Duchovno spoločenský časopis pre celú rodinu 4/2013 0,50 Martin Kramara: Reforma zameraná na svätosť? strana 4 Ladislav Stromček: 25 rokov od sviečkov

Duchovno spoločenský časopis pre celú rodinu 4/2013 0,50 Martin Kramara: Reforma zameraná na svätosť? strana 4 Ladislav Stromček: 25 rokov od sviečkovej manifestácie strana 6 Národná púť v Ríme 2013 strana 20 9771338 649001 0 4

Editoriál

Editoriál 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 3

Ak sa nemýlia tí, ktorí od neho očakávajú zmeny, určite ich možno čakať v duchu sv. Františka z Assisi. Martin Kramara, správca Slovenskej katolíckej misie v Ríme Reforma zameraná na svätosť? Streda trinásteho tretí dvetisíc trinásť sa javila ako deň, ktorý neprinesie nič nové: Rím bol marcovo upršaný a dopoludňajší čierny dym z komína Sixtínskej kaplnky len potvrdil moje očakávania. Myslel som si, že voľba nového pápeža bude pár dní trvať. So Slovenskou katolíckou misiou v Ríme sme sa modlili nepretržitých 40 hodín za konkláve: skorý výsledok sme ale nečakali. Krátko po siedmej hodine večer prišla zmena, ktorá všetko prevrátila na ruby: komín zadymil nabielo. Biely dym Táto farba mojich priateľov na Námestí Svätého Petra priviedla do jasavej radosti, mne však spôsobila šok, ba takmer výpadok srdcovej činnosti. Som v Ríme počas konkláve a nebudem na námestí pri vyhlásení pápeža, prebleslo mi hlavou. Zároveň som však pocítil pevné odhodlanie sa tam dostať. Pätnásť kilometrov z Pápežského kolégia sv. Cyrila a Metoda do centra mesta sa nám spolu s ďalšími dvomi kňazmi podarilo absolvovať v rekordnom čase, napriek pádu zo schodov a tesne zmeškanému 4 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013 vlaku. Ten pocit, keď sme lapali po dychu pred Bazilikou sv. Petra a zároveň počúvali slová kardinála Tourana o novom Svätom Otcovi, celkom nepochybne stál za to. Moji spolužiaci a kňazi, ktorí sa na námestie vybrali už predtým, mali možnosť zažiť celú atmosféru. Jeden z nich, František, stretol pri Vatikánskom obelisku arcibiskupa Piera Mariniho, bývalého pápežského ceremonára, ktorý osobne asistoval pri predchádzajúcom konkláve. Tentoraz si prišiel všetko pozrieť z druhej strany. Keď sa blížila siedma hodina, Marini poznamenal: Ešte pred chvíľou by som tomu neveril, ale bude to tak. Volajte domov, uvidíte biely dym. A znalec pomerov sa nemýlil. Francesco Meno nového pápeža však bolo pre všetkých prekvapením: keď ho kardinál protodiakon vyslovil, v dave zašu

voľba Svätého ROZHOVOR Otca melo a Taliani sa pýtali, kto to je. Orgoglio? opakovali prekvapene (v taliančine to znamená pýcha ). Meno Bergoglio nik z okolostojacich nepoznal. Muž, ktorého zvolili, mal však od pýchy veľmi ďaleko. Kým sme sa dozvedeli, že je to argentínsky kardinál z Buenos Aires, dav už skandoval: Franceso, Francesco! Vyvolením tohto mena si nový pápež okamžite získal sympatie Talianov. Znásobil to ešte spontánnym, srdečným príhovorom Rímu, keď poprosil o modlitbu, a vyzdvihol postavenie miestnej cirkvi, ktorá má byť medzi ostatnými prvá v láske. Prešlo len pár minút, a pápež si našiel miesto v srdciach desiatok tisíc ľudí. Nasledujúce dni to už boli státisíce. Keď sa ukázalo, že namiesto limuzíny uprednostnil autobus, vybral sa s jednoduchou kytičkou na modlitbu k Panne Márii, vrátil sa zaplatiť hotel, kde býval, či nástojil na tom, aby si mohol nechať svoje staré čierne topánky. Jeho skromnosť začala vyvolávať sympatie, a to aj zo strany kritikov či odporcov Cirkvi. Františkov úprimný, jednoduchý a pokorný prejav, celkom v duchu svätého Františka z Assisi, tomu len napomáhal. Z argentínskeho kardinála rímsky biskup Nový pápež František, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, sa narodil v roku 1936 v Buenos Aires v rodine železničiara talianskeho pôvodu a vyrastal spolu so štyrmi súrodencami. Pôvodne sa venoval chemickému inžinierstvu, v roku 1958 však vstúpil k jezuitom a vyštudoval za kňaza. Teológiu absolvoval okrem iného aj v Nemecku a neskôr sám prednášal literatúru, filozofiu a psychológiu. Pôsobil ako provinciál argentínskych jezuitov a neskôr aj ako rektor kňazského seminára. V roku 1992 bol vymenovaný za pomocného biskupa v Buenos Aires a v roku 1998 nastúpil na miesto diecézneho biskupa. O tri roky neskôr ho Ján Pavol II. vymenoval za kardinála: jeho titulárnym kostolom v Ríme je chrám legendárneho jezuitu sv. Róberta Bellarmína. Podľa vatikanistu Johna Allena je o Františkovi okrem príslušnosti k jezuitskému rádu (prvý jezuita na apoštolskom stolci) známe, že sympatizuje s talianskym hnutím Comunione e Liberazione, ktoré založil Luigi Giussani: Bergoglio v minulosti niekoľkokrát vystúpil na ich pravidelnom stretnutí v talianskom Rimini. Nový pápež je tiež známy svojím pevným postojom proti potratom, antikoncepcii, homosexuálnym manželstvám a adopciám detí homosexuálnymi pármi. Na druhej strane je ale povestný svojou blízkosťou trpiacim bez rozdielu: v roku 2001 napríklad navštívil hospic, v ktorom poumýval nohy 12 pacientom trpiacim na AIDS. V Argentíne sa aktívne zasadil v boji proti chudobe a vykorisťovaniu: nikdy sa však nestotožnil s teológiou oslobodenia v jej extrémnych podobách: ako predstavený jezuitov držal líniu farskej pastorácie a nenechal sa stiahnuť bojovnými myšlienkami. Na druhej strane sú celkom falošné obvinenia z toho, že neurobil dosť pre záchranu kňazov unesených argentínskym vojenským režimom v roku 1976. Ako pre BBC opakovane potvrdil nositeľ Nobelovej ceny za mier Argentínčan Adolfo Perez Esquivel, Bergoglio nemal absolútne nič spoločné s vtedajšou vojenskou diktatúrou. Príde reforma? V akom duchu? Okrem slova prekvapenie sa v súvislosti s novým pápežom v médiách skloňuje aj slovo reforma. Myslím si, že je priskoro na akékoľvek prognózy či uzávery. V duchu Henriho de Lubaca však v tejto súvislosti azda možno spomenúť reformný rozdiel medzi sv. Františkom a Martinom Luterom: kým prvý bol podľa Lubaca autorom reformy zameranej na svätosť, ten druhý presadzoval skôr reformu založenú na kritike. Od Františkovho nástupu sme už videli viaceré prekvapenia. Ak sa nemýlia tí, ktorí od neho očakávajú zmeny, určite ich možno čakať v duchu sv. Františka z Assisi. Pápežský erb Pápež František sa ako svoj pápežský erb rozhodol zachovať v podstatných rysoch svoj predošlý znak, ktorý si zvolil po biskupskej vysviacke. V hornej časti modrého štítu sa nachádza znak pôvodu pápeža, znak Spoločnosti Ježišovej, žiariace slnko a červené písmená IHS ako monogram Krista. Písmeno H je predelené krížom, pod ktorým sú tri čierne klince. V dolnej časti znaku vľavo je hviezda a vpravo nardový kvet. Hviezda symbolizuje Pannu Máriu, Matku Krista a Cirkvi, zatiaľ čo nardový kvet predstavuje sv. Jozefa, patróna univerzálnej Cirkvi. Pápež tým chce vyjadriť svoju osobitnú úctu k Panne Márii a sv. Jozefovi. Motto pápeža Františka je citátom z homílie sv. Bédu Ctihodného, kňaza. Komentuje v nej evanjeliový príbeh povolania sv. Matúša slovami: «Ježiš vidiac vyberača daní zadíval sa na neho pohľadom lásky a povolal ho povediac mu: Poď za mnou.» (Vidit ergo Iesus publicanum et quia miserando atque eligendo vidit, ait illi Sequere me.) Práve slová «miserando atque eligendo», ktoré sú vyjadrením Božieho milosrdenstva, sú mottom pápeža Františka. 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 5

S vierou v srdciach a sviečkami v rukách... Ladislav Stromček, generálny vikár Žilinskej diecézy, Foto František Mikloško/SNM Od sviečkovej manifestácie uplynulo 25 rokov Sviečková manifestácia z marca 1988, ktorej 25. výročie si v týchto dňoch pripomíname, bola nádherným a historicky významným vyústením mnohorakých aktivít slovenských katolíkov. V predchádzajúcich rokoch sa pozoruhodne rozvíjali napriek útlaku totalitného režimu. V piatok večer 25. marca 1988 sa tých niekoľko tisíc ľudí na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave neobjavilo náhodou. Boli to ľudia, ktorí sa predtým tajne stretávali v malých spoločenstvách mládeže a rodín a ktorí boli už roky činní vo svojich farnostiach v skrytých formách spolupráce so svojimi kňazmi, nakoľko to len bolo v pod mienkach režimu možné. Vyrástli v študentských krúžkoch, kde rozvíjaním duchovného života a konkrétnou službou napriek rizikám vyzrievali na slobodných a odvážnych ľudí. Bolo to možné vďaka drobnej práci mnohých zanietených ľudí v predchádzajúcich pätnástich rokoch snažiacich sa žiť svoju vieru konkrétne a prakticky. Tí, ktorí prišli na sviečkovú manifestáciu, už roky predtým čítali Sväté písmo a samizdatovú literatúru, šírili ju, mnohí sa podieľali na jej tvorbe obsahovo i technicky. Formovali svoju vieru tým, že čítali knihy, vytlačené tajne alebo prepašované zo Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda z Ríma či vydané v Mníchove. Počúvali rušené vysielania Vatikánskeho rozhlasu alebo Antona Hlinku na Hlase Ameriky. Vedeli, kto je to tajný biskup Korec, boli si vedomí morálneho kapitálu, zdedeného po tvrdých prenasledovaniach z päťdesiatych rokov. Títo ľudia, ktorí prišli na námestie, sa už predtým zúčastňovali na púťach v Levoči a v Šaští 6 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

zo Života diecézy ne a dokonca aj podpísali nejednu petíciu so zverejnením svojho mena a adresy s rizikom následkov. Sviečková manifestácia bola nádherným prejavom ovocia viacročnej formačnej práce a postupného narastania uvedomelosti, odvahy a zrelosti veriacich. No nemusí to byť až také neriešiteľné. Okrem iného, Pán nám posiela vynikajúcich pápežov, cez ktorých vedie loďku Cirkvi v búrkach časov. Vtedy, pred tridsiatimi rokmi, bol pre nás mimoriadnym povzbudením bl. pápež Ján Pavol II., o ktorom sme vedeli, že nám rozumie. Po ňom prišiel veľký učiteľ Benedikt XVI. s neopakovateľnou schopnosťou pomenovať podstatu vecí. Dnes nám Pán posiela pápeža Františka ako pastiera radikálne iného typu. U neho sa ešte len učíme rozpoznávať, v čom má byť znamením pre Cirkev a kam chce dnes Boh cez neho svoju Cirkev viesť. Stačí ich len pozornejšie počúvať, viac premýšľať a ochotnejšie konať. Veľké poslanie Čo je správne a čo nie Aký môže byť odkaz tohto výročia pre naše časy? Vtedajšia doba pred nás stavala silné výzvy a bolo vzrušujúce byť pri tom. Dnes treba premýšľať o tom, či sme schopní rozpoznať a zvládnuť naše súčasné výzvy. Je to ešte náročnejšie, ako tomu bolo v konfrontácii s totalitou, pretože vtedy bola naša situácia zrozumiteľná a vnímali sme celkom jednoznačne, čo je správne a čo nie. Dnes je veľmi náročné vedieť sa vôbec zorientovať, vedieť porozumieť, čo sa to s nami deje v rýchlo sa meniacom svete, spoznať, kde hrozí nebezpečenstvo a kde sú pravé dôvody pre nádej. Účastníci sviečkovej manifestácie v roku 1988 netušili, ako sa budú ďalej dejiny vyvíjať, ale je zrejmé, že odvahu vo vyznávaní viery im dával ten istý Boží duch, ktorý nám dnes dáva duchovnú silu k veľkému poslaniu: Pred 25 rokmi bola potrebná odvaha vzdorovať totalitnému režimu. Zdá sa, že pre novú evanjelizáciu postkresťanskej Európy sa dnes od nás žiada oveľa väčšia odvaha a ochota, než tomu bolo vtedy na bratislavskom námestí. V rámci Roka sv. Cyrila a Metoda v našej diecéze otec biskup Tomáš navštívi vo štvrtok 18. apríla 2013 Dekanát Považská Bystrica. Srdečne pozýva do Kostola Návštevy Panny Márie v Považskej Bystrici na sv. omšu o 18.30 h a po nej bude nasledovať katechéza o patrónoch našej diecézy. 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 7

