Obsah 1.Noví ţiaci 2.Záţitky z prázdnin 3.Moji kamaráti 4.Výlet do RS 5.Zlatá podkova 6.Konvergencie 7.Festival - Ţivot v pohybe 8.Pekný deň v prírode

Prepis

1

2 Obsah 1.Noví ţiaci 2.Záţitky z prázdnin 3.Moji kamaráti 4.Výlet do RS 5.Zlatá podkova 6.Konvergencie 7.Festival - Ţivot v pohybe 8.Pekný deň v prírode 9.Haloween

3 Farkaš Mário Volám sa Mário Farkaš. Mám 11 rokov. Som ţiakom piateho ročníka základnej školy. Mám päť súrodencov. Som tu preto, lebo som neposlúchal a robil som zle. Rád hrám futbal, lebo ma to baví, viem sa pri tom dobre zabaviť. Moje obľúbené jedlo je granadír. Medzi moje koníčky patrí tieţ tanec. Môj priateľ je Marek Balog. Vţdy, keď mám nejaký problém, tak mi pomôţe. V budúcnosti by som chcel byť murárom. Moji rodičia pochádzajú z Bratislavy a mám ich veľmi rád, lebo mi vedia pomôcť, keď potrebujem. Bývam v decáku Močenok. Bývam na prvej výchovnej skupine, veľmi sa mi tam páči, sú tam dobrí chalani. Keď som uţ tu,

4 tak by som sa chcel zlepšiť a chcel by som ukázať aj niečo dobré a nielen zlé. Kristián Dani Volám sa Kristián Dani. Mám 11 rokov a chodím do piatej triedy základnej školy. Narodil som sa v Lučenci, ale momentálne bývam v Detskom domove Tŕnie. Som tu preto, lebo som nerobil to, čo som mal. Moje obľúbené jedlo je všetko, čo nezje mňa. Koníčky, ktoré obľubujem, sú tanec a hudba. V skupine sa cítim dobre, som v prvej výchovnej skupine. Môj najlepší kamoš je Marek Balog. S ním vychádzam veľmi dobre a vieme, aj čo je sranda. Moje najbliţšie plány sú zlepšiť sa a čo najskôr sa vrátiť do domova. Sabrina Stojková Volám sa Sabrina Stojková. Mám 12 rokov a chodím do 7.B triedy základnej školy. Pochádzam z Čaty. Rodičia tieţ pochádzajú z Čaty. Mám štyroch nevlastných súrodencovtroch chlapcov a jedno dievča. Som tu preto, lebo som doma a v škole neposlúchala. Môj obľúbený šport je futbal, vybíjaná a beh. Moje obľúbené jedlo sú hranolky s tatárskou a vypráţaný syr. Moje koníčky sú počúvanie hudby a futbal. Tu v Čerenčanoch máme iba jednu dievčenskú skupinu. Moje naj kamošky sú Alenka Končeková a Romana Havlíková. Moje

5 najbliţšie plány sú, aby som sa polepšila a mohla ísť na prázdniny. A uţ určite viem, ţe nebudem robiť zle. Alena Končeková Volám sa Alena Končeková, mám 15 rokov a chodím do 7.B triedy. Pochádzam z Martina, aj moji rodičia pochádzajú z Martina. Neţijem s nimi, lebo som v Detskom domove Necpaly. Som tu preto, lebo som sa neučila a nič sa mi nechcelo, proste kvôli škole. Môj obľúbený šport je volejbal a bedminton. Moje obľúbené jedlo je segedínsky guláš, rezne, zemiaková kaša a langoše. Mojím koníčkom je tanec a spev. Som na piatej výchovnej skupine. Veľmi sa mi tu darí a urobila som veľa pokrokov aj v škole, aj na skupine. Je tu sedem dievčat, skrátka je to dievčenská skupina. Moja najlepšia kamarátka je tam Daniela Byháriová, lebo mi vie pomôcť, zabaviť ma, rozosmiať ma a vie sa so mnou o všeličom porozprávať. Za to jej ďakujem. Cítim sa tu celkom fajn, vnútorne som sa veľmi zmenila, veľa o sebe rozmýšľam. Zistila som, ţe učenie nie je aţ také strašné. Dominika Holubová Volám sa Dominika Holubová. Mám 15 rokov a chodím do deviatej triedy základnej školy. Pochádzam z Košíc a bývam iba s otcom. Mám troch starších bratov: Aďo, Paťo a Jaro. Som tu preto, lebo som nechodila do školy. Môj obľúbený šport je hokej a futbal. Moje obľúbené jedlo sú halušky. Moje koníčky sú počítačové hry a futbal. Verím, ţe keď sa

6 vrátim domov, tak uţ nebudem robiť hlúposti a budem riadne chodiť do školy. Peter Cako Volám sa Peter Cako. Mám 15 rokov a chodím do deviatej triedy základnej školy. Pochádzam z detského domova. Ja pochádzam z jedenástich súrodencov. Som tu za záškoláctvo. Môj obľúbený šport je futbal, hokej a vybíjaná. Moje obľúbené jedlá sú palacinky a buchty. Moje koníčky sú hudba, šport a chytanie rýb. Na skupine mám dobrého kamaráta Fera. Moje najbliţšie plány sú také, ţe pôjdem na Vianoce domov. Ľudovít Gregor Volám sa Ľudovít Gregor, mám 14 rokov. Chodím do 8. B triedy. Pochádzam z Martina a bývam v Detskom domove Horný Kelčov. Mám viacerých súrodencov. Som tu kvôli svojmu správaniu v detskom domove. Moje koníčky sú: futbal a volejbal. Rád čítam časopisy. Som v tretej výchovnej skupine. Našiel som si tu dobrého kamaráta menom Kevin. Chcem sa zlepšiť v správaní a dúfam, ţe pôjdem v januári domov. Jozef Lončák Volám sa Jozef Lončák, mám 15 rokov a chodím do 8. B triedy. Pochádzam z Detského domova Ţakarovce. Mám troch súrodencov. Som tu preto, ţe som nechodil do školy. Môj obľúbený šport je stolný tenis. Moje obľúbené jedlo je pizza. Veľmi rád kreslím. Som z druhej

