Položky nákladov založenia a fungovania podniku Náklady, ktoré súvisia so založením a fungovaním podniku sa vo svojej podstate líšia od typu účtovnej jednotky, jej veľkosti, podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva a platnej legislatívy. Je však možné identifikovať náklady, ktoré súvisia so založením a fungovaním účtovnej jednotky, aj keď ich skutočný výskyt je nutné podmieniť s ohľadom na uvedené dôvody odlišností. a) Položky nákladov súvisiacich so založením podniku Právna forma účtovnej jednotky určuje akú výšku či už finančných alebo nefinančných prostriedkov musí viazať ako vlastný zdroj krytia, čiže ako vytvorené vlastné imanie. Nejde pritom o vznik priameho nákladu, ale ide o výšku prostriedkov, ktoré musí mať účtovná jednotka na základe platnej právnej legislatívy v Slovenskej republike k dispozícii. Založenie podniku je vymedzené v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodný zákonník). Ak ide o založenie právnickej osoby, tak ako základný začiatočný vlastný zdroj financovania podnikateľskej činnosti je nutná nasledovná výška peňažných, či nepeňažných prostriedkov: - Akciová spoločnosť základné imanie vyjadruje súčet všetkých akcií vydaných akciovou spoločnosťou v ich menovitej hodnote, ktorá je rozvrhnutá na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Minimálna výška základného imania je 25 000. - Spoločnosť s ručením obmedzeným základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. Minimálna výška základného imania je 5 000. Od 01. 12. 2013 sa splatenie základného imania preukazuje dvoma dokumentmi. Ide o vyhlásenie správcu vkladu o tom, že spoločníci spoločnosti splatili základné imanie k jeho rukám. Toto vyhlásenie musí správca vkladu vydať v zmysle 60 ods. 5 Obchodného zákonníka. Správcom vkladu môže byť ktorýkoľvek zakladateľ. Nesmie to byť konateľ spoločnosti, ktorý nie je zároveň zakladateľom spoločnosti. Následne je správca vkladu ustanovený v zakladateľskej listine, povinný v zmysle 60 ods. 2 Obchodného zákonníka vklady, ktoré boli zložené jednotlivými zakladateľmi, vložiť na osobitný účet v banke. Tento účet môže vzniknúť až v deň, kedy bola spoločnosť s ručením obmedzeným založená, t. j. bola podpísaná spoločenská zmluva zakladateľmi u notára alebo na mestskom (obecnom) úrade. - Komanditná spoločnosť základné imanie tvoria peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov (komanditistov a komplementárov) vložené do spoločnosti na základe spoločenskej zmluvy. Minimálna výška vkladu komanditistu je 250. - Verejná obchodná spoločnosť základné imanie tvoria peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov vložené do spoločnosti na základe spoločenskej zmluvy, ktorá určí výšku a lehotu ich splatenia. Spoločnosť nemá v Obchodnom zákonníku stanovenú povinnosť tvoriť základné imanie. Podľa Obchodného zákonníka niektoré účtovné jednotky už pri vzniku vytvárajú rezervný fond. Konkrétne akciová spoločnosť vytvára rezervný fond pri vzniku povinne a spoločnosť s ručením obmedzeným síce túto povinnosť nemá, ale môže ho tvoriť dobrovoľne. Rezervný fond sa tvorí z príplatkov spoločníkov nad rámec vkladu, ktorý tvorí základné imanie a slúži na krytie straty, ktorá vznikne v čase menej úspešného podnikania. - Akciová spoločnosť je povinná vytvoriť rezervný fond už pri svojom vzniku vo výške 10 % základného imania. Rezervný fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v stanovách, najmenej však 10 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej
účtovnej závierke, až do dosiahnutia sumy rezervného fondu určenej v stanovách, najmenej však do sumy rovnajúcej sa 20 % základného imania. - Spoločnosť s ručením obmedzeným tvorí rezervný fond najmenej vo výške 5 % z čistého zisku, nie však viac ako 10 % základného imania. Tento fond je povinná každoročne dopĺňať o sumu určenú v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však vo výške 5 % z čistého zisku vyčísleného v riadnej účtovnej závierke, až do dosiahnutia sumy rezervného fondu určenej v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, najmenej však do sumy rovnajúcej sa 10 % základného imania. Pri zakladaní právnickej osoby, ako aj fyzickej osoby podnikateľa, čiže živnostníka, pri zakladaní živnosti je spoplatnený predmet podnikania nasledovne: 5,- /1 voľná živnosť; 15,- /1 remeselná živnosť; 15,- /1 viazaná živnosť. Poplatok sa platí živnostenskému úradu za každý v predpísanom formulári uvedený predmet podnikania, ak je uvedených napr. 5 predmetov podnikania, ktoré sú voľnými živnosťami, tak poplatok je 25. V prípade sociálneho a zdravotného poistenia, tak v prvom roku živnostníci nie sú povinní prispievať, resp. na dobrovoľnej báze do zdravotnej poisťovne. Po ukončení prvého roku podnikania, je im vyčíslený nedoplatok z titulu sociálneho a zdravotného poistenia. Bez ohľadu na právnu formu podnikania, každá, či už právnická osoba, alebo fyzická osoba podnikateľ musí kalkulovať s nákladmi, ktoré mu môžu vzniknúť v súvislosti s právnymi úkonmi, na ktoré nemajú zodpovedajúcu odbornosť tzn. náklady na právne služby (pri zostavovaní zmlúv alebo pri zabezpečení úkonov pri zakladaní právnej formy podnikania). K návrhu na zápis do obchodného registra musia účtovné jednotky pripojiť kolky, napr. v prípade s.r.o sú to kolky v celkovej hodnote 331,50. Ďalším súvisiacim nákladom pri založení a vzniku účtovnej jednotky je poplatok za úradné osvedčenie pravosti podpisov zakladateľov - zakladateľská listina, resp. spoločenská zmluva musia byť podpísané u notára alebo na mestskom (obecnom) úrade. Keďže vznikajúca účtovná jednotka musí mať uvedené sídlo, musí mať k dispozícii list vlastníctva na nehnuteľnosť, v ktorej bude mať spoločnosť sídlo resp. súhlas vlastníka nehnuteľnosti alebo nájomná zmluva, ak nehnuteľnosť nevlastní. Čiže s uvedeným súvisia ďalšie náklady ako napr. nájomné. Nájomné, ako aj náklady na vedenie účtovníctva sú nákladmi, ktoré síce nevznikajú v okamihu vzniku spoločnosti, ale účtovná jednotka musí s nimi kalkulovať. Následne výšku nákladov pri vzniku ovplyvňuje odvetvie, v ktorom účtovná jednotka bude podnikať. Ak ide o výrobný podnik, potom vznik nákladov, ešte stále nie je začatím výrobného procesu. Technická príprava výroby má zabezpečiť vysokú úžitkovosť výrobku a efektívnosť jeho výroby. Náklady súvisiace s technickou prípravou zahŕňajú napr.: - návrhy progresívnych riešení výrobkov a služieb v určitej kvalite a cene; - návrhy optimálnych technologických postupov výroby; - určovanie maimálnej časovej a materiálnej spotreby vrátane dozoru jej dodržania; - návrhy optimálneho technického vybavenia; - presadzovanie ekonomických hľadísk na posudzovanie riešení.
