1/6 Milí èitatelia, dostáva sa k Vám druhé èíslo Projektového bulletinu TnUAD. V tomto vydaní sme sa zamerali na jeden konkrétny projekt Trenèianskej univerzity nazvaný FIDIBE. Ide o významnú medzinárodnú spoluprácu, ktorej prínos pre náš región je obsahom prvého èlánku. Februárové vydanie Vám ponúka aj viacero študentských poh¾adov na služby našej univerzity. Doèítate sa, èo sa študentom v Trenèíne páèi a èo im tu naopak chýba. Porovnanie služieb na Trenèianskej univerzite a jednej èeskej vysokej škole prináša zaujímavé interview so študentkou podnikania, Andreou. Veríme, že aj druhé vydanie Projektového bulletinu TnUAD Vám prinesie podnetné informácie. Opä sa budeme teši na Vašu spätnú väzbu a ohlasy. Projektový tím TnUAD Medzinárodný projekt FIDIBE Trenèianska univerzita je vzdelávaco výskumnou inštitúciou, ktorá sa napriek medializovaným problémom neustále snaží napredova vo všetkých sférach svojho pôsobenia. Nové skúsenosti sa snaží nabera aj z medzinárodnej spolupráce. Jediným nadnárodným projektom, ktorého je naša univerzita súèas ou, je FIDIBE. Názov projektu je vytvorený z prvých písmen anglických slov, ktoré v preklade z n a m e n a j ú Rozvoj/vytváranie i n o v a t í v n y c h podnikate¾ských parkov za úèelom podpory inovácie a podnikania v oblasti juhovýchodnej Európy. Tieto slová sú zároveò aj charakteristikou celého projektu. Vyjadrujú jeho zameranie a úèel, jeho vytýèené ciele a snahy. V rámci FIDIBE ide o spoluprácu vybraných inštitúcií z viacerých krajín Európy. Ich kooperácia je realizovaná za úèelom zvýšenia potenciálu oblasti, v ktorej sa nachádzajú jednotlivé krajiny juhovýchodnej Európy. Na túto geografickú oblas sa projekt zameriava s oh¾adom na inováciu podnikania a jeho podporu. Každá krajina zúèastnená v projekte má vlastné úlohy a prejavuje aktivity v tejto oblasti. Spojením síl na urèitú dobu sa pôsobením projektu FIDIBE výsledky v oblasti výskumu a vývoja znásobia. Projekt pomôže rozvoju podnikania, podporí inovácie a vytvorí systém motivácie pre malé a stredné organizácie. FIDIBE je programom trvajúcim 30 mesiacov, závereèný míting všetkých krajín sa uskutoèní v septembri roku 2011. Projektu sa zúèastòuje 9 partnerov zo 7 rôznych krajín Európy (Grécko, Taliansko, Slovensko, Rumunsko, Maïarsko, Slovinsko a Chorvátsko). Každý z partnerov hrá dôležitú úlohu v oblasti inovácií a podnikania, a v rámci rozvoja podnikate¾ských parkov vo svojej geografickej oblasti. Väèšinou ide o vedúce inštitúcie regiónov pôsobiace vo vybranej sfére. Niektorí z partnerov (Grécko a Taliansko) už majú široké spektrum skúseností v inováciách a podnikaní. To v projekte výrazne u¾ahèí výmenu osvedèených postupov. Spolupráca a odovzdávanie poznatkov sú v programe FIDIBE k¾úèovými nástrojmi. Jedným z konkrétnych výsledkov každého partnera po úèasti vo FIDIBE budú regionálne analýzy èi štúdie o možnostiach pri zakladaní a zlepšovaní parkov. Medzi ïalšie výstupy, ktoré budú v budúcom roku dokazova
