8. študentská vedecká konferencia Etika politiky ako téma volebného diskurzu slovenských parlamentných volieb 2012 Lenka ČUCHTOVÁ Do procesu rozhodova

8. študentská vedecká konferencia Etika politiky ako téma volebného diskurzu slovenských parlamentných volieb 2012 Lenka ČUCHTOVÁ Do procesu rozhodovania voličov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky vstupuje niekoľko faktorov, medzi inými aj téma volebného diskurzu. V posledných parlamentných voľbách (2012) nadobudol volebný diskurz špecifický význam. Objektom záujmu verejnosti a spoločenských i odborných diskusií sa stali témy politickej zodpovednosti a dôvery. Sklamanie voličov z pádu vlády a nedodržania morálneho záväzku zvolenými reprezentantmi vyvolali viaceré politické kauzy, predovšetkým zverejnenie spisu prinášajúceho odhalenia zo zneužívania postavania a korupcie verejných predstaviteľov. Téma uplatnenia etických noriem pri výkone politickej činnosti ovládla celý predvolebný diskurz a to aj napriek tomu, že sa neocitla na prvých priečkach spoločnosťou pociťovaných problémov. Volebný diskurz bol nastolený umelo, s prekvapujúcim úspechom. Sledovanie a ovplyvňovanie volebného diskurzu je jedným z dôležitých nástrojov politického marketingu, ktorý pri volebnom súperení využívajú politické strany. Politické subjekty dokážu existujúci spoločenský diskurz zužitkovať tak, aby maximalizovali svoj zisk alebo sa pokúšajú volebný diskurz ovplyvniť, či dokonca nastoliť. Volebná kampaň pre parlamentné voľby 2012 vniesla do volebného diskurzu tému politickej zodpovednosti a otázky morálnosti správania verejných predstaviteľov. Téma etiky v politike sa stala výhodnou pre niektorých aktérov volebnej súťaže, iným priniesla konkurenčnú nevýhodu vo volebnom súperení. Autorka príspevku si kladie za cieľ zodpovedať základné otázky súvisiace s témou volebného diskurzu. Za také považuje otázky dôležitosti volebného diskurzu pre voličov a aktérov volebnej súťaže a schopnosť politických strán využiť volebný diskurz vo svoj prospech. Prieskumy verejnej mienky naznačujú aktérom volebnej súťaže, ktoré témy sú pre voličov dôležité a ktoré naopak nie. V prípade kauzy Gorila nešlo o verejnú požiadavku voličov na zodpovedné správanie sa v politike. Tematika politickej korupcie, zneužívania moci, okrádania štátu a nezodpovednosti volených predstaviteľov vyústila do krízy dôvery, ktorá sa prejavila v prijatí tejto témy za súčasť verejných diskusií. Téma etiky v politike je v politickej súťaži prítomná neustále, väčšinou však nie je natoľko dôležitá, ako témy sociálneho zabezpečenia, či životnej úrovne, ktoré sa voličov priamo dotýkajú. Príspevok sa zaoberá skúmaním vplyvu volebného diskurzu na podobu volebnej kampane, porovnaním dôležitosti tém pre voličov a pre kandidujúce politické subjekty a možným vplyvom nastoleného diskurzu na výsledok volieb. Objektom záujmu je odraz spoločenskej reality vo verejnej mienke pred parlamentnými voľbami, miesto volebného diskurzu v posolstve volebnej kampane a volebných programoch politických strán a dopad na výsledok volieb. 496

Sekcia politológie Volebný diskurz Slovné spojenie volebný diskurz našlo svoje miesto v terminológii politického marketingu. V slovenských podmienkach sa udomácnilo, napriek jeho vágnosti a rozdielnej interpretácii. Absentuje jednotná definícia tohto slovného spojenia, je však možné odvodiť význam volebného diskurzu prepojením interpretácií významu pojmu diskurz a jeho aplikácie na podmienky volebného marketingu. Diskurz má svoj pôvod v latinskom slove dis-currere = pobehovať sem a tam, rozoberať v reči a francúzskom slove discours = rozprava, prednáška. 1 V bežnej reči sa používa v zmysle rozpravy, rozhovoru, diskusií, ale aj v širšom ponímaní, ako príhovor, prejav, kázeň. 2 Často sa ním označuje výklad k určitej téme vo forme dialógu niekoľkých hovoriacich alebo monológu, tiež výsledok komunikačnej aktivity ako takej. V spoločenských vedách je chápaný ako pozadie každého rozhovoru, ktorý sa pohybuje v ním vytvorenom priestore (najčastejšie verejný diskurz, morálny diskurz). 3 Politickým diskurzom, ako objektom lingvistického výskumu, sa zaoberá Irina Dulebová. Hľadá spoločné styčné body v definícii politického diskurzu a prichádza k záveru, že všeobecne platná definícia politického diskurzu v jazykovede zatiaľ neexistuje. Je však možné ho vnímať ako verbálnu komunikáciu v určitom sociálnom a psychologickom kontexte, v ktorej sa autorovi a recipientovi prideľujú určité sociálne roly v súlade s ich účasťou na politickom živote, ktorý je predmetom komunikácie". 4 Cieľom komunikačného konania je v politickom diskurze podľa Dulebovej potreba ovplyvniť intelektuálnu, vôľovú a emočnú sféru adresáta. Politický diskurz je vyjadrením celého komplexu vzťahov medzi človekom a spoločnosťou zameraný funkčne na formovanie obrazu vnímania sveta politiky u recipienta. 