FESTIVAL KOMORNEJ HUDBY CHAMBER MUSIC FESTIVAL september 2011 bratislava

Prepis

1 FESTIVAL KOMORNEJ HUDBY CHAMBER MUSIC FESTIVAL september 2011 bratislava

2 v spolupráci s in cooperation with hlavný partner partneri

3 hlavný usporiadateľ a producent main organizer and producer Konvergencie spoločnosť pre komorné umenie Convergence Society for Chamber Arts

4 convergence festival 12 th year This year we are starting off in Bratislava with a concert which will be a symbolic expression of Convergence. Eight cellists playing contemporary pieces and twelve singers singing an ancient plainchant. A combination of what usually stays separated old with new, dramatic with peaceful, religious and profane from both old and new music, voices with the sound of cellos in one sense it creates continuity with the last year s concert of Jan Garbarek & Hilliard Ensemble in St. Martin s Cathedral. The whole festival will be interconnected with a thread of encounters: encounters of historical and contemporary pieces, Slovak and foreign musicians with an actor and dancers, and charismatic Roma singers with an excellent pop singer. We thought of the kids again this year we will introduce an orchestra, in which they can play. The festival will lead to a party of Hungarian aristocracy and Stravinsky s The Soldier s Tale with a Faustian decision-making between good and evil. This piece hasn t been heard in Slovakia for twenty-nine years and I think that The Soldier s Tale was something we were missing here. Day after day we make decisions similar to his and even after many years the consequences of these decisions influence us. What we live today is a part of what we lived yesterday, a year or ten years ago. What we create today with our lives will be here tomorrow.

5 konvergencie rok dvanásty Tento rok začíname v Bratislave koncertom, ktorý je symbolickým vyjadrením Konvergencií. Osem violončelistov hrajúcich súčasné diela a dvanásť spevákov spievajúcich starobylý gregoriánsky chorál. Spojenie na prvý pohľad zdanlivo nespojiteľného starého s novým, dramatického s pokojným, religiózneho i profánneho zo starej i novej hudby, spevu so zvukom violončiel v istom zmysle nadväzuje na vlaňajší koncert Jana Garbareka & Hilliard Ensemble v Katedrále sv. Martina. Celý festival opäť spojí niť stretnutí: stretnutí historických i súčasných diel, slovenských a zahraničných hudobníkov s hercom a tanečníkmi, ale i charizmatických rómskych spevákov a vynikajúcej popovej speváčky. Opäť sme mysleli aj na deti. Tento rok predstavíme orchester, v ktorom si budú môcť zahrať. Súčasťou Konvergencií bude i výstava našej fotografky Jarmily Uhlíkovej. Festival vyústi do šľachtickej zábavy pánov z Uhrovca a Stravinského Príbehu vojaka s faustovským rozhodovaním medzi dobrom a zlom. Toto dielo nezaznelo na Slovensku dvadsaťdeväť rokov a mám pocit, že vojakov príbeh nám tu chýbal. Deň čo deň robíme totiž rozhodnutia podobné tým jeho. A ešte po rokoch nás ovplyvňujú ich dôsledky. Lebo to, čo žijeme dnes, je súčasťou toho, čo sme žili včera, pred rokom či desiatimi. A svojím životom dnes tvoríme to, čo bude zajtra. Konvergencie sa stali dôležitou súčasťou môjho života. Kvôli objavovaniu nových kontextov hudby, kvôli umelcom, na ktorých každý rok vidím, že Konvergencie sú pre nich rovnako ako pre mňa radosťou a inšpiráciou. V neposlednom rade kvôli vynikajúcemu tímu ľudí, bez ktorých si už festival neviem predstaviť. Teší ma, že naša námaha a hodnoty, ktoré do festivalu vkladáme, sa nám vracajú v podobe priazne publika. Publikum je pre mňa nesmierne dôležitým spolutvorcom festivalovej atmosféry. Bez neho by Konvergencie boli súkromným stretnutím hudobníkov. My sa však túžime prostredníctvom hudby dotknúť iných, pretože veríme, že má silu osloviť, zmeniť, naplniť, očistiť, dotknúť sa miest, kde slová nestačia a priniesť radosť, inšpiráciu i nádej. Verím, že aj tento rok zaznie hudba, ktorá osloví tých, čo jej budú načúvať rovnakou silou akou oslovuje nás. Teším sa na stretnutia počas dvanástych Konvergencií priatelia. jozef lupták Convergence festival has become an important part of my life. Because of the possibility to explore new contexts of music, because of the artists I see every year the festival brings happiness and inspiration to them as it does to me. Last but not least, it is also because of a great team of people, without whom I can t imagine the festival. I am happy to see, that our effort and values we put into the festival come back to us in the form of audience s favor. I perceive the audience as an important co-creator of festival s atmosphere. Without it the Convergence festival would just be a private meeting of musicians. We, however, desire to touch others through music, because we believe that it has got strength to speak to people, to change, to fulfill, to purify, to touch the places where words won t suffice, and to bring joy, inspiration and hope. I hope that this year we will hear music which will speak to those listening to it with the same strength as it speaks to us. I am looking forward to the encounters during the 12 th Convergence festival, my friends. jozef lupták

6 program festivalu program of the festival 1. koncert nedeľa :00 hod. dóm sv. martina CELLO COLOSSEUM GREGORIANA bach ščedrin iršai pärt Cello Colosseum j. Lupták umelecký vedúci b. Adorján (hu) t. Brcko a. Gál s. Longauerová (sk-ch) p. Mucha c. Rácz k. Hurayová gregoriana m. Klein umelecký vedúci 2. koncert štvrtok :00 hod. design factory ZABUDNUTÍ ROMANTICI korngold elgar Doric String Quartet (uk) m. Paľa viola j. Lupták violončelo d. Varínska klavír 3. koncert štvrtok :00 hod. design factory MORE INITIAL EPILOGUES m. Skuta klavír b. Mütter (at) trombón 4. koncert piatok :30 hod. design factory made in GREAT BRITAIN haydn britten Doric String Quartet (uk) a. Redington 1. husle j. Stone 2. husle s. Tandree viola j. Myerscough violončelo 5. koncert piatok :00 hod. design factory OD PIESNE K TANGU mendelssohn piazzolla i. Karško (sk-ch) husle m. Svetlík husle p. Zwiebel viola j. Lupták violončelo n. Skuta klavír b. Lenko bandoneón 1. concert sunday 18 th september :00 pm st. martin's cathedral CELLO COLOSSEUM GREGORIANA bach schedrin irshai pärt Cello Colosseum j. Lupták artistic leader b. Adorján (hu) t. Brcko a. Gál s. Longauerová (sk-ch) p. Mucha c. Rácz k. Hurayová gregoriana marek Klein artistic leader 2. concert thursday 22 nd september :00 pm design factory FORGOTTEN ROMANTICS korngold elgar Doric String Quartet (uk) m. Paľa viola j. Lupták cello d. Varínska piano 3. concert thursday 22 nd september :00 pm design factory MORE INITIAL EPILOGUES m. Skuta piano b. Mütter (at) trombone 4. concert friday 23 rd september :30 pm design factory made in GREAT BRITAIN haydn britten Doric String Quartet (uk) a. Redington 1. violin j. Stone 2. violin s. Tandree viola j. Myerscough cello 5. concert friday 23 rd september :00 pm design factory FROM A SONG TO TANGO mendelssohn piazzolla i. Karško (sk-ch) violin m. Svetlík violin p. Zwiebel viola j. Lupták cello n. Skuta piano b. Lenko bandoneon

7 6. koncert piatok :00 hod. design factory AsGUESTS jazz m. Herák (sk-nl) vibrafón m. Vaňouček (sk-nl) klavír c. KAARSGARD (dk) kontrabas j. Lobo (pt) bicie 7. koncert sobota :30 hod. design factory ORCHESTRIÓN koncert pre deti a rodičov 8. koncert sobota :00 hod. design factory open air jana KIRSCHNER KRAJINA ROVINA & AfterPhurikane 9. koncert nedeľa :00 hod. design factory UHROVEC 1730 keď sa páni zišli... solamente naturali m. VALENT umelecký vedúci, husle 10. koncert nedeľa :30 hod. design factory beethoven septeto op. 20 l. Rozmán (hu) klarinet e. Polyák (hu) lesný roh g. Lakatos (hu) fagot m. PAĽA husle p. Vrbinčík viola j. Lupták violončelo r. Gašpar kontrabas igor STRAVINSKIJ PRÍBEH VOJAKA r. ROTH rozprávač k. Gergye (hu) tanec i. Bučeková tanec s. lavrík réžia i. Karško (sk-ch) hudobné naštudovanie z. Zacharová scéna k. Gergye (hu) choreografia r. Šebesta klarinet d. Hrinda fagot z. Molnár (hu) kornet b. Belorid trombón i. Karško (sk-ch) husle j. Griglák kontrabas p. Kosorín perkusie 6. concert friday 23 rd september :00 pm design factory AsGUESTS jazz m. Herák (sk-nl) vibraphone m. Vaňouček (sk-nl) piano c. KAARSGARD (dk) double bass j. Lobo (pt) drums 7. concert saturday 24 th september :30 pm design factory ORCHESTRION concert for children and parents 8. concert saturday 24 th september :00 pm design factory open air jana KIRSCHNER KRAJINA ROVINA (flatland) & AfterPhurikane 9. concert sunday 25 th september :00 pm design factory UHROVEC 1730 when the landlords gathered around... solamente naturali m. VALENT artistic leader, violin 10. concert sunday 25 th september :30 pm design factory beethoven septet op. 20 l. Rozmán (hu) clarinet e. Polyák (hu) horn g. Lakatos (hu) bassoon m. PAĽA violin p. Vrbinčík viola j. Lupták cello r. Gašpar double bass igor STRAVINSKY the Soldier's Tale r. ROTH narrator k. Gergye (hu) dance i. Bučeková dance s. lavrík director i. Karško (sk-ch) music direction z. Zacharová scenography k. Gergye (hu) choreography, dance r. Šebesta clarinet d. Hrinda bassoon z. Molnár (hu) cornet b. Belorid trombone i. Karško (sk-ch) violin j. Griglák double bass p. Kosorín percussions

8 1. koncert nedeľa :00 hod. dóm sv. martina CELLO COLOSSEUM GREGORIANA 1 st concert sunday 18 th september :00 pm st. martin's cathedral

9 Cello Colosseum jozef Lupták umelecký vedúci artistic leader balázs Adorján (hu) teo Brcko andrej Gál silvia Longauerová (sk-ch) pavol Mucha csaba Rácz karolína Hurayová gregoriana marek Klein umelecký vedúci artistic leader program Psalmus alleluiaticus na sviatok Nanebovstúpenia Pána (Žalm 47) Johann Sebastian Bach ( ) Als vierzig Tag nach Ostern war BWV 266 Rodion Ščedrin (1932) Hamlet Ballad Orlando di Lasso (1532? 1594) Magnificat primi toni a antifóna Sede ad dextris meis na sviatok Nanebovstúpenia Pána Fabio Fresi (1979) Fortem virili pectore Lectio apokalipsis z rukopisu zo 14. storočia Francisco Guerrero ( ) In conspectu angelorum Optatus votis hymnus na sviatok Nanebovstúpenia Pána * Jevgenij Iršai (1951) 8, 10, 26 pre osem violončiel 8, 10, 26 for eight cellos Arvo Pärt (1935) Fratres J. S. Bach Ach Gott und Herr BWV 255 * violončelové improvizácie Jozef Lupták cello improvisation by Jozef Lupták Skladbu 8, 10, 26 pre osem violončiel som skomponoval na podnet môjho dobrého priateľa a vynikajúceho violončelistu Jozefa Luptáka. Idea skladby sa zrodila vo chvíli, keď som sa v knihe Michio Kaku a Jennifer Thompsonovej Dále než Einstein dočítal, že v teórii superstrún sa najčastejšie vyskytujú práve tieto čísla 8, 10 a 26. Zo zvedavosti som ich aplikoval na klaviatúru klavíra od c 1 a s nemalým prekvapením som zistil, že tieto čísla tvoria obyčajný kvintakord C-dur. Vychádza totiž c 2, e 2 a g 4. Tento fenomén ma tak fascinoval, že som sa okamžite rozhodol postaviť celú skladbu práve na týchto tónoch. jevgenij iršai My good friend and great cellist Jozef Lupták gave me the impulse for composing the piece 8, 10, 26 for eight cellos. The idea of the piece was born in the moment when I read a book Beyond Einstein written by Michio Kaka and Jennifer Thomson, where I learned that 8, 10 and 26 are the most common numbers in the superstring theory. Out of curiosity, I tried applying them on the piano keyboard starting from c 1 and was surprised to find out that these numbers come together as C major chord. It actually is c 2, e 2, and g 4. I was fascinated by this phenomenon therefore, I immediately decided to build the whole piece based specifically on these tones. jevgenij irshai

10 2. koncert štvrtok :00 hod. design factory ZABUDNUTÍ ROMANTICI korngold elgar FORGOTTEN ROMANTICS 2 nd concert thursday 22 nd september :00 pm design factory foto lenka rajčanová

11 Doric String Quartet (uk) alex Redington 1. husle 1 st violin jonathan Stone 2. husle 2 nd violin milan PAĽA viola viola jozef LUPTÁK violončelo cello daniela Varínska klavír piano simon Tandree viola viola john Myerscough violončelo cello program Erich Wolfgang Korngold ( ) Sláčikové sexteto D dur op. 10 String Sextet in D major, Op. 10 (1914/1915) I. Moderato Allegro II. Adagio (Langsam) III. Intermezzo (In gemässigten Zeitmass) IV. Finale (So rasch wie möglich) Edward Elgar ( ) Klavírne kvinteto a mol op. 84 Piano Quintet in A minor, Op. 84 (1918/1919) I. Moderato II. Adagio III. Andante: Allegro

12 Hudba je hudba, bez ohľadu či je pre koncertné pódium, kabaret alebo k filmu. e. w. korngold Ericha Wolfganga Korngolda ( ) oslavovali v prvých dekádach 20. storočia ako zázračné dieťa, no v zrelom veku tento skladateľ sám seba považoval takmer za zabudnutého. Korngold sa narodil v židovskej rodine v Brne ako druhý syn známeho hudobného kritika Júliusa Korngolda. Deväťročný dostal možnosť prehrať svoje dielo Mahlerovi, ktorý ho nazval géniom a len o dva roky neskôr balet 11-ročného skladateľa spôsobil vo Viedenskej dvorskej opere skutočnú senzáciu. Vo veku dvadsať rokov napísal Korngold operu Die tote Stadt, ktorá mu priniesla svetovú slávu. Je najväčšou nádejou nemeckej hudby, nechal sa počuť Puccini, uznaním nešetril ani Richard Strauss a kritici hovorili o prepisovaní učebníc harmónie. V dvadsiatych rokoch sa sľubný skladateľ stal menovaním rakúskeho prezidenta najmladším profesorom kompozície vo Viedni a jeho diela hrali po svete renomovaní interpreti. No podobne ako v prípade Schönberga, Křeneka či Bartóka, všetko zmenil hnedý tieň, ktorý sa čoskoro začal rozprestierať na Európou. V roku 1938 odchádza Korngold natrvalo do Ameriky, ktorá sa od roku 1943 stala jeho vlasťou. Tu sa presadil ako cenený autor hudby k viacerým hollywoodskym filmom, ktoré mu priniesli dvoch Oscarov. Nikdy však neprestal túžiť po komponovaní diel pre koncertné pódiá. V Amerike tak pre Jaschu Heifetza vznikol Husľový koncert, ktorý je jedným z najčastejšie hrávaných skladateľových diel. Situácia v hudbe sa však dramaticky zmenila a neskororomantický idióm nebol viac považovaný za aktuálny. Komorná hudba tvorí u Korngolda menšiu, no z umeleckého hľadiska nesmierne koncíznu súčasť jeho diela. Sláčikové sexteto op. 10, pokračovanie línie, ktorú vo svojich sextetách vytýčil Brahms, vzniklo v rokoch v tesnom susedstve Schönbergovej Zjasnenej noci, verzie pre sláčikový orchester. Skladateľovo neskororomantické harmonické myslenie i výraz však nesú pečať silnej individuality. Viedenský kritik, ktorý recenzoval prvé uvedenie diela Rosého kvartetom v máji 1917 napísal: Zo všetkých žijúcich skladateľov s výnimkou Straussa, neexistuje žiadny, ktorý by písal tak osobitne a originálne... andrej šuba Music is music whether is for stage, rostrum or cinema. e. w. korngold Erich Wolfgang Korngold ( ) was celebrated in the first decades of the 20 th century as a child prodigy. However, as an adult he thought of himself as almost forgotten. Korngold was born in a Jewish family in Brno as the second son of a well-known music critic Julius Korngold. At the age of 9 he got the opportunity to play his piece to Mahler who called him a genius. Two years later he caused a sensation with his ballet at the Vienna Court Opera in When he was 20 years old he composed an opera Die tote Stadt which became an international success. He is the biggest hope of German music, said Puccini. Richard Strauss also appreciated him very much and critics were talking about rewriting the handbook of harmony. In the 1920s the Austrian president appointed him the youngest professor of composition in Vienna and his pieces were being played around the world by many famous performers. However, similarly to the cases of Schoenberg, Křenek or Bartók everything changed with the brown shadow that began stretching over Europe. In 1938 Korngold immigrated to America, which became his homeland in There he gained accomplishment as a valued author of soundtracks for quite a few Hollywood movies that brought him two Oscars. He had never lost the desire to compose for big concert podiums he composed his Violin Concerto for Jascha Heifetz to play. This is one of Korngold s most frequently played pieces. However, the situation in music had changed dramatically and a late Romanticistic idiom was no longer considered up-to-date. Korngold s chamber music is a small but concise part of his work from the artistic point of view. String Sextet op. 10, a continuity of the line that Brahms had marked in his sextets, was composed in , in the close neighborhood of Schoenberg s Transfigured Night, chamber orchestra version.. Author s late Romanticistic harmonic thinking and expression still bear the imprint of his strong individuality. One Viennese critic who reviewed the first performance of this piece by Rosé Quartet in May 1917 wrote: Of the composers alive today apart from Strauss there can be no one who writes as distinctively and authentically as he did... andrej šuba

13 pred tichom Elgarovo Klavírne kvinteto op. 84 vzniklo krátko po Husľovej sonáte op. 82 a Sláčikovom kvartete op. 83 počas posledného leta 1. svetovej vojny. Intenzívna práca na týchto komorných skladbách bola prípravou na skladateľovo posledné veľké dielo, nádherný Koncert pre violončelo op. 85 z roku Hoci Elgar neskôr pracoval ešte na 3. symfónii, objednanej Rádiom BBC, do smrti v roku 1934 už nedokončil žiadnu významnú skladbu. Dôvodmi mlčania v posledných rokoch bola smrť manželky Alice a zhoršujúce sa zdravie. Bolo tiež výsledkom presvedčenia o konci jednej epochy. Extrovertné sebavedomie 1. symfónie, Variácií Enigma a ďalších populárnych diel nekorešpondovalo s úzkosťami povojnového obdobia. Tvorba z rokov 1918/1919 síce potvrdzuje Elgarove estetické hodnoty, no cítiť z nej najmä nostalgiu za strateným svetom. Skladateľov záujem o komornú hudbu vo veku šesťdesiatjeden rokov niektorých kritikov prekvapil. Zo skorších diel v tejto oblasti možno spomenúť drobné skladby pre husle a klavír ako napríklad v salónoch obľúbené a sentimentálne Salut d'amour. Neskoršie komorné kompozície boli vážne" najmä formou, no kvinteto išlo v tomto smere ešte ďalej než kvarteto alebo sonáta pre husle. Neobsahuje Scherzo, len tri závažné časti s podobnou náladou (zdôraznenou návratom skorších tém v poslednej časti), ktorých tempo len zriedka zrýchľuje. Anglický kritik H. C. Colles správne postrehol, že účinok kvinteta tkvie v jeho hudobných myšlienkach: Tieto samy osebe priťahujú pozornosť. Neobsahuje rytmické zložitosti, ktoré treba odhaliť, žiadne zvláštne harmónie, sláčiky nevyužívajú špeciálne efekty a klavírnu techniku dokáže každý slušný hráč zvládnuť za hodinu či dve. Je to práca vzťahov, nie epigramov. Teda kompozičná práca bez zbytočnej okázalosti odrážajúca skladateľovu vieru v to, čo musí vypovedať. Kvinteto vzniklo na chate uprostred prírody v Brinkwells v Sussexe. S touto časťou Anglicka sú spájané zvláštne príbehy. Denníky Alice Elgarovej dávajú kvinteto do súvisu s jedným z nich. Zrejme v súvislosti so spomienkami na Flexham Park neďaleko Brinkwells píše o neobvyklom začiatku kvinteta a zlovestných before the silence Edward Elgar s Piano Quintet op. 84 was written in 1918, in the last summer of the First World War, shortly after his Violin Sonata and his String Quartet. This intensive work on chamber music undoubtedly prepared him for the magnificent Cello Concerto (op. 85), his last completed major work, finished in Although he continued to struggle with a Third Symphony which had been commissioned by the BBC (and which was reconstructed in 1997 by the English composer Anthony Payne) he had completed no further substantial new music by his death in Amongst the reasons for the silence of his last years are undoubtedly the death of his wife Alice in 1920 and his own increasing illness; but surely it also reflects the composer s belief that an era had passed, and that the simple and extrovert confidence of the First Symphony, the Enigma Variations and others of his most popular works, was out of place in the anxiety of the post-war world. The works of , although strongly asserting Elgar s aesthetic values, seem already full of nostalgia for a vanished world. Elgar s interest in formal chamber music at this late stage in his career (he was 61 when writing the Quintet) was to some critics surprising. His only notable previous ventures in this field had been some little pieces for violin and piano, of which the sentimental Salut d amour had become a parlour-room favourite. The later chamber-works of were of a different nature, largescale and serious in their outlook; but the Quintet went further in this direction than the Quartet or the Violin Sonata. It has no scherzo; only three substantial movements the first movement being some fifteen minutes long where the tempo rarely advances to more than a quick walking-pace, and which share a similar mood, emphasised by the return of earlier themes in the last movement. Moreover, as an early critic (H. C. Colles) noted, its effect depends entirely on the musical ideas it contains: The features lie clear on the page. There are no rhythmic intricacies to unravel, no strange harmonies the strings are used for no curious effects; the pianoforte technique is such that any decent player will master it in an hour

