Daniela Horváthová Pracovný zošit zo slovenského jazyka pre 5. ročník základných škôl Engedélyezés alatt! Eszterházy Károly Egyetem Oktatáskutató és F

Prepis

1 Daniela Horváthová Pracovný zošit zo slovenského jazyka pre 5. ročník základných škôl Eszterházy Károly Egyetem Oktatáskutató és Fejlesztő Intézet

2

3 Slovenské hlásky Starká povedala, že k moru pôjdeme cez prázdniny, zabudla však povedať cez ktoré. Paľkova mama je učiteľka, preto Paľko už vie, hoci je len škôlkár, že prázdniny bývajú dvojaké: jedny krátke - jarné a druhé dlhé - letné. Prázdniny sú dobré a škoda, že ich nie je viac. Paľko sa môže hrať koľko len chce a ako chce a mama je tiež doma. - More - ach, aká krása! Kedy to len bude! Do leta je ďaleko. Školský rok sa začal len nedávno. Podľa H. Križanovej - Brindzovej 1. a) Text nahlas prečítajte a dbajte na výslovnosť dlhých samohlások. b) Vymenujte slovenské samohlásky a povedzte ako sa rozdeľujú. c) Slová z prvej vety textu rozdeľte na slabiky. 3

4 latka vila výr Samohlásky 2. Vysvetlite, ktorá hláska a ako rozlišuje význam uvedených dvojíc slov. látka víla vír 4

5 3. Napíšte vety s predchádzajúcimi dvojicami slov. 4. Doplňte dlhé a krátke samohlásky i/í - y/ý. Brat p l drevo. Na hostine p l víno. Mamička var obed. Otec je už var doma? Dnes ch ba Evička. V úlohe je hrubá ch ba. 5. Utvorte slová z týchto hlások a potom ich použite vo vetách. Kúpeme sa v ňom v lete - z, e, r, j, a, o Riadi traktor - k, s, a, t, a, r, i, t, o, r, t Stroj, ktorý žne a mláti obilie - k, a, b, j, m, o, n Ročné obdobie - i, m, z, a Hláska ä 1. Text nahlas prečítajte, dbajte na výslovnosť hlásky ä. Keď som mal päť rokov naučil som sa plávať. Najradšej jedávam hovädzie mäso. Po ceste išlo pekné žriebätko. Kvety vo váze uvädli. Janko mal oči ako nevädza. Ľahko si zapamätám nové slová. 5

6 2. K uvedeným slovám napíšte odvodené slová. Napr. pamäť - zapamätať si, pamätať sa. päť mäso smäd väčší deväť 3. Z 2. cvičenia použite 4 slová vo vetách. 4. Doplňte v slovách ä alebo e: m siar, v ža, m kký, m siac, dev ť, obv z, báb tko, p sť, m kčeň, naspam ť, p ťdesiat, pov_dať, v čší. Zapamätajte si výrazy! Pozrieme sa, kde ho tlačí päta. Zatína päste. Má dobrú pamäť. 6

7 1. Prečítajte text nahlas. Dvojhlásky Naša trieda je priestranná miestnosť. Máme v nej aj premietacie plátno. V triede sú lavice, stôl aj kôš na odpadky. Už sme piataci. Triedna učiteľka povedala týždenníkom, aby pozbierali papiere. V piatok mávame kreslenie. V lavici sedím s mojím najlepším priateľom. 2. Vyhľadajte z textu slová s dvojhláskami a rozdeľte ich na slabiky. 3. Tvorte nové slová z daných slov tak, že zameníte niektorú samohlásku dvojhláskou. Napr. mesto - miesto. bola veru veda beda reku líči 4. Napíšte 3 vety, v ktorých použijete tri slová z prvého stípca predchádzajúcej úlohy a tri vety s troma slovami, ktoré ste utvorili vy. 7

8 5. Napíšte vety so slovami: nôž, potôčik, môžem, kôň. 6. Doplňte v slovách chýbajúce dvojhlásky. ž ci, okol, č rka, k ň, tan r, r diteľ, ml ko, n ž, sm li sa, ovoc, pr mysel, st l, l k, Spoluhlásky Slabikotvorné spoluhlásky l/ĺ, r/ŕ 1. Napíšte pod obrázky pomenovania. 8

9 2. Slová rozdeľte na slabiky. tvrdý vŕba hlboký vĺča dlhý žltý srdce 3. Prečítajte so správnou výslovnosťou. Je jeseň. Lístie žltne a opadáva. Prvý prízemný mráz spálil trávu. Ľudia už priviezli zemiaky a mrkvu z poľa. Dni sa krátia, noci sú dlhé. Z vrchov počuť zavýjanie vlkov. Na stĺpoch sedia vrany. 4. Doplňte l, ĺ, r, ŕ. vlna žĺtok zrno brzda prvý mrkva napĺňať V by rastú pozd ž potokov. A tie vrabce z toho t nia št nk, b nk do t nia. Tejto zimy nám jab ká d ho vyd žali. St mý v ch a h by skál nás odradili od výstupu. Rieka bola veľmi h boká. 9

10 Mäkké spoluhlásky 1. a) Vety prečítajte nahlas. Dbajte na správnu výslovnosť. Všetci naši žiaci boli na výlete v lese. Potôčik veselo zurčal a žblnkotal. Išli po chodníku medzi jedľami. Na čistinke videli hopkať zajačika. Vysoké stromy šumeli. V lese býva aj jež a líška. b) Vypíšte slová, v ktorých sú mäkké spoluhlásky. 2. Doplňte chýbajúcu samohlásku. na lavic. prš. č ž ček, v noc, vtáč k, v máj, uč teľ, cvendž, vyš vať 3. Utvorte slová s nasledujúcimi mäkkými spoluhláskami: dz dž c č 4. Utvorte vety, v ktorých budú slová. ž š j ď. učiteľ-učiť žiak-cvičiť lekár-liečiť sklo-cvendžať _ rieka-hučať 10

11 Tvrdé spoluhlásky 1. Vety pozorne prečítajte. Všímajte si pravopis slov s tvrdými spoluhláskami. Po tvrdých spoluhláskach píšeme zvyčajne. Každý deň chodím do školy. Celý týždeň pršalo. Cez prestávku sme sa hrali na chytačku. Janko je prechladnutý, a preto kýcha. Mamička v kuchyni varí večeru. Z komína sa valí hustý dym. V úlohe boli chyby. Rodičia mi kúpili lyže. Na lúke poletoval motýľ. Polievku jeme lyžicou. 2. Doplňte chýbajúce slabiky: dina chať žiar tica ba ždeň mo ka mo ľ po b ku ňa m nár b skať sa. 11

12 3. Napíšte vety so slovami. plytký mlyn pomaly 4. Z dvojice slov v zátvorke vyberte jedno slovo podľa zmyslu vety. Padal (hladný - chladný) jesenný dážď. Evička (hodí - chodí) do (chudobnej - hudobnej) školy. Jano bol veľmi (chladný - hladný). V piatej triede dnes (chýba - hýba) Jožko. Oheň v peci veselo (chorí - horí). Do obchodu (hodím - chodím) nakupovať. Ďurko (hodil - chodil) do Miška snehovú guľu. 5. Povedzte, kedy píšeme po tvrdých spoluhláskach mäkké i. Doplňte v slovách chýbajúce i / í, y / ý. d m, pl tký, pl n, k logram, h stória, g tara, ml n, nikd, k vať, ch ba, vysok žiaci, smel vojaci Obojaké spoluhlásky 1. Zopakujte si vybrané slová, ktoré ste sa učili v predchádzajúcich ročníkoch. 2. Báseň prečítajte a podčiarknite vybrané slová. Čím chcem byť Keby som bol vtáčkom, cez oblok by zmizol. letel by som za les. Keby som bol hocčím, Keby som bol myškou, muškou, myškou, vtákom, skryl by som sa za pec. nadovšetko chcem byť Keby som bol muškou, veľmi dobrým žiakom. 12