5 Zámerom autorky príspevku nie je venovať sa zvoleným jazykovým prostriedkom a stratégiám, ale obsahu volebného diskurzu a jeho vplyvu na volebné víťazstvo. Volebný diskurz je ponímaný ako súčasť širšieho politického diskurzu a možno ho z pohľadu spoločenských vied považovať za pozadie verejných diskusií, debát, záujmu médií a politických subjektov v období oficiálnej alebo neoficiálnej volebnej kampane. Súčasťou volebného diskurzu je aj atmosféra v spoločnosti, teda aj to, čo nebolo vypovedané, napísané, zaznamenané. V kontexte skúmaných oblastí politických programov bude volebný diskurz použitý ako dominantná téma, zastrešujúca čiastkové témy volebnej súťaže. Volebný diskurz, podobne ako politický diskurz, ktorý opisuje Dulebová, odzrkadľuje zápas o moc, a to je určujúci moment pre výber komunikačného konania, ktorého cieľom je vždy potreba ovplyvniť intelektuálnu, vôľovú a emočnú sféru adresáta. Preto je aj významnou súčasťou 1 ŠALING, S., IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z.: Slovník cudzích slov. Prešov: SAMO, 2005, s. 187. 2 Porov. FINDRA, J.: Slovo diskurz a výrazová variabilita. In Verená správa: časopis vlády pre štátnu správu a samosprávu. 2006, roč. 61, č. 24, s. 19. 3 Porov. MATONOHA, J.: Literarněvědny text jako diskurz, velke vypravěni a vykon moci? In Česká literatura. 2005, roč. 51, č. 5, s. 582. 4 DULEBOVÁ, I.: Politický diskurz ako objekt lingvistického výskumu. In Jazyk a kultúra. 2012, roč. 3, č. 9. 5 Porov. DULEBOVÁ, I.: Politický diskurz ako objekt lingvistického výskumu. In Jazyk a kultúra. 497

8. študentská vedecká konferencia politickej kultúry a vypovedá o prianiach, želaniach a postojoch verejnosti. Spája udalosti zo života občanov a politikov, rozhovory o politike, mediálne správy a politickú prezentáciu v médiách, ale aj kultúrne a historické zvyklosti vedenia predvolebnej súťaže. 6 Politické subjekty manipulujú s existujúcim spoločenským diskurzom, tak aby maximalizovali svoj zisk alebo sa pokúšajú volebný diskurz ovplyvniť, či dokonca nastoliť. Schopnosť politických strán prispôsobiť volebnú ponuku dopytu voličov a umenie odhadnúť prevládajúce nálady v spoločnosti sa odráža vo volebnom výsledku. Jedným z nástrojov politického marketingu, využívaným v rámci volebnej stratégie je vnášanie tém do volebného diskurzu. Otto Eibl pri skúmaní politického priestoru a tém v Českej republike konštatuje, že témy predstavujú pre nedostatočne informovaných voličov orientačné body pre následné úvahy o zmysluplnosti voľby konkrétnej strany. 7 Volebný diskurzu je zvyčajne vnímaný ako krátkodobý faktor, ktorý môže byť rozhodujúci najmä v čase krátko pred hlasovaním. Ak sa politickým súperom vo voľbách nepodarí vystihnúť vhodnú príležitosť, môže téma upadnúť do zabudnutia. Túto skutočnosť bolo možné pozorovať aj v predvolebnej kampani od januára do marca 2012, kedy záujem voličov o témy volebného diskurzu postupne klesal. Etika politiky ako téma volebného diskurzu je súhrnným označením pre viacero čiastkových tém, ktorých spoločným znakom je porušenie morálnych noriem uplatňovaných v zodpovednej politike a odsúdenie politicky nemorálneho konania. Súčasťou volebného diskurzu sa stali témy korupcie, úplatkárstva, okrádania štátu a občanov, nezodpovedného nakladania s verejnými zdrojmi, klientelizmu, zneužitia právomocí verejného činiteľa a pod. Požiadavka občanov po čistote verejného života znamená požiadavku po dodržiavaní všeobecne uznávaných noriem a ich aplikáciu v politickej činnosti. Odcudzenie hodnôt akými sú čestnosť, spravodlivosť, presadzovanie verejného dobra, slušnosť, zodpovednosť a porušenie morálnych noriem vzťahujúcich sa k politike ako povolaniu sa prejavilo v prenesení požiadavky na uplatnenie etických zásad pri výkone politickej moci do volebného diskurzu. Morálna kvalita politiky sa nehodnotí podľa individuálnej morálky politikov, tvrdí Bernhard Sutor. Tá je síce žiaduca, ale nie rozhodujúca. Morálna kvalita politiky závisí na tom, či sa jej darí používať prostriedky spoločenského systému inštitúcií rozumným spôsobom v prospech spoločnosti. 8 V kontexte konfrontácie politiky a morálky sa objavujú aj úvahy v tom zmysle, že mravnosť v politike udržíme tým, že budeme trvať na určitých osobných predpokladoch toho, kto sa o moc uchádza. Neoddeliteľnou súčasťou etiky politiky je aj ochota preberať zodpovednosť za výsledky svojho konania resp. nekonania. 9 Mnohí politici sa v predvolebnom súperení zapotili práve pri obhajobe svojich motívov konania a dokazovaní svojej nezodpovednosti za konkrétne 6 Porov. DULEBOVÁ, I.: Politický diskurz ako objekt lingvistického výskumu. In Jazyk a kultúra. 7 Porov. EIBL, O.: Politický prostor a témata v České republice v letech 2006-2008. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury,, s. 15. 8 Porov. SUTOR, B. Politická etika. Praha: Oikoymenh, 1996, s. 75. 9 Porov. KATUNINEC, M., ZÁLEŠÁK, T., MARTINKOVIČ, M. (ed.): Etika a politika. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2007, s. 16. 498