Michal Kopecký, farár vo farnosti Bytčica Požehnané dni v Bytčici alebo Pôstna duchovná obnova Bytčica - V Roku viery sa koncom februára v rámci biblického apoštolátu vo farnosti Bytčica (filiálky Lietavská Lúčka a Porúbka) uskutočnila pôstna duchovná obnova. Prednášateľom a vysluhovateľom bol známy slovenský biblista František Trstenský. Duchovná obnova s bohatým programom sv. omše, homílie, prednášky, adorácia, krížová cesta, sviatostné zmie renie i osobné rozhovory nadviazala na farské misie spred jeden a pol roka. Hlavnou témou samotných prednášok bola modlitba so zameraním na jedinečnú modlitbu Pána - Otče náš - ako vzor všetkých našich vzývaní, chválení, prosieb, odprosovaní a ďakovaní, ktoré vysielame k nášmu Bohu. Obdivovali sme ako napriek hlbokej erudícii dokázal náš exercitátor prístupným a pútavým spôsobom ohlasovať Božie slovo. S charizmou a dynamikou ho živo aktualizoval pre každú generáciu. Zaujal mladých či starých. Na stretnutia prišli niektorí bratia a sestry aj zo susedných žilinských farností. Veríme, že tieto dni odchodu do púšte a výstupu na horu boli požehnaním pre každého účastníka nielen pri pôstnych snaženiach, ale aj pre ďalší život. S Františkom Trstenským sme sa rozlúčili v nedeľu počas slávnostnej sv. omše. Spevokol sv. Imricha mu zaspieval a zablahoželali sme mu k okrúhlemu životnému jubileu 40-tym narodeninám. Ako sa vyjadril, chápe ich ako určitú životnú hranicu. Biblická štyridsiatka číslo naplnenia je preňho Božím darom i veľkou výzvou súčasne. Všetci dúfame, že bude môcť i naďalej podobne evanjelizovať a šíriť biblický apoštolát po celej našej krajine. Viac z myšlienok biblistu Františka Trstenského, ktoré zazneli počas pôstnej duchovnej obnovy v Bytčici, nájdete na s. 26. Hlásenie z chlapinca Belušské Slatiny - Víkend od 8. do 10. marca patril v Belušských Slatinách mužom. Vo výcvikovom centre Rodinkovo sa zišli na duchovnej obnove chlapi zo žilinských chlapských večerov a trenčianski muži, aby na spoločných manévroch posilnili svoje chlapské srdcia a utvrdili sa v zodpovednom prežívaní svojej mužskosti. Prednášky na tému mužská spiritualita, mužská emancipovanosť, otcovstvo či skutočný muž, viedol Ján Balažia z Bratislavy. O duchovnú službu sa starali o. Peter a o. Roman. Víkendová chlapská duchovná obnova mala formu rozhovorov v skupinkách a vzájomného zdieľania sa. Na rad prišiel i spoločný telocvik, prieskumný pochod ku Kaplnke sv. Jozefa na Mojtíne a, pochopiteľne, slávenie sv.omší. Podarilo sa mám nadviazať a prehĺbiť priateľstvá, posilniť naše chlapské srdcia a duchovne sa pripraviť na naše rozhodnutie zodpovedného prežívania mužskosti podľa Božieho zámeru, ktoré vyvrcholilo slávnostným predsavzatím na sviatok nášho patróna sv. Jozefa 19. marca v Katedrálnom chráme Najsvätejšej Trojice v Žiline. Srdečne pozývame aj ostatných chlapov na naše večery, ktoré sa konajú každý pondelok o 19. h v budove farského centra N3 v Žiline. Štefan Domanický, foto Ján Balažia 8 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

zo Života diecézy Ľubo Bechný, foto autor Svetový deň modlitieb v evanjelickom kostole Žilina - Začiatkom marca sa už tradične konal v evanjelickom kostole ekumenický Svetový deň modlitieb (SDM). Podklady pre modlitby pripravili tentoraz ženy z Francúzska, ktoré sa zamerali na problematiku prisťahovalectva. Hlavnou témou modlitieb sa stal citát z písma: Prišiel som ako cudzinec a prichýlili ste ma. Modlitby boli prepojené piesňami s hudobným sprievodom skupiny Cirkvi adventistov siedmeho dňa z Martina. Svetový deň modlitieb (SDM) je celosvetové hnutie kresťanských žien, ktoré začali organizovať členky Presbyteriánskej cirkvi v USA koncom 19. storočia. Postupne sa k nim pridávali ženy z ďalších kresťanských cirkví na celom svete. Dnes sú do hnutia zapojené ženy rôznych rás, národností, kultúr a tradícií vo vyše 180 krajinách sveta. Cieľom Mons. Renzo Bonetti na Slovensku iniciatívy je vzájomné spoznávanie sa a zbližovanie kresťanských spoločenstiev a zároveň pomoc pri odstraňovaní biedy vo vzdialených krajinách. Žilina - Manželstvo a rodina sú témy, ktoré si dnes viac ako inokedy zaslúžia mimoriadnu pozornosť. V rámci svojho týždňového programu navštívil Mons. Renzo Bonetti aj Žilinskú diecézu. V diecéznom centre sa 13. marca prihovoril prednáškou na tému Tajomstvo sviatostného manželstva najmä manželským párom, 14. marca prednáškou Farnosť v novej evanjelizácii v spolupráci s rodinami zasa kňazom, bohoslovcom, katechétom. Don Renzo Bonetti má bohaté skúsenosti z pastoračnej starostlivosti o rodiny. Od r. 2002 je farárom vo farnosti sv. Jozefa v Bovolone v talianskej Verone. Za miestneho farára bol menovaný po siedmich rokoch služby riaditeľa Národného centra pre pastoračnú starostlivosť o rodinu Konferencie biskupov Talianska. Rodinu vníma ako ohnisko viery a farnosť ako miesto služby rodín iným rodinám. -r- Farníci z Udiče a filiálok Upohlav, Uhry a Prosné Po diecéze putuje výstava zaujímavých fotografií Udiča - Z príležitosti jubilejného roku k 1150. výročiu príchodu vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda sa v našej farnosti Udiča uskutočnila putovná výstava fotografií s názvom Oslovovali rozum i srdce. Výstava obsahovala dokumenty a fotografie na prehĺbenie našej viery. Získali sme nové informácie o živote i pôsobení sv. Cyrila a sv. Metoda, vďaka ktorým sme spoznali Božie slovo, ktoré hlásali v zrozumiteľnej reči ľudu na našom území. Spoznali sme bližšie kostoly, kaplnky, ktoré sú zasvätené patrónom Európy v našej diecéze. Veľkým prínosom bola výstava zvlášť pre deti, mládež i seniorov. Veľká vďaka Inštitútu Comunnio n.o., Žilina! V súčasnosti je výstava v Považskej Bystrici a do konca apríla si ju budú môcť pozrieť veriaci v Novej Dubnici a v Púchove. 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 9

Anna Masaryková 18. ročník festivalu Spolu Poďme za Kristom Počas jarných prázdnin od 1. do 3. marca sa v športovej hale v Čadci uskutočnil už 18. ročník duchovného festivalu pre deti, mládež a dospelých pod názvom SPK - Spolu Poďme za Kristom. Organizátormi tohto podujatia boli Farské úrady Čadca-mesto, Klokočov a Kysucké Nové Mesto. Návštevnosť trojdňového festivalu bola prekvapujúca, zúčastnilo sa na ňom približne 1800 ľudí. Na organizácii sa podieľali aj Mesto Čadca, misionári SVD, CVČ sv. Jakuba Kysucké Nové Mesto, Mládežnícke centrum Čadca a Inštitút Communio. Prvý deň festivalu bol venovaný najmladším účastníkom. Deti sa mohli stretnúť s misionárom pátrom Kušnírom, počas detského koncertu prežiť pekné chvíle s kapelou Emauz, s ktorou hral na bubny Andrej Kampf. Zažili dobrodružstvo s kapitánom Kotvičkom v podaní bábkoherca Martina Žáka. Vyvrcholením celého dňa bola svätá omša s pátrom misionárom, ktorý v kázni pripomenul deťom, aby boli vďačné za všetko, čo majú a mysleli na deti v misijných krajinách. Na záver stretnutia boli vyhodnotené súťaže vyrob hračku a súťaž o najkrajší plagát farnosti. Druhý deň bol sprevádzaný hudbou v podaní skupiny Dávid Dave a Come Back show Petra Bažíka s kapelou S.H.O.P. Zážitky misionára na Filipínach, scénky, piesne, tance, sv. omša a 168 vecných cien tomboly, toto všetko tvorilo pestrý a hodnotný program pre mládež. Mladí si vypočuli Duchovné slovko do uška od otca Jozefa Marettu z Prešova. Hlavným posolstvom príhovoru bolo, že hriech nie Foto archív SPK je škodlivý len mne samému, ale ovplyvňuje a môže otráviť aj ľudí okolo mňa. Nedeľa bola určená dospelým. Začala sa modlitbami chvál a svätou omšou, ktorú celebroval vdp. Peter Holbička. V nasledovnej prednáške nám otec Maretta, kňaz v službe exorcistu, objasnil nebezpečenstvá okultizmu, ľudového liečiteľstva a veštenia na život človeka. Celé stretnutie uzatvorilo povzbudivé slovo do života od sestry Veroniky z Komunity Blahoslavenstiev. Recenzia Ľudmila Krkošková CD Nič nie je nemožné Dávid DAVE - Nič nie je nemožné Debutový album dvadsaťdvaročného speváka z hornokysuckej obce Zákopčie vyšiel v januári tohto roku. Dvanásť autorských piesní v ľahkom štýle pop-rock je určených najmä mladým ľuďom. Spevák chce hudbou poukázať na to, že s vierou je v živote všetko možné. Na albume sa popri piesňach, ktoré oslavujú Boha, nachádzajú aj piesne o láske, nádeji a hodnotách. Hudobníkovi hosťovali jeho dvaja bratia (Ľuboš Jopčík a Tibor Jopčík) a Pavol Siviak. Aj keď je Dávid DAVE na hudobnej scéne ako sólista iba rok, hudbe sa venuje už dlhší čas a niektorí ho možno poznajú zo skupiny Karmel. Jeho piesne bodujú aj v rebríčku Gospelparády na rádiu Lumen. Album si možno objednať na www.bandzone.cz/daviddave. 10 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

zo Života diecézy Z javiska zaznel Proglas... Ilava - Pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie pripravil ilavský divadelný súbor Pod Plachtou v spolupráci s Považským osvetovým strediskom hudobno-poetické pásmo Na Foto M. Pajanková počiatku bolo slovo. Predstavenie malo premiéru 12. marca v sále Domu kultúry Ilava. Ako hovorí vedúci súboru Daniel Mikloši, pásmo je určené žiakom vyšších ročníkov základných škôl, stredoškolskej mládeži ako i ostatným divákom. Naším zámerom je nielen oboznámiť mládež s postavami sv. Cyrila a Metoda, ktorí významným spôsobom formovali slovanské dejiny, ale predovšetkým ukázať, ako jednoducho sa dá naplniť sen - pripraviť si vlastné divadelné predstavenie. Hravou formou, civilnými kostýmami s minimálnymi rekvizitami a sugestívnou hudbou sme vytvorili zhruba polhodinové putovanie životmi našich patrónov prostredníctvom troch hercov (Peter Domáň, Daniel Mikloši, Marta Vojtášová), ktorí však hrajú niekoľko postáv. Autorom scenára je Daniel Hevier a text obsahuje aj časti Veľkomoravských legiend a citáty zo Svätého písma. V hre boli použité nahrávky Musy Ludens, režijne ju pripravil Michal Babiak, dramaturgicky Magda Pajanková. V prípade záujmu súbor rád predvedie pásmo. Kontakt: daniel.miklosi@gmail.com, 0905/ 757 592. -mp- Eva Vlčková Vyhodnotenie Literárnej súťaže Karolíny Brüstleovej Podhorie - V piatok 8. marca 2013 sa uskutočnilo v Kultúrnom dome v Podhorí slávnostné vyhodnotenie 4. ročníka literárnej súťaže Odkaz Karolíny Brüstleovej, ktorú organizovala obec Podhorie v spolupráci s Krajským kultúrnym strediskom, Rímskokatolíckym farským úradom v Lietave a Žilinským samosprávnym krajom. V tomto roku si pripomíname aj 110. výročie založenia školy v Podhorí, pri tejto príležitosti bola požehnaná tabuľa učiteľovi Ľudovítovi Gregušovi, ktorý z našej obce pochádza a svoj život zasvätil učiteľstvu, včelárstvu a ovocinárstvu, čo na pamätnej tabuli zobrazuje kniha, včelí plást a jablko. Po vyhlásení výsledkov nasledovalo autorské čítanie výherných prác, ktoré svojím famóznym prednesom vlastnej básne Keď zazvoní ukončila Silvia Zeumerová. Po uložení symbolickej kytice k tabuli Karolíny Brüstleovej prvej podhorskej učiteľky nasledovalo príjemné pohostenie. Na podujatí už tradične vystúpil spevácky zbor Podhorčan. V kategórii A sa na 1. mieste umiestnila Mária Zlámalová zo Želiezoviec, na 2. mieste Henrieta Ondrejková z Podhoria, na 3. mieste Paulína Joneková z Podhoria. Čestné uznanie získali Tomáš Košša z Podhoria a Rebeka Bitušiaková z Lietavskej Lúčky. V kategórii B sa na 1. mieste umiestnila Agáta Masná z Podhoria, na 2. mieste Petra Huliaková zo Žiliny a na 3. mieste Monika Buknová z Ružomberka. V kategórii C v próze sa na 1. mieste umiestnila Adriana Kurucová z Košíc, na 2. mieste Tomáš Gerbery z Plešivca, čestné uznanie získala Mgr. Anna Čunderlíková zo Zvolena. V kategórii C v poézii boli udelené dve prvé miesta Sestre Márii Bonaventúre Terézii Šmidovičovej zo Žiliny a Silvii Zeumerovej z Banskej Bystrice. Víťazom srdečne blahoželáme a tešíme sa na jubilejné piate stretnutie o rok! 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 11

Júlia Kavecká, Foto archív Áno pre život Pomoc ženám s rodinnými povinnosťami na trhu práce V auguste 2012 začala nezisková organizácia Áno pre život so sídlom v Rajeckých Tepliciach realizovať projekt s názvom Nový systém podpory ženám s rodinnými povinnosťami v rajeckom regióne pomocou zriadenia Femkubátora. Pomáha riešiť problémy žien s rodinnými povinnosťami pri ich návrate na trh práce alebo pri udržaní si zamestnania a má za sebou už prvé výsledky. Projekt, ktorý sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia, zahŕňa informačné služby a poradenstvo pre začatie podnikania a pri zorientovaní sa na trhu práce. Jeho súčasťou sú aj odborné služby psychológa a právnika pri krízových rodinných situáciách a tiež viaceré vzdelávacie kurzy. V druhej polovici januára sa v rámci projektu realizoval akreditovaný kurz počítačových zručností pre začiatočníkov a mierne pokročilých. Absolvovalo ho 20 žien z regiónu Rajca, ktoré po záverečnej skúške získali Osvedčenie o získanom vzdelaní s celoštátnou platnosťou. O tento kurz bol veľký záujem, účastníčky boli veľmi spokojné s náplňou kurzu i s lektormi. Svedčia o tom ich spätné väzby a záujem o ďalšie kurzy, hovorí Anna Verešová z neziskovej organizácie Áno pre život. Organizácia pripravuje aj ďalšie vzdelávanie, a to kurz Abeceda podnikania zameraný na podporu samozamestnania účastníkov, ktorého výsledkom bude vypracovanie vlastného podnikateľského zámeru. Nasledovať bude akreditovaný kurz Opatrovateľstvo pre krajiny EÚ, zameraný na osobnú prácu s klientom. Jeho absolventky sa môžu uplatniť v zariadeniach sociálnych služieb či zdravotníckej starostlivosti ako opatrovateľky, alebo ako prevádzkovateľky takejto živnosti. Nespornou výhodou pre účastníčky vzdelávania je materské centrum (rovnako zrealizované v rámci projektu), kde je počas kurzov zabezpečená starostlivosť o ich deti. Po skončení projektu bude mať približne 40 vyškolených absolventiek oveľa lepšie možnosti nájsť si prácu, alebo založiť vlastné podnikanie. Viac informácií o organizácii nájdete na www.anoprezivot.sk.. 12 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

zo Života diecézy 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 13

Krížová cesta v uliciach Čadce peter holbička, foto archív Farnosti Čadca - mesto Emil Floriš: Nádherným Kysuciam vyprosujem hlbokú vieru a usporiadané rodiny... Tentoraz sme sa na potulkách diecézou zastavili v Čadci. O duchovných akciách, ktorými naplnia športovú halu, ale aj problémoch Kysúc nám rozpovedal čadčiansky dekan Emil Floriš. Predstavte našim čitateľom najsevernejší dekanát diecézy... Náš dekanát sa nachádza v okrese Čadca a tvoria ho farnosti Horných Kysúc. Patrí doň 14 farností. Sú nimi Čadca - Mesto, Čadca - Kýčerka, Čadca - Milošová, Čierne pri Čadci, Klokočov, Korňa, Makov, Raková, Skalité, Staškov, Svrčinovec, Turzovka, Vysoká nad Kysucou a Zákopčie. Medzi najmladšie farnosti nášho dekanátu patria Čadca Milošová (2011), Čadca Kýčerka (1998) a Korňa (1994). Pôsobí tu 14 správcov farností, 5 kaplánov, jeden kňaz pre nemocnicu a na Hore Živčáková pôsobia dvaja kňazi zo spoločnosti Misionári Najsvätejších Sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie. Okrem aktívnych kňazov máme v dekanáte aj dôchodcov. V Čadečke v drevenici býva vdp. dekan František Gavlák, v Domove dôchodcov na Hviezdoslavovej ulici v Čadci býva vdp. Stanislav Bukovan, vo svojom byte na Kýčerke vdp. dekan Justín Jurga a vdp. Anton Kožák je výpomocným duchovným pre Kýčerku. Pre farnosti Čadce a okolia je veľkou pomocou duchovná správa v nemocnici. Túto má v správe vdp. Peter Dubec. Svoje poslanie vykonáva trpezlivo a s veľkou láskou. Pre mnohých veriacich sú jeho povzbudivé slová poslednými. Priamo v nemocnici slúži sv. omše, na ktoré majú v nedeľu prístup aj veriaci z okolia. Takto vytvárajú aj s chorými spoločenstvo modliacej sa Cirkvi. 14 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

