Úradný vestník Európskej únie C269/1 (Informácia) KOMISIA USMERNENIA týkajúce sa hlavy III "Colné režimy s ekonomickým účinkom" nariadenia

(Informácia) KOMISIA USMERNENIA týkajúce sa hlavy III "Colné režimy s ekonomickým účinkom" nariadenia Komisie (EHS) č.2454/93 zo dňa 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č.2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (2001/C 269/01) Odkazy uvedené v týchto usmerneniach sa vzťahujú k tejto hlave. Predbežné poznámky Ako je uvedené v oznámení Komisie týkajúcom sa stratégie colnej únie a tak ako to požadujú zástupcovia colných správ členských štátov, usmernenia by mali byť zostavené pre správne orgány i hospodárske subjekty pre doplnenie procesu zjednodušenia a modernizácie colných režimov. Tieto usmernenia nepredstavujú právne záväzný predpis, ale iba ako vysvetlivky. Jeho účelom je poskytnúť nástroj pre členské štáty na uľahčenie správneho uplatňovania modernizovaných právnych ustanovení k colným režimom s ekonomickým účinkom. KAPITOLA 1 ZÁKLADNÉ USTANOVENIA SPOLOČNÉ PRE VIAC AKO JEDNO OPATRENIE ČASŤ 3 Jednotné povolenie (Článok 500) Žiadosť o jednotné povolenie v prípadoch iných ako je dočasný dovoz, má byť podaná colným orgánom určeným pre miesto, kde sú vedené hlavné účty žiadateľa, za účelom jednoduchšieho vykonávania auditov/kontrol opatrení, a kde je aspoň čiastočne uskutočňované skladovanie, spracovanie alebo dočasné vývozné operácie, na ktoré sa má povolenie vzťahovať. Hlavné účty môžu byť tie účty, ktoré majú byť považované za hlavné účty pre colné účely, umožňujúce colným orgánom dohliadať a monitorovať uplatňovanie opatrení.. ČASŤ 5 Rozhodnutie k povoleniu

(Článok 506) Žiadateľ je informovaný o rozhodnutí vydať povolenie alebo o dôvodoch, prečo bolo povolenie zamietnuté do 30 dní alebo do 60 dní v prípade colného uskladnenia, od dátumu podania žiadosti, alebo od dátumu, kedy colné úrady prijali akúkoľvek požadovanú chýbajúcu alebo dodatočnú informáciu. Dátum, ktorý má byť považovaný za dátum podania žiadosti by mohol byť dátum, kedy colný úrady žiadosť prijme. Obdobie platnosti povolenia (Článok 507) Pre aktívny zušľachťovací styk, prepracovanie pod colným dohľadom a pasívny zušľachťovací styk nesmie obdobie platnosti presiahnuť tri roky od dátumu nadobudnutia účinnosti povolenia, s výnimkou, kedy existujú opodstatnené dôvody. Avšak pre tovar spadajúci pod aktívny zušľachťovací styk, na ktorý sa vzťahuje Príloha 73, časť A, obdobie platnosti nepresiahne šesť mesiacov. V prípade mlieka a mliečnych výrobkov spomenutých v článku 1 nariadenia Rady (ES) č. 1255/1999 nepresiahne obdobie platnosti tri mesiace. Tovar by mohol byť prepustený do režimu len v období platnosti povolenia. Avšak v prípade predchádzajúceho vývozu pre aktívny zušľachťovací styk by zušľachtené výrobky, získané z ekvivalentného tovaru, mohli byť deklarované pre vývoz len v období platnosti povolenia. Retroaktívne povolenie (Článok 508(3) (a)) "Zjavná/vedomá nedbanlivosť" môže byť prisúdená osobe, obzvlášť v prípadoch, kedy osoba alebo jej zástupca nesplní požiadavky režimu, ktoré sú v princípe podmienkou pre udelenie povolenia, aj keď si takáto osoba mohla byť vedomá ich existencie alebo už bola v podobnej situácii a bola si následné vedomá právnych požiadaviek pre získanie takéhoto povolenia. Príklady pre prípady retroaktívneho povolenia poskytnuté v súlade s článkom 508(3) Príklad I 1. februára 2002 sú komponenty z tretích krajín (zahrnuté v Prílohe 73, časť A) prepustené do voľného obehu v spoločenstve, s výhľadom na ďalšie spracovanie a následný predaj na domácom trhu. Avšak po dovoze a spracovaní komponentov z tretej krajiny, hospodársky subjekt zistí, že osoba v spoločenstve, ktorá súhlasila zo zakúpením týchto spracovávaných výrobkov sa dostala do úpadku. Vzhľadom k absencii akéhokoľvek iného kupujúceho v spoločenstve sa hospodársky subjekt rozhodne vyviesť zušľachtený výrobok dňa 15. júla 2002. V rámci režimu aktívny zušľachťovací styk (podmienečný systém) by tento prevádzkovateľ mohol mať nárok na oslobodenie od cla. V takomto prípade by retroaktívne povolenie mohlo výnimočne umožniť "retroaktívne" pokrytie operácie tohto druhu, prostredníctvom režimu. Preto dňa 1. júla 2002 prevádzkovateľ požiada o retroaktívne povolenie. Na základe článku 508(3) môžu colné úrady takéto povolenie vydať, s účinnosťou od 1. februára 2002 a s platnosťou do 31. júla 2002.

Uplatnenie retroaktívneho povolenia je však podriadené určitým podmienkam: - ustanovenie by nemalo platiť ako všeobecné pravidlo, ale len vo výnimočných prípadoch a hospodársky subjekt musí preukázať hospodársku potrebu, - jeho žiadosť nesmie súvisieť s pokusom o podvod alebo vedomou nedbalosťou, - musí byť rešpektované obdobie platnosti, špecifikované v článku 507. V prípade tovaru Prílohy 73, časť A, nesmie obdobie platnosti presiahnuť šesť mesiacov, - účtovné výkazy žiadateľa musia potvrdiť, že všetky požiadavky režimu môžu byť považované za splnené a okrem toho musia umožňovať kontrolu režimu, - postavenie tovaru musí byť regulované zneplatnením vyhlásenia pre voľný obeh a podaním nového vyhlásenia na prepustenie do aktívneho zušľachťovacieho styku, v súlade s článkom 251(l)(c). Príklad 2 1. júla 2001 môže hospodársky subjekt požiadať o retroaktívne povolenie, vzťahujúce sa na obdobie siahajúce spätne maximálne jeden rok. Pokiaľ tento hospodársky subjekt predloží žiadosť pred 1. júlom 2001, napríklad dňa 28. júna, retroaktívne povolenie podľa nových pravidiel nemôže získať, pretože príslušný právny základ v tejto dobe neplatil. Príklad 3 1. júla 2001 hospodársky subjekt požiada o povolenie na prepracovanie pod colným dohľadom pre obdobie pred 1. júlom 2001. - mohli by platiť podmienky článku 508(3), obzvlášť odkaz na nové obdobie platnosti, ktoré nesmie byť prekročené a požiadavka viesť záznamy, - mohli by platiť "nové" pravidla režimu, ako napríklad použitie nového modelu stanoveného v Prílohe 67 alebo napríklad mohol by byť zohľadnený postup týkajúci sa udelenia jednotného povolenia v súlade s článkom 500, - mohli by platiť "staré" pravidlá. To znamená, že pred 1. júlom 2001 by sa mohli uplatniť režimy len pre tovar a operácie, na ktoré sa vzťahuje predchádzajúca Príloha 87. Príklad 4 Hospodársky subjekt spoločenstva vyviezol tovar spoločenstva (textilné výrobky) v rámci pasívneho zušľachťovacieho styku pre ďalšie spracovanie v tretej krajine. Pri prepustení zušľachtených výrobkov do voľného obehu v spoločenstve, hospodársky subjekt predložil osvedčenie o pôvode EUR.l, na základe ktorého boli výrobky úplne oslobodené od dovozného cla. Následne kontrolou po prepustení colné orgány zistili, že preferenčný pôvod bol uvedený chybne kvôli nepochopeniu pravidiel pôvodu. Následne musel byť vymáhaný colný dlh splatný v súlade s povolením pre pasívny zušľachťovací styk. Keďže zušľachtené výrobky boli ďalej spracovávané v spoločenstve a následne vyvezené, hospodársky subjekt spoločenstva by mohol mať napriek tomu prospech z celkového oslobodenia od dovozného cla, udelením retroaktívneho povolenia pre pasívny zušľachťovací styk. Príklad 5