Sekcia politológie udalosti. Volebný diskurz bol teda obohatený aj o prijímanie opatrení a vyvodzovanie zodpovednosti, ktoré však po voľbách ostalo len v rovine budúcich zámerov. V prípade parlamentných volieb v roku 2012 sa tak pozornosť sústredila na dlhodobo zanedbávanú otázku morálnej zodpovednosti politikov. Predčasné voľby Na tému volebného diskurzu malo vplyv viacero faktorov, predovšetkým vnútropolitický vývoj a zahraničnopolitické dianie. Stručné priblíženie domácich udalostí vedúcich k predčasným voľbám pomôže zohľadniť dopad na podobu volebnej kampane. Vláda Ivety Radičovej zložená zo zástupcov štyroch stredopravých strán (SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-HÍD) padla po 15 mesiacoch svojho pôsobenia 11. októbra. Osudným sa jej stalo spojené hlasovanie o navýšení dočasného eurovalu a dôvere vlády. Proti rozšíreniu eurovalu sa postavila koaličná strana SaS, ktorá nepodporila hlasovanie a tým prispela k pádu vlády. Koalícia, opierajúca sa o podporu 79 poslancov bola verejnosťou vnímaná ako značne nestabilná. Na pociťovanú nestabilitu mali vplyv viaceré udalosti/kauzy a nepopulárne opatrenia pravicovej vlády. 10 13. októbra schválila vláda ústavný zákon o skrátení volebného obdobia NRSR. Prezident vládu odvolal a následne vymenoval vládu v novom zložení. Zároveň stanovil termín predčasných volieb na 10. marec 2012. Politickým stranám ostalo na prípravu volebnej kampane päť mesiacov. Do 11.12. mali strany možnosť zaregistrovať sa do predčasných parlamentných volieb. Za dva mesiace stihli vzniknúť dve nové politické strany - Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (vznik 11.11.) a strana 99% - občiansky hlas (6.12.). Príležitosť vstúpiť do volieb pod novým názvom využilo sedem politických subjektov. Počas októbra až decembra zmenilo svoj názov až 5 strán. Snaha politických subjektov zúčastniť sa volieb pod novým názvom bola dôsledkom úsilia nových politických strán vyhnúť sa procesu registrácie strany na Ministerstve vnútra SR z hľadiska krátkeho časového horizontu na registráciu do parlamentných volieb. 10 Napríklad: voľba generálneho prokurátora, odvodová reforma, hlasovanie o zmene zákona o občianstve, korupčné kauzy Osrblie a Hayekovci, prenájom budovy pre daňový úrad v Košiciach, platinové sitká a pod. 499

8. študentská vedecká konferencia Tabuľka 1: Prehľad politických strán registrovaných v období október december Dátum vzniku Pôvodný názov Dátum zmeny Nový názov názvu 27.10.2009 AZEN Aliancia za 9.12. Zelení Európu národov 14.05.2001 Aliancia nového občana 6.12. Strana Slobodné slovo Nory Mojsejovej 01.07.2005 Slovenská národná koalícia 28.10. Obyčajní ľudia Slovenská vzájomnosť 22.09.2009 Občianski kandidáti 05.12. Strana + 1 hlas 13.01.2004 Slobodné fórum 06.12. Robíme to pre deti SF Zdroj údajov: Register strán. Krátko po páde vlády boli očakávanými témami volebného diskurzu eurozóna a podpora zadlžených krajín EÚ, popri klasických sociálnych otázkach. Tento predpoklad sa vďaka odhaleniu korupčných káuz v spise Gorila nenaplnil. Dokument označený ako Gorila sa objavil na internete v novembri (mesiac po páde vlády) 11. K jeho zverejneniu sa nik neprihlásil. Pôvod dokumentu, ktorý pripomína spis SIS zachytávajúci silné korupčné správanie v politike, možno hľadať už v roku 2006. Obsah spisu tvoria prepisy rozhovorov poukazujúce na vplyv finančných skupín na vrcholných predstaviteľov štátu. Kauza Gorila upriamila pozornosť Slovákov na privatizáciu podnikov, kupovanie poslancov aj financovanie politických strán. Záujem verejnosti a médií o kauzu Gorila vzrástol v decembri. Po relatívne pokojnom období počas Vianočných sviatkov sa nespokojnosť verejnosti prejavila v oveľa väčšom rozsahu v januári 2012. Kauza pomohla prezentovať politiku ako špinavú hru. Prvé protesty proti Gorile, ako symbolu zneužitia politickej moci, začali koncom januára 2012 v Bratislave, pokračovali celý február, až po marcové parlamentné voľby. Vyjadrenie občianskej nespokojnosti a požiadavka vyvodenia zodpovednosti za prehrešky súvisiace s Gorilou ovládli takmer celé obdobie príprav na voľby a volebnú kampaň. Tesne pred začatím oficiálnej volebnej kampane sa objavila kauza Sasanka, diskreditujúca šéfa SaS Richarda Sulíka. Koncu oficiálnej kampane potom dominovala téma falošných podpisov pre stranu 99%. Spoločenská atmosféra ovplyvnená volebnou kampaňou sa dala charakterizovať znechutením a dezorientáciou. Uvedené udalosti, korupčné kauzy a prevládajúce nálady verejnosti dotvárali volebný diskurz. Pokusy o nastolenie inej témy v rámci volebného diskurzu boli silou dominantnej krízy dôvery potlačené do úzadia. 11 Už v novembri 2010 začalo trestné stíhanie v prípade Gorila vo veci zneužívania právomoci verejného činiteľa. Vojenská prokuratúra stíhanie v kauza Gorila zastavila v auguste. Pozri - Kauza Gorila: Trnka chcel zastaviť vyšetrovanie. 500

Sekcia politológie Témy dôležité pre verejnosť Poznanie stavu spoločnosti je výsledkom analýzy volebného trhu, vďaka ktorej dokážu politické strany stanoviť volebnú stratégiu opierajúcu sa o zistenia sociologických prieskumov. Témou volebného diskurzu sú zvyčajne najpálčivejšie problémy dominujúce v danom období v spoločnosti. Kľúčovou témou volebného diskurzu sa po rozšírení informácie o korupčných kauzách stala všeobecná kríza dôvery v politikov, ktorá je v príspevku pomenovaná súhrnným označením etika politiky. Prieskumy verejnej mienky naznačujú politickým subjektom, ktoré témy sú pre voličov dôležité a ktoré naopak nie. Dana Vokounová vyzdvihuje význam prieskumov verejnej mienky v politickom marketingu. Tvrdí, že úspech politických strán nemusí závisieť od toho, koľko a akých zdrojov majú k dispozícii, ale skôr od toho, koľko a akých informácií majú k dispozícii. 