StartupNation pod názvom Estimating Startup Costs for a New Business uvádza šesť kategórií nákladov, s ktorými musí začínajúca účtovná jednotka minimálne počítať: 1. Náklady na predaj, ktoré zahŕňajú zásoby surovín a výrobkov príp. tovaru, výrobné zariadenia, transport, poistenie transportu, skladovanie a balenie; 2. Profesionálne poplatky založenie právnej formy podnikania, ochranné známky, autorské práva, patenty, vypracovanie zmlúv, právne poplatky, vedenie účtovníctva, dane; 3. Náklady na technológie počítačový hardware, počítačový softvér, tlačiarne, mobilné telefóny, vývoj a údržba webstránok, internetové pripojenie, IT servis, server, bezpečnostné opatrenia; 4. Administratívne náklady rôzne druhy poistenia, kancelárske potreby, poštovné, parkovné, prenájom, smetné, vodné a stočné, stoličky, stoly, kopírky, tlačiarne a všetko ostatné, čo je nevyhnutné pre dennú bázu zabezpečenia priebehu podnikateľskej činnosti; 5. Predajné a marketingové náklady tlač kancelársky a marketingových materiálov, reklama, vzťahy s verejnosťou, sponzorstvo, poplatky v obchodných komorách, cestovné, reprezentačné náklady, vedenie zoznamov; 6. Mzdové náklady mzdy zamestnancov, odvody za zamestnancov a ostatné osobné náklady, ktoré vyplývajú z platnej legislatívy. b) Položky nákladov súvisiacich s fungovaním podniku Náklady, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie podnikateľskej činnosti, pokiaľ nejde o náklady priame, t.j. ktoré sa viažu konkrétne k výkonu (k výrobku/službe), predstavujú náklady nepriame. Od typu podnikateľskej činnosti opäť závisí, či sa dané náklady v podniku vyskytnú alebo nie. V literatúre sú tieto náklady členené podľa réžií, na nákladové položky výrobnej, zásobovacej, správnej a odbytovej réžie. S týmito položkami sa počíta aj pri zostavovaní rozpočtov režijných (čiže nepriamych) nákladov. Nákladové položky výrobnej réžie v členení na technologickú a všeobecnú výrobnú réžiu: a) Do technologickej výrobnej réžie, ktorá predstavuje časovo rozlíšené prvotné aj druhotné náklady, ktoré sa vzťahujú na proces tvorby výkonu a ktoré sa nedajú priradiť k výkonu priamo, patria tieto nákladové položky: - spotreba režijného materiálu; - spotreba režijnej energie; - opravy a udržiavanie (nakupované); - režijné náradie a prípravky; - režijné odpisy strojov a zariadení; - režijné mzdové náklady; - sociálne a zdravotné poistenie k režijným mzdovým nákladom; - režijná kontrola; - podiel nákladov spoločných vnútropodnikových útvarov; - náklady na zábeh a prípravu výroby alebo poskytovania služieb; - nezavinené inventarizačné rozdiely v rámci noriem;
- náklady na záručné opravy; - náklady na nepodarky (do výšky noriem). b) Do všeobecnej výrobnej réžie, ktorá predstavuje časovo rozlíšené prvotné aj druhotné náklady, ktoré sa vzťahujú na proces tvorby výkonu, jeho riadenie a obsluhu a ktoré nie je možné priamo priradiť k výkonu, patria tieto nákladové položky: - spotreba režijného materiálu; - spotreba režijnej energie; - spotreba tepla, teplej vody, studenej vody; - opravy a udržiavanie (nakupované); - režijné odpisy strojov a zariadení; - náklady priestoru: odpisy budov, poistenie, upratovanie, daň z nehnuteľností; - režijné nájomné; - režijné cestovné a prepravné; - režijné školenia a povinné vzdelávanie; - režijné mzdové náklady (mzdy pracovníkov riadiacich alebo dohliadajúcich na výrobu/prevádzku); - sociálne a zdravotné poistenie k režijným mzdovým nákladom; - režijné škody a manká. Položky výrobnej réžie sú spracované podľa MACÍK, K.: Kalkulace nákladů základ podnikového controllingu. Ostrava : Montane, 1999, s. 205. a podľa TUMPACH, M.: Manažérske a nákladové účtovníctvo. Bratislava : Iura Edition, 2008, s. 115. V nákladové položky zásobovacej, správnej a odbytovej réžie sú uvedené v tabuľke č. 1 nasledovne: Nákladová položka Zásobovacia réžia Správna réžia Odbytová réžia Spotreba režijného materiálu kancelárske pomôcky Spotreba režijnej energie Spotreba tepla, teplej vody, studenej vody Opravy a udržiavanie (nakupované) Ostatné výkony výrobnej povahy (nakupované) telefóny, poradenstvo, reklama Ochranné pomôcky Režijné náradie a prípravky Režijné odpisy strojov a zariadení Náklady priestoru: odpisy budov, poistenie, upratovanie, daň z nehnuteľností Režijné nájomné Režijné cestovné a prepravné Režijné školenia a povinné vzdelávanie Režijné mzdové náklady Sociálne a zdravotné poistenie k režijným nákladom Náklady na rekreačné a školiace objekty a ich prevádzka Sociálne náklady Náklady kontroly
