. Na rozdiel od nich sú Rakúšania (40 %), Briti (46 %) a Íri (53 %) najmenej priaznivo naklonení koordinácii v rámci EÚ. Je potrebné poznamenať, že dve krajiny (Bulharsko: 55 % a Rumunsko: 54 %), ktoré najviac postihla kríza dodávok plynu v zime 2008/2009, sa nachádzajú ďaleko pod európskym priemerom. Okrem toho majú tieto krajiny najvyššiu mieru odpovedí neviem. II. V PRÍPADE ENERGETICKEJ KRÍZY: VZÁJOMNÁ POMOC ALEBO NIE? Z už uvedeného je zrejmé, že Európania chcú v prípade krízy v oblasti dodávok energie lepšiu spoluprácu medzi členskými štátmi. Ale sú ochotní si navzájom pomáhať? Výrazná väčšina respondentov odpovedala áno či už z dôvodov solidarity alebo energetickej bezpečnosti. A. V mene európskej solidarity 1. Európsky priemer Assistance in the name of European solidarity Q 2 Please tell me whether you totally agree, tend to agree, tend to disagree or totally disagree with each of the following statements concerning the question of energy supplies within the EU? It is desirable that (OUR COUNTRY) provides assistance to another EU Member State facing significant energy supply problems in the name of European solidarity between Member States Total 'Agree' 79% DK 6 % 15 % Total 'Disagree' V prípade závažných problémov s dodávkami energie sa veľká väčšina Európanov (79 %) vyslovila za solidaritu medzi členskými štátmi. 8
V dvadsiatich šiestich členských štátoch tento záujem o solidaritu získal viac ako dve tretiny odpovedí. Na Malte však bola hodnota len o niečo vyššia ako 50 %. 15 % respondentov však nesúhlasí. 2. Rozdiely a trendy v členských štátoch Assistance in the name of European solidarity Q 2 Please tell me whether you totally agree, tend to agree, tend to disagree or totally disagree with each of the following statements concerning the question of energy supplies within the EU? It is desirable that (OUR COUNTRY) provides assistance to another EU Member State facing significant energy supply problems in the name of European solidarity between Member States Total 'Agree' DK Total 'Disagree' DK 89% 1% 10% SE 89% 2% 9% LU 89% 3% 8% CY 88% 5% 7% BE 85% 2% 13% FR 85% 4% 11% PL 84% 8% 8% HU 83% 1% 16% SK 83% 3% 14% NL 83% 3% 14% EE 83% 5% 12% PT 82% 10% 8% EL 81% 3% 16% CZ 81% 3% 16% DE 81% 4% IT 80% 6% 14% UE27 79% 6% ES 78% 7% FI 77% 2% 21% AT 77% 2% 21% LV 76% 5% 19% LT 74% 6% 20% IE 74% 14% 12% BG 73% 14% 13% SI 71% 3% 26% UK 67% 9% 24% RO 66% 21% 13% MT 51% 34% - Rozdiel medzi údajmi dvoch krajín umiestnených na opačných koncoch rebríčka je 38 percentuálnych bodov. - V Dánsku (89 %), Luxembursku (89 %) a Švédsku (89 %) je najviac ľudí, ktorí si želajú, aby ich krajina pomáhala druhej, ktorá má problémy. 9
- Na rozdiel od toho sú Malta (34 %), Slovinsko (26 %) a Spojené kráľovstvo (24 %) krajiny, ktoré sú tomuto návrhu najmenej priaznivo naklonené. B. V záujme energetickej bezpečnosti krajiny 1. Európsky priemer Assistance in the name of energy security Q2 Please tell me whether you totally agree, tend to agree, tend to disagree or totally disagree with each of the following statements concerning the question of energy supplies within the European Union? It is in the energy security interest of (OUR COUNTRY) to provide assistance to a Member State facing important difficulties of energy supply. Total 'Agree' 77 % 16 % 7 % DK Total 'Disagree' Veľmi veľká časť európskych respondentov (77 %) si myslí, že je v energetickom záujme ich krajiny poskytnúť pomoc inému členskému štátu, ktorý čelí vážnym problémom s dodávkami energie: 16 % respondentov však nesúhlasí. 10