12 Pri skúmaní postojov verejnosti, ktoré spoluutvárajú volebný diskurz, je možné sa oprieť o výskum názorov verejnosti na aktuálne spoločenské a politické otázky, ktorý uskutočnil v dňoch 9. 1. 2012 16. 1. 2012 Inštitút pre verejné otázky v Bratislave (IVO). Vďaka výskumu IVO, možno poznať názory populácie na vývoj spoločnosti. Ešte v marci 2010 si 45% obyvateľov SR myslelo, že slovenská spoločnosť sa uberá správnym smerom. V decembri sa podiel spokojných obyvateľov znížil na 21% a nespokojných tvorilo 74% občanov. Ku koncu roka tak prevládal v spoločnosti pesimistický pohľad do budúcnosti. Medzi najpálčivejšie spoločenské problémy v januári 2012 patrili: nezamestnanosť (62%), životná úroveň a sociálne istoty (62%), s väčším odstupom zdravotníctvo (32%). Problém korupcie, klientelizmu a netransparentnosti, ktorý sa stal predmetom volebného diskurzu, považovalo za dôležitý 27% obyvateľov. Približne rovnakú závažnosť (25%) dosiahla ekonomická politika v kontexte globálnej ekonomickej krízy. 13 Pri porovnaní s februárom 2010 bol problém korupcie, klientelizmu a netransparentnosti pociťovaný občanmi oveľa naliehavejšie (35%), napriek tomu sa nestal témou volebného diskurzu júnových parlamentných volieb. Ak by politické subjekt nasledovali nálady spoločnosti, predmetom volebného diskurzu by mali byť otázky sociálneho zabezpečenia a životnej úrovne. V najväčšej miere sa aktuálnym potrebám verejnosti priblížila volebná kampaň strany SMER-SD s volebným posolstvom Ľudia si zaslúžia istoty, strany SDKÚ-DS a KDH stavili na problém nezamestnanosti v prepojení na sociálne istoty. 14 Otázky sociálneho zabezpečenia sa stali predmetom volebného posolstva väčšiny kandidujúcich politických strán. Možno teda konštatovať, že sa volebná kampaň zamerala na najpálčivejšie spoločenské problémy. To sú témy, ktoré sa pokúsili vniesť do volebnej kampane jednotlivé politické strany, pričom reflektovali názory obyvateľov štátu. Volebný diskurz sa však napriek týmto volebným posolstvám vyvinul iným smerom. 12 VOKOUNOVÁ, D.: Marketingový prieskum ako dôležitý zdroj informácií. In Marketing v politike. Zborník z vedeckého seminára. Bratislava: Ekonomická univerzita v Bratislave, 2003, s. 54. 13 Pozri BÚTOROVÁ, Z., GYÁRFÁŠOVÁ, O.: Slovensko pred parlamentnými voľbami 2012. Prezentácie výsledkov. In www.ivo.sk [online], s. 4. 14 Volebné posolstvá: strana SDKÚ-DS Viac práce pre Slovensko, KDH Začína to prácou. 501

8. študentská vedecká konferencia Štýl politiky a zneužívanie moci boli súčasťou kľúčových tém volebnej agendy politických strán už v parlamentných voľbách 2006. Medzi štyri zásadné spory patrili: osud reforiem a princípy fungovania štátu a ekonomiky, postavenie a práva národnostných menšín, kultúrno-civilizačná agenda, štýl politiky a problémy zneužívania moci. 15 V roku 2010 dominovali sociálne otázky vyplývajúce z potreby zvýšenia životnej úrovne, volebné kampane ponúkali zmenu, cestu, lepší život (SDKÚ- DS, KDH, SaS) a istotu v ťažkých časoch (SMER-SD). Podľa údajov analýzy MEMO 98 boli z pohľadu kampane pre parlamentné voľby 2012 najzásadnejšie kauzy a škandály, ktoré proti sebe použili politické strany za účelom diskreditácie protivníkov. Tento spôsob kampane bol dominujúci a do značnej miery zmenil charakter volebnej prezentácie kandidujúcich subjektov do úzadia zatlačil klasickú časť kampane, v ktorej strany a kandidáti hovoria o svojich programoch a plánovaných aktivitách. 16 Oľga Gyárfášová v súvislosti s analýzou účinku volebnej kampane uvádza, že heslá práca a istoty ako nedostatková komodita súčasnej doby, sa efektívne prihovárali veľkej časti voličov. Tieto priority síce kopírovali rebríček najnaliehavejších problémov elektorátu, ale kľúčové politiky neboli predstavované ako rôzne alternatívy/modelové cesty ľavice a pravice k riešeniu problémov. 17 Umelé navodenie volebného diskurzu odzrkadľovalo snahu kandidujúceho subjektu, už v období pred voľbami, na danú tému sústrediť pozornosť verejnosti a ťažiť z jej záujmu v nasledujúcej volebnej kampani. Téma etiky v politike nie je nová, v parlamentných voľbách 2012 sa stala naliehavou vďaka účinne využitým marketingovým nástrojom, vhodnému načasovaniu a neustálej podpore témy politikmi, médiami a verejnosťou. Na základe vyššie uvedených prieskumov je zjavné, že téma politickej korupcie nebola prioritnou oblasťou záujmu verejnosti. Aktéri volebnej súťaže sa síce pokúšali pretlačiť do popredia spoločenského záujmu vlastné témy, ktoré sa približovali spoločenskému dopytu, avšak tieto témy ostali v pozadí volebnej kampane a nemali dostatok sily stať sa dominantnými. Zaujímavé zistenia, v súvislosti s charakterom volebnej kampane a volebným výsledkom, prináša výskum IVO, keď hodnotí schopnosť politických strán dosahovať spoločenské ciele. Desať z 13 spoločenských cieľov je podľa názorov obyvateľov schopná naplniť iba strana SMER-SD. V troch oblastiach, ktoré nedokáže svojou činnosťou naplniť žiadna strana (Rómovia, súdnictvo, korupcia) je strana SMER uvádzaná ako druhá voľba. Ani v prípade prvej, ani druhej voľby sa tu iná strana ako SMER-SD neobjavuje. 18 Je preto možné konštatovať, že občania vnímajú stranu SMER-SD ako jedinú schopnú a kompetentnú na riešenie ich problémov a dosahovanie spoločných cieľov. Obmedziť korupciu a rozkrádanie, ktoré sa stali témou volebného diskurzu, nemôže podľa občanom v prvej 15 BÚTOROVÁ, Z., GYÁRFÁŠOVÁ, O.: Trendy vo verejnej mienke a volebnom správaní. In Slovenské voľby ˮ06. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2006. ISBN 80-88935-90-3, s. 119. 16 Porov. MEMO 98: Prezentácia politických predstaviteľov a subjektov pred voľbami do NR SR (20. 2. 4. 3. 2012). In www.memo98.sk [online]. 17 Porov. GYÁRFÁŠOVÁ, O.: Kampaň mnohých naj. In www.infovolby.sk [online], s. 4. 18 Porov. BÚTOROVÁ, Z., GYÁRFÁŠOVÁ, O.: Slovensko pred parlamentnými voľbami 2012. In www.ivo.sk [online], s. 22. 502