Režijné škody a manká Penále a pokuty Daň z motorových vozidiel Sponzorské dary Náklady na ochranu Úroky a iné náklady súvisiace so zabezpečením úverov a pôžičiek Skladovanie Predaj a epedícia Tabuľka 1 Nákladové položky zásobovacej, správnej a odbytovej réžie Zdroj: Spracované podľa FOLTÍNOVÁ, A. a kol.: Nákladový controlling. Bratislava : Iura Edition. 2011. s. 265 a podľa TUMPACH, M.: Manažérske a nákladové účtovníctvo. Bratislava : Iura Edition, 2008, s. 116. Ak by sme išli do detailnej analýzy nákladov, bez ohľadu na ich členenie na výrobnú, zásobovaciu, správnu a odbytovú réžiu, tak je možné identifikovať nasledovné náklady fungovania podniku: - vedenie účtovníctva a poplatky za poradenstvo právne, daňové, finančné; - overenie účtovnej závierky audítorom; - marketing; - náklady súvisiace s automobilmi vr. pohonných hmôt, poistenia, dane z motorových vozidiel; - poplatky za bankové služby, vrátane poplatkov za bankomatové karty; - odborné knihy a časopisy; - členské poplatky v komorách; - reprezentačné; - vzdelávanie a školenia; - počítač, tlačiareň, softvér, mobil; - kancelársky nábytok; - kancelárske potreby; - odpisy dlhodobého hmotného a nehmotného majetku; - e-mail, prístup k internetu, webhosting, správa siete; - poistenie; - licenčné poplatky, - sprostredkovateľské poplatky;
- poplatky za riadenie v prípade vzťahu materskej a dcérskej spoločnosti; - právne zastúpenie; - on-line služby používané na podnikanie; - parkovné a diaľničné nálepky, mýto; - poštovné, balné a preprava; - cestovné náklady; - telefonické služby; - dane a miestne poplatky; - nájomné; - lízing (vrátane personálneho); - mzdové náklady, vrátane odvodov a ostatných povinných príspevkov zamestnávateľa; - energie, vodné a stočné, verejné služby (odvoz smetí); - zhodnotenie odpadu; - opravy, revízie a udržiavanie strojov; - ochranné pracovné pomôcky pre zamestnancov; - vreckové v prípade zahraničných služobných ciest; - upratovanie; - bezpečnostná služba; - zásoby vrátane pomocného materiálu; - platené lekárske prehliadky; - životné poistenie zamestnanca. Zdroj: spracované podľa List of Typical Business Epenses, dostupné na http://www.thebusinessofcoaching.com/resources/bizepenses.html, a List of Business Epenses, dostupné na http://smallbusiness.chron.com/list-business-epenses-3486.html Položky osobných (mzdových) nákladov Úplné náklady práce (osobné/mzdové náklady) sú súhrnom nákladov, ktoré zamestnávateľ vynakladá v súvislosti so získavaním a výchovou pracovných síl, s odmeňovaním za prácu a so zabezpečením sociálnych potrieb pracovných síl podľa záväzkov, ktoré voči nim prijal. Zahŕňajú v súčte priame náklady práce a nepriame náklady práce znížené o subvencie a
vládne podpory. Subvencie predstavujú všetky finančné čiastky prijaté vo forme dotácií, ktoré sú určené na financovanie časti alebo všetkých nákladov na priame odmeňovanie. Zdroj: http://www.statistics.sk/pls/elisw/utldata.htmlbodywin?uic=80 Mzdy sú upravené zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len zákonník práce), zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o zdravotnom poistení), zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení), zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom fonde), zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestovných náhradách). Pracovnoprávny vzťah vzniká so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa a vzniká najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonanej mimo pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Náklady, ktoré je možné identifikovať a vyčísliť priamo na zamestnanca: Mzda Jednou zo základných povinností zamestnávateľa je poskytnúť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzdou sa rozumie: - Mzdový náklad vyplývajúci z pracovnoprávnych vzťahov na základe pracovnej zmluvy, - Mzdový náklad vyplývajúci z pracovnoprávnych vzťahov na základe dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru, - Náklad na prácu spoločníkov v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistov komanditných spoločností a členov družstiev z pracovnoprávnych vzťahov, - Náklad za prácu samostatne zárobkovo činnej osoby ak ide o fyzickú osobu podnikateľa. Mzda podľa 118 Zákonníka práce je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda). Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Ako naturálnu mzdu možno poskytnúť výrobky, výkony, práce a služby. Naturálna mzda sa vyjadruje v peňažnej forme v cenách tovaru od výrobcu alebo v cenách služieb od poskytovateľa služieb podľa cenového predpisu v čase poskytnutia naturálnej mzdy. Za mzdu sa nepovažujú najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevok zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnos z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti zamestnanca, doplatok k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť a iné plnenia poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním. Hrubá mzda teda predstavuje úhrn príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov. Zahŕňa tarifnú mzdu, odmenu za pracovnú pohotovosť, náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci, nárok na náhradu mzdy za dovolenku na zotavenie, mzdové príplatky a ostatné zložky
ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách v peňažnej i nepeňažnej forme (naturálna mzda), ktoré sú zúčtované a po zrážkach vyplatené zamestnancovi. Náklad, aj keď nie okamžitý z pohľadu plynutia času, ale zamestnávateľ s ním musí počítať je nárok zamestnanca v trvalom pracovnom pomere na dovolenku. Dovolenkový nárok sa vo finančnom vyjadrení premieta do mzdy zamestnanca cez tzv. dovolenkový priemer. Odvodové zaťaženie zamestnávateľa od 1. 1. 2014 Ak podnikateľ zamestnáva zamestnancov, je povinný za nich platiť poistné do Sociálnej poisťovne a preddavky na zdravotné poistenie. Odvodové zaťaženie tvorí nezanedbateľnú časť nákladov na podnikanie a je upravené v zákone o sociálnom poistení a v zákone o zdravotnom poistení. Minimálny vymeriavací základ zamestnanca a zamestnávateľa pre sociálne a zdravotné poistenie nie je stanovený. Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, je vo všeobecnosti príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa zákona o dani z príjmov. V tabuľke č. 2 platenia poistného sa vychádza z výšky minimálnej mzdy platnej pre rok 2014, ktorá je uvedená ako minimálny vymeriavací základ (hoci nie je stanovený, ale minimálna mzda pre zamestnanca je stanovená). Poistenie Sadzba Minimálny vymeriavací základ v Maimálny vymeriavací základ v Minimálne odvody (minimálna suma poistného) v Maimálne odvody v Starobné 14,00% 352 4 025,00 48,28 563,5 Invalidné 3,00% 352 4 025,00 10,56 120,75 Rezervný fond solidarity (súčasť dôch. poistenia) 4,75% 352 4 025,00 16,72 191,18 Nemocenské 1,40% 352 4 025,00 4,92 56,35 Úrazové 0,80% 352 bez limitu 2,81 bez limitu (z VZ 4025,00 je 32,20) V nezamestnanosti 1,00% 352 4 025,00 3,52 40,25 Garančné 0,25% 352 4 025,00 0,88 10,06 Odvody do Sociálnej poisťovne 25,20% - - 88,69 1 014,29* Odvody do zdravotnej poisťovne za zam. bez zdravotného postihnutia 10,00% 352 4 025,00 35,2 402,5
ODVODY DO ZDRAVOTNEJ A SOCIÁLNEJ POISŤOVNE SPOLU 35,20% - - 123,89 1 416,79* Tabuľka 2 Výška odvodov zamestnávateľa v EUR od 01.01.2014 * čiastka zahŕňa úrazové poistenie z vymeriavacieho základu 4 025 eur, ale suma môže byť aj vyššia, nakoľko vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou Sociálny fond Ďalším nákladom zamestnávateľa je povinný prídel do sociálneho fondu a to vo výške 0,6% až 1% zo základu stanoveného v zákone o sociálnom fonde. Stravovanie zamestnancov Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie podľa 152 Zákonníka práce. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý odpracuje viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie najmenej 55% z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Podľa aktuálnej sadzby je to suma 4,00 Eur. Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Pracovná cesta - náhrady Náhrady za výdavkov pri pracovných cestách upravuje zákon o cestovných náhradách. Poskytovanie náhrad je založené aj na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom alebo zamestnávateľom a odborovou organizáciou alebo ich poskytovanie závisí od vnútorného predpisu zamestnávateľa. a) Náhrady pri tuzemských pracovných cestách ( 4 zákona o cestovných náhradách) - náhrada preukázaných cestovných výdavkov - náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie - stravné
- náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov (napr. poplatok za telefón, fa, poplatok za použitie internetu, vstupné na výstavu, veľtrh) - náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny Cestovnými výdavkami sú všetky výdavky, ktoré zamestnanec vynaložil v súvislosti s uskutočnenou tuzemskou pracovnou cestou na dopravu, t. j. výdavky za cestovné lístky, letenky, ležadlá, lôžka, tai, miestnu pravidelnú verejnú dopravu. Náhrady za používanie vlastného cestného motorového vozidla pri pracovných cestách Ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije vlastné cestné motorové vozidlo, má nárok na náhradu za každý 1 km jazdy a náhradu za spotrebované pohonné látky. - 0,050 EUR/km pre jednostopové vozidlá a trojkolky, - 0,183 EUR/km pre osobné cestné motorové vozidlá (pri použití prívesu k osobnému cestnému motorovému vozidlu sa základná náhrada zvýši o 15 %). Sumu základnej náhrady pri nákladných automobiloch, autobusoch a traktoroch dohodne zamestnávateľ so zamestnancom. Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok platných v čase použitia cestného motorového vozidla, prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla. Zamestnávateľ môže so zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy. V prípade použitia vlastného cestného motorového vozidla je zamestnávateľ povinný zaplatiť aj daň z motorových vozidiel väčšinou v alikvótnej čiastke. b) Náhrady pri zahraničných pracovných cestách Komerčné poistenie ( 11 zákona o cestovných náhradách) Zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste patrí náhrada preukázaných výdavkov za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí, prípadne náhrada preukázaných výdavkov aj na iné druhy poistenia; táto náhrada zamestnancovi nepatrí, ak ho takto poistil zamestnávateľ. Náhrada výdavkov za povinné a odporúčané očkovanie ( 11a zákona o cestovných náhradách)
Zamestnancovi, ktorý je vyslaný na zahraničnú pracovnú cestu do tropických oblastí alebo do inak zdravotne obťažných oblastí, patrí náhrada preukázaných výdavkov za povinné očkovanie a za očkovanie odporúčané Svetovou zdravotníckou organizáciou alebo Úradom verejného zdravotníctva. Náhrada výdavkov za cesty na návštevu rodiny ( 12 zákona o cestovných náhradách) Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu písomne dohodne na návšteve rodiny zamestnanca v mieste jej pobytu alebo v dohodnutom mieste pobytu rodiny na území Slovenskej republiky, patrí zamestnancovi náhrada písomne dohodnutých výdavkov, najviac v rozsahu, do výšky a za podmienok ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Stravné ( 13 zákona o cestovných náhradách) Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma: do 6 hodín vrátane, nad 6 hodín až 12 hodín, nad 12 hodín. Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pre jednotlivé krajiny alebo skupiny krajín ustanoví ministerstvo financií po posúdení návrhu Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky vypracovaného podľa podkladov zastupiteľských úradov o cenách jedál a nealkoholických nápojov vo verejných stravovacích zariadeniach v jednotlivých krajinách alebo s využitím štatistických údajov Medzinárodného menového fondu, Organizácie Spojených národov alebo iných medzinárodných finančných štatistických údajov. Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni: a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného, b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného, c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. Ak má zamestnanec na zahraničnej pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ určené stravné kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky, o 40 % za bezplatne poskytnutý obed a o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 12 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného. Toto krátenie platí aj v prípade tuzemskej pracovnej cesty. Vreckové
