MINISTERSTVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Implementácia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike aktualizácia 2018 December 2018
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike i OBSAH 1. ÚVOD... 1 2. ÚZEMNÉ ROZDELENIE PREDBEŽNÉHO HODNOTENIA POVODŇOVÉHO RIZIKA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE A JEHO ZAČLENENIE DO MEDZINÁRODNÝCH POVODÍ... 9 3. HYDROGRAFICKÉ ÚDAJE O POVODIACH A RIEČNEJ SIETI NA SLOVENSKU... 16 3.1 Čiastkové povodie Dunajca a Popradu... 16 3.2 Čiastkové povodie Moravy... 17 3.3 Čiastkové povodie Dunaja... 17 3.4 Čiastkové povodie Váhu... 18 3.5 Čiastkové povodie Hrona... 22 3.6 Čiastkové povodie Ipľa... 23 3.7 Čiastkové povodie Bodrogu... 24 3.8 Čiastkové povodie Slanej... 25 3.9 Čiastkové povodie Hornádu... 26 3.10 Čiastkové povodie Bodvy... 27 4. POVODNE A POVODŇOVÉ RIZIKÁ NA SLOVENSKU... 28 4.1 Klimatické pomery na Slovensku... 29 4.2 Zrážkové pomery na Slovensku v rokoch 1997 2017... 35 4.2.1 Zrážkové pomery v roku 1997... 36 4.2.2 Zrážkové pomery v roku 1998... 36 4.2.3 Zrážkové pomery v roku 1999... 37 4.2.4 Zrážkové pomery v roku 2000... 38 4.2.5 Zrážkové pomery v roku 2001... 38 4.2.6 Zrážkové pomery v roku 2002... 40 4.2.7 Zrážkové pomery v roku 2003... 40 4.2.8 Zrážkové pomery v roku 2004... 42 4.2.9 Zrážkové pomery v roku 2005... 43 4.2.10 Zrážkové pomery v roku 2006... 44 4.2.11 Zrážkové pomery v roku 2007... 45 4.2.12 Zrážkové pomery v roku 2008... 47 4.2.13 Zrážkové pomery v roku 2009... 48 4.2.14 Zrážkové pomery v roku 2010... 49 4.2.15 Zrážkové pomery v roku 2011... 51 4.2.16 Zrážkové pomery v roku 2012... 52 4.2.17 Zrážkové pomery v roku 2013... 53 4.2.18 Zrážkové pomery v roku 2014... 54 4.2.19 Zrážkové pomery v roku 2015... 55 4.2.20 Zrážkové pomery v roku 2016... 57 4.2.21 Zrážkové pomery v roku 2017... 58 4.3 Prívalové povodne... 59 4.3.1 Prívalová povodeň v povodí Malej Svinky v júli 1998 a v Štrbe v júli 2001.. 63 4.3.2 Prívalová povodeň na Handlovke v auguste 2010... 64 4.3.3 Prívalová povodeň na Gidre a Parnej v júni 2011... 65 4.3.4 Prívalové povodne v povodiach Hrona, Ipľa a Slanej v máji a júni 2013... 71 4.3.5 Prívalové povodne v povodí Hornádu v máji 2014... 79
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike ii 4.3.6 Prívalová povodeň vo Vrátnej doline 21.7.2014... 81 4.3.7 Prívalové povodne na hornom Hrone a hornej Rimave v máji 2015... 88 4.4 Predpokladaný vplyv klimatickej zmeny na vývoj povodňového režimu na Slovensku... 96 5. OBSAH PREDBEŽNÉHO HODNOTENIA POVODŇOVÉHO RIZIKA V ČIASTKOVÝCH POVODIACH NA SLOVENSKU... 100 6. ZÁVERY PREDBEŽNÉHO HODNOTENIA POVODŇOVÉHO RIZIKA... 102 6.1 Hodnotenie existujúceho potenciálne významného povodňového rizika a hodnotenie pravdepodobného výskytu potenciálne významného povodňového rizika... 104 6.2 Výsledky predbežného hodnotenia povodňového rizika... 108 6.2.1 Čiastkové povodie Dunajca a Popradu (3-01)... 110 6.2.2 Čiastkové povodie Moravy (4-13, 17)... 112 6.2.3 Čiastkové povodie Dunaja (4-20)... 117 6.2.4 Čiastkové povodie Váhu (4-21)... 119 6.2.5 Čiastkové povodie Hrona (4-23)... Chyba! Záložka nie je definovaná. 6.2.6 Čiastkové povodie Ipľa (4-24)... Chyba! Záložka nie je definovaná. 6.2.7 Čiastkové povodie Bodrogu (4-30)... 143 6.2.8 Čiastkové povodie Slanej (4-31)... 150 6.2.9 Čiastkové povodie Hornádu (4-32)... 154 6.2.10 Čiastkové povodie Bodvy (4-33)... 159 7. ZOZNAM POUŽITÝCH PODKLADOV... 160 ii
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 1 1. ÚVOD Povodne sú prírodný jav, ktorý nepozná štátne hranice, pretože priestor na ich vznik a postup vymedzujú prírodné hranice povodí alebo ich častí. Výsledky teoretických prác, teoreticko-experimentálnych štúdií, základného i aplikovaného výskumu nespočetnekrát potvrdené praktickými skúsenosťami z priebehu povodní dokázali, že lokálne opatrenia realizované len v malých častiach povodí neprinášajú potrebné účinky. Preto úsilie na zdokonalenie protipovodňovej ochrany zákonite nadobúda čoraz širší medzinárodný rozmer, ktorý vychádza z prirodzených hraníc povodí veľkých európskych riek. Cieľom snahy je zvýšenie účinnosti ochrany pred škodlivými následkami povodní vzájomnou koordináciou protipovodňových programov, od zlepšenia spolupráce a úrovne koordinácie na bilaterálnej úrovni medzi susediacimi štátmi, až po efektívne pôsobiace opatrenia v celých povodiach európskych vodných tokov. K ochrane pred povodňami je nevyhnutné pristupovať ako k súčasti integrovaného manažmentu prirodzených procesov a antropogénnych činností v povodiach riek. Ochrana pred povodňami je permanentný proces, ktorý sa skladá 1) : 1. z prevencie spočívajúcej: a) v zohľadnení povodňových rizík v územnom plánovaní a vo výstavbe na bezpečných miestach, b) vo vhodnom využívaní krajiny, v racionálnom hospodárení v lesoch a na poľnohospodárskej pôde, 2. z prípravy, realizácie, údržby a opráv preventívnych technických a netechnických opatrení na ochranu území pred záplavami v krajine, na urbanizovaných územiach a vodných tokoch, 3. z organizačnej, metodickej, technickej a personálnej pripravenosti správcov vodných tokov a zložiek integrovaného záchranného systému na vykonávanie zásahov v čase nebezpečenstva povodní, 4. z účinnej reakcie na povodňovú situáciu: a) nepretržitým monitorovaním meteorologickej a hydrologickej situácie, b) vydávaním meteorologických a hydrologických predpovedí a včasného varovania pred nebezpečenstvom povodne, c) vykonávaním zásahov povodňových zabezpečovacích a povodňových záchranných prác a ďalších opatrení na ochranu ľudského zdravia, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskych činností pred povodňami, 5. z odstraňovania následkov povodní a poučenia z ich priebehu: a) obnovením podmienok na normálny život v povodňami zasiahnutých územiach, zmiernením sociálnych a ekonomických dopadov záplav na postihnuté obyvateľstvo, b) analyzovaním príčin, priebehu a následkov povodní, c) rozborom účinnosti preventívnych opatrení a opatrení, ktoré sa vykonávali v čase povodní, d) aktualizáciou plánov manažmentu povodňových rizík a povodňových plánov. Uvedený výpočet zložiek, z ktorých sa skladá komplexný systém ochrany pred povodňami dokazuje, že protipovodňová ochrana je celospoločenská úloha. Ochrana pred 1) Manažment rizík povodní. Prevencia, ochrana a zmiernenie škôd po povodniach. Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov. Komisia Európskych spoločenstiev, KOM(2004)472 v konečnom znení. Brusel, 12. 7. 2004. 11 s.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 2 povodňami sa týka všetkých, od jednotlivcov, cez obce až po vlády a v žiadnom prípade ju nemožno zúžiť len na povinnosti úzkeho okruhu štátnych orgánov a organizácií. Európske štáty prijímali a po povodniach s vážnymi následkami zvyčajne prijímajú rôzne celoštátne programy na zvýšenie úrovne ochrany pred povodňami, ktoré sa niekedy aj snažili zosúladiť so susedmi v povodiach. Úroveň kooperácie medzi štátmi a prioritami vyplývajúcimi z ochrany pred povodňami sú v rôznych povodiach Európy rozličné. Štáty ležiace v povodiach riek Dunaj, Labe, Mása, Mosela, Odra, Rýn a Šelda založili medzivládne orgány medzinárodné komisie na ochranu riek, ktoré sa usilujú o komplexný a vzájomne koordinovaný prístup k širšie koncipovanému vodohospodárskemu manažmentu povodia medzinárodného vodného toku. Tieto komisie sa spočiatku orientovali predovšetkým na otázky ochrany kvality vôd a životného prostredia v medzinárodných povodiach. Medzinárodným komisiám na ochranu riek a ich povodí na tomto poli aktivít vytvorila široký právny priestor Rámcová smernica o vode, ktorá je základným právnym dokumentom politiky Európskej únie v oblasti vôd. Rámcová smernica o vode 2000/60/ES 2) je zameraná na vytváranie podmienok pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov vody prostredníctvom ich integrovaného manažmentu v celých povodiach, kladie dôraz na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu vôd a zachovanie hydroekologických potrieb krajiny, ale otázky ochrany pred povodňami nepatria medzi jej ciele. V Rámcovej smernici o vode sa pojmy povodeň a sucho vyskytujú sedemkrát a vždy len v súvislosti so zmiernením účinkov povodní a sucha na stav vodných útvarov a ochranu vôd pred znečistením. Prvý krok k zmluvne dohodnutej medzinárodnej spolupráci v oblasti ochrany pred povodňami v celom medzinárodnom povodí urobili štáty ležiace v povodí Rýna, ktoré v roku 1995, po dvoch mimoriadnych povodniach, schválili na konferencii ministrov príslušných rezortov konanej 4. 2. 1995 v Arles Medzinárodnej komisii na ochranu Rýna (IKSR) mandát na vypracovanie akčného plánu ochrany pred povodňami. Cieľom akčného plánu bolo komplexné riešenie ochrany pred povodňami, aj s ohľadom na ekologické otázky. Štáty v povodí Rýna pod koordináciou IKSR od februára do decembra 1995 vypracovali základnú stratégiu Rýnskeho akčného plánu ochrany pred povodňami 3). Práce na samotnom akčnom pláne prebiehali v období od januára 1997 do marca 1998. Akčný plán ochrany pred povodňami v povodí Rýna schválili v tom istom roku na konferencii ministrov v Rotterdame a v roku 2001 prijali v Štrasburgu program Rýn 2020, ktorý predstavuje integrovaný ekologický a vodohospodársky plán Novej rýnskej konvencie 4). Hlavným cieľom Rýnskeho akčného plánu ochrany pred povodňami je redukcia škôd spôsobovaných povodňami, pričom opatrenia na zmierňovanie následkov povodní rešpektujú zásady ochrany prírody a krajiny. Po povodni v auguste 2002 účastnícke štáty Dohovoru o ochrane Dunaja na 5. pravidelnej konferencii vytvorili pre ICPDR mandát na vypracovanie dokumentu Akčný program trvalo udržateľnej ochrany pred povodňami v povodí Dunaja 5) (ďalej len Akčný program ). Akčný program prijali na konferencii ministrov podunajských štátov, ktorá sa konala vo Viedni 13. a 14. 12. 2004. Akčný program odporúča štátom v povodí Dunaja tieto princípy riešenia ochrany pred povodňami: 2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva. Úradný vestník Európskej únie, mimoriadne vydanie, kap. 15/zv. 5; Ú. v. ES L 327, s. 1-346, 22. 12. 2000). 3) Aktionsplan Hochwasser. IKSR CIPR ICBR ICPR. Rotterdam, 22 Januar 1998. 4) Rhine 2020. Program on the sustainable development of the Rhine. International Commission for the Protection of the Rhine (ICPR), Koblenz, May 2001. 5) Flood Action Programme Action Programme for Sustainable Flood Protection in the Danube River Basin. ICPDR Document IC/082, Vienna, 14 December 2004.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 3 1. Implementovať novú filozofiu v otázkach protipovodňovej ochrany, čo znamená preorientovať sa z pasívnej ochrany pred povodňami na komplexný manažment povodňových rizík. 2. V povodiach vodných tokov uplatňovať zásady Rámcovej smernice o vode. 3. Pri ohrození povodňami zosúladiť aktivity na všetkých riadiacich úrovniach, počínajúc koordinovanými činnosťami vlád, čo predovšetkým znamená zosúladenie stratégií územného plánovania s manažmentom povodňových rizík. 4. Redukovať územia ohrozené povodňami zväčšením prirodzenej retencie najmä v horných častiach čiastkových povodí Dunaja a využívať štruktúrovanú technickú protipovodňovú ochranu (ochranné hrádze, vodohospodárske nádrže, úpravy tokov, poldre). 5. Akceptovať princípy humánnej solidarity na všetkých úrovniach, od jednotlivcov, susedov a obcí, cez regióny, štáty, Európsku úniu až po celú Európu. Obr. 1.1 Povodie Dunaja Akčný program bol implementovaný 17 akčnými plánmi protipovodňovej ochrany v čiastkových povodiach a medzipovodiach Dunaja, ktoré boli prijaté na konferencii ministrov podunajských štátov vo Viedni v utorok 16. 2. 2010: 1. horná časť povodia Dunaja čiastkové povodie Dunaja od pramennej oblasti po ústie Innu, 2. čiastkové povodie Innu, 3. rakúske medzipovodie Dunaja od ústia Innu po ústie Moravy, 4. čiastkové povodie Moravy, 5. čiastkové povodia Váhu, Hrona a Ipľa, 6. stredná časť panónskeho medzipovodia Dunaja od ústia Moravy po ústie Drávy, 7. čiastkové povodia Drávy a Mury, 8. čiastkové povodie Sávy,
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 4 9. čiastkové povodie Tisy, 10. južná časť panónskeho medzipovodia Dunaja od ústia Drávy po ústie Timoku, 11. čiastkové povodia prítokov Dunaja z územia Banátu, 12. čiastkové povodia Veľkej Moravy a pravostranných prítokov Dunaja medzi ústím Sávy a štátnou hranicou Bulharska a Srbska, 13. čiastkové povodia prítokov Dunaja na území Bulharska, 14. čiastkové povodia ľavostranných prítokov Dunaja zo stredného a južného Rumunska, 15. dolný dunajský koridor pririečna oblasť od ústia Timoku po ústie Siretu, 16. čiastkové povodia Prutu a Siretu, 17. delta Dunaja. Novou normou pre manažment povodňových rizík v Európskej únii sa stala smernica 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík, ktorá nadobudla účinnosť dňa 26. 11. 2007. Po vykonaní transpozície smernice 2007/60/ES do právnych poriadkov jednotlivých účastníckych štátov Dohovoru o ochrane Dunaja, sa tieto následne zhodli, že Akčný program bude v súlade s jej požiadavkami nahradený a aj bol vypracovaním spoločného dokumentu Predbežné hodnotenie povodňového rizika v povodí Dunaja dostupnom na http://www.icpdr.org/main/activities-projects/implementation-eu-floods-directive a následne Plán manažmentu povodňového rizika v správnom území povodia Dunaja, ktorý je dostupný na http://www.icpdr.org/main/activities-projects/flood-risk-management. V súčasnosti sa zreteľne prejavujú dva základné trendy, ktoré naznačujú, že v budúcnosti sa bude zväčšovať nielen nebezpečenstvo povodní, ale aj rozsah povodňami spôsobených škôd, pretože: 1. frekvencia a veľkosť povodní sa pravdepodobne budú stupňovať v dôsledku prirodzenej variability a tiež predpokladaných prejavov zmeny klímy, pričom sa očakáva vyššia intenzita zrážok, a alternatívne scenáre klimatickej zmeny, ktoré predstavujú krajné hodnoty jej pravdepodobných následkov, pripúšťajú aj možnosť určitého stúpnutia hladín oceánov a morí spojeného s dočasnou až trvalou záplavou časti pobreží, 2. zraniteľnosť spoločnosti v záplavami potenciálne ohrozených oblastiach sa zväčšuje rastom počtu ľudí a ich ekonomickými aktivitami v bezprostrednej blízkosti brehov riek a morí, pričom sa v súčasnosti odhaduje, že v Európe dosahuje celková hodnota ekonomických aktív lokalizovaných na územiach vo vzdialenosti do 500 metrov od brehových čiar, vrátane pláží, poľnohospodárskych pozemkov a priemyselných zariadení hodnotu 0,5 až 1 bil. eur 6). Európska komisia (ďalej len Komisia ) vydala v júli roku 2004 správu o manažmente povodňového rizika, prevencii, ochrane a zmierňovaní škôd 7). Komisia v publikovanom dokumente podrobne analyzovala aktuálny stav ochrany pred povodňami a konštatovala, že zosúladená a koordinovaná činnosť na úrovni Európskej únie by mohla byť výrazným prínosom a zvýšila by celkovú úroveň protipovodňovej ochrany. Otázkami manažmentu povodňových rizík sa tiež zaoberalo neformálne zasadanie Rady Európskej únie pre životné prostredie (ďalej 6 ) Mapping the impacts of recent natural disasters and technological accidents in Europe. European Environment Agency. Environmental issue report 35. ISBN/ISSN: 9291676306, 47 p. Copenhagen, 2003. 7) Manažment rizík povodní. Prevencia, ochrana a zmiernenie škôd po povodniach. Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov. Komisia Európskych spoločenstiev, KOM(2004)472 v konečnom znení. Brusel, 12. 7. 2004. 11 s.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 5 len Rada ) 18. 7. 2004 v Maastrichte, na ktorom Rada podporila návrhy Komisie na ďalší postup riešenia otázok ochrany pred povodňami 8). Komisia pri príprave právnej normy na úpravu oblasti hodnotenia a manažmentu povodňových rizík dôkladne preskúmala tri základné možnosti: 1. Nečinnosť Európskej únie by znamenala zachovanie súčasného, v jednotlivých členských štátoch značne rozdielneho prístupu k posudzovaniu a manažmentu povodňových rizík. Členské štáty Európskej únie by nemuseli vypracúvať žiadne komplexné plány ochrany pred povodňami a v povodiach by sa nerealizovali vzájomne koordinované, do synergicky pôsobiaceho systému integrované strategické protipovodňové programy. Lokálne a regionálne orgány a tiež jednotlivé členské štáty Európskej únie by sa zaoberali problematikou ochrany pred povodňami samostatne na svojich územiach, pričom by podľa vlastného uváženia aktivity koordinovali, alebo aj nekoordinovali so susedmi v povodí. Zlepšenia na území jednej obce, okresu, kraja, regiónu alebo štátu by mohli spôsobovať zvýšenie povodňových rizík v častiach povodia ležiacich na susedných územiach. Výsledky výskumov a praktické skúsenosti pritom už dostatočne spoľahlivo preukázali, že účinné systémy na ochranu pred povodňami sa nikdy a nikde nedajú jednoducho poskladať z navzájom nezosúladených lokálnych alebo regionálnych prvkov. 2. Rozšírenie vecného obsahu existujúcich právnych predpisov Európskej únie o problematiku manažmentu povodňových rizík by mohli sprevádzať nežiaduce právne a tiež praktické účinky. Jediným prvkom existujúceho systému právnych predpisov Európskej únie, ktorý by mohol obsahovať aj úlohy z oblasti ochrany pred povodňami, je Rámcová smernica o vode. Rámcová smernica o vode je určená na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu vôd, ale bez významných zásahov by sa do jej štruktúry nedali účinne vložiť ciele manažmentu povodňových rizík. Navyše by hrozilo nebezpečenstvo, že otvorenie Rámcovej smernice o vode a komplikovaný proces schvaľovania jej novely by v povodiach európskych vodných tokov na dlhšiu dobu spôsobil spomalenie alebo aj pozastavenie realizácie opatrení vytýčených vo vodných plánoch a v programoch opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov smernice. 3. Podrobný normatívny právny dokument, ktorý by nariaďoval jednotný prístup k manažmentu povodňových rizík v celej Európskej únii, by nemohol vhodne odrážať rozmanitosť prírodných podmienok, charakter príčin vzniku a priebehu povodní a ani odlišnosti systémov organizácie a vykonávania jednotlivých druhov opatrení na ochranu pred povodňami Komisia konštatovala, že ak sa podarí dostatočne úzko koordinovať otázky implementácie Rámcovej smernice o vode a vhodne navrhnutého nového právneho predpisu o hodnotení a manažmente povodňových rizík s rovnocennou právnou silou, nebude potrebné dopĺňať existujúci európsky právny systém o ďalšie právne normy súvisiace s problematikou vôd. Prvý text návrhu smernice o hodnotení a manažmente povodňových rizík pripravilo Generálne riaditeľstvo Komisie pre životné prostredie, ktoré legislatívny návrh prerokovalo so všetkými vecne príslušnými odbormi Komisie. Ďalej text návrhu smernice skontroloval Odbor právnych služieb Komisie, preštudovali ho poradné zbory komisárov a následne návrh právnej normy schválila Komisia na kolégiu za účasti všetkých komisárov. Komisia zaslala v stredu 18. 1. 2006 návrh smernice Rade a Európskemu parlamentu (ďalej len Parlament ) na prerokovanie, prípadné upravenie a schválenie. Na proces schvaľovania návrhu smernice sa podľa článku 251 Zmluvy o Európskej únii vzťahoval spolurozhodovací postup, ktorého princípy poskytujú Parlamentu právo prijímať záväzné právne predpisy spoločne s Radou a od 8) Presidency summary of Informal Environment Council on the Communication Flood Risk Management. Maastricht, 18 July 2004.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 6 týchto dvoch orgánov Európskej únie sa zásadne vyžaduje bezpodmienečná dohoda na identickom texte návrhu právnej normy. Dohodu o znení smernice o hodnotení a manažmente povodňových rizík sa podarilo dosiahnuť v druhom čítaní, keď Parlament zasadaní v Štrasburgu 24. 4. 2007 a Rada v Bruseli 18. 9. 2007 prijali zhodné texty spoločných pozícií. Predseda Parlamentu a predseda Rady smernicu podpísali v Štrasburgu 23. 9. 2007. Text smernice 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík (ďalej len smernica 2007/60/ES ) 9) bol uverejnený 6. 11. 2007 v Úradnom vestníku Európskej únie a právna norma nadobudla účinnosť 26. 11. 2007. Účelom smernice 2007/60/ES je v Európskej únii ustanoviť spoločný rámec na hodnotenie a manažment povodňových rizík, ktorého cieľom je znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť. Smernica 2007/60/ES článkom 17 ods. 1 uložila členským štátom Európskej únie povinnosť uviesť do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia na dosiahnutie súladu národného práva s právnou normou Európskeho spoločenstva v termíne 26. 11. 2009. MŽP SR sa ujalo úlohy pripraviť transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík do sústavy právnych predpisov Slovenskej republiky na základe 16 písm. b) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Obsahové a vecné otázky transpozície smernice riešila odborná pracovná skupina Povodne a sucho, ktorú MŽP SR ustanovilo už skôr, v apríli 2006 v rámci procesu implementácie Rámcovej smernice o vode. MŽP SR počas prác na transpozícii smernice 2007/60/ES zúžilo rozsah aktivít pracovnej skupiny len na problematiku ochrany pred povodňami, čo sa premietlo aj do skrátenia jej názvu na Povodne. Smernica 2007/60/ES ďalej ukladá členským štátom Európskej únie vykonávanie činností, ktoré sa budú permanentne prehodnocovať a podľa objektívnych potrieb následne aktualizovať: 1. Na území každého štátu vykonať najneskôr do 22. decembra 2011 predbežné hodnotenie povodňového rizika s cieľom určiť oblasti, v ktorých existujú potenciálne významné povodňové riziká alebo možno predpokladať ich pravdepodobný výskyt. Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa preskúma a v prípade potreby zaktualizuje do 22. decembra 2018 a potom každých 6 rokov. 2. Pre oblasti, v ktorých bola identifikovaná existencia významných povodňových rizík a oblasti, v ktorých možno predpokladať ich pravdepodobný výskyt, najneskôr do 22. decembra 2013 vyhotoviť: a) mapy povodňového ohrozenia, ktoré zobrazia rozsah záplav územia povodňami s rôznymi dobami opakovania, b) mapy povodňového rizika, ktoré znázornia pravdepodobné následky povodní zobrazených na mapách povodňového ohrozenia na obyvateľstvo, hospodárske aktivity, kultúrne dedičstvo a životné prostredie. Mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika sa preskúmajú a v prípade potreby zaktualizujú do 22. decembra 2019 a potom každých 6 rokov. 3. Pre oblasti, v ktorých boli identifikované existujúce alebo potenciálne povodňové riziká, na základe vyhodnotenia informácií získaných z predbežného hodnotenia povodňového rizika, máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika stanoviť vhodné ciele manažmentu povodňových rizík a najneskôr do 22. decembra 2015 vypracovať plány manažmentu povodňových rizík, ktoré budú obsahovať konkrétne opatrenia na zníženie nepriaznivých 9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík. Úradný vestník Európskej únie L 288, s. 27-34, 6. 11. 2007.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 7 dôsledkov povodní zoradené podľa poradia naliehavosti ich realizácie. Plány manažmentu povodňového rizika sa preskúmajú a v prípade potreby zaktualizujú do 22. decembra 2021 a potom každých 6 rokov. Vypracovanie prvého predbežného hodnotenia povodňového rizika na území Slovenskej republiky prebehlo v roku 2011. Boli použité správy o priebehu a následkoch povodní, ktoré po povodniach vypracúvajú príslušné organizácie, informácie poskytnuté obcami, územnoplánovacia dokumentácia a tiež údaje o pravdepodobnosti výskytu povodní a výsledky analýz citlivosti jednotlivých oblastí na Slovensku na povodne. Toto predbežné hodnotenie bolo vypracované v štruktúre predpísanej vyhláškou MŽP SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predbežnom hodnotení povodňového rizika a o jeho prehodnocovaní a aktualizovaní (ďalej len vyhláška č. 313/2010 Z. z., zrušená) [307]. Dokumenty prvého predbežného hodnotenia sú verejne dostupné na stránke http://www.minzp.sk/sekcie/temyoblasti/voda/ochrana-pred-povodnami/manazment-povodnovych-rizik/predbezne-hodnoteniepovodnoveho-rizika-2011.html. Ochrana pred povodňami je nekonečný proces, čo sa v súlade s cyklom manažmentu povodňových rizík predpokladá priamo v smernici 2007/60/ES, ktorá ustanovuje, že predbežné hodnotenie povodňového rizika, povodňové mapy a plány manažmentu povodňových sa musia prehodnotiť a podľa potrieb aktualizovať pravidelne každých šesť rokov. Len takto sa bude dať v budúcnosti dosiahnuť, aby sa systémy ochrany pred povodňami priebežne zdokonaľovali v súlade s aktuálnymi poznatkami o reálnych povodňových rizikách. Časový harmonogram implementácie smernice 2007/60/ES je synchronizovaný s postupom implementácie Rámcovej smernice o vode (ďalej len smernica 2000/60/ES ) [209]. Tým sa vytvoril dôležitý priestor na zdokonaľovanie integrovaného manažmentu povodí, ktorého súčasťou je aj manažment povodňových rizík. Smernica 2007/60/ES bola transponovaná do sústavy právnych predpisov Slovenskej republiky zákonom č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami (ďalej len zákon č. 7/2010 Z. z. ) [310]. 9 ods. 4 tohto zákona ustanovuje, že prvý plán manažmentu povodňového rizika a jeho aktualizácie sa po schválení MŽP SR stávajú súčasťou plánu manažmentu príslušného čiastkového povodia v danom správnom území povodia. Takáto právna úprava ustanovuje povinnosť v každom čiastkovom povodí na Slovensku bez výnimky úzko koordinovať plánovanie manažmentu povodňových rizík s plánovaním manažmentu povodí. Rozmanitosť prírody neumožňuje uplatňovať všade a bez rozdielu len jeden spôsob ochrany pred povodňami. Túto skutočnosť zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami rešpektuje tým, že ustanovuje päť základných skupín preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami: 1. Opatrenia, ktoré zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo vo vhodných lokalitách podporujú prirodzenú akumuláciu vody, spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov a ktoré chránia územia pred zaplavením povrchovým odtokom, napríklad úpravy v lesoch, na poľnohospodárskej pôde a urbanizovaných územiach. 2. Opatrenia, ktoré zmenšujú maximálne prietoky povodní, napríklad vodohospodárske nádrže a poldre. 3. Opatrenia, ktoré chránia územia pred zaplavením vodou z vodných tokov, napríklad úpravy vodných tokov, ochranné hrádze alebo protipovodňové línie. 4. Opatrenia, ktoré chránia územia pred zaplavením vnútornými vodami, napríklad sústavy odvodňovacích kanálov a čerpacích staníc.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 8 5. Opatrenia, ktoré zabezpečujú prietokovú kapacitu korýt vodných tokov, napríklad odstraňovanie nánosov z korýt a porastov z ich brehov. V zákone č. 7/2010 Z. z. sa predpokladá, že pri vypracovávaní a aktualizovaní plánov manažmentu povodňových rizík sa pri navrhovaní konkrétnych preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami v jednotlivých lokalitách bude vychádzať z komplexného vyhodnotenia povodňových rizík. Metódy empirického skúšania účinnosti rôznych preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami sú už dávno prekonané, ale stále sa stretávame so snahami o ich oživovanie. Súčasná veda a technika majú efektívne nástroje na modelovanie vzniku a priebehu povodní, vrátane simulácií možných následkov záplav, ktorými dokážu pre konkrétne oblasti preskúmať účinnosť rôznych opatrení a navrhnúť optimálny spôsob ochrany. V ochrane pred povodňami neexistujú univerzálne recepty, ktoré by sa dali bez rozdielu aplikovať vždy a všade, na to je príroda príliš rozmanitá. Preventívne opatrenia, ktoré sú účinné v jednej lokalite, môžu v iných podmienkach pôsobiť opačne a zvýšiť povodňové riziká. Napríklad, umelá akumulácia vody na nevhodnom mieste môže zapríčiniť nielen podmáčanie terénu a stavieb v okolí, zrýchlením odtoku zo svahu zväčšiť povodňovú vlnu, ale voda na šmykovej ploche môže byť priamou príčinou zosuvu svahu.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 9 2. ÚZEMNÉ ROZDELENIE PREDBEŽNÉHO HODNOTENIA POVODŇOVÉHO RIZIKA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE A JEHO ZAČLENENIE DO MEDZINÁRODNÝCH POVODÍ Cieľom predbežného hodnotenia povodňového rizika v jednotlivých čiastkových povodiach správnych území povodí je určiť geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt. Podľa 5 ods. 3 zákona č. 7/2010 Z. z. sa predbežné hodnotenie povodňového rizika vykonáva na celom území Slovenskej republiky v desiatich čiastkových povodiach, ktoré podľa 11 ods. 4 a 5 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách vymedzujú správne územie povodia Dunaja a správne územie povodia Visly: 1. čiastkové povodie Dunaja, 2. čiastkové povodie Moravy, 3. čiastkové povodie Váhu, 4. čiastkové povodie Hrona, 5. čiastkové povodie Ipľa, 6. čiastkové povodie Slanej, 7. čiastkové povodie Bodrogu, 8. čiastkové povodie Hornádu, 9. čiastkové povodie Bodvy, 10. čiastkové povodie Dunajca a Popradu. Obr. 2.1 Správne územia povodí na území Slovenskej republiky a ich čiastkové povodia Smernica 2007/60/ES ukladá členským štátom Európskej únie vzájomne koordinovať určovanie geografických oblastí s existujúcimi potenciálne významnými povodňovými rizikami a s ich predpokladaným pravdepodobným výskytom, ktoré patria do medzinárodných povodí. V medzinárodnom povodí Dunaja koordinuje implementáciu smernice 2007/60/ES Medzinárodná komisia na ochranu Dunaja 10) (ďalej len ICPDR ). Štáty združené v ICPDR sa 10) Medzinárodná komisia na ochranu Dunaja (ICPDR International Commission for the Protection of the Danube River, IKSD Internationale Kommission zum Schutz der Donau) združuje štáty, ktoré pristúpili k dokumentu Dohovor o spolupráci na ochrane a trvale udržateľnom využívaní Dunaja (Dohovor o ochrane