Sekcia politológie voľbe žiadna strana, v druhej voľbe SMER-SD. Vysoká dôvera voličov vo vzťahu k riešeniu spoločenských problémov voči strane SMER-SD sa odzrkadlila aj vo volebnom výsledku. Základné otázky analýzy volebného trhu vo vzťahu k volebnému diskurzu sú smerované k získaniu informácií o celkovej spoločenskej atmosfére, o aktuálnych spoločenských problémoch a vedú k tvorbe volebnej stratégie. Pre stanovenie vhodnej volebnej stratégie a následných súčastí marketigového mixu je nevyhnutné zistiť o čo vo voľbách ide dôležitosť volieb pre občanov a na túto oblasť zamerať výber témy. Potrebu poznania podmienok volebného boja, aktuálnej situácie a potrieb občanov zdôrazňuje Schulz: Vedenie volebného boja na vedeckom základe vyžaduje, aby boli pred voľbami dôkladne preskúmané politické východiská a aby bolo možné rozpoznať najrôznejšie zmeny situácie v priebehu volebného boja. 19 Pre politické subjekty v slovenských podmienkach volebnej súťaže sú najdôležitejším zdrojom informácií prieskumy na objednávku v komerčných výskumných agentúrach. Tieto prieskumy sú finančne náročné a časť politický subjektov sa stále domnieva, že nie sú pre ich činnosť potrebné. Iné naopak investujú do prieskumov a dokážu tak odhaliť potreby občanov, na ktoré môžu zamerať svoju volebnú kampaň. Verejne dostupné prieskumy zvyčajne nezachytávajú dôležité sociálne charakteristiky, ktoré by bolo možné dať do korelácie s volebným správaním. Podrobnejšiu analýzu predvolebných názorov verejnosti a ich komparáciu s volebným výsledkom preto nie je možné uskutočniť. Témy dôležité pre účastníkov volebného súperenia Téma volebného diskurzu sa stala univerzálnou pre všetky segmenty. Aj keď každý segment elektorátu má rozdielne záujmy, problémy, ciele, na ktoré je vhodné kampaň zamerať, korupcia verejných činiteľov sa dotkla a bola zaujímavá pre všetky z nich. Vo svojich volebných programoch a posolstvách k nej politické strany pristúpili rôzne. Niektoré ju povýšili na nosnú tému kampane, iné sa zamerali na klasickú sociálnu oblasť a životnú úroveň. Ak je stav životnej úrovne alarmujúci, ľudia pociťujú nedostatok či ohrozenie svojich základných životných potrieb, je aj zameranie na iné otázky ako sociálne zabezpečenie a rast životnej úrovne krokom vedľa. Ak je situácia pomerne stabilná a životná úroveň vo všeobecnosti považovaná za dobrú, možno kampaň zamerať aj na iné otázky spoločenského života, resp. oblasti vo verejnosti kriticky vnímané. V posledných parlamentných voľbách musela byť téma etiky politiky určitým spôsobom zahrnutá do volebnej stratégie kandidujúcich strán, keďže voliči vysielali signál, že túto tému je potrebné pokryť volebnou ponukou. Analýzou volebných programov a predvolebnej prezentácie politických strán možno skúmať, do akej miery využili politické strany existujúcu sociálno-politickú situáciu a preukázali svoju schopnosť prispôsobiť sa, či nastoliť tému volebného diskurzu. V politických programoch bola pozornosť zameraná na časnosť zmienok o riešení problematiky zviditeľnenej volebným diskurzom a celkový rozsah pozornosti venovaný téme volebného diskurzu. Predmetom skúmania sa stali volebné programy dvanástich relevantných politických strán, z celkového počtu 26 kandidujúcich 19 SCHULZ, W.: Proces politické komunikace: vymezení problémů a kladení otázek. In Analýza obsahu mediálních sdělení. Praha : Karolinum, 2004, s. 15. 503

8. študentská vedecká konferencia subjektov, rozdelené do dvoch skupín: prvú skupiny tvorili tie strany, ktoré boli vo voľbách úspešné a získali kreslá v parlamente, druhú skupinu tie politické strany, ktoré získali vo voľbách viac ako 1% platných hlasov. Spomedzi politických strán, ktoré sa dostali do parlamentu v najväčšej miere využila tému volebného diskurzu strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), ďalšie politické strany si za tému volebnej kampane zvolili sociálnu politiku. Napriek tomu, že problematike korupcie, transparentnosti a politickej zodpovednosti sa venujú všetky programy (najstručnejší je v tejto oblasti program MOSTU-HÍD), ťažiskovou témou sa stala iba u jednej zo strán OĽaNO. Táto strana je v parlamente nováčikom, aj keď jej jadro tvoria odídenci zo strany SaS, ktorí vo voľbách do NRSR 2010 kandidovali ako nezávislí a postupne sa osamostatnili. Snaha o využitie volebného diskurzu OĽaNO vo volebnej kampani je podobná úsiliu strany Zmena zdola, spomedzi neúspešných politických subjektov. Pravicové politické strany poznačené kauzou Gorila sa rozhodli vo svojej kampani na problém radšej