ČASOPIS DETÍ REEDUKAČNÉHO CENTRA ČERENČANY

Prepis

1 ČASOPIS DETÍ REEDUKAČNÉHO CENTRA ČERENČANY

2 OBSAH 1. Lyžiarsky výcvik 2. Náš karneval 3. Jarné prázdniny 4. Naši noví kamaráti 5. Tešíme sa na jar 6. Marec mesiac knihy 7. Monitor a pocity našich deviatakov 8. My a šport 9. Skupiny v múzeu 10. Divadlo očami detí 11. Maľovanie na skupine 12. Naše RC očami detí 13. Výlet na Maginhrad 14. Veselá Veľká noc 15. Zo života šiestej výchovnej skupiny 16. Život na piatej výchovnej skupine 17. Odkazovač 18. Vlastná tvorba 19. Ja o pár rokov

3 Dňa sme išli hrať ping pong, hralo ho osem družstiev. Erik a Peťo hrali veľmi dobre, ja trošku slabšie, ale snažil som sa. Musím viacej trénovať. My sme skončili na druhom mieste. Najviac z nás zabojoval Erik, za čo sme mali ísť aj na vychádzku, no ale ja som už išiel na prázdniny. S pozdravom pingpongista Mário Farkaš Ja, Erik, Majo Farkaš a pán riaditeľ sme išli jedného dňa na súťaž v ping pongu. Bol tam s nami aj pán Horváth. Najskôr sa mi nedarilo až tak, ale potom mi pán riaditeľ poradil, ako mám hrať. A tak sa mi začalo dariť. Hrali sme každý s každým a skončili sme na peknom druhom mieste. Peťo Krištof Na súťaži v ping pongu sme sa zúčastnili aj my, chalani z RC v zostave Peťo, Majo a ja. Dosť dobre sme to odohrali, aj keď sa niekomu menej darilo. No posnažili sme sa. Bolo to aj dosť napínavé. Najväčšiu nádej vkladali do mňa a preto som musel hrať poriadne, z celých síl. A ukázalo sa to na výsledku, peknom druhom mieste. Pán riaditeľ nás veľmi povzbudzoval a dával nám nejaké rady, ktoré nám pomohli. V stolnom tenise som získal nové skúsenosti, za ktoré ďakujem. Erik Špaňo

4 Dňa nastal deň, na ktorý sme sa veľmi pripravovali. Spolu s našim trénerom, ujom Majkom sme sa vybrali na futbalový turnaj. Dorazili sme na štadión, obliekli sme si dres, dali sme si menšiu rozcvičku a zápas mohol začať. Prvý zápas skončil veľmi dobre, vyhrali sme 6:3 Boli sme rozdelení do dvoch skupín, A a B. Hrali sme v skupine A, boli sme tam tri družstvá. Z tých troch družstiev sme vyhrali jeden zápas. Potom sme hrali s druhou skupinou B a tam sme rozhodujúci zápas prehrali. Unavení po celom dni sme ešte išli na kofolu a naspäť do RC. Erik Špaňo Ešte v RC sme sa rozdelili do dvoch áut. Po prezlečení sme sa hneď išli rozcvičiť na umelom trávniku. A kopali sme si lopty. Prvý zápas sme vyhrali, ale už si nepamätám koľko. Na konci sme to kúsok pokašlali, ale nevadí Bol to pekný deň, ujo Majo nám nakúpil sladkosti. Juraj Žolty Didi Na tento deň som sa od rána veľmi tešil, lebo som mal ísť na futbalový turnaj. Mali sme aj vyhratý aj prehratý zápas. Bolo dobre, tam nás niesol ujo údržbár a ujo Majko. Po prvých zápasoch sme si trocha oddýchli, napili sme sa vody a išli sme hrať posledný zápas. Ďakujem ujovi Majkovi, bol to pekný deň. Dávid Galamboš

5 Aj tento školský rok sme sa zapojili do mnohých výtvarných súťaží. Na niektorých sme získali aj ocenenia. Nie je však dôležitá stále iba výhra, ale hlavne účasť. Naposledy sme sa zúčastnili výtvarnej súťaže s názvom Divadlo očami detí. Naši kresliari, Denis Gooblár, Janko Krištof, Silvester Lacko, Dagmar Žigová, Kristián Danyi a Mário Tokoly naozaj dali do svojej tvorby najväčšiu snahu a úsilie. Za reprezentáciu školy boli odmenení plusovými bodmi. Ja im tiež ďakujem za spoluprácu. Mimochodom, už sa chystáme zapojiť sa do ďalšej súťaže. Na záver tu je ukážka výtvorov. Andrea Lakatošová

6 Za dobré správanie mi bolo umožnené ísť na jarné prázdniny do domáceho prostredia. Veľmi som sa tešil na stretnutie s mamou a sestrou. V piatok 24. februára prišiel pre mňa ujo Hubert. Do krízového centra prišla moja mamina, ktorá ma odviezla k babičke. Odtiaľ som išiel do krízového centra. Tam som prespal a na druhý deň s ostatnými deťmi sme odcestovali do tábora v Tajove. V tábore som bol sedem dní. V tábore mi bolo dobre, lebo sme mali pestré aktivity. Veľa sme športovali a hrali rozumové hry. Boli sme aj na laserovej šou v Banskej Bystrici. Na ďalšiu sobotu som sa stretol s mamou a v nedeľu ma ujo Hubert priviezol späť do Čerenčian. Takto zaujímavo som prežil jarné prázdniny. Martin Zeman Na prázdninách bolo veľmi dobre. Síce tá dlhá cesta vlakom do Blavy trvala 5 a pol hodín ale vydržal som to. Keď som vystúpil v Blave, som bol strašne šťastný a hneď som išiel za mamou do roboty sa najesť. Hneď ako som došiel domov, dal som sa do poriadku a išiel som von.