13 3. Napíšte 2 vety so slovami byť a biť. 4. Doplňte samohlásky i / í alebo y / ý. Vargovci majú pekný b t. Môj brat chce b ť šoférom. Zvieratá sa nemajú b ť. Ruky si um vame m dlom. Lekár m povedal, že mám zdravé zuby. Aj m pôjdeme na výlet. Páči sa m naša škola. Janko si p tal pohár vody. Princezná bola p šná ako páv. R ba, r bka, žena ma poslala nové kor to prosiť. S korka je užitočný vták. Starším ľuďom v káme. Drž jaz k za zubami. Jožko je ospalý, z va. Kontrolné cvičenia 1. Slová usporiadajte podľa abecedy. jablko, škola, chlieb, trieda, okno, lampa, ryba, Balaton, strom, ceruza, kôš, aktovka, doma, naša, električka, matematika, gombík, hračka, otecko, úloha, pieseň, voda, čiapka. 13

14 2. Doplňte vety podľa významu slovami, v ktorých sú mäkké spoluhlásky. Čistota - pol. Topánky si každý deň. Keď mám ruky, umyjem si ich. 3. Správne doplňte i / í alebo y / ý. Na slávnost hral h mnu. Dnes n kto nech ba. Mamička ch stá večeru. T ždeň má sedem dn. 4. Podčiarknite slovo škola v tej vete, v ktorej označuje budovu školy. Naša škola získala v súťaži v zbere papiera 1. miesto. Na slávnosti sa zúčastnila celá škola. Naša škola stojí na kraji mesta. Dnes poobede nemáme školu. 5. Napíšte 3 slová, v ktorých píšeme po tvrdých spoluhláskach mäkké i. 6. Rozdeľte na slabiky slová: pieseň, trieda, krieda, vŕba, zmrzlina, stĺpovitý, večierok, dieťa, robieva, piesok, čierny. 7. Napíšte 6 slov, v ktorých po b, m, p, v píšeme ä. 14

15 Spôsoby tvorenia slov 1. Nájdite v texte slová so základom - ryb a vypíšte ich. Rybárstvo patrilo k najstarším ľudovým zamestnaniam. Rybári voľne chytali ryby do košov, alebo do rybárskych sietí. Malé rybky a rybičky nechávali v rieke, alebo ich preniesli do rybníka. Rybacie mäso je veľmi chutné a zdravé. 2. Utvorte zo slovies podstatné mená. Vzor: plávať - plávanie, plavba písať kresliť maľovať cestovať behať zavesiť pracovať učiť 15

16 Predponové tvorenie slov 1. Utvorte nové slová predponami a použite ich vo vetách. Šesť viet napíšte do zošita. od do v vy pre za niesť, 2. Spoluhláska d v predponách od-, pod-, nad- sa spodobuje, ak po nej v základnom slove nasleduje neznelá spoluhláska. V takomto prípade sa vysloví ako t, ale vždy sa píše ako d. a) Vyslovujte správne nasledujúce slová: nadpísať, odpovedať, podsypať, rozkázať, rozprávať, rozhlásiť, rozpustiť, rozpovedať. b) So slovami utvorte vety a napíšte ich do zošita. 3. Pozorujte, ako mení predpona význam slova: hrať. od do v vy pre za biť, vy - hrať pre - hrať za - hrať voľačo za - hrať sa na niečo od do v vy pre za žiť 16

17 Utvorte vety s každým výrazom. 4. Prečítajte vety, vypíšte tie slová, ktoré sú utvorené predponami. Skúste z nich utvoriť inou predponou nové slová. Kamarát, len odstrčiť sa nedaj! Lietadlo odletí z Budapešti o 15 minút. Novinár sa podpísal pod svoj článok. V parku stála Kossuthova socha v nadživotnej veľkosti. Malá Katka už trochu podrástla. Otecko si nadpracoval päť hodín a bude mať voľno. 5. Doplňte podľa zmyslu slovotvorné predpony: od-, nad-, pod-, pred-, roz-, vy-. a) Gombík letel od kabáta. Dobrá správa sa rýchlo šírila. Otec sekal suché konáre. Lietadlo letelo do výšky. Stromčeky musia ešte rásť. Koleno skočilo na skale. Učiteľka čítala báseň a deti ju opakovali. b) Podčiarknite predpony, v ktorých sa pri výslovnosti spodobuje spoluhláska. 17

18 6. Doplňte podľa zmyslu slovotvorné predpony: pre-, pra-, pri-. vlasť matka otec hlúpy jazyk múdry obyvateľ les dobrý krásny vysoký človek 7. Opravte nesprávne rozdelené slová a napíšte ich správne. zap-latiť, ob-yvateľ, vys-kúšať, prib-rať, prip-latiť, prik-úpiť, pre-dpovedali, vypí-sať; 8. Vypíšte osobitne slová, v ktorých je predpona za-, osobitne slová, v ktorých táto predpona nie je. začervenať sa, zajac, zavariť, začiatok, zahasiť, zamestnať, zahovoriť, zaspievať Slová s predponou Slová bez predpony 18

19 9. Rozlíšte podľa zmyslu, kde je predpona pod- a kde je predložka pod. Predponu podčiar podčiarknite a predložku zakrúžkujte. Na lúke pod horou sa pasú kravy. Keď sa vrátia z paše, treba ich podojiť. Turisti radi chodia do podhorských dedín. Mäso pri dusení podlievame vodou. Brat so sestrou sa veľmi podobajú. Na nohaviciach pod kolenom mám dieru. 10. Podčiarknite slová príbuzné so základnými slovami byt, bývať. Obyvatelia nášho sídliska bývajú v pekných bytoch. Zariadili si ich moderným nábytkom, ktorý ponúka náš nábytkársky priemysel. Vo svojom bydlisku sa všetci cítia dobre. Rada k nám chodieva aj stará mama. Cez zimu obyčajne zostáva u nás. Obýva osobitnú izbu. Pečie nám dobré koláče. Ja jej rozbíjam orechy. Príponové tvorenie slov 1. Prečítajte hádanku. Ide, ide panáčik, má on žltý zobáčik. Kde vodička hrčí, tam zobáčik strčí. Čo je to? Podčiarknite zdrobneniny a povedzte, od ktorých základných slov sú utvorené. 2. a) Utvorte zdrobneniny príponou -ik, -ík. Povedzte, čo znamenajú výrazy po maďarsky. 19

20 papier nôž háj necht b) So zdrobneninami utvorte vety. les voz múr pohár 3. Oddeľte v slovách slovotvornú príponu a napíšte základové slová. cibuľka chlapček kabátisko mlynček mostík ručička lekvárový ružička mamička guľôčka prstík horička 4. Utvorte zdrobneniny pridaním slovotvorných prípon: -ok, -ček-, -ka a napíšte s nimi vety. orech holub dom _ myš _ mucha 5. Pozrite sa v Slovníku slovenského jazyka koľko významov má zdrobnenina rúčka, ručička. 20

21 Tvorenie slov skladaním 1. Z nasledujúcich slovných spojení utvorte zložené slová a napíšte ich. Vzor: lekár zvierat - zverolekár lekár zvierat - _ liečba vodou - _ baba, ktorá sa ježí a hnevá - krutá vláda - prístroj, ktorým ďaleko hľadíme - kresba perom - 2. Vypíšte zložené slová a podčiarknite v nich časť utvorenú od slovesa. Obor Miesiželezo pozrel na princeznú. Bol mocný ako Valibuk. Valivrch je od neho o hlavu vyšší. Vrtichvost je pätolizač. 3. Zahrajte sa! Rozdeľte sa na tri skupiny. Žiak z prvej skupiny povie slovo, ktoré vytvorí prvú časť zloženého slova. Žiak z druhej skupiny povie slovo, ktoré tvorí druhú časť zloženého slova. Žiak z tretej skupiny povie celé zložené slovo. Slová si píšte do zošita. Skupiny sa môžu vystriedať. Môžete začať aj druhou časťou zloženého slova. Príklad: 1. skupina 2. skupina 3. skupina merať teplo teplomer lekár zver zverolekár 21

22 Vybrané slová a ich odvodeniny Obojaká spoluhláska - b 1. Vyhľadajte slová s tvrdým y po obojakej spoluhláske b a vypíšte ich. Nájdite spoločnú časť týchto slov. Ujo Martin bol starý bylinkár. Naučil ma poznávať liečivé byliny. Rád hovorieval o jednotlivých bylinkách. Z lipového kvetu varíme bylinkový čaj. 2. Utvorte z vybraných slov - byt, bystrý, bývať - odvodené slová a použite ich vo vetách. 3. Doplňte y/ý. Keb som bol vtáčkom, letel by som za les. V lete som bol s rodičmi v Banskej B strici. Na sídliskách sú moderné b ty. V Španielsku sa často konajú b čie zápasy. Deti sa ub tovali v internáte. Janko chce b ť lekárom. 22