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 10 dohodli na rozdelení povodia Dunaja na 17 medzinárodných čiastkových povodí, z ktorých sa Slovenská republika podieľa na implementácii smernice 2007/60/ES v 4 medzinárodných čiastkových povodiach: 1. Predbežné hodnotenie povodňového rizika v čiastkovom povodí Dunaja bude súčasťou predbežného hodnotenia povodňového rizika v medzinárodnom čiastkovom povodí Panónskeho stredného Dunaja (medzipovodie Dunaja v úseku rieky, ktorý vymedzujú profily pod ústím Moravy a nad ústím Drávy), ktoré vyhotovuje, prehodnocuje a aktualizuje Maďarsko v spolupráci s Chorvátskom, Rakúskom a Slovenskom. 2. Predbežné hodnotenie povodňového rizika v čiastkovom povodí Moravy bude súčasťou predbežného hodnotenia povodňového rizika v medzinárodnom čiastkovom povodí Moravy, ktoré vyhotovuje, prehodnocuje a aktualizuje Česko v spolupráci s Rakúskom a Slovenskom. 3. Predbežné hodnotenie povodňového rizika v čiastkových povodiach Váhu, Hrona a Ipľa bude zahrnuté do jedného spoločného materiálu, ktorý vyhotovuje, prehodnocuje a aktualizuje Slovensko v spolupráci s Maďarskom. 4. Predbežné hodnotenie povodňového rizika v čiastkových povodiach Bodrogu, Bodvy, Hornádu a Slanej budú súčasťou predbežného hodnotenia povodňového rizika v medzinárodnom čiastkovom povodí Tisy, ktoré spoločne vypracúvajú, prehodnocujú a aktualizujú Maďarsko, Rumunsko, Slovensko, Srbsko a Ukrajina. V medzinárodnom povodí Visly bude prvé predbežné hodnotenie povodňového rizika v čiastkovom povodí Dunajca a Popradu odovzdané prostredníctvom Komisie pre hraničné vody Poľskej republike, pričom Poľsko bude v termínoch ustanovených smernicou 2007/60/ES organizovať aj nasledujúce prehodnotenia a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika v povodí Visly. Tabuľka 2.1. Územno-správne jednotky Slovenskej republiky v medzinárodnom povodí Visly (úmorie Baltské more) Čiastkové povodie Číslo hydrologického poradia Kraj Okres Kežmarok Čiastkové povodie Dunajca Poprad 3-01 Prešovský a Popradu Sabinov Stará Ľubovňa Tabuľka 2.2. Územno-správne jednotky Slovenskej republiky v medzinárodnom povodí Dunaja (úmorie Čierne more) Čiastkové povodie Číslo hydrologického poradia Kraj Okres Bratislavský Bratislava IV Malacky Čiastkové povodie Moravy 4-13, 17 Trenčiansky Myjava Senica Trnavský Skalica Trnava Čiastkové povodie Dunaja 4-20 Bratislavský Bratislava I Bratislava II Bratislava III Bratislava IV Čiastkové povodie Dunaja 4-20 Bratislavský Bratislava V Senec Dunaja). Dohovor o ochrane Dunaja bol podpísaný v Sofii 29. júna 1994 a nadobudol účinnosť po ratifikácii v roku 1998; v súčasnosti má 14 signatárskych štátov (Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Česko, Čierna Hora, Chorvátsko, Maďarsko, Moldavsko, Nemecko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko a Ukrajina) a 15. účastníkom dohovoru je Európska únia.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 11 Čiastkové povodie Číslo hydrologického poradia Kraj Okres Nitriansky Komárno Nové Zámky Trnavský Dunajská Streda Banskobystrický Banská Bystrica Žarnovica Žiar nad Hronom Bratislavský Bratislava II Bratislava III Pezinok Senec Prešovský Poprad Trenčiansky Bánovce nad Bebravou Ilava Myjava Nové Mesto nad Váhom Partizánske Považská Bystrica Prievidza Púchov Trenčín Čiastkové povodie Váhu 4-21 Nitriansky Komárno Levice Nitra Nové Zámky Šaľa Topoľčany Zlaté Moravce Trnavský Dunajská Streda Galanta Hlohovec Piešťany Senica Trnava Žilinský Bytča Čadca Dolný Kubín Kysucké Nové Mesto Liptovský Mikuláš Martin Námestovo Ružomberok Turčianske Teplice Tvrdošín Žilina Banská Bystrica Banská Štiavnica Brezno Detva Banskobystrický Revúca Čiastkové povodie Hrona 4-23 Zvolen Žarnovica Žiar nad Hronom Nitriansky Levice Zlaté Moravce Čiastkové povodie Hrona 4-23 Trenčiansky Prievidza
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 12 Čiastkové povodie Číslo hydrologického poradia Kraj Okres Banská Štiavnica Detva Krupina Lučenec Banskobystrický Poltár Čiastkové povodie Ipľa 4-24 Rimavská Sobota Veľký Krtíš Zvolen Nitriansky Levice Nové Zámky Košice okolie Košický Michalovce Sobrance Trebišov Bardejov Čiastkové povodie Humenné 4-30 Bodrogu Medzilaborce Prešovský Prešov Snina Stropkov Svidník Vranov nad Topľou Brezno Poltár Banskobystrický Čiastkové povodie Slanej 4-31 Revúca Rimavská Sobota Košický Rožňava Banskobystrický Brezno Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Košický Prešovský Čiastkové povodie Bodvy 4-33 Košický Gelnica Košice I Košice II Košice III Košice IV Košice okolie Rožňava Spišská Nová Ves Bardejov Kežmarok Levoča Poprad Prešov Sabinov Košice II Košice okolie Rožňava Tabuľka 2.3. Kraje a okresy Slovenskej republiky v jednotlivých čiastkových povodiach Kraj Okres Čiastkové povodie Číslo hydrologického poradia Bratislava I Čiastkové povodie Dunaja 4-20 Bratislavský kraj Bratislava II Čiastkové povodie Dunaja 4-20 Čiastkové povodie Váhu 4-21 Bratislava III Čiastkové povodie Dunaja 4-20 Čiastkové povodie Váhu 4-21 Bratislava IV Čiastkové povodie Moravy 4-13, 17
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 13 Kraj Okres Čiastkové povodie Číslo hydrologického poradia Čiastkové povodie Dunaja 4-20 Bratislava V Čiastkové povodie Dunaja 4-20 Malacky Čiastkové povodie Moravy 4-13, 17 Pezinok Čiastkové povodie Váhu 4-21 Senec Čiastkové povodie Dunaja 4-20 Čiastkové povodie Váhu 4-21 Dunajská Streda Čiastkové povodie Dunaja 4-20 Čiastkové povodie Váhu 4-21 Galanta Čiastkové povodie Váhu 4-21 Hlohovec Čiastkové povodie Váhu 4-21 Piešťany Čiastkové povodie Váhu 4-21 Trnavský kraj Čiastkové povodie Moravy 4-13, 17 Senica Čiastkové povodie Váhu 4-21 Skalica Čiastkové povodie Moravy 4-13, 17 Trnava Čiastkové povodie Moravy 4-13, 17 Čiastkové povodie Váhu 4-21 Bánovce nad Bebravou Čiastkové povodie Váhu 4-21 Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Ilava Čiastkové povodie Váhu 4-21 Čiastkové povodie Moravy 4-13, 17 Myjava Čiastkové povodie Váhu 4-21 Nové Mesto nad Váhom Čiastkové povodie Váhu 4-21 Partizánske Čiastkové povodie Váhu 4-21 Považská Bystrica Čiastkové povodie Váhu 4-21 Čiastkové povodie Váhu 4-21 Prievidza Čiastkové povodie Hrona 4-23 Púchov Čiastkové povodie Váhu 4-21 Trenčín Čiastkové povodie Váhu 4-21 Komárno Čiastkové povodie Dunaja 4-20 Čiastkové povodie Váhu 4-21 Čiastkové povodie Váhu 4-21 Levice Čiastkové povodie Hrona 4-23 Čiastkové povodie Ipľa 4-24 Nitra Čiastkové povodie Váhu 4-21 Čiastkové povodie Dunaja 4-20 Nové Zámky Čiastkové povodie Váhu 4-21 Čiastkové povodie Ipľa 4-24 Šaľa Čiastkové povodie Váhu 4-21 Topoľčany Čiastkové povodie Váhu 4-21 Zlaté Moravce Čiastkové povodie Váhu 4-21 Čiastkové povodie Hrona 4-23 Bytča Čiastkové povodie Váhu 4-21 Čadca Čiastkové povodie Váhu 4-21 Dolný Kubín Čiastkové povodie Váhu 4-21 Kysucké Nové Mesto Čiastkové povodie Váhu 4-21 Liptovský Mikuláš Čiastkové povodie Váhu 4-21 Martin Čiastkové povodie Váhu 4-21 Námestovo Čiastkové povodie Váhu 4-21 Ružomberok Čiastkové povodie Váhu 4-21 Turčianske Teplice Čiastkové povodie Váhu 4-21 Tvrdošín Čiastkové povodie Váhu 4-21 Žilina Čiastkové povodie Váhu 4-21 Čiastkové povodie Váhu 4-21 Banská Bystrica Čiastkové povodie Hrona 4-23 Banská Štiavnica Čiastkové povodie Hrona 4-23
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 14 Kraj Okres Čiastkové povodie Číslo hydrologického poradia Čiastkové povodie Ipľa 4-24 Čiastkové povodie Hrona 4-23 Brezno Čiastkové povodie Slanej 4-31 Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Detva Čiastkové povodie Hrona 4-23 Čiastkové povodie Ipľa 4-24 Krupina Čiastkové povodie Ipľa 4-24 Lučenec Čiastkové povodie Ipľa 4-24 Poltár Čiastkové povodie Ipľa 4-24 Čiastkové povodie Slanej 4-31 Revúca Čiastkové povodie Hrona 4-23 Čiastkové povodie Slanej 4-31 Rimavská Sobota Čiastkové povodie Ipľa 4-24 Čiastkové povodie Slanej 4-31 Veľký Krtíš Čiastkové povodie Ipľa 4-24 Zvolen Čiastkové povodie Hrona 4-23 Čiastkové povodie Ipľa 4-24 Žarnovica Čiastkové povodie Váhu 4-21 Čiastkové povodie Hrona 4-23 Žiar nad Hronom Čiastkové povodie Váhu 4-21 Čiastkové povodie Hrona 4-23 Bardejov Čiastkové povodie Bodrogu 4-30 Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Humenné Čiastkové povodie Bodrogu 4-30 Čiastkové povodie Dunajca Kežmarok a Popradu 3-01 Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Levoča Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Medzilaborce Čiastkové povodie Bodrogu 4-30 Čiastkové povodie Dunajca 3-01 a Popradu Poprad Čiastkové povodie Váhu 4-21 Prešovský kraj Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Prešov Čiastkové povodie Bodrogu 4-30 Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Čiastkové povodie Dunajca Sabinov a Popradu 3-01 Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Snina Čiastkové povodie Bodrogu 4-30 Stará Ľubovňa Čiastkové povodie Dunajca a Popradu 3-01 Stropkov Čiastkové povodie Bodrogu 4-30 Svidník Čiastkové povodie Bodrogu 4-30 Vranov nad Topľou Čiastkové povodie Bodrogu 4-30 Gelnica Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Košice I Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Košice II Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Čiastkové povodie Bodvy 4-33 Košický kraj Košice III Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Košice IV Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Čiastkové povodie Bodrogu 4-30 Košice-okolie Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Čiastkové povodie Bodvy 4-33 Michalovce Čiastkové povodie Bodrogu 4-30
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 15 Kraj Okres Čiastkové povodie Číslo hydrologického poradia Rožňava Čiastkové povodie Slanej 4-31 Čiastkové povodie Bodvy 4-33 Sobrance Čiastkové povodie Bodrogu 4-30 Spišská Nová Ves Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Trebišov Čiastkové povodie Bodrogu 4-30
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 16 3. HYDROGRAFICKÉ ÚDAJE O POVODIACH A RIEČNEJ SIETI NA SLOVENSKU 3.1 Čiastkové povodie Dunajca a Popradu Tabuľka 3.1 Oblasť povodia Dunajca a Popradu Povodie Číslo hydrologického poradia Medzinárodné povodie Visly (úmorie Baltské more) 3-00-00 Čiastkové povodie Dunajca a Popradu 3-01 Dunajec po štátnu hranicu 3-01-01 Poprad pod Ľubicou 3-01-02 Poprad od Ľubice po štátnu hranicu 3-01-03 Obr. 3.1 Schéma vodných tokov v čiastkovom povodí Dunajca a Popradu s plochou povodia P 50 km 2 Číslo povodia 3-01-01 3-01-02 Tabuľka 3.2 Vodné toky v čiastkovom povodí Dunajca a Popradu s plochou povodia P 50 km 2 ID vodného toku Rád toku Názov toku Dĺžka Plocha povodia [km] [km 2 ] 3-01-01-1908 II. Dunajec 16,49 1 487,613 3-01-01-2294 III. Biela voda 19,24 143,537 3-01-01-2299 IV. Javorinka 18,90 66,042 3-01-01-2233 III. Osturniansky potok 10,42 61,115 3-01-01-2164 III. Rieka 17,47 64,171 3-01-01-1944 III. Lipník 14,83 80,526 3-01-02-03-1 III. Poprad 131,95 1 889,212 3-01-02-1813 IV. Mlynica 20,54 80,081 3-01-02-1743 IV. Velický potok 10,84 50,934 3-01-02-1566 IV. Vrbovský potok 10,89 54,111 3-01-02-1437 IV. Ľubica 21,83 121,159
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 17 Číslo povodia 3-01-03 ID vodného toku Rád toku Názov toku Dĺžka Plocha povodia [km] [km 2 ] 3-01-03-1206 IV. Biela 27,72 111,386 3-01-03-625 IV. Jakubianka 21,11 105,033 3-01-03-334 IV. Ľubotianka 13,57 66,818 3.2 Čiastkové povodie Moravy Tabuľka 3.3 Oblasť povodia Moravy Povodie Číslo hydrologického poradia Čiastkové povodie Moravy 4-13,17 Morava od Radejovky po Myjavu 4-13-02 Myjava a Morava po Dyje 4-13-03 Morava od Dyje po ústie 4-17-02 Tabuľka 3.4 Vodné toky v čiastkovom povodí Moravy s plochou povodia P 100 km 2 Plocha Číslo Rád Dĺžka ID vodného toku Názov toku povodia povodia toku [km] [km 2 ] 4-13-02 4-13-02-1466 III. Chvojnica 34,07 125,421 4-13-03 4-13-03-1076 IV. Teplica 26,78 152,837 4-13-03-883 III. Myjava 80,10 745,337 4-17-02-525 IV. Laskšársky potok 24,04 113,857 4-13-02 4-17-02-523 III. Rudava 47,26 417,741 4-17-02-60 III. Malina 58,02 682,024 Obr. 3.2 Schéma vodných tokov v čiastkovom povodí Moravy s plochou povodia P 100 km 2 3.3 Čiastkové povodie Dunaja Tabuľka 3.5. Oblasť povodia Dunaja Povodie Číslo hydrologického poradia Čiastkové povodie Dunaja 4-20 Dunaj od ústia Moravy po ústie Váhu 4-20-01 Dunaj od ústia Váhu po ústie Ipľa 4-20-02 Tabuľka 3.6. Priame prítoky Dunaja z územia Slovenska
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 18 Číslo povodia 4-20 ID vodného toku Plocha Rád Dĺžka Názov toku povodia toku [km] [km 2 ] 4-20-01-02-1 I. Dunaj 4-17-01-02-1 II. Morava 106,83 26 577,766 4-20-01-488 II. Čierny potok 4,33 9,980 4-20-01-445 II. Vydrica 16,85 32,064 II. Mošonský Dunaj ) 121,50 19 495,200 4-21-01-02-05-06- 07-08-09-10-18-1 II. Váh 360,46 19 660,977 4-20-02-57 II. Modriansky kanál 11,21 83,964 4-23-05-04-02-01-1 II. Hron 270,92 5 464,564 4-20-02-2 II. Dona 3,29 16,609 4-24-01-02-03-1 II. Ipeľ 199,69 5 151,044 ) Mošonský Dunaj priteká z územia Maďarska Obr. 3.3 Schéma prítokov Dunaja v úseku medzi ústím Moravy a ústím Ipľa 3.4 Čiastkové povodie Váhu Tabuľka 3.7. Oblasť povodia Váhu Povodie Číslo hydrologického poradia Čiastkové povodie Váhu 4-21 Váh pod Belú 4-21-01 Váh od ústia Belej po Oravu 4-21-02 Orava po priehradný profil Oravskej vodnej nádrže 4-21-03 Orava od priehradného profilu Oravskej vodnej nádrže po ústie 4-21-04 Váh od Oravy pod Varínku 4-21-05 Váh od Varínky pod Rajčanku 4-21-06 Váh od Rajčanky po odbočenie Nosického kanála 4-21-07 Váh od odbočenia Nosického kanála po jeho zaústenie v Trenčíne 4-21-08 Váh od zaústenia Nosického kanála pod zaústenie Biskupického kanála 4-21-09 Váh od zaústenia Biskupického kanála po ústie Nitry 4-21-10 Nitra pod Bebravu 4-21-11 Nitra od Bebravy po Žitavu a pod Malú Nitru 4-21-12 Žitava po ústie 4-21-13 Nitra od Žitavy a Malej Nitry po ústie do Váhu a Váh od Nitry po Malý Dunaj 4-21-14 Malý Dunaj pod Čiernu vodu 4-21-15 Dolný Dudváh po ústie 4-21-16 Malý Dunaj od Čiernej vody po ústie 4-21-17 Váh od Malého Dunaja po ústie do Dunaja (vrátane Starej Nitry a Starej Žitavy) 4-21-18
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 19 Tabuľka 3.8. Vodné toky v čiastkovom povodí Váhu s plochou povodia P 100 km 2 Plocha Číslo Rád Dĺžka ID vodného toku Názov toku povodia povodia toku [km] [km 2 ] 4-21-01 4-21-01-13621 II. Čierny Váh 38,39 315,682 4-21-01-13496 III. Biely Váh 28,95 135,439 4-21-01-13357 III. Boca 17,99 116,624 4-21-01-12994 III. Belá 22,73 244,303 4-21-02 4-21-02-11793 III. Revúca 32,20 265,729 4-21-02-11440 III. Ľubochnianka 23,80 118,475 4-21-03 4-21-03-10242 III. Biela Orava 35,39 469,249 4-21-03-9875 IV. Polhoranka 26,55 160,862 4-21-04 4-21-04-9296 IV. Oravica 30,67 161,631 4-21-04-9012 IV. Studený potok 26,72 126,641 4-21-03-04-8062 III. Orava 62,02 1 191,770 4-21-05 4-21-05-7158 IV. Blatnický potok 17,16 100,054 4-21-05-6871 III. Turiec 67,19 930,728 4-21-05-6465 III. Varínka 24,46 167,307 4-21-06 4-21-06-5549 IV. Čierňanka 21,61 157,409 4-21-06-4932 IV. Bystrica 31,32 242,086 4-21-06-4596 III. Kysuca 65,60 1 037,671 4-21-06-4231 III. Rajčianka 46,64 359,059 4-21-07 4-21-07-3485 III. Domanižanka 20,23 101,369 4-21-07-3159 III. Marikovský potok 21,64 102,409 4-21-07-2879 III. Biela voda 24,50 172,697 4-21-08 4-21-08-2756 III. Pružinka 17,75 130,344 4-21-08-2210 III. Podhradský potok 23,12 100,160 4-21-08-2470 III. Vlára 11,22 371,558 4-21-09 4-21-09-2057 III. Drietomica 12,40 115,711 4-21-09-1857 III. Bošáčka 22,01 177,537 4-21-09-1703 III. Klanečnica 24,73 145,018 4-21-09-1585 III. Jablonka 32,29 204,328 4-21-10 4-21-10-1453 IV. Chtelnička 19,99 136,596 4-21-10-1398 IV. Horná Blava 28,87 131,260 4-21-10-1389 III. Horný Dudváh 41,67 498,576 4-21-10-1337 III. Jarčie 26,05 130,740 4-21-11 4-21-11-12-14-1 III. Nitra 165,86 4 501,145 4-21-11-1877 IV. Handlovka 30,54 176,490 4-21-11-1330 IV. Nitrica 50,08 319,073 4-21-11-1234 IV. Vyčoma 22,55 102,786 4-21-11-1003 V. Radiša 24,43 111,551 4-21-11-924 IV. Bebrava 46,68 630,540 4-21-12 4-21-12-840 IV. Chotina 28,58 112,823 4-21-12-746 IV. Bojnianka 24,88 122,679 4-21-12-593 IV. Radošinka 31,59 384,734 4-21-13 4-21-13-387 V. Hostiansky potok 25,19 119,994 4-21-13-278 V. Drevenica 22,66 120,394 4-21-13-256 V. Širočina 20,29 102,362 4-21-13-183 V. Liska 21,00 101,544 4-21-13-182 IV. Žitava 65,64 906,754 4-21-14 4-21-14-18 V. Tvrdošovský potok 20,95 127,244 4-21-14-2 IV. Dlhý kanál 48,01 428,045 4-21-15 4-21-15-17-274 III. Malý Dunaj 137,33 2 976,612 4-21-15-869 V. Šúrsky kanál 16,90 127,433 4-21-15-632 V. Stoličný potok 40,82 232,263 4-21-15-624 IV. Čierna voda 54,97 1 257,496 4-21-16 4-21-16-1190 VII. Krupský potok 30,71 130,698
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 20 Plocha Číslo Rád Dĺžka ID vodného toku Názov toku povodia povodia toku [km] [km 2 ] 4-21-16-1186 VI. Dolná Blava 9,77 143,097 4-21-16-1050 VII. Parná 37,88 153,708 4-21-16-1048 VI. Trnavka 41,33 324,064 4-21-16-959 VI. Gidra 38,57 200,089 4-21-16-956 V. Dolný Dudváh 34,20 751,492 4-21-17 4-21-17-846 IV. Malinovo Blahová 24,39 233,502 4-21-17-566 V. Klátovský kanál 19,22 233,502 4-21-17-516 IV. Klátovské rameno 30,25 629,398 4-21-17-517 V. Gabčíkovo Topoľníky 28,76 349,366 4-21-17-358 VI. Derňa 41,00 130,885 4-21-17-357 V. Salibský Dudváh 21,68 256,638 4-21-17-398 IV. Chotárny kanál 29,13 2 466,948 4-21-17-342 IV. Stará Čierna voda 45,29 332,971 4-21-18 4-21-18-136 III. Komárňanský kanál 32,69 284,802 4-21-18-77 IV. Stará Žitava 32,69 342,764 4-21-18-5 III. Stará Nitra 22,84 461,900 Obr. 3.4 Schéma vodných tokov v čiastkovom povodí Váhu s plochou povodia P 100 km 2 po VN Nosice
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 21 Obr. 3.5 Schéma vodných tokov v čiastkovom povodí Váhu s plochou povodia P 100 km 2 od VN Nosice po ústie do Dunaja Obr. 3.6 Schéma vodných tokov v čiastkovom povodí Nitry s plochou povodia P 100 km 2
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 22 Obr. 3.7 Schéma vodných tokov v čiastkovom povodí Malého Dunaja s plochou povodia P 100 km 2 3.5 Čiastkové povodie Hrona Tabuľka 3.9 Oblasť povodia Hrona Povodie Číslo hydrologického poradia Čiastkové povodie Hrona 4-23 Hron pod Čierny Hron 4-23-01 Hron od Čierneho Hrona po Slatinu 4-23-02 Slatina 4-23-03 Hron od Slatiny po hať vo Veľkých Kozmálovciach (odbočenie potoka Perec) 4-23-04 Hron od hate Veľké Kozmálovce po ústie do Dunaja 4-23-05 Tabuľka 3.10 Vodné toky v čiastkovom povodí Hrona s plochou povodia P 100 km 2
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 23 Plocha Číslo Rád Dĺžka ID vodného toku Názov toku povodia povodia toku [km] [km 2 ] 4-23-01 4-23-01-3177 III. Čierny Hron 25,76 291,717 4-23-02 4-23-02-2312 III. Bystrica 23,20 169,930 4-23-03-1600 V. Zolná 33,62 200,918 4-23-03 4-23-03-1523 V. Neresnica 23,39 139,440 4-23-03-1520 IV. Slatina 53,20 792,580 4-23-04 4-23-04-1048 IV. Lutilský potok 19,84 145,724 4-23-04-673 IV. Kľak 18,85 132,328 4-23-05-317 IV. Podlužianka 28,18 135,439 4-23-05-158 IV. Sikenica 46,70 293,225 4-23-05 4-23-05-56 IV. Perec 51,98 113,289 4-23-05-18 IV. Paríž 38,61 232,780 4-23-05-04-02-01-1 II. Hron 270,92 5 464,564 Obr. 3.8 Schéma vodných tokov v čiastkovom povodí Hrona s plochou povodia P 100 km 2 3.6 Čiastkové povodie Ipľa Tabuľka 3.11 Oblasť povodia Ipľa Povodie Číslo hydrologického poradia Čiastkové povodie Ipľa 4-24 Ipeľ po Babský potok a Krivánsky potok 4-24-01 Ipeľ od Babského potoka a Krivánskeho potoka pod Krtíš 4-24-02 Ipeľ od Krtíša po ústie do Dunaja 4-24-03 Tabuľka 3.12 Vodné toky v čiastkovom povodí Ipľa s plochou povodia P 100 km 2 Plocha Číslo Rád Dĺžka ID vodného toku Názov toku povodia povodia toku [km] [km 2 ] 4-24 4-24-01-02-03-1 II. Ipeľ 199,69 5151,044 4-24-01-1409 IV. Belina 19,20 130,730 4-24-01 4-24-01-1399 III. Suchá 34,50 331,517 4-24-01-1153 III. Krivánsky potok 40,03 328,516 4-24-02-801 IV. Stará rieka 22,49 160,425 4-24-02 4-24-02-800 III. Tisovník 40,97 441,143 4-24-02-660 IV. Plachtinský potok 32,88 113,356 4-24-02-634 III. Krtíš 35,48 233,921 4-24-03-591 III. Čebovský potok 21,26 127,091 4-24-03 4-24-03-318 IV. Litava 45,40 214,888 4-24-03-304 III. Krupinica 66,46 564,385 4-24-03-302 III. Kamenec 3,62 106,116
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 24 Číslo povodia ID vodného toku Plocha Rád Dĺžka Názov toku povodia toku [km] [km 2 ] 4-24-03-149 IV. Belujský potok 21,16 100,518 4-24-03-97 IV. Veperec 18,68 110,314 4-24-03-79 III. Štiavnica 55,21 443,404 Obr. 3.9 Schéma vodných tokov v čiastkovom povodí Ipľa s plochou povodia P 100 km 2 3.7 Čiastkové povodie Bodrogu Tabuľka 3.13 Oblasť povodia Bodrogu Povodie Číslo hydrologického poradia Čiastkové povodie Bodrogu 4-30 Slovenské povodie Tisy 4-30-01 Slovenské povodie Latorice po ústie Laborca 4-30-02 Laborec pod Cirochou 4-30-03 Laborec od Cirochy po Uh 4-30-04 Slovenské povodie horného Uhu po štátnu hranicu 4-30-05 Slovenské povodie dolného Uhu po ústie do Laborca 4-30-06 Laborec od ústia Uhu po ústie do Latorice a Latorica od ústia Laborca po sútok s Ondavou 4-30-07 Ondava po sútok s Topľou 4-30-08 Topľa po sútok s Ondavou 4-30-09 Ondava od sútoku s Topľou po sútok s Latoricou 4-30-10 Bodrog pod sútokom Latorice s Ondavou 4-30-11 Tabuľka 3.14 Vodné toky v čiastkovom povodí Bodrogu s plochou povodia P 100 km 2 Plocha Číslo Rád Dĺžka ID vodného toku Názov toku povodia povodia toku [km] [km 2 ] 4-30-01 4-30-01-4382 II. Tisa 5,46 7,320 4-30-02 4-30-02-1 III. Latorica 31,58 7 740,492 4-30-03-04-07-108 IV. Laborec 126,34 4 522,500 4-30-03 4-30-03-2362 V. Výrava 24,54 115,272 4-30-03-1895 V. Udava 38,31 214,239 4-30-03-1215 V. Cirocha 50,10 499,813 4-30-05 4-30-05-3432 VI. Ulička 27,20 206,710 4-30-05-3091 VI. Ublianka 19,75 193,642 kanál Veľké Revištia 4-30-06-614 VI. 4-30-06 Bezovce 22,71 346,519 4-30-06-446 VII. Okna 36,29 122,240
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 25 Číslo povodia 4-30-08 4-30-09 4-30-10 4-30-11 ID vodného toku Plocha Rád Dĺžka Názov toku povodia toku [km] [km 2 ] 4-30-06-371 VI. Čierna voda 22,89 283,992 4-30-06-360 V. Uh 21,99 2 640,578 4-30-08-10-387 IV. Ondava 142,08 3 354,733 4-30-08-3907 V. Ladomírka 19,39 186,011 4-30-08-3581 V. Chotčianka 25,34 156,683 4-30-08-2831 V. Oľka 37,98 225,052 4-30-08-2642 V. Ondavka 31,70 131,456 4-30-09-1603 VI. Kamenec 21,31 112,786 4-30-09-1098 VI. Radomka 29,06 106,342 4-30-09-680 V. Topľa 131,37 1 544,006 4-30-10-393 VI. Chlmec 35,57 163,947 4-30-10-391 V. Trnavka 36,64 341,636 4-30-11-1 III. Bodrog 14,94 11 966,351 4-30-11-175 IV. Somotorský kanál 26,49 157,725 4-30-11-52 IV. Roňava 39,30 1 476,660 Obr. 3.10. Schéma vodných tokov v čiastkovom povodí Bodrogu s plochou povodia P 100 km 2 3.8 Čiastkové povodie Slanej Tabuľka 3.15 Oblasť povodia Slanej Povodie Číslo hydrologického poradia Čiastkové povodie Slanej 4-31 Slaná pod Štítnikom 4-31-01 Slaná od Štítnika po Rimavu 4-31-02 Rimava a časť povodia Slanej od Rimavy po štátnu hranicu 4-31-03 Tabuľka 3.16 Vodné toky v čiastkovom povodí Slanej s plochou povodia P 100 km 2 Číslo ID vodného toku Rád Názov toku Dĺžka Plocha
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 26 povodia toku povodia [km] [km 2 ] 4-31 4-31-01-02-03-1 III. Slaná 91,25 3 225,099 4-31-01 4-31-01-2103 IV. Čremošná 26,73 140,243 4-31-01-1891 IV. Štítnik 32,36 225,471 4-31-02-1577 IV. Muráň 42,91 386,578 4-31-02 4-31-02-1300 V. Východný Turiec 27,40 133,069 4-31-02-1270 IV. Turiec 44,77 305,188 4-31-03-821 V. Klenovská Rimava 21,26 115,816 4-31-03-561 V. Rimavica 33,13 163,794 4-31-03 4-31-03-320 V. Gortva 32,42 167,441 4-31-03-24 V. Blh 49,95 270,656 4-31-03-2 IV. Rimava 83,12 1 378,426 Obr. 3.11 Schéma vodných tokov v čiastkovom povodí Slanej s plochou povodia P 100 km 2 3.9 Čiastkové povodie Hornádu Tabuľka 3.17. Oblasť povodia Hornádu Povodie Číslo hydrologického poradia Čiastkové povodie Hornádu 4-32 Hornád po Hnilec 4-32-01 Hnilec 4-32-02 Hornád od Hnilca po Torysu 4-32-03 Torysa 4-32-04 Hornád pod Torysou 4-32-05 Číslo povodia Tabuľka 3.18 Vodné toky v čiastkovom povodí Hornádu s plochou povodia P 100 km 2 ID vodného toku Rád toku Názov toku Dĺžka Plocha povodia [km] [km 2 ] 4-32-01-03-05-1 IV. Hornád 178,85 4 340,138 4-32-01 4-32-01-3011 V. Levočský potok 27,35 153,277 4-32-01-2772 V. Branisko 15,83 111,926 4-32-02 4-32-02-2009 V. Hnilec 90,90 654,900 4-32-03 4-32-03-1532 V. Svinka 49,91 344,560 4-32-04 4-32-04-426 VI. Sekčov 44,74 355,429 4-32-04-234 V. Torysa 123,62 1 348,981 4-32-05 4-32-05-46 V. Olšava 49,39 341,294
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 27 Obr. 3.12 Schéma vodných tokov v čiastkovom povodí Hornádu s plochou povodia P 100 km 2 3.10 Čiastkové povodie Bodvy Tabuľka 3.19 Oblasť povodia Bodvy Povodie Číslo hydrologického poradia Čiastkové povodie Bodvy 4-33 Bodva 4-33-01 Číslo povodia 4-33 Tabuľka 3.20 Vodné toky v čiastkovom povodí Bodvy s plochou povodia P 100 km 2 ID vodného toku Rád toku Názov toku Dĺžka Plocha povodia [km] [km 2 ] 4-33-01-1 IV. Bodva 46,99 865,523 4-33-01-309 VI. Gombošský kanál 7,53 141,777 4-33-01-172 VI. Čečejovský potok 24,78 123,444 4-33-01-137 V. Ida 51,52 380,654 4-33-01-25 V. Turňa 25,02 179,337 Obr. 3.13 Schéma vodných tokov v čiastkovom povodí Bodvy s plochou povodia P 100 km 2
