Obsah 1. Územie výstavby a základná koncepcia stavby... 2 1.1 Koncepcia stavby... 2 1.2 Zdôvodnenie výberu staveniska... 2 1.3 Prehľad vykonaných prieskumov... 3 1.4 Ochranné pásma... 5 1.5 Chránené časti prírody a krajiny... 6 2. Základné údaje o súčasnom stave... 7 3. Opis stavby z hľadiska účelovej funkcie... 7 4. Použité geodetické podklady... 7 5. Zabezpečenie doplňujúcich podkladov a prieskumov... 8 6. Požiadavky na urbanistické, architektonické a dopravné riešenie... 8 7. Zásadné požiadavky na stavebno-technické riešenie stavby... 8 8. Územno-technické podmienky prípravy územia... 8 8.1 Príprava územia... 8 8.2 Pripojenie navrhovanej stavby na siete... 9 Pripojenie stavby na elektrickú sieť... 9 9. Bilancia zemných prác... 9 10. Požiadavky na záverečné úpravy územia... 10 11. Zabezpečenie budúcej prevádzky... 10 11.1 Prehľad pracovných miest a potreba pracovníkov... 10 11.2 Energetické hospodárstvo... 10 11.3 Vodné hospodárstvo... 11 11.4 Spôsob zabezpečenia údržby... 11 12. Starostlivosť o životné prostredie a ochrana osobitných záujmov... 12 12.1 Vplyv stavby na životné prostredie... 12 12.2 Ovzdušie... 13 12.3 Odpady... 13 12.4 Hluk a vibrácie... 13 12.5 Zeleň... 13 12.6 Podmienky pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody... 14 12.7 Starostlivosť o bezpečnosť práce a technických zariadení... 14 13. Základná koncepcia požiarnej ochrany... 15 14. Základná koncepcia civilnej ochrany... 15 15. Základná koncepcia protikoróznej ochrany... 15 16. Trvalý a dočasný záber poľnohospodárskej a lesnej pôdy... 15 16.1 Trvalý a dočasný záber poľnohospodárskej pôdy... 15 16.2 Trvalý a dočasný záber lesnej pôdy... 16 17. Prerokovanie stavby v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie... 16
1. Územie výstavby a základná koncepcia stavby 1.1 Koncepcia stavby Cieľom výstavby záchytných parkovísk je prispieť k zmene chovania obyvateľov obcí a miest nachádzajúcich sa v regióne okolo Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorí dochádzajú z miesta bydliska do Bratislavy. Jedná sa hlavne o obyvateľov pravidelne dochádzajúcich za prácou a vzdelaním, ale napr. aj za kultúrnymi, športovými alebo aj inými podujatiami. Zmena chovania spočíva v tom, že títo obyvatelia nebudú využívať v rámci svojich ciest osobné motorové vozidlo ale železničnú dopravu. Navrhované parkovisko je situované v blízkosti železničnej zastávky Ivanka pri Dunaji. Parkovisko bude oplotené, spevnené, vybavené zariadeniami na kontrolu vstupu, bude vybavené informačným systémom a odchode vlakov, informáciami o aktuálnom stave dopravy v cieľovom bode cesty (Bratislava) osvetlené, vybavené kamerami na monitorovanie situácie na parkovisku. Informácie budú prenášané do dohľadového centra ktoré bude realizované v samostatnej stavbe. Parkovisko bude odkanalizované, vybavené odlučovačmi ropných látok s následným odvedením vyčistených vôd do vsaku.. Parkovisko bude na navrhovaný cieľový stav realizované v 2. časových etapách. Súčasťou stavby je aj vybudovanie oploteného, krytého parkoviska pre 50 bicyklov. 1.2 Zdôvodnenie výberu staveniska Stavenisko stavby je určené vlastným charakterom stavby záchytné parkovisko pre individuálnu automobilovú dopravu. Záchytné parkovisko Ivanka pri Dunaji bolo v Technicko-ekonomickej štúdii Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na priľahlé regióny (spracoval REMING CONSULT, a.s., 2009) situované na pravej strane od trate Senec Bratislava a západne od miestnej komunikácie Nádražná ulice. Na základe návrhu a posúdenia variantných riešení spracovaných v rámci posudzovania vplyvov výstavby a prevádzky parkoviska na životné prostredie (Zámer EIA vypracovaný podľa Zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov stavby na životné prostredie) investor stavby rozhodol, že navrhované parkovisko bude realizované v 2 časových etapách. Rozsah parkoviska navrhovaný na realizáciu v 1. časovej etape by mal overiť či obyvatelia spádového územia budú navrhovaný spôsob dopravy medzi zdrojom a cieľom pravidelnej cesty akceptovať. Ak sa takýto koncept potvrdí predmetné parkovisko sa v 2. časovej etape dobuduje na kapacitu cieľového stavu. Parkovisko je umiestnené v okrese Senec a nachádza sa v katastrálnom území Ivanka pri Dunaji. 1. časová etapa Parkovisko je situované medzi železničnou traťou Bratislava Galanta a existujúcou účelovou komunikáciou a má spoločný vjazd a výjazd. Parkovisko je umiestnené na trávnatej ploche po pravej strane žel. trate v smere do Bratislavy a súbežne s existujúcim nástupiskom. Rozsah parkoviska je v priečnom smere limitovaný šírkou voľného priestoru medzi nástupiskom žel. trate a súbežnou účelovou komunikáciou, v pozdĺžnom smere na západnej strane existujúcim objektom (murovaný objekt) zastávky a na východnej strane polohou existujúcej nespevnenej komunikácie. Parkovisko rešpektuje existujúce objekty umiestnené na tejto ploche ohradený priestor pre kontajnery na smeti a parkovisko pre bicykle. Parkovisko bude prístupné z účelovej komunikácie ktorá sa na miestnu komunikáciu Nádražná ulica pripája v stykovej križovatke. Prístup z parkoviska na nástupisko je riešené vybudovaním chodníka, ktorý vedie súbežne s účelovou komunikáciou a napája sa na nástupisko zastávky západne od objektu zastávky. Dokumentácia navrhuje aj variantný prístup z parkoviska priamo na nástupisko v smere do Bratislavy. Parkovisko pre bicykle je navrhované umiestniť na ploche medzi budovou železničnej zastávky a účelovou komunikáciou (severne od objektu zastávky). Územie je rovinaté bez výrazného priečneho a pozdĺžneho sklonu. Na výstavbu parkoviska je vhodné. Nie je umiestnené na poľnohospodárskej pôde 2
