Fakulty a ústavy UPJŠ Monitoring médií Viac na siacplus.sk OBSAH 1. Keď študenti dajú prednosť počítačových sieťam pred sociálnymi [

Prepis

1 Fakulty a ústavy UPJŠ Monitoring médií Viac na siacplus.sk OBSAH 1. Keď študenti dajú prednosť počítačových sieťam pred sociálnymi [ ; pcrevue.sk; Tlačové správy; 00:00; Redakcia] 2. Astronóm Svoreň: Ak si dobre zvolíte oblasť, urobíte objav aj u nás [ ; Sme; Technika; s. 4,5; redakcia] 3. Zvládne ľudstvo zmenu klímy? [ ; Sme; Technika; s. 6,7; redakcia] Top informácie z rezortu školstva 1. V testovaní deviatakov skončil na chvoste rebríčka Gemer [ ; gemer.korzar.sme.sk; Gemer Korzár / Spravodajstvo z Gemera; 00:00; TASR] 2. Výsledky Testovania 9: Rozhovor s riaditeľkou Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romanou Kanovskou [ ; RTVS Jednotka; Ranné správy; 07:30; Silvia Majerová / Silvia Majerová] 3. Na chvoste skončili okresy Rožňava a Gelnica [ ; Korzár; REGIÓN; s. 4; tasr] Fakulty a ústavy UPJŠ TEXTY 1. Keď študenti dajú prednosť počítačových sieťam pred sociálnymi [ ; pcrevue.sk; Tlačové správy; 00:00; Redakcia] Byť odborníkom v oblasti informačných technológií v súčasnosti znamená mať blízko k zaujímavým pracovným príležitostiam. No a stať sa v budúcnosti spomínanými odborníkmi, majú možno blízko študenti, ktorí sa stretli už po 14ty krát v celosloslovenskom kole súťaže zameranej na problematiku počítačových sietí dňa na Technickej univerzite v Košiciach. Národné kolo súťaže pre talenty v oblasti informačných sietí NAG 2019 (Networking Academy Games) umožnilo už po štrnástykrát študentom stredných a vysokých skôl prezentovať svoje vedomosti a zručnosti v oblasti počítačových sietí. Študenti touto formou prezentujú znalosti, ktoré získali prostredníctvom štúdia v rámci Sieťového akademikého programu. Celoštátnemu kolu predchádzali školské kolá. Súťažilo sa v dvoch kategóriách. Trojčlenné družstvá študentov stredných škôl a jednotlivci, konkretizuje Doc. Ing. František Jakab, PhD. z Technickej univerzity v Košiciach. Do finále už 14. ročníka sieťovej olympiády postúpili najlepší riešitelia školských kôl. 78 stredoškolákov a vysokoškolákov v priestoroch Technickej univerzity v Košiciach preveril test teoretických znalostí, ale najmä praktická časť súťaže. Pri riešení úloh na segmentoch laboratórnej siete museli účastníci preukázať vedomosti na úrovni medzinárodnej priemyselnej certifikácie CCNA. Tento ročník súťaže bol súčasťou aktivít národného projektu IT akadémia vzdelávanie pre 21. storočie. Študenti stredných a vysokých škôl sa v národnom kole v Košiciach museli popasovať s náročnými zadaniami a ukázať, že dokážu riešiť aj laicky naformulované požiadavky zákazníkov. Odmenou za to je záujem firiem - po vedomostiach a zručnostiach z oblasti počítačových sietí je dnes dopyt nielen vo veľkých spoločnostiach. So zadaním si v oboch kategóriách najlepšie poradili stredoškoláci z Nových Zámkov, Popradu a z STU v Bratislave. Cieľom programu Sieťových akadémií, ktorý je na Slovenských školách už od roku 1999, je hľadať a rozvíjať talenty v oblasti sieťových technológií. Len na Slovensku je doň zapojených päť univerzitných pracovísk a viac ako 80 stredných škôl. Ročne pripravia viac ako 600 expertov na úrovni priemyselného certifikátu CCNA a od roku 1999 bolo do programu zapojených takmer študentov stredných a vysokých škôl. Oficiálne výsledky NAG 2019 budú vyhlásené na konferencii organizovanej v rámci projektu IT Akadémia, ktorá sa bude konať v apríli 2019 za účasti zástupcov akademickej sféry, IT priemyslu i médií. Úloha sieťových špecialistov sa postupne mení a praxi sa musí prispôsobovať aj ich vzdelávanie. Z toho vychádza aj vzdelávací program Sieťových akadémií. Študenti v rámci vzdelávacieho programu riešia simulované

2 úlohy, s akými by sa mohli stretnúť aj v skutočnom živote. Rutinné konfigurácie budú totiž čoraz viac zvládať aj automatické siete a od IT špecialistov sa bude očakávať viac kreatívnej činnosti, porozumenie celkovej stratégii firiem a prepájanie technológií s biznisom povedal Marián Puttera zo spoločnosti Cisco Slovensko. Partnermi tohto ročníka súťaže boli okrem spoločnosti Cisco Systems aj klaster Košice IT Valley, ITAS, PC REVUE, T-Systems, ALEF Distribution SK, AT&T, CNL TUKE, CEELABS. Výsledky 14. ročníka NAG 2019: Kategória HS3 stredoškolský študenti, trojčlenné družstva. Spojená škola, Nové Zámky, A. Zilizi, R. Baláž, R. Slamka Súkromná SOŠ, Poprad, M. Harvan, J. Martiček, S. Bučák SPŠE Prešov, A. Kapera, J. Paluba, F. Karniš Kategória UNI jednotlivci stredné školy: A. Zilizy, Spojená škola, Nové Zámky M. Harvan, Súkromná SOŠ Poprad J. Martinček, Súkromná SOŠ Poprad Kategória UNI jednotlivci vysoké školy: M. Ondruš, STU Bratislava M. Pekár, Žilinská univerzita v Žiline B. Krajňák, Technická univerzita v Košiciach Slovensko patrí medzi európsku špičku v príprave sieťových špecialistov na báze programu sieťových akadémií. V súčasnosti v rámci programu sieťových akadémií študuje v SR viac ako študentov. Slovenskí študenti patria k najúspešnejším aj v medzinárodnom meradle. Vedomosti a zručnosti v oblasti počítačových sietí dnes požadujú nielen veľké, ale čoraz častejšie aj menšie spoločnosti. Preto je o týchto odborníkov veľký záujem. Už samotný priebeh súťaže sledujú mnohé významné firmy, ktoré môžu medzi študentmi identifikovať nové talenty a osloviť ich s ponukou na spoluprácu. Práve sieťové akadémie učia budúcich IT profesionálov navrhovať, konfigurovať a prevádzkovať počítačové siete. Mladí ľudia s týmito znalosťami majú v dnešnej dobe výbornú perspektívu na uplatnenie sa na trhu práce. Súťaž NAG 2019 je organizovaná v rámci národného projektu IT AKADÉMIA - VZDELÁVANIE PRE 21.STOROČIE. Je pripravená v úzkej spolupraci s Technickou univerzitou v Košiciach a s ďalšími partnermi: Žilinskou univerzitou v Žiline, Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave a spoločnosťou Cisco Systems Astronóm Svoreň: Ak si dobre zvolíte oblasť, urobíte objav aj u nás [ ; Sme; Technika; s. 4,5; redakcia] Po slovenskom vedcovi Medzinárodná astronomická únia pomenovala asteroid. Na Slovensku sa modernej astronómii vedci venujú od 40. rokov minulého storočia, keď vznikli prvé nákresy slnečných škvŕn. Odvtedy tento vedný odbor prešiel veľkým vývojom. Na tie možnosti, čo máme, a