Predstavujeme ROZHOVOR dekanáty Oblasť Horných Kysúc je charakteristická veľmi silnou mariánskou úctou. Nachádzame tu veľké množstvo kaplniek so soškou alebo obrazom Panny Márie. Tieto kaplnky sú stále zdobené kvetmi, čo svedčí o živej mariánskej úcte. Výnimočným miestom pre mariánskych ctiteľov je Hora Živčáková. Toto premodlené miesto, kde utrápení ľudia skladajú svoje problémy, dýcha neopakovateľnou atmosférou a priťahuje k sebe ľudí aj zo zahraničia. Máme nádej, že dobrý Pán Boh pomôže dokončiť stavbu chrámu a príslušenstva v náročnom te réne. Dekanát susedí s Českou republikou a s Poľskom. Dekanát tvoria Horné Kysuce, ktoré susedia s Českou republikou a Poľskom. Aká je vzájomná spolupráca troch národov? Otec biskup Tomáš Galis prišiel s nápadom stretávania národov Slovenska, Čiech a Poľska na Trojmedzí pri obci Čierne. Pomaly vzniká tradícia, pri ktorej biskupi troch susedných diecéz slúžia sv. omšu a potom pokračujú folklórne podujatia. Zaujímavé sú aj Goralské dni slávené na Skalitom. Prvoradou úlohou kňaza je však ohlasovanie Božieho slova. Máme možnosť zapájať do tohto procesu aj médiá. Od miestnej a regionálnej televízie v Čadci sme prešli k TV NOE v Ostrave, ktorá pokrýva Čechy aj Slovensko. Už päť rokov pripravujeme náboženskú reláciu Nedeľné čítanie, ide o komentáre k nedeľným biblickým textom a žalmom. S akými problémami sa stretávate pri pastorácii? Problémom Kysúc je málo pracovných príležitostí. Preto veľa ľudí pracuje v zahraničí a s tým je spojené aj dočasné odlúčenie od rodiny. Zo sveta si prinášajú rôzne názory na život, ktoré sa prestávajú zhodovať z morálkou Cirkvi. Aj toto robí problém medzi staršou generáciou a mladými. Je však veľmi veľa mladých ľudí, aj otcov rodín, ktorí po návrate zo zahraničia nájdu cestu do kostola a ku sviatostiam. To je potešiteľné a nádejné pre zachovanie viery ďalším generáciám. Kňaz, ktorý chce pôsobiť na Kysuciach, musí byť pripravený stráviť dlhé hodiny v spovednici a trpezlivo počúvať. Musí sa naučiť rozumieť tomuto ľudu. Od dávnej minulosti videli v kňazovi svojho človeka, svojho spojenca v ťažkostiach. Kňaz na Kysuciach nemôže povedať nedá sa vám vyhovieť, ale hneď hľadať riešenie: uvažujme spolu čo môžeme urobiť. Ak je kňaz ich spojenec, hneď zistí, akí sú na Kysuciach srdeční, milí a prajní veriaci. Každý kňaz je v niečom originálny a má na niečo vlohy. V podmienkach, v ktorých pracujeme, je treba robiť niečo navyše. Veľa kňazov to aj robí pri náboženských aktivitách farnosti. Ktoré zaujímavé aktivity a stretnutia v dekanáte by ste zvlášť pripomenuli a predstavili? Z aktivít možno spomenúť festival duchovnej piesne katolíckej mládeže Kysúc Magnificat. Koná sa v Čadci vždy na začiatku adventu. Doteraz bolo 19 ročníkov. Ďalej pokračujeme veľkou akciou pre deti a rodiny, ktorou je Stretnutie pri živom Betleheme. Toto vianočné podujatie organizujeme v Športovej hale v Čadci. Ďalšou veľkou akciou je festival Poď za mnou. Ide o vystúpenie hudobných skupín spojené s prednáškou na aktuálnu tému pre mládež. V Kultúrnom dome Čadca v intervaloch raz za dva tri mesiace sa konajú stretnutia veriacich pod názvom Modlitby za obnovu Kysúc. Počas jarných prázdnin zas býva v Športovej hale Čadca SPK (Stretnutie priateľov Kysúc), čo je trojdňová akcia Farský kostol Sedembolestnej Panny Márie v Čadci - Milošovej rozostavaný chrám na živčákovej foto jaroslav velička 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 15

Stretnutie národov na Trojmedzí zameraná pre deti, mládež a dospelých. Pri otváraní pútnickej sezóny na Hore Živčáková sa koná Živčákfest, zameraný na prehliadku duchovnej piesne detí a mládeže. Veľmi peknú akciu, zameranú na spomienku návštevy Matky Terezy v Čadci (14. 5. 1990), organizuje spoločenstvo Žíznim. Za priaznivého počasia býva na Veľký piatok hraná krížová cesta v uliciach mesta Čadca. V prípade zlého počasia sa koná v kostole. Na deň detí mávame Rozprávkový les. Po celý rok v dekanáte pracuje a na aktivitách sa podieľa Hnutie kresťanských spoločenstiev detí erko. Takéto akcie si vyžadujú veľké nasadenie a nadšenie zo strany mladých ľudí. Sme presvedčení, že prinášajú duchovné ovocie pre celé Kysuce. Mladší kňazi dekanátu pravidelne organizujú pre miništrantov futbalové a hokejbalové turnaje. Všetkým organizátorom a nadšencom pre šírenie viery patrí veľká vďaka. Ako je to s cirkevným školstvom v dekanáte? V Čadci máme Strednú zdravotnú školu sv. Františka z Assisi a Pedagogickú a sociálnu akadémiu sv. M. Goretti. V tejto škole má duchovnú správu vdp. Igor Čuntala, farár zo Zákopčia. Školský spevokol spolupracuje s našou farnosťou pravidelnou účasťou každú stredu pri večernej sv. omši vo farskom kostole. V tejto škole pôsobia sestry Kongregácie Dcér sv. Františka Assiského. Bývajú v Čadci a nám slúžia ako lektorky a rozdávateľky sv. prijímania. Ďalšou cirkevnou školou je Spojená špeciálna škola internátna sv. Jozefa v Turzovke. Tam pôsobia sestry z Kongregácie sestier sv. Cyrila a Metoda. Zo základných škôl sú to Základná škola Jána Palárika v Rakovej a Základná škola sv. Andreja-Svorada a Benedikta v Skalitom. Tieto školy pôsobia na Kysuciach dvadsať rokov. Kedysi bola veľmi blízka spolupráca s dekanátom Kysucké Nové Mesto. Ako je to v súčasnosti? Na čo by sa mala pastorácia na Kysuciach najviac zamerať? Akým smerom by sa mala uberať? V minulosti sa kňazi dekanátov Čadca a Kysucké Nové Mesto stretávali spoločne na rekolekciách. Dnes už v dekanátoch pribudlo viac kňazov a vytvorili sa nové farnosti, preto dekanáty pracujú samostatne. Na veľké akcie prichádzajú aj deti a mládež z Krásna nad Kysucou, z Kysuckého Lieskovca, Starej Bystrice a, samozrejme, z Kysuckého Nového Mesta. Svojím programom vždy obohatia konané podujatia. Tieto dekanáty spája púť v nedeľu po slávnosti Nanebovzatia Panny Márie v Oščadnici. Tam chodieva veľa veriacich z Horných i Dolných Kysúc. Svoje nezastupiteľné miesto v Čadci má farská charita, zameraná na ľudí bez domova a týrané ženy. Okrem zamestnancov charity sú tam aj dobrovoľníci. Vlastníkom 16 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

Predstavujeme ROZHOVOR dekanáty ako je kosenie trávnika, odstraňovanie napadaného lístia a tiež odstraňovanie snehu z chodníkov. To je pre nás veľká pomoc. Želám a vyprosujem nádherným Kysuciam hlbokú vieru, usporiadané rodiny, veľa lásky v medziľudských vzťahoch. Mám nádej, že tak veľká mariánska úcta vyprosí požehnanie nebeského Otca pre naše farnosti a rodiny. Oveľa dôležitejšia je trpezlivosť a láska... 20. Výročie návštevy Matky Terezy v Čadci budovy je Žilinská diecézna charita. Farnosť podľa možností finančne podporuje údržbu a zveľaďovanie budovy a tiež pomáha pri kúpe potrebného zariadenia. Oveľa dôležitejšia je však trpezlivosť a láska ľudí, ktorí v tomto zariadení pracujú. Vďaka patrí aj predstaviteľom mesta Čadca, ktorí pochopili, že zvlášť počas zimy treba pomôcť ľuďom, ktorí sa aj vlastným pričinením dostali do problémov a bez prostriedkov sa charita s takým širokým záberom robí ťažko. S predstaviteľmi mesta Čadca máme stále veľmi dobrú spoluprácu. Bolo to tak v minulosti a je tomu tak aj teraz. Spoločne organizujeme podujatia v kultúrnom dome alebo v Kostole sv. Bartolomeja. Vyvrcholením je slávnostná sv. omša na námestí počas hodových slávností. Z mesta nám pomáhajú aj pri údržbe areálu kostola, ThDr. Emil Floriš, PhD. (22. 6. 1955, Púchov). Ordinovaný bol 14. júna 1981 v Nitre. Ako kaplán pôsobil v rokoch 1981 1985 v Považskej Bystrici, v rokoch 1985 1987 v Krásne nad Kysucou. V rokoch 1987 1997 pôsobil ako správca farnosti v Rosine, v rokoch 1997 2002 správca farnosti Predmier, kde bol zároveň dištriktuálnym dekanom dekanátu Bytča. Od roku 2002 je správcom farnosti Čadca a od 2010 dištriktuálnym dekanom v Čadci. V roku 1997 ukončil podiplomové štúdium rétoriky na Jagelonského univerzite v Krakove, v roku 2000 získal licenciát na Pápežskej univerzite v Krakove v odbore homiletika a svoje štúdiá ukončil v roku 2006 doktorátom na Pápežskej univerzite v Krakove. V roku 2008 bol menovaný za cirkevného sudcu. Zlatý dvojkríž v pravej modrej polovici štítu má pôvod v erbe Žilinskej diecézy na znak toho, že dekanát patrí do tejto diecézy. Strieborný strom pochádza z erbu mesta Čadca. Vinohradnícky nôž je jedným z atribútov svätého Bartolomeja, apoštola, patróna farského kostola v Čadci. V erbe sa tieto symboly nachádzajú na znamenie toho, že názov dekanátu má pôvod v názve jeho sídla a farnosti. 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 17

Anton Galus, Foto Milan Kosec Objaviť skutočnú hodnotu Kristovho zmŕtvychvstania... Ani neviem, či je človeku vôbec možné dostatočne a náležite hovoriť o vznešenom tajomstve Kristovho vzkriesenia. Predsa len v tomto prípade všemohúci Boh výrazne hlboko zasiahol do dejín človečenstva. Ale ak máme od Krista mandát a poverenie hlásať jeho evanjelium, potom je určite neodkladnou povinnosťou ohlasovať a aj prežívať práve túto podstatnú skutočnosť našej viery. Odkázaní sme síce stále na naše neraz biedne ľudské poznanie, pomenovania, termíny, obrazy. Prakticky sa už dvadsať stáročí iba usilujeme čo najlepšie predstaviť a priblížiť toto nesmierne tajomstvo prinavrátenia života, ktorého jediným a opravdivým pánom bude naveky iba Boh. Aj tohto roku nám veľkonočné sviatky chcú nanovo pripomenúť Kristovo vzkriesenie z mŕtvych, ktoré jediné dáva zmysel všetkým ostatným víťazstvám, umožniť, aby sme sa znova dokázali zaradovať z víťazstva a oslavy života v jeho plnosti. Výnimočné okamihy Myslím si, že nie je veľkým problémom pre mnohých z nás aj teraz si živo spomenúť na úžasné chvíle z 13. marca tohto roka, na večer, keď sa pohľady nielen veriacich katolíckeho sveta nádejne upierali na strechu Sixtínskej kaplnky, aby sa skutočne dočkali bieleho dymu, ktorý spolu so zvonmi na Svätopeterskej bazilike oznamoval vzrušujúcu zvesť: Cirkev má svojho nového pápeža. Cez prenos televízie bolo možno pozorovať tisícové zástupy ľudí a mne vtedy napadlo: koľko museli títo ľudia obetovať času, úsilia, obety, nepohody počasia a trpezlivosti, aby boli blízko jedinečnému okamihu, ktorý sa o pár chvíľ zmenil na históriu. Dá sa predpokladať, že nikto z nich potom neľutoval hodiny strávené čakaním a odnášali si so sebou zážitok prevyšujúci každú únavu či nedostatok pohodlia. To, že človek je schopný pre niekoľko chvíľ výnimočného okamihu obetovať nesmierne veľa, môžeme pozorovať aj v iných rozmeroch života okolo seba. V mysli sa mi vynárajú obrazy športovcov, ktorí vynakladajú dlhotrvajúce tréningové úsilie, nemalé finančné prostriedky, neraz odlúčenie od rodiny a sú schopní znášať mnohé obmedzenia kvôli niekoľkým momentom, keď sa postavia na stupne víťazov. Možno do éteru zaznie nahlas ich meno, ale už o niekoľko chvíľ bude svet venovať pozornosť iným víťazom... a toľko tomu obetovali. A navyše, víťaz vždy môže byť iba jeden. Chvíle a okamihy, kedy my vnímame a prežívame slávnostné Alleluja, nemožno naplno porovnávať so spomenutými obrazmi, ale predsa niečo je tam podobné: výnimočnosť a jedinečnosť. Sme ešte schopní dnes takto vnímať Kristovo vzkriesenie? Vždy bolo označované ako vrchol a stredobod našej viery a zároveň pevný základ, na ktorom stojí všetko ostatné. To inak ani nemôže byť. Všetko je sústredené na túto chvíľu. Sme schopní to takto prežívať? Dnešný netrpezlivý a uponáhľaný životný štýl, kde nieto času takmer na nič súce a hodnotné, paradoxne v iných súvislostiach priam natíska ľuďom všakovaké zážitky. Svet reklám je v mnohých obmenách zahlcovaný vtieravým naliehaním: to musíte zažiť a za zážitky pritom ponúkajú nezmysly a trápnosti. Všetci potrebujeme počuť slovo nádeje Cirkev pre svojich veriacich už dlhodobo ponúka aspoň štyridsaťdňový priestor na to, aby sme koľko-toľko obetovali zo sveta svojej všednosti a dokázali si trocha uvedomiť význam a výnimočnosť veľkonočných udalostí. Neznamená robiť z Kristovho vzkriesenia nasilu emotívny a strhujúci zážitok. Boh nepotrebuje na seba upútať pozornosť ako 18 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

