Dokazovanie v trestnom konaní. Zásady JUDIKATÚRA. doc. JUDr. Miloš Deset, PhD.

Dokazovanie v trestnom konaní Zásady JUDIKATÚRA doc. JUDr. Miloš Deset, PhD.

Vzor citácie: Dokazovanie v trestnom konaní Zásady Judikatúra/Deset, M., Žilina: EUROKÓDEX, s. r. o., 2022, 508 s. Spravodlivosť je pevná a trvalá vôľa priznávať každému, čo mu právom patrí. Ulpianus Domitius Dokazovanie v trestnom konaní Zásady dokazovania Judikatúra Judikatúru zostavil: doc. JUDr. Miloš Deset, PhD. Žilina: EUROKÓDEX, s. r. o., február 2022. 508 s. ISBN 978-80-8155-110-9 www.eurokodex.sk

Predhovor Dokazovanie v trestnom konaní sa odvíja od zásad dokazovania, ktoré patria medzi základné zásady trestného konania. Ide o vedúce právne idey, ktorým toto postavenie priznáva zákon a ktorými je ovládané celé dokazovanie v trestnom konaní. Vyhľadávacia zásada, zásada prezumpcie neviny, zásada bezprostrednosti a ústnosti, zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností vyjadrujú takpovediac základné pravidlá dokazovania zakotvené v zákone a dotvorené judikatúrou, ktoré v užšom kontexte determinujú zákonnosť dokazovania a dosiahnutie účelu trestného konania vyjadreného v 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku (ďalej len Trestný poriadok alebo TP ), ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov podľa zákona pri súčasnom rešpektovaní základných práv a slobôd fyzických a právnických osôb. V širšom kontexte však majú zásady dokazovania aj určitú nadväznosť na niektoré ďalšie základné zásady trestného konania, najmä na všeobecné zásady trestného konania, resp. zásady platiace pre celé trestné konanie, napr. na právo na spravodlivý proces či právo na obhajobu, pretože práve od zákonnosti dokazovania do značnej miery závisí zákonnosť a spravodlivosť celého trestného konania. Nerešpektovanie, resp. porušovanie procesných pravidiel/štandardov pri vykonávaní dôkazov, napr. zákazu inkriminácie vlastnej osoby, kontradiktórnosti výsluchu svedkov či zákonných podmienok použitia informačno-technických prostriedkov alebo prostriedkov operatívno-pátracej činnosti, by totiž znamenalo také procesné chyby, že trestné konanie, v ktorom by sa vyskytli, by nespĺňalo parametre zákonnosti ani spravodlivosti. Zásady dokazovania upravené v 2 Trestného poriadku sú charakteristické pre trestné konanie upravené v demokratickom štáte. Tieto zásady, samozrejme, spoločne s ďalšími zásadami trestného konania, poskytujú priestor stranám trestného konania na uplatnenie častokrát aj ich protichodných záujmov. V tomto kontexte sú aj dotvárané, resp. vykladané súdmi, ktorých rozhodnutia obsahuje aj tento výber súdnych rozhodnutí. Verím, že odbornej verejnosti predkladaná zbierka súdnych rozhodnutí pomôže ľahšie sa zorientovať v sudcovskom výklade základných zásad dokazovania v trestnom konaní aj niektorých pojmov či pravidiel, ktoré z týchto zásad vyplývajú, a aj pri samotnej realizácii práva. September 2021 autor III

O autorovi Doc. JUDr. Miloš Deset, PhD. Študoval na Katedre trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave na dennom doktorandskom štúdiu od roku 2006 do roku 2009 a odvtedy pôsobil na tejto katedre ako odborný asistent a po úspešnej habilitácii v roku 2018 na nej pôsobí ako docent. Od roku 2019 do roku 2021 bol aj členom Katedry trestného práva, kriminológie, kriminalistiky a forenzných disciplín Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Učí trestné právo hmotné, trestné právo procesné, kriminológiu a kriminalistiku. Ako doktorand sa vo svojej vedeckej a publikačnej činnosti venoval témam, ako napríklad organizovaný zločin, domáce násilie, ekonomická kriminalita a rôznym trestno-procesným otázkam. Ako odborný asistent pokračoval v skúmaní problematiky organizovaného zločinu, zaoberal sa aj niektorými kriminologickými otázkami, terorizmom či hmotnoprávnou úpravou vrážd, pri ktorých skúmal najmä pohnútku a vopred uváženú pohnútku. Publikoval aj na rôzne trestno-procesné témy týkajúce sa najmä prostriedkov zabezpečovania informácií dôležitých pre trestné konanie v súvislosti s právom na súkromie. Je zodpovedným riešiteľom jedného vedecko-výskumného projektu VEGA a spoluriešiteľom ďalších vedeckých projektov VEGA a APVV. Počas svojho pôsobenia v akademickej oblasti absolvoval jednomesačný študijný pobyt na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, dvojtýždenný študijný pobyt na Fakulte práva a politických vied Teheránskej univerzity v Teheráne a aktívne sa zúčastnil viacerých medzinárodných vedeckých konferencií, napríklad v Oxforde, Viedni, Barcelone, Prahe, Brne, Olomouci, Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a v Trnave. Zásady dokazovania v trestnom konaní judikatúra Zásady dokazovania v trestnom konaní patria medzi základné zásady trestného konania. Výber obsahuje 68 rozhodnutí k zásade náležitého zistenia skutkového stavu, k zásade voľného hodnotenia dôkazov, k zásade prezumpcie neviny, k právu na obhajobu a k zásade in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), k nezákonným dôkazom a k zásade nemo tenetur se ipsum accusare (nikto nie je povinný obviniť sám seba) a tiež k zásade bezprostrednosti. IV Zásady dokazovania v trestnom konaní