23 4. Doplňte i / í alebo y / ý. Srdce mu pravidelne b lo. Nechcem b ť stále sám doma. Miško prib l na stenu pekný obrázok. Na lúke sme videli stádo rožného dob tka. V knižnici je veľa starob lých rukopisov. Hodiny odb jali polnoc. 5. Doplňte vety vybranými slovami. Skriňa, posteľ, stôl, knižnička je. Bývame v. Mesto alebo dedina, v ktorej žijeme, je naše. 6. Doplňte k slovám vybrané slová po b. Banská potok moderný liečivé zúrivý Obojaká spoluhláska - m Pred jedením si umývam ruky mydlom. 1. Prečítajte a vypíšte vybrané slová po m. Rozmysleli sme si, že budeme súťažiť. Myšlienky nám vírili hlavou. Milka zavesila plagát nad umývadlo. Doniesla do školy mydlo. Každý deň sme umývali tabuľu a dlážku. Myslíme, že naša trieda bude v súťaži zasa prvá. 23

24 2. a) Roztrieďte vybrané slová na základné a odvodené a napíšte ich do dvoch stĺpcov. mýliť sa, umývať sa, omyl, pomýliť sa, umývadlo, myšlienka, vymyslieť, myš, mydliny, mydlo,myšací, šmýkačka, zamykať, pomyje základné odvodené b) Vyberte si štyri slová z odvodených vybraných slov a napíšte s nimi vety. Daj mi (mne) knihu. My (všetci) tancujeme. 24

25 3. Tvorte podobné vety so zámenami my a mi. 4. a) Doplňte i / í alebo y / ý. dobrý úm sel, m lý priateľ, odom kať dvere, m lovať mamičku, šm kačka na chodníku, um vať ruky, dlhá m núta, škodlivý hm z, m ska mlieka, jedovatá zm ja (had), priateľka M lka, potravinársky priem sel, nepríjemná m lka (omyl) b) Oprava. c) Slová, v ktorých ste napísali po m mäkké i, napíšte vo vetách. 5. Doplňte správne i/í, y/ý. Podčiarknite zelenou ceruzkou základné vybrané slovo a modrou ceruzkou odvodené vybrané slovo. Napustí si plné um vadlo teplej vody. Ruky si nam dlí a robí m dlové bubliny. M dlo pri tom nechá plávať vo vode. M dliny vyčľapnú až na zem. Krk a uši si obyčajne zabudne poum vať. Nakoniec sa rýchlo poutiera. Zbytočne m ňa veľa vody aj m dla. 25

26 6. Použite vo vetách slová: šmýkať sa, žmýkať. Obojaká spoluhláska - p 1. Podčiarknite v texte vybrané a odvodené slová po p. Povedzte, čo znamenajú po maďarsky. Videli sme film o pyšnej princeznej. Žila vo veľkom prepychu. Pýšila sa zlatými šatami a svojou krásou. Mala veľa pytačov, ale každého odmietla. Raz prišiel princ preoblečený za záhradníka. Ten ju odučil pýche. Musela za ňu pykať. Nakoniec ju popýtal o ruku. pysk zvieraťa pisk píšťalky 26

27 2. Doplňte správne i / í alebo y / ý. Krava má stále vlhký p sk. Z diaľky sme počuli p_-sk lokomotívy. Pes priniesol v p sku divú kačicu. Aj ty si počul ten ostrý p sk? Nikomu nep skaj do ucha! Chlapci robia na jar vŕbové p šťalky. 3. Utvorte vety so slovnými spojeniami. na jedno kopyto spýtavý pohľad pravopisná chyba prepichnutá lopta 4. Doplňte slová: opýtať sa, spýtať sa, pýtať. Keď niečo nevieme, sa. znamená toľko ako spytovať sa. Janko sa, koľko je hodín. znamená aj prosiť. si pohár vody. 5. Utvorte vety s týmito slovami. Páv - pyšný - vták Dieťa - pýtať si - mlieko Kopyto - obuvník - kôň - mať - aj 6. Čo je pýr? Pýr je červeň na tvári. Peter sa zapýril, lebo klamal. Anička sa zapýrila, lebo ju chválili. Pýr je aj názov buriny. V záhrade nám vyrástlo mnoho pýru. 27

28 7. Roztrieďte slová podľa príbuznosti. pýšiť sa, kopýtko, pyšný, spytujem sa, spyšnel, vypýtať si, opytovacia, pýcha. kopyto pýtať pýcha 8. Vyvetlite výrazy. piť na dúšok, piť niekomu krv, piť ako dúha. 1. Prečítajte. Za čias starej mamy sa právalo ručne v koryte. Rybárik je vtáčik, ktorý sa živí rybami. Ryža je veľmi výživné jedlo. Zem sa dobre ryje ostrým rýľom. V akváriu plávajú pestré rybky. Môj otec je veľký rybár. Zakryl si dlaňou oči. Strýko Jano má rád bryndzové halušky, ale rád si pochutí aj na rybacine. Rieka sa vyliala z koryta. Obojaká spoluhláska - r 28

29 a) Vypíšte z viet do dvoch stĺpcov základné a odvodené vybrané slová po r. základné b) Napíšte 4 vety. Dve vety so základnými vybranými slovami a dve vety s odvodenými vybranými slovami. 2. Doplňte i / í alebo y / ý. 3. a) Pozorujte odvodené slová. kryť - skrýša, skrývať sa, skrývačka; b) S odvodenými slovami napíšte vety. odvodené V parku sme sa skr li za husté kr ky. Na br gádu si má každý priniesť r ľ. Doma máme papagája a kor tnačku. Na večeru budem mať r - žový nákyp. Na ihr sku bol veľký kr k. Na hodine telocviku Janko bežal najr chlejšie. R m je hlavné mesto Talianska. Slová v básni sa r mujú. rýchly - rýchlo, rýchlik 29

30 c) Čo je opakom rýchlika? Aký vlak? Napíšte. d) Pospájajte, čo k sebe patrí. rýchly rybár rybka rybník rýchlosť zlatá lietadla rušeň s udicou s rybami Obojaká spoluhláska - s Deti v zime sypali semená na okno. Často tam prileteli sýkorky. Najprv sa báli detí. Potom si zvykli a nenásytne zobkali. Susedov syn Janko im dal aj syr. Aj ten im chutil. Raz prileteli vrabce. Sýkorky sa zľakli, ale potom sa pustili do vrabcov. Vrabce sa naľakali a rozpŕchli sa. Potom sa sýkorky dobre nasýtili. a) Podčiarknite v texte základné a odvodené vybrané slová po s. 30

31 b) Tvorte nové slová od nasledujúcich vybraných slov. syr sypať sýty syn 2. Doplňte i / í alebo y / ý. Môj otecko je veľmi s lný. Lekár povedal, že mám os pky. Zoltán urobil s korke hniezdo. V záhrade kvitnú s rôtky. Dieťa, čo nemá otecka ani mamičku, je s rota. Na jar začínajú cesty vys chať. 3. Zapamätajte si pravopis i/í spolu s y/ý v nasledujúcich slovách po s. Vety odpíšte do zošita. Spod kameňa syčí had. Ozýva sa sykot. Para spod pokrievky syčí. 4. Doplňovačka. Stará hus sipí. Počujeme sipot. Krv z tepny síka. opak hladného _ zvuk, ktorý vydáva had zviera, ktoré robí na poli škodu detská choroba nepríjemne, daždivo. 31

32 Výr (sova) chytá myši 1. Doplňte vhodné slová (výr, vyť) do viet. V horách žije. Pes od bolesti. Poľovníci počuli, že v diaľke vlci. 2. Napíšte vety v množnom čísle. Ty sa ako voláš? Ty tam nepôjdeš? Ty si to počul? Ty si to kúpil? Ty si tam bol? Obojaká spoluhláska - v Vy sa ako voláte? Pes vyje na mesiac. 3. Ako sa volá po slovensky forma oslovenia, ktorá je v druhom stĺpci? 4. Komu sa patrí vykať? 32