7 Vonku sme sa zabavili jak nikdy a bol som strašne rád, že som s kamarátmi. Ešte v ten deň išiel spať ku mne kamarát a do rána sme pozerali filmy. Na druhý deň som išiel za frajerkou, lebo deň predtým sa stretnúť so mnou nemohla. Celý deň som strávil s ňou. Ani som sa nenazdal a bol koniec prázdnin a už som bol zase tu. Tibor Rigó Tak jarné prázdniny som strávila tu, v RC. Cez jarné prázdniny sme boli v RS na volejbale s pani Chodúrovou a pánom Szajkom. Prišiel nás tam pozrieť aj ujo Majko so Soffinkou. Po volejbale sme išli so 7.VS na pizzu. Tam sme sa fajnovo najedli. Potom sme išli pozrieť druhú polku zápasu. No a po skončení sme išli naspäť do RC. Larinka

8 Volám sa Richard Karvai, mám 15 rokov a dostal som sa sem kvôli útekom z Viedne (kde som býval) na Slovensko, za kamarátmi. Som známy cestovateľ, ale aj kvôli krádežiam. Pobyt tu je v pohode, celkom som si tu zvykol, priatelím sa tu skoro s každým. Ale najviac vychádzam s chlapcami z mojej skupiny. Zo začiatku som sa nie veľmi dobre predstavil, lebo po príchode sem som neodovzdal cigarety a viackrát som si v budove zapálil. Potom som mal aj štyri týždne trest. Kvôli tomu som nikam nemohol ísť, takže mi je to ľúto, lebo viem, že to bola blbosť. Po skončení trestu som išiel so svojou skupinou na vychádzku do Rimavskej Soboty. Veľmi som sa tešil, ale mal som chuť si zapáliť, tak som si vypýtal od jedného pána jednu cigaretu a zapaľovač. Nestihol som si z nej dať ani šluk, lebo pán vychovávateľ už kričal moje meno, uvidel mi cigaretu, dostal som trest a mínusky. Teraz už viem, čo mám robiť, keď pôjdem na vychádzku. Volám sa Attila Berky. Budem mať 16 rokov v máji. Som tu preto, lebo som nechodil do školy. Mám rád futbal a prácu v záhrade. Našiel som si tu nových priateľov Silvestera Lacka a Kamila Rezmuveša. Dúfam, že čoskoro pôjdem domov. Volám sa René Simek, mám 14 rokov, som zo Šale. Doma mám dvoch bratov a sestru. Mám nevlastného otca. Tu v RC som preto, lebo som v škole neposlúchal, bil som sa, atď. Mám tu aj kamarátov a môj najlepší kamarát je Richard Karvai. Moje obľúbené jedlo je rezeň a zemiakový šalát. Mám rád mnohé športy, ale hlavne box.

9

10 Prečo sa teším na jar? Zima bola dlhá a čas išiel pomaly. Veľakrát som hundral a nie sám, že kedy už konečne príde jar? Zimné dni sa zdali, že nemajú konca kraja. Naša skupina privítala jar už aj pracovne. Začali sme pomaly sadiť a siať semiačka budúcej zeleninky. V práci v záhradke nám prejde čas rýchlo, aj sa kadečomu priučíme. Aj šport si viac užívame vonku na slniečku. Zasa budú vychádzky aj výlety. Veľmi sa na to teším. Michal Rigo 1.VS

11 Marec. Je to mesiac, v ktorom sú dni čoraz dlhšie a teplejšie, mesiac, počas ktorého sa všetci pomaly tešíme na príchod jari. Marec je však aj mesiacom knihy. A to konkrétne od roku 1955, kedy ho vyhlásili za mesiac knihy na počesť Mateja Hrebendu. Viete, kto bol tento pán? Matej Hrebenda Hačavský sa narodil a aj umrel v marci. Celý život sa snažil šíriť pomedzi ľudí knižky, usiloval sa o to, aby ľudia knihy spoznávali, čítali a mali o ne ozajstný záujem. Zbieral knižky, zachraňoval ich pred zničením. Zaujímavosťou bolo to, že to robil napriek tomu, že bol slepý. My sme si v škole v rámci tohto mesiaca urobili s deťmi pár aktivít. Navštívili sme knižnicu v Rimavskej Sobote, absolvovali sme Týždeň hlasného čítania, vyhlásili sme súťaž Môj najkrajší zošit ako aj náročnú súťaž Staň sa spisovateľom. Posledná spomínaná súťaž ešte prebieha a stále sa do nej môžete zapojiť a prihlásiť.

12 Dňa 8. marca 2017 sme sa vybrali s pani Lepišovou a pani Sivokovou do Rimavskej Soboty do knižnice. Išli sme dvanásti, 6 detí zo ZŠ a 6 detí zo ŠZŠ. Išli sme autobusom. Hlavný dôvod, prečo sme išli do knižnice je, že marec je mesiac knihy. Každý by sme mali prečítať aspoň jednu knihu. Keď sme tam prišli, pani knihovníčka nás oboznámila s knižnicou a porozprávala nám o knižnici ako vznikla a kedy. Porozprávala nám všelijaké zaujímavosti o písme a knihách. Previedla nás okolo celej knižnice, mali tam oddelenia: náučné, detské, pre dospelých, romány. Každý z nás si mohol pozrieť knihy a kus prečítať. Keď sme už všetko prešli a prečítali sme si, potom sme zasa mali s pani knihovníčkou sedenie. Už nám nehovorila teóriu ale sme išli hravou formou. Čítali sme knihu pre nevidiacich. Veľmi nás to bavilo, aj keď niektorí sme nevedeli rozoznať, čo je to. Potom sme sa učili a vyskúšali sme si písať s pierkom ako kedysi v minulosti písali ľudia. To nás asi najviac bavilo, pierko sme si namočili do tušu a všetci sme niečo nakreslili a podpísali sme sa. Všetkých nás to tak zaujalo, že sme ani nechceli stade odísť. Mne sa tam veľmi páčilo. Dozvedela som sa nové veci. A ďakujem pani Lepišovej a pani Sivokovej, že nás tam zobrali. Alexandra Majzlanová

