8 Týždeň od 18. do 24. februára 54 Svätý Duch a duchovné dary Texty na tento týždeň 1Kor 12,4 7.11; Ef 4,7; 1Kor 12,14 31; Rim 12,3 8; 1Ján 4,1 3 Základný text 4 Preto sú dary milosti rôzne, ale Duch je ten istý; 5 a rôzne sú aj služby, ale Pán je ten istý; 6 a rôzne sú aj účinky moci, ale Boh je ten istý, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. (1Kor 12,4 6) Keď muž odchádzal na dlhú obchodnú cestu, poveril svojho syna správou celého majetku a dal mu konkrétne úlohy, ktoré bolo potrebné vykonať. Syn však čoskoro zistil, že mu otec neposkytol nevyhnutné prostriedky a nástroje na splnenie zadaných úloh. Rozčarovaný a znechutený nedokázal zverené úlohy uskutočniť. Keď Ježiš odchádzal od svojich učeníkov do neba, aby bol so svojím Otcom, dal im konkrétnu úlohu: kázať dobrú správa evanjelia celému svetu. Ježiš však nezanechal svojich učeníkov bez prostriedkov. Dal im len také poverenie, na aké ich aj zmocnil. A to v jeho mene a prostredníctvom moci a pomoci Svätého Ducha. Apoštol Pavol ďakuje: Neprestajne ďakujem svojmu Bohu za vás, za Božiu milosť, ktorá vám bola daná v Ježišovi Kristovi, za to, že ste v ňom boli obohatení všetkým... nechýba vám nijaký dar milosti, kým čakáte na zjavenie nášho Pána Ježiša Krista. (1Kor 1,4 7) Duchovné dary dostávame prostredníctvom Svätého Ducha na budovanie Kristovho tela a na dosiahnutie plnosti v Kristovi (1Kor 14,12; Ef 4,12.13). Tento týždeň sa pozrieme, čo hovorí Biblia o Svätom Duchu ako o zvrchovanom Darcovi Božích pozoruhodných darov. Budeme sa venovať aj rozdielom medzi ovocím Ducha a darmi Ducha.
55 Nedeľa 19. februára 8 Ovocie Ducha a dary Ducha 4 Preto sú dary milosti rôzne, ale Duch je ten istý; 5 a rôzne sú aj služby, ale Pán je ten istý; 6 a rôzne sú aj účinky moci, ale Boh je ten istý, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. 7 Každému je však daný prejav Ducha na spoločný úžitok.... 11 No toto všetko spôsobuje jeden a ten istý Duch, ktorý každému udeľuje dar, ako chce. (1Kor 12,4 7.11) Ovocie Ducha aj dary Ducha majú toho istého Pôvodcu. Napriek tomu sa výrazne líšia. Od nikoho sa nevyžaduje, aby prejavoval určitý dar Ducha, ale každý z nás musí niesť ovocie Ducha. Duchovné dary nemusia byť dôkazom duchovnosti, ale skutočné ovocie Ducha svedčí o duchovnosti človeka, teda o jeho hlbokom vzťahu s Bohom. Ovocie Ducha je len jedno (hoci ako sme si už ukázali, zahŕňa v sebe rôzne aspekty) a má ho niesť každý nasledovník Krista. Duchovných darov je mnoho, majú rôzne významy a rôzni ľudia majú rozličné obdarovania. Prečítaj si 1Kor 12,4 7.11. Čo je podstatou slov apoštola Pavla v tejto pasáži? Boh zamýšľal, aby v živote každého veriaceho boli viditeľné všetky aspekty ovocia Ducha. S duchovnými darmi je to však inak. Nie každý veriaci má mať rovnaký dar a nemá mať ani všetky dary. Neexistuje žiadny príklad ani výzva, aby všetci mali nejaký konkrétny dar ako napríklad dar hovorenia jazykmi. Boh vo svojej zvrchovanosti udeľuje svojim veriacim rôzne dary podľa svojej vôle (1Kor 12,11). Dary Ducha ako veriaci dostávame, aby sme mohli slúžiť iným a budovať Kristovo telo cirkev. Tieto dary nedostávame pre vlastné potešenie alebo vlastnú pýchu. Boh nám ich dáva, aby sme sa mohli podieľať na šírení evanjelia. Ak človek nenesie ovocie Ducha, potom sú pre neho akékoľvek duchovné dary bezcenné. Je povšimnutiahodné, že v kontexte duchovných darov sa v Písme veľmi často hovorí o láske. Hneď po 1Kor 12 nasleduje nádherný