14 stromoch a ich podivnom tanci. Jeden príbeh hovorí o týchto stromoch ako o premenených zlých mníchoch, do ktorých udrel blesk pri praktizovaní čiernej mágie. Váhavé a strohé Moderato na začiatku prvej časti s následným lamentom sláčikov určite atmosféru podobného príbehu asociuje. Spisovateľ Michael Allis dokonca zašiel tak ďaleko, že celé kvinteto považoval za ilustráciu okultistického románu Bulwera Lyttona A Strange Story, ktorý v tom čase Elgarovci čítali. Kvinteto pravdepodobne určitý príbeh ukrýva. Kritik Ernest Newman, ktorému bolo dielo venované, napísal v roku 1931 o istom príbehu, ležiacom v srdci diela naznačujúc, že vie niečo viac. Nebolo to prvýkrát, kedy Elgar svojich poslucháčov nechal v neistote. Spravil tak i v prípade Variácií Enigma, keď naznačil, že téma variácií nie je nikdy úplne odhalená a súvisí s inou známou melódiou. Na vysvetlenie nálady kvinteta nie je potrebné zvlášť pátrať v Elgarovom živote. Z nádherných kriedových útesov South Downs bolo (údajne) počas 1. svetovej vojny počuť streľbu zbraní zo západného frontu. Elgar si bol aj počas nádherného leta 1918 veľmi dobre vedomý vojnových hrôz. Silno veril v hodnoty svojej vlasti, no v žiadnom prípade nebol zatvrdilým nacionalistom, za ktorého ho niektorí považujú vďaka intenzívnej anglickosti či vlastenectvu Pochodu Pomp and Circumstance, ktorý sa stal súčasťou vlasteneckých koncertov. Vo vojnových časoch chcel Elgar slúžiť ako policajt, čo sa mu kvôli podlomenému zdraviu nepodarilo a spôsobilo i skladateľov odchod do Sussexu. Elgarova sebavedomá i hľadajúca osobnosť našla v Brinkwells priestor i čas na reflexiu svetových zmien i previerku vlastných hodnôt a kariéry. Svoje pocity nevyjadril monumentálnymi orchestrálnymi a zborovými dielami, ktoré ho preslávili, ale cez neskoré komorné skladby a delikátny Koncert pre violončelo, ktorého intímnosť pripomína komornú hudbu. Toto je kontext, umožňujúci pochopiť štruktúru Klavírneho kvinteta. Po neistote 1. časti a pokoji i kráse stredného Adagia začína posledná časť spomienkou na podivný nárek sláčikov z úvodu. Keď sa hudba dostane do tempa, zjaví sa téma označená con dignita, neskôr charakterizovaná typickým elgarovským označením nobilmente. Toto grandiózne víťazstvo je poznačené spomienkou na váhavosť predchádzajúcich častí a namiesto ráznosti a sily v ňom triumfujú lyrika, nádej a viera. david conway autor je umeleckým riaditeľom festivalu levočské babie leto or two... It is a work of relationships, not of epigrams. In other words, it is a work which, without being showy in any way, reflects a supreme confidence by the composer in what he had to communicate, and in his power to demonstrate his ideas without artifice. The Quintet was written whilst Elgar and his wife were staying at Brinkwells Cottage in Sussex, in the midst of a beautiful countryside. But that countryside also had strange tales attached to it. Alice Elgar s 1918 diaries connect the Quintet to one of these stories. She writes of the Quintet s wonderful weird beginning evidently [a] reminiscence of the sinister trees and impressions of Flexham Park, which was not far from Brinkwells; and later writes the sinister trees and their strange dance then a wail for their sin wonderful! One local story told of the trees being the transformation of wicked monks, who had been struck by lightning while practising a ritual of black magic. Certainly the hesitant Moderato beginning of the first movement, with its bare texture, and the subsequent plaintive melody of the strings, fits well with such a ghostly story at least, until the bold allegro section of the movement begins. One writer, (Michael Allis), has even gone so far as to suggest that the whole quintet is an illustration of Bulwer Lytton s novel of the occult, A Strange Story, which the Elgars were reading at this time. It is certainly possible that some kind of programme lies behind the Quintet. The critic Ernest Newman, to whom the work was dedicated, wrote in 1931 of the quasi-programme that lies at the heart of the work suggesting that he, at least, knew very well what this programme was. And Elgar had previously demonstrated his enjoyment at teasing his listeners in the Enigma Variations, in hinting that the underlying melody, which itself lies hidden under the variations and is never fully revealed, is related to another well-known tune a puzzle which has given rise to many possible solutions, (including Mozart s Jupiter Symphony and children s nursery rhymes), but which has never been resolved. But we have no need to look beyond the circumstances of Elgar s life at this period to explain the mood of the Quintet. The rich beauty of the South Downs, the chalk hills that roll down to the English Channel from below London,

15 echoed (it was claimed) during the First World War to the booming of the guns on the Western Front. Elgar was only too aware of the horrors and consequences of the war, even during the glorious summer weather of Whilst a strong believer in the values of his country, Elgar was by no means a relentless nationalist, as he has sometimes been carelessly depicted on the basis of the intense Englishness of his music. He certainly regretted the boisterously patriotic words of the Pomp and Circumstance March, Land of Hope and Glory, which was a regular feature in patriotic concerts. Initially he sought to make his own contribution to the war effort by signing up as a special constable in London, but his poor health meant that he was glad to accept Alice s proposal to move to Sussex. With a personality always finely-balanced between confidence and self-doubt, his time at Brinkwells must have been for him not only a period of evaluating the tremendous changes of the worlds without, but also of assessing his own values and career. And he chose to express these, not through the monumental orchestral and choral works on which his reputation rested, but through these late chamber-works, and the delicate Cello Concerto, whose sensitivity is almost that of chamber music. This is the context in which we must understand the overall structure of the Piano Quintet. After the uncertainties of the first movement, and the serenity and beauty of the central adagio, the final movement begins with a reminiscence of the strange lament of the strings from the start of the first movement. When it gets into its stride, it launches a theme marked con dignita, later marked with the typical Elgarian instruction nobilmente. But the final victory of this theme is not won without reminiscence of the hesitations of the previous movements; and it marks, not crude force and power, but a triumph of lyrical hope and belief. david conway author is the artistic director of the indian summer festival in levoča

16 3. koncert štvrtok :00 hod. design factory MORE INITIAL EPILOGUES 3 rd concert thursday 22 nd september :00 pm design factory photo by philippe brame

17 miki SKUTA klavír piano bertl Mütter (at) trombón trombone Keď som si z rôznych zdrojov vyhľadal definíciu pojmu improvizácia, zväčša som naďabil na už temer ošúchanú myšlienku: súčasné vytváranie a prednes hudobnej skladby. Zaiste, je to pravdivé aj zrozumiteľné, ja som však hľadal definíciu presnejšiu, väčšmi objasňujúcu podstatu tohto javu. Myslím, že popri hraní vážnej hudby sa mi na koncertoch a v štúdiách ponúkajú nespočetné príležitosti na improvizáciu. Najviac takýchto príležitostí sa v súčasnosti naskytne v jazzovej hudbe, no často dochádza k celkom neviazanej, voľnej improvizácii. Môže to byť napríklad paródia Beethovenovej sonáty, prípadne použitie výsostne špeciálnej klavírnej techniky Györgya Ligetiho alebo a to je v poslednom čase môjmu srdcu najbližšie improvizácia takpovediac v štýle súčasnej hudby, ktorá sa tak harmonicky, ako aj rytmicky vymyká z rámca improvizácie postavenej na základoch tonálnej hudby. Existuje však čosi spoločné, čo v určitom bode spája všetky spontánne hudobné prejavy, a ak áno, čo to je? Prirodzeným styčným bodom sú zákonitosti hudby či je to práca s motívmi, formovanie rytmických modelov a či kontrapunkt jednotlivých hlasov. A na tomto mieste by som sformuloval svoju vlastnú definíciu: improvizácia je bleskurýchlo sa meniaca interaktívna hra, v ktorej pozadí stoja už spomínané zákonitosti hudby a niekedy ešte oveľa viac. Je to hra o tom, ako dokážeme využiť, obísť, vzájomne si ukázať, či druhému vziať, alebo hoci aj zosmiešniť tieto zákonitosti. Možnosti sú nekonečné... A keďže to celé je o hre, najradšej hrám túto hru spoločne s niekým. Keď som prvýkrát počul hrať Bertla bolo to možno v roku 1997 uchvátil ma ten priam hmatateľný svet, ktorý prostredníctvom svojej hudby dokázal vytvoriť na pódiu. Vtedy som ešte netušil, že po vyše desaťročí budeme spoločne vytvárať podobný svet. miki skuta ( When I was looking up the definition of improvisation, I could find an overused thought: creating and performing music at the same time. It is true for sure, but I was looking for a definition more precise, one that describes the essence of this phenomenon more. I think, that when I play classical music at concerts and in studios, I always get plenty of opportunities to improvise. These can mostly be found in jazz but a so-called free or unbound improvisation happens in other genres, for example a parody of Beethoven s sonata, Ligeti s special piano technique, or in a contemporary music improvisation that I like the most. It is moving beyond the boundaries of improvisation, which is based on tonal music in its rhythm and harmony. Is there something similar, that unites all the spontaneous musical manifestations at a specific point, and if, what is it? The musical patterns are a natural junction be it the work with motives, formation of rhythmical models or counterpoint of individual voices. At this point I would like to form my own definition: improvisation is a swiftly changing interactive game, and the previously mentioned musical patterns lie in its background (and sometimes even more than that). It is a game about how we are able to use, get around, show each other, take away from someone, and even make fun of these patterns. Possibilities are infinite And since it's all about the game, I enjoy playing it with someone. When I heard Bertl play for the first time it was probably in 1997 I was fascinated by the almost material world he was able to create at the podium with his music. At that time I didn t know, that after more than 10 years we would be creating a similar world together. miki skuta (

18 4. koncert piatok :30 hod. design factory made in GREAT BRITAIN haydn britten 4 th concert friday 23 rd september :30 pm design factory

19 Doric String Quartet (uk) alex Redington 1. husle 1 st violin jonathan Stone 2. husle 2 nd violin simon Tandree viola viola john Myerscough violončelo cello program Joseph Haydn ( ) Sláčikové kvarteto č. 48 C dur op. 64 č. 1 Hob. III:65 String Quartet in C Major, Op. 64/1, Hob. III:65 I. Allegro moderato II. Menuetto: Allegretto ma non troppo III. Allegretto scherzando IV. Finale: Presto Benjamin Britten ( ) Sláčikové kvarteto č. 2 C dur op. 36 String Quartet No. 2 in C Major, Op. 36 (1945) I. Allegro calmo senza rigore II. Vivace III. Chacony

20 Najdokonalejším vyjadrením ľudského správania je sláčikové kvarteto. jeffrey tate Keď Goethe prirovnal sláčikové kvarteto ku konverzácii štyroch rozumných ľudí, vedel presne, o čom hovorí. Sláčikové kvarteto vzniklo v 2. polovici 18. storočia ako hudba priateľov. V súkromí salónov sa stretávali šľachtici, mešťania i hudobníci, aby viedli privátne dialógy v tónoch, kde mal každý hlas svoje miesto a váhu. Hrali výlučne páni, dámy nanajvýš počúvali. Akokoľvek demokraticky sláčikové kvarteto pôsobilo, vyžadovalo isté investície v podobe nástrojov a notového materiálu, preto sa s rastúcou popularitou stalo výnosným predmetom obchodu. Jeden usilovný muzikológ spočítal, že len v Paríži bolo medzi rokmi vydaných niekoľko tisíc kvartet od dvesto skladateľov. K ďalším významným centrám patrili Londýn a Viedeň. Na notové pulty sa nekládli len pôvodné kompozície, ale aj transkripcie najnovších symfónií, výbery z opier alebo oratórií, kvarteto teda v istom zmysle suplovalo dnešný mp3 prehrávač. Na zvládnutie funkcie play však bolo potrebného oveľa viac úsilia. Každý, kto niekedy hral komornú hudbu však iste rád potvrdí, že bezprostredný kontakt s dielom nenahradí ani počúvanie tej najdokonalejšej interpretácie. Určite ju však umožní lepšie oceniť. Hoci kvartetovej hre holdovali aj pruský či anglický kráľ, skutočné superkvarteto opísal spevák Michael Kelly: spolu s najznámejšími viedenskými hudobníkmi v ňom na husliach hral Haydn a na viole Mozart. Práve Haydn býva často označovaný za otca sláčikového kvarteta. V pätnástich opusoch a šesťdesiatichôsmich dielach postupne spojil technickú dokonalosť, logiku, vážnosť, pôvab a vtip spôsobom, ktorému sa s námahou približovali i tí najväčší. Keď v roku 1785 po troch rokoch práce Mozart dokončil šesticu sláčikových kvartet, ktoré neskôr dostali pomenovanie haydnovské, v dedikácii staršiemu skladateľovi píše, že sú výsledkom dlhého a namáhavého úsilia. Haydnove kvartetá op. 64, známe aj ako tostovské, pochádzajú z roku 1790, teda z obdobia skladateľovej prvej cesty do Londýna. Je veľmi pravdepodobné, že v britskej hudobnej metropole mali niektoré spolu s Londýnskymi "The most perfect expression of human behavior is a string quartet." jeffrey tate When Goethe compared string quartet to a conversation of four intelligent people, he knew exactly what he was talking about. String quartet was created in the second half of 18th century as music of friends. Aristocrats, bourgeois and musicians met in the privacy of saloons and led private dialogues in tones, where each voice had its own place and importance. It was, however, men s business women could only listen. Despite the democratic manner of string quartet, it required investments in the form of instruments and scores. That is why the rising popularity made a lucrative business out of it. According to one hardworking musicologist s calculation, several thousand quartets by about 200 composers were published in Paris between 1770 and Other important centers were in London and in Vienna. Quartets did not play only the original pieces they also played transcriptions of the newest symphonies and extracts from operas and oratories. In a way, a quartet was an mp3 player. However, there had to be more effort put in order to handle the play function. Everyone who has ever played chamber music would surely agree that the first-hand contact with the piece will never be surpassed by listening to even the best of interpretations. The one who plays is then surely able to value the play of others more. Although quartet was a favourite kind of music of the English or Prussian king, the singer Michael Kelly described the real superquartet : together with the best Viennese musicians, Haydn played the violin and Mozart the viola. Haydn has often been identified as a father of the string quartet. In 15 opuses and 68 pieces he gradually put technical perfection, logic, seriousness, charm and wit together in such manner that even the best had to use a lot of effort in order to get closer to Haydn s level. When Mozart after three years work finished his six string quartets (later named Haydn Quartets)

21 symfóniami svoju premiéru na verejných koncertoch, zorganizovaných impresáriom a huslistom Johannom Peterom Salomonom. Sláčikové kvarteto tak aj týmito dielami prekročilo prah súkromných rezidencií a vydalo sa do veľkých sál. Zmenilo to jeho tvár, no atmosféru intimity a dôverného porozumenia si od Haydnových čias už navždy nieslo so sebou. andrej šuba komorné štúdie k operám Brittena vždy zaujímal zvuk sláčikových nástrojov mnohé z jeho skorších diel boli pre sláčikové kombinácie, vrátane najmenej piatich kvartetových skladieb a kvarteta bez opusového čísla, ktoré napísal ako tínedžer. Skladateľova predčasná zrelosť (op. 100 dosiahol ako 14-ročný) sa u skorších pedagógov nestretla s pochopením. Vlastný štýl objavil u Franka Bridgea ( ), ktorý mu povedal, aby našiel samého seba a bol pravdivý k tomu, čo nájde. Dobrá rada pre umelca, ktorú v jeho prípade nebolo ľahké uskutočniť. Britten sa búril proti buržoáznej výchove, anglickej hudobnej tradícii i obvyklému vnímaniu sexuality. Tieto konflikty ho priviedli k podpore komunizmu a pacifizmu, k odmietnutiu Elgarovho dedičstva v prospech Mahlera a Stravinského i k celoživotnému partnerstvu s tenoristom Petrom Pearsom. Britten však nikdy nebol outsiderom kvôli senzáciam. V tvorbe ostal neskorým (alebo post-) romantikom, svoju hudbu orientoval viac na klasické formy a tonalitu ako na európsku modernu. Skladateľ dúfal, že po londýnskej Royal College of Music bude študovať u Albana Berga, ktorý našiel spôsob ako integrovať modernizmus a romantickú tradíciu. Podľa názoru školy bol však Berg nemorálnym a tak sa toto zaujímavé stretnutie hudobných myslí nikdy neuskutočnilo. Kvôli politickému presvedčeniu a obavám zo vzostupu fašizmu v Európe opustili Britten a Pears začiatkom roku 1939 Anglicko a odišli do USA. Výsledkom troch rokov, kedy sa skladateľ stretával so zmiešanými reakciami amerického hudobného establishmentu, bolo jeho prvé kvarteto s opusovým číslom napísané v roku 1941 na objednávku Elizabeth Sprague Coolidge. V čase komponovania Britten čítal Crabbovu veršovanú poviedku The Borough, na motívy ktorej v roku 1945 in 1785, he wrote in the dedication to the older composer that these pieces are the fruit of a long and laborious endeavor. Haydn s Quartets op. 64, known as Tost quartets, were made in 1790 that means Haydn composed them in the period during which he travelled to London for the first time. It is very probable that these quartets were premiered in London together with the London Symphonies at public concerts organized by the manager and a violinist Johann Peter Salomon. This is how the string quartet crossed the borders of private residences and was presented in the great halls. It changed its face. However, it has carried the atmosphere of intimacy and private understanding with it since Haydn s times forever. andrej šuba chamber studies for the operas Britten had a long-standing interest in string ensembles many of his very early works were for string combinations, including at least five pieces for quartet, including a formal (unnumbered) quartet written while he as still a teenager. In fact Britten s precocity he had reached opus 100 by the age of fourteen was not looked on kindly by some of his early music teachers, and it was not until he was taught by the composer Frank Bridge ( ) that he began to find his true style; he commented that Bridge had told him to find yourself, and be true to what you find. This was undoubtedly good advice for an artist, but in Britten s case not easy to carry out. Britten found himself in revolt against his bourgeois upbringing, against English musical traditions, and against conventional sexuality. These were to lead him to support causes such as communism and pacifism; to rejection of the legacy of Elgar, in favour of Mahler and Stravinsky; and to his life-long companionship with the tenor Peter Pears. Britten was never an outsider for the sake of sensationalism; in his

22 works, for example, he remained a late (or post-) Romantic, orienting his music around tonality and classical forms rather than heading for the obscurer forms of European modernism. It is significant that Britten hoped after leaving the London Royal College of Music to study with Alban Berg, who had found one route to integration of modernism with the romantic tradition. However, in the opinion of the College, Berg was immoral, and what might have been a highly intriguing meeting of musical minds never came about. As a consequence of his political beliefs, and fearing that Europe was destined for calamity with the rise of Fascism, Britten and Pears left England for America in early Over the next three years he found a mixed reaction in the American musical establishment, but amongst the resulting works was his first numbered quartet, written in 1941 in response to a commission by Elizabeth Sprague Coolidge. At the time of writing the quartet, Britten was reading Crabbe s narrative poem The Borough, on which he was to base his 1945 opera, Peter Grimes. And, indeed, the slow sections of the quartet s first movement (Andante sostenuto), and of its third movement, (Andante calmo), with their open textures and rhapsodic atmosphere, look forward to the Sea Interludes which are a feature of the opera. The death of Frank Bridge in January of 1941 had also deeply affected Britten; although the quartet was premiered in Los Angeles, it is unmistakeably in the British lyrical tradition. The first movement alternates between the remote, otherwordly, nature of its opening passage and a more aggressive allegro vivo the listener is kept guessing until the end as to who will have the last word. Throughout the quartet the composer s technical abilities are brilliantly displayed, with an aggressive second movement scherzo, and an ebullient finale to follow the eloquent third movement.