13

14 Tak sme mali testy Monitor z matematiky a zo slovenčiny. Začali sme hneď po raňajkách o ôsmej hodine. Prvú sme mali matematiku. Pani Porubiaková nám hovorila pokyny k monitoru. Matematika bola aspoň pre mňa dosť ťažká, ale pani Porubiaková nás dosť dobre pripravovala. Slovina bola ľahšia. Takisto aj pani Lepišová nás dosť dobre pripravovala. Na monitor sme mali 75 minút. Chcela by som poďakovať pani Porubiakovej a pani Lepišovej za trpezlivosť s nami. Aj pani Sivokovej. Dňa ráno po raňajkách sme išli písať monitor. Na stole sme mali papiere so svojim menom, tak sme si každý sadli na svoje miesto. Prišiel k nám učiteľ z druhej školy, on nám robil dozor. Aj pán riaditeľ prišiel, poprial nám veľa šťastia. Na písanie sme mali 75 minút. Prvú sme písali matematiku. Matematika bol pre mňa ťažšia ako slovenčina. Slovenčina bola ľahká, ľahké otázky boli. No a monitor sa nám skončil o hod. Chcela by so poďakovať hlavne pani Lepišovej a pani Porubiakovej, že sa s nami na monitor pripravovali celý rok. Že mali s nami trpezlivosť. A dobre nás naučili. Som rada, že sme to zvládli a máme to za sebou. Deň pred monitorom som bol trochu nervózny. Celej skupine som povedal, nech mi držia palce. V deň monitoru som si povedal, že to musím dať a snažiť sa. Najprv sme písali monitor z matematiky. Pani Porubiaková nám najprv vysvetľovala, čo budeme robiť a aby som nezabudol. Môj pohľad na matematiku bol priemerný, niečo bolo ťažšie a niečo ľahšie, niektoré som vedel a niečo aj natipoval. Pre mňa bola matematika ťažká. Matematiku sa nemôžete naučiť, na to musíte mať hlavu. Zo slovenčiny bol monitor pre mňa oveľa ľahší. Celý test som vypracoval, som

15 spokojný nad mieru. Ďakujem pani Lepišovej a pani Porubiakovej za čas, ktorý sa nám venovali počas prípravy na monitor. Monitor sme mali Po raňajkách sme išli do pripravenej učebne, kde sme to mali písať, každý si sadol na svoje miesto. Prišiel učiteľ z inej školy, písať sme začali matematiku a veľmi som sa bála, že nič nenapíšem. Potom sme písali zo slovenčiny, to bolo pre mňa ľahšie, napísala som to, čo som vedela a som rada, že to mám za sebou. Poďakovať by som sa chcela pani Lepišovej a pani Porubiakovej za to, že nás na to pripravovali a pomohli nám ako mohli. Ďakujem. Fúú... tak čo ja viem. Deň pre mňa to bol ako každý iný. Preto som z toho ani nemal stres a aj ráno prišla za mnou pani Lepišová a spýtala sa ma: "Ty z toho asi ani nemáš stres, že?" A ja som prikývol hlavou. A ona mi povedala, že mňa také veci nerozhádžu. Ako prvé sme písali matematiku a potom slovenčinu. Podľa mňa bola ľahšia. Chcem sa poďakovať pani Lepišovej a pani Porubiakovej, že sa s nami na monitor pripravovali a zároveň sa chcem ospravedlniť Vám obom. A ešte niečo, Kálman si to neprizná, ale štve ho, že práve Vy dve sa na nás hneváte. Takže monitor super ale pocity vďaka celému dňu rozhádzané. Začalo to po raňajkách, nič iné som nemal v hlave, len myšlienku ako spraviť monitor, aby som prešiel. Celé sa to uskutočnilo hore v triede, kde nás privítal pán riaditeľ, pani Lepišová, pani Porubiaková a učiteľ z Rimavskej Soboty. Prvý bol test z matematiky, no keď som si ho obzeral, tak som si myslel, že to nedám. No čakal som moju MAMINKU, p. Porubiakovu, jej prítomnosť mi najviac pomohla. Druhý test zo slovenčiny to už bolo ľahšie. Chcem sa poďakovať pani Lepišovej a pani Porubiakovej za to, že sa s nami pripravovali.

16 Na monitor sme sa dlhšiu dobu pripravovali. Veľká chvíľa o preskúšaní vedomostí z celej základnej školy. Bol som aj trochu prekvapený, pretože monitor bol veľmi ľahký. Nakoniec sa výsledky dozvieme až o mesiac. Som veľmi zvedavý na svoj výsledok :) Som aj rád, že pani Lepišová a pani Porubiaková nás prišli pozrieť a popriať veľa šťastia. Ďakujem.