opis lásky v 13. kapitole. Po veršoch Ef 4,11 13 nasledujú verše 15 a 16, ktoré zdôrazňujú lásku ako nevyhnutnú súčasť budovania cirkvi. Aj verše, ktoré nasledujú po zmienke o duchovných daroch v Rim 12,3 8, hovoria o láske (pozri Rim 12,9.10). Prepojenie medzi duchovnými darmi a láskou súvisí s tým, že duchovné dary sú vlastne darmi milosti a teda darmi lásky. Veriaci ich dostávajú ako dar lásky a ich cieľom je pomáhať láskavému Bohu získať pre Božie kráľovstvo ďalších ľudí. Tým, že ľudí milujeme, zjavujeme im Božiu lásku. Milujúci a vševediaci Boh nám dáva prostriedky, aby sme mohli zavŕšiť to, čím poveril svoj ľud. Pravdepodobne preto je láska označená za najväčší zo všetkých darov (1Kor 13,13). Prečo má mať láska také významné postavenie vo všetkom, čo ako kresťania robíme? Ako môže láska posilniť naše svedectvo?
8 Pondelok 20. februára Boh, zvrchovaný Darca duchovných darov 56 4 Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj boli povolaní k jednej nádeji svojho povolania. 5 Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst, 6 jeden Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, skrze všetkých a vo všetkých. 7 Každému z nás však bola daná milosť podľa miery Kristovho daru. (Ef 4,4 7) O tom, aké duchovné dary budeme mať, nerozhodujeme my sami. Grécke slovo, ktoré označuje dary Ducha, znie charismata teda dary milosti, ktoré rozdeľuje a udeľuje samotný Boh. Nemôžeme si ich zaslúžiť svojím postavením, svojou dôležitosťou alebo reputáciou, ani vzdelaním či duchovným výkonom. Sú to dary, ktoré dostávame zadarmo, z lásky, aby sme mohli naplniť úlohu, ktorou nás Boh poveril. Prečítaj si text Ef 4,7. Ducha Svätého často vnímame ako toho, kto nám dáva duchovné dary. Apoštol Pavol spája s udeľovaním darov aj osobu Ježiša Krista. Ako sa Ježiš podieľa na udeľovaní duchovných darov? Apoštol Pavol hovorí, že Kristova milosť nám zaručila dostávanie darov. Je to však Svätý Duch, kto ich rozdeľuje členom cirkvi. Tých, ktorí prijali Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa a veria v neho, vyzbrojí Svätý Duch duchovnými darmi ako chce (1Kor 12,11). Udelenie darov je Božím zvrchovaným rozhodnutím. Prirodzené, vrodené schopnosti nie sú automaticky duchovnými darmi. Duchovné dary nie sú to isté ako prirodzené talenty, ktoré si človek mohol rozvinúť prostredníctvom učenia a vzdelávania. Mnoho nekresťanov je požehnaných takýmito talentmi. A hoci každý dobrý údel a každý dokonalý dar pochádzajú v konečnom dôsledku od Boha (Jak 1,17), Boh sa rozhodol vyzbrojiť veriacich mimoriadnymi darmi, aby mohli byť požehnaním pre iných kresťanov, pre neveriacich a na budovanie cirkvi. Samozrejme, Boh na takéto ciele môže použiť aj prirodzený talent človeka. To vtedy, keď človek vyzná, že aj takýto prirodzený talent pochádza v konečnom dôsledku od Boha, a potom v modlitbe pokorne zasvätí svoje schopnosti Božiemu dielu. Čo hovorí apoštol Pavol svojim čitateľom o udeľovaní darov v 1Kor 12,14 31? Prečo je takýto pohľad dôležitý na pochopenie toho, ako duchovné dary fungujú v cirkvi? Svätý Duch rozdeľuje dary podľa svojej múdrosti a vôle. Keďže nás miluje a najlepšie vie, ako mu môžeme čo najúčinnejšie slúžiť, nepotrebujeme iným závidieť ich dary. Takáto závisť je znamením nevďačnosti voči Bohu a spochybňovaním jeho múdrosti pri rozdeľovaní jeho darov. Aké dary Boh udelil členom vášho cirkevného spoločenstva? Čo sa môžeš naučiť zo skutočnosti, že rôzni ľudia majú rôzne dary?