2. Rozdiely a trendy v členských štátoch Assistance in the name of energy security Q 2 Please tell me whether you totally agree, tend to agree, tend to disagree or totally disagree with each of the following statements concerning the question of energy supplies within the EU? It is in the interest of the energy security of (OUR COUNTRY) to provide assistance to another EU Member State facing significant energy supply problems Total 'Agree' DK Total 'Disagree' DK SE LU BE SK HU CY FR PT PL IT CZ EE NL UE27 UE 27 ES EL LT DE FI IE LV BG UK SI AT RO MT 91% 89% 86% 85% 84% 84% 84% 84% 83% 82% 82% 81% k 78% 77% 77% 76% 76% 75% 74% 73% 73% 71% 71% 68% 67% 67% 66% 50% 13% 5% 4% 7% 8% 4% 8% 5% 2% 14% 6% 13% 8% 4% 3% 21% 1% 8% 1% 10% 3% 11% 2% 13% 4% 12% 1% 6% 10% 4% 12% 11% 6% 10% 8% 6% 12% 5% 14% 37% 17% 19% 16% 16% 20% 17% 21% 25% 13% 23% 16% 24% 29% 30% 13% Dánsko (91 %), Švédsko (89 %) a Luxembursko (86 %), po ktorých nasleduje Belgicko (85 %), majú najväčší podiel ľudí, ktorí vyhlasujú, že je to v záujme energetickej bezpečnosti ich krajiny. Na rozdiel od nich si respondenti na Malte (37 %), v Rakúsku (30 %) a Slovinsku (29 %) myslia, že solidarita nie je v záujme energetickej bezpečnosti ich krajiny. 11
DODATOK Energetická solidarita/finančná solidarita: klasifikácia podľa členských štátov V októbri 2010 sa u respondentov v rámci prieskumu Eurobarometer EP (74.1) Európania a kríza skúmala myšlienka finančnej solidarity medzi členskými štátmi. 49 % z nich sa vyslovilo za túto myšlienku, zatiaľ čo 39 % bolo proti. Zdalo sa užitočné porovnať výsledky týkajúce sa týchto dvoch druhov solidarity podľa členských štátov. Keďže sa tieto otázky kládli v úplne inej súvislosti, porovnanie údajov určite nie je relevantné. Z tabuľky na nasledujúcej strane však vyplýva, že poradie krajín pre každý druh solidarity je veľmi podobné. Inými slovami, respondenti v 27 členských štátoch odpovedajú v podstate v obidvoch prípadoch rovnako, čo by mohlo naznačovať, že postoj respondentov k tejto koncepcii solidarity je rovnaký bez ohľadu na druh skúmanej solidarity. Sú štyri krajiny, ktoré sa stále objavujú v skupine piatich štátov s najpriaznivejším postojom k myšlienke solidarity, či už z hospodárskeho alebo energetického hľadiska: Luxembursko, Švédsko, Dánsko a Cyprus. Naopak, v rovnakých dvoch prípadoch sú v skupine piatich členských štátov s najmenej priaznivým postojom k tejto zásade solidarity tie isté tri členské štáty: Rumunsko, Slovinsko a Bulharsko. 12
DODATOK Energetická solidarita/finančná solidarita: klasifikácia podľa členských štátov Klasifikácia poradie Energetická solidarita Eurobarometer 74.3 Konanie prieskumu: 25. novembra 17. decembra 2010 Do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledujúcim výrokom: Je žiaduce, aby (NAŠA KRAJINA) v mene európskej solidarity medzi členskými štátmi poskytla pomoc inému členskému štátu EÚ, ktorý čelí značným problémom s dodávkami energie. Odpovede súhlasím spolu: súčet odpovedí rozhodne súhlasím a skôr súhlasím Finančná solidarita Eurobarometer 74.1 Konanie prieskumu: 26. augusta 16. septembra 2010 Do akej miery súhlasíte alebo nesúhlasíte s nasledujúcim výrokom: V čase krízy je žiaduce, aby (NAŠA KRAJINA) poskytla finančnú pomoc inému členskému štátu EÚ, ktorý čelí veľkým hospodárskym a finančným ťažkostiam. Odpovede súhlasím spolu: súčet odpovedí rozhodne súhlasím a skôr súhlasím 1 LU* CY 2 SE* DK 3 