7 výchovnej skupiny. Moji kamaráti sú Roman Rigo, Adrian Tomič a Peter Cako. Chcel by som sa zmeniť vo všetkých veciach, ktoré som nezvládal. Erika Kačicová Volám sa Erika Kačicová a onedlho budem mať trinásť rokov. Pochádzam z Keţmarku, hoci teraz som v DED Svidník. Sem do Čerenčian som sa dostala za to, ţe som často meškala z vychádzok, bila som sa v škole a fajčila som. Môj oco sa volá Roman Kačica, mama je Agnesa Pompová. Mám aj sestry: Romanu, Lauru a Ľudku, najradšej z nich mám Lauru, no ja ich mám všetkých veľmi rada. Veľmi rada hrám volejbal, rada tancujem a počúvam hudbu. Mám rada aj televízne seriály, ktoré vydrţím dlho pozerať. Rada chodím na facebook a na pokec. Rada sa tieţ dívam na chlapcov, keď cvičia. Z jedál sú moje najobľúbenejšie hranolky s tatárkou. Nemám rada, keď ma niekto ohovára. Mojimi najlepšími kamarátmi tu v Čerenčanoch sú Dalibor a Sabrina. Kevin Vontszemü Volám sa Kevin Vontszemü. Mám štrnásť rokov. Som z Bernolákova. Mama býva v Rakúsku, vo Viedni, a otca nepoznám. Mám ešte ďalších štyroch súrodencov. Prišiel som sem kvôli škole a preto, ţe som často utekal. Chcem sa tu zmeniť a polepšiť sa v správaní. Veľmi rád športujem, hlavne mám rád futbal. Veľmi rád počúvam hudbu, hlavne rap, ale aj ostatné. Zatiaľ sa mi tu celkom darí v škole, aj na

8 výchove. Snaţím sa a poslúcham. V škole mám zatiaľ jednotky a štyri dvojky. Moje najbliţšie plány sú, ţe chcem ísť uţ domov za rodinou. Kevin Tábor Ja sa volám Kevin Tábor, bývame s mamou v Rakúsku, mám jedenásť rokov. Tu v Čerenčanoch som preto, lebo učiteľky. som neposlúchal v škole a napádal som panie Moja mama sa volá Gréta, oco sa volá Rišo. Mám sestru Grétku a nevlastnú sestru Jessie. Veľmi sa mi páčia grafity. Z predmetov mám najradšej dejepis a biológiu. Nemám rád pečienku. Vôbec nefajčím a nepijem. Rudo Dorčík Volám sa Rudo Dorčík, mám 12 rokov a chodím do šiestej triedy. Pochádzam z Martina. Doma mám len jedného rodiča, druhý je v base. Mám aj sestru. Som tu preto, lebo som neposlúchal v škole. Mojím obľúbeným športom sú freestylové kolobežky. Mojím obľúbeným jedlom sú pirohy. Mojím najobľúbenejším športom je skákanie na rampách. Som zatiaľ na tretej výchovnej skupine.

9 Júlio Berki Volám sa Júlio Berki, mám 13 rokov a som šiestak v špeciálnej základnej škole. Pochádzam z Lučenca, prišiel som od mamy. Mám viacero súrodencov aj bratov, aj sestry. Som tu v Čerenčanoch preto, lebo som robil zle a uţ to aj ľutujem. Najradšej zo športu mám futbal, ten mi aj ide. Z jedla mám rád všetko, čo sa dá zjesť. Najviac sa venujem športu, hlavne futbalu. Mojimi najlepšími kamarátmi sú tu Dávid a Jaro. Róbert Hajdúch Volám sa Róbert Hajdúch, mám 15 rokov, chodím do ôsmej triedy. Prišiel som z Detského domova Hriňová. Mám brata a sestru. Som tu preto, lebo som sa v detskom domove zle správal. Najradšej zo športov mám futbal, z jedál francúzske zemiaky. Veľmi rád mám tanec a rád počúvam pesničky. Mojím najlepším kamarátom je Jaro Čipčala. Chcel by som zmeniť svoje správanie, aby som sa odtiaľto dostal. David Sendrei

10 Volám sa David Sendrei, mám 14 rokov a som tu preto, lebo som nechodil do školy, kradol som a neposlúchal som mamu ani otca. Urobil som veľkú chybu, ţe som ich neposlúchal. Veľmi dobre sa mi pracuje s pani Sivokovou na slovenčine. Uţ som si tu celkom zvykol, uţ som tu skoro ako doma. Keď ma pustia domov, uţ budem poslúchať mamu, budem chodiť do školy a nebudem viac kradnúť. Frederik Kuman Volám sa Frederik Kuman, mám 12 rokov. Som z Trenčína a mám dve sestry. Som tu preto, lebo som bol zlý. Rád hrám futbal a florbal. Najradšej z jedál mám hranolky a vyprážaný syr. Daniela Byháriová Volám sa Daniela Byháriová, mám 13 rokov a som ţiačkou 6.ŠZŠ.

11 Pochádzam z Trnavy a mám rodičov. Mám súrodencov: Roba, Paťka, Jennifer, Denisa. Som tu za šikanu v škole. Mojím obľúbeným športom je behanie. Z jedla mám rada segedínsky guľáš. Obľubujem hudbu a tanec. Mojou túţbou je vrátiť sa domov, postarať sa o bábätko a byť s rodinou. Marek Balog Mám 15 rokov a som ţiakom 8šzš. Pochádzam z detského domova a rodičov nepoznám. Mám päť bratov. Som tu preto, lebo som nechodil do školy a papuľoval som. Mám rád futbal, hokej a veľmi rád tancujem.

