[Unlocked]

Prepis

1 Bezpečnosť SR: medzi NATO a EÚ Autor: Boris ECKER Oponenti: Ľubomír TOKÁR, Mária KOČNEROVÁ Úvod Slovensko-americké vzťahy Bezpečnostná a obranná politika EÚ a Slovensko Implikácie pre Slovensko Úvod Postupný rozpad bipolárneho systému a následná dezintegrácia ČSFR umožnili Slovensku v plnej miere znovunadobudnúť národnú suverenitu. Zvrchovaná existencia zároveň potvrdila fakt, že Slovenská republika vzhľadom na svoje geopolitické postavenie a malý mocenský potenciál musí zákonite fungovať v podobe otvorenej spoločnosti. V ére globalizácie však národný štát, naviac s otvoreným charakterom spoločnosti, samostatne nedokáže adekvátne čeliť plnému spektru nových hrozieb. Ukazuje sa tak, že napĺňanie životných záujmov štátu a spoločnosti je možné len prostredníctvom vyššieho kooperujúceho celku. Imperatívom zahraničnej politiky vrátane jej bezpečnostnej dimenzie sa preto stáva integrácia, t. j. úsilie pozdvihnúť ochranu a presadzovanie štátnych a národných záujmov na vyššiu, nadštátnu úroveň. Z tohto dôvodu možno začlenenie SR do európskych a euroatlantických hospodársko-politických a bezpečnostných štruktúr považovať za logické riešenie individuálnych bezpečnostných problémov vyplývajúcich z charakteru bezpečnostného prostredia a z limitovanej politickej, hospodárskej a vojenskej moci Slovenska. Plnohodnotné členstvo v NATO a EÚ je tak jedinou alternatívou, prostredníctvom ktorej môže SR priamo a pozitívne ovplyvňovať svoju a európsku bezpečnosť [3, s. 128]. Inštitucionálne zakotvenie však popri viacerých výhodách (získanie bezpečnostných záruk, stabilizácia demokratických inštitúcií, zníženie možnosti recidívy autoritárskych metód vládnutia atď.) zároveň stavia pred SR dilemu v otázke strategickej orientácie. Problém voľby medzi euroatlantickou a euroautonomis- 9

2 I. KAPITOLA Bezpečnosť SR: medzi NATO a EÚ tickou alternatívou zahraničnopolitickej a bezpečnostnej orientácie vyplýva predovšetkým z dvojitého zamerania integračného procesu. 1 Slovensko-americké vzťahy 1 Zároveň je však potrebné podotknúť, že uvedená dilema v otázke strategickej orientácie Slovenska je nateraz vyriešená. Podľa článku 12 Obrannej stratégie bude základný cieľ svojej obrannej politiky Slovenská republika realizovať z pozície euroatlantickej orientácie [5]. Prípadnú zmenu môžu privodiť vnútropolitické determinanty, t. j. nové zloženie vládnej koalície po parlamentných voľbách pozn. aut. 2 Po parlamentných voľbách v roku 2005 a nástupe CDU do čela veľkej koalície však možno v nemeckej zahraničnej politike badať určitú snahu o skvalitnenie vzťahov s Washingtonom a návrat k úrovni nemecko-amerických vzťahov spred obdobia irackej krízy pozn. aut. Vzhľadom na to, že SR považuje NATO za kľúčového garanta bezpečnosti, hodnotí aj vzťahy s USA vedúcou mocnosťou aliancie ako strategické partnerstvo [6]. To sa v praxi prejavuje v silnej podpore aktivitám USA, pričom oficiálnym zdôvodnením je najmä slovenský dôraz na udržanie transatlantických väzieb. O kvalite slovensko-amerických bilaterálnych vzťahov navyše svedčí vyhlásenie Bieleho domu, podľa ktorého je Slovenská republika jedným z najbližších priateľov USA a aktívnym partnerom v presadzovaní slobody vo východnej Európe, Iraku či Afganistane [2]. Nadštandardná podpora, ktorú Slovensko USA vyjadruje, má pritom opodstatnenie v úsilí zabezpečiť si rovnoprávnejšie postavenie v rámci EÚ, zoči-voči politicko-bezpečnostnému trendu euroautonomizmu, ktorý otvorene presadzuje francúzsko-nemecký tandem. 2 USA sú z tohto dôvodu Slovenskom, podobne ako aj ostatnými stredoeurópskymi štátmi považované nielen za garanta bezpečnosti, ale Washington je zároveň často využívaný ako protiváha voči silným európskym krajinám. Prípadná absencia USA v bezpečnostnej politike Európy by tak mohla viesť k obnoveniu podmienok pre začlenenie malých krajín do sféry vplyvu veľkých európskych štátov a k situácii, kedy by väčšina nových členov EÚ musela pristúpiť na nemecko-francúzsky model integrácie. Prirodzený tlak integračného jadra tvoreného veľkými európskymi štátmi presadzujúcimi vlastné záujmy by preto SR mala kompenzovať blízkymi vzťahmi s USA. To zároveň prispeje k vytváraniu pre Slovensko výhodnej rovnováhy v rámci NATO aj EÚ [7, s. 56]. Keďže je však slovenský priamy vplyv na americkú zahraničnú politiku minimálny, mali by sme na ovplyvňovanie rozhodnutí Washingtonu využívať predovšetkým sprostredkovaný vzťah s USA, ktorý nám poskytuje členstvo v NATO. Za účelom udržania strategického partnerstva by však SR mala naďalej reagovať na zahranično-bezpečnostnú politiku Spojených štátov. Tie v podmienkach unipolarity vytvárajú sieť ad hoc 120