Obsah 1 K ZÁSADE NÁLEŽITÉHO ZISTENIA SKUTKOVÉHO STAVU 1 Náležité zistenie skutkového stavu veci - nepriama korupcia... 1 2 Zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností... 4 3 Zásada náležitého zistenia skutkového stavu sa vzťahuje na celé trestné konanie, teda aj na rozhodovanie o upustení od výkonu trestu odňatia slobody... 9 4 Dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci (delegáciu)... 13 5 Dokazovanie v trestnom konaní... 15 6 Zastavenie trestného konania... 19 7 Konanie páchateľa s úmyslom spáchať smrť... 22 8 Obstarávanie dôkazov... 25 9 Požiadavka zákonného pomenovania trestného činu v zmysle 163 ods. 3 Tr. por... 32 10 Posúdenie skutku. Listinné dôkazy... 35 11 Okruh prípustných dôkazných prostriedkov... 38 2 K ZÁSADE VOĽNÉHO HODNOTENIA DÔKAZOV 12 K zásade voľného hodnotenia dôkazov v trestnom konaní... 43 13 K miere dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti - zásada voľného hodnotenia dôkazov... 49 14 Zásada voľného hodnotenia dôkazov všeobecné pravidlo určujúce rozsah dokazovania... 58 15 K zásade voľného hodnotenia dôkazov... 62 16 Zásada voľného hodnotenia dôkazov a náležitého zisťovania skutkového stavu... 67 17 Všeobecné pravidlo určujúce rozsah dokazovania... 74 18 Zásada voľného hodnotenia dôkazov... 79 19 K dokazovaniu pri manipulácii s drogami... 85 20 Odcudzenie vkladnej knižky... 98 21 Úvaha súdu pri posudzovaní skutkových okolností viažucich sa k hodnoteniu bankovej operácie obvineným ako podozrivej alebo neobvyklej... 100 22 Ruvačka... 109 23 Osobitné trestno-procesné inštitúty, tzv. odklony... 113 24 K viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu... 124 JUDIKATÚRA V

Obsah 25 Nepríslušnosť ústavného súdu vo vzťahu k rozhodnutiam všeobecných súdov. Ústavná sťažnosť - zmena rozhodnutí všeobecných súdov v otázke dokazovania... 129 26 Vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní... 131 27 Metóda využitia pachovej stopy pre identifikáciu podozrivej osoby... 134 28 Výpoveď svedka z prípravného konania pred vznesením obvinenia a jej vplyv na uznanie viny obžalovaného... 143 29 Čítanie zápisnice o výpovedi svedka... 154 30 Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny... 158 3 K ZÁSADE PREZUMPCIE NEVINY 31 Zásada prezumpcie neviny nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu... 165 32 Zjednotenie v otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny... 171 33 Prezumpcia neviny ako dôvod prepustenia z väzby... 182 34 K prezumpcii neviny a dokazovaniu viny obvineného... 185 35 Vyšetrovanie trestného činu vraždy... 193 36 Zastavenie trestného stíhania... 195 37 Porušenie prezumpcie neviny... 199 4 K PRÁVU NA OBHAJOBU A K ZÁSADE IN DUBIO PRO REO 38 Zásada in dubio pro reo, v pochybnostiach v prospech obvineného... 209 39 Zásada in dubio pro reo v súvislosti s dovolaním... 215 40 Postup súdu pri dokazovaní v trestnom konaní... 222 41 Nesúhlas obvinených s hodnotením dôkazov ako dovolací dôvod... 228 42 Právo na obhajobu... 232 43 Za porušenie práva na obhajobu nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov... 241 44 Jednotlivé zložky práva na obhajobu... 246 45 Porušenie práva na obhajobu... 255 46 Posudzovacia činnosť súdu pri rozhodovaní o väzbe... 262 47 Zákonné požiadavky na zistenie existencie materiálnych (hmotnoprávne) a formálnych (procesnoprávnych) podmienok väzby... 275 48 Nespokojnosť obvineného s rozsahom vykonaného dokazovania na porušenie práva na obhajobu... 281 49 Práva obhajoby pri oboznamovaní sa s výsledkom použitia informačno-technických prostriedkov... 290 VI Zásady dokazovania v trestnom konaní

50 Priestupok na úseku rybárstva... 294 51 Dôkaz získaný použitím informačno-technických prostriedkov ako dôkaz získaný zákonným spôsobom... 297 52 K úvahe súdu o spoľahlivom dokázaní skutkového stavu... 303 53 Doručovanie písomností stranám trestného konania ako súčasť práva na obhajobu... 306 5 K NEZÁKONNÝM DÔKAZOM A K ZÁSADE NEMO TENETUR SE IPSUM ACCUSARE (NIKTO NIE JE POVINNÝ OBVINIŤ SÁM SEBA) 54 Etapy dokazovania... 311 55 Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takéhoto donútenia... 315 56 K zásade nemo tenetur se ipsum accusare, nikto nie je povinný obviniť sám seba... 355 57 K porušeniu zásady nemo tenetur se ipsum prodere/nikto nemôže byť nútený svedčiť vo svoj neprospech vypočutím osoby podozrivej ako svedka... 447 58 Popieranie spáchania trestnej činnosti ako súčasť práva na jej obhajobu... 448 59 Porušenie zásad trestného konania v prípade, ak sa indisponovaný obvinený obhajoval sám... 452 60 Za porušenie práva na obhajobu nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov... 459 61 Právo na obhajobu nazeranie do spisu, primeraný čas na prípravu obhajoby... 460 62 Manipulácia s dôkazmi... 471 63 K nezákonnosti dôkazu o obsahu mobilného telefónu... 477 6 K ZÁSADE BEZPROSTREDNOSTI Obsah 64 Priznanie obžalovaného v rámci záverečnej reči nemožno použiť ako dôkaz... 483 65 Realizácia zásady bezprostrednosti a ústnosti na hlavnom pojednávaní... 490 66 K povinnosti súdu nahrádzať nečinnosť prokurátora... 497 67 Znásilnenie. Povolenie obnovy konania... 502 68 K zásade bezprostrednosti a kontradiktórnosti pri výsluchu svedka... 504 JUDIKATÚRA VII

