DOBROVOĽNÍCTVO Dobrovoľníctvo je slobodne zvolená činnosť v prospech iných vykonávaná bez nároku na odmenu. Existuje niekoľko definícii dobrovoľníctva a dobrovoľníka dostupných v zahraničí i u nás. Vo všeobecnosti však môžeme tvrdiť, že dobrovoľníkom/dobrovoľníčkou je ten človek (latinsky voluntarius = ochotný, naklonený), ktorý dáva zo svojho osobného času, energie, vedomostí a schopností v prospech činnosti, za ktorú nedostane finančnú odmenu, no získava osobnostný a profesionálny rast, dobrý pocit, niekedy nové priateľstvá a životné skúsenosti. Vo Všeobecnej deklarácii o dobrovoľníctve, ktorá bola schválená Medzinárodnou asociáciou dobrovoľníckeho úsilia IAVE v Medzinárodnom roku dobrovoľníctva 2001 (dostupná v pdf formáte na http://prax.assp.sk/files/vdod.sk), sa hovorí, že dobrovoľníctvo: je založené na osobnej motivácii a slobodnom rozhodnutí; je to spôsob podpory aktívnej občianskej participácie a záujmu o rozvoj komunity; má formu skupinovej aktivity, vykonávanej väčšinou v rámci určitej organizácie; zvyšuje ľudský potenciál a kvalitu každodenného života, posilňuje ľudskú solidaritu; poskytuje odpovede na dôležité výzvy našej súčasnosti a snaží sa prispievať k vytváraniu lepšieho a pokojnejšieho sveta; prispieva k životaschopnosti ekonomického života a aj k tvorbe pracovných miest a nových profesií. Dobrovoľničiť sa dá v podstate všade, môžeme pomôcť ľuďom vo svojom okolí, a to samostatne, napr. pomôcť s nákupom chorej susedke, upratať na ulici alebo v parku. Každý z nás má schopnosti a energiu k tomu, aby uskutočnil určitú dobrovoľnícku činnosť, záleží však na tom, nakoľko a ako sa chce určitej službe venovať. Po roku 1989 je čoraz častejším spôsobom vykonávania dobrovoľníckej činnosti dobrovoľníctvo venované mimovládnym organizáciám, občianskym združeniam a neziskovým organizáciám alebo školám a cirkvám. Dobrovoľníctvo je preto možné rozdeliť do niekoľkých kategórií: dobrovoľnícke aktivity: rôzne nepravidelné aktivity ľudí pre rôzne organizácie na základe ústnej dohody dobrovoľnícka služba: v zmysle formalizovanej aktivity s jasným časovým ohraničením, cieľom, obsahom, úlohami, štruktúrou a organizačným rámcom, osobnou podporou, legislatívnou a sociálnou ochranou na základe ústnej alebo písomnej dohody dobrovoľná svojpomoc: vzájomná pomoc medzi susedmi, skupinami detí a mládeže a záujmovými skupinami, ktorá sa odohráva na báze vzájomnej dohody mimo organizácie Dobrovoľnícke organizácie sú organizácie, ktoré sa zaoberajú organizáciou dobrovoľníckej činnosti a ktoré si svoju činnosť bez dobrovoľníkov nevedia často predstaviť. Dobrovoľnícke organizácie sa zaoberajú rôznymi oblasťami dobrovoľníctva, podľa cieľových skupín je to napr. sociálna, kultúrna, ekologická oblasť a pod, podľa regiónu realizujú dobrovoľnícke programy na lokálnej, regionálnej, národnej, medzinárodnej úrovni a podľa dĺžky
dobrovoľníckej činnosti môže ísť o jednorazovú, pravidelnú dlhodobú alebo občasnú, resp. nepravidelnú spoluprácu. Na základe svojej cieľovej skupiny a oblasti práce potom vytvárajú podmienky a pravidlá pre prácu s dobrovoľníkmi, teda dobrovoľníkov organizujú alebo manažujú. Iné súvisiace pojmy: Za nadradený pojem k pojmu dobrovoľníctvo možno považovať pojem filantropia. Slovo filantropia býva definované ako ľudomilnosť, dobročinnosť. V súčasnosti sa pojem filantropia veľmi často používa ako označenie pre modernejšiu formu darcovstva, označuje darcovstvo, ktoré sa snaží riešiť problémy spoločnosti podporou vzdelávania, inovácií a rozvojom schopností ľudí, aby si boli schopní pomôcť sami. Filantropia je historicky viazaná viac na bohatších členov spoločnosti a predpokladá isté rozšírenie individuálneho darcovstva. Filantropia je spájaná aj so sociálne zodpovedným správaním podnikateľských subjektov (tzv. firemná