Mojdis_Rozvoj slavistiky vo Francúzsku v 19. a začiatkom 20. stor

Prepis

1 Rozvoj slavistiky vo Francúzsku v 19. a začiatkom 20. storočia Ján Mojdis Abstrakt: Slovanská problematika sa výrazne začala presadzovať vo francúzskom prostredí od 19. storočia a predovšetkým 30. roky tohto storočia sú významným obdobím kedy si francúzske prostredie začína všímať Slovanov oveľa výraznejšie. Počiatky rozvoja slavistiky vo Francúzsku sú späté s príchodom slovanských emigrantov do Paríža a ich aktivitami. Neskôr je to založenie Katedry slovanských jazykov a literatúry a vydávanie časopisu Revues Des Deux Mondes. V druhej polovici 19. storočia pribúda čoraz viac informácii o slovanských národoch, ale aj o Slovákoch vo Francúzsku a začína sa rozvíjať slavistika, ktorú reprezentujú také osobnosti ako E. Denis, L. Leger a celý rad ďalších osobnosti. Výsledkom ich práce je to, že slovanská problematika vo Francúzsku si získava významné postavenie a má veľký význam hlavne pre slovanské národy habsburskej monarchie, medzi nimi aj na Slovákov. Kľúčové slová: slavistika, slovanstvo, Slováci a Francúzi, Després, Denis, Dominois, slovenská otázka, Leger, obhajoba Slovákov Začiatkom 19. storočia, v súvislosti s rozvojom nacionalizmu, sa v Európe čoraz vo výraznejšej miere prejavovala vôľa jednotlivých národov po obhájení svojej národnej identity. Tieto procesy sa však v jednotlivých krajinách neprejavovali rovnako výrazne. V podmienkach habsburskej monarchie sa tieto tendencie javili oveľa výraznejšie, nakoľko národný pohyb aj tu zaznamenával čoraz väčšiu intenzitu. Jednotlivé národy monarchie sa preto snažili nájsť podporu pre svoje ambície aj v zahraničí. Jedným z najaktívnejších hnutí bolo práve hnutie slovanských národov, v ktorom významné miesto mali aj Slováci. Od štyridsiatych rokov 19. storočia sa práve vo Francúzsku vytvára jedno z najvýznamnejších miest, kde nachádzali slovanské národy podporu pre svoje snaženia. Malo to viacero príčin a jednou z nich bol aj vývoj medzinárodnopolitickej situácie v Európe a vo svete. Európu v prvej polovici 19. storočia poznamenala skutočnosť, že vo Francúzsku sa presadzoval liberálnejší režim. V Nemecku a Taliansku sa postupne vytvárali podmienky k budovaniu základov, na ktorých neskôr dochádza k vytvoreniu národných štátov. V habsburskej monarchii a v Osmanskej ríši sa objavujú čoraz silnejšie protifeudálne hnutia a národnooslobodzovacie snaženia utláčaných národov, ktoré nadobúdali na intenzite a začínali predstavovať novú kvalitu. Vo francúzskom prostredí sa začína čoraz výraznejšie presadzovať slovanská problematika a popri nej aj slovenská. Zvýšený záujem vo Francúzsku

2 o slovanské národy Európy sa zintenzívňuje predovšetkým od tridsiatych rokov 19. storočia, hlavne po novembrovom poľskom povstaní proti ruskému cárizmu ( r. 1830), a následne keď po jeho porážke prichádza do Paríža pomerne početná poľská komunita. Slovanská otázka však vo Francúzsku nebola vnímaná jednoznačne pozitívne, nakoľko najmocnejším slovanským štátom bolo Rusko, ktoré bolo zástancom oslobodenia balkánskych Slovanov a Grékov, a na strane druhej bolo to práve Rusko, ktoré tvrdo potlačovalo poľské snahy o národnú nezávislosť. To viedlo k tomu, že francúzska politická a intelektuálna verejnosť sa pridávala skôr na stranu Poliakov a tak dochádzalo k nejednoznačným postojom k Rusku a k slovanskej otázke. V 40. rokoch 19. storočia oboznamuje francúzsku verejnosť so slovanskou problematikou liberálny orleanistický dvojtýždenník Revue Des Deux Mondes. 