17 Dňa sme išli hrať ping pong, hralo ho osem družstiev. Erik a Peťo hrali veľmi dobre, ja trošku slabšie, ale snažil som sa. Musím viacej trénovať. My sme skončili na druhom mieste. Najviac z nás zabojoval Erik, za čo sme mali ísť aj na vychádzku, no ale ja som už išiel na prázdniny. S pozdravom pingpongista Mário Farkaš Ja, Erik, Majo Farkaš a pán riaditeľ sme išli jedného dňa na súťaž v ping pongu. Bol tam s nami aj pán Horváth. Najskôr sa mi nedarilo až tak, ale potom mi pán riaditeľ poradil, ako mám hrať. A tak sa mi začalo dariť. Hrali sme každý s každým a skončili sme na peknom druhom mieste. Peťo Krištof Na súťaži v ping pongu sme sa zúčastnili aj my, chalani z RC v zostave Peťo, Majo a ja. Dosť dobre sme to odohrali, aj keď sa niekomu menej darilo. No posnažili sme sa. Bolo to aj dosť napínavé. Najväčšiu nádej vkladali do mňa a preto som musel hrať poriadne, z celých síl. A ukázalo sa to na výsledku, peknom druhom mieste. Pán riaditeľ nás veľmi povzbudzoval a dával nám nejaké rady, ktoré nám pomohli. V stolnom tenise som získal nové skúsenosti, za ktoré ďakujem. Erik Špaňo

18 Dňa nastal deň, na ktorý sme sa veľmi pripravovali. Spolu s našim trénerom, ujom Majkom sme sa vybrali na futbalový turnaj. Dorazili sme na štadión, obliekli sme si dres, dali sme si menšiu rozcvičku a zápas mohol začať. Prvý zápas skončil veľmi dobre, vyhrali sme 6:3 Boli sme rozdelení do dvoch skupín, A a B. Hrali sme v skupine A, boli sme tam tri družstvá. Z tých troch družstiev sme vyhrali jeden zápas. Potom sme hrali s druhou skupinou B a tam sme rozhodujúci zápas prehrali. Unavení po celom dni sme ešte išli na kofolu a naspäť do RC. Erik Špaňo Ešte v RC sme sa rozdelili do dvoch áut. Po prezlečení sme sa hneď išli rozcvičiť na umelom trávniku. A kopali sme si lopty. Prvý zápas sme vyhrali, ale už si nepamätám koľko. Na konci sme to kúsok pokašlali, ale nevadí Bol to pekný deň, ujo Majo nám nakúpil sladkosti. Juraj Žolty Didi Na tento deň som sa od rána veľmi tešil, lebo som mal ísť na futbalový turnaj. Mali sme aj vyhratý aj prehratý zápas. Bolo dobre, tam nás niesol ujo údržbár a ujo Majko. Po prvých zápasoch sme si trocha oddýchli, napili sme sa vody a išli sme hrať posledný zápas. Ďakujem ujovi Majkovi, bol to pekný deň. Dávid Galamboš

19 Výlet: Múzeum v Rimavskej Sobote Prvá a štvrtá skupina sme v ten deň išli už o dvanástej hodine na obed. Mali sme mäso a zemiaky s kyslou kapustou. Hneď po obede sme sa vybrali na vlakovú stanicu. Po príchode vlaku sme naň nasadli a vystúpili v Rimavskej Sobote. Išli do múzea, kde nás privítala pekná pani. Obuli sme si návleky na topánky a vyšli na prvé poschodie. Pani nám začala rozprávať o výstave, ktorá tam práve bola, a bola to výstava o potápaní. Na celej tej dlhej chodbe tam boli potápačské obleky, kyslíkové bomby, hodinky, nože, foťáky a plno iných vecí. Po prezretí sme vstúpili do ďalšej miestnosti, kde boli krásne vypchaté zvieratá. Poprezerali sme si všetko dosť dlho. V nasledujúcej miestnosti sa nachádzali staromódne taniere, poháre, nože, lyžičky a niektoré boli aj z dreva. Bola tam aj múmia. Bolo to úžasné. Dokonca tam bola aj kuchyňa s obývačkou. V poslednej miestnosti sa nachádzali maľované obrazy. Na jednom bola namaľovaná aj Rimavská Sobota. Bolo úžasné. Na koniec sme ešte išli na nákup do Kauflandu. Ďakujeme za krásny výlet. 1.VS

20 Aj tento školský rok sme sa zapojili do mnohých výtvarných súťaží. Na niektorých sme získali aj ocenenia. Nie je však dôležitá stále iba výhra, ale hlavne účasť. Naposledy sme sa zúčastnili výtvarnej súťaže s názvom Divadlo očami detí. Naši kresliari, Denis Gooblár, Janko Krištof, Silvester Lacko, Dagmar Žigová, Kristián Danyi a Mário Tokoly naozaj dali do svojej tvorby najväčšiu snahu a úsilie. Za reprezentáciu školy boli odmenení plusovými bodmi. Ja im tiež ďakujem za spoluprácu. Mimochodom, už sa chystáme zapojiť sa do ďalšej súťaže. Na záver tu je ukážka výtvorov. Andrea Lakatošová

21 Dňa sme išli s pánom Zacharom a pánom Kleinom na lyžiarsky výcvik. Išli sme tam trinásti, do Mlyniek. Ubytovali sme sa v penzióne. Bol tam strašne ťažký terén, lebo penzión bol na kopci, tak sme museli auto tlačiť, aby sme sa tam vôbec dostali. Z dievčat sme išli ja, Kaja a Maja. Izby boli zariadené moderne. Mali sme televízor aj rádio. Hneď prvý deň sme išli lyžovať. Ja som už vedela lyžovať, tak som išla na vleku. Po lyžovaní nám dali voľno, tak sme sa išli poprechádzať po Mlynkách. Keď bol večer, hrali sme s chlapcami stolný futbal. Večierku sme mali o hod. Na druhý deň sme mali švédske stoly na raňajkách. Poobede ma pán Zachar zobral na veľký kopec. Ani raz som na ňom nespadla. Veľmi ma to bavilo na veľkom. V stredu sme lyžovali len do obeda, lebo poobede sme mali wellness. Bol tam bazén s bublinkami, bála som tam ísť, no nakoniec som išla. Bola tam aj sauna. Tam som dlho nevydržala. Vo štvrtok ku nám prišla pani vedúca a pán riaditeľ. Pani vedúca bola so mnou na izbe. V piatok sme poslednýkrát lyžovali. Najviac ma bavilo lyžovanie v piatok, lebo som chodila s pani vedúcou a