57 Utorok 21. februára 8 Účel duchovných darov 11 A on ustanovil jedných za apoštolov, iných zasa za prorokov a iných za ohlasovateľov evanjelia, iných ustanovil za pastierov a učiteľov, 12 aby pripravovali svätých na dielo služby, na budovanie Kristovho tela, 13 až kým všetci nedospejeme k jednote viery a poznania Božieho Syna, v dokonalého človeka, ktorého mierou dospelosti je plnosť Krista. (Ef 4,11 13) Prečítaj si texty Rim 12,3 8 a Ef 4,8 12. Aký je účel darov, ktoré nám Boh dáva? Je jasné, že duchovné dary sme dostali, aby sme mohli slúžiť. Nedostávame ich pre naše posvätenie. Nejde o žiadne zázračné triky, ktoré majú uspokojiť našu zvedavosť. A nedostávame ich ani ako prostriedok na zahnanie nudy. Niektorí si myslia, že dary Svätého Ducha majú naplniť naše duchovné potreby alebo posilniť nás na našej ceste s Bohom. Výsledkom takéhoto vnímania darov Svätého Ducha je zameranosť na seba namiesto toho, aby sme sa zamerali na Boha. Takýto postoj stavia do stredu našich životov nás samých a vytláča odtiaľ Krista. Keď sa zameriame na to, aby sme vnímali Boha ako toho, kto dáva duchovné dary podľa svojej vôle, zistíme, že Boh nám dáva svoje dary, aby tým naplnil niekoľko svojich cieľov: budovanie cirkvi a jej jednoty (Ef 4,12 16). Dary dostávame, aby sme mohli napĺňať poverenie, ktoré nám Boh dal ako jednotlivcom a ako cirkvi. Konečným cieľom duchovných darov je osláviť Boha (1Pet 4,10.11). To je dôvod, prečo duchovné dary nedostávame pre vlastné uspokojenie. Dary majú slúžiť na povznesenie druhých (1Pet 4,10; 1Kor 14,12.26). Dary dostávame, aby z nich mala duchovný úžitok celá cirkev. Je tragédiou, keď sa Božie dary, ktoré majú podporovať jednotu cirkvi, zneužívajú na to, aby povýšili len niektorých jedincov. Keď sa to deje, potom konkrétni ľudia získavajú v cirkvi neoprávnený obdiv a prehnané postavenie. To vedie k nejednote, triešteniu a rozkolom. Príliš často vnímame duchovné dary len ako schopnosti a talenty, ktoré dostávame. A hoci talenty sú súčasťou duchovných darov, musíme si uvedomiť, že pri udeľovaní duchovných darov nám Svätý Duch dáva aj konkrétnu službu, ktorá s darom súvisí (1Pet 4,10). Môžeme preto povedať, že duchovné dary sú určité schopnosti, ktoré sme dostali od Boha nadprirodzene, prostredníctvom Svätého Ducha. Tieto dary slúžia človeku na naplnenie konkrétnej služby, ktorá pomôže budovať a zveľaďovať cirkev. Na dosiahnutie takého zámeru je potrebné, aby rôzni ľudia dostávali rôzne dary. Pokús sa vysvetliť, prečo je základným účelom duchovných darov jednota cirkvi. Ako sa môžu veriaci s rôznymi darmi zamerať na budovanie jednoty cirkvi? Čo sa musí stať, aby rozdielne dary v cirkvi viedli k požehnaniu a nestali sa príčinou nejednoty a rozdelenia?