1 Okrem tohto časopisu sa vo Francúzsku objavujú aj osobnosti, ktoré sa osobitne zaoberajú len slovanskou problematikou. Jedným z nich bol francúzsky literárny kritik a historik, univerzitný profesor v Montpellieri, a od roku 1865 v Paríži, René Gaspard Ernest Taillandier 2. Ten vo svojich prácach zdôrazňoval, že národné povedomie Slovanov je dôkazom slabosti nemeckého etnika a vôbec nemeckej civilizácie v Rakúsku a narastajúcej sily slovanských národov. Habsburskú monarchiu, podľa neho, nie je možné začleňovať medzi nemecké štáty, lebo nemá dosť morálnej a politickej sily, aby sa postavila na čelo zjednocovacieho procesu v Nemecku. K problematike Slovanov v Rakúsku Taillandier, ktorý sa zaoberal aj problematikou maďarizácie, poznamenáva, že uhorskí Slovania sa chcú konštituovať nezávisle od Maďarov a zdôrazňoval, že slovensko-maďarský antagonizmus môže viesť až k vojnovému konfliktu. V jeho prácach nájdeme veľké množstvo terminologických neujasneností, čo malo najrôznejšie dôvody a čo sťažovalo francúzskemu čitateľovi pochopiť problematiku národného pohybu v habsburskej monarchii. 3 V roku 1849 publikoval Tailladier v Revue des Deux Mondes historickú štúdiu o dejinách frankfurtského parlamentu a popri tejto problematike dostal sa aj k otázke o nezlučiteľnosti potlačovania slobody malých národov a dospel k záveru, že je potrebné presadzovať nadnárodné ideí slobody pre všetkých. 1 Revue Des Deux Mondes bola 30 rokov informátorkou Francúzska o svete. Obsahovala články, ktoré sa dotýkali najrozličnejších otázok politiky, dejín, kultúry a umenia v strednej Európe. Informovala francúzsku verejnosť aj o slovanskej problematike. 2 René Gaspard Ernest Taillandier ( ). Bol literárnym kritikom a historikom. Pracoval ako univerzitný profesor v Montpellieri a od roku 1865 v Paríži. V rokoch vykonával funkciu generálneho sekretára ministerstva školstva a zároveň bol aj členom francúzskej akadémie vied. 3 Bližšie pozri prácu Kušnieriková, B. Revue Des Deux Mondes o Čechoch, Slovákoch a národnostnom probléme v habsburskej monarchii pred rokom In: Slovanské štúdie 17, 1976, s

3 Významnú úlohu pri sprostredkovaní poznatkov o slovenskom národe vo Francúzsku zohrala aj Katedra slovanských jazykov a literatúry na Collége de France, 4 založená už v roku Jeden z jej prvých učiteľov, profesor Cyprien Robert, 5 ktorý podľa vlastných údajov vyše desať rokov pôsobil v slovenskom prostredí, podal už pomerne presné informácie o Slovákoch a Slovensku, o ich živote i o tom, čím sa zaoberajú, aký charakter má ich kultúra. Slovákov považoval za najstaršiu časť národa Čechov a Moravanov. Jeho výskum v tomto smere bol na vtedajšie pomery veľmi autentický, presný a konkrétny. Ocenenie prínosu C. Roberta pri skúmaní slovenských pomerov však nebolo úplne jednoznačné. Tak napríklad Jozef Hudec 6 v Slovenských pohľadoch roku 1925 o ňom napísal: Cyprien Robert bol tiež skôr diletant než profesor, bol znamenitý publicista a cestovateľ. 7 Domnievame sa, že toto hodnotenie nevystihuje dostatočne presne ani objektívne význam C. Roberta pre propagáciu Slovákov vo svojej dobe a neberie do úvahy hodnoty, ktoré vytvoril ako profesor slavistiky vo Francúzsku. Nielen vo vzťahu k Slovákom, ale aj slovanstvu vôbec, avšak je potrebné dodať, že takéto hodnotenie neberie do úvahy predovšetkým to, akú úlohu zohrala práca C. Roberta vo svojej dobe. Ďalšou osobnosťou, ktorá propagovala poznanie Slovákov a ich kultúry vo Francúzsku, bol Hippolyt Desprez, 8 ktorý mal bohaté cestovateľské skúsenosti a poznatky. Svoje skúsenosti a poznatky o Slovákoch zverejnil v rozprave Uhorsko a maďarské hnutie, v ktorej jeho závery vyúsťujú až do tvrdení, že Slovania sú veľmi nebezpeční pre maďarských politikov, ktorí sa usilujú o zachovanie národnostnej jednoty Uhorska. Píšuc o Slovákoch vyzdvihol H. Desprez proti Kollárovmu panslavizmu reálnosť a účinnosť politiky mladej slovenskej generácie štúrovcov i to, že hľadá prirodzených spojencov v českom národe. Maďarské snahy o vytvorenie národne jednoliateho štátu kvalifikoval ako neuskutočniteľné a neprirodzené. Za prijateľné považoval iba federatívne usporiadanie Uhorska, kde by malo svoje miesto aj Slovensko a Slováci ako plnoprávny národ s ostatnými národmi. 