Microsoft Word - eslp_spr06.doc

Prepis

1 Správa o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za rok Úvod Na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len vláda ) č. 292 zo dňa 5. apríla predkladá minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len minister ) vláde správu o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len zástupca ) za predchádzajúci kalendárny rok. Správa o činnosti zástupcu za kalendárny rok nadväzuje na správu za kalendárny rok Vzhľadom na uvedené, táto správa neopakuje údaje a námety, ktoré obsahovala už správa za rok I. Činnosť zástupcu V roku zástupkyňa v súlade so Štatútom zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len štatút ) zastupovala Slovenskú republiku v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len Súd ). V rámci uvedeného najmä: - vypracúvala oficiálne stanoviská k prijateľnosti a podstate sťažností podaných proti Slovenskej republike (pravidlo 54 a 54A Rokovacieho poriadku Súdu); - predkladala na vyžiadanie Súdu dodatočné písomné stanoviská k vyjadreniam sťažovateľov k písomným stanoviskám vlády k prijateľnosti a podstate sťažností, odpovede na dodatočné písomné podania sťažovateľov a vyjadrenia k dokumentom, ktoré Súdu sťažovatelia zaslali (pravidlá 54 a 59 Rokovacieho poriadku Súdu); - vyjadrovala sa na základe výziev Súdu k spravodlivému zadosťučineniu požadovanému sťažovateľmi (pravidlo 60 Rokovacieho poriadku Súdu); - zaujímala v súlade s článkom II. štatútu, po vyjadrení ministra, stanovisko k účelnosti uzavretia zmieru a k ponuke tajomníka Súdu pôsobiť vo funkcii sprostredkovateľa pri rokovaniach o zmieri (pravidlo 62 Rokovacieho poriadku Súdu); - vyjadrovala sa k žiadostiam sťažovateľov o bezplatnú právnu pomoc (pravidlo 91 a 93 Rokovacieho poriadku Súdu); - intervenovala ako tretia strana z vlastnej iniciatívy alebo na základe žiadosti o spoluprácu podľa článku 36 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor ) v sporoch vedených proti iným členským štátom Rady Európy (pravidlo 44 Rokovacieho poriadku Súdu); - podávala na vyžiadanie alebo z vlastnej iniciatívy príslušným orgánom Rady Európy informácie o vývoji právneho poriadku v Slovenskej republike v oblasti ochrany ľudských práv a slobôd; - pravidelne sa zúčastňovala na zasadnutí Výboru delegátov ministrov Rady Európy (ďalej len VDM RE ), ako aj na bilaterálnych rokovaniach so sekretariátom Výboru ministrov Rady Európy, Výboru ministrov Rady Európy podávala správy o individuálnych a všeobecných opatreniach prijatých v Slovenskej republike v

2 súvislosti s výkonom rozsudkov a pripravovala podklady pre prijatie záverečných rezolúcií Výboru ministrov Rady Európy, týkajúcich sa ukončenia sledovania výkonu rozsudkov; - predkladala Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky návrhy na legislatívne zmeny právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorých potreba vyplynula z rozhodovacej činnosti Súdu; - zúčastňovala sa na zasadnutiach Výboru expertov pre skvalitnenie mechanizmov ochrany ľudských práv. Hlavná činnosť zástupkyne bola aj v roku zameraná na prípravu oficiálnych písomných stanovísk k prijateľnosti a podstate sťažností proti Slovenskej republike, ktoré Súd notifikoval vláde. V roku zástupkyňa predložila Súdu v rámci písomného konania 142 oficiálnych stanovísk k prijateľnosti a podstate sťažností, dodatočných stanovísk a vyjadrení k nárokom sťažovateľov na spravodlivé zadosťučinenie. Na vyžiadanie Súdu alebo z vlastnej iniciatívy boli Súdu zasielané ďalšie písomné podania. Pri vypracúvaní stanovísk a ďalších podaní sa vychádzalo z podrobnej analýzy skutkového stavu každého jednotlivého prípadu (v prípade námietky neprimeranej dĺžky konania najmä z podrobnej chronológie súdneho konania pred vnútroštátnymi súdmi), podkladov od dotknutých vnútroštátnych orgánov, najmä všeobecných súdov, ďalej z judikatúry Súdu k príslušným článkom Dohovoru a jeho protokolov, aplikovateľnej na konkrétny prípad a tiež z príslušných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov. Pri vypracúvaní stanovísk a ďalších podaní bola zástupkyňa v pravidelnom pracovnom kontakte s dotknutými súdmi, orgánmi činnými v trestnom konaní, príslušnými odbormi a sekciami Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a inými štátnymi orgánmi. Vychádzajúc z príslušných odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy zástupkyňa zabezpečovala úlohy, ktoré súvisia s implementáciou rozsudkov Súdu v podmienkach Slovenskej republiky. Zástupkyňa sa zúčastnila v Štrasburgu slávnostnej ceremónie pri príležitosti oficiálneho otvorenia súdneho roku. Zúčastnila sa tiež na jarnom a jesennom zasadnutí Výboru expertov pre skvalitnenie mechanizmov ochrany ľudských práv, ktorý pôsobí v rámci Direktoriátu pre ľudské práva Rady Európy. V roku sa zástupkyňa, ako aj pracovníci kancelárie významnou mierou podieľali na organizovaní odborných seminárov, prednášok a stretnutí so sudcami, prokurátormi a vyššími súdnymi úradníkmi a aktívne sa zúčastňovali rôznych projektov organizovaných mimovládnymi organizáciami a Informačnou kanceláriou Rady Európy v Bratislave, ktoré boli zamerané najmä na praktické aspekty uplatňovania Dohovoru v podmienkach Slovenskej republiky. Taktiež spolupracovali s Justičnou akadémiou pri vzdelávaní sudcov a prokurátorov v oblasti problematiky ochrany ľudských práv a kontrolného mechanizmu Dohovoru v rámci projektu Systematického vzdelávania sudcov a prokurátorov v oblasti ľudských práv. Cieľom tohto projektu je v horizonte niekoľkých rokov vyškoliť v danej oblasti značnú časť sudcov a prokurátorov. Aj v roku sa pracovníci kancelárie podieľali na prekladoch rozsudkov a rozhodnutí pre publikácie vydávané Informačnou kanceláriou Rady Európy. V Justičnej revue pre potreby právnej praxe pracovníci kancelárie publikovali 2