12 Zážitky z prázdnin... Tomáš a jeho rap Volám sa Tomáš Biskupič, mám dvanásť rokov a som z dedinky Nevidzany. Asi uţ o mne viete, ţe túţim byť brankárom a milujem futbal. Som tu za to, ţe som neposlúchal starkú, fajčil som a vyrastal bez mamy. Teraz sa celý môj ţivot točí okolo rapovania. Toto som zloţil pre vás: Mnohí sa ma na to pýtajú. Ţe prečo to robím. A ja im odpovedám. Lebo ma to baví. Keď vypadnem, budem sa rovnať Eminemovi. A vyzvem ho na súboj. Budem sa volať FARKAT. Tomáš Biskupič

13 Môj obľúbený raper Ja sa volám Dušan Krištók, mám jedenásť rokov a som z Čaty. Veľmi, ale veľmi mám rád rap. Tu v Čerenčanoch som už druhý rok, celkom som si tu zvykol. Môj najobľúbenejší raper je Separ, pretože má podľa mňa tie najlepšie rapy na svete. Úplne najlepšia pesnička- moja najobľúbenejšia- sa volá Separ-tepláky, alebo druhá najlepšia Separ- buldozér. Ukázal mi ju môj kamarát Paťo Racek na You tube. Paťo má Separa veľmi rád, on vždy, keď sa rozprávame o Separovi, hovorí, že je to jeho tatko. Okrem rapu ma ešte najviac baví floorbal a futbal. Dušan Krištók VI.A Cez prázdniny som bol doma. Chodil som von a na ryby, chytil som veľké kusy. Potom som prišiel z rybačky a pomáhal som mame. Potom som šiel so psami von a zas na ryby. Takto prešli celé moje prázdniny. Erik Vajda VII.A

14 Kaţdý rok sa veľmi teším na prázdniny, lebo vţdy preţijem krásne chvíle s mojimi blízkymi a priateľmi. Inak to nebolo ani tento rok. Zaţila som dovolenku v Grécku pri mori a na pláţi. Navštívila som veľa miest, napríklad chatu v Mošovciach, v Čermošnom, v Repišti. Navštívila som ich aj so svojimi priateľmi a blízkymi. Som vďačná Detskému domovu Necpaly za krásne záţitky, ale aj priateľom a blízkym, lebo ma naučili zabávať sa aj v tých najhorších a najsmutnejších chvíľach. Tieto prázdniny boli pre mňa krásne a úţasné, nikdy na ne nezabudnem, lebo to neboli len obyčajné prázdniny, boli to fantastické prázdniny. Cez prázdniny som bola v Ţiline otvárať Olympijský deň aj s dievčatami z Lietavskej Lúčky. Boli sme tam vystupovať ako roztlieskavačky a zúčastnili sme sa aj behu. Bolo nás 15 báb, takţe nám bolo super. Na ten deň sa nedá len tak zabudnúť, bol to super výnimočný deň. Ďakujem aj personálu a pánovi riaditeľovi v DCLL, ţe som sa mohla zúčastniť Olympijského dňa. Toto boli moje super prázdniny. Alena Končeková VII.B

15 Ako som prežila prázdniny Ja som sa na prázdniny veľmi tešila. Prvý mesiac som strávila v diagnostickom centre, lebo tam som bola na tábore. A tam sme robili s tetami veľa vecí. Mne sa v tábore v Bratislave veľmi páčilo. Robili sme tam náramky a všeličo sme vyrábali z drôtu. Aj sme sa kúpali v murovanom bazéne. Ten mesiac rýchlo ubehol a potom som išla domov. Uţ som sa veľmi tešila, lebo som chcela byť s rodinou, ale aj s mojimi kamoškami, ktoré mi strašne chýbali. S rodinou sme boli aj pri Hrone. Ja som spala u kamošky, asi taký týţdeň, lebo sme sa dohodli, ţe ja pôjdem k nim. S mojou kamarátkou Kristínou sme sa najviac bicyklovali, lebo nás to baví. Ale cez prázdniny sme sa aj kúpali v bazéne. A aj sme sa vonku prechádzali. Veľa sme chodili na ihrisko zahrať si futbal s chalanmi, ale aj s nejakými babami, ktorým sa chcelo hrať. Boli sme s rodinou aj s kamoškami pozerať futbal u nás. Ale cez prázdniny aj veľa pršalo a nemohli sme byť tak dlho vonku. Ale keď nepršalo, tak sme chodili aj do parku s babami a so súrodencami. Aj na budúci rok by som chcela mať takéto prázdniny, lebo tieto prázdniny boli vynikajúce, veľmi pekné a dobré. Ale keby toľko nepršalo, tak by tie prázdniny boli ešte krajšie. A nech uţ ubehnú tieto mesiace a budú zasa prázdniny. Lebo cez prázdniny sa nemusíme vôbec učiť. A môţeme si robiť, čo chceme, lebo nechodíme do školy. Sabrina Stojková 7.B

16 Prázdniny Ja som sa mal počas prázdnin veľmi dobre. Chodil som so starším bratom do hory na drevo. Pomáhal som kamarátom. Bol som s najstarším bratom v Bratislave na dva dni. Na tie dva dni ja nikdy nezabudnem. Boli sme aj v picérii a v kaviarni UFO. Stadiaľ som mal pekný výhľad na celé mesto. Chodili sme aj na kúpalisko na Teplom Vrchu. Boli sme tam skoro každý deň a bol to nezabudnuteľný zážitok. Takto a podobne mi prešli celé prázdniny. Miro Mega 7.a Moje leto bolo super. Chodili sme na kúpaliská a boli sme aj v Čechách u krstnej. Mal som tam aj brigádu- zber jabĺk. Kaţdý deň som zarobil 300 českých korún. Bol som tam dva týţdne a bolo mi tam fajn. Po dvoch týţdňoch som sa vrátil na Slovensko a išiel som si kúpiť veci do školy. Mamine som dal 50 eur, aby si niečo kúpila. A to je všetko, leto bolo super. Na záver by som sa chcel rozlúčiť s Paťom Racekom. Paťo, bol si super chalan a dúfam, ţe sa uţ polepšíš a budeš normálny. Čau a drţ sa! Erik Cibuľa VII.A Ako som prázdninoval... Ja som prázdninoval aj dobre, aj zle. Boli sme s detským domovom v tábore v Mošovciach pri Martine. Bolo nám tam veľmi dobre. Boli sme tam dva týždne. Mali sme tam sedem oddielov. Do oddielov sme boli zaradení podľa

