ZÁKLADY VÝKLADU SVÄTÉHO PÍSMA (Exegéza v období pred príchodom Mesiáša) doc. ThDr. Ján HUSÁR, PhD. Katedra biblických náuk PBF PU v Prešove Kto neštud

Prepis

1 ZÁKLADY VÝKLADU SVÄTÉHO PÍSMA (Exegéza v období pred príchodom Mesiáša) doc. ThDr. Ján HUSÁR, PhD. Katedra biblických náuk PBF PU v Prešove Kto neštuduje Sväté Písmo, ten zostáva v nevedomosti, ktorá povzbudzuje diabla k chytrým útokom prepodobný Teodor Studita (2010, s. 679) Správne porozumieť slovám Biblie je východiskom k tomu, že náš život bude Bohu prijemný a pre nás spásonosný. Preto objasňovanie Božích slov, Božieho Zjavenia zachyteného vo Svätom Písme, sa tiahne celou históriou ľudského rodu. Začína už prorokom Mojžišom, cez veľkých prorokov, samotného Božieho Syna Isusa Christa, Jeho učeníkov a ich nástupcov biskupov a učiteľov Cirkvi. Obzvlášť v dnešnej dobe je potrebné poukázať na skutočný a cirkevný spôsob prístupu k slovám Svätého Písma, aby čitateľ Písma a jeho exegézy dokázal odlíšiť správne výklady od tendenčných a pre človeka zhubných výkladov rozličných pseudoexegétov. Starý Zákon, napísaný rukou Bohom inšpirovaných ľudí, obsahuje a odkrýva nám tajomstvo stvorenia sveta a človeka, korene ľudskej historickej drámy a históriu udalostí a osôb vo vyvolenom Božom národe, celú históriu do príchodu Isusa Christa. V ňom sa odráža zápas Izraelitov, zápas o čistotu viery, zápas o správne chápanie Biblie ako predpokladu správneho a Bohu milého života. V tomto zápase a cez neho sa odráža zápas každého človeka a každého národa. Hoci je Starý Zákon predovšetkým kniha židovského národa, obsahuje univerzálne myšlienky platné pre všetkých ľudí. To sa týka najmä Abraháma a iných patriarchov, Mojžiša a ním predloženého Zákona, múdrych prorokov a ich umenia prenikať do minulosti, do im súčasných udalostí a do toho, čo nastalo po ich dobe až do eschatologického času. 21

2 Prítomnosť živého Boha a Jeho večnej slávy v histórii národa, ľudí a v historických udalostiach dáva zmysel existencii a všetko osvecuje vnútorným svetlom. Triumf dobrého nad zlým, zákona nad protizákonnosťou, cností nad vášňami (hriechmi), svätého Semena nad semenom zmije to sú témy, realita, ktorú dosvedčila starozákonná izraelská spoločnosť. Idea Mesiáša sa tiahne ako niť všetkými spismi Starého Zákona. Starozákonná história je obrovská, objíma časovo rozsiahle obdobie, opisuje mnohé udalosti, osoby, a preto preniknúť do hĺbky jeho obsahu je neľahké. Uľahčuje nám to biblická hermeneutika, teda náuka o spôsoboch, metódach exegézy, ktorá je podriadená cieľu výkladu a potom samotná exegetika, t.j. výklad biblických kníh. Dôležité je vidieť v starozákonných spisoch aj literárne diela svojej doby zviazané s kultúrou, jazykom, zvykmi, vtedajším myslením náboženskými i filozofickými ideami a predstavami a podobne. Vo všeobecnosti existujú dva prístupy (Амфилохиje, 2009, s. 11) k štúdiu Biblie: a) vonkajší b) vnútorný, duchovný, viac hlbší prístup. Čo máme chápať pod vonkajším prístupom? Je to literárne, historické, textologické, lingvistické štúdium Svätého Písma. Týmto všetkým sa zaoberá úvod (izagogika) do Svätého Písma vo všeobecnosti aj pri každej knihe Svätého Písma zvlášť. Viac-menej je to taký vzťah k Biblii ako k hociktorému literárnemu dielu minulosti. Vnútorný, duchovný prístup prijíma fakt, že Sväté Písmo nie je len obyčajná kniha, nie je len obyčajná literárna pamiatka minulosti Biblia je Božie slovo, Zjavenie ľuďom o Bohu, svete, samotnom človeku, o zmysle jeho života a zmysle existencie celého sveta. Ak akékoľvek ľudské slovo, aj to najjednoduchšie, má svoj zmysel, tak tým viac sa to vzťahuje na Božie slovo, ktoré je svojou prirodzenosťou rozdielne svojou nevyčerpateľnou hĺbkou. Je potrebná veľká námaha, aby sme pochopili Bibliu aj ako literárno-historické dielo, pretože aj tu je organický zviazaná so svojim duchovným zmyslom a bez neho je nepochopiteľná. No a ešte väčšia 22

