11. ENVIRONMENTÁLNA SITUÁCIA 11.1. OVZDUŠIE A KLIMATICKÉ ZMENY Klimatické zmeny spôsobené zvýšenými antropogénnymi emisiami skleníkových plynov predstavujú najvýznamnejší environmentálny problém v ľudskej histórii. Znečisťovanie ovzdušia spôsobujú vysoké energetické vstupy v podobe fosílnych palív, uvoľňujúce skleníkový plyn - oxid uhličitý (CO 2 ) a ďalej najmä emisie oxid dusného, amoniaku a metánu. Emisie skleníkových plynov v SR dosahovali najvyššiu úroveň koncom 80-tych rokov. V období 1990-1994 došlo k poklesu okolo 25%, a od roku 1994 zaznamenávame mierny nárast emisií. Najväčší podiel emisií pripadá na energetický sektor asi 80%, priemysel a poľnohospodárstvo cca po 8% a odpadové hospodárstvo 4% Aj navzdory skutočnosti, že vodné pary a kysličník uhličitý sú najvýznamnejšie pri vytváraní skleníkového efektu v atmosfére, N 2 O a CH 4 produkované poľnohospodárskym sektorom sú považované za najdôležitejšie z pohľadu plánovania adaptívnych opatrení na znižovanie ich vplyvu na environment. Slovenská republika rovnako ako krajiny EU sa v súvislosti s prijatím Kjótskeho protokolu prijala záväzok na 8% zníženie emisií všetkých skleníkových plynov v porovnaní s hladinou emisií v základnom roku 1990. Na Slovensku boli vypracované viaceré koncepčné materiály, ktorých súčasťou je aj politika zmierňovania nepriaznivých účinkov klimatickej zmeny a to priamo, znižovaním emisií skleníkových plynov alebo nepriamo obmedzovaním negatívnych vplyvov energetiky, poľnohospodárstva a ďalších ekonomických činností. Vláda SR v roku 2001 prerokovala a vzala na vedomie Návrh adaptačných opatrení v pôdohospodárstve SR na klimatickú zmenu. Výsledkom adaptačných opatrení v pôdohospodárstve je návrh krátkodobých a dlhodobých opatrení potrebných realizovať v slovenskom poľnohospodárstve, vodohospodárstve a v lesnom hospodárstve v súvislosti s klimatickou zmenou. Mapa 11.1. Pôdna mapa s priemernými ročnými zrážkami a evapotranspiráciou (stav 1961-1990) Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 92
Celosvetové zmeny klímy sa prejavujú v dlhodobom trende zmien teploty a zrážok i na území SR, pričom v dlhodobom pozorovaní sa nárast teploty prejavil o 1 0 C a pokles ročných zrážok o 10-15%. Na druhej strane však nastáva v zrážkovej činnosti vyššia intenzita v kratšom časovom intervale, čo spôsobuje výskyty povodní. Dopady zmien na poľnohospodársku výrobu v SR sú najmä v oneskorení nástupu vegetačného obdobia a oneskorenie jeho ukončenia, pre južné územia SR sa očakáva predĺženie vegetačného obdobia až o 50 dní, v severných častiach o 40 dní (do 2075), vzhľadom na výskyt extrémnych zrážok bude akcelerovať erózia pôd, zvýši sa frekvencia výskytu sucha, v roku 2075 vzrast produkcie biomasy na juhu o 10 %, na severe o 25 %, očakáva sa posun rentabilného pestovania jednotlivých druhov plodín (napr.kukurice do 500 m n.m.). Preto na zvládnutie dopadov klimatickej zmeny bude treba neodkladne zabezpečiť viaceré aktivity napríklad identifikovať zraniteľné oblasti vzhľadom k reálnemu a potenciálnemu výskytu sucha v SR, navrhnúť novú rajonizáciu poľnohospodárstva na území SR s ohľadom na prejavy očakávanej klimatickej zmeny, zabezpečiť funkčný informačný systém o suchých oblastiach na území SR, zabezpečiť systém monitorovania dopadu klimatickej zmeny na území SR a sprevádzkovať mechanizmy skorého varovania pred negatívnymi javmi, navrhnúť systémové opatrenia na predchádzanie, resp. zmiernenie dopadov klimatickej zmeny v poľnohospodárstve a pod. Mapa 11.2. - Prognóza priemerných ročných teplôt (r.2075) Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 93
