Implementácia kľúčových štandardov pre IT riadenie Autor: Rastislav Janáč Kontakt: rastislav.janac@dignitas.sk Spoločnosť: Dignitas s r. o. Dátum: 6. február 2008 Riadenie IT služieb na Slovensku 1
Agenda Prečo štandardy? Aké typy štandardov? Ktoré štandardy a kedy? Ako si poradiť s implementáciou štandardov? Štandardy v otáznikoch? 2
Prečo štandardy? Meniaca sa spoločnosť Rýchlosť spoločenskej zmeny Vývoj sieťovej spoločnosti Globalizácia Legislatíva a regulátori Informačná spoločnosť Technologický vývoj Rast širokého pásma Rast dátových skladov Mikrotechnológie Zmeny v organizácii Vývoj organizácie v etapách Vývoj IT v etapách Integrácia dodávateľov Informačná spoločnosť IT vybavenie IT v sieti Real-time situácia Fragmentácia IT funkcií Riadenie a manažment Súkromie a bezpečnosť Paradox štandardov Nevyhnutnosť štandardov Posledné desaťročia priniesli masívne zmeny v spoločnosti a ekonomike. Tieto zmeny sú príčinou potreby zavedenia štandardov. Ešte nikdy nebola rýchlosť akou sa musíme prispôsobovať zmenám taká vysoká. Sledujeme vznik sieťovej spoločnosti organizácie spolupracujú s rôznymi a meniacimi sa partnermi, vytvára sa tak sieť vzťahov a mnohé organizácie sú už na nich závislé. Ak organizácia v sieti konštantne neprispôsobuje svoju pridanú hodnotu pre ostatných, bude rýchlo nahradená. Komunikácia informácií je komplexná pretože v sieti je mnoho partnerov. Medzinárodná spolupráca spôsobuje fakt, že informácie musia tiecť v zmysle medzinárodnej legislatívy a medzinárodných štandardov (napr. IFRS, SOX,...) Nadnárodné spoločnosti sú predmetom verejnej kontroly. Dôsledky pre IT sú, že riadenie, reportovanie a kontrola musí byť postavená na rovnakých otvorených štandardoch. Informácie sa postupne mienia z produkčných zdrojov na kapitálové aktíva. Broadband je dnes dostupný v mnohých miestach rádovo v desiatkach MB/s. Optické a bezdrôtové siete dali vzniknúť novým typom digitálnych aplikácií. Výmena dát je všade v meniacom sa svete a výber vhodných štandardov je ťažká nevyhnutnosť. Miniaturizácia umožnila ukladať väčšie množstvá dát pri nezmenených nákladoch. Dáta vznikajú prakticky všade a štandardy sú potrebné k správnej interpretácii týchto dát. Organizácia sa mení v etapách od produktovej orientácie, cez procesnú, systémovú, reťazovú až po transformačnú. IT systémy napodobňujú tento vývoj od registrácie, cez integráciu, elektronické služby a transakcie až po optimalizáciu a automatizáciu procesov. Úspešnosť IT systémov závisí od toho akú veľkú podporu biznisu a manažmentu organizácie ponúknu. IT riešenia sú čoraz viac postavená na architektúre zdieľaných komponentov využívajúcich štandardy pre výmenu informácií. 3
Aké typy štandardov? Čo sú štandardy? Charakteristika štandardov (de iure, de facto) (otvorené, proprietárne) Manažment štandardov Správna voľba Klasifikácia Štandardy v organizácii (ľudia, procesy, technológie) Štandardy v IT organizácii (generické, IT špecifické) Štandardy v IT procesoch (best practises) Štandardy sú prijaté, popísané a akceptované dohody, ktoré robia komunikáciu medzi systémami (procesy, ľudia a technológie) možnú a predvídateľnú. Štandardy sa vyvíjajú a vnútia (de jure štandard) alebo vzniknú prirodzene (de facto štandard). Iné členenie je na otvorené a proprietárne štandardy. Štandardy potrebujú infraštruktúru, ktorá pozostáva z elementov: Vlastníci Organizácia a riadenie Používatelia Riadenie zmien Požiadavky pri voľbe štandardu sú: Dostupný a otvorený Široko používaný Dobre podporovaný S perspektívou Vhodný 4