Hospodársky subjekt spoločenstva vyviezol tovar spoločenstva (textilné výrobky) na ďalšie spracovanie v tretej krajine. Pri prepustení zušľachtených výrobkov do voľného obehu v spoločenstve hospodársky subjekt predložil osvedčenie o pôvode EUR.l, na základe ktorého boli výrobky úplne oslobodené od dovozného cla. Následne kontrolou po prepustení colné orgány zistili, že preferenčný pôvod bol uvedený chybne kvôli nepochopeniu pravidiel pôvodu. Následne musel byť vymáhaný colný dlh na základe celkovej hodnoty zušľachtených výrobkov. Keďže povolenie na pasívny zušľachťovací styk by bolo udelené, pokiaľ by hospodársky subjekt podal žiadosť pred uskutočnením dočasného vývozu (pokiaľ by prevádzkovateľ vedel o nesplnení kritérií pôvodu), mohol by mať hospodársky subjekt spoločenstva prospech z čiastočného oslobodenia od dovozného cla a to udelením retroaktívneho povolenia pre pasívny zušľachťovací styk. ČASŤ 6 Ďalšie ustanovenia týkajúce sa režimov Transfer (Článok 512(3)) V rámci režimu môže byť uskutočnený transfer do úradu výstupu, s výhľadom na spätný vývoz. V takomto prípade režim nebude ukončený, pokiaľ tovar alebo výrobky deklarované na spätný vývoz skutočne neopustili colné územie Spoločenstva. Dôkazom, že tovar alebo výrobky deklarované pre spätný vývoz skutočne opustili colné územie Spoločenstva môže byť výtlačok 3 jednotného colného dokladu, potvrdeného úradom výstupu, osvedčujúceho fyzické odoslanie tovaru alebo výrobkov. V prípadoch použitia postupu zjednodušeného colného vyhlásenia pre spätný vývoz môže úrad výstupu tiež osvedčiť fyzické odoslanie na obchodnom alebo administratívnom doklade. Za účelom poskytnutia informácie, že ukončenie režimu bolo oprávnené a v súlade s článkom 512 ods. 3, môže byť v odseku 44 JCD alebo na obchodnom alebo administratívnom doklade uvedený odkaz na článok 512 ods. 3. Štandardná výnosnosť (článok 517(3) - Príloha 69) V určitých prípadoch spracovateľské operácie vykonané v rámci aktívneho zušľachťovacieho styku sú identické s operáciami vykonávanými za účelom získania vývozných náhrad. V týchto prípadoch sa rovnako nahliada na hospodársky subjekt používajúci aktívny zušľachťovací styk a hospodársky subjekt využívajúci systém vývozných náhrad. Preto v odvetví obilnín a ryže musia byť štandardné sadzby výnosnosti vypočítané na základe príslušného koeficientu obsiahnutého v Prílohe E k nariadenia Komisie (ES) č. 1520/2000 (OJ L 177,15.7.2000, str. 1), kde bol v Prílohe 69 naznačený odkaz hviezdičkou (*). Pre použitie koeficientu systému vývozných náhrad by mohol byť použitý prepočet, vysvetlený nasledujúcim príkladom: Príklad I. Extrakt z Prílohy 69, por. č. 15:

(1) Dovážaný tovar (Kód/opis) ex 1001 90 99 Pšenica obyčajná (2) Číselné poradie (3) Kód zušľachteného výrobku (4) Opis zušľachteného výborku 15 1107 10 19 Slad, nepražený, získaný z pšenice vo forme inej ako múka (5) Množstvo zušľachtených výrobkov na každých 100 kg dovážaného tovaru (kg) (*) II. Extrakt z Prílohy E k nariadeniu č. 1520/2000 Kód KN Spracovaný poľnohosp. výrobok 1107 10 19 Slad nepražený z pšenice v inej forme Koeficient Základný výrobok 1,27 Pšenica obyčajná III. Použitie koeficientu z "hľadiska vývozných náhrad": Pre spracovanie 100 kg sladu je poskytnutá vývozná náhrada na 127 kg obyčajnej pšenice. IV. Použitie koeficientu z "hľadiska aktívneho zušľachťovacieho styku ": V prípadoch kedy do režimu vstúpilo 100 kg obyčajnej pšenice, po spracovaní bude z režimu uvoľnených 78,74 kg sladu. V. Ako získať štandardnú sadzbu výnosnosti 78,74: 1 : 1,27 x 100 = 78,74

Pomer dovezeného/dočasne vyvezeného tovaru zahrnutého v spracovaných výrobkoch (Článok 518) Príklady v aktívnom zušľachťovacom styku metóda kvantítatívneho merítka (zušľachtené výrobky) I dovozné clá budú stanovené v súlade s článok 122 Kódexu sa neuplatní metóda kvantítatívneho merítka (dovezený tovar) článok 122 Kódexu sa uplatní článok 122 Kódexu sa neuplatní metóda hodnotového merítka článok 122 Kódexu sa uplatní IIA IIB IIIA IIIB 1. Všimnete si, že pomer dovezeného tovaru zahrnutého v zušľachtených výrobkoch bude vypočítaný za účelom stanovenia výšky colného dlhu podľa článku 121 kódexu. Metódy výpočtu nie sú uplatniteľné v prípadoch, kedy všetkým zušľachteným výrobkom bude pridelené colne schválené určenie alebo použitie, nezahŕňajúce výber dovozného cla alebo je dovozné clo vyberané len na zušľachtnené výrobky podliehajúce článku 122 kódexu. 2. Množstvo zušľachtených výrobkov, ktoré majú byť získané, bude stanovené na základe schválených sadzieb výnosnosti. 3. Pridanie tovaru Spoločenstva v priebehu výrobného procesu neovplyvňuje skutočný pomer dovezeného tovaru zahrnutého v zušľachtených výrobkoch, a preto sa neberie do úvahy. 4. V prípade aktívneho zušľachťovacieho styku (systém vrátenia) by mal pomer dovezeného tovaru, získaného v súlade s článkom 518 pre stanovenie splatného dovozného cla zodpovedať čiastke dovozného cla, pre ktorú nemôže byť vrátenie cla nárokované. I. Metóda kvantitatívneho merítka (zušľachtnené výrobky) (a) Dovezený tovar: 100 kg A (b)zušľachtené výrobky:

90 kg B (c) Colný dlh tykajúci sa: 20 kg B (d) Množstvo dovezeného tovaru zodpovedajúce množstvu B, v súvislosti s ktorým colný dlh vznikol 20/90 x 100 kg = 22,22 kg A II. Metóda kvantitatívneho merítka (dovezený tovar) (a) Dovezený tovar: 100 kg A (b) Zušľachtené výrobky: 80 kg B, obsahuje 80 kg A 10 kg C, obsahuje 10 kg A 5 kg D, obsahuje 5 kg A Celkom: 95 kg A (c) Pomerné rozdelenie v kg A: B: 80/95 x 100 kg = 84,21 kg A C: 10/95 x 100 kg = 10,53 kg A D: 5/95 x 100 kg = 5,26 kg A Celkom: 100,00 kg A (d) Colný dlh týkajúci sa: 1. 10 kg B 2. 5 kg D A. Článok 122 kódexu sa neuplatní Množstvo dovážaného tovaru zodpovedajúce množstvu B, v súvislosti s ktorým colný dlh vznikol B: 10/80 x 84,21 kg = 10,53 kg A D: 5/5 x 5,26 kg = 5,26 kg A Celkom: 15,79 kg A B. Uplatní sa článok 122 kódexu D je v zozname článku 122. (i) Množstvo dovezeného tovaru zodpovedajúce množstvu B, v súvislosti s ktorým colný dlh vznikol 10/80x84,21 kg =10,53 kg A (ii) Pomerná časť D podliehajuca clu podľa článku 121/článku 122 Podľa prvého odseku textu článku 122(1 )(a), sa môžu na výrobok D vzťahovať špecifické clá len v tom rozsahu, v akom tento výrobok "proporcionálne zodpovedá vyvezenej časti ostatných zušľachtených výrobkov", tj. tých, ktoré nie sú zahrnuté v zozname. Množstvo vyvezených výrobkov v kilogramoch A: B: 70 kg = 70/80 x 84,21 = 73,68 kg A C: 10kg=10/10xl0,53= 10,53 kg A Celkom: 84,21 kg A Vyvezená pomerná časť: [84,21/(100-5,26)] x 100 % = 88,89 % Podlieha clu podľa článku 122: 88,89% x 5 kg D = 4,44kg D