3 námaha je potrebná, aby sme pochopili duchovný zmysel jej obsahu, zmysel starozákonných spisov ako noriem duchovného života každého z nás. Úspech pri prvom aj druhom prístupe nezávisí len od ľudskej námahy a snahy, bez prítomnosti Svätého Ducha, ktorým boli inšpirovaní proroci a svätí autori týchto textov a bez horenia v srdci duchovného ohňa, bude Božie slovo buď pokazené, alebo nepochopené, alebo zostane úplne prikryté rúškom nepreniknuteľného tajomstva. Oba prístupy musia byť založené na viere a na bázni pred tajomstvom ukrytom za slovami (v slovách), osobami, udalosťami a okolnosťami opísanými vo Svätom Písme. Výsledky práce toho, kto pristupuje s vierou a bázňou a toho, kto pristupuje iba racionálne, sa budú výrazne odlišovať. No aj ten, kto prichádza k zjaveniu ako k literárnemu historickému dielu s literárno-kritickým prístupom (analýzou), ani on nemôže odignorovať hĺbku, rozsiahlosť a vznešenosť biblickej problematiky. Lebo biblická (starozákonná aj novozákonná) problematika je v podstate problematikou všeľudskou (týka sa nás všetkých). Kľúčové problémy a otázky ľudského života, osobného aj spoločenského, vzťah človeka k okolitému stvorenému svetu, k láske, utrpeniu, hriechu, smrti, Bohu, zmyslu života a jeho konečnej pravdy, to všetko je opísané v Biblii jedinečným, výnimočným a všeobjímajúcim spôsobom. Ako príklad by sme mohli uviesť prvé riadky knihy Genezis, historicko-filozofické videnie sveta v Päťkniží a v ďalších historických knihách, prorocký opis histórie Jóba a jej posolstvo o vzťahu pozemského šťastia a mravnej hodnoty človeka, históriu proroka Daniela, nárek Žalmov, múdrosť Šalamúna, hlbokú ľudskú tematiku Piesne piesní a jej nevyčerpateľný symbolizmus. Všetko je tak blízke človeku a vždy súčasné základným rozmerom a existencionálnym potrebám jeho podstaty, že sám človek je bez toho akoby neúplným. Veriaci človek by mal mať neustále na pamäti, že slová Svätého Písma nás budú usvedčovať na tzv. Poslednom súde, že práve tieto slová sú nám na ponaučenie k Bohu milému životu, že nimi dokážeme zdolať aj tie najchytrejšie útoky každého nepriateľa, že sú našou najlepšou zbraňou i oázou pokoja v časoch životných 23