2/6 význam tohto projektu, bude patri manuál na vytvorenie a rozvoj podnikate¾ského parku, takisto významné budú aj zrealizované stretnutia, konferencie èi semináre o inovatívnom podnikaní a brožúry s v ý s l e d k a m i. Trenèianska univerzita A. Dubèeka (TnUAD) je jedným z partnerov projektu. Do FIDIBE sa zapojila hlavne preto, že priamo nadväzuje na už realizovaný projekt Regionálna inovaèná stratégia (RIS) pre Trenèiansky samosprávny kraj, ktorému sa naša škola v minulosti venovala. Základnou víziou, s ktorou sa univerzita do projektu pustila, je celkové zlepšenie výsledkov regiónu v rámci inovácií a podnikania. Pre všetky zainteresované strany, ale najmä pre malé a stredné organizácie chceme ponúknu príklad najlepšej praxe pri zakladaní, príprave, realizácii a poskytovaní výsledkov fungovania podnikate¾ských parkov, definovala zámer univerzity prof. Zgodavová, koordinátorka projektu na TnUAD. Škola sa teda zameria na håbkovú analýzu regiónu, zmapuje jeho potenciál a vytipuje témy a oblasti vhodné na možnú vytvorenie podnikate¾ského parku. Podrobnejší priebeh a predpokladané výsledky aktivít projektu priblížila koordinátorka projektu takto: Vypracujeme štúdiu realizovate¾nosti podnikate¾ského parku, prièom za ten sa v projekte považuje priemyselný park, inkubátor, vedeckotechnický park, klaster a podobne. O možnom vybudovaní virtuálneho inkubátora pri jednej zo súèastí univerzity, o jeho náplni a prípadných podmienkach vzniku, budú uverejnené v niektorom z ïalších projektových bulletinov TnUAD, kde poukážeme aj na význam teoretickej, metodickej a podnikate¾skej príbuznosti výskumných a vzdelávacích procesov pre efektívne zlepšovanie kvality študijných programov súvisiacich s projektom. Tak ako každý jeden z partnerov FIDIBE takisto Trenèianska univerzita sa popri výskumnej èasti svojich aktivít zameriava aj na realizovanie odborných stretnutí. V rámci projektu sa naši zástupcovia už zúèastnili na medzinárodnej konferencii v slovinskej ¼ub¾ane, ïalšie stretnutia sa budú kona aj v ïalších krajinách. Obdobné podujatia sa pripravujú aj u nás. Trenèianska univerzita bude organizova stretnutie pre regionálnych partnerov, spresnila ïalšie plány koordinátorka projektu. Školenia, semináre èi konferencie sú v rámci projektu dôležité najmä z h¾adiska odovzdávania skúseností a informovania malých a stredných organizácií. Podobný význam má aj vydávanie brožúr a elektronických novín, ktoré s projektom a jeho aktivitami oboznámia aj širší okruh záujemcov o oblas inovácií a podnikania.trenèianska univerzita A. Dubèeka ako súèas nadnárodného projektu FIDIBE má za svoj hlavný cie¾ pomôc trenèianskemu regiónu v jeho napredovaní. Inovácie v podnikaní sú dôležitým èlánkom vo vývoji regiónu, aktivity TnUAD sa teda snažia túto sféru využi naplno. Úèas ou v projekte sa ukazujú možnosti, vyberá sa tá najlepšia cesta a vytvára sa vhodné prostredie pre rozvoj výskumu a vývoja. Do skonèenia programu zostáva ešte rok a pol; finálne obzretie sa za pôsobením Trenèianskej univerzity v rámci FIDIBE je teda ešte ïaleko. Prianím všetkých zúèastnených však je, aby bolo pre našu oblas viac ako len priaznivé.