filantropia). Aj keď medzi pojmami charita a filantropia bežne nerozlišujeme, ako upozorňuje Strečanský, rozdiel medzi nimi je vyjadrený najmä zámerom, s ktorým sa dávanie realizuje. Filantropia predstavuje tzv. rozvojový typ dávania, vychádzajúci z princípu svojpomoci, kým charita označuje skôr pomoc tým, ktorí sú v núdzi a bolesti. Altruizmus je protikladom egoizmu. Vyjadruje mravný princíp, ktorý spočíva v nezištnej službe iným ľuďom a v ochote obetovať pre ich dobro vlastné záujmy. Pojem altruizmus sa vzťahuje len na konanie jednotlivcov, nie inštitúcií alebo organizácií. Dobročinnosť predstavuje všeobecný pojem označujúci rôzne aktivity motivované láskou k blížnemu a snahou pomôcť človeku, ľudstvu, svetu. Jeho podstatu tvoria darcovstvo, ktoré môže mať formu materiálnu (vecné dary) a finančnú (peňažné dary) a dobrovoľníctvo (môže byť vnímané tiež ako darovanie napr. času, energie, a pod.). Charita a filantropia predstavujú dve rôzne formy, respektíve podoby dobročinnosti. Charita je tradičnejšie pomenovanie altruistického správania jednotlivcov alebo inštitúcií zameraného na pomoc ľuďom v núdzi. V bežnom ponímaní sa charita snaží zmierňovať okamžité utrpenie, prípadne biedu ľudí. V súvislosti s dobrovoľníctvom hovoríme často aj o prosociálnom správaní. Prosociálne správanie sa vyznačuje skutkami a činmi vykonávanými v prospech druhého bez očakávania odmeny (materiálnej či finančnej) alebo sociálneho súhlasu. Prosociálne správanie je obyčajne používané ako synonymum pojmu altruizmus, pričom má rozmanité formy: darovanie, vyjadrenie porozumenia, pomoc, podpora a medzi jeho formy môžeme zaradiť aj dobrovoľníctvo. Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že dobrovoľnícvo je výrazom prosociálneho a altruistického správania a osobitou formou dobročinnosti. Zároveň spadá aj do súčasného, moderného chápania filantropie, nakoľko ide o pomoc smerujúcu k svojpomoci a rozvoju jednotlivcov, komunít, či celej spoločnosti.
Za dobrovoľníctvo sa vo všeobecnosti považuje neplatená, uvedomelá činnosť, ktorá je vykonávaná z vlastnej vôle, v prospech druhých. Dobrovoľník je človek, ktorý bez nároku na finančnú odmenu venuje svoj čas, svoje schopnosti, vedomosti, energiu v prospech iných ľudí alebo spoločnosti. Dobrovoľníctvo je aktivita, ktorá sa uskutočňuje v komunite, v spolupráci s neformálnou skupinou alebo prostredníctvom organizácie, či konkrétneho programu. Princípy dobrovoľníctva Dobrovoľníctvo prináša úžitok komunite aj dobrovoľníkovi. Dobrovoľnícka práca nie je platená. Dobrovoľníctvo je vždy vecou voľby. Dobrovoľníctvo nie je činnosťou povinnou pre získanie dôchodku alebo štátnych príspevkov. Dobrovoľníctvo je legitímnym spôsobom, ktorým sa občania môžu zúčastňovať na aktivitách vlastnej komunity. Dobrovoľníctvo je nástrojom pre jednotlivcov alebo skupiny, prostredníctvom ktorého môžu napĺňať ľudské, environmentálne alebo sociálne potreby. Dobrovoľníctvo je aktivita realizovaná výhradne v rámci neziskového sektora. Dobrovoľníci nenahrádzajú platených zamestnancov, ani pre platených zamestnancov nepredstavujú hrozbu z hľadiska bezpečnosti práce. Dobrovoľníctvo rešpektuje práva, dôstojnosť a kultúru iných. Dobrovoľníctvo propaguje ľudské práva a rovnosť šancí. V súvislosti s dobrovoľníctvom sa často stretávame aj s pojmami dobrovoľnícky sektor a dobrovoľnícka organizácia. Tieto slovné spojenia v podstate vyjadrujú jeden zo základných znakov tretieho sektora a neziskových organizácií, a to že majú dobrovoľnícky charakter, t.j. spravidla sa v nich prejavuje určitý stupeň dobrovoľníckej účasti. V tejto súvislosti však chceme upozorniť na to, že stotožňovanie mimovládnych neziskových organizácií a dobrovoľníckych organizácií je nesprávne. Dobrovoľnícke organizácie sú jedným z typov neziskových organizácií. Prevažuje