AKTUÁLNE PROBLÉMY TVORBY LESOPARKU HÁJ- NICOVÔ, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ Eva Putrová Ústav záhradnej a krajinnej architektúry, Fakulta architektúry, STU v Bratislave putrova@fa.stuba.sk Abstract Forest parks are specifically adapted and equipped forests usually located in periurban areas of larger cities. The fastest and most economical way of creating forest parks is by modification of existing forests in order to provide short-term recreation for urban population. An example of such modification is an area located in periurban area of Liptovský Mikuláš city, designed as a forest park. The forest park named Háj-Nicovô has an excellent position regarding the walking distance, recreation potential (terrain modeling, lay-out of forested and non-forested areas, wood species composition). So far there is no equipment for recreational activities. The paper contains the results of a research focused on the assessment of natural and civilizational conditions for the implementation of recreational activities in this area. The results of the research were used to prepare an overall concept of the forest park, which is the first land-use planning document for setting up the forest park. Key words: lesný park, potenciál územia, rekreácia Úvod a cieľ Územie krajinného celku Háj-Nicovô leží v prímestskej zóne mesta Liptovský Mikuláš. V územnom pláne mesta je zaznamenané ako funkčná plocha lesopark. Táto plocha je plánovaná ako lesopark od polovice osemdesiatych rokov, avšak dodnes sa nepodarilo tento krajinný celok dotvoriť na lesopark. V súčasnosti je budovanie lesoparku jedným z projektov Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta. Územie je veľmi rôznorodé a vzhľadom na priaznivú dostupnosť spontánne využívané obyvateľmi mesta. Charakteristickými znakmi sú výrazná konfigurácia terénu, prevažujúci lesný porast a rôzne obhospodarovanie plôch. Rekreačný potenciál územia je zrejmý, doteraz však nebol riešený. Územie nepôsobí ako lesopark. Ten pripomína len areál pietneho miesta, ktorý sa v území nachádza. Areál bol predmetom riešenia v rokoch 2007 až 2008. Jeho cieľom bolo overenie rekreačného potenciálu a návrh koncepcie rekreačného 165
využitia, ktorá by sa stala podkladom pre postupné budovanie lesoparku v rozsahu stanovenom územným plánom sídla. Materiál a metódy (teoreticko-metodické východiská) Lesné parky sú špecificky upravené, komponované a vybavené lesné porasty, prevažne realizované v záujmových zónach väčších miest ako miesta krátkodobého oddychu. Sú to zväčša veľké útvary lesa, premenené podľa krajinárskych zásad na prírodný park, ktorý sa prispôsobuje miestnym požiadavkám. Hospodárska činnosť v takýchto lesoparkových porastoch sa podriaďuje primárnym rekreačným a estetickým požiadavkám a udržaniu dobrého zdravotného stavu týchto porastov. Medzi prednosti lesoparku patria veľkosť územia pre rozptyl návštevníkov, možnosť vykonávať rôzne činnosti ako je šport a rekreácia a estetické prostredie (Kolektív 2006). Základné teoretické kritériá pre tvorbu parkových lesov spracovali autori Supuka,Vreštiak (1 8 ). Vychádzame z ich klasifikácie parkových lesov a lesných parkov. Parkové lesy sú lesy, ktoré sú svojou polohou a lokalizáciou predurčené na plnenie rekreačných a liečebných území. Tvoria ich spoločenstvá drevín, ktoré sú buď pôvodné alebo pozmenené dosadbou domácich alebo zdomácnených drevín v priestoroch zvýšenej frekvencie návštevníkov. Pomer otvorených a porastených plôch sa pohybuje v rozpätí 1:5 až 1:10 v prospech porastených plôch. Lesné parky sú rekreačnými plochami na území alebo v bezprostrednej blízkosti miest, kúpeľných ozdravovacích zariadení, historických objektov, rekreačných zariadení. Svojim kompozičným stvárnením sú značne pozmenené podľa rekreačných potrieb. Zoskupenie drevín sa riadi zásadami parkovej tvorby. Pomer otvorených a porastených plôch je 1:3 až 1:5 v prospech porastených plôch. Najrýchlejším a najekonomickejším spôsobom vytvárania lesných parkov je prestavba existujúcich lesných porastov. Pri tom sa nesmie porušiť prírodná rovnováha, iba sa regulujú procesy formovania krajiny pre účely a prevádzku lesoparkového hospodárstva. Na základe uvedeného, vymedzené územie lesoparku Háj-Nicovô nie je v celom rozsahu ani parkovým