2. časová etapa Umiestnenie parkoviska je na južnej strane limitované existujúcou žel. traťou resp. krátkym úsekom existujúceho nástupiska žel. zastávky a na severnej strane navrhovanou účelovou komunikáciou zabezpečujúcou obsluhu parkoviska, ktorej šírkové usporiadanie rešpektuje limit dohodnutého záberu dotknutého pozemku. Na východnej strane je limitom Nádražná ulica. Samostatný vjazd a výjazd je pripojený cez navrhovanú účelovú komunikáciu na Nádražnú ulicu a je regulovaný parkovacím systémom. Prechod z parkoviska na nástupisko železničnej zastávky je riešený krátkym chodníkom vo východnej časti parkoviska. Územie je rovinaté bez výrazného priečneho a pozdĺžneho sklonu. Na výstavbu parkoviska je vhodné. Vlastné parkovisko je prevažne umiestnené na železničnom pozemku a len sčasti je umiestnené na poľnohospodárskej pôde. Na poľnohospodárskej pôde je umiestnená obslužná komunikácia. 1.3 Prehľad vykonaných prieskumov V rámci projektovej prípravy stavby v rámci ktorej sa spracováva dokumentácia pre územné rozhodnutie boli realizované ďalej uvedené prieskumy. Všetky vykonané prieskumy sú dokladované v samostatných elaborátoch, ktoré obsahujú textové a tabuľkové časti, situácie a obrázkovú časť. Z jednotlivých elaborátov sú tu uvedené rozhodujúce údaje a závery. Geodetický prieskum Pre spracovanie dokumentácie bola vyhotovená účelová mapa na základe zamerania dotknutého územia. Zameranie je naviazané na súradnicový systém JTSK, výškový systém Bpv. Súčasťou mapového podkladu sú aj inžinierske siete, ktorých polohy boli zakreslené na základe geodetického zamerania povrchových znakov a následného určenia trás jednotlivými správcami. Inžiniersko-geologický prieskum Rozsah a náplň vykonaného inžiniersko-geologického prieskumu zodpovedá charakteru stavby a navrhovaným stavebným objektom ktoré budú realizované. Rozhodujúcim stavebným objektom je spevnená plocha povrchového parkoviska alebo pozemný objekt - parkovací dom. Zo záverov vykonaného IG prieskumu je možné vybrať tieto rozhodujúce údaje: Geomorfologické pomery V zmysle regionálneho geomorfologického členenia Slovenska (Mazúr, E., Lukniš, M., In: Atlas krajiny SR, 2002) je územie Ivanky pri Dunaji súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy, podsústavy Panónska panva, provincie Západopanónska panva, subprovincie Malá Dunajská kotlina, oblasť Podunajská nížina, celku Podunajská rovina. Z hľadiska typizácie reliéfu záujmovej lokality ide o reliéf rovín a nív, kde je terén takmer rovinatý, s priemernou nadmorskou výškou 129-130 m n.m.). Podľa základného geomorfologického rozdelenia, dotknuté územie patrí do negatívnych geomorfologických štruktúr Panónskej panvy, kde patria mladé poklesávajúce geomorfologické štruktúry s agradáciou (zvyšovaním zemského povrchu nanášaním materiálu). Z pohľadu inžiniersko-geologickej klasifikácie (IG mapa SR, GS SR 1988) patrí hodnotené územie do regiónu neogénnych tektonických vkleslín, oblasti vnútrokarpatských nížin, 74 Podunajská nížina, konkrétne Podunajská rovina, rajónu F rajón údolných riečnych náplavov s prevažne štrkovitými zeminami. Geologické pomery Na geologickej stavbe dotknutého územia sa podieľajú sedimenty neogénu a kvartéru. Neogénne sedimenty sú zastúpené prevažne piesčitými slienitými ílmi a siltami, ílovitými a prachovitými jemnozrnnými sľudnatými pieskami. Najrozšírenejšie sú jemnozrnné zeminy zastúpené ílmi stredno až vysokoplastickými, menej ílmi až siltami piesčitými. Zeminy sú zväčša sivých až hnedých farieb s odtieňmi do zelena, modra a hrdzava. Ich konzistencia býva pevná, menej tuhá. Často sa v nich vyskytujú vápnité konkrécie. Spevnené polohy sú zriedkavé, ojedinele sa vyskytujú ílovce a siltovce. Pravidelne sa v súvrství nachádzajú polohy jemnozrnných sľudnatých siltovitých a ílovitých pieskov, 3
sivej až svetlohnedej farby. Piesky sú často stmelené v rozpadavé pieskovce a prachovce. Piesky sú zväčša zvodnené s napätou hladinou. Fluviálne sedimenty, ktoré sú v nadloží a ich báza sa nachádza v hĺbke 10 15 m, tvoria štrky s rôznou prímesou piesku, nivné sedimenty a sedimenty mŕtvych ramien s mocnosťou 0,5 3 m. Archívnym geologickým prieskumom, pre potreby blízkej skladovej haly f. Transtrade (Fabian M., 2004), boli na fluviálnych náplavoch Malého Dunaja a jeho prítokov Ľadová voda a Biela voda overené antropogénne navážky. Pod navážkou je dokumentovaný komplex súdržných zemín, ktoré majú v plytšej zóne charakter stredneplastického ílu (CI), prevažne tmavosivej farby. Smerom do hĺbky prechádza do svetlosivej, svetlohnedej až žltohnedej zeminy ílovito-piesčitého charakteru. V jednotlivých vrtoch bol dokumentovaný íl piesčitý (CS), alebo časté striedanie ílu piesčitého (CS) s pieskom ílovitým (SC). Konzistencia týchto zemín je prevažne tuhá. Spodné ohraničenie súvrstvia súdržných zemín sa nachádza v hĺbke 2,3-2,6 m pod terénom. Geodynamické javy V záujmovom území neboli zistené žiadne znaky nestability územia v prirodzenom stave. Územie je hodnotené ako stabilné. Územie Ivánky pri Dunaji patrí do oblasti so seizmickým ohrozením 7º MSK 64 (Seizmotektonická mapa Slovenska). Podľa prílohy STN EN 1998-1/NA/Z2 (73 0036) - územie zaraďujeme do zdrojovej oblasti seizmického rizika 4, hodnota referenčného špičkového seizmického zrýchlenia a gr je 0.63 m.s -2. Ložiská nerastných surovín V záujmovom území, ani v jeho bezprostrednej blízkosti, sa nevyskytujú žiadne dobývacie priestory, chránené ložiskové územia ani ložiská nevyhradených nerastov. Územie navrhovanej činnosti nepatrí do území znehodnotených ťažbou. Hydrologické a hydrogeologické pomery Typ režimu odtoku v záujmovom území je dažďovo-snehový, s max. prietokmi v mesiaci marec a s min. prietokmi v mesiaci september. Záujmové územie patrí do povodia rieky Malý Dunaj. Tok tvorí hranicu vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Slúži ako recipient pre väčšinu odpadových vôd. Archívnym prieskumom v blízkosti skúmanej lokality (Fabian M., 2004) bola hladiny podzemnej vody (HPV) zistená v úrovni cca. 2,3 2,6 m pod terénom. Akumulovaná je najmä v dobre priepustnej štrkovitej zemine, lokálne sú vodou nasýtené aj nadložné piesky. Podzemná voda je hydraulicky spojená s neďalekým povrchovým tokom Ľadová voda. Podľa pozorovania z údajov SHMÚ Bratislava letisko sa udáva úroveň max. hladiny podzemnej vody na kóte 127,6 m n.m. (Fabian M., 2004). Podľa pozorovnia z údajov SHMÚ Bratislava číslo 713 (Bratislava Vajnory) sa udáva úroveň max. hladiny podzemnej vody na kóte 128,6 m n.m. (Vlasko I., 2007). Klimatické pomery Z hľadiska makroklimatickej klasifikácie patrí skúmané územie do mierne teplej klimatickej oblasti s nevýraznou zimou a teplým letom. Podľa klimaticko- geografických typov (Atlas SSR, 1980) patrí dotknuté územie so širším okolím do typu nížinnej, teplej a mierne suchej klímy, s miernejšou zimou. Ročný priemer teplôt vzduchu dosahuje 11 o C. Zrážky Ročný úhrn zrážok v období 2001-2005 sa pohyboval v rozpätí 336,6 až 618,5 mm s päťročným priemerom 509,3 mm. Prevládajúce množstvo zrážok spadlo v predmetnom období v letnom polroku (IV - IX) - 292,6 mm. Počet dní s úhrnom zrážok vyšším ako 5 mm je 41 a viac ako 10 mm je 14 dní. Snehové zrážky sa vyskytujú v mesiacoch november až marec a sú veľmi premenlivé, málo stabilné. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou je 31 dní. Povrchové vody Záujmové územie patrí do povodia Malého Dunaja (4-21-15), ktorý odvodňuje predmetnú lokalitu. Najvyššie vodnosti sú viazané na topenie snehov a pripadajú na mesiace február až apríl, pričom najvyššia hodnota priemerného mesačného prietoku je viazaná na mesiac marec. Najnižšia hodnota priemerného mesačného prietoku sa viaže na september. Podružne zvýšenia vodnosti v priebehu leta, 4
