Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh Záväzná časť PREŠOVSKÝ SAMOSPRÁVNY KRAJ Územný plán Prešovského samosprávneho kraja Návrh Záväzná časť jún 2017 SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 1 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh - Záväzná časť ŠTRUKTÚRA ÚZEMNOPLÁNOVACEJ DOKUMENTÁCIE Textová časť Smerná časť Prílohy smernej časti Záväzná časť Príloha záväznej časti Schéma záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb Grafická časť Výkres č. 1 - Širšie vzťahy Výkres č. 2 - Priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia Výkres č. 3 - Verejné dopravné vybavenie Výkres č. 4 - Vodné hospodárstvo Výkres č. 5 - Energetika Výkres č. 6 A - Ochrana prírody a krajiny Výkres č. 6 B - Prvky ÚSES (Územný systém ekologickej stability) Výkres č. 7 - Perspektívne použitie poľnohospodárskej a lesnej pôdy na nepoľnohospodárske účely Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh neprešiel jazykovou úpravou. SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 2 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh Záväzná časť I. Záväzné regulatívy územného rozvoja Prešovského samosprávneho kraja 1. Zásady a regulatívy štruktúry osídlenia, priestorového usporiadania osídlenia a zásady funkčného využívania územia z hľadiska rozvoja urbanizácie 1.1. V oblasti medzinárodných, celoštátnych a nadregionálnych vzťahov: 1.1.1. Podporovať priame väzby prešovsko-košickej aglomerácie na európsku urbanizačnú os v smere Rzeszów - Krosno - Svidník - Prešov - Košice - Miskolc - Budapešť v smere sever juh. 1.1.2. Podporovať priame väzby PSK na hlavnú rozvojovú os prvého stupňa Olomouc - Zlín - Žilina - Poprad - Levoča - Prešov - Košice - Michalovce - Užhorod - Mukačevo v smere západ východ. 1.1.3. Rozvíjať prešovsko-košické ťažisko osídlenia ako súčasť medzinárodného sídelného systému vo väzbe na ťažiská osídlenia Rzeszów a Miskolc. 1.1.4. Podporovať sídelné prepojenie územia kraja na medzinárodnú sídelnú sieť rozvojom urbanizačných rozvojových osí pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného významu. 1.1.5. Rozvíjať dotknuté sídla na trasách multimodálnych koridorov. 1.1.6. Podporovať na území košicko - prešovskej aglomerácie rozvoj kvartérného centra s aktivitami nadregionálneho, republikového a medzinárodného významu. 1.1.7. Podporovať vytváranie nadnárodnej siete spolupráce medzi jednotlivými mestami, regiónmi a ostatnými aktérmi územného rozvoja v Prešovskom kraji a okolitých štátoch, s využitím väzieb jednotlivých sídiel a sídelných systémov v euroregiónoch a ďalších oblastiach cezhraničnej spolupráce, v súlade s dohodami a zmluvami regionálneho charakteru vo väzbe na medzivládne dohody. 1.2. V oblasti regionálnych vzťahov: 1.2.1. Rozvoj Prešovského samosprávneho kraja vytvárať polycentricky vo väzbe na rozvojové osi, centrá a ťažiska osídlenia v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej sídelnej štruktúry. 1.2.2. Podporovať rozvoj centier osídlenia podľa KURS: 1.2.2.1. 1. skupiny, 1. podskupiny Prešov, 1.2.2.2. 1. skupiny, 2. podskupiny - Poprad, čo predpokladá, popri zabezpečení zariadení základnej občianskej vybavenosti, podporovať rozvoj vyššej občianskej vybavenosti. 1.2.2.2.1. Štátnej a verejnej správy a samosprávy vyššieho významu. 1.2.2.2.2. Stredných škôl so štúdiom končiacim maturitou. 1.2.2.2.3. Vyššieho systému vzdelávania nadväzujúceho na stredné vzdelanie s maturitou. 1.2.2.2.4. Zariadení školiacich pre ďalšie vzdelávanie a odborné preškoľovanie a rekvalifikovanie pracovníkov. 1.2.2.2.5. Univerzít a vysokých škôl 1., 2. a 3. stupňa. 1.2.2.2.6. Univerzít tretieho veku. 1.2.2.2.7. Zdravotníckych a sociálnych zariadení s funkciou regionálneho až nadregionálneho poskytovania špecifických služieb. 1.2.2.2.8. Kultúrnych podujatí regionálneho až nadregionálneho významu (divadlá, koncertné sály, múzeá, galérie a pod.). SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 3 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh - Záväzná časť 1.2.2.2.9. Výstavníctva a kongresov. 1.2.2.2.10. Technologických centier a parkov. 1.2.2.2.11. Športových, umožňujúcich súťaže krajskej až celoštátnej úrovne. 1.2.2.2.12. Nákupných a obchodných centier. 1.2.2.2.13. Zariadení voľného času, rekreácie a cestovného ruchu s dostatočnými plochami. 1.2.2.3. 2. skupiny 1. podskupiny - Bardejov, Humenné, 1.2.2.4. 2. skupiny 2. podskupiny - Kežmarok, Vranov nad Topľou, čo predpokladá popri zabezpečení zariadení základnej občianskej vybavenosti podporovať primeraný rozvoj vyššej občianskej vybavenosti. 1.2.2.4.1. Štátnej a verejnej správy, samosprávy. 1.2.2.4.2. Stredných škôl so štúdiom končiacim maturitou. 1.2.2.4.3. Špeciálnych škôl. 1.2.2.4.4. Vysunutých pracovísk univerzít a vysokých škôl. 1.2.2.4.5. Inštitútov vzdelávania dospelých. 1.2.2.4.6. Zdravotníckych a sociálnych služieb nadregionálneho významu. 1.2.2.4.7. Kultúrnych podujatí nadregionálneho významu. 1.2.2.4.8. Služieb podporujúcich rôzne aktivity. 1.2.2.4.9. Obchodných stredísk. 1.2.2.4.10. Zariadení voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene, uspokojujúcich potreby na nadregionálnej úrovne. 1.2.2.5. 3. skupiny, 1. podskupiny - Levoča, Stará Ľubovňa, Snina, Svidník, 1.2.2.6. 3. skupiny, 2.podskupiny - Medzilaborce, Sabinov, Stropkov, Svit, Vysoké Tatry, čo predpokladá popri zabezpečení zariadení základnej občianskej vybavenosti podporovať primeraný rozvoj vyššej občianskej vybavenosti. 1.2.2.6.1. Štátnej a verejnej správy, samosprávy. 1.2.2.6.2. Stredných škôl so štúdiom končiacim maturitou. 1.2.2.6.3. Špeciálnych škôl. 1.2.2.6.4. Vysunutých pracovísk univerzít a vysokých škôl. 1.2.2.6.5. Inštitútov vzdelávania dospelých. 1.2.2.6.6. Zdravotníckych a sociálnych služieb lokálneho a regionálneho významu. 1.2.2.6.7. Kultúrnych podujatí lokálneho a regionálneho významu. 1.2.2.6.8. Služieb podporujúcich rôzne aktivity. 1.2.2.6.9. Obchodných stredísk. 1.2.2.6.10. Zariadení voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene, uspokojujúcich potreby na lokálnej a regionálnej úrovne. 1.2.2.7. 4. skupiny - Giraltovce, Lipany, Spišská Belá, Spišské Podhradie, 1.2.2.8. 5. skupiny - Hanušovce nad Topľou, Podolínec, Spišská Stará Ves, Veľký Šariš, čo predpokladá, popri zabezpečení zariadení základnej občianskej vybavenosti, podporovať primeraný rozvoj vyššej občianskej vybavenosti. 1.2.2.8.1. Vysunutých pracovísk štátnej a verejnej správy, samosprávy. 1.2.2.8.2. Základných a stredných škôl so štúdiom končiacim maturitou. 1.2.2.8.3. Špeciálnych škôl. 1.2.2.8.4. Zdravotníckych a sociálnych služieb lokálneho významu. 1.2.2.8.5. Kultúrnych podujatí lokálneho významu. 1.2.2.8.6. Služieb podporujúcich rôzne aktivity. 