9 V šesťdesiatych rokoch 19. storočia, keď na Slovensku dochádza k aktivizácii národného pohybu, nepozorujeme zvýšený záujem o slovanskú, či slovenskú problematiku vo 4 Pozri bližšie prácu Mojdis, J. Francúzi a Slováci, Prešov 1997, kapitolu venovanú E. Denisovi, s Cyprien Robert ( ). Od roku 1845 bol profesorom na Katedre slovanských jazykov Collége de France. Zaoberal sa hlavne problematikou južných Slovanov. Počas revolúcie roku 1848 bol tajomníkom Sociéte de l emancipation des peuples Slaves a zástancom myšlienky vzniku federácie slovanských národov. 6 Jozef Hudec bol publicistom a prekladateľom. Narodil sa Hudec, Jozef. Slavistika vo Francii. Slovenské pohľady 15, 1925, s Hippolyt Desprez ( ). Od roku 1845 redaktor Revue des Deux Mondes. Od roku 1852 pracovník ministerstva zahraničných vecí Francúzska. Zúčastnil sa na berlínskom kongrese v roku Bližšie pozri Kušnieriková, B. Revue des Deux Mondes o Čechoch, Slovákoch a národnostnom probléme habsburskej monarchii pred rokom In: Slovanské štúdie XVII, 1976, s. 275.

4 Francúzsku. Menší záujem bol o informácie z nášho prostredia aj v Revues Des Deux Mondes. Príčin bolo zaiste viac, jednou z nich bol aj nový politický pohľad vo Francúzsku na vtedajší európsky medzinárodnopolitický vývoj po rakúsko-maďarskom vyrovnaní. Približne od roku 1897 sa dostáva do popredia pozornosti v politickom dianí v strednej Európe otázka ďalšej existencie, či neexistencie Rakúsko-Uhorska, bytie ktorého bolo spojené so súperením veľmocí v juhovýchodnej Európe, na Balkáne a v Turecku. Už v roku 1889 napísal francúzsky publicista A. Sorel: Celé storočia sa už pracuje na rozriešení otázky východnej. V ten deň, keď sa Európa bude domnievať, že túto otázku vyriešila, zistí, že pred ňou naliehavo stojí otázka Rakúska. 10 Práve vo vyriešení ďalšieho postavenia habsburskej monarchie mnohí politici, publicisti a historici videli v tomto období významný impulz európskeho vývoja či v pozitívnom alebo negatívnom slova zmysle. E. Denis v jednej zo svojich prác píše, že zachovanie Rakúsko-Uhorska je nutné aj z hľadiska francúzskej zahraničnej politiky. Nakoniec je zásadou skoro všeobecne hlásanou, že zachovanie mocnárstva Rakúsko-uhorského je pre Francúzsko veľmi dôležité. 11 Je potrebné zdôrazniť, že podobné stanoviská prevažovali nielen vo Francúzsku, ale aj ďalších európskych krajinách. A. Mares pri hodnotení postavenia slovanskej otázky vo Francúzsku poznamenáva, že Svet stredoeurópskych Slovanov vstúpil do francúzskeho povedomia v polovici 19. storočia a prešiel celým radom deformácií. Po prvé Francúzsko a francúzski vzdelanci mali tendenciu nadväzovať dialóg výlučne na úrovni štátu. Po druhé Francúzi vnímali svet stredoeurópskych Slovanov sprostredkovane, čo bolo príčinou ďalšej deformácie, pričom sprostredkovateľmi boli dlho Poliaci a germanofónne národy. 12 V mnohom s touto konštatáciou možno iba súhlasiť, aj keď z nášho pohľadu hľadať slovensko-francúzske paralely až na začiatku 20. storočia nevystihuje podstatu problému, pretože aj keď si Francúzi nevšímali osobitne Slovákov, všímali si vývoj v Uhorsku a v rámci neho chtiac-nechtiac museli akceptovať spoločenstvo národa, ktorý obýval časti Horného Uhorska. V oficiálnej francúzskej zahraničnej politike od 80. rokov 19. storočia nastáva posilňovanie tendencií, ktorých hlavným cieľom bolo zblížiť sa s Talianskom a oslabiť spolok Nemecko-rakúsko-uhorský posilňovaním protinemeckých síl v habsburskej monarchii. Pričom sa niektoré skupiny francúzskej politickej scény za pomoci Vatikánu a či ďalších síl vo vysokých cirkevných kruhoch orientovali na maďarskú aristokraciu a menšia časť na 10 Chéradame, A. Evropa a otázka Rakouska na prahu 20. století. Praha 1901, s Denis, Ernest. Válka. Praha 1931, s Mares, A. Obraz Slovenska vo svetle francúzskych diplomatických prameňov. In: Slovensko v politickom systéme Československa. Bratislava 1992, s. 157.