neupozorňovať a poistili sa rozsiahlymi protikorupčnými opatreniami do budúcnosti. SMER zvolil taktiež taktický ústup od témy, ktorá zničila pravicu a vhodne odhadol znechutenie elektorátu. Rozhodol sa ponúknuť to, čo občania v danej situácii potrebovali najviac istotu. Aj keď tento pojem bol v prípade volebnej kampane SMERu obsahovo prázdny, rozhodnutie strany neprovokovať voličov a radšej sa stiahnuť, sa ukázalo ako výhodné. Rozbehnutú lavínu korupčných káuz a následné občianske prejavy nespokojnosti už nebolo možné zastaviť. U politických strán, ktoré sa nedostali do parlamentu, no napriek tomu zaznamenali úspech v podobe aspoň jedného percenta získaných hlasov možno pozorovať rôznosť v dôraze na sledovaný volebný diskurz a to aj z hľadiska novosti politických strán a ich náležitosti k určitým konfliktným líniám. Z hľadiska umiestnenia politických strán SNS, SMK, ĽSNS na osi etnicko-nacionalistikej konfliktnej línie možno pozorovať nezáujem o aktuálnu tému volebného diskurzu a naopak pridržiavanie sa starých nacionálno-menšinových tém. Nové politické strany s minimálnym volebným úspechom sa sústredili na tému volebného diskurzu, ktorá sa pre nich stala vo volebnom súperení prioritou 99%, Strana slobodného slova Nory Mojsejovej (SSS-NM), Zmena zdola. Práve tieto strany pochopili volebný diskurz ako príležitosť upozorniť na svoju politickú nepoškvrnenosť a získať tak stálych voličov politických strán znechutených korupčnými kauzami a nerozhodnutých voličov. V desiatich z dvanástich volebných programov nechýbajú vyjadrenia týkajúce sa témy volebného diskurzu. Najostrejšiu volebnú rétoriku zvolili vo svojich kampaniach strany 99%, SSS-NM, Zmena zdola a z víťazných strán OĽaNO. Z hľadiska volebného posolstva kampane využili tému politickej korupcie dve politické strany: Zmena zdola a OĽaNO, čiastočne ju zúročili strany 99% a SSS-NM. U ostatných politických subjektov dominovali vo volebných posolstvách sociálne témy. Jeden z možných nástrojov výskumu účinku volebných kampaní na voličské rozhodovanie sú okrem prieskumoch verejnej mienky obyvateľstva aj analýzy obsahu masových médií. Keďže médiá reagujú na momentálne podnety a spätnú väzbu voličov, snažia sa prispôsobovať obsah spravodajských príspevkov záujmu občanov. Výskum mediálnych obsahov môže slúžiť ako jeden z indikátorov úspešnosti volebnej kampane. Analýzou médií v čase volieb sa zaoberalo občianske združenie MEMO 98 504

Sekcia politológie (vykonáva nezávislý monitoring médií), ktoré uskutočnilo výskum mediálnej prezentácie kandidujúcich strán v audiovizuálnych médiách. Kritériami boli: priestor, ktorý médiá venovali subjektom a kandidátom a spôsob (pozitívny/ neutrálny/negatívny), akým boli subjekty a kandidáti zobrazovaní. Z výsledkov analýzy vyplýva, že kampaň bola poznačená najrôznejšími kauzami, ktoré výrazne ovplyvnili jej priebeh a zobrazenie v médiách. Vo všetkých televíziách dominovali kauzy Sasanka a protesty súvisiace s kauzou Gorila nad informáciami o predvolebných aktivitách a programoch.... SaS síce získala spomedzi kandidujúcich strán najviac spravodajského priestoru, ale bola zároveň v každej televízii aj najnegatívnejšie zobrazená dôvodom bola kauza Sasanka. 20 V súhrne venovali médiá najväčší priestor vládnej strane SaS 23,7%, ďalšími najviac zobrazovanými subjektmi boli SMER-SD (11,5%), strana 99% (8,3%) a OĽaNO (7,2%), SDKÚ-DS (5,8%) a KDH (4,2%). Najviac priestoru v médiách získal líder strany SaS Richard Sulík (30 min.), druhým najzobrazovanejším bol predseda zoskupenia OĽaNO - Igor Matovič (14 min.). 21 Oficiálnej kampani na prelome mesiacov február a marec 2012 dominovali zverejnené videá Richarda Sulíka Sasanka a trestné stíhanie vo veci falošných podpisov strany 99%. Načasovanie spomínaných udalostí približne 10-15 dní pred voľbami zohralo svoju úlohu. Ide o obdobie, keď sa správy vo verejnosti dokážu rozšíriť a zapôsobiť, nechávajú recipientom čas na spracovanie a prejavia sa vo volebnom rozhodnutí. Zároveň nedávajú potenciálnym voličom šancu, aby sa na ne zabudlo, prípadne boli vytlačené inými, aktuálnejšími správami. Volebná účasť a výsledok volieb Volebný diskurz ako súčasť krátkodobých faktorov, pôsobiacich zvonku (volebná kampaň, vplyv médií) a vstupujúcich do procesu rozhodovania elektorátu krátko pred voľbami, môže ovplyvniť politické rozhodnutie voliča. Aktuálna sociálna situácia núti ľudí k aktivite alebo naopak vzbudzuje v nich apatiu/pasivitu. Medzi obsahom volebného diskurzu a samotným rozhodnutím odovzdať hlas konkrétnemu aktérovi súťaže je množstvo ovplyvňujúcich článkov. Podľa výsledkov predvolebných prieskumov sa odhodlanie voličov zúčastniť sa parlamentných volieb v období od pádu vlády až po samotné voľby menilo v rozmedzí 10-15%. Najväčší záujem elektorátu o účasť na voľbách sa prejavil koncom januára 2012, výrazný pokles zaznamenali prieskumné agentúry tesne pred voľbami. V období, keď sa informácie o kauze Gorila v spoločnosti rozšírili a záujem potenciálnych voličov o kauzu sa zvýšil (december január 2012), pokles záujmu voličov o účasť na voľbách sa neprejavil. Omnoho markantnejší prepad záujmu elektorátu bolo možné sledovať krátko pred voľbami začiatkom marca. Na znížený podiel proklamovanej účasti mali vplyv udalosti, ktoré naplnili predvolebnú kampaň od začiatku februára: kauza Sasanka (prepis SMS komunikácie a zverejnené videá Richarda Sulíka), odchod kandidátov zo strany OĽaNO, preverovanie podpisov strany 99%. Koncom februára sa počet nerozhodnutých respondentov oproti prieskumu zo začiatku februára takmer 20 MEMO 98: Prezentácia politických predstaviteľov a subjektov pred voľbami do NR SR (20. 2. 4. 3. 2012). In www.memo98.sk [online]. 21 Porov. MEMO 98: Prezentácia politických predstaviteľov a subjektov pred voľbami do NR SR (20. 2. 4. 3. 2012). In www.memo98.sk [online]. 505