33 5. Utvorte 6 slov s predponou vy / vý - a napíšte s nimi vety. 6. Doplňte i / í alebo y / ý. Jurko vys pal smeti do odpadového koša. Piataci v hrali futbalový zápas. Na v slní sa v hrievala mačka. Žuvať žuvačku v spoločnosti je nepekný zlozv k. V soko nad horou krúžil orol. Sused Matej nám daroval malého psíka. Ako ho budeme nazývať? Nazývajme ho Guľka. Psík má malý pysk, nevidieť mu jazýček. 1. Zopakujte si vybrané slová po z. Obojaká spoluhláska - z Sused sa nazýva (volá) Matej. Zuzka zíva. 33

34 2. Pozorujte, v akom význame používame slovo jazyk. Doplňte: Drž za zubami. Naša učebnica sa volá. V topánke ho tlačil. 3. Odpovedzte na otázky celou vetou. Ako sa nazýva predmet, na ktorom kreslíte? Ako sa nazývajú vtáky, ktoré sa od nás sťahujú na jeseň? Ako sa nazýva spoločným menom buk, dub, topoľ? 4. Všimnite si slovo zývať s predponami: nazývať - pomenovať niekoho, niečo pozývať - zavolať niekoho, pozvať ozývať sa - ohlasovať sa, dávať na javo, že sme počuli vyzývať - vyvolávať na súťaž, do boja. Použite slová vo vetách. 34

35 5. Doplňte i / í alebo y / ý. Paľko na vyučovaní z va, lebo išiel neskoro spať. Spolužiakov sa nepatrí prez vať. Poz vame vás na čajový večierok. Z deme sa o štvrtej. Mám horúčku, drví ma z mnica. Ako sa do hory volá, tak sa z hory oz va. Hanka je veľká jaz čnica. 6. Naučte sa naspamäť nasledujúce príslovia a porekadlá. Kto správne myslí, ten sa nemýli. Malá hŕba pýta viac. Pýši sa cudzím perím. Robí všetko na jedno kopyto. Sýty hladnému neverí. Aký otec, taký syn. Má jazyk ako britva. Čo na srdci, to na jazyku. Pes, ktorý breše, nehryzie. Kontrolné cvičenia 1. Zapíšte do tabuľky na príslušné miesta časti nasledujúcich slov: lesík, prales, jablkový, hlavička, vyletieť, priskočiť, ozdobený, jamisko, napísať, odnosiť. predpona základ prípona 35

36 2. Pomocou príslušných prípon utvorte zveličené alebo zdrobnené podstatné mená: včela, ruka, noha, guľa, chlap, nôž, hora, strom. zdrobneniny zveličovanie 3. Vypíšte osobitne slová, v ktorých je slovotvorná predpona, a osobitne slová, v ktorých predpona nie je. vydra, výmysel, vykať, vysoký, vyplatiť, výška, zapamätať si, začať, zámeno, zápästie. Slová s predponou Slová bez predpony 36

37 4. Z dvojíc slov utvorte zložené slová. zem - písať zem - triasť zem - guľa rod - láska tlak - merať veľká - ryba 5. Utvorte odvodené slová od týchto vybraných slov. bystrý myslieť pýcha kryť sypať vysoký nazývať 6. Doplňte samohlásky i / í alebo y / ý. Keb som mal peniaze, kúpil b som si bicykel. Jana b l otec remeňom. Pred jedlom si um vame ruky. Požičaj m pero. Napadla m dobrá m šlienka. M lka sa bojí m ší. Šľachta žila vo veľkom prep chu. Miško p skal na p štaľke. Op tal som sa mamy, kedy bude večera. Obuvník používa pri práci kop to. Mám rád p škóty. Rieka sa v liala z kor ta. R bacie mäso je zdravé. V záhrade r ľujeme r ľom. V parku rastú stromy a kr ky. Nas pal som sliepkam zrno. V zime sa na potoku šm kame. V záhrade kvitnú s rôtky. V jeseni je s chravé počasie. Topole sú veľmi v soké. Ujovi Janovi v kám. V Dunaji sú nebezpečné v ry. Poz vame vás do divadla. 37

38 Slovné druhy Ohybné slovné druhy Starý otec a vnúča Starý otec veľmi ostarel. Nohy ho neposlúchali, na oči nevidel, na uši nepočul, zuby nemal. A keď jedol, tieklo mu z úst. Syn a nevesta ho nepustili k stolu a nechávali ho obedovať za pecou. Raz mu dali obed do misky. Chcel ju zodvihnúť, ale vypadla mu z rúk a rozbila sa. Nevesta začala na starca kričať, že im v dome všetko kazí a misky rozbíja. Povedala, že odteraz mu bude dávať obed v drevenej miske. Starček si len vzdychol, a nič nepovedal. Sedí si raz muž so ženou doma a dívajú sa: ich synáčik sa hrá na zemi s doštičkami - čosi skladá. Otec sa ho spýta: Čo to robíš Miško? Miško vraví: Robím drevenú misku, otecko. Keď budete s mamičkou starí, aby som vás z tej drevenej misky mohol kŕmiť. Muž so ženou pozreli na seba a rozplakali sa. Zahanbili sa, že tak urazili starčeka. Odvtedy ho vždy zavolali obedovať k stolu a starali sa o neho. podľa L. N. Tolstého 1. Vyhľadajte v rozprávke ohybné slovné druhy. Vypíšte ich. Podstatné mená: Prídavné mená: 38

39 Podstatné mená 1. Roztrieďte podstatné mená z viet na pomenovania osôb, zvierat a vecí. Starenka hodila zrno husiam, kačkám a sliepkam. Otvorila bránu a vyhnala kravu pásť sa. Chlapci a dievčatá vzali vedrá a nanosili jej vody. Učiteľ ich pochválil. a) Osoby: Zvieratá: Veci: b) Predchádzajúce podstatné mená povedzte v základnom tvare. c) Roztrieďte podstatné mená podľa toho, akou otázkou sa na ne pýtame. Kto? Čo? 2. Na aké podstatné mená sa pýtame otázkou kto? Povedzte 5 životných podstatných mien. Napíšte s nimi vety. 3. a) Vypíšte z viet podstatné mená, ktoré nemôžeme vnímať zmyslami. Mamička nemá rada rozhádzané hračky. Keď ich vidí, červeň a hnev jej vstúpi do tváre. Aj ja som sa naučil zbierať papiere, smeti a hádzať ich do koša. Čistota pol zdravia. b) Ako nazývame podstatné mená, ktoré pomenúvajú vlastnosti a deje? 39

40 c) Napíšte vety s nasledujúcimi podstatnými menami. myšlienka deň prázdniny učenie krása beh choroba 4. Napíšte, ako sa nazývajú tieto podstatné mená. Janko, Eva, Jurko, Zuzka, to sú mená _ Kováč, Novák, Poliak, Nagy, to sú Slovensko, Amerika, Budapešť, to sú _ Zem, Mesiac, Mars, to sú Ľudové noviny, Priateľ, to sú Pejko, Dunčo, to sú horári - maliny - Rod a číslo podstatných mien 1. a) Napíšte podstatné mená v jednotnom čísle. zeme - polia - _ stany - učitelia - knihy - perá - 40

41 b) Určujte číslo a rod podstatných mien z prvého cvičenia, podstatné mená vpíšte do tabuľky. Množné číslo Podstatné meno Rod Ukazovacie zámeno c) Odpovedzte. V akom rode môže byť podstaté meno? _ Aké číslo rozoznávame pri podstatných menách? 2. a) Podstatné mená roztrieďte podľa rodov: auto, cesta, zrkadlo, Eva, Janko, otec, mama, škola, okno, vajce, dievča, chodba, kreslo, koberec, zošit, lekár, tabuľa, koláč, jahoda, kvet, pero, cukrík. mužský rod ženský rod stredný rod Jednotné číslo Vzor: horári horár mužský ten 41

42 b) Podstatné mená mužského rodu z cvičenia 1. a) roztrieďte na životné: neživotné:. c) Podstatné mená z cvičenia 1. a) napíšte v množnom čísle do zošitov. 3. Napíšte vety s podstatnými menami. trieda: autobus: pohorie: kamarát: predavačka: Skloňovanie podstatných mien Viete už, že podstatné mená v slovníku sú v základnom tvare. Keď používame podstatné mená vo vetách, skloňujeme ich, tým menia svoje tvary. 1. a) Vymenujte skloňovacie pády podstatných mien a k nim patriace pádové otázky. 42

