ZMENY V KVALITE OVČIEHO MLIEKA POČAS DOJNEJ SEZÓNY CHANGES OF EWE S MILK QUALITY DURING MILKING SEASON Michalcová, A. - Krupová, Z., SPU, FBP, Katedra hodnotenia a spracovania živočíšnych produktov Ewe s milk quality of 7 producers was searched from May to August 2003. Milk composition, total bacteria count (TBC) and inhibitor residues were determined in the milk samples.the lowest content of fat was recorded at the beginning of pasture season and the highest content was in August, at the end of delivering season. There was found out the same tendency in changes of protein content during the season. Solid-non-fat content fluctuated from 11.07g.100g -1 to 11.65g.100g -1, because of the changes of content of protein and lactose. The average of TBC ranged from 131.10 3 (producer F) to 1 239.10 3. 1ml -1 (producer E). Up to 12.24% of milk samples did not fulfill requirements for heat treatment. TBC decreased during milking season. Positive occurrence of inhibitor residues was only determined in 1 sample in August. On the base of these results, sheep milk of most producers fulfills the requirements of processing after heat treatment for human nourishment. Key words: sheep milk, composition, total bacteria count, inhibitor residues Úvod Na to, aby sme dosiahli biologicky, nutrične i hygienicky plnohodnotné výrobky, prvotná surovina, t.j. ovčie mlieko, musí byť najvyššej fyzikálno-chemickej a mikrobiologickej kvality. Práve preto prevádzkovanie salašov musí prebiehať v súlade s hygienickými požiadavkami pre salaše, výroba výrobkov z mlieka v súlade s požiadavkami pre hygienické získavane a spracovanie mlieka a kvalita výrobkov s požiadavkami Potravinového kódexu. V súvislosti so vstupom Slovenska do Európskej únie a otvorením európskeho trhu dochádza k čoraz častejšiemu nastoľovaniu otázky výroby výrobkov z pasterizovaného ovčieho mlieka. Keďže neporovnateľná väčšina výrobkov z ovčieho mlieka v našich podmienkach je produkovaná bez predchádzajúcej pasterizácie, je nutné prediskutovať tieto skutočnosti a podmienky Európskej únie a nájsť riešenia, ktorými by sme uchránili špecifiká tradičných výrobkov našej gastronómie. Cieľ práce Cieľom práce bolo zhodnotiť kvalitu nakupovaného ovčieho mlieka s ohľadom na podmienky legislatívy s cieľom kontroly kvality vstupnej suroviny a sledovať zmeny v jeho zložení počas dojnej sezóny. Požiadavky na kvalitu ovčieho mlieka sú zakotvené v STN 57 05 10 Ovčie mlieko, ktorá platí od mája 1995, v Potravinovom kódexe, šiesta hlava - Mlieko a výrobky z mlieka, ktorý platí od roku 2000 (Špánik, 2003) a v Nariadení vlády SR č.312 z roku 2003. Pirisi et al. (2000) upozorňujú, že kvalita mlieka je v podstate závislá od jeho fyzikálneho a chemického zloženia a od hygienických a sanitačných faktorov (množstvo baktérií, somatické bunky a pod.). Komprej et al. (1999) začleňuje tieto faktory ovplyvňujúce kvalitu, zloženie a charakteristiku mlieka do troch skupín: genetické (rasa, stádo, jedinec), fyziologické (fáza laktácie, vek, stav a zdravie) a týkajúce sa prostredia (výživa, klíma, sezóna, spôsob dojenia,..) 368
