študentský cech strojárov STU SjF v BA Wolfgang Kempelen Rozhovor - Prof. Ing. Marián Peciar, PhD. Amsterdam číslo 6 máj 2011
EDITORIAL..:: Redakcia ::.. Šéfredaktor :: Peter Obert Redaktori :: Monika Matúšková Andrej Drahoš Katarína Ješová Štefan Hricik Zuzana Čechovská Tereza Predná Romana Matejíková Kristián Bačík Grafika :: Mário Kirka Gramatická úprava :: Laci Patai Ahoj priatelia, leto ubehlo ako voda a už sa zase stretávame na chodbách SjF-učky. Chcel by som Vás všetkých privítať a zaželať Vám veľa úspechov v ďalšom akademickom roku. V októbrovom čísle škrtu sa Vám prihovorí Dekan SjF k začiatku ak. roka, vyspovedali sme nového Prorektora STU Prof. Ing. Mariána Peciara, PhD., ktorý nám popísal ako to v jeho novej práci chodí. Kto bol Wolfgang Kempelen a ako sa dostane el. energia z Afriky do Európy, novinky z Frankfurtského autosalóna a iné... sa dočítate v nasledujúcich stránkach. Škrt nájdete už aj na www. scs.sk v podzložkách šcs. Peto. Redakcia Námestie Slobody 17 812 31 Bratislava OBSAH 3 Príhovor - Prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. 14 rozhovor - Prof. Ing. Marián Peciar, PhD. 4 Wolfgang Kempelen 18 Autosalón Frankfurt 2011 7 Amsterdam 20 INFO - Beánia Strojárov 12 Energia z púšte 21 Jokes
PRÍHOVOR Milé študentky, milí študenti, začiatky výchovy strojných inžinierov na území Slovenska siahajú až do roku 1762, keď v Banskej Štiavnici zriadili Vysokú školu banskú, neskoršiu Banskú akadémiu. Jej založenie, ktorého 250. výročie si pripomenieme práve v nastávajúcom akademickom roku, zna-menalo významný medzník vo vývoji technického školstva na Slovensku ale aj v celej Európe. Na tradíciu Banskej akadémie v roku 1937 nadviazala novo založená Vysoká škola technická dr. Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa neskôr premenovala na Slovenskú vysokú školu technickú. Jej nástupkyňa Slovenská technická univerzita v Bratislave si tak práve v tomto roku pripomína 70. výročie svojho založenia. Pri svojom založení mala Vysoká škola technická najskôr tri oddelenia, z ktorých sa v roku 1939 vytvorilo šesť odborov. Medzi nimi bol aj Odbor strojného a elektrotechnického inži-nierstva, na ktorom v roku 1940 vzniklo Oddelenie strojného inžinierstva. Prvé prednášky pre približne sto študentov začali v akademickom roku 1940/1941 v provizórnych priestoroch na Vazovovej a Mýtnej ulici. Strojnícka fakulta Slovenskej vysokej školy technickej začala svoju činnosť v roku 1951, keď sa pôvodná Fakulta strojného a elektrotechnického inžinierstva rozčlenila na dve samostatné časti. Dnešné základné pracoviská fakulty vznikli z predchádzajúcich ústavov a stolíc a ich vznik si vynútili neskoršie potreby rozvoja a zvyšovania úrovne výučby strojného inžinierstva. Fakulta v súčasnosti poskytuje vysokoškolské vzdelávanie v siedmych študijných programoch bakalárskeho štúdia, dvanástich programoch inžinierskeho a doktorandského štúdia. Ekonomické štatistiky potvrdzujú fakt, že strojárstvo sa na Slovensku stalo nosným odvetvím národného hospodárstva. Pozitívny vplyv na rozvoj strojárstva má v posledných ro-koch hlavne mohutný rozvoj automobilového priemyslu a vstup strategických investorov. Rád konštatujem, že práve naša fakulta aktívne spolupracuje so všetkými tromi výrobcami automobilov na Slovensku. Zvyšovanie exportu, nárast výroby, technickej úrovne strojárskych vý-robkov i produktivity práce dávajú záruku stabilného postavenia strojárstva aj v budúcnosti. S týmito trendmi súvisí aj záväzok ďalšieho skvalitňovania poskytovaného vzdelávania, ktorý si ako jeden z nosných motívov svojej práce vytýčilo nové vedenie Strojníckej fakulty STU. Milí prváci, vitajte teda na najstaršej, najväčšej a najlepšie hodnotenej technickej univerzite na Slovensku. Pevne verím, že na Strojníckej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prežijete pekné roky. Prebdené noci, či už na nad knihami alebo na diskotékach, nové priateľstvá, známosti, neúspechy a skladania, ale aj nepravidelná strava, či fantastické polievky v našom bufete. To sú všetko neodmysliteľne atribúty koloritu študentského života. Nie nadarmo sa hovorí, že práve tieto roky sú najkrajšie v živote človeka. Okrem odborných po-znatkov človek často získa priateľov na celý život, zriedkavé nie je ani nadviazanie partnerských vzťahov. Na záver mi dovoľte zaželať Vám mnoho úspechov v štúdiu a v osobnom živote, pevné zdravie, veľa dôvodov na radosť a spokojnosť. Aby sme sa po úspešnom absolvovaní štúdia spoločne stretli na vašej slávnostnej promócii v júni v roku 2014. Bratislava, august 2011 prof. Ing. Ľubomír Šooš, PhD. dekan Strojníckej fakulty STU 3
PEOPLE Tajomný Wolfgang Kempelen Jednou z mála ulíc v Bratislave, ktorá nezmenila svoje meno už od čias uhorského kráľa Ondreja III cez Habsburgovcov, Masaryka, Tisa, Beneša aj komunistov je Dunajská ulica. V stredoveku tu namiesto ulice tiekol Dunaj. Keď poviete Bratislavčanovi Dunajská ulica, tak sa väčšine vybaví významný slovák nedávnej minulosti, Julo Satinský. Len málokto vie, že v dome na rohu Dunajskej a Klemensovej sa 23.januára1734 narodil ďalší, nie menej významný Bratislavčan, polyhistor, technik a záhadný vynálezca 18. storočia, Wolfgang Kempelen. Jeho otec bol vyšším úradníkom v Bratislave a svojho nadaného syna poslal do Győru, Viedne, Ríma a Rábu na štúdiá filozofie a práva. Mladý Wolfgang bol veľmi inteligentný človek. Ovládal osem jazykov, okrem rodnej bratislavskej nemčiny a úradnej latinčiny, taktiež všetky hlavné svetové jazyky, maďarčinu, ale aj slovenčinu. Vďaka vzdelaniu a všestrannosti postupne zastával významné funkcie v Uhorsku. Už po skončení štúdií sa stal tajomníkom uhorskej dvorskej komory a ako tridsaťročného ho Mária Terézia menovala. 