5 Čechov a Slovákov, ku ktorým patrili predovšetkým také osobnosti, akými boli A. Chéradame, E. Denis, A. Lefaivre, F. Dominois a ďalší. Táto časť francúzskych intelektuálov sa snažila upozorniť na význam slovanských národov v Rakúsko-Uhorsku, na možnosť poslovančenia habsburskej monarchie je premenou na federalistických či podobných princípoch, a tým podlomiť nemecký vplyv v nej. V tomto smere mali zvlášť významnú úlohu zohrať Česi usilujúci sa o vedúce postavenie v Predlitavsku, ale aj Juhoslovania kolísajúci medzi zjednocovacími tendenciami vo vnútri alebo mimo monarchie. Hlásatelia poslovančenia federalizovanej Rakúsko-uhorskej monarchie vychádzali z úvah, že by tento proces mal byť uskutočnený v záujme samotnej habsburskej dynastie, čím by sa zbavila nemeckého poručníctva. Okrem už spomínaných predstaviteľov patrili k propagátorom takýchto názorov S. Pichon, L. Eisenmann aj ďalší. Propagovali myšlienky, že je v národnom záujme Francúzov vytrhnúť habsburskú monarchiu spod nemeckého vplyvu a umožniť jej a slovanským národom zreformovať podunajskú ríšu tak, aby vnútri nej bol podstatne oslabený nemecký vplyv. Najucelenejšie sformuloval uvedené názory A. Chéradame v práci L Europe et la question d Austriche (Európa a otázka Rakúska), v ktorej upozornil na význam Slovanov pre francúzsku veľmocenskú politiku na začiatku 20. storočia. Koncom 19. storočia bibliografické údaje a záznamy vykazovali vzostup počtu francúzskych autorov, ktorí sa zaoberali slovanskou problematikou. Aj keď kvalita týchto príspevkov bola rôzna, predsa zaznamenáva kvalitatívny posun v zmysle objektívnosti. Zároveň treba pripomenúť, že nie celá skupina francúzskych intelektuálov pristupovala k Slovanom jednoznačne pozitívne. Nachádzame tam názory zaujaté,... utŕhačné a lživé, ako títo nevedomí a neschopní Slovania žijú... k dovŕšeniu všetkého blaha nachádza tam Uhra, ktorý je Nemcom žalujúcim sa na útlak Slovákov. 13 S takýmito názormi vystupoval napríklad francúzsky publicista Heuret, ale aj niektorí ďalší. Ďalšia značná časť francúzskych autorov o Slovanoch písala kriticky z toho hľadiska, že ich informácie neboli úplne, či boli prijímané nekriticky. Písali však diferencovane kriticky vo vzťahu k jednotlivým slovanským národom. Príkladom takéhoto publicistu a historika je Louis Leger a niektoré práce Ernesta Denisa. Záujem o národnostnú otázku v Rakúsko-Uhorsku a v jej rámci aj o problematiku postavenia slovenského národa v Uhorsku začína naberať istú pravidelnosť v publicite, aj keď musíme objektívne priznať, že jej percentuálne vyjadrenie vo vzťahu k informovanosti o 13 Z korešpondencie J. Cádru. LAMS Martin, sign.55 V 18, s. 1.