3/6 Interview: Poh¾ad jednej študentky na dve rôzne školy Trenèianska univerzita je jednou z mnohých vysokých škôl, ktoré si ako študenti môžeme vybra. Väèšinou sa rozhodujeme pod¾a študijného odboru, úlohu možno niekedy zohrá aj vzdialenos. Na služby univerzity, ktoré nám poskytuje, sa každý jeden z nás zameriava až po nástupe. Tie sú však èasto najväèšími rozdielmi medzi školami, ktoré sme zvažovali. V èom sa líši Trenèianska univerzita A. Dubèeka od jednej z èeských vysokých škôl, to nám už porozprávala študentka súkromnej Vysokej školy podnikania v Ostrave, Andrea. Adi, ty študuješ v Èesku. Ako dlho už si tam a èo vlastne študuješ? Som študentkou Vysokej školy podnikania v Ostrave, konkrétne sa venujem odboru ekonomika a manažment na Fakulte podnikania v obchode a službách. Teraz som v prvom roèníku nadväzujúceho magisterského štúdia, èiže som tam už piaty rok. Si však aj súèas ou, Trenèianskej univerzity, však? Áno, pretože externé štúdium mi zaberá iba tri dni v mesiaci. Popri štúdiu som teda èlenkou stážového projektového tímu na Trenèianskej univerzite. Máš teda možnos porovnáva dve školy. Máš pocit, že sa celkovo výuèba v èeskej škole odlišuje od výuèby na slovenskej? Myslím si, že nejako ve¾mi odlišné to nie je. K výuèbe používajú také isté prostriedky ako aj na slovenských školách. Pedagógovia využívajú pri prednáškach vizualizaèné prostriedky ako videoprojekcia, ale aj klasický meotar. Niektorí sa snažia zlepši prednášanie vhodným filmom alebo nejakými inými prostriedkami, ale to sa bežne používa aj u nás. èasto to závisí od konkrétneho vyuèujúceho, èo použije a èo nie. A a k o v n í m a š informatizáciu na tvojej škole? Na akej je úrovni? Zatia¾ mi jej úroveò vyhovuje, ale ocenila by som i urèitú inováciu v tomto smere. Èo sa týka prednášok a vybavenie uèební, môžem poveda že sú na ve¾mi dobrej úrovni. Taktiež máme na škole rôzne nástenky s oznamami, máme fungujúcu webovú stránku http://portal.vsp.cz/, máme možnos pripoji sa na wifi v školských priestoroch. Na druhej strane, úroveò informatizácie pomocou webovej stránky je až taká dobrá, ako by som ako študentka potrebovala. Ve¾mi mi tu chýba aj nejaký èasopis pre študentov v elektronickej forme alebo aspoò nejaké študentské fórum. Vedela by si to porovna s úrovòou informatizácie na Trenèianskej univerzite? Pod¾a mòa v Trenèíne má informatizácia o trochu lepšiu úroveò. Urèite z h¾adiska štruktúry webovej stránky, ktorá poskytuje viac informácií potrebných pre študentov. Myslím si, že takáto forma komunikácie a šírenia informácií je ve¾mi využívaná a teda aj potrebná. Ale èo sa týka napríklad poèítaèových študovní, tých je urèite viac v Ostrave. Na Trenèianskej sa takéto priestory ešte len pripravujú. A tu v Trenèíne síce neštudujem, teda nemám konkrétnu skúsenos, ale viem, že sa tu využíva aj e-learning. Vysoká škola v Ostrave e- learning nevyužíva? Nie, niè také tam rozbehnuté nie je. Dostávame síce všetko na CD-èkach, ale priamo cez internet sa sama k dokumentom dosta neviem. Všetko sa odovzdáva z ruky do ruky. Ty osobne vnímaš túto modernizáciu vo výuèbe za vhodnú? Vnímaš ju ako pozitívum? Áno, pod¾a mòa je to praktické pre obe strany a hlavne pre študentov, ktorí musia cestova do školy. Tak ako aj ja. Keïže teda do školy v Ostrave cestuješ len na pár dní v mesiaci, ako sa dostávaš k potrebným informáciám? Využívam školský informaèný systém nazvaný ISIS, ktorý mi poskytuje všetky potrebné informácie o štúdiu. Nachádza sa tu preh¾ad vyuèovania, študijný plán, môj index, moja zložka s osobnými dokumentmi. Presne tak ako v AIS-e tam nájdem aj termíny skúšok a môžem sa na ne prihlasova. A ešte máme v Ostrave aj výhodu a tou sú tzv. virtuálne uèebne, kde študenti cez Skype môžu
