Hapčííí Čo nájdete v časopise: 1., Kalendár našich akcií 2.,Pokračovanie príbehu Horor 3.,Rozhovor s futbalistom z Afriky 4.,Vtipy A mnoho ďalších zaujímavostí... Šéfredaktorka : Zuzka Krajčíková Redaktori : Sabinka Dolinajcová Nikolka Dolinajcová Katka Knapcová Vlado Holeša Dávid Síč Adam Ďurinik Pedagogický dozor : Mgr. Monika Maroszová
Čo sa stalo v našej škole... Vianočná besiedka Posledný školský vyučovací deň 21.12 2012 sa v našej škole uskutočnila vianočná besiedka. Zapojili sa do nej všetky triedy v našej škole. Každá z nich sa snažila zaujať originálnym programom. Veľmi sa nám páčila 5. B a jej dramatizácia rozprávky o Spievajúcej flaute, ale aj 6. A a ich scénka Vianočný sen. Zaspievala nám Dominika Tvardeková z 9. A aj členovia speváckeho krúžku. Všetci sme sa dobre zabavili a správne naladili na vianočné prázdniny. Dúfame, že aj na budúci rok bude taká dobrá vianočná besiedka. Sabina a Nikola 7.B
Vianoce s detskou knihou v Krajskej knižnici v Žiline V predvianočný týždeň s piataci vybrali do Krajskej knižnice na besedu so spisovateľom Petrom Čaplickým. Tento autor je aj cestovateľ precestoval hlavne Áziu a jeho špecializácia je Čína. Zozbieral a preložil čínske ľudové rozprávky, z ktorých sme si jednu prečítali. Potom nám autor rozprával zážitky z cestovania, ukázal nám fotky z Číny a odpovedal na naše otázky. Dokonca nám napísal aj pár čínskych znakov. Tak sme sa opäť dozvedeli niečo nové. Deň otvorených dverí 4. 12. 2013 sme mali na našej škole Deň otvorených dverí. Všetci záujemcovia mali možnosť prísť sa pozrieť na naše hodiny. Celý deň sa niesol v znamení pripomenutia si 1150 výročia príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy. Pri tejto príležitosti sme pripravili veľa projektov a aktivít, vyzdobili sme školu a deviataci nacvičili scénku. Celý deň sme sa na každom predmete snažili dozvedieť sa niečo viac o týchto významných osobnostiach a uvedomiť si význam ich misie.
Vestibul školy sa zmenil na Veľkú Moravu Čitateľský maratón Ako po minulé roky aj tento rok sme pripravili školský čitateľský maratón. Odštartovali ho žiaci prvého stupňa, ktorí čítali biblické príbehy a pokračovali starší žiaci. Zazneli tu rôzne ukážky a diela antické báje, rozprávky aj legendy zo života Konštantína a Metoda. Maratón ukončili deviataci v popoludňajších hodinách. Mohli sme tak počuť čitateľské zručnosti našich žiakov a aj sa dozvedieť a obohatiť krásnou literatúrou.
Známy futbalista z Ghany Prince Ofori Medzi siedmakov zavítal počas triednickej hodiny známy futbalista Prince Ofori z Ghany, ktorý hrával futbal aj za MŠK Žilina. Po zranení nohy mal prestávku, neskôr začal opäť trénovať pod vedením p. učiteľa Kováča. Našiel si čas aj na rozhovor pre Hapčííí, prinášame vám pár zaujímavostí z jeho života. 1.Odkiaľ pochádzate? Z Afriky Ghany. 2. Koľko máte rokov? 24 3. Z koľkých detí pochádzate? Mám dvoch vlastných a jedného nevlastného súrodenca. 4. Ako ste začínali s futbalom, kde a v koľkých rokoch? V 12 rokoch som hrával futbal s kamarátmi, mal som ho ako zábavu a jeden manažér ma uvidel a zobral ma s ďalšími dvoma kamarátmi. 5. Ako ste sa dostali na Slovensko? Hral som futbal a videli ma manažéri z MŠK Žilina a oni ma zavolali hrať za Žilinu. 6. Ako ste si na Slovensku zvykol? Zo začiatku to nebolo ľahké, ale postupom času som dokázal zvyknúť. 7. Bolo ťažké naučiť sa jazyk? Áno veľmi ťažké a ešte stále sa učím. 8. Robila vám zima zo začiatku problémy? Áno prvý zápas čo som tu mal som sedel na lavičke a mal som oblečené až dvoje rifle. 9. Zvykol ste si na tunajšiu kuchyňu, alebo si pripravujete jedlo sám? Aj áno, ale niekedy si pripravujem jedlo sám z našej kuchyne a najradšej mám zo slovenskej kuchyne halušky. 10. Koľko rokov pôsobíte na Slovensku? Na Slovensku som už 6 rokov. 11. Čo bolo vo vašej kariére také, čo vás urobilo šťastným? Keď sme vždy vyhrali zápas. 12. Chcete sa ešte niekedy vrátiť na Slovensko? Na Vianoce idem späť do Afriky a na Slovensko sa vrátim vo februári.