Podlieha clu podľa článku 121: 5 kg - 4,44 kg = 0,56 kg D = 0,56 x 5,26-0,59 kg A (iii) Celkovo podlieha clu: článok 122: 4,4 kg D článok 121: 0,59 kg A + 10,53 kg A= 11,12 kg A III. Metóda hodnotového merítka Platí článok 122 kódexu (a) Dovezený tovar: 100 kg A (b) Množstvo a hodnota zušľachtených výrobkov: 80 kg B pri EUR 20/kg = EUR 1 600 10 kg C pri EUR 12/kg = EUR 120 5 kg D pri EUR 5/kg = EUR 25 (D je v zozname článku 122) Celkom: EUR 1 745 (c) Pomerné rozdelenie v kg A: B: 1 600/1 745 x 100 kg = 91,69 kg A C: 120/1 745 x 100 kg = 6,88 kg A D: 25/1 745 x 100 kg = 1,43 kg A Celkom: 100,00 kg A (d) Colný dlh týkajúci sa: l0 kg B 5 kg D A. Článok 122 kódexu sa neuplatní Množstvo dovezeného tovaru zodpovedajúce množstvu B, v súvislosti s ktorým colný dlh vznikol: 10/80x91,69 kg =11,46 kg A B. Uplatní sa článok 122 kódexu D je v zozname článku 122. (i)množstvo dovezeného tovaru zodpovedajúce množstvu B, v súvislosti s ktorým colný dlh vznikol: 10/80 x 91,69 kg = 11,46 kg A (íi) Pomerná časť D podliehajúca clu podľa článku 122/článku 121: Podľa prvého odseku článku 122 ods. l, písm. a) sa môžu na výrobok D vzťahovať špecifické cla len v tom rozsahu, v akom tento výrobok "proporcionálne zodpovedá vyvezenej časti ostatných zušľachtených výrobkov", tj. tých, ktoré nie sú zahrnuté v zozname. Hodnota vyvezenej časti zušľachtených výrobkov: B: 70 x EUR 2 0 = EUR 1 400 C: 10 x EUR 12= EUR 120 Celkom: EUR 1 520 Vyvezená pomerná časť:

[1 520/(1 745-25)] x 100 % = 88,37% Podlieha clu podľa článku 122: 88,37% x 5 kg = 4,42 kg D Podlieha clu podľa článku 121: (iii) Celkovo podlieha clu: 5 kg - 4,42 kg = 0,58 kg D = 0,58 x 1,43 / 0,17 kg A Článok 122: 4,42 kg D Článok 121: 0,17 kg A + 11,46 kg A = 11,63 kg A Príklady pre pasívny zušľachťovací styk: Povaha zušľachtených výrobkov prepustených do voľného obehu { jedného druhu viacero druhov { získané { získané iba z jedného druhu dočasne vyvezeného tovaru získané z niekoľkých druhov dočasne vyvezeného tovaru iba z jedného druhu dočasne vyvezeného tovaru { získané iba z niekoľkých druhov dočasne vyvezeného tovaru {...I...II Metóda kvantitatívneho merítka (dočasne vyvezený tovar)...iii Metóda hodnotového merítka...iv Metóda kvantitatívneho merítka (dočasne vyvezený tovar)......v Metóda hodnotového merítka...vi I. Len jeden druh zušľachteného výrobku je získaný len z jedného druhu dočasne vyvezeného tovaru Metóda kvantitatívneho merítka (zušľachtené výrobky) (a) Množstvo dočasne vyvezeného tovaru: 100 kg A (b) Výnos z 100 kg A: 200 kg X (c) Množstvo zušľachtených výrobkov prepustených do voľného obehu: 180 kg X

(d) Množstvo dočasne vyvezeného tovaru, ktoré má byť zohľadnené pri určovaní dovozného cla, ktoré má byť odčítané: 180/200 x 100 kg = 90 kg A II. Len jeden druh zušľachteného výrobku je získaný len z niekoľko druhov dočasne vyvezeného tovaru Metóda kvantitatívneho merítka (zušľachtené výrobky) (a) Množstvo dočasne vyvezeného tovaru: 100 kg A a 50 kg B (b) Výnos z 100 kg A a 50 kg B: 300 kg X (c) Množstvo zušľachtených výrobkov prepustených do voľného obehu: 180 kg X (d) Množstvo dočasne vyvezeného tovaru, ktoré má byť zohľadnené pri určovaní dovozného cla, ktoré má byť odčítané: 180/300x100 kg = 60 kg A 180/300x50 kg =30 kg A III. Niekoľko druhov zušľachtených výrobkov je získaných len z jedného druhu dočasne vyvezeného tovaru Metóda kvantitatívneho merítka (dočasne vyvezený tovar) (a) Množstvo dočasne vyvezeného tovaru: 100 kg A (b) Výnos z 100 kg A: 200 kg X, obsahujúcich 85 kg A 30 kg Y, obsahujúcich 10 kg A (c) Výpočet príslušných pomerných časti: 95 kg A 200 kg X = 85/95x100 kg = 89,47 kg A 30 kg Y =10/95x100 kg = 10,53 kg A 100,00 kg A

(d) Množstvo zušľachtených výrobkov prepustených do voľného obehu: 180 kg X a 20 kg Y (e) Množstvo dočasne vyvezeného tovaru, ktoré má byť zohľadnené pri určovaní dovozného cla, ktoré má byť odčítané: 180 kg X =180/200x89,47= 80,52 kg A 20 kg Y = 20/30 x 10,53= 7,02 kg A 87,54 kg A IV. Niekoľko druhov zušľachtených výrobkov je získaných len z jedného druhu dočasne vyvezeného tovaru Metóda hodnotového merítka (a) Množstvo dočasne vyvezeného tovaru: 100 kg A (b) Výnos z 100 kg A: 200 kg X pri EUR 12 = EUR 2 400 30 kg Y pri EUR 5 = EUR 150 EUR 2 550 (c) Výpočet príslušných pomerných časti: 200 kg X = 2 400/2 5 5 0 x l 0 0 k g = 94,12 kg A 30 kg Y= 150/2550 x 100 kg = 5,88 kg A 100,00 kg A (d) Množstvo zušľachtených výrobkov prepustených do voľného obehu: 180 kg X a 20 kg Y (e) Množstvo dočasne vyvezeného tovaru, ktoré má byť zohľadnené pri určovaní dovozného cla, ktoré má byť odčítané: 180 kg X= 180/200 x 94,12 = 84,71 kg A 20 kg Y = 20/30 x 5,88 = 3,92 kg A 88,63 kg A V. Niekoľko druhov zušľachtených výrobkov je získaných z niekoľko druhov dočasne vyvezeného tovaru Metóda kvantitatívneho merítka (dočasne vyvezený tovar)

(a) Množstvo dočasne vyvezeného tovaru: 100 kg A a 50 kg B (b) Výnos z 100 kg A a 50 kg B: 200 kg X, obsahujúcich 85 kg A a 35 kg B 30 kg Y, obsahujúcich 10 kg A a 12 kg B 95 kg A a 47 kg B (c) Výpočet príslušných pomerných 200 kg X = 85/95 x 100 kg = 89,47 kg A = 35/47 x 50 kg = 37,23 kg B 30 kg Y = 10/95 x 100 kg = 10,53 kg A = 12/47 x 50 kg = 12,76 kg B 100 kg A 50 kg B (d) Množstvo zušľachtených výrobkov prepustených do voľného obehu: 180 kg X a 20 kg Y (e) Množstvo dočasne vyvezeného tovaru, ktoré má byť zohľadnené pri určovaní dovozného cla, ktoré má byť odčítané: 180 kg X =180/200x89,47 = 80,52 kg A = 180/200 x 37,23 = 33,51 kg B 20 kg Y =20/30 x 10,53 = 7,02 kg A = 20/30 x 12,76 = 8,51 kg B 87,54 kg A 42,02 kg B VI. niekoľko druhov zušľachtených výrobkov je získaných z niekoľko druhov dočasne vyvezeného tovaru Metóda hodnotového merítka (a) Množstvo dočasne vyvezeného tovaru: 100 kg A a 50 kg B (b) Výnos zo 100 kg A a 50 kg B 200 kg X pri EUR 12 = EUR 2 400 30 kg Y pri EUR 5 = EUR 150 EUR 2 550

