Slovenský hydrometeorologický ústav AGROMETEOROLOGICKÉ A FENOLOGICKÉ INFORMÁCIE VÝCHODOSLOVENSKÝ REGIÓN MÁJ 2013 Číslo: 5 Kraj: Košický a Prešovský Obsah 1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Počasie 1.2 Teplota vzduchu 1.3 Atmosférické zrážky 1.4 Teplota, premŕzanie a vlhkosť pôdy 2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého 2.3 Stav a vývin lesných rastlín 2.4 Prejavy sťahovavého vtáctva a iných živočíchov 3. Tabelárna príloha 3.1 Klimatologický prehľad 4. Grafická príloha 4.1 Mapa mesačných úhrnov atmosférických zrážok Vydáva Slovenský hydrometeorologický ústav Košice, Ďumbierska 26, PSČ 041 17. Zostavil a vypracoval kolektív pracovníkov Odboru Meteorologická služba Košice. Spracované údaje neprešli revíziou a nemožno ich používať ako úradný doklad. Slúžia len na informáciu.
1. Agrometeorologické charakteristiky 1.1 Počasie 1. mája sa od západu presunulo nad Poľsko, Čechy a Nemecko zvlnené frontálne rozhranie, ktoré v nevýraznom tlakovom poli ovplyvňovalo počasie u nás až do 4.5., kedy sa cez Slovensko presunulo ďalej na východ. Za ním sa v chladnom vzduchu od západu rozšíril do strednej Európy výbežok tlakovej výše. Od 6. do 8.5. sa v nevýraznom poli relatívne vyššieho tlaku nad našou oblasťou udržiavalo zvlnené frontálne rozhranie spojené s tlakovou nížou nad Talianskom a Jadranským morom. 9. a 10.5. k nám od východu zasahovala tlaková výš. 11. a 12.5. ovplyvňoval počasie u nás zvlnený studený front a za ním studený front, ktoré nad Slovensko postúpili od západu. Od 13. do 15. mája sa naše územie nachádzalo pod vplyvom výbežku vyššieho tlaku vzduchu, ktorý sa k nám rozšíril od juhovýchodu. 16.5. začal do Karpatskej oblasti po prednej strane tlakovej níže nad Nemeckom prúdiť od juhu teplý vzduch. V noci na 18.5. prechádzalo cez naše územie ďalej na severovýchod zvlnené frontálne rozhranie. Za ním pokračoval prílev vlhkého vzduchu od juhu. Ďalší frontálny systém začal ovplyvňovať počasie u nás 19.5. večer. Tento studený front prešiel cez naše územie 20.5. smerom na východ. Za ním sa 21.5. nad naše územie prechodne od juhu rozšíril nevýrazný výbežok vyššieho tlaku. 22. mája oblasť vyššieho tlaku nad našou oblasťou zoslabla a 23.5. prešiel smerom na juhovýchod cez strednú Európu studený front. V ďalších dňoch sa nad strednou Európou a Pobaltím nachádzala rozsiahla oblasť nízkeho tlaku vzduchu a k nám prúdil od severu až severozápadu chladný vzduch. 27. až 29.5. bolo počasie na našom území pod vplyvom tlakovej níže so stredom striedavo nad naším územím a juhozápadným Poľskom. V noci na 30.5. sa prechodne rozšíril od západu nad Alpy a Karpaty nevýrazný výbežok tlakovej výše, avšak v priebehu dňa a následne až do konca mesiaca sa počasie dostalo opäť pod vplyv nízkeho tlaku vzduchu so stredom nad strednou Európou. Úhrny slnečného svitu dosiahli na území východného Slovenska od 184 hodín v Poprade do 221 hodín v Milhostove, čo predstavuje 95 až 112 % dlhodobého priemeru. Z hľadiska trvania slnečného svitu bol máj normálny. Počas mesiaca sa vyskytlo 15 až 21 dní s trvaním slnečného svitu nad 5 hodín. Slnko denne svietilo do 14 hodín. 1.2 Teplota vzduchu Na väčšine územia východného Slovenska bol máj teplotne normálny, miestami nadnormálny s priemernou teplotou vzduchu od 12,3 C v Poprade do 16,6 C na Východoslovenskej nížine. Odchýlka od normálu sa pohybovala v intervale 0,6 až 1,8 C. Najteplejšia bola druhá májová pentáda, absolútne maximálne teploty vzduchu s hodnotami od 23,3 do 29,5 C boli zaznamenané na väčšine územia 8. a 11. mája. Najteplejšie bolo na VSN 11.5. Najchladnejšia bola piata pentáda mesiaca. Absolútne minimá teplôt vzduchu poklesli na 8,7 až 2,1 C, najnižšia teplota bola nameraná 22.5. v Poprade. Na staniciach prevažne na severozápade územia bol 1 deň s prízemným mrazom. Počas mesiaca sa vyskytlo 5 až 11 letných dní, v Poprade nebol žiaden.
