EN

Rada Európskej únie V Bruseli 6. septembra 2017 (OR. en) 6315/07 DCL 1 ODTAJNENIE 1 Dokument: Zo dňa: 13. februára 2007 Nové označenie: Predmet: PROCIV 25 ENER 70 TRANS 41 JAI 75 COTER 13 TELECOM 20 ATO 33 ECOFIN 69 ENV 97 SAN 21 CHIMIE 5 RECH 50 DENLEG 10 RELEX 98 ST 6315/07 RESTREINT UE/EU RESTRICTED Verejné Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu Ochrana kritickej energetickej a dopravnej infraštruktúry Európy Delegáciám v prílohe zasielame odtajnené znenie uvedeného dokumentu. Znenie tohto dokumentu je rovnaké ako znenie predchádzajúcej verzie. 1 Dokument, ktorého utajenie zrušila Európska komisia 5. septembra 2017. 6315/07 DCL 1 ib DG F 2C SK

RESTREINT UE RADA EURÓPSKEJ ÚNIE V Bruseli 13. februára 2007 6315/07 RESTREINT UE PROCIV 25 ENER 70 TRANS 41 JAI 75 COTER 13 TELECOM 20 ATO 33 ECOFIN 69 ENV 97 SAN 21 CHIMIE 5 RECH 50 DENLEG 10 RELEX 98 SPRIEVODNÁ POZNÁMKA Od: v zastúpení generálneho tajomníka Európskej komisie, Jordi AYET PUIGARNAU, riaditeľ Dátum prijatia: 6. február 2007 Komu: Javier SOLANA, generálny tajomník/vysoký splnomocnenec Predmet: Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu Ochrana kritickej energetickej a dopravnej infraštruktúry Európy Delegáciám v prílohe zasielame dokument Komisie SEK(2006) 1697, konečné znenie. Príloha: SEK(2006) 1697, konečné znenie 6315/07 kp 1 DG H RESTREINT UE SK

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV Brusel, 2.2.2007 SEK(2006)1697 v konečnom znení RESTREINT UE OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Ochrana kritickej energetickej a dopravnej infraštruktúry Európy {SEK(2006)1637} {SEK(2006)1638} SK SK

OZNÁMENIE KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Ochrana kritickej energetickej a dopravnej infraštruktúry Európy (Text s významom pre EHP) 1. ÚVOD Teroristické útoky v Madride a Londýne v rokoch 2004 a 2005, záplavy v strednej Európe v auguste 2002 a sucho v lete 2003 poukazujú na to, že energetická a dopravná infraštruktúra a služby, ktoré poskytuje, musia byť chránené pred rôznymi hrozbami, napr. pred prírodnými nebezpečenstvami, teroristami a zločincami. V marci a v júni v roku 2004 Európska rada požiadala Komisiu, Radu ministrov a členské štáty, aby vyvinuli úsilie s cieľom chrániť kritickú infraštruktúru (KI) ako súčasť celkového úsilia brániť ju a chrániť pred terorizmom a zmierňovať jeho účinky. Po londýnskych bombových útokoch v júli 2005 Rada ministrov opäť zdôraznila význam ochrany kritickej infraštruktúry v EÚ a požiadala Komisiu, aby navrhla Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry (EPCIP). Komisia pracovala na odozve na túto žiadosť od roku 2004, keď bolo prijaté všeobecné oznámenie o ochrane kritickej infraštruktúry. Potom v novembri 2005 predložila zelenú knihu s cieľom priamo konzultovať s účastníkmi o obsah EPCIP. V decembri 2006 Komisia navrhla balík EPCIP. Tento sa skladá sa z (1) oznámenia vrátane akčného plánu, cieľom ktorého je zlepšiť ochranu všetkej kritickej infraštruktúry v EÚ 2 a (2) návrhu rámcovej smernice (ďalej len smernica EPCIP) s cieľom vytvoriť postup na určenie Európskej kritickej infraštruktúry (EKI) 3 a spoločného prístupu k vyhodnocovaniu potrieb na zlepšenie svojej ochrany. 4 2 3 4 Oznámenie Komisie o Európskom programe na ochranu kritickej infraštruktúry KOM (2006)786, konečné znenie Definícia kritickej infraštruktúry v návrhu smernice EKI je infraštruktúry alebo ich časti, ktoré majú zásadný význam z hľadiska zachovania dôležitých funkcií spoločnosti, vrátane zásobovacieho reťazca, zdravia, bezpečnosti, istoty, hospodárskeho a sociálneho blahobytu osôb. EKI sa v tom istom dokumente vymedzuje ako kritické infraštruktúry, ktorých narušenie alebo zničenie by významne ovplyvnilo dva alebo viaceré členské štáty alebo jeden členský štát v prípade, že sa kritická infraštruktúra nachádza v inom členskom štáte. Návrh smernice Rady o identifikácii a označení európskej kritickej infraštruktúry a zhodnotení potreby zlepšiť jej ochranu KOM(2006) 787, konečné znenie SK 2 SK