na to, ako málo nás je, sú naše výsledky slušné, hovorí v rozhovore pre SME astronóm a popularizátor vedy JÁN SVOREŇ z Astronomického ústavu SAV. Ako vyzerá deň v práci astronóma? Je to osamelá práca v noci? Astronóm začína svoju prácu večer prípravou na to, čo chce pozorovať. Keď pozoruje dlho do noci, predpoludním dospáva a popoludní analyzuje údaje. Ak je dlhšie obdobie pekného počasia, potom sa pozorovania analyzujú a pripravujú na publikovanie až neskôr, keď sú horšie podmienky na pozorovanie. Takto to prebieha každý deň v týždni alebo sa práca aj obmieňa? Závisí to aj od toho, kde je astronóm zaradený. Technici sa venujú iba pozorovaniu, chodia na Skalnaté pleso na týždňové služby a získavajú dáta. Vedecký pracovník príde normálne do práce, podobne ako ľudia v iných povolaniach. Jeho práca však nie je časovo obmedzená, pretože ak rieši problém, tak si ho v podstate berie aj domov a rozmýšľa nad ním, kým ho nevyrieši. Dá sa povedať, že práca astronóma sa nikdy nekončí? Myslím, že to tak je v každej vedeckej disciplíne. Ak riešite problém, tak väčšinou vyvolá ďalšie otázky. Proces je nekonečný a nemáte šancu si povedať, že ste urobili dosť, pretože stále sú pred vami ďalšie veci. Ako sa za posledných dvadsať rokov zmenila vaša práca? Predovšetkým do astronómie vstúpila výpočtová technika. Keď som v 70. rokoch začal, pozorovania sme robili na fotografické platne. Tie sa museli vyvolať, spracovať, urobiť merania a až potom boli k dispozícii dáta. Až okolo roku 2000 prišli kamery CCD, teda kvalitnejšie zariadenia, ktoré snímajú oblohu digitálne. Je to veľká výhoda? Sú podstatne citlivejšie, ako bola technika predtým. Veľkou výhodou je, že materiál je už elektronicky predpripravený a už ho nemusím merať. V podstate veľmi veľa mechanických postupov, ktoré som predtým musel urobiť, nahradzuje softvér. Preto je nevyhnutná práca s počítačom a ovládanie programov na slušnej úrovni. Ak vám počítače automaticky prevezmú časť práce, od vás sa čaká viac. Samozrejme. Dnes je už nepublikovateľné to, čo sa publikovalo v tej forme čo v minulosti. Vyžaduje sa hlbšie spracovanie, náhľad z rôznych aspektov. V minulosti by ste zverejnili prácu o zmenách jasnosti hviezd a mala by

3 fotometrickú krivku. Ak k takejto práci nedoplníte spektrá a nepozriete sa na problém z ďalších strán, bola by nepublikovateľná. Má astronóm na Slovensku šancu urobiť významné pozorovanie či objav? Podobné objavy sa občas robia. Astronómia je široká vedná disciplína. Samozrejme, nemôžeme konkurovať 10,4-metrovému ďalekohľadu na Kanárskych ostrovoch, taký má celkom iné možnosti. Ale ak si oblasť výskumu vhodne zvolíte, dajú sa spraviť objavy aj u nás. V ktorej oblasti sa podarili slovenské úspechy? V minulosti to boli objavy komét. Na Skalnatom plese a Lomnickom štíte bolo objavených osemnásť komét, v tom čase to bola tretina všetkých na svete. Skalnaté pleso je veľmi známe aj astronomickými atlasmi, ktoré vyhotovil ešte prvý riaditeľ Antonín Bečvář v 50. rokoch. Vyšli aj v Amerike. Navyše, keď v roku 2000 robili svoje atlasy aj Austrálčania, použili Bečvářovu koncepciu. A ako je to v súčasnosti? Veľmi známa je škola profesora Ľubora Kresáka, azda najúspešnejšieho slovenského astronóma. Venoval sa výskumu medziplanetárnej hmoty. Veľmi zaujímavé sú aj pozorovania slnečnej koróny (žiariace plazmové okolie Slnka pozn. red.). Na Lomnickom štíte je koronálny multipolarimeter, ktorý umožňuje merať magnetické polia v koróne. Na svete sú len dva, druhý je na Havajských ostrovoch. Naše výsledky sú porovnateľné a citovateľné. Zaujímavé sú aj výsledky kolegov, ktorí sa venujú planétam pri iných hviezdach, pozorovateľných aj našimi ďalekohľadmi. Za zmienku stoja aj teoretické práce o vývoji slnečnej sústavy, teda ako vznikli planéty a čo sa v minulosti dialo. Ako by ste zhodnotili našu astronómiu? Na tie možnosti, čo máme, a na to, ako málo nás je, sú naše výsledky slušné. Svedčí o tom aj medzinárodné hodnotenie pracovísk akadémie pred dvoma rokmi, keď náš ústav označili za významný v európskom priestore. Má v čase veľkých, až desaťmetrových ďalekohľadov zmysel pre malé krajiny ako my venovať sa astronómii? Môžeme ponúknuť niečo, čo, naopak, veľké ďalekohľady nezvládnu? Podieľame sa aj na projektoch pri veľkých ďalekohľadoch, ale len v rámci spolupráce, nemáme inú možnosť. Náš najväčší ďalekohľad má priemer zrkadla 1,3 metra. V strednej triede ide o menší ďalekohľad, ale s veľmi slušnými parametrami. Problémov, ktoré sa v astronómii riešia, je veľa, no pozorovací čas veľkých ďalekohľadov je drahý. Povedzme, že vďaka nim objavíte kométu, ale jej ďalšie sledovanie by bolo plytvaním času. Objekty sa totiž sledujú aj roky. Môžeme to však robiť my. Úlohou pre naše ďalekohľady je preto zvoliť správne tému, teda nesnažiť sa o kozmológiu, ktorá je pre najväčšie ďalekohľady. Potom je naša práca zmysluplná. Aké vybavenie máte ešte k dispozícii okrem spomínaného 1,3-metrového ďalekohľadu a polarimetra? V posledných siedmich rokoch sa naše vybavenie aj výpočtová technika veľmi zlepšili vďaka európskym štrukturálnym fondom. Dôležité však sú aj postfókusové zariadenia. Máme infračervenú kameru, veľkú kameru s uhlopriečkou 9,5 centimetra na snímanie oblohy a aj spektrograf (prístroj na meranie vlastností svetla v určitom spektre pozn. red.). Predtým to bola bieda, mali sme niekoľko 60-centimetrových ďalekohľadov. Tie si dnes dokáže aj amatér postaviť na záhrade. Na čo sa zameriava slovenská astronómia? Zaoberáme sa tromi oblasťami. V rámci Slnka pozorujeme korónu a magnetické polia. Na to slúži na Lomnickom štíte koronograf, ktorý zjednodušene povedané nahrádza zatmenie Slnka. Slnečnú korónu bežne vidno, keď Mesiac svojím kotúčom zatieni Slnko. Vtedy vidno vonkajšiu vrstvu okolo. Že je umiestnený tak vysoko (2634 metrov pozn. red.), nie je náhoda. Keby bol v Tatranskej Lomnici, prachové zrnká vo vzduchu by znemožnili korónu pozorovať pre rozptyl svetla. Čo sa dá z pozorovania koróny určiť? Všetky javy na Slnku riadi magnetické pole. Škvrny, ktoré vidíme cez filtre, protuberancie (jasný prúd plazmy vybiehajúci z povrchu pozn. red.), to všetko sú magnetické útvary. Ich sledovaním a analyzovaním sa postupne dopracúvame napríklad k tomu, ako vznikajú. Čomu sa ešte venujete? Zo Skalnatého plesa pozorujeme kométy, asteroidy