Zhodnotenie komunálnych volieb v mestskej časti Košice - Sever

UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA V KOŠICIACH FAKULTA VEREJNEJ SPRÁVY KOMUNÁLNA POLITIKA Zhodnotenie komunálnych volieb v mestskej časti Košice - Sever Pavol ŽELEZNÍK Košice 2015

Úvod Na počiatku zastupiteľskej demokracie bolo slovo. Tým slovom bolo meno kandidáta, napísané na hlasovacom lístku. Kandidáta, ktorý sa stáva dôležitým aktérom rozhodovacieho procesu, ktorý nazývame voľby. Najdôležitejším aktérom tohto diania je bezpochyby občan. Občan, ktorý vkladá svoj hlasovací lístkom do volebnej urny vo volebnej miestnosti. Tým sa volebná miestnosť stáva vstupnou bránou politiky. Nie len tej veľkej globálnej či národnej, ale aj tej elementárnej, obecnej, ktorá má k obyčajnému človeku najbližšie. Komunálne voľby sú pravidelne sa opakujúcim rituálom, ktorý môže mať podobu nudnej rutinnej záležitosti, ale aj farbistého divadelného predstavenia. Ich výsledok do značnej miery ovplyvňuje prežívanie, rozvoj, ale práve tak aj stagnáciu či úpadok danej komunity. Preto sú voľby fenoménom, ktorý vyvoláva celú škálu emócii. Od vzrušeného nadšenia až po totálny nezáujem. Každé voľby sú jedinečné a neopakovateľné. Práve preto som sa rozhodol opísať a zhodnotiť voľby v našej mestskej časti, ktoré prebiehali na sklonku roku 2014. Som rodený Košičan, občan mesta s bohatou históriou a ťažkopádne sa rozvíjajúcou súčasnosťou. Zároveň som obyvateľom najrozsiahlejšej mestskej časti, ktorá sa nazýva Sever. Vznikla ustanovením zákona 401/1990 o meste Košice ( 3, ods. 2) a má podľa štatistického úradu rozlohu 54,6km² a eviduje 20303 obyvateľov (ŠÚ SR, 2014). Územie mestskej časti a jej história je úzko spojená s históriou mesta Košice. Sever je charakteristický bohatstvom prírodných krás. Jej oddychovo rekreačne areály a kultúrno-historické pamiatky predstavujú obrovský potenciál pre jej budúci rozvoj. Právom ju mnohí považujú za najkrajšiu mestskú časť v Košiciach. Jadrom tejto eseje je hodnotenie komunálnych volieb v mestskej časti Košice Sever. Pozostáva z dvoch častí. V prvej sa pokúsim priblížiť základný kontext, pozadie a prípravné fázy volieb. Druhú časť venujem analýze volebných výsledkov. Nepôjde v nej ani tak o zhromaždenie štatistických údajov, ale skôr o priblíženie dôležitých momentov a pohľad na to, čím boli tieto voľby charakteristické. Súvislosti Pre pochopenie kontextu a celkovej predvolebnej atmosféry v mestskej časti Sever je potrebné priblížiť si niektoré skutočnosti. Najdôležitejším míľnikom v novodobej histórii Slovenska bol zánik totalitného a silne centralizovaného spoločenského zriadenia.