1.2.2.8.7. Obchodných stredísk. 1.2.2.8.8. Zariadení voľného času a rekreácie s dostatočnými plochami zelene, uspokojujúcich potreby na lokálnej úrovni. 1.2.3. Podporovať rozvoj centier osídlenia podľa návrhu ÚPN PSK: 1.2.3.1. 6. skupiny - Jarovnice, Veľká Lomnica, čo predpokladá, popri zabezpečení zariadení základnej občianskej vybavenosti, podporovať primeraný rozvoj vyššej občianskej vybavenosti. 1.2.4. Podporovať ťažiská osídlenia podľa KURS: SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 4 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh Záväzná časť 1.2.4.1. prvej úrovne druhej skupiny: 1.2.4.1.1. košicko prešovské, 1.2.4.2. druhej úrovne: 1.2.4.2.1. michalovsko vranovsko - humenské, 1.2.4.2.2. popradsko - spišskonovoveské, 1.2.4.3. tretej úrovne prvej skupiny: 1.2.4.3.1. bardejovské, 1.2.4.4. tretej úrovne druhej skupiny: 1.2.4.4.1. medzilaborecké, 1.2.4.4.2. sninské, 1.2.4.4.3. staroľubovnianske, 1.2.4.4.4. svidnícko-stropkovské. 1.2.5. Podporovať rozvojové osi podľa KURS: 1.2.5.1. prvého stupňa: 1.2.5.1.1. žilinsko - podtatranskú rozvojovú os: Žilina - Martin - hranica PSK Poprad Prešov, 1.2.5.1.1. košicko - prešovskú rozvojovú os: Prešov hranica KSK Košice Čaňa hranica s Maďarskou republikou 1.2.5.2. druhého stupňa: 1.2.5.2.1. kežmarsko toryskú rozvojovú os: Poprad Kežmarok Stará Ľubovňa Sabinov Prešov, 1.2.5.2.2. prešovsko-svidnícku rozvojovú os: Prešov Svidník hranica s Poľskou republikou, 1.2.5.2.3. prešovsko-michalovskú rozvojovú os: Prešov Hanušovce nad Topľou Vranov nad Topľou hranica KSK/PSK - Humenné, 1.2.5.2.4. vihorlatskú rozvojovú os: Humenné Snina hranica s Ukrajinou. 1.2.5.3. tretieho stupňa: 1.2.5.3.1. šarišskú rozvojovú os: Prešov Bardejov hranica s Poľskou republikou. 1.2.5.3.2. ľubovniansko svidnícku rozvojovú os: Stará Ľubovňa - Bardejov Svidník, 1.2.5.3.3. zamagurskú rozvojovú os: Stará Ľubovňa Spišská Stará Ves. 1.2.5.3.4. laboreckú rozvojovú os: Svidník - Stropkov Medzilaborce hranica s Poľskou republikou. 1.2.5.3.5. hornádsku rozvojovú os: Spišský Štvrtok hranica PSK - Spišská Nová Ves - Krompachy - Košice. 1.2.5.3.6. vranovsko - trebišovskú rozvojovú os: Vranov nad Topľou hranica PSK Sečovce Trebišov - Slovenské Nové Mesto - hranica s Maďarskou republikou, 1.2.5.3.7. horehronskú rozvojovú os: Heľpa hranica ŽSK - Vernár Poprad, 1.2.5.3.8. rožňavsko - dobšinskú rozvojovú os: Rožňava Dobšiná hranica PSK Vernár. 1.2.6.. Podporovať rozvojovú os podľa návrhu ÚPN PSK: 1.2.6.1. štvrtého stupňa: 1.2.6.1. stropkovsko - domašskú rozvojovú os: Stropkov - RO Domaša Vranov nad Topľou. 1.2.7. Sídelnú štruktúru kraja formovať ako kompaktný, vzájomne previazaný hierarchický systém osídlenia rešpektujúci prírodné, krajinné a historické danosti územia a rozvojové plochy umiestňovať predovšetkým v nadväznosti na zastavané územia. 1.2.8. Podporovať vzťah urbánnych a rurálnych území predovšetkým v územiach intenzívnej urbanizácie založenom na integrácii funkčných vzťahov mesta a vidieka. 1.2.9. Vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám podporou verejného dopravného a technického vybavenia. 1.2.10. V záujme vytvorenia charakteristického architektonického výrazu, SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 5 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh - Záväzná časť predovšetkým rekreačných území, pri realizácií stavieb zohľadňovať regionálnu znakovosť s využitím dostupných prírodných materiálov. 1.2.11. Rešpektovať podmienky vyplývajúce z umiestnenia strategického skladovania pohonných hmôt pre potreby Štátnych hmotných rezerv Nádržový blok Kapušany II. 1.2.12. Rešpektovať pre územie Vojenského obvodu Valaškovce s jeho potrebami pre vojenský výcvikový priestor, vrátane jeho ochranných a bezpečnostných pásiem. 1.2.13. Rešpektovať podmienky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu v okresoch Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Poprad, Prešov, Sabinov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník a Vranov nad Topľou. 1.2.14. Nezasahovať do existujúcich vojenských objektov a zariadení a ich ochranných pásiem, ani inak neobmedzovať ich činnosť. 1.2.15 Pri prerokovaní návrhov územnoplánovacej dokumentácie, k umiestňovaniu a povoľovaniu stavieb v záujmových katastrálnych územiach je potrebné vyžadovať vždy stanovisko Ministerstva obrany Slovenskej republiky. 1.2.16. Rešpektovať územno-technickú výstavbu technickej a fyzickej ochrany štátnej hranice SR s Ukrajinou (opatrenia v zmysle Schengenskej dohody). 1.2.17. Rezervovať plochy pre zariadenia na potreby útvaru OHK PZ, (oddelenia hraničnej kontroly policajného zboru) v katastrálnom území Ubľa. 1.2.18. V oblasti civilnej ochrany obyvateľstva rezervovať plochy pre zariadenia na ukrývanie obyvateľstva v prípade ohrozenia. 1.2.19. Rešpektovať požiadavky na požiarnu ochranu obyvateľstva vyplývajúce z platnej legislatívy. 1.3. V oblasti štruktúry osídlenia: 1.3.1. Podporovať sídelný rozvoj vychádzajúci z princípov trvalo udržateľného rozvoja, zabezpečujúceho využitie územia aj pre nasledujúce generácie bez obmedzenia schopnosti budúcich generácií uspokojovať vlastné potreby. 1.3.2 Rešpektovať pri rozvoji osídlenia prírodné zdroje, poľnohospodársku pôdu, podzemné a povrchové zásoby pitnej vody, ako najvýznamnejšie determinanty rozvoja územia. 1.3.3. Územný a priestorový rozvoj orientovať prednostne na intenzifikáciu zastavaných území, na zvyšovanie kvality a komplexity urbánnych prostredí. 1.3.4. Prehodnotiť v procese aktualizácii ÚPN obcí navrhované nové rozvojové plochy a zároveň minimalizovať navrhovanie nových ohnísk urbanizácie. 1.3.5. Nerozvíjať osídlenie na územiach environmentálnych záťaží alebo v ich blízkosti. 1.3.6. Na urbanizáciu územia bývalého Vojenského obvodu Javorina využiť prednostne zastavané územia vytvorené v predchádzajúcom období armádou a zastavané územia vysťahovaných obcí Blažov, Dvorce, Ľubické kúpele a Ruskinovce. 2. Zásady funkčného využívania územia z hľadiska rozvoja hospodárstva 2.1. V oblasti hospodárstva: 2.1.1. Podporovať rozvoj existujúcich a uvažovaných priemyselných parkov podľa ÚPN obcí. 2.1.2. Podporovať diverzifikáciu priemyselných odvetví na území Prešovského kraja tak, aby dochádzalo k jeho rovnomernému rozvoju. V územiach s intenzívnou urbanizáciou podporovať odvetvia s nízkymi nárokmi na energetické vstupy a suroviny. 2.1.3. Vytvárať územno technické podmienky a predpoklady pre vznik a rozvoj vedecko - technologicky orientovaných parkov na základe zhodnotenia ich SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 6 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh Záväzná časť lokalizačných faktorov. 