DUCHOVNÁ OBNOVA niekto túžiaci po sláve. Úlohou predovšetkým nás kňazov je aj dnes predstaviť túto epochálnu udalosť autenticky a zároveň príťažlivo. No bez namýšľania si, že pre naše múdre a kvetnaté reči dakto uverí. Kristovo zmŕtvychvstanie má silu samo v sebe, ale so všetkou vážnosťou sme vyzývaní o ňom hovoriť aj dnes. Pokorne, ale jednoznačne. Dobre vieme, ako prijali slová sv. Pavla Aténčania na Areopágu a napriek tomu nikdy neprestal o večnom živote a vzkriesení hovoriť. Bolo by zrejme užitočné a pre svet ľudského ducha potrebné znova objaviť skutočnú hodnotu a nefalšovaný zážitok z Kristovho zmŕtvych vstania. Práve jeho mysterióznosť nemusí byť príliš vzdialená dnešnému človeku, ktorý je a možno to postaviť na serióznom poznaní, unavený materializmom a požívačnosťou všetkého, čo ponúka tento svet vnímaný iba cez hmotu. Máme dnes ešte silu a schopnosti takto ľudom predstaviť Kristovo vzkriesenie a tieto okamihy prežívať ako niečo fascinujúce a výnimočné? Neviem, či dnes človek dokáže prežívať čistú a neskalenú radosť zo života, veď toľko skazeností mu ju zastiera. Práve to nás však pozýva jednoznač ne o nej hovoriť a k nej nabádať. Veľkonočné udalosti určite majú najväčšiu šancu byť tými, ktoré prinavracajú človeku radosť zo života a nádej na víťazstvo nad všetkým, čo nás nivočí a zotročuje a tým je zlo a hriech. Šancu musí mať každý. Pravda je taká, že všetci potrebujeme počuť slovo nádeje. Veľkonočná zvesť je v každom prípade slovom nesmiernej nádeje nádeje na opravdivý život a vzkriesenie. Radosť, ktorú svet dať nemôže Pohľad na prebúdzajúci sa život okolo nás nám ponúka aj iné. Niekomu ako symbol nádeje na nový život stačia čokoládové zajačiky či kuriatka povedľa veľkonočných kraslíc alebo kozliatka a jahniatka pasúce sa na novej umelo-zelenej tráve. Určite aj v týchto obrazoch nemožno nevidieť túžbu po novom živote, ale aký je to nesmierny nepomer k skutočnosti Kristovho prázdneho hrobu. Modernou rečou povedané Ježišovo vzkriesenie je úplne iný level. A ten je evidentný aj v tom, že k jeho víťazstvu sa nepochybne ide cestou kríža. Svet ťažko prijíma takéto víťazstvá, a práve preto ony charakterizujú všemohúceho Boha a nie tento pominuteľný svet. Daj Bože, aby tohtoročná Veľká noc bola pre nás všetkých bez rozdielu novou nádejou, a dokázali sme ju prežívať s úprimnou a neskrývanou radosťou, ktorú svet dať nemôže, ale môže ju obdivovať tak, ako kedysi u prvých kresťanov. Autor pôsobí ako farár v Staškove. 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA Nádej na víťazstvo nad všetkým, čo nás nivočí... 19

Vzhliadni, Pane, milosťou svojou na naše kráľovstvo. A nevydaj, čo je naše, cudzím. A neoddaj nás v korisť národom pohanským. Skrze Krista, Pána nášho, ktorý kraľuje s Otcom i Svätým Duchom. Beáta Jarošová, Foto Miroslav Jaroš Beáta Jarošová, Foto Miroslav Jaroš A neoddaj nás v korisť zvykov pohanských... 20 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

národná púť ROZHOVOR v ríme Táto púť bola v mnohom výnimočná. Pre mňa sa ňou však ako vnútorná niť vinula úvaha, že za tých 1150 rokov sa toho zase tak veľa nezmenilo je to o tých istých svätých mužoch, pre ktorých nebolo dôležité, čo chcú oni, ale čo od nich žiada Boh... Národnú púť Slovákov v Ríme pri príležitosti Roku sv. Cyrila a Metoda vyhlásila koncom februára Konferencia biskupov Slovenska. Pre nás, pútnikov zo Žilinskej diecézy, diecézy zasvätenej solúnskym bratom, mala osobitnú dôležitosť. Do Ríma sa vybrali stovky Slovákov za celkom výnimočných okolností nečakane ohlásil svoju rezignáciu dnes už emeritný pápež Benedikt XVI. Večné mesto žilo rozlúčkou s odchádzajúcim Svätým Otcom a okrem tých slovenských pojalo v príjemnom predjarí desaťtisíce pútnikov z celého sveta. Dar Po noci strávenej v polosede v autobuse sme sa zastavili na odpočívadle pár kilometrov pred Rímom. Nemala som jasnú predstavu, ako zvládnem tento deň. Obdivovala som statočné pútničky v rokoch od Čadce, Žiliny, Považskej, Púchova... Keď som sa jednej zdôverila, hneď ma usmernila slovami: Oni išli do Ríma asi dva mesiace a pešo... Skupiny pútnikov absolvovali každá svoj program, no počas púte sme sa všetci stretali pri spoločnom slávení svätej omše v chrámoch výnimočne spojených s našimi vierozvestcami. A tak ako pútnici pred tisíc rokmi aj my sme si mohli opláchnuť tvár a umyť sa pri fontáne uprostred átria pred Bazilikou sv. Klimenta jedného z najvýznamnejších slovanských pútnických miest - tu sa nachádza hrob sv. Cyrila. Únava bola zrazu preč. Tu medzi múrmi s nádhernými mozaikami a freskami ticho svedčiacimi o prvých storočiach kresťanstva nezostávalo nič iné len sa poďakovať Bohu za príčinu nášho kresťanského bytia - za dar viery. Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober v Bazilike sv. Klimenta v Ríme podčiarkol, že sv. Cyril a Metod žili úprimný vzťah k Bohu a zachovali si vždy čisté srdce. Žiaci odsledovali predovšetkým skutky, ktoré konali ich živé vzory... Všímali si ich postoje a rozhodnutia a s odstupom času zhodnotili aj pozitívne dôsledky ich skutkov, či prínos pre celú vtedajšiu spoločnosť. Dnes je nám preto viac ako jasné, že slovo samo o sebe nestačí a že k upevňovaniu viery je potrebné aj svedectvo skutkov. To je tá najlepšia škola, ktorú môže dostať žiak od svojho učiteľa... pripomenul otec arcibiskup a poukázal na hroznú vec, ktorá sa môže stať každému veriacemu človekovi: rozpor medzi slovom a skutkom, medzi perami a srdcom. Pane, čo odo mňa chceš? Druhý deň patril Benediktovi XVI. Pozeral na nás z ďakovných bilboardov, ktorými bol Rím oblepený, kolportéri ponúkali špeciálne vydania svojich periodík s osobitnými prílohami venovanými Svätému Otcovi. Od rána do Vatikánu prúdili davy pútnikov... Za osem rokov pontifikátu sa mu prišlo poďakovať okolo stopäťdesiattisíc veriacich. Bol dojatý. A napriek tomu, že mi bol vzdialený vari tristo metrov, aj veľmi blízky. I pápež môže byť unavený, nemať kúsok súkromia, mať pocit, že Pán spí... Vyjadril sa však, že vždy ho sprevádzala istota, že Cirkev žije z Božieho slova a spomenul si ako pred ôsmimi rokmi prijal Petrov úrad. V tej chvíli, ako som už viac krát pripomenul, v mojom srdci zazneli slová:,pane, čo odo mňa chceš? Dávaš mi na plecia ťažké bremeno, ale ak toto odo mňa žiadaš, na tvoje slovo spustím siete v istote, že ty ma povedieš i so všetkými mojimi slabosťami. Po ôsmich rokoch môžem povedať, že Pán ma viedol, bol pri mne, denne som mohol vnímať jeho prítomnosť. Na tomto úseku cesty Cirkvi boli chvíle radosti a svetla, ale i momenty neľahké. Cítil som sa ako sv. Peter s apoštolmi v loďke na Galilejskom jazere. Pán nám daroval mnohé slnečné dni a jemný vánok, dni hojného rybolovu. Boli i chvíle, keď sa voda dvíhala a dul protivietor - ako počas celých dejín Cirkvi - a zdalo sa, že Pán spí. Vždy som však vedel, že Pán je v tej loďke prítomný, vždy som vedel, že loďka Cirkvi nie je moja, nie je naša, ale jeho. A Pán nedovolí, aby sa potopila. On je jej vodcom, isteže aj prostredníctvom ľudí, ktorých si vybral, pretože tak chcel. Toto bola a je istota, ktorú nič nemôže zatieniť. Kvôli tomu je dnes moje srdce plné vďačnosti Bohu, pretože celej jeho Cirkvi a ani mne nikdy nechýbala jeho útecha, svetlo a láska... 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 21

Popoludní sa opäť slovenskí pútnici stretli na svätej omši - v Bazilike sv. Petra. Celebroval ju emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Jozef Tomko za účasti prezidenta SR Ivana Gašparoviča. V slávnostnom sprievode za výnimočného spevu košického Zboru sv. Cecílie kráčalo asi dvesto kňazov. Istá návštevníčka baziliky, ktorá zostala na sv. omši, sa jedného z pútnikov pošepky spýtala: How many Catholics in Slovakia? Zažartovali sme, že ktovie, či to nie je všetko, čo tu vidí, ale po slovensky, čo budeme vynášať z kuchyne, ako je to o sedemdesiatich percentách obyvateľstva hlásiacich sa ku katolíckej viere. Otec kardinál sa v homílii pristavil nad otázkou, čo je vlastne to naše dedičstvo otcov? Veď misia sv. Cyrila a Metoda u nás bola pomerne krátka. Začala sa roku 863 ich príchodom na Veľkú Moravu a skončila sa smrťou sv. Metoda roku 885 a vyhnaním Gorazda a Metodových učeníkov... Podľa Metodovho žitia na Veľkej Morave už pred príchodom našich apoštolov pôsobili učitelia viery z Vlách i z Grécka a z Nemecka, teda prví misionári. Ich misionárske pokusy sa však stretli s malým úspechom pre neznalosť reči ľudu. Chýbala im teda vlastnosť, ktorá sa dnes považuje za veľmi dôležitú pre misijnú činnosť, a to je vtelenie sa evanjelia do kultúry ľudu, to značí do jeho zvykov, reči, literatúry a kultúry vôbec. Je to metóda, ako pretvoriť pohanské mravy na kresťanské, ktorú dnes voláme inkulturáciou. Túto cestu však vedeli už pred jedenástimi storočiami výborne použiť Cyril a Metod... Kľúčom k ich misijnému úspechu bola znalosť reči našich predkov, ale obsahom ich hlásania bola viera. A prečo považujeme vieru za taký cenný poklad? Viera nám dáva svetlo, ale aj silu. Viera je teda aj o človeku a pre človeka. Rozširuje a prehlbuje pohľad na život a na základné ľudské problémy. Je osožná, najmä keď sa treba vyrovnať s utrpením, nešťastím a krížom. Koľko sily môže dodať pohľad na trpiaceho Krista! Po skončení svätej omše by sme ešte dlho počúvali košických spevákov, ale usporiadatelia boli neúpros 22 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

národná púť ROZHOVOR v ríme ní. U Benedikta XVI. sa svietilo a pod jeho oknami sa zhromaždili veriaci, aby sa s ním modlili počas jeho posledných chvíľ strávených v pápežskom byte. Ako logický záver celého dňa predo mnou, asi ako pred mnohými, vyvstala otázka: Pane, čo odo mňa chceš? Modlitba za vlasť Slovenskí pútnici ukončili trojdňové putovanie vo Večnom meste v Bazilike Santa Maria Maggiore. Pre nás zo Žilinskej diecézy mala táto svätá omša osobitnú výnimočnosť. Na pápežskom oltári, kde sv. Cyril a Metod obetovali staroslovienske bohoslužobné knihy, slávil svätú omšu náš otec biskup Tomáš. Cyril Vasiľ pripomenul starú modlitbu za vlasť, ktorú naši vierozvestcovia naučili našich predkov. Aj dnes by sme sa mali modliť, a prosíme o váš príhovor, svätí Cyril a Metod, aby sme sa v našej vlasti nestali korisťou národov, alebo ešte skôr zvykov pohanských... To dnes neznamená obávať sa vpádu akýchsi hunských hord novodobé pohanstvo sa dnes šíri oveľa záludnejšie - vo forme morálneho relativizmu, pod heslom falošne chápanej slobody, či bezbrehej tolerancie, ktorá označuje za netolerantného toho, kto svoj názor opiera o pravdu evanjelia a nebojí sa to povedať nahlas. Novodobé pohanstvo, odmietajúc kresťanský hodnotový systém, sa prejavuje aj vo forme do extrému hnanej politickej korektnosti, ktorá foto peter švec Bežne tu smie sv. omšu slúžiť len pápež alebo ním poverený kardinál. Toto privilégium sa Mons. Galisovi dostalo práve pri príležitosti národnej púte a z dôvodu, že je biskupom diecézy zasvätenej solúnskym bratom. V homílii sa však sekretár Kongregácie pre východné cirkvi arcibiskup Cyril Vasiľ neprihovoril pútnikom, ale oslávencom svätým Cyrilovi a Metodovi. Jeho kázeň sa zmenila na úprimnú modlitbu. Vy ste nikdy nezaváhali v láske k Pánovi a v obetavej láske k tým národom, ku ktorým ste boli poslaní ohlasovať evanjelium. Z našej strany však úcta voči vám i inšpirácia sa vaším príkladom boli často nedostatočné, poznačené mnohými našimi chybami osobnými i historickými, našou pyšnou nevedomosťou, našou slabošskou zakomplexovanosťou a neochotou ceniť si dobro - a toto musíme priznať aj pri púti, ktorú sme nazvali národnou... Kvôli Kristovi ste sa zriekli nielen kariéry, bohatstva, ale i svojej rodiny a domoviny... vaše účinkovanie vystavené útokom neprajníkov - a to ani nie tak od pohanov, ako z radov tých, ktorí mali byť vašimi bratmi vo viere, z radov latinského duchovenstva... povyšujúc sa na roveň zákona zakazuje zlo označiť ako zlo... Cítila som Boží pokoj a verím, že ho donesiem aj domov, vyjadrilo sa mladé dievča po svätej omši. Bol čas sa vrátiť... 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 23