3 Boris ECKER spojenectiev založených na selektívnom výbere krajín deklarujúcich a disponujúcich politicko-bezpečnostnou kompatibilitou so záujmami Washingtonu [3, s. 137]. Pre Slovensko je tak dôležité, aby zahraničná a bezpečnostná politika SR nielen reflektovala meniaci sa charakter amerických spojeneckých vzťahov, ale aby sa popri dôraze na transatlantické väzby v rámci NATO súčasne sústredila aj na posilňovanie bilaterálnych politicko-bezpečnostných vzťahov s USA. Týmto spôsobom môže Slovensko predísť prípadnému zníženiu svojej bezpečnosti v dôsledku oslabenia vnútornej kohézie NATO. Bezpečnostná a obranná politika EÚ a Slovensko Slovensko-americké strategické partnerstvo má zásadný vplyv aj na slovenskú percepciu inštitucionálnej podoby Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP). Slovensko vzhľadom na dôležitosť, ktorú prikladá vzťahom s USA, vníma ako nevyhnutnosť transatlantický charakter EBOP. Musíme sa preto aktívne zapájať do dynamickej diskusie o EBOP, ktorá aj napriek vážnym nedostatkom v procese budovania bude zohrávať čoraz významnejšiu úlohu v európskej bezpečnosti. Slovenská zahraničná a bezpečnostná politika tak zákonite musí brať na zreteľ ciele EÚ v alternatívnej aj komplementárnej (vo vzťahu k NATO) oblasti bezpečnosti a obrany. Základným záujmom SR nie je postaviť sa proti tomuto procesu, ale pokúsiť sa ovplyvňovať jeho vývoj tak, aby v čo najväčšej miere korešpondoval so slovenskými záujmami. To znamená podporovať riešenia a rozhodnutia posilňujúce transatlantické vzťahy a spoluprácu medzi USA a EÚ. Cieľom zahraničnej politiky SR zároveň musí byť ovplyvňovanie rozhodovacích procesov tým smerom, aby sa operácie EÚ v budúcnosti zhodovali v čo najväčšej miere s našimi geografickými prioritami. [1, s. 63]. Musíme sa naviac sústrediť na presadzovanie vlastných záujmov v kontexte politicko-inštitucionálneho a vojenského diskurzu v otázke budovania Európskych síl rýchlej reakcie a zohrávať aktívnu úlohu v stratégii a procese výstavby Bojových skupín EÚ. Len tak môžeme implementovať vlastnú stratégiu: akceptáciu spoločnej európskej bezpečnosti pod podmienkou, že ostane súčasťou transatlantickej obrany. 121

4 I. KAPITOLA Bezpečnosť SR: medzi NATO a EÚ EÚ v otázke transatlantickej dimenzie EBOP ale nie je jednotná. Konkurenčná bezpečnostná a obranná politika niektorých európskych štátov (vo vzťahu k NATO) a ich úsilie zdvojovať aliančné štruktúry môže viesť k premrhaniu obmedzených zdrojov a konfliktnému súpereniu medzi EÚ a USA. Slovensko sa môže dostať do neľahkej pozície medzi dvoma mlynskými kameňmi a bude nútené vyberať si medzi Washingtonom a Bruselom, resp. niektorými rozhodujúcimi európskymi štátmi a vyvažovať tak vplyv dvoch spojeneckých dimenzií [1, s. 60]. Implikácie pre Slovensko Podľa slov ministra zahraničných vecí SR je však pre Slovensko voľba medzi Európou a USA voľbou falošnou. Názory Slovenska sa nemusia vždy zhodovať s hodnoteniami našich partnerov, pričom prejavenie vlastného názoru nie je zradou princípu [4]. Strategickým záujmom SR je tak popri snahe zabrániť oslabeniu transatlantických väzieb predovšetkým konsolidácia vzťahov (naviac narušených spormi v otázke irackej krízy) v rámci EÚ, vo vnútri NATO a medzi úniou a USA, a tým aj doriešenie problematiky vzťahu Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky k NATO. Aby sa Slovensko opätovne nedostávalo do geopolitických siločiar medzi USA a veľkými štátmi únie, musí vyvíjať značné úsilie a oslabovať tendencie vedúce k mocensko-konfrontačnej politike medzi aktérmi transatlantických vzťahov. Musí aktívne viesť a stimulovať dialóg vedúci ku konsenzu v sporných otázkach. S prihliadnutím na zachovanie strategickej rovnováhy medzi USA a EÚ v slovenskej zahraničnej a bezpečnostnej politike si to od Bratislavy žiada najmä odvahu zaujímať konštruktívne (a jasné) stanovisko k transatlantickému diskurzu. Úsilie budovať silnú EÚ, transformujúce sa silné NATO a silné transatlantické vzťahy musí byť cieľom slovenskej zahraničnej politiky. Je životným záujmom Slovenska pokračovať v európskom integračnom projekte a posilňovať oba jeho piliere: politicko-hospodársku úniu a bezpečnostnú alianciu s atlantickou dimenziou. Po získaní členstva v NATO a EÚ sa obe organizácie stali základným a najdôležitejším rámcom pre tvorbu zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR. Každá zmena, ktorá nastane v súvislosti 122