4 turbulencií. Veriaci človek prichádza k Svätému Písmu ako k slovám, ktoré sú pokladnicou pravej múdrosti, ktoré sú ako symbol a zjavenie Božieho slova, prostredníctvom ktorých sa človeku odkrýva tajomstvo Boha, sveta, ľudskej histórie. Starozákonné Zjavenie nie je úplné Božie zjavenie svetu, no základ, bez ktorého je táto plnosť nepochopiteľná a bez zmyslu. V ňom (starozákonnom Zjavení) je zapísaná jedna veľká dráma, ktorá sa odohrala medzi Bohom a človekom, medzi Bohom a vyvoleným národom a ktorá zostane večným kritériom a zrkadlom každej ľudskej drámy, či už osobnej alebo celého národa. Žiaľ, aj vnútorná exegéza sa môže stať vonkajšou, a to nastáva vtedy, keď sa zakladá (len) na slove, na litere, ktorá ubíja a nie na duchu a duchovnom ohni, ktoré osvetľujú a oživujú. Sväté Písmo je zapísané Zjavenie Boha, Zjavenie o svete ako výsledku stvoriteľského aktu Boha, zjavenie Božej vôle a starostlivosti o svet a človeka, vyjadrenú cez starostlivosť o vyvolený národ. Ak chceme naozaj správne pochopiť slová Svätého Písma, musíme prejsť tri etapy spĺňať tri požiadavky. I. Ku každému slovu Svätého Písma je treba pristupovať cez slová proroka Jeremiáša: Počúvajte slovo, ktoré Hospodin hovorí vám (Jer 10, 1). Cez Bibliu sa ku každému človeku prihovára samotný Boh, preto prorok použil slovo počúvajte. Teda počiatkom prístupu k slovám Biblie je počúvať naozaj počúvať, naslúchať slovám. Je to veľmi dôležité, pretože povrchnosť je počiatkom skazy a nepochopenia slov Písma. Sám Boh Otec, ktorý sa prihovoril k Synovým učeníkom poukazuje, ako dôležité je počúvať:...počúvajte ho (Mt 17, 5). Aj sám Isus Christos, ktorý poúčal svojich učeníkov a zástupy ľudí svedčí o dôležitosti vnímavého, pozorného počúvania Jeho slov: každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi... (Mt 7, 24). Isus často vyzýval ľudí, aby ten, kto má uši, počúval. Vedel totiž, že národ je náklonný nepočúvať, ako to bolo napríklad v časoch proroka Izaiáša: Ušami budete počúvať, ale neporozumiete, budete hľadieť a hľadieť, ale neuvidíte. Lebo otupelo srdce tohto ľudu: ušami ťažko počuli a zažmúrili si oči, aby očami nevideli a ušami nepočuli... (Iz 6, 9 10; por. Mt 13, 14 15). Počúvajte a pochopte, (Mt 15, 10) to je výzva nášho Spasiteľa, ktorou poukázal, že ku skutočnému pochopeniu Jeho slov 24

5 slov Svätého Písma je nevyhnutné najprv pozorne počúvať. Počúvanie to je počiatok cesty k pochopeniu Písma. II. Jediná pravá metóda chápania Božieho slova je najlepšie opísaná v knihe proroka Ezechiela (3, 1 12). Tu prorok dostáva príkaz, aby zjedol zvitok a nasýtil ním svoje brucho a naplnil svoje vnútornosti a až vtedy ísť a kázať domu izraelskému. Len vtedy, keď Božie slovo prenikne celú ľudskú prirodzenosť (celého človeka) a objíme ho, stane sa v jeho ústach sladším ako med (por. 3, 3). Tých, čo ho zjedli a okúsili jeho sladkosť urobí spôsobilými osladiť horkú vodu ľudského života a pripravenými na Božiu pozvánku výzvu ísť k domu izraelskému, ísť a odkryť mu Jeho vôľu. Teda druhý krok k správnemu pochopeniu slov Svätého Písma je ich zjedenie, t.j. úplné prijatie, prijatie bez pochybností, prijatie s vierou v ich pravdivý a spásonosný obsah. Sám Isus Christos hovorí o svojom slove ako o každodennom pokrme: Nielen zo samého chleba bude človek živý, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst (Mt 4, 4). III. Treťou podmienkou správneho pochopenia Božích slov je horenie. Božie slovo je ako žeravý uhlík, ktorým sa jeden zo serafímov dotkol úst proroka Izaiáša (6, 6 7), očistil ho od jeho nezákonností a hriechov (Iz 6, 7) a obdaril ho silou a osvietením, aby týmto ohňom obmäkčil hrubé srdce národa. To, čo je účinné pre proroka, je účinné aj pre každého človeka. Iba tí, ktorí zjedia Božiu knihu a koho úst sa dotkne živý oheň, t.j. ohnivá sila Svätého Ducha, dokážu pochopiť a výkladom objasniť hĺbku tohto slova a predložiť ho svetu ako silu, ktorá dokáže človeka zmeniť k lepšiemu. Ak by nebolo potrebné toto horenie, Spasiteľ by neprisľúbil Utešiteľa Radcu, ktorý nás uvedie do plnej pravdy (porovnaj Jn 14. kap.; 16, 13). Bez pomoci Svätého Ducha je nemožné správne prijať a pochopiť slová Svätého Písma. Aj svätý Vasilij Veľký hovorí, že k správnemu pochopeniu Svätého Písma je potrebná čistota duše, duša posvätená Božím Duchom, no zároveň hovorí, že je nevyhnutné aj dlhodobé štúdium slov Svätého Písma, aby sa dôležitosť a tajomnosť Božieho slova dlhodobým štúdiom zapečatila do duše človeka (Василий Великий, 2008, s ). Dôležitá je aj skutočnosť, aby ten, kto chce študovať Sväté 25