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 28 4. POVODNE A POVODŇOVÉ RIZIKÁ NA SLOVENSKU V kapitole I čl. 2 ods. 1 smernice 2007/60/ES je pojem povodeň definovaný ako dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou, pričom súčasťou definície je tiež bližšia špecifikácia príčin zaplavenia územia, ktorými sú povodne spôsobené: a) riekami a horskými bystrinami, b) občasnými vodnými tokmi v oblasti Stredozemného mora, c) zaplavením pobrežných oblastí z mora (ale nemusia sem patriť povodne spôsobené kanalizačnými systémami) [207]. Podľa definície v smernici 2007/60/ES sú pre povodeň charakteristické tri základné znaky: 1) povodeň musí zaplaviť územie, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou, 2) povodeň zvyčajne spôsobuje voda vyliata z vodných útvarov, z riek, bystrín, občasných vodných tokov alebo z mora, 3) zaplavenie územia spôsobené poruchou technického zariadenia, pričom v smernici 2007/60/ES sú konkrétne uvedené kanalizačné systémy, sa môže, ale nemusí považovať za povodeň [207]. Charakter príčin a priebehu povodní, prírodné podmienky na Slovensku a systém organizácie a vykonávania povodňových zabezpečovacích a povodňových záchranných prác vytvorený na základe využitia dlhoročných praktických skúseností, vyžadovali v slovenskom právnom predpise, oproti textu smernice 2007/60/ES, presnejšiu definíciu pojmu povodeň. Zákon č. 7/2010 Z. z. ju charakterizuje ako dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaplavené vodou, pričom podrobnejšie opisuje príčiny takýchto záplav: 1. prechodné výrazné zvýšenie hladiny vodného toku: pri zväčšení prietoku vody a) v dôsledku chodu ľadov, vzniku ľadovej zátarasy, ľadovej zápchy alebo vytvorenia iných prekážok v koryte vodného toku, na mostoch a iných objektoch križujúcich vodný tok, b) po poruche alebo havárii na vodnej stavbe, 2. povrchový odtok: a) následkom intenzívnych zrážok alebo hromadenia sa vody z topiaceho sa snehu, b) vytvorením prekážok odtoku vody na území, 3. vnútorné vody: a) pri dočasne zamedzenom prirodzenom odtoku vody zo zrážok alebo topenia snehu do recipientu, b) vystúpením hladiny podzemnej vody nad povrch terénu chráneného územia, ktoré spôsobil dlhotrvajúci vysoký vodný stav vo vodnom toku. [281] Zákon č. 7/2010 Z. z. definuje povodeň ako dočasné zaplavenie zvyčajne nezaplaveného územia v dôsledku pôsobenia prírodných činiteľov, ktorými sú najmä zrážky a následné zväčšenie množstva vody odtekajúcej z povodia, topenie sa snehu, zátarasy vytvorené ľadovými kryhami, ľadové zápchy a rôzne prekážky obmedzujúce plynulý odtok vody, pričom je jedno, či sa prekážky brániace odtoku vody vytvorili v koryte vodného toku alebo na povrchu územia, ďalej sem patrí vystúpenie hladiny podzemnej vody nad povrch terénu a pod. Jedinou príčinou povodne, ktorú môže spôsobiť zlyhanie technického zariadenia, je porucha na vodnej stavbe, pričom záplavu územia musí spôsobiť voda, ktorá sa vyliala z koryta vodného toku, podľa zákona č. 7/2010 Z. z. za povodeň nemožno považovať zaplavenie územia ako následok poruchy vodovodného potrubia alebo upchania stoky. V takomto prípade ide o záplavu spôsobenú odchýlkou od ustáleného prevádzkového stavu, čo je už mimoriadna udalosť v súlade so zákonom č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva [281][282]. Riziko je všeobecne definované ako vyjadrenie miery ohrozenia podľa určitých pravidiel, pričom riziko je kombinácia pravdepodobnosti výskytu nebezpečných javov, procesov alebo udalostí a ich negatívnych následkov. Analýza rizík je odborný pracovný postup, v ktorom sa identifikujú jednotlivé pravdepodobné riziká, určuje sa ich rozsah a skúmajú sa okolnosti ich výskytu a možnosti vzniku nepriaznivých následkov. Atribúty rizika sa vyhodnocujú s cieľom určiť:
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 29 1. pravdepodobnosť, že sa riziko vyskytne, 2. následok, ktorý by mohol nastať v prípade, ak sa riziko reálne prejaví. Na analýzu a hodnotenie rizík existuje viacero podrobne teoreticky rozpracovaných metód, ktoré podľa možno aplikovaného metodického prístupu rozdeliť na dve základné skupiny [291]: a) kvalitatívny prístup, ktorý spočíva v popisnom hodnotení rizík, pričom výsledky možno hodnotiť stupnicou, vzájomným porovnávaním rizík s ohľadom na vážnosť následkov alebo iným vhodným spôsobom, b) kvantitatívny prístup, ktorý spočíva v matematickom vyjadrení rizík podľa analýzy pravdepodobnosti výskytu krízových javov, spôsobov a intenzity ich pôsobenia a možných následkov. Smernica 2007/60/ES i zákon č. 7/2010 Z. z. zhodne definujú povodňové riziko ako kombináciu pravdepodobnosti výskytu povodne a jej potenciálnych nepriaznivých dôsledkov na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť. Podľa smernice 2007/60/ES sa predbežné hodnotenie povodňového rizika vykonáva tak, aby poskytlo hodnotenie potenciálneho rizika, pričom je hodnotenie založené na informáciách, ktoré sú dostupné alebo ich možno ľahko získať, ako sú záznamy a štúdie dlhodobého rozvoja, najmä vplyv klimatických zmien na výskyt povodní. V zmysle uvedených podmienok smernica 2007/60/ES a zákon č. 7/2010 Z. z. neustanovujú kvantitatívny prístup, naopak, predpokladajú aplikáciu popisného, kvalitatívneho prístupu k predbežnému hodnoteniu povodňového rizika. Zákon č. 7/2010 Z. z. priraďuje k podkladom na predbežné hodnotenie povodňového rizika aj územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorej úlohou je komplexne riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, keďže najjednoduchším a najlacnejším preventívnym opatrením je nepostaviť sa povodniam do cesty a ponechať vode voľný priestor na neškodný odtok. Naplnenie uvedeného cieľa by mal napomáhať najmä inštitút inundačného územia a povinnosť určenia rozsahu inundačného územia pri vyhotovovaní, zmenách alebo dopĺňaní územnoplánovacej dokumentácie regiónov, obcí alebo zón ( 8 vyhlášky č. 419/2010 Z. z.). Na dosiahnutie pokiaľ možno čo najvyššej miery objektívnosti predbežného hodnotenia povodňového rizika na území Slovenskej republiky boli použité nielen správy o priebehu a následkoch povodní, ktoré po povodniach vypracúvajú príslušné organizácie, orgány štátnej správy, informácie poskytnuté obcami, územnoplánovacia dokumentácia a tiež údaje o pravdepodobnosti výskytu povodní a výsledky analýz citlivosti jednotlivých oblastí na Slovensku na povodne. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť, že v tomto materiáli ide o predbežné a nie definitívne hodnotenie povodňového rizika. Výsledky predbežného hodnotenia povodňového rizika sa v prípade zistenia ďalších relevantných informácií budú korigovať počas ktorejkoľvek nasledujúcej fázy prípravy plánu manažmentu povodňových rizík a najneskôr o šesť rokov pri jeho ďalšom prehodnocovaní. Aktualizácia predbežného hodnotenia povodňového rizika je vypracovaná v tej istej štruktúre, ako bolo vypracované I. predbežné hodnotenie povodňového rizika. 4.1 Klimatické pomery na Slovensku Klíma je dlhodobý režim počasia so všetkými jeho zvláštnosťami, pestrosťou a premenlivosťou, ktorými sa na danom mieste prejavuje. Z hľadiska globálnej klimatickej klasifikácie patrí územie Slovenska do severného mierneho klimatického pásma s pravidelným striedaním štyroch ročných období a premenlivým počasím s relatívne rovnomerným rozložením zrážok počas roka.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 30 Podnebie Slovenska je ovplyvňované prevládajúcim západným prúdením vzduchu v miernych šírkach medzi stálymi tlakovými útvarmi, Azorskou tlakovou výšou a Islandskou tlakovou nížou. Západné prúdenie prináša od Atlantického oceánu vlhký oceánsky vzduch miernych šírok, ktoré zmierňuje teplotné amplitúdy v priebehu dňa i roka a na územie Slovenska prináša atmosférické zrážky. Pri vhodných synoptických (poveternostných) podmienkach môže byť počasie v oblasti strednej Európy ovplyvnené aj kontinentálnymi vzduchovými hmotami pôvodom prevažne z miernych zemepisných šírok, ktoré sa prejavujú väčšími dennými a ročnými amplitúdami teplôt vzduchu a menším úhrnom atmosférických zrážok. Kontinentálny vzduch z miernych zemepisných šírok prináša teplé, slnečné a menej vlhké letá a chladné zimy s nízkymi úhrnmi zrážok. Okrem uvedených dvoch prevládajúcich vzduchových hmôt sa môžu nad územím Slovenska v priebehu roku vystriedať aj ďalšie, svojimi fyzikálnymi vlastnosťami špecifické vzduchové hmoty vznikajúce v tropickom alebo arktickom podnebnom pásme, napríklad tropická morská a kontinentálna vzduchová hmota alebo arktická morská a kontinentálna vzduchová hmota. Tropické vzduchové hmoty prenikajú nad Slovensko prevažne od juhozápadu, juhu a tiež juhovýchodu a pri svojej ceste prechádzajú cez Stredomorie. Najmä v závislosti od vlhkostných pomerov môže prienik tropického vzduchu do strednej Európy viesť k vzniku diametrálne odlišného charakteru počasia. V podmienkach Slovenska všeobecne platí: a) vzduch prichádzajúci od juhu až juhovýchodu je prevažne suchší a teplejší, v lete sa prejavuje suchým a teplým, až horúcim počasím, b) vzduch prúdiaci od juhozápadu máva spravidla vyšší obsah vodnej pary, čo sa v lete prejavuje teplým a vlhkým počasím, c) v zime občas preniká z Balkánu pomerne studený a vlhký vzduch, d) prítomnosť pôvodom tropických vzduchových hmôt v zime vedie v prírodných podmienkach na Slovensku k zmierneniu chladnejšieho charakteru počasia, s možnosťou výskytu častejších a niekedy aj výdatnejších zrážok. Arktické vzduchové hmoty ovplyvňujú počasie v strednej Európe prevažne v zime. Kontinentálny arktický vzduch prúdiaci od severovýchodu býva veľmi studený, stabilne zvrstvený a suchý. Morský arktický vzduch, ktorý pochádza zo severozápadu až severu je vlhkejší, obvykle labilne zvrstvený a v malej nadmorskej výške menej chladný. Výsledkom striedania sa tropických a arktických vzduchových hmôt nad Slovenskom v priebehu roka a tiež skutočnosť, že územie krajiny je vertikálne značne členité, je genéza pestrej mozaiky regionálne odlišných klimatických regiónov. Horské pásma všeobecne, ale najmä vysoké hory tvoria významné klimatické predely a spolu s členitým terénom ovplyvňujú charakter jednotlivých klimatických prvkov, najmä teplotu vzduchu, atmosférické zrážky, vlhkosť vzduchu, oblačnosť, slnečný svit a veterné pomery. Slovenské nížiny, kotliny, doliny, svahy a hrebene horských masívov majú v regionálnej mierke klimaticky odlišný charakter. Rozdiely v teplotných a zrážkových pomeroch medzi západným a východným Slovenskom taktiež ovplyvňuje tvar územia krajiny, ktorý je pretiahnutý západo-východným smerom. V porovnaní so západne ležiacou Českou republikou a Rakúskom sa všeobecný charakter klímy na Slovensku prejavuje výraznejšími kontinentálnymi znakmi. Vplyv Atlantického oceánu na klimatické pomery Slovenska klesá postupne smernom od západu na východ, čo sa prejavuje napríklad aj tým, že na východnom Slovensku bývajú zimy v rovnakej nadmorskej výške až o 3 C chladnejšie ako na západe územia republiky. Vplyv Stredozemného mora je komplexnejší, pretože závisí od ročnej doby, smeru prúdenia a expozície orografie. Stredomorský vplyv má všeobecne najvýraznejšie prejavy na území južne od Slovenského Rudohoria. Podnebie v jednotlivých oblastiach tiež ovplyvňujú mikroklimatické faktory,
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 31 predovšetkým tvar a orientácia reliéfu voči svetovým stranám a prevládajúcemu prúdeniu vzduchu, relatívna výšková členitosť, vegetácia a tiež antropogénne vplyvy. V Atlase krajiny Slovenskej republiky vydanom v roku 2002 je uvedená mapa klimatických oblastí Slovenskej republiky a klimatických okrskov, ktoré sú charakterizované vybranými klimatickými prvkami podľa výsledkov komplexného zhodnotenia jednotlivých klimatických prvkov [8]. 4.1.1.1 Slnečné žiarenie (radiácia) Súčet priameho a rozptýleného žiarenia, ktoré dopadá na horizontálny povrch, tvorí globálne žiarenie. Globálne žiarenie ovplyvňuje doba trvania slnečného svitu a oblačnosť. Priemerné ročné sumy globálneho žiarenia na Slovensku 1200 až 1300 kwh m -2 sú najvyššie v nížinách, v najvyšších polohách východnej časti Tatier je to v priemere od 1100 do 1200 kwh m -2, v stredných horských polohách a na krajnom severozápade Slovenska 1050 až 1100 kwh m -2, čo je následkom najmä častého výskytu zväčšenej oblačnosti. V kotlinách globálne žiarenie ovplyvňuje výskyt inverzie a nízka oblačnosť, pričom sa jeho priemerné hodnoty pohybujú v intervale 1100 až 1200 kwh m -2. 4.1.1.2 Slnečný svit a oblačnosť Na území Slovenska je v dlhodobom priemere najslnečnejšou oblasťou juhovýchodná polovica Podunajskej nížiny s 2000 až 2200 hodinami slnečného svitu za rok, ale pre túto oblasť je maximálne, astronomicky možné trvanie slnečného svitu až 4447 hodín za rok. Značne dlhé trvanie slnečného svitu je tiež typické pre hrebeňové a vrcholové polohy vysokých horských masívov, napríklad vrcholy východnej časti Vysokých Tatier majú priemerne v roku až 1800 hodín slnečného svitu, čo súvisí s voľným obzorom vo veľkej výške a tiež s malou oblačnosťou vo veľkých nadmorských výškach počas zimy. V horských dolinách a kotlinách severného Slovenska a na krajnom severozápade republiky doba trvania slnečného svitu všeobecne klesá v dôsledku zatienenia terénnymi útvarmi a väčšej oblačnosti na 1400 až 1500 hodín za rok. Najmenej slnečnou oblasťou na Slovensku je Orava. Extrémom na Slovensku je obec Kraľovany, na ktorú v dôsledku zatienenia vrchom Kopa (1187 m n. m.) viac ako 2 mesiace v roku, približne od druhej polovice novembra do konca januára nesvieti priame slnečné svetlo. Oblačnosť je na Slovensku veľmi premenlivá, určuje ráz počasia a jej výskyt je veľmi citlivý na orograficky členitý reliéf. Na Slovensku býva najmenšia oblačnosť v nižších polohách koncom leta a na začiatku jesene a naopak, najviac oblakov býva v novembri a decembri. Vo vysokých horských polohách pripadá najmenšia oblačnosť na zimné obdobie a naopak, najväčšia je zaznamenávaná v lete, predovšetkým v júni. Výskyt hmly, odhliadnuc od vyšších horských polôh, je viazaný najmä na teplotné inverzie a náveterné efekty. Hmla na území Slovenska najčastejšie vzniká počas pokojného počasia najmä v dolinách a kotlinách a vyskytuje sa prevažne na jeseň a v zime. Na horách vzniká hmla vtedy, keď sú vrcholy a hrebene zahalené oblakmi. 4.1.1.3 Teplota vzduchu Teplota vzduchu patrí k hlavným klimatickým činiteľom, ktorý spolu s atmosférickými zrážkami určuje klimatický ráz jednotlivých oblastí. Podľa výsledkov vyhodnotenia dlhodobých meraní teploty vzduchu je na území Slovenska najteplejšou oblasťou Podunajská nížina s priemernou teplotou vzduchu v januári -1 až -2 C, v júli 18 až 21 C a v ročnom priemere 9 až 11 C, pričom k 11 C sa približuje priemerná teplota vzduchu aj v centre Bratislavy a na niektorých južne orientovaných svahoch hlavného mesta Slovenska. Na
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 32 Východoslovenskej nížine je priemerná teplota vzduchu o niečo nižšia. V kotlinách a dolinách riek, ktoré nadväzujú na nížiny, napr. Považie, Ponitrie alebo Pohronie, dosahuje priemerná ročná teplota vzduchu hodnoty v intervale 6 až 8 C. V najvyššie položených kotlinách Slovenska, napr. v Popradskej a Oravskej kotline, je priemerná ročná teplota vzduchu nižšia ako 6 C. Priemerná ročná teplota vzduchu klesá s nadmorskou výškou. Na Slovensku dosahuje priemerná ročná teplota vzduchu vo výške 1000 m hodnoty v rozmedzí 4 až 5 C, vo výške 2000 m n. m. okolo -1 C a na hrebeňoch Vysokých Tatier menej ako -3 C. V horských dolinách a kotlinách sa v zime často vyskytujú teplotné inverzie, pričom sa aj počas niekoľkých dní na ich dne hromadí studený vzduch. Kým v dobre vetraných polohách absolútne minimá neklesajú ani na -30 C, v uzavretých horských dolinách a kotlinách bývajú počas mimoriadne tuhých zím mrazy až okolo -40 C. Doteraz najnižšiu teplotu vzduchu na Slovensku -41 C zaznamenali 11. februára 1929 vo Vígľaši-Pstruši, východne od Zvolena. V lete sú absolútne teplotné maximá rozložené podstatne rovnomernejšie a v extrémnych prípadoch na nížinách dosahujú 39 až 40 C. Na území Slovenska bolo absolútne teplotné maximum 40,3 C namerané 20. júla 2007 v Hurbanove. V ročnom chode priemernej mesačnej teploty vzduchu je najteplejším mesiacom júl a v najvyšších polohách Tatier august. Priemerná mesačná teplota vzduchu v júli, v štatisticky najteplejšom mesiaci na Slovensku, dosahuje v kotlinách od 16 do 18 C, v pohoriach, v závislosti od nadmorskej výšky je to menej ako 15 C, napr. Tatranská Lomnica 14,8 C, Štrbské Pleso 12,3 C, Skalnaté pleso 9,4 C, Chopok 6,8 C, v auguste Lomnický štít 3,6 C. Január je na Slovensku najchladnejším mesiacom v roku, ale v najvyšších polohách Tatier je to február. Najmiernejšie zimy sú v južnej a západnej časti Záhorskej a Podunajskej nížiny s priemernou teplotou vzduchu v januári vyššou ako -2 C. Vplyv klímy sa smerom na východ prejavuje poklesom priemernej januárovej teploty vzduchu v nížinách na hodnoty - 2 C až -4 C. V kotlinách Slovenska je v januári priemerná mesačná teplota vzduchu -3 až - 5 C. V zime sa na území Slovenska často vyskytujú teplotné inverzie, ktoré znižujú priemerné mesačné teploty vzduchu v kotlinách na úroveň teplôt v stredných horských polohách, ležiacich o niekoľko 100 metrov vyššie, napríklad v Poprade, na dne kotliny v nadmorskej asi 670 m n. m. býva v januári priemerná teplota vzduchu -5,0 C, ale v Starom Smokovci, ktorý leží o viac ako 400 m vyššie to je -4,9 C a na Štrbskom Plese, približne vo výške 1350 m n. m. -5,1 C. V najvyšších polohách Tatier je priemerná teplota vzduchu počas najchladnejšieho mesiaca nižšia ako -10 C. Teplotné pomery možno charakterizovať tiež začiatkom a časom trvania určitých priemerných teplôt. Obdobie s priemernou dennou teplotou nižšou ako 0 C sa zvykne označovať ako zima. Zima v oblasti Podunajskej nížiny zvyčajne začína v priemere po 20. decembri a končí približne v polovici februára. Na Východoslovenskú nížinu zima prichádza už skôr, okolo 10. decembra a obvykle končí neskôr ako na západe krajiny, v období po 25. februári. V Popradskej kotline začína obdobie mrazov už okolo 25. novembra a končieva približne 15. marca. Vo Vysokých a Nízkych Tatrách začína zimné obdobie pred 1. novembrom a končí po 20. máji. Hlavné vegetačné obdobie s priemernou dennou teplotou 10 C a viac začína na južnom a juhovýchodnom Slovensku od 21. apríla a končí zhruba po 11. októbri, v stredných polohách začína do 5. mája a končí v záverečnej dekáde septembra. Vo vysokých polohách Tatier sa takéto denné priemery teploty vzduchu prakticky nevyskytujú. Počet letných dní, v ktorých maximálna denná teplota vzduchu dosahuje 25 C a viac, sa v južných oblastiach a v niektorých kotlinách južnej polovice Slovenska, približne do nadmorskej výšky 350 m každoročne vyskytuje priemerne viac ako 50 dní. Napríklad
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 33 v Hurbanove je takýchto dní v priemere 74, Lučenci 78, Sliači a Trebišove 68. Vo výškach okolo 1000 m n. m. sa v priemere za rok vyskytuje 5 až 10 letných dní. Vo výškach približne nad 1800 m n. m. sa letný deň už nevyskytuje. Výskyt mrazov, charakterizovaný mrazovými dňami, kedy je počas celého dňa teplota vzduchu nižšia ako 0 C, je na Slovensku veľmi rozdielny. V okolí Bratislavy je v priemere v roku okolo 90 mrazových dní, v Podunajskej nížine do 100, vo Východoslovenskej nížine nad 110 a v kotlinách pod Tatrami ich počet za rok prevyšuje 160 dní. Uvedené teplotné charakteristiky platia pre obdobie medzi rokmi 1931 až 1990, ale po roku 1990 došlo vplyvom všeobecného oteplenia asi o 1 C k posunu všetkých uvádzaných charakteristík. 4.1.1.4 Atmosférické zrážky Atmosférické zrážky sú častice vody, ktoré vznikli kondenzáciou vodnej pary v ovzduší, vypadávajú z oblakov alebo sa usadzujú na povrchu územia, predmetov a rastlín [246]. Atmosférické zrážky možno rozdeliť na: a) horizontálne zrážky, ktorými sú usadené zrážky (rosa, srieň, inovať, námraza a pod.), b) vertikálne zrážky, ktorými sú padajúce zrážky (dážď, mrznúci dážď, mrholenie, mrznúce mrholenie, sneh, snehové krúpky, snehové zrná, zmrznutý dážď, ľadové ihličky a pod.). Zrážky tiež možno rozdeľovať podľa skupenstva, z ktorej pozostávajú na kvapalné zrážky, čo sú zrážky v kvapalnom skupenstve (dážď, mrholenie, rosa) a tuhé zrážky, ktorými sú zrážky tvorené ľadovými časticami, dopadajúcimi z oblakov na zemský povrch alebo usadenými na predmetoch na zemskom povrchu alebo v atmosfére. Atmosférické zrážky sa spolu s teplotou vzduchu považujú za najdôležitejší meteorologický prvok. Atmosférické zrážky však tiež patria k najpremenlivejším meteorologickým prvkom tak z priestorového, ako aj časového hľadiska, pretože ich výskyt ovplyvňuje geografická poloha územia, nadmorská výška, náveternosť, resp. záveternosť územia vo vzťahu k prevládajúcemu smeru prúdenia vzduchu, ktoré prináša vlhké vzduchové hmoty a frontálne systémy. Priemerný ročný úhrn zrážok sa na území Slovenska pohybuje od menej ako 500 mm v oblasti Galanty, Senca a východnej časti Žitného ostrova, do približne 2000 mm vo Vysokých Tatrách (Zbojnícka chata 2130 mm). Relatívne nízke úhrny zrážok sú v tzv. dažďovom tieni pohorí. Z tohto dôvodu sú v dlhodobom priemere pomerne suché spišské kotliny, chránené od juhozápadu až severozápadu Vysokými a Nízkymi Tatrami a od juhu Slovenským Rudohorím, kde v priemere za rok spadne miestami aj menej ako 600 mm zrážok. Na Slovensku pribúda množstvo zrážok s nadmorskou výškou a je to približne 50 až 60 mm zrážok na 100 m výšky. Pohoria na severozápade a severe Slovenska sú obvykle bohatšie na atmosférické zrážky, než pohoria v strednej, južnej a východnej oblasti Slovenska. Táto skutočnosť je spôsobovaná väčšou exponovanosťou týchto pohorí voči prevládajúcemu severozápadnému prúdeniu. Pri južných cyklonálnych situáciách sa môžu vysoké úhrny atmosférických zrážok vyskytovať aj na náveterných svahoch južnejšie položených pohorí, čo je typické najmä na východe Slovenska, v priestore Vihorlatu a Popričného. Počas priemerného roka pripadá na letné obdobie od júna do konca augusta približne 40 %, na jar 25 %, na jeseň 20 % a na zimu 15 % zrážok, z čoho je zreteľná prevaha zrážok v lete. Na Slovensku zvyčajne bývajú najdaždivejšími mesiacmi jún a júl a najmenej zrážok je v období od januára do marca. Veľká premenlivosť zrážok spôsobuje najmä v nížinách časté a niekedy dlhotrvajúce obdobie sucha. K najsuchším oblastiam Slovenska patrí Podunajská nížina, čo je spôsobené jednak tým, že sú tu najnižšie úhrny zrážok, ktoré v roku bývajú aj nižšie ako 500 mm, ale najmä tým, že málo zrážok býva v lete a je to tiež najteplejšia a relatívne najveternejšia oblasť, v dôsledku čoho je na jej území vysoký potenciálny výpar.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 34 Najvyšší denný úhrn zrážok na území Slovenska bol zaznamenaný počas lokálnej búrky v obci Salka ležiacej pri dolnom úseku Ipľa, keď 12. júla 1957 v priebehu popoludňajšieho, silného lejaku spadlo mimoriadnych 228,5 mm zrážok, pričom nameraný celkový denný úhrn bol až 231,9 mm. V letnom období sa na celom území Slovenska relatívne často vyskytujú búrky, pri ktorých spadne veľké množstvo zrážok a skoro každý rok sa niekde na Slovensku vyskytne vyšší denný úhrn zrážok ako 100 mm. Najväčší počet dní, počas ktorých sa vyskytne búrka, je na horách, v dolinách a kotlinách, kde sa v priemere ročne vyskytne 30 až 35 takýchto dní. Najmenej búrok býva na nížinách. V zimnom období je výskyt búrok na Slovensku zriedkavý, súvisí najmä s veľkou intenzitou atmosférickej cirkulácie a preto počas zimy búrky vznikajú najmä na okraji hlbokých tlakových níží, ktoré sa presúvajú od Atlantického oceánu do vnútrozemia. Suché a studené zimy, v ktorých dominujú kontinentálne tlakové výše, nie sú priaznivé pre tvorbu búrok. V zimnom období padá na území Slovenska veľká časť zrážok vo forme snehu a to najmä v stredných a vysokých horských polohách. V nížinách sa sneženie vyskytuje od októbra až do apríla, ale v polohách nad 1500 až 2000 nad morom počas celého roku, teda aj v letných mesiacoch. V nížinách pripadá priemerný dátum prvého dňa so snehovou pokrývkou na začiatok decembra, v horských dolinách to zvyčajne býva už po 10. novembri a v horských oblastiach nad 1500 m n. m. je snehová pokrývka možná po celý rok. Priemerné trvanie snehovej pokrývky je na južnom Slovensku menej ako 40 dní, ale na Východoslovenskej nížine, ktorá je pod silnejším kontinentálnym vplyvom, snehová pokrývka obvykle trvá viac ako 50 dní za rok. V slovenských kotlinách snehová pokrývka trvá v priemere 60 až 80 dní a v horách 80 až 120 dní. Najväčší počet dní so snehovou pokrývkou je vo vrcholových polohách Vysokých Tatier, kde trvá aj viac ako 200 dní za rok. Vo výškach nad 1300 m n. m. sa bežne vyskytuje snehová pokrývka aj viac ako 100 cm vysoká. Vo vysoko položených zatienených vysokotatranských dolinách sa snehová pokrývka ojedinele udrží aj celoročne v podobe dočasných alebo trvalých snehových polí. 4.1.1.5 Veterné pomery Veterné pomery na Slovensku komplikuje členitá orografia a značná premenlivosť počasia v priebehu roka má tiež veľký význam. Pri veternosti zohráva dôležitú úlohu aj homogenita aktívneho povrchu, ktorá ovplyvňuje jeho drsnosť. V nížinách západného Slovenska sa pohybuje priemerná ročná rýchlosť vetra vo výške 10 metrov nad aktívnym povrchom v intervale od 3 do 4 m s -1, na východnom Slovensku od 2 do 3 m s -1. Veternosť v kotlinách závisí od ich polohy a uzavretosti alebo otvorenosti voči prevládajúcim prúdeniam vzduchu. V kotlinách, ktoré sú otvorené voči prevládajúcemu smeru pohybu vzduchu, napr. v údolí Váhu, Podtatranskej kotline a Košickej kotline sa priemerná ročná rýchlosť vetra pohybuje v rozpätí od 2 do 3 m s -1. V uzavretejších kotlinách, v ktorých sa tiež najčastejšie vyskytujú inverzie, napr. vo Zvolenskej kotline, Žiarskej kotline alebo Žilinskej kotline, dosahuje priemerná ročná rýchlosť vetra hodnoty v intervale od 1 do 2 m s -1, v uzavretých dolinách aj menej než 1 m s -1. Aj v nižších polohách sa vyskytujú exponované lokality s vyšším ročným priemerom rýchlosti vetra ako 4 m s -1 (Košice, Bratislava). V pohoriach, v závislosti od nadmorskej výšky je priemerná ročná rýchlosť vetra 4 až 8 m s -1. Maximálna rýchlosť vetra v nížinách Slovenska presahuje 35 m s -1 (126 km h -1 ), v pohoriach až 60 m s -1 (216 km h -1 ). Na Slovensku bola doteraz zaznamenaná najvyššia rýchlosť vetra na Skalnatom plese, kde sa vzduch pohyboval rýchlosťou až 78,6 m s -1 (283 km h -1 ). Väčšia okamžitá rýchlosť vetra ako 50 m s -1 (180 km h -1 ) sa mohla vyskytnúť počas ojedinelých tornád aj v nížinách, ale priame merania z priebehu týchto udalostí neexistujú.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 35 Na území Slovenska smer prúdenia vzduchu najviac ovplyvňuje všeobecná cirkulácia atmosféry v strednej Európe a významnú úlohu tiež zohráva reliéf terénu. Prevláda západná a severozápadná zložka prúdenia vzduchu, ktorá v niektorých lokalitách býva ovplyvňovaná lokálnou konfiguráciou reliéfu, najmä v priesmykoch, dolinách a kotlinách. V ročnom priemere na Záhorí prevláda juhovýchodný vietor nad severozápadným. V Podunajskej nížine je to práve naopak. Na strednom Považí a na Ponitrí, rovnako ako na východnom Slovensku prevláda severné prúdenie. K najveternejším regiónom Slovenska patria Podunajská a Východoslovenská nížina. Bratislava patrí k najveternejším mestám v strednej Európe, čo spôsobujú Devínska a Lamačská brána, kde je zúžený priestor medzi Malými Karpatmi a Hainburgskými vrchmi v Rakúsku. V ročnom priemere fúka najsilnejší vietor vo februári a v marci, ale aj v novembri. Naopak, na Slovensku je v priemere najmenej veterným mesiacom september. 4.2 Zrážkové pomery na Slovensku v rokoch 1997 2017 Základným impulzom na vznik povodne je stav, pri ktorom už krajina nie je schopná zadržiavať vodu, následkom čoho začne intenzívny odtok po povrchu, pod povrchom terénu a v riečnej sieti sa vytvárajú povodňové vlny. Prebytok vody, ktorého následkom je povodeň, sa môže vytvárať buď postupne počas viacerých dní až týždňov, alebo náhle za niekoľko desiatok minút až hodín, hoci sa aj v takomto prípade museli v krajine už pred povodňou nahromadiť relatívne veľké zásoby vody. Všeobecne možno konštatovať, že povodne (okrem povodní spôsobených vytvorením prekážok odtoku vody na území, chodom ľadu, vznikom ľadových zátarás, ľadových zápch alebo vytvorením iných prekážok v koryte vodného toku, na mostoch a iných objektoch križujúcich vodný tok alebo náhlym uvoľnením zadržiavanej vody po poruche alebo havárii na vodných stavbách) sú špecifickou formou prejavu prebytku vody v prírode a sú súčasťou kolobehu vody v prírode, rovnako ako priemerne vodné obdobia alebo obdobia sucha. Zdrojom vody v prírode sú atmosférické zrážky, čo sú častice vzniknuté kondenzáciou vodnej pary v ovzduší, vypadávajúce z oblakov alebo usadzujúce sa na povrchu územia, predmetov a rastlín. Atmosférické zrážky sa delia na: a) usadené zrážky, t.j. rosa, srieň, inovať, námraza a podobne, b) padajúce zrážky, t.j. dážď, mrznúci dážď, mrholenie, mrznúce mrholenie, sneh, snehové krúpky, snehové zrná, zmrznutý dážď, ľadové ihličky. Pre vznik povodní sú rozhodujúce: 1. Zrážky vo forme dažďa 11), či už regionálneho 12) a trvalého 13), alebo prívalového dažďa 14). 2. Zrážky akumulované v snehovej pokrývke, pričom veľký význam pre odtok vody má rýchlosť topenia sa snehu a jeho vodná hodnota 15), resp. zásoba vody v snehovej pokrývke 16) v čase topenia. Dažde možno charakterizovať viacerými veličinami, z ktorých sú najreprezentatívnejšie: 11) Dážď sú kvapalné zrážky padajúce z oblakov na zemský povrch v tvare kvapiek s priemerom väčším ako 0,5 mm. 12) Regionálny dážď je dážď vyskytujúci sa na území s rozlohou niekoľko desiatok tisíc km 2. 13) Trvalý dážď je dážď padajúci dlhší čas z oblakov druhu nimbostratus alebo altostratus, ktorý trvá spravidla niekoľko hodín alebo dní, pričom sa v jeho priebehu môžu vyskytnúť aj krátke prestávky. 14) Prívalový dážď, lejak je dážď spravidla s krátkym časom trvania s pomerne veľkou a značne premenlivou intenzitou, pričom zasahuje obyčajne malé územia. 15) Vodná hodnota snehu je výška vrstvy vody, ktorá vznikne roztopením snehovej pokrývky na danom mieste. 16) Zásoba vody v snehovej pokrývke objem vody, ktorý vznikne roztopením snehovej pokrývky na danej ploche