8. študentská vedecká konferencia zdvojnásobil (zo 17,4 na 32,5%), pričom počet tých, ktorí sa rozhodli volieb nezúčastnil poklesol o necelé 1%. 22 Časť rozhodnutých voličov zo začiatku mesiaca, sa koncom mesiaca ocitla na vážkach a zaradila sa do skupiny nerozhodnutých. Reálna volebná účasť dosiahla 59,11%, z čoho možno usudzovať, že väčšia časť voličov sa rozhodovala na poslednú chvíľu. Je možné pozorovať súvislosť medzi volebnou účasťou vo vzťahu k témam, ktoré naplnili volebný diskurz predovšetkým v čase oficiálnej kampane (odhliadnuc od ďalších spoločenských a zahraničných udalostí). Samotná kauza Gorila sa vo volebných prieskumoch výraznejšie neprejavila. Obohatenie korupčnej kauzy o ďalšie kauzy zneužívania moci, netransparentnosti a podvodov, zvyšujúce nedôveru v politikov, podporili účinok volebného diskurzu, čo sa odrazilo vo výkyvoch voličskej podpory. Z dôvodu občianskych protestov, prejavov nespokojnosti a znechutenia verejnosti prevažovali medzi predvolebnými odhadmi účasti pesimistické predpovede (dokonca sa hovorilo o možnej najnižšej účasti vôbec, vzhľadom na špinavosť volebnej kampane). Volebná účasť však dosiahla vyššiu úroveň ako v parlamentných voľbách 2010. 23 Tento fakt možno vysvetliť dôležitosťou volieb. Motivácia k volebnej účasti vyplývala sčasti zo sklamania z aktuálnej spoločensko-politickej situácie. V marcových parlamentných voľbách nestáli voliči pred dilemou ísť neisť voliť, ale pred zásadnou otázkou koho voliť. K elektorátu bolo smerované množstvo impulzov, ktoré podporovali presvedčenie o kríze dôvery v politiku. Nižšia volebná účasť mohla podľa predpokladov priniesť menší volebný zisk SMERu-SD. 24 Záujem voličov na úrovni takmer 60% neumožnil tento predpoklad overiť. Vplyv médií, volebnej kampane, ekonomické a politické podmienky zapôsobili na voliča spolu s témou volebného diskurzu tesne pred voľbami. Tabuľka 2: Prieskum záujmu voličov zúčastniť sa volieb Dátum zverejnenia 27.07. 29.09. 15.11. 16.12. 24.01. 2012 14.02. 2012 06.03. 2012 definitívne výsledky Zúčastní sa volieb 62,7 66,2 65,2 62,9 68,5 67,6 53,4 59,11 Nevie alebo nechce 16,3 16,2 20,9 22,2 17,9 17,4 32,5 Odpovedať Nezúčastní sa volieb 21,0 17,6 13,9 14,9 13,6 15,0 14,1 Zdroj údajov: Agentúra FOCUS 22 Pozri Tabuľku 2: Prieskum záujmu voličov zúčastniť sa volieb. 23 Pozri Tabuľku 3: Účasť voličov v slovenských parlamentných voľbách. 24 Gyárfášová v článku Mrazivá atmosféra pred voľbami 2012 uvádza, že najvyššiu pripravenosť k účasti na voľbách deklarujú priaznivci strany Smer, pričom vychádza z predvolebných prieskumov. 506

Sekcia politológie Tabuľka 3: Účasť voličov v slovenských parlamentných voľbách Účasť vo voľbách do NR SR rok 1994 1998 2002 2006 2010 2012 75,65% 84,24% 70,06% 54,67% 58,83% 59,11% Zdroj údajov: Štatistický úrad SR Téma volebného diskurzu sa postarala o prepad strany SDKÚ-DS, posilnila stabilnú podporu strany SMER-SD, priniesla zisk strane OĽaNO a miernu stratu stranám SaS a KDH. Nástupom nových politických strán vymykajúcich sa obvineniam z nekalej politickej činnosti utrpela aj strana SNS, ktorá sa nedostala do parlamentu. Prekvapením volieb bola strata SDKÚ-DS, ktorú na jej tradičnom druhom mieste nahradila KDH a nástup strany OĽaNO s tretím najväčším ziskom. Pri porovnaní volebných preferencií a volebných výsledkov strán, je zrejmé, že nastolený volebný diskurz mal negatívny dopad na väčšinu parlamentných politických strán, s výnimkou strán OĽaNO a SMER-SD. Tabuľka 4: Preferencie politických strán (jún február 2012) Zber dát SMER- SDKÚ- KDH SaS MOST- SMK SNS 99 OľaNO SD DS HÍD % 6. 7. 12. 7. 41,7 12,6 11,7 6,1 6,9 5,8 5,8 6. 9. 13. 9. 43,1 12,8 9,0 8,0 5,9 5,3 8,5 3. 11. 8. 11. 45,2 11,3 9,9 7,5 7,0 3,6 5,4 29. 11. 6. 12. 43,9 10,2 10,0 5,6 8,3 2,8 5,6 5,8 9. 1. 16. 1. 41,8 8,3 9,3 6,4 6,4 3,4 4,8 4,6 5,2 2012 1. 2. 7. 2. 37,3 6,1 10,3 5,9 6,0 2,4 4,2 6,9 8,9 2012 21.2. 27. 2. 39,7 5,1 10,4 5,1 7,0 3,9 4,7 5,2 6,7 2012 Výsledky volieb 44,41 6,09 8,82 5,88 6,89 4,28 4,55 1,58 8,55 Zdroj údajov: Agentúra FOCUS Strana SMER-SD bola občanmi vnímali ako jediná kompetentná riešiť najzávažnejšie problémy, bola taktiež druhou mediálne najčastejšie prezentovanou stranou. Volebné prieskumy poukazovali na jej jasný volebný náskok a volebná kampaň pokryla požiadavky v oblasti sociálneho zabezpečenia a istôt. Strana sa úspešne vyhla spojeniu s ktoroukoľvek zo zverejnených káuz, vo voľbách získala 44,41% hlasov, čo jej umožnilo vytvoriť tzv. jednofarebnú vládu. Strana OĽaNO vznikla štyri mesiace pred voľbami a jej volebný úspech presiahol zisky tradičných parlamentných strán. V predvolebnej kampani upútala pozornosť voličov niekoľkokrát, predovšetkým vďaka svojmu predsedovi Matovičovi. U voličov zarezonoval najmä odchod kandidátov OKS a KDS zo spoločnej volebnej kandidátky OĽaNO. Strana 507