komunikova s vybranými pedagógmi. A aké ponúka ostravská škola možnosti na mimoškolské aktivity študentov? Myslím, samostatné štúdium, knižnice, poèítaèové študovne a pod. Ostravská škola má ve¾kú knižnicu s novými publikáciami, s bakalárskymi a diplomovými prácami, so skriptami, ktoré majú študenti k dispozícií k nahliadnutiu. Knižnica je spojená s internetovou študovòou, ktorej služby sú bezplatné. Mimo študovne vlastne tých priestorov, ako sú poèítaèové miestnosti prístupné denne pre všetkých študentov, nie je ve¾a. Škola ale pre nás organizuje aj rôzne aktivity ako napríklad tematické semináre a konferencie. Nedávno sa konal seminár s bývalým èeským premiérom Zemanom, kde sa študenti dozvedeli o problematike èeskej ekonomiky. Ale to je asi o možnostiach tej ktorej školy. Vedela by si poveda, ktorá zo škôl sa pod¾a teba viac snaží približova študentom v ponuke služieb? Keï porovnám všetko, k èomu mám prístup ja sama, tak pod¾a mòa Trenèianska univerzita. Neviem, ako je to na iných pracoviskách, ale v budove C môžem nájs pravidelne informaèný èasopis TnU Trendy. V Ostrave vydávajú iba elektronický žurnál Entrepreneurs studies, ten sa však venuje len aspektom rozvoja podnikania. Nejaké iné informácie sa tam neobjavujú. Študenti Trenèianskej univerzity majú k dispozícii aj diskusné fórum, ktoré by som tak ako ten èasopis aj ja v Ostrave ve¾mi ocenila. A škola tu v Trenèíne sa snaží poskytova nevyužívané priestory ako miesta pre samostatné štúdium pre študentov. Vieš konkrétne uvies, èo sa poèas tvojho štúdia na Vysokej škole podnikania v Ostrave vylepšilo? No, som tam už piaty rok a myslím, že všetko je tak, ako keï som tam prišla. Služby sú dobré, to nemôžem poveda, ale nejaké výrazné zmeny tam nevidím. A zmeny na Trenèianskej univerzite? Tu zase nie som až tak dlho, aby som vedela zmeny porovna s odstupom viacerých rokov. Ale za ten èas, èo tu pôsobím, už pribudla poèítaèová miestnos v C budove a naozaj vidie, že študenti to ve¾mi ocenili. Takýchto miest je tu ale stále ešte málo. Je tam koneène aj dobré vybavenie. Èo by ty v Trenèíne zlepšila? Èo ti chýba? Tak urèite tie miesta na samostatné štúdium, takisto aj poèítaèové študovne. tento nedotatok ovplyvòuje ve¾a študentov. A dos mi tu chýbajú lepšie stravovacie jednotky, èlovek tu trávi ve¾a èasu, èiže by mu to zlepšilo 4/6 pohodlie pri práci èi štúdiu. Urèite by som porozmýš¾ala aj o vhdoenjších priestoroch na parkovanie. A keïže èasto cestujem, tak mi tu chýba aj úschovòa batožiny. To by pod¾a mòa uvítalo množstvo študentov. A v tomto zimnom období urèite aj nejakú fungujúcu šatòu na odloženie bundy a kabátu. Èloveku sa to nechce nosi v rukách a v uèebniach na to nie je dostatok miesta. Keïže tráviš èas na oboch univerzitách, vieš porovna, kde sa pri práci èi štúdiu cítiš lepšie? Asi o trochu lepšie sa cítim na mojej škole. Nemám k tomu nejaký zvláštny dôvod, ale najviac mi tam vyhovuje to, že je všetko pohromade. Tým myslím, že sa nemusím premiestòova do iných budov, keï sa chcem najes alebo vyh¾ada vyuèujúceho, alebo ís na študijné oddelenie. Skrátka, je tam všetko pod jednou strechou. Na Trenèianskej univerzite sú zase fajn iné veci. Napríklad, že aj cez to, èo všetko sa tu stalo a aké to má následky, je tu vidite¾ná snaha o zlepšenie služieb. Že univerzita nezabúda na to, že stále sú tu ¾udia, èo študujú a chcú študova a snažia sa im tie podmienky naïalej zlepšova. Ïakujem za rozhovor.
5/6 Služby a servis Trenèianskej univerzity oèami študentov Aj ja som bola študentkou. Nie je to ani celý rok, odkedy som prestala trávi èas v uèebniach a aulách, odkedy som sa snažila dosta na vybrané termíny skúšok a odkedy som si s notebookom v ruke h¾adala nejaké to miesto, kde sa pripoji na wifi. Starosti aj radosti bežného vysokoškoláka si dobre pamätám. Teraz ma cesta zas a znova zaviala na univerzitu, som èlenkou stážového projektového tímu na Trenèianskej univerzite A. Dubèeka. Opä sa tak nachádzam medzi študentmi. A èuduj sa svete, pocity, ktoré si pamätám, majú aj oni. Okrem obèasných žúrov èi ïalších pozitív štúdia, prichádza aj nejaká tá nespokojnos. Èo by chceli študenti zmeni na Trenèianskej univerzite? Èo im tu chýba a s èím sú naopak spokojní? O tom som a rozprávala s viacerými študentmi, ktorí sa aktívne zapájajú do fungovania TnUAD. Univerzity ako inštitúcie poskytujúce najvyššie vzdelanie sú tu v prvom rade pre študentov. Netreba im odopiera, že sa o to nesnažia. Len sa niekedy nedotiahne všetko tak, ako to bolo zamýš¾ané. Zabúdanie na rýchle informovanie o aktuálnom dianí na škole èi jednotlivých fakultách si študenti všimli aj v Trenèíne. Pri zmene èasu cvièenia alebo prednášky, alebo keï vyuèujúci nemôže prís z rôznych dôvodov, by sa to okamžite malo da na internet, navrhla študentka Lenka. Trenèianska univerzita má zriadenú web stránku www.tnuni.sk, každá z fakúlt vedie aj svoju vlastnú internetovú doménu. Informácie sa skutoène ku študentom dostávajú, ich naèasovanie však niekedy zaostáva. Z objektívneho h¾adiska ale treba uzna, že zabezpeèi èo najrýchlejšie nasadenie správ na stránky by vyžadovalo pozornosø èloveka sústredeného len na dejúce sa zmeny èi aktuality. Na stránke školy teda nájdeme najmä informácie dôležité z h¾adiska fungovania univerzity ako celku, jeho aktivít a dlhodobejších oznamov. Informácie, no v inej forme, chýbajú aj Janke: Pri vstupe do budovy C by som oèakávala nejakú tabu¾u alebo plán budovy, èo sa kde nachádza a kde nájdem ktorého profesora. Nejaké orientaèné plány by zrejme ocenila aj väèšina nových študentov. Neraz každý z nás blúdil po chodbách a zbytoène klopal na nesprávne dvere. Obsadenie miestností býva dos pohyblivé, prvákom a všetkým nám ešte nezorientovaným teda musia staèi aspoò ochotní pracovníci vrátnic.. V rámci uèenia by viacerí študenti Trenèianskej univerzity privítali zefektívnenie procesu prostredníctvom e- learningu. Moderná doba so sebou prináša aj moderné spôsoby, tie by mnohí prijali radšej ako klasické listovanie v skriptách. Zdie¾anie dokumentov medzi vyuèujúcim a jeho študentmi by urýchlilo vyuèovanie, jeho prípravu, takisto aj èas seminárnych prác, vymenúva možné výhody Lenka. E-learning už je na univerzite zavedený, jeho výhody však zatia¾ zostávajú nevyužité. Na stránke, ktorú si môže každý otvori cez odkaz na oficiálnej webke školy, sa nachádza ve¾mi málo dokumentov pre študentov. Viacerí profesori novodobý spôsob výuèby zatia¾ obchádzajú.