23 vznikla i opera Peter Grimes. Pomalé pasáže 1. časti kvarteta (Andante sostenuto) a 3. časť (Andante calmo) s voľnou sadzbou a rapsodickou atmosférou predznamenávajú Sea interludes z Grimesa. Bridgeova smrť v januári 1941 Brittena hlboko zasiahla. Hoci malo kvarteto premiéru v Los Angeles, je skomponované v britskej lyrickej tradícii. Prvá časť osciluje medzi vzdialeným, nadpozemským charakterom úvodnej pasáže a agresívnejším Allegro vivo poslucháča drží až do konca v napätí, kto bude mať posledné slovo. Agresívna 2. časť (Scherzo) a temperamentné finále, nasledujúce za obsažnou 3. časťou demonštrujú skladateľovu brilantnú techniku. V roku 1942 sa Britten rozhodol vrátiť do Anglicka, kde sa po určitých problémoch zaregistroval ako odporca z dôvodov svedomia, čo znamenalo, že ho kvôli pacifistickému presvedčeniu oslobodili od vojenských povinností. V júli 1945 Britten sprevádzal huslistu Yehuda Menuhina na turné v Nemecku, kde hrali pre publikum, v ktorom boli aj bývalí väzni koncentračných táborov. Po návrate napísal svoje 2. sláčikové kvarteto, čiastočne k oslavám 250. výročia narodenia Henryho Purcella, no i pod vplyvom nedávnych skúseností z Nemecka. Britten bol presvedčený, že toto neobyčajné dielo bolo najväčším pokrokom, ktorý som zatiaľ spravil. Štruktúra 2. sláčikového kvarteta je zrejme najoriginálnejšia. Má tri časti, pričom tretia 17 minútová je o polovicu dlhšia ako zvyšné dve. Prvá časť je verziou tradičnej sonátovej formy (s výrazne skráteným rozvedením a reprízou), druhá neurotickým scherzom, tretiu Britten nazval Chacony (Purcellova verzia slova chaconne). Dvadsaťjeden obmien základnej témy prináša harmonické, rytmické a kontrapunktické variácie, ktoré vrcholia v rozhodujúcom finále. Toto kvarteto nepredstavuje významný krok vpred iba svojou štruktúrou. Nie je to len zvládnutie techniky, ale aj hlboký dôkaz o cite a vášni, silné spojenie medzi hudbou minulosti a Brittenovým vlastným svetom schopnosť spojiť hlavu a srdce. V tomto zmysle je kvarteto predzvesťou veľkých opier od Petra Grimesa cez Alberta Herringa po Sen noci svätojánskej, patriacich k najtrvácnejšiemu Brittenovmu dedičstvu. david conway autor je umeleckým riaditeľom festivalu levočské babie leto In 1942 Britten determined to return to England, where after some difficulties he was able to register himself as a conscientious objector that is, he was freed from military duties because of his commitment to pacifism. In July of 1945 however, he undertook to accompany the violinist Yehudi Menuhin on a recital tour in Germany, where audiences included survivors from some of the concentration camps. On his return he wrote his Second String Quartet; partly in honour of the 250 th anniversary celebrations of the English composer Henry Purcell (1659? 1695), but undoubtedly also influenced by his recent experiences. Britten believed this unusual work to be the greatest advance I have yet made. The structure of the quartet is its most obviously original feature. There are only three movements; and the third, at about 17 minutes, is 50% longer than the other two movements put together. Moreover, while the first movement is clearly a version of traditional sonata form (although with drastically abbreviated development and recapitulation sections), and the second movement is an aggressive and neurotic and aggressive scherzo, the third is entitled by Britten Chacony (Purcell s own version of the word chaconne). In this movement there are twenty-one variations of the basic theme. They are grouped according to treatment, (harmonic, rhythmic and contrapuntal) and punctuated by cadenzas for each of the instruments, eventually culminating in a decisive final statement. But it is not for its structure alone that the Quartet marks a significant stride forward for the composer. Here there is more than technical command, but also deeper evidence of emotion and passion, a powerful link between the music of the past and Britten s own world, an ability to bring together head and heart. In this sense, the Qaurtet is a precursor of the great operas, from Peter Grimes through Albert Herring to A Midsummer Night s Dream, which are amongst Britten s most lasting testaments. david conway author is the artistic director of the indian summer festival in levoča

24 5. koncert piatok :00 hod. design factory OD PIESNE K TANGU FROM A SONG TO TANGO 5 th concert friday 23 rd september :00 pm design factory

25 igor KARŠKO (sk-ch) husle violin milan PAĽA husle violin peter Zwiebel viola viola jozef LUPTÁK violončelo cello nora SKUTA klavír piano boris Lenko bandoneón bandoneon program Felix Mendelssohn Bartholdy ( ) Lieder ohne Worte, op. 19 č. 1 E dur (arr. J. Heifetz) Lied ohne Worte D dur op. 109 pre violončelo a klavír Klavírne trio č. 1 d mol op. 49 Piano trio No. 1 in D Minor, Op. 49 (1839) I. Molto allegro agitato II. Andante con moto tranquillo III. Scherzo: Leggiero e vivace IV. Finale: Allegro assai appassionato Astor Piazzolla ( ) Five Tango Sensations (1989) I. Asleep II. Loving III. Anxiety IV. Despertar V. Fear

26 Friends do not live in harmony merely, as some say, but in melody. piesne bez slov henry david thoreau ( ) Na počiatku bol síce rytmus, dušu hudbe však vdýchla melódia, ktorá v tomto umení reprezentuje moment kontinuity. Melódia je odpradávna spojená s ľudským hlasom. A ľudský hlas neodmysliteľne s piesňou. Pieseň vytvára súznenie emócií hudby s významom kódovaným prostredníctvom slov. Piesne bez slov umožňujú pri počúvaní vložiť každému z nás do hudby tisíce vlastných významov, nechať sa bezozvyšku pohltiť tónmi, prežívať zvláštnu intimitu, no zároveň nebyť sám. Tento konvergenčný efekt medzi tvorcami, interpretmi a poslucháčmi je určite jedným zo zázrakov hudby... Ľahkosť, s akou Felix Mendelssohn Bartholdy ( ) vstúpil do hudby, má v dejinách len málo paralel. Mendelssohn 12 rokov veľmi sľubný, zapísal si Beethoven do jedného z konverzačných zošitov. Výnimočný talent, neobmedzujúci sa len na hudbu, udivoval už súčasníkov natoľko, že Robert Schumann neváhal Mendelssohna nazvať Mozartom 19. storočia. Mendelssohn mal ako jeden z mála veľkých skladateľov vytvorené v bohatej židovskej rodine dokonalé podmienky pre rozvoj svojho talentu, ktorý s maximálnou energiou napĺňal do posledného okamihu. V kompozícii dokázal postihnúť celé dobové univerzum hudobných žánrov, dirigoval, koncertoval a organizoval hudobný život v Nemecku (v roku 1829 sa stal inciátorom uvedenia Bachových Matúšových pašií, ktoré znamenalo opätovné oživenie záujmu o dielo veľkého songs without words In the beginning there was rhythm, but it was melody which gave music a soul. Melody has always been associated with the human voice, and human voice is undoubtedly connected to the song. Songs without lyrics, a metaphor of desire towards melody in instrumental music, enable every listener to assign thousands of meanings to the tones, let them be immersed in them, experience a strange intimacy where, at the same time, they are not alone. This convergence effect between the composers, interprets, and listeners, surely is one of the miracles of music. There are almost no parallels in the history to the easiness with which Felix Mendelssohn Bartholdy ( ) entered the world of music. Mendelssohn 12 years very promising, Beethoven wrote into one of his notebooks. An exceptional talent that wasn t limited only to music astonished the contemporary listeners so much, that Robert Schumann didn t hesitate to name Mendelssohn the Mozart of the 19 th century. Mendelssohn had had the best conditions for improving his talent at home, in a rich Jewish family, which he was using with maximum of energy until the very end. In composition he was able to catch up with the whole period universe of musical genres, he conducted, performed at concerts and organized the musical life in Germany (in 1829 he was the initiator of introduction of Bach s St. Matthews Passion which meant a new resurrection of interest towards the works of the great master from Leipzig), and was almost constantly travelling around Europe.

27 In 1832 he published Original Melodies for the Pianoforte in London, which has later become one of many piano collections of so-called songs without the words new and favorite poetic musical genre. Mendelssohn completed his Piano Trio d Minor op. 49 in It begins with a grave melody of a cello in the background of piano s virtuoso figurations, which the composer reedited following the advice of his friend Ferdinand Hiller. The second movement brings a charming Mendelssohnian song without words. The playfulness of the following scherzo reminds of composer s music to A Midsummer s Night Dream, the finale partially moves back to the mood of the first movement. Trio has become an immediate success right after it was introduced. Schuman called it a masterpiece of his era and compared it to classical pieces of Beethoven and Schubert.

28 lipského majstra), no takmer nepretržite cestoval aj po celej Európe. V roku 1832 publikoval v Londýne Original Melodies for the Pianoforte, ktoré sa neskôr stali prvou z početných klavírnych zbierok tzv. piesní bez slov nového a obľúbeného poetického hudobného druhu. Mendelssohnovo Klavírne trio d mol op. 49 pochádza z roku Skladba začína vážnou melódiou violončela na pozadí virtuóznych figurácií klavíra, ktoré skladateľ prepracoval na odporúčanie priateľa Ferdinanda Hillera. Druhá časť prináša pôvabnú mendelssohnovskú pieseň bez slov. Hravosť nasledujúceho scherza pripomenie skladateľovu hudbu k Snu noci svätojánskej a finále sa čiastočne vracia k nálade prvej časti. Trio sa pri uvedení stretlo s okamžitým úspechom, Schumann ho nazval majstrovským opusom svojej doby a prirovnal ku klasickým dielam Beethovena a Schuberta.

29 Len výnimočná hudobná myseľ dokáže pozdvihnúť jedinú malú formu ako tango na expresívny výrazový prostriedok nesmierneho rozsahu a hĺbok, napísal John Adams o argentínskom skladateľovi Astorovi Piazzollovi ( ). Syn talianskych emigrantov strávil detstvo v New Yorku, do skutočného sveta hudby sa však dostal až v Buenos Aires. Tu sa ako sedemnásťročný stal členom známeho tango orchestra. Zaujímal sa tiež o klasickú hudbu, najmä o diela Bacha, Rachmaninova, Bartóka a Stravinského, čo ho priviedlo k štúdiu kompozície u Alberta Ginasteru a v Európe u Nadii Boulangerovej. Syntézou tradičného argentínskeho tanga a kompozičnej sofistikovanosti európskej hudby tak v multikultúrnej atmosfére argentínskej metropoly vzniklo tzv. nové tango tango nuevo. Astor Piazzolla v dvojúlohe skladateľa interpreta sa stal jeho objaviteľom i prorokom. V roku 1960 v Argentíne nikto nerozumel hudbe, ktorú som písal. Nebolo to tradičné tango, snažili sme sa len robiť dobrú hudbu, ktorá by bola esenciou mojej vlasti, povedal na jednom z európskych koncertov so súborom Quinteto Tango Nuevo. Improvizačná voľnosť, elegancia kompozičných riešení i bezprostrednosť emócií v jeho dielach dnes rovnako priťahujú jazzmanov, akým je napríklad akordeónový virtuóz Richard Galliano, klasických hudobníkov, z ktorých treba určite spomenúť fenomenálneho huslistu Gidona Kremera i čarodejníkov zo sveta elektroniky Gotan Project. Nádherná skladba Five Tango Sensations z roku 1989 vznikla pod vplyvom niekoľkoročnej spolupráce s kultovým americkým sláčikovým kvartetom Kronos Quartet. Päť častí, v ktorých sa zrkadlí skladateľova skúsenosť s ťažkou chorobou z posledných rokov života, nesie názvy Spiaci Milujúci Úzkosť Prebudenie Strach. Kritika nazvala skladbu po newyorskej premiére dielom tragickej krásy. andrej šuba Only an exceptional musical mind can lift up the small genre such as tango onto an expressive tool of immense scope and deepness, John Adams wrote about the Argentinean composer Astor Piazzolla ( ). A son of Italian emigrants spent his childhood in New York. He entered the world of music in Buenos Aires. There, at the age of seventeen, he became a member of a well-known tango orchestra. He was interested in classical music, mostly in pieces by Bach, Rachmaninov, Bartók and Stravinsky. That had been what brought him to the composition studies at Alberto Ginastera and then Nadia Boulanger in Europe. Piazzolla created a so-called new tango tango nuevo an outcome of the synthesis of traditional Argentinean tango and composing sophistication of European music in multicultural atmosphere of Argentinean metropolis. Astor Piazzolla in the double-role of a composer and interpret was its founder and prophet. Back in 1960 no one in Argentina understood music that I was writing. It wasn t a traditional tango we were only trying to make good music that would be the essence of my motherland, Piazzolla said at one of his European concerts with the Quinteto Tango Nuevo. Improvisational freedom, elegance of composition solutions and naturalness of emotions in his works today attract jazzmen, for instance a virtuoso Richard Galliano, classical musicians such as a phenomenal violinist Gidon Kremer and wizards from the world of electronics, Gotan Project. A beautiful song Five Tango Sensations from 1989 was made under the influence of several years of cooperation with an iconic American string Kronos Quartet. Five parts, Sleeping Loving Anxiety Awakening Fear bear marks of composer s experience with a severe illness in the last years of his life. After the premiere in New York critics called it a piece of tragic beauty. andrej šuba

30 6. koncert piatok :00 hod. design factory AsGUESTS jazz 6 th concert friday 23 rd september :00 pm design factory cees van de ven

31 miro Herák (sk-nl) vibrafón vibraphone michal Vaňouček (sk-nl) klavír piano claus KAARSGARD (dk) kontrabas double bass joão Lobo (pt) bicie drums Vibrafonista Miro Herák (1974) a klavirista Michal Vaňouček (1977) odišli pred dvanástimi rokmi do Holandska, aby zdokonalili svoju hru na nástrojoch, improvizačné schopnosti a sformovali kapelu s netradičným zvukom vibrafónu a klavíra. Úspechy slovenských jazzmanov v Holandsku nenechali na seba dlho čakať: v roku 2004 získali cenu Pima Jacobsa a zvíťazili na The Dutch Jazz Competition v rámci North Sea Jazz Festival. Spomínané ocenenia označuje dvojica za bod zlomu, po ktorom nasledovali dôležité koncerty a nahrávanie albumu. Kapela sa dostala do povedomia a získala kontakty s hudobníkmi, vďaka ktorým mohla realizovať autorské zámery. Poznávacím znamením ich hudby je dôraz na metrorytmickú zložku a zvukové experimentátorstvo. Klasickí, ale často i jazzoví hudobníci podceňujú rytmus. Tí, čo hudbe naozaj rozumejú vedia, že rytmus je kľúčom, povedal Miro Herák v rozhovore pre časopis Hudobný život. Filozofiu spolupráce s rôznymi ľuďmi pri rozmanitých projektoch majú AsGuests zakódovanú už vo svojom názve. Dôkazom je aktuálne septeto, ktoré okrem kvarteta pozostáva aj z troch hráčov na sláčikových nástrojoch huslistu, violistu a violončelistu. Projekt Universal Mind predstavujú AsGuests na aktuálnom albume pod krídlami renomovaného amerického vydavateľstva Origin Records, pre ktoré nahrávajú umelci ako Sam Yahel, Cuong Vu, Joe Locke alebo Hal Galper. ( Vibraphonist Miro Herák (1974) and pianist Michal Vaňouček (1977) left for Netherlands 12 years ago to improve their instrumental and improvisational skills and to form a band with an unusual sound of vibraphone and piano. Their success in Netherlands was almost immediate: in 2004 they won the Pim Jacobs award and the Dutch Jazz Competition at the North Sea Jazz Festival. The duo identifies these two accomplishments as a turning point which was followed by important concerts and recording of an album. The band became well-known and obtained contacts with musicians, thanks to whom they could carry out their plans as authors. One of the identification signs of their music is the emphasis on the metrorhythmic part and sound experimentation. Classical musicians (but also jazzmen) underestimate rhythm. Those who really understand music know that rhythm is the key, said Miro Herák in an interview for the magazine Hudobný život (Musical Life). AsGuests philosophy of cooperation with people in a variety of projects is encoded in their name. The proof is the current septet consisting of a quartet and three players on string instruments a violinist, a viola player and a cellist. AsGuests present their project called Universal Mind released by an accomplished American record label Origin Records that has published albums by artists such as Sam Yahel, Cuong Vu, Joe Locke or Hal Galper. (

32 7. koncert sobota :30 hod. design factory ORCHESTRIÓN koncert pre deti a rodičov ORCHESTRION concert for children and parents 7 th concert saturday 24 th september :30 pm design factory

33 ivan ŠILLER hostia guests Hrali ste už niekedy so svojimi kamarátmi v jednej kapele alebo orchestri? Hrali ste so svojimi rodičmi na jednom koncerte? Ak áno, určite príďte. Ak nie, máte jedinečnú príležitosť. Pozor! Nezabudnite si priniesť hudobný nástroj. Budete ho potrebovať. Have you ever played with your friends in a band or an orchestra? Have you played at a concert with your parents? If yes, you should definitely come. If not yet, you have just the unique opportunity. Don t forget to bring your musical instrument! You will need it.

34 8. koncert sobota :00 hod. design factory open air jana KIRSCHNER KRAJINA ROVINA & AfterPhurikane 8 th concert saturday 24 th september :00 pm design factory open air photo by ondřej pýcha

35 jana KIRSCHNER spev vocal igor ajdži sabo bicie drums martin WITTGRUBER klávesy keyboard martin GAŠPAR kontrabas double bass martin ZAJKO gitara, ukulele guitar, ukulele štefan LENGYEL gitara guitar marcelka a jozef DREVEŇÁKOVCI spev vocal martinka ĎUĎOVÁ spev vocal irenka POKUTOVÁ spev vocal béla POKUTA spev vocal thierry EBAM perkusie, spev percussion, vocal boris Lenko akordeón accordion jozef LUPTÁK violončelo, spev cello, vocal jana a jej krajina Jana Kirschner je zjav. Ešte ako neplnoletá finalistka súťaže Miss Slovensko, šokovala tým, že vie spievať a nespráva sa ako televízna celebrita. Potom prišiel album V cudzom meste, ktorý ju posunul priamo do centra (česko-)slovenskej pop music. Po menej prekvapujúcej platni Pelikán nahrala pozoruhodný album Veci, čo sa dejú cítiť z neho neuspokojenie s priúzkym svetom slovenského popu, ktorý Jana od začiatku všetkými smermi presahuje. Vo chvíli, keď bola bezkonkurenčne najpopulárnejšou slovenskou speváčkou, prekvapila správou, že odchádza do Londýna. Nešlo o sťahovanie, ale o nahrávanie albumu pre európsku centrálu vydavateľstva Universal. V londýnskych štúdiách vznikla platňa produkovaná uznávaným Rossom Cullumom (spolupracoval napríklad s Paulom McCartneym alebo s Tears For Fears). Hoci sa Jane nepodarilo preraziť do veľkého sveta hudobného šoubiznisu, získala neoceniteľné skúsenosti s tým, ako funguje popový priemysel. Za platňu Shine sa pritom vonkoncom nemusí hanbiť. Sú na nej výborne napísané, bravúrne zaspievané, citlivo zaranžované pesničky a napriek štúdiovej sofistikovanosti je na nej Jana jasne rozpoznateľná. Pesničky však majú anglické texty, a tak slovenského poslucháča príliš neoslovujú. No a v konkurencii britských speváčok ako Adele, Duffy, Kate Nash alebo Amy MacDonald, z ktorej každá má viac či menej dramatický životný príbeh (a viac či menej podobný zvuk), Janin album príliš nezažiaril. Asi aj preto sa Jana hudobne vrátila domov. K muzikantom, ktorí nielen rozumejú jana and her country Jana Kirschner is a phenomenon. Already as an underage finalist of the Miss Slovakia competition she shocked everybody that she could sing and didn t act as a television celebrity. Then the album V cudzom meste (In a strange town) came which moved right into the center of (Czecho-)Slovak pop music. After a less surprising disc Pelikán (Pelican) she recorded a notable album Veci, čo sa dejú (Things that happen) one can feel a dissatisfaction with the too-narrow world of Slovak pop that Jana has exceeded in all directions from the beginning. At the point when she was the most popular Slovak singer without a match, she surprised everyone with the news that she would go to London. She wasn t moving there she was going to record an album for the European headquarters of the Universal publishing house. There, in London studios, she made an album produced by an accomplished producer, Ross Cullum (he cooperated for example with Paul McCartney or with Tears For Fears). Jana wasn t able to make a breakthrough into the great world of musical show business. However, she has gained a lot of valuable experience with the pop industry and the way it works. She doesn t even have to be ashamed for that album Shine. Songs on this album are very well written, virtuously sung and sensitively arranged and despite the studio sophistication she is clearly recognizable.