3 slovenské preklady rozsudkov a vybraných rozhodnutí Súdu vyhlásených v roku, týkajúcich sa sťažností podaných proti Slovenskej republike. II. Prehľad štatistických údajov a) všeobecne Podľa štatistických údajov Súdu (Survey of Activities ) bol vývoj vo vybavovaní sťažností týkajúcich sa Slovenskej republiky v roku nasledujúci: Sťažnosti proti Slovenskej republike Podané sťažnosti Sťažnosti pridelené senátu na preskúmanie Neprijaté alebo vyčiarknuté sťažnosti Sťažnosti oznámené vláde SR Sťažnosti prijaté na preskúmanie ich podstaty Rozsudky Rozhodnutia - zmier Rozsudky v prospech SR Rozhodnutia v prospech SR Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v roku v porovnaní s rokom 2005 počet sťažností podaných proti Slovenskej republike mierne stúpol (537 sťažností v roku oproti 478 sťažnostiam v roku 2005). Zároveň došlo k nárastu počtu sťažností, ktoré boli pridelené senátu na preskúmanie (486 sťažností v roku oproti 444 sťažnostiam v roku 2005). V 130 prípadoch Súd rozhodol o neprijatí sťažnosti alebo jej vyčiarknutí zo svojho zoznamu, vláde oznámil celkovo 64 nových sťažností a 40 sťažností vyhlásil za prijateľné na preskúmanie ich podstaty. Približne od októbra roku 2004 Súd pri notifikácii sťažností už postupuje takmer výlučne podľa pravidla 54A Rokovacieho poriadku Súdu a vyžaduje od vlády vyjadrenia nielen k prijateľnosti, ale zároveň aj k podstate sťažnosti, čím sa vypracovávanie oficiálnych stanovísk kanceláriou stalo komplikovanejšie a náročnejšie. Táto prax sa stane pravidlom po ratifikácii Protokolu č. 14, ktorým sa zavádza viacero nových procesných inštitútov, v ktorých dôsledku by sa malo rozhodovanie Súdu urýchliť a zefektívniť. Dá sa predpokladať, že množstvo notifikovaných sťažností v dôsledku toho ešte vzrastie. Zo sťažností, ktoré boli notifikované vláde, Súd v uplynulom roku rozhodol celkovo 58 prípadov. Z uvedeného počtu Súd v 34 prípadoch konštatoval niektorého 3

4 z článkov Dohovoru zo strany Slovenskej republiky (v roku 2005 to bolo v 29 prípadoch), v 13 prípadoch Súd sťažnosti vyhlásil za neprijateľné, v 7 prípadoch sťažnosti vyčiarkol zo zoznamu z dôvodu, že sťažovateľ netrval na preskúmaní sťažnosti alebo nereagoval na opakované výzvy Súdu na predloženie stanoviska a v 4 prípadoch Súd rozhodol o schválení zmieru dosiahnutého medzi stranami. b) rozsudky a rozhodnutia v roku Súd v roku vo vzťahu k Slovenskej republike výrazne zintenzívnil svoju rozhodovaciu aktivitu. Z celkovo 58 rozhodnutí Súd v 34 prípadoch rozhodol rozsudkom v neprospech Slovenskej republiky, t. j. konštatoval niektorého z práv zaručených Dohovorom alebo jeho protokolmi. Z nich 30 sa týkalo porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru, zaručujúceho právo na spravodlivé súdne konanie, z toho v 30 prípadoch Súd konštatoval práva na prerokovanie veci v primeranej lehote a v 1 prípade aj práva na spravodlivé súdne konanie v užšom slova zmysle. V 3 prípadoch Súd rozhodol, že Slovenská republika porušila článok 8 Dohovoru, t. j. právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, v 2 prípadoch rozhodol o porušení článku 10 Dohovoru, t. j. slobody prejavu, v 4 prípadoch rozhodol o porušení článku 13 Dohovoru, t. j. práva na účinný prostriedok nápravy, a v 1 prípade o porušení článku 14 Dohovoru, t. j. zákazu diskriminácie. V 13 prípadoch Súd rozhodol v prospech Slovenskej republiky. Ide o prípady, v ktorých Súd vyhlásil sťažnosť za neprijateľnú po tom, ako sa k nej vyjadrila vláda a sťažovateľ. Rozsudky Súdu vyhlásené od 1. januára do 31. decembra (podrobnosti o jednotlivých rozsudkoch sú uvedené v prílohe č. 1): Č Sťažnosť Meno / /00 Leopold Bernát Andrej Malejčík /01 Jozef Šima /00 Ivan Turek / /02 Katarína Šebeková a Edita Horvatovičová Ľubomír Jakub Rozsudok NU - nemajetková ujma MU majetková ujma T trovy EUR NU EUR NU EUR NU 250 EUR T EUR - NU 900 EUR T x5 600 EUR NU EUR - NU 250 EUR T Stav súdneho konania prieťahy v konaní o odmenu za použitie vynálezov a priemyselného vzoru prieťahy v konaní o žalobe o náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti štátu, D-13 prieťahy v konaní o vydanie nehnuteľnosti, neexistencia účinného prostriedku nápravy, D-8 prieťahy v konaní o žalobe na ochranu osobnosti; právo na súkromie v súvislosti s lustračným nálezom prieťahy v konaní o súdny výkon rozhodnutia prieťahy v konaní o neplatnosť odvolania z funkcie a výpovede a o náhradu ušlej mzdy Stav vykonania V oficiálnych štatistikách Súdu sa uvádza vyššie číslo, pretože zahŕňa aj rozsudok Nebusová proti Maďarsku a Slovenskej republike. Pre účely tejto správy tento rozsudok nebol zahrnutý do obsiahnutých štatistických údajov, pretože Súd v Nebusová proti Maďarsku a Slovenskej republike vyhlásil sťažnosť sťažovateľky proti Slovenskej republike za neprijateľnú z dôvodu zjavnej nepodloženosti a zaoberal sa iba podstatou sťažnosti proti Maďarsku, pričom dospel k záveru o porušení práva sťažovateľky podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru na prerokovanie veci v primeranej lehote. 4