43 b) Na aké podstatné mená sa pýtame pádovými otázkami: kto? koho? komu? koho? o kom? kým? c) Na aké podstatné mená sa pýtame pádovými otázkami: čo? čoho? čomu? čo? o čom? čím? 2. Odpovedzte na otázky. Ktorý pád má vždy predložku? Ktorý pád nemá nikdy predložku? Pády podstatných mien NOMINATÍV 1. Doplňte do viet podstatné mená v nominatíve jednotného alebo množného čísla. Moja je veľmi chorá. V záhrade kvitnú a.do školy prišli noví. Po ulici jazdia a. urobili kŕmidlá pre vtáky. sa stará o naše zdravie. Šikovní postavili pekný dom. Malé sa hrá s bábikou. 43

44 2. Napíšte nominatív množného čísla. dom murár žiačka kniha pero 3. Napíšte, aké pádové prípony môže mať nominatív množného čísla pri podstatných menách mužského rodu: a) životných: neživotných:. b) Doplňte prípony. 4. Napíšte, aké prípony môže mať nominatív množného čísla pri podstatných menách ženského rodu. Doplňte prípony. kraj brat skriňa hus dievča Naši kuchár nám uvarili chutný obed. Do školských táborov chodia aj žiac zo zahraničia. Za našou školou sú pekné strom. Na laviciach sú nové zošit. Na slávnosť prišli aj rodič. Prázdniny trvajú dva mesiac. Rožk boli chutné. Pri ceste stoja vysoké topol. V lese rastú staré dub. Bocian hniezdili na komíne. Žiac na slávnosti zatancovali tanc. Na chodbe sú dve skrin. Jahod v záhrade už dozreli. Zuzka a Evka sú moje sestr. V byte sú tri izb. V našom kraji sú pekné, čisté dedin. Nové piesn sa všetkým páčili. Jano pásol obecné hus. Na oknách visia záclon. 44

45 5. Napíšte, aké prípony môže mať nominatív množného čísla pri podstatných menách stredného rodu. Doplňte prípony. V našom meste sú dve divadl a štyri kin. V omelete sú čerstvé vajc. Na jeseň sú pol pusté. V umyvárni sú sprchy a umývadl. V obchode sú vyložené rôzné mydl. Chlapci a dievčat zhotovujú plagáty. V perečníku mám ceruzky a per. GENITÍV 6. a) Napíšte, ktoré predložky používame s genitívom. b) Doplňte správne pádové prípony. chodím do kin do divadl Išla som bez čiapk Vyšla som z dom do škol bez svetr z lekárn do obchod bez per z plavárn do mest bez knih z cukrárn 7. a) Napíšte, bez čoho ste už išli do školy. Vzor: Išiel som do školy bez zošita. 45

46 b) Napíšte, od koho ste dostali darček, alebo list. Vzor: Dostala som darček od tety Milky. c) Napíšte, z ktorých miest máte pohľadnice. Vzor: Mám pohľadnice z Miškovca. d) Povedzte, u koho ste boli na návšteve. Vzor: Bol som na návšteve u strýka. e) Používajte správne predložky. školy školy kina kina 46

47 f) Doplňte predložky s genitívom: od, do, z, zo, u. Janka bola veľmi chorá, preto musela ísť nemocnice. Keď prišiel Jožko domov školy, začal sa hrať s autom. Urobila som si masku na karneval červeného papiera. Mamička ma poslala obchodu kúpiť mlieko. Dostala som otecka knihu. Mama bola susedky. 8. Obmieňajte v uvedených vetách podstatné mená zo zátvoriek. Opýtam sa tety. (otec, matka, priateľ, učiteľ, Zoltán) Chodili sme okolo jazera. (auto, stolička, dievča, kúpalisko) Sedeli sme vedľa stromu. (krík, kvet, traktorista, spisovateľ) 9. Vyberte správnu predložku a doplňte ju do vety podľa významu. Ferko chcel ísť (do - u - okrem) knižnice. Ľubka sa ešte nevrátila (vedľa okolo - zo) školy. (Podľa - okrem - od) jednej stoličky boli už všetky obsadené. Evka si sadla (bez - vedľa - okolo) spolužiačky. Večer celá rodina sedela (podľa - vedľa - okolo - do) stola. 47

48 10. Podstatné mená zo zátvoriek obmieňajte v uvedených vetách. Mám málo peňazí. (ceruzky, knihy, kamaráti, pohľadnice, nápady) Prosím si kilo sliviek, a dve kilá zemiakov. (marhuľa, pomaranč, jahoda, jablko, malina, citrón) DATÍV 11. a) Napíšte, ktoré predložky používame s datívom. b) Použite vo vetách nasledujúce výrazy. - k oknu - k sestre _ - proti nepriateľovi - k bráne - naproti oknu - oproti dievčaťu 48

49 12. Obmieňajte podstatné mená v nasledujúcich vetách: Zita pomáha Paľkovi. (priateľ, kamarátka, mama, otec, sestra) Tlieskali sme tanečníkom. (pretekári, športovci, speváčky, herci) AKUZATÍV 13. a) Napíšte predložky, ktoré používame s akuzatívom. b) Obmieňajte podstatné mená v nasledujúcich vetách. Táňa videla na ulici uja. (kamarát, priateľ, kominár, mama, pes, auto, električka) Mám rád zmrzlinu. (čokoláda, banán, kakao, mäso, brat, stará mama, otec, matematika) Učiteľ si zavolal Katku. (Ferko, otec, žiak) V škole máme televízor. (rádio, nástenka, obraz, telocvičňa) 49

50 14. Podstatné mená napíšte v akuzatíve množného čísla. Príponu vyznačte farebne. pochválili záhradníkov tesár murár rybár kombajnista zverolekár 15. Odpovedzte na otázky a vety napíšte. Koho poslúchaš? (učiteľ, mamička, otec, brat) Vzor: Poslúcham otca. Koho, čo máš? (teta, kniha, ceruzka, hračka, pero, spolužiak) Vzor: Mám tetu. 16. Vety prečítajte, slová v zátvorke dajte do správneho tvaru. Na besedu sme pozvali (učiteľ, vojak, robotník, spisovateľ). Stretol som (vodič), ktorý vedie náš autobus. Zavolal som (maliar), aby nám vymaľoval byt. Pozdravil som (pán učiteľ a dievča) z našej školy. 50

51 17. Použite vo vetách nasledujúce predložkové väzby. na nedeľu cez rieku po chlieb pod skriňu za horu 18. Doplňte predložky podľa významu: na, po, cez, pre. Bežím obed; knihu; most; kvety. Idem pole; koncert; mlieko ihrisko. LOKÁL 19. a) Aký pád je lokál? Ktoré predložky používame s lokálom? b) Doplňte do viet predložkové väzby podľa významu. Voda je (studňa) Stará mama leží (nemocnica) Otecko pracuje (záhrada) Cukríky sú (misa) Nožnice sú (stôl) Vrabec sedí (strom) 51

52 20. Napíšte vety s nasledujúcimi predložkovými väzbami. v meste na poschodí na poli na lodi v dedine v kuchyni 21. Používajte správne. Som v knižnic. V knižnici sedím stoličke. Som v záhrad. V záhrade sedím tráve. 52

53 22. Doplňte do viet predložky: pri, na, o, v. Paľko bol pošte. Stál Jožovi. Rozprávali sa futbale. izbe sedela Krista Betke. Mamička varila večeru kuchyni. večeri všetci čítali. Spať pôjdeme deviatej. posteli som ešte rozmýšľal Milanovi. INŠTRUMENTÁL 23. a) Napíšte predložky, ktoré môžeme používať s inštrumentálom. b) Doplňte pádovú príponu. Heslo bolo nad obrázk nad okn nad stol nad vchod Deti stáli pred dom pred auto za plot Smeti boli pod lavic pod skriň pod tabuľ pod posteľ pred budov pred soch za matk 24. Povedzte, kde (medzi čím) ste našli stratený obrázok: časopis, noviny, hračky, zošit, papier, stôl a okno. Vzor: Obrázok som našiel medzi knihami. 25. Vety prečítajte. Tam, kde je to potrebné, doplňte predložky s, so. Píšem perom. Hovorím pani učiteľkou. Drevo pílim pílkou. Katka prišla matkou. Pricestoval som vlakom. Maľujem štetcom. Pracujem spolužiakom. Kvety polievam vodou. 53