dvojstranu pripravila Barbora Birnerová Fotohádanka Milé deti, tieto krásne pierka stratil jeden zvláštny operenec. Vedeli by ste ktorý? Ak nie, nič sa nedeje. Odpoveď je ukrytá v príbehu O mame kvočke a zvláštnych pipiatkach... -r- Foto ETSY Hľadá sa večka II. Milí malí bádatelia, aj dnes sa s lupou v ruke vyberieme po stopách kráľovstva Nebeského. Prišla už jar, slniečko trochu viac hreje, kvitnú prvé kvietky, vtáčiky sedia na vajíčkach... Dvory a gazdovstvá sú zrazu posiate malými žltučkými vtáčatkami a odvšadiaľ sa ozýva ich jarné pípanie. Husi majú húsatká, kačky káčatká a sliepky... kuriatka. Taká sliepočka je veľmi trpezlivá mamina. Najprv sedí 3 týždne na vajíčkach, a keď sa kuriatka konečne vyliahnu, vodí ich asi 7 týždňov sem a tam, aby im ukázala ich životný priestor. Celý ten čas sa kuriatka snažia napodobňovať mamine vyberané správanie a zapamätať si základné kuracie pravidlá. Pri hroziacom nebezpečenstve, chlade či daždi, ktorý ich veľmi znepokojuje, ich kvočka schová pod svoje krídla do teplučkého peria. Tam sa celkom upokoja a cítia sa v bezpečí. Aj my sa môžeme v nepríjemnej situácii upokojiť v láskavom objatí rodičov. Ale o čo krajšie je ešte, keď sa cítime akoby v objatí nášho nebeského Ocka. Lebo On nás má veľmi rád a s ním sme v bezpečí. Takýto pocit pekne vyjadruje aj žalmista: Lebo sa k Tebe utiekam, Bože, v tieni tvojich krídel nachodím útočište, kým sa nepominú nástrahy. (Ž 57, 2b) Ak chcete, vyrobíme si sliepočku s kuriatkami, ktoré sa k mamine pripínajú štipcom na bielizeň. Najprv sa vám však priamo pred očami vyliahnu z vajíčka... POSTUP na sliepočku potrebujete tvrdý papier, ktorý buď vyfarbíte nahnedo, alebo naň nalepíte farebný papier. Nakreslite si naň obrys sliepočky a vystrihnite. Nalepte očko, zobáčik a hrebienok. Zo zvyšku hnedého papiera vystrihnite 2 krídelká a pripnite ich ku sliepočke špeciálnou frčkou, patentkou či kancelárskou spinkou tak, aby nimi sliepočka mohla hýbať. Každé krídelko treba pripnúť z jednej strany jej chrbátika. na kuriatka treba biely a žlto sfarbený tvrdý papier. Nakreslite obrys vajíčka (rovnako veľkého) na biely i žltý papier. Zo žltého vzniknú malé kuriatka, ktorým dokreslite tváričku a krídelká, príp. nalepíte čiapku zo škrupinky. Na jednu stranu štipca nalepte biele vajíčko, na druhú zasa žltučké kuriatko. Oba tvary sa musia prekrývať, aby nebolo vidieť zozadu vajíčka kuriatko a naopak. Lepšie je použiť drevený štipec, aby na ňom držalo lepidlo na papier. Rovnaký postup opakujte pri výrobe viacerých vajíčok/kuriatok. Kuriatka pripneme na kvočku a dielko je hotové. Ak nám vašu sliepočku s kuriatkami odfotíte a pošlete do redakcie, najvydarenejšie dielka radi odmeníme. 1 2 3 4 24 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

detský kútik príbeh O mame kvočke a zvláštnych pipiatkach Foto Skvelý domov Na jednom gazdovstve neďaleko Žiliny chovajú veľa rôznych druhov hydiny. Na jar o takomto čase zvykne byť dvor gazdovstva posiaty malými žltými pipiatkami. Poslušne v rade za sebou kráčajú za svojimi maminkami kačkami, húskami alebo sliepočkami. Keď však dvor navštívite v lete po niekoľkých mesiacoch, stretnete už mladé samostatné vtáčatá, ktoré sa podobajú na svojich rodičov, len sú menšie. Kráčajú si hrdo po dvore, lebo sú už akože veľké. Keď sme sa zastavili na gazdovskom dvore v lete pred dvoma rokmi, stala sa nám zaujímavá príhoda. Prechádzajúc dvorom, našli sme na zemi medzi slepačími hnedými pierkami jedno neobyčajne krásne - bodkované. Hnedé pierko s bielymi bodkami, ale takými výraznými a pravidelnými, ako mávajú iba mamičky na blúzkach alebo dievčatá na mašliach vo vrkôčikoch. Kde sa tu medzi sliepkami vzalo také zvláštne pierko? Za tým môže byť iba dokonalý Stvoriteľ. No zvedavosť nám nedala a tak sme sa opýtali domácej panej na pôvod pierka. Ochotne nám prezradila, že patrí perlovým sliepočkám, ktoré by radi chovali aj u nich vaše práce Iste uznáte, že tieto ovečky sa naozaj podarili. Podľa návodu z minulého čísla ich vytvorili Samko Buchta s mamičkou Mirkou z Krásna nad Kysucou. na dvore. Že perličky sú také polodivé vtáky, ktoré radi lietajú a kladú vajíčka zásadne do vysokej trávy a krovia vo voľnej prírode. Mláďatká sa vyliahnu a nasledujú mamu rovnako ako iné pipiatka, ale keď sa cítia ohrozené, rozpŕchnu sa na všetky strany. Každé potom čuší schované inde vo vysokej tráve tak dlho, pokiaľ nepominie nebezpečenstvo. Keď perlička kvočka vydá signál, vrátia sa k nej, ale medzitým sa v mokrej tráve tie najmenšie môžu podchladiť a zahynúť. Teta z gazdovstva nám ďalej povedala, že oni tiež našli v tráve pri lese perličie vajíčka, no niektoré z nich dali vysedieť ich domácej kvočke. A tá perlíčatá nielenže vysedela, ale sa ich snaží naučiť aj správnym kuracím mravom. A naozaj. Až teraz sme si všimli pri plote kráčať hnedastú mamu kvočku, za ktorou cupitali štyri malé bodkované perličky. Poslušne po nej opakovali, no zjavne sliepočka nebola ešte celkom spokojná. Jej pravidlá bolo ešte treba trochu precvičiť, a tak ochotne venovala svojim adoptívnym potomkom o dva mesiace viac času než bežne iným kuriatkam. Ostatné kury na dvore už dávno svojim deťom prestali venovať pozornosť, táto sa však o svojich adoptívnych potomkov trpezlivo starala vyše troch mesiacov. Potrebovala ich predsa naučiť, aby sa veľmi nesnažili lietať a utekať v nebezpečenstve preč, ale aby sa radšej pekne túlili pod jej krídelká. No povedzte deti, nie sme my ľudia niekedy tiež ako také polodivé vtáčatá a neutekáme pri problémoch od Boha preč? Veru, niekedy aj áno. A pritom sa stačí v modlitbe k Pánovi pritúliť. Pán Ježiš v evanjeliu tiež o tom hovorí: Koľko ráz som chcel zhromaždiť svoje dietky ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. (Mt 23,37b). Ovečky sa podarili aj Terezke, Šimonkovi a Peťkovi Dusovcom zo Žiliny. Fotohádanka: Správna odpoveď: králik domáci, ale uznali sme aj odpoveď zajko. Výhru získavajú: Lujza Kubalová, Varín, Dominik a Lucia Skladaní, Podhorie. Doplňovačka: Pán je moje svetlo a moja spása. Koho sa mám báť? Pán je ochranca môjho života. Pred kým sa mám strachovať? Výhru získavajú: Eva Durajová, Zákopčie a Janka Rybáriková, Rajec, ktorá nám poslala do redakcie aj takúto peknú ovečku, lebo sa jej veľmi páčil minulý príbeh o ukradnutých ovečkách. Správne odpovede pošlite na adresu: Žilinská diecéza, Jána Kalinčiaka 1, 010 01 Žilina alebo e-mailom: nasadieceza@gmail.com. Nezabudni napísať svoju adresu a koľko máš rokov. Do predmetu, alebo na obálku napíšte DETSKÝ KÚTIK. Celé stádo ovečiek vyrobili deti s mamičkami v Klubovni Sloník pri Farskom kostole Sedembolestnej Panny Márie na Vlčincoch. 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 25

Beáta Jarošová, Foto Miroslav Jaroš František Trstenský: Keď Boha nazývame Otcom, máme konať ako Božie deti... Keď sa katechumeni pripravovali na prijatie krstu, dostávali túto modlitbu osobitným obradom ešte pred krstom. Boh Otec ju dal Synovi Ježišovi Kristovi a On ju odovzdal nám Otčenáš. Práve modlitba Pána znela v prvých momentoch pontifikátu Svätého Otca Františka z Námestia sv. Petra a zaoberali sa ňou počas pôstnej duchovnej obnovy aj veriaci v Bytčici pod vedením vzácneho hosťa biblistu Františka Trstenského. Boh nie je automat Prvý deň duchovnej obnovy v Bytčici predstavoval akýsi úvod. Docent Trstenský priblížil dôležité okolnosti modlitby a charakterizoval základné typy kresťanských modlitieb. Podčiarkol, že sa nestačí modliť, len keď to potrebujeme lebo nie sme skutočnými priateľmi, ak vyhľadávame priateľa, iba ak ho potrebujeme. Otázkou je, či je Boh mojím priateľom. Vyhľadávam ho len vtedy, keď niečo potrebujem? pýta sa otec František. Modliť sa podľa neho treba každý deň ráno, večer, pred a po jedle a v situáciách, ktoré vyžadujú vážne rozhodnutie. To, či bude naša modlitba vypočutá, nezáleží od množstva slov, od sľubov, ktoré sme do modlitby vložili, ale 26 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

od úprimnosti a vrúcnosti nášho srdca, s ktorým modlitbu prednášame. Inými slovami od úmyslu, s ktorým sa modlím. Prečo sa modlíš? Lebo niečo potrebuješ? Lebo máš strach pred písomkou? Lebo už všade inde si hľadal pomoc a teraz to skúšaš aj u Boha... Nepredkladajme mu prosby, ktorými ho ponižujeme... Pozerajme na svätých ako na vzory modlitby Abrahám, Mojžiš, Mária, Ježiš... Keď vyslovujeme v modlitbe nejakú prosbu, majú ju sprevádzať dva naše postoje: Istota, že naša modlitba bude vypočutá a bezvýhradná dôvera, že nebude vypočutá podľa našich predstáv. Boh nie je automat. Spôsob, ako vypočuje modlitbu, ponechajme na neho... pripomína F. Trstenský. Na otázku, či má zmysel modliť sa, aj keď sa nám nechce, prítomných povzbudil slovami: Áno, lebo už aj naša túžba a úsilie je modlitbou. Modlitba nie sú len slová, ale náš postoj, s ktorým prichádzame k Bohu. On vidí našu námahu aj sebazaprenie, ktoré do toho vkladáme. Najdôležitejšou vlastnosťou modlitby je vernosť v modlitbe, teda jej pravidelnosť, neustálosť. Kvapka vyhĺbi jamku v tvrdom kameni nie silou, ale pravidelnosťou. Prekonajme znechutenie! Aké kresťanské modlitby poznáme? 1. Velebenie - Je odpoveď na Božie dary, máme si navzájom žehnať, zvolávať Božie požehnanie. Nech ťa Pán Boh požehná! 2. Klaňanie Je uznanie Božej veľkosti, uznanie vlastnej ohraničenosti, Boh je veľký a my malí. Dnes však chceme vytlačiť Boha a postaviť namiesto neho seba. Chceme spoločnosť bez Boha. Prečo by som sa mal niekomu klaňať? Kto sa klania Bohu, ten sa môže skutočne modliť. 3. Prosebná modlitba Boh nepotrebuje naše prosby, on vie, čo potrebujeme. Prečo potom máme prosiť? Lebo ten, kto neprosí a nechce prosiť, uzatvára sa do seba. Obracať sa na Boha v prosebnej modlitbe znamená uznávať, že od neho závisíme. 4. Modlitba príhovoru Oslobodzuje nás od egoizmu, učí nás solidarite a spoločenstvu a vzájomnej pomoci. Modlime sa za to, čo vidíme v TV aj za nepriateľov. Oslobodzuje to naše srdce. 5. Vďakyvzdanie Slovo eucharistia znamená Vďakyvzdanie, oslava Boha. Tu môžeme začleniť aj modlitby chvály. Chválime Boha nie za dary, ale pre neho samotného. Rozumiem svojej viere? Otčenáš - vzor každej modlitby Ďalší deň pokračovala duchovná obnova prednáškou o modlitbe Pána. Ako sa vyjadril exercitátor, je to modlitba, ktorá charakterizuje kresťanov. Je to modlitba tých, ktorí sa rozhodli nasledovať Ježiša Krista a každý, kto vyslovuje túto modlitbu, zapája sa do tohto rozhodnutia byť a žiť ako jeho učeník. Otčenáš sa nám vo Sv. písme zachoval na dvoch miestach. V Matúšovom evanjeliu v 6. kapitole, je to Ježišova reč na hore... Verzia z Matúšovho evanjelia je tá, ktorú používame aj dnes. Modlitba Pána je tu uvedená spolu s príkladom pôstu a almužnou. Kresťania totiž nie sú jediní vo svete, čo sa modlia, dávajú almužnu a postia sa. Ježiš však uvádza znaky, ktoré ich majú odlišovať od ostatných. Znamená to, že po upozornení, ako sa nemodliť, prichádza modlitba Otčenáš ako vzor každej modlitby. V Lukášovom evanjeliu sa Otčenáš nachádza v 11. kapitole, kde učeníci priamo žiadajú Ježiša, aby ich naučil modliť sa. Niekto môže namietať, či je možné sa naučiť modliť. Veď modlitba má byť niečím spontánnym, vychádzajúcim zo srdca, nie naučeným... Táto prosba učeníkov vychádza z ich poznania, z dôvery a presvedčenia, že Ježiš je Boží Syn a pozná, čo je Bohu milé aby sme ho prosili. A tak ich učí novú modlitbu, ktorú dovtedy nepoznali... Slová, ktoré sme dostali od Boha Známy biblista však upozorňuje, že Otčenáš je zároveň modlitbou, pri ktorej nám asi najviac hrozí, že sa stane len mechanickým recitovaním bez premýšľania, aké vážne slová v nej vlastne hovoríme. Vzácnosť tejto modlitby podľa neho krásne vyjadril Sv. Cyprián slovami: Keď sa modlíme Otčenáš, modlíme sa k Bohu slovami, ktoré sme dostali od Boha. Je teda modlitbou, ktorá je biblická. Obsahuje výrazy hlboko biblické: nebesia, Božia vôľa, posvätiť, Božie kráľovstvo, odpustenie, ochrana pred Zlým. Svätý Tomáš Akvinský o Otčenáši hovorí, že je vzorom ostatných modlitieb, lebo spĺňa päť dokonalostí, ktoré má mať každá modlitba, pretože je: istá (teda vyplýva z viery), správna (treba sa modliť za veci, ktoré sú potrebné), usporiadaná (zachováva poriadok v prosbách: najprv predkladá večné veci a potom pozemské), nábožná (nehovorí veľa ako pohania, nábožnosť pramení z lásky k Bohu a blížnemu. Láska k Bohu je zhrnutá v oslovení Otče náš, láska k blížnemu, keď sa modlíme za všetkých) a pokorná (skutočná pokora spočíva v tom, že už nič nie je zásluhou našich síl, ale všetko si vyprosíme od Boha, ktorý je Všemohúci)... vysvetľuje F. Trstenský. 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 27