22 pánom riaditeľom na veľký vlek. Som veľmi rada, že tam prišli, hlavne pani vedúca. Všetci sme sa naučili lyžovať, dokonca aj Karolína, ktorá sa na začiatku bála. Všetci sme si vyskúšali veľký kopec. Veľmi mi tam bolo dobre. Ďakujem pánovi riaditeľovi, že ma vybral na lyžiarsky výcvik. A taktiež ďakujem aj pánovi Kleinovi, pánovi Zacharovi a pani vedúcej za skvelý týždeň na lyžovačke. Alexandra Majzlanová Dňa sme boli s pánom Zacharom a pánom Kleinom na lyžiarskom. Bolo nás tam dvanásť, boli sme iba tri dievčatá a ostatní chlapci. Cesta tam trvala hodinu a pol a my sme išli s pánom Kleinom. Cestovali sme iba 20 minút, keď sa Saša spýtala, či sme už tam... A to sme boli iba chvíľu na ceste! Keď sme tam prišli, pán Zachar a pán Klein nám všetko poukazovali, povedali, čo všetko môžeme a nemôžeme, a išli sme do izby sa vybaliť. Až na druhý deň sme sa išli lyžovať, kým som sa do toho obliekla, tak mi to trvalo dlhšie ako ostatným a ostatní už boli na kopci a ja stále dole. Prvé dva dni mi to nešlo vôbec, iba som postávala a nešla som na kopec. Na tretí deň ma pán Zachar naučil robiť pluh, veľmi mi to nešlo, kým ostatní už všetci boli na malom vleku, tak ja som nevedela ani poriadne stáť na lyžiach. Veľmi som sa potešila, keď ma to pán Zachar naučil a išla som za ostatnými na vlek. Keď som prvýkrát

23 vyšla na kopec, išiel so mnou aj pán Zachar a dole som zišla bez problémov. Neskôr mi to celkom išlo a lyžovala som už sama. Za deň sme boli lyžovať dva razy. Bola som rada, keď lyžovačka skončila, lebo som už bola z toho unavená. Keď sme prišli z lyžovačky, išli sme si oddýchnuť na izbu. Ja som bola na izbe s Majou a Sašou. Väčšinou som pozerala seriály, kým dievčatá hrali s chlapcami stolný futbal. Chodili sme aj na vychádzky. V stredu sme lyžovali len do obeda, lebo poobede sme mali wellness. Bol tam bazén, z ktorého išli bublinky, bolo tam fajn, bola tam aj sauna, sa mi tam páčilo. Posledný deň prišla pani vedúca a pán riaditeľ. Pani vedúca spala so Sašou. Saša sa veľmi tešila. Boli sme ešte do obeda lyžovať. Po obede sme sa pobalili a išli sme späť do Čerenčian. Na lyžiarskom sa mi veľmi páčilo. Všetci sme sa naučili lyžovať. Dokonca aj ja, čo som si myslela, že sa to nenaučím. Bol to príjemný zážitok. Karolína Farkašová

24 Čo sa mi páči v RC V RC sa mi páči, že vychovávatelia sa k nám správajú dobre, keď sme aj my dobrí. Páči sa mi aj to, že keď sme vzorní, máme rôzne výhody, môžeme ísť na vychádzku samostatnú. Páči sa mi aj to, že sa pripravujeme na športové hry. Nepáči sa mi tu, že som tak ďaleko od domova a nemôžeme mať vlastný mobil. Mária Samuelová Keby som bol riaditeľom ja... Keby som bol riaditeľom, tak by som chcel zmeniť to, aby dievčatá nemuseli byť odrezané od chalanov, predsa im to treba spríjemniť. Vychádzky by boli povolené od 2 týždňov a na dlhší čas. Športovú činnosť by som spríjemnil tak, že by som dával do súťaže podsúťaž Miss mokré tričko alebo proste niečo, čo by ich bavilo Denis Gooblár Keby som bol riaditeľom,tak by som zmenil všetky jedlá tu v RC. Dovolil by som soliť. Potom každý by mohol mať telefón 2x do týždňa, aby mohli volať dlhšie a neotravovať pani vedúcu. Potom by som vymenil v každej miestnosti radiátori, lebo tieto sú dosť staré už. Potom by som napísal na ministerstvo, aby sme mali školské tablety v triedach, aby sa dobre učilo. Kevin Tábor

25

26 V nedeľu sme sa vybrali s pánom Sivokom na výlet na Maginhrad. Najprv sme išli k nemu domov, tam nám pani Sivoková dala koláčik. Bol výborný. Išli sme autami do takej dedinky pri vyhliadkovej veži. Potom sme išli peši cez poľnú cestu. Stretli sme pána nočného. Cestou Zdenko Bohánka našiel telefón. Telefón odovzdal majiteľovi, ktorý mu dal nálezné, fľašu minerálky. Z výhliadkovej veže sme videli celú krajinu, aj náš kaštieľ v RC. Spravili sme si aj fotky. Bolo nám fajn a chcem sa poďakovať pánovi Sivokovi za spríjemnenie dňa. Denis Gooblár