a premenné hviezdy, ktoré z nejakého dôvodu menia jasnosť, a exoplanéty. Tiež pozorujeme bolidy v rámci Európskej bolidovej siete. Ide o veľmi jasné meteory, niekedy až ako Mesiac, väčšinou v atmosfére zhoria. Nám ide o určovanie ich dráh, z ktorých sa potom dajú počítať dráhy v sústave. Máme tri takéto stanice, v Starej Lesnej, v Kolonickom sedle a v Rimavskej Sobote. Výskum sa hlavne robí v Slovenskej akadémii vied. Tiež vysoké školy už nielen učia, ale aj robia úspešne výskum. Každá škola je zameraná na jednu oblasť. Napríklad Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK skúma medziplanetárnu hmotu, študuje meteory a asteroidy. Prírodovedecká fakulta UPJŠ zas skúma hviezdy a exoplanéty. Máme tiež hvezdárne, ktoré fungujú ako vzdelávacie inštitúcie. Nie je to tak dávno, čo slovenskí astronómovia zareagovali na výzvu a pomáhali pri pozorovaniach záhadnej Tabbyinej hviezdy. Ako vyzerá takáto medzinárodná spolupráca? Pozorovania sú cielené. Nie je to tak, že by každý pozoroval, a potom sa to zloží. Vypisujú sa medzinárodné projekty, do ktorých sa dá prihlásiť. Astronómia je špecifická v tom, že predmet skúmania je prístupný všetkým. Napríklad v prípade kométy sa najlepšie pozoruje tesne po západe alebo tesne pred východom Slnka. Pozorovať ju môžem povedzme hodinu a potom zapadne. Ale o hodinu ďalej ju uvidí Angličan. Takto si údaje odovzdávame, takže spolupráca vyplýva z toho, že z sme obmedzení, aby sme jav z jedného miesta videli komplexne. Prípadne sa astronomický jav pozoruje súbežne, ale rôznymi prístrojmi. Na konferenciách sa zas predstavujú výsledky, ale keďže vidíte, čo kto robí, viete si nájsť spriaznenú dušu. Ako Slovensko spolupracuje s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) či Európskym južným observatóriom (ESO)?

4 S ESO nemáme zmluvu, ale kolegovia s nimi spolupracovali vďaka grantom. V prípade ESA sme teraz v prístupovom procese. Vypisujú sa projekty, o ktoré sa uchádzame. O tri až päť rokov by sme mohli byť aj plnoprávnym členom Európskej vesmírnej agentúry. Členmi Európskeho južného observatória ešte nie. Ako sa bude vyvíjať astronómia? Čo ukážu teleskop Jamesa Webba či pripravovaný extrémne veľký ďalekohľad? Otvoria nové možnosti, ale kam dospejú, je dnes ťažko povedať. Určite uvidia hlbšie do vesmíru a tým aj v čase bližšie k veľkému tresku. Takisto stále zisťujeme, či sme vo vesmíre sami. Takéto ďalekohľady umožnia nájsť planéty ako Zem. Uspokojivo tiež nevieme, ako vznikla slnečná sústava. Na Zemi to nezistíme, pretože jej hmota sa toľkokrát zmenila horotvornou či sopečnou činnosťou, alebo pohybom zemských dosiek. Ale v našom okolí sú kométy a asteroidy, nazval by som ich kozmické konzervy, ktoré neprešli vývojom ako Zem. Ich hmota je teda v pôvodnom stave. A keďže sme stále nevyriešili otázku výroby dostatočného množstva energie, kľúčové preto bude aj skúmanie podmienok termojadrových reakcií vo hviezdach. Platí ale, že najlepší je taký projekt, ktorý ukáže to, čo nik neplánoval. Tento článok si môžete prečítať vďaka Eset Science Award, oceneniu Nadácie Eset, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. Ján Svoreň (69) Vedecký pracovník Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici, v rokoch riaditeľ Astronomického ústavu SAV. Zaoberá sa výskumom medziplanetárnej hmoty, predovšetkým komét a meteorov. Doteraz publikoval viac ako 280 vedeckých a odborných publikácií. V roku 2002 pomenovala Medzinárodná astronomická únia asteroid 1999 TE6 menom Svoreň. 3. Zvládne ľudstvo zmenu klímy? [ ; Sme; Technika; s. 6,7; redakcia] Odpovedajú slovenskí vedci Denník SME bude pravidelne oslovovať panel zložený z niekoľkých desiatok vedcov, výskumníkov a inovátorov zo Slovenska. Vedcov sa pýtame na názor na rôzne spoločenské či kultúrne otázky. Požiadali sme ich o odpovede písané ako názor na tému. Zvládne ľudstvo výzvu zmeny klímy a udrží globálne oteplenie pod dva stupne Celzia? Pavol Šajgalík, predseda SAV Odpoveď na prvú časť otázky je áno, na druhú časť otázky je, že skôr nie. Je v silách ľudstva zvládnuť a prežiť zmenu klímy. História nás učí, že ľudstvo prežilo aj veľkú ľadovú dobu. V tom čase mu pomohla príroda, dnes musíme využiť vedecký pokrok. Ropná kríza v sedemdesiatych rokoch pomohla naštartovať výskum nových ekologicky prijateľných zdrojov energie. Dnes sú už realitou, aj keď ich podiel na trhu v porovnaní s používaním fosílnych palív je pomerne malý. Ale sú tu, pracujeme na zvýšení ich efektivity. Príkladom je prudký nárast elektromobility na úkor benzínom či naftou poháňaných automobilov. Potvrdením schopnosti ľudstva čeliť katastrofám je napríklad aj objav penicilínu a iných liečiv, ktoré ukončili ničivé epidémie. Dnes už nie je nepredstaviteľná ani kolonizácia vesmíru, ak by sa naša planéta stala prakticky neobývateľnou. Aby sme udržali globálne oteplenie pod dvoma stupňami Celzia je nevyhnutný globálny konsenzus. V takýto krok neverím. Vždy sa nájde krajina, jedinec či nadnárodná spoločnosť, ktorá tento konsenzus pre vlastné záujmy poruší. Skôr verím v silu vedy ako v zodpovednosť a spolupatričnosť ľudí. V genetickom kóde ľudí je hlboko zakorenená vynaliezavosť a zároveň pud sebazáchovy. Daniel Reitzner, Fyzikálny ústav SAV Dôvera verejnosti, ako aj politikov vo vedecké výsledky je v súčasnosti nízka. Výsledky rozsiahlych výskumov bez ohľadu na fakty zametie pod koberec aj tá časť politikov, ktorí oplývajú racionálnejším myslením, ak im to má pomôcť udržať si moc. Politikov, ktorí zároveň majú možnosti aj chuť problémy riešiť, je tak minimum. Na druhej strane, ak chceme splniť to, čím sa zaväzujeme v Parížskej dohode a vtesnať sa pod dva stupne Celzia, všetci bez výnimky musíme byť ochotní urobiť radikálne zmeny. Preto nevidím veľa optimizmu v tom, že by sme dosiahli nárast teploty o menej ako dva stupne oproti predindustriálnej ére - veď aj prezretím si stránky Climate Action Tracker zistíme, že zvýšenie teploty o tri stupne je dnes považované za optimistickú víziu. Zrnko optimizmu vidím v aktivitách študentov, ktorí vychádzajú do ulíc, lebo ide práve o ich budúcnosť. Verím, že ich aktivita sa pretaví do efektívnych štátmi zavedených stratégií na zlepšenie vyhliadok do budúcnosti. Neviem však, či tu platí, že radšej neskoro ako nikdy, lebo je možné, že zmeny, ktoré sa udejú, môžu