Mapa 11.3. Pôdna mapa s prognózou priemerných teplôt (r.2075) 11.2. PÔDA Súčasný stav kvality a ohrozenia pôd Súčasný stav kvality pôdneho krytu SR je výsledkom stáročného prirodzené vývoja a súčasne je aj produktom človeka. Fyzikálna degradácia pôdy Erózia pôdy Tabuľka 11.1. - Výmery najviac erózne ohrozených poľnohospodárskych pôd celkom PP z toho OP TTP Stupeň ohrozenia % ha % ha % ha stredne ohrozené pôdy 19,0 475 784,6 24,2 362 467,4 13,3 113 317,2 silno ohrozené pôdy 17,4 435 179,6 15,1 226 638,2 24,6 208 541,4 extrémne ohrozené pôdy 18,0 449 844,5 4,2 62 171,8 45,6 387 672,7 Zdroj: VÚPOP Najzávažnejším problémom poľnohospodárskych pôd SR je vodná erózia. Ohrozuje asi 1 360 tis. ha (asi 55 %) poľnohospodárskych pôd. Potenciál veternej erózie pôdy je v SR relatívne nízky. Extrémne ohrozovaných je len 1,3 % poľnohospodárskych pôd; na 0,4 % výmery prebieha vysoká intenzita veternej erózie; strednou intenzitou je ohrozovaných 4,8% výmery. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 94
Mapa 11.4. Mapa vodnej erózie Mapa 11.5. Mapa veternej erózie Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 95
Zhutnenie pôd Relatívne veľký rozsah dosahuje zhutnenie poľnohospodárskych pôd SR. Reálne je zhutnených asi 192 tis. ha poľnohospodárskych pôd. Procesy zhutnenia potenciálne prebiehajú na ďalších 457 tis. ha poľnohospodárskych pôd. V dôsledku zhutnenia sa výrazne znižujú produkčné a súčasne aj neprodukčné funkcie pôdy. Akcelerácia zhutňovania našich pôd súvisí s využívaním ťažkej techniky a s nesprávnym obhospodarovaním pôd. Zamokrené pôdy Na výmere cca 560 000 ha sú poľnohospodárske pôdy trvalo ovplyvnené vysokou hladinou podzemnej vody, z čoho v súčinnosti s ich nepriaznivým zrnitostným zložením (vysoký obsah ílových častíc) vyplýva ich menej vhodná štruktúra, náchylnosť na zhutnenie, nízka priepustnosť pre vodu. Vstup na tieto pozemky je časovo oneskorovaný. Najrozsiahlejšie plochy tykýchto pôd sú na časti Východoslôlovenskej nížiny, ktorá bezprostredne súsedí s Ukrajinou. Extrémne ľahké pôdy Do tejto skupiny patria pôdy extrémne ľahké, piesočnaté až hlinitopiesočnaté s obsahom zrnitostnej frakcie < 0,01 mm 0-20 % s malou vododržnosťou, ktoré sú najviac ohrozované suchom. Poľnohospodársku výrobu na takýchto pôdach je možné zabezpečiť len s vynaložením zvýšených nákladov. Výmera týchto pôd je cca 85 000 ha. Oblasť s uvedenými charakteristikami pôdy sa nachádza najmä v časti Záhorskej nížiny v prihraničnej oblasti s Českou republikou. Skeletovité pôdy Ppôdy silne skeletovité s obsahom skeletu v povrchovom a podpovrchovom horizonte 50 % a viac. Vysoký obsah skeletu v ornici týchto pôd sťažuje ich obrábanie. Výmera týchto pôd je asi 710 000 ha. Pôdy flyšového pásma Jedná sa o pôdy málo produkčné, vyvinuté na minerálne chudobných flyšových substrátoch (striedanie bridlíc a nevápenatých pieskovcov). Pôdy flyšového pásma majú zníženú stabilitu fyzikálnych a chemických vlastnosti s vysokou náchylnosťou na nadmernú degradáciu a s tým súvisiacimi negatívnyými dôsledkami ako je zhutnenie podorničnej vrstvy, zníženie priepustnosti pre vodu a pod. Uvedené pôdy sa nachádzajú na výmere cca 430 000 ha. Chemická degradácia pôd Acidifikácia pôd Acidifikácia sa dotýka značnej výmery pôd SR okrem karbonátových pôd Podunajskej roviny. Celková výmera, na ktorej sa môže prejavovať so zvýšenou intenzitou je asi 425 tis. ha (v okolí priemyselných centier). Napráva je vápnením, ktoré je v súčasnosti pod úroveň potreby a sa preto kyslosť pôd mierne zvyšuje. Väčší rozsah acidifikácie pôd zatiaľ nezaznamenávame vďaka silnému zníženiu hlavne emisií SO 2 priemyslom (z 569 tis. ton v r. 1989 na 178 tis. ton v r. 1998), ale aj zásluhou zníženia spotreby minerálnych hnojív v SR. Obsah humusu v pôde Prejavom chemickej degradácie pôd môže byť aj znižovanie množstva a kvality humusu v pôde a tiež znižovanie obsahu pohotových a potenciálnych živín v pôde. Obidve formy degradácie (často nazývané aj drancovaním pôdy) sa týkajú predovšetkým poľnohospodárskych a najmä orných pôd. V bilancii hnojenia pôd organickými hnojivami sa odhaduje najmenej 30%-ný deficit (z hľadiska potreby organických látok). Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 96