Komisia teraz predkladá toto oznámenie, v ktorom sa zameriava na dva kritické ekonomické sektory: dopravný a energetický. 5 Toto oznámenie a EPCIP majú rovnaký cieľ; v doprave to znamená zabezpečenie prepravy tovaru a ľudí a v energetike zabezpečenie dodávok energie pre odberateľov. Presnejšie v tejto komunikácii sa uvádzajú prvé kroky pri implementácii balíka EPCIP v týchto sektoroch. Prvý krok sa sústredí na stanovenie kritérií, ktoré by sa mohli použiť na identifikovanie EKI. Jej obsah je založený na štúdiách 6 a rozsiahlych konzultáciách s účastníkmi, ktorých podrobnosti a analýza rôznych zvažovaných možností sa nachádzajú v sprievodnom hodnotení vplyvu. 2. EURÓPSKA DIMENZIA ENERGETIKY A DOPRAVY Cezhraničné siete energetickej a dopravnej infraštruktúry hrajú základnú úlohu v snahe EÚ podporovať integráciu a jednotný trh. Transeurópske siete (TEN) v obidvoch sektoroch boli určené a ich politický a hospodársky význam je veľký. Okrem toho odstránenie prekážok voľného pohybu ľudí, tovaru, kapitálu a služieb, výsledkom ktorého je väčší cezhraničný tok energie, tovaru a cestujúcich je prínosom pre všetkých obyvateľov Európy. S prebiehajúcou liberalizáciou a s jej podporou ako súčasťou programu rastu a zamestnanosti sa dôležitosť cezhraničných pohybov energie a dopravy zvýši, čo znamená, že sa zvýši pravdepodobnosť straty alebo poškodenia infraštruktúry v jednom členskom štáte so značným účinkom na ostatné členské štáty. Okrem toho vysoká úroveň ochrany v jednom členskom štáte môže potenciálne značne zvýšiť zraniteľnosť infraštruktúry v inom členskom štáte; takéto slabé miesta môžu využiť teroristi a zločinci. Okrem toho tým, že sa energetické a dopravné spoločnosti stále viac a viac stávajú medzinárodnými, náklady na dodržiavanie zbytočných rôznych ochranných požiadaviek v rôznych členských štátoch odčerpá kapitál od produktívnejších investícií. EÚ preto zohráva dôležitú úlohu a môže budovať na niektorých svojich existujúcich opatreniach, najmä v sektore dopravy. Môže sa taktiež pokúsiť zlepšiť ochranu európskej kritickej infraštruktúry mimo svojho územia a územia, od ktorého je závislá, spoluprácou s G8 7, s partnermi Euromedu a Európskej susedskej politiky prostredníctvom existujúcich štruktúr a politík vrátane nástroja stability. 5 6 7 Hodnotenie dosahu, ktoré je priložené k tomuto oznámeniu bolo predložené ako pracovný dokument. Sú v ňom uvedené väčšie podrobnosti o súvislostiach, konzultáciách a možnostiach, s ktorými sa uvažovalo pri tomto oznámení. Pretože sú to dokumenty citlivej povahy, sú tajné. Akčný plán o ochrane globálnej energie petrohradského G8, Názov V: Zabezpečenie kritickej energetickej infraštruktúry SK 3 SK