2.1.4. Obmedzovať vhodným urbanistickým riešením možný negatívny dopad priemyselnej a stavebnej produkcie na životné prostredie a na prírodnú krajinu. 2.1.5. Vytvárať predpoklady kompaktného rozvoja obcí primárnym využívaním voľných, nezastavaných územných častí zastavaného územia obcí. Pri umiestňovaní investícií prioritne využívať revitalizáciou a využitím opustených stavebných území, (tzv. hnedých plôch - brownfield). 2.1.6. Pri umiestňovaní nových prevádzok/zariadení s možným negatívnym dopadom na životné prostredie dodržiavať odstupové vzdialenosti od trvalo obývaných objektov a iných verejných stavieb v súlade s OTN ŽP 2 111:99, prílohou E, 2.1.7. Vylúčiť umiestnenie nových prevádzok a zariadení s potencionálne negatívnym dopadom na jestvujúce senzitívne výroby. 2.2. V oblasti poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva. 2.2.1 Podporovať alternatívne poľnohospodárstvo a prírode blízke obhospodárovanie lesov v chránených územiach, v pásmach hygienickej ochrany a v územiach začlenených do územného systému ekologickej stability. 2.2.2 Minimalizovať pri územnom rozvoji možné zábery poľnohospodárskej a lesnej pôdy. 2.2.3 Navrhovať funkčné využitie územia tak, aby čo najmenej narúšalo organizáciu poľnohospodárskej pôdy a jej využitie a aby navrhované riešenie bolo z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy najvhodnejšie. 2.2.4 Zohľadňovať pri územnom rozvoji výraznú ekologickú a environmentálnu funkciu, ktorú poľnohospodárska a lesná pôda popri produkčnej funkcii plní. 2.2.5 Rešpektovať prioritnú ekologickú funkciu lesov s nulovým drevoprodukčným významom v existujúcich a navrhovaných chránených územiach s 5. stupňom ochrany a v existujúcich a navrhovaných zónach A a rešpektovať ako jednu z hlavných funkcií ekologickú funkciu lesov s minimálnym drevoprodukčným významom v ostatných chránených územiach a zónach. 2.2.6 Vo všetkých vyhlásených a navrhovaných osobitne chránených územiach s tretím a štvrtým stupňom ochrany prírody a krajiny a v územiach vymedzených biocentier, ktoré sú v kategóriách ochranné lesy, lesy osobitného určenia mimo časti lesov pod vplyvom imisií zaradených do pásiem ohrozenia, rešpektovať ako jednu z hlavných funkcií ekologickú funkciu lesov s minimálnym drevoprodukčným významom. 2.2.7 Pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability, uplatňovať podmienky stanovené pre hospodárenie v lesoch na území vyhlásených a navrhovaných za osobitne chránené, zabezpečiť hospodárenie v lesoch podľa platných predpisov pre lesné ekosystémy v kategóriách ochranné lesy a lesy osobitného určenia. 2.2.8. Preferovať extenzívne hospodárenie na plochách lesnej pôdy a trvalých trávnatých porastoch s cieľom ochrany cenných ekosystémov. 2.2.9. Podporovať územný rozvoj siete chovných a lovných rybníkov na hospodárske využitie a súčasne aj pre rôzne formy rekreačného rybolovu. 2.3. V oblasti ťažby 2.3.1. Zabezpečiť ochranu nerastného bohatstva rešpektovaním výhradných ložísk, chránených ložiskových území, chránených území pre osobitné zásahy do zemskej kôry, ložísk nevyhradených nerastov, ako aj dobývacích a prieskumných území. SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 7 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh - Záväzná časť 2.3.2. Podporovať možnosť rozvoja/revitalizácie opustených banských území z hľadiska ich využitia pre cestovný ruch. 2.3.3. Podporovať sanáciu a rekultiváciu opustených ťažobní a lomov s cieľom ich začlenenia do prírodnej krajiny. 2.3.4. Zosúlaďovať požiadavky na využívanie ložísk nerastných surovín pre potreby rozvoja hospodárstva so záujmami ochrany prírody. 2.3.5. Usmerňovať ťažbu štrkopieskov, súvisiacu dopravnú a technickú infraštruktúru v súlade s ochranou pôdneho geofondu a životného prostredia s vodohospodárskymi záujmami a záujmami obcí. 2.3.6. Presadzovať možnosť rekultiváciu vyťažených priestorov a začlenenie opustených ťažobných diel a kameňolomov do funkcie krajiny slúžiacich ako náučné lokality. 2.3.7. Postupne utlmiť a ukončiť povrchovú ťažbu nerastných surovín v osobitne chránených územiach ochrany prírody a krajiny a revitalizovať dobývacie priestory po ukončení ich exploatácie s akcentom ich krajinárskeho zakomponovania do okolitého prírodného územia. 2.3.8. Plány otvárky a dobývania v jestvujúcich kameňolomoch schvaľovať len s vypracovanou projektovou dokumentáciou revitalizácie a krajinného zakomponovania dotknutého územia po ukončení jeho exploatácie. 2.3.9. Nevytvárať nové dobývacie priestory v chránených územiach s 2. a vyšším stupňom ochrany a v územiach patriacich do Natura 2000. 3. Zásady funkčného využívania územia z hľadiska rozvoja občianskej vybavenosti a sociálnej infraštruktúry 3.1. V oblasti školstva 3.1.1. Podporovať a optimalizovať rovnomerný rozvoj siete škôl, vzdelávacích, školiacich a preškoľovacích zariadení v závislosti na vývoji rastu/poklesu obyvateľstva v území obcí s intenzívnou urbanizáciou. 3.2. V oblasti zdravotníctva 3.2.1. Rozvíjať rovnomerne na území kraja zdravotnú starostlivosť vo všetkých formách jej poskytovania - ambulantnej, ústavnej a lekárskej pre obyvateľov v území. 3.2.2. Vytvárať podmienky pre rovnocennú dostupnosť nemocničných zariadení a zdravotníckych služieb pre obyvateľov jednotlivých oblastí kraja. 3.2.3. Vytvárať územno-technické predpoklady pre rozvoj domácej ošetrovateľskej starostlivosti, domovov ošetrovateľskej starostlivosti, geriatrických centier, stacionárov a zariadení liečebnej starostlivosti v priemete celého územia kraja a dopĺňať ich kapacity podľa aktuálnych potrieb. 3.2.4. Podporovať rozvoj liečební pre dlhodobo chorých v priemete celého územia kraja, ako aj ďalších odborných liečebných ústavov podľa aktuálnych potrieb. 3.2.5. Vytvárať podmienky pre zvyšovanie vzdelanostnej úrovne marginalizovaných skupín obyvateľstva v zdravotníckej oblasti. 3.3. V oblasti sociálnych vecí 3.3.1. Modernizovať sociálnu infraštruktúru v existujúcich zariadeniach sociálnych služieb. 3.3.2. Vybudovať rovnomernú sieť zariadení sociálnych služieb a terénnych služieb a vytvoriť sieť dostupnú všetkým občanom v sociálnej a hmotnej núdzi v závislosti na vývoji počtu obyvateľstva v území. 3.3.3. Vytvárať územno-technické podmienky pre nové, nedostatkové či absentujúce druhy sociálnych služieb vhodnou lokalizáciou na území kraja a SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 8 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh Záväzná časť zamerať pozornosť na také sociálne služby, ktorých cieľom je najmä podpora zotrvania klientov v prirodzenom sociálnom prostredí. 3.3.4. Zohľadniť nárast podielu obyvateľov v poproduktívnom veku v súvislosti s predpokladaným demografickým vývojom a zabezpečiť vo vhodných lokalitách primerané podmienky pre zariadenia poskytujúce pobytovú sociálnu službu (pre seniorov, pre občanov so zdravotným postihnutím). 