1.3 Atmosférické zrážky Mesiac bol na väčšine územia Košického a Prešovského kraja zrážkovo normálny až nadnormálny, v Košickej a Rožňavskej kotline silne nadnormálny. Mesačné úhrny zrážok v poľnohospodársky využívaných oblastiach v okresoch východného Slovenska dosiahli od 56 do 218 mm, čo predstavuje 88 až 226 % normálu. V poslednej májovej dekáde sa zrážky vyskytovali každý deň, vplyvom búrkovej činnosti miestami s krupobitím v nej boli namerané najvyššie denné úhrny, až do 50 mm. Počas mesiaca sa vyskytlo 14 až 23 zrážkových dní. Bolo zaznamenaných 2 až 7 búrok, počas 9. májových dní sa vyskytlo krupobitie. Atmosférické zrážky podľa okresov Okres Úhrn [mm] % N Okres Úhrn [mm] % N Poprad 96-179 130-172 Sp.N.Ves 92-203 126-181 St. Ľubovňa 71-121 88-150 Rožňava 146-218 172-220 Bardejov 89-129 104-150 Sabinov 77-124 102-163 Svidník 88-128 130-188 Gelnica 108-168 122-191 Humenné 76-109 113-163 Levoča 92-129 126-177 Michalovce 56-91 88-144 Kežmarok 81-129 109-174 Trebišov 64-113 112-199 Stropkov 75-95 110-140 Vranov n./t. 78-117 117-174 Medzilaborce 79-90 105-120 Košice 88-159 122-220 Snina 78-123 106-169 Prešov 80-142 105-187 Sobrance 65-122 97-182 Revúca 138-200 146-212 Rim.Sobota 117-159 167-226 1.4 Teplota, premŕzanie a vlhkosť pôdy Priemerné mesačné teploty pôdy v hĺbke 5 cm sa pohybovali od 14,6 do 18,8 o C. Maximálna denná teplota pôdy nameraná v tejto hĺbke bola 27,8 o C na začiatku mesiaca v Moldave nad Bodvou a minimálna 10,0 o C v Podolínci v polovici mesiaca. Priemerné mesačné teploty pôdy v hĺbke 20 cm sa pohybovali od 13,8 do 18,0 o C. Maximálna denná teplota pôdy v tejto hĺbke bola 21,6 o C v Somotore na konci druhej dekády a minimálna denná teplota pôdy 11,8 o C na stanici Plaveč nad Popradom a Podolínec. Pôdna vlhkosť sa merala v Milhostove pod trávnatým porastom. Vyššie hodnoty využiteľnej vodnej kapacity boli namerané v prvej dekáde s výnimkou hĺbok do 10 a 20 cm, ktoré boli bohatšie na pôdnu vlhkosť v závere mesiaca. V povrchovej vrstve (v profile do hĺbky 10 cm) sa pohybovali hodnoty od 27 % na začiatku poslednej dekády (najnižšia hodnota mesiaca) do 78 % VVK v posledný deň mesiaca. V hĺbke do 30 cm boli v Milhostove namerané hodnoty od 52 % do 97 % VVK, do hĺbky 60 cm od 69 do 102 %. V ďalšej meranej hĺbke do 80 cm sa pohybovali hodnoty využiteľnej vodnej kapacity od 77 do 103 % a v hĺbke do 100 cm od 82 do 105 % (najvyššia nameraná hodnota mesiaca) v prvej májovej pentáde.
2. Fenologické charakteristiky 2.1 Stav a vývin poľných plodín Od prvej pentády mája sa vytvárali druhé kolienka jačmeňa ozimného a raže ozimnej. V druhej a tretej dekáde mája bolo zaznamenané zdurenie pošvy posledného listu a klasenie, miestami od druhej dekády aj začiatok kvitnutia ozimných obilnín. Len ojedinele klasili porasty ozimín už v prvej dekáde na VSN. Na väčšine sledovaného územia bolo do konca druhej dekády zaznamenávané všeobecné kvitnutie repky ozimnej, ale niektoré fenologické stanice pozorovali aj koniec kvitnutia. Dĺžka kvitnutia u tejto olejniny, ktorá trvá v priemere 20 dní, bola kratšia. Jarné obilniny vytvárali prvé aj druhé kolienka v druhej a tretej dekáde mája. Na konci mesiaca jačmeň jarný klasil len výnimočne. Neskoré sejby tejto jariny sa odrazili na nevyrovnanom vzraste porastov. Kukurica na siláž v prvej dekáde vzchádzala a spolu s kukuricou na zrno vytvárala od druhej dekády tretie listy. Na väčšine sledovaného územia sa zemiaky v druhej a tretej májovej dekáde zapájali do riadkov. Na juhu VSN bol na konci mája zaznamenaný začiatok kvitnutia skorých zemiakov. V prvej dekáde vzchádzala slnečnica ročná a ľan olejný, v tretej dekáde mája začal kvitnúť hrach siaty. V prvej dekáde začala kvitnúť ďatelina lúčna a začala sa kosiť, v druhej dekáde už aj lucerna siata a trávy. 