Ktoré štandardy a prečo? Štandardy organizácie Riadenie zmeny Všeobecne orientované Špecifické IT procesné IT manažment Výber štandardov organizácie Infraštruktúra Aplikácie Zmena Audit Kvalita Bezpečnosť... Technologické štandardy Výber technologických štandardov Základná situácia Podklad pre dobrú voľbu Výber štandardov 5
Ako si poradiť s implementáciou štandardov? Presadiť vs adoptovať Akceptácia štandardov Sieťový efekt (priamy, nepriamy) Adopcia štandardov (pridaj sa k mase, penguin efekt) Business case pre štandardy Problém možnosti výberu Náklady vs prínosy Dôležitosť implementácie Elementy business case (zainteresovaní, náklady, prínosy, ďalšie aspekty) Niekedy existujú alternatívy pre výber štandardu, ale trh rozhodol za nás. To znamená, že každý rešpektuje jeden zvolený štandard alebo vláda alebo producenti vnútia vybraný štandard trhu. Vláda prostredníctvom legislatívy a producenti prostredníctvom svojich technológií. Sieťový efekt je priame alebo nepriamy. Priamy efekt je princíp telefónu čím viac ľudí ho využíva, tým je jeho pridaná hodnota väčšia. Nepriamy efekt je napr. operačný systém. Nie je využívaný priamo, ale čím je rozšírenejší, tým viac aplikácií portovaných naň existuje. Niektoré štandardy je ťažké zmeniť. Napr. alternatívne palivá do automobilov. Kým nezasiahne vláda aby rozšírila nový štandard (napr. vodík), počet jeho používateľov bude nízky (Izrael) Zmena z EDI na XML spočiatku prináša veľké náklady, ale sieťový efekt čoskoro spôsobil rýchlo rastúcu skupinu potenciálnych používateľov. Je ťažké predpovedať ktorý štandard sa vďaka sieťovému efektu ujme. SMS mal dramatický nástup, VoIP sa presadzuje až v poslednom čase hoci bol dostupný dávnejšie, WAP sa nikdy poriadne nepresadil. Štyri faktory hrajú kľúčovú úlohu pri adopcii štandardov: Odpor voči zmene zaužívaného, Bezrizikové správanie, Potreby používateľov, Relatívna inštalovaná báza Samostatne stojaci systém bez potreby komunikácie s okolím nepotrebuje ani štandardy. Implementácia štandardov vždy znamená zmenu existujúceho stavu a obmedzenie slobody. Preto bude vždy existovať odpor. 6
Štandardy v otáznikoch? Čo to je a aká to má pridanú hodnotu? Prečo bol štandard vytvorený? Ako bol štandard vytvorený? Čo je cieľom štandardu? Z čoho pozostáva? Ktoré komponenty sú používané kým? Aký je súčasný stav a ďalší vývoj? 7
EFQM / SIX SIGMA / COBIT Čo to je a aká to má pridanú hodnotu? Prečo bol štandard vytvorený? Ako bol štandard vytvorený? Čo je cieľom štandardu? Z čoho pozostáva? Ktoré komponenty sú používané kým? Aký je súčasný stav a ďalší vývoj? European Foundation for Quality Management (EFQM) je model pre skúšanie, zlepšovanie a riadenie organizácií. Koncom 80tych rokov boli európske firmy v ohrození produkciou ďalekého východu. 14 z nich spojilo sily a vyvinuli manažment model, ktorý ich mal udržať na pozícii lídrov na európskom trhu 14 zakladajúcich a 53 pridružených subjektov predstavilo v r.1989 misiu, víziu a ciele iniciatívy. Organizácie pracujú s EFQM formou sebareflexie s cieľom zlepšiť vlastnú výkonnosť sledujúc 5 charakteristík: vodcovstvo, oriantáciu na výsledok, nepretržitý rozvoj, transparentnosť a kooperáciu. EFQM sa skladá z 9 oblastí manažmentu, 4 sú zamerané na výstupy a 5 je zameraných na vlastné možnosti. Každý rok európska komisia udeľuje ceny za dosiahnutie excelentnej úrovne operačného manažmentu podľa EFQM. Six Sigma je metodológia na elimináciu chýb v akýchkoľvek procesoch od výroby po transakcie a od produktov ku službám. Základným cieľom six sigma pri vzniku bolo zvýšenie produktivity a kvality produktov pri najnižších možných nákladoch. Vznikol v 1980 v Motorola a následne ho prevzali GE a ďalší výrobcovia. Cieľom six sigma je eliminovať procesné chyby a prostredníctvom štatistických metód ich identifikovať a merať zlepšenia. Základom six sigma je sada sekvenčných procesných techník DMAIC, ktoré zlepšujú existujúce procesy imkrementálnymi krokmi Spočiatku bol six sigma akceptovaný najmä výrobcami a firmami, ktoré závisia od štatistík. Cotrol Objectives for IT and related technology (COBIT) je medzinárodný akceptovaný referenčný rámec pozostávajúci s jasne definovaných cieľov, ktoré sa v IT organizácii pri audite sledujú. Prezentovaný v r.1996 ISACA spoločnosťou pre IT audit, IT manažment a IT bezpečnosť. Popisuje elementy, ktoré sa v IT organizácii pri audite skúmajú. Cieľom Cobit je podpora vlastníkov a manažérov procesov v IT organizácii pri organizácii a riadení IT procesov. Pozostáva z 4 oblastí, 34 procesov a 318 sledovaných ukazovateľov/cieľov. 8
ITIL / ASL / BiSL / ISO 20000 / CMM Čo to je a aká to má pridanú hodnotu? Prečo bol štandard vytvorený? Ako bol štandard vytvorený? Čo je cieľom štandardu? Z čoho pozostáva? Ktoré komponenty sú používané kým? Aký je súčasný stav a ďalší vývoj? IT Infrastructure Library (ITIL) je kolekcia best practices pre riadenie IT služieb. Bol vytvorený koncom 80tych rokov britskou vládnou agentúrou CCTA (dnes OGC). Poskytuje najlepšie skúsenosti a odporúčania pre riadenie IT infraštruktúry a služieb. ITSMf bol založený v r.1991 ako nezávislá autorita pre vývoj, propagáciu a šírenie ITIL štandardov. Application Service Library (ASL) popisuje manažment, údržbu a obnovu aplikácií. Bol vytvorený pre detailnejší popis životného cyklu aplikácií než je v ITIL. Getronics v r.2002 predstavil ASL vytvoreného na báze ITIL, CMM a EFQM verejnosti. Model pozostáva z 25 procesov rozdelených do 2 oblastí: služby a aplikácie. ASL je štandardom v Holandsku, spravuje ju ASL Foundation a existuje blízke prepojenie s holandskou ITSMf. Business Information Service Library popisuje procesy manažmentu biznis informácií a informačného manažmentu z pohľadu biznisu. BiSL procesy sú situované medzi IT procesmi a biznis procesmi, medzi biznis manažmentom a IT manažmentom. BiSL model pozostáva z 3 úrovní: strategickej, taktickej a operačnej. Prvá BiSL kniha vyšla v r.2005 v Holandsku a spravuje ju BiSL Foundation. ISO 20000 je štandard pre adopciu integrovaného procesného prístupu k zabezpečeniu efektivity IT služieb. ISO 20000 bola vytvorená v r.2005 na základe britskej normy BS 15000, ktorá čerpala z ITIL. Norma definuje požiadavky na poskytovateľov IT služieb a obsahuje dve časti: špecifikáciu a kódex. Capability Maturity Model Integration (CMMI) je meno pre projekt, ktorý má navrhnúť modely pre zlepšenie procesov alebo produktov. Integruje 4 oblasti štandardov: softwarové inžinierstvo, systémové inžinierstvo, akvizície zdrojov a integrovaný vývoj produktov a procesov. V r.1989 bol publikovaný CMM software inštitútom na Carnegie Mellon univerzite. Základnými elementmi modelu je 5 úrovní vyspelosti organizácie. 9