5 Č Sťažnosť Meno /01 Elena Jenčová / / /02 Marta Hrobová Michal Magura Helena Múčková /02 Vladimír Sika /01 Júlia Gažíková / / /01 Mária Kvasnová Alexander Obluk Katarína Babylonová /01 Viliam Teréni /00 Dušan Bíro /00 Ingrid Rišková / /99 Ľubomír Lubina Tatjana Šidlová /00 Ladislav Kuril Rozsudok NU - nemajetková ujma MU majetková ujma T trovy EUR NU 50 EUR T EUR NU EUR NU 50 EUR T EUR NU EUR NU 150 EUR T EUR NU 500 EUR T EUR NU EUR - NU 500 EUR T EUR NU EUR NU 100 EUR T EUR NU 150 EUR T EUR NU 100 EUR T EUR NU 800 EUR T EUR NU 200 EUR T nežiadal finančné odškodnenie Stav súdneho konania prieťahy v konaní o súdny výkon rozhodnutia prieťahy v konaní o náhradu škody za ublíženie na zdraví z nedbanlivosti prieťahy v konaní o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru a o náhradu ušlej mzdy prieťahy v konaniach o náhradu škody a o ochranu osobnosti, nespravodlivosť konania o ochranu osobnosti, neexistencia účinného prostriedku nápravy prieťahy v konaní o náhradu škody a navrátenie veci do pôvodného stavu a v následnom konaní o súdny výkon zmieru prieťahy v konaní o návrhu na prejednanie novoobjaveného dedičstva, resp. oprave zrejmých nesprávností dedičských rozhodnutí prieťahy v konaní o zrušenie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam prieťahy v konaní o zaplatenie nájomného zo strany podnikateľskému subjektu D-8 právo na rešpektovanie súkromného života v súvislosti s nemožnosťou zrušenia trvalého pobytu inej osoby prieťahy v konaní o neplatnosť výpovede, D-13 prieťahy v trestnom konaní a neexistencia účinného prostriedku nápravy prieťahy v konaní o zaplatenie peňažnej sumy a v konaní o vyporiadanie podielového vlastníctva k nehnuteľnosti prieťahy v konaní o úpravu styku rodiča s maloletým dieťaťom, D-13 prieťahy v dovolacom konaní o žalobe na ochranu osobnosti a v konaní týkajúcom sa pozostalosti po zosnulom, neexistencia účinného prostriedku nápravy prieťahy v konaniach o náhradu ušlej mzdy v súvislosti so skončením pracovného pomeru a o náhradu škody v súvislosti s vylúčením z družstva Stav vykonania 5

6 Č Sťažnosť Meno /05 Jozef Paulík /01 Martin Klein /01 Božena Ščuryová /01 Tibor Šmál /00 Ján Vozár / / /01 Stanislav Skurčák Yvetta Tomláková a Alexandra Tomláková Darina Solárová a iní /00 Ivan Preložník /02 Peter Šnegoň /01 Hubert Dobál /00 Rádio a. s. Twist, /01 Oldřich Šedý Rozsudok NU - nemajetková ujma MU majetková ujma T trovy EUR NU EUR - T EUR NU EUR - T EUR NU 200 EUR - T EUR NU EUR NU nežiadal finančné odškodnenie EUR NU 662 EUR - T EUR NU 500 EUR - T EUR NU 600 EUR T EUR NU 700 EUR - T EUR NU 70 EUR - T nežiadal finančné odškodnenie EUR NU 80 EUR - T Stav súdneho konania D-8, D-14 zásah do súkromia v dôsledku nemožnosti zaprieť otcovstvo, diskriminácia D-10 právo na slobodu prejavu v súvislosti s odsúdením novinára v trestnom konaní prieťahy v konaní o zvýšenie výživného a v konaní o rozvod prieťahy v trestnom konaní prieťahy v konkurznom konaní prieťahy v exekučnom konaní prieťahy v konaní o určenie otcovstva a o výživné prieťahy v konaní o neplatnosť závetu prieťahy v konaní o rozvod a o úpravu práv a povinností k maloletým, v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým a o výživné a v exekučnom konaní prieťahy v konaní o žalobe na ochranu osobnosti, D-13 prieťahy v konaní o zaplatenie peňažnej sumy, neexistencia účinného prostriedku nápravy D-10 právo rozhlasovej spoločnosti na rozširovanie informácií v súvislosti s výsledkom konania o žalobe na ochranu osobnosti prieťahy v konaní o žalobe na ochranu osobnosti, v konaní o zaplatenie peňažnej čiastky a v konaní o náhradu škody Stav vykonania Rozsudky vo všetkých prípadoch, s výnimkou tých, v ktorých niektorá zo strán žiadala o predloženie prípadu veľkej komore Súdu, nadobudli právoplatnosť v zmysle článku 44 ods. 2 Dohovoru uplynutím troch mesiacov od ich oznámenia stranám, pričom za oznámenie sa považuje zverejnenie na internetovej stránke Súdu. V prípadoch, v ktorých niektorá zo strán žiadala o predloženie prípadu veľkej komore Súdu na opätovné preskúmanie, rozsudky nadobudli právoplatnosť rozhodnutím senátu piatich sudcov veľkej komory o zamietnutí takej žiadosti. 6