6 ďalších slovanských národoch bolo veľmi nízke. Michal Potemra v štúdii o slovenskej otázke v rokoch dokonca tvrdí, že celý rad významných francúzskych a anglických časopisov sústavne prinášal články o Slovákoch v Uhorsku. 14 Takéto tvrdenie sa nám zdá trocha nadnesené, pretože aj keď je badateľný zvýšený záujem o Slovákov, tento záujem nebol sústavný a ani cielený. Na základe systematického sledovania francúzskej tlače možno konštatovať, že to bol záujem viac kampaňovitý, viazaný na isté udalosti či osobnosti ako na pravidelnosť. Napríklad po udalostiach v Černovej v roku 1907 sa záujem o slovenskú otázku zvýšil, ale po nich zase upadá. Národné noviny z roku 1905 prinášajú úvahu pod názvom Sťažnosť zo Slovenska, v ktorej sa autor politického prehľadu zamýšľa nad zahraničnopolitickými aspektmi vývoja európskej politiky a poznamenáva, že... noviny francúzske v poslednom čase neraz písali, že by bolo dobre, keby sa Francúzsko viacej staralo o európsky východ. 15 Pritom tu nešlo iba o Rusko ako významnú východoeurópsku mocnosť, ale o slovanský svet vôbec a v rámci jeho politickej aktivity o upozornenie na otázku slovenskú, lebo... je pravda, že vzdelaný západ je veľmi zle informovaný o Uhorsku a jeho pomeroch. Napríklad ohromná väčšina Francúzov pevne verí, že v Uhorsku býva jeden národ, maďarský. 16 Ako príklad bol uvádzaný obsiahly článok od F. Kossutha v časopise Echo de Paris pod názvom Pravda o uhorskej kríze, z ktorého má čitateľ získať dojem, že územie od Tatier až po Adriu obýva iba maďarský národ, ktorý sa jednomyseľne hlási k maďarskej štátnosti a je to také prirodzené, ako keď sa Francúzi hlásia k francúzskej štátnosti. Francúzska verejnosť sa zoznamovala so slovenskou otázkou aj v súvislosti s vývojom medzinárodnej politiky a na základe zvýšeného záujmu francúzskych vedcov o slavistiku. Časť francúzskej publicistiky si už na rozhraní storočí veľmi jasne začína uvedomovať fakt, že sa dotvárajú dve mocensko-politické zoskupenia v Európe, Dohoda a Trojspolok, a že práve v tomto momente je potrebné a užitočné poznať zázemie mocností zdužených v Trojspolku, pretože je orientovaný proti Francúzsku a Rusku. Pestovanie francúzsko-ruskej vzájomnosti a priateľstva sa preto rozširovalo následne na celé slovanstvo a v rámci neho aj na Slovákov. V jeseni roku 1901 sa v Paríži vytvorili možnosti pre stretnutie slovanských národov. Začal sa pripravovať zjazd slovanských národov východnej a strednej Európy, avšak k jeho zvolaniu nedošlo. Príčin bolo viacero, aj keď pôvodný zámer zjazdu sľuboval prínos pre obidve strany, tak pre Francúzov ako pre slovanské národy. 14 Potemra, M. c.d., s Bližšie Národné noviny, 36, 1905, č. 124, , s Národné noviny, 36, 1905, č. 136, , s. 1.

