MATERIÁL NA ROKOVANIE KOMISIE REGIONÁLNEHO ROZVOJA A CESTOVNÉHO RUCHU

Prepis

1 Správa o postupe napĺňania cieľov PHSR ŽSK pre roky za rok 2017 Aktuálny Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja ŽSK pre roky (PHSR ŽSK) bol schválený zastupiteľstvom ŽSK dňa Uznesením č. 14/14. Víziou PHSR ŽSK je Žilinský kraj ako región inteligentných a trvácnych riešení pre všetkých, pričom priority rozvoja, v zmysle platného PHSR ŽSK, sú rozpracované v rámci nasledovných 4 oblastí - strategických cieľov (SC): o Infraštruktúra - dobudovať kvalitné prepojenie kraja s európskymi dopravnými a komunikačnými sieťami, zlepšiť kvalitu životného prostredia a zabezpečiť udržateľnosť a efektivitu využívania prírodných zdrojov o - zvýšiť konkurencieschopnosť ekonomiky a zlepšiť podnikateľské prostredie v kraji o - dosiahnuť vyššiu uplatniteľnosť na trhu práce a sociálnu inklúziu znevýhodnených skupín o Identita a sebestačnosť - rešpektovaním a rozvíjaním špecifických čŕt regiónov na území kraja podporovať rast ich atraktívnosti Napĺňanie stanovených cieľov PHSR ŽSK sa sleduje na základe súboru základných ukazovateľov a sústavy merateľných ukazovateľov definovaných na úroveň NUTS III, ktoré boli navrhnuté v procese tvorby PHSR ŽSK. Základné ekonomické ukazovatele Ukazovateľ Východiskový stav Aktuálny stav Hodnotenie (2013) hodnota rok HDP (v mil. PKS) Hrubá pridaná hodnota v bežných cenách (mil. ) Miera zamestnanosti (20-64, VZPS, %) Miera nezamestnanosti (VZPS, v %) Priemerná hrubá nominálna mesačná mzda ( ) Populácia ohrozená chudobou a sociálnym vylúčením (% populácie) EU SILC, ŠÚ SR Výdavky na výskum a vývoj (% podiel z HDP v PKS, SR) , ,83 70, ,0 6, ,4 19, ,77 0, Prehľad aktuálnych dostupných hodnôt merateľných ukazovateľov v členení podľa oblastí (strategických cieľov) je uvedený nižšie.

2 Infraštruktúra (SC 1) Ukazovateľ Vysvetlivka Zdroj Východiskový stav (2013) Cieľový stav (2020) Aktuálny stav hodnota rok Hodnotenie Hustota cestnej siete (km/tis. obyv.) Ukončené úseky D1 a D3 (počet) Ukončené veľké projekty modernizácie železničnej infraštruktúry (počet) Podiel obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov (%) Podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu (%) Podiel zhodnocovaného komunálneho odpadu (%) Úseky zaradené v rámci OP II Veľké projekty zaradené v rámci OP II Podiel zhodnoteného kom. odpadu z celkového kom. odpadu SSC 2,94 3,29 2, NDS ŽSR ŠÚ SR 89, , ŠÚ SR 63, , ŠÚ SR 13, , (SC2) Ukazovateľ Vysvetlivka Zdroj Východiskový stav (2013) Regionálny HDP (PKS, mil. ) Produktivita práce v priemysle ( ) Živnostníci (počet/ tis. obyv.) Cieľový stav (2020) Aktuálny stav hodnota rok Hodnotenie Eurostat ŠÚ SR ŠÚ SR 77, (SC 3) Ukazovateľ Vysvetlivka Zdroj Východiskový stav (2013) Priemerná nominálna mesačná mzda voči priemeru SR (%) Úspešnosť žiakov 9. roč. v celoslovenskom testovaní - SJL (%) Úspešnosť žiakov 9. roč. v celoslovenskom testovaní - M (%) Úspešnosť maturantov v externej časti maturitných skúšok zo SJL (%) Pomer priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v ŽSK voči SR Priemerné percento získaných bodov Priemerné percento získaných bodov Priemerné percento získaných bodov Vlastný výpočet na základe údajov ŠÚ SR Cieľový stav (2020) Aktuálny stav hodnota rok Hodnotenie 90, , NÚCEM 68, , NÚCEM 62, , NÚCEM 63, ,0 2018