Po roku 1989 sa uskutočnili zmeny v organizácii štátnej správy a územnom usporiadaní, ktorých dôsledkom bol vznik územnej samosprávy. Postavenie a význam územnej samosprávy postupne rástol spolu s demokratizáciou krajiny a procesom decentralizácie verejnej správy. Napriek tomu sa táto skutočnosť neodrazila na volebnej účasti voličov, ktorá v rámci Slovenska kulminuje okolo 50% (ŠÚ SR, online 2015). Účasť voličov mestskej časti Košice Sever je vo voľbách do orgánov samosprávy obcí ešte výrazne nižšia ako priemer na Slovensku. Po prvých porevolučných voľbách v roku 1990 ich účasť klesala až do roku 2006. V rokoch 2010 a 2014 sa počet voličov na Severe mierne zvýšil a ustálil na 35% (Pravda, online 2015). Volebné správanie obyvateľov našej mestskej časti má svoje príčiny. Ovplyvňuje ho množstvo rôznych činiteľov. Medzi najdôležitejšie môžeme zaradiť informovanosť, osobnú skúsenosť, hodnotovú orientáciu, sociálny a ekonomický status, postoje, religiozitu a národnostnú príslušnosť. Určite tu zohráva svoju úlohu aj to, že sa jedná o mestské prostredie. Na konečné rozhodnutie voliča súčasne pôsobí viacero faktorov. Počas 25 ročnej histórie mala mestská časť Košice Sever iba troch starostov. Prvým bol Marián Dittrich (1990-1994), druhou bola Andreja Takáčová (1994 2010) a tretím aktuálnym je od roku 2010 Marián Gaj. Andreja Takáčová aj Marián Gaj boli nezávislými kandidátmi. Obyvateľov mestskej časti pôvodne zastupovalo 31 poslancov. Od roku 2006 sa ich počet znížil na 23 a po poslednej zmene zákona o Košiciach v roku 2014 sa počet volených zástupcov ustálil na súčasných 13 poslancov. V zložení zastupiteľstva až do volieb v roku 2014 výrazne prevládali zástupcovia pravicových strán. Ak vnímame komunálne voľby ako dôležité medzníky v živote miestnej komunity, tak je potrebné sa pristaviť aspoň pri niektorých z nich. Začnem volebným rokom 2010, ktorý priniesol zmeny, ktoré do značnej miery ovplyvnili jej ďalší vývoj. Bol to rok nástupu nového starostu a obmeny poslaneckého zboru i miestneho úradu. Víťazstvo neznámeho kandidáta na starostu MČ Košice - Sever bolo pre mnohých ľudí nielen prekvapením, ale aj vítanou zmenou. Prvou po šestnástich rokoch. Do svojho úradu nastúpil s neskrývanými ambíciami. Bol to dlhoročný úspešný podnikateľ, ktorý na fungovanie samosprávy pozeral s neskrývaným dešpektom. Nepáčila sa mu prezamestnanosť, neefektívne a neodborne pracujúci personál úradu, plytvanie s verejnými financiami, odmeňovanie zastupiteľského

zboru a slabá informovanosť občanov. A tak čoskoro po nástupe do funkcie začal s prevratnými zmenami. Prvé sa týkali personálnej výmeny vedúcich zamestnancov. Ľuďom zo svojho volebného tímu zveril kľúčové pozície na miestnom úrade. Obdobie, ktoré nasledovalo bolo poznamenané reformami v oblasti vnútorných predpisov, organizačnej štruktúry miestneho úradu, prístupu k jednotlivým položkám rozpočtu a k odmeňovaniu poslancov miestneho zastupiteľstva. Výrazným spôsobom sa inovoval prístup k informovanosti verejnosti prostredníctvom komunikačných prostriedkov. Uhladenosť vzťahov medzi bývalou starostkou a zastupiteľstvom, ktoré sprevádzalo pomery v samospráve do roku 2010 vystriedalo konfrontačné napätie. Nové vedenie mestskej časti nepokračovalo kontinuálne v tom, čo začala predošlá starostka. Potrebovalo sa vymedziť. Ukázať, že to so zmenami myslí vážne. Nový starosta spolu so svojím tímom nebol len výkonnou zložkou samosprávy. Po nástupe do funkcii začali so zmenami a tvorbou koncepcií, ktoré vo viacerých smeroch prekračovali ich kompetencie, čím sa dostávali do konfliktu s väčšinou v zastupiteľstve. Nedostatok finančných prostriedkov v rozpočte sa podpísalo pod nekonečné ťahanice s poslaneckými odmenami. Kameňom úrazu bola aj nedisciplinovanosťou starostu a jeho úradu, ktorý uprednostňoval vlastné aktivity pred tými, ktoré boli zastupiteľstvom v rozpočte schválené. Nespokojnosť bola aj s finančným, najmä rozpočtovým hospodárením. Na druhej strane je potrebné pochváliť starostu za projekty, ktoré naštartovali rozvoj mestskej časti. Aj konfliktné situácie mali svoju pozitívnu stránku. Vzbudili záujem u lokálnych médií, podnietili zvýšenie občianskej participácie a mali za následok skvalitnenie činnosti zastupiteľského zboru. Vo voľbách v roku 2010 sa prvý krát výraznejším spôsobom presadili aj nezávislí kandidáti. Skúsenosť s nezávislou starostkou mestská časť už mala, ale smerovanie politiky určovala vždy koalícia pravicových strán. Až po týchto voľbách bola prítomnosť nových nezávislých kandidátov aj citeľná. Jednak to bol nezávislý starosta so skupinkou svojich ľudí. Ale tiež dvaja čerství nezávislí poslanci za platformu 7 statočných. Pôsobenie týchto nových aktérov rozhýbalo stojaté vody miestnej samosprávy. S tézou, že volebná kampaň je pre politika permanentnou záležitosťou nemusíme súhlasiť a nie každý sa podľa nej aj správa. Je však pomerne široký okruh politikov, u ktorých je tento postoj dobre viditeľný. Očividnou ambíciou nových politikov pôsobiacich v našej samospráve bolo zaujať verejnosť, dostať sa do ich povedomia. Pod pojmom noví politici mám na mysli