7 Postaveniu Slovákov v Uhorsku v tomto období najviac pozornosti venoval francúzsky časopis Courier Européen. Nielen v súvislosti s kampaňou, ktorú na pomoc Slovákom inicioval nórsky vedec B. Björnson v rokoch , ale už v priebehu roka 1906, keď venoval značnú pozornosť prenasledovaniu slovenských poslancov M. Hodžu a F. Jurigu. To bol jeden z dôvodov, prečo uhorská vláda zakázala rozširovanie tohto francúzskeho časopisu roku 1910 v Uhorsku. Pre podobné zameranie boli zakázané aj noviny La croix. Otázkam maďarizácie a germanizácie v Rakúsko-Uhorsku sa venovali aj ďalšie noviny a časopisy vo Francúzsku. Napríklad humoristický časopis L assieté au Beurre v roku 1908 uverejnil karikatúry, ktoré boli zamerané na problematiku prenasledovania Slovákov, Čechov a Poliakov v Rakúsko-Uhorsku. V marci 1908 vyšiel zasa v revue Le Courier Européen článok od B. Björnsona, 17 v ktorom kritizoval tlačové zákony v Uhorsku a priebeh procesov proti Slovákom. V tom istom roku tento časopis uverejnil článok o prijatí nového školského zákona v Uhorsku, charakterizujúc jeho účinky ako ďalší významný stupeň decimácie slovenského národa. Časopis La Revue v januári 1908 publikoval článok pod názvom Boj národností v Uhorsku, v ktorom autor podrobne charakterizoval situáciu Slovákov v Uhorsku, a dokonca rozlišoval jednotlivé prúdy v slovenskom národnom hnutí. Písal o konfesionálnej roztrieštenosti a poukázal na to, že v tomto ohľade sú na tom lepšie Česi alebo Chorváti, ktorí vystupujú jednotnejšie, preto ich prenasledovanie naráža na cieľavedomejší odpor. Za ďalší moment, ktorý spôsobuje nejednotnosť v slovenskom politickom tábore, označil rasovú rozdielnosť a za jediný spojovací článok považoval reč. O existencii Slovákov sa svet dozvedel prostredníctvom literatúry, aj keď slovenská literatúra bola vo svete iba veľmi málo známa: Jediné Francúzsko ju príležitostne spomenie. Slováci sú skutočne pod jarmom maďarským. Obtočení sú (rozumej Slováci J.M.) následkom toho čínskym múrom a nemôžu spolupracovať intelektuálne s ostatnou Európou. 18 Osobitnú pozornosť si zaslúži článok Róberta Veyssié, redaktora francúzskeho literárneho a politického denníka Le Gil Blas z 1. augusta 1911, uverejnený pod názvom Slobodu Slovákom. 19 Autor venoval tento článok 50. výročiu Memoranda slovenského národa z roku 1861, v ktorom zdôraznil, že je potrebné podporovať emancipačné snahy Slovákov, pretože sú ctiteľmi a obdivovateľmi Francúzska. Okrem iného napísal: Žije v Uhorsku ľud, ktorý tvorí malý slovenský národ. Jeho činy a deje, jeho vzdelanostné a sociálne ašpirácie nie sú známe vo Francúzsku. A tento smelý malý národ dychtiaci za slobodou je utláčaný. Nemá 17 Národné noviny, 39, 1908, č. 67, , s Bližšie Národné noviny, 39, 1908, č. 24, , s Veyssié, Robert. Slobodu Slovákom. In: Národné noviny, 42, 1911, 42, 1911, č. 94, a Prúdy, r , č. 2, s

8 škôl, nemá gymnázií, nemá univerzít. Administrácia, jurisdikcia, vyučovanie sú maďarské. 20 Články venované slovenskej problematike nájdeme uverejnené aj v časopise Les Annales de nationalités. Pod vplyvom francúzskych slavistov G. Haumanta, E. Denisa, L. Legera a Leroy- Beaulieau bol 6. marca 1909 založený v Paríži spolok Association Franco Slave, ktorý mal 86 členov s výrazným slovanským zastúpením (22 Bulharov, 21 Čechov, 1 Slovák, 10 Rusov a 9 Srbov). Medzi členmi združenia bolo iba veľmi málo francúzskych študentov, pretože v tomto období existovalo aj združenie francúzsko-ruské, ktoré bolo pre Francúzov príťažlivejšie. Najväčšiu zásluhu na založení tohto združenia mal E. Denis, ktorý patril k iniciátorom jeho vzniku. V roku 1911 mal tento spolu už 165 členov. Ďalšou významnou udalosťou pre slovanské národy bolo založenie Union des nationalités roku 1912 v Paríži. Predsedom tohto spolku sa stal poslanec francúzskeho parlamentu Painlévé. Nové združenie si kládlo za cieľ plniť úlohu informačnej kancelárie pre jednotné a pravdivé informovanie francúzskej tlače o problémoch malých národov, najmä v Rakúsko- Uhorsku. Pri založení tohto spolku už bol aj Milan Rastislav Štefánik. Rastúce množstvo informácií o Slovákoch vo Francúzsku, zameranie slavistického výskumu v Paríži na slovenskú literatúru, etnografické výskumy francúzskych vedcov, to všetko prispievalo k sústredenejšej pozornosti na slovenskú problematiku. Množili sa návštevy francúzskych vedcov na Slovensku. Napríklad v rokoch 1903 až 1905 navštívil Slovensko niekoľkokrát Wiliam Ritter, známy umelecký teoretik, kritik a spisovateľ. Aj keď pochádzal zo Švajčiarska, písal väčšinou po francúzsky, takže býval často považovaný za Francúza. V tomto období vydal vo francúzštine prvú prácu o Slovákoch pod názvom Slovenské dievča (Fillete Slovaque), ktorá je vyjadrením sympatií a obdivu k Slovákom a slovenskému národu. V roku 1912 navštívil Martin vtedy dvadsaťročný francúzsky historik Fucien Dominois, ktorý si pozorne všímal postavenie Slovákov v Uhorsku a zoznámil sa s mnohými poprednými slovenskými dejateľmi tejto doby (napríklad so S.H. Vajanským, M. Hodžom a ďalšími). Aj pre toto obdobie platí, že tak vo Francúzsku, ako aj v iných západoeurópskych krajinách sa slovenská otázka dostávala do povedomia širšej verejnosti spolu s otázkou českou a často vystupovala ako je priama súčasť. 21 K prehĺbeniu slovensko-francúzskych stykov od začiatku 20. storočia významne prispievalo to, že sa začal zvyšovať na Slovensku záujem o možnosti štúdia vo Francúzsku. Vo všeobecnosti štatistiky uvádzajú nárast počtu študentov slovanských národov habsburskej 20 Prúdy, r , č. 2, s Prúdy, r , č. 2, s. 127.