koncom jesene a začiatkom zimy vznikajú v dôsledku výdatných búrok a dažďov. Začiatok zamŕzania riek pripadá na obdobie začiatku januára a koniec na začiatok mesiaca február. Významným prvkom z hľadiska povrchových vôd sú prevažne antropogénne vytvorené vodné plochy (ťažbou štrkopieskov). Najbližšie sa nachádza priamo v Ivanke jazero Bagrovka, Rohlík a Štrkovka. Podzemné vody Podľa Hydrogeologickej rajonizácie Slovenska (Slovenský Hydrometeorologický Ústav, Bratislava 1984) širšie okolie posudzovaného územia patrí do hydrogeologického rajóna Q 051 Kvartér západného okraja Podunajskej roviny. Z hydrogeologického hľadiska majú v predmetnom území najväčší význam kvartérne štrkopiesčité sedimenty. Vytvárajú rozsiahlu nádrž podzemnej vody s voľnou hladinou, ktorá je dotovaná povrchovými tokom Dunaja, Malého Dunaja ako aj svahovými vodami pritekajúcimi z oblasti Malých Karpát. Hladina podzemnej vody sa nachádza približne v hĺbke 5,0 m pod terénom. Nivné sedimenty Dunaja tu tvoria mocnú vrstvu prevažne štrkov a pieskov. Ich podložie tvoria pliocénne vrstvy ílov, ílovitých pieskov a drobných štrkov. V kvartérnych uloženinách Dunaja sú celkove dobré podmienky pre vytváranie značných zásob podzemných vôd. Súvrstvie kvartérnych sedimentov menších mocností sa vyznačuje pórovou priepustnosťou a voľnou hladinou podzemnej vody. Archívnym prieskumom v blízkosti skúmanej lokality (Fabian M., 2004) bola hladina podzemnej vody (HPV) zistená v úrovni cca. 2,3 2,6 m pod terénom. Akumulovaná je najmä v dobre priepustnej štrkovitej zemine, lokálne sú vodou nasýtené aj nadložné piesky. Stupeň napätosti závisí od konkrétnych uložných podmienok (lokálny výstup HPV je 0,2 0,3 m). Podzemná voda je hydraulicky spojená s neďalekým povrchovým tokom Ľadová voda. Podľa pozorovnia z údajov SHMÚ Bratislava letisko sa udáva úroveň max. hladiny podzemnej vody na kóte 127,6 m n.m. (Fabian M., 2004). Podľa pozorovnia z údajov SHMÚ Bratislava číslo 713 (Bratislava Vajnory) sa udáva úroveň max. hladiny podzemnej vody na kóte 128,6 m n.m. (Vlasko I., 2007). Podrobnosti sú uvedené v samostatnom elaboráte. Prieskum inžinierskych sietí Prieskum inžinierskych sietí bol realizovaný v dvoch etapách. V prvej etape sa prieskum vykonal v rámci geodetického prieskumu, kde na základe povrchových znakov bol priebeh inžinierskych sietí zisťovaný u jednotlivých správcov. V druhej etape jednotliví projektanti špecialisti zisťovali podrobné technické parametre jednotlivých inžinierskych sietí dotknutých navrhovanou stavbou. U káblových vedení to bolo zisťovanie typov káblových vedení, napäťové pomery. U všetkých sietí boli zisťované vlastnícke vzťahy. Prieskum životného prostredia Prieskum bol vykonaný za účelom zistenia či navrhovaná činnosť - umiestnenie stavby, bude mať dopad na životné prostredie. Prieskum bol vypracovaný v rámci procesu posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie (proces EIA). Závery z prieskumu sú sústredené v spracovanom Zámere vypracovanom podľa Zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Na základe zisťovacieho konania príslušný Obvodný úrad životného prostredia vo svojom Rozhodnutí konštatoval, že stavba parkoviska sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.. 1.4 Ochranné pásma Samotná stavba parkoviska je situovaná sčasti alebo úplne v ochrannom pásme platnom pre železničné trate. Ochranné pásmo je definované vzdialenosťou 60 m, ktoré sa počíta od osi krajnej koľaje, najmenej však vo vzdialenosti 30 m od hranice obvodu dráhy. Hranica prebieha súbežne s osou najbližšej koľaje. Pre inžinierske stavby a siete všeobecne platia tieto ochranné pásma: Cestné komunikácie diaľnice 100 m 5
cesta I. triedy 50 m cesta II. triedy 25 m miestne komunikácie 15 m Železničná trať železničné trate 60 m Letisko M.R.Štefánika nadmorská výška 1. etapa v rozmedzí 157,6 172,0 m Bpv nadmorská výška 2. etapa v rozmedzí 160,3 162,3 m Bpv Inžinierske siete vedenia elektrické podzemné do 110 kv 1 m vedenia el. vzdušné od 1 kv do 35 kv 10 m od krajného vodiča vedenia el. vzdušné od 35 kv do 110 kv 15 m od krajného vodiča vedenia el. vzdušné od 110 kv do 220 kv 20 m od krajného vodiča vedenia el. vzdušné od 220 kv do 400 kv 25 m od krajného vodiča vedenia el. závesné káblové od 1 kv do 110 kv 2 m od krajného vodiča plynovody vysokotlakové do DN 300 20 m plynovody vysokotlakové nad DN 300 50 m plynovody stredotlakové 10 m kábelové vedenie VN a NN 1 m káble slaboprúdové 2 m vodovod do DN 500 1,5 m vodovod nad DN 500 2,5 m kanalizácie do DN 500 1,5 m kanalizácie nad DN 500 2,5 m plynovod do DN 200 4 m plynovod od DN 201 do 500 8 m plynovod od DN 501 do 700 12 m tepelné rozvody 1 m 1.5 Chránené časti prírody a krajiny Navrhovaná stavba je lokalizovaná v území, v ktorom podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny platí 1. (najnižší) stupeň ochrany t.j. všeobecná ochrana. V lokalite navrhovanej výstavby, ani v jej blízkom okolí sa nenachádzajú osobitne chránené územia v zmysle zákona NRSR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktoré by vyžadovali ochranu s vyšším stupňom. V lokalite ani v jej blízkosti sa nenachádzajú ani územia siete NATURA 2000. Miestny územný systém ekologickej stability bude dotknutý len výstavbou zastávky autobusov, ktorá vyžaduje čiastočnú likvidáciu zelene po obvode poľnohospodárskej plochy, ktorá je podľa mapy Miestneho územného systému ekologickej stability (ÚPSÚ Ivanka Pri Dunaji) charakterizovaná ako interakčný prvok ÚSES. V blízkosti plochy navrhovanej na výstavbu parkoviska (ale na druhej strane trate) sa nachádza vodný tok Ľadová voda, ktorý patrí v rámci územia obce k najhodnotnejším častiam, (podľa RÚSES Bratislava vidiek a Krajino-ekologického plánu ÚPN R BSK z 2010 je charakterizovaný ako regionálny biokoridor), rovnako ako stromovo krovité porasty na lesnom pôdnom fonde v rámci biocentra Dolné Čakonské, ktoré sa nachádza východne od navrhovanej plochy parkoviska. Tieto plochy a lokality však nebudú stavbou parkoviska dotknuté, ani negatívne ovplyvnené. V lokalite navrhovanej výstavby záchytného parkoviska sa nenachádzajú žiadne historické pamiatky a nie je známy výskyt archeologických nálezísk v danej lokalite. Vzhľadom na povrchovú stavbu nenáročnú na výkopy, nie je predpoklad zásahu do hlbších vrstiev, v ktorých by sa (teoreticky) mohli nachádzať zatiaľ neobjavené archeologické artefakty. 6