aj a najmä dvoch najbližších starostových spolupracovníkov, pánov Polačeka a Gibódu. Ich aktivity smerovali prevažne k vlastnému zviditeľňovaniu a vyústili do konfliktu so starostom, ktorý napokon s nimi rozviazal pracovný pomer. To ich naštartovalo k mimoriadne aktívnej politickej práci a k založeniu politického zoskupenia OAN Občianski a nezávislí. Enormné úsilie, ktoré vynaložili v predvolebnej kampani do volieb v roku 2014 prinieslo nakoniec vytúžené ovocie v podobe zisku mandátov do mestského a aj miestneho zastupiteľstva. Rovnakú povahu malo aj pôsobenie dvoch nezávislých poslancov za 7 statočných (nezávislá platforma, ktorá sa transformovala na regionálnu stranu), ktoré bolo značne rozporuplné. Silná potreba zviditeľnenia prevládala v ich činnosti najmä zo začiatku ich pôsobenia. Teatrálnosť ich vystupovania nepriniesla želaný efekt a s postupom času pomaly upadal aj ich záujem o prácu v zastupiteľstve. Pán Ténai, ktorý bol vo voľbách aj kandidátom na starostu, zanechal aktívnu politickú činnosť a vo voľbách v roku 2014 už svoje pasívne volebné právo neuplatňoval. Druhý z dvojice, pán Gürtler v politike ostal, ale radikalizácia a kontroverzná kampaň pred poslednými komunálnymi voľbami spôsobila, že jeho regionálnu stranu 7 statočných opustilo viacero zakladajúcich členov a vo voľbách nebol úspešný. V súčasnosti pôsobí aj ako hovorca Banskobystrického samosprávneho kraja. Graf 1. Rozloženie politických síl po voľbách r. 2010. V priebehu volebného obdobia zanikol mandát trom poslancom SDKÚ-DS, jeden vzdaním sa zo zdravotných dôvodov a dvaja o mandát prišli, pretože sa počas jedného roka nezúčastnili ani raz zasadnutia miestneho zastupiteľstva ( 25 zákona 369/1990 o obecnom zriadení). 9% 4% 11.mandátov KDH, SMK, KDS, OKS,DS 17% 48% 5.mandátov SDKÚ-DS 4. mandáty SMER, MOST-HÍD 2.mandáty NEKA/7statočných 22% 1.mandát SAS Zdroj informácií : Štatistický úrad SR, Zápisnica volebnej komisie. Vlastné spracovanie.

Komunálne voľby 2014 na Severe Komunálne voľby sú podstatným prvkom miestnej demokracie (Konečný, 2006, s.78). Ústava Slovenskej republiky (čl. 30) garantuje svojim občanom ale tiež cudzincom s trvalým pobytom v SR účasť na správe verejných vecí. Priznáva im právo voliť a byť volení do orgánov územnej samosprávy. Komunálne voľby sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva a sú vykonávané tajným hlasovaním. Predmetné právo je podrobne upravené v zákone SNR 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí. V poradí siedme komunálne voľby sa v mestskej časti Košice Sever konali 15. Novembra 2014. V zoznamoch voličov miestny úrad evidoval 17228 voličov. Svoje aktívne volebné právo sa rozhodlo využiť 6004 obyvateľov, teda len 34,85 % z celkového počtu voličov. Mestská časť Sever bola, podobne ako v minulosti, rozdelená na tri volebné obvody pre voľbu poslancov a jeden jednomandátový obvod pre voľbu starostu. Volilo sa v 18 volebných okrskoch. Pre voľby starostu zaregistrovala miestna volebná komisia 7 kandidátov. O miesto poslanca mestskej časti sa uchádzalo vo všetkých troch obvodoch 68 kandidátov. Predvolebná kampaň je v súčasnosti neodmysliteľnou súčasťou politickej komunikácie medzi kandidátmi a ich voličmi. Kampaň na post starostu mestskej časti bola v prevažnej miere pokojná a v celku korektná. Kandidáti sa snažili zaujať voliča štandardnými spôsobmi, pomocou volebných letákov, novín, billboardov a prezentáciou na frekventovaných verejných miestach. Všetci kandidáti využívali k prezentácii aj internet a takmer všetci aj internetové sociálne siete. Dominovala pozitívne vedená kampaň, kde jednotliví kandidáti predstavovali seba a svoje volebné programy. Prostriedky negatívnej kampane a kritika protikandidátov zaznievala ojedinele a použili ju len nezávislí kandidáti. Vyskytli sa však aj originálne nápady, ktoré boli sympatickým spestrením miestneho predvolebného zápolenia. Starostovskú stoličku v mestskej časti Košice - Sever získal nezávislý kandidát Marián Gaj. Vo voľbách roku 2014 dostal 1500 hlasov, čiže o 335 hlasov menej ako v roku 2010. Napriek tomu to stačilo na obhájenie mandátu spred štyroch rokov. Kandidát M. Gaj použil v kampani len jediný billboard a vyvesil ho na vlastnom dome. Svoju volebnú kampaň obohatil aj o sociálny rozmer. Sumu 2500 eur, ktorú pôvodne plánoval minúť na billboardy rozdelil trom núdznym rodinám zo Severu, ktoré na základe zverejnených príbehov vybrali ľudia na facebooku.