Kontaminácia pôd Znečistenie pôd plošne nepostihuje veľké územia SR. Znečistenie nadlimitne postihuje približne 30 tis. ha poľnohospodárskych pôd, pričom indikačné hodnoty znečistenia boli zistené pre ďalších asi 150 tis. ha poľnohospodárskych pôd. Kontaminované pôdy sú v oblastiach priemyselný centier, ktoré majú hlavný podiel na ich znečistení. Tieto pôdy sú využívané na pestovanie technických plodín. Biologická degradácia pôd Deficit organických a minerálnych hnojív, nesprávne striedanie plodín, zlé spracovanie pôdy, to všetko spolu s eróziou, zhutňovaním, acidifikáciou i alkalizáciou a znečistením pôd zhoršuje život v pôde, ktorý je rozhodujúcou funkčnou jednotkou pôdy (bez nej pôda nie je pôdou). Jej stupeň a rozsah však zatiaľ nie je presne kvantifikovaný. Kaly z čistiarní odpadových vôd Jedným zo zdrojov organickej hmoty a živín sú stabilizované kaly z ČOV. Aplikáciu kalov z ČOV na pôdu určuje zákon č.118/2003 o aplikácii čistiarenských kalov a dnových sedimentov na pôdu. Postup pri určovaní dávky kalu a jeho aplikácii vychádza zo stanovených podmienok (vyhovujúce pôdne podmienky vrátane obsahu ťažkých kovov a organických kontaminantov, dávky dusíka - max. 170 kg.ha -1 /rok, obsah znečisťujúcich látok v kale, maximálne zaťaženie pôdy znečisťujúcimi látkami z kalov, podmienky vhodných pozemkov a pôdnych vlastností). Uvedený zákon plne implementuje Smernicu 86/278/EEC. Ochrana pôdy Kvalitatívne i kvantitatívne je ochrana poľnohospodárskej pôdy legislatívne zakotvená v zákone č. 220/2004 o ochrane a využívaní poľnohospodárskeho pôdneho fondu. V intenciách Európskej pôdnej politiky a Svetovej pôdnej politiky boli v roku 2002 vládou SR prijaté Zásady štátnej pôdnej politiky. 11.3. VODA Ochrana vodných zdrojov V zmysle zákona o vodách č. 184/2002 Z. z. sú definované štyri chránené územia: a) Chránené vodohospodárske oblasti; b) Ochranné pásma vodárenských zdrojov; c) Citlivé oblasti; d) Zraniteľné oblasti a) Chránené vodohospodárske oblasti V súčasnosti je na území SR vyhlásených desať CHVO s celkovou plochou 6942 km 2, čo z plochy Slovenska 49 034 km 2 predstavuje 14,2 %. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 97
Mapa 11.6. - Chránené vodohospodárske oblasti b) Ochranné pásma vodárenských zdrojov Ochranné pásma (OP) vodárenských zdrojov sa zriaďujú orgánmi štátnej vodnej správy, s cieľom ochrany ich výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti. Podľa údajov GORVV (Generel ochrany a racionálneho využívania vôd) z roku 2002 je na území SR zriadených asi 1138 PHO zdrojov podzemných vôd. Na odbery povrchových vôd na pitné účely je na území SR zriadených 73 PHO, z toho 8 sa týka odberov z vodárenských nádrží a 65 PHO je stanovených na priame odbery z povrchových tokov, ktoré sú situované v prevažnej miere vo východoslovenskom regióne. c) Citlivé oblasti Za citlivé oblasti sú považované vodné útvary povrchových vôd v ktorých dochádza alebo môže dôjsť v dôsledku zvýšenej koncentrácie živín k nežiadúcemu stavu kvality vôd, ktoré sú využívané ako vodárenské zdroje alebo sa môžu využívať ako vodárenské zdroje, ako aj tie, ktoré si vyžadujú v záujme zvýšenej ochrany vôd vyšší stupeň čistenia vypúšťaných odpadových vôd. V roku 2003 bolo vydané nariadenie vlády SR č. 249/2003 Z. z., kde sa konkretizuje ustanovenie citlivých a zraniteľných oblastí. Za citlivé oblasti sa ustanovili všetky vodné útvary povrchových vôd, ktoré sa na území SR nachádzajú, alebo týmto územím pretekajú. Znamená to, že za citlivú oblasť bolo stanovené celé územie SR. d) Zraniteľné oblasti Zraniteľné oblasti sú poľnohospodársky využívané územia, z ktorých zrážkové vody odtekajú do povrchových vôd alebo vsakujú do podzemných vôd, v ktorých je koncentrácia dusičnanov vyššia ako 50 mg.l -1 alebo sa môže v blízkej budúcnosti prekročiť. Na Slovensku boli zraniteľné oblasti vymedzené nariadením vlády č. 617/2004 v súlade so smernicou Rady 91/676/EEC o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi pochádzajúcich z poľnohospodárskych činností. Podľa nariadenia bolo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 98