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 36 1. Úhrn zrážok, čo je množstvo vody v kvapalnom aj tuhom skupenstve, ktoré spadlo na vodorovnú plochu v danom mieste za určité obdobie, napríklad deň, mesiac, rok a podobne. Úhrn zrážok sa vyjadruje výškou vodného stĺpca v milimetroch, pričom 1 mm zrážok reprezentuje 1 liter vody na ploche 1 m 2. 2. Intenzita dažďa, čo je podiel úhrnu dažďových zrážok a času, za ktorý spadli. 4.2.1 Zrážkové pomery v roku 1997 V roku 1997 bol zaznamenaný v celoročnom úhrne mierny deficit zrážok (-6 mm), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 99 % dlhodobého normálu. Množstvá zrážok, ktoré spadli v jednotlivých mesiacoch roku 1997 boli vzhľadom k normálu rozdielne. Nadbytok zrážok v celoročnom úhrne mal iba východoslovenský región +17 mm, čo predstavuje 102 % dlhodobého normálu. Najviac zrážok, 182 mm (188 %) spadlo v júli. Naproti tomu v januári, februári, marci, apríli, auguste, septembri, októbri a decembri 1997 bol na území Slovenska zaznamenaný deficit zrážok vo výške -2 až -28 mm. Najvyšší deficit zrážok -48 mm (93 % dlhodobého normálu) bol v roku 1997 zaznamenaný v západoslovenskom regióne. Najviac zrážok vzhľadom k dlhodobému normálu, 157 mm (215 % dlhodobého normálu), spadlo počas júla. Deficit zrážok v rozpätí od -3 až - 37 mm bol zaznamenaný v mesiacoch január, február, marec, apríl, máj, jún, august, september, október a december. Zrážkový deficit -6 mm (99 % dlhodobého normálu) bol v roku 1997 v celoročnom úhrne v stredoslovenskom regióne, keď bol zrážkovo najbohatší júl, v ktorom spadlo 208 mm (206 % dlhodobého normálu). Zrážkový deficit -5 až -40 mm bol zaznamenaný v mesiacoch január, marec, apríl, máj, august, september, október a december. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Tabuľka 4.1. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 1997 Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 1997 mm 19 28 23 41 62 65 157 26 31 30 101 31 614 % 45 74 54 85 93 96 215 41 59 55 171 58 93 Δ -23-10 -20-7 -5-3 +84-37 -22-25 +42-22 -48 mm 22 52 28 56 81 103 208 52 38 54 134 38 866 % 41 104 52 89 94 104 206 57 53 79 189 61 99 Δ -32 +2-26 -7-5 +4 +107-40 -34-14 +63-24 -6 mm 16 27 14 52 89 95 182 70 45 43 88 43 764 % 39 71 33 96 119 107 188 81 71 73 154 96 102 Δ -25-11 -28-2 +14 +6 +85-17 -18-16 +31-2 +17 mm 19 36 22 50 78 89 184 50 38 43 109 38 756 % 41 86 47 91 103 104 204 62 60 71 176 72 99 Δ -27-6 -25-5 +2 +3 +94-31 -25-18 +47-15 -6 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.2 Zrážkové pomery v roku 1998 Na Slovensku bol v roku 1998 v celoročnom úhrne zaznamenaný mierny nadbytok zrážok (+58 mm), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 108% dlhodobého normálu. Množstvá zrážok, ktoré spadli v jednotlivých regiónoch Slovenska boli v dlhoročnom úhrne pomerne rovnomerne rozdelené, ale v jednotlivých mesiacoch boli vzhľadom k normálu rozdielne. V celoročnom úhrne mal najvyšší nadbytok zrážok východoslovenský región +106 mm, čo predstavuje 114 % dlhodobého normálu. Najviac zrážok v tomto regióne 150 mm (155 % dlhodobého normálu) spadlo v júli. Naproti tomu v januári, februári, marci, júli a decembri bol zaznamenaný deficit zrážok -7 až -27 mm.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 37 V stredoslovenskom regióne s nadbytkom zrážok +46 mm (105 % dlhodobého normálu) bol zrážkovo najbohatší september, kedy spadlo 159 mm zrážok, čo je 221 % dlhodobého mesačného normálu. Zrážkový deficit 7 až 39 mm bol zaznamenaný v mesiacoch január, február, marec, máj, júl, november a december. Najnižší nadbytok zrážok +4 mm (101 % dlhodobého normálu) bol zaznamenaný v západoslovenskom regióne. Na západnom Slovensku bol na zrážky najbohatší september, kedy spadlo 177 mm, čo je 334 % dlhodobého normálu a súčasne to tiež bolo najviac zrážok v percentuálnom vyjadrení k dlhodobému normálu zo všetkých regiónov Slovenska. Zrážkový deficit 7 až 35 mm bol v januári, februári, marci, máji, júli, auguste, novembri a decembri. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Tabuľka 4.2. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 1998 Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 1998 mm 25 3 18 55 32 69 66 39 177 119 36 27 666 % 60 8 42 115 48 102 90 62 334 216 61 51 101 Δ -17-35 -25 +7-35 +1-7 -24 +124 +64-23 -26 +4 mm 43 18 47 93 60 99 104 53 159 143 59 40 918 % 80 36 87 148 70 100 103 58 221 210 83 65 105 Δ -11-32 -7 +30-26 0 +3-39 +87 +75-12 -22 +46 mm 34 24 24 83 82 103 150 60 92 106 59 36 853 % 83 63 57 154 109 116 155 69 146 180 104 80 114 Δ -7-14 -18 +29 +7 +14 +53-27 +29 +47 +2-9 +106 mm 34 15 31 78 59 91 108 51 142 124 52 35 820 % 74 36 66 142 78 106 120 63 225 203 84 66 108 Δ -12-27 -16 +23-17 +5 +18-30 +79 +63-10 -18 +58 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.3 Zrážkové pomery v roku 1999 V roku 1999 bol v celoročnom úhrne mierny nadbytok zrážok (+60 mm), čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení 107 % dlhodobého normálu. Množstvá zrážok, ktoré spadli v jednotlivých regiónoch Slovenska boli v dlhoročnom úhrne pomerne rovnomerne rozdelené, ale v jednotlivých mesiacoch boli vzhľadom k normálu rozdielne. V celoročnom úhrne mal najvyšší nadbytok zrážok stredoslovenský región +63 mm, čo predstavuje 107 % dlhodobého normálu. Najviac zrážok v tomto regióne 171 mm (169 % dlhodobého normálu) spadlo v júli. Naproti tomu bol v januári, marci, máji, auguste, septembri a novembri zaznamenaný deficit zrážok -8 až -26 mm. Vo východoslovenskom regióne s celoročným nadbytkom zrážok +50 mm (107 % dlhodobého normálu) bol zrážkovo najbohatší opäť mesiac júl, kedy spadlo 139 mm, čo predstavuje 143 % dlhodobého mesačného normálu. Na východnom Slovensku Zrážkový deficit 8 až 36 mm bol v mesiacoch január, marec, máj, august, september a október. V celoročnom úhrne bol zaznamenaný najnižší nadbytok zrážok +49 mm (107 % dlhodobého normálu) v západoslovenskom regióne. v tomto regióne bol na zrážky najbohatší jún, kedy spadlo 149 mm (219 % dlhodobého mesačného normálu), čo bolo aj v percentuálnom vyjadrení k dlhodobému normálu najviac zrážok zo všetkých regiónov Slovenska. Zrážkový deficit -3 až -32 mm bol na západnom Slovensku zaznamenaný v mesiacoch január, marec, máj, august, september a október. Región Západoslovenský región Tabuľka 4.3. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 1999 Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 1999 mm 16 63 26 62 43 149 120 60 21 30 61 60 711 % 38 166 61 129 64 219 164 95 40 55 103 113 107
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 38 Región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 1999 Δ -26 +25-17 +14-24 +81 +47-3 -32-25 +2 +7 +49 mm 30 84 46 84 62 160 171 66 30 74 53 75 935 % 56 168 85 133 72 162 169 72 42 109 75 121 107 Δ -24 +34-8 +21-24 +61 +70-26 -42 +6-18 +13 +63 mm 25 82 34 89 57 109 139 77 27 48 61 49 797 % 61 216 81 165 76 123 143 89 43 81 107 109 107 Δ -16 +44-8 +35-18 +20 +42-10 -36-11 +4 +4 +50 mm 24 77 36 79 55 140 145 68 26 52 58 62 822 % 52 183 77 144 72 163 161 84 41 85 94 117 107 Δ -22 +35-11 +24-21 +54 +55-13 -37-9 -4 +9 +60 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.4 Zrážkové pomery v roku 2000 V roku 2000 bol na Slovensku zaznamenaný v celoročnom úhrne minimálny nadbytok zrážok (+3 mm), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 100 % dlhodobého normálu. Množstvá zrážok, ktoré spadli v jednotlivých regiónoch v celoročnom úhrne boli pomerne rovnomerne rozdelené, ale v jednotlivých mesiacoch boli vzhľadom k normálu rozdielne. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Tabuľka 4.4. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2000 Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2000 mm 48 37 98 24 29 16 87 27 50 30 80 54 580 % 114 97 228 50 43 24 119 43 94 55 136 102 88 Δ +6-1 +55-24 -38-52 +14-36 -3-25 +21 +1-82 mm 67 68 147 67 47 61 142 30 42 46 118 64 899 % 124 136 272 106 55 62 141 33 58 68 166 103 103 Δ +13 +18 +93 +4-39 -38 +41-62 -30-22 +47 +2 +27 mm 53 55 81 58 70 77 160 39 67 8 62 55 785 % 129 145 193 107 93 87 165 45 106 14 109 122 105 Δ +12 +17 +39 +4-5 -12 +63-48 +4-51 +5 +10 +38 mm 57 54 110 51 49 53 131 32 53 29 88 58 765 % 124 129 234 93 65 62 146 40 84 48 142 109 100 Δ +11 +12 +63-4 -27-33 +41-49 -10-32 +26 +5 +3 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. Nadbytok zrážok v celoročnom úhrne mal stredoslovenský a východoslovenský región. Najvyšší nadbytok +38 mm mal východoslovenský región, čo predstavuje 105 % dlhodobého normálu. Najviac zrážok 160 mm (165 % dlhodobého mesačného normálu) spadlo v júli. Deficit zrážok -5 až -51 mm bol zaznamenaný v mesiacoch máj, jún, august a október. V stredoslovenskom regióne s celoročným nadbytkom zrážok +27 mm (103 % dlhodobého mesačného normálu) bol zrážkovo najbohatší marec, počas ktorého spadlo 147 mm, čo je aj v percentuálnom vyjadrení 272 % najviac zrážok vzhľadom na dlhodobý normál. Naproti tomu v mesiacoch máj, jún, august, september a október bol na strednom Slovensku deficit zrážok od -22 do -62 mm. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch rokov mal deficit zrážok -82 mm (88 % dlhodobého normálu) západoslovenský región. Najviac zrážok 98 mm (228 % dlhodobého mesačného normálu) spadlo v marci. Zrážkový deficit bol zaznamenaný v mesiacoch február, apríl, máj, jún, august, september a október a pohyboval sa v rozpätí od -1 do -52 mm. 4.2.5 Zrážkové pomery v roku 2001 Celkovo vlhký rok 2001 mal netypický ročný chod zrážkových úhrnov. Maximum v celoslovenskom priemere pripadlo na júl (182 mm), ale v západoslovenskom regióne to bolo
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 39 v septembri. Minimum sa vyskytlo v októbri (17 mm), druhotné minimum bolo netypicky v máji (36 mm). Súvislejšie obdobie s deficitom zrážok bolo len v západoslovenskom regióne v období od apríla do júna (okolo 80 mm) a na väčšine územia tiež v posledných troch mesiacoch roka (40 až 70 mm). Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Tabuľka 4.5. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2001 Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2001 mm 32 30 65 33 31 37 104 44 124 12 44 42 598 % 76 79 151 69 46 54 143 70 234 22 75 79 90 Δ -10-8 22-15 - - -31 31-19 71 36 43-15 -11-64 mm 76 50 82 78 37 100 218 52 150 17 80 65 1005 % 141 100 152 124 43 101 216 57 208 25 113 105 115 Δ 22 0 28 15 - - 1 117-40 78 49 51 9 3 133 mm 67 28 85 76 39 119 212 55 96 22 63 28 890 % 163 74 202 141 52 134 219 63 152 37 111 62 119 Δ 26-10 43 22 - - 30 115-32 33 36 37 6-17 143 mm 60 37 78 64 36 87 182 51 124 17 63 46 845 % 130 88 166 116 47 101 202 63 197 28 102 87 111 Δ 14-5 31 9 - - 1 92-30 61 40 44 1-7 83 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. Zonálne rozloženie ročných úhrnov zrážok, sa vyznačovalo silne nadnormálnymi hodnotami na krajnom severe, kde boli na mnohých staniciach zaznamenané maximálne úhrny od roku 1951. Napríklad, na Skalnatom plese bol zaznamenaný úhrn zrážok 1892 mm, na severovýchodnej strane Tatier v Javorine 1842 mm, v Podspádoch 1804 mm, ale aj v nižšie položenom Vranove nad Topľou 884 mm a v Kežmarku 755 mm. Smerom na juh zrážok ubúdalo a podnormálne ročné úhrny boli zhruba na polovici územia západného Slovenska. V Šuranoch bol zaznamenaný úhrn zrážok 419 mm, čo bol šiesty najnižší ročný úhrn zrážok od roku 1951. Máj 2001 bol na väčšine územia Slovenska suchý, vynikli silne suché enklávy na juhu stredného Slovenska a krajnom juhozápade. V Šamoríne dosiahol májový úhrn zrážok výšku len 10 mm a Rusovciach 6 mm. V júli 2001 dosiahol mesačný úhrn zrážok v 53 meteorologických staniciach, hlavne v oblasti Tatier, Oravy, Liptova, čiastočne Horehronia a v izolovaných oblastiach východného Slovenska absolútne mesačné maximá od roku 1951. V Javorine napršalo 521 mm, na Zverovke 582 mm zrážok. Mesačné úhrny zrážok vyššie ako 500 mm boli na Slovensku v histórii pravidelných meraní dovtedy zaznamenamé len trikrát. Z denných úhrnov vynikli najmä zrážkové udalosti v dňoch 16. a 17. júla, kedy boli zaznamenané najvyššie denné úhrny zrážok v júli aspoň od roku 1951 v 12 meteorologických staniciach stredného Slovenska, hlavne v oblasti Horehronia a Poľany. V Hronci napríklad napršalo za jeden deň 142 mm, v Osrblí 121 mm, na Poľane 120 mm a v Detve 98 mm zrážok. Dňa 24. júla 2001 boli zaznamenané najvyššie denné úhrny zrážok v júli aspoň od roku 1951 na 9 meteorologických staniciach východného Slovenska, napríklad v Stážskom 85 mm. Na Slovensku bol v roku 2001 zaznamenaný v celoročnom úhrne mierny nadbytok zrážok (+83 mm), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 111 % dlhodobého normálu.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 40 4.2.6 Zrážkové pomery v roku 2002 V roku 2002 sme na Slovensku zaznamenali v celoročnom úhrne mierny nadbytok zrážok (+79 mm), čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 110 % dlhodobého normálu. Množstvá zrážok, ktoré spadli v jednotlivých regiónoch v celoročnom úhrne, boli nerovnomerne rozdelené a v jednotlivých mesiacoch boli vzhľadom k normálu rozdielne. Všetky regióny mali nadbytok zrážok v celoročnom úhrne Najvyšší nadbytok zrážok +115 mm bol zaznamenaný v stredoslovenskom regióne s najvyšším celoročným úhrnom 987 mm, čo predstavuje 113 % dlhodobého normálu. Na strednom Slovensku spadlo najviac zrážok v auguste 149 mm, čo reprezentuje 162 % dlhodobého mesačného normálu. V stredoslovenskom regióne bol zaznamenaný deficit zrážok -3 až -23 mm v mesiacoch január, marec, apríl, máj, november a december. V západoslovenskom regióne s celoročným nadbytkom zrážok +69 mm a celoročným úhrnom zrážok 731 mm (110 % dlhodobého normálu) bol zrážkovo najbohatší taktiež mesiac august, v ktorom spadlo 116 mm, čo predstavuje 184 % dlhodobého mesačného normálu. Na západnom Slovensku bol zaznamenaný deficit zrážok od -1 do -23 mm v mesiacoch január, marec, apríl, máj, jún a november. Východoslovenský región mal celoročný úhrn zrážok 785 mm s nadbytkom zrážok vo výške 38 mm, čo predstavuje 105 % dlhodobého normálu. V tomto regióne spadlo najviac zrážok v júli 136 mm, čo tvorí 140 % dlhodobého mesačného normálu. Na východnom Slovensku bol zaznamenaný zrážkový deficit v rozpätí od -8 do -25 mm v mesiacoch január, február, marec, apríl, november a december. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Tabuľka 4.6. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2002 Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2002 mm 19 47 30 40 60 67 92 116 58 94 55 53 731 % 45 124 70 83 90 99 126 184 109 171 93 100 110 Δ -23 +9-13 -8-7 -1 +19 +53 +5 +39-4 0 +69 mm 39 81 39 40 76 103 142 149 80 127 52 59 987 % 72 162 72 63 88 104 141 162 111 187 73 95 113 Δ -15 +31-15 -23-10 +4 +41 +57 +8 +59-19 -3 +115 mm 25 28 23 29 77 98 136 117 70 113 32 37 785 % 61 74 55 54 103 110 140 135 111 192 56 82 105 Δ -16-10 -19-25 +2 +9 +39 +30 +7 +54-25 -8 +38 mm 28 53 31 36 71 90 125 129 70 112 46 50 841 % 61 126 66 66 93 105 139 159 111 184 74 94 110 Δ -18 +11-16 -19-5 +4 +35 +48 +7 +51-16 -3 +79 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.7 Zrážkové pomery v roku 2003 Rok 2003 možno z hľadiska spadnutých zrážok celkovo hodnotiť ako suchý rok a v období rokov 1990 2003 bol rok 2003 tretím najsuchším rokom. V roku 2003 bol na Slovensku zaznamenaný v celoročnom úhrne deficit zrážok vo výške -189 mm, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 75 % dlhodobého normálu. Množstvá zrážok, ktoré spadli v jednotlivých regiónoch Slovenska v celoročnom úhrne, boli pomerne rovnomerne rozdelené, ale v jednotlivých mesiacoch boli vzhľadom k normálu rozdielne. Deficit zrážok v celoročnom úhrne mali všetky regióny. Na západnom Slovensku mali február a marec 2003 miestami extrémne nízke úhrny zrážok. Absolútne najnižšie dvojmesačné úhrny zrážok (II. III.), niekde až od roku 1901, v západoslovenskom regióne dosiahli miestami len 1 až 8 mm. Smerom na sever a východ
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 41 Slovenska v uvedenom období dosiahli úhrny zrážok 10 až 40 mm, na krajnom východe, v severných pohraničných regiónoch Slovenska a v horských oblastiach väčšinou 41 až 80 mm. Na väčšine územia krajiny bolo toto obdobie zrážkovo podnormálne až mimoriadne podnormálne a deficit zrážok dosiahol prevažne 20 až 85 mm. V apríli nepriaznivý vývoj v bilancii zrážok pokračoval. Úhrny zrážok od začiatku februára do konca apríla dosiahli na krajnom západe Slovenska len 20 % a na severe Slovenska až 75 % normálu. Deficit zrážok v najpostihnutejších regiónoch prekročil hranicu 100 mm. V severných regiónoch Slovenska sa pohyboval väčšinou v intervale od 12 do 60 mm. V máji sa nepriaznivá bilancia zrážok na takmer celom území Slovenska nezlepšila, situácia sa však stabilizovala. Prevaha májových zrážok mala už búrkový charakter, takže deficit zrážok bol miestne dosť rozdielny. V období od začiatku februára do konca mája 2003 na západnom Slovensku úhrny zrážok väčšinou neprevýšili 50 % normálu a deficit zrážok dosiahol 60 až 120 mm. V južnej polovici stredného a východného Slovenska dosiahli úhrny zrážok prevažne 51 až 75 % normálu a deficit zrážok bol od 60 do 115 mm, iba v severnej polovici stredného a východného Slovenska bola bilancia zrážok relatívne priaznivá s úhrnom prevažne 76 až 110 % normálu a s deficitom zrážok 20 až 50 mm, pričom miestami tam boli zaregistrované aj prebytky zrážok. Na väčšine územia Slovenska deficit zrážok v priebehu júna 2003 opäť vzrástol. Zrážky mali ďalej len charakter prehánok a búrok, takže sa zachovala ich veľká priestorová premenlivosť. Napríklad v Nitre napršalo v júni len 6 mm zrážok, v Banskej Bystrici 11 mm, v Banskej Štiavnici a v Sliači 12 mm, v Rimavskej Sobote 16 mm, v Dolnom Hričove 17 mm a v Kuchyni 18 mm. Na väčšine ostatného územia Slovenska spadlo 21 až 40 mm zrážok, iba na severnom a východnom Slovensku na niektorých miestach 41 až 60 mm a ojedinele aj viac, napríklad v Prešove 85 mm a v Sabinove 129 mm. Na tých miestach, kde v júni pršalo najmenej, deficit zrážok za tento mesiac vzrástol o 60 až 95 mm. Počas júla 2003 sa charakter počasia zásadne nezmenil, ale na väčšine územia Slovenska sa deficit zrážok mierne znížil. Výnimkou bol iba krajný západ a juhozápad Slovenska, ako aj juh Východoslovenskej nížiny a najkrajnejší východ a severovýchod Slovenska, kde deficit zrážok naopak v júli trochu narástol. Pričinili sa o to dve situácie, v noci zo 17. na 18. júla a z 29. na 30. júla, kedy bol zaznamenaný aj trvalejší dážď. Pri prvej situácii napršalo v Kuchyni 43 mm, v Jaslovských Bohuniciach 36 mm, v Kráľovej pri Senci a v Žihárci 31 mm zrážok. Pri druhej situácii výdatne pršalo na strednom Slovensku. Najpozoruhodnejšie denné úhrny zrážok boli vtedy namerané v Boľkovciach pri Lučenci 105 mm, v Jalnej 93 mm, v Sliači a vo Zvolene 81 mm, v Očovej 80 mm, v Brehoch 78 mm, v Banskej Bystrici 72 mm a v Prievidzi 70 mm. Na ostatnom území Slovenska sa na niektorých miestach vyskytli búrky, pri nich boli významnejšie úhrny zrážok zaznamenané 18. júla na severovýchodnom Slovensku, v Krásnom Brode pri Medzilaborciach 42 mm, v Bardejove 44 mm, vo Svidníku 51 mm a v Tisinci 58 mm, 22. júla v Strede nad Bodrogom 45 mm, 25. júla podobne v Lekárovciach 44 mm a v Orechovej 63 mm a 28. júla v Jaklovciach a v Spišských Vlachoch 48 mm. Júlové mesačné úhrny zrážok sa pohybovali väčšinou od 35 mm v Kamenici nad Cirochou, do 162 mm v Plášťovciach. V priebehu augusta sa vyskytovali prevažne len málo výdatné dažde prehánkového a búrkového charakteru, ktoré sa koncentrovali najmä do jeho štvrtej pentády. Napríklad v Stupave napršalo 18. augusta pri búrke 38 mm a v Košiciach 19. augusta 39 mm zrážok. Dažde v posledných troch augustových dňoch zmiernili silnú zrážkovú extrémnosť augusta. V tomto čase napršalo v Hurbanove 34 mm, v Rimavskej Sobote a v Somotore 16 mm. V rovnakom čase však na niektorých miestach krajného severozápadu Slovenska nedosiahli úhrny zrážok ani 1 mm. Augustové mesačné úhrny zrážok sa na Slovensku pohybovali od 3 mm
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 42 v Ladcoch do 136 mm v Zlatej Idke, ďalej 82 mm v Kunovej Teplici, 95 mm v Košiciach alebo 112 mm v Ráztočne. Septembrový priemer teploty vzduchu bol do 1 C nad normálom. Stále však pretrvával nedostatok zrážok, ktorý zmiernil až dážď v posledných dňoch mesiaca. V období od 1. 2. 2003 do 31. 8. 2003 dosiahol deficit zrážok na väčšine územia Slovenska 101 až 200 mm. Ešte o niečo vyšší deficit bol v západnej a v strednej časti Slovenského Rudohoria a tiež v oblasti Vihorlatu. Menej ako 100 mm dosiahol deficit zrážok v rovnakom období vo východnej oblasti Spiša, na západnej časti Zemplína a v Šariši, ako aj v malej oblasti juhovýchodne od Lučenca. Územné rozloženie deficitu zrážok sa od konca júna 2003 výraznejšie nemenilo, deficit sa v lete zvýšil relatívne viac na severe územia. Osobitosťou nedostatku zrážok na Slovensku v roku 2003 je skutočnosť, že mal celoplošný charakter. V období od 1. 2. 2003 do 31. 8. 2003 bola z hľadiska nedostatku zrážok na území Slovenska aspoň od roku 1881 iba v rokoch 1917, 1950 a 1976. Keď sa zoberie do úvahy aj mimoriadne vysoká teplota vzduchu v období od mája do augusta, ktorá podporovala výpar, je pozícia roku 2003 z hľadiska meteorologického sucha pravdepodobne najhoršia od roku 1881. Územné rozloženie deficitu zrážok v období február až august 2003 korešponduje s územným rozložením meteorologického sucha za obdobie od 16. marca do 31. augusta 2003. Meteorologické sucho je definované ako rozdiel úhrnu zrážok a potenciálnej evapotranspirácie v mm počas stanoveného obdobia. Na juhu Slovenska je normálna hodnota rozdielu medzi úhrnom zrážok a potenciálnou evapotranspiráciou v období marec až júl približne -250 mm, ale v roku 2003 to do 31. augusta bolo až okolo -400 až -500 mm. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Tabuľka 4.7. Atmosférické zrážky na Slovensku v období január až august 2003 Mesiac I. VIII. I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. 2003 mm 52 6 4 22 54 29 77 28 272 % 124 16 9 46 81 43 106 44 469 Δ +10-32 -39-26 -13-39 +4-35 -170 mm 74 20 17 56 98 33 121 32 451 % 137 40 32 89 114 33 120 35 600 Δ +20-30 -37-7 +12-66 +20-60 -148 mm 42 27 18 48 77 52 90 47 401 % 102 71 43 89 103 58 93 54 613 Δ +1-11 -24-6 +2-37 -7-40 -122 mm 57 18 13 43 78 38 98 36 381 % 124 43 28 78 103 44 109 44 573 Δ +11-24 -34-12 +2-48 +8-45 -142 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.8 Zrážkové pomery v roku 2004 V roku 2004 boli na Slovensku v celoročnom úhrne zaznamenané nadpriemerné zrážky o +89 mm, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 112 % dlhodobého normálu. Množstvá zrážok, ktoré spadli v jednotlivých regiónoch Slovenska v celoročnom úhrne boli nerovnomerne rozložené a aj v jednotlivých mesiacoch boli vzhľadom k normálu rozdielne. Deficit zrážok v celoročnom úhrne mal oproti roku 2003 len západoslovenský región -5 mm, čo je 99 % dlhodobého normálu. Najvyššie zrážky 179 mm mal východoslovenský región s celoročným úhrnom 926 mm, čo predstavuje 124 % dlhodobého normálu. V roku 2004 bol na zrážky najbohatším mesiacom júl a bolo to vo východoslovenskom regióne, kde bol zaznamenaný úhrn zrážok 189 mm (+92 mm), čo tvorí 195 % dlhodobého mesačného normálu. Najväčší nadbytok zrážok
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 43 v percentuálnom vyjadrení 205 % bol zaznamenaný vo februári pri mesačnom úhrne zrážok 78 mm, pri ktorom bol nadbytok +40 mm. Deficit zrážok -3 až -24 mm bol zaznamenaný v marci, apríli, septembri a decembri. V stredoslovenskom regióne bol zaznamenaný nadbytok zrážok +74 mm a v celoročnom úhrne 946 mm, čo tvorí 109 % dlhodobého normálu. Deficit zrážok v rozpätí od -5 do -19 mm bol zaznamenaný v mesiacoch apríl, júl, august, september a december, pričom rovnaký deficit -19 mm bol zaznamenaný v mesiacoch september a december. Najväčší nadbytok +44 mm pri najvyššom mesačnom úhrne zrážok 143 mm (144 % dlhodobého mesačného normálu) bol zaznamenaný v júni, ale najväčší percentuálny nadbytok (166 %) bol vo februári pri mesačnom úhrne zrážok 83 mm a nadbytku +33 mm. V západoslovenskom regióne najviac zrážok spadlo v júni 111 mm (163 % dlhodobého mesačného normálu a aj najväčší percentuálny nadbytok) a +43 mm predstavoval v tomto mesiaci aj najväčší nadbytok na západe Slovenska. Deficit zrážok -2 až -32 mm bol zaznamenaný v apríli, máji, júli, auguste, septembri, októbri, novembri a decembri. Deficit zrážok -32 mm bol v tomto regióne v júli percentuálne najnižší, keď bol vo výške 56 % dlhodobého mesačného normálu pri mesačnom úhrne zrážok 41 mm. Tento deficit je zároveň najväčším mesačným deficitom zrážok počas celého roka na Slovensku. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Tabuľka 4.8. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2004 Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2004 mm 61 56 65 36 57 111 41 44 44 51 57 34 657 % 145 147 151 75 85 163 56 70 83 93 97 64 99 Δ +19 +18 +22-12 -10 +43-32 -19-9 -4-2 -19-5 mm 75 83 57 57 97 143 96 82 53 71 89 43 946 % 139 166 106 90 113 144 95 89 74 104 125 69 109 Δ +21 +33 +3-6 +11 +44-5 -10-19 +3 +18-19 +74 mm 41 78 34 51 120 110 189 104 39 62 73 25 926 % 100 205 81 94 160 124 195 120 62 105 128 56 124 Δ 0 +40-8 -3 +45 +21 +92 +17-24 +3 +16-20 +179 mm 59 73 52 49 93 122 110 78 45 62 74 34 851 % 128 174 111 89 122 142 122 96 71 102 119 64 112 Δ +13 +31 +5-6 +17 +36 +20-3 -18 +1 +12-19 +89 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.9 Zrážkové pomery v roku 2005 V roku 2005 boli na Slovensku v celoročnom úhrne zaznamenané nadpriemerné zrážky +176 mm, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 123 % dovtedajšieho dlhodobého normálu. Množstvá zrážok, ktoré spadli v jednotlivých regiónoch Slovenska boli v celoročnom úhrne nerovnomerne rozložené a tiež boli rozdielne v jednotlivých mesiacoch roka vzhľadom k normálu. V roku 2005 nemal žiadny región deficit zrážok v celoročnom úhrne. Najväčší nadbytok 213 mm mal východoslovenský región s celoročným úhrnom zrážok 960 mm, čo predstavuje 129 % dlhodobého normálu. Z mesiacov roku 2005 bol vo východoslovenskom regióne na zrážky najbohatším mesiacom august s úhrnom 179 mm (+92 mm, čo je 206 % dlhodobého mesačného normálu). Nadbytok zrážok +92 mm bol z celého Slovenska najvyšším počas celého roka vo východoslovenskom regióne. Pri mesačnom úhrne zrážok 105 mm bol v decembri 2005 zaznamenaný najväčší percentuálny nadbytok 233 %, pri ktorom bol nadbytok +60 mm. V mesiacoch marec, október a november bol vo východoslovenskom regióne zaznamenaný deficit zrážok -24 až -40 mm. V stredoslovenskom regióne bol v roku 2005 zaznamenaný nadbytok zrážok +189 mm pri celoročnom úhrne 1061 mm, čo je 122 % dlhodobého normálu. Deficit zrážok vo výške -6