7 Zástupkyňa žiadala o predloženie prípadu veľkej komore Súdu podľa článku 43 Dohovoru a pravidla 50 Rokovacieho poriadku Súdu v dvoch prípadoch rozhodnutých v roku (Malejčík proti Slovenskej republike a Turek proti Slovenskej republike), keďže podľa jej názoru išlo o prípady, ktoré nastoľujú závažné otázky týkajúce sa výkladu alebo aplikácie Dohovoru, resp. závažné otázky všeobecného významu. Senát piatich sudcov jej žiadostiam nevyhovel a k predloženiu uvedených prípadov veľkej komore Súdu nedošlo. V roku zástupkyňa nežiadala o výklad (pravidlo 79 Rokovacieho poriadku Súdu), ani o revíziu (pravidlo 80 Rokovacieho poriadku Súdu), keďže nenastali skutočnosti, ktoré Rokovací poriadok Súdu predpokladá pre využitie týchto procesných možností (odhalenie skutočnosti, ktorá by svojou povahou mala rozhodujúci vplyv a ktorá nebola Súdu známa v čase vydania a preukázateľne nemohla byť známa žiadajúcej strane). Rozhodnutia, ktorými boli sťažnosti vyhlásené za neprijateľné (po notifikácii) od 1. januára do 31. decembra : Č Sťažnosť Meno /00 Ivan Matys /00 Jolana Končeková /02 Marko Stolárik /02 Pavol Ruttkay a Anna Ruttkayová /01 Štefan Savka /00 Rastislav Machunka /00 Ján Záfer /01 Oľga Bleyová /01 Július Goga /02 SIRMIUM, s. r. o. Stav súdneho konania Namietaný článok Dohovoru alebo Protokolu Charakteristika predmetu sťažnosti neprijatá - zjavne nepodložená, nevyčerpanie prostriedkov nápravy, D-13 prieťahy v konaní o žalobe o zaplatenie nevyplatenej mzdy a odstupného, nemožnosť rozhodnutia o veci z dôvodu legislatívnych nedostatkov, prístup k súdu, neexistencia účinného prostriedku nápravy neprijatá - zjavne nepodložená prieťahy v konaní o žalobe o zaplatenie dlžného nájomného, právo na spravodlivé prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom neprijatá - nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy prieťahy v konaní o náhradu škody neprijatá - nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy prieťahy v konaní o návrhu na vydanie vecí podľa zákona o mimosúdnych rehabilitáciách neprijatá - nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy, zjavne nepodložená, D-13 prieťahy v konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemku, neexistencia účinného prostriedku nápravy neprijatá - zjavne nepodložená prieťahy v konaní o ochranu osobnosti neprijatá - zjavne nepodložená D-8, D-13 právo na rešpektovanie súkromia a rodinného života v súvislosti s označením domu, absencia účinného prostriedku nápravy neprijatá - zjavne nepodložená, D-8 prieťahy v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o prevode bytu do osobného vlastníctva, zásah do súkromia v dôsledku útokov na obydlie neprijatá - nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy, zjavne nepodložená prieťahy v konaní o vypratanie a vydanie nehnuteľnosti neprijatá - sťažnosť podaná po lehote, 1-P1, D -13 zásah do práva na prístup k súdu a do majetkových práv v dôsledku novelizácie zákona o Fonde detí a mládeže, neexistencia účinného prostriedku nápravy, nemožnosť spochybnenia zániku nájomnej zmluvy v zmysle platnej zákonnej úpravy Stav rozhodnutie rozhodnutie rozhodnutie rozhodnutie rozhodnutie rozhodnutie rozhodnutie rozhodnutie rozhodnutie rozhodnutie