byť už tak či tak nezvratné. Juraj Gregáň, genetik na Univerzite Komenského Človek prispieva ku klimatickým zmenám, a preto je podľa mňa dobré, keď sa snažíme správať tak, aby bol náš negatívny vplyv na klimatické zmeny čo najmenší. Nemali by sme však preceňovať naše možnosti v tejto oblasti. Z vedeckých štúdií vieme, že obrovské klimatické zmeny môžu spôsobiť faktory, ktoré človek nevie ovplyvniť (napríklad výbuch sopky alebo pád meteoritu). Preto si myslím, že klíma sa bude aj v budúcnosti meniť a človek týmto zmenám nebude vedieť zabrániť. Martin Bačkor, Katedra botaniky, Prírodovedecká fakulta UPJŠ v Košiciach Napriek tomu, že sa pokladám za optimistu, si myslím, že v roku 2100 bude priemerná teplota povrchu našej planéty vyššia o viac ako dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou z konca 19. storočia. Pesimistické prognózy dokonca hovoria, že nárast priemernej teploty môže atakovať hodnotu blízku piatim stupňom Celzia. Keďže sa zaoberám aj ekológiou rastlín a stresovou fyziológiou rastlín, ktoré sa nachádzajú na

5 nehostinných miestach našej planéty, zažil som polárne leto v Antarktíde aj Arktíde. Prekvapivo horúce letné dni, keď na Antarktickom polostrove teplota za slnečného dňa vystúpila nad 15 stupňov Celzia, a nebyť môjho teplého oblečenia, gumákov a naplavených krýh ľadovcov v zálive by som si pripadal ako na pobreží niektorého z európskych letovísk. Prípadne si spomínam na obnažené pahorky v blízkosti arktického pobrežia, vytvorené zo sutiny prinesenej ľadovcami. Ľadovcami, ktoré už zostali len zakreslené na mapách a v pamäti obyvateľov týchto miest. Ešte stále v ich pamäti, pretože sa roztopili len nedávno. Takéto zmeny dokonca nemusia byť spočiatku pre vegetáciu ani negatívne. Vyšší obsah oxidu uhličitého, prípadne vyššia priemerná teplota totiž spôsobujú zvýšenie intenzity fotosyntézy väčšiny rastlín. To je zvyčajne spojené s vyššou produkciou ich biomasy. Z dlhodobého hľadiska však klimatické zmeny predstavujú zmenu vegetácie, ktorá sa, dotkne aj nášho územia. Z globálneho hľadiska bude pravdepodobne problémom klimatických zmien najmä zvýšenie morskej hladiny, spojené s významnou stratou pevniny a utopením mnohých ostrovov. Ďalším problémom môže byť strata zásob sladkej vody. Približne tri štvrtiny z nej sú totiž v súčasnosti uchované v ľadovcoch. Michal Fečkan, Katedra matematickej analýzy a numerickej matematiky UK Vzhľadom na históriu ľudstva si myslím, že to nebude ľahké, lebo v podstate sme sa nikdy nevedeli dohodnúť. Konflikty a problémy sa riešili a riešia násilne. Ale teraz je tu problém, ktorý sa týka nás všetkých. Zatiaľ to vyzerá tak, že zisky podnikateľov, ako aj ľahostajnosť verejnosti k svojmu okoliu prevyšujú snahu určitých jedincov a inštitúcií o zlepšenie stavu v prírode. To má za následok pokračujúcu devastáciu prírody s vážnymi následkami, ktoré však už začína pociťovať aj širšia verejnosť. Preto si myslím, že sa pomaly situácia mení k lepšiemu. Treba len pokračovať v informovanosti ľudí, že ide o budúcnosť ich detí a vnúčat. Preto neviem, že či sa nám podarí udržať globálne oteplenie pod dvoma stupňami Celzia, ale pevne verím, že nás vzťah k prírode sa bude kladne meniť a to bude mať aj kladné zmeny v prírode. Ak to tak nebude, tak to povedie ku katastrofe. Drahoslav Hulínek, Slovenský archeologický a historický inštitút Intuícia, nádej a istá dávka môjho optimistického pohľadu na ľudstvo v dejinách ma nabádajú k tvrdeniu, že tento klimatický problém, ktorý si mimochodom v značnej miere spôsobilo samo, by malo zvládnuť. Realita súčasného stavu, dostupné fakty, priority mnohých štátov a ich viacerých relevantných mocenských predstaviteľov mi predsúva iný názor. Mnohí mocní tohto sveta berú na ľahkú váhu problematiku klimatických zmien, ba ju dokonca zosmiešňujú. Z toho vyplýva, že ničím neovplyvnený korektný a pragmatický pohľad vedca, ma za momentálneho stavu núti tvrdiť, že nie, nezvládne. Ľudstvo sa však v priebehu svojej dejinnej existencie vedelo vypnúť k neočakávaným globálnym a rýchlym aktivitám, či už negatívnym, alebo pozitívnym smerom. Preto nie je vylúčené, že sa k pozitívnemu smeru nečakaným, rýchlym a vehementným spôsobom nakloní aj v tomto prípade. Najmä ak príde výrazne do popredia pud sebazáchovy. Myslím si, že oteplenie o dva stupne Celzia do najbližších sto rokov, aj keď s nemalými obeťami, človek zvládne. Najmä ak to porovnám s rôznymi klimatickými a prírodnými zmenami v ľudských dejinách, s ktorými si tak či onak poradil. Ide len o to, aby otepľovanie takýmto rýchlym spôsobom neprebiehalo naďalej aj v ďalších storočiach a aby sa dlhodobo nepresahovala hranica o ďalší a ďalší stupeň Celzia. Je veľmi dôležité, aby sme mali dlhodobý a účinný spomaľujúci proces globálneho otepľovania, čo ho nakoniec zvráti, lebo ak nie, tak to pre existenciu ľudstva môže mať a fatálne dôsledky. Vladimir Cambel, Elektrotechnický ústav SAV Odpoveď závisí od mnohých aspektov, pre zjednodušenie ju možno rozdeliť na dve úrovne, vedeckú a spoločenskú. 1. Prvá úroveň, vedecká - predpoveď vývoja teploty Zeme Z vedeckého hľadiska je vývoj teploty Zeme ako celku veľmi zložitý problém (Zem predstavuje otvorený systém, ktorého teplotu je vlastne z fyzikálnej podstaty problematické definovať). Na jej teplotu majú vplyv mnohé prírodné faktory ako aktivita slnka, sopečná činnosť, vyžarovanie, absorpcia/odrazivosť svetla rôznych povrchov ako sneh, zeleň, moria, oblaky, pôda; skleníkový efekt a obsah skleníkových plynov a vodných pár v atmosfére, prúdenie vzduchu a morí, tepelná kapacita rôznych prostredí, a tak ďalej. Súhra pôsobenia týchto faktorov aj väzieb medzi nimi určuje pozorované výkyvy teploty Zeme v čase. Je známe, že na časovej škále miliónov rokov bola Zem viackrát úplne zamrznutá alebo ľadová pokrývka bola úplne roztopená. V posledných rokoch civilizácia ovplyvnila niektoré z uvedených faktorov, merania ukazujú, že sme spôsobili nárast teploty Zeme. Modelovať jej vývoj do budúcnosti je však extrémne zložité, a to aj v prípade zásadného zjednodušenia, akým je napr. úplné vylúčenia vplyvu človeka (emisii CO2, produkcia energie). Ako príklad možno uviesť: ak zoslabne Golfský prúd, časť severnej Európy sa pokryje snehom a ľadom, čo spôsobí zvýšenú odrazivosť žiarenia a je možný až pokles celkovej teploty