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 44 až -53 mm bol zaznamenaný v marci, máji, júni, septembri, októbri a novembri. Deficit zrážok -53 mm bol zároveň najväčším mesačným deficitom zrážok počas celého roka 2005 na Slovensku. Najväčší nadbytok +107 mm pri mesačnom úhrne zrážok 169 mm, čo je 273 % dovtedajšieho dlhodobého mesačného normálu, bol zaznamenaný v decembri a bol to zároveň aj najväčší percentuálny nadbytok nielen v stredoslovenskom regióne, ale aj na celom Slovensku. V západoslovenskom regióne najviac zrážok spadlo v auguste 133 mm, čo je 211 % dlhodobého mesačného normálu a nadbytok zrážok +70 mm v tomto mesiaci tiež predstavoval najväčší nadbytok v tomto regióne. Deficit zrážok -3 až -43 mm bol zaznamenaný v mesiacoch marec, máj, jún, september, október a november. Percentuálne najvyšší úhrn zrážok, v porovnaní s dlhodobým priemerom bol zaznamenaný v decembri. December 2005 bol percentuálne zrážkovo najvyšším mesiacom v porovnaní s dlhodobým normálom aj v ostatných regiónoch Slovenska. Z hľadiska výšky spadnutých zrážok bol rok 2005 ako celok mierne nadpriemerný, s nerovnomerným rozdelením zrážok v jednotlivých mesiacoch, keď mesačné úhrny zrážok predstavovali od 22 do 273 % dlhodobých mesačných normálov. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovensk ý región Slovensko m m % Tabuľka 4.9. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2005 Mesiac VII I. II. III. IV. V. VI.. VIII. IX. X. XI. XII. Rok 200 5 57 67 12 71 52 49 93 133 50 12 54 121 771 13 6 Δ 15 29 m m % 176 28 148 78 72 127 211 94 22 92 228 116-31 23-15 -19 20 70-3 - 43-5 68 109 95 82 37 106 78 63 127 159 65 15 65 169 17 6 Δ 41 32 m m % 106 1 164 69 168 91 64 126 173 90 22 92 273 122-17 43-8 -36 26 67-7 - 53-6 107 189 52 57 18 82 117 106 114 179 78 19 33 105 960 12 7 Δ 11 19 m m % 150 43 152 156 119 118 206 124 32 58 233 129-24 28 42 17 17 92 15-40 - 24 60 213 69 69 23 87 83 73 112 157 65 16 51 133 938 15 0 Δ 23 27 164 49 158 109 85 124 194 103 26 82 251 123-24 32 7-13 22 76 2 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.10 Zrážkové pomery v roku 2006-45 - 11 80 176 Na Slovensku boli v roku 2006 zaznamenané v celoročnom úhrne len mierne nadpriemerné zrážky +14 mm, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení 102 % dlhodobého normálu. Množstvá zrážok, ktoré spadli v jednotlivých regiónoch Slovenska v celoročnom úhrne boli pomerne rovnomerne rozložené a boli porovnateľné aj v jednotlivých mesiacoch, ale vzhľadom k normálu boli väčšinou rozdielne. Deficit zrážok bol v celoročnom úhrne -3 mm
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 45 v západoslovenskom regióne, -15 mm v stredoslovenskom regióne a nadbytok zrážok +47 mm bol iba vo východoslovenskom regióne. Vo východoslovenskom regióne bol na zrážky najbohatším mesiacom jún s úhrnom 169 mm a s najväčším nadbytkom zrážok +80 mm. Tento nadbytok bol najvyšší nielen v tomto regióne, ale zároveň aj na celom Slovensku. V júni bol zaznamenaný aj najväčší percentuálny nadbytok zrážok 190 % dlhodobého mesačného normálu. Deficit zrážok -5 až -61 mm bol zaznamenaný v januári, júli, septembri, októbri, novembri a decembri. Deficit zrážok -61 mm, ktorý bol zaznamenaný v júli, bol zároveň aj najväčším mesačným deficitom zrážok počas celého roka 2006 v rámci celého Slovenska. V stredoslovenskom regióne spadli najvyššie úhrny zrážok 139 mm v auguste, čo predstavovalo aj najvyšší nadbytok zrážok +47 mm čo činí 151 % dlhodobého mesačného normálu. Percentuálne najvyšší nadbytok zrážok 154 % bol v máji s úhrnom 132 mm a nadbytkom +46 mm. Deficit zrážok -5 až -50 mm bol zaznamenaný v januári, júli, septembri, októbri a decembri. V západoslovenskom regióne spadlo najviac zrážok, až 121 mm takisto ako v stredoslovenskom regióne v auguste, čo predstavovalo najvyšší percentuálny nadbytok dlhodobého mesačného normálu 192 % nielen v západoslovenskom regióne, ale aj na celom Slovensku. Nadbytok zrážok +58 mm predstavoval v tomto mesiaci aj najväčší nadbytok v západoslovenskom regióne. Deficit zrážok -13 až -51 mm bol zaznamenaný v júli, septembri, októbri, novembri a decembri. Pre rok 2006 bol typický deficit zrážok vo všetkých regiónoch Slovenska v posledných štyroch mesiacoch (okrem októbra v stredoslovenskom regióne, kde bol mierny nadbytok +12 mm v októbri). Celkove teda možno rok 2006 z hľadiska spadnutých zrážok hodnotiť ako mierne nadpriemerný, s nerovnomerným rozdelením zrážok v jednotlivých mesiacoch, keď mesačné úhrny predstavovali od 24 do 192 % dlhodobých mesačných normálov. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Tabuľka 4.10. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2006 Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2006 mm 59 48 58 66 105 78 22 121 15 26 46 15 659 % 141 126 135 138 157 115 30 192 28 47 78 28 99 Δ 17 10 15 18 38 10-51 58-38 -29-13 -38-3 mm 49 58 76 77 132 121 52 139 22 34 83 21 857 % 91 116 141 111 154 122 52 151 31 50 117 34 98 Δ -5 8 22 7 46 22-49 47-50 -34 12-41 -15 mm 22 47 70 66 123 169 36 146 15 31 52 17 794 % 54 124 167 122 164 190 37 168 24 53 91 38 106 Δ -19 9 28 12 48 80-61 59-48 -28-5 -28 47 mm 43 52 69 67 121 124 38 135 18 30 61 18 776 % 93 124 147 122 159 144 42 167 29 49 98 34 102 Δ -3 10 22 12 45 38-52 54-45 -31-1 -35 14 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.11 Zrážkové pomery v roku 2007 V roku 2007 boli na Slovensku zaznamenané v celoročnom úhrne mierne nadpriemerné zrážky +132 mm, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 117 % dlhodobého normálu. Množstvá zrážok, ktoré spadli v jednotlivých regiónoch Slovenska v celoročnom úhrne boli pomerne rovnomerne rozložené v stredoslovenskom a východoslovenskom regióne. V celoročnom úhrne spadli nižšie zrážky v západoslovenskom regióne a aj vzhľadom na normál boli výrazne nižšie, avšak vo všetkých regiónoch na Slovensku bol v celoročnom úhrne
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 46 zaznamenaný nadbytok zrážok. Aj vzhľadom k normálu boli v jednotlivých mesiacoch a tiež v jednotlivých regiónoch zaznamenané porovnateľné množstvá zrážok. Zrážkovo najbohatším mesiacom v roku 2007 bol vo východoslovenskom regióne september s úhrnom 163 mm a s nadbytkom zrážok +100 mm, ktorý bol najvyšším nadbytkom v tomto regióne počas celého roka. V septembri bol zaznamenaný aj najväčší percentuálny nadbytok zrážok 259 % dlhodobého mesačného normálu. Deficit zrážok -28 až -43 mm bol zaznamenaný v apríli a júli. V stredoslovenskom regióne spadli najvyššie úhrny zrážok v januári 157 mm, čo bol tiež najvyšší nadbytok +103 mm (291 % dlhodobého mesačného normálu). Bol to aj percentuálne najvyšší nadbytok zrážok nielen v stredoslovenskom regióne, ale zároveň aj na celom Slovensku. Spadlo tu aj najvyššie množstvo zrážok v celoročnom úhrne 1032 mm s nadbytkom 160 mm (118 % dlhodobého mesačného normálu). Deficit zrážok - 11 až -58 mm bol zaznamenaný v mesiacoch apríl, júl, október a december. V západoslovenskom regióne spadlo najviac zrážok (116 mm), takisto ako vo východoslovenskom regióne, v mesiaci september, čo predstavovalo najvyšší percentuálny nadbytok 219 % dlhodobého mesačného normálu a nadbytok zrážok +63 mm predstavoval v tomto mesiaci aj najväčší nadbytok na západnom Slovensku. Deficit zrážok -2 až -47 mm bol zaznamenaný v apríli, júli, októbri a decembri, takisto ako v stredoslovenskom regióne. V roku 2007 zrážkovo zaujímavým mesiacom bol apríl. V období rokov 1995 až 2007 to bol druhý najsuchší mesiac s úhrnmi zrážok v západoslovenskom regióne 1 mm, v stredoslovenskom 5 mm a vo východoslovenskom 11 mm. Priemerným aprílovým úhrnom za celé Slovensko bolo v tomto mesiaci 6 mm, čo bol takmer rovnaký úhrn zrážok ako v októbri 1995, kedy bol priemerný mesačný úhrn za celé Slovensko 5 mm. Z hľadiska spadnutých zrážok možno celkove rok 2007 hodnotiť ako mierne nadpriemerný s nerovnomerným rozdelením zrážok v jednotlivých mesiacoch, v ktorých mesačné úhrny predstavovali od 2 do 291 % dlhodobých mesačných normálov. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovensk ý región Slovensko m m % Tabuľka 4.11. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2007 I. II. III. IV. Mesiac VII V. VI.. VIII. 63 49 64 1 70 71 44 80 15 0 12 9 14 9 Δ 21 11 21 m m % Δ m m % 15 7 29 1 10 3 10 0 24 4 2-47 70 90 5 14 0 16 7 20 36 8-58 10 5 10 4 60 127 IX. X. XI. 11 6 21 9 XII. Rok 200 7 53 66 31 708 96 11 2 59 107 3 3-29 17 63-2 7-22 46 11 1 12 9 59 61 11 76 15 5 14 5 Δ 59 21 19 m m % 11 0 23 9 20-43 10 0 10 1 65 109 64 119 13 5 18 8 54 85 51 79 12 0 103 2 82 118 25 1-36 17 63-14 14-11 160 10 1 10 0 11 2 69 90 71 104 1 11-28 3 60 72 6 87 91 60 94 14 3 15 3 11 11 5 10 6 67 116 16 3 25 9 10 0 13 9 22 1 75 61 48 913 12 7 10 7 107 122 16 4 3 166 60 71 44 894 98 11 5 83 117
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 47 Región I. II. III. Δ 64 18 25 IV. - 49 Mesiac VII V. VI.. VIII. IX. X. XI. XII. Rok 200 7 11 5-30 13 76-1 9-9 132 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.12 Zrážkové pomery v roku 2008 V roku 2008 boli na Slovensku zaznamenané v celoročnom úhrne mierne nadpriemerné zrážky +111 mm, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 115 % dlhodobého normálu. Množstvá zrážok, ktoré spadli v jednotlivých regiónoch Slovenska v celoročnom úhrne boli pomerne rovnomerne rozložené v stredoslovenskom a východoslovenskom regióne, menšie zrážky v celoročnom úhrne spadli v západoslovenskom regióne a aj vzhľadom k normálu boli výrazne menšie, avšak vo všetkých regiónoch bol zaznamenaný v celoročnom úhrne nadbytok zrážok. Najbohatším mesiacom na zrážky na celom Slovensku a vo všetkých regiónoch bol mesiac júl, s nadbytkom +88 mm, v ktorom spadlo 178 mm, čo v percentuálnom vyjadrení predstavovalo 198 %. Vo východoslovenskom regióne spadlo v júli 223 mm a nadbytok zrážok bol +126 mm. Tento nadbytok bol najvyšší v tomto regióne a zároveň na celom Slovensku za celý rok. V júli 2008 bol zaznamenaný aj najväčší percentuálny nadbytok zrážok (230 % dlhodobého mesačného normálu) nielen vo východoslovenskom regióne, ale zároveň aj na celom Slovensku. Deficit zrážok -1 až -22 mm bol zaznamenaný vo februári, máji a júni. V stredoslovenskom regióne spadlo v júli 184 mm zrážok. Toto množstvo zrážok predstavovalo nadbytok +83 mm (182 % dlhodobého mesačného normálu). Čo sa najvyššieho percentuálneho nadbytku týka, ten sa vyskytol v tomto regióne v marci 191 %, pri mesačnom úhrne 103 mm a nadbytku +49 mm. Deficit zrážok -2 až -24 mm bol zaznamenaný v mesiacoch máj, jún, august, september, október a november. V západoslovenskom regióne v porovnaní s inými regiónmi bol zaznamenaný v júli najmenší úhrn zrážok 122 mm s nadbytkom +49 mm, čo predstavovalo aj najnižší percentuálny nadbytok 167 %, ale zároveň predstavovali najvyššie hodnoty za celý rok v západoslovenskom regióne. Deficit zrážok -1 až -26 mm bol zaznamenaný v mesiacoch január, február, apríl, máj, august, október a november. Celkove teda možno rok 2008 z hľadiska spadnutých zrážok hodnotiť ako mierne nadpriemerný, s pomerne rovnomerným rozdelením zrážok v jednotlivých mesiacoch, s výnimkou júla, v ktorých mesačné úhrny predstavovali od 42 do 230 % dlhodobých mesačných normálov. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Tabuľka 4.12. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2008 Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2008 mm 41 21 63 42 50 85 122 51 59 29 42 66 671 % 98 55 147 88 75 125 167 81 111 53 71 125 101 Δ -1 - - - 20-6 17 49-12 6-26 17 17 17 13 9 mm 70 38 103 65 67 91 184 68 63 62 69 101 981 % 130 76 191 103 78 92 182 74 88 91 97 163 113 Δ 16 - - 49 2 12 19-8 83-24 -9-6 -2 39 109 mm 50 16 70 73 63 88 223 87 64 71 48 82 935 % 122 42 167 135 84 99 230 100 102 120 84 182 125
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 48 Slovensko Región Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2008 Δ 9 - - 28 19 22 12-1 126 0 1 12-9 37 188 mm 55 26 80 61 62 88 178 69 62 55 53 84 873 % 120 62 170 111 82 102 198 85 98 90 86 159 115 Δ 9 - - 33 6 16 14 2 88-12 -1-6 -9 31 111 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.13 Zrážkové pomery v roku 2009 V roku 2009 sme na Slovensku zaznamenali v celoročnom úhrne zrážky 890 mm, číže mierne nadpriemerný úhrn +128 mm, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 117 % dlhodobého normálu. Množstvá zrážok, ktoré spadli v jednotlivých regiónoch Slovenska v celoročnom úhrne boli pomerne rovnomerne rozložené v stredoslovenskom a východoslovenskom regióne, menšie zrážky v celoročnom úhrne spadli v západoslovenskom regióne, avšak vo všetkých regiónoch bol v celoročnom úhrne zaznamenaný nadbytok zrážok, najvyšší vo východoslovenskom regióne +173 mm. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Tabuľka 4.13. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2009 Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2009 mm 48 77 82 7 57 101 73 63 20 71 67 90 756 % 114 203 191 15 85 149 100 100 38 129 114 170 114 Δ 6 39 39-41 -10 33 0 0-33 16 8 37 94 mm 59 75 128 11 69 113 75 71 41 124 89 122 977 % 109 150 237 18 80 114 74 77 57 182 125 197 112 Δ 5 25 74-52 -17 14-26 -21-31 56 18 60 105 mm 56 53 77 25 65 127 80 92 61 108 99 77 920 % 137 140 183 46 87 143 83 106 97 183 174 171 123 Δ 15 15 35-29 -10 38-17 5-2 49 42 32 173 mm 55 68 97 14 64 114 76 75 41 103 86 97 890 % 120 162 206 26 84 133 84 93 65 169 139 183 117 Δ 9 26 50-41 -12 28-14 -6-22 42 24 44 128 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. Čo sa týka spadnutých zrážok v jednotlivých mesiacoch, charakteristická je ich nevyrovnanosť rozloženia počas roka, hlavne v prvom polroku. Z hydrologického hľadiska sú zaujímavé hlavne zrážkovo nadnormálne zimné mesiace. Vo februári bolo zaznamenaných 162 % mesačného normálu, a s tým súvisí vznik značných zásob snehu a následne 206 % mesačného normálu v marci prevažne vo forme dažďa, čo bolo príčinou vzniku jarných povodní. Nasledoval výrazne podnormálny apríl, len 26 % oproti dlhodobému mesačnému normálu. Najbohatším mesiacom na zrážky, čo sa celého Slovenska týka, bol mesiac jún, v ktorom spadlo 114 mm s nadbytkom +28 mm a to v percentuálnom vyjadrení predstavovalo 133 % dlhodobého mesačného normálu. S týmto nadnormálnym množstvom zrážok súvisí letná povodňová situácia. Zaujímavých je aj 183 % dlhodobého priemeru zrážok, vzhľadom k normálu v mesiaci december, kedy sa vyskytli povodne takmer celoplošne. Vo východoslovenskom regióne najviac zrážok spadlo, takisto ako v celoslovenskom mesačnom priemere v júni, 127 mm a nadbytok zrážok bol +38 mm (143 % dlhodobého mesačného normálu). Najväčší percentuálny nadbytok zrážok (183 % dlhodobého mesačného normálu) bol zaznamenaný v mesiacoch marec a október a v tomto mesiaci bol zaznamenaný aj najvyšší nadbytok zrážok +49 mm. Na zrážky najchudobnejší bol mesiac apríl so 46 % dlhodobého normálu, aj keď v porovnaní s ostatnými regiónmi to bol zhruba ich dvojnásobok,
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 49 s mesačným úhrnom 25 mm a najväčším deficitom -29 mm. Deficit zrážok -2 až -29 mm bol zaznamenaný v mesiacoch apríl, máj, júl a september. V stredoslovenskom regióne spadlo najviac zrážok v marci (128 mm). Toto množstvo zrážok predstavovalo nadbytok +74 mm a zároveň aj najvyšší percentuálny podiel (237 %) k dlhodobému mesačnému priemeru, aj čo sa všetkých regiónov týka. Najmenej percent (18 %) dlhodobého mesačného normálu bolo v apríli, s úhrnom 11 mm a najväčším deficitom zrážok -52 mm. Deficit zrážok -17 až -52 mm bol zaznamenaný v mesiacoch apríl, máj, júl, august a september. V západoslovenskom regióne spadlo najviac zrážok, takisto ako vo východoslovenskom regióne, v mesiaci jún, a to 101 mm s nadbytkom +33 mm, čo predstavovalo 149 % dlhodobého mesačného normálu. Oproti východoslovenskému a stredoslovenskému regiónu, kde bol najväčší percentuálny nadbytok v marci, tu bol najvyšší percentuálny nadbytok v mesiaci február 203 % s úhrnom 77 mm a nadbytkom +39 mm. Najsuchším bol, ako aj na celom Slovensku, mesiac apríl, len s 15 % dlhodobého normálu, s úhrnom 7 mm a najväčším deficitom -41 mm. Deficit zrážok bol zaznamenaný v apríli, máji a septembri. V tomto regióne sa v dvoch mesiacoch, v júli a auguste, vyskytli zrážky rovnajúce sa dlhodobému normálu v danom mesiaci (100 % a nulový nadbytok zrážok). Celkove teda možno rok 2009, z hľadiska spadnutých zrážok, hodnotiť ako mierne nadpriemerný, s nerovnomerným rozdelením zrážok v jednotlivých mesiacoch, čo sa najvýraznejšie prejavilo v stredoslovenskom a západoslovenskom regióne. Maximum zrážok, v porovnaní s dlhodobým mesačným normálom, sa z celoslovenského hľadiska vyskytlo v marci, kedy spadlo 97 mm zrážok, čo predstavovalo 206 % dlhodobého marcového normálu. Táto zrážková situácia sa najvýraznejšie prejavila v Bratislave na Kolibe 111,4 mm, na Chopku 463,7 mm a na Lomnickom štíte 454,6 mm, kde boli prekonané historické rekordy. Najnižší úhrn zrážok v roku 2009, a to 26 % dlhodobého normálu, patrí aprílu, pričom boli prekonané historické rekordy v Oravskej Lesnej 10,7 mm a na Lomnickom štíte 24,0 mm. 4.2.14 Zrážkové pomery v roku 2010 V roku 2010 sa na Slovensku vyskytli zrážky, ktorých celoročný úhrn mal výšku 1255 mm, čo je +493 mm vyššie ako priemerný ročný úhrn zrážok a v percentuálnom vyjadrení predstavuje 165 % dlhodobého normálu. Množstvá zrážok, ktoré spadli v jednotlivých regiónoch Slovenska boli v celoročnom úhrne v stredoslovenskom a východoslovenskom regióne pomerne rovnomerne rozložené, v západoslovenskom regióne spadli v celoročnom úhrne nižšie zrážky, avšak vo všetkých regiónoch na Slovensku bol zaznamenaný v celoročnom úhrne nadbytok zrážok, najvyšší v stredoslovenskom regióne +543 mm (162 % dlhodobého ročného priemeru 1415 mm). Pre jednotlivé mesiace roku 2010 je charakteristická nevyrovnanosť rozloženia zrážok v rámci roka. Z hydrologického hľadiska bol významný predovšetkým zrážkovo mimoriadne nadnormálny máj a aj júl. V máji bol zaznamenaný celoslovenský priemerný úhrn zrážok 235 mm, čo je 309 % mesačného normálu a nadbytok +159 mm, s čím súvisel vznik významných povodňových situácií, ktoré sa vyskytli takmer na celom území Slovenska. Druhý, zrážkovo najbohatší, nasledoval mesiac júl, ktorý mal celoslovenský ročný úhrn 153 mm s nadbytkom +63 mm a mesačný normál tvoril v porovnaní s dlhodobým normálom 170 %. S týmto nadnormálnym množstvom zrážok taktiež súvisí letná povodňová aktivita. Zrážkovo najvýdatnejší z celoslovenského mesačného hľadiska, ale aj čo sa týka regiónov bol mesiac máj. Vo východoslovenskom regióne v máji spadlo 248 mm a nadbytok zrážok bol +173 mm, ktorý predstavoval 331 % dlhodobého mesačného normálu, a to bol zároveň aj
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 50 najväčší percentuálny nadbytok zrážok v celom roku. Na zrážky najchudobnejší bol mesiac október s 20 % dlhodobého normálu, s mesačným úhrnom 20 mm a najvyšším zrážkovým deficitom -39 mm. Deficit zrážok -14 až -39 mm bol zaznamenaný iba v dvoch mesiacoch, v marci a októbri, takisto ako aj v západoslovenskom a stredoslovenskom regióne. V stredoslovenskom regióne spadlo najviac zrážok v už spomínanom máji 253 mm. Toto množstvo zrážok predstavovalo nadbytok +167 mm a zároveň aj najvyšší percentuálny podiel (294 %) vzhľadom k dlhodobému mesačnému priemeru. Najmenej percent (49 %) dlhodobého mesačného normálu bolo v októbri, s úhrnom 33 mm a deficitom zrážok -35 mm. Najväčší deficit zrážok bol zaznamenaný v marci -13 mm s druhým najnižším úhrnom zrážok 41 mm a takisto druhým najnižším percentuálnym podielom 76 %. V západoslovenskom regióne spadlo najviac zrážok, takisto ako v stredoslovenskom a východoslovenskom regióne, v mesiaci máj, a to 200 mm s nadbytkom +133 mm, čo predstavovalo 299 %, a čo bol najvyšší percentuálny podiel a aj najvyšší nadbytok v roku. Najsuchším mesiacom bol marec, s 56 % dlhodobého normálu, s úhrnom 24 mm a deficitom - 19 mm. Deficit zrážok bol zaznamenaný v marci a októbri. Súhrnne je nutné skonštatovať, že rok 2010 bol z hľadiska výšky spadnutých zrážok mimoriadne nadpriemerný, s výrazne nerovnomerným rozdelením zrážok v jednotlivých mesiacoch vo všetkých regiónoch. Tieto zrážkové pomery mali výrazný vplyv na nasýtenosť prostredia povodí a teda aj na celkovú extrémnu povodňovú situáciu na tokoch na Slovensku, ale aj na výrazný vzostup podzemných vôd, ktoré zaplavovali objekty. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovensk ý región Slovensko Tabuľka 4.14. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2010 Mesiac I. II. III VII VIII IV. V. VI.... m 20 11 m 68 45 24 85 0 9 91 130 % 16 11 17 29 17 2 8 56 7 9 5 125 206 Δ - 26 7 19 37 m m 75 63 41 76 % 13 12 12 9 6 76 1 Δ - 21 13 13 13 m m 65 53 28 88 % 15 14 16 9 0 67 3 Δ - 24 15 14 34 m m 70 54 32 83 % 15 12 15 2 9 68 1 Δ 24 12-15 28 IX. X. XI. 10 8 20 4 13 3 51 18 67 55 25 15 15 3 8 175 182 4 29 16 21 4 0 173 198 4 16 7 59 74 90 82 24 16 12 8 3 185 118 3 33 18 19 1 3 191 136 5 17 3 74 88 31 60 23 14 13 5 8 153 145 0 30 17 20 9 2 170 179 6 15 9 62 63 64 67 XII. Rok 201 0 3 0 79 57 103 6 5 13 5 4 108 157-2 5 20 4 374 3 12 141 3 8 77 5 4 18 9 0 124 162-3 5 57 15 543 2 10 127 0 2 83 6 3 17 4 9 184 171-3 9 45 38 529 2 10 125 8 4 73 5 4 16 6 8 138 165-3 3 42 20 493
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 51 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.15 Zrážkové pomery v roku 2011 V kalendárnom roku 2011 sme na Slovensku zaznamenali v celoročnom úhrne zrážky 656 mm, je to podpriemerný úhrn a predstavuje deficit -106 mm, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 86 % dlhodobého ročného normálu. V jednotlivých regiónoch bola zaznamenaná veľmi podobná tendencia vývoja zrážkovej činnosti a deficit zrážok v celoročnom úhrne mali všetky regióny. Zrážkovo deficitné boli mesiace január až máj (s výnimkou marca v západoslovenskom regióne). Ďalšími deficitnými mesiacmi boli august až november, kde sa sústredili najvýraznejšie deficity voči dlhodobému normálu. Najsuchším, čo sa celého Slovenska týka, bol mesiac november, kedy sme zaznamenali len 0,6 mm zrážok, čo predstavuje 1 % dlhodobého normálu a deficit mal hodnotu -61,4 mm. Toto obdobie sa dá charakterizovať ako sucho. Zrážkovo najbohatšie, čo sa celého Slovenska týka, boli mesiace jún s nadbytkom +38 mm (124 mm a 144 % dlhodobého normálu) a júl s nadbytkom +83 mm (173 mm a 192 % dlhodobého normálu). Zrážkovo slabo nadnormálny bol na Slovensku ešte aj december s nadbytkom +11 mm (64 mm a 121 % dlhodobého normálu), s výnimkou západoslovenského regiónu, kde bol zaznamenaný slabý deficit -8 mm (45 mm a 85 % dlhodobého normálu). Vo východoslovenskom regióne bol rok 2011 zrážkovo slabo deficitný (-62 mm), s celkovým množstvom spadnutých zrážok 685 mm, čo je 92 % dlhodobého ročného normálu. Deficitné na zrážky boli mesiace január až máj a ťažisko deficitov sa sústredilo do mesiacov august až november. V novembri bol zaznamenaný deficit -56,3 mm, čo je 1,2 % dlhodobého novembrového normálu (0,7 mm). Najviac zrážok bolo zaznamenaných v júli, kedy spadlo 208 mm, čo je nadbytok +111 mm a 214 % dlhodobého júlového normálu. V stredoslovenskom regióne bola situácia v rozdelení zrážok za jednotlivé mesiace podobná, s najvýraznejším deficitom v novembri -70,4 mm, v tomto mesiaci spadlo len 0,8 % novembrového normálu (0,6 mm). Maximum zrážok bolo zaznamenané v júli 184 mm, čo predstavuje nadbytok +83 mm a v porovnaní s dlhodobým júlovým normálom to bolo 182 %. Z celoročného hľadiska bolo v stredoslovenskom regióne nameraných 728 mm zrážok, a to je 83 % dlhodobého ročného normálu s deficitom zrážok -144 mm. V západoslovenskom regióne bol zaznamenaný najvyšší deficit, takisto ako v ostatných regiónoch, v novembri -58,6 mm, čo je 0,7 % dlhodobého normálu a 0,4 mm zrážok. Maximum zrážok, 123 mm, bolo zaznamenané v júli s nadbytkom +50 mm, čo predstavovalo 169 % dlhodobého normálu. Z celoročného hľadiska spadlo v tomto regióne 542 mm, čo je 82 % celoročného normálu a deficit predstavoval -120 mm. Celkove možno rok 2011 hodnotiť z hľadiska spadnutých zrážok ako suchý s nerovnomerným rozdelením zrážok v jednotlivých mesiacoch. Za posledných 22 rokov (1990 2011) bol tento rok druhým najsuchším rokom. Tabuľka 4.15. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2011 Mesiac Rok Región I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2011 mm 35 10 48 33 55 112 123 32 15 34 0,4 45 542 Západoslovenský % 83 26 112 69 82 165 169 51 28 62 0,7 85 82 región Δ -7-28 +5-15 -12 +44 +50-31 -38-21 -58,6-8 -120 mm 33 17 49 38 75 143 184 50 14 46 0,6 78 728 Stredoslovenský % 61 34 91 60 87 144 182 54 19 68 0,8 126 83 región Δ -21-33 -5-25 -11 +44 +83-42 -58-22 -70,4 +16-144 Východoslovenský mm 28 12 39 31 71 114 208 47 23 45 0,7 66 685
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 52 Región Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2011 región % 68 32 93 57 95 128 214 54 37 76 1,2 147 92 Δ -13-26 -3-23 -4 +25 +111-40 -40-14 -56,3 +21-62 mm 32 13 45 34 67 124 173 44 17 42 0,6 64 656 Slovensko % 70 31 96 62 88 144 192 54 27 69 1 121 86 Δ -14-29 -2-21 -9 +38 +83-37 -46-19 -61,4 +11-106 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.16 Zrážkové pomery v roku 2012 V porovnaní s rokom 2011, ktorý bol druhým najsuchším rokom za posledných 23 rokov (1990 2012), môžeme rok 2012 z hľadiska výskytu zrážok, označiť len ako slabo deficitný. Túto skutočnosť spôsobil výrazný nedostatok zrážok v západoslovenskom regióne, ktorý predstavoval deficit -79 mm, čo bolo 88 % dlhodobého ročného normálu a celkovo spadlo v západoslovenskom regióne 583 mm všetkých zrážok. Oproti tomu, v porovnaní s minulým suchým rokom, ktorý bol celkovo zrážkovo deficitný, mal stredoslovenský a východoslovenský región mierny nadbytok zrážok (SS 6 mm, VS 11 mm). Z celoslovenského hľadiska boli zrážkovo deficitné jarné mesiace marec až máj. Výrazne deficitným bol august, len s 26 % dlhodobého normálu zrážok, čo predstavovalo deficit -60 mm. Mierne deficitné boli ešte aj mesiace september a november. Na úrovni dlhodobého normálu boli zaznamenané zrážky v mesiacoch február a december. Najvýraznejšie úhrny s nadbytkom zrážok sa vyskytli v januári, júli a v októbri, v ktorom bol zaznamenaný najväčší nadbytok zrážok +48 mm, čo zodpovedá 179 % dlhodobého normálu a 109 mm zrážok. V západoslovenskom regióne, ako už bolo spomenuté vyššie, bol zaznamenaný celoročný deficit zrážok a to -79 mm, čo znamená, že spadlo len 88 % dlhodobého normálu, čo je 583 mm. Najvyšší deficit -50 mm bol zaznamenaný v mesiaci august, kedy spadlo len 21 % dlhodobého normálu zrážok, čo predstavuje 13 mm. Ešte menej, a to len 12 % dlhodobého normálu, spadlo v marci, čo predstavuje iba 5 mm mesačného úhrnu zrážok. Najvyššie zrážky boli zaznamenané v januári, a to 188 % dlhodobého normálu, čo predstavuje 79 mm zrážok a nadbytok 37 mm. V októbri bolo zaznamenaných 90 mm, čo je 164 % dlhodobého normálu, pričom nadbytok tvoril +35 mm. V stredoslovenskom regióne spadlo viac ako dvojnásobok dlhodobého normálu zrážok v januári 206 % a v októbri 210 %. Najvýraznejšie deficity tu boli zaznamenané v marci a v auguste. V marci spadlo len 17 mm zrážok, čo je 31 % dlhodobého normálu a deficit bol - 37 mm. V auguste spadlo len 24 % dlhodobého normálu zrážok, čo bolo 22 mm a deficit tvoril -70 mm. Z celoročného hľadiska sa zrážky v stredoslovenskom regióne vyskytli v podstate na úrovni dlhodobého normálu, iba s miernym nadbytkom +6 mm zrážok. Vo východoslovenskom regióne bola situácia ohľadne zrážok najoptimálnejšia, aj vzhľadom na to, že v mesiacoch február, apríl, november a december boli zaznamenané zrážky na úrovni dlhodobého normálu, podobne, ako aj v celoročnom porovnaní. Najvyšší deficit tu bol, podobne ako v ostatných regiónoch, zaznamenaný v auguste, keď tu spadlo 31 % dlhodobého normálu, čiže 27 mm s deficitom -60 mm. Najvýraznejšie nadbytky tu boli zaznamenané v júli, keď spadlo 147 % dlhodobého normálu a v októbri, keď spadlo 148 % dlhodobého normálu. Celkove možno rok 2012 hodnotiť z hľadiska spadnutých zrážok ako mierne suchý s nerovnomerným rozložením zrážok v jednotlivých mesiacoch. Tabuľka 4.16. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2012
