Zmeny a doplnky k ÚPN Z Čečejovce Doplnok 01 Nezávadná výroba jún 2 0 0 8
1 TECHNICKÁ INFRAŠTRUKTÚRA 10.1. Zásobovanie pitnou vodou : Potreba vody: Výstavba Logistického parku ( areál nezávadnej výroby ) v Čečejovciach si vyžaduje dostatočné množstvo pitnej vody a zabezpečenie vody na hasenie požiaru. Pre potreby ZaD sú použité údaje z Projektu pre vydanie územného rozhodnutia spracované projektantom - JUTING, s.r.o., 08001 Prešov, Masarykova 13. Potreba vody pre prevádzku závodu je stanovená podľa Vyhlášky MP SR č. 684/2006 Z.z., príl. č. 1, písm. D, odst. zo 14. novembra 2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavbu verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Bilancia potreby pitnej vody Priemerná denná potreba vody Q p zamestnanci : 800 x 60 l/zam/d......48 000 l.d -1 Maximálna denná potreba vody Q = Q x 1,3 = 62 400 m p l.d-1 = 0,72 l/s Maximálna hodinová potreba vody Q = Q h / 24 x 1,8 = 4 680 l/h = 1,3 l/s m Ročná potreba vody Q = 62,4 m3 r /d x 365d = 22 776 m 3 /r Maximálny výpočtový prietok vody Q = Q + Q v h pož = 1,3 + 25,0 = 26,3 l/s Požiarna potreba vody Q pož = 25 l.s-1 po dobu 30 min. = 45 000 l = 45,0 m 3 podľa údajov z projektu požiarneho zabezpečenia objektu. Celkové výpočtové množstvo pre dimenzovanie zásobného potrubia je: Q v = 26,3 l/s Návrh zásobovania areálu vodou je napojením na skupinový vodovod s prívodom do vežového vodojemu s obsahom pre pokrytie plynulého zásobovania vodou. Samostatnú skupinu rozvodov tvorí požiarny vodovod. Celý systém vodovodu je gravitačný. Vodovodná prípojka pre areál bude napojená na skupinový vodovod Turňa nad Bodvou - Drienovec - Košice. Navrhované potrubie prípojky je HDPE PE 100 SDR 11, D 110/10 mm, PN 16 o celkovej dl. 450,0 m. Napojenie na potrubie skupinového vodovodu je predpokladané vo vzdušníkovej šachte osadením odbočky s uzáverom. Meranie spotreby vody bude vo vodomernej šachte osadenej pri vodojeme na konci prípojky. Vodojem je určený pre stálu zásobu vody pre zabezpečenie plynulého prívodu vody do jednotlivých objektov a pre potreby hasenia požiaru. Navrhovaný je vežový vodojem obsahu 150 m 3. VDJ bude osadený na najvyššom mieste v areáli. Predpokladaná výška vodojemu je 30 m, aby prevádzkový tlak v areáli bol 0,3-0,6 MPa. Okolo vodojemu bude vytvorené pásmo hygienickej ochrany PHO I o. Prívod vody do vodojemu bude gravitačný. Úprava vody bude vo vodojeme dávkovaním chlórnanu sodného. Potrubie od vodojemu po rozvodné zokruhované potrubie bude z rúr HDPE PE 100 SDR 11, D 110/10 mm, PN 16. Vnútro areálový rozvod vody je napojený na konci zásobného potrubia. Rozvodné potrubie je z rúr HDPE PE 100, SDR 11, D 110/10, PN 16, tvorí okruh okolo celého areálu a bude vedené v zelenom páse. Požiarny vodovod je napojený vo vodomernej šachte so samostatným rozvodom z rúr HDPE PE 100, SDR 17, D180/10,7, PN 10, s nadzemnými hydrantami H100. Spotreba požiarnej vody je meraná samostatným vodomerom. Hydranty sú osadené v zelenom páse vo vzdialenosti 80-160 m od seba. 10.2. Odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd
Pre lokalitu budúceho areálu nezávadnej výroby nie je požiadavka na pripojenie na budúcu obecnú kanalizáciu. Areál bude vybavený vlastnou čističkou splaškových vôd. Odvedenie splaškovej vody z areálu je navrhované do recipienta kanalizačným potrubím. Kanalizácia splaškovej vody z budov (KSV) Splašková voda zo sociálnych zariadení jednotlivých objektov je odvedená jednotnou kanalizáciou (KSV) do čistiarne odpadových vôd (ČOV) a vyčistená voda bude odvedená kanalizáciou vyčistených vôd (KVV) gravitačne potrubím spolu s dažďovými vodami do miestneho Čečejovského potoka v 8,0 rkm. Revízna šachta (RS) pre odber vzoriek kvality vypúšťanej vody je osadená za ČOV. Meranie prietokov všetkých odpadových vôd bude v mernej šachte zaradenej za revíznou šachtou RS na kanalizácii pre odvedenie vyčistených vôd (KVV) do recipienta. Splašková voda zo sociálnych zariadení z budovy je odvedená do jednotnej kanalizácie. Splašková voda z kuchyne je vedená cez odlučovač tukov. Na konci splaškovej kanalizácie je navrhovaná ČOV. Čistiareň odpadových vôd (ČOV) 800 EO Na konci splaškovej kanalizácie je navrhovaná ČOV. Navrhovaná je kontinuálna čistiareň odpadových vôd typu CFR (Continualy flow reactor) - biologická čistiareň s trojstupňovým čistením pre 800 EO. Kanalizácia dažďovej vody zo striech budov (KDS) Dažďové vody z areálu budú odvedené sieťou dažďovej kanalizácie do sútokovej revíznej šachty za ČOV do ktorej je privedená dažďová voda zo striech. Všetky strešné zvody z budov budú pripojené na dažďovú kanalizáciu prípojkami z rúr PVC D 200. Dažďová kanalizácia je z rúr PVC D 315-500 mm. Dažďové vody kontaminované ropnými látkami z parkovísk, spevnených plôch a komunikácii. Dažďová voda zo spevnených plôch a parkovísk je odvedená samostatnou kanalizáciou cez odlučovač ropných látok (ORL), ktorý je zaradený pred vpustením vody do kanalizácie vyčistenej vody (KVV). Odlučovač ropných látok (ORL) plno prietokový bude osadený v zelenom pase pred zaústením do revíznej šachty a tak do kanalizácie vyčistenej vody. Kanalizácia vyčistenej vody Dažďové vody z celého areálu budú odvedené od sútokovej revíznej šachty za ČOV do ktorej je privedená dažďová voda zo striech a dažďová voda z parkovísk, spevnených plôch a komunikácií, ktorá je prevedená cez ORL a tak do RS. Všetky strešné zvody z budov budú pripojené na dažďovú kanalizáciu prípojkami z rúr PVC D 200. Dažďová kanalizácia je z rúr PVC D 315-500 mm. Bilancia splaškovej odpadovej vody : Priemerná denná potreba vody Q p zamestnanci : 800 x 60 l/zam/d... 48 000 l.d -1 Maximálna denná potreba vody Q = Q x 1,3 = 62 400 m p l.d-1 = 0,72 l/s Maximálna hodinová potreba vody Q = Q h / 24 x 1,8 = 4 680 l/h = 1,3 l/s m Ročná potreba vody Q = 62,4 m3 r /d x 365d = 22 776 m 3 /r Kanalizácia je navrhovaná z rúr HOBAS D 1200 mm o celkovej dĺžke 510,0 m. Potrubie je zaústené do Čečejovského potoka v 8,0 rkm. Časť potoka v mieste vyústenia bude upravená s opevnením brehov. VÚC Košický kraj vymedzuje trasu pre predpokladanú stavbu Prevod vody Hornád Bodva Prevod vody je v plánoch vodného hospodárstva zaradený v kategórii B, to znamená že realizácia stavby by mala započať v horizonte do 25 rokov. Na uvedený prevod bola vydaná v roku 1989 bývalým ONV Košice vidiek stavebná uzávera, kde sa zakazuje vykonávať stavebnú činnosť v 50 m širokom páse pozdĺž územia trasy prevodu.