6 Písmo, mal neustále na pamäti a bezvýhradne veril, že celé Sväté Písmo je Bohom inšpirované. Všetky tri podmienky (počúvanie, jedenie aj horenie) sú nevyhnutné pre exegétov aj preto, že prichádzajú do kontaktu s ľudským srdcom aj rozumom, so slobodnou vôľou, s kamennými srdcami, s hluchými ušami a slepými očami (pozri Iz 6, 10). Keďže sú hlbiny ľudskej hrubosti a odmietania Boha bezodné, je nevyhnutné, aby Boh obdaroval svojho proroka výnimočnou silou urobil jeho tvár silnou (porovnaj Ez 3, 8 9), aby dobro zvíťazilo nad démonskými silami zla a hriechu. No ak sa rozum a srdce neodkryjú samé, tak je Božie slovo bezmocné pre takéhoto človeka je zmysel Božích slov ešte viac nezrozumiteľný, nejasný a nedostupný. Vtedy sa Boh obracia k národu cez proroka. Všetko svedčí o tom, že hľadanie zmyslu Svätého Písma a jeho správneho výkladu je veľmi zložité. Zložité natoľko, nakoľko je tajomné stretnutie skrytého Boha a ľudského smädu po Ňom, t.j. tajomstvo celej ľudskej existencie (života) a sveta. Toto sa obzvlášť dotýka starozákonnej exegézy, keďže Starý Zákon neobsahuje plnosť Božieho Zjavenia. Starozákonný letopisec Božích slov sám v budúcnosti očakáva, že pochopí ich plný zmysel a význam predobrazov, ktoré vidí, udalostí, ktoré prežíva a opisuje. Celým Starým Zákonom prechádza niť nádeje a očakávania Mesiáša. Exegéza Starého Zákona bezprostredne závisí od naplnenia alebo nenaplnenia tejto mesiášskej nádeje. Preto je židovská exegéza úplne iná než kresťanská, pretože exegéza kresťanov je vybudovaná na naplnení sa tejto nádeje a Židia ho ešte stále očakávajú. Čakajú, že Mesiáš ešte len príde. Súčasná pravoslávna exegéza má byť založená na mnoho storočnej skúsenosti Cirkvi a jej kritériách. Pre starobylých židov bolo Sväté Písmo pravidlom (kánonom) viery a života. Preto aj vzťah židov k posvätným dokumentom, ktoré dostali prostredníctvom Mojžiša a prorokov, bol taký, že nebolo cieľom ich vedecké skúmanie, ale ich spoznanie ako Božej vôle a ako pravidla, s ktorým má byť v súlade život každého človeka, celého vyvoleného národa. Tóra - to je Boží Zákon, cez ňu hovorí sám Boh. Jeho slovo, nie sú len knihy, ale aj skutky prorokov. Predovšetkým treba byť 26

7 poslušným Božiemu slovu. No aby sa tak mohlo diať, treba spočiatku pochopiť, čo to slovo hovorí, t.j. nájsť jeho zmysel. Preto je nevyhnutné vykladať, študovať, skúmať a hľadať jeho hlboký význam. Starozákonné knihy sa vykladali od samého počiatku, no dodnes sa nám zachovali iba židovské výklady z 2. storočia pred Christom. A aj niektoré knihy, ktoré sa objavili neskôr, boli určitým spôsobom výkladom na knihy predchádzajúce. V období pred príchodom Mesiáša sa Písmo študovalo a komentovalo z dvoch dôvodov takpovediac kvôli škole a kvôli synagóge. V synagógach sa objavujú tzv. Targumy. Ich vznik podmienila aj nevyhnutnosť prekladu posvätného textu, pretože všetky kánonické knihy Starého Zákona boli napísané starohebrejským jazykom a len niektoré ich časti boli písané po aramajesky. V pobabylonskom období vyvolený národ úplne prešiel na používanie vtedy všeobecne rozšíreného jazyka aramejského. Kvôli tomu sa od doby kňaza Ezdráša ustálil v synagogálnej bohoslužbe zvyk, že sa po prečítaní Písma v starohebrejskom jazyku, vysvetlil tento úryvok aj po aramejsky, robil to prekladateľ targumán. Targumanov výklad neobsahoval iba text Písma alebo iba slová nevyhnutné pre správne pochopenie úryvku, no boli ním často pridané celé frázy a objasnenia, ktoré boli v súlade so starozákonnou tradíciou. Aby národ nepovažoval tieto objasňujúce frázy za samotný posvätný text, targuman mal v čase svojho výkladu zakázané pozerať do zvitku s posvätným textom, no všetko musel hovoriť spamäti. Zápis týchto výkladov sa nazýva Targum. Najznámejšie sú: Onkelosov targum, Pseudo- Jonatánov targum, Palestínsky targum na Pentateuch, Targum na prorocké knihy a Targum na poučné knihy. Pre kresťanských biblistov sú tieto texty dôležité preto, že podávajú nepoškodenú tradíciu starozákonného spoločenstva spásy. Z dôvodu školského štúdia Písma sa objavuje tzv. Midraš. Sú to rabínske výklady, ktoré boli vytvárané najmä v rabínskych školách pre ich žiakov alebo v náboženských kruhoch, ktoré sa zaoberali štúdiom Svätého Písma kvôli svojmu zdokonaľovaniu sa v mravoch. Sloveso daraš, z ktorého sa odvodil výraz midraš, poukazuje na zmysel štúdia Svätého Písma. Sväté Písmo sa študuje 27