36 jej hudbe, ale podobne ju aj cítia. S klaviristom Martinom Wittgruberom, gitaristami Maťkom Zajkom, Pištom Lengyelom, perkusionistom Ajdžim Sabom a kontrabasistom Martinom Gašparom nahrala album Krajina rovina. Už obal naznačuje atmosféru celej nahrávky: romantická melanchólia fotografií je skombinovaná s detsky hravým písmom. Na cédečku je desať krásnych pesničiek o láske a rozchode s prostými, poetickými, ornamentmi nepreťaženými textami (niektoré, napríklad Máj, krásny máj alebo O láske nepoznanej patria medzi to najlepšie, čo doteraz Jana napísala), s pokojne plávajúcimi, miestami folklórom ovplyvnenými melódiami. Jana každú z nich priamo a neafektovane spieva, muzikanti jemne kolorujú celkovú atmosféru, netlačia sa dopredu, nesólujú, neukazujú, čo všetko vedia zahrať. Napriek tomu sme z Krajiny roviny mali zo začiatku rozporuplné pocity. Môže za to producent Eddie Stevens (Moloko, Zero 7, Róisín Murphy, Sia, ale napríklad aj Lavagance). Eddie totiž diamanty, ukryté v Janiných piesňach, zahmlil dlhými zvukovými plochami, vytvorenými jemným brnkaním gitár, cinkaním perkusií a elektroniky. S Janinými nahrávkami sa Eddie jednoducho pohral. Piesne zmenil na minimalistické skladby so zvláštnym, pokojným grúvom. Priznám sa rovno (nič iné mi nezostáva, nakoľko som o tom napísal v.týždni): znovu a znovu počúvajúc Krajinu rovinu sa mi zdalo, že Eddie Jane príliš nepomohol. Potom som však počul tie piesne naživo. Až vtedy (na malom, polosúkromnom koncerte v Hlave XXII) mi to došlo: ide o krajinu. Krajinu, ktorou kráčate pomaly, o cestu, ktorá je cieľom. Nenápadná krása, tklivé spomienky, intenzívne pocity. Úsmevy, obavy, túžby, pokoj. Nie miesto, ale krajina. Tá okolo aj vo vnútri. Krajina, v ktorej človek spočinie, do ktorej vojde a nechce sa mu vyjsť z nej von. Eddie to zrejme počul, cítil, videl hneď na začiatku a nielen k hudbe, ale aj k jej autorke pristupoval s láskou a nehou. Jana Kirschner je zjav. Mohla sa kúpať v česko-slovenskej slávikovskej popularite, mohla robiť jeden hit za druhým, ona sa však spolu s Eddiem namiesto toho vybrala do pokojnej krajiny. Aj preto tu je toľko krásy. juraj kušnierik autor je redaktorom.týždňa Songs have got English lyrics that is why they don t speak to a Slovak listener that much. Moreover, in the competition of British singers such as Adele, Duffy, Kate Nash or Amy MacDonald, who all have more or less dramatic life stories (and more or less similar voice), Jana s album couldn t stand out and shine. And that may also be why Jana moved back home in music. To musicians, who not only understand her music, but also feel it in a similar way. She recorded her next album Krajina rovina (Flatland) with Martin Wittgruber on piano, guitarists Maťo Zajko and Pišta Lengyel, percussionist Ajdži Sabo and double bassist Martin Gašpar. The cover of the album indicates the atmosphere of the whole recording: romantic melancholy of photographs is combined with a childlike font. The CD comprises of 10 beautiful songs about love and break-up with simple, poetic ornaments not outweighed with the texts (some, for example Máj, krásny máj May, beautiful May or O láske nepoznanej About an unknown love, belong to the best, that Jana has written so far) and peacefully flowing melodies, that are sometimes influenced by folklore. Jana sings every one of them bluntly and without affect, musicians softly color the atmosphere, they don t push themselves to the foreground, they don t play solos, they don t show all they are able to play. Despite these arguments, we were at first having contradictory feelings from Krajina rovina. It is because of Eddie Stevens (Moloko, Zero 7, Róisín Murphy, Sia, and even Lavagance). He befogged the diamonds hidden in Jana s songs with long song parts filled with soft plunking on the guitars, clinking on the percussions and electronics. He changed the songs

37 into minimalistic pieces with a strange, peaceful groove. I have to confess (there is nothing else left for me to do I have already written about it in.týždeň magazine.weekly): when I listen to Krajina rovina again and again, I think that Eddie didn t help Jana much. Then, however, I was listening to the songs live. Only then (on a small, half-private concert in the pub Hlava XXII ) I realized it: it is about a country. A country and you walk slowly in it. It is about a journey that is also the destination. Undistinguished beauty, wistful memories, intense feelings. Smiles, worries, desires, peace. Country, not a place. Country around and inside. Country, in which a person will settle down, which one enters and won t want to leave. Eddie has most probably heard, felt and seen it at the beginning. He approached both the music and the author with love and tenderness. Jana Kirschner is a phenomenon. She could bath in a czecho-slovak slávik (a musical award in Czech and Slovak Republic) popularity, she could make one hit after another. Instead, she, together with Eddie, has travelled to a peaceful country. And that is also why there is so much beauty. juraj kušnierik author is editor of.týždeň weekly

38 9. koncert nedeľa :00 hod. design factory UHROVEC 1730 keď sa páni zišli... when the landlords gathered around... 9 th concert sunday 25 th september :00 pm design factory

39 Solamente naturali miloš Valent husle, viola, zlobcoky, spev violin, viola, folk fiddles, vocal dáša Valentová husle, zlobcoky, spev violin, folk fiddles, vocal peter Vrbinčík viola, zlobcoky viola, folk fiddles michal Paľko barokový cimbal, koncové píšťalky, daf, bubon, fujara baroque cimbalom, folk whistles, daf, drum tibor Nagy kontrabas, koncové píšťalky, zvon double bass, folk whistles, bell marek Špelina priečna flauta, zobcové flauty, koncové píšťalky flute, recorders, folk whistles V hudbe zorientovaný Stredoeurópan objaví bohatstvo habsburskej Rakúsko-uhorskej monarchie najskôr v období pred a okolo roku 1800 a potom aj v nasledujúcom 19. storočí. Najmä metropoly Viedeň, Praha a Budapešť získavajú významné miesto v hudobných dejinách. Vo Viedni to boli predovšetkým české, maďarské a moravské šľachtické domy, ktoré ako zamestnávatelia alebo mecenáši pomáhali napríklad aj takému Mozartovi, Haydnovi, Beethovenovi alebo Schubertovi privyrábať si na chlieb. K reprezentatívnemu spôsobu dvorského života u Esterházyovcov, Lichnowských alebo Lobkowitzovcov patrila ľudová hudba ich rodného vidieka. Menovaní skladatelia jej vzdávali hold koloritom označovaným ako all (h)ongarese. Na Slovensku, do roku 1918 nazývanom Horné Uhorsko a patriacom k maďarskej korune, sa zachovala bohatá vidiecka ľudová kultúra so silnými regionálnymi osobitosťami, ktorá sa však nebránila ani vplyvom spoza hraníc svojho jazykového teritória. Podľa Bélu Bartóka, jedného z najvýznamnejších zberateľov ľudovej hudby (predovšetkým maďarskej), slovenské územie poskytovalo možnosť skúmať najbohatšiu a najpestrejšiu hudobnú tradíciu, pretože takmer v každej obci ľudia odjakživa poznali množstvo rozličných, vlastných piesní. Mať repertoár 150 až 200 piesní s vlastnou melódiou je pre Slovákov vo vidieckych regiónoch bežné. O tomto poklade, zachovávanom najčastejšie ústnym podaním, sa už dávno vedelo a už v 19. storočí sa začala ľudová pieseň zaznamenávať. Dodnes bolo zverejnených melódií. Tieto historické záznamy sa od začiatku 20. storočia inštrumentálne upravovali (transkripcie). A central-european experienced in music can find the treasure of Habsburg Austria-Hungary monarchy at first in the time before and round 1800 and then in the following 19 th century. Metropolises like Vienna, Prague and Budapest were the capital cities that have gained a significant place in the history of music. In Vienna there were mostly houses of Czech, Hungarian and Moravian aristocrats, who helped Mozart, Haydn, Beethoven or Schubert, earn some money either as employers or patrons. Folk music from their native countryside belonged to the representative style of court life at Esterhazy Lichnow or Lobkowitz families. The previously named composers honored this type of music with the coloring named as all (h)ongarese. Slovakia, until 1918 named Upper Hungary and belonging to Hungarian crown, had a rich, preserved countryside folk culture with strong regional specifications, but it didn t hinder itself from the influences beyond the boundaries of its language territory. As Béla Bartók, one of the most influential collectors of folk music (mostly Hungarian) said, Slovak territory provided an opportunity to explore the richest and most colorful musical tradition, because in almost every village people always knew many different songs of their own. To have a repertoire of 150 to 200 songs each with its own melody is

40 Korene tejto pozoruhodnej štylistickej rozmanitosti zdôvodňuje výskum ľudových piesní geografickými podmienkami. Krajina je rozbrázdená horskými masívmi a pritom je husto zalesnená. Takže obyvateľstvo sa tu premiešavalo oveľa menej ako na iných územiach. Súčasne aj centrálna geografická poloha, ktorá napokon vždy mala silné etnické vplyvy na obyvateľstvo susediacich krajín predovšetkým Maďarov a slovanských národov zohrávala svoju rolu. Ako to asi vyzeralo, ukazuje hudobný rukopis, ktorý pochádza z roku 1730 a obsahuje asi 345 poväčšine jednohlasne zaznamenaných nápevov. Táto zbierka, známa ako Uhrovská zbierka piesní a tancov, obsahujúca tanečnú hudbu a piesne zo zbierky grófa Zaya z Uhrovca (Karolinenthal) na území dnešného západného Slovenska (v blízkosti hraníc s Moravou) je jedným z najvýznamnejších dôkazov o improvizačnej tanečno-hudobnej praxi na šľachtických dvoroch. Je to hrubý zošit, viditeľne opotrebovaný častým používaním. Obsahuje množstvo záznamov slovenských ľudových piesní, čiastočne bez textových podkladov, ktoré teda neboli myslené ako podklad pre spev bezprostredne z listu. Ako to mohlo vyzerať v 18. storočí, ukazuje virtuózny Rosnyo Magyar Tantz. Je to jedna z mála skladieb Uhrovskej zbierky zaznamenaných dvojhlasne a obsahuje nesmierne virtuózne pasáže. Podľa svojho názvu zaiste pochádza z Rožňavy (Rosenberg), blízkej hranici s Maďarskom. Pre stredoeurópskeho poslucháča pôsobia melodické ozdoby azda cudzo a mohli by nám pripomínať cigánsku hudbu. Neskúsený poslucháč sa asi nevyhne porovnávaniu s tónom cigánskej hudby Liszta alebo Brahmsa. Ak vnímame intenzívnejšie ľudovú hudbu jednotlivých krajov tohto obdobia, zisťujeme, že je bohatšia ako iba korenie z neobvyklých intervalových krokov a razantnejších rytmov, ktoré nám 19. storočie zamiešalo do umelej hudby. miloš valent nothing unusual for Slovaks in countryside regions. This treasure kept mostly by tradition had been known for many years and in 19 th century folk song started to be written down. Up to now melodies have been published. Since the beginning of the 20 th century, these historical records have been instrumentally edited (transcriptions). The research of folk songs considers the reason for this remarkable style to be the diversity in geographical conditions. The land is ridged with massifs and densely forested. The inhabitants have been mixed less than in other lands. At the same time, the central geographical location, which has always had strong ethnical influences upon the population of neighboring countries, mostly Hungarians, plays an important role. How it may have looked like shows a musical manuscript from 1730 which comprises of approximately 345 mostly onepart recorded melodies. This collection, known as Manuscript collection of songs and dances from Uhrovec, consisting of dance music and songs from the collection of count Zay from Uhrovec (Karolinenthal) in the territory of today s western Slovakia (close to the border with Moravia) is one of the most significant evidences of improvisational dance-musical practice on the courts of aristocracy. It is a thick notebook, visibly worn out due to frequent usage. It contains many records of Slovak folk songs, partly without lyrics, which then weren t thought as a background for sight-reading.

41 A virtuoso Rosnyo Magyar Tantz shows us how it could look like in the 18 th century. It is one of a few two-part pieces of Hungarian collection and contains very difficult passages. When we look at the name of this dance, we can say for sure that it comes from Rožňava (Rosenberg), a town close to the Hungarian border. For a central-european listener, the melodic ornaments may sound strange and they may remind us of Roma music. An inexperienced listener will probably not avoid comparing it with the tone of Roma music by Liszt or Brahms. If we perceive the folk music of individual regions in this era more intensively, we can see that it is richer than just spices from unusual interval steps and more vigorous rhythms, that the 19 th century has mixed into the authors music. miloš valent

42 10. koncert nedeľa :30 hod. design factory igor STRAVINSKIJ PRÍBEH VOJAKA The Soldier s Tale L Histoire du Soldat 10 th concert sunday 25 th september :30 pm design factory foto jakub klimo

43 robert ROTH rozprávač narrator krisztián GERGYE (hu) tanec dance ivica Bučeková tanec dance ronald ŠEBESTA klarinet clarinet daniel Hrinda fagot bassoon zoltán Molnár (hu) kornet cornet branislav Belorid trombón trombone igor KARŠKO (sk-ch) husle violin juraj Griglák kontrabas double bass peter Kosorín perkusie percussions silvester lavrík réžia director igor Karško (sk-ch) hudobné naštudovanie music direction zuzana Zacharová scéna scenography krisztián GERGYE (hu) choreografia choreography

44 ludwig van Beethoven Septeto es dur op. 20 Septet in e flat major, op. 20 lajos Rozmán (hu) klarinet clarinet endre Polyák (hu) lesný roh horn györgy Lakatos (hu) fagot bassoon milan PAĽA husle violin peter Vrbinčík viola viola jozef LUPTÁK violončelo cello richard GAŠPAR kontrabas double bass program Ludwig van Beethoven ( ) Septeto Es dur op. 20 Septet in E flat Major, Op. 20 (1800) I. Adagio Allegro con brio II. Adagio cantabile III. Tempo di Menuetto & Trio IV. Tema con Variazioni (Andante) V. Scherzo (Allegro molto e vivace) & Trio VI. Andante con moto alla marcia Presto prestávka intermission Igor Stravinskij ( ) Príbeh vojaka L Histoire du Soldat The Soldier s Tale (1918)

45 Po mestách, kde sa život krúti cez nádej, zášť a omyly, pod kôrou vencov v opŕchnutí spia sivé, mĺkve mohyly. Zo živých ľudí mŕtvi hrdinovia. Nápisy. Fakle. Sochy. Kríže. Žiaľ ako pes sluchy líže. Len líž. Through the cities, where the life spins around through hope, hatred and mistakes, under the crust of wreaths in the molting grey, silent mounds sleep. From living people dead soldiers. Inscriptions. Torches. Sculptures. Crosses. Sorrow as a dog that licks the temple. Just lick.

46 the soldier s tale in the poems by slovak poets Vojtech Mihálik wrote Len líž (Just Lick) at the time when he hadn t given up on his work. Even though it was more than half a century ago, it was long after the World War I. Even the second one has already been lying in the memories of the people. Does it sound cynical? So what? What is it in comparison to the cynicism of wars themselves?! Age calculation of poet s work is related to the era of its first introduction. It was in 1918, Lausanne, conducted by Ernst Ansermet and in the direct reaction to the still fading war events of cataclysmal magnitude. An often-applied pattern in European folk literature that often uses a Faustian tale is projected to the original libretto of C.-F.Ramuz, where a war veteran is placed in the center of attention. Whether he is a winner or a loser we don t know. From the historical point of view we know that this solution of the authors has proven to be foresighted. Which war in history was really victorious? Are the names on the memorials really the names of the winners? Does history know of a hero who hasn t been doubted? Rhetorical questions. Maybe it would be good to ask those who survived, those who came back home. Living and maybe only undead. None of those who came back from war likes to talk about it. Hardly any has a desire to live. 20 th century knows several lost generations. Even the 21 th century has got its veterans. So young and so spoiled, a moralist would sigh. Igor Stravinsky and C.-F. Ramuz didn t sigh. They didn t moralize. They offered the world the wildly digestible Soldier s Tale. Seven musicians, one narrator (or three), a male and a female dancer. Or, rather, mimes. Music, word and movement. During almost 100 years of its existence it has had many introductions around the world. In its era it was a great pop piece. Even in Slovakia (translation and poeticizing Milan Ferko, dramaturgy Alžbeta Rajterová, narrator Gustáv Valach, director Vladimír Strnisko, conductor Ladislav Slovák, Slovak Philharmonic Orchestra 1982). I remember what the official propaganda of those times was saturated with. We were fighting for the world peace. Against the criminal intentions of the world imperialism. We already suspected that the imperialism really is spread world-wide. And our fight against its

47 príbeh vojaka v básňach slovenských básnikov Len líž, napísal Vojtech Mihálik v čase, keď sa ešte nezriekal svojej vlastnej tvorby. Hoci to bolo pred vyše polstoročím, bolo to dávno po Prvej svetovej vojne. Dokonca už i tá nasledujúca už bola uležaná. Znie to cynicky? Nech. Čo je to proti cynizmu vojen samotných?! Vypočítavanie veku básnikovho počinu súvisí s dobou prvého uvedenia tohto diela. Stalo sa tak v roku 1918 v Lausanne, dirigoval Ernst Ansermet. V priamej reakcii na vlastne ešte doznievajúce vojnové udalosti kataklizmatických rozmerov. Pôdorys v literatúre aj ľudovej slovesnosti Európanov veľakrát použitého faustovského príbehu premietnutý do pôvodného libreta C.-F. Ramuza umiestnil do centra pozornosti frontového vyslúžilca. Víťaza, či porazeného to nevieme. Z historickej perspektívy sa toto riešenie tvorcov ukázalo ako nanajvýš prezieravé. Veď ktorá vojna v dejinách bola naozaj víťazná? Sú mená na pomníkoch naozaj menami víťazov? Pozná história hrdinu, ktorý by nebol býval spochybnený? Rečnícke otázky. Možno by bolo dobré opýtať sa tých, čo prežili. Tých, ktorí sa vrátili domov. Živí a... možno len nemŕtvi. Žiaden z tých, ktorí sa z vojny vrátili, nemá chuť o tom hovoriť. Máloktorý má chuť vôbec žiť. Dvadsiate storočie pozná hneď niekoľko stratených generácií. Už aj dvadsiate prvé má svojich veteránov. Také mladé a také skazené, vzdychol by moralista. Igor Stravinskij a C.-F. Ramuz nevzdychali. Nemoralizovali. Ponúkli svetu prudko stráviteľný Príbeh vojaka. Sedem muzikantov, jeden predčítač (resp. traja), tanečník a tanečnica. Možno skôr mímovia. Hudba, slovo a pohyb. Za tých temer sto rokov od času svojho vzniku sa dočkali stoviek uvedení po celom svete. Vo svojej dobe to bol popík jak vyšitý. Ale aký! Dokonca aj na Slovensku (preklad a prebásnenie Milan Ferko, dramaturgia Alžbeta Rajterová, rozprávač Gustáv Valach, réžia Vladimír Strnisko, dirigent Ladislav Slovák, Slovenská filharmónia 1982). Pamätám si, čím bola nasýtená oficiálna propaganda tej doby. Bojovali sme za svetový mier. Proti zločinným zámerom svetového imperializmu. Už vtedy sme tušili, world-wideness was criminal. Introduction of Stravinsky Ramuz pantomimic suite was in that atmosphere a staged act that was asking for a highly risen finger of ideological moralists. The fact that they haven t raised it testifies about one thing: they didn t want to. They were tired of themselves. They wanted to show the world a more beautiful face. Temporarily. We know how it goes with temporality. Even the soldier in our tale goes to the devil to study only for three days. In the end he stayed there for three years. Today, we get back to the Soldier s Tale again. It repeatedly surprises us being so timeless and modern. We relied not only on actual and marvelous music, but also on the word, that has got a chance to keep up with the expressive strength and modernity of music. We held onto the Slovak poets, for whose the topics of returning home, skepticism from civilization and finding of a chance for mankind after two world wars were topics of life Vojtech Mihálik, Milan Rúfus, Miroslav Válek and Ján Ondruš. These topics stayed frighteningly up-to-date in their brilliant poetry till now. I don t know, what reason could our current ideologists and moralists find to raise a finger. I don t know where they would get the courage from to do it. In the time, when courage is cheaper and cheaper and the enemy has deceitfully made the front line less visible. He moved it deep into every participant of the fight for preservation of meaning of human existence. I don t know what enemy we can unite against in a cultural front. Maybe only against disregard. The Soldier s Tale has got one more character. As Miroslav Válek wrote, her life passed like a whiplash. It is a role of a mother. The return to her stays as the last soldier s desire. He lost and found his soul; he gained and lost every worldly possessions and posts. The desire to come back to himself wiser from all that hurt him gives our veteran of fights for human dignity the strength not to give it up. At the same time it makes him more vulnerable. As every desire. This is where also we found the core message of the Soldier s Tale. silvester lavrík