1546 obcí vyhlásených za zraniteľné oblasti čo predstavuje výmeru 1 520 tis. ha (62%) poľnohospodárskej pôdy. Mapa 11.7. Zraniteľné oblasti 11.4. BIODIVERZITA V poľnohospodárskej krajine sa uskutočňuje pretváracia činnosť poľnohospodára, ktorá zahrňuje nielen prírodné, ale aj socio-ekonomické prostredie človeka. Poľnohospodárske aktivity v krajine je potrebné vyvážene posudzovať z nasledovných hľadísk: zachovania relatívnej stability ekosystémov a ich biologickej diverzity, dynamiky zmien v štruktúre a vzhľade krajiny, zabezpečenia plnenia produkčných a mimoprodukčných funkcií ekosystémov. Prírodné podmienky pre poľnohospodárske aktivity sú rôznorodé a z hľadiska možností využívania PPF zložité. Územie Slovenska obsahuje typ krajiny s vysokým a veľmi vysokým potenciálom na hospodárske využitie (nížiny a vnútrohorské kotliny). Tu sú i najväčšie vodné zdroje. Druhý typ krajiny má priemerný potenciál, ktorý je prechodom k horským územiam s limitovaným až veľmi limitovaným potenciálom pre hospodárske využitie. Dôsledky deteriorizácie poľnohospodárstva sa prejavujú v zintenzívnení eróznej činnosti a rozkolísaní odtokových pomerov povrchových vôd. Čiastočne sa narušil súlad medzi stabilnými krajinnými prvkami a prvkami charakteru druhotného, najmä v oráčinovej krajine. Zmeny nastali i v druhovom zložení ekosystémov najmä trvalých trávnych porastov ich veľkovýrobným obhospodarovaním a degradáciou vodných systémov znečisťovaním prostredia. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 99
V ostatnom období sa prehodnocujú hospodársko-ekonomické ciele poľnohospodárskej krajiny a posudzujú sa v spojitosti s ich ekologickou únosnosťou a dôsledkov využívania na stabilitu krajiny. Z doteraz vykonaných analýz environmentálnej situácie v poľnohospodárstve Slovenska vyplýva, že v poľnohospodárskej krajine existujú nasledovné hrozby pre biodiverzitu: intenzifikácia produkcie, likvidácia biotopov, procesy pustnutia a zmena environmentálnych podmienok v poľnohospodárskej krajine. Všetky uvádzané kategórie vedú k redukcii prírodných a polo-prírodných území, k ústupu kľúčových, vzácnych a ohrozených druhov ako aj k redukcii genofondu samotných kultúrnych druhov a odrôd rastlín a domestifikovaných plemien živočíchov. Ochrana ekologickej stability a biodiverzity v poľnohospodárskej krajine teda silne závisí od spôsobov využívania prírodných zdrojov a systémov obhospodarovania poľnohospodárskej krajiny. Intenzívne obhospodarované ekosystémy na ornej pôde v SR, zamerané na veľkoplošné pestovanie sa vyznačujú minimálnou biodiverzitou. V porovnaní s nížinami je biodiverzita horských a podhorských oblastí Slovenska výrazne vyššia. Podieľajú sa na tom aj mnohé sekundárne ekosystémy, ako sú lúky, racionálne využívané pasienky, ovocné sady, vinice apod., ktoré vznikli činnosťou človeka z pôvodných klimaxových lesných spoločenstiev. Na udržanie ich ekologickej stability je potrebná dodatková energia (napr. kosenie), ktorá blokuje sekundárnu sukcesiu. Z hľadiska biodiverzity rastlinstva a živočíšstva pravdepodobne najbohatšia bola tradične obhospodarovaná poľnohospodárska krajina, ktorá pretrvávala na Slovensku do polovice 20. storočia. Veľkú druhovú a priestorovú diverzitu rastlín a rastlinných spoločenstiev a na ne naviazaných skupín živočíchov v nej okrem iného zabezpečovali: rozmanitosť poľnohospodárskych systémov a postupov, prevládajúci extenzívny a poloextenzívny spôsob využívania poľnohospodárskej pôdy, nízke vstupy dodatkovej energie (agrochemikálie, pohonné hmoty) a hnojenie organickými hnojivami. Na úrovni EÚ bola preto v roku 1998 prijatá Stratégia ochrany biologickej diverzity európskeho spoločenstva, ktorá sa orientuje na 4 hlavné strategické ciele. V rámci cieľa 1 ( Ochrana a trvalo udržateľné využívanie biologickej diverzity ) by krajiny ES mali nájsť spoločný prístup k ochrane tam, kde je to nevyhnutné, k obnove ekosystémov a populácii druhov v nich, približujúc sa k ich prírodnému stavu a podmienkam. Ochrana biologickej diverzity a obnoviteľných zdrojov má kľúčové miesto v environmentálnej politike Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V roku 2001 aj OECD prijala Environmentálnu stratégiu pre prvú dekádu 21. storočia, stanovujúcu konkrétne opatrenia na zvrátenie nežiaducich trendov v degradácii ekosystémov, klimatickej zmene, a znečisťovaní zdrojov pitných vôd. V súlade so stratégiou majú členské krajiny integrovať ochranu biodiverzity do strategických a plánovacích procesov, vrátane strategického plánovania, a takto