54 26. Doplňte správne tvary inštrumentálu jednotného čísla. Ferko bol v lese s (Dušan). Chlapci sa stretli s (horár). Jedli slaninu s (cibuľa). Peter kráčal s (Mišo). Svetové strany sme určili (kompas). 27. a) Povedzte podstatné mená so správnou príponou: Bývame za (dedina). Ruky máme za (chrbát). Pri obede sedíme za (stôl). Nad (tabuľa) je premietacie plátno. b) Povedzte: Kde (nad čím) vejú zástavy? (dom, budova, divadlo, mesto, obchod, štadión) Vzor: Zástavy vejú nad školou. Kde (pod čím) sú tieto veci: (lopta, kniha, pero, fotografia, košík, hračka) Vzor: Lopta je pod lavicou. 28. Použite vo vetách predložkové väzby. nad dvorom za horami pod zemou pred očami nad stromami 54

55 Kontrolné cvičenia 1. Použite vo vetách predložkové väzby. pri tabuli oproti tabuli v knihe o Petrovi k Petrovi 2. Správne doplňte predložky s, so, z, zo. Idem na výlet sestrou. Katka cestuje domov Budapešti. Pracovali sme spolužiačkami. Nástroje sú vyrobené kovu. záhrady bolo počuť spev vtákov. Otec vyšiel pivnice. Chlapci sa stretli horárom. 3. Určte pády podstatných mien vo vetách. Ideme na výlet. Postavím sa pred bránu. Sadnem si za krík. Zavesím lampu nad stôl. Choď pod ten vysoký strom. Uložím zošit medzi knihy. Boli sme na výlete. Stojím pred bránou. Sedím za kríkom. Lampa visí nad stolom. Stál pod vysokým stromom. Zošit je medzi knihami. 4. Doplňte vhodné predložkové väzby. Čo sa nehodí, prečiarknite. Rád počúvam (z Jánošíka - o Jánošíkovi - na Jánošíka). Obed je už ( na stôl - pri stole - na stole). Deti odcestovali (k babičke - u babičky - pri babičke). Marienka prišla domov (za vyučovaním - na vyučovanie - po vyučovaní). Ovocné stromy kvitnú (popri máji - v máji - k máju). Školský rok sa začína (do septembra - po septembri - v septembri). Eva nechcela priniesť motyku otcovi (z komory - pri komore - za komorou). 55

56 Skloňovanie životných podstatných mien mužského rodu 1. Napíšte, kto vykonáva tieto činnosti. - pečie chlieb _ - melie pšenicu - vedie autobus - šije šaty - lieči chorých _ - opravuje televízor - učí deti 2. Doplňte do viet životné podstatné mená mužského rodu v správnom tvare: Katku bolelo hrdlo, išla k (lekár). Mali sme besedu so známym (spisovateľ). Hovorili sme o známom maďarskom (herec). Pozerali sme si film o odvážnych (námorníci). 56

57 3. Doplňte pádové prípony 2. a 4. pádu jednotného čísla. Od koho niečo dostaneme? od otec, od železničiar, od vojak, od poľovník, od agronóm Koho vidíme? otec, železničiar, vojak, poľovník, agronóm 4. Doplňte prípony inštrumentálu jednotného čísla. Otec ide na prechádzku so syn.sestra s brat prišli domov. V aute sedí mladucha so ženích. Orchester s dirigent vystúpili na koncerte. Išiel som do kina so strýk. Hral som sa s malým Paľk. Stál som za učiteľ. Skryl som sa pred Jožk. 5. Doplňte predložky genitívu: bez,u, od. robotníkov by stroje zatíchli. Veľa zaujímavého som sa dozvedel brata. triedneho učiteľa som dostal pochvalu. Išli sme na výlet Miška. 6. Utvorte vety s podstatnými menami v akuzatíve jednotného čísla. Použite predložky pre, na, po, za, pred. Janko lekár sused spolužiak medveď zajac 57

58 7. Utvorte nominatív množného čísla podstatných mien. Jednotné číslo lekár žiak murár básnik brat učiteľ ujo 8. Doplňte do viet vhodné výrazy zo stĺpca. 9. Povedzte v jednotnom aj v množnom čísle. Pre koho chystáte darčeky? U koho ste boli? S kým sa hráte? O kom ste čítali? Vyberte si z podstatných mien: priateľ; pán učiteľ; chlapec od susedov; otec; brat; bratranec; moreplavec; pirát; Indián. Množné číslo Ďurko a Ivan sú dobrí o žiakoch. Pán učiteľ vyvetľuje učivo _ so žiakmi. Triedna učiteľka má rada svojich žiaci. Rada sa zhovára žiakom. Dostala peknú kyticu kvetov žiakov. Rodičia s ňou hovorili od žiakov. 10. Doplňte chýbajúce pádové prípony. Rozprával o Milan. Opatrne sa priblížil k medveď. Na ihrisku sa stretli telocvikár. Rozhovor zaujal rodič aj žiak. Mladí ľudia sa chcú stať vodič, letc, hrdin. Pekár napiekli voňavý chlieb. Pozeral som sa na murár, ako stavajú panelák. 58

59 11. Podstatné mená v zátvorkách dajte do správneho tvaru a utvorte s nimi vety: písať (otec), pomáhať (brat), poslúchať (rodičia), pri dobrom (sused), dvaja (syn), skupina smelých (vojak), stretnúť (Paľko), s mocnými (chlapec). Skloňovanie neživotných podstatných mien mužského rodu 1. Prečítajte. Podčiarknite neživotné podstatné mená mužského rodu. Rozhodli sme sa ísť na školský výlet. Po dlhšom uvažovaní sme sa rozhodli, že pôjdeme do neďalekého lesa. Večer pred výletom si každý uložil potrebné veci do plecniaka. Na druhý deň sme sa všetci zišli pred školou. Janko priniesol aj kompas. Cestou sme pozorovali stromy, kvety a vtáky. V lese pri potoku sme sa naučili postaviť stan. Urobili sme aj táborák. Chlapci nanosili drevo na oheň a dievčatá pripravovali obed. Uvarili sme výborný guláš. Po obede chlapci hrali futbal a dievčence spievali a tancovali. Čas nám rýchlo utekal. Predvečerom unavení, ale šťastní, sme sa vracali domov. Dlho sme spomínali na zážitky spoločného výletu. 59

60 2. Podčiarknuté podstatné mená vypíšte v základnom tvare. 3. Doplňte do viet podstatné mená v množnom čísle: sokol, havran, jastrab, bocian, lev. Vysoko v povetrí leteli V zoologickej záhrade sme videli Na stromoch sedeli Poľovníci zastrelili dva Na komíne si postavili hniezdo 4. Vety napíšte s podstatnými menami v množnom čísle. Pred nami je les. Ozval sa výstrel. Pri tehelni je vysoký komín. Bystrý potok zurčí. V záhrade je ovocný strom. 5. Akú pádovú príponu majú podstatné mená podľa vzoru dub v lokáli jednotného čísla, ktoré sú zakončené v základnom tvare na g, k, h,ch? Doplňte príponu lokálu jednotného čísla. na sneh pri buk v rok pri drobizg v balík na roh pri potok na vrch 60

61 6. Doplňte vhodné predložky. Rodina sedela stole. Janko išiel do školy kabáta. Ideme nákup obchodného domu. Popoludní sme boli potoku. Učiteľka sedí stolom. Rozprávali sme sa novom nábytku. 7. Povedzte, kde ste boli. v (dom), v (potok), na (strom), vo (vlak), na (vrch), v (les), v (autobus), na (zájazd), v (obchod) 8. Nasledujúce predložkové väzby použite vo vetách. ísť do domu hrať sa v snehu sedieť vo vlaku pracovať podľa plánu 9. Slová v zátvorkách napíšte v správnych tvaroch. Knihy sú vo (výklad). V (časopis) Priateľ sú zaujímavé (článok). Prosím si kilo (zemiaky). Zjem kúsok (chlieb). Sedíme na (breh) (potok). Idem k (vlak) čakať mamu. V (mobil) mám telefónne čísla všetkých mojich priateľov. 61