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 53 Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2012 mm 79 38 5 34 29 73 105 13 38 90 29 50 583 % 188 100 12 71 43 107 144 21 72 164 49 94 88 Δ +37 0-38 -14-38 +5 +32-50 -15 35-30 -3-79 mm 111 56 17 47 42 113 147 22 57 143 64 59 878 % 206 112 31 75 49 114 146 24 79 210 90 95 101 Δ +57 +6-37 -16-44 +14 +46-70 -15 +75-7 -3 +6 mm 54 40 11 58 66 120 143 27 51 87 57 44 758 % 132 105 26 107 88 135 147 31 81 148 100 98 102 Δ +13 +2-31 +4-9 +31 +46-60 -12 +28 0-1 +11 mm 82 45 11 46 46 103 133 21 49 109 51 51 747 % 178 107 23 84 61 120 148 26 78 179 82 96 98 Δ +36 +3-36 -9-30 +17 +43-60 -14 +48-11 -2-15 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.17 Zrážkové pomery v roku 2013 V kalendárnom roku 2013 sme na Slovensku zaznamenali v celoročnom úhrne 864 mm zrážok, čo je mierne nadpriemerný úhrn a predstavuje nadbytok 101 mm zrážok, čo v percentuálnom vyjadrení znamená 113 % dlhodobého ročného normálu. V období rokov 1990 2013 je to šiesty najvyšší nadbytok zrážok (tab. 2 a graf 2). V jednotlivých regiónoch bola zaznamenaná veľmi podobná tendencia vývoja ročnej zrážkovej činnosti a nadbytok zrážok v celoročnom úhrne mali všetky regióny. Z celoslovenského hľadiska boli zrážkovo deficitné mesiace apríl, júl, august, október a december. Najväčší deficit bol dosiahnutý v júli, a to -63 mm, ktorý predstavoval 31 % dlhodobého normálu zrážok, pričom v tomto mesiaci spadlo celkovo na Slovensku len 28 mm zrážok. Z celoslovenského hľadiska však najmenej zrážok spadlo v mesiaci december, len 20 mm (zaznamenaný deficit bol -33 mm, čo predstavuje 38 % dlhodobého mesačného priemeru). Zrážkovo najbohatšie mesiace, čo sa celého Slovenska týka, boli január, február, marec a máj, z ktorých najvyšší nadbytok dosiahol február, 54 mm, čo zodpovedalo 229 % dlhodobého normálu a 96 mm zrážok. V západoslovenskom regióne bol zaznamenaný celoročný nadbytok zrážok 83 mm, s celkovým množstvom spadnutých zrážok 745 mm, čo je 113 % celkového ročného priemeru. Tento nadbytok bol v rámci Slovenska zo všetkých regiónov najnižší. Deficit zrážok bol zaznamenaný v mesiacoch apríl, júl, október a december. Najväčší deficit, -63 mm, sme zaznamenali v júli, čo bolo iba 14 % dlhodobého priemeru (najnižší percentuálny mesačný podiel zo všetkých regiónov) a 10 mm zrážok počas celého mesiaca, čo bol zároveň aj najnižší mesačný úhrn zo všetkých regiónov. Najvyšší nadbytok, 60 mm, sme zaznamenali vo februári, kedy spadlo 98 mm zrážok, čo znamenalo aj najväčší percentuálny podiel, 258 %, vzhľadom k dlhodobému mesačnému normálu zo všetkých regiónov. V stredoslovenskom regióne bol zaznamenaný najvyšší celoročný nadbytok zrážok, 104 mm, čo predstavuje 112 % dlhodobého ročného priemeru s celkovým úhrnom 976 mm zrážok, čo bolo aj ročné maximum spadnutých zrážok, v porovnaní s inými regiónmi. Zároveň sme v tomto regióne zaznamenali najväčší deficit zrážok v júli, -80 mm, s 21 mm mesačného úhrnu, čo predstavovalo 21 % dlhodobého mesačného priemeru, ale aj najvyšší nadbytok zrážok, 73 mm v máji, s úhrnom 159 mm zrážok a 185 % dlhodobého mesačného priemeru. Deficity zrážok sa vyskytli ešte v mesiacoch apríl, august, október a december, od -27 do -36 mm.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 54 Vo východoslovenskom regióne bol zaznamenaný celoročný nadbytok zrážok 102 mm s úhrnom 849 mm zrážok, ktorý predstavoval 114 % dlhodobého ročného priemeru. Najvyšší nadbytok bol zaznamenaný v máji a predstavoval 50 mm, s mesačným úhrnom zrážok 125 mm a 167 % dlhodobého mesačného priemeru. Najväčší deficit bol zaznamenaný v auguste, -68 mm, za celý mesiac spadlo 19 mm zrážok, čomu zodpovedalo 22 % dlhodobého mesačného priemeru. Deficity zrážok v tomto regióne sa vyskytli ešte v apríli, júli, októbri a decembri. Viac ako dvojnásobok dlhodobého mesačného normálu zrážok spadlo vo všetkých regiónoch v mesiacoch január, február a marec, od 200 do 258 % dlhodobého mesačného priemeru, čo sa prejavilo na povodňových situáciách na celom Slovensku. Celkove možno rok 2013 z hľadiska spadnutých zrážok hodnotiť ako mierne nadpriemerný s nerovnomerným rozložením zrážok v jednotlivých mesiacoch. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Tabuľka 4.17. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2013 Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2013 mm 84 98 101 21 92 76 10 78 74 25 71 15 745 % 200 258 235 44 137 112 14 124 140 45 120 28 113 Δ 42 60 58-27 25 8-63 15 21-30 12-38 +83 mm 113 105 110 27 159 121 21 57 93 41 99 30 976 % 209 210 204 43 185 122 21 62 129 60 139 48 112 Δ 59 55 56-36 73 22-80 -35 21-27 28-32 +104 mm 84 84 87 36 125 135 53 19 77 30 105 14 849 % 205 221 207 67 167 152 55 22 122 51 184 31 114 Δ 43 46 45-18 50 46-44 -68 14-29 48-31 +102 mm 95 96 100 28 127 112 28 51 82 33 92 20 864 % 207 229 213 51 167 130 31 63 130 54 148 38 113 Δ 49 54 53-27 51 26-63 -30 19-28 30-33 +101 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.18 Zrážkové pomery v roku 2014 V kalendárnom roku 2014 sme na Slovensku zaznamenali v celoročnom úhrne 934 mm zrážok, čo je nadpriemerný úhrn a predstavuje nadbytok 171 mm zrážok, čo v percentuálnom vyjadrení znamená 122 % dlhodobého ročného normálu. V období rokov 1990 2014 je to tretí najvyšší nadbytok zrážok (tab. 2 a graf 2). V jednotlivých regiónoch bola zaznamenaná podobná tendencia vývoja ročnej zrážkovej činnosti a nadbytok zrážok v celoročnom úhrne mali všetky regióny. Z celoslovenského hľadiska boli zrážkovo deficitné mesiace marec, jún, november a december. Najväčší deficit bol dosiahnutý v novembri, a to -30 mm, ktorý predstavoval 52 % dlhodobého normálu zrážok, pričom v tomto mesiaci spadlo celkovo na Slovensku len 32 mm zrážok. Aj z celoslovenského hľadiska spadlo najmenej zrážok v tomto mesiaci. Zrážkovo najbohatšie mesiace, čo sa celého Slovenska týka, boli máj, júl, august a september, z ktorých najvyšší nadbytok dosiahol máj, 66 mm, čo zodpovedalo 187 % dlhodobého normálu a 142 mm zrážok. V západoslovenskom regióne bol zaznamenaný celoročný nadbytok zrážok 120 mm, s celkovým množstvom spadnutých zrážok 782 mm, čo je 118 % celkového ročného priemeru. Tento nadbytok bol v rámci Slovenska zo všetkých regiónov najnižší. Deficit zrážok bol zaznamenaný v mesiacoch január, marec, jún, október a november. Najväčší deficit, -33 mm, sme zaznamenali v júni, čo bolo 52 % dlhodobého priemeru a 35 mm zrážok počas celého mesiaca. Najvyšší nadbytok, 97 mm, sme zaznamenali v septembri, kedy spadlo 150 mm
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 55 zrážok, čo znamenalo aj najväčší percentuálny podiel, 283 %, vzhľadom k dlhodobému mesačnému normálu zo všetkých regiónov. V stredoslovenskom regióne bol zaznamenaný najvyšší celoročný nadbytok zrážok, 228 mm, čo predstavuje 126 % dlhodobého ročného priemeru s celkovým úhrnom 1100 mm zrážok, čo bolo aj ročné maximum spadnutých zrážok, v porovnaní s inými regiónmi. Najväčší deficit zrážok sa vyskytol v novembri, -31 mm, so 40 mm mesačného úhrnu, čo predstavovalo 56 % dlhodobého mesačného priemeru. Deficity zrážok sa vyskytli ešte v mesiacoch jún, -20 mm, a december -2. Najvyšší nadbytok zrážok, 65 mm, sa vyskytol v júli s úhrnom 166 mm zrážok a 164 % dlhodobého mesačného priemeru. Vo východoslovenskom regióne bol zaznamenaný celoročný nadbytok zrážok 210 mm s úhrnom 957 mm zrážok, ktorý predstavoval 128 % dlhodobého ročného priemeru. Najvyšší nadbytok bol zaznamenaný v máji a predstavoval 112 mm, čo bol aj najvyšší mesačný nadbytok zrážok zo všetkých regiónov, s mesačným úhrnom zrážok 187 mm a 249 % dlhodobého mesačného priemeru. Najväčší deficit bol zaznamenaný v novembri, -35 mm, za celý mesiac spadlo 22 mm zrážok, čomu zodpovedalo 39 % dlhodobého mesačného priemeru. Zároveň to bol aj najväčší deficit v porovnaní so západoslovenským a stredoslovenským regiónom. Deficity zrážok v tomto regióne sa vyskytli ešte v júni, -28 mm, a v decembri, -20 mm. Viac ako dvojnásobok dlhodobého mesačného normálu zrážok spadlo iba v západoslovenskom regióne v mesiaci september s 283 % dlhodobého mesačného priemeru, a vo východoslovenskom regióne s 249 % dlhodobého mesačného priemeru, čo sa prejavilo na vodnosti tokov v týchto regiónoch Slovenska. Celkove možno rok 2014 z hľadiska spadnutých zrážok hodnotiť ako mierne nadpriemerný s nerovnomerným rozložením zrážok v jednotlivých mesiacoch. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Tabuľka 4.18. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2014 Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2014 mm 26 44 22 52 88 35 124 101 150 45 35 60 782 % 62 116 51 108 131 52 170 160 283 82 59 113 118 Δ -16 +6-21 +4 +21-33 +51 +38 +97-10 -24 +7 +120 mm 60 60 60 68 148 79 166 154 134 71 40 60 1100 % 111 120 111 108 172 80 164 167 186 104 56 97 126 Δ +6 +10 +6 +5 +62-20 +65 +62 +62 +3-31 -2 +228 mm 54 52 43 60 187 61 164 132 63 94 22 25 957 % 132 137 102 109 249 69 169 152 100 159 39 56 128 Δ +13 +14 +1 +6 +112-28 +67 +45 0 +35-35 -20 +210 mm 48 52 43 60 142 60 153 130 95 71 32 48 934 % 104 124 91 109 187 70 168 160 151 116 52 91 122 Δ +2 +10-4 +5 +66-26 +62 +49 +32 +10-30 -5 +171 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.19 Zrážkové pomery v roku 2015 V kalendárnom roku 2015 sme na Slovensku zaznamenali v celoročnom úhrne 719 mm zrážok, čo je mierne podpriemerný úhrn a predstavuje deficit -43 mm zrážok, čo v percentuálnom vyjadrení znamená 94 % dlhodobého ročného normálu (tab. 1 a graf 1). V jednotlivých regiónoch bola zaznamenaná podobná tendencia vývoja ročnej zrážkovej činnosti a deficit zrážok v celoročnom úhrne mali všetky regióny. Môžeme konštatovať, že rovnaký deficit zrážok sme zaznamenali v západoslovenskom a východoslovenskom regióne (-65 mm) a najviac zrážok a najmenší deficit (-16 mm) mal stredoslovenský región.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 56 Z celoslovenského hľadiska boli zrážkovo deficitné mesiace február, apríl, jún, júl, august a december. Najväčší deficit bol dosiahnutý v júni, a to -47 mm, ktorý predstavoval 45 % dlhodobého normálu zrážok, pričom v tomto mesiaci spadlo celkovo na Slovensku 39 mm zrážok. Z celoslovenského hľadiska najmenej zrážok spadlo v decembri 18 mm (34 % s deficitom -35 mm). Zrážkovo najbohatší mesiac, čo sa celého Slovenska týka, bol január s 98 mm zrážok, nadbytkom 52 mm a s 213 % dlhodobého mesačného normálu. V západoslovenskom regióne bol zaznamenaný celoročný deficit zrážok -65 mm s celkovým množstvom spadnutých zrážok 597 mm, čo je 90 % celkového ročného priemeru. Deficit zrážok bol zaznamenaný v mesiacoch február, apríl, jún, júl, november a december. Najväčší deficit, -49 mm, sme zaznamenali v júni, čo bolo 28 % dlhodobého priemeru a 19 mm zrážok počas celého mesiaca. Najvyšší nadbytok, 43 mm, sme zaznamenali v auguste, kedy spadlo 106 mm zrážok, čo znamenalo percentuálny podiel 168 %, vzhľadom k dlhodobému mesačnému normálu. Tento nadbytok bol v rámci Slovenska zo všetkých regiónov najnižší. V stredoslovenskom regióne bol zaznamenaný najnižší deficit zrážok, -16 mm, čo znamená percentuálny podiel 98 % celoročného úhrnu s 856 mm zrážok, čo bolo aj ročné maximum spadnutých zrážok, v porovnaní s inými regiónmi. Najväčší deficit zrážok sa vyskytol v júni, -56 mm, so 43 mm mesačného úhrnu, čo predstavovalo 43 % dlhodobého mesačného priemeru. Deficity zrážok sa vyskytli ešte v mesiacoch február, apríl, júl, august a december. Najvyšší nadbytok zrážok, 52 mm, sa vyskytol v januári s úhrnom 106 mm zrážok a 196 % dlhodobého mesačného priemeru. Vo východoslovenskom regióne bol zaznamenaný celoročný deficit zrážok -65 mm, rovnaký ako v západoslovenskom regióne, s celkovým množstvom spadnutých zrážok 682 mm, čo je 91 % celkového ročného priemeru. Najvyšší nadbytok bol zaznamenaný v januári, takisto ako v stredoslovenskom regióne, a predstavoval 108 mm a 263 % dlhodobého mesačného priemeru. Najväčší deficit bol zaznamenaný v auguste, -69 mm, za celý mesiac spadlo iba 18 mm zrážok, čomu zodpovedalo 21 % dlhodobého mesačného priemeru. Zároveň to bol aj najväčší deficit v porovnaní so západoslovenským a stredoslovenským regiónom. Deficity zrážok v tomto regióne sa vyskytli ešte vo februári, marci, apríli, júni, júli a decembri. Viac ako dvojnásobok dlhodobého mesačného normálu zrážok spadlo iba vo východoslovenskom regióne v mesiaci január s 263 % dlhodobého mesačného priemeru, čo sa prejavilo na vodnosti tokov v tomto regióne. Celkove možno rok 2015 z hľadiska spadnutých zrážok hodnotiť ako mierne podpriemerný s nerovnomerným rozložením zrážok v jednotlivých mesiacoch. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Tabuľka 4.19. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2015 Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2015 mm 77 32 48 22 68 19 28 106 56 78 44 19 597 % 183 84 112 46 101 28 38 168 106 142 75 36 90 Δ +35-6 +5-26 +1-49 -45 +43 +3 +23-15 -34-65 mm 106 35 78 46 126 43 65 51 80 98 108 20 856 % 196 70 144 73 147 43 64 55 111 144 152 32 98 Δ +52-15 +24-17 +40-56 -36-41 +8 +30 +37-42 -16 mm 108 25 37 22 105 54 64 18 85 88 60 16 682 % 263 66 88 41 140 61 66 21 135 149 105 36 91 Δ +67-13 -5-32 +30-35 -33-69 +22 +29 +3-29 -65 mm 98 31 55 30 102 39 53 57 74 89 73 18 719 % 213 74 117 55 134 45 58 70 117 146 118 34 94 Δ +52-11 +8-25 +26-47 -37-24 +11 +28 +11-35 -43
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 57 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.20 Zrážkové pomery v roku 2016 V kalendárnom roku 2016 sme na Slovensku zaznamenali v celoročnom úhrne 924 mm zrážok, čo je mierne nadpriemerný úhrn a predstavuje nadbytok 162 mm zrážok, čo v percentuálnom vyjadrení znamená 121 % dlhodobého ročného normálu (tab. 1 a graf 1). V jednotlivých regiónoch bola zaznamenaná podobná tendencia vývoja ročnej zrážkovej činnosti a nadbytok zrážok v celoročnom úhrne mali všetky regióny. Môžeme konštatovať, že podobný nadbytok zrážok sme zaznamenali v stredoslovenskom (182 mm) a východoslovenskom regióne (204 mm) a najmenej zrážok a najmenší nadbytok (76 mm) mal západoslovenský región. Z celoslovenského hľadiska boli zrážkovo deficitné mesiace marec, apríl, jún, september a december. Najväčší deficit bol dosiahnutý v decembri, a to -20 mm, ktorý predstavoval 62 % dlhodobého normálu zrážok, pričom v tomto mesiaci spadlo celkovo na Slovensku 33 mm zrážok. Z celoslovenského hľadiska najmenej zrážok spadlo v marci, 29 mm (62 % s deficitom -18 mm). Zrážkovo najbohatší mesiac, čo sa celého Slovenska týka, bol júl so 156 mm zrážok, nadbytkom 66 mm a so 173 % dlhodobého mesačného normálu. V západoslovenskom regióne bol zaznamenaný celoročný nadbytok zrážok 76 mm s celkovým množstvom spadnutých zrážok 738 mm, čo je 111 % celkového ročného priemeru. Deficit zrážok bol zaznamenaný v mesiacoch marec, apríl, jún, september, november a december. Najväčší deficit, aj v porovnaní s ostatnými regiónmi, -39 mm, sme zaznamenali v decembri, čo bolo 26 % dlhodobého priemeru a 14 mm zrážok počas celého mesiaca. Najvyšší nadbytok, 70 mm, sme zaznamenali vo februári a v júli. Vo februári spadlo 108 mm zrážok s percentuálnym podielom 284 % a v júli napršalo 143 mm zrážok, čo znamenalo percentuálny podiel 196 %, vzhľadom k dlhodobému mesačnému normálu. Tento nadbytok bol v rámci Slovenska zo všetkých regiónov najnižší. V stredoslovenskom regióne bol zaznamenaný nadbytok zrážok 182 mm, čo znamená percentuálny podiel 121 % celoročného úhrnu s 1054 mm zrážok, čo bolo ročné maximum spadnutých zrážok, v porovnaní s inými regiónmi. Najvyšší nadbytok zrážok, aj v porovnaní s ostatnými regiónmi, 117 mm, sa vyskytol vo februári s úhrnom 167 mm zrážok a 334 % dlhodobého mesačného priemeru, čo bol aj percentuálne najvyšší úhrn zo všetkých regiónov v tomto roku. Najväčší deficit zrážok sa vyskytol v júni, -30 mm, so 69 mm mesačného úhrnu, čo predstavovalo 70 % dlhodobého mesačného priemeru. Deficity zrážok sa vyskytli ešte v mesiacoch marec, apríl, september a december. Vo východoslovenskom regióne bol zaznamenaný najvyšší celoročný nadbytok zrážok 204 mm s celkovým množstvom spadnutých zrážok 951 mm, čo je 127 % celkového ročného priemeru. Najvyšší nadbytok bol zaznamenaný vo februári, takisto ako v stredoslovenskom a západoslovenskom regióne, a predstavoval 125 mm a 329 % dlhodobého mesačného priemeru. Najväčší deficit bol zaznamenaný v júni, -29 mm, za celý mesiac spadlo 60 mm zrážok, čomu zodpovedalo 67 % dlhodobého mesačného priemeru. Deficity zrážok v tomto regióne sa vyskytli ešte v marci, máji, septembri a decembri. Vo februári spadlo viac ako dvojnásobok dlhodobého mesačného priemeru zrážok v západoslovenskom regióne (284 %) a viac ako trojnásobok dlhodobého mesačného normálu v stredoslovenskom (334 %) a východoslovenskom regióne (329 %), čo sa prejavilo na vodnosti tokov v týchto regiónoch.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 58 Celkove možno rok 2016 z hľadiska spadnutých zrážok hodnotiť ako mierne nadpriemerný s pomerne nerovnomerným rozložením zrážok v jednotlivých mesiacoch. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Tabuľka 4.20. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2016 Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2016 mm 46 108 17 39 84 55 143 70 38 70 54 14 738 % 110 284 40 81 125 81 196 111 72 127 92 26 111 Δ +4 +70-26 -9 +17-13 +70 +7-15 +15-5 -39 +76 mm 62 167 30 61 93 69 169 98 63 121 77 44 1054 % 115 334 56 97 108 70 167 107 88 178 108 71 121 Δ +8 +117-24 -2 +7-30 +68 +6-9 +53 +6-18 +182 mm 44 125 39 57 64 60 154 110 50 144 66 38 951 % 107 329 93 106 85 67 159 126 79 244 116 84 127 Δ +3 +87-3 +3-11 -29 +57 +23-13 +85 +9-7 +204 mm 51 135 29 53 81 62 156 94 51 113 66 33 924 % 111 321 62 96 107 72 173 116 81 185 106 62 121 Δ +5 +93-18 -2 +5-24 +66 +13-12 +52 +4-20 +162 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.2.21 Zrážkové pomery v roku 2017 V kalendárnom roku 2017 sme na Slovensku zaznamenali v celoročnom úhrne 827 mm zrážok, čo je mierne nadpriemerný úhrn a predstavuje nadbytok 65 mm zrážok, čo v percentuálnom vyjadrení znamená 109 % dlhodobého ročného normálu (tab. 1 a graf 1). V stredoslovenskom a východoslovenskom regióne bola zaznamenaná podobná tendencia vývoja ročnej zrážkovej činnosti, kde bol nameraný nadbytok zrážok v celoročnom úhrne. 138 mm tvoril nadbytok zrážok vo východoslovenskom regióne s celoročnými zrážkami 885 mm, ktoré tvorili 118 % dlhodobého priemeru a nadbytok 129 mm bol nameraný v stredoslovenskom regióne s 1001 mm zrážok za rok a 115 % dlhodobého priemeru. Naopak, v západoslovenskom regióne bol nameraný deficit zrážok -100 mm v celoročnom úhrne 562 mm, čo predstavovalo 85 % celoročného priemeru. Môžeme konštatovať, že najväčší nadbytok zrážok (138 mm) sme zaznamenali vo východoslovenskom regióne, avšak najviac zrážok v celoročnom úhrne spadlo v stredoslovenskom regióne (1001 mm) a najmenej zrážok v celoročnom úhrne (562 mm) a tým aj deficit zrážok (-100 mm) s najnižším percentuálnym vyjadrením (85 %) z celoročného normálu mal západoslovenský región. Z celoslovenského hľadiska boli zrážkovo deficitné mesiace január, február, marec, máj, jún a august. Najväčší deficit bol dosiahnutý v júni, a to -21 mm, ktorý predstavoval 76 % dlhodobého normálu zrážok, pričom v tomto mesiaci spadlo celkovo na Slovensku 65 mm zrážok. Z celoslovenského hľadiska najmenej zrážok spadlo v januári, 27 mm (59 % s deficitom -19 mm). Zrážkovo najbohatší mesiac, čo sa celého Slovenska týka, bol september so 126 mm zrážok, nadbytkom 63 mm a s 200 % dlhodobého mesačného normálu. V západoslovenskom regióne bol zaznamenaný celoročný deficit zrážok -100 mm s celkovým množstvom spadnutých zrážok 562 mm, čo je 85 % celkového ročného priemeru. Deficit zrážok bol zaznamenaný v mesiacoch január, február, marec, máj, jún, júl a august. Najväčší deficit, aj v porovnaní s ostatnými regiónmi, -36 mm, sme zaznamenali v júni, čo bolo 47 % dlhodobého priemeru a 32 mm zrážok počas celého mesiaca. Najvyšší nadbytok, 42 mm, sme zaznamenali v septembri. V tomto mesiaci spadlo 95 mm zrážok s percentuálnym podielom 179 % vzhľadom k dlhodobému mesačnému normálu. Tento nadbytok bol v rámci Slovenska zo všetkých regiónov najnižší.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 59 V stredoslovenskom regióne bol zaznamenaný nadbytok zrážok 129 mm, čo znamená percentuálny podiel 115 % celoročného úhrnu s 1001 mm zrážok, čo bolo ročné maximum spadnutých zrážok v porovnaní s inými regiónmi. Najvyšší nadbytok zrážok, aj v porovnaní s ostatnými regiónmi, 93 mm, sa vyskytol v septembri s úhrnom 165 mm zrážok a 229 % dlhodobého mesačného priemeru, čo bol aj percentuálne najvyšší úhrn zo všetkých regiónov v tomto roku. Najväčší deficit zrážok sa vyskytol v júni, -29 mm, so 70 mm mesačného úhrnu, čo predstavovalo 71 % dlhodobého mesačného priemeru. Deficity zrážok sa vyskytli ešte v mesiacoch január, február, marec, máj a august. Vo východoslovenskom regióne bol zaznamenaný najvyšší celoročný nadbytok zrážok 138 mm s celkovým množstvom spadnutých zrážok 885 mm, čo je 118 % celkového ročného priemeru. Najvyšší nadbytok bol zaznamenaný v septembri, takisto ako v stredoslovenskom a západoslovenskom regióne, a predstavoval 49 mm a 178 % dlhodobého mesačného priemeru. Najväčšie deficity boli zaznamenané v januári a marci, -12 mm. V januári za celý mesiac spadlo 29 mm so 71 % dlhodobého priemeru a v marci spadlo 30 mm so 71 % dlhodobého normálu, čo sú takmer rovnaké hodnoty. Deficity zrážok v tomto regióne sa vyskytli ešte vo februári a auguste. V septembri spadlo najviac zrážok v jednotlivých regiónoch, aj z celoslovenského hľadiska, čo sa prejavilo na vodnosti tokov v týchto regiónoch. Celkove možno rok 2017 z hľadiska spadnutých zrážok hodnotiť ako mierne nadpriemerný s nerovnomerným rozložením zrážok v jednotlivých mesiacoch. Región Západoslovenský región Stredoslovenský región Východoslovenský región Slovensko Tabuľka 4.21. Atmosférické zrážky na Slovensku v roku 2017 Mesiac Rok I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. 2017 mm 20 24 28 55 25 32 61 41 95 66 60 55 562 % 48 63 65 115 37 47 84 65 179 120 102 104 85 Δ -22-14 -15 +7-42 -36-12 -22 +42 +11 +1 +2-100 mm 31 49 49 126 69 70 102 75 165 108 92 65 1001 % 57 98 91 200 80 71 101 82 229 159 130 105 115 Δ -23-1 -5 +63-17 -29 +1-17 +93 +40 +21 +3 +129 mm 29 34 30 74 92 92 110 79 112 74 73 86 885 % 71 90 71 137 123 103 113 91 178 125 128 191 118 Δ -12-4 -12 +20 +17 +3 +13-8 +49 +15 +16 +41 +138 mm 27 36 36 87 63 65 92 66 126 84 76 69 827 % 59 86 77 158 83 76 102 81 200 138 123 130 109 Δ -19-6 -11 32-13 -21 +2-15 +63 +23 +14 +16 +65 Δ: výška nadbytku (+), deficitu (-) zrážok v litroch na 1 meter štvorcový vo vzťahu k normálu. 4.3 Prívalové povodne Na Slovensku sú najčastejšou príčinou lokálnych prívalových povodní dažde mimoriadne veľkej intenzity, ktoré sa vyskytujú najmä v priebehu teplejších častí roka a sú takmer vždy spojené s vytváraním búrkovej oblačnosti a vznikom búrok 17). Vznik búrkovej oblačnosti je podmienený najmä vytvorením labilného vertikálneho teplotného zvrstvenia. Nerovnomerné prehrievanie zemského povrchu a od neho aj spodných vrstiev atmosféry spôsobuje, že vzduch je na niektorých miestach teplejší, redší a labilnejší oproti svojmu okoliu. V týchto miestach vzduch stúpa hore, pričom jeho rýchlosť býva značne vysoká a dosahuje až niekoľko desiatok metrov za sekundu. Opísaný proces sa v meteorológii nazýva konvekcia a s ňou spojené pohyby vzduchu a jej ďalšie prejavy sa označujú ako konvektívne. 17) Pecho, J., Faško, P., Ač, A., Lapin, M.: Extrémne prívalové zrážky a povodne. Quark. Magazín o vede a technike, august 2009.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 60 V podmienkach na Slovensku je obvyklá doba existencie búrkového oblaku, od času jeho vzniku až po rozpad, približne jedna až dve hodiny. Celkový úhrn zrážok prívalového dažďa z búrkového oblaku môže v priebehu niekoľkých desiatok minút dosiahnuť výšku značne nad 100 mm, čo je v prepočte viac ako 100 litrov na jeden meter štvorcový. Maximálny prietok povodňovej vlny postupujúcej vo vodnom toku, ktorú spôsobil prívalový dážď, mnohokrát prekračuje veľmi dlhé priemerné doby opakovania, nezriedka to býva až raz za 1000 rokov a mnohokrát menej často. Pre vznik prívalovej povodne je rozhodujúcim činiteľom intenzita dažďa. Na Slovensku sa v meteorologickej a hydrologickej praxi zvyčajne používa 7-stupňová klasifikácia dažďa, ktorá je zostavená podľa úhrnu zrážok a času jeho trvania (Tabuľka 4.22) 18). Tabuľka 4.22. Klasifikácia krátkodobých dažďov Trvanie dažďa [h] Označenie dažďa 1 2 3 Úhrn zrážok [mm] Slabý dážď 1,0 1,5 2,0 Mierny dážď 1,1 5,0 1,6 7,5 2,1 9,0 Silný dážď 5,1 10,0 7,6 14,0 9,1 11,5 Veľmi silný dážď 10,1 15,0 14,1 21,0 11,6 23,5 Lejak 15,1 23,0 21,1 30,5 23,6 33,0 Príval 23,1 58,1 30,6 64,0 33,1 72,0 Prietrž mračien 58,1 64,1 72,1 Tabuľka 4.23 obsahuje pravdepodobnosť dosiahnutia alebo prekročenia maximálneho denného úhrnu zrážok v milimetroch raz za N rokov vo vybraných zrážkomerných staniciach na Slovensku, ktoré sú výsledkom štatistickej analýzy meraní výšky zrážok 19). Tabuľka 4.23. Pravdepodobnosť opakovania maximálneho denného úhrnu zrážok [mm] za N rokov vo vybraných staniciach na Slovensku Stanica N [rok] 2 5 10 20 30 50 80 90 100 200 Banská Bystrica 40,7 55,8 65,3 75,1 80,6 87,1 93,4 95,1 96,6 105,4 Bardejov 33,9 46,8 55,1 63,8 68,6 74,4 79,9 81,4 82,7 90,4 Bratislava 36,6 49,1 57,1 65,4 70,1 75,7 81,0 82,5 83,7 91,1 Červený Kláštor 42,0 57,8 67,9 78,5 84,4 91,3 98,2 100,1 101,6 111,0 Hurbanovo 34,1 45,0 52,0 59,3 63,4 68,3 73,0 74,3 75,3 81,9 Košice 38,2 51,0 59,2 67,7 72,5 78,2 83,6 85,1 86,4 94,0 Oravská Polhora 51,7 74,9 89,9 105,4 114,1 124,3 134,4 137,7 139,4 153,3 Poprad 34,1 49,3 54,2 62,4 67,0 72,3 77,7 79,2 80,4 87,7 Prešov 36,6 48,9 56,8 65,1 69,7 75,2 80,5 81,9 83,1 90,5 Rimavská Sobota 37,2 51,0 60,0 69,3 74,5 80,7 86,6 88,2 89,6 97,9 Salka 37,7 67,2 86,1 105,8 116,8 130,0 142,6 146,0 148,9 166,5 Skalnaté Pleso 62,1 91,5 110,4 130,1 141,1 154,2 166,8 170,2 173,2 190,6 Na území Slovenska bol doteraz zaznamenaný najvyšší úhrn zrážok z prívalového dažďa v obci Salka 20), v ktorej 12. júla 1957 počas 65 minút, v čase od 15:45 do 16:50 hod. spadlo 228,5 mm vody, pričom meraný úhrn zrážok za 24 hodín bol až 231,9 mm. V tomto prípade skutočnosť, že lejaky zasahujú len malé územia dokazuje aj to, že v obci Kamenica nad 18) Szolgay, J., Dzubák, M., Hlavčová, K.: Hydrológia. Odtokový proces a hydrológia povrchových vôd. STU, Bratislava, 1994. 