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov vreckové v cudzej mene vo výške od 0 % do 40 % stravného. Na vyplatené vreckové sa vzťahuje aj povinnosť zamestnávateľa odviesť do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne 35,2% z hodnoty vyplateného vreckového. Náhrada výdavkov za pohonné látky Pri poskytovaní náhrad za používanie cestných motorových vozidiel patrí zamestnancovi pri zahraničnej pracovnej ceste náhrada za spotrebované pohonné látky v cudzej mene za kilometre prejazdené v zahraničí. Náhrady pri výkone práce v zahraničí Zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve v zahraničí patrí za dni cesty do miesta výkonu práce v zahraničí a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada výdavkov ako pri zahraničnej pracovnej ceste. Ak zamestnanca nasledujú do miesta výkonu práce v zahraničí aj osoby, ktoré sa považujú za rodinu zamestnanca, možno zamestnancovi poskytnúť za dni cesty do tohto miesta a späť náhradu preukázaných cestovných výdavkov, preukázaných ubytovacích výdavkov a preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, ktoré vznikli týmto osobám. Zamestnancovi s miestom výkonu práce v zahraničí, na ktorého sa vzťahuje zákon o štátnej službe, prináležia ďalšie špecifické náhrady výdavkov spojených s pobytom manžela, detí, s prepravou vecí, s doplnením šatníka, so zabezpečením vzdelávania detí zamestnanca, liečebných výdavkov, evakuáciou a výdavkov za prepravu telesných pozostatkov. Telefónne služby V prípade telefónnych služieb, sa dá priradiť výška nákladu priamo na používané mobilné číslo. To platí aj pre prípad, ak účtovná jednotka využíva business balík, kde je vyčíslený náklad na každé telefónne číslo osobitne. Lekárske prehliadky Povinné vstupné lekárske prehliadky hradené zamestnávateľom sú priamo priraditeľným nákladom na zamestnanca. Odborné vzdelávanie a školenia Tento typ nákladu môže byť chápaný aj ako priamy, ale aj ako nepriamy. Priamy v prípade, že sa týka len jedného konkrétneho zamestnanca, ktorý získané vedomosti vie priamo aplikovať pri výkonne činnosti (napr. školenie účtovníčky na daň z pridanej hodnoty). Ak však ide o školenie riadiaceho zamestnanca, ktorého mzda sa považuje za nepriamy náklad, tak potom ide o nepriamy náklad a mal by sa rozpočítať na všetkých zamestnancov. Resp. ak sa jedná o školenia v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, tak sa tento náklad rozpočítava na všetkých zúčastnených zamestnancov.
Ostatné náklady, ktoré však nie je možné vyčísliť priamo a súvisia s pracovným miestom Ostatné náklady sa líšia od veľkosti podniku, od podnikateľskej činnosti, ktorú účtovná jednotka vykonáva, platnej legislatívy a od pracovnej pozície, takže nie je možné ich vymenovať v absolútnom rozsahu. Najčastejšie náklady sú prenájom prevádzkových priestorov, vybavenie priestorov, upratovanie, internetové služby, kancelárske potreby. Samostatný vzorec pre vyčíslenie nákladov na zamestnanca, ktorý by zohľadňoval aj výšku nepriamych nákladov, ktoré sa nedajú priradiť priamo výrobe v použitej literatúre uvedený nie je. Zoznam použitej literatúry JOSEPH, CH.: List of Business Epenses. Dostupné na http://smallbusiness.chron.com/listbusiness-epenses-3486.html FIBÍROVÁ, J. a kol.: Nákladové účetnictví (Manažerské účetnictví I). Praha : VŠE Praha. 2001. FOLTÍNOVÁ, A. a kol.: Nákladový controlling. Bratislava : Iura Edition. 2011. MACÍK, K.: Kalkulace nákladů základ podnikového controllingu. Ostrava : Montane, 1999. StartupNation: Estimating Startup Costs for a New Business. Dostupné na http://www.startupnation.com/articles/estimating-startup-costs-for-a-new-business/ ŠÚSR Databáza časových radov. Dostupné na http://www.statistics.sk/pls/elisw/utldata.htmlbodywin?uic=80 The business of coaching: List of Typical Business Epenses. Dostupné na http://www.thebusinessofcoaching.com/resources/bizepenses.html TUMPACH, M.: Manažérske a nákladové účtovníctvo. Bratislava : Iura Edition, 2008. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov Zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov