Balada v slovenskej literatúre II.

Balada v slovenskej literatúre II. Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová Balada lyrickoepický žáner Z lat. slova ballare tancovať. Má ľudový pôvod. Dej balady je pochmúrny a tragický. Často sa v nej vyskytujú nadprirodzené postavy a bytosti, personifikované (zosobnené) prírodné javy, umrlci, víly, strašidlá a pod. Hrdina obvykle zahynie, resp. ho stihne krutý trest. Pôvodne bola balada ľudovou tanečnou piesňou. Často sa v nej vyskytuje refrén. Rozlišujeme niekoľko druhov balád: 1.Ľudová Išli hudci horou, horou javorovou a, poloľudová (ponáška na ľudovú baladu) Žltá ľalia Ján Botto Margita a Besná Ján Botto BALADA: 2.Umelá: b, sociálna Kvet Janko Kráľ Zuzanka Hraškovie P. O. Hviezdoslav Zabitý Janko Kráľ Balada o smutnej panej, ktorá umrela Ivan Krasko Balada o šťastí Ladislav Novomeský Balada čerešňových kvetov Ján Smrek c, subjektivizovaná Zakliata panna vo Váhu a divný Janko Janko Kráľ 1. Ľudová balada:

Má neznámeho autora. Pôvodne sa spievala a bola obľúbená na šľachtických dvoroch a v mestách. Patrí medzi kratšie balady mala rozsah väčšinou od 20 do 120 veršov (stručný dej). Charakterizuje ju pochmúrny a tragický dej. Neobsahuje veľké množstvo dialógov. Neobsahuje dlhé opisy prostredia. Významné postavenie v uvedenom druhu balady mali nadprirodzené postavy a javy. Nadprirodzené postavy a javy zasahovali do deja. Končí sa tragicky trestom alebo smrťou hrdinu. Pri vykonávaní trestu, resp. pri smrti stoja nadprirodzené bytosti a javy. Z tém sa v nej najčastejšie vyskytujú témy vernosť a žiarlivosť, láska a nenávisť, násilné oddelenie milencov, sociálne rozdiely prekážajúce láske, vynútené manželstvo, rozbitie manželstva, opozícia bohatí chudobní,... Známa je napr. balada Išli hudci horou, horou javorovou. 2. Umelá balada Jej vznik sa datuje do konca 18. storočia. Jej inšpiračnými zdrojmi boli práve ľudové balady. Prvým slovenským autorom umelej balady bol Janko Kráľ predstaviteľ slovenskej romantickej balady. Má známeho autora. Podľa toho, kto vystupuje v umelej balade, kto spôsobí smrť alebo realizuje trest, a podľa témy rozlišujeme tieto druhy umelej balady: a, poloľudová balada (ponáška na ľudovú baladu): Známy autor. Pochmúrny a tragický dej. Rozsiahlejší dej ako ľudová balada. Viacej dialógov ako ľudová balada. Podrobnejšie opisy prostredia.

Zásah nadprirodzených postáv a javov do deja. Končí sa tragicky trestom alebo smrťou hrdinu. Pri vykonávaní trestu, resp. pri smrti stoja nadprirodzené bytosti a javy. Medzi známe poloľudové balady patrí napr.: Žltá ľalia Ján Botto Margita a Besná Ján Botto b, sociálna balada Známy autor. Pochmúrny a tragický dej. Rozsiahlejší dej ako ľudová balada. Viacej dialógov ako ľudová balada. Podrobnejšie opisy prostredia. Nie vždy sa končí smrťou hrdinu. Výsledkom môže byť strata života, ale aj strata zdravia, šťastia, blízkeho príbuzného. Obeť neporuší závažné dohody alebo zásady, je obeťou, nie potrestaným človekom. Problémy v živote hlavnej postavy spôsobujú sociálne podmienky vojna, hlad, prísna matka. Známe sociálne balady sú napr.: Kvet Janko Kráľ Zuzanka Hraškovie P. O. Hviezdoslav Zabitý Janko Kráľ Balada o smutnej panej, ktorá umrela Ivan Krasko Balada o šťastí Ladislav Novomeský Balada čerešňových kvetov Ján Smrek c, subjektivizovaná balada

Známy autor. Má subjektivizovanú časť: Autor je prítomný v deji v 1. os. sg. Autor výrazne hovorí o svojom vnútri. Má aj časť ľudovej balady. Pochmúrny a tragický dej. Rozsiahlejší dej ako ľudová balada. Viacej dialógov ako ľudová balada. Podrobnejšie opisy prostredia. Medzi najznámejšie subjektivizované balady patrí napr.: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko Janko Kráľ Umelá balada sociálna: Janko Kráľ Interpretácia balady Kvet Janko Kráľ: Janko Kráľ ako prvý autor v slovenskej literatúre zasiahol do podstaty ľudovej balady a vytvoril subjektívnu a sociálnu baladu. Kompozíciou a výrazovými prostriedkami je to typická romantická balada. V metaforickej rovine hovorí o nešťastnom osude dievčaťa (kvet, kvietok), ktoré matka aj napriek protestom vydala za staršieho vdovca (jeseň, mráz studený). Metaforami jar, slnko označuje mladosť prežitú v rodnom dome dievčiny, metafory mráz, jeseň, tieň pomenúvajú jej nový domov u neľúbeného muža. Krátky obsah:

Matka dievčine vybrala ženícha iste z najlepších pohnútok, chcela jej zabezpečiť ľahší a pohodlnejší život. Dievčina prosí matku, aby ju radšej nevydávala, ak by ju mala vydať za staršieho vdovca. Narieka nad svojím zeleným vienkom, ktorý starí bez lásky. Po čase je na dedine ruch, prišli svadobčania a nešťastné dievča sa lúči s milovanou mamkou. Bez lásky chradne ako kvietok, ktorý presadia z jari do studenej jesene. Vie, že jej matka nechcela zle, preto sa neodpláca nenávisťou, kliatbou či zlosťou, ale je jej ľúto, že matka bude nešťastná. S myšlienkami na matku umiera. Dejová línia nie je natoľko strhujúca a dramatická ako v ľudovom type balady, ale dej postupne graduje k svojmu tragickému koncu, ktorý nespôsobí nadprirodzená moc, ale ľudské nešťastie a nedostatok lásky. V sociálnej balade je viac vnútorného monológu, menej dialógu, čo spôsobuje menšiu dramatickosť deja než v ľudovom type balady. P. O. Hviezdoslav Predstaviteľ slovenskej realistickej literatúry. Najvšestrannejší a najplodnejší predstaviteľ realizmu. Napísal diela lyrické, epické a dramatické. Medzi jeho najznámejšie diela patrí napr. dielo Krvavé sonety, Žalmy a hymny, Ežo Vlkolinský, Gábor Vlkolinský, Hájnikova žena a ďalšie. Interpretácia balady Zuzanka Hraškovie P. O. Hviezdoslav: Sociálna balada z obdobia slovenského literárneho realizmu. Príbeh o dievčatku, sirôtke. Otec dievčaťa sa znovu ožení a jeho druhá manželka nemá k dievčatku dobrý vzťah. Trestá dievča napr. zato, že sa pri práci a pri varovaní mladšieho brata ušpiní. Dievčatko sa nemá komu vyžalovať, len mŕtvej matke na cintoríne. Kľačiac pri hrobe matky si ale svoju sukničku zašpiní ešte viacej od blata. Dievčatko sa bojí svojej macocha a trestu za ušpinenie šiat, ide k potoku, aby si šaty vypralo a utopí sa. Ukážka 1:

Zuzanka Hraškuľča: púpavka, žubrienka. Ubije mater ju: zaplače, postenká, v kútik sa utúliac, metla kde, u dverí; zodvihne z úchytku posúcha úlomček, upadlý materi: zúbky naň vycerí Zabudne na bitku. Mať však je macocha. Kdes bolo, fagane? Vonku len na ceste. A nohy zbabrané po členky prečo, há!? Troška len u päty Jarček hneď uloví Ja tebe! vlačeň na! Scupkali buchnáty: geglo až v chúďati. Joj! Poviem ňaňovi S povykom bežalo k otcovi. V stodole vial nové žitočko; kúdol hnal na pole Ňaníčko! ňaň Čo je? Čo vrieskaš? Ubila mam ma Tu bôľ, joj i Ťapla ak Bacla, ver! V chrbátik, do tyla Iste si šantila; čuš! To sa zahojí. Ukážka 2: Fikajúc, prihnalo na cmiter. U hrobu pokľaklo Bolestnú zodvihlo žalobu: Mamičko, nespite! vstaňte! Veď po svite Chráňte si Zuzičku; macocha zas ju až zranila, pozrite! Boľká, špie dúchnite Ochlaďte hlavičku Priviňte! pohlaďte: skorej mi zacelie Nedajte biť viac! No, rušajte z postele! Aj domkov, s vami len Či ma už nerada? Však býlím jasenný vetrík len pohýbal; mlk smrti záhada: kams v ňu tiež zapadá Zosnulo v trápení. Podvečer, tuliti, ulicha víchrenie Strhlo sa, skríklo brnk! vtáča jak splašené pod strechu Ručajom hučí to popred dom: rev, vresk, jak: brud zas prút! Jaj, umyť nožičky! Nahlo sa, črplo: vtom závrat či poklzkom, čľup! Vzal ho besný prúd.