Špánik (1992) uvádza, že priemerné relatívne hodnoty hlavných zložiek ovčieho mlieka sa môžu počas laktácie pohybovať v rozmedzí u sušiny 11,7-26,1 %, tuku 3,3-12 %, bielkovín 4-7,9 %, kazeínu 3,5-6,5 %, albumínu + globulínu 0,5-1,7 %, laktózy 3,6-5,5 % a popolovín 0,8-1,1 %. Nárast mliečnej úžitkovosti na Slovensku od roku 1994 (85,34 kg mlieka) do roku 2000 (102,98 kg mlieka) sa zvýšil o 20 %. V súvislosti s tým sa mení aj percentuálny obsah mliečnych zložiek. Výrazne sa zvyšuje obsah bielkovín z 5,5 na 5,75 % a zároveň klesá obsah tuku z 8,32 na 7,64 % a obsah laktózy z 5,06 na 4,69 %. Kica et al. (2000) zistili, že úroveň výživy sa prejavuje nielen na množstve vyprodukovaného mlieka, ale aj na jeho zložení, predovšetkým počas prvých 4 týždňov laktácie. Štatisticky vysoko preukazné rozdiely zistili v produkcii sušiny a tuku v mlieku. Zvýšením prídavku krmnej zmesi stúpa produkcia sušiny, tuku a bielkovín. Michalcová (2003) uvádza, že pri podvýžive zvieraťa sa do určitej miery mení zloženie mlieka, nie však rovnako pri všetkých zložkách. Vzhľadom na zistenia Gajdošeka tvrdí, že pri kŕmení oviec kŕmnou dávkou sa nedostatkom energie znižuje obsah bielkovín v mlieku a zvyšuje podiel močoviny. Mlieko potom vykazuje aj nízke hodnoty beztukovej sušiny, titračnej kyslosti, dochádza k zmenám veľkosti, štruktúry i vlastnosti kazeínových miciel a k zhoršovaniu syriteľnosti mlieka, ako i k zhoršovaniu kysacej schopnosti a tepelnej stability. Množstvo produkcie mlieka závisí aj od zdravotného stavu zvierat. Priemerné koncentrácie mliečnych zložiek v mlieku od infikovaných oviec subklinickou mastitídou sú preukazne nižšie ako od neinfikovaných oviec a to nasledovne: tuk 61,7 oproti 64,9 g.l -1, bielkoviny 53,5 oproti 58,5 g.l -1, laktóza 33,5 oproti 44,7 g.l -1 a kazeín 40,5 k 45,9 g.l -1. Naopak, koncentrácie celkových srvátkových bielkovín a albumínu sú preukazne vyššie v mlieku infikovaných oviec: priemerne 12,8 oproti 11,9 g.l -1 a 759 k 517 µg.l -1 (Leitner et al.,2004). Ovčie mlieko získané a spracované v salašníckych podmienkach sa radí medzi suroviny a potraviny s určitým rizikom pre konzumenta. Dodržiavanie základných hygienických a sanitačných zásad pri získavaní ovčieho mlieka sa priaznivo odzrkadľuje v hygienickej kvalite mlieka (Jacková et al., 2003). Mikrobiálna asociácia surového ovčieho mlieka je tvorená mliečnymi streptokokmi, aérobnými sporotvornými mikroorganizmami, mikroorganizmami z čeľade Enterobacteriaceae, mikrokokmi, niektorými druhmi kvasiniek a mikroskopických húb. Koliformné baktérie tvoria rovnako významnú skupinu mikroorganizmov. Ich výskyt v mlieku a mliečnych výrobkoch sa považuje za indikáciu možnej prítomnosti črevných patogénov, alebo všeobecnejšie za indikáciu znečistenia fekálneho pôvodu, alebo nedostatočnej hygienickej praxe. Typickým predstaviteľom je rod Escherichia, Enterobacter, Klebsiella. Aj keď tieto mikroorganizmy neprežívajú pasterizačné teploty, bývajú častým pôvodcom rôznych chýb mlieka a mliečnych výrobkov. K zvýšeniu koliformných baktérií v surovom ovčom mlieku zvyčajne dochádza pri nedodržaní hygienických zásad dojenia a ošetrenia mlieka po nadojení. Okrem