PRINCE2 / ICB / PMBOK / MSP Čo to je a aká to má pridanú hodnotu? Prečo bol štandard vytvorený? Ako bol štandard vytvorený? Čo je cieľom štandardu? Z čoho pozostáva? Ktoré komponenty sú používané kým? Aký je súčasný stav a ďalší vývoj? Projects In Controlled Environments (PRINCE2) je metodika riadenia projektov aplikovateľná na akýkoľvek typ projektu. Produkty a služby sa vyvíjajú projektom, ktorý má unikátny a dočasný charakter a realizuje sa v rámci času, rozpočtu a kvalite. PRINCE2 to zabezpečuje. Metodika PRINCE bola predstavená britskou vládnou agentúrou CCTA (dnes OGC) v r.1989 a v r.1996 a stala sa štandardom vo V. Británii. Metodika obsahuje 8 procesov a 8 komponentov projektového riadenia využívaných vo fázach projektu. IPMA Competitive Baseline (ICB) je certifikačný systém medzinárodnej organizácie združujúcej projektových manažérov IPMA. IPMA bola prvou svetovou profesnou organizáciou pre PM vytvorená v r.1965 vo Viedni. Každá národná asociácia si vytvára svoj vlastný štandard v rámci ICB. Project Management Body of Knowledge (PMBoK) je metodický rámec vytvorený v PMI organizácii, ktorá sa definuje ako centrum excelencie v oblasti projektového manažmentu od r.1969. PMBoK rozoznáva zhodné procesné elementy pre akýkoľvek typ projektu. PMBoK ponúka sadu štandardov a metodík pre manažment každého typu projektu. PMBoK prezentuje praktiky projektového manažmentu v dvoch rozmeroch. Sú to PM procesy (5) a PM zručnosti (9). Managing Successful Programs (MSP) je manažérsky nástroj pre riadenie projektov v programe. MSP rieši vzájomnú koordináciu medzi viacerými projektmi. MSP vznikol v r.1999 v CCTA (dnes OGC). MSP je procesne orientovaná metodika úzko spätá s PRINCE2. Popisuje úlohy, zodpovednosti a kompetencie zúčastnených strán na programe. 10
BPMN / UML / MDA Čo to je a aká to má pridanú hodnotu? Prečo bol štandard vytvorený? Ako bol štandard vytvorený? Čo je cieľom štandardu? Z čoho pozostáva? Ktoré komponenty sú používané kým? Aký je súčasný stav a ďalší vývoj? CIM (BPM) výpočtovo nezávislý biznis model Transformácia modelu PIM (UML) platformovo nezávislý model Transformácia modelu Platformovo závislý model (J2EE) Generovanie kódu Spustiteľný systém Business Process Management (BPM) je základná metóda v prístupe k akejkoľvek ľudskej aktivite a jej popisu prostredníctvom samostatných procesných tokov. Business Process Management Initiative (BPMI.org) a Object Management Group (OMG.org) zlúčili svoje BPM aktivity s cieľom vytvorenia priemyselných štandardov pod názvom Business Modeling & Integration (BMI) Domain Task Force (DTF). Štandardná notácia pre modelovanie biznis procesov je BPMN v1 uvoľnená v r.2004. BPM je sieť grafických objektov aktivít a tokov medzi nimi. BPMN podporuje BPEL4WS. Unified Modeling Language (UML) je štandardom v popise funkčnosti informačných systémov. UML sú techniky vývoja software rozdeleného do komponentov, využívajúceho modely a generické rámce. UML je postavený na objektovoorientovaných jazykoch z 80tich rokov. Prvá verzia UML bola uvedená v r.1996 a dnes je UML štandardom pre vývoj software. UML je jazyk diagramov: class diagram, object diagram, component diagram, deployment diagram, use-case diagram, sequence diagram, collaboration