27 Naša Veľká noc prebehla takto. Ráno sme vstali, už skôr, lebo sme sa báli, že chlapci nás oblejú už zavčas. Službu mal u nás pán Haluštík a na šiestej výchovnej skupine pán Klein. Raňajky prebehli veľmi dobre, po nich sme sa presunuli do kaštieľa. Počúvali sme pesničky a popritom sme sa dohadovali, kde sa skryjeme. HH. No nastal ten čas, keď sme sa blížili do jedálne na obed. Mali sme veľký strach. Naobedovali sme sa, vracali sme sa rýchlymi krokmi do kaštieľa. Lenže pán Haluštík ho zamkol, a tým pádom chlapci utekali za nami. Ja som sa skryla pri skleníku, napokon ma prezradila Mirka, tak som utekala za bránu ale chalani ma chytili. Najviac schytala Laura, Peťa a Dáša. Lenže chlapci neboli stále spokojní, tak vytiahli aj hadicu a pokračovalo to ďalej. Chcela by som sa poďakovať hlavne chlapcom za to, že nás rozveselili. Dženifer Šarkoziová Na prázdniny som išla domov o Prišiel po mňa starký a starká. Hneď ako som prišla domov, išla som ku mame. Doma mi bolo dobre, chodievali sme s mamou von na vychádzky, aj s naším psíkom. Boli sme aj v kine. Doma som pomáhala mame s varením, upratovala som byt. Umývala som schody, ale učila som sa aj jazdiť na motorke. Hneď ako som si sadla na motorku, pustila som plyn a spadla som rovno do jamy pri lesíku. Ale nakoniec som sa to naučila. Doma mi bolo veľmi dobre. Toto boli moje prvé prázdniny, cez ktoré som doma vydržala poslúchať. Rýchlo však ubehli a už som sa sem aj celkom tešila. Ďakujem pánovi riaditeľovi a pani vedúcej, že ma pustili domov a dali mi zase šancu. Saška Majzlánová

28 Cez prázdniny mi bolo fajnovo. Cestou domov som si robil zo Zdena srandu. On vie prečo (ukradnutý cukor na benzínke, jojoj). Hneď ako som došiel prvý deň domov, išiel som sa najesť, lebo viete ako to chodí, hlad je hlad. V pondelok som bol šibať, aby som mal peniaze a sladkosti. Dávid Šándor Cez Veľkú noc som bol na prázdninách v Haliči u Jožka. Keď som išiel v stredu na prázdniny, nevedel som sa dočkať. Bol som aj trošku smutný, lebo nakoniec som išiel až na ďalší deň ako som mal. Ale hlavná vec, že som šiel. Nastúpil som do auta a opustil som brány RC. Cesta bola dobrá, trvala len 30minút. Keď sme dorazili do Haliče, išli sme sa najesť a potom ešte na zmrzlinu. Tam, na lavičke sedeli pekné dievčatá, ja som sa im pozdravil a ony tiež. Lenže potom mi celá zmrzlina spadla a dievčatá sa začali smiať. A my tiež. Šli sme teda kúpiť druhú. Trapas hneď v prvý deň! Prázdniny boli dobré. Konečne normálna strava. Boli sme sa kuknúť aj na opravenom zámku, navštívil som aj sestru v Lučenci. Boli sme aj na chate. Na Veľkú noc sme jedli jahňa, diviaka a zajaca. Na chate bolo veľa ľudí, dobre sme si tam užili. Všetkých som vypolieval. Tieto prázdniny som sa veru nenudil. Majo Harvan Aj tieto veľkonočné prázdniny som strávila tu. Keď všetci odchádzali, bolo mi veľmi ťažko. Ja a Dženy sme to znášali ešte ťažšie ako cez Vianoce. Ale nakoniec sa to celkom dalo, až na tú strašnú nudu. Boli sme spolu na izbe a podporovali sme sa. Pozerali sme filmy a rozprávky s pani Evkou Dudovou, robili sme aj rolády, ktoré boli veľmi chutné. Pani Evka ale aj pani Fazeky sa nám snažili sviatky

29 spríjemniť. Za to im ďakujem. Keďže individuálne vychádzky boli zakázané, išli sme s pani Fazeky na prechádzku, pozbierať zlatý dážď. Boli sme aj na cintoríne, aspoň niečo. Ja som ešte stihla nahrať aj pesničku s pánom Szajkom, venovala som ju osobe, ktorej meno zverejniť nechcem. Z týchto prázdnin bolo pre mňa najkrajšie, keď nám chlapci oblievali. Bol to pre mňa pekný zážitok. Nezabudnem, najviac som schytala od Miša Riga, Maja T. a Kalmana Chcem tu spomenúť aj Dženy a Lauru za to, že sme boli celé prázdniny spolu. Peťa Polakovičová Keď som prišiel domov, tak som sa najedol a išiel som si ľahnúť. O štvrtej ráno som išiel s mamou do roboty. Keď sme tam prišli, vybalil som sa. A hneď som sa pustil do roboty. Na druhý deň som sa bicykloval a pomáhal som mame brúsiť schody a maľovať. Potom som sa išiel prejsť s mamou do viníc. V sobotu sme išli robiť jesť a upratovali sme a prišla k nám pani vedúca z maminej roboty, aby dala mame výplatu. V pondelok ráno som sa umyl a išiel som šibať. Vyšibal som si 45 eur a objednal som si prilbu za to. V pondelok večer som sa rozlúčil s mamou, lebo v utorok ráno o 6.00 išla do roboty. Bolo mi veľmi smutno. V utorok som mal ísť do Čerenčian, ale nešiel nám vlak a nemal ma kto zaniesť. Mama bola v robote a otec šiel k doktorovi. Tak som bol ešte v hore, robil som tam celý deň a večer som môj šiel domov. Dostal som 15 eur. Bol som rád ale aj smutný, lebo návrat do RC sa nezadržateľne blížil. Ľúbim moju mamu. Vlado Kubáš