v nich podiel dobrovoľníckych činností, respektíve sú založené na dobrovoľníckom princípe a svoju činnosť by bez dobrovoľníkov nemohli realizovať. Neznamená to však, že nepracujú profesionálne. Mnohé dobrovoľnícke organizácie pracujú s dobrovoľníkmi na profesionálnej úrovni, teda odborne a zároveň pod vedením platených odborníkov, a to napr. školiteľov, konzultantov, koordinátorov dobrovoľníkov a pod. Dobrovoľnícke organizácie sú organizácie, ktoré sa zaoberajú organizáciou dobrovoľníckej činnosti a ktoré si svoju činnosť bez dobrovoľníkov nevedia často predstaviť. Dobrovoľnícke organizácie sa zaoberajú rôznymi oblasťami dobrovoľníctva, podľa cieľových skupín je to napr. sociálna, kultúrna, ekologická oblasť a pod, podľa regiónu realizujú dobrovoľnícke programy na lokálnej, regionálnej, národnej, medzinárodnej úrovni a podľa dĺžky dobrovoľníckej činnosti môže ísť o jednorazovú, pravidelnú dlhodobú alebo občasnú, resp.
nepravidelnú spoluprácu. Na základe svojej cieľovej skupiny a oblasti práce potom vytvárajú podmienky a pravidlá pre prácu s dobrovoľníkmi, teda dobrovoľníkov organizujú alebo manažujú. Manažment dobrovoľníkov proces riadenia dobrovoľníkov v organizácii. Má svoju základnú štruktúru. Vlastná práca s dobrovoľníkmi zahŕňa ich získavanie, výber, výcvik, supervíziu, hodnotenie, motiváciu a ukončenie činnosti s dobrovoľníkmi. Manažment dobrovoľníkov zahŕňa i problematiku zmluvných vzťahov, práv a povinností oboch strán a nakoniec aj administratívu a v mnohých prípadoch aj fundraising. Fundraising získavanie finančných zdrojov a prostriedkov na činnosť organizácie. Supervízia - komunikácia medzi dobrovoľníkmi so supervízorom v takom bezpečnom prostredí, v ktorom dobrovoľníci môžu slobodne konzultovať svoje pocity, strach, omyly, pochybnosti prameniace z vykonávania ich činnosti. Supervíziou chránime ako dobrovoľníka, tak aj klienta pred nevhodným správaním a činnosťou dobrovoľníka. Koordinátor dobrovoľníkov kľúčová postava dobrovoľníckeho manažmentu. Koordinuje dobrovoľníkov od prípravy dobrovoľníckeho programu, cez nábor a výber dobrovoľníkov, zapojenie do ich činnosti, školenie, supervíziu, motiváciu, hodnotenie, oceňovanie a ukončenie práce s dobrovoľníkmi. Vedie potrebnú administratívu zazmluvňuje vzťahy s dobrovoľníkmi, zabezpečuje poistenie dobrovoľníkov, udržiava a aktualizuje databázu dobrovoľníkov. Spolupracuje s médiami, s miestnou samosprávou a udržuje kontakt s miestnym dobrovoľníckym centrom. Dobrovoľnícke centrum - základným poslaním je propagácia a podpora myšlienky dobrovoľníctva v spoločnosti a spolupráca so mimovládnymi organizáciami v regióne s cieľom zapojiť čo najväčší počet ľudí do dobrovoľníctva, resp. do riešenia problému v komunite. Medzi základné aktivity centra v regióne patrí spolupráca s médiami, obcami, samosprávami a štátnymi orgánmi, vzdelávanie dobrovoľníckych organizácií v manažmente dobrovoľníkov, výskumy o stave dobrovoľníctva v regióne, spolupráca s regionálnymi partnermi, medzinárodná spolupráca a servis pre potenciálnych dobrovoľníkov a dobrovoľnícke organizácie, resp. hľadanie a nasmerovanie dobrovoľníkov do konkrétnych dobrovoľníckych organizácií v regióne. Manažment dobrovoľníkov Pre prácu s dobrovoľníkmi v rámci organizácie je kľúčovou postavou koordinátor dobrovoľníkov. Tak je to bežné vo svete. Na Slovensku má takúto pozíciu v rámci štruktúry organizácie len zopár organizácií, pretože je to často otázka financií. Veľmi často je táto pozícia kumulovaná s inou funkciou a zodpovednosť za koordinovanie dobrovoľníkov a dobrovoľníckych aktivít je len časťou práce, za ktorú je taký zamestnanec platený. Akákoľvek je realita, takýto pracovník je zodpovedný za: získavanie/nábor, výber, výcvik/vzdelávanie, supervíziu a hodnotenie a oceňovanie dobrovoľníkov.