Na chrbát mu dýchal ďalší nezávislý kandidát Jaroslav Polaček, ktorý získal 1 365 hlasov. Ako som už spomenul, Jaroslav Polaček bol blízky spolupracovník starostu M. Gaja a takmer celé posledné volebné obdobie zastával post prednostu úradu. Súboj týchto dvoch rivalov o funkciu starostu nebol bezkonfliktný. Ich osobné nezhody sa prejavili aj používaním prvkov negatívnej kampane. J. Polaček bol jednoznačne najaktívnejší kandidát. Svoju kampaň odštartoval dávno pred jej oficiálnym začiatkom. Nešetril prostriedkami ani časom, navštevoval severanov osobne v ich domovoch. Neúnavne presviedčal ľudí kdekoľvek sa objavil. Centrom jeho kampane bol červený volebný kontajner (unimobunka), ktorý bol dočasne umiestnený uprostred najväčšieho a najfrekventovanejšieho námestia na Severe. Jeho volebná kampaň bola vnímaná rozporuplne až kontroverzne, ale vďaka svojej snahe sa stal najviditeľnejším uchádzačom o miesto starostu spomedzi všetkých kandidátov. V poradí ďalšou neúspešnou bola nezávislá kandidátka a 4-násobná exstarostka Andreja Takáčová. S počtom hlasov 902 výrazne zaostala za predchádzajúcou dvojicou. Predvolebnou kampaňou sa pokúsila osloviť svojich predošlých voličov, vďaka ktorým bola starostkou štyri volebné obdobia v rokoch 1994 až 2006. Ani druhý pokus o návrat do funkcie nebol úspešný a strata 424 hlasov oproti roku 2010 bola pre ňu a jej voličov sklamaním. Jediným nováčikom, bez predošlých politických skúseností bol Erik Haľko, ktorého nominovala novovzniknutá strana SIEŤ. Neschopnosť miestnych predstaviteľov etablovaných politických strán vybrať si spoločného kandidáta mu nakoniec pomohla získať si podporu viacerých strán. Skúsenosti s podnikaním v oblasti reklamy a podpora strán SIEŤ, KDH, SMK-MKP, SaS, NOVA, SDKÚ-DS mu pomohla k zisku 742 hlasov a umiestneniu za prvými troma nezávislými kandidátmi. Poslední traja kandidáti získali takmer rovnaký počet hlasov. Nominant strany SMER SD, právnik Richard Šmída skončil na piatom mieste s počtom hlasov 408. Vo svojej kampani sa snažil obmedziť billboardový smog tým, že používal obmedzené množstvo veľkoplošnej reklamy. Sympatická bola aj jeho predvolebná aktivita, pri ktorej čistil a maľoval zanedbané zástavky mestskej hromadnej dopravy. O trochu menej, celkovo 403 voličov podporilo kandidáta Petra Bertu. Kandidoval za tím nezávislých kandidátov. Leitmotívom ich kampane bol slogan Šport do Košíc. Kampaň tohto dlhoročného komunálneho politika považujem za najmenej výraznú. Posledným bol podľa počtu hlasov (402) kandidát strany MOST - HÍD Vladimír Vágási, ktorý pôsobil pred voľbami ako zástupca starostu.