Zeme? Časť vedcov myslí, že aj okamžité ukončenie produkcie CO2 a energie už otepľovanie Zeme nezastaví a teplota Zeme narastie o viac ako dva stupne, iná časť verí, že ešte sa nárast dá zastaviť. Z čisto vedeckého hľadiska sa to dá ťažko rozhodnúť, preto súhlasím s tým, že civilizácia má minimalizovať produkciu skleníkových plynov ako CO2, aby znížila pravdepodobnosť veľkého zvýšenia teploty Zeme. 2. Druhá úroveň spoločenská Tu vidím problém, momentálne si neviem predstaviť zásadnú koordinovanú ráznu akciu drvivej väčšiny krajín na zníženie emisií. Dôvody: a) ľudstvo nemá žiadnu praktickú skúsenosť s koordinovanou akciou takéhoto rozsahu a typu, b) významní politici chránia predovšetkým mocenské a ekonomické záujmy svojich krajín, c) veľkým problémom je rozšírený populizmus politikov a ekológia nie je o populizme, d) veľká časť emisií je v chudobných krajinách, ktoré sú od špinavých výrob ekonomicky závislé, e) technický problém - požadované zmeny sa nedajú robiť rýchlo napr. odstávka všetkých tepelných elektrární, výmena spaľovacích motorov za elektromobily tie však aj tak potrebujú nabíjanie aj pomocou spaľovania fosílnych palív,

6 f) dobre situovaní ľudia uznávajú osobnú slobodu a slobodu rozhodovania, pričom zmena myslenia na ekologické je pre nich na hrane diktátu, ktorý im tieto slobody berie, g) chudobní ľudia majú iné problémy s prežitím a takých ľudí ekológia nezaujíma v prvom rade, h) problémom je aj nie úplne jednotný názor ekológov, napr. odstávku jadrových elektrární v Nemecku mnohí privítali, no následné nakupovanie energie z poľských hnedouhoľných teplární ľudstvu ako celku asi nepomohlo opäť išlo do značnej miery o populistický ťah. Napriek všetkým problémom ľudia musia hľadať cestu na minimalizáciu produkcie skleníkových plynov, aby sa znížila pravdepodobnosť veľkého zvýšenia teploty Zeme. V tomto môžeme byť príkladom aj my na Slovensku, len sa musíme dohodnúť na postupných opatreniach. Tu vidím našu prezidentku ako človeka kompetentného nastoľovať ekologické otázky a ponúkať ich riešenia. Myslím, že má to, čo mnohým politikom chýba a čo je na riešenie ekologických problémov nevyhnutné pokoru a trpezlivosť. Marek Husárik, Astronomický ústav SAV Nie som klimatológ ani sa do problematiky príliš hlbšie nepozerám. Ale aj krátky pohľad na vedecké fakty a názory odborníkov jasne hovorí, že najmä vplyv ľudskej populácie na nárast globálnej teploty je absolútny fakt. Kým planéta si udržiavala teplotnú stabilitu státisíce rokov, človek ju dokázal rozbiť za niekoľko desaťročí. Aj keby sa pristúpilo k razantnejšiemu zníženiu produkcie skleníkových plynov, menšej spotrebe fosílnych palív, výraznému poklesu objemu odpadov alebo rastu recyklácie odpadov, maximálnemu pozastaveniu výrubu stromov a ničeniu zelene, globálna klíma bude potrebovať roky, možno až desiatky rokov na také nastavenie (alebo opätovné fungovanie) ako pred sto rokmi. Rast ľudskej populácie bude aj naďalej pretrvávať. Dĺžka života sa bude takisto predlžovať. Každý bude chcieť jesť, obliekať sa, bývať. Lesy, polia a lúky budú stále ustupovať nárokom ľudí. Dopyt po energiách bude ešte roky narastať. To všetko za cenu ustavičnej tvorby skleníkových plynov. Znečisťovanie vzduchu a vôd bude ešte roky pretrvávať. Myslím si, že v ľudskej povahe je viac si užívať, dopriať si pohodlie tu a teraz, nezaujímať sa príliš o budúcnosť. Obávam sa, že aj napriek snahám o redukciu odpadu, snahám o výrobu zelenšej energie, výzvam správať sa ekologickejšie, nárast globálneho oteplenia pod dva stupne sa nepodarí udržať. Samuel Kováčik, Vedátor.sk Stručná odpoveď: asi nie. Ľudstvo však pravdepodobne zabráni svojmu úplnému vyhubeniu (aspoň teda klimatickými zmenami). Čomu však asi nedokážeme zabrániť, sú obrovské škody na ľudských životoch či biodiverzite. Ak by sme na výzvu zmeny klímy a znečistenia planéty celkovo zareagovali skôr a promptnejšie, ušetrili by sme okrem životov aj veľa času a energie, ktoré by mohli byť investované na niečo iné. Na druhej strane, situácia mohla byť ešte horšia: názor širokej verejnosti je našťastie v zhode s názorom vedcov. Prieskum verejnej mienky v roku 2017 ukázal, že vyše 90 % Európanov tento problém vníma ako veľmi vážny. Podobne vysoké percento, zhruba 97 %, vedeckých štúdií sa zhoduje na tom, že za klimatické zmeny pravdepodobne môže ľudská činnosť. Napríklad v oblasti geneticky modifikovaných potravín sú už názory vedcov (a ich štúdií) a širokej verejnosti oveľa protichodnejšie. Vo svojom okolí vnímam snahu mnohých ľudí znížiť ich individuálny dosah, no myslím, že to nestačí ide o globálny problém, ktorý si vyžaduje globálnu spoluprácu. Som rád, že sa problém podarilo identifikovať, no osobne mám pocit, že k jeho efektívnemu riešenie sme ešte stále nepristúpili. Veci nepomáha komplexnosť celej situácie. Tá poskytuje ľuďom, ktorí si problém nechcú priznať alebo ho riešiť, veľa priestoru na kľučkovanie, vyhováranie a prenášania zodpovednosti. Karol Fröhlich, Elektrotechnický ústav SAV Chcem veriť, že ľudstvo zvládne otázku zmeny klímy a udrží globálne oteplenie pod dvoma stupňami Celzia. Bojím sa však, že to nebude vôbec jednoduché. Ak si ľudia neuvedomia, že globálne oteplenie je vážny problém, nič sa nezmení a globálne oteplenie sa bude zvyšovať. Problém je, že keď pocítia následky globálneho oteplenia, proces oteplenia sa rozbehne a už ho bude omnoho ťažšie zastaviť. Takže popri svojom optimizme ma občas premáha aj skepsa, keď sa obávam, že ľudstvo túto výzvu nezvládne. Peter Markoš, FMFI UK Bratislava Nezvládne. Taký istý obrázok, z toho istého observatória, uverejnil Al Gore vo svojej knihe Earth in the Balance. Ecology and the Human Spirit. Odlišné je len obdobie merania - roky , a namerané hodnoty koncentrácie CO2, ktoré v uvedenom období vzrástli z 315 na 355 ppm. Hrozba globálneho otepľovania je teda známa a aktuálna minimálne 60 rokov. Vedci poznajú príčiny globálneho otepľovania, odhadli jeho dôsledky, ale nepodarilo sa im, v minulosti ani dnes, presvedčiť spoločnosť a politikov, že treba konať. Keď Al Gore kandidoval v roku 1987 za prezidenta USA, charakterizoval ho politický komentátor v USA ako kandidáta s mimoriadnym záujmom o otázky, ktoré nie sú ani na okraji záujmu našich voličov, totiž o tzv. skleníkový efekt. V 80. rokoch vnímal globálne