Študenti TnUAD si pochva¾ujú systém AIS. Aj tu však zostáva problémom to, že tento efektívny spôsob nevyužívajú všetci profesori. Skúškové obdobie je tým pádom okrem stresu z uèenia pre študentov aj malým chaosom v zháòaní termínov a prihlasovaní. V rámci informatizácie vládne spokojnos aj vo wifi pripojení, ktoré môžu študenti využíva v priestoroch budovy C. Donedávna sa pomocou wifi dalo na internet pripoji aj v B budove, tam však už táto služba nefunguje. Získa prístup trvá lpár minút, problémom sú ale slabé podmienky na využívanie wifi. Nie sú k tomu poskytnuté èi už len nejaké lavièky, stolièky, proste nieèo, kde èlovek môže strávi èas po sediaèky a nie v režime stojatom, pos ažovala sa ¼ubka, študentka. V tomto smere tu chýbajú aj miestnosti urèené len na samostatné štúdium. Je tu málo miestností s wifi a poèítaèmi, kde si èlovek môže sadnú a robi veci do školy, na cvièenia, proste veci pre svoj vlastný záujem a štúdium, dodala ¼ubka. Posledným nedostatkom, na ktorom sa všetci zhodli, je ozvuèenie priestorov. Hlavne pod¾a externistov by sa mali investova nejaké peniaze práve do toho. V aulách sú desiatky ¾udí, výklad vyuèujúceho sa však nedostane ku všetkým. Dos èasto sa chodí na krajský úrad oproti Stepsu, kde vôbec nie je audio vybavenie. A aj v aule budovy B sú s tým ve¾ké problémy. Profesorov je poèu ve¾mi zle alebo aj vôbec, objasnil reálnu situáciu Michal. Väèšinu nedostatkov, s ktorými sa študenti Trenèianskej univerzity stretávajú, by mali postupne vyrieši chystané zmeny. Michal vyzdvihuje pozitíva pripravovaného projektu modernizácie prízemia budovy C. Modernizáciu vybavenia si budova FSEV-ky vyžadovala už dlho. Myslím, že väèšia fakultná knižnica a prístupná študovòa s poèítaèmi urèite všetkým chýbajú. N e d o s t a t k y s a vymenovávajú ¾ahko. Na druhej strane však študenti vidia aj snahu univerzity o zlepšenie. Je super, že naša škola sa napriek všetkým okolnostiam, ktoré sa dejú, snaží napredova. Hlavne sme radi, že sa tu nezabúda na nás študentov, ktorí sme stále súèas ou Trenèianskej univerzity a stále tu študujeme. Zlepšovanie služieb je pomaly vidie. Jedna nová poèítaèová študovòa je už otvorená v budove C a aj vybavenie je kvalitné. Vieme aj o plánovanom zmodernizovaní mnohých u è e b n í. To b u d e p r e všetkých urèite len prínosom, zhodli sa oslovení študenti. Pripravila: Mgr. Gabriela Birasová Na príprave sa spolupodie¾ali: Ing. Tomáš Hanulík, prof. Ing. Kristína Zgodavová, PhD., Bc. Andrea Barišová, Bc. Lenka Belovická, Bc. Michal Èukan, Bc. ¼ubica Valachová, Bc. Jana Tináková Kontakt: gabrielabirasova@gmail.com 6/6