týchto zástupcov môžu byť v mlieku za určitých podmienok prítomné aj enteropatogénne, alebo enterotoxinogénne kmene Escherichia coli (Dudríková, 2001). Podľa Michalcovej (2003), Špánika et al. (1997) sa zloženie ovčieho mlieka počas laktácie mení. Priemerné relatívne hodnoty hlavných zložiek mlieka sa môžu počas laktácie pohybovať v rozmedzí:sušina 11,7-26,1 %, tuk 3,3-12 %, bielkoviny 4,0 7,9 %, kazeín 3,5 6,5 %, laktóza 3,6 5,5 %, popoloviny 0,8 1,1 %. S postupom laktačného obdobia sa zvyšuje sušina a koncom laktácie je až o 10 % vyššia. V experimentoch bolo zistené zvýšenie priemerného obsahu sušiny o 4 %, tuku o 2,8 %, bielkovín o 1,78 %, BTS o 1,19 %, SH o 1,98 %, a zníženie počtu baktérií Staphylococcus aureus a počtu somatických buniek. 369
Kuchtík et al. (2002) sledovali zvyšujúce sa obsahy sušiny, tuku a bielkovín v závislosti odo dňa laktácie, pričom najvyšší rozdiel medzi priemernými obsahmi sušiny boli zaznamenané v intervale medzi 40. a 75. dňom laktácie a v intervale medzi 181. a 218. dňom laktácie. Najvyšší priemerný nárast tuku v jednotlivých po sebe nasledujúcich odberoch bol zaznamenaný v intervale medzi 40. a 75. dňom laktácie. Na rozdiel od uvedených zložiek sušiny dochádza až do 34. dňa laktácie k vzostupu obsahu laktózy. V ďalšom období laktácie sa množstvo mliečneho cukru znižovalo. V súvislosti so zmenami sušiny podobný trend vykazuje i obsah popolovín. So vzrastajúcou produkciou mlieka klesá obsah popolovín a následne do konca laktácie stúpa. Bol spozorovaný i pokles obsahu vápnika a fosforu, čím dochádza v posledných mesiacoch laktácie k spomaľovaniu zrážania ovčieho mlieka syridlom. Keďže doba zrážania syridlom je priamo závislá od obsahu bielkovín a vápnika, ph a ďalších faktorov, syriteľnosť kolíše v závislosti od zmien v zložení mlieka (Jelínek et al.,1990). Antunovič, (2001) udáva, že najvyššie koncentrácie makroprvkov (Ca, P, K, Na a Mg) a mikroprvkov (Fe, Zn a Cu) boli zistené v mledzive, v priebehu 10. a 30. dňa laktácie sa ich obsah postupne znižuje a opäť narastá na 60. deň laktácie. Vyššie koncentrácie Ca, K, Mg, Zn a Cu boli odhalené počas letného kŕmneho obdobia, zatiaľ čo vyššie koncentrácie fosforu a draslíka boli zistené počas zimného krmného obdobia. Materiál a metódy Bazénové vzorky boli odoberané v rozpätí mesiacov máj až august 2003 v oblasti Zvolena a Detvy. Vzorky boli odoberané zo 7 podnikov dvakrát mesačne okrem mesiaca jún, kedy sa vzorky odoberali jedenkrát. Odber vzoriek sa realizoval v zmysle metodických pokynov skúšania kvality nakupovaného mlieka (1996) a v zmysle Výnosu MP SR č. 678/ 2001-100. Vzorky mlieka boli konzervované konzervačným činidlom Acidiol. V hodnotených vzorkách mlieka sa sledovali nasledovné ukazovatele:tuk v g.100 ml -1, bielkoviny v g.100 g -1, laktóza v g.100 g -1 (podľa STN 57 0536 Stanovenie zloženia mlieka infračerveným absorbčným analyzátorom za pomoci prístroja Milko-Scan 104 A/B); beztuková sušina (výpočtom podľa STN 57 0536); celkový počet mikroorganizmov (CPM podľa STN 57 0537 Automatické stanovenie mikroorganizmov v mlieku ) a reziduá inhibičných látok (RIL podľa STN 57 