diagram, state-chart diagram a activity diagram. Vývoj UML riadi OMG. Model Driven Architecture (MDA) je prístup k vývoju software postavený na BPM. Samotná technológia je generovaná v niekoľkých krokoch z tohto modelu. MDA vznikol s cieľom vytvoriť štandardizovaný a nezávislý spôsob vývoja software, akýsi platformovo nezávislý UML. MDA je prístup OMG na vytvorenie modelov biznis procesov s cieľom transformovať ich automaticky do informačných systémov rôznych platforiem (.NET, J2EE, JBOSS,...). Ten istý model je potom použiteľný na generovanie rovnakej funkcionality z biznis procesov na ľubovoľnej platforme. V MDA je ústredným prvkom UML ako základný akceptovaný štandard pre vývoj aplikácií 11
XML / J2EE / TOGAF Čo to je a aká to má pridanú hodnotu? Prečo bol štandard vytvorený? Ako bol štandard vytvorený? Čo je cieľom štandardu? Z čoho pozostáva? Ktoré komponenty sú používané kým? Aký je súčasný stav a ďalší vývoj? Výmena dát medzi aplikáciami databázy aplikácie XML DTD XML schéma XML XSLT Výmena dát v rámci aplikácií databázy aplikácie Vízia architektúry Riadenie zmien architektúry Biznis architektúra Implementácia architektúry Manažment požiadaviek organizácie Dátová a aplikacná architektúra Plánovanie migrácie Technologická architektúra Prílezitosti a Riešenia Extensible Markup Language (XML) popisuje dátové štruktúry spôsobom, v ktorom obsah a štruktúra sú od seba nezávislé. V minulosti bolo možné, aby software komunikoval s iným software prostredníctvom špeciálne navrhnutých konektorov. XML bolo vytvorené, aby sa získala sloboda komunikácie medzi zameniteľnými software komponentmi. Vývoj XML začal v r.1996 na báze HTML a tiež SGML kombináciou predností oboch a odstránením niektorých obmedzení. W3C konzorcium predstavilo XML v r.1998. XML pozostáva z troch previazaných technológií: samotný XML dokument, Extensible Stylesheet Language Transformation (XLST) a Dokument Type Definition (DTD). XML je nástupcom EDI. Java 2 Enterprise Edition (J2EE) je platformovo nezávislý programovací jazyk pre písanie distribuovaných aplikácií. J2EE začala v r.1998 v SUN Microsystems a dosiahla už štvrtú generáciu a vývojári J2EE sú organizácie, ktoré získali od SUN licenciu. J2EE je široko akceptovaný štandard všetkými významnými dodávateľmi aj open-source komunitou. J2EE poskytuje produktívnu platformovo nezávislú platformu založenú na komponentoch vývojového prostredia. J2EE pozostáva zo 4 úrovní: klient prezentácia, server prezentácia, server biznis logika a interakcia s databázou, a niekoľkých elementov: java, JVM/JRE, JSP, EJB, JDBC... J2EE sa neustále vyvíja a modifikuje podľa špecifikácií pripravovaných Java Community Process (JCP). The Open Group Architecture Framework (TOGAF) je metodický rámec a sada podporných nástrojov pre vývoj návrhu IT architektúry vyvinutý členmi združení Open Group a Architecture Forum. TOGAF je otvorený štandard postavený na základných procesoch a elementoch tvorby architektúr IT systémov: vízia, biznis model, dátový model, aplikačný model, technológia, riešenie, plán migrácie, implementácia, riadenie zmien. TOGAF sa vyvíjal priebežne od polovice 90tych rokov poprednými dodávateľmi IT riešení. IT organizácie, ktoré chcú postaviť architektúru svojich systémov na otvorených priemyselných štandardoch siahnu po metodike TOGAF. 12
Implementácia kľúčových štandardov pre IT riadenie 13