8 Č Sťažnosť Meno / / /02 Orange Slovensko František Hudec Vincent Baláž a iní Stav súdneho konania Namietaný článok Dohovoru alebo Protokolu Charakteristika predmetu sťažnosti neprijatá - nevyčerpanie opravných prostriedkov 1P-1 zásah do majetkových práv z dôsledku povinností prevádzkovať telekomunikačné zariadenia neprijatá - zjavne nepodložená D-13, D-8/1, D-8/2, D-13 zlé zaobchádzanie s odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody, právo na rešpektovanie korešpondencie, neexistencia účinného prostriedku nápravy neprijatá zjavne nepodložená D-3, D-8, D-13, D-14 zlé zaobchádzanie zo strany polície, zásah do súkromného života diskriminácia, existencia účinného prostriedku nápravy Stav rozhodnutie rozhodnutie rozhodnutie III. Súdne konanie a) všeobecne sťažnosti proti Slovenskej republike Od roku 1993 Súd notifikoval vláde spolu 323 sťažností (stav k 21. februáru 2007) z toho 2 už v roku Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad o notifikácii sťažností v jednotlivých rokoch, ako aj o počte písomných stanovísk k prijateľnosti a podstate sťažností vypracovaných vládou: 323 sťažností proti SR Notifikácia sťažností Stanoviská vlády Spolu 323 Z prehľadu vyplýva, že v roku došlo k miernemu nárastu počtu notifikovaných nových sťažností vláde oproti roku 2005 a zároveň značne stúplo množstvo stanovísk, ktoré kancelária vypracovala na vyžiadanie Súdu. b) nové veci Všetky sťažnosti notifikované vláde v roku patria do kategórie individuálnych sťažností v zmysle článku 34 Dohovoru, žiadna medzištátna sťažnosť podľa článku 33 8

9 Dohovoru nebola proti Slovenskej republike podaná a ani Slovenská republika nepodala takúto sťažnosť proti inému zmluvnému štátu Dohovoru. Značná časť notifikovaných sťažností sa týka námietky porušenia článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie), najmä v súvislosti s namietanou neprimeranou dĺžkou súdnych konaní a takmer vždy aj v súvislosti s námietkou porušenia článku 13 Dohovoru (právo na účinný prostriedok nápravy). Stále častejšie sa však objavujú sťažnosti na článku 5 Dohovoru (právo na slobodu a osobnú bezpečnosť, najmä v súvislosti so zákonnosťou a dĺžkou väzby), v niekoľkých prípadoch sťažovatelia namietajú svojich práv podľa článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života), práv podľa článku 2 Dohovoru (právo na život), práv podľa článku 3 Dohovoru (zákaz mučenia), ďalej práv podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (ochrana majetku), článku 10 (sloboda prejavu) a tiež článku 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie). Zoznam sťažností sa nachádza v prílohe č. 2. Stav vybavovania jednotlivých vecí je nasledujúci (stav k 21. februáru ): 323 sťažností proti Slovenskej republike Spolu Skončené veci VM RE prebieha dohľad nad výkonom alebo rozhodnutia o uzavretí zmieru Rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť Skúmanie prijateľnosti a podstaty sťažnosti S p o l u c) otvorené veci Kancelária zástupcu eviduje spolu 170 otvorených vecí, ktoré sa nachádzajú v rôznych štádiách konania a vybavovania. V 77 prípadoch Výbor ministrov Rady Európy dohliada nad výkonom právoplatných rozsudkov alebo rozhodnutí o uzavretí zmieru prijatých vo vzťahu k Slovenskej republike, v 12 prípadoch rozsudok Súdu ešte nenadobudol právoplatnosť a v 81 prípadoch Súd skúma prijateľnosť a podstatu sťažnosti. d) skončené veci Z vyššie uvedeného prehľadu vyplýva, že v roku bolo skončených 33 vecí z celkového počtu 153 doteraz skončených vecí. e) dohľad Výboru ministrov právoplatných rozsudkov Súdu Aj v roku boli finančné sumy, ktoré pôvodne požadovali jednotliví sťažovatelia mimoriadne vysoké (približne 700 miliónov Sk). S prihliadnutím na vyjadrenia vlády a vlastnú judikatúru v uvedenej oblasti Súd priznal sťažovateľom celkovo sumu ,63 Sk. Z tejto celkovej sumy bola v rámci uzavretých zmierov vyplatená suma ,- Sk. Prehľad vyplatených súm je uvedený v prílohe č. 3. V súvislosti s výkonom rozsudkov Výbor ministrov Rady Európy sleduje, či boli prijaté všeobecné a individuálne opatrenia nevyhnutné 9