(c) Výpočet príslušných pomerných časti: 200 kg X = 2 400/2 550x100 kg = 94,12 kg A = 2 400/2 550 x 50 kg = 47,06 kg B 30 kg Y = 150/2550 x 100 kg = 5,88 kg A = 150/2550 x 50 kg = 2,94 kg B 100 kg A a 50 kg B (d) Množstvo zušľachtených výrobkov prepustených do voľného obehu: 180 kg X a 20 kg Y (e) Množstvo dočasne vyvezeného tovaru, ktoré má byť zohľadnené pri určovaní dovozného cla, ktoré má byť odčítané: ' 180 kg X = 180/200 x 94,12 = 84,71 kg A = 180/200 x 47,06 = 42,35 kg B 20 kg Y = 20/30x5,88 = 3,92 kg A = 20/30 x 2,94 = 1,96 kg B 88,63 kg A a 44,31 kg B Kompenzačný úrok (Článok 519) Fiktívne ilustračné príklady Príklad I Dňa 1. júla 2000 je dovezený tovar prepustený do režimu. Colný dlh vznikol dňa 27. marca 2001. Prvá operácia sa uskutočnila v členskom štáte, ktorý je členom eurozóny. Aká úroková sadzba sa vzťahuje na kompenzačný úrok? Marec 2001 je mesiac, v ktorom vznikol colný dlh. Príslušná sadzba je tá, ktorá je platná dva mesiace pred marcom 2001 (pozri článok 519 ods.2, druhý pododsek). Preto platí úroková sadzba z januára 2001, čo je trojmesačná úroková sadzba peňažného trhu pre eurozónu, zverejnená pre tento mesiac v štatistickej prílohe k mesačnému vestníku Európskej centrálnej banky (ECB) (pozri napríklad internetovú adresu ECB: http://www.ecb.int).

Ako možno úrokovú sadzbu zistiť? Pozri štatistiku 3 "Finančné trhy a úrokové sadzby v euro oblasti", tabuľka 3.1 "Úrokové sadzby peňažných trhov", stĺpec 3. Presná úroková sadzba pre janunár 2001 je 4,77 %. Príklad 2 1. júla 2000 je dovezený tovar prepustený do režimu.. Colný dlh vznikol 27. marca 2001. Prvá operácia sa uskutočnila v členskom štáte, nktorý nepatrí do eurozóny. Aká úroková sadzba sa vzťahuje na kompenzačný úrok? Marec 2001 je mesiac, v ktorom vznikol colný dlh.. Príslušná sadzba je tá, ktorá je platná dva mesiace pred marcom 2001 (pozri článok 519 ods.2, druhý pododsek). Preto platí úroková sadzba z januára 2001, čo je trojmesačná úroková sadzba peňažného trhu platná v členskom štáte, ktorý nepatrí do eurozóny, zverejnená pre tento mesiac v štatistickej prílohe k mesačnému vestníku Európskej centrálnej banky. Ako možno úrokovú sadzbu zistiť? Pozrir štatistiku 11 "Ekonomický a finančný vývoj v iných členských štátoch EÚ", tabulka 11 "Ekonomický a finančný vývoj", stĺpec 12. Presná úroková sadzba pre január 2001 je

5,34% Možné metódy výpočtu kompenzačného úroku pri aktívnom zušľachťovacom styku s oslobodením, v prípade súhrnných lehôt pre opustenie režimu ÚVOD Pre vyrovnanie neoprávnenej finančnej výhody získanej z dôvodu časového posunu colného dlhu, keď tovar prepustený do AZS (zušľachtené výrobky alebo výrobky v nezmenenom stave) je prepustený do voľného obehu, uplatní sa kompenzačný úrok. Je potrebné poznamenať, že režím AZS poskytuje možnosť spoločného uvoľnovania tovaru z režimu kvôli zjednodušniu riadenia a zníženiu nákladov na spravovanie režiímu. Napríklad, pravidlá Spoločenstva umožňujú spoločné uvoľnenie z režimu na mesačnej a štvrťročnej báze ako je uvedené nižšie. V prípade mesačného uvoľnovania z režimu, všetky lehoty na uvoľnenie z režimu začínajúce plynúť v danom mesiaci skončia v posledný deň kalendárneho mesiaca, počas ktorého by uplynula lehota na uvoľnenie týkajúca sa posledného prepustenia do režimu v danom mesiaci.

V prípade štvrťročného uvoľnovovania z režimu, všetky lehoty na uvoľnenie z režimu začínajúce plynúť v danom štvrťroku skončia v posledný deň štvrťroku, počas ktorého by uplynula lehota na uvoľnenie týkajúca sa posledného prepustenia do režimu v danom štvrťroku. Je potrebné poznamenať, že z rovnakých dôvodov pravidlá Spoločenstva taktiež umožňujú spoločné prepúšťanie do voľného obehu tovaru, ktorý bol umiestnený do režimu. Keď bolo vydané takéto všeobecné povolenie na prepustenie do voľného obehu, dovezený tovar môže byť umiestnený na trh Spoločenstva buď vo forme zušľachtených výrobkov alebo tovaru v nezmenenom stave bez toho, aby boli formality na prepustenie do voľného obehu dokončené v čase umiestnenia tovaru na trh. Na druhej strane, dovezený tovar či vo forme zušľachtených výrobkov alebo tovaru v nezmenenom stave, na ktorý bolo vydané všeobecné povolenie na prepustenie do voľného obehu, ale ktorému nebolo udelené žiadne colne schválené určenie alebo použitie do konca uvedeného obdobia pre uvoľnenie z režimu (v prípade spoločnej lehoty na uvoľnenie), môže byť považovaný za prepustený do voľného obehu. Napokon, pravidlá Spoločenstva stanovujú, že keď dovezený tovar vstúpil do režimu na základe jednotného povolenia, ale viacerými vyhláseniami, zušľachtené výrobky alebo tovar v nezmenenom stave, ktorému bolo pridelené jedno z colne schválených určení alebo použití, bude považovaný za získaný z dovezeného tovaru, ktorý vstúpil do režimu na základe najskoršieho z vyhlásení (FIFO alebo prvý do, prvý z systém). Keďže všetky tietio ustanovenia môžu ovplyvniť výšku kompenzačného úroku, ktorý má byť vybratý a aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže, legislatíva Spoločenstva musí byť uplatňovaná rovnako vo všetkých členských štátoch, Komisia považuje za vhodné publikovať nasledovné vzorové výpočty kompenzačného úroku, kde je použitý systém spoločného uvoľnovania z režimu. VZOR1 Aktívny zušľachťovací styk (podmienečný systém) 1. PREDPOKLADY 1.1. Štvrťročné uvoľnovanie z režimu 1.2. Povolenie na vykonávanie AZS v Belgicku: - množstvo dovezeného tovaru A: 1 000 kg, - hodnota dovezeného tovaru: EUR 100 000 (dovozné clo: 5 % ad valorem), - výnosová sadzba: 90 % v hlavných zušľachtených výrobkoch, žiadne vedľajšie zušľachtené výrobky. 1.3. Bolo vydané všeobecné povolenie na prepustenie do voľného obehu. 1.4. Dovezený tovar, buď vo forme zušľachtených výrobkov, alebo v nezmenenom stave, je umiestnený na trh Spoločenstva. 1.5. V tomto príklade je obdobie na uvoľnenie z režimu tri mesiace. 1.6. Príslušná úroková sadzba: 9,36 %. 1.7. 1 000 kg A vstúpilo do režimu v nasledovných termínoch: 1. júl 200 kg