Kristus je náš majster modlitby... Modlitba plná zvláštností Následne F. Trstenský predstavil zvláštnosti, ktoré modlitba Pána predstavuje. Otčenáš je čisto prosebná modlitba: prečo neobsahuje chválu? Nemáme vari chváliť Boha? Otčenáš je výkrikom veriaceho k svojmu Otcovi, uvádza docent Trstenský a dodáva, že ide zároveň o mimoriadne krátku modlitbu - má 49 slov. Odpoveďou sú okolnosti, v ktorých Ježiš naučil svojich učeníkov túto modlitbu. Povedali sme, že to bolo v jeho reči na hore, pri ktorej hovorí:,keď sa modlíte, nehovorte veľa ako pohania. Myslia si, že budú vypočutí pre svoju mnohovravnosť. Nenapodobňujte ich, veď váš Otec vie, čo potrebujete, prv, ako ste ho prosili. (Mt 6,7-8) Otčenáš je podľa biblistu zvláštny i tým, že ide k podstate veci. Iné modlitby poznali postupné približovanie sa k Bohu, ako keď ide poddaný cez viaceré sály, až kým sa dostane pred tvár kráľa a ešte aj tam musí voliť správne slová a hovoriť, len keď mu dá kráľ pokyn. Jediné oslovenie, ktoré máme v modlitbe Pána, je oslovenie Otče, resp. Otče náš, čím sa naznačuje atmosféra rodiny, nie strachu. Je to modlitba pre kresťanov, ktorí tvoria novú rodinu, obracajúcu sa na Boha ako na Otca. V modlitbe Pána na prvom mieste sú najskôr Božie záujmy. Otčenáš, má jasne rozlíšiteľné dve časti. Prvá obsahuje tri prosby, ktoré sú,ty - tvoje, druhú tvoria štyri prosby, ktoré sú,my nás, naše.,hľadajte teda naj prv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše. (Mt. 6,33) Kto prijme Božie záujmy za svoje, o toho sa aj Boh bude starať, vysvetľuje F. Trstenský a upozorňuje aj na zvláštnu formuláciu prvých troch prosieb, bežne nehovoríme: posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja... Prečo nehovoríme, Otče, posväť svoje meno, uskutočňuj svoju vôľu... Všimnime si, že tie prvé tri prvky sú otvorené a umožňujú doplniť Boha, ale aj človeka. Boh má posvätiť, Boh má priviesť Božie kráľovstvo, ale zároveň, má sa o to usilovať aj učeník. Boh preberá iniciatívu, ale rešpektuje slobodu človeka a nechce nič robiť, keď nenájde človeka, ktorý jeho vôľu uskutoční a vytvorí priestor, aby mohol konať... Osmeľujeme sa povedať... Pri sv. omši je modlitba Otčenáš umiestnená pred sv. prijímaním. Vo výzve kňaza sa hovorí: Na príkaz nášho Spasiteľa a podľa jeho božského učenia osmeľujeme sa povedať... Podľa Františka Trstenského, keď sa modlíme Otčenáš, niekedy zabúdame, aké privilégium sa nám dostáva. Krstom sme sa stali adoptívnymi synmi a dcérami Boha a smieme ho nazývať Otcom. Keď Boha nazývame Otcom, máme konať ako Božie deti. Katechizmus katolíckej Cirkvi uvádza výrok sv. Jána Zlatoústeho:,Nemôže láskavého Boha volať Otcom, kto má neústupčivé a nevľúdne srdce: nemá totiž známky láskavosti, ktoré má nebeský Otec... (KKC 2784) Doc. ThDr. PaedDr. SSLic. František Trstenský, PhD. (13. 3. 1973) prednáša Nový zákon a biblickú gréčtinu na Katolíckej univerzite v Ružomberku a Teologickom inštitúte v Spišskej Kapitule. Pôsobí zároveň ako prodekan Teologickej fakulty KU pre zahraničné vzťahy. K jeho najnovším dielam patrí exegeticko teologická analýza Pavlove listy z väzenia (2012) či Život apoštola Pavla (2011). Na svojom blogu zaujal podnetnými spoločensko-politickými komentármi, ale i nevšedným duchovným cestopisom Izraelský zápisník. 28 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

Nezabudnuté ROZHOVOR svetlo Paulína Krížová, Foto Miroslav Jaroš Don Tocký: Pomáhať don Boscovi, čo sa dá... Celú noc pršalo. Lesom kráčala neveľká skupina rehoľníci, rodina s deťmi i kňazi. Jeden z nich mal so sebou malý cestov ný kufrík, a tak ho využili ako obetný stôl. Tam, neďaleko štátnej hranice, počas svätej omše, sa rozlúčili so Slovenskom. Medzi utečencami bol aj mladý salezián Ján Tocký... Vždy, keď u mňa prepukla nostalgia za domovom, začal som si spievať... Don Ján Tocký sa narodil 30. decembra 1930 v Žiline v rodine so siedmimi deťmi. Pamätá si, keď ešte nestál Saleziánsky dom, ako sa tam s kamarátmi Jurajom Tőrőkom a Ferkom Karlíkom hrali. Vtedy ešte nikto nechyroval, že z nich raz budú kňazi, že jeden sa stane vo svete uznávaným dokumentaristom a druhý bude musieť svoje kňazstvo žiť celé roky tajne... Keď už Saleziánsky dom stál, radi sa tam zahrali futbal, na četníkov... Skaut Janko teda určite radšej, ako by cvičil na eufóniou, hoci ho nadšený asistent, čo viedol miestnu dychovku, don Rafael Černý veľmi pozýval... 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 29

Keďže mladík Ján po čase pocítil povolanie stať sa kňazom, nastúpil po piatich ročníkoch žilinskej reálky do noviciátu v Svätom Beňadiku. Mysleli sme si, že ideme na Sibír Spoločenská situácia sa však začala komplikovať. V septembri 1949 už nedovolili ďalej študovať študentom v šaštínskom gymnáziu. Do Šaštína sa vrátili študenti z pedagogického študentátu z Hodov. Katechéta don Ernest Macák so študijným radcom donom Štefanom Sandtnerom sa nás už dlhšie snažili pripraviť na to, čo príde, a my sme sa rozhodli, že zostaneme verní. Viera bola silnejšia ako strach, spomína don Tocký. Komunisti prišli v noci z 13. na 14. apríla 1950. Nasledovala razia. Už nad ránom začali do Šaštína zvážať rehoľníkov z iných kláštorov. Nás naložili do autobusov a vyviezli. Išli sme už dlho, boli sme hladní a nikto nevedel, kam ideme, mysleli sme si, že nás vezú niekam do Ruska, na Sibír... Podobne ako príslušníci iných reholí, skončili v sústreďovacom kláštore v Podolínci, ktorý zakrátko pripomínal väzenie. Na oknách pribudli mreže a kláštor obohnali ostnatým drôtom. Strážili ho ozbrojenci so psami. Vymohli sme si svätú omšu. Niekedy trvala aj dve hodiny, len aby sme mohli byť spolu a modliť sa, hovorí don Ján. V Podolínci bol asi mesiac, odtiaľ mladších rehoľníkov odviezli na preškolenie. Komunistický režim vnímal katolícku cirkev ako úhlavného nepriateľa. Na jar 1950 nariadil Ústredný výbor KSČ likvidáciu mužských reholí. V rámci Akcie K, dnes známej ako Barbarská noc, v noci z 13. na 14. apríla obsadili kláštory, vysťahovali rehoľníkov a zmocnili sa majetku cirkvi. Akcia podľa údajov Ústavu pamäti národa postihla viac ako 1000 rehoľníkov, 16 rehoľných rádov a zlikvidovala činnosť vo viac ako 90 kláštoroch. KSČ zmarila v krátkom čase všetky kultúrne, duchovné, výchovné a sociálne aktivity rádov a nenašla za ne 40 rokov náhradu. Rehoľníci boli umiestnení v sústreďovacích kláštoroch v Podolínci, Jasove, sv. Beňadiku, Pezinku a Šaštíne. Akciu K sprevádzalo násilie (v niektorých obciach vypukli vzbury), ale aj ničenie a rozkrádanie vzácnych rukopisov, obrazov či obradných predmetov. Nasledovali PTP prápory, nezmyselné školenia, brutálne vyšetrovania, väzenia, uránové bane, internácie... Išiel som budovať republiku! V lete už pracovali na stavbe nosickej priehrady. Vraveli, že vraj nás naučia robiť. Boli trošku prekvapení, keď sme tú ich zástavu práce, ktorú zverili každý týždeň najlepšej brigáde, držali mesiac. Ukázali sme, že to vieme. Aj takto sme oslavovali Pána Boha a cítili sme sa slobodní. Hoci im hovorili, že už nie sú saleziáni, ale súdruhovia, Ján Tocký veľmi túžil doštudovať. Keď sme skončili na stavbe, prihlásil som sa na štúdium. Na druhý deň som bol odvedený na vojnu do PTP prápora na Bory v Plzni. Pracovali sme v kameňolome... Domov sa vrátil pred Vianocami 1950. Odhodlane sa opäť pustil do štúdia. Dokončil sextu a septimu a pripravoval sa na maturitu. S priateľmi Ferkom Karlíkom a Milanom Badžgoňom tajne tlačili v starej tlačiarni pri Rajčianke duchovnú literatúru... Raz, keď boli s chlapcami táboriť, našli náboje. Dali sme ich s donom Lovíškom do vreca a chceli sme ich zakopať. Asi nás niekto videl a udal. Blížili sa maturitné písomky, keď ma zatkli. Tam, kde je dnes oratórium, kde dnes voľný čas trávia mladí, bolo kedysi väzenie... Pochytali a odsúdili ako členov Tisovho pohotovostného oddielu aj všetkých vedúcich oratoriánov v Saleziánskom dome, spomína don Tocký. Prenasledovanie, hrozba väzenia, neistá možnosť študovať prispeli k tomu, že v mladom saleziánovi dozrievala myšlienka z Československa ujsť. Jedného dňa mama Jána Tockého dostala list s dohovorenou správou: Išiel som budovať republiku! Eštébáci ho vraj celý týždeň hľadali po ostravských baniach a hutách... Za ostnatý drôt Mali ísť dvaja spolubratia: on a Ján Mihalec, stolár z Ďurčinej. V Bratislave na stanici ich už čakal akýsi chlapík s Pravdou pod pazuchou bol to ďalší salezián Alfonz Šilhár. Na útek za hranice si aj po rokoch presne spomína: Išli sme celú noc. Bola medzi nami i rodina významného patológa profesora Františka Šubíka (známeho aj v literárnych kruhoch pod pseudonymom Andrej Žarnov). Mal dvoch chlapcov. Nevládali, tak som jedného niesol na chrbte. Zastali sme, až keď sa brieždilo. Tam v lese prítomní kňazi odslúžili svätú omšu ako rozlúčku so Slovenskom. Na druhý deň, keď sa zotmelo, vybrali sme sa smerom k štátnej hranici. Boli sme v kopcoch, a tak, keď hliadky osvecovali okolie, políhali sme si do brázd medzi zemiakmi a nezbadali nás. Len sa dostať cez ostnatý drôt! Nesmeli sme sa ho dotknúť, lebo bol pod prúdom. Komusi sa to však podarilo, nastal výboj. Rýchlo sme sa hodili na zem a v strachu čakali, až keď bolo všade ticho, pokračovali sme. Prišli sme k Morave. Ľudí sa chytila panika a niektorí sa chceli vrátiť. Prevádzač vytiahol z ruksaku nafukovací gumový čln... Prvá sku 30 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

Don Tocký pred cestou do Anglicka Don Tocký príchod medzi utečencov do Ramegnies Chin pina v člne vzala aj lano, ktoré na druhom brehu upevnili, aby sme nemuseli veslovať. Bol som v predposlednej várke, čln sa však zrazu rozhojdal a prevrátili sme sa. Ľudia kričali a prevádzač sa vyhrážal, že ak neprestanú, že ich postrieľa... Napokon sme sa všetci šťastne dostali na breh. Boli sme premočení, uzimení a vonkoncom sme ešte nemali vyhraté. Stále sme boli v ruskej zóne a keby nás chytili, vrátili by nás späť na Slovensko. Až na druhý deň večer sme sa dostali do akejsi rakúskej dedinky, tam nás prichýlili, oddýchli sme si, umyli sme sa a nasadli na vlak do Viedne... Nasledoval utečenecký tábor... Nezabudnuté ROZHOVOR svetlo Posledný mohykán z Ramegnies Chin Na pasy Červeného kríža sa don Tocký so spolubratmi dostali do Talianska. Verona Miláno vzácny Turín, prijali ich ako v rodine. Mohli študovať filozofiu, jazyk, po čase začali pomáhať pri výučbe. Bolo nás veľa utečencov, aby sme boli spolu, mňa poslali na teológiu do Anglicka. Bolo mi veľmi ťažko. Dostavila psychická vyčerpanosť, zdalo sa mi, že ma niekto sleduje, prenasleduje... Potreboval som si oddýchnuť... Ako hovorí don Tocký, zachránil ho misionár Jozef Strečanský. 8. mája 1958 po neho prišiel do Ostendu a odtiaľ ho doviezol do útulku pre mladých chlapcov z východnej Európy v Ramegnies Chin. Dnes je Don Tocký posledný priamy účastník tohto výnimočného misijného diela. Dona Jozefa Strečanského poslali jeho predstavení za misionára pre Slovákov do Belgicka v roku 1952. Ešte v tom istom roku zhromaždil asi 12 mladíkov vo výchovnom stredisku La Marmite v meste Tournai, ktoré zriadila belgická saleziánska provincia ako útulok pre utečencov z východnej Európy. Od začiatku viedol salezián profesor Štefan Fabera. V roku 1954 už počet chlapcov prevyšoval kapacitu priestoru La Marmite, preto don Strečanský dostal pre nich väčší dom v Ramegnies Chin neďaleko Tournai. Tu mu pomáli jeho spolubratia don Augustín Lovíšek, koadjútor Ján Mihalec, don Rafael Černý, don Štefan Škorčík a don Ján Tocký. Činnosť domova skončila v júni roku 1980. Don Jozef Strečanský sa spolu so svojimi spolubratmi za 30 rokov ich misijného pôsobenia v Belgicku postarali približne o 280 chlapcov utečencov, ktorým zabezpečili nielen strechu nad hlavou, jedlo, školu... Bolo toho oveľa viac... V roku 1967 ukončil don Tocký štúdium teológie. Jeho mama mu však na vysviacku 18. marca 1967 do Turína prísť nemohla, komunisti jej neumožnili vycestovať. Bolo mi ťažko, vracia sa do spomienok don Ján. Vždy, keď sa mi cnelo za domovom, začal som si spievať známu slovenskú pesničku Zahučali hory, zahučali lesy... Po prvý raz od emigrácie sa s mamou a súrodencami videli, až keď za ním prišli do Belgicka v roku 1968. Keď domov v Ramegnies Chin skončil činnosť, odišiel don Tocký do Ríma, v Ústave sv. Cyrila a Metoda pracoval ako ekonóm až do pádu železnej opony. S radosťou sa vrátil v roku 1992 na Slovensko, ako hovorí, pomáhať don Boscovi, čo sa dá... Zdroj: Braňo Valko: Misie slovenských saleziánov v Belgicku, filmový dokument. Studio PAJTA 2012 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 31