48 the soldier s tale ragtime in the time of war Igor Stravinsky met Charles-Ferdinand Ramuz in 1915, after he had to go to exile and found his first more permanent home in Morges near Lausanne, Switzerland. There he met with the members of a literary group of francophone Swiss writers Ramuz was one of them and he became Stravinsky s frequent guest. The purpose of the group was a (as Louis Lavanchy said) daringly original and openly rough art. When we take into account Stravinsky s extremely daring The Rite of Spring, the group s interest in him was completely natural. The circumstances around the creation of The Soldier s Tale were not idyllic: Europe was in war, there was a revolution in Russia and composer s young family needed some kind of financial security. At that time, Stravinsky had only one secured income from his composing an order from the princess de Polignac to write music to the fable about a fox, rooster, tomcat and a ram. He was also working on a folk fresco for Sergei Diaghilev Wedding, songs, choir songs, and simple small compositions for a piano duo. All those pieces either still needed a lot of time and work or were hardly rewarding financially. In spring of 1918 Stravinsky and Ramuz started working on this piece for a productively undemanding travelling theater with a small group of players and three actors. Financial motivation may have played an important role. However, if the authors really expected a significant income, their intention wasn t fulfilled. The premiere of The Soldier s Tale was in September 1918 in Lausanne only thanks to a patron Werner Reinhart and all the planned performances were cancelled due to the Spanish flu epidemic even the performers themselves got infected. Stravinsky borrowed the theme of The Soldier s Tale, the performance, that is to be read, played and danced, added Stravinsky: from the Afanasyev s collection of fairy tales and he translated it into French in a rough outline. Ramuz reworked the whole theme into a poetic text with a narrator and three characters: a soldier, devil and a princess. Even though

49 že imperializmus je naozaj svetový. A náš boj proti jeho svetovosti zločinný. Uvedenie Stravinského Ramuzovej pantomimickej suity bolo v tej atmosfére inscenačným počinom koledujúcim si o vysoko dvihnutý prst vtedajších ideologických mravokárcov. Že ho nezodvihli, svedčí len o jednom. Už sa im nechcelo. Boli unavení sami zo seba. Už sa im chcelo ukazovať svetu krajšiu tvár. Dočasne. Vieme, ako to s dočasnosťou chodí. Aj vojak v našom príbehu išiel k diablovi do učenia len na tri dni. Nakoniec z toho boli tri roky. Dnes sa k Príbehu vojaka vraciame znova. Znova prekvapuje svojou aktuálnosťou, nadčasovosťou a modernosťou. Popri bezo zvyšku aktuálne skvostnej muzike sme sa opreli o slovo, ktoré má šancu držať krok s výrazovou silou a modernosťou hudby. Opreli sme sa o slovenských básnikov, pre ktorých boli témy návratu domov, civilizačnej skepsy a hľadania šance pre ľudstvo po dvoch svetových vojnách životnými témami Vojtecha Mihálika, Milana Rúfusa, Miroslava Válka a Jána Ondruša. V ich brilantnej poézii ostali desivo aktuálnymi dodnes. Neviem, nad čím by mohli dvíhať prst dnešní ideológovia a mravokárcovia. Neviem, kde by mohli vziať odvahu. V čase, keď odvaha zlacnela a nepriateľ zákerne znejasnil frontovú líniu. Presťahoval ju hlboko do každého z účastníkov boja o zachovanie zmyslu ľudskej existencie. Neviem, proti čomu sa dnes dokážeme zomknúť do kultúrneho frontu. Hádam len proti nevšímavosti. Príbeh vojaka má ešte jednu postavu. Život jej prešiel ako keď plesneš bičom tak to bolelo, napísal o nej Miroslav Válek. Je to postava matky. Práve návrat k nej ostáva poslednou túžbou vojaka. Stratil a získal dušu, získal a stratil všetky mysliteľné svetské statky a posty. Túžba vrátiť sa k sebe samému múdrejší o všetko, čo bolelo, dáva nášmu veteránovi bojov o ľudskú dôstojnosť silu nevzdať to. Zároveň ho robí zraniteľnejším. Ako každá túžba. Niekde tu sme našli jadro posolstva Príbehu vojaka aj my. silvester lavrík Stravinsky always spoke of this piece with satisfaction and considered it to be one of his achievements, Diaghilev ignored this project (planned and created without his help) completely. And Richard Taruskin, a musicologist and an expert on Russian music, considers this piece to be a figment of a mistaken combination of two talents in a temporary opportunistic alliance. Other authors reprove its too literary and sententious text. The parabola about a soldier, who sells his soul to the devil for material wealth, realizes his mistake, gets it right, just so he would again repeat it when desiring more happiness, and is a broadly valid expression of human soul s inconsistence, its diminutiveness as well as its greatness. Russian folk legend that reflects the universal Faustian theme is first and foremost a folk legend and The Soldier s Tale is also a blood brother of the Fox, a folk comedy with singing; the aspects of black-and-white perception of the world are here just as an example of genre representation, it is not moralization. The Soldier s Tale has often been presented as an example of composer s cosmopolitism: Russian, Spanish (Royal March), Argentinean (tango), German (chorale) and jazz (ragtime) elements are present together. Arnold Schoenberg would probably say that this is the weak spot of this piece and he would be right if it weren t Stravinsky, whose greatness lies also in the ability to select and stylize the musical material to a dense and internally rich form. If Stravinsky set a new way of working with short folk motives in his The Rite of Spring, and with the help of an oversized orchestra he was able to achieve stunning sound effects, here he applied the principle of kaleidoscopic motive sequencing in an austere composition of seven solo instruments that relieved its music of sound luxury, it became dimensionally more accurate and therefore gained attributes that later became part of so called neoclassicist style.

50 príbeh vojaka ragtime v čase vojny Igor Stravinskij a Charles-Ferdinand Ramuz sa zoznámili v roku 1915, keď sa skladateľ so svojou rodinou ocitol vo švajčiarskom exile a našiel si svoj prvý dlhodobejší domov v Morges pri Lausanne. Tu sa stretol s členmi literárnej skupiny frankofónnych švajčiarskych spisovateľov, medzi ktorými bol aj Ramuz a ten sa stal jeho častým hosťom. Skupine išlo, podľa slov Louisa Lavanchyho, o trúfalo originálne a otvorene drsné umenie a záujem o Stravinského, autora neslýchane trúfalého Svätenia jari, bol teda celkom prirodzený. Okolnosti vzniku Príbehu vojaka vôbec neboli idylické: Európa sa otriasala vo vojne, v Rusku vypukla revolúcia, skladateľova mladá rodina potrebovala akú-takú finančnú istotu. Stravinskij mal vtedy iba jeden zaistený príjem z komponovania objednávku kňažnej de Polignac na zhudobnenie bájky o lišiakovi, kohútovi, kocúrovi a baranovi. Okrem toho, skladateľ pracoval na ľudovej freske Svadba pre Ďagileva, na piesňach, zborových skladbách a ľahkých skladbičkách pre klavírne duo, no všetky tieto skladby buď neboli ani zďaleka pred dokončením, alebo to boli drobnosti bez finančného efektu. Na jar roku 1918 sa Stravinskij s Ramuzom pustili do diela pre produkčne nenáročné zájazdové hudobné divadlo s malým súborom hráčov a tromi účinkujúcimi. Finančná motivácia mohla vtedy zohrať podstatnú úlohu, no ak autori od projektu naozaj očakávali nejaký podstatný príjem, ich zámer nevyšiel. Premiéra Príbehu vojaka sa konala v septembri 1918 v Lausanne iba vďaka mecenášovi Wernerovi Reinhartovi a všetky plánované predstavenia zrušili pre epidémiu španielskej chrípky, ktorá postihla aj samotných inscenátorov. Námet Príbehu vojaka, predstavenia, ktoré sa má čítať, hrať a tancovať, dodal Stravinskij: požičal si ho z Afanasievovej zbierky rozprávok a v hrubých obrysoch ho preložil do francúzštiny. Ramuz námet prepracoval do poetického textu s rozprávačom a tromi postavami: vojakom, diablom a princeznou. Hoci Stravinskij sa o diele neskôr vyjadroval vždy s uspokojením a radil ho medzi svoje úspechy, Ďagilev tento projekt (skoncipovaný a zrealizovaný bez jeho pričinenia) celkom ignoroval a, napríklad, Richard Taruskin, muzikológ a odborník na ruskú hudbu, ho považuje za výplod pomýleného spojenia dvoch talentov v dočasnej oportunistickej aliancii. The composer distills his musical material into a shape of simple, genuine motifs, that he puts against each other in a sharply divided musical phrases and these gain provocativeness also because of the constantly moving heavy and light periods. Soft musical work is always seen in the transitions between three dances: the music we hear is just pulling our legs and we can t even notice that a structural change has occurred. Despite the fact that musical avant-garde of 1960s and many isms, that later flooded the musical arena, didn t have much understanding for Stravinsky s musical world, even 40 years after his death we are attracted, hypnotized and moved by his music. Stravinsky, even though he was consistently able to avoid openly emotive gestures, was able to smuggle a man with his noble, tragic and humorous existence into his music. peter zagar

51 Iní autori zase dielu vyčítajú príliš literárny a moralizátorský text. Parabola o vojakovi, ktorý zapredá dušu diablovi za materiálne bohatstvo, uvedomí si svoj omyl, napraví ho, aby ho onedlho opäť zopakoval túžbou po ešte väčšom šťastí, je všeobecne platným vyjadrením rozpornosti ľudskej duše, jej malosti a veľkosti zároveň. Ruská ľudová legenda, odrážajúca univerzálnu faustovskú tematiku, je predovšetkým ľudovou legendou a Príbeh vojaka je tiež pokrvným bratom Lišiaka, ľudovej veselohry so spevmi; prvky čiernobieleho videnia sveta sú tu prejavom vystihnutia žánru, nie moralizovania. Príbeh vojaka sa často uvádza aj ako príklad skladateľovho kozmopolitizmu: vedľa seba tu stoja ruské, španielske (Kráľovský pochod), argentínske (tango), nemecké (chorál) a jazzové (ragtime) prvky. Arnold Schönberg by asi povedal, že to je slabá stránka diela a mal by pravdu, keby nešlo o Stravinského, ktorého veľkosť spočíva aj v tom, ako dokázal selektovať a štylizovať hudobný materiál do koncízneho a vnútorne bohatého tvaru. Ak Stravinskij vo Svätení jari nastolil nový spôsob práce s krátkymi, ľudovo zafarbenými motívmi a s pomocou nadrozmerného orchestra dosiahol ohromujúce zvukové efekty, tu princíp kaleidoskopického radenia motívov aplikoval na strohú sadzbu siedmich sólisticky chápaných nástrojov, čím sa jeho hudba zbavila zvukového prepychu, stala sa tvarovo presnejšou a získala tak črty, ktoré sa neskôr stali súčasťou tzv. neoklasicistického štýlu. Skladateľ svoj hudobný materiál destiluje do podoby rýdzich, prostých motívov, ktoré stavia proti sebe v ostro členených hudobných frázach a tie získavajú dráždivosť aj vďaka neustále sa presúvajúcim ťažkým a ľahkým dobám. Filigránska kompozičná práca sa prejavuje aj v prechodoch medzi troma tancami: znejúca hudba nás vodí za nos a my si ani nevšimneme, že nastala podstatná štruktúrna zmena. Napriek tomu, že hudobná avantgarda 60. rokov 20. storočia a množstvo izmov, ktoré neskôr zaplavili hudobnú arénu, nemali veľa pochopenia pre Stravinského hudobný svet, aj štyridsať rokov po skladateľovej smrti nás jeho hudba priťahuje, hypnotizuje a často aj dojíma. Stravinskij, napriek tomu, že sa dôsledne vyhýbal otvorene emotívnym gestám, totiž do svojej hudby dokázal prepašovať človeka s jeho vznešenou, tragickou i smiešnou existenciou. peter zagar

52

53 náš partnerský festival our associate festival Arcus Temporum Festival Arcus Temporum v Pannonhalme nadväzujúc na jedno z najdôležitejších poslaní svojho organizátora, arciopátstva v Pannonhalme si kladie za cieľ vytvárať priestor na stretnutia rozličných období a kultúr (arcus temporum znamená klenby času ). Arcus Temporum vznikol v roku 2002 a každý rok predstavuje dvojportrét významných skladateľov z rozličných období (J. Haydn S. Gubajdulina, W. A. Mozart S. Sciarrino, F. Schubert V. Silvestrov, P. I. Čajkovskij B. Sørensen, J. S. Bach G. Kančeli), ktorý je uvádzaný v prítomnosti pozvaného skladateľa poprednými hudobníkmi z Maďarska a ďalších krajín (vrátane G. Kremera, A. Ľubimova, D. Ránkiho, G. Csaloga, A. Kellera, M. Perényiho, E. Mosera, J. Luptáka alebo Cikada Ensemble). Vystúpenia sa odohrávajú v unikátnych priestoroch tisícročného benediktínskeho kláštora. Festival okrem hudby prináša aj iné podujatia z oblasti neverbálneho vizuálneho umenia: tanečné divadlo, výtvarné umenie, inštalácie, experimentálny film (medzi inými Cie Pal Frenak, Cindy Van Acker, Christian Rizzo, Balázs Kicsiny, Ilona Lovas, János Megyik). Festival v Pannonhalme (130 kilometrov od Viedne a Budapešti a iba 90 kilometrov od Bratislavy) je výnimočnou príležitosťou na vytvorenie spoločenstva pre publikum v tomto regióne bez ohľadu na vek, jazyk alebo národnosť. Arcus Temporum Art Festival of Pannonhalma following one of the most important vocations of its organizer, Archabbey of Pannonhalma aims to be a scene of encounter of different ages and cultures ( arcus temporum means: arches of time). Founded in 2002, Arcus Temporum presents each year a double-portrait of important composers from different periods (Haydn Gubaidulina, Mozart Sciarrino, Schubert Silvestrov, Tchaikovsky Sørensen, Bach Kancheli) performed in the presence of the invited composer by leading musicians from Hungary and abroad (including G. Kremer, A. Lubimov, D. Ránki, G. Csalog, A. Keller, M. Perényi, E. Moser, J. Lupták and Cikada Ensemble). Staging in unique spaces in the thousand year old Benedictine monastery, the festival also produces various events in the field of non-verbal visual art: dance theatre, fine art, installation art, experimental motion picture (Cie Pal Frenak, Cindy Van Acker, Christian Rizzo, Balázs Kicsiny, Ilona Lovas, János Megyik amongst others). The Pannonhalma festival (either 130 km to Vienna and Budapest, and only 90 to Bratislava) is a real possibility of communion for regional audience, regardless of age, language or nationality.

54

55 výstava exhibition jarmila uhlíková Zabudnuté miesto po konci A Forgotten place After the End Na začiatku bol len zvláštny pocit z miesta. Cez Utekáč som prechádzala už viackrát. Raz v zime ešte predtým, než zapadlo slnko som tento pocit poslúchla a na chvíľu sa tam zastavila. Urobila som jednu fotku. A celé miesto mi ostalo v hlave. Hovorila som s viacerými ľuďmi, ktorí Utekáč poznajú a všetci onen zvláštny pocit potvrdili, no nik ho nevedel špecifikovať bližšie. Padlo snáď len obľúbené: akoby sa tam zastavil čas. Tak trochu je to pravda, ale nie celá. Tak nasledovalo skúmanie jednak samotného miesta, ktoré som navštívila, vždy keď sa dalo (ale nie v lete, lebo vtedy onen pocit zamaskujú stromy a teplo). No tiež som skúmala históriu mesta. Tá je veľmi úzko spojená so sklárňou. Celé mesto vzniklo práve kvôli nej. Je to jedno z prvých miest na Slovensku, kde sa začalo v 19. storočí s výrobou skla. Prichádzali tam majstri z celej Európy. Všetok život sa prispôsoboval rytmu, ktorý udávala skláreň. A tej sa veľmi darilo. To znamená, že tam muselo byť skutočné zanietenie. Po sto rokoch sa určite dá hovoriť o celých sklárskych rodinách. A tento dôvod bytia miesta pred viac než desiatimi rokmi zanikol. To, čo dávalo zmysel jeho existencii, je už iba ruina. Všetko nadšenie zmizlo. Keď zatvorili skláreň, nastal koniec príbehu. Čo sa tam teda odohráva teraz? Ťažko mi slovami opisovať. Podávam správu, akúsi kombináciu dojmov a faktov, vizuálne. At the beginning there was just the strange feeling from the place. I have travelled through Utekáč several times. One time I listened to this feeling and I stopped there for a moment. It was in the winter, shortly before the sunset. I took just one photo - and the whole place stayed in my mind. I was talking to several people who knew Utekáč, and every one of them confirmed that strange feeling no one was able to define it more precisely. I have heard only the classical It was as if time stopped there. It is partially true but there is more to it. Then I started to investigate the place itself and I have visited it anytime I could (never in the summer because at that time the trees and the heat mask the feeling). I also explored the history of the town. It is closely connected to a glass factory. The whole town was founded because of it. It is one of the first towns in Slovakia where the glass production began (19th century). Masters came there from all over the Europe. The whole life was adjusted to the pace that the glass factory was setting. And it was thriving. It means that there had to be a real passion. After a hundred years we can talk about whole families of glassmakers. And this reason of the town s existence faded more than 10 years ago. The building that gave meaning to the town s existence is but a ruin now. The passion is lost. The end of story began when the glassworks was closed. What is happening there at the moment?