10 na splnenie, pričom berie do úvahy možnosť Slovenskej republiky zvoliť si opatrenia, ktoré v tomto ohľade považuje za najvhodnejšie. Slovenská republika priebežne informovala Výbor ministrov Rady Európy prostredníctvom kancelárie zástupcu a prostredníctvom Stálej misie Slovenskej republiky pri Rade Európy o plnení záväzkov vyplývajúcich z rozsudkov, a to vo forme informácií predložených v rámci sledovania výkonu rozsudkov vo Výbore ministrov Rady Európy, najmä: - o vyplatení priznaných súm spravodlivého zadosťučinenia; - o distribúcii rozsudkov Súdu na dotknuté orgány a o zverejnení prekladov rozsudkov Súdu v odbornom právnickom časopise Justičná revue; preklady vyhotovila kancelária zástupcu; - o aktuálnych legislatívnych zmenách; - o zmenách v judikatúre vnútroštátnych súdov; - o ďalších opatreniach uskutočňovaných v rámci výkonu. Po tom, ako sa Výbor ministrov Rady Európy presvedčí, že Slovenská republika prijala všetky nevyhnutné opatrenia na splnenie, prijme záverečnú rezolúciu, v ktorej konštatuje, že jeho úlohy podľa článku 46 ods. 2 Dohovoru boli splnené. V roku Výbor ministrov Rady Európy ukončil dohľad nad výkonom 14 rozsudkov proti Slovenskej republike v podobe vydania záverečnej rezolúcie. Podľa informácií zo sekretariátu Výboru ministrov Rady Európy sa ďalších 30 prípadov nachádza v štádiu ukončenia dohľadu a čaká na prijatie záverečnej rezolúcie. Na 960. zasadnutí dňa 12. apríla Výbor ministrov Rady Európy prijal Rezolúciu ResDH()15, týkajúcu sa rozsudkov v 13 prípadoch proti Slovenskej republike. Všetky dotknuté prípady sa týkali neprimeranej dĺžky občianskoprávnych konaní a práva na účinný prostriedok nápravy. Konkrétne išlo o prípady Bzdúšek (48817/99), Csepyová (67199/01), E. O. a V. P. (56193/00 a 57581/00), Fabišík (51204/99), Heger (62194/00), Horváthová (74456/01), Kopecká (69012/01), Macková (51543/99), Mažgútová (65998/01), Piskura (65567/01), Švolík (51545/99), Vargová (52555/99), Z. M. a K. P. (50232/99). Touto rezolúciou bolo ukončené sledovanie uvedených prípadov. Zasadnutí VDM RE sa v druhom polroku roku pravidelne zúčastňovali pracovníci kancelárie zástupcu. Ich úlohou bolo predovšetkým podávať správy o stave jednotlivých vecí, nad ktorými vykonáva Výbor ministrov Rady Európy dohľad, vysvetľovať kroky, ktoré Slovenská republika uskutočnila na odstránenie príčin porušovania Dohovoru tak v rovine všeobecnej, predovšetkým legislatívnej, ako aj v rovine individuálnej, ale aj získavať poznatky z praxe ostatných členských štátov a na ich základe iniciovať legislatívne zmeny v danej oblasti. Uvedený spôsob argumentácie a získavania informácií priamo vo VDM RE sa ukázal ako veľmi pozitívny a užitočný. 10

11 f) dohľad Výboru expertov pre skvalitnenie mechanizmov ochrany ľudských práv nad implementáciou odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy Výbor expertov pre skvalitnenie mechanizmov ochrany ľudských práv okrem iného dohliada nad implementáciou nasledujúcich odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy - Rec(2000)2 o obnove alebo opätovnom prerokovaní niektorých prípadov na vnútroštátnej úrovni na základe rozsudkov Súdu, Rec(2002)13 o uverejňovaní a rozširovaní Dohovoru a judikatúry Súdu v členských štátoch, Rec(2004)4 o Dohovore v univerzitnom a profesijnom vzdelávaní, Rec(2004)5 o overovaní zlučiteľnosti návrhov zákonov, platných právnych predpisov a správnej praxe so základnými princípmi zakotvenými v Dohovore a Rec(2004)6 o zdokonaľovaní vnútroštátnych prostriedkov nápravy. V roku zástupkyňa predkladala Výboru expertov pre skvalitnenie mechanizmov ochrany ľudských práv podrobné správy o tom, ako sú tieto odporúčania implementované v Slovenskej republike. g) intervencie Slovenskej republiky ako tretej strany Podľa článku 36 Dohovoru a pravidla 44 Rokovacieho poriadku Súdu, vo všetkých sporoch pred komorou alebo veľkou komorou má Vysoká zmluvná strana, ktorej občanom je sťažovateľ, právo predložiť písomné stanovisko a zúčastniť sa na ústnom konaní. Predseda Súdu môže v záujme riadneho chodu spravodlivosti vyzvať ktorúkoľvek Vysokú zmluvnú stranu, ktorá nie je účastníkom konania, alebo ktorúkoľvek dotknutú osobu, ktorá nie je sťažovateľom, aby predložili písomné stanovisko alebo sa zúčastnili na ústnom konaní. V roku zástupkyňa toto právo využila v prípade Stoll proti Švajčiarsku, ktorý sa týkal porušenia článku 10 Dohovoru, konkrétne odsúdenia novinára v trestnom konaní za zverejnenie častí z utajovaného služobného dokumentu vypracovaného na diplomatickej úrovni. V prípadoch Scordino proti Taliansku a ďalej Apicella, Cocchiarella, Mostacciuolo (1), Mostacciuolo (2), Musci, Riccardi, Pizzati, Procaccini, Zullo proti Taliansku, v ktorých Slovenská republika intervenovala ešte v roku 2005, vyhlásila veľká komora Súdu v roku rozsudky. Tieto prípady sa týkali otázky výšky primeraného zadosťučinenia v prípade porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote a predovšetkým určenia kritérií, na ktorých základe Súd stanovuje výšku nemajetkovej ujmy za tohto práva, ako aj toho, do akej miery je oprávnený posudzovať a nahrádzať voľnú úvahu vnútroštátneho súdu pri stanovovaní výšky nemajetkovej ujmy v tomto ohľade. Rovnako bol v roku vyhlásený rozsudok veľkej komory Súdu v prípade Sejdović proti Taliansku, ktorý sa týkal porušenia článku 6 Dohovoru, konkrétne možnosti predniesť svoju obhajobu pred súdom v prípade odsúdenia v trestnom konaní in absentia a v ktorom Slovenská republika tiež intervenovala. V roku 2005 Slovenská republika intervenovala aj v prípade Ramzy proti Holandsku, ktorý sa týkal zmeny konštantnej judikatúry Súdu vo veciach vyhostenia cudzincov podozrivých z účasti na príprave teroristických útokov. Rozsudok v tejto veci zatiaľ nebol vyhlásený. Hlavným zmyslom takejto účasti na rozhodovacej činnosti Súdu je prispieť k riešeniu otázok, ktoré sa priamo dotýkajú, resp. v budúcnosti môžu dotýkať aj sťažností proti Slovenskej republike a zároveň poskytnúť Súdu viac informácií k prerokovávanej problematike, ktoré môžu byť nápomocné pri posudzovaní veci. 11