predchádzať úbytku biotopov a ich fragmentácii a upraviť trhové podmienky tak, aby bolo zabezpečené trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov. Vláda SR súhlasila s pristúpením k Dohovoru o biologickej diverzite v máji 1993 a po ratifikácii sa SR stala zmluvnou stranou Dohovoru v novembri 1994. Pod gesciou ministerstva životného prostredia bol vypracovaný súčasne platný Aktualizovaný akčný plán pre implementáciu Národnej stratégie ochrany biodiverzity na Slovensku na obdobie 2003-2010, ktorý obsahuje konkrétne úlohy jednotlivých rezortov zabezpečujúce naplnenie cieľov Dohovoru o biologickej diverzite. Rezort pôdohospodárstva participuje na napĺňaní úloh akčného plánu. Vláda SR podpísala Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti v máji 2000 a zmluvnou stranou sa stala vo februári 2004. V roku 2005 bola vypracovaná Tematická hodnotiaca správa o potrebách rozvoja kapacít pre Dohovor o Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 100
biologickej diverzite. Správa identifikuje priority a rozvoj kapacít pre uplatnenie záväzkov SR vyplývajúcich z globálnych environmentálnych dohovorov. Ochrana prírody a krajiny Ochrana krajiny je založená na princípe zachovania územného systému ekologickej stability (ďalej len ÚSES ), ktorý zabezpečuje rozmanitosť podmienok a foriem života v krajine. Základné ciele sú premietnuté v dokumentácii ochrany prírody, a to v Genereli nadregionálneho územného systému ekologickej stability (ďalej len GNÚSES ) schválenom uznesením vlády SR č. 319/1992, projektoch regionálneho systému ekologickej stability (ďalej len RÚSES ) a projektoch miestneho územného systému ekologickej stability (ďalej len MÚSES ). V záujme obnovenia ekologickej stability a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny, sa vyžaduje uplatňovať ochranu krajinných prvkov prostredníctvom projektov pozemkových úprav, ktoré sa len postupne zavádzajú do praxe. V krajine na poľnohospodárskom pôdnom fonde pribúdajú pozmenené plochy v rôznom štádiu sukcesného procesu (zarastanie krovinami a drevinami). Narastajú tendencie ich delimitovania do lesného pôdneho fondu (ďalej len LPF ). Pri využívaní pozemkov na pestovanie energetických drevín môže dôjsť k vedomému rozširovaniu inváznych druhov (napr. agát) s nepriaznivými dôsledkami na prirodzené zloženie ekosystémov. Chránené územia SR Ochranu ekosystémov, voľne žijúcich druhov živočíchov a voľne rastúcich druhov rastlín a genetickej diverzity upravuje zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Zákon definuje kategórie chránených území (CHÚ) pre zabezpečenie ochrany biotopov a druhov národného a európskeho významu. Tabuľka 11.2. - Prehľad chránených území v Slovenskej republike podľa kategórií (stav k 31.12.2003) Výmera chránených Výmera ochranných % z rozlohy Kategória Počet území (CHÚ) v ha pásiem (OP) v ha SR Chránené krajinné oblasti 14 515 003,4654-10,50 Národné parky 9 317 889,9026 270 127,5707 11,99 Chránené areály 181 5 213,1956 2 219,1276 0,16 Prírodné rezervácie 383 12 420,3575 256,3092 0,26 Národné prírodné rezervácie 219 84 167,1021 2 810,1877 1,77 Prírodné pamiatky 230 1 546,0534 207,7305 0,04 Národné prírodné pamiatky 60 58,9381 26,6225 0,00 Tabuľka uvádza výmery len tých ochranných pásiem, ktoré boli vyhlásené; nie sú tu uvedené výmery ochranných pásiem, ktoré vyplývajú zo zákon;, Zdroj: SMOPaJ a SAŽP Tieto chránené územia predstavujú tzv. národnú sústavu CHÚ, ktoré pokrýva 23,15 % územia Slovenska. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 101