Beáta Jarošová, Foto Milan Kosec Michal a Zuzana Takáčovci: S Kristom je všetko jednoduchšie... Sú asi najmladšími manželmi, ktorých sme doteraz navštívili a ako viackrát počas rozhovoru podčiarkli, nie sú vraj ničím výnimoční. Uistila som ich, že to už necháme posúdiť čitateľom - Zuzka (34) a Michal (31) Takáčovci zo Skalitého. Zoznámili sa po telefóne. Zuzka vypomáhala v predajni mobilov a Michala zaujala akási akcia. Ako hovorí, telefonovalo sa mu dobre a bol čoraz zvedavejší, s kým vlastne hovoril. Mali spoločných známych z istého spoločenstva a postupne sa začali stretávať. Michalovi bolo hneď zrejmé, že Zuzka je tá pravá. Ona potrebovala trochu viac času. Pán Boh mi hovoril:,toto je tvoj manžel, ale ja som stále niečo namietala, že som staršia a on mladší, že som nízka a on vysoký... Po štyroch rokoch sa 9. septembra 2006 zobrali a dnes sú rodičmi šesťročného Miška a ročnej Elišky. Naše spoločenstvo Priviedol som aj susedku! nadšene zvolal malý Miško a za ruku doviedol Zuzkinu sestru aj susedu v jednom. Zuzka s Michalom žijú totiž v peknom viacgeneračnom dome spolu s mamou, sestrou Monikou a jej rodinou a sestrou Andreou (Zuzka je zo štyroch sestier, Michal z piatich súrodencov). V dome to často býva ako v úli, ale oni sa tešia z toho, že sú spolu. Za dôležitú v rodine pokladám jednotu. U nás je prirodzené, že mi sestra príde pomôcť bez toho, aby som ju o to musela poprosiť, že je mama ochotná nám postrážiť deti, vysvetľuje Zuzka. Za rodinnou pohodou, otvorenosťou a toleranciou je podľa nej ich mama, presnejšie jej veľkorysosť. Videli sme to u mamy, naučila nás odpúšťať si, pomáhať si, spoľahnúť sa jeden na druhého... A ako sa cíti Michal na prižienkoch? Ako požehnaný medzi ženami... znela stručná odpoveď. A to súčasťou rodiny je aj pani suseda Valika, s ktorou majú veľmi pekné vzťahy. Mladí manželia sa zhodujú, že sú členmi vzácneho spoločenstva. Sme to my dvaja a naše deti naša rodina. Rodina je ten základ, odtiaľ vychádzajú riadni ľudia pre spoločnosť... Znie to jednoducho, ale ak uvážime súčasné trendy stierať prirodzené rozdiely medzi mužom a ženou, otcom a mamou, redefinovať pojem partnerstva, manželstva, rodiny... Pozvanie Zuzka a Michal sú svojím manželstvom nadšení. Ako sa vyjadrili, je dobré ešte pred vstupom doň dobre sa spoznať, zveriť si navzájom svoju minulosť, odpustiť si, obetovať Pánu Bohu všetko, čo by mohlo manželstvu v budúcnosti uškodiť. Obaja pripisujú dôležitosť zdr 32 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

Dvaja z jedného ROZHOVOR páru žanlivosti snúbencov... Pán Boh mal v ich vzťahu vždy dôležité miesto, ale ako sa zhodujú, niečo sa zmenilo. Veci sa odkrývali postupne, asi pred dvoma roky som pocítil túžbu nanovo upevniť, prehĺbiť svoju vieru. Pán Boh hovorí cez modlitby a v mojom prípade mi zasiahol do života tak, že sa mi úplne otočili priority. Ak mu to človek umožní, všetko je zrazu oveľa jednoduchšie, hovorí o svojom osobnom obrátení Michal. My kresťania si niekedy myslíme, že ak sa túto modlitbu pomodlím, Pán Boh ma vypočuje a bude všetko tak, ako si želám. Celé roky chodíme do kostola a Pána Boha vlastne vôbec nepoznáme, nemáme s ním žiaden vzťah. Aj ja som sa modlila od rána do večera a bola som sklamaná, že to nefunguje... Pritom stačilo pozvať ho do svojho života, umožniť mu riadiť veci, ako to vidí On. Zrazu je človek svedkom malých veľkých zázrakov, do rodiny príde požehnanie. Pán Boh sa naozaj postará o naštrbené vzťahy aj o prácu či materiálne zabezpečenie... hovorí zas Zuzka. Zrazu človek nemôže nechať vieru zatvorenú v kostole alebo doma na vešiaku v skrini, ale potrebuje ňou žiť v každom okamihu. Raz som kolegyniam v práci povedala, že sme sa doma s mužom za niečo modlili... Boli šokované, bolo to pre ne nepredstaviteľné, jedna z nich sa dokonca vyjadrila, že ona by sa pred svojím mužom hanbila. Vznik Modlitba je súčasťou nášho životného štýlu. 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 33

la zaujímavá debata... V našom prípade hovoriť s Pánom Bohom je kľúčové, lebo od tejto komunikácie sa odvíja aj tá medzi nami, našimi doma, priateľmi... Modlitba je súčasťou nášho životného štýlu. Animátorská škola pomoci... zhodujú sa Takáčovci. Neskrývajú nadšenie zo stretnutí pri Božom slove, modlitbe, prosbách a chválach, zo sviatostného života... Myslím si, že každý kňaz by mal mať takéto spoločenstvo. Naskytne sa mu totiž iný pohľad na manželstvo a my, laici, máme zas možnosť vnímať, čo to znamená byť kňazom... Zuzka s Michalom majú ešte jedno spoločenstvo. Spoločenstvo mladých kresťanov, ktorí sa poznajú dlhší čas, modlia sa spolu, majú medzi sebou aj kňazov... Keď Zdeno Pupík, riaditeľ Inštitútu Communio, hľadal, kto by pomohol pri formácii mladých ľudí v Diecéznej animátorskej škole, obrátil sa práve na vedúceho ich spoločenstva - kňaza Zdenka Mezovského. Sedeli sme tu v obývačke a modlili sme sa za animátorskú školu, aby sme dokázali rozlíšiť, či áno, či nie... Rozhodnutie bolo, že pod vedením otca Karola Valla, zodpovedného za pastoráciu mládeže v našej diecéze, ju pomôžeme rozbehnúť. Veľmi si na ňom ceníme, aký je dôsledný a zodpovedne pristupuje k tomu, čo od neho žiada Pán. Postupne sa začali pridávať ďalší a v súčasnosti už v nej vyučujú jej bývalí absolventi... Snažíme sa mladých formovať, usmerniť, aby rozvíjaním svojich talentov a svojou aktivitou pomáhali vo farnostiach, aby do nich priviedli oživenie, podnietili vznik nových spoločenstiev, pomohli systematickejšie pracovať s mládežou... Mladí dokážu účinne evanjelizovať medzi rovesníkmi a v mnohom môžu byť svojmu kňazovi na 34 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

inzercia Nakresli + pošli = pomôž detskému domovu Také je posolstvo charitatívnej súťaže v kreslení pre deti prvého stupňa základných škôl okresu Čadca. Projekt organizuje a sponzoruje firma Svet okien František Kučák z vďaky za desaťročnú priazeň obyvateľov Kysúc. Deti z 1. až 4. triedy základných škôl nám môžu na tému Kysuce v ročných obdobiach zaslať alebo priniesť osobne svoje kresby a maľby nakreslené ľubovoľnou technikou. Predpísaný formát je A4. Z 13 vybraných kresieb bude zostavený kalendár na rok 2014. Dvanásť diel vyberie porota a obrázok na úvod kalendára verejnosť z väčšieho množstva vhodných kandidátov hlasovaním na stránke www.golias.sk. Kalendár bude od septembra 2013 v predaji a výťažok z predaja pomôže detskému domovu na Kysuciach. Pozývame všetkých na zapojenie sa do projektu, ktorý pomôže deťom a vytvorí jedinečný obraz Kysúc detskými očami. Autorov vybraných diel neminie ocenenie na slávnostnej prezentácii kalendára. Uznanie a vďaka patrí všetkým deťom, ktoré sa zapoja. Cenný je každý zo srdca nakreslený obrázok! Prosíme rodičov, učiteľov, vychovávateľov..., pomôžte deťom zapojiť sa a podporiť Kysucký kalendár, deti - deťom. Verím, že spoločne naštartujeme dobrý projekt, ktorý nebude len na jeden rok, ale stane sa tradíciou. František Kučák s kolektívom firmy Svet okien Ako sa zapojiť: na zadnú stranu obrázku napíš: Meno, adresu, príp. tel. číslo obrázok pošli, alebo doruč osobne na adresu: Svet okien - František Kučák Ľ. Podjavorinskej 2403, 022 01 Čadca Od 1. 4. 2013 do 30. 6. 2013. Každé dieťa môže zaslať ľubovoľný počet obrázkov. ŽREBOVANIE PRE ČITATEĽOV O NÁKUPNÉ POUKÁŽKY bonus Ak vás projekt zaujal, vyjadrite nám podporu krátkou SMS, alebo emailom a zaradíme vás do žrebovania o hodnotné poukážky na nákup cez www.golias.sk, t. č.:0907 876 881, email: frantisekkucak@gmail.sk 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 35

Mária Chlebanová, Foto archív misijných dobrovoľníkov Je to veľký dar, že prišli práve sem Lenka Košová, Martina Reháková a Jozef Balej traja skvelí ľudia pochádzajúci z rôznych kútov našej diecézy, ktorí sa stretli na rómskom sídlisku pri Košiciach. Spoločne trávia rok misijnej služby ako saleziánski misijní dobrovoľníci v pastoračnom stredisku na Luníku IX. Lenka má 23 rokov, pochádza z Lietavskej Lúčky, študovala na gymnáziu v Žiline a keďže ju vždy lákalo učiteľstvo, získala titul bakalára v odbore učiteľstvo geografie a informatiky na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Rozhodovala sa, či študovať ďalej, alebo či naplniť túžbu, ktorú už dlhšie pociťovala pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Nemala som jasný cieľ - kde a komu konkrétne pomáhať, veľmi dlho som to zvažovala v modlitbách, ale aj v kruhu blízkych priateľov, spomína Lenka. Rozhodovanie bolo náročné. Dokrútený mediálny obraz o Luníku IX, negatívny postoj voči Rómom zo strany ľudí naokolo, neatraktívna destinácia tu na Slovensku, 36 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013 žiadna exotika... Aký by som mala dôvod povedať áno? No práve tu ma Boh usvedčil:,túžiš pomáhať biednym. Nie je jedno, kde to budeš robiť? Biedni sú na celom svete, ale ty prehliadaš tých, ktorí sú najbližšie. Povedať áno už potom bolo jednoduché. A tak som sa koncom augusta 2012 zbalila a vyrazila na miesto, ktoré som poznala len z rozprávania a fotografií. Svoj čas venujeme najmä mladým Druhá dobrovoľníčka, Martinka, pochádza z Dubnice nad Váhom. Prečo misie? Moja túžba ísť na misie sa

Svet misií zrodila v poslednom ročníku osemročného cirkevného gymnázia. Spomínam, že sme mali duchovnú obnovu s donom Jozefom Bagom, ktorý sa práve v tom čase vrátil z misie na Ukrajine. Jeho slová sa mi hlboko vryli do srdca. Prípravu na misie som však začala až o 5 rokov neskôr - vďaka jednému veľmi dobrému kamarátovi. Po jej absolvovaní som sa rozhodla zostať na Slovensku, pretože na Luníku som už strávila istý čas cez prázdniny a tiež som sľúbila rodičom, že doštudujem. A tak som tu na Luníku a popritom študujem. Lenka a Maťa asistujú v škole na hodinách náboženstva, v pastoračnom saleziánskom stredisku sa venujú rómskym dievčatám na stretkách, vedú výtvarný krúžok, doučujú matematiku, geografiu, angličtinu, chémiu. Dvakrát do týždňa sa stretávajú s mladými nad 17 rokov. Okrem katechézy sa venujú aj športu a rôznym hrám. Viesť deti a mladých bližšie k Bohu prostredníctvom školskej katechézy, stretiek, rozhovorov, modlitby je hlavnou náplňou ich práce. Svoj čas venujeme hlavne deťom a mladým či už v škole alebo u nás v stredisku a niekedy aj mimo neho, na ulici. Cez deti sa snažíme vytvoriť kontakt aj s rodičmi, pozývať ich na sv. omše či prísť sa pozrieť na akciu, na ktorej vystupuje ich dieťa, dodáva Lenka. Ako pomôcť... Tretí z našich dobrovoľníkov je šesťdesiatnik Jozef Balaj - konštruktér strojný inžinier a vyučený stolár. Je dôchodca a pokojne by mohol tráviť voľné chvíle so svojimi dvoma vnúčatami v dedinke Stupné pri Považskej Bystrici, odkiaľ pochádza. V súčasnosti však pôsobí tiež na Luníku. Rómov stretával už predtým počas pútí do Litmanovej, kam rád a často chodieval. Otvorenosť pri rozhovoroch, znášanie ťažkostí, ktoré majú i oni, ale predovšetkým úcta rómskych žien k životu, ho na týchto ľuďoch veľmi oslovila. A tak hľadal spôsob, ako by aj on mohol pre nich niečo urobiť, ako by mohol byť užitočný, ako by mohol pomôcť... Ponúkol sa stráviť rok ako dobrovoľník v pastoračnom centre medzi Rómami. Rozhodnutie dozrelo najskôr v ňom samom. V modlitbách potom Bohu zveril túto svoju túžbu a toto svoje rozhodnutie. Manželke a dvom deťom hovoril, že i tak raz príde čas, keď Boh ho povolá z tohto života a lúčenie teraz môže byť akousi prípravou na to. Rok strávený mimo rodiny nakoniec blízki prijali ako Božiu vôľu a ujo Jozef, ako ho všetci na Luníku volajú, sa snaží teraz využiť svoje dary, schopnosti a mnohoročné skúsenosti pre dobro iných. Služba kostolníka, pomoc pri rôznych prácach a opravách v dome - v komunite, i v stredisku, ale i modlitba, pokoj a dobrá rada skúseného staršieho sú cenné a sú jeho terajším poslaním napĺňajú jeho život a prinášajú úžitok iným. Saleziáni na Luníku IX Celú komunitu na Luníku tvoria štyria saleziáni, dve sestry saleziánky a štyria dobrovoľníci. Ľudia na Slovensku Snažíme sa byť im príkladom viery... 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 37