17 veku. Prvý oddiel tvorili najmladší a siedmy oddiel tvorili najstarší. Ja som bol v piatom oddiele. Dokopy nás tam bolo 115 ľudí. Boli tam super súťaže. Potom na druhý deň sme sa rozdelili do údolí. Moje údolie sa volalo Údolie kriakov. V celotáborovke sme skončili štvrtí, lebo sme mali veľa malých detí. Vedúci nášho údolia bol Marec, ktorý mi bol vedúci aj na oddiele, aj na údolí. Každé údolie malo svoju hymnu. Bolo tam sedem údolí: Údolie kriakov, Údolie temnoty, Údolie bažiny, Údolie neba, Údolie svetla, Údolie hviezd, Údolie začarovaného kruhu. Naša hymna znela takto: Údolie kriakov bije, v našom tíme všetko žije. Kto nám do cesty príde, ten o lóve príde. Hip, hip, hurá! Vedúci celého tábora bol Eňo. Moji oddieloví boli Marko a Ria, ktorých som si veľmi obľúbil a mám ich veľmi rád. Keď sme sa z tábora vrátili a boli sme v domove, prišla ma pozrieť teta Darinka, ktorú ľúbim najviac na svete. Potom som sa vrátil sem a ušiel som. Konečne po štyroch rokoch som bol v Lučenci. Chcem sa dostať do krízového centra do Lučenca. Tam si vychodím ôsmu triedu a teta si ma vyberie. Na Slovensku si spravím deviatku a pôjdem na strednú školu do Talianska. Mário Tököly VII.A Prá zdn iny

18 Bola streda ráno a išli sme domov na letné prázdniny. Ja som išiel s Julianom Sýkorom a Romanom Bobrovčanom na vlak do Rimavskej Soboty, potom sme sa rozišli kaţdý svojou cestou. Nastúpil som na svoj vlak a šiel domov. Najviac som bol šťastný, keď som vystúpil na vlakovej stanici a bol konečne doma a videl svoju rodinu a cítil tú slobodu. Doma som celé prázdniny chodil von s kamarátmi a po diskotékach. Bolo mi tam dobre, potom som bol na koncerte Separa, bolo tam úplne fajn. Najviac sa mi páčilo, keď som sa s ním fotil. A ešte som robil všeličo, chodil som na hasičské súťaţe, preţil som veľa srandy aj s rodičmi, aj s kamarátmi a so všetkými, ktorých mám rád. Pomáhal som aj mame v domácnosti, ale nie veľa, maľoval som byt a to je asi tak všetko, čo som doma robil. Stále som lietal povonku, chodieval som hrávať futbal, nohejbal, stolný tenis, skoro celé prázdniny som športoval. Tieto prázdniny boli dobré, ale určite nie také ako minuloročné. A to je asi všetko. Keď som sa mal vracať, tak mi za týmto všetkým bolo smutno. Prázdniny jednoducho ubehli príliš rýchlo. To máš Áč IX.ZŠ Moje prázdniny som preţil dobre. Bol som s rodinou a kamarátmi, behali sme po kúpaliskách. Pomáhal som starkej a mame. S kamarátmi sme chodili na pizzu. S mamou a otcom sme boli na túre na hrade. Veľmi som sa tešil, ţe som mohol byť doma s rodinou a uţívať si prázdniny. Starkej som pomáhal s varením. Našiel som si nových kamarátov. Keď som bol doma, tak som mal narodeniny. Dostal som veľa darčekov. Oslávil som ich a na druhý deň som sa vrátil sem. Ešte som bol na turnaji v ping pongu a vyhral som druhé miesto v okresnom kole. Doma mi bolo výborne a dúfam, ţe pôjdem na jesenné prázdniny. Tak to je asi všetko. Kristián Príner VIII.B Záţitok z tábora

19 Nastal deň, keď mi povedali, ţe idem. Veľmi som sa na tie prázdniny tešila. A kto by sa netešil? Strašne som sa tešila na mamku, lebo som ju dlho nevidela, asi dva roky. Aj ona sa na mňa tešila, myslela som si, ţe sa na mňa teší ako na dcéru a nie na domováčku, ktorá má peniaze. Bohuţiaľ, ale som sa zmýlila, ona sa na mňa a na segru tešila iba kvôli peniazom. A to sa mi na nej najviac nepáči. Za moje peniaze pokúpila jedlo mne a ségre a ona si kúpila to, čo nemala, však si domyslite. Potom som od nej utiekla, lebo ma bila len kvôli tomu, ţe nemala peniaze, tak som jej utiekla do domova. Povedala som to mojej najbliţšej osobe, ktorej verím, a ostala som teda v domove. V domove bola dobrá sranda, tam som sa vedela zabaviť. Tam mi urobili lepšiu náladu. Chodili sme na kofču a kúpať sa. No boli sme aj v tábore, zo začiatku tam bolo veľmi dobre, ale potom uţ nie. Lebo náš a iné decáky sme sa začali hádať. Potom sme mali diskotéku. Mali sme aj nejaké súťaţe. Boli sme tam asi dva týţdne a nastal deň, keď mi povedali zlú správu, ţe mi zomrel tato, ţe sa obesil. Tak som robila veľké zlo, bola som drzá, lebo som prišla o jedného rodiča, čo ma mal naozaj rád. Nastal deň, keď sme sa vrátili do domova. Tam som robila strašne zle, bola som aj vulgárna. Strašne som sa tešila do RC. Viete, preto som sa tešila, lebo mi chýbal tento reţim. Romana Havlíková VII.B Cez prázdniny som bola s ockom. Chodili sme na výlety. Vždy ráno mi povedal:,,obleč sa, ideme do Trebišova. Inokedy do Prešova,alebo len tak vláčikom. Bolo mi s ním dobre. Chodili sme po nákupoch, do reštaurácie na kofolu a vždy