Takisto je často zodpovedný za prípravu zmlúv/dohôd s jednotlivými dobrovoľníkmi a za ich poistenie, resp. za všetky organizačné aspekty práce s dobrovoľníkmi. Získavanie/nábor dobrovoľníkov Závisí od typu dobrovoľníckej činnosti a jej časovej náročnosti. Niektoré organizácie robia nábor dobrovoľníkov len z radov vlastných členov, iné robia nábor dobrovoľníkov z rád širokej verejnosti.v prípade, že koordinátor robí nábor dobrovoľníkov zo širokej verejnosti, používa na to rôzne formy ako napríklad: Uverejnenie inzercie/plagátika/letáku v miestnych novinách, médiách, na výveske miestneho zastupiteľstva, v kostoloch, na stredných a vysokých školách, na miestach, kde sa konajú rôzne verejné podujatia, na internetových stránkach s príbuznou tematikou a pod. Dobrovoľnícke centrá, ktoré realizujú nábor dobrovoľníkov pre konkrétne aktivity konkrétnych organizácií. Na Slovensku existujú tieto centrá len v dvoch mestách v Banskej Bystrici a v Prešove. Náborové akcie cielené získavanie dobrovoľníkov spojené s akciou, na ktorej sa predpokladá väčšia účasť verejnosti ako napr. koncert, výstava, a pod. Získavanie dobrovoľníkov prostredníctvom osobných kontaktov zamestnancov organizácie toto sa využíva najmä pri špecifických činnostiach ako napríklad preklady, odborné konzultácie a pod. Nábor dobrovoľníkov je možné realizovať aj pomocou našej stránky www.dobrovolnictvo.sk, po zaregistrovaní sa a vyplnení inzerátu v časti Hľadáme dobrovoľníkov. Výber dobrovoľníkov Na Slovensku sa tento bod často opomína. Mnoho organizácií a inštitúcií zoberie a príjme na vykonávanie dobrovoľníckej činnosti kohokoľvek, bez toho, aby si vopred zistili, či zaradenie toho konkrétneho človeka nespôsobí ujmu organizácií, klientom, s ktorými bude dobrovoľník pracovať a nakoniec aj dobrovoľníkovi samotnému. Treba si však uvedomiť, že nie každý človek je vhodný na akúkoľvek pozíciu a prácu, a ak chceme s dobrovoľníkmi pracovať skutočne efektívne, je potrebné, aby prešli výberom. Výber môže mať formu individuálneho stretnutia, na ktorom dobrovoľník vyplní jednoduchý dotazník, v ktorom zodpovie otázky smerujúce najmä k zisťovaniu jeho motivácie. Vďaka vyplnenému dotazníku získajú predstavitelia organizácie čiastočný obraz o motiváciách a predstavách potenciálnych uchádzačov vzťahujúcich sa k dobrovoľníckej činnosti. Tento obraz si následne väčšinou dokreslia v rámci individuálneho rozhovoru. Na základe získaných informácií koordinátor zistí, či je ponúkané dobrovoľnícke miesto pre daného človeka vhodné alebo nie (to v prípade, že sa robí nábor na konkrétnu činnosť), alebo aký druh práce je pre ktorého uchádzača vhodný (to v prípade, že nábor robí napríklad centrum dobrovoľníctva pre viacero typov dobrovoľníckych činností).