1 1 K ZÁSADE NÁLEŽITÉHO ZISTENIA SKUTKOVÉHO STAVU 1 Náležité zistenie skutkového stavu veci - nepriama korupcia Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zákonom upraveným postupom vždy náležité zistiť skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie v zmysle 2 ods. 5 Trestného poriadku a z neho vychádzať pri každom ďalšom procesnom i hmotnoprávnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o zániku trestnosti alebo naplnení znakov eventuálne niektorého iného trestného činu, uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, než pre ktorý bolo vznesené obvinenie. Súvisiace ustanovenia: 2 ods. 5 TP Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. septembra 2001, spis. zn. 3 Tz 15/2001 Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyslovení, že zákon bol porušený v prospech obvinenej, zrušil uznesenie okresného prokurátora vo S. a prikázal mu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Z odôvodnenia Uznesením okresného prokurátora vo S. zo 4. apríla 2001, sp. zn. Pv 188/00, podľa 172 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, s poukazom na ustanovenie 11 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, bolo zastavené trestné stíhanie vedené proti obvinenej JUDr. M. G. pre trestný čin nepriameho úplatkárstva podľa 162 Trestného zákona, ktorý mala spáchať v podstate tak, že ako zamestnanec Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky v novembri 1996 v H. prisľúbila M. K. vybavenie dotácie v sume 10 000 000 Sk zo Štátneho fondu zveľaďovania lesa Slovenskej republiky (ďalej len fond ), pričom žiadala pre určité osoby úplatok vo výške 5 % z vybavenej dotácie; v apríli 1997 v obci M., okres S., prevzala od M. K. na účely vybavenia dotácie 500 000 Sk. Uznesenie okresného prokurátora sa stalo právoplatné 10. apríla 2001. Generálny prokurátor Slovenskej republiky 15. augusta 2001, teda v šesťmesačnej lehote stanovenej v 272 Trestného poriadku, podal na Najvyššom súde Slovenskej republiky sťažnosť pre porušenie zákona proti uzneseniu okresného prokurátora v neprospech obvinenej JUDr. M. G. Podľa názoru sťažovateľa je predčasný právny názor uvedený v napadnutom uznesení, že totiž trestné stíhanie je premlčané, lebo vzhľadom na dobu spáchania skutku právne kvalifikovaného ako trestný čin nepriameho úplatkárstva podľa 162 Trestného zákona (apríl 1997; obvinenie vznesené 12. septembra 2000) a ustanovenie 67 ods. 1 písm. d) Trestného zákona uplynula premlčacia doba troch rokov. Nebolo totiž skúmané, či konaním obvinenej nie sú naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty iného trestného činu (podvodu podľa 250 Trestného zákona), u ktorého by premlčanie ešte nenastalo. Malo byť skúmané, či obvinená sama alebo prostredníctvom inej osoby ovplyvňovala pridelenie dotácie. Ak také konanie obvinená len predstierala a finančné prostriedky prijala JUDIKATÚRA 1

1 napriek svojej nečinnosti, prichádzalo by do úvahy právne kvalifikovanie jej konania ako trestného činu podvodu podľa 250 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona, u ktorého trestné stíhanie nie je premlčané. Generálny prokurátor preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa 268 ods. 2 Trestného poriadku vyslovil porušenie zákona napadnutým uznesením v ustanovení 2 ods. 5, 11 ods. 1 písm. b) 1), 172 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku a v ustanovení 162 Trestného zákona v prospech obvinenej, aby podľa 269 ods. 2 Trestného poriadku napadnuté uznesenie zrušil a podľa 270 ods. 1 Trestného poriadku prikázal okresnému prokurátorovi vo S. vec v potrebnom rozsahu znovu prejednať a rozhodnúť. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle 267 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal na podklade sťažnosti pre porušenie zákona správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že zákon porušený bol, a to v ustanovení, ktorého znenie nasleduje. Podľa 2 ods. 5 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Týmto ustanovením zákona sa orgány prípravného konania dôsledne neriadili. Za trestný čin nepriameho úplatkárstva podľa 162 Trestného zákona (účinného v čase údajného spáchania skutku - apríl 1997) bol stanovený trest odňatia slobody až na dva roky. Podľa 67 ods. 1 písm. d) Trestného zákona trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je pri trestnom čine nepriameho úplatkárstva podľa 162 vtedy účinného Trestného zákona tri roky [aj s prihliadnutím na ustanovenie 67 ods. 1 písm. c) Trestného zákona]. Uvedená trojročná lehota teda v rozhodovanej veci uplynula v presne nezistený deň v apríli 2000, lebo nebolo možné nezapočítanie doby v zmysle 67 ods. 2 Trestného zákona, resp. nedošlo k prerušeniu premlčania trestného stíhania v zmysle 67 ods. 3 Trestného zákona. Vo veci obvinenej JUDr. M. G. trestné stíhanie pre trestný čin nepriameho úplatkárstva podľa 162 vtedy účinného Trestného zákona bolo začaté až 10. mája 2000 a obvinenie bolo vznesené 12. septembra 2000. Z tohto pohľadu teda právny záver vyjadrený v napadnutom uznesení, že totiž trestné stíhanie obvinenej JUDr. M. G. za uvedený delikt je premlčané, by sa formálne javil ako správny. Akceptovať taký záver však nie je možné, lebo základnou podmienkou použitia zákonných ustanovení o premlčaní je predchádzajúce náležité zistenie skutkového stavu veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie ( 2 ods. 5 Trestného poriadku); len na jeho základe je možný záver o právnom posúdení skutku a až tento je základom pre aplikáciu ustanovení o premlčaní trestného stíhania. Z doterajších výsledkov vyšetrovania nie je možné spoľahlivo zistiť, či obvinená JUDr. M. G. v dobe, keď údajne žiadala od M. K. úplatok, vôbec mala možnosť ovplyvniť pridelenie dotácie z fondu, teda či mala možnosť vplyvu na výkon právomoci verejného činiteľa (také rozhodovanie o pridelení dotácie je nesporne rozhodovanie vo verejných veciach, teda veciach všeobecného záujmu), resp. či mala aj úmysel tento svoj vplyv využiť. Z výpovedí svedkov M. K. a Ing. Ľ. K. vyplýva, že obvinená mala dotáciu vybavovať prostredníctvom vysokého úradníka Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky 2 Zásady dokazovania v trestnom konaní