3 Úspešnosť maturantov v externej časti maturitných skúšok z M (%) Priemerné percento získaných bodov NÚCEM 53,4 54,4 56, Podiel pacientov zo ŽSK hospitalizovaných v ŽSK (%) Obložnosť akútnych lôžok (%) Pomer pacientov zo ŽSK hospitalizovaných v ŽSK voči všetkým pacientom zo ŽSK Obložnosť akútnych lôžok v ŽSK Vlastný výpočet na základe údajov NCZI Vlastný výpočet na základe údajov NCZI 90,50 91,8 85, , , Identita a sebestačnosť (SC 4) Ukazovateľ Vysvetlivka Zdroj Východiskový stav (2013) Návštevníci v ubytovacích zariadeniach na území ŽSK (počet) Celkový počet ubytovaných hostí Cieľový stav (2020) Aktuálny stav hodnota rok Hodnotenie ŠÚ SR Prenocovania v ubytovacích zariadeniach na území ŽSK (počet) Podporené MAS (počet) Dobrý alebo vyhovujúci stavebno technický stav NKP (%) Počet prenocovaní ubytovaných hostí Počet miestnych akčných skupín s podporenou stratégiou Pomer NKP s dobrým alebo vyhovujúcim stavebno technickým stavom zo všetkých NKP ŠÚ SR MPRV SR Register NKP , , Zhodnotenie Infraštruktúra Z hľadiska dopravného napojenia regiónu na sieť TEN T a zabezpečenia jeho dopravnej obslužnosti prebiehal v monitorovanom období proces budovania diaľničnej infraštruktúry v línii základnej (CORE) siete TEN T (dokončenie úseku D3 Žilina Brodno a úseku D3 Svrčinovec Skalité). Na budovaných úsekoch D1 v kraji (Lietavská Lúčka Višňové Dubná sklala a Hubová Ivachnová) v dôsledku rôznych komplikácií došlo k predĺženiu plánovaných termínov výstavby. Zo zoznamu veľkých projektov v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra (OP II) prioritná os 2 boli z dôvodu nedostatočnej alokácie, prípadne prekročenia časovej oprávnenosti na čerpanie financií v programovom období vyradené projekty D1 Turany Hubová, D3 Žilina Brodno Kysucké Nové Mesto a D3 Kysucké Nové Mesto Oščadnica.

4 Prebiehala tiež modernizácia vybraných úsekov ciest I. triedy vrátane výmeny 15 km dlhej betónovej vozovky medzi Príbovcami a Turčianskymi Teplicami, ktorá ešte nebola ukončená. Na základe výsledku posúdenia stavebno - technického stavu ciest II. a III. triedy bola realizovaná rekonštrukcia vybraných úsekov. V sledovanom období tiež pokračovala modernizácia železničnej trate Púchov Žilina pre rýchlosť 160 km/h - v roku 2017 finišovali stavebné práce na úseku Dolný Hričov Žilina s dĺžkou 8,8 km s plánovaným ukončením vo februári V rámci aktualizácie OP II došlo opakovane aj k zmenám zoznamu veľkých projektov v oblasti železničnej infraštruktúry. Aktuálna verzia OP II (4.0) eviduje 4 projekty dotýkajúce sa územia Žilinského kraja s termínmi dokončenia v r Súčasné tempo budovania schválenej základnej TEN T siete a posuny v termínoch ich dokončenia nekorešpondujú s potrebami ekonomického regiónu a neumožňuje plné využitie rozvojového potenciálu kraja, vrátane potenciálu územia pre všetky formy turizmu. Pozitívne sa v sledovanom období vyvíjali ukazovatele dotýkajúce sa environmentálnej infraštruktúry (vodovod, kanalizácia) a podielu obyvateľov napojených na ňu aj keď tempo nárastu sa spomalilo. V sledovanom období narástol podiel zhodnocovaného komunálneho odpadu, ale súčasne je zaznamenaný aj kontinuálny nárast v produkcii komunálneho odpadu. Čoraz častejšie zaznamenávame na území kraja javy dokumentujúce prebiehajúce klimatické zmeny dlhšie obdobia s vysokými teplotami, sucho, znižovanie výdatnosti vodných zdrojov, prívalové dažde či prudké zmeny teploty. Na tieto skutočnosti reaguje aj Stratéga adaptácia SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ktorej odporúčania bude potrebné zapracovať do dokumentov a opatrení aj na krajskej úrovni. V rámci monitorovaného obdobia pokračuje perióda ekonomického rastu prejavujúceho sa v raste HDP a s ním súvisiacich ukazovateľov. V Žilinskom kraji je zaznamenaný pretrvávajúci pozitívny trend (, ) vo vývoji základných ekonomických ukazovateľov, ako sú HDP, hrubá pridaná hodnota, miera zamestnanosti, miera nezamestnanosti, priemerná hrubá nominálna mzda. U posledného uvedeného ukazovateľa síce voči východiskovému stavu (2013) môžeme sledovať pozitívny vývoj, medziročne došlo k miernemu poklesu jeho hodnoty. Pokiaľ ide o výšku HDP v prepočte na obyvateľa, výkonnosť ekonomiky Žilinského kraja je porovnateľná s Trenčianskym krajom, pričom Žilinský kraj je dlhodobo výkonnejší ako Banskobystrický kraj, s ktorým tvorí NUTS 2 Stredné Slovensko. Tento vývoj je potvrdením rozvojových osí, tak ako sú uvedené v Koncepcii územného rozvoja Slovenska v znení zmien a doplnkov. Podľa tohto dokumentu je chrbtovou kosťou rozvoja územia nášho regiónu údolie Váhu, ktorým vedú v západno východnej línii dve rozvojové osi prvého stupňa, a to považská rozvojová os (Bratislava Trnava Trenčín Žilina) a žilinsko podtatranská rozvojová os (Žilina Martin Poprad Prešov). Na túto líniu rozvojových osí prvého stupňa prirodzene nadväzujú ostatné rozvojové osi vedúce do ostatných častí územia Žilinského kraja. Medziročne bol zaznamenaný pokles výdavkov na výskum a vývoj (VaV). Uvedený trend je najmä dôsledkom realizácie podstatnej časti investícií do VaV z prostriedkov štrukturálnych fondov (OP VaI), pričom v období roku 2017 pretrvávajú problémy s čerpaním prostriedkov z hlavného zdroja, ktorým je operačný program Výskum a Inovácie. Výdavky na VaV stále výrazne zaostávajú za priemerom európskych regiónov a nízky je aj podiel zmluvného výskumu a.