4 riaditeľom soľných baní v celom Uhorsku. Dozeral aj na kolonizáciu Banátu, kde viedol boj proti zbojníckym bandám a v Temešvári. Bol poverený presťahovaním univerzity z Trnavy do Budína. Ako riaditeľ soľných baní uplatnil svoje technické nadania a zmodernizoval banské zariadenia a zaslúžil sa o vytvorenie lepších podmienok pre baníkov, čím zvyšoval produktivitu baní. O jeho živote a vynálezoch vyšli viaceré knihy, z ktorých jedny ho označujú za geniálneho technika, druhé za záhadného mechanika, ba dokonca bol označovaný za šarlatána. Takéto prívlastky si zaslúžil, pretože jeho technické riešenia prechádzali od geniálnych a praktických, až po tajuplné, skôr iluzionistické riešenia. Výsledky jeho túžby po technickom pokroku sám zhrnul vo vete: Možno sa napokon na konci tohto, na objavy tak bohatého storočia, objaví majstrovská ruka, ktorá taký vynález, ktorý sa doteraz pokladal za nemožný, zakrátko realizuje do úplnej dokonalosti. Keď bol v roku 1769 svedkom Pelletierových matematických predstavení, založených prevažne na magnetizme, vyhlásil na mieste, že zhotoví omnoho dokonalejší automat. A skutočne, už o pol roka predstavil svojho hráča šachu. Za akýmsi písacím strojom, plným prevodových mechanizmov, sedela figurína Turka, hrajúca šach. A mechanická figurína hrala tak dobre, že porážala aj zdatných hráčov. Vraj len občas prehral s parížskými šachovými majstrami. Predviedol ho pred viedenským dvorom, i pred ruskou delegáciou, na čele s veľkokniežaťom Pavlom. Kempelen s automatom absolvoval dokonca aj turné po Nemecku, Francúzsku a Anglicku. Pred začatím hry vždy otvoril stroj, aby ukázal, že sú v ňom iba mechanizmy, uvádzajúce do pohybu figurínu Turka a nie človek. Pri hre dômyselný mechanizmus viedol pri ťahu Turkovu ruku, čo bolo na tie časy doslova zázrakom. Počas hry dokonca pokyvoval hlavou pri garde, šachu, alebo záporne pri chybnom ťahu súpera. Po každom dvanástom ťahu bolo treba stroj znovu natiahnuť. O ďalšom osude šachového automatu existuje viacero verzií. Podľa jednej na začiatku deväťdesiatych rokov kúpil automat od Kempelena pruský kráľ Fridrich II. Hral na ňom aj cisár Napoleon. Napokon sa vraj dostal do rúk princa Eugena Beaurnaisa, ktorý oň však údajne stratil záujem, keď sa dozvedel tajomstvo automatu.
hg O tajomstve, kto vlastne viedol ruku figuríny sa nevie nič konkrétneho, a tak sa jeho osud stráca v neurčitom svetle pravdy a legendy. S najväčšou pravdepodobnosťou bolo tajomstvo v tom, že v ňom sedel živý šachista, možno skrytý za systémom zrkadiel. Technické možnosti jeho doby nemohli poskytnúť také zázemie, ktoré by umožnilo konštrukciu tak zložitého logického mechanického zariadenia. Avšak v každom prípade bola obdivuhodná mechanická stránka šachistu, kombinujúca zrejme pružinový pohon s riadením ukrytého hráča. Osud šachového automatu sa stráca v neurčitom svetle pravdy a legendy. Posledná správa o ňom pochádza z americkej Philadelphie, kde vraj v polovici 19-teho storočia zhorel pri požiari múzea a s ním vlastne aj základná otázka riešenia Kempelenovho mechanizmu automatu. V prípade šachového automatu bol Kempelen hnaný túžbou prísť s obrovským objavom a nútený do toho i vlastným technickým egom. Naopak, v prípade hovoriaceho stroja sa stal zrejme sám obeťou ilúzie. Nešlo od základu o podvod, Kempelen sa poctivo snažil takýto stroj vyrobiť. Existovala teória, že keď stroj nie a nie dosahovať potrebné výsledky, tak si pomáhal aj bruchomluvectvom. Pôvodne bola možno poctivá aj jeho snaha skonštruovať hráča šachu, lebo ako človek osvietenstva bol presvedčený o neobmedzených možnostiach vedy i svojho rozumu. Hovoriaci stroj Prototyp hovoriaceho stroja pozostával z hlasovej trubice vo funkcii hlasiviek, gájd ako pľúc, úst s príslušnými časťami a nosnej trubice. Regulovateľnou trubicou sa mala riadiť výslovnosť. Sám však priznával, že nenašiel materiál, ktorým by nahradil jazyk, mäkké podnebie, zuby a pery, ktoré hrajú pri výslovnosti väčšiny hlások zásadnú úlohu. Nakoniec aj názory dnešných odborníkov na možnosti Kempelenovho stroja sa líšia. Podľa niektorých mohol stroj vydávať len neartikulované zvuky, ponášajúce sa na ľudskú reč, jednotlivé hlásky a prípadne aj na jednotlivé slová. V Americkej akustickej spoločnosti prednášali v roku 1949 o Kempelenovom automate a hodnotili ho slovami: Na sklonku osemnásteho storočia Uhor Wolfgang Kempelen prvý zostrojil dokonalý a v podstate napodiv dobre fungujúci hovoriaci stroj. Peniaze, ktoré Kempelenovi priniesol záhadný Turek mu umožnili nové experimenty s parným strojom, pričom vraj pôvodnou myšlienkou technicky prevýšil i Jamesa Watta. Šachový automat 5
Neobyčajný technický talent preukázal aj v celom rade ďalších priekopníckych činov európskeho významu. V Banáte zaviedol pestovanie ľanu, v Opatovej vybudoval súkenníctvo, prejavil sa aj ako dômyselný staviteľ a inžinier vodných diel a zariadení. Na Bratislavskom hrade skonštruoval zvláštne čerpadlo, ktoré ťahalo na hrad vodu z Dunaja, vo viedenskom Schönbrunne vybudoval v roku 1772 nádherný vodomet, architektonicky viedol stavbu Budínského hradu s vodovodom a stavbu divadla. Bratislava mu bola vďačná za stavbu pontónového mosta cez Dunaj a Žitný ostrov za zavodňovacie zariadenia. Zostrojil aj písací stroj pre slepcov a neskôr ho daroval nevidomej viedenskej speváčke Márii Paradisovej.. Pre invalidov skonštruoval prototypy umelých končatín protézy. Písal dokonca aj verše a drámy, hoci v týchto oblastiach sa príliš nepresadil. Zaznamenal asi jediný úspech hodný zaznamenania, keď jeho melodrámu Perseus a Andromeda hrali v roku 1781 v Národnom divadle vo Viedni. Boli uznávaným maliarom a rytcom. Wolfgang Kempelen si vyslúžil uznanie prostredníctvom svojich technických vynálezov, ale aj organizačných schopností. Získal titul dvorného radcu a od Márie Terézie doživotnú rentu 1000 zlatých. Priazeň dvora však stratil na sklonku svojho života za vlády Františka I., kedy ho obvinili zo sympatií k uhorskému jakobínskemu hnutiu a v roku 1796 ho penzionovali. Zomrel 26. marca 1804 vo Viedni, kde je aj pochovaný. Na neobyčajné dielo Kempelena sa však nezabudlo. Novinár a geograf J. T. Windisch napísal o ňom v nemčine spis Listy o šachistovi p. Kempelena (Bratislava 1783). V dvadsiatych rokoch Francúzi nakrútili o ňom film, Šach cárovnej, dokonca slávny Edgar Allan Poe zaradil pred 150 rokmi do svojej zbierky poviedok Jama a kyvadlo poviedku Von Kempelen a jeho objav, maďarský spisovateľ R. Szalatnai napísal knihu Čarodejník Kempelen (1957). Mário Kirka 6
METROPOLIS Amsterdam Už len samotný názov mesta vzbudzuje v uchu mladého človeka chuť zbaliť si veci, všetko ostatné zanechať a okamžite vyraziť. Amsterdam je povestný svojim liberálnym postojom ku takzvaným mäkkým drogám (hašiš a marihuana) a prostitúcii. Ale toto mesto vie ponúknuť aj oveľa viac. V tomto článku by som vám chcel opísať Amsterdam ako som ho videl a zažil ja a tiež pridať zopár užitočných rád a tipov. Najprv niekoľko stručných faktov. Amsterdam je hlavým mestom Holandska (aj keď vláda a monarcha sídli v Haagu), má okolo 750 000 tisíc obyvateľov, spolu s predmestiami je to asi 1,5 milióna. Leží v území, kde rieka Amstel ústi do mora. Amsterdam bol založený ako rybárska osada koncom 12 storočia. Amsterdam je od Bratislavy vzdialený asi 1200km. Let bez prestupov trvá asi 1,5 hodiny, lietadlo vás vysadí na letisku Schiphol (zaujímavosťou je, že leží 3 metre pod úrovňou mora), ktoré je od mesta vzdialene zopár kilometrov, ale doprava do mesta je zabezpečená veľmi pohodlne. Cesta sa dá zvládnuť aj autom, čo bol aj náš prípad. Cesta trvala asi 15 hodín. Tento čas sa dá dosiahnuť pomerne pohodlne, ak sú k dispozícii aspoň dvaja vodiči. S cestou sa spája moja prvá rada, ktorá vyplynula z vlastnej, zlej, skúsenosti a síce, nesnažte sa platiť v Česku na pumpe, či už za diaľničnú známku, benzín, alebo za občerstvenie eurami. Obchodníci ich síce veľmi radi príjmu, ale kurz je viac než nevýhodný. Najľahšia cesta ako sa vyhnúť tejto nepríjemnosti, je platba kartou. Ďalšia vec, pre ktorú sa možno oplatí vyhnúť ceste cez Česko, je stav diaľnice. Podľa môjho názoru bola projektovaná ako tankodrom a až v neskoršej fáze výstavby sa rozhodlo, že to bude cesta pre klasické motorové vozidlá. Takže tým z vás, ktorí sa rozhodnete ísť do Holandska autom, odporúčam zvážiť možnosť trasy cez Rakúsko. Je to síce o pár kilometrov viac, ale komfort je neporovnateľný a cena diaľničnej známky je porovnateľná. Ale keď sa vám podarí prekonať Česko, alebo obetujete nejaké to euro cestou cez Rakúsko, ďalšia cesta je už veľmi pohodlná. O nemeckej diaľnici sa dá povedať, že je dokonalá, na väčšine úsekov je neobmedzená rýchlosť a je zadarmo. Holadské cesty sú tiež veľmi kvalitné a sú zadarmo. Keď už dorazíte do Amsterdamu, chcel by som vám dať ďalšiu radu, ktorú som sa dočítal v bedekery a to je, že nenabehnite autom hneď do centra mesta. Ja som ju samozrejme porušil, ale druhý krát by som to už určite nespravil. Aj ked sú vodiči v meste pomerne kľudní a ohladuplní, (samozrejme okrem taxikárov), aj tak širšie centrum pripomína pri prvom pohľade jeden obrovský chaos. Najväčší šok príde so všadeprítomných cyklistov, ktorí sa preháňajú okolo vás závratnou rýchlosťou. Dalo by sa povedať, že Amsterdam patrí bicyklom, je to zrejmé už na prvý pohľad a dlhší pobyt v meste vás v tom len utvrdí. Za všetko hovoria čísla, na 750 000 Amsterdamčanov pripadá asi 650 000 bicyklov. Po celom meste sú vybudované cyklotrasy, cyklisti majú dokonca aj vlastné semafory. Ale späť k autu. Ak už ste spravili tú chybu, že ste s ním vošli do centra, budete máť pomerne veľký problém nájsť voľné miesto. Ak sa vám to podarí, tak vás určite dostane cena parkovného. V centre sú to 4 eurá na hodinu, 24 hodinové parkovné vás vyjde na 36 euro. 7
hg Pri 4-5 dennom pobyte je to už slušná suma. Najrozumnejšie riešenie je auto nechať v jednom z parkovacích domov s označením P+R, ktorých je v meste asi 6 a nachádzajú sa neďaleko od hlavného diaľničného obchvatu mesta. Parkovanie v nich stojí 8 euro na deň. V každom z nich je v cene aj lístok na MHD, ktorý platí na cestu od parkoviska do centra mesta. V niektorých dokonca po zakúpení I amsterdam karty (k nej sa dostanem neskôr), dostanete ešte zľavu. Povedzme, že ste sa už zbavili auta a ste v meste. Ďalšia radu, ktorú uvádza bedeker ako nerob za žiadnych okolností! je, že prídete do mesta bez toho, aby ste mali zarezervované ubytovanie vopred. Tú sa mi podarilo taktiež porušiť. A môžem povedať, že druhý krát by som to nerobil. Hotely v Amsterdame bývajú rezervované aj mesiac vopred. Táto situácia je riešiteľná v prípade, že máte veľké finančné možnosti, alebo si nepotrpíte na prílišný luxus. Pre študenta sa tu otvárajú dve možnosti. Prvá je pomerne extrémna, nazýva sa Bob s Youth Hostel je v centre ubytovanie vychádza caa 20 euro na noc (lacnejšia alternatíva už asi naozaj neexistuje), ale pomery sú nasledovné. Pred hostelom vás víta neón s názvom a partička zhúlených mládežníkov. Vchádza sa po schodoch dole do priestrannej haly, v ktorej je plno lavíc na sedenie a poeticky by sa to dalo nazvať, tak že tam vládne mier. Non stop tam sedí asi 30 ľudí, ktorí si v pohodičke pobafkávajú joint (je to asi najrošírenejší spôsob konzumácie marihuany v Amsterdame). Za recepčným pultom nás privítal mladík vo flanelovej košeli, ostrihaný na hríbik, ktorý dokonale dotváral atmosféru. Spýtali sme sa ho, či by sa nenašli pre nás tri voľné miesta. Odpovedal nám, že na dnešnú noc určite nie, že má plno, ale že nech sa zastavíme zajtra, najlepšie okolo 8 ráno, že potom by sa určite niečo našlo. Postele v tomto hosteli sú riešené v spacích sálach pre približne 20 ľudí. Bob s Youth Hostel Sprchy a wc sú samozrejme spoločné. Izby sú vyzdobené grafity (na vynikajúcej úrovni), sú čisté a študentovi budú určite vyhovovať. Druhá zastávka bola Shelter Christian Hostel. (slovo christian sme považovali za mužské meno, ani náhodou nás nenapadlo že v angličtine to znamená kresťanský). Na to sme prišli až na recepcii, kde nás privítali veľmi ochotní ľudia. Samozrejme sa nás spýtali, či máme rezerváciu. Odpoveď, že sme prišli asi pred hodinou a hľadáme ubytovanie a či pre nás nemajú tri voľné miesta ich dosť zaskočila a priznali, že s týmto sa tu stretávajú veľmi zriedka, ale prisľúbili že pozrú, či je možné niečo vymyslieť. V skratke to dopadlo, tak že prvý večer sme museli stráviť v aute, ale na ďalšie dni nám už našli miesto. Museli sme sa síce každý večer presúvať z izby do izby, ale boli sme radi, že sme mali aspoň niečo. Ubytovanie bolo riešené v izbách po 18 ľudí, pri včasnej rezervácii sú dostupné izby aj pre 4, čo už je myslím, veľmi slušné. Sprchy sú síce riešené ako spoločné, ale boli naozaj čisté a na veľmi slušnej úrovni. Izby sa delia na chlapčenské a dievčenské, ale za cenu okolo 20 euro s raňajkami je aj to veľmi slušné. Tomu, kto by mal problém s kresťanským ubytovaním môžem iba povedať, že modliť nás nenútili, iba nám decentne ponúkli účasť na diskusii o biblii. Keď sme vybavili náležitosti s ubytovaním, naša cesta viedla okamžite rovno do prvého coffeeshopu (V Amsterdame je ich okolo 250, takže naraziť na jeden nie je vôbec problém). 8