8 Streda 22. februára Dar vtedy a teraz 58 Usilujte sa o lásku, no horlivo hľadajte aj duchovné dary, najmä však aby ste prorokovali. (1Kor 14,1) Prečítaj si text 1Kor 14,1 a porovnaj ho so zoznamami darov, ktoré sa nachádzajú v 1Kor 12,7 11; 27 31; Rim 12,3 8 a Ef 4,11.12. Ktoré zo spomenutých darov dostali veriaci na začiatku kresťanskej cirkvi? Prečo sú nám tieto dary k dispozícii aj dnes? Niektorí kresťania si myslia, že duchovné dary spomenuté v Novej zmluve sú obmedzené len na obdobie Ježišovho pôsobenia a života apoštolov. Tvrdia, že so smrťou prvých učeníkov v cirkvi prestali aj mimoriadne duchovné dary. Na podporu svojho názoru citujú text 1Kor 13,10, kde apoštol Pavol píše, že keď príde plnosť, to, čo je čiastočné, sa pominie. Áno, nastane čas, keď sa duchovné dary pominú. Ale stane sa to až vtedy, keď nastane dokonalosť keď sa už nebudeme pozerať na duchovné skutočnosti len akoby v zrkadle, v záhade, ale z tváre do tváre keď príde Ježiš druhýkrát. Biblia nám pripomína, že duchovné dary dostávame na budovanie cirkvi (1Kor 12,28). Pavol veriacich vyzýva, aby sa horlivo usilovali o duchovné dary (1Kor 14,1). Tie sú totiž nevyhnutné na prosperitu a rast cirkvi. Keďže nám chýba akýkoľvek dôkaz, že by Boh zrušil duchovné dary, musíme predpokladať, že jeho zámerom bolo, aby dary Ducha existovali dovtedy, kým cirkev nenaplní svoje poslanie a Kristus znova nepríde. Božie dielo sa zavŕši na konci časov takou mocou, ktorá presiahne začiatky kresťanskej cirkvi. Kým má cirkev povolanie pripravovať svet na Kristov druhý príchod, Boh nenechá členov cirkvi bez pomoci pri napĺňaní ich poslania. Dary však nikdy nebudú dôležitejšie ako Biblia a nikdy ju ani nemajú nahradiť. Duchovné dary sú naplnením biblických zasľúbení, že veriaci dostanú moc zvestovať Božie slovo, budovať telo Kristovo a pripravovať svet na príchod Ježiša Krista. Prečítaj si text Ef 4,11 13. Sústreď sa predovšetkým na verš 13, ktorý hovorí: Až kým všetci nedospejeme k jednote viery a poznania Božieho Syna, v dokonalého človeka, ktorého mierou dospelosti je plnosť Krista. Čo ti tento text hovorí o súčasnej potrebe duchovných darov v cirkvi?
59 Štvrtok 23. februára 8 Svätý Duch a dar rozlišovania 1 Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú od Boha, lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. 2 Božieho Ducha poznáte podľa tohto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. 3 Nijaký duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. Je to duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde. Ten je už vo svete. (1Ján 4,1 3) Prečítaj si texty 1Kor 12,10; 14,29 a 1Ján 4,1 3. Prečo je duchovný dar rozlišovania taký dôležitý? Hoci sa v cirkvi nachádzajú pravé duchovné dary, Biblia nás vystríha, aby sme neverili všetkým duchom, ale skúšali, či sú v súlade s Písmom a či oslavujú Ježiša ako Pána. Je dôležité rozlišovať duchov (1Kor 12,10), pretože nie všetko, čo o sebe tvrdí, že je od Boha, naozaj od Boha pochádza. Biblia nás dôrazne varuje pred démonickými mocnosťami, ktorým ide len o to, aby zviedli veriacich a cirkev. Vo svete existujú diabolské napodobeniny skutočných duchovných darov falošné učenia, falošné proroctvá, klamné videnia, nepravé hovorenie jazykmi, okultné uzdravovacie moci, zavádzajúce znamenia a zázraky a podobne. Sú však aj takí kresťania, ktorí síce súhlasia s tým, že duchovné dary sú dôležité aj dnes, ale zdôrazňujú len niektoré duchovné dary a bezdôvodne vyzdvihujú konkrétne znamenia a zázraky. Je zaujímavé, že apoštol Pavol menuje dar rozlišovania hneď po schopnostiach konať divy a prorokovať (1Kor 12,10). Aby cirkev zotrvala v pravde a jednote a aby ochránila svojich členov pred falošnými prorokmi a klamstvom falošných znamení a zázrakov, Boh dáva cirkvi dar rozlišovania duchov. Na to, aby sme vedeli správne zhodnotiť, čo sa okolo nás odohráva, potrebujeme zrelosť, poznanie a vernosť Božiemu slovu vo viere aj v činoch. Základom každého rozlišovania však musí byť Božie slovo. Len ak všetko podrobujeme skúške Slovom, môžeme mať istotu, či to, čo počujeme alebo vidíme, je naozaj od Boha alebo z iného zdroja. Človek, ktorý konanie zázrakov považuje za skúšku svojej viery, zistí, že satan môže prostredníctvom rôznych klamov konať divy, ktoré sa budú javiť ako skutočné zázraky.... Nech neplynú naše dni a nech nestrácame vzácne príležitosti, aby sme celým srdcom a celou dušou nehľadali Pána. Ak neprijmeme pravdu a nezamilujeme si ju, môžeme sa ocitnúť medzi tými, ktorí v posledných dňoch uvidia divy konané satanom a uveria im. Ukáže sa mnoho nezvyčajných úkazov a zázračných divov, ktoré by mali byť považované za zvody vytvorené otcom lži.... Ľudia pod vplyvom diabolských duchov budú konať divy. (2SM 52.53) V ktorých oblastiach je dôležité mať schopnosť rozlišovať duchov? Ako sa tento duchovný dar praktizuje vo vašom spoločenstve? Ako sa môže prejaviť nedostatok takéhoto daru?