15. júl 100 kg 31. júl 100 kg 1. august 100 kg 15. august 100 kg 31. august 100 kg 1. september 200 kg 30. september 100 kg 1.8. Množstvo hlavného zušľachteného výrobku B: 900 kg 2. POSTUP 2.1. Obdobie pre uvoľnenie všetkých položiek je 31.december, potvrdenie o uvoľnení bude predložené do 30. januára. Prvky hodnotenia tovaru /výrobkyy budú vyhodnotené v súlade s článkom 121 kódexu. Určujúci dátum je 31. december. 2.2. Pri predkladání potvrdenia o uvoľnení z režimu držiteľ predkladá iba vývozné vyhlásenie týkajúce sa 600 kg zušľachteného výrobku B; zostávajúcich 300 kg je považovaných za prepustených do voľného obehu. 3. VÝPOČET 3.1. Colný dlh vzniká v súvislosti s 300 kg B. 3.2. Množstvo dovezeného tovaru zodpovedajúce množstvu B, v súvislosti s ktorým colný dlh vznikol (300/900) x 1 000 kg = 333,33 kg A 3.3. Hodnota dovezeného tovaru zodpovedajúce množstvu B, v súvislosti s ktorým colný dlh vznikol (333,33 kg x EUR 100 000)/1000 = EUR 33 333 3.4. Celkové splatné clo: (33 333 x 5)/100 = EUR 1 666,65 3.5. Kompenzačný úrok: 3.5.1. množstvo A držaného na uvoľnenie bez platenia cla: 1 000 kg - 333,33 kg = 666,67 kg

3.5.2.položky pre 600 kg pre režim od 1. júla do 15. augusta a položka k 31. augustu týkajúca sa 66,67 kg, môže byť preto považovaná za uvoľnenú; 3.5.3.množstvá a lehoty použité pri výpočte kompenzačného úroku: 33,33 kg - 4 měsíce (1. september až 31. december) 300,00 kg - 3 měsíce (1. október až 31. december) 333,33 kg 3.5.4. výpočty: 3.5.4.1. dovozné clá: (33,33 x 100 000 x 5)/(1000 x 100) = EUR 166,65 (300 x 100 000 x 5)/1000 x 100) = EUR 1500 celkové clo: EUR 1 666,65 3.5.4.2 kompenzačný úrok: (166,65 x 4 x 9,36)/(12 x 100) = EUR 5,2 (1 500x3 x9,36)/(12x 100) = EUR 35,1 celkový úrok: EUR 40,3 VZOR 2 Režim aktívny zušľachťovací styk (systém vrátenia) pre tovar v režime aktívny zušľachťovací styk (podmienečný systém) 1. PREDPOKLADY 1.1. Mesačné uvoľňovanie z režimu 1.2. Povolenie na AZS (systém vrátenia) vydané vo Francúzsku: množstvo dovezeného tovaru B: 5 000 kg hodnota dovezeného tovaru: EUR 50 000 (dovozné clo: 9 % ad valorem) výnosová sadzba: 80 % v hlavných zušľachtených výrobkoch 10 % vo vedľajších zušľachtených výrobkoch 1.3. V tomto príklade obdobie pro uvoľnenie je tri mesiace.

1.4. Príslušná úroková sadzba: sadzba pre členský štát, kde bola vykonaná prvá operácia (v rámci podmienenčného systému ), napr. sadzba Spojeného kráľovstva (14,51 %). 1.5. Podrobnosti povolenia pre aktívny zušľachťovací styk (podmienečný systém) vydaného v Spojenom kráľovstve: 1.5.1. množstvo dovezeného tovaru A: 15 000 kg; 1.5.2.hodnota dovezeného tovaru: EUR 45 000 (dovozné clo: 6% ad valorem); 1.5.3. výnosová sazba: 50 % v hlavných zušľachtených výrobkoch, žiadne vedľajšie zušľachtené výrobky; 1.5.4. 15 000 kg A vstupujúcich do režimu dňa: 1. júl 5 000 kg 15. júl 5 000 kg 31. júl 5 000 kg 1.5.5. mesačné uvoľňovanie z režimu; 1.5.6 všeobecné povolenie na prepustenie do voľného obehu; 1.5.7 dovezený tovar, buď vo forme zušľachtených výrobkov alebo v nezmenenom stave je umiestnený na trh Spoločenstva 1.5.8 obdobie pre uvoľnenie je tri mesiace. 1.6. Zušľachtené výrobky B získané v rámci AZS (podmienečný systém) v Spojenom kráľovstve: 7 500 kg. 1.7. Položky pre AZS (systém vrátenia) vo Francúzsku: 1. september 2 000 kg B 30. september 3 000 kg B 2. FORMALITY PRE PREPUSTENIE DO REŽIMU AKTÍVNY ZUŠĽACHŤOVACÍ STYK (SYSTÉM VRÁTENIA) VO FRANCÚZSKU 2.1. Overovanie 2 IM 4 deklarácií, odsek 37 kód 4151, 1. a 30. septembra. 2.2. Odoslanie 2 listov INF 1 francúzskymi colnými orgánmi britským colným orgánom. 3. FORMALITY V SPOJENOM KRÁĽOVSTVE 3.1. Tri položky, ktoré vstúpili do režimu spoločne v júli v Spojenom kráľovstve.

Lehota pre uvoľnenie všetkých položiek z režimu končí 31. októbra, potvrdenie o uvoľnení má byť predložené 30. novembra. Prvky hodnotenia tovaru /výrobky budú vyhodnotené v súlade s článkom 121 kódexu. Určujúci dátum je 31. december 3.2. Výpočty, ktoré majú byť vykonané pri prijatí informačného listu: 3.2.1. colný dlh vzniknutý v súvislosti s 2 000 a 3 000 kg B; 3.2.2 množstvo dovezeného tovaru zodpovedajúce množstvu B, v súvislosti s ktorým vznikol colný dlh: (2 000 x 15 000 kg)/7500 = 4 000 kg A a (3 000 x 15 000 kg)/7500 = 6 000 kg A 3.2.3 hodnota dováženého tovaru zodpovedajúca množstvu B, v súvislosti s ktorým vznikol colný dlh: (4 000x45000)/15 000 kg = EUR 12 000 (6 000 x 45 000)/15 000 kg = EUR 18 000 3.2.4. splatné clo: (12 000 x 6)/100 = EUR 720 (18 000 x 6)/100 = EUR 1080 3.2.5 kompenzačný úrok: množstvá a lehoty použité pri výpočte kompenzačného úroku: 2000 kg - 2 mesiace (1. august až 30. september) a 3000 kg - 2 mesiace (1. august až 30. september) 3.2.6 kompenzačný úrok: dovozné clo x obdobie x % úroková sadzba (EUR 720 x 2 x 14,51)/(12 x 100) = EUR 17,41 (EUR 1 080 x 2 x 14,51)/(12 x 100) = EUR 26,12 3.2.7. čiastky, ktoré majú byť oznámené francúzskym orgánom: prvý INF 1: odsek 9a: EUR 720

odsek 9b: EUR 17,41 druhý INF 1: odsek 9a: EUR 1 080 odsek 9b: EUR 26,12 4. FORMALITY VO FRANCÚZSKU Po prijatíí oznámenia o čiastke by mali francúzske colné orgány vybrať dovozné clo a kompenzačný úrok. 5. FORMALITY PRE UVOĽNENIE Z REŽIMU AKTÍVNY ZUŠĽACHŤOVACÍ STYK (PODMIENEČNÝ SYSTÉM) V SPOJENOM KRÁĽOVSTVE Pri predkladaní potvrdenia o uvoľnení tovaru z režimu (30. novembra) držiteľ predkladá iba vyhlásenie T1 pre zásielku do Francúzska, týkajúce sa 5 000 kg získaného zušľachtneného výrobku B; zostávajúcich 2 500 kg sa pozvažuje za prepustených do voľného obehu. 5.1. Následne colný dlh vzniká v Spojenom kráľovstve, týkajúci sa 2 500 kg výrobku B. 5.2. Množstvo dovezeného tovaru zodpovedajúce množstvu B, v súvislosti s ktorým colný dlh vznikol (2 500 x 15 000 kg)/7500 = 5 000 kg A 5.3 Hodnota dovezeného tovaru zodpovedajúca množstvu B, v súvislosti s ktorým colný dlh vznikol (5 000 x EUR 45 000)/15000 kg = EUR 15 000 5.4 Celkové splatné clo: (15 000 x 6)/100 = EUR 900 5.5. Kompenzačný úrok: 5.5.1. množstvo A, považované za uvoľnené: 15 000 kg - 5 000 kg = 10 000 kg A (= T1 zásielka v rámci AZS do Francúzska) 5.5.2 položky k dátumu 1. júl a 15. júl môžu byť preto považované za uvoľnené 5.5.3 množstvo a obdobie použité pri výpočte kompenzačného úroku: 5 000 kg - 3 mesiace (1. august až 31. október) 5.5.4 kompenzačný úrok: dovozné clo x obdobie x úroková sadzba 900 (3/12) x (14,51/100) = 32,65 EUR