Sortiment je povedzme, až na veľmi malé odchýlky, takmer rovnaký. Môžete si kúpiť predrolované jointy,tie sú väčšinou napichané v stojane ako lízatká chupa-chups a líšia sa farbou. Sú od pomerne silno miešaných s tabakom, až po takzvané pure (ktoré obsahujú čistú marihanu ), ďalej klasickú váženú marihuanu (od jack herera, cez bielu vdovu, silver haze, až po menej známe špeciality od výmyslu sveta). Ďalej je možné vyskúšať hašišové koláčiky (ktoré sa na prvý pohľad nelíšia od klasickej bábovky, či muffinu). Ceny nie sú vôbec závratné a to ani pre našinca. Keď by som ich porovnal, napríklad s cenou alkoholu, alebo jedla, ktoré sú v Amsterdame, povedal by som až závratné, tak v coffeeshope je všetko akoby zadarmo (orientačne - večera 20 euro pivo 5 euro). Coffeeshop Takže študentovi neostáva nič iné ako návšteva Mc Donald s, Burger King a podobných inštitúcií. Zákon hovorí, že v jednom obchodnom styku vám môžu predať maximálne 5 gramov marihuany. Myslím, že to ale problém nie je, lebo s tými piatimi gramami by ste z daného coffeeshopu po svojich nevyšli a konzumácia na ulici je zakázaná. Za pozornosť určite stoja aj takzvané Smartshopy. Ich sortiment tvoria magic mushrooms, rôzne byliny, sexuálne stimulanty, semienka marihuany, pomôcky na fajčenie marihuany a veci podobného charakteru. Na prechádzkach nočným mestom stretnete aj ľudí, ktorí ponúkajú aj tvrdé drogy, ktorých konzumácia, prechovávanie a predaj je samozrejme trestný. Po prvej noci strávenej na ulici a v aute sme auto odniesli do spomínaných garáží, ubytovali sme sa a vyrazili do ulíc. Prvá zastávka bola turistické centrum pri vlakovej stanici Centraal Station, kde sme si kúpili I amsterdam kartu. Táto karta platí buď 24,48 alebo 72 hodín. My sme kúpili 72 hodinovú ktorá stála približne 60 euro. K tejto karte máte pribalenú aj kartu na metro električky a autobusy po celom meste na 72 hodín od prvého použitia zdarma. Ďalej samotná I amstersam karta platí ako vstup do rôznych múzeí a ako akciová karta na rôzne atrakcie. Ak nie ste ten tip čo príde do Amsterdamu a zasadne hneď po príchode do prvého coffeeshopu a vyšiel by z neho až keď by už musel ísť domov, potom sa vám táto karta určite oplatí. Asterdam má jedno z najväčších zachovaných historických mestských centier v Európe. Bolo vybudované v 17 storočí cez takzvaný zlatý vek, ale aj napriek tomu sa vlastne všetko podstatné (ak ste ubytovaní niekde v centre) dá prejsť peši. Tu pripájam aj ďalšiu zaujímavú radu, ktorú nám dal jeden slovenský pár, ktorý sme stretli. Ak sa v Amsterdame stratíte, alebo sa potrebujete niekam dostať a neviete ako, zoberte prvú električku, autobus, alebo metro na Centraal Station a odtiaľ vám zaručene pôjde spoj na miesto, kam sa chcete dosať (je to dané pomerne malou rozlohou mesta). Tento trik naozaj funguje a zopárkrát sme ho aj použili. Ďalšia rada je neskúšajte hovoriť po nemecky (vojna je už síce ďaleko, ale Holanďania Nemcov stále moc nemusia). Najlepšie spravíte, ak sa budete hovoriť anglicky, takmer každý v meste sa anglicky dohovorí a v obchodoch baroch a hoteloch s tým nie je absolútne žiadny problém. 9
Prešiel by som teraz k zaujímavým múzeám a atrakciám, ktoré som mal možnosť vidieť a zažiť a ktoré naozaj stáli zato. 1,Sexmuseum (vstup 4 eurá) Nachádza sa pár minút chôdze od Central Staation. Už samotný názov múzea hovorí o čo v tejto výstave pôjde, takže bližšie vysvetlenie asi nemá význam. 2,Van Gogh Muzeum (vstup v rámci I amsterdam karty zdarma, inak 12 euro) Výstava obsahuje okolo stovky Goghových obrazov (nachádzajú sa tu jedny zo známych slnečníc- celkovo ich namaľoval 5, majstrov autoportrét, Goghova izba a iné známe diela) okrem iných tam nájdete aj Moneta, Maneta, Goghena a zopár iných autorov. Pre milovníka umenia je návšteva tohto múzea samozrejmosťou. 4,Torture museum (vstup 7euro, neplatia tu žiadne zľavy) Zaujímavá, aj keď trochu krátka výstava mučiacich prístrojov a nástrojov. 5,Diamond exibhition (vstup v rámci I amsterdam karty zdarma, inak 7,5 euro) Výstava diamantov spojená s prehliadkou brúsiarne diamantov a možnosťou nákupu šperkov. (Priznám sa, že toto múzeum bolo pre mňa trochu sklamaním, očakával som viac, ale určite by som ho nevynechal). 6,Houseboat museum (vstup s I amsterdam kartou zadarmo, inak 3 eurá) podstata múzea je tá, že máte možnosť nahliadnuť do naozajstného houseboatu. Toto múzeum bolo pre mňa milým prekvapením, lebo sa dozviete veľa zaujímavých faktov a vo vnútri vládne veľmi príjemná atmosféra. Určite odporúčam navštíviť. 7,Madame Tussauds (vstup 19 eur a I amsterdam kartou 16 eur) Múzeum voskových figurín, počul o ňom už asi každý a raz za život ho je určite treba navštíviť. (fotka s Madonou, Jameson Bondom, či pápežom je veľmi zaujímavá trofej v každom albume ). Artist s bedroom 3,Rijksmuseum (vstup v rámci I amsterdam karty zdarma, inak 12,5 euro) Je to Holandské národné múzeum. Mňa v ňom zaujala výstava Rembrandtových obrazov, ktoré určite stoja za pozornosť. Najväčšou atrakciou je obraz Nočná hliadka. Ale nachádza sa tu j mnoho iných obrazov a predmetov z Holandskej histórie. 10 8, XtraCold Icebar (vstup je okolo 12 euro a s I amsterdam kartou máte 25 percentnú zľavu) Jedná sa o bar vytesaný z ľadu (vnútri je okolo -5 C), ktorý sa nachádza v suteréne klasického baru. Pri vstupe dostanete bundu a ochranné rukavice. Po vstupe do ľadového baru vám nalejú vodku (do pohára z ľadu), alebo pivo, premietnu vám 4D film, potom sa vám ujde ešte jedna vodka a nakoniec ste radi, že už idete von, lebo je tam naozaj zima.
9,Anna Franku Huis (vstup 9 euro neplatia žiedne zľavy) Príbeh Anny Frankovej, židovského dievčaťa, ktoré sa so svojou rodinou schovávalo počas druhej svetovej vojny v dome svojho otca. Jedno z najnavštevovanejších múzeí v Amsterdame. Oplatí sa ho isť navštíviť v skorších ranných hodinách, lebo potom sú pred ním veľmi dlhé rady. 10,Plavba loďou po Grachtoch (cena od 15 euro, v rámci I amsterdam karty jedna plavba zdarma) (Gracht je Holandský názov pre kanálovú sieť, ktorou je popredkávané mesto). Túto atrakciu ponúkajú rôzne spoločnosti, jedná sa v postate stále o to isté, je to približne 1,5 hodinová plavba po najvýznamnejších z grachtov. Existujú ešte aj plavby po rôznych múzejných trasách, alebo romantické plavby spojené s večerou (cena okolo 70 euro na osobu). 11,Heineken Experience (vstup 15 euro, alebo 11,5 s I amsterdam kartou) Jedná sa o prehliadku modelu pivovaru Heineken s rôznymi atrakciami(4d kino, kde sa z vás stane pivo a prejdete celým procesom výroby,ochutnávky sladu, videoprojekcie), spojená s ochutnávkou piva a rôznymi výkladmi o výrobe piva a podobne. Je možné zakúpiť množstvo originálnych suvenírov a darčekov. Je to trochu, povedal by som, umelina pre turistov, ale za prehliadku to stojí. 12,Science centre NEMO (vstup 12,5 eura, v rámci I amsterdam karty zdarma) V skratke je to múzeum o tom ako fungujú veci okolo nás. Človek si tam môže vyskúšať rôzne fyzikálne hračky. Dajú sa tam pohodlne stráviť aj 4 hodiny. 13,Výstup na vežu West Kirche (vstup 6 euro, neplatia žiadne zľavy) Je to výstup na najvyššiu vežu v Amsterdame, ktorá je súčasťou protestantského kostola. Tento výstup je spojený so zaujímavým výkladom. Výhľad na mesto určite stojí zato. 14,Vondel park (vstup zdarma) Je to nádherný mestský park s jazierkami, cestičkami a trávnikmi, je to ideálne miesto na prechádzku a posedenie po dlhom dni. A na koniec to najlepšie Red light district, takzvaná štvrť červených svetiel. Je to limuzína plateného sexu. V podstate je to jedna hlavná ulica a k nej priľahlé uličky priamo v srdci historického centra. Nemožno si ju s ničím pomýliť. V oknách tamojších domov, ktoré sú riešené ako výklady v obchodoch, stoja sporo odeté slečny, ktoré ponúkajú svoje telo na predaj. Keď prechádzate okolo, tak jemne ťukajú nechtíkom na sklo, otvárajú dvere na svojich výkladoch a pozývajú vás dovnútra do svojej izbietky. Vyberie si naozaj každý, nachádza sa ich tam okolo 250. Väčšinou odpovedajú na dve notorické otázky 1, koľko to stojí? stojí to 50 euro. 2, koľko to trvá? trvá to 20 minút. Bedeker hovorí niečo v tom zmysle, že je to jeden z tých zážitkov, na ktoré sa lepšie spomína ako sa prežíva. Č i už je to pravda, alebo nie, to musí posúdiť každý sám. Amsterdam ako mesto je určite zážitok, ktorý sa aj dobre prežíva a aj sa naňho dobre spomína. Je to proste miesto, ktoré je treba raz za život navštíviť a je to treba stihnúť dovtedy, pokiaľ nemá človek žiadne záväzky, aby si ho mohol užiť naplno. Kiko Bačík 11
INFO Energia z púšte Púšte sú obrovské územia poskytujúce veľké množstvo slnečnej energie. Pohlcujú až 90% slnečného žiarenia. Najväčší zdroj energie sa nachádza na púšťach okolo rovníkových oblastí Zeme. Na využitie a premenu slnečnej energie na energiu elektrickú, sa zaoberá Projekt Desertec. Získanou elektrickou energiou môžu byť zásobované krajiny severnej Afriky a 15% spotreby EÚ. Do Európy sa elektrina dodáva pomocou podmorských vysokonapäťových káblov s jednosmerným prúdom. Z hľadiska obmedzenia tvorby emisii Co2, poskytuje projekt Desertec relatívne globálne použiteľné riešenie. "Elektrárne Desertecu budú na výrobu solárnej aj tepelnej energie využívať pole obrovských otočných zrkadiel. Zdroj: http://www.techpark.sk/technika-122011/cista-energia-z-pusti.html Legenda: 1- slnečné kolektory 2- akumulačné nádrže 3- parný kotol 4- parná turbína 5- elektrický generátor 6- kondenzátor 7- chladiaca veža 8,9- napájacie čerpadlo 10- sieť 12
Tie sa namieria na jedno miesto, kam budú sústreďovať slnečné svetlo, ktoré vytvorí teplo. To sa využije na výrobu pary pre pohon parnej turbíny a elektrických generátorov elektrárne. V tzv. akumulačných nádržiach sa teplo v priebehu dňa uloží a počas noci, alebo v čase zvýšeného dopytu, sa vženie" do turbíny. Ide vlastne o primitívnu technológiu, ktorá na rozdiel od fotovoltaických panelov nepotrebuje drahý kremík. Na zabezpečenie nepretržitej služby pri zatiahnutej oblohe, alebo počas nepriaznivého počasia, môže turbíny poháňať ropa, zemný plyn, alebo biopalivá. Zaujímavý vedľajší efekt, s veľkým prínosom pre miestnych obyvateľov, bude tvorba odpadového tepla, čo by sa mohlo využiť napríklad na odsoľovanie morskej vody. Monika Matušková 13
INTERVIEW Prof. Ing. Marián PECIAR, PhD. * 1957 v Bratislave Vzdelanie a kvalifikácia Inaugurácia 2008, Procesná technika, STU BA Habilitácia 1999, Stroje a zariadenia pre chemický, potravinársky a spotrebný priemysel, SjF STU BA CSc. 1992, Stavba výrobných strojov a zariadení chemické stroje, SjF STU BA Ing. 1981 Výrobné stroje a zariadenia - chemické a potravinárske stroje a zariadenia, SjF SVŠT BA Pracovné zaradenie Prorektor STU pre spoluprácu s praxou, od roku 2011 Profesor v študijnom odbore 5.2.49 Procesná technika, 2008 Vedúci Ústavu procesného a fluidného inžinierstva SjF STU, 2007-2011 Vedúci Katedry chemických strojov a zariadení, 2003-2007 Prodekan SjF pre rozvoj a ekonomické činnosti, 2000-2003 Pedagogický pracovník na SjF STU, od roku 1986 Orgány a združenia člen Vedeckej rady STU, od roku 2011 člen Vedeckej rady SjF STU, od roku 2007 člen Vedeckej rady FEVT TU vo Zvolene, od roku 2003 člen AS STU, člen Ekonomickej komisie, 2003-2011 člen Rady pre malé a stredné podniky APVV, od roku 2007 člen Rady pre certifikáciu TÜV Slovakia, od roku 2006 člen Working Party Agglomeration in European Federation of Chemical Engineering, 1999-2007 člen výboru Slovenskej spoločnosti chemického inžinierstva, 1998-2010 člen edičnej rady časopisu Acta Polytechnica, od roku 2009 14
Pred nedávnom ste boli zvolený za nového prorektora STU. Ako sa zmenila Vaša práca oproti tej, ktorú ste vykonávali doteraz? V mojej práci nastala určite zásadná zmena, ale nebolo to pre mňa prekvapením. Pred časom som vykonával funkciu prodekana Strojníckej fakulty pre rozvoj a ekonomické činnosti a dve funkčné obdobia som bol členom Ekonomickej komisie Akademického senátu univerzity, takže som mal reálnu predstavu o práci, ktorá ma čaká. Tá zásadná zmena nastala v tom, že som musel prakticky opustiť vedecko-výskumnú činnosť na materskom Ústave procesného a fluidného inžinierstva. Ostala mi z nej iba koncepčná práca s mojím riešiteľským kolektívom a doktorandmi. No snažím sa aspoň nevypadnúť z pedagogického procesu, aj keď je to niekedy veľmi ťažké termínovo to skĺbiť s prácou prorektora. V tomto mi však naozaj veľmi pomáhajú moji kolegovia, ktorí ma už vedia plnohodnotne zastúpiť, ak je to potrebné. Tým pádom tiež si už zvykajú na prekvapenia takéhoto typu. Veľmi v tejto súvislosti oceňujem ich kolegiálny, no predovšetkým ľudský prístup a porozumenie pre moju novú prácu v prospech celej univerzity. V čom vlastne spočíva práca prorektora pre spoluprácu s praxou? Slovenská technická univerzita v Bratislave je výskumnou univerzitou, čo znamená, že najnovšie poznatky a výsledky jej vedeckého výskumu sa premietajú nielen do pedagogiky, ale hlavne do využitia v priemyselnej praxi. V súčasnosti je však inštitucionálna podpora transferu technológií, ktoré sú výsledkom špičkového bádania, relatívne nízka. Transfer excelentných výsledkov výskumu, určených pre priamu aplikáciu v priemysle, často zostáva na pleciach samotných výskumníkov a vedátorov. Toto je však pre nich výraznou záťažou. Ďalším aspektom je ochrana duševného vlastníctva, teda výsledkov bádania, ktoré vznikli na STU, resp. činnosťou pracovníkov STU. Tu, zatiaľ, podpora zo strany inštitúcie prakticky neexistuje. Výskum, ktorý sa realizuje na STU, má spravidla spoluriešiteľa, no hlavne odberateľa výsledkov priamo v praxi. Preto je nutné dodržiavať isté, zatiaľ obyčajne nepísané, pravidlá spolupráce. V súčasnosti pripravuje nové vedenie STU dlhodobý zámer rozvoja univerzity, kde sa aj pre mnou riadené činnosti vytyčujú nové strategické ciele. Tie budú práve zamerané na posilnenie spolupráce s praxou od súkromných priemyselných podnikov, až po verejné inštitúcie a autority, na zvýšenie právnej ochrany duševného vlastníctva a jej uplatňovanie v zmluvných vzťahoch, ale aj na posilnenie transferu technológií do praxe a komercionalizácia výsledkov výskumu. Nezabúdame ani na, podľa nás nesmerne dôležitú, podporu možnosti zakladania start-up firiem na pôde STU v univerzitnom inkubátore a zvýšenie spolupatričnosti absolventov k STU po absolvovaní štúdia. Toto je, okrem iných povinností, náplňou mojej práce. Na akých projektoch v súčasnosti pracujete a aké plánujete do budúcnosti rozbehnúť? Od môjho nástupu na vtedajšiu SVŠT v roku 1986 pracujem nepretržite na vedeckých projektoch zameraných na oblasť mechaniky partikulárnych látok. V tejto oblasti som obhajoval svoju kandidátsku prácu, v nej som sa habilitoval aj inauguroval a je mi preto najbližšia. Nové výzvy však predpokladajú širší záber. Preto som sa postupne zapojil so svojím výskumným kolektívom do veľkých projektov štrukturálnych fondov a európskych rámcových projektov, kde sme si našli svoje miesto. Aj v súčasnosti pripravujeme nové projekty v rámci 7RP s kolegami s európskych partnerských pracovísk. Konkurencia je však veľká a získavanie projektov nie je vôbec jednoduché. Skúsime to však úspešne zvládnuť. 15
Počet študentov vysokých škôl sa za posledných dvadsať rokov takmer strojnásobil. Aký máte na to názor? Táto otázka má dva aspekty. Nový priemysel založený na vysoko sofistikovaných technológiách vyžaduje kvalifikovaný personál, čo vysoké školy zabezpečujú a STU obzvlášť. Faktom je tiež, že takéto výroby sú už automatizované natoľko, že početnosť obsluhy sa limitne blíži k nule. Preto je strojnásobenie absolventov vysokých škôl enormným luxusom pre štát nášho formátu. Keď sa pozrieme na skladbu absolventov z hľadiska technických, prírodných a humanitných vied, človek sa až čuduje, čo náš štát všetko platí. Druhým, omnoho hrozivejším, ale pritom dôležitejším aspektom, je kvalita absolventov. Doterajšia politika financovania vysokých škôl primárne na základe počtu absolventov spôsobila degradáciu kvality. Na niektorých školách sa požiadavky tak radikálne znížili, že porovnanie kvality v súčasnosti a spred, povedzme, desiatich rokov, je alarmujúca. Ja som zástancom kvalitného vzdelávania s menším počtom študentov a individuálnym prístupom, čo je však kontraproduktívne v porovnaní s modelom financovania. Majú sa absolventi Slovenskej technickej univerzity problém uplatniť na trhu práce? Odporúčam všetkým prečítať si publikovaný prejav rektora STU pri príležitosti otvorenia nového Akademického roka 2011/2012: najžiadanejšími absolventmi na trhu práce v Slovenskej republike sú práve absolventi STU - na takmer polovici obsadzovaných pozícií je požiadavka absolvovania niektorej z fakúlt STU. Podľa Výročnej správy o stave vysokého školstva v roku 2010 takmer tretinu evidovaných nezamestnaných absolventov v technických vedách tvorili absolventi strojárstva a ostatnej kovospracujúcej výroby. Dá sa na základe tejto správy povedať, že o strojárov nie je momentálne záujem? 16 Otázkou je, odkiaľ sa berú štatistiky a k akému dátumu boli zverejnené. Ako príklad môžem uviesť zásadný rozdiel v percentách Úradu práce a Štatistického úradu. Iné čísla sú reálne pre mesiace júl/august, kedy absolventi už nie sú evidovaní ako študenti, absolvujú posledné dvojmesačné prázdniny pred nástupom do zamestnania, iné pre koniec roka. Faktom je, že strojársky priemysel zamestnával najviac pracovníkov a tak bol priemyselnou krízou najviac postihnutý. Ale, pokiaľ viem, absolventi SjF STU vykazujú, práve podľa štatistík, takmer nulovú nezamestnanosť. Po slovenských univerzitách údajne chodia ľudia, ktorí školám sľubujú peniaze z ministerstva a pýtajú za to úplatky. Počuli ste o tom niečo? Niečo v tomto zmysle som začul v súvislosti s veľkými, hlavne štrukturálnymi projektmi. No ja osobne som nič také, ani ľudia z okruhu mojich spolupracovníkov, nezaregistroval. Pravdou však je, že kde sa točia veľké peniaze, a tým skôr, ak ide o verejné financie, tam sa objavujú záujmové skupiny s korupčnými úmyslami. Ale toto platí nielen pre oblasť školstva. Od začiatku septembra začala STU realizovať projekt s názvom Kompetenčné centrum inteligentných technológií pre elektronizáciu a informatizáciu systémov a služieb. O čo v tom projekte ide a čo tým môže naša univerzita získať? Táto otázka by skôr patrila prorektorovi pre vedu a výskum, pretože ja som zapojený v inom kompetenčnom centre (KC pre nové materiály, pokročilé technológie a energetiku) a detaily neovládam. KC je však v súčasnosti najvyšší level projektov EŠF so širokým zapojením špičkových univerzitných a priemyselných pracovísk, kde sa využíva synergický efekt pre efektívny výskum a priamy transfer poznatkov do praxe. Nie je tajomstvom, že inteligentné technológie a elektronizácia majú stále najvyššiu prioritu v hospodárstve a STU pri tom nemôže chýbať. Rozpočet týchto projektov predstavuje sumu do 8 mil. eur.
Aké projekty alebo zmeny sa chystajú na našej univerzite? V súčasnosti sa pripravuje výzva na podávanie najväčších projektov, ktoré sa pracovne zatiaľ nazývajú projekty Vedecko-technologických parkov, kde rozpočet môže dosahovať až sumu do 40 mil. eur. STU sa na takýto projekt pripravuje pod pracovným názvom Science City Concept STU. Donedávna ste boli vedúcim ústavu procesného a fluidného inžinierstva. Majú študenti záujem o odbory, ktoré spadajú pod tento ústav? Som veľmi rád, že ste mi túto otázku položili. Veľmi úzko totiž súvisí s niektorými predošlými otázkami zameranými na kvalitu, zamestnanosť a pod. Ústav je gestorom v bakalárskom stupni programu Procesná a environmentálna technika a participuje na programe Energetické strojárstvo. V inžinierskom stupni je gestorom programov Chemické a potravinárske stroje a zariadenia a Hydraulické a pneumatické stroje a zariadenia a tomu zodpovedajúcich programov v treťom, doktorandskom stupni štúdia. Záujem o štúdium na uvedených programoch v ostatných rokoch kolíše. No v súčasnosti evidujeme výraznejší nárast počtu záujemcov. Nejedná sa však o vysoké počty, pohybujú sa okolo 10-15 študentov na programoch, čo nám však umožňuje individuálny prístup a dosahovanie vyššej kvality znalostí absolventov. Našim krédom zostáva kvalita, čo sa vždy nestretáva, hlavne počas štúdia, s pochopením študentov. Keď sa ale po čase s nimi stretneme ako s absolventmi, pýtajú sa, prečo sme na nich neboli ešte prísnejší. V práci sa zameškané štúdium doháňa ťažko. Veľkou škodou je, že sa študenti nechodia informovať na ústavy skôr, ako si podávajú prihlášky na štúdium. Výrazne by sa im otvorili oči, ak by mali možnosť vidieť podmienky pre štúdium a podebatovať so študentmi a pracovníkmi. Veľmi rád u nás privítam záujemcov o informácie, moji kolegovia sú takisto na tieto stretnutia pripravení. Na to nie je potrebné mať odvahu. Stačí prísť na 4. poschodie a zazvoniť, prípadne poslať e-mail, či zatelefonovať. Je veľký záujem o absolventov z vášho ústavu? V každom priemyselnom podniku sa nachádzajú zariadenia využívajúce mechanické, hydraulické, tepelné a ďalšie procesy, ktoré sú ťažiskové v našich študijných programoch. Tam sú naši absolventi vyhľadávaní. A keďže ich je stále nedostatok, majú zabezpečený rýchly kariérny postup. Skúste sa pozrieť na vývesku na medziposchodí nad drevárňou. Tam máme niekoľko príkladov o podmienkach štúdia, exkurziách a uplatnení. Uvádzať, na akých významných postoch nadnárodných firiem na Slovensku alebo v zahraničí sú naši absolventi, tu nie je priestor. Je ich naozaj veľa. Leto už je za nami. S ním aj veľa možností na šport a rekreáciu. Ako ste ho prežili? Tento rok to bolo s dovolenkovaním, športom a rekreáciou slabšie. Leto som zväčša presedel na rektoráte, čo bolo spojené aj s mojou funkciou štatutárneho zástupcu rektora počas jeho neprítomnosti. Voľné dni som, ako správny Slovák, prežil na malte, čo však neľutujem. Ale dal som si osobný záväzok, že budúci rok nejakú riadnu dovolenku absolvujem. Je niečo, čo by ste chceli našim študentom odkázať, niečo čo by ich mohlo motivovať a viesť napríklad k väčšiemu zanieteniu pre štúdium? Keď mám možnosť diskutovať so študentmi, či už so stredoškolákmi pri propagačných výjazdoch, alebo bakalármi pri rôznych fakultných podujatiach, zdôrazňujem stále to isté: nedajte na prvý dojem z neoverených zdrojov po internátoch, nedajte na informácie od lajdákov a slabých študentov. Pýtajte sa usilovných, choďte sa radšej osobne pozrieť - opýtanie nič nestojí a sami si urobíte obraz o tom, čo vás zaujíma. V konkurenčnom prostredí na súčasnom trhu práce má najväčšiu šancu dobre vzdelaný absolvent s referenciami od kvalitných učiteľov, ovládajúci svetový jazyk. Ten si môže svoju budúcu pracovnú pozíciu, finančné ohodnotenie a ďalšie benefity k práci vyberať sám. To by malo byť najväčšou motiváciou pre zodpovedné štúdium. Čas preflákaný počas štúdia sa už nedá v živote dobehnúť nijako... Ďakujeme za rozhovor. Romana Matejíková a Števo Hricik 17
INFO Autosalón Frankfurt 2011 Ústredným mottom 64. ročníka výstavy automobilov IAA vo Frankfurte nad Mohanom, ktorá sa konala v dňoch 13. 25. septembra bolo:,,budúcnosť sa stáva štandardom. A expozície vystavovateľov to len potvrdzovali. Takmer všetci sa prezentovali nejakým,,ekologickým počinom. Niektoré zaujímavé koncepty spomíname aj v našej rubrike a prídávame aj niečo pre priaznivcov premotorovaných manažérskych sedanov :) Kia konceptom nazvaným jednoducho GT naznačila, že sa neuspokojí s nálepkou výrobcu obyčajného mainstreamu a chce tvoriť aj autá, ktoré ľudovo povedané, chytia za srdce. Štvordverový, aerodynamicky tvarovaný sedan, s klasickou koncepciou pohonu, má pod prednou kapotou zážihový, vidlicový šesťvalec o objeme 3,3 l s priamym vstrekovaním paliva a preplňovaním. Kia udáva výkon 291 kw a krútiaci moment 534 Nm. Koncept verejnosť zaujal natoľko, že Kia uvažuje o jeho sériovej výrobe, samozrejme, v o niečo civilizovanejšej podobe. 18 BMW M5 sa ukázalo v plnej paráde a je výkonné ako nikdy predtým. Prvýkrát v histórii M5 je pod kapotou preplňovaný motor a dvojspojková prevodovka, konkrétne M DCT Drivelogic. Vidlicový osemvalec s objemom 4395 cm3 ponúka najväčší výkon 412 kw od 6000 do 7000 min- 1. Krútiaci moment 680 Nm je dostupný od 1500 do 5750 min-1. Štvordverový sedan ponúka akceleráciu z 0 na 100 km / h za 4,4 a na dvojnásobok sa dostane počas 13 s. Štandardne je maximálna rýchlosť obmedzená na 250 km/h. Pri objednaní M Driver s Package môže M5 dosiahnuť rýchlosť až 305 km / h. Audi okrem iného predstavilo takmer kompletnú ponuku modelov s písmenom S vo svojom znaku: S5, S6, S6 Avant, S7 a S8. Kým pri S5 ide hlavne o optický facelift, ďalšie novinky sú v znamení nového preplňovaného štvorlitrového osemvalca. Verzie S6 a S7 totiž spája tento úplne nový agregát, naladený na výkon 309 kw. Vlajková loď výrobcu z Ingolstadtu, model S8, tento agregát tiež dostal pod svoju kapotu. Na rozdiel od nižších verzií, tu má pohonná jednotka výkon, nie 309, ale rovno 382 kw. To mu dovoľuje zrýchliť z pokoja na 100 km / h za 4,2 sekundy.