Graf 2. Počet hlasov, ktoré získali jednotliví kandidáti na funkciu starostu. 1600 1400 1200 1000 800 600 400 200 0 1500 1365 902 742 408 403 402 Gaj Polaček Takáčová Haľko Šmída Berta Vágási Zdroj informácií : Zápisnica miestnej volebnej komisie Na základe novelizácie zákona č. 401/1990 o meste Košice ( 14) bol voľbou miestneho zastupiteľstva Košice - Sever určený nový počet poslancov na celé budúce volebné obdobie rokov 2014 až 2018. Dosluhujúci poslanecký zbor rozhodol, že to bude maximálne možný počet, t.j. 13 poslancov. Vôľu reprezentovať záujmy občanov deklarovalo 68 kandidátov, z ktorých 60 bolo nominantov politických strán a hnutí a len 8 nezávislých. Kandidačné listiny predložilo 12 rôznych politických strán, resp. koalícií a hnutí. Nezávislí kandidáti sa prvýkrát v 25-ročnej histórii mestskej časti Košice Sever stali najpočetnejšou politickou silou v miestnom zastupiteľskom zbore. Vzhľadom na počet kandidátov je zisk 5. mandátov obrovským úspechom a jednoznačným víťazstvom. Napriek tomu, že nezávislí netvoria politicky homogénnu skupinu poslancov, je predpoklad, že budú v presadzovaní svojich záujmov spolupracovať. Troch z piatich úspešných nestraníckych kandidátov zastrešuje politické združenie OAN (Občianski a nezávislí). Mimoriadne intenzívna predvolebná kampaň im priniesla 100% úspešnosť ich nominovaných kandidátov. Zmena politického kurzu v podobe úspechu nezávislých kandidátov je nielen odrazom celospoločenských nálad ale tiež dôsledkom lokálnych politických faktorov. Koalícia strán SIEŤ, SMK-MKP, NOVA získala síce o jeden mandát menej ako nezávislí, ale má najväčší potenciál pritiahnuť k sebe ďalších poslancov a získať tak teoreticky aj kvalifikovanú väčšinu v zastupiteľstve. Volebná kampaň tohto zoskupenia sa niesla v znamení hesla: Spájame Košice Sever. Ambícia vytvoriť silné pravicovú koalíciu na lokálnej úrovni sa naplnila len čiastočne. Príčiny vidím v zlej komunikácií, politickej neskúsenosti strany SIEŤ, ale aj vnútorných napätiach a lavírovaniach v stranách KDH a SDKU. Zisk 4. mandátov z 12 je dobrým vstupom do politiky. Kladný výsledok tejto

koalície však neznamenal úspech pre všetkých jej členov. Stranu SMK-MKP bude v novom zastupiteľstve reprezentovať len jeden poslanec, čo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím znamená výraznú stratu mandátov. Strana SMER-SD neobhájila svoje tri mandáty spred štyroch rokov. Ale napriek tomu si ziskom dvoch poslancov z 12 nominovaných kandidátov zachovala svoju úroveň. Štandardnú, ale nevýraznú spoločnú volebnú kampaň dopĺňala aj individuálna letáková prezentácia. Komunálni politici zo straníckou príslušnosťou do určitej mieri ťažia z postavenia svojej strany v spoločnosti. Ale platí to aj naopak, môže ich v politickom boji aj deklasovať. SMER môže hrať v tomto volebnom období na Severe úlohu jazýčka na váhach. KDH utrpelo v týchto voľbách fiasko. Z deviatich kandidátov uspel len jeden. Strata pozície politického lídra bolo pre toto politické hnutie citeľné. Hlavnú príčinu výrazného prepadu možno hľadať vo vnútornej nejednotnosti a rezignácií. Miestni kandidáti za KDH úplne vypustili predvolebnú kampaň. Stali sa pre voliča neviditeľnými. Kandidovali akoby zo zotrvačnosti. Volebnú porážku vnímam aj ako dôsledok individualizmu a vzájomnej straníckej rivality. Strana MOST-HÍD išla do komunálnych volieb tentoraz samostatne a nominovala 8 svojich kandidátov. Nakoniec získala len jeden mandát, rovnako ako pred štyrmi rokmi, keď vytvorila koalíciu zo Smerom. Vlado Vágási sa stal lídrom a jediným voliteľným kandidátom tejto strany na Severe opakovane, už druhé volebné obdobie za sebou. V úplne v inej pozícií sa nachádza strana SDKÚ-DS. Na funkciu poslanca nominovala troch kandidátov, z ktorých ani jeden neuspel. Symptomaticky znie paradoxný fakt, že strana nominovala aj kandidáta, ktorému v minulom volebnom období zanikol mandát z dôvodu, že sa počas jedného roka ani raz nezúčastnil zasadnutia zastupiteľstva. Účasť tejto strany v komunálnych voľbách 2014 vnímam ako jej labutiu pieseň. Medzi neúspešnými straníckymi kandidátmi skončili nominanti týchto politických strán: TIP, SNS, 7 statočných, Strana moderného Slovenska, Jednota, 99% a KSS.