Výcvik/vzdelávanie dobrovoľníkov V prípade, že dobrovoľníci prejdú výberom, nasleduje ich výcvik, resp. vzdelávanie. Táto časť metodiky práce s dobrovoľníkmi je vo všeobecnosti zložená z dvoch častí všeobecne dobrovoľníckej a odbornej časti. Vo všeobecnej časti sa dobrovoľník dozvie o svojich možnostiach a potrebách, zodpovednostiach a záväzkoch. Zároveň získa informácie o organizácii, pre ktorú bude pracovať, o jej štruktúre, poslaní a aktivitách, ale takisto o tom, kto je za koordináciu dobrovoľníkov zodpovedný, na koho sa má v prípade potreby obrátiť a pod. Odborná časť prípravy sa úzko viaže na oblasť práce dobrovoľníka a dobrovoľník v rámci nej získa napríklad informácie o špecifikách cieľovej skupiny, s ktorou bude ako dobrovoľník pracovať, ale aj o technikách, metódach a formách práce, ktoré bude využívať. Takisto by mal byť oboznámený s úlohou a priebehom supervízie, ktorou bude následne prechádzať. Supervízia dobrovoľníkov Supervízia dobrovoľníkov umožňuje dobrovoľníkom konzultovať svoje postoje a pocity súvisiace s dobrovoľníckou činnosťou. Supervízia takisto chráni dobrovoľníka pred tým, aby nevhodnou činnosťou ublížil klientovi, ale ani sebe samému. Supervízor je niekto, kto sleduje prácu dobrovoľníka a následne je schopný prediskutovať správnosť či nesprávnosť jednotlivých realizovaných krokov. Okrem individuálnej supervízie je výborné, ak organizácia pripravuje pravidelné spoločné stretnutia dobrovoľníkov a supervízorov je to ďalšia možnosť ako sa vzdelávať a posunúť sa ďalej. Realitou je, že supervízia sa vyskytuje veľmi zriedka v rámci platených pozícií. O to ťažšie je (najmä z finančného hľadiska) realizovať ju pri práci dobrovoľníkov. Hodnotenie a oceňovanie dobrovoľníkov Jednou z dôležitých otázok dobrovoľníctva je téma udržania si dobrovoľníkov a spôsob ich motivácie. Keďže dobrovoľník nie je za svoju prácu ohodnotený riadnou mzdou, ako je to v prípade zamestnancov, organizácie pracujúce s dobrovoľníkmi musia nájsť iný spôsob, ako dajú dobrovoľníkom na vedomie, že si ich prácu vážia a je pre nich veľmi dôležitá. Veľmi dôležitú úlohu v procese práce s dobrovoľníkmi zohráva spätná väzba. Ak dobrovoľník nemá pocit, že jeho práca má cenu, že prináša nejaké výsledky, veľmi ľahko stráca motiváciu a organizácia ho môže stratiť. Preto dajte svojim dobrovoľníkom vedieť, že si ich prácu vážite, že sú pre vás nenahraditeľní a potrebujete ich. Ak vo vašej organizácii dobrovoľníci pracujú priamo s klientmi, určite dostávajú spätnú väzbu od vašich klientov, nezabúdajte však ani na tú od vás - ako organizácie. Ak pre vás dobrovoľníci robia inú (napr. administratívnu prácu, preklady, úpravu webových stránok a pod.), je to len na vás. Vy ste tí, ktorí im musia vyjadriť pochvalu a vďaku. Nezabúdajte na nich ani pri spoločenských podujatiach alebo aktivitách podobného rázu. Pozvanie na stretnutia, recepcie, alebo podujatia sú tiež istým spôsobom ocenenia, na ktoré sa u nás veľmi nemyslí. Istým spôsobom poďakovania môže byť aj uvedenie mien dobrovoľníkov vo výročnej správe organizácie alebo v iných súvisiacich materiáloch.