Mapa 11.8. Národné parky a chránené krajinné oblasti Stav národnej sústavy CHÚ možno charakterizovať nasledovne: Z celkovej výmery maloplošných chránených území (MCHÚ) je skoro 27 % degradovaných a ohrozených. Celkovo sa na území chránených krajinných oblastí nachádza 247 maloplošných chránených území, ktoré zaberali 2,26 % rozlohy CHKO. Na území národných parkov a ich ochranných pásiem ich bolo 270, čo tvorí 12,29 % rozlohy NP a ich ochranných pásiem. Na území mimo CHKO, NP a ochranných pásiem NP sa nachádza 564 maloplošných chránených území o výmere 25 242,2481 ha (23,13 % z celkovej výmery MCHÚ v SR a 0,66 % z rozlohy SR mimo CHKO, NP a OP NP. Tabuľka 11.3. - Prehľad chránených území v Slovenskej republike podľa stupňov ochrany (stav k 31. 12. 2003): Stupeň % z územia Kategória Výmera (ha) ochrany SR 1. stupeň voľná krajina 3 775 317,8132 76,99 2. stupeň CHKO, OP NP, zóny D CHÚ 751 717,2414 15,33 3. stupeň NP, OP CHA, OP PR, OP NPR, OP PP, OP NPP, zóny C CHÚ 266 225,8830 5,43 4. stupeň CHA, OP PR, OP NPR, OP PP, OP NPP, zóny B CHÚ 12 036,6560 0,25 5. stupeň CHA, PR, NPR, PP, NPP, zóny A CHÚ 98 283,4064 2,00 výmera mimo rozlohy maloplošných chránených území Tabuľka uvádza výmery len tých ochranných pásiem, ktoré boli vyhlásené; nie sú tu uvedené výmery ochranných pásiem, ktoré vyplývajú zo zákona Zdroj: SMOPaJ a SAŽP Prevažnú časť chráneného územia SR tvoria lesy. Poľnohospodársky využívané plochy zaberajú asi 35 000 ha z chránených území. Spôsob hospodárenia (obmedzujúce podmienky) v týchto oblastiach je stanovený zákonom NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Osobitnými právnymi predpismi je riešená problematika ochrany využívania genetickej diverzity predovšetkým ekonomicky, ekologicky a kultúrne cenných genetických zdrojov v poľnohospodárstve a lesných ekosystémoch. Základný legislatívny rámec pre ochranu genetických zdrojov lesných drevín Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 102
predstavuje zákon č. 217/2004 Z.z. o lesnom reprodukčnom materiáli. Ochrana foriem zložiek agrobiodiverzity formou in situ sa zabezpečuje predovšetkým na úrovni registrovaných odrôd a hybridov z kultúrnych druhov rastlín v súlade so zákonom č. 472/2002 Z.z. o odrodách a osivách ako aj v súlade so zákonom č. 215/2001 Z.z. o ochrane genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo. NATURA 2000 K hlavným faktorom ovplyvňujúcim ďalšie smerovanie ochrany prírody patrí tiež realizácia princípov sústavy NATURA 2000 v záujme vytvorenia európskej ekologickej siete osobitne chránených území. V súčasnom období prebieha podľa zákona č.543/2002 o ochrane prírody a krajiny v gestorstve MŽP SR vymedzovanie a následne vyhlásenie území podľa smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (známa tiež ako smernica o vtákoch), smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (známa tiež ako smernica o biotopoch). Národný zoznam navrhovaných CHVÚ (schválený vládou SR uznesením č. 636/2003 zo dňa 9. júla 2003) obsahuje celkove 38 území s výmerou 1 236 545 ha, pokrývajúcich 25,2 % z výmery SR. S účinnosťou od 01.05.2005 bolo vyhlásené CHVÚ Horná Orava a s účinnosťou od 01.06.2005 boli vyhlásené CHVÚ Malé Karpaty a CHVÚ Lehnice s účinnosťou od 01.09.2005 a CHVÚ Sysľovské polia s účinnosťou od 01.05.2006. Mapa 11.9. Národný zoznam chránených vtáčích území Národný zoznam navrhovaných ÚEV (schválený vládou SR uznesením č. 239/2004 zo 17. marca 2004) obsahuje 382 území s výmerou 574 745 ha, čo predstavuje 11,76 % z výmery SR. S účinnosťou od 01.08.2004 bola predbežná ochrana ÚEV ustanovená výnosom MŽP SR č. 3/2004-5.1. Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 103
V súčasnosti je na 55,2 % z celkovej rozlohy navrhovaných chránených vtáčích území vyhlásené niektoré z CHÚ. Navrhované CHVÚ pokrývajú do značnej časti 8 vyhlásených NP, vrátane ich OP a 11 CHKO. Prekrytie navrhovaných ÚEV s dnešnou národnou sústavou CHÚ predstavuje 10,16 % z rozlohy územia SR. Časť navrhovaných ÚEV nachádzajúcich sa mimo jestvujúcej národnej sústavy CHÚ, čo predstavuje 1,6 % územia Slovenska, je významných z hľadiska ochrany biotopov a biotopov druhov nezastúpených v národnej sústave CHÚ. V navrhovaných ÚEV sa nachádza 66 biotopov európskeho významu, z toho 22 prioritných. MŽP SR stanovilo predbežný časový harmonogram vyhlasovania území Natura 2000. Do roku 2013 sa plánujú vyhlásiť územia európskeho významu s výmerou 497 295,24 ha lesnej pôdy a 54 657,30 ha poľnohospodárskej pôdy. Mapa 11.10. Mapa území Natura 2000 11.5. SVETOVÉ PRÍRODNÉ A KULTÚRNE DEDIČSTVO Do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO sú zapísané 4 lokality kultúrneho dedičstva (Vlkolinec, Spišský hrad, Banská