0531 metódou Delvotestu s.p.). Výsledky analýz boli spracované štatistickými metódami programu MICROSOFT EXCEL. Výsledky a diskusia Tabuľka 1 Priemerné hodnoty zložiek mlieka v jednotlivých podnikoch CPM TUK BIELK BTS SUŠINA tis.ml -1 g.100g -1 g.100g -1 g.100g -1 g.100g -1 A (n=7) 455 7,07 5,82 11,14 18,40 B (n=7) 249 7,48 5,93 11,48 19,03 C (n=7) 240 6,93 6,05 11,65 18,64 D (n=7) 758 5,53 5,98 11,58 17,14 E (n=7) 1239 7,09 5,9 11,07 18,34 F (n=7) 131 6,56 5,98 11,48 18,16 G(n=7) 952 7,06 5,74 11,15 18,37 Priemerný obsah tuku za jednotlivé podniky sa pohyboval od 5,53 g.100g -1 na podniku D až po 7,48 g.100g -1 na podniku B (tab.1). Tieto hodnoty zodpovedajú údajom, ktoré uvádza Špánik a kol. (1997). Rozdiely v priemernom obsahu tuku medzi jednotlivými 370
podnikmi sa pohybovali maximálne do 2 g.100g -1, pričom tieto hodnoty neboli štatisticky významné. Graf 1 Priebeh obsahu tuku v mlieku v jednotlivých podnikoch tuk g/100g 9 8 7 6 5 4 3 2 1 0 12.5. 21.5. 17.6. 9.7. 17.7. 6.8. 14.8. dátum odberu A B C D E F G Takmer vo všetkých podnikoch dochádzalo k zvyšovaniu obsahu tuku v mlieku až do začiatku júla (odber 9.7.2003 ) (graf1). V nasledujúcom odbere (17.7.2003 ) došlo vo všetkých podnikoch, okrem podnikov B a G, k zníženiu tukovosti mlieka. V ďalšom odbere sa tukovosť mlieka zvýšila a následne opäť nastal pokles. Tieto výsledky zodpovedajú údajom Kuchtíka a kol. (2002), ktorí zaznamenali najvyšší priemerný nárast tuku v intervale medzi 40.-75. dňom laktácie. Potravinový kódex SR (2000) určuje minimálnu hodnotu tuku 5,5 g. 100g -1. Zo všetkých hodnotených vzoriek, ktorých bolo 49, päť vzoriek t.j. 10,2% nesplnilo túto stanovenú minimálnu hranicu. Vzorky nespĺňajúce danú minimálnu požiadavku boli odobrané na podniku D. Zhoršenie tukovosti mlieka na podniku D mohlo byť zapríčinené nedostatočnou úrovňou výživy v dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok pastevného obdobia v roku 2003, ako to uvádzajú i Kica a kol. (2000), ktorí zistili štatisticky preukazné rozdiely tuku v mlieku pri rozdielnej úrovni výživy. Najvyšší priemerný obsah bielkovín vykazuje podnik C (6,05 g.100g -1 ), naopak najnižšiu hodnotu zaznamenal podnik G (5,74 g.100g -1 ) (tab.1). Tieto priemerné hodnoty sa pohybujú v rozpätí 4,0 7,9 %, pričom obsah kazeínu tvorí 5,5 6,5 %, albumínu a globulínu 0,5 1,7 % (Chudý a kol., 2000). Najvyšší nameraný priemerný obsah bielkovín na podniku C je o 3,95 % vyšší a najnižšia hodnota obsahu bielkovín na podniku G je o 6,89 % vyššia ako udáva priemerný obsah bielkovín Margetín a kol., (1997). Nižšie priemerné obsahy bielkovín zistili Tramitová (2000), Štulrajterová (1993) a Žideková (1989). 371