Graf 3. Rozloženie politických síl po voľbách r. 2014 (zdroj: ŠÚ SR, vlastné spracovanie). 31% 15% 8% 8% NEKA / 5 mandátov SIEŤ, NOVA, SMK / 4 mandáty SMER / 2 mandáty KDH / 1 mandát MOST / 1 mandát 38% Žiadne z politických zoskupení nedisponuje absolútnou väčšinou hlasov, čo je výhodou pre starostu. Ak bude využívať sistačné právo, tak môže byť pre zastupiteľstvo problémom nájsť kvalifikovanú väčšinu na potvrdenie uznesení. Pre starostu sa tým vytvára isté manévrovacie pole, ktoré môže využiť a zvýšiť tak svoj vplyv pri schvaľovaní dôležitých dokumentov, akým je napríklad rozpočet mestskej časti. Vývoj komunálnej politiky je permanentný proces. Deväť z trinástich poslancov je nových, nie však neskúsených. Miera možnosti pozitívne ovplyvniť budúci rozvoj mestskej časti je obmedzená, no nie nemožná. Zníženie počtu poslancov dáva väčšiu váhu a zodpovednosť každému jednému mandátu. Môže priniesť popri ekonomickom aj určitý politický profit. Bude zaujímavé sledovať či jednotlivé kroky zvolených predstaviteľov miestnej moci budú slúžiť rastu a napredovaniu vývoja našej mestskej časti. Záver Témou tejto eseje bolo zhodnotenie komunálnych volieb v mestskej časti Košice - Sever. V práci som sa zameral na širšiu analýzu kontextu a komparáciu spojenú s hodnotením výsledkov posledných miestnych volieb. Ako zdroje informácií pri písaní textu eseje boli použité platné zákony SR, štatistické údaje a vedomosti z odbornej literatúry. Hlavným zdrojom jednotlivých poznatkov však boli moje osobné skúsenosti. Dve volebné obdobia som zastával post poslanca tejto mestskej časti, preto poznám dôverne prostredie aj okolnosti miestnej komunálnej politiky. Napriek tomu, že som sa snažil hodnotiť jednotlivé udalosti a ich aktérov objektívne, nemohol som sa vyhnúť ani vlastným subjektívnym pohľadom, čo dúfam nijako neznižuje hodnotu napísaného textu.

Zoznam použitej literatúry a internetových zdrojov: KONEČNÝ, S.: Komunálna politika : Študijná príručka. 1. vyd. Bratislava : Mayor, 2006. 144s. ISBN 80-969133-2-8 ŠÚ SR, Štatistický úrad SR [online]. [cit. 2015-04-22] Dostupné na internete: < http://volby.statistics.sk/oso/oso2014/oso2014/sk/download.html > <http://volby.statistics.sk/oso/oso2010/menu/indexd.jsp@lang=sk.htm > ŠÚ SR, Štatistický úrad SR - pracovisko ŠÚ SR v Košiciach.: Krajské mesto Košice 2013. Košice, 2014, 72 s. ISBN 978-80-8121-345-8 Webové sídlo MČ Košice - Sever. [online]. [cit. 2015-04-22] Dostupné na internete: < http://www.kosicesever.sk/kategorie-clankov/komunalne-volby-2014 > PEREX, a.s. Pravda [online]. [cit. 2015-04-23] Dostupné na internete: < http://volby.pravda.sk/komunalne-volby/?obec=kosice-sever > Zápisnica miestnej volebnej komisie. [online]. [cit. 2015-04-23] Dostupné na internete: <http://www.kosicesever.sk/sites/default/files/attachments/vysledky_volieb_ke-sever.pdf > Ústava Slovenskej republiky (č. 460/1992 Zb.) Zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov Zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov Zákon 401/1990 Zb. o meste Košice v znení neskorších predpisov