Štiavnica, Bardejov) a 2 lokality prírodného dedičstva (Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu, Dobšinská ľadová jaskyňa). Súčasne je navrhnutých 8 lokalít kultúrneho (Tokajská vinohradnícka oblasť, Drevená sakrálna architektúra v Karpatoch, Pamätník Chatama Sófera, Gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami, Limes Romanus rímske pamiatky na strednom Dunaji, Komárno - protiturecká pevnosť, historické jadro mesta Košice, pamiatky a krajina Spiša) a 7 lokalít prírodného dedičstva (Karpatské pralesy, PR Tatier, Krasové doliny Slovenska, Dunajská prírodná a kultúrna krajina, PR Považia, mykoflóra Bukovských vrchov, gejzír v Herľanoch). Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 104
11.6. OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE Biomasa Medzi základné dokumenty, v ktorých SR deklaruje podporu obnoviteľným zdrojom energie (OZE), patrí Koncepcia využívania obnoviteľných zdrojov energie, ktorú vláda schválila v roku 2003. Biomasa je obnoviteľným energetickým zdrojom, ktorý v budúcnosti postupne nahradí významnú časť fosílnych palív využívaných na výrobu tepla a palív pre dopravu. Slovenská republika s výmerou lesov, ktorá k 31.12.2003 predstavovala 2,004 mil. ha (až 41 % územia) má veľmi priaznivé podmienky pre tvorbu potenciálu lesnej biomasy. Porastové zásoby dreva dosiahli v roku 2003 hodnotu 428,3 mil. m3, ktorá je o 125 mil. m3 vyššia ako v roku 1970. Celkový ročný potenciál Slovenska v produkcii lesnej biomasy vhodnej na energetické využitie do roku 2010 dosiahne približne 1 810 tis. ton, čo predstavuje 16,9 PJ. Po roku 2010 sa bilancia lesnej biomasy môže reálne zvýšiť vyššou ťažbou dreva a pestovaním energetických porastov na výmere 45 400 ha. Perspektívny zdroj palivovej biomasy tvoria energetické porasty rýchlorastúcich drevín (topoľ, vŕba, agát, osika, jelša), jednoročných a viacročných energetických plodín. Energetické porasty možno zakladať na plochách nevhodných pre klasickú poľnohospodársku a lesnícku produkciu, na pôdach dočasne vylúčených z poľnohospodárskej výroby, pôdach kontaminovaných vhodných len na produkciu pre nepotravinárske účely a tiež na zdevastovaných plochách v priemyselných aglomeráciách. V SR boli v rokoch 2000 2001 vykonanou rajonizáciou území vhodných pre pestovanie energetických lesov vybrané vhodné lokality s výmerou 8 400 ha na lesnom pôdnom fonde a 37 000 ha poľnohospodárskych pôd, kde je predpoklad pri veľmi krátkej dobe obratu 3 5 rokov dosahovať priemerný prírastok okolo 10 ton sušiny ročne. Pre overovanie možností produkcie sú založené pokusné porasty šľachtených topoľov, vŕb a agáta, ktoré potvrdzujú reálne možnosti využívania takto zakladaných energetických porastov. Ďalším zdrojom energeticky zužitkovateľného dreva je drevospracujúci priemysel, ktorý vytvára 1 410 tis. ton odpadu ročne. Celková energetická hodnota využiteľného odpadu z drevospracujúceho priemyslu je 18,1 PJ, z toho sú 2/3 z mechanického spracovania dreva a 1/3 z čierneho výluhu. Najväčšími producentmi odpadu sú veľké drevospracujúce podniky, ktoré však tento odpad aj najčastejšie využívajú na energetické účely. Do roku 2010 sa výrazne zvýši výroba biopalív z dôvodu plnenia stanovených cieľov smernice 2003/30/ES. Predpoklad produkcie bionafty v objeme 100 tis. ton predstavuje energetický ekvivalent 11,0 PJ tepla. Výroba bioplynu z exkrementov hospodárskych zvierat môže dosiahnuť ročnú produkciu 277 mil. m³, čo predstavuje 6,9 PJ tepla. Na Slovensku sa v súčasnosti budujú len štyri bioplynové stanice určené k výrobe bioplynu z poľnohospodárskej biomasy; v plnej prevádzke je len jedna. Ďalším významným zdrojom bioplynu sú čističky odpadových vôd. V prevádzke je 24 kogeneračných jednotiek, v ktorých sa využíva produkovaný bioplyn a je predpoklad, že kogeneračné jednotky na postavia na všetkých čističkách odpadových vôd väčších miest. 11.7. ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO Najviac nebezpečných odpadov vzniká v priemyselných odvetviach 1,0 mil. ton. Najväčším pôvodcom odpadov je priemysel, ktorý vyprodukuje cca 42 % z celkového množstva odpadov a pôdohospodárstvo s 31%-tným podielom. Priemysel je zároveň najväčším pôvodcom nebezpečných odpadov (63 % z celkového množstva nebezpečných odpadov) a ostatných odpadov (64 % z celkového množstva ostatných odpadov). Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 105