Treba si uvedomiť, že dobrovoľníci môžu organizácii veľa priniesť okrem bezplatnej práce je to aj nadhľad dobrovoľníka. Dobrovoľník nie je v organizácii každý deň, nevidí a často možno ani nechápe, ako to v organizácii funguje každý deň, napriek tomu vidí často veci s nadhľadom, pohľadom zvonka, ktorý môže byť pre každú organizáciu prínosom. Preto sa pýtajte svojich dobrovoľníkov na ich názory, možno budete prekvapený ich pohľadom. Záujem o ich názory je určitým druhom spätnej väzby, ktorú dobrovoľníci potrebujú je prejavom toho, že sa zaujímate o ich názory, ale aj o nich - ako o ľudí, ktorí majú čo povedať. Mnoho organizácií využíva ako dobrovoľníkov študentov. Jedným zo spôsobov, akým im môžete poďakovať je napríklad poskytnutie odporúčania pre zamestnávateľa, u ktorého sa uchádzajú o zamestnanie. Aj keď doteraz neboli nikde zamestnaní, u vás iste získali neoceniteľné skúsenosti, ktoré by im mohli poskytnúť konkurenčnú výhodu pri uchádzaní sa o nové zamestnanie. Ste tými, kto ich po pracovnej (a často aj osobnej) stránke veľmi dobre pozná, a preto môžete byť pre nového zamestnávateľa objektívnym meradlom skúseností, vedomostí a zručností týchto mladých ľudí. Nečakajte, kým vás o to mladí dobrovoľníci požiadajú, ponúknite im to samy. Okrem uvedených foriem spätnej väzby využívajú niektoré organizácie aj priame oceňovanie dobrovoľníkov. Na Slovensku existuje veľa čiastkových aktivít oceňujúcich a poskytujúcich verejné uznanie dobrovoľníctvu, respektíve dobrovoľníckym aktivitám, ale aj darcovstvu a filantropii. Pracovný zošit Sociálne služby patria k dynamicky rozvíjajúcim sa oblastiam sociálnej práce. Ich rozvoj okrem iných faktorov ovplyvňuje aj rozvoj sociálnej práce ako profesie. Mení sa charakter sociálnych služieb, ich organizácia a financovanie, nastupujú nové trendy, zvyšuje sa dopyt po nich. Pri jeho uspokojovaní môžu kvalifikovaným pracovníkom rôznych profesií a povolaní veľmi úspešne pomáhať aj dobrovoľníci. Predkladaný pracovný zošit vznikol na základe materiálu z roku 1999, ktorý bol výsledkom tvorivej dielne na tému Dobrovoľnícka práca - plánovanie a organizovanie, ktorú organizovala Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Účastníci workshopu o dobrovoľníctve v rámci projektu Európske siločiary Slovenska tento materiál obohatili svojimi nápadmi a skúsenosťami. Tak sa Vám dostáva do rúk príručka, ktorá Vám pomôže pri zavádzaní dobrovoľníckeho programu a bude vítaným sprievodcom pre koordinátorov v jednotlivých subjektoch.
1. Definujte, kto je dobrovoľník? Dobrovoľník je človek, ktorý chce prispieť: - prácou, - časom, - schopnosťami a vedomosťami k napĺňaniu misie vašej organizácie. Dobrovoľník je cenný zdroj pomoci. Prečo? Dobrovoľník má nový pohľad na štruktúru a formy práce, rozvoj organizácie, zamestnancov... Dobrovoľník posilňuje dôveryhodnosť organizácie, môže získať vďaka osobným kontaktom ďalších dobrovoľníkov, prípadne ďalšie zdroje... Dobrovoľník je inovatívnym prvkom v organizácii. 2. Definujte potrebu dobrovoľníkov vo vašom subjekte! Skôr ako začnete získavať dobrovoľníkov pre váš subjekt je vhodné sa zamyslieť nad poslaním vášho subjektu a nad tým, ako môžu k jeho napĺňaniu prispieť práve dobrovoľníci. Aké je postavenie dobrovoľníka v subjekte? Dobrovoľník nepracuje za finančnú odmenu (na rozdiel od platených zamestnancov). V organizačnej štruktúre vášho subjektu zastáva miesto mimo rozsahu platenej práce, ale napriek tomu je jej dôležitou súčasťou. Prečo by ste mali spolupracovať s dobrovoľníkmi? Dobrovoľník môže napríklad: - vykonávať činnosti, ktoré nie sú súčasťou plateného miesta, - obohatiť váš subjekt o novú dimenziu a nových ľudí, - priniesť nové nápady a energiu, - zvýšiť dôveryhodnosť vášho subjektu v očiach verejnosti, - ústne rozširovať informácie o vašom subjekte a propagovať ho, - prispievať k získavaniu finančných prostriedkov od sponzorov a individuálnych darcov, - stimulovať občianske aktivity. 3. Vytvorte obraz vhodného dobrovoľníka pre váš subjekt! Považujeme za dôležité, aby ste si vytvorili predstavu o vhodnom type dobrovoľníka, ktorý bude môcť napĺňať vaše očakávania. Ktoré morálno-vôľové vlastnosti očakávate od dobrovoľníka? Z akých oblastí by mal mať dobrovoľník vedomosti? Aké by mal mať schopnosti a zručnosti? Máte iné požiadavky na dobrovoľníka aké?