6. NÁSLEDNÉ FORMALITY VO FRANCÚZSKU 6.1. Držiteľ predkladá žiadosť o vrátenie cla predložením 2 vývozných vyhlásení na 3000 kg získaného zušľachteného výrobku C; Výpočty: 6.2. Kvantitatívne merítko (dovezený tovar) (a) dovoz tovaru: 5 000 kg B (b) získané výrobky: 4 000 kg C, obsahujúcich 4 000 kg B 500 kg D, obsahujúcich 500 kg B Celkom 4 500 kg B (c) rozloženie v kg B: C: (4000/4500) x 5 000 = 4 444,44 kg B D: (500/4500) x 5000 = 555,56 kg B 5 000 kg B (d) množstvo zušľachtených výrobkov, pri ktorých neprichádza do úvahy vrátenie cla: 1000 kg C a 500 kg D (e) množstvo dovezeného tovaru B zodpovedajúce 1 000 kg C: (1 000/4 000) x 4 444,44 kg = 1 111,11 kg B (f) množstvo dovezeného tovaru B zodpovedajúce 500 kg D: prvá možnosť: výrobok D podliehajúci clu podľa článku 122 kódexu: Dovozné clo "príslušné" pre výrobok D má byť uplatnené iba na tú časť D, ktorá zodpovedá pomerne vyvezenej časti iných zušľachtených výrobkov (tj.tých, ktoré nie sú na zozname). - množstvo vyvezených výrobkov v kg B: (3000/4000) x 4 444,44 kg = 3 333,33 kg B - vyvezená pomerná časť: 3 333,33/(5 000-555,6) x 100 % = 75 % - podliehajúci clu podľa článku 122 kódexu: 75% x 500 kg D = 375 kg D

- podliehajúci clu podľa článku 121kódexu: 500kg-375kg=125kg D - množstvo dovezeného tovaru B zodpovedajúce množstvu D pre účely uplatnenia článku 121: 125 kg D x (555,56 kg B/500 kg D) = 138,89 kg B - záver: (i) uplatnenie článku 122 kódexu pre 375 kg D (ii) uplatnenie článku 121 kódexu pre 138,89 kg B (iii)vrátenie cla nie je možné pre 1 111, 11 kg B + 138,89 kg B = 1 250 kg B druhá možnosť: výrobok D nepodlieha clu podľa článku 122 kódexu: vrátenie cla nie je možné pre 1 111, 11 kg B + 555,56 kg B = 1 666,67 kg B 6.3. Vrátenie dovozného cla: prvá možnosť: výrobok D podlieha clu podľa článku 122 kódexu: (a) vrátenie cla nie je možné pre 1 111,11 kg B + 138,89 kg B = 1 250 kg B (b) clo zaplatené pri prepustení do režimu 5 000 kg B: EUR 720 + EUR 1 080 = EUR 1 800 (c) vrátenie cla pre pomernú časť: 5000 kg-1250 kg=3750 kg (d) vrátenie cla: (EUR 1 800 x 3 750 kg)/5000 kg = 1350 EUR druhá možnosť:výrobok D nepodlieha clu podľa článku 122 kódexu: (a) vrátenie cla nie je možné pre 1 111, 11 kg B + 555,56 kg B = 1 666,67 kg B (b) clo zaplatené pri prepustení do režimu 5 000 kg B pro úpravy: EUR 720 + EUR 1 080 = EUR 1 800 (c) vrátenie cla pre pomernú časť: 5 000 kg B - 1 666,67 kg B = 3 333,33 kg B (d) vrátenie dovozného cla v celkovej výške: (EUR 1 800 x 3 333,33 kg)/5000 kg = EUR 1200

6.4. Kompenzačný úrok spätne preplatený výpočty (kompenzačný úrok vybraný pri prepustení do režimu: EUR 17,41 + EUR 26,12 = EUR 43,53): prvá možnosť: výrobok D podlieha clu podľa článku 122 kódexu: vrátenie kompenzačného úroku v celkovej výške: (43,53 x 3 750 kg B)/5000 kg = EUR 32,65 druhá možnosť: výrobok D nepodlieha clu podľa článku 122 zákoníku: vrátenie kompenzačného úroku v celkovej výške: (43,53 x 3 333,33 kg B)/5000 kg B = EUR 29,02 Možné metody uplatňovania kompenzačného úroku v prípadoch, keď je tovar ďalej spracovávaný mimo Spoločenstva (Článok 123 kódexu) I. ÚVOD Pre vyrovnanie akejkoľvek neoprávnenej finančnej výhody vyplývajúcej z odloženia platby colného dlhu, keď zušľachtené výrobky alebo tovar v nezmenenom stave predtým prepustený do aktívneho zušľachťovacieho styku je prepustený do voľného obehu, kompenzačný úrok by sa mal uplatniť na splatné dovozné clo. Pre zabezpečenie jednotného uplatňovania týchto ustanovení, množstvo vzorových príkladov ilustruje výpočty, ktoré budú využité v prípade spoločného prepúšťania z režimu. Pre stanovenie správnej čiastky kompenzačného úroku musia byť známe tri faktory: o o o splatné dovozné clo, úroková sadzba, obdobie, za ktoré je potrebné úrok zaplatiť. V prípadoch splatného úroku je úrok stanovený na úrovni sadzby prevažujúcej v členskom štáte, kde boli vykonané spracovateľské operácie, alebo prvá takáto operácia. Kompenzačný úrok môže byť uplatnený od prvého dňa mesiaca následujúceho po mesiaci, v ktorom bol dovezený tovar prepustený do režimu, až do posledného dňa mesiaca, v ktorom vznikol colný dlh. Úrok je uplatňovný mesačne, minimálne za jeden mesiac. Aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže, sú publikované nasledovné vzorové prípady, znázorňujúce ako tieto pravidlá ovpyvňujú kompenzačný úrok, ak sa uplatňuje za určitých okolností.