10. 3. Energetika a energetické zariadenia Zásobovanie elektrickou energiou TAB. č. 1 Elektrické stanice ( transformovne ) VVN/VN Názov lokality a miesto kv Celk. inšt. výkon v MVA Správca Poznámka ES Budulov ES Haniska 110/22 2x40 a 3x25 VSE OS Košice - TAB. č. 2 Vzdušné vedenie VN Názov trasy od-do kv Číslo vedenia Správca Prevedenie Poznámka jednod., dvojité (J,D) Košice-Moldava 22 311 VSE OS Košice J - K.ú. obce Čečejovce prechádza nadzemné elektrické vedenie 400 kv V 427 a V 428 prevádzkované SEPS a.s. Bratislava. : Dodávku elektrickej energie pre logistický park (v prípade malých odberov staveniskový - dočasný odber ) navrhujeme zabezpečovať z primárneho 22 kv vzdušného vedenia, ktoré prechádza južným okrajom riešeného územia v blízkosti pozemku areálu. Nové požiadavky na zvýšenie nárokov na elektrický výkon z tohto vedenia sú obmedzené a nebudú stačiť na pokrytie spotreby predpokladanej celkovej spotreby po roku 2020 v logistickom parku. Pre areál nezávadnej výroby je potrebné poznať podrobnejšie údaje o potrebných spotrebných hodnotách jednotlivých investorov. V terajšej fáze je realizovaný návrh tak, aby komplexne zobrazoval potrebné činnosti na území v najdefinitívnejšej podobe. Pripojenie TS na VN distribučnú sústavu VSE bude riešená výstavbou vonkajšej nadzemnej ( káblovej ) 22 kv VN prípojky z ES 400/110/22kV Moldava n/b. VN prípojku je možné zriadiť v dĺžke cca. 1,2-1,5 km ( priama trasa ) s vodičmi AlFe a priereze min. 42/7 mm2. V areáli budú rozmiestnené kioskové trafostanice s výkonom 630 kva. Areálové rozvody NN sú podzemné káblové s distribúciou EE k jednotlivým hlavným a podružným rozvádzačom v rámci areálu. Z uvedených TS bude realizovaný prechod NN vedenia o potrebnej prenosovej kapacite do jednotlivých PRIS. V rámci areálu navrhujeme: vybudovať prípojku 22 kv vedenia ( stav. odber - dočasný); vybudovať prípojku 22 kv vedenia z ES 400/110/22kV Moldava n/b k navrhovaným trafostaniciam v rámci etapizácie; vybudovať transformačné stanice TS 1-N a osadiť transformátorom o výkone min. 630kVA; vybudovať vonkajšiu sekundárnu sieť vzdušným ( káblovým ) vedením; 10. 4. Zásobovanie teplom Zodpovedá popisovanému stavu v textovej a grafickej časti schváleného ÚPN -Z Čečejovce V lokalite obce Čečejovce sa nenachádza centrálny zdroj vykurovania, ktorý by bol vhodný na zásobovanie teplom. Dodávka tepla pre jednotlivé podniky a stavby areálu nezávadnej výroby bude potrebná pre vykurovanie, resp. temperovanie stavieb či už priamo cez teplovodnú sústavu, resp. pomocou vzduchotechnických zariadení pre ohrev teplej vody. Pre výrobu a dodávku tepla budú vybudované vlastné tepelné zdroje, vrátane príslušenstva, pre každý podnik samostatne. V prípade zmluvnej dohody dvoch, resp. viacerých investorov bude možné vybudovať spoločné zariadenia centrálne tepelné zdroje so samostatnými meraniami spotreby tepla.