Obdobne ani kultúrne pamiatky podliehajúce ochrane sa v dotknutom území nenachádzajú. 2. Základné údaje o súčasnom stave V súčasnom stave obyvatelia spádového územia nadväzujúceho na navrhované záchytné parkovisko využívajú na dopravu medzi zdrojom cesty (bydliskom) a cieľom cesty (pracovisko, škola a i.) nachádzajúceho sa prevažne v Bratislave okrem verejnej autobusovej dopravy hlavne individuálnu dopravu. Prevádzka osobných automobilov spôsobuje v denných špičkách na komunikáciách zaústených do Bratislavy značné dopravné problémy. Dôsledkom toho je vysoká intenzita na príslušných komunikáciách následkom čoho vznikajú kongescie, dochádza k znižovaniu rýchlosti a predlžovaniu času potrebného na prepravu medzi zdrojom a cieľom, dochádza k dopravným nehodám ale tiež k významnému opotrebovaniu vlastných komunikácií. Vysoká intenzita dopravy z regiónu do Bratislavy spôsobuje aj vysoké zaťaženie mestských komunikácií v Bratislave a ich kapacita a kapacita križovatiek je nedostatočná. Rozvoj cestnej siete je obmedzený existujúcou urbanizáciou ale aj výrazným dopytom po výstavbe ďalších objektov. V Bratislave vzniká výrazný dopyt po parkovacích stojiskách pre vozidlá prichádzajúce z regiónu, pričom súčasná ponuka stojísk nepokrýva ani vlastné potreby obyvateľov Bratislavy. Okrem toho takýto stav má negatívny dopad aj na tvorbu a ochranu životného prostredia tak v regióne ako aj v Bratislave. Súčasný negatívny stav je možné zastaviť a zvrátiť len zmenou chovania sa obyvateľov regiónu tak, aby pre dopravu medzi zdrojom a cieľom svojich pravidelných ciest začali využívať hromadnú dopravu a pritom aj dopravu ekologickú. Takouto dopravou je doprava železničná. 3. Opis stavby z hľadiska účelovej funkcie Účelom stavby je vybudovať záchytné parkovisko ktoré svojim umiestnením v nadväznosti na železničnú zastávku Ivanka pri Dunaji a príslušným vybavením ponúkne obyvateľom obce Ivanka pri Dunaji a obyvateľom okolitých obcí v spádovom území navrhovaného parkoviska cenovo výhodné a bezpečné odstavenie vlastného motorového vozidla s možnosťou následného pokračovania do cieľa pravidelnej dennej dochádzky vlakom. Parkovisko je oplotené, vybavené parkovacím systémom (závory na vstupe a výstupe) s možnosťou variantného spôsobu úhrady parkovného, osvetlením, informačným systémom o odchode vlakov, informačným systémom o dopravnej situácii v Bratislave ako cieľovom bode cesty, kamerami vykonávajúcimi dohľad na plochu parkoviska. Spevnené plochy sú odkanalizované cez lapače ropných látok do vsaku. Informácie o činnostiach všetkých zariadení sa budú prenášať po optických kábloch do dohľadového centra ktoré by malo byť vybudované v samostatnej stavbe. Súčasťou stavby je aj parkovisko pre bicykle, parkovisko je vybavené spevnenou plochou so stojanmi umožňujúcimi uzamknutie bicykla, plocha je oplotená s uzamykateľným vstupom a je zastrešená. Parkovisko je navrhované na realizáciu v 2 časových etapách. Navrhovaná 1. časová etapa do roku 2015 bude realizovaná s cieľom praktického overenia záujmu o využívanie takejto kombinovanej dopravy, v 2. časovej etape bude parkovisko dobudované na cieľový stav navrhovanej kapacity. 4. Použité geodetické podklady Pre spracovanie dokumentácie bola vyhotovená účelová mapa na základe zamerania dotknutého územia. Zameranie je naviazané na súradnicový systém JTSK03, výškový systém Bpv. Súčasťou mapového podkladu sú aj inžinierske siete ktorých polohy u potrubných sietí boli zakreslené na základe geodetického zamerania povrchových znakov a následného určenia trás jednotlivými správcami a polohy káblových vedení boli zakreslené na základe podkladov poskytnutých jednotlivými správcami. Zhotoviteľ stavby bude povinný pred začatím prác zabezpečiť vytýčenie všetkých inžinierskych sietí jednotlivými správcami, ich následné geodetické zameranie a zakreslenie do mapového podkladu. Ďalším podkladom bola jednotná železničná mapa zo Strediska železničnej geodézie Bratislava a katastrálna mapa v digitálnej forme. 7
5. Zabezpečenie doplňujúcich podkladov a prieskumov Vzhľadom na charakter stavby a jej jednoduché stavebno-technické riešenie nepredpokladá sa potreba vykonania iných alebo podrobnejších prieskumov. Pred zahájením stavby budúci zhotoviteľ si zabezpečí vytýčenie inžinierskych sietí na stavenisku a následné vnesenie ich polôh do mapového podkladu stavby. 6. Požiadavky na urbanistické, architektonické a dopravné riešenie Dopravno-urbanistická koncepcia vyplýva z účelu stavby ktorým je vybudovanie záchytného parkoviska. Vlastné dopravno-urbanistické riešenie vyplýva zo záväzného podkladu ktorým je spracovaná štúdia Implementácia integrovaného dopravného systému na území Bratislavy s dosahom na priľahlé regióny ktorá bola na základe požiadavky investora v zmysle následných pracovných rokovaní modifikovaná. Modifikácia sa premietla do návrhu variantných riešení tak osadenia parkoviska na plochách v okolí železničnej zastávky Ivanka pri Dunaji ako aj v návrhu variantu povrchového parkoviska alebo parkovacieho domu a tiež v návrhu možnej časovej etapizácie pre 1. etapu a cieľový stav s dohodnutou kapacitou parkovacích miest. Takéto varianty boli predmetom procesu posudzovania stavby z hľadiska ochrany a tvorby životného prostredia (zisťovacie konanie), pričom ani jeden z takto posudzovaných variantov nebol zamietnutý. Riešenie spracované v dokumentácii pre územné rozhodnutie zodpovedá rozhodnutiu investora realizovať parkovisko povrchové v 2 časových etapách v súlade so závermi štátnej expertízy a v súlade so závermi z prerokovania dokumentácie v územnom konaní a v súlade so závermi z rokovania o budúcom majetkovoprávnom usporiadaní s vlastníkmi rozhodujúcich dotknutých pozemkov. Architektonické požiadavky vzhľadom na stavebné riešenie stavby spevnená plocha pre parkovanie osobných motorových vozidiel sa neuplatňujú. Vzhľadom na účel stavby sa neuplatňujú ani požiadavky na výtvarné riešenie. 