56 jarmila Uhlíková je čerstvá absolventka fotografie na FAMU v Prahe. Bakalárske štúdium ukončila na VŠVU v Bratislave. Zúčastnila sa študijného pobytu na École Nationale Superieure d Arts v Nancy, Francúzsko. has recently graduated from the FAMU in Prague. She finished her bachelor s degree at the VŠVU in Bratislava and was an exchange student at the École Nationale Superieure d Arts in Nancy, France. Na fotografiách sú situácie, ktoré nie sú začiatok ani koniec. Sú to akoby len scény z filmov vytrhnuté z celkového deja. Nič podstatné sa však na nich nedeje, lebo to najpodstatnejšie (vznik a zánik) sa už udialo. Poukazujú na formu života, ktorá sa na takomto mieste odohráva. Väčšinou je to čakanie, menší presun... a tak podobne. Niektoré scény však tieto deje posúvajú smerom k absurdnosti pretože taká je celá táto obec. Taktiež sa v rámci týchto väčších celkov zároveň odohrávajú na fotografiách malé a nenápadné deje medzi ľuďmi. Skombinovala som zábery zo situácií, ktoré sa naozaj v Utekáči udiali s takými, ktoré som zinscenovala ja. Pretože mojou snahou nie je, aby vznikol sociálny dokument o živote v tomto meste. Nesnažím sa ho ukázať vo všetkých oblastiach. Slúži mi ako východisko. Ako reálny podklad, na ktorom stoja pocity. Pocity, ktoré vo mne vyvoláva malé mesto tak tesne uzavreté medzi kopcami, že tam slnko zapadá skôr a domy nemajú záhrady. Kde všetci ľudia žijú s hroznou krivdou. Je to miesto, kde jednoducho sú a sú tam len preto, že tam boli aj predtým. Miesto, kde niečo podstatné chýba. Určite to však nie je jediné miesto svojho druhu. Situácie, ktoré sú na fotografiách majú všeobecnú rovinu. Aj keď práca vychádza z mojej osobnej skúsenosti s konkrétnym miestom. jarmila uhlíková It is very hard to find the words to describe it. I am giving a visual report, a combination of impression and facts. The photographs show situations that are neither the beginning nor the end. They look like scenes from the movies taken out of the context of the story. There is nothing significant happening in them because everything important (creation and downfall) has already happened. They show the way of life at this type of place. It is mostly waiting, a little movement and such. Some scenes, however, move this story towards absurdity that s what this little village is like. There are small and undistinguished stories that occur between the people in the photos as parts of the bigger picture. I combined the shots from the situations that really happened in Utekáč with those that I have staged myself. I decided to do it this way because I am not trying to make a social documentary about the life in this village. I don t want to show it in all of its areas. I used it as a starting point, as a real foundation with feelings lying on it feelings that this little town, so narrowly closed between the mountains that the sun sets earlier and the houses have no gardens, evokes in me. It is a place where people live with horrible injustice, where people just are just because they were there before. A place where something important is missing. It surely is not the only place of its kind. Even though the work comes out of my personal experience with a specific place, the situations that are on the photos have a universal value. jarmila uhlíková

57

58 profily interpretov performer profiles Branislav Belorid (trombón, SK) základy hry na pozaune získal u otca Miroslava Belorida, študoval na Konzervatóriu v Žiline (J. Bukač) a VŠMU v Bratislave (J. Gašparovič). Počas štúdií sa stal laureátom domácich i zahraničných súťaží (Súťaž slov. konzervatórií, Medzinárodná súťaž plechových dychových nástrojov Brno, A. C. T. Competition, Londýn 1997). V r bol 1. trombonistom Symfonického orchestra Slov. rozhlasu, s ktorým vystúpil aj ako sólista. Od r je členom Slovenskej filharmónie. V sezóne hosťoval v Cape Philharmonic Orchestra v Juhoafrickej republike. Od r je um. šéfom jazzového orchestra Slovak Young Swing Generation, v r založil Big Band Vysokej školy múzických umení. Hral s významnými slov. telesami (Orchester SND, Cappella Istropolitana, Solamente naturali, ŠKO Žilina, Melos-Ethos Ensemble, VENI ensemble, Big Band Pavla Zajačka, Gustav Brom Big Band, Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band a i.), je tiež vyhľadávaným komorným a štúdiovým hudobníkom. Spolupracoval s osobnosťami ako J. Bělohlávek, L. Pešek, A. Rahbari, M. Maisky, M. Caballé, A. Bocelli, J. Bartoš, M. Jakabčic, Z. Nagy, M. Legrand, S. Copland a ď. Miro Herák (vibrafón, SK/NL) absolvoval Konzervatórium v Žiline, Bratislave a Kráľovské konzervatórium v holandskom Haagu. Koncertoval po celej Európe so skupinou AsGuests, spolupracoval s mnohými hudobníkmi a orchestrami (Kenny Wheeler, John Ruocco, Massimo Morgati, European Colour Jazz Orchestra, New European Jazz Collective, The Hague Ethosperic Orchestra...). Venuje sa aj kompozičnej a aranžérskej činnosti. S kvartetom AsGuests vydal albumy Enter As Guests (Baileo Music Production 2005), DVD Live in Belgium (DAR Productions 2008) a najnovší Universal Mind (Origin Records 2011). Daniel Hrinda (fagot, SK/QT) študoval hru na fagote u prof. Jiřího Seidla na AMU v Prahe a postgraduálne u prof. M. Turkovića na viedenskej Hochschule für Musik und darstellende Kunst. Od r sa pravidelne zúčastňoval Akadémie Mauricea Bourguea, ktorá ho rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila. Už ako študent sa stal členom renomovaného Českého noneta. Pôsobil ako prvý fagotista svetoznámej Pražskej komornej filharmónie, s ktorou koncertoval v najvýznamnejších koncertných sieňach sveta a realizoval množstvo nahrávok. Predtým ako sa v r stal hudobníkom Katarského symfonického orchestra bol zakladajúcim členom Malajského symfonického orchestra v Kuala Lumpur. D. Hrinda participuje na Stredoeurópskej hudobnej akadémii, ktorá sa na Slovensku koná s podporou EU. Okrem hudby je veľkým fanúšikom golfu. Richard Gašpar (kontrabas, SK) vyhľadávaný komorný i orchestrálny hráč, pôsobiaci v Slovenskej filharmónii. Najskôr študoval hru na husliach, od r hru na kontrabase na Konzervatóriu a na VŠMU v Bratislave. V r pôsobil v Orchestri Opery Slovenského národného divadla v Bratislave. Účinkoval so Slov. komorným orchestrom Bohdana Warchala a Cappellou Istropolitanou. Od r pôsobil ako člen Solistes Européens Luxembourg, od r ako člen Európskej hudobnej akadémie Schengen. Koncertoval v Európe, Japonsku a USA. Krisztian Gergye (tanec, choreografia, HU) umelecký riaditeľ, choreograf, tanečník a herec, jeden z najoriginálnejších a najvšestrannejších predstaviteľov maďarskej tanečnej scény. Ako 18-ročný sa začal zaoberať tradičným tanečným umením Jávy, kde v r získal štipendium na jeho štúdium. Vlastné choreografie vytvára od r Spočiatku mali projektový charakter, no momentálne sú súčasťou práce Gergeyovej vlastnej tanečnej skupiny. Od r pravidelne spolupracuje so spevákom súčasnej opery Attilom Csabaiom, s ktorého súborom KompMania vystupoval ako tanečník v r V r spolupracoval s Pal Frenak Company. Po r niektoré z jeho projektov koprodukovalo Stredoeurópske tanečné divadlo. Ako herec a tanečník spolupracoval v r s Barka Theater Company. Od septembra 2008 je členom Maďarského národného divadla, bol menovaný za Umelca roka Juraj Griglák (kontrabas, SK) patrí k rešpektovaným a vyhľadávaným slovenským jazzmanom. Ako dvadsaťdvaročný si na pódiu Bratislavských jazzových dní spontánne zadžemoval s fenomenálnym Stanleym Clarkom, dnes svoj všestranný talent delí medzi klasickú hudbu v Slovenskej filharmónii a domáce i zahraničné klubové aj festivalové pódiá. www. jurajgriglak.net Igor Karško (husle, SK/CH) prešovský rodák, absolvent AMU v Prahe a Menuhinovej akadémie v Gstaade (Švajčiarsko), v súčasnosti pôsobí ako koncertný majster Luzernského symfonického orchestra a člen komorného komorného súboru The Serenade Trio. Ako koncertný majster barokového orchestra La Scintilla podnikol v r turné po USA s Ceciliou Bartoli, s ktorou nahral aj CD Maria Maribran. Je zakladateľom zoskupení La Banda Antix a La Gioconda, členom Les Musiciens du Louvre. Pôsobí ako profesor na Musikhochschule v Luzerne. Ako sólista i člen komorných zoskupení koncertoval po celej Európe, je pravidelným hosťom festivalu Konvergencie. Od r vedie s violončelistom Thomasom Demengom súbor Camerata Zürich. Peter Kosorín (perkusie, SK) vyštudoval hru na bicích nástrojoch na Konzervatóriu v Bratislave (O. Štefaňár) a brnianskej JAMU (M. Opršál, P. Šumpík). Ako študent sa úspešne zúčastnil súťaží v Brne a Ostrave. V r postúpil na Medzinárodnej marimbovej súťaži v belgickom Saint-Truiden medzi 40 najlepších hráčov sveta. Ako študent konzervatória účinkoval na festivale Melos-Étos s perkusionistkou Amy Lynn Barber. V sezóne 2000/2001 bol členom skupiny bicích nástrojov Symfonického orchestra Slov. rozhlasu. V r začal spolupracovať ako tympanista s Cappellou Istropolitanou, s ktorou účinkoval na mnohých európskych pódiách. Absolvoval viacero majstrovských kurzov (K. Myćková, M. Klimasarová, W. Moerch, K. Tresselt, J. Beer). Ako sólista vystupoval na Slovensku i v Čechách. Spolupracoval s Percussion ensemble JAMU, Percussion ensemble Stuttgart a Melos-Ethos Ensemble. Je 1. tympanistom a vedúcim skupiny bicích nástrojov v Slov. filharmónii. Ako sólový tympanista spolupracuje tiež so Symfonickým orchestrom Slov. rozhlasu. Pôsobí ako pedagóg na bratislavskom Konzervatóriu. S tympanistom Filharmonie Brno L. Krejčím tvorí duo Percudos. György Lakatos (fagot, HU) pochádza z hudobníckej rodiny z podunajského mesta Kalocsa. Študoval na Hudobnej akadémii F. Liszta, kde od r pôsobí ako profesor. V r sa stal prvým fagotistom Maďarskej štátnej opery a orchestra Budapeštianskej filharmonickej spoločnosti. Okrem Európy sa predstavil na turné v Izraeli a USA. Silvester Lavrík (réžia, SK) režisér, dramatik, prozaik, publicista a prekladateľ. Pracoval ako učiteľ, riaditeľ reklamnej agentúry, v r bol um. šéfom Mestského divadla Zlín. Dlhodobo spolupracoval so Slovenským rozhlasom, v r zastával funkciu riaditeľa Rádia Devín, v súčasnosti pracuje ako režisér v RTVS. Je autorom viac než troch desiatok divadelných hier, inscenovaných na Slovensku, v Čechách, Srbsku, Poľsku, Maďarsku, Francúzsku a USA, za ktoré získal viaceré ocenenia. Ako režisér spolupracoval so SND, Divadlom SNP Martin, Trnavským divadlom, Divadlom Astorka Korzo 90 Bratislava, Bábkovým divadlom na Rázcestí B. Bystrica, Divadlom Aréna Ostrava (CZ), Jihočeským divadlom České Budějovice (CZ) a Theatre LaMaMa New York (USA). Je držiteľom Ceny Alfréda Radoka (Katarína, Posledný letný deň / 2005, 2006), Dráma 2000 (Uschni láska moja), Tvorivý čin roka (Zátišie s matkou, Hájnikova žena / 1998, 2000), Ceny Literárneho fondu (Žltá žltá ľalia, Tichý dom / 2005, 2007) a Nová dráma (Jurgova Hana / 2008). Knižne mu vyšli tituly Allegro barbaro (LCA 2002) Ester a Albatros (pod menom Hana Naglik, JAGA 2004 cena MK SR za najkrajšiu knihu roka), Zlodeji (LCA 2005), Perokresba (LCA 2006, nominácia na literárnu cenu Anasoft Litera 2006), Villa Lola (LCA 2004) a monodráma Hry (Divadelný ústav Bratislava 2007). Boris Lenko (akordeón / bandoneón, SK) absolvent žilinského Konzervatória (A. Pittner) a VŠMU v Bratislave (M. Szökeová) začal medzinárodnú kariéru úspechmi na súťažiach, najmä víťazstvom v Andrezieux-Boutheon v r V 90. rokoch sa zaradil medzi etablovaných interpretov s pravidelnou koncertnou a nahrávacou činnosťou. Lenko predstavuje typ všestranného hudobníka so záberom od klasického repertoáru, súčasnej hudby, cez rôzne crossoverové

59 projekty (Požoň sentimentál, Phurikane giľa, ALEA, Chassidic Songs, Triango). V slov. kontexte vniesol do akordeónového repertoáru viaceré novátorské prvky, najmä uvádzaním diel osobností povojnovej americkej a európskej scény (Zorn, Kagel, Lindberg, Klucevsek, Vierk, Berio, Sørensen) či premiérovaním a iniciovaním nových slov. diel (Beneš, Zagar, Burlas, Machajdík, Zeljenka, Szeghy, Piaček, Iršai, Burgr, Kupkovič). Vystupuje na festivaloch súčasnej hudby (Večery novej hudby, Melos-Étos). V r mal ako prvý akordeonista v histórii BHS celovečerný recitál. O rok neskôr sa predstavil na prominentnom festivale súčasnej hudby Varšavská jeseň. B. Lenko sa stal priekopníkom uvádzania diel A. Piazzollu na Slovensku, v r založil komorný súbor ALEA (akordeón, husle, klavír, kontrabas), sústreďujúci sa na interpretáciu Piazzollovej hudby. Lenkovo očarenie argentínskym tangom vyústilo v posledných rokoch do spolupráce s P. Breinerom v úspešnom projekte Triango. Venuje sa i vlastnej tvorbe, je docentom na VŠMU v Bratislave. Od r žije v Mníchove. Jozef Lupták (violončelo, SK) jedna z osobností profilujúcich slov. hudobnú scénu. Absolvent VŠMU v Bratislave a Royal Academy of Music v Londýne (R. Cohen). Realizoval viacero CD nahrávok (o. i. Bachove Suity pre sólové violončelo, projekt Cello spájajúci výtvarné umenie a súčasnú hudbu inšpirovanú tvorbou J. S. Bacha, premiéry diel V. Godára, live záznam recitálu v Londýne), stál pri zrode početných diel súčasných autorov. Je spoluzakladateľom súboru Opera Aperta, iniciátorom a umeleckým riaditeľom festivalu Konvergencie. Pravidelne koncertuje na pódiách v Európe i zámorí, vedie majstrovské kurzy. Okrem klasickej hudby sa venuje tiež improvizácii a alternatívnym hudobným projektom (o. i. Chassidic Songs s akordeonistom B. Lenkom, huslistom M. Valentom a rabínom B. Myersom). Aktuálne pracuje na nahrávke violončelových koncertov, ktoré pre neho skomponovalo päť slovenských skladateľov. V r získal Cenu ministra kultúry SR. Zoltán Molnár (kornet, HU) od r prvý trubkár Národného filharmonického orchestra v Budapešti. Ako dirigent zodpovedný za hudobné naštudovania dychových nástrojov pôsobil v Symfonickom orchestri Matáv. Je aktívnym komorným hráčom (s kvintetom plechových dychových nástrojov Akadémia precestoval Európu i Ďaleký Východ, spolupracoval s I. Ellom, G. Lehotkom a A. Virágom ) i sólistom (koncertoval o. i. s Národným filharmonickým orchestrom, Symfonickým orchestrom Matáv, Filharmonickým orchestrom Baden-Baden). Vydal sólové CD v Nemecku a USA. Bertl Mütter (trombone, A) ako jeden z popredných rakúskych trombonistov koncertuje po celom svete a svojich poslucháčov uchvacuje nielen hudobnou, ale aj pódiovou prezentáciou. Pri svojich sólových vystúpeniach preskúmava najbližšie i najvzdialenejšie (nielen) hudobné tradície od komponovaných skladieb po voľnú improvizáciu. Do hudobných partnerstiev vstupuje so spoluhráčmi ochotnými načúvať a spontánne reagovať na dianie okolo seba (Mrs. Bubble & Bones, Duo CechMuetter, Timbre, Duo MütterSkuta so slovenským klaviristom Mikim Skutom), spolupracuje aj s literátmi (Franzobel, Josef Haslinger, Gert Jonke). Už viac ako desať rokov uskutočňuje svoje unikátne projekty music about music : vlastnú verziu Schubertovej Zimnej cesty, muetters muellerin (podľa Schubertovej Krásnej mlynárky), muetters dichters liebe (podľa Schumanna a Heineho). Jeho posledný projekt mütterkinderlieder (nachmahler) vznikol minulý rok na objednávku festivalu Mahler contemporary v Klagenfurte. Milan Paľa (husle, SK) študoval na konzervatóriu J. L. Bellu v B. Bystrici (P. Strenáčik). Po absolvovaní pokračoval na viedenskej Universität für Musik und darstellende Kunst a vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne (F. Novotný). Je nositeľom ocenení z domácich a medzinárodných súťaží (Concours Moderne Riga, Súťaž Leoša Janáčka v Brne, Súťaž Bohuslava Martinů, Anglo-Czecho-Slovak Trust London a i.), zúčastnil sa viacerých medzinárodných majstrovských kurzov (V. Spivakov, S. Jaroševič a J. Guillou). Ako sólista spolupracoval so Štátnou filharmóniou Brno, Slov. filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slov. rozhlasu, Rozhlasovým orchestrom v Kyjeve, Petrohradským kongresovým orchestrom, Petrohradským filharmonickým orchestrom, Capella of St. Petersburg a dirigentmi ako Th. Guschlbauer, A. Černušenko, D. Švec, P. Gribanov a i. Koncertoval vo Švajčiarsku, Francúzsku, Rusku, na Ukrajine, Nemecku, Rakúsku i Malte. V r získal Cenu Ľudovíta Rajtera za výnimočné interpretačné kvality a ojedinelý prístup k slovenskej hudbe, ktorá si prostredníctvom jeho strhujúceho podania získava pozornosť nielen na domácich, ale aj zahraničných pódiách. Endre Polyák (lesný roh, HU) študoval na Hudobnej škole B. Bartóka a na Hudobnej akadémii F. Liszta. Napriek mladému veku pôsobil ako prvý hornista vo viacerých domácich a zahraničných komorných i symfonických orchestroch v Európe i Ázii. Od r je členom Concerto Budapest. Ako sólista a komorný hráč je držiteľom početných súťažných ocenení. Robert Roth (herec, SK) jedna z najvýraznejších osobností slov. divadla. Začínal v Detskej rozhlasovej dramatickej družine, neskôr vyštudoval hudobno-dramatický odbor na Konzervatóriu v Bratislave. Od r je hercom Činohry SND. V tom istom roku získal nomináciu na ocenenie DOSKY za rolu Ariela v Shakespearovej Búrke. V SND hral aj v ďalších Shakespearových hrách (Antonius a Kleopatra, Trojkráľový večer alebo Čo len chcete), na Shakespearovských slávnostiach v Kupcovi benátskom (Gratiano). Stvárnil Jarryho Tatka Ubu, za ktorého získal v Česku cenu za herecký výkon, Arthura v Mrožekovom Tangu, za Šabrina v adaptácií Dostojevského próz (Cudzia žena a muž pod posteľou) bol nominovaný na DOSKY V r získal DOSKY za postavu Hamleta v SND. Je držiteľom Ceny Nadácie Tatra Banky za umenie Predstavenie Činohry SND Hollyroth získalo ocenenia Špeciálna Cena poroty a Cena študentskej poroty na festivale Nová Dráma Rovnaký titul získal DOSKY 2010 za najlepší mužský herecký výkon a najlepšiu inscenáciu sezóny 2009/2010. V r dostal Krištáľové krídlo v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie. Hráva i mimo domovského divadla: v Gogoľových Hráčoch či Shepardovej hre Posadnutí láskou (Bratislavské mestské divadlo, Divadlo a.h.a). Hral vo filme Vladimíra Morávka Hrubeš a Mareš sú kamaráti do dažďa. Spolupracuje s rozhlasom, načítal román M. Hvoreckého Eskorta. Je známym aj ako originálny hudobník. Laos Rozmán (klarinet, HU) vyhľadávaný sólový a komorný hráč, pedagóg a dirigent študoval o. i. na Hudobnej akadémii F. Liszta v Budapešti a v Ženeve. Nahráva, koncertuje na európskych pódiách, spolupracoval s osobnosťami ako G. Kurtág alebo H. Holliger. Je zakladajúcim členom súborov Chamber Music Workshop, UMZE Ensemble a Trio Lignum. Ako interpret i pedagóg sa ťažiskovo zameriava na súčasné diela, pričom inicioval viacero premiér, ku klasickému repertoáru pristupuje ako k novej hudbe a s obľubou vyhľadáva zaujímavé aranžmány starej hudby. Miki Skuta (klavír, SK) študoval na VŠMU v Bratislave (E. Fischerová) a v Paríži u C. Helffera. Je laureátom viacerých domácich i zahraničných súťaží. Svoj všestranný talent využíva v oblasti klasickej hudby, v jazze i v populárnej hudbe. Spolupracoval s osobnosťami ako B. Schmid, B. Mütter, D. Lockwood, Ch. Muthspiel, W. Muthspiel, A. Kirschlagerová, M. Feldman, J. Stivín, J. Bartoš, ale aj P. Hammel. Vystupoval ako sólista a člen rôznych súborov doma i v zahraničí, koncertoval s najvýznamnejšími domácimi orchestrami, ale napr. aj s Bruckner Orchester Linz, Symfonickým orchesterom Danubia Budapest, die reihe, oenm. Jeho CD s dielami J. S. Bacha (Hevhetia) získali najvyššie ocenenie v prestížnom britskom BBC Music Magazine. V poslednom období realizoval nahrávky klavírnych diel Beethovena, CD Darmstadt Acoustic Breakcore so skladateľom a flautistom M. Piačekom a 10 Initial Epilogues s rakúskym pozaunistom B. Mütterom. M. Skuta bol ocenený Krištáľovým krídlom a Cenou Frica Kafendu. V r bol umeleckým riaditeľom festivalu komornej hudby Arcus temporum v maďarskej Pannonhalme. Nora Skuta (klavír, SK) zakladajúca členka súboru Opera Aperta patrí v súčasnosti medzi najvýznamnejších medzinárodne aktívnych slov. klaviristov. Je vyhľadávanou komornou i sólovou hráčkou a zanietenou interpretkou súčasnej hudby.