8 Piatok 24. februára Podnety na zamyslenie 60 Prečítajte si kapitolu Padlí anjeli (GC 511 517; VSV 369 373) a kapitolu Naša jediná istota (GC 593 602; VSV 427 433) z knihy Veľký spor vekov. Sú ľudia, ktorí sa pýtajú: Prečo dnes nevidíme rovnaké zázraky napríklad zázraky uzdravovania o akých svedčia biblické záznamy? Po prvé, aj dnes sa dozvedáme príbehy o zázrakoch. A sú ľudia, ktorí ich videli na vlastné oči. Po druhé, keď čítame Písmo, môžeme nadobudnúť pocit, že zázraky boli na dennom poriadku. Tento dojem však môže byť spôsobený tým, že Svätý Duch inšpiroval biblických pisateľov, aby zaznamenali udalosti, ktoré boli dôležité pre vznik a budovanie ranej cirkvi. Tieto udalosti veľmi často zahŕňali aj zázraky. Máme však dôvod predpokladať, že v mnohých prípadoch sa udalosti odohrávali podobne ako dnes ľudia boli vyučovaní Božím slovom, a potom odpovedali na volanie Svätého Ducha. Kristus konal svoje dielo tak, že kázal Slovo a zázračnými uzdraveniami zbavoval ľudí utrpenia. Bola som však poučená, že dnes nemôžeme pracovať takýmto spôsobom, pretože satan bude používať svoju moc konaním zázrakov. Boží služobníci dnes nemôžu konať svoje dielo prostredníctvom zázrakov, pretože sa budú diať podvodné činy uzdravenia, ktoré sa budú pripisovať Bohu. Práve preto Boh vyznačil svojmu ľudu spôsob, ktorým má uskutočňovať dielo telesného uzdravenia spojené s učením Slova. Mali by vzniknúť sanatóriá, v ktorých by sa uskutočňovalo skutočné uzdravujúce misionárske dielo. Tí, ktorí sa prídu liečiť do sanatórií, sa dostanú do bezpečného prostredia. (2SM 54) Námety na spoločné uvažovanie 1. Ako by ste vysvetlili rozdiel medzi ovocím Ducha a darmi Ducha? 2. Dary Ducha dostávame od milujúceho a múdreho Boha. Ako vám toto poznanie pomáha vážiť si a oceňovať rôzne dary, ktoré ako cirkev dostávame? 3. Prečo nie sú zázračné uzdravenia a zázraky bezpečným vodidlom pre rozpoznávanie pravdy? Čoho sa potrebujeme držať, aby sme vedeli rozpoznať pravdu? Prečo? 4. Mocou milosti, ktorá mi bola daná, každému z vás hovorím, aby si nemyslel o sebe viac, ako treba, ale aby o sebe zmýšľal skromne, podľa toho, akú mieru viery každému udelil Boh. (Rim 12,3) Aké dôležité napomenutie zaznieva v týchto slovách apoštola Pavla? Akým spôsobom by sme o sebe mali zmýšľať? Prečo? Západ slnka: 17.17