Pre jasnejšiu ilustráciu rôznych možností, sú tu zahrnuté praktické príklady vysvetľujúce, či kompenzačný úrok je splatný a ak áno, tak za aké obdobie. Je dôležité myslieť aj na to, že je potrebné rozlišovať 2 typy režimu aktívny zušľachťovací styk: podmienečný systém (platba dovozného cla je odložená/podmienená) a systém vrátenia (clá sú platené v čase, keď je tovar prepustený do režimu). II. MOŽNÉ PRÍPADY Prípad č. 1: tovar, ktorý bol prepustený do režimu aktívny zušľachťovací styk (AZS) s oslobodením v rámci systému vrátenia je dočasne vyvezený na ďalšie spracovanie: spätne dovezené výrobky sú okamžite prepustené do voľného obehu bez toho, aby znovu vstupovali do aktívneho zušľachťovacieho styku s oslobodením. V tomto prípade je dovozné clo splatné na základe diferenčnej metódy danej ustanoveniami o režime pasívny zušľachťovací styk (PZS ). Keďže clo bolo zaplatené v čase prepustenia tovaru do režimu AZS, nevzniká žiadna neoprávnená finančná výhoda vyplývajúca z odkladu platby colného dlhu, a preto nie je vymeraný žiadny kompenzačný úrok. Keďže režim AZS nemôže byť ukončený v prípade dočasne vyvážaného tovaru, hospodársky subjekt si nemôže nárokovať na vrátenie pôvodne zaplateného dovozného cla. Príklad 1. 15. január: bavlnená priadza bola prepustená do AZS v rámci systému vrátenia (časový limit pre spätný vývoz: 12 mesiacov); 2. 15. jún: bavlnená tkanina je vyvezená na ďalšie spracovanie; 3. 15. október: konečné výrobky (bavlnené odevy) spätne dovezené a prepustené do voľného obehu. Závery 1. Dovozné clo sa uplatní 15. októbra, v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa režimu PZS. 2. Držiteľ nezískal žiadnu neoprávenú finančnú výhodu, a preto prepustenie tovaru do voľného obehu dňa 15. októbra nie je spojené s kompenzačným úrokom. Prípad č. 2: ten istý tovar je prepustený do AZS v rámci systému vrátenia, ale tentokrát spätne dovezené výrobky po ďalšom spracovaní mimo Spoločenstva sú opäť prepustené do AZS v systéme vrátenia. V tomto prípade dovozné clo uplatnené na základe diferenčnej metódy danej ustanoveniami o režime PZS je splatné, keď tovar znova vstúpi do režimu AZS (systém vrátenia); kompenzačný úrok opäť nie je vymeraný. Keď zušľachtené výrobky sú následne vyvezené, požadovanie vrátenia cla musí zohľadňovať obe časti platby. Príklad 1. 15. január: bavlnená priadza bola prepustená do AZS v rámci systému vrátenia (časový limit pre spätný vývoz: 12 mesiacov);

2. 15. jún: bavlnená tkanina je vyvážaná na ďalšie spracovanie; 3. 15. október: farbená bavlnená tkanina s potlačou spätne dovezená a prepustená do AZS v rámci systému vrátenia; 4. 15. december: niektoré konečné výrobky (bavlnené odevy) sú vyvezené. Závery 1. Dovozné clo sa uplatní k 15.októbru v súlade s pravidlami pre PZS. 2. Držiteľ môže požadovať vrátenie dovozného cla zaplateného 15. januára a 15. októbra zodpovedajúceho pomernej časti priadze a tkaniny obsiahnutej v odevoch, ktoré boli vyvezené 15. decembra. 3. Clo nie je vrátené na tie odevy, ktoré boli predané v rámci Spoločenstva, ale keďže nebola získaná žiadna neoprávnená finančná výhoda, nie je ani vymeraný žiadny kompenzačný úrok. Prípad č. 3: ten istý tovar je prepustený do AZS v rámci systému vrátenia a spätne dovezené výrobky po dalšom spracovaní mimo Spoločenstva opäť vstupujú do AZS, ale tentokrát v rámci podmienečného systému. Keďže prepustenie do režimu AZS (podmienečný systém) ukončuje AZS (systém vrátenia) držiteľ môže požadovať vrátenie dovozného cla plateného v čase, keď tovar bol prepustený do AZS v systéme vrátenia. V tomto prípade suma dovozného cla, ktorej platba bola odložená v čase prepustenia tovaru do režimu AZS druhýkrát, je stanovená v súlade s článkom 123 Colného kódexu (CK). Ak sú výrobky napokon prepustené do voľného obehu, kompenzačný úrok sa uplatní od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom tovar bol pôvodne prepustený do AZS v podmienečnom systéme (v tomto prípade po spätnom dovoze po ďalšom spracovaní) do posledného dňa v mesiaci, v ktorom vznikol colný dlh. Povedané inými slovami, obdobie, keď tovar bol v režime AZS v systéme vrátenia a mimo Spoločenstva sa neberie do úvahy. Príklad 1. 15. január: bavlnená priadza je prepustená do AZS v rámci systému vrátenia vo Francúzsku (časový limit pre spätný vývoz: 12 mesiacov); 2. 15. jún: bavlnená tkanina je vyvážaná na ďalšie spracovanie; 3. 15. október: farbená bavlnená tkanina s potlačou spätne dovezená do Spojeného kráľovstva znova vstupuje do AZS (podmienečný systém) (časový limit pre spätný vývoz: 3 mesiace); 4. 15. december: niektoré konečné výrobky (bavlnené odevy) sú vyvezené; 5. 15. január: prepustenie tých odevov do voľného obehu, ktoré neboli spätne vyvezené; 6. 14. február: predloženie potvrdenia o uvoľnení z režimu.

Závery 1. Následne po prepustení tovaru do AZS (podmienečný systém) 15. októbra, môže byť požiadané o vrátenie cla zaplateného dňa 15. januára, keď tovar bol prepustený do systému vrátenia. 2. Článok 123 CK určuje čiastku dovozného cla, ktorá bola odložená, keď bol tovar prepustený do AZS (podmienečný systém) druhýkrát. 3. Podmienečný systém môže byť ukončený vo vzťahu k tovaru, ktorý bol zapracovaný do odevov, ktoré boli vyvezené. 4. Na druhej strane, predaj niektorých odevov v Spoločenstve vytvára colný dlh. V takomto prípade bude vymeraný kompenzačný úrok a súčasne aj dovozné clo. 5. Keďže tieto odevy sú prepustené do voľného obehu dňa 15. januára, úrok bude stanovený na základe sadzby platnej v členskom štáte, v ktorom bol tovar prepustený do podmienečného systému (tj. v Spojenom kráľovstve). Pri výpočte obdobia, za ktoré môže byť úrok požadovaný, je potrebné poznamenať, že neoprávnená finančná výhoda bola získaná pred tým ako bol tovar prepustený do režimu v podmienečnok systéme. Obdobie, na ktoré sa úrok vzťahuje preto plynie od 1. novembra do 31. januára následujúceho roku, tj. tri kalendárne mesiace. Prípad č. 4: tovar je prepustený do AZS v rámci podmienečného systému a potom dočasne vyvezený na ďalšie spracovanie. Spätne dovezené konečné výrobky sú okamžite prepustené do voľného obehu, bez opakovaného umiestnenia do AZS. Prepustenie do voľného obehu výrobkov získaných po ďalších spracovateľských operáciách dáva podnet na vznik colného dlhu. Takže bude vymeraný kompenzačný úrok ako aj dovozné clo a to s použitím sadzby platnej v členskom štáte, v ktorom bol tovar prepustený do režimu. Úrok nebude splatný len za obdobie, počas ktorého bol tovar v podmienečnom systéme, ale aj za obdobie, počas ktorého tovar mimo Spoločenstva podliehal spracovateľským operáciám. Pri výpočte výšky splatného kompenzačného úroku sa v tomto prípade obdobie, počas ktorého bol tovar mimo colného územia Spoločenstva berie do úvahy. Príklad 1. 15. január: bavlnená priadza bola prepustená do AZS v rámci podmienečného systému vo Francúzsku (časový limit pre spätný vývoz: 1 rok); 2. 15. jún: bavlnená tkanina je vyvážaná na ďalšie spracovanie; 3. 15. október: farbené odevy spätne dovezené do Spojeného kráľovstva a prepustené do voľného obehu. Závery 1. Dovozné clo platné v čase prepustenia do voľného obehu (15. október) je vypočítané v súlade s článkom 123 CK. 2. Je splatný kompenzačný úrok. Použije sa úroková sadzba platná vo Francúzsku. Obdobie, za ktoré sa kompenzačný úrok počíta je 1. február až 31. október, tj. deväť mesiacov. Prípad č. 5: ten istý tovar je prepustený do AZS v rámci podmienečného systému, potom dočasne vyvezený na ďalšie spracovanie. Spätne dovezené výrobky sú opäť umiestnené v podmienečnom systéme..

