Klub československých turistov a Klub slovenských turistov a lyžiarov v Ľubietovej Opis na úrovni archívneho fondu kód názov kódu v AJ obsah 3.1.1. Reference kode SK_1520_27561 3.1.2. Title Klub slovenských turistov a lyžiarov v Ľubietovej 3.1.3. Date(s) (1925) 1933-1949 (1950) 3.1.4. Level of desription archívny fond 3.1.5. Extent and medium of the unit o description (quantity, bulk, or size) 0,15 bm (3 úradné knihy, 1 škatuľa) 3.2.1. Name of creator(s) Klub československých turistov a Klub slovenských turistov a lyžiarov v Ľubietovej 3.2.2. Administrative history V roku 1888 vznikol v Prahe Klub českých turistov. Pod týmto názvom pôsobil v Čechách a na Morave do roku 1918. Od roku 1919 už pod názvom Klub československých turistov začal pôsobiť aj na Slovensku, kde zakladal turistické oddiely. V roku 1921 sa spojil s Tatranským turistickým spolkom, ktorý bol založený v Liptovskom Mikuláši v tom istom roku. Okrem turistiky sa venoval viacerým športom. Dominantou boli lyžiarske športy, ale medzi obľúbené patrila aj vodná turistika. Hlavná činnosť týchto turistických klubov spočívala v značkovaní turistických trás, napríklad do konca roku 1937 vyznačkovali 14843 km trás na Slovensku. Taktiež zriadili 211 nocľahární s 2450 lôžkami a vlastnili 67 turistických chát. Zároveň sa starali o jaskyne a objavovali nové jaskynné priestory, propagovali horolezectvo a prírodné krásy Názov kódu v SJ Referenčný kód Názov jednotky Časový rozsah Úroveň Rozsah a nosič jednotky (množstvo, rozsah alebo veľkosť) Názov pôvodcu Dejiny správy pôvodcu 1
Slovenska. V roku 1927 sa orgánom Klubu československých turistov na Slovensku stal časopis Krásy Slovenska. Koncom roku 1938 sa slovenské oddiely odtrhli od Klubu československých turistov a 6. novembra 1938 v Liptovskom Mikuláši vytvorili Klub slovenských turistov a lyžiarov (KSTL), ktorý prakticky pokračoval v činnosti zaniknutého Klubu československých turistov. Tento sa okrem športovej činnosti a jaskyniarstva venoval aj rozvoju cestovného ruchu a v nemalej miere sprístupňovaniu prírodných krás Slovenska. Po oslobodení sa venoval aj obnove vojnou zničených zariadení, chát a lyžiarskych mostíkov. Ako inštitúcia cestovného ruchu, hospodárska a vlastivedná organizácia vydával odbornú turistickú a propagačnú literatúru, mapy aj časopis Krásy Slovenska. Zakladajúce valné zhromaždenie Ľubietovského Športového klubu, predchodcu Klubu Československých turistov v Ľubietovej sa konalo 3. mája 1925 za prítomnosti 76 obyvateľov obce. Boli prijaté stanovy a prebehli voľby predsedníctva - predsedu, tajomníka, gazdu a pokladníka. Úradný názov bol Ľubietovský športový klub, odznak mal s písmenami Ľ.Š.K. a s bielou a modrou farbou. Členovia klubu boli čestní, zakladajúci, prispievajúci, riadni a sezónni. Riadiace a výkonné orgány boli valné zhromaždenie a výbor. Predseda zastupoval klub navonok, zvolával a viedol valné zhromaždenie, podpisoval rozhodnutia. Tajomník mal na starosti pečiatku klubu, denný poriadok valných zhromaždení a výborových zasadnutí, viedol ročnú knihu a staral sa o všetky písomnosti. Pokladník zodpovedal hlavne za vyberanie a evidenciu členských príspevkov, gazda sa staral o inventár majetku klubu. Svojich členov a priaznivcov športu viedol klub aj po stránke politickej, národnej a náboženskej. Klub sprístupnil turistickej a lyžiarskej verejnosti krásy Veporských vrchov a Poľany. Počas svojej existencie odbor vyznačkoval turistické cesty a chodníky vo svojej oblasti pôsobnosti. Podieľal sa na vzniku a rozvoji cestovného ruchu v banskobystrickom okrese. V roku 1934 odbor prispel významnou mierou k otvoreniu horského kúpaliska v Ľubietovej a nasledujúci rok sprevádzkoval turistickú chatu na Hrbe, ktorá existuje dodnes. V roku 1939 v súvislosti s politickou zmenou došlo k premenovaniu klubu. Posledné valné zhromaždenie Odboru klubu československých turistov v Ľubietovej sa konalo 9. mája 1939 a 25. mája 1939 sa konalo ustanovujúce valné zhromaždenie už Odboru klubu slovenských turistov a lyžiarov v Ľubietovej. V roku 1949 bol Klub slovenských turistov a lyžiarov v Ľubietovej začlenený do Jednotnej telovýchovnej organizácie Sokol. 2