7. Zásadné požiadavky na stavebno-technické riešenie stavby Zásadné požiadavky na stavebno-technické riešenie samotného parkoviska sú definované v platných technických normách takto: parkovacie stojiská, sú navrhované pre skupinu vozidiel O2 (STN 73 6056/O1), miesto napojenia na komunikačnú sieť rešpektuje STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií, alebo STN 73 6101 Projektovanie ciest a diaľnic a STN 73 6102 Projektovanie križovatiek na pozemných komunikáciách. Riešenie odvodnenia spevnených plôch parkovísk je navrhnuté do vsaku keďže v predmetnej lokalite sa nenachádza kanalizačná sieť. Vzhľadom na platné predpisy o ochrane životného prostredia, najmä z hľadiska povrchových a podzemných vôd (Zákon o vodách č.364 z r. 2004, STN 75 6101), ktoré klasifikujú tieto vody ako znečistené, musia byť pred vypúšťaním do terénu a podpovrchových vrstiev predčistené v odlučovačoch ropných látok. Po prečistení na požadovanú úroveň budú vyčistené dažďové vody ďalej odvedené potrubím do vsakovacích zariadení umiestnených popri parkovacích plochách, resp. komunikácii. Kanalizačný systém, ako aj súvisiace objekty musia byť navrhnuté v súlade s STN 73 6103 pre hodnoty pri trvaní 15 - minútového dažďa (ombrografická stanica Bratislava) a periodicitu dažďa p=0,5 s intenzitou pre danú oblasť q =142 l/s/ha. Osvetlenie parkoviska je navrhnuté v súlade s STN EN 12464-2 Osvetlenie pracovísk, časť 2 Vonkajšie pracoviská. Parkovisko bude osvetlené svietidlami LED osadenými na osvetľovacích stožiaroch v sklopnom vyhotovení. Ovládanie osvetlenia bude riešené automaticky súmrakovým spínačom resp. spínacími hodinami. 8. Územno-technické podmienky prípravy územia 8.1 Príprava územia Výstavba parkoviska si vyžiada urobiť všetky práce súvisiace s uvoľnením staveniska a jeho prípravou pre výstavbu. Jedná sa hlavne pri oboch etapách o odstránenie ruderálneho porastu, zobratie ornice a jej deponovanie na skládku v obvode staveniska (pre 2. etapu), odstránenie ovocných stromov, krovín (hlavne 2. etapa). Pre výstavbu 2. etapy je nutné asanovať objekty záhradkárskej osady 8
nachádzajúce sa pozdĺž žel. trate (oplotenie, prístrešky, záhradné domčeky). Súčasne s tým je potrebné realizovať preložky inžinierskych sietí, ktoré sú dotknuté navrhovanou polohou parkoviska. 1. časová etapa Parkovisko je umiestnené na trávnatej ploche po pravej strane žel. trate v smere do Bratislavy a súbežne s existujúcim nástupiskom. V rámci terénnych úprav je potrebné odstrániť kmene po v minulosti vyrúbaných stromoch (alej topoľov) ktorých priemer dosahuje až cca 90 cm. Súčasne je potrebné preložiť existujúce káblové vedenia nízkeho a vysokého napätia a slaboprúdové káble. Vzhľadom na stiesnené podmienky pre vedenie preložiek inžinierskych sietí budú dočasne zrušené plochy pre umiestnenie kontajnerov na domový odpad a parkoviska pre bicykle spoločnosti UNITED INDUSTRIES, s.r.o. Náhradné plochy pre dočasné riešenie budú riešené provizórne v tej istej lokalite. Po uložení inž. sietí a realizácii zemných prác pre parkovisko budú plochy pre kontajnery a parkovisko pre bicykle znova vybudované v rámci stavby. 2. časová etapa Parkovisko je situované na pravej strane od trate Galanta Bratislava a západne od miestnej komunikácie Nádražná ulice. Poloha parkoviska rešpektuje rozsah záberu dohodnutého s vlastníkom pozemkov. Parkovisko je prisunuté prakticky k žel. trati rešpektujúc existujúce nástupisko žel. zastávky. Minimalizácia záberu pozemkov vo vlastníctve Spoločnosti Ježišovej vyžaduje vybudovanie zárubného múru ktorý zachytí existujúci násyp žel. telesa a umožní medzi ním a vlastnou spevnenou plochou parkoviska uloženie prekladaných inž. sietí. Pred začatím výstavby je potrebné v rámci terénnych úprav pre obslužnú komunikáciu a plochu parkoviska realizovať skrývku humóznych vrstiev, odstránenie ruderálneho porastu, výrub stromov, odstránenie oplotení záhradkárskej osady vr. asanácie objektov (záhradné chatky, prístrešky). Dotknutými pozemkami v oboch etapách prechádzajú silnoprúdové a slaboprúdové vedenia ktoré sa preložia do novej polohy. 8.2 Pripojenie navrhovanej stavby na siete Pripojenie stavby na elektrickú sieť Pripojenie na elektrickú energiu je zabezpečené vybudovaním VN prípojky ktorá sa vybuduje ako káblová slučka zapojená do linky VN č.263 v úseku medzi TS0023-32 a TS0023-014 a vybudovaním trafostanice 22kV/400V z ktorej sa vyvedie prípojka NN. Vodné hospodárstvo a odkanalizovanie Záchytné parkovisko pre svoju prevádzku vodu nepotrebuje nakoľko je bezobslužné a nenavrhujú sa ani žiadne sociálne a ani hygienické verejné zariadenia. Dažďová kanalizácia z povrchu parkoviska bude odvedená systémom uličných vpustov do kanalizácie a cez odlučovače ropných látok bude odvedená do vsaku. Slaboprúdové rozvody Navrhované oznamovacie zariadenia (informačný systém, kamerový systém, parkovací systém, zabezpečovací systém) a zariadenia v technologickom domčeku budú pripojené na jestvujúcu optickú sieť ŽSR pomocou optického kábla s pripojením na existujúci optický kábel ŽSR. Optické pripojenie všetkých prenášaných parametrov do siete ŽSR musí byť kompatibilné s nadstavbovým systémom C4. Prenos dát informačného systému Bratislavskej integrovanej dopravy (BID) bude zabezpečený rádiovou sieťou. 9. Bilancia zemných prác Rozhodujúci objem zemných prác predstavujú práce spojené s odhumusovaním územia v rozsahu trvalého, dlhodobého a dočasného záberu a realizácia výkopov a násypov pre vlastnú plochu parkoviska a pre uloženie nových a preložky existujúcich inžinierskych sietí. Predpokladaný rozsah zemných prác je nasledovný: 9
1. etapa 2. etapa celkom odhumusovanie 305 m3 1422 m3 1727 m3 zahumusovanie 741 m3 372 m3 1113 m3 prebytok humusu - 1050 m3 1050 m3 nedostatok humusu 436 m3-614 m3 výkopy 2521 m3 2900 m3 5421 m3 násypy 1404 m3 1620 m3 3024 m3 prebytok zeminy 1117 m3 2397 m3 630 m3 nedostatok zeminy - - - Vyťažená zemina s výnimkou humusu (ornice) bude v prevažnej miere použitá do násypu pod plochu parkoviska. Ornica bude uložená na depóniu, časť z neho bude použitá na realizáciu vegetačných úprav a vykonanie rekultivačných prác po ukončení stavby a zostávajúca časť bude ponechaná na rozhodnutie vlastníkovi príslušných pozemkov. Nedostatok zeminy vyplývajúci z osadenia parkoviska bude riešený dovozom zo zemníka alebo z prebytku zeminy ktorá nastane pri realizácii iných napr. dopravných stavieb uskutočňovaných v čase realizácie stavby v okolí stavby. Vyhľadanie zemníka v čase realizácie stavby bude predmetom súťažnej ponuky budúceho zhotoviteľa stavby. Dovozná vzdialenosť sa predpokladá 20 km. 10. Požiadavky na záverečné úpravy územia Záverečné úpravy územia spočívajú v úprave plôch ktoré boli dotknuté stavebnými prácami. Jedná sa o plochy dočasného záberu, ktoré slúžili ako plochy pre vybudovanie zariadenia staveniska, plochy skládok materiálov, dočasných depónií vykopanej zeminy následne použitej ako podklad pod spevnené plochy parkoviska, resp. plochy depónie ornice stiahnutej z plôch dočasného záberu. Plochy ktoré nebudú v rámci stavby spevnené budú zatrávnené s navrhnutou výsadbou nízkej a vysokej zelene. Ostatné plochy mimo vlastného záberu pre parkovisko budú upravené v rámci objektu rekultivácie, kde bude realizovaná technická a biologická rekultivácia a budú vrátené pôvodnému využitiu. Navrhnuté plochy v trase určenej pre pohyb chodcov a chodníky vedúce k nástupisku budú upravené pre užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a osobami s poruchami zraku, tak ako je uvedené vo Vyhl. MŽP SR č. 192/1994 Z.z. o všeobecných technických požiadavkách. 