3. VYPRACOVANIE KRITÉRIÍ Ochranné opatrenia na úrovni Spoločenstva môžu byť potrebné tam, kde európska kritická infraštruktúra (EKI) je vystavená hrozbe a je zraniteľná, kde prínosy ochranných opatrení vyvážia náklady a keď je najlepšie prijať ich na európskej úrovni. Základom toho je vedieť, ktorú infraštruktúru možno hodnotiť ako EKI. Na to sú potrebné kritéria. Je potrebné celkom na začiatku poznamenať, že ochranné opatrenia na úrovni Spoločenstva, ak sa nakoniec budú vyžadovať - v tomto oznámení sa to neposudzuje - sa pravdepodobne zamerajú na časti akejkoľvek infraštruktúry, ktoré sú najzraniteľnejšie a ktoré by mohli mať cezhraničný účinok, ak by sa narušili alebo zničili. 3.1. Typ potrebných kritérií Kritéria na úrovni EÚ sú potrebné na zabezpečenie toho, aby označenia boli rovnaké a porovnateľné a aby sa dosiahla maximálna transparentnosť. Tým sa zníži pravdepodobnosť, že dôjde k prehliadnutiu európskej kritickej infraštruktúry a zabezpečí sa, že členské štáty alebo spoločnosti budú mať dôveru v to, že ich susedia a konkurenti podliehajú tej istej metodike a neuľahčili si postupy, aby sa vyhli označovaniu. Jedinou výnimkou je, ak analýza ukáže, že v konkrétnom podsektore nie sú potrebné kritéria, pretože sa tu pravdepodobne žiadna európska kritická infraštruktúra nenachádza. Tým nie je dotknuté právo členských štátov určiť národnú kritickú infraštruktúru v týchto oblastiach pri použití kritérií, ktoré považujú za vhodné. 3.2. Prijatý prístup Pri príprave kritérií vychádzala Komisia z rôznych zdrojov. Medzi ne patrili cielené stretnutia, špecifické pre daný sektor, s expertmi, ktorých určili členské štáty a príslušné európske priemyselné združenia. Uskutočnili sa tiež dvojstranné stretnutia s konkrétnymi účastníkmi a skupinami účastníkov. Komisia financovala aj dve štúdie, ktoré prispeli k procesu. Celkovo bolo cieľom vypracovať kritéria, ktoré sú jednoduché, merateľné a obmedzujú sa nimi šedé oblasti zaradením prahu nad ktorým alebo pod ktorým niečo predstavuje európsku kritickú infraštruktúru. Pri ich tejto príprave, kde to bolo možné, využila Komisia existujúce, prijaté prahy. Skutočnosť, či sa jedná o kritickú infraštruktúru, alebo nie, sa mení s časom, a preto bude potrebné pravidelné preskúmavanie kritérií a označovaní, najmä ak možno zohľadniť vzájomnú závislosť (pozri odsek 3.4). Tu možno zahrnúť nové dáta alebo činitele, ktoré sa objavia. Prijatý prístup je úplne v súlade s prístupom orientovaným na konkrétne sektory prijatým v smernici EPCIP, v ktorej sa uvádzajú etapy dosiahnutia ochrany vrátane toho, kto je za čo zodpovedný. Tie sú uvedené v prílohe I. SK 4 SK

3.3. Predpoklady na základe EPCIP Na účely vypracovania kritérií v sektoroch dopravy a energetiky boli urobené nasledujúce predpoklady, ktoré sú v súlade s balíkom EPCIP: (1) do úvahy sa berú hrozby všetkých nebezpečenstiev; (2) aby infraštruktúra bola určená ako európska kritická infraštruktúra (ECI), musí vo všeobecnosti: (a) (b) zahŕňať viac ako jeden členský štát (aj keď viaceré ako jeden členský štát nemusia trpieť dosahom); nesmie mať alternatívne prostriedky na zabezpečenie tej istej služby. Ak sa služba udržiava v doprave sa toto rovná preprave tovaru a služieb medzi dvomi miestami a v energetike to znamená zabezpečenie neprerušovaných dodávok je nepravdepodobné, že by dosah bol výrazný 8 ; (3) v prípade teroristických a zločinných útokov sa pozornosť nevenuje ich charakteru, keďže Komisia nemá prístup k informáciám o ohrození, ktoré sú potrebné na vytvorenie takéhoto úsudku; (4) celkové zlyhanie spoločenských funkcií je nereálne a spoločnosť môže na každú udalosť reagovať. 3.4. Predpoklady, ktorým podliehajú dopravné a energetické kritéria Boli vyslovené určité predpoklady, ktorým podliehajú obidva sektory: Trvanie udalosti spoločnosť sa môže určitý čas za normálnych podmienok zaobísť bez konkrétnych častí infraštruktúry, napríklad počas priemyselných nepokojov, nepriaznivých poveternostných podmienok alebo naplánovaných odstávok kvôli opravám. Hoci bod, v ktorom sa dosah udalosti stane kritickým, sa bude meniť podľa príslušného podsektora, tieto podmienky presiahnu za normálne podmienky. Vzájomná závislosť v doprave a energetiky je veľmi dôležitá, napr. železničná a cestná doprava závisia od elektrickej energie a všetky závisia od telekomunikácií. Prináša však so sebou pridanú komplexnosť a nemožno ju riešiť bez toho, aby sa najprv neurčila EKI pre každý jednotlivý sektor a neexistuje žiadna dohodnutá metodika na jej riešenie. Preto sa s ňou zatiaľ neuvažuje. Transeurópske siete (TEN) tieto odsúhlasili členské štáty a Európsky parlament. ich výber však vychádza z dôležitosti pre EÚ, takže automaticky nemôžu byť EKI. Môžu sa použiť - a použili sa - na poskytnutie prahov pre niektoré kritéria. Náklady problém celkových nákladov a kto ich uhradí sa bude riešiť v budúcnosti, keď sa bude uvažovať o ochranných opatreniach. 8 V obidvoch prípadoch to tiež znamená, že verejné zdravie je primerane chránené SK 5 SK