1 Ing. J. Š. Vyžiadaná suma 500 000 Sk mala údajne kompenzovať náklady spojené s vybavením žiadosti o dotáciu a túto sumu mala obvinená odovzdať Ing. J. Š. Tento ako svedok vyslúchnutý doteraz nebol; podľa určitej zmienky v trestnom spise (č. l. 17) tento v júni 2000 pracoval na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Prahe. Ing. J. Š. bude potrebné vyslúchnuť na jeho vzťahy s obvinenou, na charakter jeho vtedajšieho úradného postavenia a dosah na prideľovanie dotácií z fondu a pod. Sprostredkovane uvádzané negatívne stanovisko Ing. Š. k možnému ovplyvňovaniu prideľovania dotácií a úplatku (výpoveď Ing. V. P. - č. l. 68) nie je procesne dostačujúce. Podobnými otázkami sa bude musieť zaoberať aj výsluch ďalšieho úradníka Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky Ing. A. E., ktorého spomína vo svojej výpovedi svedkyňa Ing. V. P. (mal byť prítomný pri vyjadrení obvinenej a Ing. Š, že M. K. si celú vec s úplatkom len vymyslel). Pre okolnosti prípadu je dôležité tiež zistenie, akú úradnú činnosť vykonávala obvinená ako zamestanec ministerstva pôdohospodárstva a dôvod jej uvoľnenia z tohto zamestnania. V tomto smere bude potrebné zaobstarať stanovisko (vyjadrenie) príslušného ministerstva. Po vykonaní týchto dôkazov, resp. aj ďalších, ktorých potreba sa preukáže (napr. prípadné výsluchy úradníkov vybavujúcich žiadosti J. T. zastúpeného M. K. o dotáciu z fondu - výpoveď svedka Ing. D. B.) bude možné o zistenom skutkovom stave prijať právny záver. Bude potrebné posúdiť, či je preukázané inkriminované konanie obvinenej (aj s prihliadnutím na jej obhajobu) a v kladnom prípade ustáliť, či ide o konanie trestné a znaky skutkovej podstaty ktorého trestného činu sú konaním obvinenej naplnené. Len po tomto závere bude možné vec posudzovať z hľadiska ustanovenia 67 Trestného zákona o premlčaní trestného stíhania. 1) Poznámka: V znení pred novelizáciou Trestného poriadku vykonanou zákonom č. 253/2001 Z. z. JUDIKATÚRA 3

2 2 Zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností Odvolací súd poukazuje na to, že zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností v zmysle 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o tie pravdepodobné. Je nevyhnutné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné spravodlivo rozhodnúť. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), rozhodnúť v prospech obžalovaného a neuznať ho vinným. Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec, a to v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak by nebola splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Súvisiace ustanovenia: 2 ods. 10 TP Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2019, spis. zn. 6To/11/2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. G. Š. a sudcov JUDr. Š. M. a JUDr. V. D., v trestnej veci obžalovaného J. H. a spol. pre obzvlášť závažný zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov ako organizovaná skupina podľa 270 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie 138 písm. i) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom 28. novembra 2019 v Bratislave o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 27. augusta 2018, sp. zn. BB-4T/16/2018, takto rozhodol: Podľa 319 Tr. por. odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa zamieta. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len špecializovaný trestný súd") z 27. augusta 2018, sp. zn. BB-4T/16/2018, boli obžalovaní J. H., J. H. a X. J. podľa 285 písm. b) Tr. por. každý zvlášť oslobodení spod obžaloby, ktorá im kládla za vinu v bode 1/ a 2/ u obžalovaných J. H. a J. H. spáchanie obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov ako organizovanej skupiny podľa 270 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie 138 písm. i) Tr. zák. v štádiu prípravy podľa 13 Tr. zák. a u obžalovaného X. J. spáchanie zločinu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa 270 ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že: 1. Obžalovaný J. H. spoločne s obžalovaným J. H. približne na jeseň v roku 2016 získali kontakt cez poľských občanov N. P. N. a F. I. na veľké množstvo kvalitných falzifikátov neplatných japonských jenov v nominálnej hodnote 10.000,- JPY vzor XXXX s vyobrazením princa Shotoko Taioshiho, sériového čísla začínajúce X., ktoré boli používané ako platidlo 4 Zásady dokazovania v trestnom konaní