20 večer sme sa rýchlikom vracali do Košíc domov. Chodila som von aj s kamarátmi, opekať, na zábavy a také rôzne potulky. Moje prázdniny boli fajn. Dominika Holubová IX.ZŠ Prvý prázdninový mesiac som bol tu, v RC Čerenčany. Keď som bol tu, tak som sa chodil kúpať do bazéna. Potom mi došlo na um, ţe keď budem pracovať, tak by som mohol mať výhody. Vytrhal som antuku, čistil obrubníky... No a keď som si spravil svoje úseky, tak som tie výhody mal. Ale ináč mi tu bolo fajn. Po mesiaci, čo som tu bol, tak som sa dozvedel, ţe idem domov k otcovi. Ale ja som nemal vreckové na cestu. Tak mi pán riaditeľ Bodnár poţičal peniaze na tú cestu. Keď som prišiel domov, tak hneď prvé, čo som urobil, bolo, ţe som si zhodil veci na gauč a išiel som pomôcť otcovi, lebo som ho videl robiť samého. A nepatrilo by sa nechať tam môjho otca robiť samého. Bol som sa aj kúpať na Štrkovci a na Kuchajde, potom som bol s bratom na tobogánoch, to bolo v akvaparku. No keď sa mi končili prázdniny a rozlučoval som sa s otcom, tak vtedy mi bolo smutno z toho, ţe nejdem s otcom sem, aby ma odprevadil. A keď som prišiel sem, tak mi bolo aţ do plaču, ale neplakal som, lebo som to v sebe udrţal. Aha, no naozaj, skoro som zabudol. Chcel by som sa vám poďakovať, ţe ste toho toľko pre mňa spravili. Ešte raz ďakujem vám! Tajsson Roman Rigó Ako som prežil prázdniny

21 Moje letné prázdniny boli super. Cez letné prázdniny som chodil s kamarátmi a bratrancom hrávať futbal, chodil som na pláţ a plaváreň. Potom som bol s otcom v Taliansku, bolo tam veľmi pekne, bolo tam krásne more, voda bola teplá, bolo tam super. Bol som aj na Liptovskej Mare s rodinou, tam je také jazero a sú tam také lode ako jachty. Boli sme na tej lodi všetci, celá rodina. Je tam v strede hĺbka vody 47 metrov. A v strede nám ten kapitán aj zastal a povedal, ţe tí, čo chceme, si môţeme skočiť. Voda mala asi 26 stupňov, uţ neviem presne, bolo tam tieţ super. Potom som sa vozil s kamarátmi na motorke, večer sme chodili von aj s kamarátkami, rozprávali sme sa, chodili sme na kofolu, na zmrzlinu a tak. Pomáhal som starkej v záhrade, kosil som a tak. Prázdniny mi prešli strašne rýchlo. Michal Mičinský 8.A Prázdniny Neviem, ako začať, bolo to takto. V stredu ráno, okolo pol šiestej, prišiel pán nočný a zobudil ma, ţe Syky, vstávaj, ideš domov! Naradovane som vyskočil z postele a rýchlo som si urobil hygienu, posteľ a obliekol som sa. Pán nám dal peniaze a nejaké papiere. Tak ja, Roman Bobrovčan a Tomáš Áč sme si zobrali kufre a vyštartovali sme mimo RC. Zastavili sme sa v obchode a kúpili sme si potrebné veci. A šli sme na vlak, ktorý nás odviezol do RS. A ďalej som uţ išiel s Romanom Bobrovčanom do Bánoviec a stade domov do Topoľčian. A moje prázdniny? Ako vţdy som ich strávil s mojimi chlapcami zo skupiny Gipsy Čáve. Oni sú totiţ ako moji bratia. Behal

22 som s nimi celé prázdniny po Slovensku, keď vystupovali. Najlepšie bolo, keď sme boli s najväčšou hviezdou internetu s Duškom Gogom, on je veľký frajer. Má 38 rokov a je vysoký ako Dušan Krištók. Bol som aj dva týţdne u babky. Ale na konci prázdnin sa mi stal úraz, vyletelo mi jabĺčko z kolena a odniesli ma do nemocnice. Dlho som mal dlahu a do RC som prišiel o týţdeň neskôr. Julián Sýkora 9.ZŠ Prázdniny V piatok ráno som sa zobudil a šiel som do školy. Keď som prišiel do školy, zobral som si vysvedčenie a šiel som do domova. O tri dni sme mali ísť do tábora do Prievidze. V nedeľu som sa pobalil a šiel som spať. Ráno, keď som sa zobudil, prišiel pre nás veľký autobus. Nastúpili sme doň a odcestovali sme. Keď sme prišli do Bojníc, tak som tam spoznal nových kamarátov. Prvý týţdeň tam bola nuda, ale posledných sedem dní sme sa kúpali, mali sme aktivity a športové hry. Ráno som sa pobalil a prišiel pre nás pán šofér. Cesta trvala asi dve a pol hodiny. Prišiel som domov a šiel som spať. Keď som sa zobudil, tak prišiel pán vychovávateľ, ţe sa ideme kúpať do Chalmovej. Potom nám povedali, ţe pôjdeme na tretí turnus do Banskej Bystrice, do dediny Tajov. Veľmi sa mi nechcelo ísť, ale potom som si to rozmyslel. Polovičku prázdnin som strávil doma a to by bolo asi všetko. Peter Cako IX.ZŠ

23 Som tu uţ tri roky, takţe deň pred prázdninami bol obyčajný, teda aspoň pre mňa, ale niečo ma aj tak dojalo. To, ţe som sa rozlúčila s mojimi tromi láskami. Tento rok som uţ nemala prísť, ale chcela som si dokončiť aspoň 9. ZŠ. Toto leto bolo zaujímavé, chodila som von na diskotéky. Návrat sem do Čerenčian bol veľmi jednoduchý, pretoţe som sa tešila. No ale teraz 29. septembra to bude asi ťaţšie, lebo odchádzam. A bude mi veľmi smutno, lebo odídem od svojich lások: Aľa, Danka, Kačka. Ale aj za niektorými chlapcami, učiteľmi, ale aj vychovávateľmi mi bude smutno. Pri tomto príspevku, čo sa týka mojich pocitov, tak som veľmi zmätená, lebo je aspoň podľa mňa dosť čudné a zloţité dávať na papier svoje myšlienky a záţitky. Baby, mám vás moc rada, ste moje lásky a sestry navţdy, ľubkám vás! Lucia Gavlasová 9.ZŠ