ani netušia, že na Luníku pôsobia saleziáni. Je to veľký dar, že prišli práve sem. Snažia sa priniesť nádej na toto sídlisko a ukázať, že aj tu sa dá dôstojne žiť. Saleziáni sa snažia ukázať im správnu cestu, cestu viery a podať pomocnú ruku v núdzi, hovorí Lenka. Dobrovoľníci, ktorí im tu pomáhajú, zažívajú v tomto prostredí spolu s nimi rozdielnosť kultúry, jazyka a zvykov. Lenka život ľudí, s ktorými sa denne stretáva, vníma takto: Typické pre Rómov je žiť zo dňa na deň, príliš sa nestarajú o budúcnosť. Tie deti, ktoré chodia už dlhšie do strediska, viac privykli na poriadok, učia sa žiť životom viery a rozvíjať svoje schopnosti a talenty. Dospelých k nám nechodí veľa. Je len veľmi málo rodín, ktoré sem chodia spolu. Najväčšími problémami sú tu klamstvo, neúcta k osobnému majetku, i to, že už deti majú deti a súrodenci sa doslova navzájom vychovávajú. To všetko prináša veľkú biedu. Rodičia nie sú schopní postarať sa o toľko detí, najmä ak majú problém nájsť si prácu alebo majú v rodine alkoholika. Špecifický pre rómsku mentalitu, ako hovorí Lenka, je cit pre hudbu, spoločenskosť a zmysel pre rodinu. Sú pozitívne ovplyvnení našou kultúrou, ale predovšetkým tým, že spoznali život viery, ktorý má zmysel. A to nielen dlhodobý, ale dokonca večný. Na Rómoch sa mi páči ich bezprostrednosť, citlivosť a komunikatívnosť. Aj keď Lenka vidí i nevďačnosť miestnych, s nádejou hovorí: Percento tých, čo nás na tomto sídlisku prijali, pochopili naše poslanie a odovzdali svoj život do rúk Boha, je ešte možno malé, ale každá kvapka sa počíta, a aj jedna ľudská duša zachránená pre večnosť má nevýslovnú hodnotu. Naša práca medzi Rómami má za cieľ priniesť týmto ľuďom skutočné hodnoty. Naučiť ich rozlišovať, vážiť si pravé hodnoty a ísť za nimi. Vzdelanie tu nemá veľkú cenu, no práve ono môže pomôcť vytrhnúť ich z biedy. Snažíme sa k nemu viesť predovšetkým malé deti, ale aj mladých. Snažíme sa viesť ich k modlitbe, zúčastňovať sa spoločne na svätých omšiach, byť im príkladom života viery, uzatvára Lenka. Program návštevy relikvií dona Bosca v Žilinskej diecéze ŽILINA 19. 4. 2013 (Piatok) 17:30 Svätá omša 19:30 Koncert rokovej kapely The Elements (v oratóriu) 20. 4. 2013 (Sobota) 13:30 Príchod relikvií sv. Jána Bosca 14:00 Svätá omša exallievov SOŠ sv. Jozefa Robotníka 16:30 Modlitby seniorov 17:30 Svätá omša 20:00 Cesta svetla 21:00 Prezentácia: Don Bosco vo svete dnes 21:30 Adorácia mladých 22:30 Agapé 23:00 Celonočné bdenie s donom Boscom 21. 4. 2013 (Nedeľa) 6:30 Svätá omša 8:00 Svätá omša 9:30 Svätá omša pre deti 11:00 Slávnostná sv. omša: celebruje žilinský biskup Mons. Tomáš Galis 14:30 Akadémia rodín 15:00 Don Boscovo retro-oratórium 1846 18:00 Slávnostné vešpery 20:00 Svätá omša 21:00 Modlitby žiakov Školského internátu pri SOŠ sv. Jozefa Robotníka 22. 4. 2013 (Pondelok) 6:30 Svätá omša 7:45 Svätá omša SOŠ sv. Jozefa Robotníka 9:00 Program pre školy 13:00 osobné uctenie a záverečná liturgia (do 14.00) nová DUBNICA DUBNICA NAD VÁHOM 22. 4. 2013 (Pondelok) 14:30 Príprava na príchod animujú mladí (spev) 15:00 Príchod urny (pred kostolom) príhovor a modlitba k donovi Boscovi 15:45 Modlitba + chvíľa ticha - animujú SDB, FMA a mladí 17:00 Meditačný sv. ruženec matiek, individuálna poklona 18:00 Svätá omša 19:00 Individuálna poklona 20:00 Animácia ACS 20:45 Animácia mladí (do 21:45) 23. 4. 2013 (Utorok) 6:30 Svätá omša 8.00 Svätá omša v ZŠ sv. Dominika Savia 23. 4. 2013 (Utorok) 9.30 Príchod relikvií Akadémia k donovi Boscovi (do 12:00) 12:00 adorácia - spoločenstvá farnosti a oratka 14:00 Procesia na námestie (hudba, mažoretky) - odvoz do Kolačína 16:00 Svätá omša v Kolačíne 17:00 Prevoz do Novej Dubnice 18:00 Svätá omša mladých (spev The Gospel Family) 19:00 akadémia k don Boscovi - Spojená škola sv. Jána Bosca 20:00 Cenacolo (svedectvá) 21:00 Program The Gospel Family 22:30 Adorácia 23:00 Celonočná adorácia so strážením relikvií 24. 4. 2013 (Streda) 7:00 Svätá omša 8:30 záverečná liturgia a odvoz relikvie 38 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

SVEDECTVO ROZHOVOR Mirka a Peter Valáškovci, Foto rodinný archív Ako MAJÁK v búrlivej noci, večné SLNKO vo tmách svieti! Životný vzorec V8-1+1 Život, plný protikladov a veľké Tajomstvo! Trpkosť zmiešaná so sladkosťou. Hojdačka Lásky, v ktorej sa stretá bolesť a Útecha, bezmocnosť a Nádej, smútok a tichá Radosť, smrť a nový Život... Cesta a Pravda. Život, plný protikladov a veľké Tajomstvo! Trpkosť zmiešaná so sladkosťou. Hojdačka Lásky, v ktorej sa stretá bolesť a Útecha, bezmocnosť a Nádej, smútok a tichá Radosť, smrť a nový Život... Cesta a Pravda. Je to bláznivé, a krásne zároveň, celé naše manželstvo a rodičovstvo. Vďačíme Stvoriteľovi za spoločných 13 rokov. Zaiste, z hľadiska času relatívne krátke, ale bohaté a dobre korenené menu ( štipľavé s mierou je vraj prospešné). S pokorou sa skláňame pred vami všetkými mladšími či staršími, ktorých sa pestrý Život takisto intenzívne dotýka v radostiach či bolestiach, v múdrosti, pokore a vo vašom zápase o Dobro. Bez túžby po senzácii a prezentácii Srdce Jána, v milostivom Srdci Pána Milostivý Bože, prvotná Láska vekov odveká! Prameň života, čo skryto cez všetko preteká... Si Tajomstvo, ktoré sa láskavo dotýka človeka. Zákerná choroba pomaly zahalila dúhu, Adam, Eva kráča v poškvrnenom rúchu. Sme slepí, hluchí, kosti máme dolámané. Nájde dobrý Pastier ovečky svoje zatúlané?! Prichádzaš Pane meniť všetko zvnútra, miluješ a trpíš, žiješ Tvoj život v našom žití. Vždy znova Tvoja Prozreteľnosť múdra, odhaľuje zmysel Lásky v kríži, svetu skrytý. Túžili sme prijať dary zdravia, kiež sa Janko s deťmi hráva. Tvoje cesty sú však vyššie ako naše, vybielil si jeho rúcho už sa nezamaže. Privinulo milostivé Srdce Pána, malú perlu čisté srdce Jána. A v tých srdciach objíma Otec všetkých nás, putujúcich Cestou hore, do nebeských krás. 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 39

Dráma tmy a svetla, s prísľubom Neba. seba, azda niekedy vypovedať treba tak ako pekár pečie chleba, že na javisku sveta i v našich dušiach odohráva sa dráma tmy a svetla, s prísľubom Neba. Takto pred rokom na titulnej strane Našej Žilinskej diecézy, na obrázku mamička s bruškom a detičkami. Pod srdcom Mirky malý Ján, v úzadí milostivá socha Márie a tichý Pána plán... A v príbehu dvaja z jedného páru: Valáškovci Peťo, Mirka, ktorí sme netušili, až kam nás môže vziať... Naozaj, 30. 6. 2012 narodil sa malý, krásny chlapček - Valášek Ján, čo značí Boh je milostivý - hebrejsky Jochanán. Áno, vždy áno, môj Pane Vitaj na svete i doma, milé šieste dieťatko! Miško (12), Veronika (10), nevidiace dolámané vtáčatká Eliška (8) a Anežka (5) a slniečko Šimonko Petrík (3), privítali nový svieži brata vetrík. Samozrejme, bolo potrebné nastavenia doma preladiť. Veď sme len biedne ľudské stvorenia, a tak sa každý znova vzdával vlastného pohodlia. S väčšou či menšou ochotou, podľa možností. A hoci dá to zabrať, ako taký malý bezbranný človiečik, stal sa aj Janíčko v rodine lásky magnetík. V dejinách spásy to tak býva, že Láska človeka vždy znova a čoraz bližšie k Sebe dvíha, keď stavia nás bezmocných a úbohých k päte kríža. V auguste 2012 Jankovi diagnostikovali osteopetrózu - rovnaké genetické ochorenie kostí, ako majú Eliška a Anežka. Bolo zrejmé, že Janko už stráca zrak. Otvoril sa a celkom nám rany rozjatril, budúci zákernej choroby plán... Anjelik, s dolámanými krídlami... Či ozaj máme sa nechať celkom rozdrviť ako zrno na žarnove, aby Pán aj z tejto bolesti umiesil svoj Chlieb?! Nech Duch Svätý z nás urobí ustavičnú obetu pre Teba... Áno, Pane, ako ty chceš. Budem poznať to, čo ty chceš. Budem žiť, ako ty chceš. Budem sa tešiť, ak to ty chceš. Budem trpieť za to, čo ty chceš. Áno, vždy áno, môj Pane... Transfúzia večnosti Viera nikdy nevie, kam presne smeruje, ale pozná a ľúbi Toho, Kto ju vedie. S dôverou a túžbou dopriať Jankovi dary zdravia, rozhodli sme sa pre jediné, ľudsky možné riešenie transplantáciu kostnej drene. Po vyhodnotení vhodného darcu obetavého najstaršieho brata Miška a náročnej príprave, na začiatku novembra nastúpil Janko s maminou na oddelenie detskej hematológie a onkológie na bratislavských Kramároch. Boh potrebuje našu prázdnotu a poníženosť, nie našu skvelosť. Mamina s Jankom na bojisku na Kramároch, ocino s ostatnými deťmi - na cestách medzi Levočou (Eliška a Anežka navštevujú špeciálnu školu s internátom), Žilinou a Bratislavou, v práci i domácnosti. Všetci v nemocnici i doma, s veľkým odhodlaním, nasadením. 40 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013

SVEDECTVO ROZHOVOR A s vedomím, že Boh nás berie do svojho náručia ako do kolísky, nesie nás ako loďku do žiarivého prístavu Dobra, rozohrieva nám srdce, utešuje nás, živí nás... Všetko môžeme v Tom, ktorý nás posilňuje. Janko veľmi hladko absolvoval intenzívnu chemoterapiu. Po úplnom zničení pôvodnej kostnej drene a vlastnej imunity, produkujúcej chybné kostné bunky, Miško daroval maličkému bratovi svoju kostnú dreň formou transfúzie. V spánku - ticho, nebadane. Navždy tak títo dvaja spojili svoje životy... Tak nejako aj Kristova krv, transfúzia Večnosti, obmýva a prúdi v nás, prinášajúc uzdravenie, aby sa vzmáhalo kráľovstvo Božie... Nasledovala najťažšia etapa prihojovania darcovho štepu. Najskôr mukozitída - zápal slizníc od úst až po konečník, vracanie, infúzie, mimoriadne náročný sterilný režim a starostlivosť o čistotu, hygienu a čím ďalej tým biednejšieho a zúboženého Janka. Avšak v medziach avizovaného potransplantačného priebehu. V nemocnici, doma i na cestách v tomto výnimočnom kolotoči, jednostaj Matka Tereza zaznieva: V našom živote nemáme strácať čas hľadaním mimoriadnych duchovných zážitkov. Učme sa žiť deň za dňom tým, že si plníme svoje povinnosti s mimoriadnou láskou a oddanosťou, že robíme malé veci s veľkou láskou. Malá Cesta, na ktorej sme vždy ako malí žiačikovia. Prvé pozitívne správy sa dostavili počas dvoch týždňov: Janko si začína pomaly vytvárať novú imunitu! Objavujú sa Miškove leukocyty a krvná skupina. Hoci v námahe a bolesti z odlúčenia rodiny, je to fantastická správa! Veď Ján jeho meno vydávať má svedectvo o Božej moci. Milosrdenstvo a Jeho cesty sú však vyššie ako naše... Áno, prijímam všetko, čo dávaš a dávam Ti všetko, čo si berieš. K poškodenej pečeni sa pripojil neočakávaný zápal pľúc. Janka s rozsiahlym nálezom a vysileného, v umelom spánku pripájajú na prístroje 21. decembra. S nádejou, že všetko je pod kontrolou a komplikácia ustane. pre Pána, malého Jána. Doteraz sme Jankovi pomáhali my všetci, teraz bude on nám. Náš život pokračuje, škola lásky a pokory, milosť milovať a odpúšťať, kniha tichých zázrakov. Zem, tá je celá nebom preplnená, a v každom bežnom kríku horí Boh... Obracaj k Bohu svoje srdce a bdej pre Pána a modli sa v prítomnosti Najvyššieho a pros o odpustenie za slabosť svojho srdca. Kontemplovať potom znamená dovoliť Spasiteľovi, aby v nás prežíval svoje utrpenie, svoju lásku i pokoru. Naše duše túžia, aby ich naplnila tichá každodenná SILA zomierania, služby, lásky a smiechu, jednoduchej nehy a láskavosti, ktorej nie je človek schopný sám od seba. A jedného dňa, keď sa všetko odhalí a uvidíme náš život, zdanlivý chaos z pohľadu Večnosti, každý z nás pokľakne, zaplesá a v Duchu vyzná, že Ježiš je na slávu svojho Otca Pánom, celého stvorenia Kráľom! Všetky naše poklady sú ukryté v Ňom. Jeho milosť stačí! Aj v tom ďalšom novom začiatku dieťatku, ktoré u nás uzrie SVETLO sveta v septembri 2013. A na obzore duše Vzkriesenie pre nás všetkých Nový Začiatok. Nový začiatok V objatí Boh je však jediný Pán nad životom i smrťou... Anjelikovi postupne zlyhali obličky a ďalšie dôležité životné orgány. 6. januára 2013, na sviatok Zjavenia Pána, v objatí pod chvejúcim sa srdcom otca, držiac ruky mamy, odchádzalo malé srdce Jána... V slzách badali sme niečo vznešené, nad čím nevládne smrť a čas... Janko spočinul celý v Božom náručí, Pán mu zjavil svoju Tvár! Našlo si ho Nebo, nájde i nás... Hoci často nerozumieme, Jeho rozhodnutia sú správne, potešujú srdce. Všetky cesty Pánove sú milosrdenstvo a vernosť. Janko prišiel do našej rodiny ticho, ako milosť z Lásky, hoc žil krátko. Dostali sme dar: pre nebesia - Ktorých sa Ľúbosť Božia dotýka: pre svet pokračuje bláznovstvo - srdce opäť priťahuje Tajomstvo! Synček ticho, v objatí Lásky usínal, v mnohých sa nový život zažínal. Jeden stojac na prahu večnosti, ten druhý vstupujúc do časnosti. Aj v nás títo dvaja sa tak objali... Novú nádej Kráľa života prijali. Janko volá: Pripravte Pánovi cestu! Putujeme spolu k Večnému mestu. Akú podobu, Kriste, stvárniš teraz v nás?! Nech si oslávený - včera, dnes i zajtra zas!! V8 1+1 4/2013 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 41

SVEDECTVO 42 NAŠA ŽILINSKÁ DIECÉZA 4/2013