2.2 Stav a vývin ovocných drevín a viniča hroznorodého Vinič hroznorodý začal kvitnúť v poslednej májovej dekáde. Zimné odrody jabloní a hrušiek ukončovali v nižších polohách kvitnutie do konca prvej dekády, vo vyšších v druhej dekáde. V prvej a na začiatku druhej dekády bol ešte zaznamenávaný začiatok kvitnutia zimných jabloní a hrušiek. V prvej dekáde bolo na viacerých staniciach pozorované ukončenie kvitnutia orecha kráľovského. 2.3 Stav a vývin lesných rastlín Borovica lesná vytvárala prvé májové výhonky najskôr v prvej dekáde mája, kedy začala aj kvitnúť, spolu s jedľou bielou a brusnicou obyčajnou. Od prvej dekády bol pozorovaný začiatok kvitnutia agáta bieleho, ruže šípovej i ostružiny malinovej v teplejších lokalitách. V poslednej dekáde začali miestami kvitnúť tiež vtáčí zob, lipa veľkolistá aj malolistá a borovica horská v poslednej dekáde. V druhej a tretej dekáde bol pozorovaný začiatok kvitnutia bazy čiernej i margaréty bielej, iba ojedinele v prvej dekáde. 2.4 Prejavy sťahovavého vtáctva a iných živočíchov Od prvej dekády bol pozorovaný prvý aj hromadný výskyt pásavky zemiakovej. V prvých dvoch dekádach pokračovali prílety belorítky i lastovičky domovej, dážďovníka obyčajného ešte v tretej dekáde. 3. Tabelárna príloha 4. Grafická príloha
Stanica N.v. [m] Úhrn [mm] Atmosférické zrážky Počet dní so DP N [%] [%] Klimatologický prehľad za mesiac máj 2013 1-4,9 mm 5 a viac mm Priemer Odchýlka DP Teplota vzduchu Odchýlka N Max. Absolútna Min. Príz.min. Priemer Teplota pôdy 5 cm 20 cm Bardejov 305 104 133 121 3 8 14,3 1,5 1,3 26,6 5,2 2,0 x x x x 738 Čaklov 134 78 120 116 5 7 16,0 1,9 1,6 28,1 6,5 5,5 188 x x x 833 Jakubovany 410 77 115 x 7 6 14,0 0,8 0,6 27,0 4,5 2,0 213 14,6 11,4 14,5 731 Kamenica nad Cirochou 176 91 132 125 3 8 15,5 1,9 1,5 28,6 5,0 1,7 192 x x x 813 Košice, letisko 230 148 221 206 5 10 15,8 1,9 1,4 27,1 6,0 0,8 212 15,9 11,8 14,7 832 Medzilaborce 305 82 114 109 2 8 14,4 2,2 1,8 28,5 4,2 2,0 x 15,6 10,4 14,3 736 Michalovce 110 73 128 116 6 7 16,4 1,6 1,4 29,5 8,7 4,0 x 18,2 11,4 17,0 854 Milhostov 105 82 155 144 4 7 16,2 1,6 1,4 28,5 7,0 2,8 221 16,8 12,6 16,2 845 Moldava nad Bodvou 204 147 192 179 2 13 15,4 1,2 0,8 28,0 6,0 4,5 x 16,7 10,2 x 805 Orechová 122 85 144 127 7 5 16,6 1,2 0,8 28,6 6,6 3,4 210 18,2 13,2 17,1 872 Plaveč nad Popradom 485 102 144 126 7 8 12,9 1,1 1,2 26,6 3,8-0,8 x 15,1 10,4 13,8 657 Podolínec 573 71 99 88 11 4 12,9 2,0 1,3 26,4 3,0 0,0 x 15,1 10,0 13,8 658 Poprad 694 96 145 130 8 6 12,3 1,8 1,2 23,3 2,1-0,2 184 x x x 629 Prešov, vojsko 307 95 144 125 8 6 14,6 1,0 0,6 26,8 3,8-0,5 191 15,8 10,9 14,4 766 Rožňava 311 177 221 208 4 11 15,1 0,8 1,0 26,0 5,0 1,5 x 17,1 12,5 16,2 338 Somotor 100 64 116 108 6 6 16,6 1,5 1,0 29,5 7,6 5,3 206 18,8 12,0 18,0 865 Spišské Vlachy 380 92 139 126 11 5 13,6 1,4 1,7 26,5 4,4 3,0 x 16,0 11,1 15,4 719 Švedlár 472 140 165 159 8 8 12,5 1,4 1,0 25,5 3,0-0,3 x x x x 630 Tisinec 216 95 159 154 2 10 14,6 1,5 1,3 27,7 5,8 1,9 218 16,8 12,8 15,8 766 N. v. [m] - nadmorská výška x - údaj chýba DP [%] - percento dlhodobého priemeru z rokov 1951-1980 N [%] - percento normálu z rokov 1961-1990 Odchýlka DP - odchýlka od dlhodobého priemeru z rokov 1951-1980 Odchýlka N - odchýlka od normálu z rokov 1961-1990 * - suma priemerných denných teplôt vzduchu 0,0 C od 1. apríla Slnečný svit [hod.] Min. Priemer Suma od 1.4. tpr 0 * Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava Agrometeorologické a fenologické informácie