24 NaJ kamošky... Začalo sa to Spoznala som jednu dievku. Volá sa Alena Končeková. Mám ju veľmi rada. Na prvý pohľad sa mi zapáčila. Nebola namyslená a pomáha mi tu všetko prekonať, aj keď plačem, tak ma utešuje. A to je kamoška. Beriem ju ako vlastnú sestru, pomáhame si ako vieme. Páči sa mi na nej, že sa nerobí a je ako iné Rómky. Páči sa mi na nej, že ma má rada ako vlastnú. Spoznala tu jedného chlapca, volá sa Kristián, a veľmi sa ľúbia. Držím vám palce, Kiko, Aľa! To je asi všetko, ďakujem za takú kamarátku. Daniela Byháriová Naj kamarátstvo... Všetko sa začalo v Čerenčanoch. Spoznala som jedno dievča, ktoré mi hneď padlo do oka. Volá sa Daniela Byháriová, má 13 rokov a je tehotná v 4. mesiaci. Mám ju strašne rada a nechcem ju stratiť. Má moc, moc dobré srdiečko a aj povahu. Proste, ona je moja M O J K A... Nevedela by som si to tu teraz bez nej predstaviť. Ona ma vie rozosmiať, zabaviť, vie sa so mnou porozprávať a podržať ma aj v tom najhoršom. A za to ti ďakujem, Daniela. Zapamätaj si, že nikdy na teba nezabudnem. Beriem ťa ako vlastnú sestru a nikdy sa to nezmení, lebo ty si môj Anjelik. No a jedného dňa Daniela spoznala jedného chlapca, ktorý sa volá Dalibor, a on jej venoval celé svoje srdce a ona jemu. Proste sa ľúbia a majú sa radi a nedovolím, aby im to niekto skazil, lebo oni sú ako dve hrdličky. Držím vám palce, vy moje hviezdičky! Ja som spoznala Kristiána, ktorého ľúbim nadovšetko, a ja sa ho len tak nevzdám. To je asi všetko. Danielka, ďakujem ti za všetko,čo si pre mňa spravila.

25 Alena Končeková Dňa sme sa vybrali ( Erik Cibula, ja, Dušan Krištók, Marek Balog, Mário Farkaš a Kristián Danyi) s ujom Jankom a pánom Dunajom do Rimavskej Soboty. Boli sme sa pozrieť na sokoly, sovy, orly... Najviac sa mi páčili sovy, pretoţe boli pre mňa najzaujímavejšie, a najviac ma zaujímalo, ţe koľko ich máme kŕmiť. Myslím si, ţe ak by som si mal vybrať nejakého vtáka, tak by som si vybral sovu. Bola tam jedna pani a bol tam s ňou aj jej manţel, ktorí odpovedali na naše otázky, ktoré nás zaujímali, a to sa mi na tom páčilo asi najviac. Lebo som sa o zvieratách v tento deň veľmi veľa dozvedel. A potom sme s tou paňou išli do lesa a ukazovala nám pníky, do ktorých sa zvieratám dáva soľ. A potom nakoniec nám ukázala ich skrotenú líšku a to bol zlatý klinec večera. Potom sme sa rozlúčili a pobrali sme sa do RC. Ešte raz sa chcem poďakovať ujovi Jankovi a ujovi Peťovi, ţe nás zobrali na tento krásny výlet, ktorý som si uţil. No a to je všetko. Zdraví vás váš ţiak Tomáš Áč 4.VS

26 Naša púť do dedinky Drienčany som sa s tromi našimi chlapcami vybrala do dedinky Drienčany na regionálnu súťaž v prednese rozprávok Zlaté pero, zlatá podkova, zlatý vlas. Táto súťaž sa konala na počesť zberateľa ľudových Pavla rozprávok Emanuela Dobšinského, ktorý tu ako kňaz pôsobil 24 rokov. Deň bol krásny, cesta plná zákrut a naše žalúdky to aj pocítili. Pred dedinkou sme zastali a na ceste sme si urobili poslednú skúšku. Súťažiť išiel vlastne iba Mário Tököly, Kristián Príner a Roman Rigó išli skúsiť zaujať publikum netradičnou formou a síce zveršovanou rozprávkou v štýle rapu. Obidvaja vystúpili v rámci kultúrneho programu a odmenou im bol úprimný potlesk. Aj členovia poroty a spisovateľ pre deti Peter Glocko boli milo prekvapení a našich chlapcov pochválili. Prvé vystúpenie sme mali šťastne za sebou a išli sme fandiť Máriovi. Asi adrenalín a túžba mať to čo najskôr za sebou spôsobili, že Mário sa hnal ako rozbehnutý rušeň. Slnečný deň a čakanie na hodnotenie sme využili na prechádzku po dedinke a dostali sme sa až ku kostolu, k slnečným hodinám a drevenému

27 bludisku. Chlapci všetko fotili a natáčali. Po obede sme s napätím čakali na hodnotenie. A bolo to tu! Mário napriek rýchlosti obsadil tretie miesto a tým aj postúpil na celoslovenskú súťaž, ktorá sa konala na druhý deň. Streda bola ako vymenená. Dážď, vietor, zima. Keď sme videli autá z celého Slovenska, cítili sme, že to bude ťažšie. V našej kategórii bolo znovu 16 súťažiacich. Mário spomalil tempo a jeho prednes bol oveľa prirodzenejší. Znovu sme chytali nádej, že možno niečo získame. Inak to bol deň plný smoly. Najprv Mário nechtiac skočil na dáždnik a ten sa premenil na kôpku nepoužiteľného šrotu a o chvíľu sa mi vo vrecku rozpadlo diaľkové ovládanie od auta. Ale sme si povedali, že do tretice všetko dobré. A znovu to vyšlo! Znovu tretie miesto, ale tentokrát celoslovenské. Bol to pre nás veľký úspech. Sme radi, že naše zariadenie viackrát kladne spomenuli aj v rozhlase a že naši chlapci dokázali, že každý človek v sebe nosí hviezdu. Marta Megová