Dobrovoľník môže byť vášmu subjektu len vtedy nápomocný, ak bude uspokojovať nielen potreby vašej organizácie, ale vlastné. Najčastejšie potreby subjektu: Najčastejšie potreby dobrovoľníka: - zabezpečiť vybrané činnosti, - pomoc iným ľuďom, - skvalitniť niektoré činnosti, - sebarealizácia a sebapoznanie, - rozšíriť ponuku činností, - spoznať nových ľudí a prostredie, - zlepšiť propagáciu... - potreba príslušnosti k istej skupine 4. Pred úvodným pohovorom s budúcim dobrovoľníkom... Odporúčame doručiť záujemcovi o dobrovoľnícku prácu vo vašom subjekte dotazník, ktorého zámerom je najmä získať informácie: - do evidencie dobrovoľníkov v subjekte, - o predstavách a očakávaniach záujemcu, - vedomostiach, zručnostiach, schopnostiach a zdravotnom stave záujemcu. Vzor dotazníka pre dobrovoľníka študenta Meno a priezvisko: Kontakt: telefónne číslo Email Moje trvalé bydlisko je v (uveďte):... Aktívne ovládam...jazyk Vlastním vodičský preukaz: áno nie Pracujem s PC: áno nie Moje skúsenosti z dobrovoľníckej praxe: a) nemám žiadne b) už mám pracoval/a som (uveďte) Viac by mi vyhovovala práca: a) s klientom b) administratívno-technická c) organizačná. Dobrovoľnícku prácu by som mohol/mohla vykonávať: a) len počas semestra b) počas semestra aj skúškového obdobia c) len počas letných prázdnin Dobrovoľnícku prácu môžem vykonávať od: a) pondelka do štvrtka b) pondelka do piatku
c) ktorýkoľvek deň vrátane víkendu d) len počas víkendu. Dobrovoľníckej práci sa chcem venovať: a) raz do týždňa b) viackrát v týždni (uveďte koľkokrát): c) nie každý týždeň (uveďte ako často): Pokúste sa sformulovať, čo očakávate od svojej dobrovoľníckej práce:......... 5. Úvodný pohovor s budúcim dobrovoľníkom Najdôležitejším rozhodnutím je pridelenie správneho človeka na správne miesto. Čím presnejšie obidve strany (subjekt i dobrovoľník) popíšu svoje očakávania na začiatku spolupráce, tým menšie je riziko ich sklamania v budúcnosti. Je potrebné zo strany subjektu čo najpresnejšie definovať najmä: - záväzky oboch strán, - čas skúšobnej doby, - práva a povinnosti dobrovoľníkov, - spôsob plnenia úloh, - spôsob kontroly plnenia úloh, - pracovný čas. Výsledkom úvodného pohovoru môže byť uzatvorenie dohody (subjekt dobrovoľník), v ktorej môžete dohodnúť presné podmienky. Existujú viaceré formy zmlúv medzi dobrovoľníkom a organizáciou, napr.: - zmluva o dobrovoľníctve, - zmluva o členstve v organizácie, - kontrakt o dobrovoľníckej práci (v potreby), - zmluva o absolventskej praxi. 6. Prvý deň dobrovoľníka vo vašom subjekte Prvý deň vo vašom subjekte je pre dobrovoľníka veľmi dôležitý. Pokladáme za vhodné, aby ste práve v tento deň: - venovali dobrovoľníkovi zvýšenú pozornosť, - poskytli mu podporu a doplnkové informácie,
- určili miesto pre dobrovoľníka na odkladanie jeho osobných vecí, - predstavili dobrovoľníka ostatnému personálu, - zaškolili dobrovoľníka do konkrétnych činností. Týmto prístupom k dobrovoľníkovi mu dávate na vedomie, že ho považujete za dôležitého člena vášho pracovného tímu. 7. Evidencia dobrovoľníkov v subjekte - umožňuje kontakt s dobrovoľníkmi, - zabezpečuje prehľadnú informáciu o počte a pracovnej náplni dobrovoľníkov, - zjednodušuje vyhodnocovanie efektivity dobrovoľníckeho programu. Do evidencie je potrebné zaradiť najmä: - dotazník pre dobrovoľníka, - záznam z úvodného pohovoru s dobrovoľníkom, - dohodu o výkone dobrovoľníckej práce. 