3.5. Súvisiaci dosah Určitý potenciálny dosah udalosti je veľmi dôležitý, ale neuvažuje sa s ním pri príprave osobitých kritérií pre daný sektor, pretože ich prahy sa medzi sektormi nelíšia. Do tejto kategórie patria dosah na verejnosť (napr. obete), následky na verejné zdravie, dosah na životné prostredie, hospodársky, politický a psychologický dosah (vrátane dosahu týkajúceho sa ikonickej infraštruktúry 9 ). Vypracujú sa v súvislosti so smernicou EPCIP a začlenia sa do budúcich revízií kritérií. V obidvoch sektoroch sa však určité časti infraštruktúry považujú za EKI, vzhľadom na sociálne a environmentálne škody, ku ktorým môže dôjsť v prípade porušenia alebo zničenia tejto infraštruktúry. To sa týka zariadení jadrového palivového cyklu a vodných elektrární. 4. KRITÉRIA PRE DOPRAVU 4.1. Letecká doprava 4.1.1. Letiská Existujúce právne predpisy o bezpečnosti letectva 10 nie sú vhodné na určenie EKI, keďže sa týkajú 700 až 800 letísk a máloktoré z nich má významný dosah na Európu, ak budú uzatvorené počas značného časového obdobia. Tiež sú zamerané na to, aby predmety alebo ľudia nepoškodili lietadlá a aby nemali prostriedky na získanie kontroly nad nimi. Pritom sa v nich neuvažuje, či letisko je kritickou infraštruktúrou. Okrem toho sa zameriavajú aj na operácie neverejnej zóny letiska. Kritéria sú: letiská, ktoré vybavujú viac ako 10 miliónov cestujúcich za rok a nemajú k dispozícii alternatívne letiská, ktoré môžu prijať viac ako 50 % premiestnených cestujúcich. Letisko sa považuje za letisko, ktoré má k dispozícii alternatívne letiská, ak sa týchto 50 % dosiahne zobratím do úvahy všetkých letísk, ktoré: (1) nepresahujú päť hodín cestovnej vzdialenosti pri využití iného druhu dopravy a pritom (2) letiská, ktoré v súčasnosti vybavia viac ako päť miliónov cestujúcich za rok a pritom (3) okrem toho, že spĺňajú bod (1) a (2), majú dostatočnú rezervnú kapacitu. 9 10 Infraštruktúra symbolickej povahy Nariadenie 2320/2002 Európskeho parlamentu a Rady o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva. Ú. v. ES L 355 z 30.12.2002, s. 1 22. SK 6 SK