8. študentská vedecká konferencia využila protikorupčnú tematiku ako posolstvo svojej volebnej kampane a venovala jej dostatočný priestor aj vo svojom volebnom programe. Príklady oboch politických strán s odlišnou volebnou stratégiou a odlišným prístupom demonštrujú skutočnosť, že okrem schopnosti vhodne reagovať na podnety volebnej súťaže je dôležitá aj schopnosť poznať potreby a požiadavky voličov. Napriek tomu, že obe politické subjekty vsadili na rozdielne stratégie, boli vo svojom volebnom ťažení úspešné. Do parlamentu sa dostalo päť politických strán, ktoré vo svojej volebnej kampani nevsadili na tému etiky v politike, ale na tému sociálneho zabezpečenia. Túto skutočnosť však nemožno považovať za rozhodujúci dôkaz v otázke účinku volebného diskurzu. Téma volebného diskurzu nebola ťažiskovou témou všetkých politických strán a nedotýkala sa všetkých rovnako. V rozličnej miere sa premietla do volebných programov a posolstiev politických subjektov. Róbert Fico sa rozhodol na tému volebného diskurzu nereagovať a tým dať jasne najavo, že sa ho spomínané udalosti nedotýkajú. Tento postoj prijala aj verejnosť a politickí súperi a nevťahovali SMER- SD do korupčných káuz. Ďalšie politické strany sa rozhodli zastávať pozíciu jednoznačného odsúdenia a obnovy dôvery politiky (napr. 99%, OĽaNO, SaS, KDH), iné vsadili na stratégiu mŕtveho chrobáka a o tému volebného diskurzu sa nezaujímali (SNS, SMK, MOST-HÍD). Do obrannej pozície sa postavila SDKÚ-DS, neskôr aj SaS a 99% v súvislosti s novými kauzami. Odhliadnuc od ďalších okolností a faktorov vplyvu, ktoré nie sú zahrnuté v analýze, možno konštatovať, že výsledky volieb odrážajú prevládajúce postoje elektorátu vzťahujúce sa k téme volebného diskurzu. Žiadna z kandidujúcich strán nezamerala svoju volebnú kampaň výlučne na očistenie politiky a verejného života. Ak bola požiadavkou voličov zodpovedná politika, tak voľby mali byť úspešné práve pre stranu, ktorá ponúkla politiku bez korupcie a podvodov. Strana, ktorá vo voľbách zvíťazila sa vo svojom predvolebnom programe venovala odstráneniu korupcie, netransparentnosti a okrádania v politike v minimálnej miere. Predvolebná programová ponuka strany SMER-SD nemohla naplniť požiadavky ľudí vznesené vo verejných protestoch, ale táto strana spĺňala očakávania občanov, že si v prípade úspechu vo voľbách dokáže s týmto a ďalšími problémami svojich voličov poradiť, bez ohľadu na volebný program a predvolebné sľuby. Literatúra: BÚTOROVÁ, Z. GYÁRFÁŠOVÁ, O. 2006. Trendy vo verejnej mienke a volebnom správaní. In Slovenské voľby ˮ06. Bratislava: Inštitút pre verejné otázky, 2006. ISBN 80-88935-90-3, s. 111 142. BÚTOROVÁ, Z. GYÁRFÁŠOVÁ, O. 2012. Slovensko pred parlamentnými voľbami 2012. Prezentácie výsledkov. In www.ivo.sk [online], 25 s. [cit. 2012-09-02]. Dostupné na internete: <http://www.ivo.sk/buxus/docs//vyskum/subor/ivo_slovensko_pred_volbami_ 2012_grafy.pdf> DULEBOVÁ, I.: 2012. Politický diskurz ako objekt lingvistického výskumu. In Jazyk a kultúra. ISSN 1338-1148, 2012, roč. 3, č. 9. 508

Sekcia politológie EIBL, O.:. Politický prostor a témata v České republice v letech 2006-2008. Brno: Centrum pro studium demokracie a kultury,. 213 s. ISBN 978-80- 7325-262-5. FINDRA, J.: 2006. Slovo diskurz a výrazová variabilita. In Verená správa: časopis vlády pre štátnu správu a samosprávu. ISSN 1335-7883, 2006, roč. 61, č. 24, s. 19. GYÁRFÁŠOVÁ, O.: 2012. Kampaň mnohých naj. In www.infovolby.sk [online], 4 s. [cit. 2012-06-03]. Dostupné na internete: <http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/_pr/1331046614.txt> GYÁRFÁŠOVÁ, O.: 2012. Mrazivá atmosféra pred voľbami 2012. In www.infovolby.sk [online], 4 s. [cit. 2012-01-21]. Dostupné na internete: <http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/parl/2012/1329782801.txt> KATUNINEC, M. ZÁLEŠÁK, T. MARTINKOVIČ, M. (ed.): 2007. Etika a politika. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2007. 199 s. ISBN 978-80-8082-157-9. MATONOHA, J.: 2005. Literarněvědny text jako diskurz, velke vypravěni a vykon moci? In Česká literatura. ISSN 0009-0468, 2005, roč. 51, č. 5, s. 580-585. SCHULZ, W.: 2004. Proces politické komunikace: vymezení problémů a kladení otázek. In Analýza obsahu mediálních sdělení. Praha: Karolinum, 2004. ISBN 80-246-0827-8, s. 9-27. SUTOR, B.: 1996. Politická etika. Praha: Oikoymenh, 1996. 391 s. ISBN 80-86005-17-8. ŠALING, S. IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M. MANÍKOVÁ, Z.: 2005. Slovník cudzích slov. Prešov: SAMO, 2005. 686 s. ISBN 80-89123-03-1. VOKOUNOVÁ, D.: 2003. Marketingový prieskum ako dôležitý zdroj informácií. In Marketing v politike. Zborník z vedeckého seminára. Bratislava: Ekonomická univerzita v Bratislave, 2003. ISBN 80-225-1767-4, s. 54-68. MEMO 98. 2012. Prezentácia politických predstaviteľov a subjektov pred voľbami do NR SR (20. 2. 4. 3. 2012). In www.memo98.sk [online]. [cit. 2012-08- 03]. Dostupné na internete: <http://www.memo98.sk/index.php?base=data/spravy/ 2012/1331173728.txt> 509