8. Hodnotenie a odmeňovanie dobrovoľníkov Odmena najmä: - prispieva k dobrej pracovnej atmosfére, - zvyšuje efektívnosť a motiváciu. Najdôležitejšou odmenou pre dobrovoľníka je morálne ocenenie jeho práce. Formy odmeňovania dobrovoľníkov môžu byť rôzne, napr.: - oslava Dňa dobrovoľníkov 5.12., - gratulácia k meninám, - zahrnutie mena dobrovoľníka do výročnej správy subjektu, - organizovanie spoločných stretnutí zamestnancov a dobrovoľníkov, - umožnenie dobrovoľníkovi zúčastňovať sa akcií pre zamestnancov, - umožnenie absolvovania edukačných aktivít, - vydanie odporúčania a potvrdenia o výkone dobrovoľníckej práce, - medializácia práce dobrovoľníkov, - verejné oceňovanie dobrovoľníkov (aj v rámci vlastnej organizácie). Pamätajte na to, aby ste: - vyjadrovali vďaku pomerne často, - používali rôzne formy uznania, - boli úprimní pri oceňovaní, - vyjadrovali spokojnosť nielen s prácou, ale aj osobou dobrovoľníka, - boli spravodliví pri odmeňovaní rovnaké odmeny za rovnaké výsledky, - venovali osobitnú pozornosť tým výsledkom, ktoré si dobrovoľník zvlášť cení.
9. Koordinovať dobrovoľníkov je nevyhnutnosť! Pre efektívnu spoluprácu s dobrovoľníkmi je vhodné určiť jedného zo zamestnancov za koordinátora dobrovoľníckeho programu. Týmto rozhodnutím zabezpečíte rýchle a včasné riešenie možných ťažkostí rôzneho charakteru a zjednodušíte komunikáciu s dobrovoľníkmi. Predpokladom úspešného dobrovoľníckeho programu je efektívna komunikácia a záujem o dobrovoľníkov zo strany subjektu. V prípade menšieho počtu dobrovoľníkov je dobré začínať s tútorstvom starší dobrovoľník vedie mladšieho. Povinnosťou koordinátora by malo byť najmä: - získavať vhodných dobrovoľníkov, - uskutočňovať pohovory so záujemcami, - vypracovať pracovnú náplň dobrovoľníka, - vypracovať a uzatvárať dohodu s dobrovoľníkom, - založiť a viesť evidenciu o dobrovoľníkoch, - koordinovať prácu dobrovoľníkov v subjekte, - poskytovať podporu dobrovoľníkom, - odborne usmerňovať dobrovoľníkov, - vypracovať systém odmeňovania dobrovoľníkov, - v prípade potreby ukončiť spoluprácu s dobrovoľníkom, - napomáhať komunikácii dobrovoľníkov so zamestnancami. Koordinátor (projektu) býva zvyčajne zodpovedný za vedenie, podporu a kontrolu dobrovoľníkov. Nevyhnutná je nepretržitá komunikácia s dobrovoľníkom, ktorá môže mať formu: - osobných stretnutí, - skupinových schôdzok dobrovoľníkov, - stretnutí dobrovoľníkov a zamestnancov, - písomnú, napr. odkazová schránky v subjekte, elektronickou poštou... 10. Ukončenie spolupráce s dobrovoľníkom Existujú tri vhodné obdobia, kedy je možné dobrovoľníkovi povedať, že spolupráca s ním nevyšla podľa očakávania: Počas úvodného pohovoru. Úvodný pohovor je vhodná príležitosť na porovnanie kvalít záujemcu s požiadavkami organizácie a na zistenie jeho motivácie. Dobrovoľníci by nemali byť prijímaní len preto, že si podali prihlášku a potrebujte ich. Po ukončení skúšobnej doby. Ak zistíte, že : - dobrovoľník nemá záujem o danú prácu, - negatívne hodnotenia správania dobrovoľníka či jeho práce,
- dobrovoľník nie je vhodný pre daný tím......je korektnejšie využiť skúšobnú dobu a spoluprácu s dobrovoľníkom ukončiť. Po ukončení skúšobnej doby. Pred ukončením spolupráce s dobrovoľníkom pre nespokojnosť s jeho správaním či prácou, je veľmi dôležité vyjasniť si príčiny jeho správania a konania. Bez ohľadu na okolnosti ukončenia spolupráce je správne snažiť sa o zdvorilé rozlúčenie sa. O dôvode prepustenia dobrovoľníka by mali byť všetci informovaní.