11. Zabezpečenie budúcej prevádzky 11.1 Prehľad pracovných miest a potreba pracovníkov Prevádzkovanie vlastného záchytného parkoviska ktoré je vybavené parkovacím systémom so zabezpečením kontroly vstupu, systémom možného spoplatnenia využívania parkoviska, kontrolnými a dohliadacími systémami (kamerový systém a i.) je automatické, bezobslužné a jeho vlastná prevádzka nevyžaduje žiadny nárast pracovníkov. 11.2 Energetické hospodárstvo Prevádzka parkoviska si vyžaduje nasledovný príkon el. energie: pre 1. etapu: osvetlenie parkoviska spotreba pre navrhované prevádzkové súbory (parkovací systém, kamery a i.) spolu pre 2. etapu je: osvetlenie parkoviska spotreba pre navrhované prevádzkové súbory (parkovací systém, kamery a i.) spotreba pre výhľadové osadenie dobíjacích staníc pre elektrovozidlá spolu 2,0 kw 8,0 kw 10,0 kw 2,0 kw 8,0 kw 55,0 kw 65,0 kw 10
11.3 Vodné hospodárstvo Nakoľko v stavbe sa nerealizujú žiadne objekty vyžadujúce si pripojenie na vodu bilancia potreby pitnej vody je nulová. Prevádzkovanie parkoviska si vyžaduje vybudovanie systému na odvedenie dažďovej vody. Spevnené plochy parkoviska budú odkanalizované vlastnou dažďovou kanalizáciou do ktorej budú zaústené uličné vpusty opatrené uzamykateľným systémom. Potrubné rozvody kanalizácie budú navrhnuté s gravitačným odtokom (bez prečerpávania), ktorých profily budú prispôsobené podľa ich sklonu a požadovanej kapacite. Nakoľko v lokalite nie je v súčasnosti vybudovaná stoková sieť dažďovej kanalizácie, musia byť dažďové vody odvádzané do vsakovacích zariadení, s ich následným rozptýlením do podpovrchových vrstiev. Dažďové vody klasifikované ako vody znečistené, budú pred vypúšťaním do terénu a podpovrchových vrstiev predčistené v odlučovačoch ropných látok. Potrubie každej stoky bude zaústené do odlučovača ropných látok (ďalej ORL). Stupeň odlúčenia ropných látok je stanovený do 0,1 mg.l -1 NEL a je daný charakterom vystrojenia odlučovača, čo zodpovedá triede čistenia stanovenej nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 491/2002 Zb.z., ktorým sa stanovujú ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd. Pre sústreďovanie a následné odvádzanie dažďových vôd do podložia je navrhnuté na každej stoke osadenie vsakovacieho zariadenia pozostávajúceho z polyetylénových blokov so špeciálnou perforáciou, ktorého objem je navrhnutý podľa výpočtov množstva odvádzaných vôd z jednotlivých spevnených plôch. Systém vsaku bude osadený v štrkovom obsype na úrovni nasiakavého podložia (min. 1,0 m nad hladinou spodnej vody). 11.4 Spôsob zabezpečenia údržby Správu a údržbu parkoviska budú vykonávať Železnice Slovenskej republiky, Oblastné riaditeľstvo Trnava, Bratislavská ul. 2, Trnava. Počas prevádzky bude nutné zabezpečovať pravidelnú kontrolu činností prevádzkových súborov (parkovací, kamerový, informačný, zabezpečovací a prenosový systém a i.), osvetlenia, kontrolu odvodňovacích zariadení a odlučovača ropných látok a ich údržbu. Uvedené činnosti bude potrebné vykonávať aj na všetkých ostatných záchytných parkoviskách ktoré sa pripravuje vybudovať v rámci tohto projektu. Údržba parkoviska a jeho zariadení predstavuje: údržbu a opravy oznamovacích zariadení (kamery, informačné systémy, poplachový systém narušenia, prenosový systém ) navrhuje sa realizovať vlastnými pracovníkmi, údržba a opravy osvetlenia, náhradného zdroja el. energie, ostatných silnoprúdových zariadení a rozvodov - navrhuje sa realizovať vlastnými pracovníkmi, údržbu a opravy zariadení parkovacieho systému navrhuje sa zabezpečiť zmluvne dodávateľským spôsobom u zhotoviteľa systému, dodávatelia týchto systémov bežne ponúkajú servis, opravy a dodávky náhradných dielov, údržba a prevádzka zariadení na zachytávanie ropných látok (ORL) - navrhuje sa zabezpečiť zmluvne dodávateľským spôsobom u firmy vlastniacej príslušné oprávnenia na likvidáciu odpadov z takýchto zariadení, čistenie parkoviska (zametanie) a odpratávanie snehu v zime - navrhuje sa zabezpečiť zmluvne dodávateľským spôsobom u miestnej firmy, ktoré takéto činnosti vykonáva v príslušnej obci. Vzhľadom na variantnosť možnosti zabezpečovania údržby parkoviska a jeho zariadení je v etape spracovania projektovej dokumentácie obtiažne určiť potrebný počet pracovníkov potrebných na správu a údržbu parkovísk a tiež obtiažne definovať odhad potrebných finančných prostriedkov. Rozsah prác ktoré bude potrebné vykonávať pre zaistenie prevádzkovania parkoviska určí prevádzkový poriadok, ktorý bude musieť byť vypracovaný ku kolaudácii stavby. 11
Je potrebné zo strany Generálneho riaditeľstva ŽSR ako nadriadeného orgánu (predpokladaného) správcu parkoviska Oblastné riaditeľstvo Trnava určiť podmienky pre správu a údržbu a v nadväznosti na takéto rozhodnutie zabezpečiť príslušné finančné prostriedky. Vzhľadom na predpoklad, že rozhodujúci rozsah údržby parkoviska a jeho zariadení bude vykonávaný dodávateľským spôsobom nepredpokladá sa potreba zvýšených nárokov na pracovné sily u Oblastného riaditeľstva Trnava. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že v rámci prípravy iných železničných stavieb (nové železničné zastávky) dôjde k značnému nárastu ich vybavenia oznamovacími zariadeniami (informačné systémy, rozhlasové zariadenia, kamerové systémy, automaty na predaj cestovných lístkov a i.), takže problematiku vykonávania údržby takýchto zariadení musí investor Generálne riaditeľstvo ŽSR Bratislava riešiť komplexne. Nárast počtu pracovníkov si vyžiada zriadenie dohliadacieho pracoviska, kde sa budú sústreďovať informácie o kontrole činnosti a správnej funkcii navrhnutých zariadení prevádzkových súborov, o prípadných poruchách zariadení a nutnosti operatívnych odstraňovaní porúch a ich opráv a prípadne tiež informácie o vizuálnom dohľade nad prevádzkou parkoviska. Takáto činnosť je špecifická a v príslušnej obci v ktorej je parkovisko navrhované sa takáto a ani obdobná činnosť nevykonáva. Vybudovanie takéhoto dohliadacieho pracoviska (dispečingu) bude predmetom samostatnej investičnej aktivity investora. Nakoľko mesto Bratislava pripravuje tiež výstavbu záchytných parkovísk na obvode mesta bolo by možné vzájomným rokovaním Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy a Železníc Slovenskej republiky nájsť dohodu o spoločnom prevádzkovaní takéhoto dispečingu. Celkový počet pracovníkov a zabezpečenie ich prípravy bude výsledkom samostatného rozhodnutia budúceho správcu záchytných parkovísk a bude vychádzať z rozhodnutia o prijatí celkovej koncepcie kedy, v akých rokoch a čo bude predmetom jeho činnosti. 