8 a skúma nie kvôli uspokojeniu zvedavosti napríklad kto napísal ten, či onen posvätný dokument, ale preto, aby sme spoznali, čo tento dokument znamená dnes, aký je jeho konkrétny zmysel a význam a ako ho použiť v každodennom živote. Prvá forma Midraša tzv. Halacha. Tento spôsob (metóda) výkladu a štúdia Tóry v nej hľadá predovšetkým pravidlá pre konanie a zákonné vedenie života, právnické predpisy a kultové ustanovenia. Takýto typ exegézy nachádzame aj v kumránskych dokumentoch. Ide teda o právno-obradný výklad Písma. Druhá forma Midraša tzv. Hagada. Takto židovskí učitelia nazývali všetky výklady Svätého Písma, ktorých cieľom bolo duchovné poučenie veriacich: mravné, liturgické, dogmatické. Takýto spôsob (metóda) výkladu vzniká rôznymi spôsobmi od jednoduchých objasnení k voľnému výkladu a kázaniu. Hagadou sa nazýval aj príhovor starejšieho člena rodiny pri sviatočnom stolovaní, ktorým objasnil podstatu sláveného sviatku. Existuje aj tretia forma Midraša, s ktorou sa stretávame v kumránskych rukopisoch. Nazýva sa Pesher. Ide o aktualizáciu prorockých kníh cez poukázanie na ich naplnenie v udalostiach blízkej minulosti alebo prítomnosti, aby cez to bolo poukázané na to, čo má nastať v budúcnosti. Slovo pesher /pešer/ (aram. pešar) môžeme preložiť ako význam, zmysel, objasnenie, komentár. No toto slovo (rxp) označuje nielen obyčajný komentár, no odhalenie a objasnenie záhad a tajomstiev, teda napr. aj rozšifrovanie videní a snov. Takými vykladačmi boli napríklad patriarcha Jozef (pozri 1Mjž 40, ; 41, a iné) a prorok Daniel. Keď sa Jozefovi bratia rozhodli zabiť ho a potom ho hodiť do jamy, povedali: Uvidíme, čo sa stane z jeho snov (1Mjž 37, 20). Targum Jonatána podáva toto miesto nasledujúcim spôsobom: Uvidíme, čo nastane s výkladom (rxp) jeho snov. V Knihe proroka Daniela hovoril babylonský kráľ Nabuchodonozor Baltazárovi Danielovi: Žiadne tajomstvo (zr) ti nespôsobuje námahu: objasni mi videnie môjho sna, ktoré som videl a jeho význam (hrxpw). Veľmi známym je pesheristický výklad na Knihu proroka Avakuma, ktorý bol nájdený medzi kumránskymi rukopismi tam autor výkladu aktualizoval proroctvo o pozdvihnutí kasdim (Chaldejcov) na kittim (Rimanov) proti Izraelu. 28