3.4. V oblasti duševnej a telesnej kultúry 3.4.1. Podporovať rozvoj zariadení kultúry v súlade s polycentrickým systémom osídlenia. 3.4.2. Rekonštruovať, modernizovať a obnovovať kultúrne objekty, vytvárať podmienky pre ochranu a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva na území kraja formou jeho vhodného využitia pre občiansku vybavenosť. 3.4.3. Podporovať stabilizáciu založenej siete zariadení kultúrno-rekreačného charakteru lokálneho významu. 3.4.4. Rozvíjať zariadenia pre športovo-telovýchovnú činnosť a vytvárať pre ňu podmienky v mestskom aj vidieckom prostredí v záujme zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. 3.4.6. Vytvárať podmienky pre športovú a rekreačnú vybavenosť, rekonštrukciu a skvalitnením existujúcich zariadení, bez nárastu ubytovacích kapacít, 4. Zásady funkčného využívania územia z hľadiska rozvoja rekreácie, cestovného ruchu a kúpeľníctva 4.1. Usmerňovať rozvoj funkčno-priestorového subsystému rekreácie a turizmu v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska 2001v znení KURS 2011, Regionalizáciou cestovného ruchu Slovenskej republiky a Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja. 4.2. Rešpektovať prioritu prírodného prostredia ako nevyhnutnej podmienky optimálneho fungovania rozvoja cestovného ruchu, ktorý sa v rozhodujúcej miere viaže na prírodné a krajinné prostredie a podporovať aktivity súvisiace so starostlivosťou o krajinu a s aktívnym spôsobom jej ochrany. 4.3. Nadviazať domáce turistické aktivity na medzinárodný turizmus využitím: 4.3.1. Špecifickej prihraničnej polohy regiónov PSK s Poľskom a Ukrajinou; 4.3.2. Výhodného dopravného napojenia medzinárodného významu; 4.3.3. Rekreačných krajinných celkov (RKC) Tatranský región (RKC Vysoké Tatry, RKC Belianske Tatry, RKC Spišská Magura, RKC Ľubické predhorie, RKC Kozie chrbty, RKC Ľubovnianska vrchovina),spišský región (RKC Stredný Spiš a Levočské vrchy), Šarišský región (RKC Čergov, RKC Bachureň Branisko, RKC Slanske vrchy, RKC Busov, RKC Dukla), Hornozemplínsky región (RKC Domaša, RKC Nízke Beskydy, RKC Východné Karpaty, RKC Vihorlat). 4.4. Podporovať rastúci význam najmä mestského poznávacieho turizmu (najmä Prešov, Levoča, Kežmarok, Poprad, Stará Ľubovňa, Bardejov). 4.5. Podporovať význam vodnej turistiky na riekach Dunajca a Popradu ako medzinárodnej turistickej vodnej cesty Poľsko Slovensko - Poľsko s rešpektovaním prírodných hodnôt NP Pieniny. 4.6. Vytvárať územné a priestorové podmienky pre rozvoj služieb, produktov a centier cestovného ruchu s celoročným využitím, pre všetky vrstvy a vekové kategórie a pre rozmanité príjmové skupiny obyvateľstva, domácich aj zahraničných návštevníkov. 4.7. Využívať funkčné plochy športovej a rekreačnej vybavenosti rekonštrukciou a skvalitnením existujúcich zariadení bez nárastu ubytovacích kapacít predovšetkým na území národných parkov mimo zastavaných území obcí. SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 9 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh - Záväzná časť 4.8. Posudzovať individuálne územia vhodné pre rozvoj cestovného ruchu z hľadiska únosnosti rekreačného zaťaženia a na základe konkrétnych požiadaviek ochrany prírody a krajiny a krajinného obrazu. 4.9. Podporovať spojnice významných historických centier na území PSK a jeho bezprostredného okolia s kultúrno-historickými pamiatkami mimo centier, dopravnými trasami medzinárodnej a regionálnej úrovne (gotická cesta, jantárová cesta, soľná cesta, vínna cesta a iné), vrátane cyklistických trás predovšetkým EUROVELA 11. 4.10. Zvyšovať kvalitu existujúcich stredísk cestovného ruchu na území Tatranského národného parku, Národného parku Nízkych Tatier, Národného parku Poloniny, Národného parku Slovenský raj, Pieninského národného parku a ich ochranných pásiem a na území chránených krajinných oblastí Vihorlat a Východné Karpaty bez ich výrazného plošného rozširovania s dôrazom na limity únosnosti územia. 4.11. Zariadenia a služby prioritne umiestňovať v zastavaných územiach existujúcich stredísk cestovného ruchu. Do voľnej krajiny umiestňovať len vybavenosť, ktorá sa bezprostredne viaže na uskutočňovanie rekreačných činností závislých od prírodných daností. 4.12. V územných plánoch obcí nevytvárať podmienky pre funkčnú zmenu opodstatnených plôch rekreácie, turizmu a CR na inú funkciu predovšetkým na bývanie. 4.13. Územie bývalého VO Javorina funkčne využiť pre rozvoj rekreácie, rekreačných aktivít, rekreačného bývania a ubytovania v súlade s prírodnoochrannými hodnotami, so zvláštnym zreteľom na zachovanie prírodných hodnôt územia, pri rešpektovaní navrhovaných ochranných pásiem veľkokapacitných vodných zdrojov Tichý Potok a Jakubany. 4.14. Vytvárať územné podmienky pre obnovu a realizáciu nových viacúčelových vodných nádrží (sústav) s prevládajúcou rekreačnou funkciou a príslušnou športovo-rekreačnou vybavenosťou. 4.15. Vytvárať územné a priestorové podmienky pre rozvoj nosných foriem cestovného ruchu, a to pre: 4.15.1. Pobyty pri vode, vodné športy, vodnú turistiku: 4.15.1.1. Podporovať využitie priaznivého potenciálu vodných plôch, výstavbu rekreačných kvalitných zariadení a areálov, najmä táborísk a kempov. 4.15.2. Pobyty pri vode, termálne kúpaliská a kúpaliská: 4.15.2.1. Podporovať výstavbu kúpalísk a plavárni. 4.15.3. Horskú pešiu turistiku, pobyt v horách a lesoch: 4.15.3.1. Vymedziť sústavu turistických nástupných bodov, do ktorých priviesť integrovanú dopravu, zriadiť služby, vrátane parkovísk a oddychových plôch. 4.15.3.2. Skvalitniť vybavenosť turistických a cykloturistických trás (rekreačný mobiliár, stravovacie a ubytovacie zariadenia). 4.15.3.3. Podporovať budovanie peších a cyklistických trás v poľnohospodárskej a vidieckej krajine. 4.15.3.4. Podporovať budovanie oddychových bodov /vyhliadok na rekreačných trasách, oživených krajinným mobiliárom a malou architektúrou, vrátane sociálnych zariadení. 4.16. Podporovať realizáciu spojitého, hierarchicky usporiadaného a bezpečného systému medzinárodných, národných, regionálnych a miestnych cyklotrás (prepojený systém cyklistickej siete, riešiť vyhľadávacou štúdiou kostrovej cyklistickej siete). 4.17. Podporovať vedenie cyklotrás mimo frekventovaných ciest s bezpečnými križovaniami s dopravnými koridormi, s vodnými tokmi, s územiami v súkromnom vlastníctve, s územiami ochrany prírody a krajiny, k čomu využívať lesné a poľné cesty. SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 10 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh Záväzná časť 4.18. Podporovať ekologický systém, budovania sprievodnej zelene okolo cyklotrás predovšetkým vo voľnej a urbárnej krajine. 