. 10. 5. Zásobovanie plynom Predpokladaný bod napojenia je na distribučný plynovod STL - 0,3 MPa v Čečejovciach. Pre max. hod. odber do 300 m 3 a denný odber do 5000 m 3 ( predpoklad v I. etape ) správca siete súhlasí s napojením na uvedený STL plynovod a rozhodne a stanoví miesto napojenia. Potrubie plynovej prípojky je navrhované z rúr HDPE PE 100 SDR 11 D 110, dĺžky 230 m. Hlavný uzáver plynu bude v skrini pred meraním. V prípade odberu plynu nad uvedené hodnoty je potrebné vybudovať VTL prípojku plynu DN 100, do areálu z VTL prípojky plynovodu DN 100 6,4 MPa pre Čečejovce a osadiť vlastnou RS plynu. Navrhované riešenie odberov plynu v budúcich jednotlivých zónach areálu nezávadnej výroby vychádza zo známych údajov o doterajších požadovaných a projektovaných odberoch plynu v obdobných lokalitách iných priemyselných parkov. V jednotlivých zónach areálu sa vzhľadom na terénne podmienky / svahovitý terén/ predpokladá menšia zastavanosť a tým aj menšie odbery. S tým súvisí tiež alternatívna možnosť uvažovať aj s prechodom na vyššiu hladinu prevádzkového pretlaku 300 kpa pri zaokruhovaní s obcou Čečejovce. Na základe vyššie uvedených predpokladov budú stanovené dimenzie a dĺžky navrhovaných STL plynovodov. Trasovanie plynovodov je uvažované v zelených pásoch popri areálových komunikáciách, ich ukončovanie je uvažované sekčnými uzávermi, ktoré dovoľujú postupné predlžovanie výstavby plynovodov bez potreby odstávky. Upresnenie bilančných nárokov na odber zemného plynu bude predmetom prípravnej a projektovej dokumentácie jednotlivých stavieb na základe individuálnych potrieb jednotlivých investorov. Rast potreby plynu v jednotlivých rokoch nie je možné v tomto štádiu prípravy presne stanoviť. Je predpoklad, že zvyšovanie odberu plynu bude prebiehať po etapách. 10. 6. Spoje a telekomunikačné zariadenia Zodpovedá popisovanému stavu v textovej a grafickej časti schváleného ÚPN -Z Čečejovce Vzhľadom k predpokladu používania vyspelých prenosových a informačných technológií, bude potrebné použiť technológiu s optickými káblami. Z napojovacieho bodu v obci je potrebná pokládka kábla do určeného napojovacieho bodu v logistickom parku, ktorého kapacita bude postačujúca pre ďalší rozvoj areálu nezávadnej výroby. V PP je potrebné pokračovať uložením nových chráničiek až po konečnú zónu a vložiť potrebné prenosové kapacity optických káblov. Súčasný predpoklad prenosu je: 4 x 30 kanálov á 2 MB 2 x 30 kanálov á 2 MB. 10. 7. Ochranné pásmo Zákon 656/2004 Z.z. 36,o energetike a o zmene niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2005 stanovuje: Na ochranu zariadení elektrizačnej sústavy sa zriaďujú ochranné pásma. Ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia elektrizačnej sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. Ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je
vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča. Táto vzdialenosť je pri napätí: a) od1kvdo 35kV vrátane 1. pre vodiče bez izolácie 10 m; v súvislých lesných priesekoch 7 m, 2. pre vodiče so základnou izoláciou 4 m; v súvislých lesných priesekoch 2 m, 3. pre zavesené káblové vedenie 1 m, b) od 220 kv do 400 kv vrátane 25 m, Ochranné pásmo vonkajšieho podzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách krajných káblov vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na toto vedenie od krajného kábla. Táto vzdialenosť je a) 1 m pri napätí do 110 kv vrátane vedenia riadiacej regulačnej a zabezpečovacej techniky, Podrobná špecifikácia činností zakázaných v ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného (podzemného ) elektrického vedenia a nad ( pod ) týmto elektrickým vedením - viď 36 uvedeného zákona. Výnimky z ochranných pásiem môže v odôvodnených prípadoch povoliť stavebný úrad na základe stanoviska prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy. ochranné pásmo zaveseného káblového vedenia s napätím od 1 kv do 110 kv vrátane je 2m od krajného vodiča na každú stranu. V ochrannom pásme vonkajšieho elektrického vedenia a pod vedením je zakázané zriaďovať stavby a konštrukcie, pestovať porasty s výškou presahujúcou 3 m. Vo vzdialenosti presahujúcej 5 m od krajného vodiča vzdušného vedenia je možné porasty pestovať do takej výšky, aby sa pri páde nemohli dotknúť vodiča elektrického vedenia, uskladňovať ľahko horľavé alebo výbušné látky, vykonávať iné činnosti, pri ktorých by mohla byť ohrozená bezpečnosť osôb a majetku, prípadne pri ktorých by sa mohlo poškodiť elektrické vedenie alebo ohroziť bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky. Zákon 656/2004 Z.z. 56,o energetike a o zmene niektorých zákonov s účinnosťou od 1.1.2005 stanovuje ochranné pásma a bezpečnostné pásma. Ochranné pásma sa zriaďujú na ochranu plynárenských zariadení a priamych plynovodov. Ochranné pásmo na účely tohto zákona je priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia. Vzdialenosť na každú stranu od osi plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia je a) 4 m pre plynovod s menovitou svetlosťou do 200 mm, e) 1 m pre plynovod, ktorým sa rozvádza plyn na zastavanom území obce s prev. tlakom nižším ako 0, 4 MPa,