12. Starostlivosť o životné prostredie a ochrana osobitných záujmov 12.1 Vplyv stavby na životné prostredie Negatívny vplyv prevádzky a výstavby parkoviska v danej lokalite nebol v zisťovacom konaní podľa Zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie preukázaný. Aj keď sa jedná o výstavbu parkoviska pre vozidlá individuálnej automobilovej dopravy, navrhovanú stavbu je potrebné považovať z celospoločenského a regionálneho pohľadu za stavbu ekologickú. Jej základným cieľom je dosiahnuť presun časti ciest obyvateľov regiónu v súčasnom stave realizovaných individuálnou automobilovou dopravou na dopravu železničnú, hromadnú, koľajovú prevádzkovanú elektrickou trakciou čo je doprava výrazne ekologická. Takýto kladný vplyv stavby na tvorbu a ochranu životného prostredia sa prejaví na území všetkých obcí ktorými dnes sú vedené cesty zo spádového územia do Bratislavy ako prevažujúceho cieľa takýchto pravidelných ciest. Okrem toho sa výrazne zlepší ochrana a tvorba životného prostredia v samotnej Bratislave keďže dôjde k zníženiu počtu automobilov a následnému zníženiu intenzity dopravy na cestách v Bratislave a k zníženiu počtu vozidiel ktoré v Bratislave denne parkujú. Základné opatrenia na ochranu životného prostredia je možné posudzovať z hľadiska jednotlivých zložiek (ovzdušie, odpady, hluk a vibrácie, zeleň). Z hľadiska etapy prevádzkovania stavby je možné konštatovať že využívanie koľajovej dopravy prevádzkovanej vlakovými súpravami na elektrický pohon, je najšetrnejším spôsobom riešenia dopravných problémov. Významnou mierou prispieva k podstatnému zníženiu podielu automobilovej dopravy a tým automaticky prispieva k zníženiu negatívnych účinkov z dopravy (hluk, prašnosť, exhaláty, atď.) na životné prostredie. K nevýznamnej miere môže dôjsť vplyvom nárastu cestnej dopravy k zhoršeniu životného prostredia na niektorých úsekoch komunikácií ktorými bude doprava smerovaná k parkovisku. Jedná sa však len o zvýšenie počtu osobných motorových vozidiel (nie nákladných), pričom toto zvýšenie intenzity je kumulované len do dvoch časových úsekov (ráno a večer) čo z pohľadu celodenného nárastu je minimálne. Z hľadiska jednotlivých zložiek ŽP sa jedná o: 12
12.2 Ovzdušie Predmetné parkovisko je určené len na parkovanie osobných vozidiel. Vzhľadom na koncepciu jeho využívania doprava cestujúceho k železničnej stanici je frekvencia vozidiel jednorázová t.j. ranný príjazd k vlaku a poobedňajší resp. večerný odjazd do miesta bydliska. Z tohto dôvodu je možné konštatovať, že z hľadiska vplyvu na ovzdušie, nedôjde k významnému zvýšeniu znečistenia ovzdušia. 12.3 Odpady Predpokladané produkované druhy odpadov počas prevádzky stavby (Z.z. 284/2001) Odpady počas prevádzky stavby Číslo Kate- Názov druhu odpadu druhu gória Množstvo odpadu m.j. množstvo 13 Odpady z olejov a kvapalných palív 13 05 02 kaly z odlučovačov oleja z vody N m3 0,30 13 05 06 olej z odlučovačov oleja z vody N m3 0,05 20 Komunálne odpady vrátane ich zložiek zo separovaného zberu 20 02 01 biologicky rozložiteľný odpad O t 0,30 20 03 01 zmesový komunálny odpad O t 0,10 20 03 03 odpad z čistenia ulíc O t 0,18 Pevné odpady budú vznikať pri budúcej údržbe. Jednak sú to odpady vznikajúce z odvodnenia parkoviska cez lapače olejov. Jedná sa o nebezpečný odpad ktorý bude likvidovaný špecializovanými spoločnosťami, napr. SEZAKO Trnava,s.r.o.,Orešanská11, 917 01 Trnava, alebo PATOK a.s. areál Duslo, a.s., Šaľa, 927 03 Ostatné odpady vznikajú pri kosení trávnatých plôch, resp. ošetrovaní vysadených drevín, pri čistení spevnených plôch a odstraňovaní odpadu z odpadkových košov. Tieto odpady budú vyvážané na miestne skládky v súlade s programom odpadového hospodárstva príslušnej obce v obvode ktorej sa parkovisko nachádza. 12.4 Hluk a vibrácie Pri budúcej prevádzke obe zložky ovplyvňujúce životné prostredie vznikajú pohybom dopravných prostriedkov osobných motorových vozidiel. Zvýšenie hladiny hluku nastane hlavne na prístupových komunikáciách k záchytnému parkovisku. Pritom záchytné parkovisko bude využívané obyvateľmi obcí celého okolitého spádového územia ktoré sa lúčovito rozkladá v širšom okolí okolo jeho umiestnenia. To znamená, že predmetná zvýšená intenzita sa prerozdelí na všetky prístupové komunikácie. Je potrebné však upozorniť že sa jedná o pohyb len osobných motorových vozidiel (nie nákladných vozidiel) u ktorých emisie hluku sú nižšie a vibrácie prakticky nevznikajú. 12.5 Zeleň Navrhovaná stavba parkoviska je situovaná na hranici intravilánu obce a v prevažnej miere a sčasti na pozemkoch vykazovaných ako poľnohospodársky pôdny fond. Z tohto umiestnenia vyplýva, že na dotknutých plochách sa nachádzajú poľnohospodársky obrábané plochy a trávnaté plochy a po ich okraji tiež stromy a kroviny. V lokalite výstavby neboli identifikované žiadne chránené dreviny. Pred začatím výstavby bude nutné stromy a kroviny nachádzajúce sa na plochách dotknutých umiestnením stavby odstrániť. V rámci stavby parkoviska navrhuje sa výsadba stromov v súlade s platnou STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií (Oprava *1 V 06/06, Zmena *1 V 10/11) ktorá požaduje aby na každé 4 parkovacie miesta bol vysadený jeden strom. 13