3.2.3. Archival history 3.2.4. Immediate source of acquisition or transfer 3.3.1. Scope and contents 3.3.2. Appraisal, destruction and scheduling information Vzhľadom k tomu, že zachovalosť písomnosti Klubu československých turistov a neskôr Klubu slovenských turistov a lyžiarov je zlomkovitá, nie je úplne možné dostatočne zhodnotiť dejiny fondu. Zápisnice zo zasadnutí sú zastúpené fragmentovito. Zachovalé spisy majú jednoduché číslovanie číslo spisu/posledné dvojčíslie príslušného roku. Pomocné knihy, ak ich viedli, sa nezachovali. Na konci päťdesiatych rokov 20. storočia sa písomnosti dostali do Štátneho okresného archívu v Banskej Bystrici a v roku 2001 boli spracované. Archívny materiál fondu Klub československých turistov a Klub slovenských turistov a lyžiarov v Ľubietovej bol do vtedajšieho Štátneho okresného archívu v Banskej Bystrici prevzatý dňa 31. decembra 1959, v evidencii je zaevidovaný pod prírastkovým číslom 479. Po obsahovej stránke zachovalé písomnosti odrážajú hlavné aktivity tohto spolku: výstavba kúpaliska v Ľubietovej, výstavba chaty na Hrbe, možnosti turistiky v okolí Ľubietovej, úprava tenisových dvorcov v Ľubietovej, značkovanie turistických chodníkov, výlet na Poľanu, organizovanie rôznych lyžiarskych pretekov v Ľubietovej. Zo zápisníc sa dozvedáme o samotnej organizácii založenie klubu, stanovy, zoznamy členov. Zachované písomnosti dokazujú že Klub slovenských turistov a lyžiarov v Ľubietovej sa v rokoch svojho pôsobenia vo veľkej miere pričinil o rozvoj športu a turistiky nielen v Ľubietovej ale aj v širokom okolí. Pri spracúvaní písomností sa skartovali duplicitné písomnosti, bežné výdaje a všetky dokumenty bez historickej hodnoty. Materiál nebol usporiadaný a vyžadoval usporiadanie a triedenie. 3.3.3. Accruals Archívny fond je uzatvorený. Ďalšie prírastky sa neočakávajú. Štruktúra usporiadania a inventarizovania fondu vzhľadom na jeho charakter je jednoduchá: Dejiny archívneho fondu Spôsoby získavania archívnych prírastkov Obsah a rozsah archívneho fondu Vyraďovanie a hodnotenie Možné prírastky 3.3.4. System of arrangement 1. Úradné knihy zápisnice a evidencie 2. Spisový materiál korešpondencia Spôsob usporiadania 3.4.1. 3.4.2. Conditions governing acces Conditions governing reproduction Písomnosti sú v jednotlivých kapitolách usporiadané chronologicky. prístupný Archívne dokumenty možno reprodukovať so súhlasom archívu podľa podmienok uvedených v jeho bádateľskom poriadku a v súlade s internými predpismi MV SR. Podmienky prístupu Podmienky vyhotovovania reprodukcií 3
3.4.3. Language /scripts of material slovenský Jazyk/písmo archívnych dokumentov 3.4.4. Physical characteristics and technical requirements nepoškodený Fyzický stav a technické požiadavky 3.4.5. Finding aids 3.5.1. Existence and location of originals K dispozícií je nasledujúci neelektronický inventár, ktorý je poskytnutý v bádateľni archívu na požiadanie: Schwarc Michal: Turistické spolky v Banskej Bystrici. Banská Bystrica 2001. Skupinový inventár e.č.3893 Štátny okresný archív v Banskej Bystrici. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Štátny archív v Banskej Bystrici, Komenského 26, 974 01 Banská Bystrica Vyhľadávacie pomôcky Existencia a umiestnenie originálov 3.5.2. 3.5.3. Existence and location of copies Related units of description Nie je známe. Nie sú známe. 3.5.4. Publikation note Informácie nie sú známe. Existencia a umiestnenie kópií Súvisiace jednotky Informácie o publikovaní 3.6.1. Note 3.7.1. Archivist s note Opis vyhotovila Oľga Kostiviarová na základe evidenčného listu archívneho fondu a informácií obsiahnutých v archívnej pomôcke uvedenej v kapitole Vyhľadávacie pomôcky. Poznámka Informácia o spracovateľovi a spracovaní 4
3.7.2. Rules or conventions 3.7.3. Date(s) of descriptions 25.02.2017 Opis bol vyhotovený podľa ISAD(G): General International Standard Archival Description, Second Edition Pravidlá alebo zásady Dátum vyhotovenia 5