Sledovaním priebehu hodnôt obsahu bielkovín počas laktácie vo zvoznom období, musíme súhlasiť s Palom (1998), ktorý zaznamenal stúpajúcu tendenciu obsahu bielkovín počas laktácie (graf 2). Najvýraznejší nárast obsahu bielkovín sme zistili na podniku A (vzostup z 5,31 g.100g -1 na 6,84 g.100g -1 ) a na podniku G (z 5,2 na 6,29 g.100g -1 ). Podniky A, B, C zaznamenali v priebehu mesiaca máj pokles obsahu bielkovín, čo je v zhode s tvrdením Prekoppa, Porubiakovej, Nádašského (1970), ktorí udávajú, že bielkoviny ovčieho mlieka môžu medzi 2. a 3. mesiacom laktácie vykazovať pokles, ktorý však súvisí so zvýšenou produkciou mlieka v tom období. Ďalší významný pokles bol zaznamenaný pri odberoch koncom júla a začiatkom augusta (17. 7. a 6. 8.) na podnikoch D, E, F a čiastočne G (obr. 2 v prílohe). Keďže podobne ako Lupták (2001) aj my sme spozorovali podobnú tendenciu priebehu hodnôt bielkovín počas laktácie ako tuku, tento pokles zdôvodňujeme ako dôsledok nedostatočnej výživy, prípadne kŕmenie pašou a kmivom nezohľadňujúcim potreby energie na záchov a na produkciu. 8 Graf 2 Priebeh obsahu bielkovín v ovčom mlieku vo zvoznom období 7 bielkoviny g/100g 6 5 4 3 2 A B C D E F G 1 0 12.5. 21.5. 17.6. 9.7. 17.7. 6.8. 14.8. dátum odberu Aj napriek uvedenému poklesu, všetky vzorky mlieka splnili požiadavku PK SR a STN 57 0510 Ovčie mlieko, ktoré udávajú minimálnu úroveň obsahu bielkovín 48 g.l -1 tj. 4,8 g.100g -1. Priemerný obsah BTS za jednotlivé podniky sa pohyboval od 11,07 g.100g -1 (podnik E) do 11,65 g.100g -1 (podnik C) (tab.1). Maximálne zistené rozdiely v priemernom obsahu boli 0,58 g.100g -1. Tieto hodnoty nemôžeme považovať za štatisticky významné. Štatisticky vysokopreukazný rozdiel sme zaevidovali pri podnikoch A:D a D:E 372
Obsah BTS v priebehu zvozného obdobia vykazoval obrovské výkyvy na podniku A, E a G (graf 3). Značné rozdiely počas laktácie na podnikoch súvisia a obsahom jednotlivých zložiek mlieka. Keďže obsah tuku a bielkovín v mlieku je závislý od výživy, nepriamo bude výživa vplývať aj na beztukovú sušinu mlieka. Naše výsledky sa zhodujú s tvrdením Laurinčíka (1992), ktorý zistil, že obsah sušiny, tuku, a bielkovín pri podvýžive oviec stúpa, obsah minerálnych látok sa nemení, pričom obsah beztukovej sušiny a mliečneho cukru klesá. Podľa poznatkov z literatúry jedným z dôvodom poklesu BTS môže byť aj zápalové ochorenie mliečnej žľazy, ktorého dôsledkom je pokles laktózy a tým aj zníženie obsahu beztukovej sušiny. Graf 3 Priebeh obsahu beztukovej sušiny v ovčom mlieku vo zvoznom období 12,5 12 BTS g/100g 11,5 11 10,5 10 A B C D E F G 9,5 9 12.5. 21.5. 17.6. 9.7. 17.7. 6.8. 14.8. dátum odberu Priemerný počet mikroorganizmov v sledovaných vzorkách sa pohyboval od 131.10 3 na podniku F do 1239.10 3 v 1ml mlieka na podniku E (tab.1). Rozdiel medzi minimálnou a maximálnou priemernou hodnotou medzi jednotlivými podnikmi činí 1108.10 3 mikrorganizmov v 1ml mlieka. Jedným zo znakov mikrobiologickej kvality ovčieho mlieka uvádzaným v STN 57 0510 Ovčie mlieko je hodnota CPM, ktorá nesmie prekročiť 2. 10 6 v 1 ml mlieka. Zohľadňujúc požiadavky normy, štyri vzorky t.j. 8,16% prekračuje tento limit. Najnižšia získaná hodnota 28. 10 3 bola zaznamenaná na podniku F (odber 21.5.), najvyššie hodnoty 3 000. 10 3 v 1 ml mlieka v priebehu mesiaca máj na podniku E a G (graf 4). 373