62 10. Podstatné mená v zátvorkách napíšte v správnom tvare. drevené (stôl) o rýchlych (vlak) kyslý (citrón) pri nových (dom) za vysokými (strom) Kontrolné cvičenia 1. Rozdeľte vymenované podstatné mená do dvoch skloňovacích vzorov. učiteľ, ujo, strom, vrch, potok, sused, maliar, Mišo, plán, obed, les buk, zošit, prach. chlap dub 62

63 2. Slovné spojenia napíšte v množnom čísle. prísny učiteľ malý brat vysoký dom _ 3. Podstatné mená napíšte v lokáli jednotného čísla. na (oblok) pri (potok) _ pri (stôl) 4. Správne doplňte predložky s, so alebo z, zo. usilovný robotník dobrý otec červený kvet Janko spadol stromu. Išiel som na prechádzku ujom. V škole sme sa učili, čo sa vyrába kovu. 5. Napíšte, v ktorom páde a v akom čísle je podstatné meno. Približovali sme sa k domom. Medzi domom a ulicou je chodník. Prišli sme na návštevu k priateľom. Idem po ulici s priateľom. 6. Napíšte v správnom tvare. v (zošit) na (rukáv) pri (otecko) _ Bojím sa pes, chlapci. Pozerám sa na ujo, zajac, obraz. Stojím pri dom, potok, učiteľ. 63

64 1. a) Prečítajte. Skloňovanie podstatných mien ženského rodu Mala prísť na návštevu teta Hana. Už som sa jej nemohol dočkať, lebo mám o dva dni narodeniny. Také narodeniny sa v našej rodine vždy vyplatia, lebo teta na nikoho nezabudne. Ona je lekárka. Keď príde, najskôr nám rozdá samé prekvapenia a potom nás poprezerá. Ak nájde nejakú chorobu, predpíše recept a je po chorobe. Rozmýšľal som, čo mi teta prinesie. Zišla by sa mi dýka. Aj vzduchovka by bola dobrá, naučil by som sa ovládať strelnú zbraň. Tak som o tom premýšľal, že som si ani nestačil urobiť matematiku. - Už ide! - vletel do izby Martin. - A nesie veľký kufor a tašku. - Bežal som k bránke. Martin neklamal, teta sa prehýnala pod veľkou ťarchou. Teta si po ceste umyla ruky, lebo lekári stále myslia na čistotu. Mama varila kávu, tak dary prídu až po káve. - Teta, ja mám rád žuvačky a čokoládu, - prišiel Martin k tete. Už aj jemu bolo dlho čakať. E. Gašparová: Ťažko je mustangovi b) Vypíšte z textu podstatné mená ženského rodu v základnom tvare. 64

65 2. Napíšte vo vetách, čo čím robíme. (Kosa) kosíme. _ (Ceruzka) píšeme (Píla) pílime. (Motyka) kopeme. (Perina) sa prikrývame 3. Podstatné mená v zátvorkách dajte do genitívu množného čísla. Varili sme lekvár z (jahoda). Na slávnosti recitovalo mnoho (žiačka). Blíži sa Medzinárodný deň (žena). Na poličke je plno (kniha). Prosím si kilo (hruška). Jedli sme kompót zo (slivka). 4. Utvorte vety so spojeniami. - žiť v Bratislave - prejsť cez rieku - spadnúť zo strechy - jesť zmrzlinu _ - dostať za odmenu - rozprávať o dedine 5. Povedzte čo máte. Ja mám veľa (kniha) veľa (farbička) päť (ceruzka) mnoho (robota) dve (ruka) jednu (mamička) 65

66 6. Povedzte správne. Prosím si 100 gramov (čoho?) káva, šunka kilo (čoho?) múka, saláma pohár (čoho?) voda, sóda, malinovka 7. Doplňte predložky podľa zmyslu vety: (v, do, cez) prestávku sa prechádzame (po, s, zo) chodbe. (za, do, na) nástenke sú pekné obrázky. (Medzi, okolo, v) záhrady je drôtený plot. (v, s, na) hodine zemepisu sme sa učili o podnebí Európy. Ráno som išla (v, do, na) školy (z, s, od) priateľkou. 8. Doplňte správnu pádovú koncovku. Sedíme v tried. Pripravujeme sa na hodin matematik. Dnes som dostal dobrú známk. Mám rád žuvačk.príde k nám na návštev strýko. Na tort bolo jedenásť sviečok. Deda Mráza sme privítali veselými pesničk. Už som hotový s domácou úloh. Blahoželali sme učiteľk k sviatku. Zišli sme sa pri Kossuthovej soch. 9. Zapamätajte si spojenia. Ďakujem za dobrú radu. Nemohol sa odtrhnúť od knihy. Prestupoval z nohy na nohu. 10. Slová v zátvorke dajte do príslušného tvaru. Idem z (kuchyňa) do (kúpeľňa). Na desiatu zjem jednu (žemľa). Človeka hodnotíme podľa jeho (práca). Raneného človeka odviezli do (nemocnica) 66

67 . Na (polica) sú knihy. Cvičíme v (telocvičňa) _. V škole sedíme v (lavica). Na magnetickej (tabuľa) sú obrázky. Ráno, keď vstanem, idem do (kúpeľňa). 11. Napíšte vety s podstatnými menami v nominatíve množného čísla. ruža čerešňa dielňa vôňa 12. Vyhľadajte v slovníku, čo znamenajú po maďarsky nasledujúce podstatné mená. Utvorte s nimi vety a napíšte. radnica požičovňa černica 13. Doplňte pádové prípony. Stará babka sa opierala o palic. Boli sme v ľadovej jaskyn. V spáln máme nové koberce. Odložil som šaty do skrin. Chytali sme ryby na udic. Mám čiapku zo zajačej kož. Polievku jeme lyžic. 14. Správne doplňte prípony. Rád chodievam (do, bez, v) knižnice. (od, do, z) ulice sa ozýval spev. Zošity ležali (o, pod, na) lavici. Bývam (k, oproti, nad) nemocnici. (v, do, za) kúpeľni je vaňa a umývadlo. (medzi, do, za) skriňou sú smeti. 67

68 15. Utvorte genitív množného čísla podstatných mien a napíšte ich vo vetách. jedľa višňa pivnica skrýša 16. Doplňte pádové prípony. Jednotné číslo pod skriň za lavic nad tabuľ pred knižnic s palic Kontrolné cvičenia Množné číslo 1. Roztrieďte podstatné mená do stĺpcov podľa skloňovacích vzorov: vinica, baňa, spálňa, kuchyňa, vôňa, zima, pivnica, látka, skriňa, ruža, lopta, ruka, višňa, skala, hlava, hruška, lavica, škola, trieda, stanica, jedľa, balada, kniha, ceruzka. žena ulica 68

69 2. Doplňte správne tvary podstatných mien. Prosím si pohár (voda) _. Kúpil som tri kilá (hruška). V záhrade máme mnoho (jahoda). V triede je veľa (lavica). V Zelovoci som kúpila pol kila (malina). 3. Podstatné mená dajte do inštrumentálu a napíšte s nimi krátke vety. sestra kniha noha kosa 1. Prečítajte. baňa lopta kúpeľňa vaňa Skloňovanie podstatných mien stredného rodu Popoludní bolo zlé počasie. Sedeli sme v triede a Juraj Molnár nám rozprával o svojej ceste do Fínska More som chcel vidieť už dávno, odvtedy, ako som čítal knihu Verna: Deti kapitána Granta. Ani neviete, akú som mal radosť, keď mi v škole oznámili, že pôjdem cez prázdniny do medzinárodného tábora vo Fínsku. Konečne uvidím more! Hneď som si predstavoval, čo všetko uvidím pri mori. Ale čo to bolo oproti skutočnosti! Farba mora bola krásna bledozelená, na nebi sa iba sem-tam ukázal obláčik. A cesta lietadlom! To tiež bola nádhera. Štartovali sme z Prahy. Preleteli sme nad Nemeckom, nad Baltským morom do Dánska. Odtiaľ sme leteli ďalej nad Švédskom do Fínska. Pristáli sme v Helsinkách, v hlavnom meste krajiny tisícich jazier. 69

70 a) Podčiarknite v texte podstatné mená stredného rodu. b) Všimnite si podstatné mená: Fínsko, počasie, nebo, more, lietadlo, jazero. Na aké hlásky sú zakončené? c) Podľa ktorých vzorov skloňujeme podstatné mená stredného rodu? 2. Povedzte, kde čo robíte? Vzor: Na ihrisku sa hráme. ihrisko, kúpalisko, klzisko, divadlo, kino 3. Napíšte pod obrázky, kto čím pracuje. Vzor: Žiaci píšu do zošita perom. 4. Napíšte pod obrázok, k čomu prichádzate. Vzor: Prichádzam k mestu. 70