28 Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas

29 Na túto súťaž sa pripravoval Kiko, Roman a ja celý mesiac. Mám z tejto súťaže dobrý pocit. Ale idem k tomu dňu, keď sa to začalo, na samučičký koreň. Ráno sme my aj s pani Megovou po raňajkách nasadli do jej auta. Cesta bola dobrá, dole kopcom mi ani tými ostrými zákrutami nebolo zle. A o chvíľu sme videli Drienčany. Pani zastala a ešte raz sme si zopakovali rozprávky. Pani nám dala pizzové koláče, ktoré nám veľmi chutili, a popritom sme pili kofolu. Keď sme sa najedli a napili, išli sme ďalej. Po príchode bolo uvítanie a zapisovanie. Rozdelili sme sa do troch skupín, ja som bol 2. kategória. Na úvod Roman a Kiko ako kultúrny program zaspievali ich pesničku, ktorá

30 mala veľký úspech. Potom sme išli 2.skupina do hasičskej zbrojnice, tam vlastne vystupovala naša kategória. Na začiatok sme losovali čísla, ja som si išiel ako posledný vybrať číslo a ostala mi štvorka. No, reku, dobre a tak sme počkali v rade. Keď som už prišiel na rad, kúsok som stratil prehľad nad tým, čo hovorím, a čo najrýchlejšie som to chcel zo seba dostať, aby som to mal za sebou. A to bola jedna veľká chyba, ktorú doteraz ľutujem. Potom sme sa vybrali do Drienčianskeho bludiska, kde sa mi veľmi páčilo. Boli sme tam asi hodinku a vybrali sme sa na obed. Na

31 obede som začal jesť polievku a bola fajn. Potom nám doniesli druhé, na ktoré som sa tešil. Mali sme makové a strúhankové pirohy. Začal som jesť ako prvé tie makové. A po druhom pirohu som sa šiel napiť a pozrel som sa pred seba. Jedno dievča na mňa tak divne pozeralo. To by nebolo až také zvláštne, ale prestalo mi chutiť a prestal som jesť. Pani Megová sa čudovala, prečo nejem, a keď som jej to povedal, tak sa smiala. Odišiel som si sadnúť pred dvere na lavičku. Potom bolo vyhodnotenie a dozvedel som sa, že som tretí. Mal som taký dobrý pocit a o chvíľu som sa dozvedel, že postupujem do celoslovenského kola. Bol som šťastný ako blcha. Na druhý deň to bolo v podstate rovnaké ako na regionálnom. Bol som znova tretí, ale tí, čo boli na regionálnom predo mnou, tak na celoslovenskom boli za mnou. Na obed sme mali rezeň a zeleninovú polievku. Všetko by bolo fantastické, keby v ten deň

32 nebola strašná zima, nefúkal by veľký vietor a nepadal studený dážď. Mário TÖKÖLY 7.ZŠ Po príjemných skúsenostiach z minulých ročníkov tvorivého pobytu Konvergencie sme dostali opäť ponuku o spoluprácu na 10. ročníku, ktorého hlavným organizátorom je občianske zdruţenie a Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote. Projekt je určený deťom so špeciálnymi potrebami, ktoré navštevujú špeciálne základné školy, ţijú v detských domovoch, ich pedagógom a vychovávateľom. Podujatie sa uskutočnilo v rekreačnom stredisku Kokava Línia, Chata Ipeľ, v termíne od 23. do Od nás sa pobytu zúčastnili deti: Dušanko Krištók, Tomáš Biskupič, Marián Farkaš, Kristián Danyi, Sabrinka Stojková a Dominika Holubová v sprievode p.chodúrovej. Počas týchto dní mali deti zabezpečený pestrý program vo voľnom čase : prechádzky v okolitej prírode, jazda na koni, hry v prírode, súťaţe, diskotéky, premietanie filmu Madagaskar. Celý pobyt sa niesol v znamení Madagaskaru cesty do divočiny. Jednotlivé činnosti tvorivé dielne - boli ovplyvnené touto tematikou. Počas dielní si vyrábali masky, makety s motívmi

33 z filmu Madagaskar, maľovali tričká podľa vlastného výberu, vyrábali náramky z rôznych materiálov, chlapci vyrábali povrazy, tkali na tkáčskom stave... Dievčatá tancovali s lektorkou, nacvičovali program na Talenty z divočiny, ktorý sa uskutočnil v piatok večer. Napriek počasiu, ktoré nám na začiatku veľmi neprialo, deti preţili dni plné radosti a pokoja, ktoré by svoj pobyt na Kokave radi predĺţili. A čo sa im najviac páčilo? Tu sú jednotlivé vyjadrenia: Tomáš:,,Mne sa veľmi páčilo ubytovanie, švédske stoly, disko. Majo :,,Najviac sa mi páčili kone a jazda na Lajošovi. Sabrinka:,,Všetko bolo dobré, ale turistická vychádzka bola najlepšia. Kiko :,,Páčilo sa mi všetko, ale najviac herňa a biliard. Dušanko:,,Mňa najviac bavilo hrať biliard, futbal a kone. Zaujímavé bolo aj tkanie. Dominika:,,Páčilo sa mi všetko, naučila som sa vyrábať náramky, spoznala nové kamošky. Počas pobytu sme získali nové zručnosti, videli sme, ako sa tká na tkáčskom stave, ako sa vyrábajú povrazy, náramky z gumičiek a bavlniek na prístroji zaloţenom na báze tkáčskeho stavu. Ďakujeme všetkým, ktorí