Graf 6 Priebeh obsahu CPM v ovčom mlieku vo zvoznom období 3 500 CPM tis/ml 3 000 2 500 2 000 1 500 1 000 A B C D E F G 500 0 12.5. 21.5. 17.6. 9.7. 17.7. 6.8. 14.8. dátum odberu Z výsledkov na podniku E môžeme usudzovať, že na začiatku zvozného obdobia podnik mal ťažkosti s udržaním hygienickej bezchybnosti a zdravotnej neškodnosti mlieka. Podľa POTRAVINOVÉHO KÓDEXU SR (2000), šesť vzoriek t.j. 12,24 % nespĺňalo podmienky pre surové ovčie mlieko určené na tepelné ošetrenie na výrobu výrobkov z neho a trinásť vzoriek t.j. 26,53 % nespĺňalo limit ohľadom CPM pre surové ovčie mlieko bez tepelného ošetrenia určené na výrobu výrobkov z neho. Vzhľadom na limity Európskej únie platné pre ovčie mlieko podľa smernice 92/46, päť vzoriek mlieka t.j. 10,20 % nevyhovuje na výrobu produktov na báze tepelne upraveného mlieka a trinásť vzoriek mlieka (26,53 %) na výrobu produktov na báze tepelne neupraveného mlieka. V priebehu laktácie počas zvozného obdobia od mája do augusta sme sledovali pokles celkového počtu mikroorganizmov. Ojedinelý nárast zaznamenal podnik D (1 690.10 3 v 1ml vo vzorke odobratej na začiatku augusta (6.8.).Súhlasíme s Kalantzopoulosom (2003), že na zlepšenie kvality ovčieho mlieka je nutné dosahovať požadovanú úroveň hygieny získavania a manipulácie s mliekom, zavádzať programy efektívneho zlepšenia kvality, ktorá je výsledkom odstránenia nasledujúcich faktorov: zaostalé ovčince, slabá kapacita dojenia, nedostatočný prívod vody, špinavé cecky a vemená, ručné dojenie a dlhý čas dojenia, zvieratá s dlhou srsťou a pod. Prítomnosť reziduí inhibičných látok sme zaznamenali v podniku B pri odbere vzorky ovčieho mlieka 14.8.2003. Podľa Potravinového kódexu (2000), v mlieku nesmú byť prítomné inhibičné látky, preto musí byť mlieko vylúčené z nákupu. Jasné stanovisko určuje aj Výnos MP SR č. 678/2001-100, ktorý udáva, že v prípade liečenia zvierat povolenými veterinárnymi liekmi sa mlieko nesmie získavať pred uplynutím určenej ochrannej lehoty. 374
Záver Vzhľadom na požiadavky PK SR, STN 57 0510 Ovčie mlieko ako aj Nariadenia vlády SR č. 312 z roku 2003 môžeme hodnotiť nakupované surové ovčie mlieko ako vhodné na spracovanie a pre ľudskú výživu po tepelnom ošetrení. Použitá literatúra 1. ANTUNOVIČ, Z.-STEINER, Z.-SENČIČ, D. a. i. 2001. Changes in ewe milk composition depending on lactation stage and feeding season. In: Czech Journal of Animal Science, roč. 46, 2001, č. 2, s. 75-82. 2. DUDRIKOVÁ, E. 2001. Surové ovčie mlieko a výrobky z neho z pohľadu legislatívy a technológie spracovania. In: Slovenský veterinárny časopis, roč. 26, 2001, č. 5, s. 270-275. 3. CHUDÝ, J. ČANIGOVÁ, M. HORVVTHOVÁ, V. a.i. Hodnotenie surovín a potravín živočíšneho pôvodu. Nitra: Vydavateľské a edičné stredisko SPU, 2000, 206 s. ISBN 80-7137-692-2. 4. JACKOVÁ, A.-VASIĽ, M.-ELEČKO,J. a. i. 2003. Kvalita surového ovčieho mlieka produkovaného v rozdielnych podmienkach. In: Mliekarstvo, roč. 34, 2003, č.1, s. 34-35. 5. JELÍNEK, P. GAJDUŠEK, S.-ILLEK, J. a. i. 1990. Změny základního složení a vlastností ovčího mléka v průbehu laktace. In: Živočíšná výroba, roč. 35, 1990, č. 9, s. 803-815. 6. KALANTZOPOULOS, G. 2003. Kvalita ovčieho a kozieho mlieka z pohľadu IDF. In: Mliekarstvo, roč. 34, 2003, č. 4, s. 16-22. 7. KICA, J.-MARGETÍN, M.-MARGETÍNOVÁ, J. a. i. 2000. Vplyv rozdielnej úrovne výživy na produkciu a zloženie mlieka bahníc. In: Czech Journal of Animal Science, roč. 45, 2000, č. 8, s. 361-366. 