30 Táto príprava na Športové hry je dosť náročná, ale aj dosť zábavná. Trénujeme volejbal, stolný tenis a atletiku s pani Fazekašovou, na atletike najviac beháme. Pomaly sa učíme aj hádzanú s pánom Kleinom, ktorá je pre nás ťažká. S pánom Szajkom a pani Chodúrovou chodíme hrávať volejbal. Tak sa pripravujeme na Športové hry my dievčatá zo šiestej a siedmej výchovnej skupiny. Som veľmi rada, že aspoň na niečo sa môžeme pripravovať. Ďakujeme p. Kleinovi, p. Szajkovi, p. Chodúrovej a p. Fazekašovej, síce sme niekedy k vám odporné, ale to je tá láska. Máme vás rady, vaše dievčatá. Róza Lazárová

31 Vysádzanie priesad chilli papričiek Ja a pán Klein sme sa rozhodli vysadiť priesady chilli. Pán Klein doniesol a pripravil kvetináče na priesady. Ja som išla nazbierať zem z políčka a začali sme. Do kvetináčov sme dali zem, do ktorej sme dávali po jednom semiačku. Potom sme ich zasypali zvyškom zeminy a poliali vodou. Pán Klein ma upozornil, aby som sa nedotýkala semiačok, lebo tie sú najštipľavejšie z chilli. Keď sme skončili, stala sa mi nepríjemná vec, aj keď som si umyla ruky, mala som ich od chilli. Pretrela som si oči a tie ma začali strašne štípať. Nemohla som ich otvoriť a nemohla som si ich ani umyť, lebo stále štípali. Pol hodinu som skákala a chodila hore-dolu, lebo som mala pocit, ako keby mi horeli oči. Po polhodine mi to ustúpilo. Od toho dňa som si povedala, že už nikdy nebudem presádzať chilli. Saša Majzlánová

32 V piatok som mal ja a pán riaditeľ meniny. Touto cestou mu chcem poblahoželať k meninám. V tento deň som mal veľmi príjemnú návštevu. Prišla ma pozrieť moja babka. Veľmi som sa potešil tomu, že ma prišla pozrieť, ale prekvapením bolo, že s ňou prišiel aj môj starší brat Braňo. Braňo ma ešte nebol ani raz pozrieť, odkedy som tu. Brata som videl naposledy, keď som bol doma na vianočných prázdninách. Mám ešte mladšiu sestru, ktorá s nimi neprišla, lebo bola v škole a popoludní mala basketbalový zápas. Návštevu babky a brata som si užil. Najprv sme sa rozprávali vo vestibule, potom sme boli na dvore, kde sme si s bratom zahrali basketbal (zahádzali sme si na kôš) a napokon sa k nám pridala aj babka. S bratom a babkou sme si urobili zopár fotiek. Veľmi som si tento deň užil a vážim si, že babka merala cestu z Rožňavy, aby mi urobila radosť. Gabo Pechal Športové hry sa blížia, a preto sme aj my chalani začali s prípravou. Veď nechceme dopadnúť ako vlani, a to 4. Tento rok máme iné plány, preto sme začali trénovať skôr, aby to malo aj nejaký efekt. Trénujeme s ujom Majkom a pánom Horváthom. Ujo Majko nás trénuje pri volejbale a pán Horváth s nami trénuje futbal a nohejbal. Ide mi to veľmi dobre...teda aspoň nohejbal. Tréning s ujom Majkom si vždy užívam, lebo ujo Majko nám vždy vymyslí

33 nejaké super cviky, či už na kondičné cvičenia alebo na strečingové cvičenia. Volejbal musíme ešte potrénovať, lebo to nám ešte nejde. Futbal trénujeme celý rok, volejbal nám ešte trochu uniká. Verím, že sa umiestnime, lebo nám to ide celkom fajn. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí sa nám venujú a chcem im to odplatiť na športových hrách dobrými umiestneniami. Takže menovite veľké ĎAKUJEM patrí pánovi Zacharovi, ujovi Majkovi Kudlíkovi a pánovi Horváthovi. Viktor Manuel Kiss Na skupine sme sa trochu realizovali i my. Ostatné skupiny už mali vymaľované, keď sme dostali úlohu vymaľovať si chodbičku medzi 4.VS a 5.VS. Prvý deň sme si najprv opravili chyby v stene najprv sme vyšpárovali diery, potom, keď to zaschlo sme zošmirgľovali prebytočnú vrstvu špárovacej hmoty. Keď sme toto mali, vymaľovali sme najprv plafón a steny. Potom sme maľovali cokle. Robota sa nám celkom podarila. Veľmi nám pomohla aj teta Evka, čo som ani moc nečakal. Zato jej veľmi pekne ďakujem. Takúto robotu by som mohol robiť stále, mám rád takéto činnosti. To by som robil hoci aj celý deň. Teším sa, že to, čo viem, raz využijem v praxi. Erik Špaňo

34 Príprava na športové hry Volám sa Dávid Galamboš, mám 13 rokov a pripravujem sa na športové hry, ktoré sa uskutočňujú v júni. Ujo Majko nás dobre rozcvičuje na futbal. Pán Horváth nás pripravuj na nohejbal. S ujom Majkom sme boli cvičiť a dnes to bola dobrá makačka, ale aj tak dobre odohratý futbal. Potom sme šli na skupinu a počkali sme do olovrantu. Pri pánovi Zacharovi cvičíme volejbal. Na každej hodine ma volejbal veľmi baví, najlepšie sa mi darí pri nahrávaní lopty. Som šťastný, že som sa dobre naučil hrať futbal, nohejbal a volejbal a za to chcem poďakovať pánovi Horváthovi, ujovi Majkovi a pánovi Zacharovi. Všetkým patrí moje ďakujem. Dávid Galamboš Môj život na VS je striedavý. Raz je slnečno a raz je búrka. Najviac sa mi páči športová činnosť ako je napríklad nohejbal s pánom Horváthom. Na začiatku sme si museli zvyknúť na seba, ale teraz to väčšinou klape. U tety Evky sa venujem estetickej činnosti a poriadku na skupine. Niekedy sa mi to nepáči a poviem si svoj názor, ale slušne! Najviac zo skupiny si rozumiem s Erikom, Majom a s Peťom. Škoda, že odišiel Nikolas, mal som ho rád, lebo vždy rozosmial celú skupinu. Ale aj Zdenka mám rád, lebo Zdenko je fajn, pokiaľ sa do neho nestaráme. Moji vychovávatelia sú na nás veľmi dobrí. Pána Horvátha a pani Dudovú beriem ako mamu a otca a chalanov ako bratov. Som rád, že je medzi nami všetko v poriadku a nech nám to vydrží dlho. James /Viktor Kiss/