Podľa transeurópskych sietí (TEN) 10 miliónový prah zodpovedá veľkému letisku Spoločenstva. Päť miliónový prah zodpovedá letiskám, ktoré sú hodnotené ako celoštátne a veľké letiská podľa transeurópskych sietí a používa sa, pretože letiská, ktoré spĺňajú tento prah, by mali mať technickú kapacitu (napr. vzletové a pristávacie dráhy, colnice, veľkosť terminálu) na to, aby to boli realistické alternatívy. Pri 50 % sa vychádza z toho, že niektorí cestujúci sa rozhodnú nevydať sa na cestu alebo využiť iné druhy dopravy. S nákladnou dopravou sa neuvažuje, keďže existujú dostatočné alternatívne letiská, ktorými sa v kombinácii s alternatívnymi druhmi dopravy môže zabezpečiť príchod na dané cieľové miesto určenia s minimálnym oneskorením. Strediskové letiská sa samotné za kritickú infraštruktúru nepovažujú, keďže tranzitní cestujúci, ktorí ich využívajú môžu pravdepodobne cestovať do svojho cieľa určenia cez iné strediskové letisko. Letiská s časovými intervalmi sa taktiež automaticky nepovažujú za kritické, keďže obmedzenia kapacity obyčajne neplatia, nemajú vzťah k celkovej kapacite letiska a môžu tu byť alternatívy. 4.1.2. Riadenie letovej prevádzky Existujúce právne predpisy o riadení letovej prevádzky sú zamerané skôr na bezpečnosť než na ochranu, a tak sa nezaoberajú ochranou EKI. Riadenie letovej prevádzky (ATC) je kritickou časťou manažmentu letovej prevádzky z hľadiska kritickej infraštruktúry, keďže zabezpečuje synchronizáciu a oddelenie lietadiel. Kritéria sú: Riadenie letovej premávky 11, predmetom ktorého je spodný vzdušný priestor, ak neexistuje alternatívne letisko alebo letiská dostupné mimo pásma, pokrývaného ATC, schopné prijať viac ako 50 % cestujúcich, ktorí používajú letiská s viac ako 10 miliónmi cestujúcich v pásme. Letiská sa považujú za alternatívne letiská, len ak spĺňajú tie isté kritéria, ktoré sú uvedené v bode 4.1.1. Riadenie letovej premávky, ktoré pokrýva len horný vzdušný priestor, je vylúčené, keďže jeho predmetom je traťová premávka, ktorá je presmerovateľná. Kritéria spodného vzdušného priestoru sa priamo týkajú fungujúcich letísk, a teda odôvodnenie je to isté ako v prípade samotných letísk s výnimkou, že nakoľko riadenie letovej premávky obyčajne riadi premávku, ktorá smeruje na viac ako jedno letisko, pravdepodobne bude mimo prevádzku viac letísk, a teda nebudú k dispozícii ako alternatívy. 11 Spodný a horný vzdušný priestor sú definované v nariadení 551/2004, Ú. v. EÚ L 96 z 31.3.2004, článok 2 SK 7 SK

Okrem toho riadenie letovej premávky spodného vzdušného priestoru, predmetom ktorého je kritické európske letisko v rámci danej oblasti, sa taktiež automaticky považuje za EKI, keďže jeho vyradením z prevádzky dôjde k ochromeniu daného letiska. Nakoniec centrálna jednotka riadenia toku Eurocontrol je kritická, vzhľadom na jej kľúčovú úlohu pri určovaní trás európskej letovej premávky. 4.2. Námorná doprava 4.2.1. Prístavy Smernicou o ochrane prístavov 12 sa zabezpečuje ochrana proti teroristickým hrozbám všetkých prístavov, ktoré by mohli potenciálne byť určené ako EKI; nespĺňa však všetky požiadavky smernice EPCIP. Do úvahy sa totiž berie len teroristická hrozba, a nie koncepcia zohľadňujúca všetky nebezpečenstvá, a neuvažuje sa so skutočnosťou, že niektoré prístavy sú pre EÚ kritickejšie ako iné z hľadiska ich infraštruktúry než z hľadiska ich využitia ako kanálu pre teroristickú činnosť: je veľmi nepravdepodobné, že by prístav, v ktorom sa preloží malý objem, bol pre Európu tak dôležitý ako prístav, v ktorom sa preloží veľký objem tovaru. Opatreniami prijatými podľa smernice o ochrane prístavov sa však prístavy vyjmú z požiadaviek EPCIP na ochranné opatrenia. Výsledkom je toto kritérium: objem preložených nákladov presahujúci 1,5 milióna ton za rok. vychádza sa z 1,5 milióna tony, keďže to predstavuje tie prístavy, ktoré zodpovedajú podľa transeurópskych sietí definícii medzinárodných prístavov. To taktiež predstavuje jasný prah, ktorým sa zabráni nekalej súťaži. S osobnou dopravou sa neuvažuje, pretože pokiaľ ide o cezhraničný pohyb, existujú dostatočné alternatívy, či už ide o ostatné druhy dopravy, alebo využitie ostatných prístavov. 4.2.2. Ostatná námorná infraštruktúra Pre navigačné služby nie sú navrhnuté žiadne kritéria (napr. majáky alebo bóje), keďže sa nepovažuje za pravdepodobné, že by mali významný, cezhraničný dosahu v prípade zlyhania. 4.3. Infraštruktúra vnútrozemskej dopravy V nasledujúcom texte sa neuvažovalo o mestskej doprave, keďže táto nie je cezhraničná a nespĺňa základnú požiadavku európskej kritickej infraštruktúry. Zostávajúca infraštruktúra vnútrozemskej dopravy cesty, železnice a vnútrozemské vodné cesty majú dve základné vlastnosti, ktoré sú dôvodom pragmatického prístupu odlišného od prístupu v prípade leteckej a námornej infraštruktúry: 12 Smernica 2005/65/ES Európskeho parlamentu a Rady o zvýšení bezpečnosti prístavov Ú. v. EÚ L 310 z 25.11.2005, s. 28 39. SK 8 SK