5 Boris ECKER s NATO a EÚ, bezprostredne ovplyvňuje aj politiku a postavenie Slovenska. Z toho vyplýva, že nie je možné oddeliť vývoj zahraničnej a bezpečnostnej politiky Slovenskej republiky od vývoja aliancie a únie. Členstvom v oboch organizáciách Slovensko získalo nielen väčšiu váhu v medzinárodných vzťahoch, ale aj možnosť (a povinnosť) priamo a aktívne pôsobiť na transformáciu NATO a formovanie EBOP. SR tak môže ovplyvňovať stanoviská NATO a EÚ k jednotlivým obsahovým a geografickým oblastiam, resp. ovplyvňovať ich smerom k určitým, zo slovenského pohľadu prioritným otázkam a regiónom [1, s. 57]. NATO a EÚ tak predstavujú multiplikátor moci, prostredníctvom ktorého Slovenská republika získava oveľa vyššiu mieru schopnosti realizovať vlastné záujmy, ako by to vyplývalo z výlučne tradičných, hospodárskych, politických a vojenských determinantov moci. Efektívnosť využívania nástrojov oboch inštitúcií v slovenský prospech však popri funkčnosti samotnej aliancie a únie závisí do veľkej miery predovšetkým od nových iniciatív a medzinárodnopolitických tém, s ktorými bude Slovensko prichádzať. Musia byť kompatibilné a komplementárne so záujmami ďalších členských krajín. Pred Bratislavou stojí výzva jednoznačne definovať oblasti, v ktorých môže a musí získať vplyv, a ktoré prinesú NATO a EÚ jedinečnú slovenskú pridanú hodnotu. Keďže obidve inštitúcie majú potenciál a možnosti ovplyvňovať medzinárodné vzťahy na globálnej úrovni, zahraničnej a bezpečnostnej politike SR musí dominovať aktívny prístup. Musíme prispievať k bezpečnosti nielen v regionálnom, ale aj globálnom meradle. Proaktívna politika je najlepším spôsobom ovplyvňovania medzinárodného diania. Aby Slovensko posilnilo svoju pozíciu v rámci NATO a EÚ, musí spojencom a partnerom ponúknuť čitateľné stanoviská vo všetkých otázkach bez ohľadu na to, či sú prioritné pre SR, alebo len pre úniu a NATO. Nesmieme ale zostať len pri formálnej politickej podpore, ale podieľať sa na presadzovaní spoločných záujmov aj priamo. Len tak môže SR vyrovnať a prekonať nedostatok malého politického významu, predísť marginalizácii v rámci oboch zoskupení a získať pozíciu rešpektovaného, dôveryhodného a prospešného spojenca, ktorý bude mať skutočný vplyv na kľúčové rozhodnutia. V opačnom prípade Slovensku hrozí, že sa stane iba pasívnym aktérom medzinárodného diania a nebude schopné do- 123

6 I. KAPITOLA Bezpečnosť SR: medzi NATO a EÚ statočne ovplyvňovať medzinárodné prostredie v súlade so svojimi záujmami. ZDROJE [1] Brezáni, Peter, ed.: Ročenka zahraničnej politiky SR 2004, RC SFPA: Bratislava [2] Bush nazval Dzurindu priateľom, ktorého pozorne počúva, SME, [3] Kmec, Vladimír Korba, Matúš Ondrejcsák, Róbert: Transformácia NATO a bezpečnostná a obranná politika SR, Centre for Security Studies: Bratislava [4] Kukan, Eduard: Zahraničná politika SR v roku Analytická prednáška ministra zahraničných vecí SR v rámci programu Modern Foreign Policy, SFPA: Bratislava [5] Obranná stratégia Slovenskej republiky, MO SR: Bratislava [6] Strednodobá stratégia zahraničnej politiky Slovenskej republiky do roku 2015, MZV SR: Bratislava [7] Tarasovič, Vladimír Ondrejcsák, Róbert Lupták, Ľubomír, eds.: Panoráma globálneho bezpečnostného prostredia , IBOŠ MO SR: Bratislava