4.19. Podporovať rozvoj príslušnej rekreačnej vybavenosti a umiestňovanie rekreačného mobiliáru pri cyklistických trasách a ich križovaní, v obciach a turisticky zaujímavých lokalitách. 4.20. Nadväzovať cyklotrasy na línie a zariadenia cestnej a železničnej dopravy v rámci podpory multimodality dopravného systému. 4.21. Podporovať rozvoj hromadnej dopravy, vybavenosť verejných komunikačných priestorov a voľnej krajiny, budovanie rekreačného mobiliáru, vrátane informačného a orientačného, rozširovať škálu oddychových bodov, viazaných vo voľnej krajine na prírodné prostredie a v zastavaných územiach na verejné zelené priestranstvá. 4.22. Podporovať rozvoj agroturistických aktivít, rekonštrukcie starých nevyužívaných poľnohospodárskych/prevádzkových dvorov na rozvoj agroturistických areálov. 4.23. Prepájať agroturistické zariadenia s inými turistickými zariadeniami, najmä rekreačnými trasami (pešími, cyklistickými, jazdeckými,...). 4.24. Navrhovať zriaďovanie jazdeckých trás pre hipoturistiku a hipoterapiu. 4.25. Podporovať rozvoj šetrných foriem netradičných športovo-rekreačných aktivít vo vzťahu ku životnému prostrediu (bezhlučných, bez zvýšených nárokov na technickú a dopravnú vybavenosť, na zásahy do prírodného prostredia, na zábery lesnej a poľnohospodárskej pôdy,...). 4.26. Prednostne pred vytváraním nových športovo-relaxačných plôch obnovovať staré rekreačné centrá. 4.27. Vytvárať podmienky pre územný rozvoj už existujúcich chatových osád, vytváranie nových lokalít podmieňovať územným plánom obce. 4.28. Podporovať rozvoj prímestskej rekreácie s príslušným športovo - rekreačným vybavením, vrátane nástupných bodov, nielen pri väčších mestách, ale aj v kontaktových pásmach menších obcí - medzi zastavanými územiami a voľnou krajinou, najmä v obciach s rekreačným zameraním. 4.29. Podporovať dobudovanie lokalít, zariadení a plôch pre vodné športy a vodácku turistiku. 4.30. V lokalitách s predpokladom zvýšenej turistickej návštevnosti vytvoriť podmienky pre možnú dynamickú a statickú dopravu. 4.31. Nezakladať nové rekreačno-športové areály a nerozširovať existujúce v chránených územiach prírody národnej a európskej siete, v chránených územiach umiestňovať stavby len v hraniciach zastavaného územia obce. 4.32. Pri zámeroch budovania nových a rozširovania existujúcich zjazdových tratí rešpektovať ako limitujúci faktor biologické limity a limity vyplývajúce z prítomnosti území zaradených v európskej sieti NATURA 2000 a osobitne chránených častí prírody a krajiny. 4.33. Chránené územie národnej siete a územia sústavy NATURA 2000 prednostne využívať na letnú poznávaciu turistiku a v naviazanosti na terénne danosti územia v prípustnej miere i pre zimné športy a letné vodné športy len ak sú tieto aktivity v súlade s dokumentami starostlivosti o tieto územia. 4.34. Rešpektovať v oblasti kúpeľníctva: 4.34.1. Kúpeľné miesta Vysoké Tatry, Lučivná, Vyšné Ružbachy,Bardejov, 4.34.2. Prírodné liečivé zdroje v Bardejove, Červenom Kláštore a vo Vyšných Ružbachoch a ich ochranné pásma I. a II. stupňa. 4.34.3. Prírodné minerálné zdroje v Novej Ľubovni, Starom Smokovci, Baldovciach, Lipovciach, Sulíne a Cigeľke a ich ochranné pásma I. a II. stupňa. 4.34.4. Prírodné klimatické kúpele v mestských častiach Horný Smokovec, Nový Smokovec, Tatranská Kotlina Mesta Vysoké Tatry, v obci Lučivná a v SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 11 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh - Záväzná časť kúpeľných liečebniach vo Vysokých tatrách v jeho mestských častiach Tatranská Polianka a Tatranské Zruby. 4.34.5. Podporovať kúpeľný a relaxačný turizmus v spojení s historickým pamiatkami a rozvíjať v nich netradičné druhy dopravy najmä ekologickú. 5. Zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie: 5.1. Pri umiestňovaní činností a pri realizácií stavieb zohľadňovať ich predpokladané vplyvy na životné prostredie a realizáciou vhodných opatrení dosiahnuť odstránenie, obmedzenie alebo zmiernenie prípadných negatívnych vplyvov predovšetkým na kvalitu ovzdušia. 5.2. Podporovať spracovanie hlukových štúdií a akčných plánov na znižovanie hluku pre naplnenie požiadaviek platných v legislatívnych predpisoch. 5.3. Zohľadňovať pri rozvoji urbanizácie pôsobenie hluku z dopravy a v prípade potreby navrhovať protihlukové opatrenia. 5.4. Iniciovať dopracovanie strategických hlukových máp zaťažených aglomerácií, pri zohľadnení hluku vytváraného predovšetkým cestnou, železničnou a leteckou dopravou. 5.5. Na jednotlivých úsekoch cestnej a železničnej dopravy vytvoriť územné podmienky na realizáciu protihlukových opatrení na území PSK so zameraním na obytné, rekreačné, chránené a kúpeľné územia. 5.6. Zohľadniť pri plánovaní funkčného využitia územia s obytnou a rekreačnou funkciou ich situovanie s ohľadom na existujúce líniové zdroje hluku (frekventované pozemné cestné a železničné dráhy a pod.), za účelom splnenia požiadaviek na ochranu obyvateľstva pred hlukom a vibráciami. 5.7. Podporovať postupnú a účinnú sanáciu starých environmentálnych záťaží. 5.8. Pri realizovaní stavieb na zhodnocovanie odpadov posudzovať už existujúcu environmentálnu záťaž navrhovanej lokality. 5.9. Klásť dôraz na situovanie bytovej výstavby mimo území s vysokým radónovým rizikom, v prípade, že nie je možná vhodnejšia alternatíva, zabezpečiť opatrenia na zamedzenie prenikania radónu z podložia stavby do obytných priestorov. 5.10. Rešpektovať ochranné pásma všetkého druhu. 5.11. Vyhýbať sa pri riešení nových dopravných prepojení územiam, ktoré sú známe dôležitými biotopmi chránených druhov živočíchova chránenými druhmi rastlín. 5.12. Rešpektovať zásady ochrany vodných zdrojov a ochrany územia vodnej a veternej erózie, 5.13. Podporovať separovaný zber využiteľných zložiek s cieľom znížiť množstvo komunálneho odpadu ukladaného na skládky, mimo obytných území alebo v priemyselnom území. 5.14. Podporovať kompostovanie biologicky rozložiteľných odpadov. 5.15. Rešpektovať vypracované platné Programy odpadového hospodárstva na úrovni štátu a Prešovského samosprávneho kraja. 5.16. Podporovať zmapovanie a odstránenie vo voľnej krajine rozptýleného odpadu a nelegálnych skládok odpadu a následnú revitalizáciu týchto plôch. 6. Zásady a regulatívy priestorového usporiadania územia z hľadiska ochrany prírody a tvorby krajiny, v oblasti vytvárania a udržavania ekologickej stability, využívania prírodných zdrojov a iného potenciálu územia 6.1. V oblasti ochrany prírody a tvorby krajiny 6.1.1. V chránených územiach a lokalitách Svetového dedičstva (UNESCO), najmä kde je predpoklad zvýšenej turistickej návštevnosti, minimalizovať dopad SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 12 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh Záväzná časť dynamickej a statickej dopravy s potrebou zohľadnenia platnej legislatívy v oblasti ochrany chránených území prírody a ochrany kultúrnych pamiatok. 