(1) cezhraničné trasy, ktorými sa prepravuje tovar a cestujúci, majú formu fyzikálnej infraštruktúrnej siete na rozdiel od spoliehania sa na pevné koncové body, akými sú letiská alebo námorné prístavy. Táto fyzikálna sieť je vo všeobecnosti hustá a ponúka mnoho alternatívnych trás; 13 (2) cestujúcich a tovar možno na týchto trasách medzi jednotlivými druhmi dopravy vymieňať. Týmto sa množstvo dostupných alternatív zvyšuje. Pri množstve alternatív nie sú zatiaľ potrebné kritéria. Ak sa však ešte vyskytnú nejaké nejasnosti, Komisia urobí rozbor, ako počas nasledujúcich rokov zlepšiť kritéria. Ak sa zvolí pragmatická koncepcia a za predpokladu, že na vnútrozemskej dopravnej sieti sa nachádza európska kritická infraštruktúra, bude pravdepodobne v oblastiach, kde je vysoký tok premávky a obmedzený počet alternatív, preto sa uskutoční podrobnejšia analýza alpských a pyrenejských prechodov. 5. ENERGETICKÉ KRITÉRIA 5.1. Elektrická energia 5.1.1. Výroba Keďže možno vždy prijať opatrenia s cieľom pripojiť na sieť dodatočnú výrobnú kapacitu alebo môže obmedziť zníženiu dopyt, z hľadiska výroby energie sa žiadne výrobné zariadenie nepovažuje za európsku kritickou infraštruktúru. Preto sa nenavrhujú žiadne kritéria. Avšak na výrobu s potenciálne vážnym dosahom nesúvisiacim s ochranou dodávok sú kritéria potrebné. Sú uvedené nižšie. 5.1.1.1. Priehrady s vodnými elektrárňami Ak dôjde k poškodeniu alebo k zničeniu vodnej elektrárne, existuje tu značný potenciál poškodenia po prúde uvoľnením naplavenín a uvoľnenou masou vody; tento potenciál je však omnoho menší pre elektrárne menšie ako 10 MW, ktoré sa obyčajne nazývajú malé vodné elektrárne. Výsledkom je toto kritérium: nachádzajúce sa na vodnom toku v smere toku od hranice s iným členským štátom a s výrobnou kapacitou väčšou ako 10 MW. 5.1.1.2. Zariadenia s jadrovým palivovým cyklom Zariadenia s jadrovým palivovým cyklom majú potenciál spôsobiť značné cezhraničné škody vypúšťaním rádioaktívnych látok, aj keď u niektorých je tento potenciál väčší ako u iných. Hoci všetky priamo nesúvisia s výrobou energie, všetky boli zaradené do zoznamu, keďže všetky môžu uvoľňovať radiáciu. 13 To sa ukázalo účinkami nedávneho uzatvorenia tunelov, ak sú napr. tunely St. Gotthard a Mont Blanc. SK 9 SK