19) http://www.nun.sk/terminologia_11.htm 20) Salka (1027 obyvateľov k 31. 12. 2010) je obec v okrese Nové Zámky, ktorá leží v Ipeľskej pahorkatine a nachádza sa na pravom brehu Ipľa, približne 11 km na severovýchodne od Štúrova.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 61 Hronom, ktorá je od Salky vzdušnou čiarou vzdialená približne len 6,5 km, v rovnakom čase zaznamenali omnoho nižší denný úhrn zrážok 114,3 mm. Vznik lokálnych povodní spôsobovaných prívalovými dažďami závisí najmä od intenzity dažďa a ďalším významným činiteľom, ktorý podmieňuje vznik prívalovej povodne je aktuálny stav nasýtenosti povrchových pôdnych vrstiev vodou akumulovanou v povodí počas predchádzajúceho obdobia. Pri vzniku prívalových povodní tiež zohrávajú určitú, nezanedbateľnú úlohu geomorfologické charakteristiky dažďom zasiahnutej časti povodia a z nich je dôležitý predovšetkým sklon terénu, ktorý ovplyvňuje najmä rýchlosť prúdenia povrchového odtoku a tiež rýchlosť pohybu vody v pórovitom prostredí pod povrchom terénu. Okrem sklonu terénu procesy formovania povrchového odtoku tiež významne ovplyvňuje charakter a vlastnosti povrchu územia. V lesnom spoločenstve s viacerými etážami sa odtok vody vytvára celkom odlišne postupu tvorby odtoku z nepriepustných povrchov, ktoré sú vybudované na rozsiahlych plochách v intravilánoch obcí a tiež v areáloch súvislej mestskej, či priemyselnej zástavby. Na nepriepustných povrchoch sú na vznik intenzívneho povrchového odtoku počas celého roka prakticky konštantné a veľmi priaznivé podmienky. V procese vzniku prívalovej povodne je veľmi dôležité množstvo vody, ktoré obsahujú povrchové vrstvy pôdy v čase začiatku intenzívneho dažďa. Všeobecne platí, že čím je v pôde menej vody a čím je v zóne aerácie 21) viac voľného priestoru medzi jednotlivými pôdnymi časticami vyplneného vzduchom, tým väčší objem zrážkovej vody môže pôda pokrývajúca povodie infiltrovať 22) a tým premeniť na podpovrchovú vodu 23). V uvedenej súvislosti je tiež vhodné poznamenať, že ak je dážď mimoriadne intenzívny, rýchlosť infiltrácie do pôdy môže spomaľovať vrstva vody na jej povrchu, ktorej odpor musí prekonávať vzduch stláčaný v póroch medzi pôdnymi časticami. Okrem aktuálneho obsahu vody v pôde zohráva pri vzniku prívalových povodní veľmi dôležitú úlohu zrnitostné zloženie pôdy v dažďom zasiahnutej časti povodia. Napríklad, povrchový odtok sa významne odlišne vytvára na veľmi málo priepustných ťažkých pôdach s vysokým obsahom ílovitých častíc, v porovnaní s dobre priepustnými ľahkými, piesočnatými a hlinitopiesočnatými pôdami 24). Ak je pôdny profil už pred príchodom dažďa takmer nasýtený vodou zo zrážok, ktoré spadli v predchádzajúcom období, vtedy do pôdy vsiakne len nepatrné množstvo vody a už chvíľku po začiatku intenzívnejšieho dažďa sa vytvára kontinuálny povrchový odtok. Predchádzajúca nasýtenosť pôdy v povodí spôsobuje, že dažďová voda, ktorá by za normálnych podmienok plynule vsakovala do pôdy a neškodne odtekala pod povrchom terénu, začína takmer okamžite odtekať po povrchu územia. Ak aj povrchový odtok na svojej ceste nespôsobí škody, ďalej vo vodnom toku prispieva k vytvoreniu alebo zväčšeniu povodňovej vlny a ohrozeniu nižšie položeného územia záplavou. Účinky prívalových povodní, pokiaľ nie sú spôsobené sériou búrok alebo prívalom postupujúcim v smere vodného toku, zanikajú po niekoľkých desiatkach kilometrov a vo väčších povodiach zvyčajne nebývajú príčinou vzniku významnejších povodňových vĺn. Počas prívalových povodní sa však špecifický odtok 25) zo zasiahnutej časti povodia môže oproti bežnému špecifickému odtoku lokálne zvýšiť až 1000-násobne a viac. 21) Zóna aerácie (aeračná zóna) je vrstva pôdy siahajúca od jej povrchu po hladinu podzemnej vody, vrátane zóny obsahujúcej kapilárnu vodu. 22) Infiltrácia (vsakovanie) je prenikanie vody do pôdy cez jej povrch. 23) Podpovrchová voda je voda vyskytujúca sa v zemskej kôre vo všetkých skupenstvách v priamom kontakte s horninovým prostredím. Podzemná voda je podpovrchová voda v kvapalnom skupenstve v pásme nasýtenia a pôdna voda je podpovrchová voda, ktorá sa nachádza v pôde. 24) Antal, J., Špánik, F.: Hydrológia poľnohospodárskej krajiny. Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra 2004. ISBN 8080694281. 25) Špecifický odtok je objem odtoku vody z jednotky plochy povodia za jednotku času.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 62 Prívalové povodne sa vyskytujú najmä v malých povodiach a preto je ich opis v historických materiáloch pomerne zriedkavý. Napríklad, v roku 1848 sa vyskytla prívalová povodeň v Malej Fatre, v Tiesňavách v ústí Vrátnej doliny a pri osade Štefanová v Novej doline, počas ktorej zahynulo 14 ľudí. Počas prívalovej povodne, ktorá sa vyskytla 17. júna 1939 v povodí ľavostranného prítoku Bielej vody Petrínovec ležiacom vo flyšovom pásme Javorníkov severozápadne od Púchova, bol z plochy povodia 10,9 km2 pri obci Vydrná odhadnutý maximálny prietok vody na viac ako 100 m3 s-1. V odbornej literatúre je tiež opísaná prívalová povodeň, ktorá sa vyskytla 15. augusta 1949 v povodiach ľavostranných prítokov Torysy ležiacich južne od Prešova, pričom povodeň najviac zasiahla obce Drienov, Mirkovce a Šarišské Bohdanovce. Primárnym impulzom na vznik prívalových povodní sú spravidla mimoriadne intenzívne dažde, ktoré spadnú v krátkom čase na relatívne malú časť povodia. SHMÚ v súčasnosti prevádzkuje viac ako 700 staníc, v ktorých podľa príslušných, s medzinárodnou praxou zhodných štandardov systematicky meria a vyhodnocuje zrážky 26). Priemerná plocha územia spadajúceho k miestam, v ktorých sú umiestnené zrážkomery 27) štátnej hydrologickej a meteorologickej služby je 69,45 km2 a ich stredná vzdialenosť je 8,33 km. Jadrá búrkových oblakov, z ktorých vypadávajú najintenzívnejšie zrážky, mávajú obvykle priemer menší než 1 až 3 km a tak v štátnej sieti zrážkomerných staníc na území Slovenska možno v celom rozsahu zaznamenať zhruba len tretinu extrémov úhrnov zrážok z prívalových dažďov. Na presnejšie zistenie príčin a priebehu prívalových povodní sa však dajú s preukázateľne dobrými výsledkami používať nástroje matematického modelovania a analýzy prostriedkami GIS. Z nedávnej minulosti sú k dispozícii pomerne podrobné opisy viacerých prívalových povodní, najmä tých, ktoré mali nepriaznivé následky. Od roku 1995 sa na území Slovenska vyskytlo viac než 100 významnejších prívalových povodní a zdá sa, že frekvencia ich výskytu postupne narastá. 26) V roku 2011 mal SHMÚ v prevádzke 568 zrážkomerných staníc, 104 klimatologických staníc a 34 pozemných synoptických staníc. Merania zrážok pre vlastné potreby vykonávajú aj ďalšie organizácie, ktoré pôsobia najmä v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. 27) Štandardný zrážkomer má kruhovú záchytnú plochu 500 cm 2 (priemer kruhu je 252,3 mm), ktorá je umiestnená 1 m nad zemou na mieste, kde okolité objekty (napr. stromy, budovy a pod.) nebránia voľnému prístupu ani šikmo padajúcim zrážkam.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 63 Obr. 4.1. Rekonštrukcia izohyet extrémneho dažďa, ktorý spôsobil 20. 7. 1998 prívalovú povodeň v Malej Svinke a Dubovickom potoku 28) 4.3.1 Prívalová povodeň v povodí Malej Svinky v júli 1998 a v Štrbe v júli 2001 Prívalová povodeň 20. júla 1998 v povodiach Malej Svinky a pravostranných prítokov Torysy bola najväčšou povodňovou tragédiou na Slovensku v 20. storočí. Povodeň sa najvýraznejšie prejavila v toku samotnej Malej Svinky, Renčišovskom a Dubovickom potoku a najťažšie zasiahla obce Dubovica, Jarovnice, Renčišov a Uzovské Pekľany. Príčinou povodne bola búrka sprevádzaná extrémne intenzívnym dažďom, ktorý spadol na povodia nasýtené predchádzajúcimi zrážkami. Na rozvodnici prechádzajúcej po hrebeni medzi vrchmi Bachureň (1081 m n. m.), Javor (931 m n. m.) a Marduňa (874 m n. m.) sa našťastie dažďové zrážky čiastočne delili medzi povodia Malej Svinky a Torysy (povodia Dubovického potoka a Čierneho močiara). Podľa výsledkov rekonštrukcie priebehu povodne matematickým modelovaním, krátkodobá intenzita dažďa chvíľami prevyšovala až 3 mm min.-1 a úhrn zrážok bol vyšší ako 100 mm, v centre búrkového mraku až 130 mm. Búrka, ktorá spôsobila katastrofálnu povodeň, začala okolo 15:30 hod. a trvala približne 1,5 hodiny. Vo vodných tokoch sa povodňová vlna začala vytvárať zhruba po polhodine od začiatku prietrže mračien, postupovala rýchlosťou asi 2 až 2,5 m s-1 a miestami dosahovala výšku až 4 m. Vo všetkých zasiahnutých vodných tokoch, pre celý tok Malej Svinky až po Jarovnice a pre celý Dubovický potok, až po jeho ústie do Torysy, bol maximálny prietok povodne väčší ako prietok, ktorý môže byť dosiahnutý alebo prekročený priemerne raz za viac ako 1000 rokov. Počas povodne prišlo o život 58 ľudí a ďalších 61 bolo zranených. 28) Study of Historical Floods in Central and Eastern Europe from an Integrated Flood Management Viewpoint Slovakia. World Meteorological Organization / Global Water Partnership Associated Programme on Flood Management. Slovak Hydrometeorological Institute, Bratislava, 2006, 32 p.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 64 Ďalšia extrémna prívalová povodeň zasiahla 24. júla 2001 obec Štrba. Zrážky v jadre lejaka, ktorý spôsobil povodeň, mali za pol až trištvrte hodiny úhrn 100 až 120 mm. Pre plochu povodia Štrbského potoka 11,2 km2 bola veľkosť kulminačného prietoku odhadnutá na 120 m3 s-1, čo znamená pravdepodobnosť dosiahnutia alebo prekročenia priemerne raz za viac než 1000 rokov. Povodeň zaplavila v Štrbe 100 a v Lučivnej 62 rodinných domov, kostol, základnú školu, požiarnu zbrojnicu a športový areál. Obr. 4.2. Izohyety extrémneho dažďa, ktorý spôsobil 24. 7. 2001 prívalovú povodeň v povodí Štrbského potoka 28) Náhodnosť lokalít, v ktorých vznikajú prívalové povodne dokumentuje aj rozdielnosť geomorfologických podmienok v hornej časti povodí Malej Svinky, pravostranného prítoku Torysy Dubovického potoka a Štrbského potoka. Prívalovú povodeň 20. júla 1998 spôsobil lejak, ktorý zasiahol relatívne členitý terén v hornatej oblasti pohoria Bachureň. Na rozdiel od toho, prívalovú povodeň 24. júla 2001 spôsobil extrémny dážď, ktorý zasiahol takmer v centrum geomorfologického celku Podtatranská kotlina. Jadro extrémneho dažďa sa vytvorilo v niekoľko kilometrov širokom a relatívne plochom sedle rozprestierajúcom sa medzi Vysokými Tatrami a Kozími chrbtami, ktoré oddeľuje dva podcelky Podtatranskej kotliny, Liptovskú a Popradskú kotlinu. Významná časť zrážok spadla na povodie Váhu, kde však zvýšený odtok vody nespôsobil významnejšie škody. Táto skutočnosť potvrdzuje všeobecne akceptovanú skutočnosť, že samotný mimoriadne intenzívny dážď nemusí vždy spôsobiť prívalovú povodeň, ale na jej vznik musí byť splnený širší okruh ďalších podmienok, ktoré komplexne ovplyvňujú odtokové procesy v povodiach. 4.3.2 Prívalová povodeň na Handlovke v auguste 2010 Iná mimoriadna prívalová povodeň, ktorú spôsobili intenzívne zrážky padajúce na už dlhý čas predtým nasýtené povodie, sa vyskytla 15. 8. 2010 v Handlovke od Handlovej po Prievidzu. Handlovka v profile vodomernej stanice Prievidza už o 10:00 hod. dosiahla úroveň zodpovedajúcu III. stupňu povodňovej aktivity a kulminovala približne o 15:00 hod. pri
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 65 vodnom stave 29), ktorý bol po rekonštrukcii stanovený na 414 cm. Kulminačný prietok povodne bol odhadnutý na 147 m 3 s -1, čo zodpovedá prietoku vody, ktorý sa môže opakovať približne priemerne raz za 1000 rokov. Voda počas povodne zaplavila celé údolie Handlovky, pričom to nebola len voda vyliata zo samotného vodného toku a jeho prítokov, ale hlavným zdrojom záplav územia bol intenzívny kontinuálny povrchový odtok smerujúci zo svahov na dno doliny, v ktorý sa vyznačoval extrémne vysokými rýchlosťami pohybu vody. Povodeň v povodí Handlovky zobrala život dvom ľuďom a spôsobila veľké materiálne škody. Aj v prípade prívalovej povodne v povodí Handlovky zasiahlo centrum intenzívnych zrážok susedné povodia. Mimoriadne intenzívny dážď v rovnakom čase prívalové spôsobil veľké povodne v povodiach pravostranných prítokov Hrona ležiacich približne v úseku rieky medzi Žiarom nad Hronom a Žarnovicou, Rajčianky a Turca, v ktorom bol 15. augusta 2010 denný úhrn zrážok mierne vyšší ako v povodňou najvážnejšie zasiahnutom povodí Handlovky (Obr. 4.3). Obr. 4.3. Denný úhrn zrážok na území Slovenska 15. augusta 2010 4.3.3 Prívalová povodeň na Gidre a Parnej v júni 2011 Dňa 7. júna 2011 sa nad Malými Karpatmi prehnala búrka s intenzívnymi zrážkami, ktoré spôsobili prívalovú povodeň na priľahlých tokoch s ničivými následkami. Napriek obrovským škodám, vrátane niekoľkých strhnutých cestných mostov, našťastie nedošlo k obetiam na životoch. Na tokoch Gidra (v obci Píla) a Parná (Horné Orešany) sú v prevádzke vodomerné stanice štátnej hydrologickej siete, ktoré prevádzkuje zo zákona SHMÚ. Na základe monitorovaných údajov v týchto profiloch sme preto vykonali vyhodnotenie kulminačných prietokov a priebehu povodňových vĺn. Meteorologická a zrážková situácia: 29) Počas vrcholného štádia prívalovej povodne sa voda z koryta toku vyliala a zaplavila rozsiahle územia na obidvoch brehoch Handlovky. Maximálna hladina vody vo vodnom toku bola vyššie ako je horný koniec inštalovaného vodočtu. Z toho dôvodu bol kulminačný vodný stav rekonštruovaný až po skončení povodne podľa značiek na povodňou zasiahnutých objektoch. Po preverení najvyššej úrovne hladiny vody a jej zameraní v okolitom teréne stanovila hydrologická služba SHMÚ kulminačný vodný stav prívalovej povodne výšku 414 cm a z takýmto spôsobom určeného najvyššieho vodného stavu bola následne odvodená veľkosť kulminačného prietoku povodne.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 66 Od 5. do 6. júna 2011 sa nad vnútrozemím Európy nachádzalo nevýrazné tlakové pole. Pred postupujúcim frontom od západu sa vytvárali nad územím Slovenska pásma búrok v čiarach instability, pričom najintenzívnejšia búrková činnosť sa vyskytla popoludní, v južnom prúdení v regióne malých Karpát, na jeho juhovýchodných svahoch, patriacich do okresov Pezinok a Trnava. V utorok, 7.6.2011, sa zrážky koncentrovali do priestoru Malých Karpát severne od Modry. Na juhovýchodných svahoch pohoria a na jeho upätí v tomto priestore napršalo 51 až 100 mm (Častá 60 mm, Buková 63 mm) a v najexponovanejších miestach aj viac ako 100 mm (Modra-Piesok 104 mm). V noci na štvrtok z 8.na 9.6.2011 a vo štvrtok ráno a ešte aj cez deň napršalo najviac na južnom cípe Malých Karpát, aj viac ako 50mm, (Malý Javorník 62 mm, Pernek 55 mm, Borinka 54 mm, Bratislava, Mlynská dolina 50 mm, Bratislava, Koliba 48 mm). V severnejšej oblasti Malých Karpát napršalo v rovnakom období najviac zrážok v Sološnici 41 mm a v Modre- Piesku 31 mm. Ostatné meteorologické stanice v celej oblasti Malých Karpát zaznamenali prevažne menej ako 25 mm zrážok. Dážď, ktorý padal 7.6.2011, nebol významný z hľadiska svojej krátkodobej intenzity, ktorá dosiahla pri 5 minútovom daždi najvyššiu hodnotu 8,8 mm, pri 10 minútovom daždi 13,8 a pri 15 minútovom daždi 16,6 mm, približne v čase medzi 14.30 až 14.50 LEČ, čo predstavuje pravdepodobnosť opakovania približne raz za 1 rok pri 5 minútovom daždi až raz za 5 rokov pri 15 minútovom daždi. Inak sa môže hodnotiť denný úhrn zrážok, ktorý bol zaznamenaný v zrážkovo najexponovanejších miestach, 7.6.2011. 60 mm v Častej sa tam vyskytuje v prípade denných úhrnov zrážok približne raz za 40 až 50 rokov a viac ako 100 mm zrážok na svahoch Malých Karpát sa pre denné úhrny zrážok tam môže klasifikovať ako pravdepodobnosť opakovania približne raz za 50 rokov. Pravdepodobné priestorové rozdelenie denných úhrnov dňa 7. júna 2011 v oblasti Malých Karpát, vypracované pracovníkmi Klimatologickej služby SHMÚ na základe údajov z klimatických a zrážkomerných staníc, je znázornené na obrázku (Obr. 4.4).
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 67 Obr. 4.4 Denný úhrn zrážok dňa 7. júna 2011 v oblasti malých Karpát Najväčšia časť zrážok spadla v priebehu časového obdobia cca 3.5 hod (cca od 13:30 do 17:00), ako je vidieť aj na grafickom znázornení hodinových úhrnov zrážok v stanici Modra- Piesok (Obr. 4.5). 35 30 Hodinové úhrny zrážok dňa 7. a 8.6.2011 Modra-Piesok 25 20 P [mm] 15 10 5 0 12:00 13:00 14:00 15:00 16:00 17:00 18:00 19:00 20:00 21:00 22:00 23:00 0:00 1:00 2:00 3:00 4:00 5:00 Obr. 4.5 Graf hodinových úhrnov zrážok dňa 7.6.2011 v stanici Modra-Piesok V dôsledku výdatných prívalových zrážok, ktoré spadli dňa 7. júna 2011 v popoludňajších hodinách na východné svahy Malých Karpát vo veľmi krátkom časovom rozmedzí, začali hladiny vodných tokov stúpať. Výraznejšie vzostupy vodných hladín boli zaznamenané po
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 68 15:00 hod., a to v Pezinku na Blatine, vo Svätom Juri na Šurskom kanáli, v Modre na Vištuckom potoku, v Píle na Gidre a v Horných Orešanoch na Parnej. Najkritickejšia situácia nastala na tokoch Gidra a Parná, ale aj na Vištuckom potoku, kde hladiny tokov vystúpili v priebehu približne dvoch hodín vysoko nad úroveň 3. stupňa PA. Prvá kulminácia nastala o 17:00 hod. v Píle na toku Gidra, kde hladina kulminovala na úrovni 226 cm. Prvý odhad kulminačného prietoku bol 24,42 m3s-1, čo zodpovedá viac ako 100- ročnému prietoku. Tento kulminačný prietok bol operatívny, zaťažený vysokou neistotou a slúžil len pre orgány ochrany pred povodňami na operatívnu činnosť bezprostredne po povodni. Skutočný kulminačný prietok bol do konca roka 2011 aktualizovaný v rámci režimového spracovania (rekonštrukcie povodne) pri použití maximálneho množstva dostupných informácií. Vištucký potok v Modre kulminoval o 17:15 hod. na úrovni 152 cm, kulminačný prietok 3,89 m3s-1 zodpovedal 2 až 5-ročnému prietoku. Na toku Parná v Horných Orešanoch kulminovala hladina o 17:45 hod. na úrovni 225 cm, pričom kulminačný prietok 21,58 m3s-1 zodpovedal 100-ročnému prietoku. Vzápätí, po dosiahnutí kulminácií, začali hladiny tokov výrazne klesať. Hladina Gidry a Vištuckého potoka sa pomerne rýchlo dostali na úroveň 1. SPA, hladina toku Parná v Horných Orešanoch klesla na úroveň 2. SPA, kedy sa pokles zmiernil. Hladina toku Blatina v Pezinku vystúpila tesne nad úroveň 1. SPA a kulminovala o 18:00 hod. pri vodnom stave 101 cm. Zaznamenaný kulminačný prietok 3,297 m3s-1 zodpovedal 1 až 2-ročnému prietoku. Hladina Šurského kanála vo Svätom Juri nedosiahla úroveň stupňa PA. Ďalšia vlna zrážok, ktoré spadli dňa 8. 6. popoludní a v neskorých večerných hodinách, ale najmä dňa 9. 6. medzi 7:00 až 11:00 hod., vyvolala opätovné stúpnutie vodných hladín, čo spôsobilo na tokoch druhú povodňovú vlnu, avšak oveľa menšieho rozsahu. Parná v Horných Orešanoch druhýkrát kulminovala 9. 6. o 10:00 hod. na úrovni 90 cm (3. SPA), pričom kulminačný prietok zodpovedal 2 až 5-ročnému prietoku. Gidra v Píle kulminovala 9. 6. o 10:0 hod. na úrovni 88 cm (2. SPA) a kulminačný prietok zodpovedal 1 až 2-ročnému prietoku. Šurský kanál a Vištucký potok dosiahli úroveň, krorá zodpovedala 1. SPA, pričom kulminačné prietoky nedosiahli úroveň 1-ročného prietoku. Po druhej kulminácii začali hladiny klesať, pričom Šurský kanál, a aj Gidra už v popoludňajších hodinách klesli pod úroveň 1. SPA. Na Parnej v Horných Orešanoch hladina klesala len veľmi mierne a na úrovni 2. SPA sa udržala až do 10. 6., kedy o 21:30 hod. klesla pod úroveň 2. SPA, pričom pretrvával mierny pokles a hladina sa až do 18. 6. udržala na úrovni 1. SPA. Podobná situácia bola v Modre na Vištuckom potoku, kde hladina klesla pod úroveň 1. SPA dňa 11. 6. 2011. Tabuľka 4.24 Kulminačné vodné stavy a prietoky v čiastkovom povodí dolného Váhu (malokarpatské prítoky) 7. a 9. 6. 2011 Stanica Tok Dátum Hodina Hmax [cm] Qmax [m3 s- 1] N- ročnosť 1. povodňová epizóda Pezinok Blatina 7.6.2011 18:00 101 3,297 1 2 I. Modra Vištucký potok 7.6.2011 17:15 152 3,886 2 5 III. Horné Orešany Parná 7.6.2011 17:45 225 53,1* 1000 * III. Píla Gidra 7.6.2011 17:00 226 44,5* 1000 * III. 2. povodňová epizóda Svätý Jur Šurský kanál 9.6.2011 15:00-16:30 254 6,720 1 I. Stupeň PA
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 69 Stanica Tok Dátum Hodina Modra Vištucký potok 9.6.2011 11:00-12:15 Hmax [cm] Qmax [m3 s- 1] N- ročnosť 63 0,445 1 I. Horné Orešany Parná 9.6.2011 13:00 90 5,405 2 5 III. Píla Gidra 9.6.2011 10:30 88 5,750 1 2 II. Pozn.: * - oficiálne stanovená hodnota Vyhodnotenie kulminačného prietoku Stupeň PA Pri vyhodnocovaní priebehu povodne bolo veľkým prínosom, že vodomerné stanice v Píle a v Horných Orešanoch povodeň nevyradila z prevádzky, a preto je k dispozícii kompletný záznam priebehu vodných stavov. Pri vyhodnocovaní je potrebné brať do úvahy, že sa po naplnení korýt toky vybrežili. Priebeh vodných stavov bol základným vstupom pre hydrologické hodnotenie povodne, spolu s ďalšími údajmi, priamo zameranými v teréne počas povodne a po nej, ako aj s doteraz nameranými hodnotami prietokov pri vysokých vodných stavoch. Na základe teoretických výpočtov s použitím Chézyho rovnice bol vypočítaný kulminačný prietok v profile vodomernej stanice Gidra - Píla cca 63,6 m 3.s -1 a Parná- Horné Orešany v rozpätí 63,3 až 75,6 m 3.s -1. Tieto hodnoty sme upravovali na základe ostatných vstupných údajov, terénneho prieskumu ako aj informácií od miestnych obyvateľov. Problémom pri vstupných údajoch je najmä určenie koeficientu drsnosti po vybrežení v komplikovanom teréne, s rôznou vegetáciou, budovami a pod., ďalej hodnoty sklonu hladiny, ktorá sa dá zamerať podľa povodňových stôp, prípadne sa vychádza z hodnôt sklonu terénu, ale v oboch prípadoch prišlo k vzdutiu hladiny od mostov, ktorých prietočnosť nestačila na prevedenie povodňového prietoku. Svedkovia uvádzali, že voda v okrajových častiach zameraných profilov výrazne neprúdila, skôr sa krútila vo víroch. Vypočítané hodnoty sme s prihliadnutím na všetky dostupné údaje a informácie znížili na konečné hodnoty kulminačných prietokov nasledovne: Gidra Píla: Qkulm = 44,5 m 3.s -1 qkulm = 1,35 m 3.s -1.km -2 Parná Horné Orešany Qkulm = 53,1 m 3.s -1 qkulm = 1,40 m 3.s -1.km -2 Na posúdenie historickej významnosti dosiahnutého prietoku sa používa N-ročnosť kulminačného prietoku, tzn. porovnanie stanoveného kulminačného prietoku s návrhovými hodnotami N-ročných prietokov (podľa pravdepodobnosti opakovania maximálnych prietokov) pre daný tok a profil. Hodnotenie N-ročnosti dosiahnutých prietokov má význam pre vzájomné porovnanie týchto hodnôt na rôznych tokoch a profiloch, nakoľko samotný prietok je na tokoch/profiloch s rádovo rozdielnymi plochami povodia neporovnateľná hodnota. (Blaškovičová, 2010). V súčasnosti sa používajú platné návrhové hodnoty N-ročných prietokov, aktualizované na SHMÚ k 1.7.2007 v rámci schválenia výstupov úlohy Spracovanie hydrologických charakteristík. Kulminačné prietoky v profiloch Gidra-Píla a Parná Horné Orešany podľa návrhových hodnôt N-ročných prietokov dosiahli významnosť viac ako 1 000-ročného prietoku. Priebeh prietokovej povodňovej vlny podľa stanovených parametrov je znázornený na obrázkoch Obr. 4.6 a Obr. 4.7.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 70 50,00 Priebeh povodňovej vlny Gidra - Píla 45,00 Q kulm = 44,5 m 3.s -1 40,00 35,00 30,00 Q (m 3.s -1 ) 25,00 20,00 15,00 10,00 5,00 0,00 7.6.2011 8.6.2011 9.6.2011 16:45 Obr. 4.6 Priebeh povodňovej vlny v profile Gidra - Píla t (LEČ) 60 Priebeh povodňovej vlny Parná - Horné Orešany 50 Q kulm = 53,1 m 3.s -1 40 Q (m 3.s -1 ) 30 20 10 0 17:45 7.6.2011 8.6.2011 9.6.2011 Obr. 4.7 Priebeh povodňovej vlny v profile Parná Horné Orešany Pri prívalovej júnovej povodni, kedy boli najviac postihnuté malokarpatské obce, boli zaznamenané významné kulminačné hodnoty. Najväčšie škody boli spôsobené na Parnej v obci Horné Orešany a na Gidre v Píle. Povodeň mala katastrofálny dopad a materiálne škody boli spôsobené aj v ďalších obciach ako Častá, Modra, Svätý Jur a Pezinok. t (LEČ)
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 71 4.3.4 Prívalové povodne v povodiach Hrona, Ipľa a Slanej v máji a júni 2013 Meteorologická situácia Začiatkom mája ovplyvňovalo počasie u nás zvlnené frontálne rozhranie, ktoré sa 4.5 presunulo ďalej na východ. Za ním sa v chladnom vzduchu od západu rozšíril do strednej Európy výbežok tlakovej výše. Obr. 4.8 Vývoj meteorologickej situácie 2.-3.5.2013 Od 6.5. do 8.5. sa v nevýraznom poli relatívne vyššieho tlaku vzduchu nad našou oblasťou udržiavalo zvlnené frontálne rozhranie spojené s tlakovou nížou nad Talianskom a Jadranským morom. V ďalších dňoch k nám od východu zasahovala tlaková výš. Od 11.5. ovplyvňoval počasie u nás zvlnený studený front. Po jeho prechode sa naše územie nachádzalo pod vplyvom výbežku vyššieho tlaku vzduchu, ktorý sa k nám rozšíril od juhovýchodu. Dňa 16.5. začal do karpatskej oblasti po prednej strane tlakovej níže nad Nemeckom prúdiť od juhu teplý vzduch. V noci na 18.5. prechádzalo cez naše územie zvlnené frontálne rozhranie. Za ním pokračoval prílev vlhkého vzduchu od juhu. Ďalší frontálny systém začal ovplyvňovať počasie u nás 19.5. večer. Tento studený front prešiel cez naše územie 20.5. smerom na východ. Za ním sa 21.5. nad naše územie prechodne od juhu rozšíril nevýrazný výbežok vyššieho tlaku, ktorá neskôr zoslabla a 23.5. prešiel smerom na juhovýchod cez strednú Európu studený front. V ďalších dňoch sa nad strednou Európou a Pobaltím nachádzala rozsiahla oblasť nízkeho tlaku vzduchu a k nám prúdil od severu až severozápadu chladný vzduch. V dňoch 27.5. až 29.5. bolo počasie na našom území pod vplyvom tlakovej níže. Takéto počasie zotrvalo až do konca mesiaca. Začiatkom júna sa nad strednou Európou a našim územím udržiavala tlaková níž. Od 6.6. do 9.6. sa nad vnútrozemím Európy udržiavala oblasť nevýrazného tlakového poľa. 9.6. sa v brázde nízkeho tlaku vzduchu vytvoril zvlnený studený front, ktorý 10.6. začal ovplyvňoval počasie nad našim územím.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 72 Obr. 4.9 Vývoj meteorologickej situácie 10.-11.6.2013 Pred ním k nám prúdil teplý a vlhký vzduch od juhozápadu, v ktorom sa vytvárali intenzívne zrážky a búrky. Za ním sa od juhozápadu do strednej Európy rozšíril výbežok vyššieho tlaku vzduchu. V noci na 14.6. prešiel cez naše územie na východ teplotne aj zrážkovo nevýrazný studený front a za ním sa k nám znovu obnovilo teplé juhozápadne prúdenie. Od 17.6. do 21.6. sa cez strednú Európu pomaly presúvala na východ rozsiahla oblasť relatívne vyššieho tlaku vzduchu a k nám od juhu prúdil veľmi teplý, pôvodom saharský vzduch, v ktorom sa vytvárali intenzívne búrky a dosahovali extrémne hodnoty maximálnej dennej teploty. V dňoch 21. a 23.6. postupovali za sebou cez naše územie na východ dva studené fronty a 24. a 25.6. sa nad východným Poľskom a Karpatmi nachádzal takmer bez pohybu zvlnený studený front. Po jeho zadnej strane prúdil do západnej časti Slovenska veľmi chladný vzduch od severozápadu. Obr. 4.10 Vývoj meteorologickej situácie 24.-25.6.2013 Dňa 26.6. postúpil spomínaný front ďalej na východ a od západu sa v studenom vzduchu nad Slovensko rozšíril výbežok vyššieho tlaku vzduchu. 27.6. a 28.6. k nám od západu zasahoval výbežok vysokého tlaku vzduchu. Zrážky Počas mája aj júna boli v povodiach Hrona, Ipľa a Slanej v dôsledku častých prehánok a búrok zrážky veľmi premenlivé. V oboch mesiacoch boli zaznamenané normálne až silne nadnormálne, lokálne až mimoriadne nadnormálne mesačné úhrny zrážok. Májové mesačné úhrny zrážok sa pohybovali od 75 do 219 mm, čo zodpovedá 101 až 246 % normálu. Najvyššie denné úhrny zrážok sa vyskytli počas lokálnych prehánok 2.5., kedy spadlo v Ladzanoch 58 mm, v Čiernom Balogu a v Medovarciach až 60 mm zrážok (Tabuľka 4.25).