12 IV. Závery Aj v roku zástupkyňa priebežne plnila úlohy, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú zo Štatútu zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva, z Rokovacieho poriadku Súdu a z príslušných uznesení vlády. V kancelárii pracuje okrem zástupkyne 5 odborných pracovníkov, ktorí pomáhajú zástupkyni pri plnení jej úloh. Do 30. októbra bola zástupkyňou JUDr. Alena Poláčková, PhD., ktorej stáž na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky bola k tomuto dátumu ukončená. Kanceláriu v súčasnosti vedie JUDr. Marica Pirošíková. Tak ako v predchádzajúcom období, aj v roku občania Slovenskej republiky podávali na Súd sťažnosti, ktoré najčastejšie súviseli s porušovaním článku 6 Dohovoru, ale čoraz viac sa vyskytujú aj porušenia iných článkov Dohovoru a jeho protokolov. Právne stanoviská vlády v prerokovávaných veciach vychádzali z konštantnej judikatúry Súdu k článkom Dohovoru a jeho protokolov, ktorých sťažovatelia namietali. V snahe znížiť počet sťažností podávaných proti Slovenskej republike, minister na návrh zástupkyne informoval predsedov dotknutých súdov o rozsudkoch, v ktorých Súd v prípadoch týkajúcich sa Slovenskej republiky dospel k záveru o porušení niektorého z práv zaručených Dohovorom a jeho protokolmi. Užitočnými v tomto smere sa ukázali aj odborné semináre a prednášky organizované pracovníkmi kancelárie v spolupráci s Justičnou akadémiou a Informačnou kanceláriou Rady Európy v Bratislave pre sudcov všetkých stupňov súdov a prokurátorov všetkých stupňov prokuratúry, uverejňovanie slovenských prekladov všetkých rozsudkov a vybraných rozhodnutí Súdu proti Slovenskej republike v časopise Justičná revue a pod. Pozitívne je potrebné vnímať tú skutočnosť, že tak v rozhodnutiach ústavného súdu, ako aj všeobecných súdov sa čoraz častejšie objavujú odôvodnenia kompatibilné s judikatúrou Súdu. Aj v roku sa vo všeobecnosti preukázala účinnosť vnútroštátneho prostriedku nápravy v podobe sťažnosti podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava ), v znení účinnom od 1. januára 2002, a to nielen v prípadoch namietaného porušenia práva na prerokovanie veci v primeranej lehote. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že nejednotná prax ústavného súdu pri posudzovaní sťažností podľa článku 127 ústavy na dĺžku konaní, odzrkadľujúca sa najmä v rozličnom prístupe k vymedzeniu posudzovaného obdobia, viedla k tomu, že Súd v niektorých špecifických prípadoch v roku dospel k záveru o neúčinnosti ústavnej sťažnosti. V tomto smere je potrebné poukázať najmä na rozsudok Jakub proti Slovenskej republike. Vo vzťahu k Slovenskej republike sa Súd v súčasnosti často zaoberá otázkou straty statusu poškodenej osoby predovšetkým v sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia namietajú práva na prerokovanie veci v primeranej lehote, zaručeného v článku 6 Dohovoru po tom, ako o porušení tohto práva už rozhodol ústavný súd v konaní podľa článku 127 ústavy. Dôvodom je buď ich nespokojnosť s výškou primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú im zároveň s konštatovaním porušenia ich práva ústavný súd priznal, alebo s tým, že ústavný súd im ho nepriznal, napríklad preto, že sa sami výrazne pričinili o dĺžku konania. 12