6.1.2. Rešpektovať a zohľadňovať veľkoplošné chránené územia prírody (TANAP, PIENAP, NAPANT, NP Slovenský Raj, NP Poloniny a Chránené krajinné oblasti Východné Karpaty a Vihorlat) ako aj legislatívne vymedzené a navrhované maloplošné chránené územia prírody ležiace na území PSK. 6.1.3. V územiach Natura 2000 a v ostatných chránených územiach so 4.a 5. stupňom územnej ochrany neprepájať koncové obce cestnými komunikáciami, ich prepojenie riešiť verejnými účelovými lesnými a poľnými komunikáciami v prípade, že nie je možné prepojenie mimo týchto území. 6.1.4. Úseky cyklociest vedúce k hraničným priechodom, nachádzajúce sa v 4.a 5.stupni územnej ochrany alebo v územiach Natura 2000 rekonštruovať, z lokálnych prírodných materiálov.a zároveň dodržiavať podmienky pre minimalizáciu pôdnej erózie. V prípade budovania nových cyklociest využívať prioritne miesta mimo území Natura 2000 a chránených území národnej siete. 6.1.5. Navrhované činnosti, ktoré zasahujú do území Natura 2000 alebo ktoré sú vedené v ich blízkosti, nemôžu byť bez primeraného posúdenia ich vplyvu na životné prostredie súčasťou takého strategického dokumentu, ktorým by sa stali záväznými. 6.1.6. Rešpektovať a zohľadňovať sústavu chránených území členských krajín Európskej únie NATURA 2000. 6.1.7. Chrániť územia národne významných mokradí. 6.1.8. Rešpektovať a zohľadňovať všetky, v území PSK vymedzené, skladobné prvky územného systému ekologickej stability (ÚSES), predovšetkým biocentrá provinciálneho (PBc) a nadregionálneho (NRBc) významu a biokoridory provinciálneho (PBk) a nadregionálneho (NRBk) významu. 6.1.9. Podporovať ekologicky optimálne využívanie územia, biotickej integrity krajiny a biodiverzity. 6.1.10. V chránených územiach a v územiach, ktoré sú súčasťou prvkov ÚSES, zosúladiť trasovanie a charakter navrhovaných turistických a rekreačných trás s požiadavkami ochrany prírody, predovšetkým po existujúcich trasách, novétrasy vytvárať len v odôvodnených prípadoch, ktoré súčasne zlepšia ekologickú stabilitu územia. 6.1.11. Rešpektovať požiadavky ochrany prírody a krajiny vyplývajúce z medzinárodných dohovorov (Ramsarský, Haagsky, Európsky dohovor o krajine a pod.). 6.1.12. Nenavrhovať žiadne atraktivity a investičné zámery v jadrovej zóne Svetového prírodného dedičstva UNESCO Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka, 6.1.13. Neumiestňovať stavby do chránených území s najvyšším stupňom ochrany, do existujúcich a navrhovaných A zón, okrem odôvodnených prípadov nevyhnutných verejnoprospešných stavieb súvisiacich s manažmentom územia. 6.1.14. Zabezpečiť ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny, za limitujúci resp. obmedzujúci faktor územného rozvoja považovať územia navrhované v rámci siete NATURA 2000 a chránené územia národnej siete chránených území. 6.1.15. Rešpektovať súvislú sieť migračných koridorov pre voľne žijúce druhy živočíchov, najmä srstnatej zveri, malej zveri a veľké šelmy z prvkov biocentier a biokoridorov nadregionálneho významu a zásady a regulatívy platné pre biocentrá a biokoridory nadregionálneho významu s funkciou migračných koridorov. Kde migračné koridory budú križovať navrhované SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 13 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh - Záväzná časť alebo existujúce oplotené dopravné tepny (železničná a automobilová doprava) regionálneho, nadregionálneho a medzinárodného významu navrhnúť ekomosty a podchody. 6.2. V oblasti vytvárania a udržiavania ekologickej stability 6.2.1. Podporovať výsadbu ochrannej a izolačnej zelene v blízkosti železničných tratí, frekventovaných úsekov diaľnic a ciest a v blízkosti výrobných areálov. 6.2.2. Podporovať odstránenie pôsobenia stresových faktorov (skládky odpadov, konfliktné uzly a pod.) v územiach prvkov územného systému ekologickej stability. 6.2.3. Podporovať výsadbu lesa na plochách náchylných na eróziu. Podporovať revitalizáciu upravených tokov na území PSK, kompletizovať alebo doplniť sprievodnú vegetáciu výsadbou pásov domácich pôvodných druhov drevín a krovín pozdĺž tokov, zvýšiť podiel trávnych porastov na plochách okolitých mikrodepresií, čím vzniknú podmienky pre realizáciu navrhovaných biokoridorov pozdĺž tokov (opatrenia treba realizovať v súlade s projektmi pozemkových úprav území). 6.2.4. Podporovať zakladanie trávnych porastov, ochranu mokradí a zachovanie prírodných depresií, spomalenie odtoku vody v deficitných oblastiach a zachovanie starých ramien a meandrov. 6.2.5. Uprednostňovať pri obnove vegetačných porastov prirodzenú obnovu, zvyšovať ich ekologickú stabilitu prostredníctvom ich obnovy dlhovekými pôvodnými drevinami podľa stanovištných podmienok, dodržiavať prirodzené druhové zloženie drevín pre dané typy (postupná náhrada nepôvodných drevín pôvodnými) a obmedziť ťažbu veľkoplošnými holorubmi. Podporovať zachovanie ekologicky významných fragmentov lesov s malými výmerami v poľnohospodársky využívanej krajine. 6.2.5. Rešpektovať v lesných plochách celistvosť a nespôsobovanie fragmentácie lesných ekosystémov. 6.2.6. Citlivo zvažovať rekultivácie v zmysle zachovania prirodzených biokoridorov a pri veľkoplošnom obhospodarovaní so silnou až veľmi silnou eróziou zvyšovať podiel ekostabilizačných prvkov a protieróznych opatrení. 6.2.7. Minimalizovať umiestňovanie objemovo a plošne náročných stavieb do biocentier a biokoridorov provincionálneho, biosférického, nadregionálneho a regionálneho významu mimo zastavaných území obce a území s osobitnou ochranou. 6.3. V oblasti využívania prírodných zdrojov a iného potenciálu územia 6.3.1. Chrániť poľnohospodársku a lesnú pôdu ako limitujúci faktor rozvoja urbanizácie s prihliadaním na významnosť jednotlivých krajinných typov (horský, lesný, poľnohospodársky,...). 6.3.2. Podporiť vhodnými opatreniami zachovanie/prinavrátenie pôvodného charakteru krajiny v územiach dotknutých výraznou výstavbou. 6.3.3. Rešpektovať ochranné pásmo lesov vymedzené na pozemkoch do vzdialenosti 50 m od hranice lesného pozemku. 6.3.4. Minimalizovať navrhovaným riešením územného rozvoja možné zábery poľnohospodárskej a lesnej pôdy. 6.3.5. Rešpektovať a zachovať vodné plochy, sieť vodných tokov a vodohospodársky významné plochy zabezpečujúce retenciu vôd v krajine. 6.3.6. Podporovať proces revitalizácie krajiny a ochrany prírodných zdrojov v záujme zachovania a udržania charakteristických čŕt krajiny a základných hodnôt krajinného obrazu. 