9 monarchie na francúzskych vysokých školách v danom období. Už v roku 1908 bolo na všetkých fakultách vo Francúzsku okolo 1591 študentov (spolu aj so študentmi z Ruska a Poľska), ktorí tvorili 57% všetkých zahraničných študentov v Paríži z celkového počtu 2808 študentov. 22 Ďalším prejavom zvýšeného záujmu o Slovensko bola tá skutočnosť, že rástol počet literárnych titulov a časopisov, ktoré sa týkali slovanskej problematiky. W. Ritter v práci Slovania vo francúzskej literatúre konštatoval, že pri sledovaní literatúry slovanská literatúra je pomerne dobre zastúpená. Pozorný a pravidelný prehľad cudzích kníh vychádzajúcich so slovanskou problematikou mohol by byť bohatým poučením. Prvá vec by bola tá, že by sa ukázalo, aký záujem sa prebudil v posledných rokoch zvlášť vo Francúzsku o veci nám tak drahé. Bibliografické štatistiky by nám ukázali geometrický vzostup tak v kvalite, ako aj v počte. 23 Slovenská otázka sa na začiatku 20. storočia dostala aj do programu Medziparlamentnej únie, ktorá vznikla v roku 1889 v Paríži. Jej úlohou bolo pôsobiť na jednotlivé parlamenty krajín s cieľom bojovať proti utláčaniu národov a národností. 24 Výraznú pomoc poskytli Slovákom pri presadzovaní svojich požiadaviek v Európe aj mnohí francúzski intelektuáli, najmä tí, ktorí sa zaoberali humanitnými vedami, predovšetkým slavisti a historici. Významné miesto patrí už okrem spomínaných osobností Ernestovi Denisovi, historikovi, ktorý sa slovanskou problematikou zaoberal cielene už od konca 19. storočia a ktorý okrem teoretických prác napomáhal Slovákom aj prakticky. Z teoretických prác je potrebné spomenúť, mimo iných, predovšetkým prácu Otázka Rakúska Slováci, ktorá je zovšeobecňujúcim pohľadom na dejiny Slovákov a ich vývoj v spojitosti a v porovnaní s vývojom národa českého. Táto práca vyšla v slovenskom preklade od Heleny Turcerovej-Devečkovej. Vďaka E. Denisovi bola prvou Slovenskou, ktorej sa v roku 1913 podarilo získať doktorát slávnej parížskej Sorbonny. Veľkou pomocou nielen pre Slovákov, ale aj Čechov znamená činnosť E. Denisa v období prvej svetovej vojny a jeho aktívna podpora českého a slovenského odboja vo Francúzsku. Ďalšou osobnosťou, ktorá prispela k propagácii slovenskej problematiky vo Francúzsku, bol Louis Eisenmann. Známa je predovšetkým jeho práca Le compromis Austro hongrois de Práca vyšla v Paríži roku 1904 a autor v nej rozoberá príčiny, ktoré viedli k rakúsko- 22 Bližšie pozri korešpondenciu M. Hodžu. LAMS Martin, sign. 135 H Poznámky W. Rittera. LAMS Martin, sign. 55 V 18, s Bližšie Potemra, M.: c.d., s. 218.