5 Trendom, ktorý v už v strednodobom horizonte bude významne ovplyvňovať život v kraji sú prebiehajúce demografické procesy spomaľovanie reprodukcie a starnutie populácie a nárast podielu osôb v poproduktívnom veku. Demografická prognóza predpokladá v kraji výrazný nárast podielu osôb v poproduktívnom veku, pričom, podiel osôb vo veku 70+ sa z 8,8 % v roku 2015 zvýši do roku 2025 na 12,45 % ( t.j. o nárast o cca 4 percentuálne body) a do roku 2045 sa odhaduje, že tento podiel dosiahne viac ako 19% (nárast oproti roku 2015 o cca 10 percentuálnych bodov). Grafické spracovanie prognóz na úroveň okresov na roky 2025 a 2045 je v závere dokumentu. S uvedenými procesmi úzko súvisia výzvy spojené s postupným zvyšovaním nárokov na dostupnosť, kapacity a rôzne formy poskytovania sociálnych služieb a služieb zdravotnej starostlivosti (tlak na verejné rozpočty) ako aj problémy na trhu práce spôsobené ako nedostatkom, tak aj nevhodnou štruktúrou či nedostatočnou / nevhodnou kvalifikáciou pracovnej sily. Napriek pozitívnym ekonomickým výsledkom je v poslednom období v kraji zaznamenaný negatívny trend ( ) v náraste podielu populácie ohrozenej chudobou a sociálnym vylúčením. V reakcii na uvedené trendy prebieha v roku 2018 proces vzniku a sfunkčnenia nadácie Centrum podpory rodiny. Negatívnym javom je aj znižovanie úspešnosti žiakov a študentov v realizovaných testovaniach zlepšenie oproti východiskovému stavu zaznamenané len v úspešnosti maturantov v matematike. Ako pozitívum sa javí čiastočné zlepšenie výsledkov v testovaniach realizovaných v roku 2018 v porovnaní s predošlým testovaním (s výnimkou úspešnosti žiakov 9. ročníkov v testovaní z matematiky). Na tento vývoj reaguje aj IROP podporou projektov na skvalitnenie vzdelávania na základných a stredných odborných školách. Príčiny vyššie uvedených trendov a javov bude potrebné hlbšie analyzovať. Identita a sebestačnosť S hospodárskou konjunktúrou v EÚ aj Slovenskej republike sú spojené aj pozitívne indikátory vo vývoji cestovného ruchu v Žilinskom kraji. V sledovanom období pokračoval stúpajúci trend v počte návštevníkov kraja aj v počte prenocovaní (vyššie ukazovatele dosahuje len Bratislavský samosprávny kraj). Potvrdil sa predpoklad, že v r prekročí počet návštevníkov kraja 1 milión. V dôsledku oneskorenia implementácie Programu rozvoja vidieka SR meškala implementácia nástroja LEADER / CLLD a podpora vidieckych komunít (Miestne akčné skupiny) prostredníctvom implementácie ich rozvojových stratégií rozhodnutie o schválení MAS a udelení štatútu bolo realizované až koncom roku Medzi významné špecifiká Žilinského kraja patria nízky podiel ornej pôdy (najmenší medzi krajmi SR ), vysoký podiel lesnej pôdy a vysoký podiel území s rôznym stupňom ochrany (najvyšší v SR). Tieto špecifiká predstavujú na jednej strane určitý vnútorný potenciál (napr. pre cestovný ruch, kúpeľníctvo, vznik spracovateľských reťazcov napr. pri ťažbe a spracovaní dreva), ale súčasne určité limitujúce faktory využitia tohto potenciálu a rozvojové aktivity (rešpektovanie záujmov ochrany prírody a krajiny). K napĺňaniu cieľov PHSR ŽSK prispieva ŽSK cielene, aj prostredníctvom trojročného akčného plánovania, v rámci ktorého zohľadňuje aktuálne potreby a identifikované vývojové