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 73 Tabuľka 4.25 Denné úhrny atmosférických zrážok [mm] a ich porovnanie s májovým normálom vo vybraných zrážkomerných staniciach v povodí Hrona a Ipľa 2.-3.5.2013 % N1961- POVODIE STANICA 2.5. 3.5. Σ2.-3.5. HRON IPEĽ 1990 Pohronská Polhora 42,3 5,4 47,7 49 Brezno 45,0 5,5 50,5 67 Čierny Balog Krám 59,8 15,3 75,1 106 Vígľašská Huta Kalinka 51,0 8,9 59,9 79 Hrochoť Kyslinky 40,2 21,2 61,4 58 Banský Studenec 42,1 7,1 49,2 59 Žemberovce 41,8 8,2 50,0 83 Krupina 47,4 9,1 56,5 94 Bzovík 45,4 13,1 58,5 96 Medovarce 60,4 12,6 73,0 116 Senohrad 52,1 7,2 59,3 85 Hontianske Nemce 54,0 8,0 62,0 95 Ladzany 58,3 7,4 65,7 106 Beluj 47,3 5,1 52,4 73 Dudince 91,0 9,3 100,3 193 Horné Semerovce 66,0 8,0 74,0 125 Santovka 47,0 7,0 54,0 83 Obr. 4.11 Denný úhrn zrážok 2.5.2013 na povodiach, analyzovaný systémom INCA
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 74 Obr. 4.12 Priestorové rozloženie denných úhrnov zrážok 2.5.2013, analyzované systémom INCA Aj v júni boli úhrny zrážok veľmi premenlivé a na väčšine územia normálne až silne nadnormálne. Ale naopak v niektorých lokalitách Žiarskej a Krupinskej planiny boli mesačné úhrny zrážok podnormálne. Mesačné úhrny zrážok sa pohybovali od 42 do 224 mm, čo zodpovedá 53 až 222 % normálu. Maximálne denné úhrny zrážok boli na väčšine hodnoteného územia namerané 10. a 24.6. Dňa 24.6. spadlo v Lome nad Rimavicou 70 mm, v Brezne 72 mm a v Dobroči až 82 mm (Tabuľka 4.26). Počas tohto dňa boli na Horehroní, Poľane a na Gemeri zaznamenané na mnohých lokalitách búrky a prívalové dažde, ktoré spôsobili lokálne povodne. Tabuľka 4.26 Denné úhrny atmosférických zrážok [mm] a ich porovnanie s júnovým normálom vo vybraných zrážkomerných staniciach v povodí Hrona, Ipľa a Slanej 23.-26.6.2013 % N1961- POVODIE STANICA 23.6. 24.6. 25.6. 26.6. Σ23.-26.6. Pohronská Polhora 7,5 54,1 16 13,2 90,8 77 Brezno 0,2 72,0 27,9 10,9 111,0 122 Čierny Balog Dobroč 10,6 81,9 15,5 14,6 122,6 - Čierny Balog Jánošovka 63,5 19 4,5 87,0 - Čierny Balog Krám 0,1 58,9 34,8 7,0 100,8 97 HRON Osrblie 0,5 52,4 18,8 7,6 79,3 73 Brusno 9,7 70,5 10,8 2,3 93,3 94 Ľubietová Chata pod Hrbom 5,3 56,3 21,4 6,5 89,5 - Hriňová Snohy 3,5 50,0 4,2 2,5 60,2 51 Hliník nad Hronom 0,5 53,8 2,7 57,0 71 IPEĽ Ožďany 22,9 51,4 9,1 23,2 106,6 130 Nižná Slaná 10,4 67,8 9,8 18,9 106,9 111 Plešivec 4,3 56,3 12,5 25,7 98,8 115 SLANÁ Bretka 21,0 60,0 22,0 40,0 143,0 - Lom n/rimavicou 10,0 70,0 15,2 10,9 106,1 87 Kokava n/rimavicou 0,7 63,3 22,1 3,2 89,3 85 1990
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 75 % N1961- POVODIE STANICA 23.6. 24.6. 25.6. 26.6. Σ23.-26.6. 1990 Lehota n/rimavicou 21,0 64,5 18,1 19,7 123,3 142 Hrachovo 14,7 57,7 8,6 26,8 107,8 140 Bottovo 66,5 4,6 29,6 100,7 134 Obr. 4.13 Priestorové rozloženie denných úhrnov zrážok 24.6.2013, analyzované systémom INCA Hydrologická situácia Obr. 4.14 Denný úhrn zrážok 23. -26.6.2013 na povodiach, analyzovaný systémom V máji a júni sa striedali obdobia frontálnych viacdenných, aj intenzívnych, a konvektívnych zrážok vo forme prehánok a búrok s krátkymi bezzrážkovými periódami. V dôsledku vysokej nasýtenosti povodí bola reakcia povodí na lokálne intenzívne zrážky veľmi rýchla. Výrazné lokálne vzostupy boli zaznamenané vo všetkých povodiach, ale najmä na nami nemonitorovaných a často bezmenných tokoch, ktoré vo viacerých obciach zaplavili a spolu s
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 76 nánosmi bahna a kameňov poškodili rodinné domy, autá, komunikácie, verejné priestranstvá, železnice, priepusty, mosty. Začiatkom mája boli najviac postihnuté obce na prítokoch dolného Ipľa Šahy, Dudince, Hontianske Tesáre, Terany, Sudince. V operatívnych vodomerných staniciach SHMÚ boli 3.5. prekročené 1. až 2. SPA v povodí Hrona (Hronec Čierny Hron, B. Bystrica Hron) a 1. až 3. SPA na prítokoch dolného Ipľa Krupinici, Litave aj Štiavnici. Kulminačný prietok v Horných Semerovciach na Štiavnici dosiahol hodnotu prietoku, vyskytujúceho sa v priemere raz za 5 rokov (Tabuľka 4.27). 12.5. sa lokálne povodne vyskytli v Očovej a v Rožňave. Situácia z polovice mája sa v niektorých obciach zopakovala aj začiatkom júna 6.6. v Očovej, 10.6. v Teranoch a v Šahách, ako aj na nami monitorovaných prítokoch Krupinici, Litave a Štiavnici, Búre, Sikenici a Podlužianke. Kulminačné vodné stavy neprekročili hladiny zodpovedajúce 2. SPA. Júnové lokálne povodne vyvrcholili 24.6., kedy na viacerých miestach spadlo na Horehroní a v povodí Čierneho Hrona viac ako 70 mm zrážok a v povodí Rimavy (Obr. 4.15) viac ako 60 mm zrážok v priebehu 4 hodín. Kulminačné vodné stavy v Hronci na Čiernom Hrone a v Kokave nad Rimavicou na Rimavici prekročili hodnoty zodpovedajúce 3. SPA a kulminačné prietoky dosiahli hodnoty prietokov, vyskytujúcich sa v priemere raz za 20 rokov (Tabuľka 4.27). Obr. 4.15 Hodinové úhrny atmosférických zrážok z Lomu nad Rimavicou a priebeh vodných hladín v Kokave nad Rimavicou na Rimavici 24.-26.6.2013 s vyznačením hladín, zodpovedajúcich stupňom povodňovej aktivity (SPA) Horšia situácia bola v okolí Kokavy nad Rimavicou, kde boli zaplavené aj okolité obce Salajka, Drahová a najmä Utekáč, ktorý bol odrezaný od civilizácie, nakoľko boli neprejazdné cesty do obce aj z Kokavy nad Rimavicou aj z Brezna. Rovnako železničná trať bola zavalená stromami. Viaceré obce v povodí Rimavy a Slanej boli tiež zaplavené prívalovými dažďami sprevádzanými aj bahnotokom Hrachovo, Kociha, Rimavská Baňa, Rimavské Zalužany, Klenovec, Hnúšťa, Tisovec, Lehota nad Rimavicou, Hucín, Gemerský Sad, Gemerská Teplica, Čoltovo, Gemerská Panica, Meliata, Bohúňovo.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 77 Tabuľka 4.27 Kulminačné vodné stavy a prietoky v operatívnych vodomerných staniciach v povodí Hrona, Ipľa a Slanej v máji a v júni 2013 (Pozn.: údaje sú operatívneho charakteru a slúžia výhradne na zhodnotenie povodňovej situácie) STANICA TOK DEŇ HODINA KULMINAČNÝ VODNÝ STAV [cm] KULMINAČNÝ PRIETOK [m 3.s -1 ] QM QN STUPEŇ PA Brezno Hron 25.6.2013 2:15 106 52,0 1 1 Čierny Balog Čierny Hron 3.5.2013 0:15 63 9,3 1 1 24.6.2013 19:00 136 49,5 20 3 Hronec Čierny Hron 3.5.2013 1:30 180 34,4 2 2 24.6.2013 21:30 287 89,7 20 3 Dubová Hron 25.6.2013 0:15 215 150,5 2 1 Harmanec Bystrica 30.5.2013 16:30 71 13,6 5 1 Banská Bystrica Hron 3.5.2013 6:00 242 142,5 1 1 25.6.2013 3:45 265 174,0 1 1 Hronská Breznica Jasenica 30.5.2013 17:30 102 11,1 10 1 Hronské Kľačany Podlužianka 11.6.2013 0:15 218 14,4 2 1 Kalinčiakovo Sikenica 11.6.2013 1:00 295 30,3 2 1 Prša Suchá 25.6.2013 2:15 178 14,0 10 1 27.6.2013 19:45 194 16,6 10 1 Plášťovce Krupinica 3.5.2013 15:30 271 27,1 10 1 4.6.2013 20:45 308 36,7 10 1 Plášťovce Litava 3.5.2013 12:15 142 26,6 1 1 4.6.2013 21:00 211 56,1 10 2 11.6.2013 2:00 168 37,1 2 1 Horné Semerovce Štiavnica 3.5.2013 2:30 399 85,8 5 2 11.6.2013 20:30 284 31,2 10 1 Sazdice Búr 10.6.2013 20:30 194 10,5 1 1 Plešivec Štítnik 30.5.2013 22:45 114 20,0 1-2 1 25.6.2013 0:45 131 26,2 2 2 Bretka Muráň 31.5.2013 19:45 189 27,0 1 1 24.6.2013 21:30 183 25,2 1 1 Gemerská Ves Turiec 11.6.2013 5:30 134 11,3 2 1 Behynce Turiec 31.5.2013 11:45 230 18,05 1 1 5.6.2013 0:30 211 14,8 10 1 11.6.2013 10:00 263 27,5 2 2 27.6.2013 10:00 218 16,0 1 1 Hnúšťa Rimava 25.6.2013 0:00 230 49,5 2 3 Kokava n/rimavicou Rimava 24.6.2013 20:00 190 50,3 20 3 Rimavská Sobota Rimava 25.6.2013 5:30 257 71,8 2 1 Jesenské Górtva 25.6.2013 4:00 160 6,6,8 1 1 27.6.2013 10:30 150 5,4 10 1 Vlkyňa Rimava 25.6.2013 15:00 301 77,5 2 1 27.6.2013 13:30 331 88,3 2 1
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 78 Obr. 4.16 Priebeh vodnej hladiny v Čiernom Balogu na Čiernom Hrone 1.5.-30.6.2013 s vyznačenými hladinami zodpovedajúcimi stupňom povodňovej aktivity (SPA) Obr. 4.17 Priebeh vodnej hladiny v Hronci na Čiernom Hrone 1.5.-30.6.2013 s vyznačenými hladinami zodpovedajúcimi stupňom povodňovej aktivity (SPA)
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 79 Obr. 4.18 Priebeh vodnej hladiny v Plášťovciach na Litave 1.5.-30.6.2013 s vyznačenými hladinami zodpovedajúcimi stupňom povodňovej aktivity (SPA) Obr. 4.19 Priebeh vodnej hladiny v Horných Semerovciach na Štiavnici 1.5.-30.6.2013 s vyznačenými hladinami zodpovedajúcimi stupňom povodňovej aktivity (SPA) 4.3.5 Prívalové povodne v povodí Hornádu v máji 2014 Povodňová situácia na východe Slovenska, ktorá vznikla v máji, bola spôsobená trvalými zrážkami s extrémnymi úhrnmi. Príčinou nasýtenosti povodí boli zrážky, ktoré spadli v dňoch 7. a 8. mája a následne vplyvom trvalých veľkopriestorových zrážok spadnutých v dňoch 11. až 17. mája došlo k vzostupom vodných hladín a k prekročeniu stupňov PA na tokoch východného Slovenska.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 80 V sobotu 10. 5. sa nad strednou Európou udržiavalo nevýrazné tlakové pole. V rámci neho sa v severnej a východnej časti Slovenska vyskytovali miestami prehánky alebo búrky. Nasledujúci deň nad naše územie postúpil výrazný zvlnený studený front. Ten priniesol v noci na pondelok a v pondelok 12. 5. výrazné zrážky na celé územie východného Slovenska. Za frontom prúdil do strednej Európy chladnejší a vlhší vzduch a hranica sneženia klesla na cca 1600 m. V ďalších dňoch sa nad Balkánom začala postupne prehlbovať tlaková níž a v stredu 14. 5. začala ovplyvňovať počasie na Slovensku. Nasledujúci deň sa jej stred presunul nad východné Maďarsko a medzi ňou a oblasťou vyššieho tlaku vzduchu nad Severným morom zosilnel tlakový gradient. Vo veľmi silnom severnom až severovýchodnom prúdení sa vyskytovali zrážky na viacerých miestach, najintenzívnejšie práve na severných návetriach. V piatok 16. 5. sa začala tlaková níž postupne vypĺňať a zrážková činnosť postupne slabla. V sobotu 17. 5. sa nad našou oblasťou nachádzalo už nevýrazné tlakové pole a vyskytovali sa početné prehánky a búrky. Na väčšine územia Košického a Prešovského kraja bol máj zrážkovo nadnormálny až silne nadnormálny, vplyvom vysokých denných úhrnov v okrajových oblastiach na severe územia, miestami na Spiši a Šariši a vo Volovských vrchoch až mimoriadne nadnormálny. Mesačné úhrny atmosférických zrážok v okresoch východného Slovenska dosiahli 54 až 329 mm, čo zodpovedá 88 až 342 % normálu. Najviac zrážok bolo v tretej a najmenej v piatej pentáde mesiaca. Počas mesiaca sa vyskytlo 9 až 22 zrážkových dní. Početné búrky, lokálne s krupobitím boli zaznamenané prevažne v druhej polovici mesiaca. V sobotu 10. 5 v rámci nevýrazného tlakového poľa, ktoré sa udržiavalo nad strednou Európou, sa v severnej a východnej časti Slovenska vyskytovali miestami prehánky alebo búrky. Výrazný zvlnený studený front, ktorý postúpil nasledujúci deň nad naše územie, priniesol v noci z 11. 5. na 12. 5. intenzívne zrážky na celé územie východného Slovenska. Tu dosiahli maximálne 24-hodinové úhrny zrážok hodnoty okolo 50 mm (napr. Zlatá Baňa 51,1 mm, Medzilaborce 47,5 mm, Snina 47,5 mm, Kamenica nad Cirochou 49,5 mm). V dňoch 14. a 15. 5. sme na zrážkomerných staniciach SHMÚ zaznamenali opäť mimoriadne vysoké až extrémne úhrny zrážok, ktoré mali pôvod v trvalých veľkopriestorových zrážkach spojených s tlakovou nížou juhovýchodne od Slovenska. Najvyššie úhrny zrážok sme namerali hlavne v povodí Popradu, Dunajca a Hnilca. Na Štrbskom Plese 15. 5. spadlo 95,0 mm zrážok, na severnej strane Tatier v Javorine v ten istý deň spadlo 141,3 mm zrážok, čo sú v máji na týchto meteorologických staniciach najvyššie denné úhrny zrážok od polovice 20. storočia. Na viacerých zrážkomerných staniciach boli úhrny zrážok za tieto dva dni (14. 5 a 15. 5.) vyššie ako 100 mm. Napr. v Javorine za dva dni spadlo 219 mm, na Štrbskom Plese 115 mm, na Lomnickom Štíte 120 mm, v Červenom Kláštore 132,4 mm, v Henclovej 111 mm, vo Švedlári 101,5 mm. Tabuľka 4.28 Denné úhrny zrážok [mm] vo vybraných staniciach čiastkového povodia Hornádu od 7. 5. do 27. 5. 2014 Stanica Tok, povodie 7.5. 8.5. 11.5. 12.5. 13.5. 14.5. 15.5. 16.5. 17.5. 24.5. 25.5. 26.5. 27.5. Spišská Nová Ves Hornád 7,4 6,8 24,2 0,8 0,4 0,4 11,2 0 8,7 3,8 1,4 0 7,4 Spišské Vlachy Hornád 4,4 16,5 30,8 4,6 3,8 8 45 2 18,4 0,1 1,2 0,1 19,8 Rudňany Hornád 2,7 12 26,7 13,8 2,3 1,4 35,7 1,1 28,8 0 10,5 1 26,3 Lipovce Hornád 2,4 18,9 28,1 8,5 1,2 5,8 43,8 4 6,5 7 0 0,1 11,5 Kysak Hornád 1,9 14,3 36,5 5,8 2 6,5 27,4 1,8 10,2 4,2 0,3 1,1 7,6 Košice-letisko Hornád 2,2 5,2 30,4 7,1 2 10,4 19,3 16,1 8,4 1,6 1 0,1 38,2 Telgárt Hornád 12,6 4 30,6 0,7 4,4 1,3 55,2 13,2 23,9 16 4,3 2,1 9,5 Dobšinská Ľ. Jaskyňa Hnilec 6,9 12,5 35,7 1 7,5 0,4 51,9 12,9 26,3 0,4 12,3 6 5,3 Henclová Hnilec 9,6 19,2 26,1 4,2 1,5 16 95 8,3 17,3 - - 1,3 33,9 Švedlár Hnilec 7 10,3 26,9 5,6 7 21,5 80 7,8 16 0 32,4 5 32,2 Jaklovce Hnilec 0,9 8,4 32,8 10,3 0,8 11,8 76,2 0,5 15,6 2,8 0 5,8 11,9 Jakubovany Hnilec 2,4 14,5 25,9 3,7 12,9 4 40,5 5,9 5,7 0,4 8,2 0 2,9
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 81 Stanica Tok, povodie 7.5. 8.5. 11.5. 12.5. 13.5. 14.5. 15.5. 16.5. 17.5. 24.5. 25.5. 26.5. 27.5. Prešov Torysa 2,5 13,2 38,4 8,4 2,4 3,6 18,8 3 16,5 6 6,3 0,1 4,4 Torysky Torysa 6,3 9,1 31,7 3,3 2,6 10,4 40,8 7,8 9,7 1 5,2 0 12,8 Zlatá Baňa Torysa 2,6 14,8 51,1 8,1 2,1 8,3 28,7 2,3 8,3 1,4 8,7 0 28,8 Vyšný Čaj Olšava 2 3,5 30,2 5,8 3,1 2,6 18,4 2,8 9,6-2,7-35,6 Mudrovce Olšava 1,4 5,3 36,3 7 2 9,8 14,9 1,5 13,1 0 - - 6,1 Výrazné lokálne vzostupy zo zrážok boli zaznamenané vo všetkých povodiach východného Slovenska a na tokoch boli dosiahnuté stupne PA od prvého až po tretí. Intenzívne dažde spôsobili aj zvýšenie prítokov do vodných nádrží východného Slovenska Najviac bolo zasiahnuté májovou povodňou povodie Hornádu, tu boli zaznamenané najvýraznejšie vzostupy vodných hladín v polovici mája (15.5.2014 17.5.2014). Vzhľadom na nasýtenosť povodia boli dosiahnuté 3. stupne PA na Toryse vo vodomerných staniciach Torysa, Sabinov, Prešov a Košické Olšany, na Hnilci vo vodomerných staniciach Švedlár a Jaklovce, na Hornáde vo vodomerných staniciach Spišské Vlachy, Kysak a Ždaňa. Na Toryse dosahovali kulminačné prietoky hodnoty 20 50 ročnej vody, na Hornáde hodnoty 2 5 ročnej vody a na Hnilci hodnoty 10 ročnej vody. Manipulácie na vodnom diele Ružín, spôsobili dlhodobé udržiavanie toku Hornád pod nádržou v 1.stupni PA až do 30.5.2014. Tabuľka 4.29 kulminácií na tokoch v povodí Hornádu v máji 2014 (SEČ) Stanica Tok Dátum Hodina Hkulm (cm) Qkulm (m 3.s -1 ) N-ročný Q Stupeň PA Bohdanovce Olšava 15.5.2014 23:15 231 24,2 < 1 II. Torysa Torysa 16.5.2014 0:45 179 76,4 5 III. Demjata Sekčov 16.5.2014 1:00 117 18,2 < 1 I. Sabinov Torysa 16.5.2014 2:15 300 220,0 20-50 III. Spišské Vlachy Branisko 16.5.2014 2:30 264 18,7 10 III. Brezovica nad T. Slavk. potok 16.5.2014 2:30 174 19,4 2-5 II. Nižné Repaše Torysa 16.5.2014 2:45 121 13,4 5-10 II. Švedlár Hnilec 16.5.2014 3:30 353 85,4 10 III. Prešov Torysa 16.5.2014 5:30 465 235,0 50 III. Stratená Hnilec 16.5.2014 5:45 137 19,4 10 II. Prešov Sekčov 16.5.2014 6:00 245 57 2 I. Jaklovce Hnilec 16.5.2014 7:30 381 121,0 10 III. Hrabušice Veľká B. Voda 16.5.2014 7:45 92 12,9 5 I. Spišské Vlachy Hornád 16.5.2014 9:00 330 93,0 2 III. Margecany Hornád 16.5.2014 13:15 618 174,0 5 II. Kysak Hornád 16.5.2014 19:45 400 288,0 2-5 III. Košické Olšany Torysa 17.5.2014 9:45 589 230,0 10 III. Ždaňa Hornád 17.5.2014 15:15 545 388,0 2-5 III. Obišovce Svinka 17.5.2014 18:45 170 34 2 I. 4.3.6 Prívalová povodeň vo Vrátnej doline 21.7.2014 Synoptická situácia 21.7.2014 V prízemnom tlakovom poli zasahovala dňa 20.7.2014 zo Severného mora nad Alpskú a Karpatskú oblasť plytká brázda nízkeho tlaku vzduchu. V noci z 20. na 21.7. sa z nej nad štátmi Beneluxu oddelila samostatná tlaková níž, ktorej stred sa v priebehu 21.7. postupne presunul nad juhovýchodnú Moravu a západné Slovensko. Po prednej strane brázdy nízkeho
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 82 tlaku vzduchu sa k nám dostával od juhu veľmi teplý a relatívne vlhký vzduch, ktorého prílev v hladine 850 hpa vyvrcholil nad naše územie práve v tento deň. V hladine 500 hpa dna 20.7. zasahoval nad naše územie hrebeň vysokého tlaku vzduchu. Ten však v ďalších hodinách veľmi rýchlo zoslabol. Slovensko sa vo vyšších vrstvách atmosféry postupne dostalo pod vplyv výškovej tlakovej níže so stredom nad severným Talianskom na jednej strane a na strane druhej pod vplyv ďalšej výškovej níže, ktorej stred sa 21.7. veľmi pomaly presúval z oblasti Baltického mora nad pobaltské štáty a Bielorusko. Vplyvom výškového rozloženia tlaku vzduchu sa naše územie dostalo do slabého a nevýrazného výškového prúdenia. Vplyvom uvedených faktorov sa práve v oblasti severozápadného Slovenska vytvorila línia intenzívnych a relatívne pomaly sa pohybujúcich búrok, ktoré zasiahli aj oblasť Malej Fatry. Zrážková situácia 21.7.2014 Dna 21.7.2014 sa začala búrková oblačnosť rýchlo rozvíjať v skorých popoludňajších hodinách v rovnobežkovom pásme, zasahujúcom zo stredných Čiech cez Moravu a pokračujúcom v línii od Javorníkov po Levočské Vrchy. Postup búrkových jadier bol od väčšinou od západu na východ, s určitými odchýlkami k juhu ci severu, s priemernou rýchlosťou 20 až 50 km/h. Zrážkové pole bolo tvorené z jednotlivých búrkových epizód, ktoré prichádzali od masívu Javorníkov, alebo opakovane vznikali najmä nad masívmi Krivánskej časti Malej Fatry a pokračovali v svojom pohybe ďalej na východ. V čase okolo 13:30 SELC začali prvé búrky vznikať na česko-poľsko-slovenskom pohraničí na horných Kysuciach. Postupne, okolo 14:00, začali vznikať ďalšie búrky v Javorníkoch a neskôr, po 14:15, aj na hornom Považí, počnúc od Dolného a Horného Hričova. Po 14:35 bol vznik ďalších búrok identifikovaný aj v okolí Bytče a Považskej Bystrice, pričom búrkové oblaky pokračovali ďalej smerom na východ až severovýchod nad oblasť mesta Žiliny. Najvyššie úhrny v čase od 14:00 do 15:00 h boli najmä na Kysuciach, konkrétne v Makove 26,8 mm, Čadci 20,6 mm a v Turzovke 16,7 mm, v Dolnom Hričove 3,4 mm, v Kysuckom Novom Meste 1,9 mm a Žiline 1,8 mm. V čase od 15:00 zasiahla veľmi silná búrka s intenzitou dažďa viac ako 80 mm/hod, priamo mesto Žilinu, za sprievodu silného vetra. Uvedená búrka v oblasti medzi Žilinou a Kysuckým Novým Mestom pretrvávala s podobnou intenzitou zrážok približne 30 minút, neskôr postúpila smerom na severovýchod a zanikla. V tom čase, okolo 15:15, vznikla nová búrka v Krivánskej časti Malej Fatry. Nad Malou Fatrou, podľa dištančných meraní intenzita dažďa v čase od 15:25 do 15:35 stúpala zo 45 mm/h na 65 mm/h. Neskôr, v čase po 15:45 búrka zoslabla, pričom menej intenzívne zrážky, s intenzitou okolo 20 mm/h pokračovali naďalej. V čase od 15:00 do 16:00 boli najvyššie úhrny zrážok zaznamenané v Žiline-Závodí 48,3 mm, v Jasenici 23,5 mm, v Kysuckom Novom Meste 18,7 mm, Vrátnej 16,3 mm a Dolnom Hričove 13,4 mm. Nová, v poradí druhá búrka nad Krivánskou časťou Malej Fatry sa vytvorila tesne po 16:00, pričom intenzita dažďa postupne narastala a v čase okolo 16:15 prekročila hodnotu 50 mm/h. V nasledujúcom vývoji tieto intenzívne zrážky ďalej postupovali na juhovýchod a východ smerom do oblasti Veľkej Fatry a Chočských vrchov a ďalej na Liptov. Silné búrky neskôr okolo 17:00 zasiahli aj obce na Orave, najmä Kraľovany, Dierovú a Párnicu a o 17:15 aj obec Ľubochňu. V čase od 16:00 do 17:00 boli najvyššie úhrny vo Vrátnej 36,2 mm, Dierovej 16,3 mm a Strečne 11,9 mm. V čase od 17:00 do 18:00 boli najvyššie úhrny v Ľubochni 46,4 mm, Párnici 34,0 mm a Dierovej 26,9 mm. V ďalšom období od 18:00 do 19:00 zasiahli silné búrky oblasť Liptova a Nízkych Tatier, kde boli najvyššie úhrny zaznamenané v Liptovskej Osade 30,1 mm a Motyčkách 21,3 mm. Podľa denných úhrnov zrážok za 21.7.2014 (obr. 1), najvyššie denné úhrny, nad 50 mm, sme zaznamenali v lokalitách Svederník Klebov 75,3 mm, Ľubochňa 71 mm, Žilina Závodie 69 mm, Vrátna 66 mm, Žilina 62 mm, Dierová a Vyšná Boca 58 mm, Párnica 57 mm, Dohňany 54 mm a Jasná 51 mm.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 83 Obr. 4.20 Denné úhrny zrážok 21.7.2014 Vyhodnotenie zrážkovej situácie v oblasti Vrátnej doliny dna 21.7.2014 Hodnotenie bolo vykonané na základe záznamu automatickej zrážkomernej stanice Vrátna dolina. Táto je umiestnená v obci Štefanová (632 m. n m.), ktorá je vzdialená vzdušnou čiarou 3 km od spodnej stanice sedačkovej lanovky Vrátna - Snilovské sedlo a 5 km od vrcholu Chlebu. Podľa jej údajov (Obr. 4.21) sa jadro intenzívnych zrážok vyskytlo v období od 15:30 do 17:00, pričom spadlo 52 mm (z celkového denného úhrnu 66 mm). Priebeh zrážok nasvedčuje, že dážď bol spojený z dvoch zrážkových udalostí: prvej, trvajúcej od 15:30 do 16:05 a druhej od 16:05 do 17:00, keď v prvej vlne spadla zhruba tretina uvedeného úhrnu (18mm a v druhej 34 mm). Maximálne krátkodobé intenzity počas prvej vlny zrážok dosiahli 50 až 60 mm/h, počas druhej 60 až 80 mm/h. Najvyšší úhrn za 1 minútu bol v čase 16:18 a mal hodnotu 1,39 mm. Podľa dodatočne spracovaných dištančných (radarových) meraní bola zistená maximálna rádiolokačná odrazivosť z dostupných slovenských, českých a poľských radarov v 5-minútovývh intervaloch pre oblasť Vrátnej doliny. Po prepočítaní odrazivosti na intenzitu zrážok, nad hranicou 20 mm/hod trvalo zrážkové jadro lejaku od 15:15 do 16:55. Dážď sa, v zhode s meraniami zrážkomernej stanice Vrátna, tiež prejavoval dvoma vlnami ale s trochu inými časmi výskytu. V prvej vlne od 15:15 do 15:55 sa vyskytla maximálna krátkodobá intenzita dažďa 75 mm/h v čase o 15:35, v druhej vlne od 15:15 do 16:55 sa maximálna krátkodobá intenzita 75mm/h vyskytla v čase o 16:15. Pritom sa prechod medzi oboma zrážkovými vlnami prejavoval znížením intenzity dažďa zhruba na 35mm/h. Podľa obalovej krivky maximálnej intenzity dažďa, získanej z údajov meteorologických radarov, v prvej vlne zrážok spadlo cca 40 mm, v druhej cca 50 mm zrážok, t. j. spolu okolo 90 mm zrážok. Uvedený úhrn zrážok nie je možné pre oblasť Vrátnej doliny presne lokalizovať, v rámci dynamiky búrkových procesov predpokladáme určité územné odchýlky. Odhad úhrnu zrážok podľa dištančných meraní považujeme za pravdepodobnejší ako použitie nameraných
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 84 údajov priamo zo zrážkomernej stanice Vrátna (pre jej vzdialenosť od oblastí s najvyššou rádiolokačnou odrazivosťou detekovanou radarmi). Obr. 4.21 Minútové úhrny zrážok v zrážkomernej stanici Vrátna dolina dňa 21.7.2014 Hydrologická situácia 21.7. v oblasti Malej Fatry V oblasti Malej Fatry má Slovenský hydrometeorologický ústav v prevádzke 3 vodomerné stanice: v severnej časti Belá Beliansky potok a Stráža Varínka, v južnej časti Turany Čiernik. Vo vodomernej stanici Belá Beliansky potok sa prietoky vyhodnocujú od roku 2006. Nachádza sa 0,55 km od ústia do Varínky, plocha povodia je 11,74 km 2. Priebeh povodňovej vlny, ktorá sa vyskytla dna 21.7.2014 je zobrazený na Obr. 4.22.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 85 Obr. 4.22 Povodňová vlna v stanici Belá Beliansky potok dna 21.7.2014 Vodomerná stanica Stráža Varínka patrí medzi vodomerné stanice s dlhým prietokovým radom. Prietoky sa v nej vyhodnocujú od roku 1941. Nachádza sa 5,1 km od zaústenia do Váhu, plocha povodia je 139,7 km 2. Priebeh povodňovej vlny, ktorá sa vyskytla 21.7.2014 je zobrazený na Obr. 4.23. Obr. 4.23 Povodňová vlna v stanici Stráža Varínka dňa 21.7.2014 Vplyvom nasýtenosti hornej časti povodia Varínky predchádzajúcimi zrážkami došlo najmä v oblasti Hromového a Stien k vzniku rozsiahlych múrových prúdov. Výška odtrhov sa pohybovala od 25 do 140 cm. Odtrhy pôdy vznikali na strmých trávnatých svahoch, kde sa potom veľké kusy pôdy kĺzali po mokrom trávnatom povrchu do nižšie položených miest. V týchto miestach spôsobila masa vody a pôdy mohutnú eróziu, ktorá viedla k vzniku viacerých múrových prúdov. Dolná stanica lanovky na Chleb bola úplne zanesená. V okolí údolnej stanice bolo zničených 50 áut, z ktorých niektoré ani nebolo možné identifikovať. Cesta z Terchovej do Vrátnej bola zničená a prirodzený vodný tok Varínky, pretekajúci Vrátnou dolinou bol úplne zdevastovaný. Účinok povodne bol zvýraznený kamennou lavínou a zosuvmi. Dňa 28.7.2014 pracovníci Slovenského hydrometeorologického ústavu vykonali terénny prieskum s cieľom rekonštrukcie povodňovej vlny. Na základe terénneho prieskumu a stôp po
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 86 povodni boli vybrané 3 priečne profily, v ktorých boli namerané, resp. odhadnuté parametre potrebné na výpočet kulminačného prietoku: Profil č.1 (Varínka pod chatou Vrátna,), profil č.2 (Varínka pod Stohovým potokom Tiesňavy) a profil č. 3 (Varínka pod Bielym potokom). Vo vodomernej stanici SHMÚ Stráža - Varínka bol vyhodnotený kulminačný prietok 63,4 m 3.s -1 (QN = 2-5 rokov). Z nameraných, resp. odhadnutých hodnôt boli vypočítané kulminačné prietoky a následne vyhodnotené ich významnosti (doby opakovania), ktoré sú uvedené v tabuľke (Tabuľka 4.30). Tabuľka 4.30 Kulminačné prietoky vo vybraných profiloch Varínky Na základe vypočítaných hodnôt kulminačných prietokov bola pre profil č.1 vytvorená schematizovaná povodňová vlna, ktorá bola porovnaná s prietokovou vlnou zachytenou vo vodomernej stanici Stráža Varínka (Obr. 4.24).
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 87 Záver Obr. 4.24 Schematizovaná povodňová vlna pre profil č. 1 Dňa 21.7.2014 sa pod vplyvom extrémnych zrážok a rozsiahlych zosuvov vytvorila povodňová situácia, ktorá zničila celú hornú časť povodia Varínky a spôsobila značné škody v obci Terchová. Do záchranných akcií boli zapojené všetky zložky civilnej obrany a horská služba. Následne bolo vykonaných množstvo činností súvisiacich s odstránením zosunutých nánosov a výstavbou nových komunikácií a objektov, ktoré boli zničené pri povodni. Je až neuveriteľné, že pri takom rozsahu škôd nebol nikto zranený. Na takéto katastrofy sa pripraviť nedá, sú súhrou situácií, ktoré je zložité až nemožné v náležitom predstihu predpovedať a predchádzať im. Obr. 4.25 Znázornenie výšky hladín počas povodni v roku 1848 a 2014
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 88 4.3.7 Prívalové povodne na hornom Hrone a hornej Rimave v máji 2015 Meteorologická situácia 18.5. sa od západu presúvala cez Slovensko tlaková výš, a po jej zadnej strane začal prúdiť od juhozápadu k nám veľmi teplý vzduch. V stredu 20.5. postúpil od západu nad východné Rakúsko, Moravu a západné Slovensko zvlnený studený front. Na ňom zvlnenom frontálnom rozhraní sa v popoludňajších a nočných hodinách vytvárali búrky sprevádzané lokálnymi intenzívnymi zrážkami. Vyskytli sa aj krúpy a silný nárazový vietor. V ďalších dňoch sa zvlnené frontálne rozhranie len pomaly presúvalo cez Poľsko, Slovensko a Maďarsko ďalej na východ a postupne sa rozpadávalo. V závere týždňa prechodne zasahoval zo západnej Európy cez Nemecko nad Poľsko výbežok vyššieho tlaku vzduchu. Zrážky Obr. 4.26 Vývoj meteorologickej situácie 19.-21.5.2015 Máj 2015 bol na Slovensku väčšinou zrážkovo normálny až nadnormálny. Lokálne, vplyvom búrkových lejakov bol až silne nadnormálny. Priestorový úhrn zrážok pre celé územie Slovenska dosiahol 102 mm, čo predstavuje 134 % normálu a prebytok zrážok 26 mm. V povodiach Hrona, Ipľa a Slanej v dôsledku častých prehánok a búrok boli zrážky značne premenlivé. Mesačné úhrny sa pohybovali od 30 mm v Ipeľskej Pahorkatine a vo východnej časti Juhoslovenskej nížiny do 180 mm v centrálnej časti Nízkych Tatier. Mesačný úhrn zrážok na Chopku 180,3 mm bol 3. najvyšší od r. 1961. Na Horehroní, v Podpoľaní, v severných oblastiach Novohradu a Gemeru bol máj hodnotený ako veľmi až mimoriadne vlhký. Počas mája sa vyskytlo niekoľko zrážkových epizód, z ktorých z hydrologického hľadiska najvýznamnejšia bola 20.5.2015. V popoludňajších a nočných hodinách sa na zvlnenom fronte vytvárali búrky, ktoré boli sprevádzané intenzívnymi lejakmi. Vo viacerých zrážkomerných staniciach v povodí Hrona, Ipľa a Slanej tak boli zaznamenané denné úhrny zrážok väčšie ako 40 mm (Obr. 4.27). Ojedinele boli prekročené aj denné úhrny väčšie ako 60 mm a to najmä na hornom Hrone v povodí Čierneho Hrona. Maximálny denný úhrn 109,1 mm namerala automatická stanica v Pohronskej Polhore. Extrémne denné úhrny sa pohybovali na úrovni mesačnej hodnoty dlhodobého priemeru 1931-1980.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 89 Na Obr. 4.28 a Obr. 4.29 sú priestorové analýzy denných úhrnov zrážok systémom INCA. Obr. 4.27 Denný úhrn atmosférických zrážok 20.5.2015 väčší alebo rovný 40 mm (vľavo), vyjadrený ako % dlhodobého priemeru 1931-1980 (vpravo), vo vybraných zrážkomerných staniciach v povodí Hrona, Ipľa a Slanej
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 90 Obr. 4.28 INCA analýza priestorového rozloženia denného úhrnu zrážok 20.5.2015 Obr. 4.29 INCA analýza denného úhrnu zrážok 20.5.2015 na subpovodia Extrémne zrážky 20.5.2015 spadli počas niekoľkých hodín, na Horehroní v povodí Čierneho Hrona a Rohoznej medzi 17., resp. 18. až 20. hodinou LSEČ (Obr. 4.30). Automatická stanica v Pohronskej Polhore zaznamenávala tri hodiny po sebe hodinové úhrny zrážok nad 30 mm, v Lome nad Rimavicou spadlo počas jednej hodiny dokonca viac ako 40 mm. Na Obr. 4.31 je priebeh hodinových úhrnov zrážok z automatickej stanice v Pohronskej Polhore a hydrologická odozva na extrémne úhrny zrážok v hydrologickej stanici Michalová na Rohoznej.
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 91 Obr. 4.30 Hodinový úhrn zrážok vo vybraných zrážkomerných staniciach na hornom Hrone 20.-21.5.2015 Obr. 4.31 Hodinové úhrny zrážok v Pohronskej Polhore a priebeh vodnej hladiny v Michalovej na Rohoznej 19.- 22.5.2015 Hydrologická situácia Vodnosť tokov bola pred prívalovými zrážkami podpriemerná. Priemerné denné prietoky dosahovali 19.5. hodnoty prietokov, zodpovedajúce v povodí Hrona 35 až 50 % Qma(5), v povodí Ipľa 30 až 37 % Qma(5) a v povodí Slanej a Rimavy 34 až 55 % dlhodobých priemerných mesačných prietokov. 20.5. o 6. hod SEČ boli termínové prietoky na úrovni prietokov s m-dennosťou Qm160-Qm220 na Hrone (Slatina vo Zvolene v dôsledku manipulácie na VD Môťová Qm364), Qm230-Qm240 na Ipli a Qm140-Qm230 na Slanej s Rimavou. Nasýtenosť povodí
Predbežné hodnotenie povodňového rizika v Slovenskej republike 92 pred výskytom príčinnej zrážky charakterizujú hodnoty indexu predchádzajúcich zrážok na Obr. 4.32. Obr. 4.32 Index predchádzajúcich zrážok k 20.5.2015 5:00 UTC V dôsledku búrkovej činnosti sprevádzanej intenzívnymi zrážkami 20.5. došlo vo večerných až nočných hodinách k rýchlym a výrazným vzostupom na väčšine tokov. Najvýraznejšie vzostupy boli v povodí Rohoznej a Čierneho Hrona, ktoré boli zasiahnuté najintenzívnejšími 3-hodinovými zrážkami s úhrnmi nad 50 mm. Vo vodomernej stanici Michalová na Rohoznej kulminačný vodný stav 153 cm prekročil hodnotu 3. stupňa povodňovej aktivity (SPA). Hodnota kulminačného prietoku Qk-20.5.2015/20:30 = 31,85 m 3.s -1 zodpovedá hodnote prietoku s pravdepodobnosťou opakovania raz za 10-20 rokov. V rovnakom čase kulminovala hladina v operatívnej vodomernej stanici Čierny Balog Čierny Hron. Hladina stúpla v priebehu necelých troch hodín o 110 cm (zo 7 na 117 cm), kulminačný prietok Qk-20.5.2015/20:30 = 31,07 m 3.s -1 zodpovedal hodnote prietoku s pravdepodobnosťou opakovania raz za 10 rokov. Hladiny zodpovedajúce SPA boli prekročené len 3 hodiny. Boli zatopené rodinné domy a záhrady. V povodí Čierneho Hrona bola prekročená hladina 3. SPA aj v hydroprognóznej stanici Hronec Čierny Hron, kulminačnému vodnému stavu 217 cm zodpovedá prietok Qk-20.5.2015/22:45 = 48,10 m 3.s -1, čo predstavuje hodnotu 2-5-ročného prietoku. V ďalších vodomerných staniciach v povodí horného Hrona a v Kokave nad Rimavicou, kde hladiny prekročili hodnoty 1. SPA, kulminačné prietoky dosahovali hodnoty 1-2-ročných prietokov. Prehľad kulminácií vo vodomerných staniciach povodí Hrona a Rimavy, v ktorých hladiny prekročili hodnoty, zodpovedajúce SPA, je obsahom tabuľky (Tabuľka 4.31). Priebehy vodných hladín vo vybraných operatívnych vodomerných staniciach sú na obrázkoch (Obr. 4.33, Obr. 4.34, Obr. 4.35, Obr. 4.36 a Obr. 4.37). Tabuľka 4.31 Kulminačné vodné stavy a prietoky v operatívnych vodomerných staniciach v povodí horného Hrona a Rimavy 20.-21.5.2015 (Pozn.: údaje sú operatívneho charakteru a slúžia výhradne na zhodnotenie povodňovej situácie) STANICA TOK DEŇ HODINA [SEČ] KULMINAČNÝ VODNÝ STAV [cm] KULMINAČNÝ PRIETOK [m3.s-1] Čierny Balog Vydrovo 20.5. 18:45-19:00 98 9,12 2 - QM QN STUPEŇ PA