2 od 01. decembra 1958 do 04. januára 1986, kedy bol ich obeh ukončený, avšak stále s možnosťou ich výmeny v bankách bez časového obmedzenia. Napriek tomu, že mali vedomosť o nepravosti prekludovaných bankoviek, obžalovaný J. H. zabezpečoval od osôb poľského pôvodu N. N. a F. I. pod zámienkou ich výhodného predaja za eurá cez súkromných obchodníkov v európskych bankách, ale aj zámeny za eurá v slovenských bankách cez obžalovaného J. H., odbyt ktorých sa obžalovaný J. H. a obžalovaný J. H. pokúsil zabezpečiť v Nemecku, Rakúsku alebo v takej krajine, kde by si ich vymenili na menu eurá v niektorej európskej banke, pričom k realizácii tohto obchodu nedošlo, nakoľko sa nedohodli na kúpnej cene, pričom v týchto aktivitách obžalovaný J. H. pokračoval aj potom, ako bol dňa 30. mája 2017 obžalovaný J. H. zadržaný, až do svojho vlastného zadržania dňa 08. júna 2017. 2. Obžalovaný J. H., obžalovaný J. H. ako vedúci členovia organizovanej skupiny zorganizovali zoskupenie ďalších ľudí, J. G. a X. J., v úmysle získať finančné prostriedky z výmeny falzifikátov japonských jenov na menu euro tak, že asi od mesiaca október 2016 do 11. apríla 2017, na presne nezistených miestach v Slovenskej a Českej republike, zadovážili najmenej 2.584 ks kvalitných falzifikátov neplatných bankoviek japonských jenov (JPY) v nominálnej hodnote 10.000,- JPY, vzor XXXX s vyobrazením princa Shotoku Taishiho, sériového čísla začínajúce na písmená X." a končia Z.", ktoré bankovky boli v obehu od 01. decembra 1958 do 04. januára 1986 a sú stále vymeniteľné v banke bez časového obmedzenia (tzv. prekluzívne bankovky) tak, že J. H. opakovaným osobným kontaktom s poľskými štátnymi občanmi F. I. a N. N., sprostredkoval dodanie falzifikátov neplatných bankoviek japonských jenov J. H., pričom J. H. priamo riadil a inštruoval zmenárenskú činnosť nižšie postavených členov organizovanej skupiny J. G. a X. J., ako aj ďalšie osoby T. H. a J. H., ktoré zamieňali falzifikáty japonských jenov v slovenských bankách, ktoré zabezpečoval od J. H., N. N. a F. I., a to takto: 2a) Obžalovaný J. H. odovzdal 1974 kusov v hodnote 19.740.000,- JPY svojej manželke T. H. s tým, aby ich vymenila za eurá, čo svedkyňa T. H. aj urobila, využijúc príbuzenský pomer k zamestnancovi R. v O. na ulici F., pričom 10. októbra 2016, 17. októbra 2016 a 03. novembra 2016 postupne predložila 19.740.000,- JPY, za ktoré jej bola pri jednotlivých výmenách postupne vyplatená suma 164.088,88, ktoré následne odovzdala obžalovanému J. H., pričom federálnou kriminálnou políciou, divíziou vyšetrovania ekonomických trestných činov, federal criminal police, division economic crime investigation B. bolo zistené a potvrdené, že sa jedná o falzifikáty. 2b) Obžalovaný J. H. po vytvorení kontaktu na svedka L. H., nar. XX. T. XXXX, trvale bytom B., F. X, v dňoch 02. januára 2017 a 03. januára 2017, ktorému za uskutočnenú výmenu prisľúbil províziu 5 až 20% zamenenej sumy a odovzdal mu sumu 500 kusov falzifikátov týchto bankoviek. Svedok L. H. dňa 02. januára 2017 300 kusov bankoviek v nominálnej hodnote 3.000.000,- JPY vložil na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX patriaci občianskemu združeniu X., kde je L. H. štatutárnym zástupcom a následne dal banke pokyn na prevod finančných prostriedkov z tohto účtu na účet č.xxxxxxxxxx/xxxx v K., z ktorého následne vybral sumu 10.000,- a 200 kusov falzifikátov bankoviek japonských jenov v nominálnej hodnote 2 000.000 JPY dobrovoľne vydal dňa 17. februára 2017 príslušníkom Policajného zboru pred výkonom domovej prehliadky, pričom Národná banka Slovenska, v posudkoch č. k. NCC-2017/152 a NCC2017/118 potvrdila, že ide o falzifikáty posúdené stupňom kvality 2 - nebezpečný falzifikát. 2c) Obžalovaný J. H. v úmysle umiestniť falošné japonské jeny na trhu a dosiahnuť ich zámenu za eurá spolupracoval aj so svedkom J. G. Tento požiadal o výmenu peňazí svojho finančného poradcu F. X., nar. XX. P. XXXX, bytom O., B. XX a odovzdal mu 100 kusov v nominálnej hodnote 1.000.000,- JPY. Tieto svedok F. X. dňa 09. februára 2017 predložil JUDIKATÚRA 5

2 v pobočke V., na X., za čomu bolo vyplatených 7.874,64, z ktorých 7.200 odovzdal cez svedka J. G. obžalovanému J. H., pričom Národná banka Slovenska, v posudkoch, č. k. NCC-2017/725, potvrdila, že ide o falzifikáty posúdené stupňom kvality 2 - nebezpečný falzifikát. 2d) Dňa 11. apríla 2017 obžalovaný X. J. prevzal od obžalovaného J. H. za prisľúbenú províziu 5% 10 kusov falzifikátov japonských jenov v nominálnej hodnote 100.000,-JPY, z ktorých tri kusy predložil na výmenu v pobočke V., na X., ktoré však banka už upozornená na výskyt falošných jenov nevymenila a zvyšných 7 kusov bolo následne zaistených príslušníkmi Policajného zboru, pričom Národná banka Slovenska, v posudkoch, č. k. NCC-2017/1622 a NCC 2017/1646, potvrdila, že ide o falzifikáty posúdené stupňom kvality 2 - nebezpečný falzifikát, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa 288 ods. 3 Tr. por. boli poškodení: 1/ R., pobočka zahraničnej banky, V., IČO: XX XXX XXX, 2/ V., F., IČO: XX XXX XXX a 3/ K. O., IČO: XX XXX XXX so svojimi nárokmi na náhradu škody každý zvlášť odkázaní na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podala prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátorka") ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o pokračovaní v hlavnom pojednávaní z 27. augusta 2018 odvolanie čo do všetkých výrokov, pričom ho odôvodnila osobitným podaním. V písomných dôvodoch odvolania prokurátorka v podstate namietala, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď obžalovaných oslobodil spod obžaloby s jednoznačným tvrdením, že títo nemali vedomosť o tom, že ide o falošné peniaze. Nesprávne v tejto súvislosti vyhodnotil aj výpoveď svedka J. G. Súd tiež odmietol prečítať výpoveď obžalovaného X. J. ešte v postavení zadržaného. Súdu prvého stupňa nechýbala subjektívna stránka trestného činu, ktorá bola samotným konaním obžalovaných preukázaná. Prokurátorka preto navrhla odvolaciemu súdu, aby podľa 321 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Ku podanému odvolaniu sa prostredníctvom obhajcu JUDr. D. L. vyjadril obžalovaný J. H., a to v tom smere, že prokurátorka často argumentuje skôr domnienkami a konštruktmi, ktoré sú v rozpore s preukázaným skutkovým stavom aj ustálenou interpretáciou trestnoprocesných noriem. Pokiaľ prokurátorka trvá na vierohodnosti J. G., všetky ostatné vykonané dôkazy jednoznačne vyvracajú jeho kľúčové tvrdenie, že obžalovaní vedeli, že výmenné japonské jeny sú falošné. Výpoveď zadržaného - podozrivého X. J. je procesne nepoužiteľná. Obžalovaní nemali vedomosť o falošnosti japonských jenov. Absentuje tu teda vedomostná zložka nevyhnutná pre záver o úmyselnom zavinení. Odvolaciemu súdu tak navrhol, aby odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietol v zmysle 319 Tr. por. Obžalovaný J. H. vo vyjadrení, ktoré ku odvolaniu prokurátorky podal jeho obhajca prof. JUDr. T. S., PhD. ku výpovedi svedka J. G. o úmysle, resp. vedomosti J. H. o falošných japonských jenoch, uviedol, že o tom nie sú a neboli predložené žiadne dôkazy. Jeho tvrdenie nemožno považovať za dostatočne dôveryhodné. Výpoveď X. J., ktorý mal však v čase realizácie výpovede procesné postavenie podozrivého - zadržaného považoval za procesne nepoužiteľnú. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že absentuje subjektívna stránka skutkovej podstaty predmetného trestného činu, a to v podobe úmyselného zavinenia. Možno teda s určitosťou tvrdiť, že obžalovaní nemali vedomosť o falošnosti japonských jenov. Odvolanie prokurátorky navrhol podľa 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom dňa 28. novembra 2019 sa prokurátorka v plnom rozsahu pridržiavala písomných dôvodov svojho odvolania a poukázala 6 Zásady dokazovania v trestnom konaní