13 Súd pri posudzovaní týchto sťažností vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, podľa ktorej status sťažovateľa ako poškodenej osoby závisí od toho, či je zadosťučinenie priznané na vnútroštátnej úrovni na základe skutočností, na ktoré sa sťažuje pred Súdom, dostatočné a primerané, berúc do úvahy spravodlivé zadosťučinenie poskytované podľa článku 41 Dohovoru. Aj keď v zmysle existujúcej judikatúry sa nevyžaduje, aby vnútroštátne orgány priznávali z titulu odškodnenia rovnaké sumy, ako by pravdepodobne priznal Súd, výška spravodlivého zadosťučinenia priznaného na vnútroštátnej úrovni nesmie byť zjavne neprimeraná konkrétnym okolnostiam prípadu. S cieľom poskytnutia uceleného pohľadu na túto problematiku sa javí vhodné spomenúť v tejto súvislosti aj prípady, v ktorých Súd rozhodol ešte v roku V prípadoch Palgutová proti Slovenskej republike a Gábriška proti Slovenskej republike sa Súd nestotožnil s právnym názorom ústavného súdu, ktorý sťažovateľom nepriznal primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že svojím správaním výrazne prispeli k dĺžke konania. Súd upozornil na to, že v takýchto prípadoch považuje za vhodné priznať finančnú sumu ako náhradu nemajetkovej ujmy, preto preskúmal podstatu sťažnosti, rozhodol o porušení práva na prerokovanie veci v primeranej lehote a priznal sťažovateľom za utrpenú nemajetkovú ujmu finančné zadosťučinenie. V prípade Horváthová proti Slovenskej republike Súd dospel k záveru, že suma ,- Sk, ktorú priznal sťažovateľke ústavný súd za jej ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nie je dostatočná na to, aby pozbavila sťažovateľku statusu poškodenej osoby v zmysle článku 34 Dohovoru. Za neprimerane nízke považoval Súd aj zadosťučinenie priznané ústavným súdom v prípadoch Sika proti Slovenskej republike (15 000,- Sk), Magura proti Slovenskej republike (15 000,- Sk a ,- Sk), Rišková proti Slovenskej republike (20 000,- Sk a ,- Sk), Kuril proti Slovenskej republike ( ,- Sk, avšak v tomto prípade išlo o dve pracovnoprávne konania, ktoré trvali viac ako 14, resp. takmer 13 rokov a v čase rozhodovania Súdu neboli právoplatne skončené, napriek tomu, že v zmysle judikatúry Súdu musí byť takéto konanie vedené s osobitnou starostlivosťou), Tomláková proti Slovenskej republike (50 000,- Sk a ,- Sk) a Solárová a ďalší proti Slovenskej republike (15 000,- Sk pre každého z troch sťažovateľov). Opačný postoj zaujal Súd v niektorých prípadoch, v ktorých dospel k záveru, že sťažovateľov vzhľadom na nálezy ústavného súdu a na priznané primerané finančné zadosťučinenie už nemožno považovať za obeť porušenia Dohovoru. Ide o prípady Končeková proti Slovenskej republike (50 000,- Sk), Bako proti Slovenskej republike ( ,- Sk), Širancová proti Slovenskej republike ( ,- Sk), Eštok proti Slovenskej republike (50 000,- Sk), Dubjaková proti Slovenskej republike (50 000,- Sk) a Machunka proti Slovenskej republike (30 000,- Sk). Znepokojujúcou je však aj tá skutočnosť, že vzhľadom na neustály relatívne vysoký počet sťažností na prieťahy v konaní bola kancelária zástupcu zo strany pracovníkov sekretariátu Výboru ministrov Rady Európy informovaná, že vznikajú určité pochybnosti o účinnosti všeobecných opatrení uskutočnených s cieľom vyriešenia problému prieťahov v občianskoprávnych konaniach, ktoré boli Výborom ministrov Rady Európy uznané za dostatočné v súvislosti s dohľadom nad prípadom Jóri, ukončeným záverečnou rezolúciou ResDH(2005)67. Pracovníci sekretariátu vyjadrili názor, že vzhľadom na relatívne vysoký počet sťažností na prieťahy v konaní v Slovenskej republike by bolo vhodné zvážiť na 13

14 vnútroštátnej úrovni aj prijatie ďalších opatrení všeobecného charakteru. V tomto smere vyslovili záver, že zvažované opatrenie zvýšiť jednorazovo počet sudcov v Slovenskej republike by bolo zo strany Výboru ministrov Rady Európy považované za také všeobecné opatrenie, ktoré by mohlo vo výraznej miere prispieť k riešeniu problému prieťahov v občianskoprávnych konaniach. V súvislosti s vykonávaním rozsudkov Súdu kancelária zástupcu ďalej iniciovala viaceré legislatívne zmeny súvisiace predovšetkým s potrebou zosúladenia niektorých ustanovení Trestného poriadku so zárukami článku 5 Dohovoru a niektorých ustanovení zákona o rodine so zárukami článku 8 Dohovoru, tak ako vyplývajú z judikatúry Súdu. Navrhovaná zmena Trestného poriadku sa týka práva nazerať do spisu v štádiu prípravného konania v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby a možnosti obmedzenia tohto práva obvinenému a jeho obhajcom zo strany súdu a orgánov činných v trestnom konaní. Zástupkyňa sa v rámci svojej činnosti stretla s prípadmi, v ktorých orgány činné v trestnom konaní a súdy úplne odopreli právo nazrieť do spisu. Tento postup však nie je zlučiteľný so zárukami článku 5 ods. 4 Dohovoru, podľa ktorého sa odmietnutie práva nazerať do spisu nemôže vzťahovať na tie časti vyšetrovacieho spisu, ktoré sú podstatné pre posúdenie zákonnosti väzby. Pokiaľ ide o zákon o rodine, vzhľadom na závery Súdu vyslovené v Paulík proti Slovenskej republike (pozri prílohu č. 1) nie je súčasná právna úprava možnosti zapretia otcovstva, obsiahnutá v 96 zákona o rodine, zlučiteľná so zárukami článku 8 Dohovoru, a to konkrétne v prípadoch, kedy sa v dôsledku vedeckého pokroku s odstupom času získa dôkaz, ktorý vylučuje súdom určené otcovstvo. Zástupkyňa je toho názoru, že na vnútroštátnej úrovni by sa mala vytvoriť možnosť riešiť takéto prípady vždy s ohľadom na ich osobitné okolnosti, pričom z Súdu vyplýva, že je potrebné prihliadať inter alia na vek dieťaťa. Kancelária zástupcu pripomienkovala tiež celý rad legislatívnych návrhov, spomenúť možno pripravenú novelu Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne ustanovenie 214, týkajúce sa nariaďovania ústneho pojednávania odvolacím súdom. Na záver je potrebné uviesť, že v súvislosti so zabezpečovaním podkladov potrebných pre náležitú obhajobu Slovenskej republiky v konaní pred Súdom sa ukazuje ako nevyhnutné urýchlene prijať osobitný zákon o poskytovaní informácií a ďalšej súčinnosti pre účely konania pred Súdom. Obdobný právny predpis existuje vo viacerých členských štátoch Rady Európy vrátane Českej republiky. 14