6.3.7. Zohľadňovať v územnom rozvoji a urbanizácii krajiny princíp zadržiavania vôd SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 14 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh Záväzná časť v území a zamedzenia erózie pôdy. 6.3.8. Sledovať environmentálne ciele na zabezpečenie ochrany vôd a ich trvalo udržateľného využívania ako sú: postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami, zastavenie alebo postupné ukončenie produkcie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok. 6.3.9. V blízkosti územia národných parkov a chránených území neotvárať a opätovne nespúšťať do prevádzky lomy predovšetkým z dôvodu ochrany fauny využívajúcej tieto už dlhodobo opustené ťažobné priestory. 6.3.10. Zabezpečiť ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov, nerastného bohatstva vrátane energetických surovín a obnoviteľných zdrojov energie, eliminovať nadmerné čerpanie neobnoviteľných zdrojov, regulovať využívanie obnoviteľných zdrojov v súlade s mierov ich samoreprodukcie a revitalizovať narušené prírodné zdroje, najmä tie, ktoré sú poškodené alebo zničené následkom klimatických zmien, živelných pohrôm a prírodných katastrof. 7. Zásady a regulatívy priestorového usporiadania z hľadiska starostlivosti o krajinu 7.1. Uplatniť pri formovaní krajinného obrazu riešeného územia ustanovenia Európskeho dohovoru o krajine, ktorý vytvára priestor pre formovanie územia na estetických princípoch krajinárskej kompozície a na princípoch aktívnej ochrany hodnôt - prírodné, kultúrno-historické bohatstvo, jedinečné panoramatické scenérie, obytný, výrobný, športovo-rekreačný, kultúrnospoločenský a krajinársky potenciál územia. 7.2. Podporovať a ochraňovať vo voľnej krajine nosné prvky jej estetickej kvality a typického charakteru - prirodzené lesné porasty, lúky a pasienky, nelesnú drevinovú vegetáciu v poľnohospodárskej krajine v podobe remízok, medzí, stromoradí, ako aj mokrade a vodné toky s brehovými porastmi. 7.3. Rešpektovať krajinu ako základnú zložku kvality života ľudí v mestských i vidieckych oblastiach, v pozoruhodných, všedných i narušených územiach. 7.4. Rešpektovať prioritu prírodného prostredia ako nevyhnutnej podmienky optimálneho fungovania ostatných funkčných zložiek v území. 7.5. Rešpektovať pri rozvoji jednotlivých funkčných zložiek v území základné charakteristiky primárnej krajinnej štruktúry - nielen ako potenciál územia, ale aj ako limitujúci faktor. 7.6. Chrániť prírodné zdroje pomocou vhodného spôsobu funkčného využitia a priestorového usporiadania územia. 7.7. Rešpektovať a podporovať krajinotvornú úlohu lesných a poľnohospodársky využívaných plôch v kultúrnej krajine. 7.8. Uplatňovať pri územnom rozvoji obcí aktívny spôsob ochrany prírody a krajiny. 7.9. Usmerňovať a regulovať využitie pozemkov v súkromnom vlastníctve v cenných/chránených územiach prírody tak, aby sa našiel racionálny súlad s právami vlastníka, verejným záujmom a krajinou. 7.10. Využívať podľa priestorových možností vymedzené chránené plochy vhodnými funkciami za predpokladu rešpektovania stanovených zásad a regulatívov ich ochrany. 7.11. Venovať v územnom rozvoji obcí pozornosť aj drobným stopám/prvkom ľudskej činnosti v krajine, ktoré v konečnom dôsledku vo výraznej miere determinujú obraz kultúrnej krajiny a jej vnímania. 7.12. Prehodnocovať v nových zámeroch opodstatnenosť budovania spevnených plôch v území. 7.13. Podporovať revitalizáciu zanedbaných, opustených, neupravených rozsiahlych výrobných areálov a výrobných zón. SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 15 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh - Záväzná časť 7.14. Podporovať proces odstraňovania environmentálnych záťaží. 7.15. Podporovať budovanie krajinnej zelene ako základného ekostabilizačného systému v krajine s významným krajinotvorným efektom. 7.16. Chrániť lemové spoločenstvá lesov. 7.17. Podporovať zakladanie alejí, stromoradí v poľnohospodárskej krajine. 7.18. Podporovať revitalizáciu (sprírodnenie) vodných tokov a priľahlých pobrežných pozemkov z dôvodov vodohospodárskych, ekostabilizačných, krajinotvorných a estetických funkcií. 7.19. Rešpektovať pobrežné pozemky vodných tokov a záplavové/inundačné územia ako nezastavateľné, kde podľa okolností uplatňovať predovšetkým trávne, travinno-bylinné porasty. 7.20. Zachovať a rekonštruovať existujúce prvky malej architektúry v krajine a dopĺňať nové výtvarné prvky v súlade s charakterom a mierkou zastavanej a voľnej krajiny. 7.21. Využívať možnosti, ktoré poskytujú pri ochrane krajiny malé pozemkové úpravy a komplexné pozemkové úpravy. 8. Zásady a regulatívy priestorového usporiadania z hľadiska zachovania kultúrno - historického dedičstva 8.1. Rešpektovať kultúrne dedičstvo s jeho potenciálom v zmysle Európskeho dohovoru o kultúrnom dedičstve, Európskeho dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a Deklarácii Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva. 8.2. Rešpektovať kultúrno-historické dedičstvo, predovšetkým vyhlásené kultúrne pamiatky, vyhlásené a urbanistické súbory navrhované na vyhlásenie (mestské pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny a ich ochranné pásma). 8.3. Zohľadňovať a chrániť v územnom rozvoji kraja: 8.3.1. Mestské pamiatkové rezervácie Bardejov, Kežmarok, Levoča, Poprad - Spišská Sobota, Prešov, Spišské Podhradie - Spišská Kapitula, Podolínec. 8.3.2. Pamiatkové rezervácie ľudovej architektúry Ždiar, Osturňa. 8.3.3. Územia historických jadier miest a obcí ako potenciál kultúrneho dedičstva. 8.3.4. Vyhlásené pamiatkové zóny Hanušovce nad Topľou, Hniezdne, Stará Ľubovňa, Vysoké Tatry - Tatranská Lomnica, Spišské Podhradie, Nižné Repaše, Sabinov, Torysky, Lipovce - Lačnov, Ľubica,Spišská Belá a Prešov - Soľná Baňa. 8.3.5. Známe a predpokladané lokality archeologických nálezísk a nálezov, v zmysle pamiatkového zákona. 8.3.6. Národné kultúrne pamiatky, ich súbory a areály a ich ochranné pásma, s dôrazom na lokality pamiatkových rezervácii, pamiatkových zón a na medzinárodne významné národné kultúrne pamiatky. 8.3.7. Objekty, súbory alebo areály objektov, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za kultúrne pamiatky. 8.3.8. Zohľadňovať a chrániť v územnom rozvoji kraja územia a objekty zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNECSO. 8.3.9. Pamätihodnosti, ktorých zoznamy vedú jednotlivé obce. 8.4. Rešpektovať vyhlásené ochranné pásma pamiatkového fondu, kde sú určené podmienky i požiadavky, ktoré vyjadrujú ochranu nielen vybraného stavebného fondu na území kraja, ale aj pre pamiatkové územia, ako aj rešpektovať územia s ochrannými pásmami pripravovanými na vyhlásenie. 8.5. Rešpektovať typickú formu a štruktúru osídlenia charakterizujúcu jednotlivé etno-kultúrne a hospodársko-sociálne celky. 