9 Prečo je vo výklade (nie priamo v biblickom texte), konkrétne v 1QpHab IX, 7, t.j. vo výklade na Av 2, 8 namiesto výrazu ~ydfk (kasdim) použitý výraz ~yaytk (kittim)? Práve preto, lebo autor pripodobnil proroctvo Avakuma k sebe súčasnej dobe. Základným cieľom a úsilím Midraša je poukázať na význam Božieho slova pre život. Dôraz vždy kladie na božský pôvod Tóry, na jej absolútny význam nachádzajúc v posvätných knihách odkryté všetky Božie tajomstvá. Tento výklad nesie znaky jednotnosti Svätého Písma. Jednotlivé miesta a texty sa objasňujú (nielen) druhými textami, ale aj živou tradíciou, vtedajšími zvykmi, obradmi, kultom. Pre neho osobnosť autorov nie je taká podstatná, hoci sa knihy Starého Zákona často nazývajú podľa autora. Tento výklad koncentruje celý život hebrejského národa okolo Svätého Písma, ešte do doby kodifikácie Midraša rabínmi používa kontext, t.j. objasňuje jeden text druhým. Vidiac v udalostiach odohrajúcich sa v Izraeli naplnenie Božieho plánu, ktorý, ako všetci veria, je predpovedaný v Písme a skrytý za jeho (v jeho) slovami, Midraš sa stará rozšifrovať tento plán, pridržiavajúc sa pritom všeobecného významu, hoci inokedy skúma aj detaily. Základom starobylej hebrejskej exegézy je viera v to, že Sväté Písmo je naozaj Božie slovo. V ňom všeobecný zmysel predchádza (t.j. je dôležitejší) objasneniu detailov, drží sa všeobecného zmyslu aj vtedy, keď mu niektoré detaily odporujú. Preto treba omnoho dôkladnejšiu analýzu. Midraš používal aj vtedajšie vedecké prostriedky štúdium histórie a tradícií, ktoré sa chránili rovnako ako kánonické starozákonné texty. Alexandrijská židovská komunita začala používať aj helenistické metódy výkladu. Najviac je to badať u Filóna, ktorý sa snažil zjednotiť Bibliu so svojimi filozofickými ideami. Takto vznikla hermeneutická metóda a smer, ktoré nie sú Biblii vlastné, pretože jej nejde o filozofické chápanie sveta a človeka, ale o posilnenie vzťahu medzi Bohom a človekom. Na záver podotkneme, že novozákonná exegéza Starého Zákona môže byť pochopená len v kontexte starohebrejského Midraša. Samozrejme, prináša nový uhol 29

10 pohľadu pohľad Isusa Christa ako vteleného Božieho Syna, prisľúbeného Mesiáša, ku ktorému smerovala celá starozákonná tradícia. Je to uhol absolútne nového pohľadu, ktorého výsledkom je nový prístup k Starému Zákonu. No tento nový prístup sa v plnosti nachádza (hoci pod rúškom) v rozsahu vtedajšej starozákonnej tradície veď Christos je predpovedaný Mesiáš a na Ňom sa naplnili Zákon aj proroci (Mt 5, 17). Zoznam bibliografických odkazov: Библия. Книги священного писания Ветхого и Нового завета на церковнославянском языке. Российское библейское общество. Москва Biblia. Sväté Písmo Starého a Nového Zákona. Spolok sv. Vojtecha, Trnava 2005 (6. vydanie). ISBN АМФИЛОХИJE (Радовић), митр.: Историjски пресjек тумачења Старога Завета. Цетиње ISBN ФЕОДОР СТУДИТ, преп.: Творения. T. 1. Великое оглашение. Оглашение 114. Об исследовании Божественныхъ Писаний. In: Полное собрание творений святых отцов Церкви и церковных писателей в русском переводе (T. 5.). Москва ISBN ГЛУБОКОВСКИЙ, Н. Н.: Библейский словарь. Сергиев Посад Джорданвилль ИОАНН ЗЛАТОУСТ, св.: Творения. Том XII. Почаевская Лавра ЮНГЕРОВ, П. А.: Введение в Ветхий Завет. Книга 2. Москва ISBN ОЛЕСНИЦКИЙ, А. А.: Руководственныя о Священном Писании Ветхаго и Новаго Завета Сведения из творений святых отцов и учителей Церкви. Санкт-Петербург Reprint: Москва ISBN RENDTORFF, R. Das Alte Testament Eine Einführung. Neukirchen-Vluyn, 1988 (český preklad: Hebrejská bible a dějiny. Vyšehrad 2003). 30

11 РОЖДЕСТВЕНСКИЙ, Д. В.: Учебное руководство по Священному Писанию. Петроград СНИГИРЕВ, Р.: Священное Писание Ветхого Завета. Саратов ISBN ВАСИЛИЙ ВЕЛИКИЙ, св.: Творения. T. 1. Толкование на пророка Исаию. Предисловие In: Полное собрание творений святых отцов Церкви и церковных писателей в русском переводе (T. 3.). Москва ISBN