8. KOMPREJ, A.-DROBNIČ, M.-KOMPAN, D. 1999. Milk yield and milk traits in Slovenian sheep breeds. In: Acta Agraria Kaposváriensis, roč. 3, 1999, č. 2, s.97-106. 9. KUCHTÍK, J.-KAŠÍKOVÁ, I.-ŘEZNÍČKOVÁ, H. et. al. 2002. Specifika pastevního odchovu. Kvalita ovčího mléka při aplikaci polointenzívní výživy na bázi pastvy. In: Náš chov, roč. 62, 2002, č., s. 1-2. 10. LAURINČIK, J. a. i. 1992. Ovčie mlieko- liečivý prostriedok, In: Chov oviec, roč. 14, 1992, č. 3, s. 20-22. 11. LEITNER, G.-CHAFFER, M:-SHAMAY, A. et.al. 2004. Changes in milk composition as affected by subclinical mastitis in sheep. In: Journal of Dairy Science, roč. 87, 2004, s.46-52. 12. MARGETÍN, M.- ČAPISTRÁK, A.- ŠPÁNIK, P. a.i. 1997.Šľachtenie oviec na mliekovú a mäsovú úžitkovosť- súčasnosť a perspektíva. In: Zborník referátov z konferencie s medzinárodnou účasťou poriadanej při príležitosti 50. výročia založenia VÚŽV, Nitra: VÚŽV, 1997. s. 183. 13. MARGETÍN, M.-KALIŠ, M.-ČAPISTRÁK, A. a. i. 1996. Produkcia a zloženie mlieka kríženiek cigája x suffolk počas dojnej periódy. In: Journal of Animal Science, roč. 29, 1996, s. 105-119. 14. MICHALCOVÁ, A. 2003. Kvalita ovčieho mlieka z hľadiska suroviny pre ďalšie spracovanie. In. Slovenský chov, roč. 8, 2003, č. 5, s. 22-23. 15. PALO, V. 1998. Charakteristika ovčieho mlieka. In: Bulletin potravinárskeho výskumu, roč. 37, 1998, č. 4, s. 211-218. 16. PIRISI, A.- SANNA, A.-CARIA, A. 2000. Raw materials: Quality and Pricing. In: Bulletin of the International Dairy Federation: Proceeding of Development Strategy for the Sheep and Goat Dairy Sector. IDF, 354/ 2000.s. 12-19. ISSN 0250-51187. 17. POTRAVINOVÝ KÓDEX. 2000. Mlieko a výrobky z mlieka. Bratislava: EPOS, 2000, 160 s. ISBN 80-8057-241-0. 375
18. PREKOPP, I.- PORUBIAKOVÁ, J.- NÁDAŠSKÝ, S. 1970. Ovčie mliekárstvo. Žilina: Oblastný výbor Slovenskej vedecko- technickej spoločnosti pre potravinársky priemysel s Banskej Bystrici, 1970, 264s. 19. STN 57 0510. Ovčie mlieko. Bratislava: S- ÚTN, 1995. 20. STN 57 0536. 1994. Stanovenie zloženia mlieka infračerveným absorbčným analyzátorom. Bratislava: S- ÚTN, 1994. 21. ŠPÁNIK, J. 1992. Kvalita ovčieho mlieka. In: Ovčie a kozie mlieko- výroba, spracovanie a odbyt pri trhovej ekonomike. Trenčín: VÚO, 1992, s. 37. 22. ŠPÁNIK, J. 2003. Kvalita ovčieho mlieka. In: Chov oviec a kôz, roč. 23, 2003, č. 1, s.31-32. 23. ŠPÁNIK, J:-MARGETÍN, M.-ČAPISTRÁK, A. 1997. Zmeny v kvalite mlieka oviec počas laktácie. In: Zbierka referátov z konferencie s medzinárodnou účasťou poriadanej pri príležitosti 50. výročia založenia ústavu. Nitra: VÚŽV, 1997. s. 157-159. 24. TRAMITOVÁ, Z. 2000. Stanovenie kvality surového ovčieho mlieka. Diplomová práca. Nitra: SPU, 2000. 40 s. 25. VÝNOS MP SR zo 7. 3. 2001 č. 678/2001-100 o požiadavkách na zabezpečenie zdravotnej neškodnosti a hygienickej bezchybnosti živočíšnych produktov. In: Vestník MP SR, čiastka 6, roč. XXX III. 26. ŽIDEKOVÁ, I. 1989. Štúdium niektorých ukazovateľov ovčieho mlieka u plemien zošľachtená valaška a cigája. Diplomová práca. Nitra: VŠP, 1989, 42 s. 376