DK* SE 4 CY BE 5 FR* LU 6 BE* FI 7 PL PT* 8 EE* NL* 9 NL* EE* 10 SK* AT * 11 HU* IE* 12 PT IT 13 DE* PL** 14 CZ* FR** 15 EL* ES * 16 IT EÚ 27* 17 ES EL 18 EÚ 27 MT 19 AT* DE * 20 FI* UK* 21 LV LT 22 IE* LV 23 LT* SK* 24 BG HU* 25 SI CZ* 26 UK RO 27 RO SI 28 MT BG * Ex-aequo **Ex-aequo Pozn.: Rozdiely v rozptyle odpovedí na tieto dve otázky znižujú porovnateľnosť výsledkov. Rozdiel v percentuálnych bodoch medzi prvou a poslednou odpoveďou na obidve otázky sa líši dvojnásobne (46 percentuálnych bodov v prípade finančnej solidarity v porovnaní s 23 percentuálnymi bodmi v prípade energetickej solidarity, bez extrémnej hodnoty MT). 13
III. AKÉ PRIORITY PRE LEPŠIU SPOLUPRÁCU V OBLASTI ENERGIE? O3 Európsky parlament chce, aby členské štáty Európskej únie intenzívnejšie spolupracovali v oblasti energie. V tejto súvislosti si myslíte, že hlavná priorita by sa mala klásť na...? (Možná len jedna odpoveď.) 1. Európsky priemer The main energy policy Q3 The European Parliament wants increased energy cooperation between the European Union Member States. With this in mind, do you think that the main priority should be given to? The stability of energy prices 29% Developing renewable energies 27% Guaranteeing energy supplies 20% Contributing to energy savings, in particular by promoting energy efficiency which consists in producing the same goods and services using less energy 16% All at the same time (SPONTANEOUS) 4% DK 4% a) Výsledky 0% 5% 10% 20% 25% 30% 35% Stabilita cien (29 %) je pre európskych občanov hlavnou prioritou. Veľmi tesne po nej nasleduje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie (27 %). Pre jedného Európana z piatich po nich ďalej nasleduje istota dodávok energie s 20 % a úspora energie pre 16 % respondentov. Dôležité je poznamenať, že pokiaľ ide o tieto štyri priority, európsky priemer vôbec neodráža výsledky jednotlivých štátov, ktoré sa navzájom veľmi odlišujú. b) Štatistické údaje EUROSTATu EÚ vyrába menej ako polovicu energie, ktorú potrebuje, a jej dovoz tvoril v roku 2006 54 % spotreby energie (Eurostat 2007). Ropa (60 %) je pre EÚ najdôležitejšou zložkou celkového dovozu energie. Po nej nasleduje plyn (26 %) a pevné palivá (13 %), ako napríklad uhlie. Pokiaľ ide o spotrebu, energetický mix má takúto skladbu: (pozri prílohu 1): surová ropa a ropné produkty: 36,5 %; zemný plyn: 24 %; pevné palivá (uhlie atď.): 18,3 %; jadrová energia: 13,4 % a obnoviteľné zdroje 14
energie: 7,8 %. Vývoj výroby energie v EÚ od roku 1990 do roku 2005. (Príloha 2). 2. Výsledky zoradené podľa dôležitosti: rozdiely a trendy v členských štátoch Stabilita cien: prvá priorita respondentov (29 %) First priority : stability of energy prices 50% 45% 40% 35% 45% 45% 40% 38% 37% 37% 36% 36% 36% 35% 35% 32% 32% 30% 25% 20% 29% 29% 29% 29% 28% 27% 26% 23% 22% 21% 21% 19% 10% 9% 8% 5% 0% CZ LT LV PT BE EL BG FR MT RO SK EE PL UE27 DE ES UK LU IE CY HU SI AT FI IT NL SE DK a) Výsledky Zatiaľ čo priemer EÚ je 27 %, údaje dvoch krajín nachádzajúcich sa na opačných koncoch rebríčka sa pohybujú od 12 % do 53 %. t. j. rozdiel 41 percentuálnych bodov. Litva (45 %), Česká republika (45 %) a Lotyšsko (40 %) sú krajiny s najväčším počtom ľudí, ktorí si myslia, že stabilita cien energie musí byť hlavnou prioritou energetickej spolupráce. Na rozdiel od nich je v Dánsku (8 %), Švédsku (9 %) a v Holandsku (15 %) najmenej respondentov, ktorí považujú stabilitu cien za hlavnú prioritu. b) Štatistické údaje EUROSTATu Pokiaľ ide o cenu energie, Eurostat poukazuje na úlohu, ktorú pri stanovení konečnej ceny v jednotlivých členských štátoch zohrávajú dane. (Prílohy 3 a 4). 15
Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie: druhá priorita Európanov (27 %) a) Výsledky Second priority : the development of renewable energies 60% 50% 53% 51% 48% 40% 30% 20% 41% 35% 33% 33% 30% 30% 30% 29% 29% 28% 28% 27% 24% 24% 24% 23% 20% 18% 17% 16% 13% 13% 12% 10% 0% DK SE NL CY FI FR LU IE SI UK IT AT EL ES UE27 BE DE HU PT MT EE PL SK LV RO BG CZ LT Rozdiel medzi dvoma krajinami na opačných koncoch rebríčka dosahuje 41 %, keď maximálna úroveň odpovedí predstavuje 53 % a minimálna 12 %, t. j. 12 percentuálnych bodov. Pre Dánov (53 %), Švédov (51 %) a Holanďanov (48 %) je rozvoj obnoviteľných zdrojov energie aj naďalej hlavnou prioritou EÚ. Na druhej strane v Litve (12 %), Českej republike (13 %) a Bulharsku (13 %) nepovažujú rozvoj obnoviteľných zdrojov energie za podstatnú prioritu. b) Štatistické údaje EUROSTATu Obnoviteľné zdroje energie zahŕňajú predovšetkým biomasu a odpad, geotermálnu, vodnú, solárnu a veternú energiu. V roku 2008 (Eurostat 2010) tvorili len 8,4 % základnej spotreby energie EÚ (ktorej hlavnou zložkou sú plyn, ropa a uhlie) a cieľ, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2020, je 20 %. Obnoviteľné zdroje energie predstavujú kvôli zníženiu emisií skleníkových plynov spôsob boja proti zmene klímy. Pravdepodobne zvýšia bezpečnosť a rôznorodosť dodávok energie, obmedzia znečisťovanie ovzdušia a vytvoria pracovné miesta v oblasti ochrany životného prostredia a obnoviteľných zdrojov energie. Podiel obnoviteľných zdrojov energie v EÚ 27. (Pozri prílohy 5, 6 a 7.) 16
Istota dodávok energie, tretia priorita Európanov (20 %) a) Výsledky Third priority : guarantee of energy supply 35% 31% 30% 28% 28% 26% 26% 25% 24% 23% 22% 22% 21% 20% 20% 20% 20% 20% 20% 18% 17% 17% 17% 17% 14% 13% 13% 12% 11% 10% 10% 6% 5% 0% DE AT PL BG HU SK BE EE IE CZ UE27 ES LT PT RO SI IT NL FI UK LV DK LU SE MT EL FR CY Rozdiel medzi dvoma krajinami na opačných koncoch rebríčka dosahuje 25 percentuálnych bodov s maximálnym podielom 31 % a minimálnym podielom 6 %. Krajiny, pre ktoré je istota dodávok energie prioritou, sú Nemecko (31 %), Rakúsko (28 %), Poľsko (28 %) a Bulharsko (26 %). Na rozdiel od nich nie je prioritou pre respondentov na Cypre (6 %), v Grécku (11 %) a na Malte (12 %). b) Štatistické údaje EUROSTATu o Mapa energetickej závislosti členských štátov EÚ (pozri prílohu 8). -22 % 0 % (čistý vývozca): DK 0 % až 25 %: EE 25 % až 50 %: SE, UK, NL, PL, CZ a RO (6 krajín) 25 % až 75 %: FR, D, AT, HU, SI, SK, BG, EL, FI, LT a LV (11 krajín) 75 % až 100 %: IE, PT, ES, IT, BE, LU, CY a MT (8 krajín) 17
Energetická účinnosť, štvrtá priorita Európanov (16 %) a) Výsledky Fourth priority: the contribution to enegy savings especially in developing the energy efficiency 30% 25% 25% 25% 24% 23% 23% 23% 23% 20% 10% 20% 20% 19% 19% 18% 18% 18% 17% 17% 16% 14% 14% 12% 12% 11% 10% 9% 9% 5% 0% FI SE LV DK IT MT SI CY LU ES HU LT NL SK EE FR UE27 CZ AT UK BE IE DE RO EL BG PL PT Zatiaľ čo priemer EÚ je 16 %, údaje dvoch krajín nachádzajúcich sa na opačných koncoch rebríčka siahajú od 9 % do 25 %. t. j. rozdiel 16 percentuálnych bodov. Pre jedného Švéda (25 %), Fína (25 %) a Litovčana (24 %) zo štyroch musí byť zvýšenie úspor energie prvou prioritou. Ešte je potrebné poznamenať, že 2 škandinávske krajiny sa stotožňujú s týmto názorom svojho baltického