8.6. Uplatniť v záujme zachovania prírodného, kultúrneho a historického dedičstva aktívny spôsob ochrany prírody a prírodných zdrojov. 8.7. Nové cesty I. triedy, rýchlostné komunikácie a diaľnice viesť len vo SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 16 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh Záväzná časť výnimočnom prípade a v nevyhnutnom rozsahu cez pamiatkové územia, územia národných kultúrnych pamiatok a ich ochranné pásma s elimináciou ich vplyvu v čase výstavby. 8.8. Pri úpravách a rekonštrukciách jestvujúcich trás vyššie uvedených kategórií ciest zohľadňovať NKP, vrátane ich prostredia. 8.9. Vytvoriť dobrú dopravnú dostupnosť k jednotlivým atraktívnym kultúrnym, turistickým a prírodným lokalitám individuálnou a hromadnou dopravou, s napojením na hlavné nadregionálne a regionálne dopravné osi a na zahraničie. 8.10. V procese napĺňania požiadaviek strategického dokumentu v jednotlivých okresoch Prešovského kraja rešpektovať národné kultúrne pamiatky, ich bezprostredné okolie (do 10m), pamiatkové územia a ich ochranné pásma, archeologické náleziská a pamätihodnosti obcí. 8.11. Existujúce cesty I. triedy preložiť mimo pamiatkové územia. 8.12. Zamedziť likvidáciu historických alejí pozdĺž cestných komunikácií. 9. Zásady a regulatívy rozvoja územia z hľadiska nadradeného verejného dopravného vybavenia 9.1 Širšie vzťahy, dopravná regionalizácia 9.1.1. Realizovať opatrenia stabilizujúce pozíciu Prešovského kraja v návrhovom období v dopravno-gravitačnom regióne Východné Slovensko. 9.2. Paneurópska dopravná infraštruktúra ITF a TEN-T 9.2.1. Rešpektovať nadradené postavenia paneurópských multimodálnych koridorov Medzinárodného dopravného fóra (ďalej len ITF, ktoré je nástupnickou organizáciou Európskej konferencie ministrov dopravy CEMT) a dopravných sieti TEN-T. Na území Prešovského kraja je vymedzený: 9.2.1.1. multimodálny koridor Va., súčasť koridorovej siete TEN-T, v línii Bratislava Trnava Žilina Prešov/Košice Záhor/Čierná nad Tisou Urajina/Užhorod, určený pre diaľničnú sieť D1, 9.3. Cestná doprava 9.3.1. Rešpektovať trasovanie ciest zaradených podľa európskej dohody AGR, lokalizovaných v Prešovskom kraji: 9.3.1.1. E 50 v trase hranica ŽSK Poprad Prešov hranica KSK, 9.3.1.2. E 371 v trase Prešov Lipníky Svidník hranica Poľsko, 9.3.2. Rešpektovať lokalizáciu existujúcej cestnej infraštruktúry diaľníc až ciest III. triedy - definovanú pasportom Slovenskej správy ciest Miestopisný priebeh cestných komunikácií, ohraničenú jej ochrannými pásmami mimo zastavaného územia a cestnými pozemkami v zastavanom území Prešovského kraja. 9.3.3. Chrániť územný koridor a realizovať diaľnicu a rýchlostné cesty: 9.3.3.1. diaľnica D1: 9.3.3.1.1. dialničný privádzač D1 križovatka D1 Levoča Levoča I/18 (priemyselná zóna Levoča Juh), 9.3.3.1.2. diaľničný privádzač Spišská Nová Ves - Levoča, II. etapa, nové technické riešenie privádzača od mimoúrovňovej križovatky na diaľnici D1 Levoča s napojením na cestu II/533, 9.3.3.1.3. diaľničný úsek - D1 Prešov západ - Prešov juh. 9.3.3.2. rýchlostná cesta R4: úsek v trase Prešov (severný obchvat) - Kapušany Giraltovce Svidník hranica PL. 9.3.3.3. Rýchlostná cesta R: východný obchvat mesta Prešov nadregionálného komunikačného významu s napojením na diaľnicu D1 v križovatke Prešov juh a na severný obchvat R4 mimoúrovňovou križovatkou v priestore obce SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 17 / 46
Územný plán Prešovského samosprávneho kraja návrh - Záväzná časť Kapušany (prepojenie I/18, E-371 na diaľnicu D1, E- 50) a s prepojeniami s mestom Prešov a obcí Kapušany, Vyšná Šebastová, Ľubotice, Teriakovce, Ruská Nová Ves, Dulova Ves a Záborské v súlade s ich platnými ÚPN O. 9.3.4. Chrániť územný koridor a realizovať cesty I. triedy: 9.3.4.1. cesta I/15: 9.3.4.1.1. výškové, smerové a šírkové usporiadanie na parametre cesty I. triedy, 9.3.4.1.2. obchvat mesta Stropkov, 9.3.4.1.3. obchvaty obcí Turany nad Ondavou, Benkovce, Sedliská a Majerovce. 9.3.4.2. cesta I/18: 9.3.4.2.1. úpravu cesty na štvorpruh medzi mestami Svit a Poprad, 9.3.4.2.2. cestné prepojenie novou komunikáciou s parametrami cesty I. triedy medzi diaľničnou križovatkou D1 Štrba a cestou I/18 ( smer Tatranská Štrba), 9.3.4.2.3. obchvaty obcí Hôrka, Hozelec a preložka cesty Švábovce, 9.3.4.2.4. prestavbu križovatky ciest č. I/18 - II/536, 9.3.4.2.5. južný obchvat mesta Levoča s napojením Levočskej Doliny, 9.3.4.2.6. úpravu napojovacích uzlov - križovatky Spišské Podhradie a Beharovce, 9.3.4.2.7. úpravu prejazdného úseku mestom Prešov v trase: križovatka Prešov západ (v nadväznosti na tunelovú trasu D1 Prešov západ Prešov juh a trasu R4) ulice Levočská s rozšírením mosta cez Torysu na štvorpruh Duklianska Vranovská a s napojením na R4 privádzačom v línií I/18 (križovatka s Herlianskou ulicou) - Fintice juh, 9.3.4.2.8. cestný ťah Prešov - Ubľa - hranica s Ukrajinou s obchvatmi obcí na I/18 v úseku Lipníky - Hanušovce nad Topľou - Vranov nad Topľou - Nižný Hrabovec hranica KSK, 9.3.4.2.9. obchvat obce Lipníky s napojením na mimoúrovňovú križovatku s rýchlostnou cestou R4 východne od obce Nemcovce, 9.3.4.2.10. južný obchvat mesta Vranov nad Topľou s úpravou parametrov v časti Čemerné, na MÚK Vranov Sever, MÚK Vranov Lomnica a MÚK Vranov Juh, severné napojenie na Budovateľskú ulicu, južné napojenie z MÚK Vranov Lomnica v trase MÚK Vranov Ferovo - Záhradná ulica - Dlhá ulica a mimoúrovňové kríženie s preložku cesty II/576 s úpravou parametrov. 9.3.4.3. cesta I/20: 9.3.4.3.1 preložku cesty v meste Prešov - medzi ulicami Východná, Rusínska a Bardejovská, 9.3.4.3.2. rekonštrukciu úseku cesty v obci Lemešany. 9.3.4.4. cesta I/21: 9.3.4.4.1. úpravu parametrov v úsekov Lipníky Kračúnovce a Šarišský Štiavnik Hunkovce za účelom zníženia nehodovosti, 9.3.4.4.2. rekonštrukciu úsekov Lipníky Kračúnovce a Giraltovce Fijaš. 9.3.4.5. cesta I/66: 9.3.4.5.1. úpravu parametrov úseku cesty hranica KSK - Vernár - Poprad, s obchvatom obce Hranovnica, Vernár s tunelom popod horský priesmyk Vernár, 9.3.4.5.2. úpravu parametrov úseku cesty Poprad - Matejovce - Spišská Belá a obchvaty obcí Veľká Lomnica, Huncovce, časti mesta Kežmarok a časti mesta Spišská Belá v nadväznosti na cestu I/77, 9.3.4.5.3. úpravu parametrov cesty Spišsá Belá hranica PL mimo zastavané územie obcí a stavbu mosta Lysá Poľana. 9.3.4.6. cesta I/68: 9.3.4.6.1. úpravu parametrov úseku cesty hranica PL - Mníšek nad Popradom - Stará Ľubovňa (most cez rieku Poprad) s napojením na obchvat I/77 s obchvatom obce Plavnica a úpravou parametrov úseku cesty Ľubotín a Pusté pole, obchvatu obce Kamenica (rešpektovať napojenie medzinárodnej cyklotrasy EuroVelo 11 v smere Sulín), SMC, a.s., Duchnovičovo nám. 1, Prešov 18 / 46