Zaránky našli ho nad mlynom v úpuste: krylo ho rakytie, jelšiny prehusté. Priniesli, na stole vystreli Ľudu zbeh; zvzdychali ženičky Živôtik vypätý, tváričkou samý špľah, zmodralý len ni sneh, tak biele nožičky. Ivan Krasko Predstaviteľ Slovenskej literárnej moderny. Vlastným menom Ján Botto. Autor diel Nox et solitudo, Verše. Interpretácia Balady o smutnej panej, ktorá umrela Ivan Krasko Nejde o klasickú baladu. Autor sa žánrom balada len inšpiroval a využil jeho prvky pri vytvorení lyrickej básne. Využil umelecké postupy ľudovej a romantickej balady v útvare, v ktorom dej chýba. Dej je len tušený, vytvára sa v predstave čitateľa. Báseň zachytáva tragiku ženy, ktorá čaká na lásku, ale nemá silu prekonať zábrany a konvencie, a teda zostane sama. Krátka ukážka: Jedno srdce rozumelo (zatriaslo sa jako lístie): Že je preto také smutné, že je čisté, Že je čisté...

Ladislav Novomeský Predstaviteľ avantgardnej ľavicovej poézie. Písal básne a poémy. Napísal napr. diela Nedeľa, Otvorené okná, Svätý za dedinou,... Interpretácia diela Balada o šťastí Ladislav Novomeský Dielo spadá do medzivojnovej slovenskej literatúry (ľavicová avantgarda). Je to najkratšia sociálna balada v slovenskej literatúre. Tiež nejde o baladu v pravom slova zmysle, autor v nej len vzbudzuje dojem epickosti. Prostredníctvom metafory v nej vykreslil mladé, nežné dievča, ktoré dôverovalo svetu, svojmu šťastiu. Bola presvedčená, že má právo na kúsok svojho šťastia. Symbol šťastia podkovu si zavesí nad dvere. Výrazom - a kým svet nepoznala - dopredu signalizuje, že ľudia, pomery, podmienky, svet sa pripomenú. Symbol šťastia sa ocitne na zemi, stačí ho zdvihnúť, dievčina tomuto symbolu postupne prestane veriť, nezdvihne a nezavesí ho. Jej upadnuté oči nesú svoje podkovy šťastia. Aj táto balada sa končí tragicky dievčaťu zomrelo šťastie. Balada o šťastí - úryvok Slepý mak v lícach kryla, Nevädzu v očiach mala a kým svet nepoznala nad dvere zavesila železnú podkovu šťastia. Mráz letné kvety skosí. Železné šťastie spadlo z kopýt koní,

lež nad ten kosáčik sa nenakloní, lebo už pod očami nosí zelenú podkovu šťastia. Ján Smrek Predstaviteľ vitalizmu v slovenskej literatúre. Tvoril v období slovenskej medzivojnovej literatúry. Vlastným menom Ján Čietek. Básnik životného optimizmu. Napísal napr. diela Cválajúce dni, Iba oči, Básnik a žena, Zrno,... Interpretácia diela Balada čerešňových kvetov Ján Smrek Dielo spadá do medzivojnovej slovenskej literatúry. Tiež nejde o klasickú baladu ale o lyrickú báseň. Autor v básni zobrazil zážitok dievčiny, ktorá prežila v máji romantickú lásku, ale chlapec ju opustí. Bola pre neho len čerešničkou, ktorú si musel odtrhnúť. Zopakujte si: 1. 2. 3. Vymenujte základné druhy balád. Charakterizujte sociálnu baladu. Urobte analýzu ľubovoľnej sociálnej balady. Použitá literatúra: CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 3. 1998. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-52-3

CALTÍKOVÁ, M.: Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry 4. 1999. Enigma Nitra. ISBN 80-85471-66-3 CALTÍKOVÁ, M.: Slovenský jazyk a literatúra. 2002. Enigma Bratislava. ISBN 80-85471-95-7 MAPKA LITERATÚRY SŠ 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-41-7 MATURUJEM ZO SLOVENĆINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9 SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom k maturite Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava, ISBN 978-80-8089-065-0 ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6 PLINTOVIČ, I., GOMBALA, E.: Teória literatúry pre stredné školy. 1. vyd. 1987. SPN Bratislava SVETOVÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1998. Príroda Bratislava. ISBM 80-07-01037-8 ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6 ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4 http://tas.wbl.sk/tl_ii./balada.pdf http://zlatyfond.sme.sk/dielo/82/botto_margita-a-besna/1#ixzz1uwwipohk http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1171/orszagh-hviezdoslav_kratsia-epika-zo-zivota-dedinskeho ludu/6#ixzz1uwx4p6by http://zlatyfond.sme.sk/dielo/169/kral_kvet#ixzz1uwyet1ng http://zlatyfond.sme.sk/dielo/171/kral_zakliata-panna-vo-vahu-a-divny-janko#ixzz1uwyjf621