suseda. Na rozdiel od nich respondenti v Portugalsku (9 %), Poľsku (9 %) a v Bulharsku (10 %) nepovažujú energetickú účinnosť za hlavnú prioritu. b) Štatistické údaje EUROSTATu Vývoj energetickej účinnosti predstavuje jednu z hlavných priorít energetickej politiky, ktorú odporúča Európsky parlament. Zlepšenie energetickej účinnosti by malo zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia a dodávatelia energie by potom mohli investovať do ekologickejších zdrojov. Oddelenie monitorovania verejnej mienky Jacques Nancy (+32 2 284 24 85 - +32 498 98 34 06) Saïd Hallaouy (+32 2 284 60 73) Elise Defourny (+32 2 284 11 23) Trifot Jonas (+32 2 284 06 45) Lefèvre Nathalie (+32 2 284 12 26) Etienne Christelle (+32 2 284 14 21) Pozn.: Čitateľom sa pripomína, že výsledky prieskumu sú odhady, ktorých presnosť za rovnakých podmienok závisí od veľkosti vzorky a od zisteného percentuálneho zastúpenia. Vo vzorke asi 1 000 pohovorov (veľkosť vzorky zvyčajne použitej na úrovni jednotlivých členských štátov) sa skutočná percentuálna hodnota, ak by sa rozhovor uskutočnil so všetkými obyvateľmi, pohybuje v týchto intervaloch spoľahlivosti: 18
Zistené percentuálne zastúpenie 10 % alebo 90 % 20 % alebo 80 % 30 % alebo 70 % 40 % alebo 60 % 50 % Prípustná odchýlka +/- 1,9 bodu +/- 2,5 bodu +/- 2,7 bodu +/- 3,0 bodu +/- 3,1 bodu 19
ANNEXES TABLE OF CONTENTS ANNEX 1: European Union energy mix (production) (source Eurostat 2007) 21 ANNEX 2: Evolution of energy production in the EU from 1990 to 2005 21 ANNEX 3: Household electricity prices including all taxes in 2009 22 ANNEX 4: Household gas prices including all taxes in 2009 (Eurostat 2010) 23 ANNEX 5: Share of energy from renewable sources in final consumption of energy in 2005 and targets for 2020 24 ANNEX 6: Share of electricity produced from renewable sources in % 25 ANNEX 7: Electricity generated from renewable sources (Eurostat 2008) 26 ANNEX 8: Energy dependency (Eurostat 2008) 27 20
ANNEX 1: European Union energy mix (production) (source Eurostat 2007) ANNEX 2: Evolution of energy production in the EU from 1990 to 2005 (Eurostat 2008) 21
ANNEX 3: Household electricity prices including all taxes in 2009 (Eurostat 2010) 22
ANNEX 4: Household gas prices including all taxes in 2009 (Eurostat 2010) 23
ANNEX 5: Share of energy from renewable sources in final consumption of energy in 2005 and targets for 2020 24
ANNEX 6: Share of electricity produced from renewable sources in % 25
ANNEX 7: Electricity generated from renewable sources (Eurostat 2008) This indicator is the ratio between the electricity produced from renewable energy sources and the gross national electricity consumption for a given calendar year. It measures the contribution of electricity produced from renewable energy sources to the national electricity consumption. Electricity produced from renewable energy sources comprises the electricity generation from hydro plants (excluding pumping), wind, solar, geothermal and electricity from biomass/wastes. Gross national electricity consumption comprises the total gross national electricity generation from all fuels (including autoproduction), plus electricity imports, minus exports. 26
ANNEX 8: Energy dependency (Eurostat 2008) Short Description: Energy dependency shows the extent to which an economy relies upon imports in order to meet its energy needs. The indicator is calculated as net imports divided by the sum of gross inland energy consumption plus bunkers. 27