10 maďarskému vyrovnaniu a aké dôsledky to malo v týchto súvislostiach na postavenie Slovákov v habsburskej monarchii. L. Eisenmann podobne ako väčšina francúzskych slavistov vnímal Slovákov len ako vetvu národa českého. Podľa neho je jednou z hlavných úloh Čechov pomôcť Slovákom, aby sa vrátili do lona svojho národa. So slovenskou realitou sa zoznamoval L. Eisenmann prostredníctvom maďarských a českých prameňov. Odsudzoval maďarizačné snaženia uhorskej šľachty a bol zástancom nového usporiadania monarchie, v ktorej by slovanské národy mali možnosť etablovať sa v rámci Rakúsko-Uhorska ako rovnoprávne národy. L. Eisenmann napísal množstvo článkov do časopisu Nation Tcheque, ktorý vychádzal v období prvej svetovej vojny vo Francúzsku, predovšetkým zásluhou už spomínaného E. Denisa. Vo svojich článkoch L. Eisenmann kriticky poukazoval napríklad na nedodržiavanie národnostného zákona v Rakúsko-Uhorsku a na násilné pomaďarčovanie Slovákov, ktoré podľa neho má drastické, násilné formy vo všetkých oblastiach nielen verejného, ale aj osobného života. Jednou z ďalších významných osobností francúzskych slavistov, ktorí sa významnou mierou pričinili o poznanie slovenského národa vo Francúzsku patril Louis Leger. Žil a pracoval v rokoch O Slovanoch sa začal bližšie zaujímať už v 60. rokoch 19. storočia a to predovšetkým na základe tak osobných priateľských kontaktov, či už s poľským emigrantom žijúcim v Paríži M. Chodzkom alebo Čechom J. Fričom, ako aj na základe osobných návštev viacerých východoeurópskych krajín. Z nich mu najviac učarili predovšetkým Čechy a Rusko. Na základe svojich početných prác sa snažil L. Leger oboznamovať francúzsku verejnosť so životom slovanských národov strednej a východnej Európy, s ich problémami, ich kultúrou, dejinami, či otázkami ktoré súviseli s centralizačným úsilím zo strany habsburského dvora. Aj napriek tomu, že vtedajšia francúzska intelektuálna spoločnosť ho považovala, pre jeho záujem o slovanský svet, za čudáka, jeho dlhodobá práca mala svoje opodstatnenie, lebo vo vtedajšom západoeurópskom svete sa o Slovanoch vedelo iba veľmi málo. Jedna z jeho najvýznamnejších prác zaoberajúcich sa problematikou slovanských národov v habsburskej monarchii je práca La liquidation de ĺ Autriche-Hongrie, ktorá vyšla v roku Túto prácu uvádzame preto, lebo na rozdiel od iných francúzskych autorov, sa v nej L. Leger zaoberá popri veľkých slovanských národov aj národmi menšími. Táto práca má z hľadiska prezentácia dejín slovenského národa nesporne veľký význam, lebo väčšina

11 francúzskych slavistov si všímala skôr predlitavskú časť habsburskej monarchie a predovšetkým Čechov. Slovanská problematika a v jej súvislosti aj slovenská je na začiatku 20. storočia vo Francúzsku už oveľa známejšia ako v storočí predchádzajúcom. Veľkú zásluhu na tom mali okrem samotnej iniciatívy slovanských národov predovšetkým francúzski slavisti a intelektuáli. V tomto období už zaznamenávame aj preklady diel slovenskej literatúry do francúzštiny, častejšie a fundovanejšie články zaoberajúce sa slovenskou problematikou a v neposlednom rade čoraz početnejší vzájomný kontakt Slovákov a Francúzov. Autor: Doc. PhDr. Ján Mojdis, Csc., Inštitút histórie Filozofickej fakulty PU, Prešov Resume: The French society had become interested in the Slavic issues from the 19 th century; particularly the 1930's are the period of a closer French interest in Slavic nations. Beginnings of Slavonic Studies in France are connected with the arrival of Slovak emigrants to Paris and their activities. This development continued by the foundation of the Department of Slavonic Languages and Literature, and the magazine Revues Des Deux Mondes. In the second half of the 19 th century the information about Slavic nations and about Slovaks in France is rapidly growing. Slavonic Studies particularly represented by E. Denis and L. Leger - started to develop in many aspects resulting in a fact that Slavic problems get significant position in France with the specific importance for the Slavic nations of the former Habsburg monarchy, including Slovaks.