60 Pravidelne vystupuje na medzinárodných festivaloch, v súčastnosti úzko spolupracuje so súborom Österreichisches Ensemble für Neue Musik. V r nahrala pre vydavateľstvo Hevhetia na SACD Sonáty a interlúdiá Johna Cagea, ktoré vysoko hodnotila domáca i zahraničná kritika. CD bolo v Londýne vybraté do knihy renomovaného kritika BBC Music Magazine Rogera Thomasa 1001 Classical CDs you must hear, before you die. Marián Svetlík (husle, SK) študoval na Konzervatóriu v Žiline a na JAMU v Brne. Zúčastnil sa viacerých domácich i zahraničných kurzov (A. Moravec, M. Jelínek, F. Novotný, S. Jaroševič, B. Henri Van de Velde). Ako sólista účinkoval so ŠKO Žilina a Janáčkovým akademickým orchestrom v Brne. Bol členom sl. kvarteta Icarus Quartet, s ktorým získal viaceré ocenenia na súťažiach komornej hry a členom SKO B. Warchala. V súčasnosti je koncertným majstrom Symfonického orchestra Slov. rozhlasu. Ronald Šebesta (klarinet, SK) zanietený propagátor súčasnej hudby, rešpektovaný hráč na dobových nástrojoch, vyhľadávaný komorný partner. Študoval na Konzervatóriu a na VŠMU v Bratislave. Počas štúdií absolvoval stáž na Conservatoire de Région v Boulogne. Od r je 1. klarinetistom SOSR-u, od r aj orchestra Cappella Istropolitana. Sporadicky vystupuje ako sólista so slov. komornými orchestrami. R bol spoluzakladajúcim členom VENI ensemble. Dominantnou líniou jeho záujmu je komorná hudba s dôrazom na tvorbu 20. stor. až podnes. V rámci tohoto smerovania sa r stal spoluzakladateľom súboru Opera Aperta, je stálym členom improvizačného zoskupenia DON@U.com. V r bol zakladajúcim členom LOTZ tria dobových basetových rohov 18. storočia, s ktorým nahral dve úspešné CD s dielami Juraja Družeckého a kompozíciami súčasných slov. skladateľov (Hevhetia, Hudobný fond). Od r pôsobí na VŠMU ako pedagóg hry na klarinete, kde r obhájil doktorandskú prácu so zameraním na zvukovosť klarinetu. Daniela Varínska (klavír, SK) patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského interpretačného umenia. Po absolvovani bratislavského konzervatória dokončila štúdiá v St. Petersburgu a na VŠMU v Bratislave. Čoskoro sa presadila ako sólistka, ktorá svoju koncertnú kariéru rozvíjala na dôležitých pódiách Európy a Ameriky. Repertoár D. Varínskej obsahuje okrem najnáročnejších diel sólovej literatúry aj viac ako 30 klavírnych koncertov, ktore interpretovala s významnými orchestrami a dirigentmi. Jej široký hudobný rozhľad sa prejavuje aj v komornej hudbe, kde je vyhľadávanou partnerkou o. i. pri predvedení kompletných cyklov husľových a violončelových sonát a variácií L. v. Beethovena a J. Brahmsa. Veľmi úspešné sú jej recitály na kladivkovom klavíri na významných festivaloch (napr. Pražská jar, Haydn-festival), ale často sa prezentuje aj s dielami 20. storočia a súčasnej slov. hudby. Nahráva pre rôzne hudobné vydavateľstvá. Po úspešnom koncertnom uvedení všetkých 32 Beethovenových klavírnych sonát ( ) na abonentných koncertoch Slov. filharmónie vyšla nahrávka celého cyklu na 9 CD v r (Diskant). Od r pôsobí ako profesorka na VŠMU v Bratislave. Michal Vaňouček (klavír, SK/NL) absolvoval Konzervatórium v Žiline, Bratislave a Kráľovské konzervatórium v Haagu. S kvartetom We Ride Bikes iniciovanom holandským kontrabasistom Rubenom Samamom účinkoval na rôznych európskych festivaloch (ocenenie na Amersfoort Jazz Festival 2006). Spolu s M. Herákom je kapelníkom a skladateľom projektov AsGuests, The Fifth Season, Universal Mind a The Hague Ethosperic Orchestra. Skupina AsGuests získala Pim Jacobs Muziek Prijs 2004 a The Dutch Jazz Competition na North Sea Jazz Festival Peter Vrbinčík (viola, SK) oravský rodák, študoval na Konzervatóriu v Žiline (J. Glasnák) a bratislavskej VŠMU (J. Hošek). Bol hosťujúcim študentom na Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (T. Kakuska/Alban Berg Quartett), členom Gustav Mahler Jugend Orchestra, The Youth Orchestra of United Europe (C. Abbado), France Youth Orchestra (E. Krivine). Zúčastnil sa majstrovských kurzov u K. Koďouska a S. Palma. V r bol členom Slovenskej filharmónie, od r pôsobil v súbore súčasnej hudby VENI ensemble, do r zastával post 1. violistu v Cappelle Istropolitana. Ako sólista sa predstavil na BHS, so Symf. orchestrom Slov. rozhlasu, Cappellou Istropolitanou a SKO B. Warchala. V súčasnosti je riaditeľom súkromnej hudobnej školy v Jabloňovom a pôsobí v súboroch starej hudby Solamente naturali, Musica aeterna a Haydn Sinfonietta Wien. Peter Zwiebel (viola, SK) je absolventom Konzervatória v Košiciach a VŠMU v Bratislave. V r študoval v Bazileji vo Švajčiarsku a absolvoval kurzy komornej hudby u LaSalle Quartet. Bol vedúcim violovej skupiny European Philharmonic Orchestra, European Tour (2001), Symphonie Orchestra Akademie der Stadt Basel (2004), spolupracoval s Melos-Ethos Ensemble. Je zakladajúcim členom Zwiebelovho kvarteta a Quasars Ensemble, vedúcim violovej skupiny SKO Bohdana Warchala. Pravidelne uvádza skladby súčasných slovenských i zahraničných skladateľov. Cello Colosseum (komorné zoskupenie, SK) súbor vznikol na podnet Jozefa Luptáka pre festival Konvergencie v roku Prvý koncert zoskupenia, ktorý odznel na Konvergenciách v Bratislave, viedol ako hosť svetoznámy britský violončelista R. Cohen a bol venovaný 100. výročiu narodenia prof. Ľ. Rajtera (z jeho tvory na koncerte zazneli dve skladby pre osem violončiel). Cello Colosseum neskôr účinkovalo na niekoľkých koncertoch po Slovensku, o. i. na letnom festivale Pohoda. Súbor združuje popredných slovenských a zahraničných violončelistov vo voľnom zoskupení, ktoré je zamerané projektovo na jednotlivé koncerty pod umeleckým vedením Jozefa Luptáka. Doric String Quartet (sláčikové kvarteto, UK) Časopis Gramophone Magazine opísal toto zoskupenie ako jedno z najlepších mladých sláčikových kvartet, ktorého členmi sú hudobníci, čo dokážu hovoriť fascinujúce veci. Doric String Quartet sa teší nadšeným reakciám divákov a hudobných kritikov po celom svete. V roku 2008 kvarteto získalo 1. cenu na Medzinárodnej súťaži komornej hudby v Japonsku (Osaka), 2. miesto na Medzinárodnej súťaži sláčikových kvartet Premio Paolo Borciani v Taliansku a cenu Ensemble na festivale v Mecklenburg-Vorpommerne v Nemecku. V roku 2006 bolo kvarteto zástupcom Združenia mladých koncertujúcich umelcov (YCAT). Od svojho vzniku v roku 1998 vystupuje kvarteto po celom svete a spolupracuje s umelcami ako Ian Bostridge, Philip Langridge Mark Padmore, Piers Lane, Kathryn Stott a Florestan Trio. Medzi nedávne vrcholy ich kariéry patria kritikou ocenený Haydnov večer vo Wigmore Hall vysielaný rádiom BBC 3, recitály v Bruseli, Frankfurte, Galícií, Lucerne, Miláne a Paríži a návštevy festivalov Carinthischer Sommer, Mecklenburg-Vorpommern, Incontri interrata di Siena, East Neuk, Isle of Man a Schwetzinger. Absolvovali turné v Japonsku, Izraeli a v juhovýchodnej Ázii. Medzi vrcholy sezóny 2010/11 patrí ich debut na americkej scéne recitál vo Frickovom múzeu v New Yorku a Kongresovej Knižnici vo Washingtone a turné po Austrálii a Novom Zélande. Okrem iného hrali aj v berlínskom Konzerthause, amsterdamskom Concertgebouw, hamburskom Laeiszhalle, v Budapešti a v Tel Avive. V rámci Veľkej Británie vystúpili túto sezónu štyrikrát vo Wigmore Hall, mali turné po Škótsku a účinkovali na koncertoch, ktoré boli súčasťou ich dlhodobého pobytu na Kettle s Yard v Cambridge a Wiltshire Music Centre v Bradford-upon-Avon. V roku 2009 vydalo Doric String Quartet prvé CD (Wigmore Live label), ktoré kritika prijala priaznivo a stalo sa súčasťou výberu editora časopisu Gramophone. Haydn v podaní Doric String Quartet iskrí vtipom v pôsobivom [a] veľmi nádejnom debute. Od roku 2010 kvarteto začal nahrávať výhradne pre Chandos. Prvé CD s kompletnými Korngoldovými sláčikovými kvartetami z roku 2010 sa dostalo do výberu kritiky v časopise Gramophone. V budúcnosti chcú vydať diela Bartóka, Chaussona, Schuberta, Schumanna a Waltona. Doric String Quartet bol založený na Pro Corda, Národnej škole pre mladých hráčov komornej hudby v roku Od roku 2002 členovia súboru študovali v rámci parížskeho tréningového programu ProQuartet, kde spolupracovali s členmi kvartet Alban Berg, Artemis, Hagen a LaSalle a so skladateľom Györgym Kurtágom. Kvarteto naďalej spolupracuje s Rainerom Schmidtom (Hagen Quartet). Doric String Quartet funguje vďaka veľkorysej podpore Anonymous Foundation.

61 Gregoriana (vokálny súbor, SK) súbor bol založený v r. 2004, odkedy pravidelne účinkuje pri latinských bohoslužbách v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Repertoár súboru tvoria okrem gregoriánskeho chorálu najmä renesančná a stredoveká polyfónia, ale aj súčasná chrámová zborová tvorba. Súbor vystupuje aj koncertne. V r nahral CD Tempus Adventus s ambíciou vydať v priebehu nasledujúcich rokov ďalšie časti edície s názvom In Illo Tempore. Jej cieľom je oživiť hudobné pamiatky z územia dnešného Slovenska do r Vedúcim súboru Gregoriana je Marek Klein. Gregoriánskemu chorálu sa venuje od r Popri samoštúdiu a liturgickej praxi absolvoval niekoľko kurzov a podujatí súvisiacich s gregoriánskym chorálom pod vedením osobností ako J. Hodina, D. Eben, L.-M. Vigne, A. Turco, N. Albarosa, D. Y.-M. Leliévre. Podieľa sa aj na organizovaní seminárov s touto problematikou. Solamente naturali (SK) jedno z najzaujímavejších slovenských telies pracuje od vzniku pod um. vedením huslistu Miloša Valenta. Repertoár tvoria diela 17., 18. a 19. storočia, ktoré súbor prezentuje podľa potreby od komorných ansámblov až po veľké vokálno-inštrumentálne zoskupenia. Dôležitou súčasťou profilu telesa je spolupráca s renomovanými zahraničnými špecialistami (S. Stubbs, A. Parrott, M. Štryncl). Súbor pravidelne účinkuje v Európe, Kanade a USA, často na prestížnych festivaloch (Vantaa Barock v Helsinkách, Boston Early Music Festival, Händlove slávnosti v Göttingene). Súbor v Bratislave realizoval cyklus Bachových kantát, nahráva pre domáce a zahraničné vydavateľstvá. S úspechom sa stretli nahrávky Pestrého zborníka, koncertov J. Umstatta, symfónií C. Ph. E. Bacha a projekt Mater Vladimíra Godára. V poslednej dobe súbor patrí k významným propagátorom diel bratislavského rodáka J. N. Hummela. Branislav Belorid (Trombone, SK) gained the basics of trombone play from his father, Miroslav Belorid. He studied at the conservatory in Žilina (with J. Bukač) and VŠMU (The Academy of Performing Arts) in Bratislava (with J. Gašparovič). During his studies he became a laureate of both domestic and foreign competitions (Competition of Slovak conservatories, International Competition of Brass Instruments Brno, A. C. T. Competition in London, 1997). Throughout the years he was the first trombonist of the Slovak Radio Symphony Orchestra where he also performed as a soloist. Since 2003 he has been a member of Slovak Philharmonic. In season he was a guest in the Cape Philharmonic Orchestra in the South African Republic. Since 2007 he has been an artistic director of Slovak Young Swing Generation a jazz orchestra. In 2010 he founded the Big Band of the University of Muse Arts. He played with many important Slovak ensembles (Slovak National Theater Orchestra, Cappella Istropolitana, Solamente naturali, State Chamber Orchestra Žilina, Melos Ethos Ensemble, VENI Ensemble, Pavol Zajačka Big Band, Gustav Brom Big Band, Matúš Jakabčic SK-CZ Big Band etc.), and is also a coveted chamber and studio musician. He co-worked with personalities such as J. Bělohlávek, L. Pešek, A. Rahbari, M. Maisky, M. Caballé, A. Bocelli, J. Bartoš, M. Jakabčic, Z. Nagy, M. Legrand, S. Copland and others. Daniel Hrinda (bassoon, QT/SK) studied bassoon at the Prague Academy of Arts with Prof. Jiri Seidl and as a postgraduant at the Hochschule für Musik in Vienna with Prof. Milan Turkovic. Since 1992, he regularly attended Academy of Maurice Bourgue, whose influence was decisive on Daniel s musical journey. Still as a student Daniel became a member of the fine chamber ensemble Czech Nonet. Soon after he became the Principal Bassoonist of the acclaimed Prague Chamber Orchestra, with whom he performed in all major music halls worldwide and made many recordings in 1990 s. Before joining the Qatar Philharmonic Orchestra in 2008, Daniel was a founding member of the Petronas Malaysian Philharmonic Orchestra in Kuala Lumpur from Daniel is a member of the regular educational event of the Central European Music Academy, that is sponsored by the European Union. Beside music he is a great fan of golf. Miro Herák (vibraphone, SK/NL) graduated from the Conservatories in Žilina, Bratislava and Royal Conservatory of the Hague, Netherlands. He performed concerts around Europe with AsGuests Band, he cooperated with many musicians and orchestras (Kenny Wheeler, John Ruocco, Massimo Morgati, European Colour Jazz Orchestra, New European Jazz Collective, The Hague Ethosperic Orchestra...). He is an active composer and arranger. Together with the AsGuests quartet he published three albums: Enter As Guests (Baileo Music Production 2005), a DVD Live in Belgium (DAR Productions 2008) and the latest Universal Mind (Origin Records 2011). Richard Gašpar (double bass, SK) a sought-after chamber and orchestra musician, member of the Slovak Philharmonic. Initially, he studied violin, and since 1989, double bass at the Conservatory and the Performing Arts College (VŠMU) in Bratislava. Between he was a member of the Opera Orchestra of the Slovak National Theatre in Bratislava. He performed with Bohdan Warchal Slovak Chamber Orchestra and the Cappella Istropolitana. He is the member of the Solistes Européens Luxembourg and European Music Academy Schengen. R. Gašpar has performed in Europe, Japan and USA. Krisztian Gergye (dance, choreography, HU) began his artistic activity exploring traditional Javanese dance at the age of eighteen. He spent a year in Java (1998) on a Darmasisswa scholarship and studied the art of ancient Indonesian dance. He has developed choreographies of his own since They were initially project-like, but later involved permanent co-artists and members of Gergye s own company. Today he is one of the most original and versatile figures of the Hungarian dance scene: director, choreographer, dancer and actor. His regular partner in co-production has been the contemporary opera singer, Agens, since Between 1999 and 2002 he worked in close co-operation with Attila Csabai s ensemble, KompMania, as a dancer and between 2002 and 2004 he collaborated with the Pal Frenak Company. After 2006, some of his works have been co-produced by the Central European Dance Theatre. During the 2007/08 season, he was a member of the Barka Theatre s company, where he contributed both as choreographer and actor. He has been a member of the National Theatre s company since September His compositions have been honoured by numerous festival awards, and he was named Best Artist of the Year in Juraj Griglák (double bass, SK) belongs to the respected and sought-after Slovak jazzmen. When he was 20 years old, he jammed spontaneously with the phenomenal musician Stanley Clark on the podium of Bratislava Jazz Days. Nowadays, he divides his universal talent between the classical music in the Slovak Philharmonic and podiums of clubs or even festivals. Igor Karško (violin, SK/CH) born in Prešov, Karško is a graduate of the Academy of Musical Arts in Prague and the Menuhin Academy in Gstaad (Switzerland). He is currently the concertmaster of the Lucerne Symphony Orchestra, and the member of The Serenade Trio chamber ensemble. He toured the USA in 2005 as concertmaster of the La Scintilla Baroque orchestra, with Cecilia Bartoli as soloist. He also recorded a CD named Maria Maribran with her. Karško is the founder of the La Banda Antix and La Gioconda ensembles and a member of Les Musicians du Louvre. He holds professorship at the Musikhochschule Luzern. As a soloist and a member of chamber ensembles Karško has performed all over Europe and he is a regular guest performer at the Convergence festival. Peter Kosorín (percussions, SK) finished his studies of percussive instruments at the Conservatory in Bratislava (with O. Štefaňár) and at JAMU (Janacek Academy of Music and Performing Arts) in Brno (with M. Opršál and P. Šumpík). As a student he successfully participated in competitions in Brno and Ostrava. In 2004 he advanced to the top 40 world s best players at the International Marimba Competition in Belgian Saint-Truiden. As a conservatory student he performed at the Melos Ethos Festival together with a percussionist Amy Lynn Barber. In the season of 2000/2001 he became a member of the percussion section of Slovak Radio Symphony Orchestra. In 2001 he started playing as a timpanist in the Cappella Istropolitana with which he performed at many European podiums. He attended many master courses