Z celkového množstva odpadov sa zneškodňuje 38,3 % odpadov. Najrozšírenejším spôsobom zneškodňovania zostáva stále ukladanie na skládky (24,1 %). Z uvedených metód zneškodňovania sa ďalej najčastejšie uplatňuje fyzikálnochemická úprava (5,5 %), biologická úprava (5,2 %) a spaľovanie (2,6 %). Podľa údajov ŠÚ SR vzniklo v SR v roku 2002 1 524 404,1 ton komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov, pričom na jedného obyvateľa pripadalo priemerne 283 kg/rok odpadu. V nakladaní s komunálnym odpadom (vzťahovaným na obyvateľa) stále vysoko prevyšuje množstvo zneškodneného odpadu (249,5 kg/rok) nad zhodnoteným odpadom (33,9 kg/obyv.). Len 12 % komunálneho odpadu sa zhodnocuje a až 88 % sa zneškodňuje, najmä skládkovaním. Najvyšší podiel obyvateľstva zapojeného do separovaného zberu je v Trenčianskom, Žilinskom, Banskobystrickom a Trnavskom kraji. V priemere jeden obyvateľ SR vyseparuje z komunálneho odpadu (KO) 8,6 kg rôznych druhov zložiek KO vhodných na zhodnotenie. Množstvo využívaného odpadu ako druhotnej suroviny predstavuje na jedného obyvateľa 6,9 kg/rok. Priemerné náklady obce na 1 obyvateľa pri nakladaní s KO sú 367 Sk/rok a 17 Sk/rok na separovaný zber. 11.8. HODNOTENIE VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) je v legislatíve SR upravené: zákonom NR SR č.24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č.52/1995 Z.z. o zozname odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (osoby uvedené na zozname sú akreditované Ministerstvom životného prostredia SR). Zákonom NR SR č.24/2006 Z.z., bol do legislatívy SR zavedený účinný systém prognózovania a komplexného hodnotenia očakávaných vplyvov (pozitívnych i negatívnych) na životné prostredie pre určené druhy stavieb, zariadení a činností, a to ešte v štádiu pred povolením ich realizácie podľa osobitných predpisov. Zákon stanovuje i posudzovanie návrhov strategických dokumentov ( 4) z hľadiska ich predpokladaného vplyvu na životné prostredie. Predmetom strategického environmentálneho hodnotenia bude Program rozvoja vidieka pre programovacie obdobie 2007 2013, ktoré bude vypracované v súlade so zákonom č. 24/2006. V prílohe č. 8 zákona NR SR č. 24/2006 Z.z. sú uvedené činnosti, objekty, zariadenia a ich prahové hodnoty, ktoré podliehajú posudzovaniu v oblasti poľnohospodárskej a lesnej výroby a v oblasti potravinárskeho priemyslu. 11.9. INTEGROVANÁ PREVENCIA A KONTROLA ZNEČISŤOVANIA (IPPC) Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania bol prijatý v roku 2003 (č.245/2003). Subjekty, na ktoré sa IPPC vzťahuje musia požiadať Úrad integrovaného povoľovania o vydanie integrovaného povolenia. Integrované povolenie je súhrnným povolením za všetky zložky životného prostredia (ovzdušie, voda, odpady, ochrana prírody a krajiny, pôda, ochrana zdravia) a zohľadňuje i hľadiská najlepších dostupných technológií. V rámci poľnohospodárstva a potravinárstva sa dotýka nasledovných zariadení: - bitúnky s kapacitou porážky väčšou ako 50 ton za deň - zariadenia na úpravu a spracovanie za účelom výroby potravín alebo krmív: Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 106
z živočíšnych surovín (okrem mlieka) s výrobnou kapacitou väčšou ako 75 ton hotových výrobkov za deň rastlinných surovín s výrobnou kapacitou väčšou ako 300 ton hotových výrobkov za deň (v priemere za štvrťrok) - zariadenia na úpravu a spracovanie mlieka, kde množstvo odobraného mlieka je väčšie ako 200 ton za deň (v priemere za rok) - zariadenia na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie tiel zvierat a živočíšneho odpadu s kapacitou spracovania väčšou ako 10 ton za deň - zariadenia na intenzívny chov hydiny alebo ošípaných majúce priestor pre viac ako 40 000 kusov hydiny 2 000 kusov ošípaných (nad 30 kg) alebo 750 kusov prasníc Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky 107