Prevádzka parkoviska nemá negatívny dopad ani na pôvodnú a ani na navrhovanú zeleň vysadenú v rámci vegetačných úprav. 12.6 Podmienky pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody V obvode stavby sa objekty pamiatkovej starostlivosti nenachádzajú. Z hľadiska ochrany prírody je možné uviesť, že stavba vyžaduje odstránenie drevín. Nároky na výrub stromov sú výsledkom vykonanej inventarizácie drevín rastúcich mimo lesa (mimo lesné pozemky) v zábere stavby. Inventarizácia bola vypracovaná v súlade so znením zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Záchytné parkovisko sa navrhuje v území, ktoré je dlhodobo poznačené antropogénnou činnosťou, poľnohospodárskou výrobou a dopravou. 1. etapa V rámci 1.etapy boli inventarizované dreviny, ktoré rastú na ploche medzi železničnou traťou a prístupovou komunikáciou, parcela č. 498/1 a 450/20. Plochy sú definované ako zastavané plochy a nádvoria a patria sčasti Železniciam SR a spol. Poľnonákup Liptov. Výstavba záchytného parkoviska si vyžiada výrub spolu cca 33 ks stromov a cca 100 m 2 kríkových porastov. Spoločenská hodnota drevín, na ktoré sa vyžaduje súhlas s výrubom predstavuje sumu 5576,224. 2. etapa V 2. etape si dostavba parkoviska na cieľový stav vyžiada výrub ovocných stromkov v záhradkárskej osade situovanej pozdĺž žel. trate a krovitého porastu tvoreného kustovnicou situovanej pozdĺž Nádražnej ulice. Spoločenská hodnota drevín, na ktoré sa vyžaduje súhlas s výrubom predstavuje je 358,53. 12.7 Starostlivosť o bezpečnosť práce a technických zariadení Starostlivosť o bezpečnosť práce sa dotýka hlavne zaistenia bezpečnosti cestnej dopravy a činnosti prevádzkových pracovníkov súvisiacich s obsluhou a údržbou elektrických zariadení. Bezpečnosť cestnej dopravy Bezpečnosť cestnej dopravy je zaistená dodržiavaním Vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 578/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení vyhlášky č. 482/2007 Z. z., vyhlášky č. 48/2008 Z. z. Umiestnenie parkovísk a spôsob organizácie dopravy na príjazdových komunikáciách, na vjazdoch a výjazdoch z parkovísk, organizácia dopravy na samotných parkoviskách ale aj organizácia dopravy na rekonštruovaných komunikáciách bude zabezpečená osadením zvislých dopravných značiek a vodorovným dopravným značením. Podrobné riešenie bude predmetom ďalších stupňov projektovej dokumentácie dokumentácie pre stavebné povolenie. Návrh dopravného značenia bude prerokovaný s príslušným obvodným úradom pre cestnú dopravu a komunikácie a okresným dopravným inšpektorátom Policajného zboru SR. Činnosť prevádzkových pracovníkov Zamestnávateľ musí pre svojich prevádzkových pracovníkov priebežne a pravidelne zaistiť podmienky súvisiace so zaistením bezpečnej a zdravotne nezávadnej práce: sústavne zabezpečovať zvyšovanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zlepšovanie pracovného prostredia, zriaďovať, udržovať a zlepšovať potrebné ochranné zariadenia a vykonávať organizačnotechnické opatrenia podľa najnovších poznatkov vedy a techniky, sústavne oboznamovať pracovníkov s novými predpismi k zaisteniu ochrany zdravia pri práci a znalosť týchto kontrolovať, pracovníkov zaraďovať na práce s prihliadnutím na ich profesijné zameranie a schopnosti, vykonávať previerky BOZP v súlade s platnými predpismi, pracoviska so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku úrazu označovať predpísaným spôsobom, 14
pracovníkov na pracovisku vybavovať predpísanými osobnými ochrannými pomôckami. Zamestnanci prevádzkovateľa a správcu sú v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci povinní: dodržiavať právne predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečného správania sa na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými boli riadne oboznámení, nepoužívať alkoholické nápoje a nepoužívať iné omamné prostriedky na pracoviskách a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk, nenastupovať pod ich vplyvom do práce a dodržiavať určený zákaz fajčenia na pracoviskách, zúčastňovať sa na školení a výcviku uskutočňovanom zamestnávateľom v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podrobiť sa skúškam a lekárskym prehliadkam ustanoveným právnym predpisom, oznamovať svojmu nadriadenému, alebo orgánom dozoru nad bezpečnosťou práce a technických zariadení nedostatky a závady, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť, alebo zdravie pri práci a podľa svojich možnosti zúčastňovať sa na ich odstraňovaní, používať pri práci ochranné zariadenia a osobné ochranné pracovné prostriedky. Z hľadiska obsluhy a údržby elektrických zariadení musia byť dodržiavané všetky opatrenia súvisiace s ochranou pred úrazom elektrickým prúdom pri normálnej prevádzke, s ochranou pred úrazom elektrickým prúdom pri poruche. Zabezpečenie budúcej prevádzky Prevádzkovateľ záchytného parkoviska pred uvedením stavby do prevádzky zabezpečí vypracovanie prevádzkového poriadku, ktorý bude definovať podmienky prevádzky a údržby vlastného parkoviska ako aj všetkých súvisiacich zariadení. Vybudované zariadenia (parkovací systém, kamerový systém, náhradný zdroj el. energie a ostatné zariadenia) budú po dokončení funkčných skúšok za predpokladu existujúceho a odsúhlaseného obsluhovacieho poriadku odovzdané do majetku a správy odbornej zložke ŽSR Oblastné riaditeľstvo Trnava. Pracovníci údržby a obsluhy budú povinní absolvovať príslušné školenia a následne preskúšanie so znalosti vybudovaných zariadení a samotného prevádzkového poriadku. 13. Základná koncepcia požiarnej ochrany Vzhľadom na návrh stavebných objektov v stavbe ktorými sú povrchové parkovisko ako hlavný stavebný objekt a k tomu patriace technologické zariadenia zaisťujúce jeho bezpečnú a spoľahlivú prevádzku problém požiarnej ochrany vlastnej stavby nie je potrebné riešiť. V rámci stavby sa nenavrhujú také objekty a zariadenia, ktoré by vytvárali riziko vzniku požiarneho nebezpečenstva. Vlastné parkovisko je prístupné z verejných komunikácií ktoré umožňujú prístup vozidiel Hasičského a záchranného zboru v prípade potreby zásahu na odstavených osobných motorových vozidlách. Šírkové usporiadanie a konštrukčné riešenie umožňuje bezproblémový prístup v prípade potreby. Posúdenie protipožiarnej ochrany vzhľadom na charakter stavby nie je nutné. 14. Základná koncepcia civilnej ochrany Navrhovaná stavba záchytného parkoviska nevyžaduje riešiť problémy civilnej ochrany. 15. Základná koncepcia protikoróznej ochrany Predmetná stavba nebude zdrojom blúdivých prúdov a z tohto hľadiska stavba nemusí riešiť vplyv stavby na vznik blúdivých prúdov. Oceľové konštrukcie navrhovaných zariadení sa proti vplyvu koróznych účinkov budú chrániť pozinkovaním a nátermi. 16. Trvalý a dočasný záber poľnohospodárskej a lesnej pôdy 16.1 Trvalý a dočasný záber poľnohospodárskej pôdy Navrhovaná stavba parkoviska vyžaduje trvalý a tiež dočasný záber PPF. Jedná sa o plochu na ktorej sa navrhuje umiestniť parkovisko pre 2. časovú etapu. Časť tejto plochy bude zabratá už v stavbe 1. časovej etapy nakoľko bude na nej umiestené zariadenie staveniska. 15