62 (K. Myćková, M. Klimasarová, W. Moerch, K. Tresselt, J. Beer). He performed as a soloist both in Czech and Slovak Republic. He collaborated with the Percussion Ensemble JAMU, Percussion Ensemble Stuttgart and Melos Ethos Ensemble. He is the first timpanist and the leader of the percussion section in the Slovak Philharmonic. He also cooperates with the Slovak Radio Symphony Orchestra as a solo timpanist and works as a teacher at the Conservatory in Bratislava. Together with the Brno Philharmonic Orchestra s timpanist L. Krejčí they make a duo Percudos. György Lakatos (bassoon, HU) comes from a musical family from a small Danubian town Kalocsa. He graduated from the Franz Liszt Academy of Music where he has worked as a professor since In 1985 he became the first bassoonist of the Hungarian State Opera and the Budapest Philharmonic Society Orchestra. He has performed in Europe, in the USA and in Israel. Silvester Lavrík (director, SK) an accomplished director, playwright, prose writer, publicist and translator. He worked as a teacher, a director of an advertisement agency; in he was an art director of the Zlín City Theater. He has worked with the Slovak Radio for a long time; in he was the director of the Devín Radio, currently he works as a director in the RTVS (Slovak Radio and Television). He has written more than 30 plays that were staged in Slovakia, Czech Republic, Serbia, Poland, Hungary, France and the USA, and for which he received several awards. As a director he worked with the SND (Slovak National Theater), SNP Theater in Martin, Trnava Theater, Astorka Korzo 90 Theater in Bratislava, Puppet Theater on the Crossroads in Banská Bystrica, Arena Theater in Ostrava (CZ), South Bohemian Theater in České Budějovice (CZ) and Theatre LaMaMa in New York (USA). He is a laureate of the Alfréd Radok Award (for plays Katarína, Posledný letný deň The Last Summer Day / 2005, 2006), Drama 2000 award (Uschni láska moja Shrivel, My Love), The Creative Act of The Year Award (Zátišie s matkou Still Life With a Mother, Hájnikova žena Woodsman s Wife / 1998, 2000) Literary Fund Award (Žltá žltá ľalia Yellow Yellow Lilly, Tichý dom A Quiet House / 2005, 2007) and the New Drama award (Jurgova Hana / 2008). He is an author of books: Allegro barbaro (LCA 2002) Ester a Albatros Ester and the Albatross (under an alias Hana Naglik, JAGA 2004 award of the Slovak Ministry of Culture for the most beautiful book of the year), Zlodeji Thieves (LCA 2005), Perokresba Pen-Drawing (LCA 2006, Anasoft Litera Award nomination 2006), Villa Lola (LCA 2004) and a monodrama Hry Plays (Theater Institute Bratislava 2007). Boris Lenko (accordion / bandoneon, SK) graduated from the Conservatory in Žilina (with A. Pittner) and VŠMU in Bratislava (M. Szökeová). He began his international career with success at competitions, mostly after winning in Andrezieux- Boutheon in In the 1990s he regularly performed at concerts and recorded albums. Lenko is an accomplished musician having classical and contemporary music (including crossover projects such as Požoň Sentimental, Phurikane giľa, ALEA, Chassidic Songs, Triango) in his repertoire. He has brought many innovative aspects into accordion repertoire in the Slovak context, mostly when performing pieces of well-known post-war American and European composers (Zorn, Kagel, Lindberg, Klucevsek, Vierk, Berio, Sørensen) or making first performances of new Slovak pieces (Beneš, Zagar, Burlas, Machajdík, Zeljenka, Szeghy, Piaček, Iršai, Burgr, Kupkovič). He plays at the festivals of contemporary music (Evenings of New Music, Melos Ethos). In 2001 he was the first accordionist in the history of BHS (Bratislava Music Festival) who had his own feature-length recital. A year later he was the first to include the music of A. Piazzola in his repertoire in Slovakia. In 2001 he founded a chamber ensemble ALEA (accordion, violin, piano, double bass), concentrating on the interpretation of Piazolla s music. Lenko s enchantment with the Argentinean tango lead to the cooperation with P. Breiner in a very successful project Triango in the last few years. He also composes his own music and works as a college lecturer at VŠMU in Bratislava. He has lived in Munich since Jozef Lupták (cello, SK) currently one of the most prominent personages in Slovak musical scene, Lupták is a graduate of the Performing Arts College (VŠMU) in Bratislava and the Royal Academy of Music in London (R. Cohen). He has recorded several CDs (including the complete Bach Suites for Solo Cello, the Cello project, which merges visual art and contemporary music inspired by the music of J. S. Bach, premiere recordings of music by V. Godár, a live recording of his recital in London), and has also been at the birth of numerous works by contemporary musicians. Lupták is a co-founder of the Opera Aperta ensemble and is the initiator and artistic director of the Convergence festival. He regularly performs at stages in Europe and overseas and he also leads his own master classes. Besides dedicating himself to classical music, Lupták is also engaged in improvisations and alternative musical projects. He is currently working on a recording of cello concerts written for him by five Slovak composers. Zoltán Molnár (cornet, HU) since 1989 he has been the first trumpeter of the National Philharmonic Orchestra in Budapest. He was also working in the Matav Symphony Orchestra as a conductor responsible for the score-reading of the brass section. He is an active player of chamber music (he has travelled round Europe and Middle East with the Academy Brass Quintet; cooperated with I. Ello, G. Lehotka and A. Virág) a soloist (he has performed at concerts with the National Philharmonic Orchestra, Matav Symphony Orchestra and Baden-Baden Philharmonic Orchestra). He has released his solo albums in Germany and in the USA. Bertl Mütter (trombone, A) he is considered the great Austrian trombone personality, giving concerts all around the world, capturing his audience with his highly unique music and stage presence. As a soloist (his main focus) he relates to nearest and farthest, not only musical traditions in the dynamic field between composition and improvisation. But he does like to play with small ensembles, under the condition that everyone listens to each other (Mrs. Bubble & Bones, Duo CechMuetter, Timbre, Duo MütterSkuta with Slovak pianist Miki Skuta). He works with authors Franzobel, Josef Haslinger and, until his death, with language magician Gert Jonke. For more than a decade he works about the phenomenon music about music : his version of Schubert's Winterreise, muetters muellerin (after Schubert's The Fair Maid of the Mill), muetters dichters liebe (after Schumann, after Heine), mütterkinderlieder (nachmahler), commissioned by the Mahler contemporary festival in Klagenfurt. Milan Paľa (violin, SK) studied at the Ján Levoslav Bella conservatory in Banská Bystrica (P. Strenáčik). After finishing continued his studies at the Vienna Universität für Musik und darstellende Kunst and at the Janáček Academy of Music and Performing Arts in Brno (F. Novotný). M. Paľa is a holder of many awards from Slovak and foreign competitions (Concours Moderne Riga, Leoš Janáček Competition in Brno, Bohuslav Martinů Competition, Anglo-Czecho-Slovak Trust London etc). During his studies he took part in several international master classes (V. Spivakov, S. Yaroshevich, J. Guillou) As a soloist he cooperated with Brno State Philharmonic, Slovak Philharmonic, Slovak Radio Symphonic Orchestra, Kiev Radio Orchestra, St. Petersburg Congress Orchestra, St. Petersburg Philharmonic Orchestra, Capella of St. Petersburg and with conductors like Th. Guschlbauer, A. Chernushenko, D. Švec, P. Gribanov and others. He performed in various European countries, for example Switzerland, France, Russia, Ukraine, Germany, Austria, Malta, etc. In 2009 M. Paľa received the Ľudovít Rajter Award. The prize is given by the Musical Center to young personality of Slovak music. Paľa earned the award thanks to his extraordinary interpretation qualities and a unique approach to Slovak music, which has gained more attention through his ravishing performance on podiums both in Slovakia and abroad. Endre Polyák (French horn, HU) he graduated from the Béla Bartók Conservatory and Franz Liszt Academy of Music. Despite his young age he has been the first horn player in several Hungarian and foreign chamber and symphonic

63 orchestras in Europe and Asia. Since 2010 he has been a member of the Concerto Budapest. He has won a number of awards at competitions as a soloist and a chamber music performer Robert Roth (actor, SK) one of the most striking personalities of the Slovak theater. He began his career in a Radio Drama group for children, later he graduated from the musical-dramatic specialization at the Conservatory in Bratislava. Since 2000 he has been an actor at Slovak National Theater (SND). In the same year he got nominated for the DOSKA award for the character of Ariel in Shakespeare s The Tempest. He played in other Shakespeare s plays when at SND (Antonius and Cleopatra, Twelfth Night, or What You Will). He also played Gratiano in The Merchant of Venice at the Shakespeare Festival. He also played Jarry s Ubu Roi (for which he received an award in Czech Republic for his acting performance), Arthur in Mrožek s Tango and was nominated for DOSKY 2006 for the role of Shabrin in the adaptation of Dostoyevsky s prosaic works (Another Man's Wife and a Husband under the Bed). In 2008 he won the DOSKY award for the role of Hamlet at SND (Slovak National Theater). He received the Tatra Banka Foundation Award for Art The play Hollyroth at the SND won the Special Award of the Jury and the Student Jury Award at the New Drama Festival This play also received the DOSKY award in 2010 for the best male acting performance and for the best production of the season 2009/2010. In 2010 he was awarded the Crystal Wing in the category of Theater and Audiovisual Art. He also plays outside his home theater: In Gogol s Players or Shepard s Fool for Love (Bratislava City Theatre, a.h.a. Theatre). He starred in Vladimír Morávek s movie Hrubeš a Mareš jsou kamarádi do deště (Hrubeš and Mareš Are Friends Come Rain or Shine). He works with the Slovak Radio he recorded the reading of M. Hvorecký s novel Eskorta (Escort). He is also known for being an original musician. Lajos Rozmán (clarinet, HU) a very coveted soloist and a chamber music performer. He got his musical education in Budapest (Franz Liszt Academy of Music) and Geneva. He is recording and performing at concerts all over Europe and has worked with accomplished personalities such as G. Kurtág or H. Holliger. He is a founding member of the Chamber Music Workshop, the UMZE Ensemble, and the Trio Lignum. Both his performing and teaching activities focus on contemporary music he initiated several premieres and he approaches the classical material as if it was the new music. He seeks after interesting arrangements of old music. Miki Skuta (piano, SK) studied at VŠMU in Bratislava (E. Fischerová) and in Paris at C. Helffer. He is a prizewinner at many domestic as well as foreign competitions. He uses his accomplished talent in the area of classical music, jazz, as well as popular music. He collaborated with prominent figures such as B. Schmid, B. Mütter, D. Lockwood, Ch. Muthspiel, W. Muthspiel, A. Kirschlager, M. Feldman, J. Stivín, J. Bartoš, and also P. Hammel. He performed as a soloist and a member of different ensembles at home as well as aborad, he concerted with the most important domestic orchestras, and also with Bruckner Orchester Linz, Danubia Orchestra Budapest, Die Reihe, OENM. His two CDs with the music of J. S. Bach (Hevhetia) won the highest award in the prestigious British BBC Music Magazine. Recently he recoreded piano work of Beethoven, CD Darmstadt Acoustic Breakcore with the composer and flute player M. Piaček, and 10 Initial Epilogues with Austrian trombonist Bertl Mütter. Miki Skuta was awarded the Krištáľové krídlo and Cena Frica Kafendu. In 2010 he held the post of artistic director of the international chamber music festival Arcus temporum in Pannonhalma, Hungary. Nora Skuta (piano, SK) a founding member of the Opera Aperta ensemble, Skuta is one of the most important internationally-active Slovak pianists. She is a coveted chamber and solo player and a zealous performer of contemporary music. Skuta regularly performs at international festivals, currently collaborating with the Österreichisches Ensemble für Neue Musik. In 2006, her CD of John Cage s Sonatas and Interludes recorded with the Hevhetia publishing company was well received by both domestic and international critics. The prominent BBC Music Magazine critic Roger Thomas selected the CD into his 1001 Classical Recordings You Must Hear Before You Die. Marián Svetlík (violin, SK) a student of Conservatory in Žilina and Janáček Academy of Music and Performing Arts in Brno. He has also attended numerous domestic and international masterclasses (A. Moravec, M. Jelínek, F. Novotný, S. Yarosevic, B. Henri Van de Velde). As a soloist, Svetlík also performed with the Slovak Sinfonietta of Žilina and the Janáček Academic Orchestra in Brno. He was a member of the Icarus Quartet, with which he won many awards at chamber music competitions. Svetlík was also a member of the Bohdan Warchal Chamber Orchestra. He is currently the concertmaster of the Slovak Radio Symphony Orchestra. Ronald Šebesta (clarinet, SK) passionate promoter of contemporary music, respected player of period music instruments, coveted chamber orchestra player. Šebesta studied at the Conservatory and the Performing Arts College in Bratislava. During his university studies he took a one-year internship at the Conservatoire de Région in Boulogne in France. Since 1993 he has been the first clarinetist of the Slovak Radio Symphonic Orchestra in Bratislava, since 1996 he has been part of Cappella Istropolitana orchestra. Šebeta occasionally performs with Slovak chamber orchestras as a soloist. He was a co-founding member of the VENI ensemble in His professional interest focuses mainly on chamber music with emphasis on 20 th and 21 st century music, which is why he co-founded the Opera Aperta chamber ensemble and is also a permanent member of the improvisational ensemble DON@U.com. In 2004 he co-founded LOTZ Trio, which is a trio of period basset horns from the 18 th century. Together they recorded two successful CDs with the music of Juraj Družecký and compositions of contemporary Slovak composers (Hevhetia, Hudobný fond). Since 2002 he teaches clarinet at the Performing Arts College in Bratislava, where he finished his PhD. in 2007, specializing in clarinet sonority. Daniela Varínska (piano, SK) is one of the well-known personalities in the Slovak performing arts. After graduating from the Conservatory, she completed her studies in St Petersburg and at the Academy of Performing Arts in Bratislava and soon asserted herself as a soloist in musical life and developed a concert career on important European and American platforms. D. Varinska s repertoire includes, besides the most demanding works in the solo sphere, more than 30 piano concertos which she has performed with well-known orchestras and conductors. Her wide musical knowledge is also apparent in the field of chamber music where she is a sought-after partner inter alia in the performance of the complete cycles of violin and cello sonatas and variations by L. v. Beethoven and J. Brahms. She successfully gives recitals on the Hammerklavier piano at well-known festivals (eg Prague Spring, Haydn Festival) and often presents 20th century works as well as contemporary Slovak music. She records the solo and chamber repertoire on CD for various firms. Following the successful presentation of all Beethoven s 32 piano sonatas ( ) at Slovak Philharmonic subscriber concerts, a recording of the complete cycle on 9 CDs was published in 2008 (Diskant). Daniela Varinska has taught piano-playing at the Academy of Performing Arts in Bratislava since 1991, from 2004 as a college professor. Michal Vaňouček (piano, SK/NL) graduated from the Conservatories in Žilina, Bratislava and Royal Conservatory of the Hague. He performed at many European festivals (award at the Amersfoort Jazz Festival, 2006) together with the We Ride Bikers quartet founded by a Dutch double bassist Ruben Samam). He and M. Herák are front men and composers in the projects AsGuests, The Fifth Season, Universal Mind and The Hague Ethosperic Orchestra. As- Guests Band has received the Pim Jacobs Muziek Prijs 2004 award and The Dutch Jazz Competition at the North Sea Jazz Festival Peter Vrbinčík (viola, SK) a native of Orava (north Slovakia region), studied viola at the Conservatory in Žilina (J. Glasnák) and at the Academy of Performing Arts in Bratislava (J. Hošek). After his studies in Bratislava was

64 visiting student at the Hochschule für Musik und darstellende Kunst in Vienna in the classroom of Thomas Kakuska (Alban Berg Quartet). During his studies he was a member of the Gustav Mahler Jugend Orchester, The Youth Orchestra of United Europe (Claudio Abbado), France Youth Orchestra (Emmanuel Krivine), participated in master classes in Bollerup (Sweden), master classes of Joseph Koďousek in Perugia and of Siegfried Palm. In years he was a member of the Slovak Philharmonic Orchestra, since 1987 a member of the ensemble of the current music VENI, until 2003 acting as first violist of the Chamber Orchestra of Bratislava Cappella Istropolitana. He was performing as a soloist at the Bratislava music festival, also with the Slovak Radio Orchestra, Cappella Istropolitana, and Slovak Chamber Orchestra. P. Vrbinčík is currently director of the Private Music School Jablonové, (western Slovakia region), which was founded in 2004, also working in the private agency Vatel and is acting as a free artist mostly in the field of baroque music with the ensembles Solamente Naturali, Musica Aeterna, Haydn Sinfonietta Wien. Peter Zwiebel (viola, SK) graduated from the Conservatory in Košice and VŠMU in Bratislava. In 2004 he studied in Basel, Switzerland and completed courses of chamber music at LaSalle Quartet. He was the director of the viola section in the European Philharmonic Orchestra, European Tour (2001), Symphonie Orchestra Akademie der Stadt Basel (2004), cooperated with Melos Ethos Ensemble. He is the founding member of Zwiebel Quartet and Quasars Ensemble, leader of the viola section in the Slovak Chamber Orchestra of Bohdan Warchal. He regularly introduces pieces of Slovak and foreign contemporary composers. Cello Colosseum (chamber ensemble, SK) this ensemble was created under the impulse of Jozef Lupták for the purpose of Convergence Festival back in The first concert of Cello Colloseum at Convergence Festival in Bratislava was dedicated to the 100th anniversary of the birth of professor Ľudovít Rajter (they played his two pieces for 8 cellos) and was led by a British cellist R. Cohen. Cello Colloseum later performed at many concerts around Slovakia, e.g. at the summer Pohoda Festival. Cello Colloseum unites the leading Slovak and foreign cellists in a free ensemble which focuses on individual projects and concerts under Jozef Lupták s artistic leadership. Doric String Quartet (UK) Described by Gramophone Magazine as one of the finest young string quartets, whose members are musicians with fascinating things to say the Doric String Quartet has received glowing responses from audiences and critics across the globe. In 2008 the Quartet won 1st prize in the Osaka International Chamber Music Competition in Japan, 2nd prize at the Premio Paolo Borciani International String Quartet Competition in Italy and the Ensemble Prize at the Festspiele Mecklenburg-Vorpommern in Germany. In 2006 the Quartet was selected for representation by Young Concert Artists Trust (YCAT). Since its formation in 1998 the Quartet has performed across the world and collaborated with artists including Ian Bostridge, Philip Langridge, Mark Padmore, Piers Lane, Kathryn Stott and the Florestan Trio. Recent highlights include a critically acclaimed Haydn evening at Wigmore Hall broadcast by BBC Radio 3, recitals in Brussels, Frankfurt, Galicia, Lucerne, Milan and Paris and visits to the Carinthischer Sommer, Mecklenburg-Vorpommern, Incontri interra di Siena, East Neuk, Isle of Man and Schwetzinger Festivals. Further afield they have toured to Japan, Israel and South East Asia. Highlights of the 2010/11 season include the Quartet s American debut with recitals at the Frick Museum in New York and Library of Congress in Washington and tours to Australia and New Zealand. Elsewhere engagements include recitals at the Berlin Konzerthaus, Amsterdam Concertgebouw, Laeiszhalle Hamburg and in Budapest and Tel Aviv. UK engagements this season include four appearances at Wigmore Hall, a tour of Scotland and concerts as part of long-term residencies at Kettle s Yard in Cambridge and at the Wiltshire Music Centre in Bradford-upon-Avon. In 2009 the Doric String Quartet s first CD was released to critical acclaim on the Wigmore Live label and was chosen as Editor s Choice in Gramophone. The Doric s Haydn sparkles with wit on their impressive [and] very auspicious recording debut. Since 2010 the Quartet has recorded exclusively for Chandos. The first CD, the complete Korngold String Quartets, was released in September 2010 and featured as one of the Critic s Choice disks of 2010 in Gramophone. Future releases will include works by Bartók, Chausson, Schubert, Schumann and Walton. Formed in 1998 at Pro Corda, The National School for Young Chamber Music Players, from 2002 the Doric String Quartet studied on the Paris-based ProQuartet Professional Training Program, where they worked with members of the Alban Berg, Artemis, Hagen and LaSalle Quartets and with György Kurtag. The Quartet continues to work with Rainer Schmidt (Hagen Quartet). The Doric String Quartet acknowledges the generous support of an Anonymous Foundation. Gregoriana (vocal ensemble, SK) it was founded in Since then it has performed regularly at the Latin service in St. Elisabeth Dome in Košice. Besides Gregorian chants, the repertoire mostly consists of renaissance and medieval polyphony as well as contemporary cathedral choir music. The choir performs at concerts as well. In 2010, they recorded the album Tempus Adventus with the ambition to publish the next parts of the edition called In Illo Tempore in the following years. The goal is to bring the musical monuments up to year 1600 from today s Slovak territory back to life. Marek Klein, the director of the ensemble, has concentrated on Gregorian chant since Along with self-study and liturgical practice he attended several courses and events related to Gregorian chant under the leadership of personalities such as J. Hodina, D. Eben, L.-M. Vigne, A. Turco, N. Albarosa or D. Y.-M. Leliévre. He has been organizing such seminars as well. Solamente naturali (SK) one of the most interesting Slovak ensembles has performed under the leadership of the art director, violinist Miloš Valent, since it was founded. The repertoire is filled with pieces from the 17 th, 18 th and 19 th century which the ensemble presents according to the need from chamber ensembles to big vocal-instrumental ensembles. A very important part of the ensemble s profile is the cooperation with well-known foreign specialists (S. Stubbs, A. Parrott, M. Štryncl). The ensemble regularly performs in Europe, Canada and the USA; it can be often seen at prestigious festivals (Vantaa Barock in Helsinki, Boston Early Music Festival, Göttingen International Händel Festival). In Bratislava Solamente has played a cycle of Bach s cantatas. They have recorded for both Slovak and foreign publishing houses. They have had success with the recordings of Pestrý zborník (A Colorful Anthology), concerts of J. Umstatt, C. Ph. E. Bach s symphonies and Vladimír Godár s project Mater (Mother). Lately the ensemble has started to promote the music of J. N. Hummel who was born in Bratislava.

65 hory majú hudbu pre tých ktorí počúvajú... aj ticho je hudba a pohyb je radosť. NaturFit-to je aktívna dovolenka v Západných Tatrách pod vedením profesionálneho trenéra. Oddychujte v čarovnej drevenici s výhľadom, ktorý berie dych a načerpajte energiu v zdravom prírodnom prostredí slovenských hôr. NaturFit zažite nezažité mountains have music for those who listen... even silence is music and movement is a joy. NaturFit-it is an active holiday in the Western Tatras under the guidance of professional trainer. Relax in the picturesque chalet with a view that takes your breath away and recharge your energy in a healthy natural environment of the Slovak mountains. NaturFit experience something special info@naturfit.sk

66 počas festivalu si môžete kúpiť tieto CD tituly you can buy these CD's during the festival Chassidic Songs b. myers b. lenko, j. lupták m. valent Konvergencie 2010 j. s. Bach suity pre sólové violončelo j. lupták Porta libri 2001 afterphurikane Žudro 2010 CELLO in London recitál live at st. john s smith square Hudobné centrum 2005 jana Kirschner Krajina Rovina Universal Music 2010 Produced by Eddie Stevens vladimír Godár music for cello Slovart 1999