34 nám umoţnili zúčastniť sa tejto akcie s neopakovateľnou atmosférou a pánovi riaditeľovi za návštevu počas pobytu. Dušan,Kiko, Majo,Tomáš, Sabrinka, Dominika a p.chodúrová Festival Život v pohybe- štvrtý ročnik Ako kaţdý rok, aj tento školský rok sme boli pozvaní na festival tanca, hudby a spevu s názvom Ţivot v pohybe, ktorý sa uskutočnil dňa v obci Jesenské. Festival organizovalo Gemersko malohontské osvetové stredisko v Rimavskej Sobote. Svoj talent prišli ukázať ţiaci zo základných škôl, špeciálnych škôl, základných umeleckých škôl, z detských domovov, z reedukačných centier z regiónu Gemer Malohont: Jesenské, Rimavské Janovce, Rimavská Sobota, Čerenčany, Klenovec, Hnúšťa, Nová Bašta, Tornaľa. Kultúrny program bol naozaj bohatý a vynikajúca atmosféra prispela k úspechu.zazneli tóny váţnej hudby, populárnej hudby, ako aj rómska hudba. Tanečné predstavenia pozostávali z autentických rómskych tancov, z ľudových slovenských a maďarských tancov,ktoré vystriedali moderné chlapčenské a dievčenské tance. Celé publikum veľmi potešili ţiaci z prvého stupňa so scénickými tancami. Naše zariadenie úspešne reprezentovali Romana Havlíková, Alena Končeková, Julián Sýkora, Erik Cibuľa - s rómskym tancom, Marek Balog a Kristián Príner vystupovali s choreografiou red planet Dup Step a nakoniec, ale nie v poslednom rade, Alena Končeková a Romana Havlíková sa predstavili s moderným tancom. Nášmu ţiakovi Adriánovi Tomičovi pripadla úloha konferenciera festivalu, ktorú splnil vynikajúco.prostredníctvom tohto podujatia sme nabrali mnohé skúsenosti, mali sme moţnosť sa zoznámiť s talentovanými deťmi z iných škôl a motivovať sa pozitívnymi príkladmi. Som veľmi rada, ţe tvrdá práca a príprava priniesla dobré ovocie a tak sme ďalej šírili dobré meno našej školy.na záver festivalu

35 sme dostali diplom za účasť a nechýbalo ani spoločné fotenie na pamiatku. Odchádzali sme naplnení krásnymi a nezabudnuteľnými záţitkami do nášho zariadenia. Ja gratulujem zúčastneným a prajem im veľa úspechov i v budúcnosti. Andrea Lakatošová Pekný deň v prírode Spestrením peknej jesene bolo zorganizovanie dňa ochrany človeka a prírody v našom zariadení a v jeho okolí. Usporiadali sme si prednášky a súťaţe v streľbe,kde to deti veľmi bavilo, spravili sme súťaţ v dopravnej výchove a v zdravotnej príprave a spoznávaní rastlín. Pokračovali sme vychádzkou v peknom počasí popri rieke Rimave,kde sme ešte hádzali na cieľ granátom. Dopoludnie sme si ešte prikrášlili opekaním špekačiek, takţe sme výborne vyuţili pekný jesenný deň spolu s deťmi a učiteľmi. Mne sa najviac páčilo, ako sme si opekali. Ja mám radšej, keď je chlebík fajne čierny,aj špekačky. Tak som si to tak upiekol a dozvedel som sa, ţe môţem mať rakovinu. Kevin Tábor

36 Mne sa tento deň veľmi páčil a bolo super. Najviac sa mi páčilo strieľanie z pušky. Všetkým som ukázal, ako sa strieľa v Hriňovej. Robo Hajdúch 8.ŠZŠ V piatok sa uskutočnil 7.ročník hudobného festivalu v Rimavských Janovciach, ktorého sa zúčastnilo i naše centrum. Z nášho zariadenia tam boli dievčatá : Končeková Alenka, Kačicová Erika a Romana Havlíková. Vystúpili sme s troma pesničkami : Čoro Mropral, Prečo si mi tak ublížil a Ačiľo me korkoro. Hudobne nás doprevádzal p. Szajkó, ktorému sa chceme touto cestou poďakovať. Vystupovali tam deti z celého okresu, záverečnú bodku dali študenti z hudobného konzervatória

37 v Rimavskej Sobote. Povzbudiť nás prišli p. vedúca výchovy, p. sociálna i p. zdravotná.som rada, že som pekne reprezentovala RC Čerenčany a už teraz sa teším na ďalšie vystúpenie. Končeková Alenka A1.VS Tu v ústave sme mali haloween. Najprv som sa najviac tešil na diskotéku. Ale tento rok je tu oveľa menej dievčat a chlapcov, ktorým sa chce tancovať, ako minulý rok. Na celom parkete sme boli asi 12 a to nebolo nič moc. Čo uţ ale, aj tak to bolo fajn. Pesničky hrali dobré, ale keď ujo Majko pustil k počítaču Juliana, to bolo uţ horšie, lebo púšťal asi hodinu 6 cigánskych piesní dookola a uţ sme tancovali len ôsmi. Čo sa mi najviac páčilo???? Hmm... asi stoličkový tanec. Ja mám stoličkový tanec veľmi rád, lebo je to proste paráda. Myslel som si, ţe my, domováci, budeme vo finále, a aj to tak bolo. Robo Hajdúch bol druhý

38 a ja som a ja aj som bol prvý, čo ma veľmi potešilo. No, a teraz to ŢÚŢO. Ďalšiu súťaţ sme mali vyrezávanie tekvíc a ja sa celý dorezal, lebo Erik Vajda veľmi mykol tekvicou som si prešiel po všetkých prstoch. Potom sa dorezal Erik Vajda. Čo bolo najhoršie? Asi to, ţe Ľubko musel napadnúť Ruda. Musel sa celý haloween pokaziť kvôli dvom nespratníkom?

39 Redakčná rada: Zodpovední: Ondrej Václavik, Marta Megová Členovia redakčnej rady: Za učiteľov a pedagogi

40 ckých pracovníkov: Dávid Valušiak, Majka Chodúrová Za žiakov: Mário Tokoly, Tomáš Áč, Kristián Príner Dátum vydania: Náklad: 12 kusov Pre potreby pracovníkov a detí RC Čerenčany vydalo Reedukačné centrum Čerenčany, Samuela Kollára 51, Čerenčany Časopis Nádej vychádza 4 - krát do roka