otepľovanie ako problém asi málokto. Ani dnes, keď už pozorujeme jeho prejavy, nie je situácia oveľa lepšia. A to je hlavná príčina, prečo je riešenie problému globálneho otepľovania v nedohľadne, hoci technologicky riešiteľný je. Jeho realizácia naráža na ekonomické a sociálne prekážky: (1) Navykli sme si na život, ktorý vyžaduje extrémny výdaj energie. Je ťažké presadiť zmeny, ktoré do tohto spôsobu života zasiahnu napríklad ekonomicky. Hoci alternatívne zdroje energie sú známe a takisto cesty k úspore energií, presadia sa pravdepodobne až potom, keď budú rentabilné. A to v konkurencii lacných fosílnych palív môže trvať príliš dlho aj preto, že cena fosílnych palív môže ďalej klesať, ak by hrozil pokles ich spotreby. (2) Otepľovanie je globálnym problémom, vyžaduje riešenia aj od krajín, v ktorých sa od roku 1958 počet obyvateľov viac ako strojnásobil (India, Irán, Brazília, Indonézia, takmer celá Afrika). Zabezpečenie potravín, vody a finančných zdrojov pre rastúcu populáciu je pre ne naliehavejším problémom ako ekológia. (3) Neporozumenie problému. V čase, keď sa ešte nič nedeje, je ťažké vysvetliť podstatu problému ľuďom mimo odboru. A presvedčiť ľudí, aby si utiahli opasky pre problém, ktorý sami ako problém nevnímajú, je prakticky nemožné.

7 (4) Nedostatok informácií. Obyčajný človek sa o skleníkovom efekte nemá veľmi ako dozvedieť. Chýba diskusia založená na vecných argumentoch a faktoch, ktorá ľudí presvedčí, že zmena je nevyhnutná a možná. Aj preto reálne uskutočniteľné riešenia prijímajú s nevôľou, často ako zbytočný zásah do života, presadzovaný nejakou lobistickou skupinou. (5) Nezáujem politikov. Ktorého politika ste za posledných desať rokov počuli rozprávať o ekologických problémoch? Tatiana Kluvánková, oddelenie Strategických environmentálnych analýz pri Ústave ekológie lesa SAV Podiel človeka na globálnej zmene, najmä na otepľovaní atmosféry, povodniach, suchách, tropických vlnách v mestách či iných extrémoch už dnes nie je spochybňovaný. Fakt, že za posledných 200 rokov sa zvýšila koncentrácia CO2 v atmosfére takmer o 50 %, nie je možné ignorovať. Parížska dohoda z roku 2015 dala bodku za týmito pochybnosťami. Delegáti zúčastnených štátov dospeli k historickej dohode o znížení emisií skleníkových plynov postavenej na dobrovolných záväzkoch štátov (Intended Nationally Determined Contributions (INDC). Diskusia sa tak posunula k hľadaniu mechanizmu na prechod k nízkouhlíkovej spoločnosti. Pesimistické scenáre o zaplavení časti Európy, vysúšaní lesov, energetického kolapsu, straty obilninovej produkcie, nebezpečných infekčných chorobách či straty ročných období sú predpovedané už v tomto storočí v dôsledku nárastu globálnej teploty. Okrem redukcie emisií najmä z fosílnych palív a technologických inovácií v energetike, doprave či lesníctve, ktoré dokážu znížiť uhlíkovú náročnosť, bude treba hľadať nové formy motivácie na zmenu správania producentov emisií, ako i celej spoločnosti. Zmyslom motivačných nástrojov je podporiť firmy a verejný sektor, aby dobrovoľne zavádzal adaptačné opatrenia na zmiernenie dosahov zmeny klímy v prírodnej krajine i mestách, zároveň neohroziť, prípadne zlepšiť kvalitu života a podnikania. Úspešnými príkladmi sú napríklad elektromobily či hybridné automobily znižujúce zásadne emisie CO2 predovšetkým v mestách. Podobne i opatrenia investorov či obcí na klimatický manažment zelene v mestách. Výskumy nášho oddelenia preukázali, že dospelý strom dokáže zmierniť teplotu v ročnom priemere až o dva stupne C a v horúcich dňoch o viac ako 10 stupňov C oproti slnečnému asfaltovému chodníku. Dokážu zvýšiť vlhkosť ovzdušia (jedna dospelá breza za vegetačné obdobie dokáže vypariť približne 7000 l vody, čo v priemere zvýši vlhkosť ovzdušia o 5-7 %.) znížiť znečistenia ovzdušia, redukovať nárazový vietor či hluk. Zeleň pozitívne pôsobí aj na sociálnu súdržnosť rekreáciu či hry a zdravie. Zodpovednosť za splnenie záväzkov ochrany klímy sa tak stáva spoločným a kolektívnym statkom. Presúva plnenie globálnych cieľov ochrany klímy na konkrétnych aktérov: štáty, producentov emisií, ale i obce a obyvateľstvo. Transformácia na nízkouhlíkovú spoločnosť je preto pre udržanie globálnej teploty pod dva stupne Celzia zásadná. Tento článok si môžete prečítať vďaka ESET Science Award, oceneniu Nadácie ESET, ktoré podporuje výnimočnú vedu na Slovensku. Top informácie z rezortu školstva 1. V testovaní deviatakov skončil na chvoste rebríčka Gemer [ ; gemer.korzar.sme.sk; Gemer Korzár / Spravodajstvo z Gemera; 00:00; TASR] Najlepšie dopadol okres Bratislava I. ROŽŇAVA, REVÚCA, GELNICA. Rozdiely vo výsledkoch Testovania 9 sa potvrdili na úrovni okresov. V teste z matematiky, ale aj zo slovenského jazyka a literatúry boli najúspešnejší žiaci z okresu Bratislava I. Potvrdila to ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová (nominantka SNS). Gemer a Spiš na konci Žiaci z okresu Bratislava I dosiahli v teste z matematiky úspešnosť 78,8 percenta, ich výsledky boli silne vecne významne lepšie ako celoslovenský priemer. Výsledky silne vecne významne horšie ako celoslovenský priemer sú v okresoch Gelnica, Revúca a Rožňava, skonštatovala Lubyová. Výsledky žiakov základných škôl z matematiky vo všetkých krajoch sú na úrovni celoslovenského priemeru, medzi krajmi navzájom nie sú významné rozdiely. Výsledky žiakov osemročných gymnázií sú však v každom kraji významne lepšie ako celoslovenský priemer z matematiky, vyplýva z hodnotenia Testovania 9 zo strany Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM). Chlapci boli lepší Test z matematiky riešilo žiakov. Testovaní žiaci dosiahli celkovú priemernú úspešnosť 63,1 percenta. Dievčatá riešili test s úspešnosťou 62,3 percenta a chlapci 63,8 percenta. Test z matematiky písalo v základných školách žiakov s priemernou úspešnosťou 61,7 percenta. Test na gymnáziách s osemročným vzdelávacím programom písalo žiakov s priemernou úspešnosťou 80,8 percenta, uviedla ministerka školstva. V stredných športových školách (študijný odbor gymnázium) s osemročným vzdelávacím programom písalo test 200 žiakov, v priemere dosiahli úspešnosť 60,1 percenta. Slovenčina je dievčatám bližšia Rozdiely medzi výsledkami žiakov na úrovni okresov sa preukázali aj pri výsledkoch testoch zo slovenského jazyka a literatúry.