Jedným z najkrajších vozidiel výstavy bol nepochybne Jaguar C-X16. Predobraz nového britského kupé má hybridný pohon. Primárnou pohonnou jednotkou je zážihový vidlicový šesťvalec, preplňovaný novým a efektívnejším kompresorom. Motor produkuje výkon 280 kw a krútiaci moment 450 Nm. Koncept C-X16 vďaka tomu dosahuje maximálnu rýchlosť 300 km/h a na stovke je za slušné 4,4 sekundy. Motor spolupracuje s osemstupňovou automatickou prevodovkou. Okrem funkcie start/stop má vozidlo aj elektromotor s výkonom 70 kw a krútiacim momentom 235 Nm. Pri brzdení si elektromotor dobíja akumulátor s kapacitou 1,6 kwh, ten ho následne dokáže 10 sekúnd poháňať na plný výkon. Na elektrinu je možné jazdiť až do rýchlosti 80 km/h. Mercedes Benz sa prezentoval aj futuristickou štúdiou kupé, zvanou F125, čo je odkaz na 125. výročie vzniku automobilky. Najzaujímavejšou položkou tohto konceptu je jeho pohonný systém. Vozidlo je poháňané štyrmi elektromotormi. Výkon elektromotorov na zadnej náprave je 100 kw (136 k) s krútiacim momentom 200 Nm. Agregáty pre prednú nápravu poskytujú najviac 50 kw (68 k) s krútiacim momentom 75 Nm. Energia pre elektromotory vzniká v palivových článkoch, ktoré sú na báze vodíka. Celkový trvalý výkon je 170 kw, maximálny výkon 230 kw. V koncepte F 125 je nádrž na vodík prvýkrát súčasťou štruktúry vozidla. Za zadnými sedadlami je umiestnená sada akumulátorov s kapacitou 10 kwh, ktorá stačí na 50 km jazdy, bez aktivácie článkov. Udávaná maximálna rýchlosť je 220 km / h, zrýchlenie z 0 na 100 km / h za 4,9 s. Vozidlo je vybavené 3D projektorom, multimediálnym systémom so stálym pripojením na internet, adaptívnymi tlmičmi, vzduchovým odpružením a disponuje určitými možnosťami nezávislého ovládania. Rimac Concept One je prvým chorvátskym superšportovým automobilom. Poháňaný je 4 elektromotormi s celkovým výkonom 800 kw a krútiacim momentom 3800 Nm. Automobil z 0 na 100 km/h zrýchli za 2,8 s, maximálna rýchlosť konceptu je elektronicky obmedzená na 305 km/h a dojazd 1650 kg vážiaceho vozidla je 600 km. Andrej Drahoš 19
INFO ŠCS hľadá nové perspektívy do radov študentského parlamentu, posilňovne Herkules a časopisu. Ak máš záujem, príď 12.Októbra 2011 o 17:00 do miestnosti 004 na Strojníckej Fakulte. 20
jednoduché stredné Denne chodíš domov opitý!! A čo ja a deti?! - vyčíta žena svojmu mužovi. Maj rozum! Predsa nebudeme chodiť slopať všetci! veľmi ťažké Sú chlapi v posilňovni a zrazu zazvoní mobil. Muž ho zdvihne a žena z telefónu hovorí: Miláčik, môžem si kúpiť kabát za 50? Môžeš. A Marcedes za 50 000? Áno, kľudne si to kúp. Ty si tak úžasný a môžem si kúpiť ten dom za 5 000 000? Samozrejme, že môžeš. Pa miláčik. Muž zavesí a otočí sa k ostatním: Páni, koho je to mobil? Sedí starý a slepý muž na lúke. Príde k nemu sám Ježiš a pýta sa starého muža: Priateľ môj. Prečo si tu sám? Ále. Syn mi pred niekoľkými rokmi odišiel. A ako vyzeral? No mal také diery na rukách a nohách. Otče! Zakričí Ježiš. Pinokio!!! Sťažuje sa jeden muž druhému: Tá moja manželka je hrozné prasa. Idem sa ráno vymočiť do drezu a ona tam má ešte riad od večere. 21
Manželský pár sa rozhodne na chvíľu uniknúť tuhej zime a stráviť týždeň na juhu pri mori. Z pracovných dôvodov sa stane, že manželka môže odletieť až o deň neskôr. Manžel odletí podľa plánu. Po príchode sa ubytuje v hotelovej izbe, vytiahne... svoj laptop a ihneď posiela e-mail svojej manželke. Pritrafí sa mu však hlúpa chyba a pri zadávaní e-mailovej adresy vynechá jedno písmeno a e-mail sa tak dostane do e-mailovej schránky istej vdovy, ktorá práve odprevadila svojho muža do hrobu. Vdova si práve prezerá v počítači poštu, či jej neprišli nejaké sústrastné vyjadrenia od priateľov alebo známych. Vo chvíli, keď jej syn vstúpi do izby, žena už leží v bezvedomí na zemi. Zrak mu padne na monitor počítača, kde číta: Komu: Mojej opustenej manželke Od: Tvojho muža, ktorý odišiel skôr Vec: Dorazil som Najdrahšia, práve som v poriadku došiel. Už som sa tu celkom zabýval, a vidím, že je všetko pripravené na Tvoj zajtrajší príchod. Želám Ti šťastnú cestu a čakám ťa. Lúbim ťa, Tvoj manžel. P.S. Tu dole je čertovsky horúco!!! 22