V tomto prípade je clo vzťahujúce sa na ďalšie spracovateľské operácie znova odložené na obdobie, keď tovar bude druhýkrát umiestnený v podmienečnom systéme. V prípadoch, keď je režim ukončený prepustením konečných výrobkov do voľného obehu, sadzba kompenzačného úroku sa stanoví obvyklým spôsobom. Úrok sa uplatňuje od prvého dňa následujúceho mesiaca, v ktorom bol tovar prvýkrát prepustený do AZS do posledného dňa mesiaca, v ktorom vznikol colný dlh. V tomto prípade sa kompenzačný úrok vzťahuje aj na obdobie, počas ktorého bol tovar vyvezený a podliehal spracovateľským operáciám. Príklad 1. 15. január: bavlnená priadza bola prepustená do AZS v rámci podmienečného systému vo Francúzsku (časový limit pre spätný vývoz: 12 mesiacov); 2. 15. jún: bavlnená tkanina je vyvážaná na ďalšie spracovanie; 3. 15. október: farbená bavlnená tkanina s potlačou spätne dovezená do Spojeného kráľovstva a znova prepustená do AZS (podmienečný systém) - časový limit pre spätný vývoz: 3 mesiace; 4. 15. december: niektoré konečné výrobky (bavlnené odevy) sú vyvezené; 5. 15. január: ostatné odevy sú prepustené do voľného obehu; 6. 14. február: predloženie potvrdenia o uvoľnení z režimu. Závery 1. Keď tovar 15. októbra znova vstupuje do podmienečného systému, odložené/pozastavené dovozné clo je vypočítané na základe článku 123 CK. 2. Podmienečný systém môže byť ukončený vo vzťahu k tovaru, ktorý bol zapracovaný do vyvezených výrobkov. 3. Predaj ostatných odevov vrámci Spoločenstva znamená vznik colného dlhu, takže je splatný kompenzačný úrok i dovozné clo. Keďže niektoré odevy boli prepustené do voľného obehu 15. januára, kompenzačný úrok sa vypočíta na základe sadzby uplatňovanej v tom čase vo Francúzsku. Úrok je splatný za obdobie od 1. februára do 31. januára nasledujúceho roku, tj. za 12 mesiacov. Prípad č. 6: ten istý tovar je prepustený do AZS v rámci podmienečného systému, potom dočasne vyvezený na ďalšie spracovanie. Spätne dovezený tovar opäť vstupuje do AZS, ale do systému vrátenia. Dovozné clo a kompenzačný úrok sú splatné v čase prepustenia do systému vrátenia. Dovozné clo je vypočítané podľa článku 123 CK.. Úrok je splatný za obdobie od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, kedy bol tovar prvýkrát prepustený do režimu, do posleného dňa v mesiaci, v ktorom bol tovar prepusteny do systému vrátenia. Kompenzačný úrok je tiež splatný za obdobie, počas ktorého podliehal vyvezený tovar spracovateľským operáciám mimo Spoločenstva.

Je potrebné poznamenať, že kompenzačný úrok je možné vrátiť spolu s dovozným clom, keď sa ukončí AZS (systém vrátenia) vývozom zušľachtených výrobkov. Príklad 1. 15. január: bavlnená priadza bola prepustená do AZS v rámci podmienečného systému vo Francúzsku (časový limit pre spätný vývoz: 12 mesiacov); 2. 15. jún: bavlnená tkanina je vyvážaná na ďalšie spracovanie; 3. 15. október: farbená bavlnená tkanina s potlačou spätne dovezená do Spojeného kráľovstva a znova umiestnená do AZS, tentokrát do systému vrátenia - časový limit pre spätný vývoz: 3 mesiace; 4. 15. december: niektoré konečné výrobky (bavlnené odevy) sú vyvezené. Závery 1. Prepustenie tovaru do systému vrátenia 15.októbra zahŕňa prepustenie do voľného obehu a zaplatenie dovozného cla vypočítaného v súlade s článkom 123 CK a kompenzačného úroku. Úrok je vymeraný na základe sadzby platnej vo Francúzsku v čase prepustenia do voľného obehu. Úrok je splatný za obdobie od 1. februára do 31. októbra, tj. deväť mesiacov 2. Vývoz niektorých odevov 15. decembra umožňuje nárokovať si na čiastočné vrátenie dovozného cla a kompenzačného úroku, ktoré boli zaplatené, keď bol tovar prepustený do systému vrátenia. Žiadosť o vrátenie musí byť podaná do šiestich mesiacov odo dňa vývozu. KAPITOLA 2 COLNÉ USKLADNENIE Bežné formy nakladania (Článok 531) Miešanie olivového oleja Miešanie olivového oleja sa môže vykonávať iba v rámci operácií uvedených v Prílohe 72, v ktorej je stanovený zoznam bežných foriem nakladania, ktoré sa môžu vykonávať v rámci režimu colného uskladnenia. Bod 12 Prílohy 72 by mohol umožňiť pridanie malého množstva výrobku k tovaru, ktorého pôvodná povaha musí byť zachovaná. V takomto prípade iba výrobky, ktoré boli pridané mohli byť zatriedené do inej podpoložky KN (tj. do podpoložky KN, do ktorej bol zatriedený hlavný tovar, ku ktorému sa výrobok pridával). Vzhľadom na olivový olej by táto operácia preto mohla byť možná v prípade pridania malého množstva panenského olivovného oleja, ktorý je zatriedený do podpoložky KN 1509 10 10 alebo 1509 10 90 k rafinovanému olivovému oleju zatriedenému do podpoložky KN 1509 90 00 v rozsahu, v ktorom by tento olej nestratil svoje fyzické a chemické parametre a získaný výrobok by bol taktiež zatriedený do tej istej podpoložky. Rovnaký princíp by sa mohol uplatniť pri pridání olivového oleja položiek 1509 alebo 1510 k olivovému oleju zatriedenému do podpoložiek KN 1510 00 90.

V súvislosti s bežnou formou nakladania uvedenou v bode 14 Prílohy 72, by mohli byť zmiešavané iba olivové oleje zatriedené do rovnakej osemmiestnej podpoložky KN. Spoločné uskladnenie (Článok 534) Článok 106, ods. 1, písm. a) CK umožňuje, aby tovar Spoločenstva, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia pre tento režim bol umiestnený v rovnakom colnom sklade ako tovar, na ktorý sa tieto ustanovenia vzťahujú. V takomto prípade sa uplatňuje princíp, že musí byť možné kedykoľvek takýto tovar identifikovať. Avšak pri uplatňovaní tohto princípu je možná aj výnimka pre spoločné uskladnenie : Bez toho, aby boli dotknuté špeciálne pravidlá ustanovené v iných oblastiach týkajúcich sa uskladnenia tovaru (pozri článok 1 CK) alebo ustanovení týkajúcich sa uplatňovania preferencií, článok 534 ods. 2 vykonávacích ustanovení k CK definuje "spoločné uskladnenie" ako prípad, kedy uskladnenie tovaru Spoločenstva, na ktorý sa ustanovenia režimu nevzťahujú a tovaru, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, ktorý bol prepustený do režimu colného uskladnenia v rovnakom sklade, neumožňuje kedykoľvek identifikovať colný status takéhoto tovaru. Spoločné uskladnenie môže byť povolené za podmienky, že tento tovar bude zatriedený do rovnakej podpoložky KN, bude rovnakej kvality a bude mať rovnaké technické vlastnosti. V prípadoch, keď tovar v spoločnom uskladnení je deklarovaný pre iné colne schválené určenie alebo použitie, môže byť považovaný buď za tovar Spoločenstva alebo za tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, podľa voľby hospodárskeho subjektu, za predpokladu, že sú rešpektované pôvodné množstvá každého druhu tovaru pred jeho umiestnením do skladu. Príklad 10 000 l minerálneho oleja (tovar, ktorý nie je tovarom Spoločenstva v režime colného uskladnenia) a 10 000 l minerálneho oleja (tovar Spoločenstva, ktorý nie je v režime uskladnenia) by mohol byť skladovaný v jednej nádrži, pričom obidva typy tovaru majú rovnaký osemčíselný kód KN, rovnakú obchodnú kvalitu a rovnaké technické vlastnosti. V prípade, že je 10 000 l minerálneho oleja deklarovaných na spätný vývoz, režim colného uskladnenia by mohol byť považovaný za ukončený. Príklady nakladania s výrobným príslušenstvom KAPITOLA 3 AKTÍVNY ZUŠĽACHŤOVACÍ STYK Výrobné príslušenstvo (Článok 538) 1. Keď je výrobné príslušenstvo vo výrobnom procese úplne spotrebované a 100% zušľachtených výrobkov je spätne vyvezených, môže byť pre výrobné príslušenstvo uznané úplné oslobodenie od cla.