8 Najúspešnejší boli žiaci z okresu Bratislava I, ktorí dosiahli priemernú úspešnosť 74,3 percenta, ich výsledky sú silne vecne významne lepšie ako celoslovenský priemer, priblížila Lubyová. Výsledky silne vecne významne horšie ako celoslovenský priemer dosiahli žiaci v okresoch Poltár a Revúca. V teste zo slovenského jazyka a literatúry sú, podobne ako v matematike, výsledky žiakov základných škôl vo všetkých krajoch na úrovni celoslovenského priemeru, medzi krajmi navzájom nie sú významné rozdiely. Výsledky žiakov gymnázií s osemročným vzdelávacím programom sú vo všetkých krajoch silne vecne významne lepšie ako celoslovenský priemer Test zo slovenského jazyka a literatúry písalo žiakov. Testovaní žiaci dosiahli priemernú úspešnosť 62,3 percenta. Dievčatá dosiahli v teste úspešnosť 65,7 percenta a chlapci 59,1 percenta. V základných školách písalo test žiakov s priemernou úspešnosťou 61,1 percenta. Na gymnáziách s osemročným vzdelávacím programom dosiahlo žiakov priemernú úspešnosť 77,4 percenta. Test v stredných športových školách (študijný odbor gymnázium) s osemročným vzdelávacím programom písalo aj 201 žiakov s priemernou úspešnosťou 61,2 percenta, vyplýva z výsledkov NÚCEM Výsledky Testovania 9: Rozhovor s riaditeľkou Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romanou Kanovskou [ ; RTVS Jednotka; Ranné správy; 07:30; Silvia Majerová / Silvia Majerová] Silvia Majerová, moderátorka: Žiaci 9. ročníkov základných škôl a 8-ročných gymnázií poznajú výsledky Testovania 9. Test zo slovenského jazyka a z matematiky písalo viac ako 40-tisíc školákov. V oboch prípadoch platí, že gymnazisti boli úspešnejší ako ich rovesníci v základných školách. Vyplýva to z výsledkov Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania. Martina Lubyová, ministerka školstva: Že sú tie výsledky výrazne lepšie na 8-ročných gymnáziách, to svedčí o tom, že zrejme ten výber je dobre robený, že sú tam tie najšikovnejšie deti. Aj to, že sa nám na základných školách zlepšili z tých 55,9 percenta na tých 61,7 znamená, že tá priemerná úspešnosť aj na tých základných školách stúpa. Výsledkom testovania deviatakov a štvrtákov na 8-ročných gymnáziách sa ideme venovať aj v rozhovore. V štúdiu už vítam Romanu Kanovskú, riaditeľku Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania, dobré ráno. Romana Kanovská, riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania: Dobré ráno, prajem. Tak si povedzme na úvod tie čísla, nakoľko teda boli žiaci v testovaní z matematiky a slovenského jazyka úspešní? V matematike získali žiaci základných škôl úspešnosť niečo cez 61 percent, veľmi podobne tomu bolo aj zo slovenského jazyka a literatúry. V prípade žiakov z 8-ročných gymnázií boli tie výsledky výrazne lepšie, v matematike mali úspešnosť až 80 percent, to znamená, že priemerne žiaci na 8-ročných gymnáziách vyrátali 24 úloh z 30 položkového testu. V prípade slovenského jazyka to bolo niečo cez 77 percent, opäť nejakých 23 úloh úspešne vyriešených. Takže tie rozdiely sú skutočne významné, signifikantné v prospech žiakov 8-ročných gymnázií v oboch prípadoch. Čo to znamená, a je to vlastne dobre, že ten rozdiel je taký veľký? Áno, takto to malo byť, takto tie výsledky mali dopadnúť. Čiže v zásade nás veľmi pozitívne ako by, je to pozitívne vnímané, pretože žiakov z 8-ročných gymnázií si školy vyberajú, je to výber žiakov tých najtalentovanejších, prešli prijímacím konaním v 5. ročníku, v zásade tvorili asi 7-percentnú časť testovaných žiakov, 92 percent bolo žiakov základných škôl a samozrejme, očakáva sa, že takto vybrané najtalentovanejšie deti budú mať potom aj oveľa lepšie výsledky. Čo sa potvrdilo. Viete aj povedať, v čom sú možno lepšie dievčatá a v čom chlapci? Porovnanie chlapcov a dievčat nám pravidelne ukazuje, že tie rozdiely medzi nimi nie sú významné, čo je opäť dobre, tie testy nediskriminovali, alebo nezvýhodňovali jedných oproti druhým. Avšak ak by sme sa pozreli na to, alebo my sme sa pozreli a posielame školám spätnú väzbu o tom, ako niektoré úlohy riešili ich žiaci na základných školách v porovnaní s 8-ročnými gymnáziami. A tam sa ukazuje, že kým pre deviatakov základných škôl boli hlavne také tie kognitívne náročnejšie logické úlohy v matematike, kde bolo treba si predstaviť v geometrii nejaký obrazec, alebo urobiť niekoľko myšlienkových operácií, pre žiakov základných škôl boli takéto úlohy ťažké, alebo stredne ťažké, pre kvarťanov na 8-ročných gymnáziách to boli úlohy ľahké. Napríklad vedeli

9 v správnom čase použiť nákres, alebo náčrt, ktorý im veľmi uľahčil riešenie úlohy. To znamená, že oni používajú pomerne efektívne, alebo efektívnejšie stratégie myslenia a riešenia úloh oproti žiakom na základných školách. Čo to ale znamená pre tých riaditeľov základných škôl, respektíve učiteľov? Oni si vedia porovnať tie výsledky medzi školami, reflektujú potom na to nejako, menia sa tie učebné osnovy, alebo systém výučby? V prípade slovenčiny sme v podstate tým, že sme zaviedli do testov čítanie s porozumením, čiže prácu s ukážkami úloh, ktoré sú buď epické, lyrické, sú tam rôzne obrázky, grafy atď., začali učitelia vo väčšej miere samozrejme pripravovať svojich žiakov na testovanie deviatakov. Pokiaľ viem, tak pomerne veľa škôl sa zapojilo do projektov, ktoré môžu z európskych fondov, ktorými môžu podporovať čitateľskú gramotnosť, matematickú gramotnosť a rozvíjať, a hlavne u detí, ktoré povedzme zaostávajú, alebo majú problém s čítaním s porozumením textu. Takže tieto možnosti tu sú. Z výsledkov vyplynulo aj to, že sú stále veľké rozdiely medzi jednotlivými regiónmi. My to nevieme nejak dorovnať. Prečo? Nevieme to dorovnať, lebo už je neskoro, keď to my zmonitorujeme. Tam už sú tie rozdiely príliš veľké. Treba začať oveľa skôr, treba začať