Preto nemá význam rozlišovať medzi jednotlivými veľkosťami reaktorov alebo rôznymi typmi zariadení, všetky majú potenciál vážneho cezhraničného dosahu vrátane znepokojenia verejnosti. Toto už bolo v skutočnosti uznané, keďže tieto zariadenia vo všeobecnosti podliehajú medzinárodne dohodnutým ochranným opatreniam. Výsledkom toho je: všetky zariadenia jadrového cyklu sú EKI. 5.1.2. Prenosová sieť elektrickej energie Zabezpečenie súvislej dodávky elektrickej energie odberateľovi je dôležitejšie ako zabezpečenie nepretržitej dostupnosti konkrétnej súčasti elektrickej siete. 14 Inými slovami dôležité je fungovanie siete ako celku, nie fungovanie jednej samostatnej súčasti samej osebe. Pri udržiavaní fungovania siete sú určité súčasti dôležitejšie než ostatné, keďže predstavujú vyšší potenciál zapríčinenia významného dosahu v prípade narušenia alebo poškodenia. Výsledkom toho je, že kým cezhraničné elektrické siete sú vzájomne poprepájané a vždy tu existuje možnosť kaskádovitých výpadkov, najväčší dosah sa bude pravdepodobne pociťovať, ak dôjde k narušeniu alebo zničeniu vysokonapäťovej časti sústavy. Kritériom preto je: synchrónna prenosová sieť ( 220 kv) pokrývajúca viac ako jeden členský štát a jej podporná infraštruktúra (napr. centrálny dispečing, rozvodne). Komisia tiež prispeje k následným revíziám, ktoré umožnia to, aby sa tieto kritéria sústredili na časti siete, ktoré sú kritické (napríklad z hľadiska upchania), a zohľadnila sa typológia siete a odchýlky rôznych spôsoboch využívania energie. 5.1.3. Rozvodné siete elektrickej energie 5.2. Plyn S rozvodnými sieťami elektrickej energie sa neuvažuje, keďže sa pravdepodobne nebude jednať o cezhraničné siete a predstavujú len veľmi obmedzený potenciál spôsobenia vážneho cezhraničného dosahu. Existuje asi 70 cezhraničných tranzitných miest a asi 20 z nich sa skladá z viacerých než jedného potrubného vedenia. Tieto potrubné vedenia majú rozdielny maximálny prietok. Za predpokladu, že sa využije tento maximálny prietok, ak dôjde k narušeniu vedenia s najväčším maximálnym prietokom, takýto účinok bude pravdepodobne najzávažnejší. 14 Navrhnutím nových súčastí infraštruktúry sa tiež môže zvýšiť spoľahlivosť siete, napríklad znížením závislosti od konkrétnej súčasti. SK 10 SK

5.3. Ropa Preto kritéria sú tieto: tranzitné potrubné vedenia (a príslušná zásobovacia a súvisiaca infraštruktúra) s kapacitou nad 0,6 mil. normalizovaných m 3 /h a a spojenie s iným členským štátom. Určilo sa 0,6 mil. normalizovaných m 3 /h, keďže takto možno nebrať do úvahy najmenšie cezhraničné potrubné vedenia. Ak v bode tranzitu je viac ako jedno potrubné vedenie, na určenie, či došlo k prekročeniu prahu, sa použije súčet kapacít. Účinok kritérií by mal byť, že potrubia nachádzajúce sa v členských štátoch, ktoré sú koncovými spotrebiteľmi plynu dodávaného potrubným vedením, inými slovami, nedochádza k žiadnemu tranzitu plynu, sa nebudú považovať za európsku kritickú infraštruktúru, keďže výpadok potrubia v danej krajine nebude mať cezhraničný účinok. S alternatívami sa neuvažuje, pretože v období špičkového dopytu je pravdepodobné, že budú k dispozícii veľmi obmedzené alternatívy a niečo, v plynnom skupenstve, sa veľmi ťažko dopravuje inými prostriedkami. Uvažuje sa so skladovacími zariadeniami, keďže tvoria súčasť rozvodných sietí, ku ktorým potrubné vedenia patria a v určitých časových obdobiach sú zvlášť dôležité. S aktivitami nadväzujúcim zhora, ako je napr. ťaženie, sa neuvažuje, keďže sú príliš vzdialené od koncového spotrebiteľa, než aby mali naňho vážny dosah, a pretože je dostupných mnoho alternatív. Ani s rozvodnými sieťami sa neuvažuje, pretože je nepravdepodobné, že by mali cezhraničný dosah. Pokiaľ ide o plyn, najkritickejšie sú cezhraničné potrubné vedenia; čím sú väčšie, tým väčší je ich potenciálny dosah. Preto sú kritéria tieto: tranzitné potrubné vedenia s väčším priemerom ako 20 a existujúce spojenie s iným členským štátom a neexistujúce alternatívne zariadenia, ktorými sa dané potrubné vedenie môže nahradiť. Účinok kritérií by mal byť, že potrubia, ktoré sa nachádzajú v členských štátoch, ktoré sú koncovými spotrebiteľmi ropy dodávanej potrubným vedením, inými slovami, cez ktoré nedochádza k žiadnemu tranzitu ropy, sa nebudú považovať za európsku kritickú infraštruktúru, keďže akékoľvek poškodenie potrubného vedenia v danej krajine nebude mať cezhraničný dosah. Pri určovaní prahu sa vychádza z priemeru potrubného vedenia a nie z maximálneho prietoku, pretože to sa ľahko vypočíta, aj keď potrubné vedenie nemusí byť vždy využívané na plný výkon. Zvolil sa priemer 20, keďže takto možno neprihliadať na najmenšie cezhraničné potrubné vedenia. SK 11 SK