71 5. Doplňte správne tvary podstatných mien. V lete sme sa kúpali v (jazero). Vo (Fínsko) sú pekné (mesto). Ruky si umývame vodou a (mydlo). V našom meste sú dve (kúpalisko). V reštaurácii varia veľa dobrých (jedlo). Urodilo sa nám mnoho (jablko). 6. Odpovedzte v množnom čísle: Čo má Jožko? Čoho má veľa? vrecko, jablko, auto, lietadlo, pero 7. Doplňte správne tvary podstatných mien. Sliepky znášajú veľa (vajce). V (more) je veľa rýb. Na (pole) _ pracujú traktory. Priložil si dlaň k (líce). Čo na (srdce), to na jazyku. V lete sme boli pri Baltskom (more). Do (vrece) sme nasypali obilie. 8. Podstatné mená dajte do nominatívu množného čísla, utvorte s nimi vety a napíšte ich. more vrece vajce pole líce 71

72 Kontrolné cvičenia 1. Vypíšte do stĺpcov, podľa ktorých vzorov sa skloňujú podstatné mená. oko, vrece, kladivo, krídlo, slnce, mlieko, ucho, vajce, more, lietadlo. mesto 2. Podstatné mená napíšte v správnom tvare. Rád chodím do (kino). Na (ihrisko) som uvidel Ivana. Máme chatu pri (jazero). Cez prázdniny pôjdem (lietadlo) k (more). 3. Napíšte v jednotnom aj v množnom čísle, bez čoho nemôžeme urobiť tieto veci. Jednotné číslo srdce Množné číslo tortu bez (vajce) (vajcia) doniesť vodu bez (vedro) (vedrá) postaviť dom bez (okno) (okná) pribiť klinec bez (kladivo) (kladivá) 4. Doplňte do viet tvary podstatného mena okno. To je naše nové. Pozerám sa na ulicu z nášho _. 72

73 Idem od dverí k. V spálni máme veľké. Pri otvorenom sa dobre spí. Pod naším rastú pekné kvety. Prídavné mená 1. Prečítajte text a podčiarknite prídavné mená. Mali sme rozlúčkový večierok. Konal sa v čase, keď teplé slnko svietilo naplno. Chceli sme si urobiť v triede zatmenie, no záclony neboli a nikomu sa nechcelo lepiť modrý papier na veľké okná. A práve pre túto lenivosť to nebol večierok, ale schôdzka za bieleho horúceho dňa.ja som navrhoval stretnutie v krytom bazéne. Mohli sme sa aj kúpať v chladnej vode, aj sa rozlučovať. Dievčence urobili obložené chlebíčky a pili sme teplé malinovky. E. Gašparová: Ťažko je mustangovi 2. Čo označujú prídavné mená? Ako sa na ne pýtame? 73

74 3. Roztrieďte prídavné mená z 1. cvičenia pomocou otázok. aký? 4. Všímajte si v texte 1. cvičenia podstatné mená, s ktorými sa spájajú prídavné mená. Určte ich rod, číslo a pád. Čo nazývame gramatickou zhodou? Vysvetlite zhodu na slovných spojeniach: 1. Podčiarknite vo vetách prídavné mená spolu s podstatnými menami. Určite ich rod, číslo a pád. Otec začal hovoriť tichým hlasom. Jedľová hora je krajšia ako dubová. Zbadal veľkého vtáka. Chlapci prišli k starému hradu. Čítala som dobrú knihu. Požičaj mi červenú ceruzku. Na jeseň vtáci odlietajú do teplých krajín. Kúpila som ružové mydlo. aká? starý otec stará mama starí rodičia so starým otcom aké? Zhoda prídavného mena s podstatným menom Sedeli sme na drevenej lavičke. V kúpeľni máme veľké zrkadlo. Pani učiteľka rozdala školské zošity. 74

75 2. Hľadajte vhodné prídavné mená. voda lekár oči otec 3. Od podstatných mien v zátvorkách utvorte prídavné mená. Vzor: (drevo) lavica - drevená lavica (záhrada) kvety (škola) zošit (ovocie) strom _ (panel) dom (mäso) polievka 4. Napíšte vety s týmito slovnými spojeniami. štíhla postava _ detský lekár letná búrka nové pero veselí žiaci dobré deti 5. Nájdite vhodné prídavné meno a napíšte vety s utvorenými spojeniami. rieka pole strom prešibaná usilovný hlboká strom trieda pero vlasy kniha líška žiak vysoký úrodné zaujímavá 75

76 6. Pripíšte k ovociu prídavné mená, ktoré označujú jeho vlastnosti. Pod obrázok napíšte prídavné meno spolu s podstatným menom. Vzor: zrelá hruška 7. a) Napíšte meno lekváru, ktorý sa varí: zo sliviek z marhúľ z malín z jahôd. b) Napíšte s utvorenými slovami vety. 76

77 8. Povedzte, akú zmrzlinu máte najradšej. Použite prídavné mená: vanilkový, čokoládový, punčový,ananásový,citrónový, jahodový,malinový,pistáciový, orieškový. Vzor: Mám rád vanilkovú zmrzlinu. 9. Povedzte, aké mäso jete najradšej. Použite prídavné mená: hovädzí, bravčový, kurací,varený, pečený,vyprážaný, dusený, grilovaný. Vzor: Najradšej jem hovädzie mäso 10. Napíšte vety so slovnými spojeniami. v nákupnej taške farebnou ceruzkou po dlhej ulici medzi veselými deťmi na novom sídlisku k rodinnému domu milej mamičke _ malému bratovi Stupňovanie prídavných mien 1. Vymenujte veci, ktoré sú: sladké, teplé, nové, chutné, čerstvé, drahé, lacné, dlhé, krátke. Veci porovnajte s inými vecami. Vzor: Cukor je sladký, ale med je sladší. 77

78 2. Doplňte do viet druhý stupeň prídavného mena. Jazero je hlboké, ale more je. Otec je mladý, ale syn je. Film bol zaujímavý, ale kniha je. Jožov priateľ je šikovný, ale môj je _. Ujo je veselý, ale otecko je. Dom je vysoký, ale veža je. Mačka je falošná, ale líška je. 3. Porovnajte používanie spojok ako a než. Všimnite si tvar prídavného mena! Sýkorka je užitočnejšia než vrabec. Stál tam vysoký chlap ako hora. On je lepší než ja. Bol čierny ako smola. Ty si vyššia než ona. Mal košeľu bielu ako sneh. 4. Tvorte vety, v ktorých použijete tretí stupeň prídavného mena. 5. Napíšte druhý a tretí stupeň prídavných mien. 2. stupeň 3. stupeň Chlieb je dobrý. Koláč je. Včera bolo zlé počasie. Predvčerom bolo počasie. Dom je veľký. Kaštieľ je. Kôš je malý. Košík je. Zákusok je. V januári bolo počasie. Palác je. Košíček je. 78

79 Veta 1. Čo je veta? 2. Aké vety poznáte podľa obsahu? Čo píšeme na konci týchto viet? 1. píšeme Utvorte vety podľa zmyslu. Nevhodné slovo prečiarknite: (Hrať - hrad) bude čoskoro otvorený. Na nástenku sme potrebovali dve drevené (látky - latky). Armáda (bráni - brány) našu vlasť Suché drevo dobre (hory - horí). Otec opravil starý (sud - súd). Hladný (vír - výr) v noci lovil myši. Jožkovi (chyba - chýba) predný zub. 4. Oznamovacie vety zmeňte na opytovacie a rozkazovacie. Vzor: Žiaci, urobili ste si akvárium? Žiaci, urobte si akvárium! Žiaci si urobili akvárium. Deti sa ponáhľajú domov. Milan chodí do školy. Doma sme si rozdelili všetky práce. Učím sa usilovne. Deti odpovedali z matematiky. Otec zasadil v záhrade strom. 5. Slová vo vetách usporiadajte podľa zmyslu; vety napíšte. Obedy zjedli žiakov. Bicykle jazdili na deťoch. Stroje opravovali opravárov. Domy murovali murárov. 79