2 najmä na výpoveď K. O. s tým, že už v októbri 2016 musel obžalovaný J. H. vedieť, že bankovky sú falošné. Obhajcovia obžalovaných J. H. (vrátane jeho konečného návrhu) a J. H. sa pridržali svojich písomných vyjadrení ku odvolaniu prokurátorky a obhajca obžalovaného X. J. JUDr. M. H. predniesol konečný návrh v súlade so svojou záverečnou rečou z 27. augusta 2018. Podľa 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa 371 ods. 1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd") ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa 317 Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátorky bolo podané včas, v lehote stanovenej 309 Tr. por. Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s 307 ods. 1 písm. a) Tr. por. a nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania, alebo k vzatiu podaného odvolania späť v zmysle 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa 316 Tr. por. Najvyšší súd na podklade odvolania preskúmal v zmysle 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadať na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že odvolanie prokurátorky proti rozsudku špecializovaného trestného súdu z 27. augusta 2018, sp. zn. BB-4T/16/2018, nie je dôvodné. Úvodom je potrebné uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu posudzovaného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že skutok nie je trestným činom a obžalovaní boli oslobodení spod obžaloby. Odvolací súd poukazuje na to, že zásada zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností v zmysle 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie iba o tie pravdepodobné. Je nevyhnutné s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace tak proti obžalovanému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, aby bolo možné spravodlivo rozhodnúť. Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre zavinenie, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), rozhodnúť v prospech obžalovaného a neuznať ho vinným. Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec, a to v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa skutok stal, tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak by nebola splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku. Najvyšší súd sa stotožnil s právnym záverom uvedeným v odôvodnení rozsudku špecializovaného trestného súdu z 27. augusta 2018, sp. zn. BB-4T/16/2018, ktorý dospel k tomu, že konanie ani jedného z obžalovaných nenaplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu. Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bol vyvrátený predpoklad nevyhnutný pre záver o úmyselnom zavinení. Obžalovaní nemali vedomosť o tom, že japonské jeny, ktoré menili v pobočkách bánk sú falošné. JUDIKATÚRA 7

2 Pokiaľ išlo o výpoveď svedka J. G., spolupracujúceho obvineného, naozaj vznikli dôvodné pochybnosti, a to predovšetkým vo vzťahu ku výpovediam svedkov J. X. a F. X. To platí aj o výpovedi z hlavného pojednávania samotného J. G., ktorá pochybnosti nevyvracia, práve naopak ešte umocňuje. Čo sa týka odvolacej námietky prokurátorky, že súd prvého stupňa procesne pochybil keď zamietol prečítanie zápisnice obvineného X. J. v procesnom postavení zadržaného - podozrivého zo dňa 11. apríla 2017, dáva odvolací súd do pozornosti uznesenie najvyššieho súdu zo 14. júla 2015, sp. zn. 4 Tdo 47/2014, ktorý sa podrobne venuje tomu, prečo nie je súčasnou právnou úpravou umožnené prečítať zápisnicu o výpovedi zadržaného podozrivého na hlavnom pojednávaní, teda vykonať ju ako dôkaz, aj keď bol výsluch zákonne vykonaný. Tohto sa pridŕža aj súd odvolací a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie zmieneného rozhodnutia. Špecializovaný trestný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal základné zásady trestného konania uvedené v 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu- 2ods. 7 Tr. por., práva na obhajobu - 2 ods. 9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - 2 ods. 12 Tr. por. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval podľa všetkých procesných ustanovení, ktoré tento proces upravujú. Odôvodnenie rozsudku učinil v súlade s ustanovením 168 Tr. por. Preskúmaním obsahu spisového materiálu najvyšší súd zistil, že prvostupňový súd postupoval správne a v súlade so zákonom pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci ohľadne výroku o vine, keď na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, ktoré následne náležite vyhodnotil a dospel tak k správnemu a úplnému skutkovému záveru. Tento, aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, z ktorých prvostupňový súd vyvodil správny záver. Najvyšší súd len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo potrebné meniť, alebo rušiť, nakoľko toto je zákonné a správne a špecializovaný trestný súd nepochybil, odvolací súd poukazuje v plnom rozsahu na dôvody napadnutého rozsudku. Dôvody napadnutého rozsudku sú jasné a vyčerpávajúce, logické a zákonné a najvyšší súd sa s nimi plne stotožňuje. Pri rozhodovaní v tejto trestnej veci nebolo možné opomenúť ani zásadu in dubio pro reo, ktorú vzal súd prvého stupňa správne do úvahy. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ako je vyjadrené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. 8 Zásady dokazovania v trestnom konaní