35 Odkaz pre Maju Chcela by som sa ti poďakovať za to, čo pre mňa robíš. Mám ťa veľmi rada. Viem, že často sa hádame, no v pravom kamarátstve to tak má byť. Je ťažké byť tu spolu 24 hodín denne. Veď každý si tu lezieme na nervy, tak prečo by sme sa nemali hádať. Si moja naj kamarátka, staráš sa o mňa ako mamka. Keď si bola malá, stále si sa hrala, mám ťa veľmi rada. Si super baba. Maja, nezabúdaj, stále keď sa pohádame, aj tak ťa mám moc rada. Jaroslava Štefánková Odkaz pre Vás Vám, čitatelia, aj všetkým ostatným, ktorí chcete niečo dosiahnuť a chcete, aby ste boli niekým a niečím, chcem povedať, aby ste išli za svojim snom. Nebojte sa, čo z Vás bude, keď vyrastiete. Lebo, z Vás vyrastie to, čo spravíte vo svojom živote, nie len pre seba, ale aj pre druhých. Viem, že niektorí si poviete, načo vám je škola, atď. Ale v budúcnosti uvidíme, že je to potrebné. A potom si uvedomíme, že tí ľudia, čo nás upozorňovali, kričali po nás a občas aj zdvihli ruku, nám chceli dobre. Takže vám radím. Buďte silní a verte si. Denisa Tökölyová

36

37 V prvom rade ďakujem mame, že mi dala život, tatovi, že vždy chcel, aby zo mňa nevyrástol idiot. V druhom rade posielam práve tebe ďakujem, lebo kvôli tvojej podpore od rapu neodpakujem. Ďalšie ďakujem ide práve tebe, moja parta, všetko, čo robíme, podnikáme spolu ako Sparta. Ďalšie veľké ďakujem ide tebe, Lc Kalo, lebo si ma naučil, že veľa je dakedy málo. Ďalej ďakujem, pán Szajkó, že ste so mnou v štúdiu, pani Sivoková, hudbou sa nevymykáme štúdiu. Pani Lakatošovej ďakujem, že s nami kreslí, rapuje, pomáhate nám rozvíjať sa, a to medzi nami koluje. Ujo Igi a pán Duda, ste proste TOP, s vami som tak vysoko, že až búrame strop. Z ocinovej strany Darinka, Palko, Starká a tri bodky, posielam ďakujem a nekonečné bozky. Ďalšie veľké ďakujem ide tebe Ego, ty si môj vzor, včil tvoje kroky skladám ako lego. Ďakujem ti PaneBože, že si mi dal tento dar, že robím rap, čo pričarí úsmev na tvár. Že cítim hudbu, nie som hluchý, viem písať, nie som slepý, a že keď sa mi zachce, hocikedy chcem, tak viem písať vety.

38 Viem, že som sklamal, ale som raz lovec rýb, sľúbil, skúsil veci, učím sa z vlastných chýb. Som jeden z mála, ktorý si aj málo cení, zdravím uja Zdenka a od Pajunkou všetky ženy. Rapukačka Ruka, Ivi, Lc Kalo, Lubes to je moja banda, ďakujem, že kam ideme, ide s nami aj sranda. Ďakujem, že som Šťastenin syn, že som medzi ľuďmi, čo nemiznú ako plyn. Ale fest ďakujem, že za mnou stoja a dúfam, že to ďakujem nebude len jedno z roja. A ďakujem pani Lepišová, pán Černecký, ďakujem, ďakujem pán riaditeľ, že máte vo mňa vieru, záujem. Občas nie som chlapec podľa predstáv, no né, hat, a chcem, aby st e vedeli, že vás mám fakt rád. Majo Tӧkӧly Kamarátov vo svete je veľa, len spoznať pravého treba. Ktorý pomôže v zlých i dobrých chvíľach, a keď si na dne, vynesie ťa jak výťah, ktorý nikdy nespadne. Keď si pri mne, vtedy sa mi všetka bolesť vyhne. Kamarát plače vtedy, keď aj ty, a aj vtedy sa smeje, jeho srdce tvoje hreje. A preto vážte si ľudí, ktorí pri vás stoja a idú za vás do boja. Ak máš aj ty pravých kamarátov, čo ťa nikdy nenechajú v štichu, tak si ich váž... Kálman Dome

39 Členovia redakčnej rady Za učiteľov a pedagogických pracovníkov : Jana Lepišová, František Černecký, Mária Chodúrová, Igor Očenáš Za žiakov: Mário Tököly, Denisa Tӧkӧlyová, Patrik Racek Dátum vydania: Náklad: 12 kusov Pre potreby pracovníkov a detí RC Čerenčany vydalo Reedukačné centrum Čerenčany, Samuela Kollára 72, Čerenčany, Rimavská Sobota Časopis Nádej vychádza 4krát do roka