už v predškolskom vzdelávaní, aby deti najmä tie, ktoré nemajú doma rodinné podmienky podnetné, nemajú podnetné prostredie, či už je to spôsobené jazykovou bariérou, kultúrnou, ekonomickou atď., to vyrovnávanie sa má začať už v predškolskom vzdelávaní. To znamená, že nemala by byť diskusia o tom, či povinná predškolská výchova áno, alebo nie, jednoducho má to tak byť a štát má vytvoriť spolu so zriaďovateľmi podmienky na to, aby deti mali dostatok kapacít na to, aby mohli navštevovať predškolské vzdelávanie. A tie rozdiely sa následne, veríme, že začnú zmenšovať, lebo tak je tomu v každej krajine, kde je zavedená povinná predškolská výchova a vzdelávanie. Dá sa teda nejako aj zovšeobecniť, čo všetko ten deviatak musí ovládať, aby zvládol toto testovanie? Áno, školy a žiaci vedia presne, že to testovanie je viazané na štátny vzdelávací program, čiže všetko čo v matematike preberajú, či už sú to práca s číslami, geometria, pravdepodobnosť, štatistika, komplexné úlohy, všetky tieto veci si za tých deväť rokov, alebo na tom druhom stupni základnej školy preberajú s učiteľmi, ale čo je dôležité je to, že v našich testoch nenájdu nejaké typické učebnicové úlohy, ktoré sú zamerané len na memorovanie, alebo na nejakú jednoduchú pamäťovú záležitosť, nejakú definíciu, alebo typickú ukážku. Jednoducho musia sa zamyslieť a musia hlavne v prvom rade text dobre a dôkladne prečítať a nájsť tam správne informácie, alebo ich vytvoriť. Nie je práve toto pre tých žiakov náročné, že s takýmito typmi úloh sa bežne na hodinách nestretávajú? Určite je, niektorí to považujú, že v teste sú chytáky. Lenže to, čo je pre jedného žiaka chyták, je pre druhého, keď na to ide logicky, alebo povedzme použije nejaký náčrt, alebo nejakú jednoduchšiu stratégiu, je to jednoduchá úloha. O tomto to je. Jednoducho nie všetky deti majú rovnaké schopnosti, rovnaké danosti a tak sa to vlastne potom aj odráža na výsledkoch testoch. Nie všetci môžu mať 100 percent, ale v zásade tá priemerná úspešnosť na základných školách okolo 60 percent je optimálna, nemôžme hovoriť o nejakom vážnom zlyhávaní našich škôl. Skôr je ten problém potom v regiónoch tam, kde tie výsledky nie sú optimálne. Už len stručne vás teda poprosím, vy ste teda spokojná, alebo je ústav spokojný s tohtoročnými výsledkami? Dá sa povedať, že áno. Tie výsledky odrážajú skutočný stav, sledujeme trendy a po tom, čo vlastne máme prvé výsledky žiakov 8-ročných gymnázií budeme vedieť dávať ešte objektívnejšiu, ešte spoľahlivejšiu spätnú väzbu na všetky typy škôl, teda nielen na základné školy. Ďakujem za rozhovor, dovidenia. 3. Na chvoste skončili okresy Rožňava a Gelnica [ ; Korzár; REGIÓN; s. 4; tasr] Chlapci boli lepší v matematike, dievčatá v slovenčine. ROŽŇAVA, REVÚCA, GELNICA. Rozdiely vo výsledkoch Testovania 9 sa potvrdili na úrovni okresov. V teste z matematiky, ale aj zo slovenského jazyka a literatúry boli najúspešnejší žiaci z okresu Bratislava I. Potvrdila to ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová (nominantka SNS). Okresy z Gemera a Spiša na konci Žiaci z okresu Bratislava I dosiahli v teste z matematiky úspešnosť 78,8 percenta, ich výsledky boli silne vecne významne lepšie ako celoslovenský priemer. Výsledky silne vecne významne horšie ako celoslovenský priemer sú v okresoch Gelnica, Revúca a Rožňava," skonštatovala Lubyová. Výsledky žiakov základných škôl z matematiky vo všetkých krajoch sú na úrovni celoslovenského priemeru, medzi krajmi navzájom nie sú významné

10 rozdiely. Výsledky žiakov osemročných gymnázií sú však v každom kraji významne lepšie ako celoslovenský priemer z matematiky," vyplýva z hodnotenia Testovania 9 zo strany Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM). Chlapci boli v matematike lepší Test z matematiky riešilo žiakov. Testovaní žiaci dosiahli celkovú priemernú úspešnosť 63,1 percenta. Dievčatá riešili test s úspešnosťou 62,3 percenta a chlapci 63,8 percenta. Test z matematiky písalo v základných školách žiakov s priemernou úspešnosťou 61,7 percenta. Test na gymnáziách s osemročným vzdelávacím programom písalo žiakov s priemernou úspešnosťou 80,8 percenta," uviedla ministerka školstva. V stredných športových školách (študijný odbor gymnázium) s osemročným vzdelávacím programom písalo test 200 žiakov, v priemere dosiahli úspešnosť 60,1 percenta. Slovenčina je dievčatám bližšia Rozdiely medzi výsledkami žiakov na úrovni okresov sa preukázali aj pri výsledkoch testov zo slovenského jazyka a literatúry. Najúspešnejší boli žiaci z okresu Bratislava I, ktorí dosiahli priemernú úspešnosť 74,3 percenta, ich výsledky sú silne vecne významne lepšie ako celoslovenský priemer," priblížila Lubyová. Výsledky silne vecne významne horšie ako celoslovenský priemer dosiahli žiaci v okresoch Poltár a Revúca. V teste zo slovenského jazyka a literatúry sú, podobne ako v matematike, výsledky žiakov základných škôl vo všetkých krajoch na úrovni celoslovenského priemeru, medzi krajmi navzájom nie sú významné rozdiely. Výsledky žiakov gymnázií s osemročným vzdelávacím programom sú vo všetkých krajoch silne vecne významne lepšie ako celoslovenský priemer. Test zo slovenského jazyka a literatúry písalo žiakov. Testovaní žiaci dosiahli priemernú úspešnosť 62,3 percenta. Dievčatá dosiahli v teste úspešnosť 65,7 percenta a chlapci 59,1 percenta. V základných školách písalo test žiakov s priemernou úspešnosťou 61,1 percenta. Na gymnáziách s osemročným vzdelávacím programom dosiahlo žiakov priemernú úspešnosť 77,4 percenta. Test v stredných športových školách (študijný odbor gymnázium) s osemročným vzdelávacím programom písalo aj 201 žiakov s priemernou úspešnosťou 61,2 percenta," vyplýva z výsledkov NÚCEM. (tasr) Slovakia Online s.r.o., Riazanská 57, , Bratislava, Slovak Republic