3 3 Zásada náležitého zistenia skutkového stavu sa vzťahuje na celé trestné konanie, teda aj na rozhodovanie o upustení od výkonu trestu odňatia slobody V zmysle judikovanej súdnej praxe povinnosť súdu postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci ( 2 ods. 10 Tr. por.) sa vzťahuje na celé trestné konanie, teda aj na rozhodovanie o upustení od výkonu trestu odňatia slobody podľa 413 ods. 2 Tr. por. Dôsledné uplatnenie tejto zásady predpokladá vykonanie všetkých do úvahy prichádzajúcich a dostupných dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania, zameraných na náležité objasnenie povahy choroby, pokiaľ sa objavia okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že odsúdená ochorela nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou duševnou chorobou pred nástupom do výkonu trestu, prípadne počas jeho výkonu. V lekárskej správe ošetrujúcej psychiatričky sa uvádza zhoršený zdravotný stav, zvýraznenie depresívnej a úzkostnej symptomatológie, poruchy spánku a riziko samovražedného konania. Z odôvodnenia sťažnosti odsúdenej vyplýva, že má byť hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v dôsledku pokusu o samovraždu. Súvisiace ustanovenia: 2 ods. 10 TP, 413 ods. 2 TP Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. januára 2017, spis. zn. 4 Tost 45/2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. januára 2017 v Bratislave v trestnej veci proti odsúdenej L. H. pre zločin prijímania úplatku podľa 329 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/47/2012 zo dňa 26. októbra 2016 takto rozhodol: Podľa 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa zrušuje a Špecializovanému trestnému súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica sa ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 12. júna 2013, sp. zn. BB-4T/47/2012 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2014, sp. zn. 6To/8/2013 bola odsúdená L. H. uznaná vinnou zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa 329 ods. 1 Tr. zák. a bol jej uložený trest odňatia slobody na 2 roky, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky (podľa 49 ods. 1 písm. a/ a 50 ods. 1 Tr. zák.). Uznesením Špecializovaného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 27. mája 2016, sp. zn. BB-4T/47/2012 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. júla 2016, sp. zn. 5 Tost 24/2016 bolo rozhodnuté, že odsúdená sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčila a trest vo výmere 2 roky vykoná. Na výkon trestu bola zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. JUDIKATÚRA 9

3 V nadväznosti na vydanie príkazu na nástup výkonu trestu odsúdená podala žiadosť o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody, ktorú odôvodnila tým, že trpí na nevyliečiteľnú duševnú chorobu. Uznesením predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 26. októbra 2016, sp. zn. BB-4T/47/2012 bola žiadosť odsúdenej o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody podľa 413 ods. 2 Tr. por. zamietnutá. Proti tomuto uzneseniu podala odsúdená L. H. sťažnosť, ktorú písomne odôvodnila prostredníctvom obhajcu. V písomných dôvodoch svojej sťažnosti uviedla, že podľa jej názoru súd prvého stupňa rozhodol o jej žiadosti predčasne bez pribratia znalca na podanie znaleckého posudku na posúdenie jej zdravotného stavu. Uviedla tiež, že svoju sťažnosť bližšie odôvodní a podloží listinnými dôkazmi po tom, ako jej to umožní zdravotný stav, nakoľko v súčasnosti je hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v dôsledku pokusu o samovraždu. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie predsedu senátu špecializovaného trestného súdu a vec tomuto vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe sťažnosti odsúdenej, v zmysle ustanovenia 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a tak zistil, že sťažnosť L. H. je dôvodná. Z obsahu relevantných častí trestného spisu je zrejmé, že odsúdená v nadväznosti na doručenie Výzvy na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody dňa 19. augusta 2016 doručila súdu prvého stupňa prostredníctvom obhajcu písomnú žiadosť o odklad výkonu trestu, ktorú odôvodnila zdravotnými ťažkosťami a súčasne (v ten istý deň) doručila súdu aj žiadosť o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody. Žiadosť o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody odôvodnila tým, že trpí nevyliečiteľnou duševnou chorobou. Lieči sa už od roku 2001 pre rekurentnú depresívnu poruchu, panickú poruchu s agorafóbiou a generalizovanú úzkostnú poruchu. Navrhla, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie na posúdenie jej zdravotného stavu znalcom pribratým do konania súdom. Ku každej zo žiadostí pripojila lekársku správu MUDr. Z. B. psychiatričky súkromnej psychiatrickej ambulancie v poliklinike v L. H. z 18. augusta 2016, z ktorej vyplýva, že L. H. je dlhodobo psychiatricky liečená pre rekurentnú depresívnu poruchu, panickú poruchu a agorafóbiu a generalizovanú úzkostnú poruchu. V psychiatrickej ambulancii bola liečená od septembra 2001 do roku 2008. Medzitým bola liečená aj na inom pracovisku. Zo správy ďalej vyplýva, že v čase jej vyhotovenia mala reaktívne zhoršený zdravotný stav, zvýraznenie depresívnej symptomatológie aj úzkostnej symptomatológie, poruchy spánku, riziko samovražedného jednania. Vzhľadom na prítomnosť fobickej symptomatológie je riziko rozvoja výrazných panických aták a iných aj konverzných prejavov v prípade nástupu výkonu trestu. V minulosti zle tolerovala aj hospitalizáciu na psychiatrickom oddelení aj somatických oddeleniach, opakovane bola predčasne prepustená. V závere lekárskej správy psychiatrička neodporučila nástup výkonu trestu zo zdravotných dôvodov, ani hospitalizáciu a odporučila vyšetrenie znalcom. Dňa 22. augusta 2016 predseda senátu špecializovaného trestného súdu v zmysle 409 ods. 2 Tr. por. požiadal Nemocnicu pre obvinených a odsúdených v Trenčíne o vyjadrenie k zdravotnému stavu odsúdenej, či jej ochorenie je liečiteľné v podmienkach Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne a zároveň aj o vyjadrenie či sa jedná o nevyliečiteľnú duševnú chorobu, ktorá by bránila výkonu trestu odňatia slobody. K žiadosti pripojil žiadosť odsúdenej o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody a lekársku správu ošetrujúcej psychiatričky. V nadväznosti na to uznesením z 23. augusta 2016, sp. zn. BB-4T/47/2012 predseda senátu špecializovaného trestného súdu podľa 409 ods. 1 Tr. por. žiadosť odsúdenej 10 Zásady dokazovania v trestnom konaní