6 trendy. V súčasnosti realizovaný Akčný plán kladie dôraz na oblasti dopravy, zdravotnej starostlivosti a školstva, kam je aktuálne smerovaných najviac investícií. Vybrané aktivity ŽSK a ich väzba na jednotlivé oblasti (SC) Oblasť (SC) aktivita Infraštruktúra rozvoj IDS - založenie spoločnosti Integrovaná doprava Žilinského kraja, s.r.o, aktivity zamerané na budovanie regionálneho IDS sú jednou z reakcií na trend poklesu prepravených osôb verejnou dopravou Infraštruktúra Infraštruktúra Identita a sebestačnosť Identita sebestačnosť a investície do zlepšovania stavu ciest II. a III. triedy vrátene mostných objektov financované z vlastných aj externých zdrojov v 2017 pokračovala implementácia projektu v rámci ktorého bolo zriadené IPC, ktoré poskytuje svoje informačné a poradenské služby širokému spektru záujemcom vrátane podnikateľskej sféry pokračovanie v podpore realizácie Intenzívnej akadémie pre začínajúce podnikateľky cezhraničný projekt na rozvoj podnikateľských zručností žien podnikateliek realizovaný prostredníctvom RA ŽSK realizácia podporných aktivít, ako napr. podpora kooperačných, networkingových či startup ových podujatí, popularizácia a prezentácia inovačných prístupov (inovačné ocenenie, pravidelná konferencia IRR, Startup Weekend) monitoring a vyhodnocovanie situácie na trhu práce v snahe reagovať prostredníctvom ponuky študijných odborov a rekvalifikačných kurzov na potreby podnikateľskej praxe spracovanie dát z demografickej prognózy pre územie Žilinského kraja na roky 2025 a 2045, ako podklad pre ďalšie rozhodovanie (grafické spracovanie v závere dokumentu) skvalitňovanie infraštruktúry vzdelávania (napr. SŠ Rosinská ZA, SOŠ technická ČA, gymnázium Veľká okružná ZA), sociálnych a zdravotných služieb (prístrojové vybavenie nemocníc, budovanie urgentných príjmov) v záujme rozvoja služieb a podpory CR v roku 2017 KOCR sprevádzkovala mobilnú aplikáciu s top turistickou ponukou, pokračovalo skvalitňovanie verejnej infraštruktúry CR obnova a príprava budovania turistických a cykloturistických trás, prevádzkovanie cyklobusov a zlepšovanie stavu kultúrnych pamiatok podpora aktivít subjektov v kraji prostredníctvom výziev vyhlásených v roku 2017 v rámci VZN č. 46/2016 (šport, kultúra a regionálny rozvoj) Výzvy pre plnenie priorít a cieľov PHSR ŽSK - demografický vývoj a jeho vplyv na kvalitu, kapacity, formy a dostupnosť služieb sociálnej a zdravotnej starostlivosti, systém vzdelávania a trh práce

7 - klimatická zmena a implementácia riešení zmierňujúcich jej nepriaznivé dopady na infraštruktúru, ekonomiku a ľudí (napr. dôsledne využívať kompetencie v územnom plánovaní a koncepčne aplikovať v území adaptačné opatrenia, rešpektovať adaptačné opatrenia pri vlastnej investičnej činnosti a pod.) - rozvoj lokálnej ekonomiky s dôrazom na spracovanie a zhodnocovanie miestneho kapitálu (ľudského, prírodného, kultúrneho) a jej diverzifikácia - vysoký podiel populácie ohrozenej chudobou a sociálnym vylúčením - kvalita vzdelávania na základných a stredných školách a rozvoj celoživotného vzdelávania s ohľadom na súčasné a nastupujúce trendy v spoločnosti - oneskorovanie výstavby úsekov diaľnic a rýchlostných ciest zaradených do základnej siete TEN T a rastúce dopravné zaťaženie cestnej siete v kraji - rozvoj regionálneho IDS, verejnej dopravy a cyklodopravy - spolupráca v území

8 Grafické znázornenie demografického pre roky 2025 a 2045:

9