S ďalšími aktivitami, ako je napr. ťaženie a rafinácia sa neuvažuje, keďže sú príliš vzdialené od koncového spotrebiteľa, než aby mali naňho vážny dosah, a pretože je dostupných mnoho alternatív. Neuvažuje sa s rozvodnými sieťami, pretože vo všeobecnosti nemajú cezhraničný dosah. Uvažuje sa s alternatívnymi zariadeniami, pretože ropa sa dopravuje ľahšie inými dopravnými prostriedkami a podobné množstvá je možno dodať na to isté miesto určenia alternatívnymi trasami, najmä keď deväťdesiat dňové skladovacie požiadavky znamenajú dostupnosť ropy. 6. ĎALŠIE KROKY Cieľom Komisie je predložiť vhodný návrh krátko po prijatí smernice EPCIP, aby sa mohlo rýchlo začať s určovaním a označovaním európskej kritickej infraštruktúry. Potom bude na členských štátoch, aby uskutočnili potrebné analýzy hrozby, rizík a zraniteľnosti a predložili všeobecné zhrnutie záverov Komisii, ktorá potom môže posúdiť, či sú potrebné opatrenia na úrovni EÚ. Komisia taktiež: bude monitorovať vývoj nových typov infraštruktúry, ako je napríklad systém Galileo; bude sa snažiť zlepšiť kritériá s cieľom zabezpečiť, aby sa európska kritická infraštruktúra určila najlepším možným spôsobom pri neustálom rešpektovaní zásad subsidiarity a proporcionality. Toto bude zahŕňať začlenenie prierezových kritérií určených prostredníctvom rámca EPCIP, ak a keď bude dostupný; prostredníctvom dojednaní o financovaní EPCIP zabezpečí granty na projekty v súvislosti s Európskym programom na ochranu kritickej infraštruktúry (EPCIP) v oblastiach dopravy a energetiky; spojí expertov zo súkromného a verejného sektora s cieľom prerokovať najlepšie postupy ochranných opatrení kritickej infraštruktúry v sektore energetiky a dopravy; preskúma, ako by bolo možné navrhnúť mechanizmus rýchlej reakcie na obnovenie služieb, ktoré sú infraštruktúrou zabezpečované, po udalosti; bude pokračovať v práci na podpore zlepšení ochrany európskej kritickej infraštruktúry spoluprácou s G8, Euromedom a Európskej susedskej politiky prostredníctvom existujúcich štruktúr a politík vrátane nástroja stability. Komisia bude aktuálne informovať účastníkov o svojej práci prostredníctvom svojej internetovej stránky: http://ec.europa.eu/dgs/energy_transport/security/infrastructure/index_en.htm SK 12 SK

Príloha I Krok Činnosť 1 zostaviť kritéria, ktoré možno použiť na určenie európskej kritickej infraštruktúry 2 použiť tieto kritéria na určenie európskej kritickej infraštruktúry 3 vyhodnotiť hrozby pre túto európsku kritickú infraštruktúru z hľadiska všetkých nebezpečenstiev 4 vyhodnotiť zraniteľnosť európskej kritickej infraštruktúry z hľadiska týchto hrozieb 5 určiť ochranné opatrenia, ktoré budú ak to bude potrebné, riešiť túto zraniteľnosť Vykonávateľ Komisia, členské štáty a v istých prípadoch ostatní účastníci členské štáty, Komisia Komisia, členské štáty a majitelia/prevádzkovatelia kritickej európskej infraštruktúry Rovnako ako v uvedenom bode 3 Komisia, členské štáty a v istých prípadoch ostatní účastníci SK 13 SK