1. Čím ste chceli byť, keď ste boli malá? Už od malička som chcela byť učiteľka. 2. Baví vás práca výchovnej poradkyne a učiteľky? V čom? Áno, veľmi, aj napriek tomu, že učím už 25 rokov. Je zaujímavá, úžasná v tom, že môžem mojim žiakom odovzdávať vedomosti, učiť ich niečo nové, usmerniť ich pri voľbe povolania, pomôcť im s nejakým problémom, teda aspoň tým, ktorí majú o to záujem... Každá hodina je neopakovateľná, lebo v každej triede sú iní žiaci, ináč sa správajú, ináč reagujú, ináč chápu učivo, mohlo by sa zdať, že za tie roky je to nuda a stereotyp, ale mne to tak vôbec nepripadá teda aspoň pokiaľ hovoríme o priamej činnosti so žiakmi. 3. Ako žiačka ste odpisovali? Úprimne sa priznávam áno, ale nebolo to často, snažila som sa svedomito a pravidelne pripravovať do školy, ale myslím si, že každý žiak občas použije ťahák dôležité je, aby mu na to neprišli a hlavne, aby sa to neopakovalo príliš často. 4. Pamätáte si nejakú zábavnú príhodu zo školy? Z mojich školských čias už ani nie, bolo to naozaj veľmi dávno... ale zábavné príhody ma potešia aj v súčasnosti, sú spestrením školského života, smiech je zdravý, dobrá nálada je pozitívnym impulzom nášho správania nesmie však prekročiť určitú hranicu slušnosti je potrebné dodržiavať určité pravidlá. 5. Dostali ste niekedy poznámku? Za čo? To si už naozaj nepamätám, ale že som si občas niečo zabudla alebo nedokončila domácu úlohu sa mi určite stalo. Sem-tam sa mi pritrafila aj horšia známka ako 1, 2 nie som predsa dokonalá, aj ja mám veľa nedostatkov... A hoci sa to mnohým nezdá, aj učiteľ je len človek, či...? Ďakujeme za rozhovor! Zhovárali sa Katka Knapcová a Zuzka Krajčíková
Aké máte radi zvieratko a prečo? P. uč. Hvolková : Všetky sú milé P. uč. Hudeková: Lesné zvieratá (líška, veverička, leňochod)- sú pekné a milé P. uč. Hujíková : Všetky, mám rada prírodu P. uč. Jamečná : Pes, lebo ho má rada P. uč. Maroszová : Mačky, majú zaujímavú povahu (sú nevypočitateľné) P. uč. Lauková : Delfín, podľa môjho názoru je to najinteligentnejšie zviera P. uč. Hubočanová : Škrečok, nerobí neporiadok, je zlatý, milý
Hororová poviedka na pokračovanie Na cintoríne Pokračovanie z predchádzajúceho čísla...zbadali sme malé trblietavé svetielko. Rozhodli sme sa ísť za ním. Po ceste sme sa potkýnali o korene stromov. K svetielku sme sa pomaly približovali. V tom spoza stromu na nás vyskočil náš kamarát Dávid. Držal v ruke lampáš a to bolo to svetielko, čo sme videli. Povedal nám, že hľadá mobil, ktorý stratil. V ten deň bol s jeho kamarátmi v lese na huby a tam mu vypadol. Potom sa už odtiaľ nevedel vymotať. Tak sme mu pomohli, rozlúčili sme sa a každý išiel domov. Katka Knapcová 7.B
Radosť rozdávaním rastie Na Vianoce je najväčšia radosť nie dostávať darčeky, ale ich dávať. Keď som bol malý, mal som najväčšiu radosť, keď som dostal presne to, čo som chcel, no keď som už starší, tak sa neteším na to, že niečo dostanem ja, ale teším sa na to, ako sa budú tváriť moji mladší bratia, keď budú trhať baliaci papier... A týmto začína môj príbeh na túto tému... Minulý rok, keď mali mladší bratia 1 rok. Nevedel som, čo im mám kúpiť pod stromček. Rozhodol som sa, že sa pozriem na internet, čo by sa im mohlo páčiť.nakoniec som vybral ponožky a každému po jednej hračke. Darčeky som kupoval už mesiac pred Vianocami. Ako sa Vianoce blížili, tak som mal čoraz väčšiu radosť z toho, ako sa budú tváriť, čo budú robiť a či sa im to bude vôbec páčiť. Konečne som sa dočkal Vianoc. Nemohol som sa však dočkať, kedy už pôjdeme do obývačky sa pozrieť pod stromček či tam "JEŽIŠKO'' nedoniesol darčeky. Ako som sa tak díval, ako mladší bratia