3 o odklad výkonu trestu odňatia slobody zamietol v podstate s odôvodnením, že pre odklad výkonu trestu neboli splnené zákonné podmienky ustanovenia 409 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odsúdený pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody ochorie na takú vážnu chorobu, že dočasne nie je spôsobilý nastúpiť výkon trestu, pretože je v ústavnej starostlivosti, je povinný zaslať súdu so žiadosťou o odklad výkonu trestu aj lekársku správu o svojom zdravotnom stave nie staršiu ako 30 dní. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. októbra 2016, sp. zn. 6 Tost 33/2016 bola sťažnosť odsúdenej, ktorou napadla vyššie uvedené rozhodnutie podľa 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietnutá. Dňa 12. septembra 2016 bolo súdu doručené písomné stanovisko (odpoveď na dožiadanie) zástupcu riaditeľa pre nemocnicu a primára oddelenia neurológie a iných špecializovaných odborov Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne zo dňa 6. septembra 2016, z ktorého vyplýva, že L. H. na základe dostupných informácií, je schopná výkonu trestu odňatia slobody, s tým, že bude vhodné ju ihneď po nástupe do výkonu trestu hospitalizovať na psychiatrickom oddelení, kde jej bude poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť. Uznesením predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu z 26. októbra 2016, sp. zn. BB-4T/47/2012 podľa 413 ods. 2 Tr. por. bola žiadosť odsúdenej o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody zamietnutá. Rozhodnutie bolo odôvodnené s poukazom na obsah vyššie uvedeného vyjadrenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, s tým, že u odsúdenej nejde o ochorenie, ktoré by bolo neliečiteľné v podmienkach Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Najvyšší súd v zmysle 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdená podala sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že súd prvého stupňa rozhodol o jej žiadosti o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody predčasne, na základe neúplne zisteného stavu veci. Podľa 413 ods. 2 Tr. por. súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak zistí, že odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu alebo nevyliečiteľnú duševnú chorobu. Z obsahu stanoviska zástupcu riaditeľa pre Nemocnicu pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne zo 6. septembra 2016 č. NZVJS 12-45-23-2016 (z č. l. 2952) nie je zrejmé, či u odsúdenej L. H. sa jedná o nevyliečiteľnú duševnú chorobu v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. V odpovedi na žiadosť predsedu senátu súdu prvého stupňa sa iba uvádza, že na základe dostupných informácií je schopná výkonu trestu odňatia slobody s tým, že po jej nástupe na výkon trestu bude vhodné ju ihneď hospitalizovať na psychiatrickom oddelení nemocnice. V zmysle judikovanej súdnej praxe povinnosť súdu postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci ( 2 ods. 10 Tr. por.) sa vzťahuje na celé trestné konanie, teda aj na rozhodovanie o upustení od výkonu trestu odňatia slobody podľa 413 ods. 2 Tr. por. Dôsledné uplatnenie tejto zásady predpokladá vykonanie všetkých do úvahy prichádzajúcich a dostupných dôkazov, vrátane znaleckého dokazovania, zameraných na náležité objasnenie povahy choroby, pokiaľ sa objavia okolnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že odsúdená ochorela nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou duševnou chorobou pred nástupom do výkonu trestu, prípadne počas jeho výkonu. V lekárskej správe ošetrujúcej psychiatričky sa uvádza zhoršený zdravotný stav, zvýraznenie depresívnej a úzkostnej symptomatológie, poruchy spánku a riziko samovražedného konania. Z odôvodnenia sťažnosti odsúdenej vyplýva, že má byť hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v dôsledku pokusu o samovraždu. JUDIKATÚRA 11

3 Na prijatie záveru, či sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o upustení od výkonu trestu odňatia slobody nie je postačujúce vyjadrenie Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne len o tom, či je toto zdravotnícke zariadenie schopné poskytnúť adekvátnu zdravotnú starostlivosť odsúdenej. Takéto vyjadrenie totiž nedáva odpoveď na otázku či sa u odsúdenej, vzhľadom na jej diagnózu uvedenú v lekárskej správe psychiatričky MUDr. Z. B. z 18. augusta 2016, jedná o nevyliečiteľnú duševnú chorobu v zmysle 413 ods. 2 Tr. por. Z uvedených dôkazov je zrejmé, že pre správne rozhodnutie o žiadosti odsúdenej o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody nebolo v danom prípade dostatok skutkových podkladov, pokiaľ predseda senátu špecializovaného trestného súdu o nej rozhodol, postupoval v rozpore s ustanovením 2 ods. 10 Tr. por. Záver o tom, či odsúdená ochorela nevyliečiteľnou duševnou chorobou, bude totiž možné vysloviť až po vykonaní ďalších odborných vyšetrení odsúdenej a v uvedenom smere bude potrebné vykonať ďalšie dôkazy. Až po ich vykonaní bude možné rozhodnúť o žiadosti odsúdenej v súlade so stavom veci a zákonom, pričom treba zdôrazniť, že pre spoľahlivé rozhodnutie podľa 413 ods. 2 Tr. por. nemôže postačovať vyjadrenie Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne, ale bude potrebné pribrať do konania znalca z odboru psychiatrie za účelom podania znaleckého posudku ( 148 ods. 1 Tr. por.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. 12 Zásady dokazovania v trestnom konaní

4 4 Dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) Podľa 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod, čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci. Súvisiace ustanovenia: 23 ods. 1 TP Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. decembra 2016, spis. zn. 6 Ndt 27/2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. D. H. a sudcov JUDr. Š. M. a JUDr. V. D. na neverejnom zasadnutí konanom 21. decembra 2016 v Bratislave, v trestnej veci obžalovaného S. H., vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 1 To 97/2016, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., o návrhu obžalovaného na odňatie a prikázanie veci takto rozhodol: Podľa 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec obžalovaného S. H. vedená na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 1 To 97/2016, sa tomuto súdu neodníma. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 23T/59/2016, zo 6. septembra 2016 bol obžalovaný S. H. uznaný vinným z prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa 348 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí. Obžalovanému bol podľa 348 ods. 1 Tr. zák. v spojení s 37 písm. m/, 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere osem mesiacov. Podľa 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti prvostupňovému rozsudku podal odvolanie obžalovaný. Krajský súd v Žiline vo veci vytýčil termín verejného zasadnutia na deň 13. decembra 2016. V deň konania verejného zasadnutia obžalovaný poslal na Krajský súd v Žiline návrh na odňatie a prikázanie veci. V písomných dôvodoch uviedol, že podľa 23 ods. 1, ods. 2 Tr. por. podáva návrh na odňatie jeho trestnej veci vedenej na Okresnom súde Martin, sp. zn. 23T/59/2016, Krajskému súdu v Žiline a prikázanie inému krajskému súdu. Je toho názoru, že krajský súd v Žiline je voči jeho osobe zaujatý, nakoľko nevrátil, respektíve nezrušil rozsudok Okresného súdu Martin, ale naopak nariadil hlavné pojednávanie vo veci na deň 13. decembra 2016. Na tomto samotnom základe navrhuje a žiada o zohľadnenie vyššie uvedenej skutočnosti. JUDIKATÚRA 13