rozbaľovali darčeky, mal som pocit, že sa radujem aj za nich. Tento rok som si pripravil prekvapenia pre všetkých členov mojej rodiny. Nevedel sa dočkať, ako sa budú tešiť z mojich darčekov. Veľmi ma teší obdarovávať druhých. Adam Ďuriník 7.B Bolo to pred dvomi rokmi. V relácii Reflex ukazovali ako chudobne žije jedna pani v dvoj- izbovom byte s tromi deťmi. Mojej babke a dedkovi prišlo veľmi ľúto, v akých podmienkach táto rodina žije. Preto si cez televíziu zistili adresu a o dva týždne po odvysielaní relácie ju osobne navštívili v Turčianskych Tepliciach. Babka nakúpila deťom jedlo, sladkosti, upiekla tortu a spolu s dekom priniesli tiež oblečenie a prispeli aj finančne. Starí rodičia ma tiež zobrali so sebou. Z toho, ako žijú, som bol veľmi smutný. Ale keď som videl, akú radosť priniesla naša návšteva tejto rodine, na tvári sa mi vyčaril úsmev. Naplnil ma dobrý pocit z tohto vykonaného skutku. Pri lúčení nám mávali na cestu s vďakou a rozžiarenými očami plnými šťastia. Som hrdý na svojich starých rodičov. Mário Dobroň 7.B
Raz bola u nás na návšteve moja krstná mama. Rozprávali sme sa o jej kamarátke, ktorá chodí do Krízového centra pre týrane matky s deťmi. Hovorila aj o tom, že detičky, ktoré sú tam, majú málo hračiek a oblečenia. Preto sme sa rozhodli, že im pomôžeme. Povyberala som hračky, s ktorými som sa už nehrala a tiež oblečenie, ktoré mi bolo malé. Moja kamarátka nám dala tiež veľa hračiek. Všetko sme pobalili a zaniesli sme to k mojej krstnej. Potom jej kamarátka prišla tieto hračky a oblečenie zobrať. Zaviezla ich deťom do Krízového centra. Všetci sme sa potešili tomu, že sme niekomu urobili, radosť. Ale najväčšiu radosť mali obdarovane deti. Lucia Mintálová 5.B Jedného dňa som zistil, že mám nevlastného bratranca. Išli sme na návštevu ku starej mame a tam som ho prvýkrát spoznal. Volá sa Tomáš. Pri druhej návšteve na privítanie som mu kúpil darček. Bol z toho taký prekvapený, že sa rozplakal. Povedal mi, že je veľmi rád, že si našiel nového kamaráta. Odvtedy často chodievam ku starkej a teším sa na Tomáša. Sme veľmi dobrí kamaráti. Matej Findrík 5.B
Zima ku nám zavítala detičky časom pokochala. Čiapky, šále, rukavičky treba kúpiť poriadne čižmičky. Snehuliaka postavíme za deň, dva rýchlo vbehneme dnu, do tepla Zima Máme tam prichystané koláčiky, vedľa nich poukladané medovníky. Stromček svieti na všetky strany, sú otvorené všetky brány. Vianoce sa môžu začať, do kostola o pol noci môžeme vkráčať. Na druhý deň sa zobudíme, boli krásne Vianoce aj v tej zime. Ďalšie Vianoce nás budú čakať zas o rok, prajem vám dobrú náladu a jeden šťastný nový rok. Zuzka Krajčíková 7.B
Vtipy Chlapček vbehol s krikom do vidieckeho obchodu: - Pomôžte mi, prosím vás! Na neďalekej lúke rozzúrený býk naháňa môjho otca. - Ako ti mám pomôcť, chlapče? - Potrebujem ihneď nový film do kamery. Syn pračloveka donesie vysvedčenie zo školy. Otec ho číta a hovorí: - To, že máš trojku z lovu je pochopiteľné, veď si ešte malý. Ale, že si prepadol z dejepisu, ktorý má len dve strany, to je hanba. Príde malý Ferko zo školy domov a hovorí: - Dostal som tri päťky. - A z čoho? - Z ničoho nič! - Prepáčte, pán učiteľ, ale prečo ste poslali domov môjho syna? - Tvrdil, že jeho sestra má šarlach! - Áno, neklamal, ale tá žije vo Švajčiarsku... Ide chlapec zo školy domov a otec sa ho pýta: -Čo ste sa učili v škole? - Počítať do 10. 1,2,3,4,6,7,8,9,10. - A kde si vynechal 5? - V žiackej knižke. Mamička oznamuje synčekovi: - Jožinko, budúci rok už budeš v druhej triede a to už budeš môcť utierať riad... - Tak to radšej prepadnem...
Ilustrácie druháci a štvrtáci ZŠ Lietavská Lúčka