lesom ani lesným parkom, okrem pietneho areálu, ktorý nesie znaky komponovaného priestoru. Preto bol výskum predmetného územia zameraný najmä na posúdenie prírodných a civilizačných podmienok predovšetkým konfigurácie terénu, priestorového rozloženia porastov, využívania plôch pre realizáciu rekreačných aktivít, posúdenie kapacity územia pre rekreačnú činnosť a návrh rekreačných aktivít v súlade s prírodnými podmienkami a súčasným využívaním územia. Metodiku hodnotenia rekreačného potenciálu krajiny v rozsahu kontaktových území mestských sídiel spracovali Bihúňová, Hrabíková, Mišovičová (2010). Je založená na metódach krajinno-ekologického plánovania a teórii hodnotenia rekreačného potenciálu krajiny rozsahom väčších územných celkov ako je naše riešené územie. Pre hodnotenie rekreačného potenciálu lesoparku sme 166
uprednostnili analyticko-syntetické metódy výskumu, založené na terénnom prieskume, analýze podkladov a dostupných dokladov majetkových vzťahov. V rámci terénneho prieskumu boli zmapované trasy komunikácií a chodníkov, členitosť terénu, poloha dôležitých stanovísk, miesta pobytu a pohybu návštevníkov územím. Tvorba lesoparkovej krajiny Tvorba lesného parku vychádza z rozmiestnenia stromových porastov, z rozloženia vyhliadok a otvorených miest, pre ktoré sú nevyhnutné terénne predpoklady. Charakter terénu, pôdneho krytu a lesných porastov tvorí základ pre kompozíciu krajinného celku. V lesníckej terminológii sú pre jednotlivé typy priestorov lesoparkovej krajiny zaužívané termíny, ktoré vyjadrujú okrem iného aj ich vhodnosť pre aktívny a pasívny oddych (Supuka, Vreštiak 1 8, kolektív 2006): voľné plochy, rozvoľnený les - riedkolesie, súvislé lesné porasty. Otvorené priestory sú charakterizované maximálnym zakmenením 0,1. K týmto priestorom radíme: poľany, rúbaniská, vodné plochy a toky, lesné lúky, táboriská, plochy pre oddych a pod. Charakteristickými znakmi týchto priestorov sú: dostatok slnečného žiarenia, dobrá vetrateľnosť priestoru, vynikajúce estetické a hygienické podmienky pre aktívny a pasívny oddych. Estetická hodnota závisí od viacerých faktorov: veľkosť priestoru, vzrast a charakter okolitých porastov, konfigurácia terénu, trávny kryt, drevinokrovinatý kryt. Riedkolesie sa rozdeľuje (kolektív 2006) do dvoch typov: riedkolesie parkového typu, charakterizované zakmenením 0,2 až 0,3 a bohatším druhovým zastúpením v porastoch. Obyčajne sa realizuje v blízkosti stredísk vybavenia, v priestoroch s väčšou koncentráciou návštevníkov; riedkolesie lesného typu, charakterizované zakmenením 0,3 až 0,5 s jednoduchou skladbou porastov, ktoré je vhodné pre rôzne formy oddychu. Súvislé porasty sú charakterizované zložitou vertikálnou a horizontálnou skladbou: vertikálne zapojené charakterizované zakmenením 0,6 až 0,8, horizontálne zapojené charakterizované zakmenením 0, až 1,0. Predstavujú najmä pôvodné lesné porasty. Pre rekreáciu nie sú veľmi vhodné, najmä pre väčšiu vlhkosť vzduchu a malú vetrateľnosť priestorov. V zmysle esteticko-krajinárskeho hodnotenia lesoparkových porastov sa kladne hodnotí hlavne vertikálna členitosť, bohatá druhová a tvarová skladba, vyšší vek, nižšie zakmenenie, rôznorodosť v zmiešaní a silnejšie farebné kontrasty skupín porastov (Kolektív 2006). Estetickú a krajinársku hodnotu lesoparkových porastov a priestorov možno vyjadriť päťstupňovou hodnotovou stupnicou: 1. porasty zmiešané ihličnato listnaté, nad 80 rokov (zakmenenie 0,2 až 0,5). Sem radíme aj otvorené priestory na brehoch vodných tokov a nádrží a krajinársky upravené lúky a poľany. 167
2. Porasty zmiešané, 0 až 80 ročné (zakmenenie 0,6). Okrem toho sem radíme lúčne priestory so solitérnymi jedincami stromov so zakmenením 0,1. 3. Menej hodnotné porasty zmiešané, staršie kvalitné monokultúrne porasty. Vekovo sem patria porasty 20 až 0 ročné. 4. Mladé porasty (zakmenenie 0,7 až 0,8) a menej kvalitné monokultúry a mladiny. Z otvorených priestorov sú tu zaradené poľnohospodársky využívané plochy a pasienky. 5. Veľmi husté porasty rôzneho veku (zakmenenie 0, až 1,0), ďalej rúbaniská a mladé kultúry. Územie lesoparku je z hľadiska uvedenej stupnice hodnôt veľmi rôznorodé. Estetická a krajinárska hodnota tohto územia, aj keď nebola exaktne preukázaná, je všeobecne odborníkmi aj obyvateľmi prijímaná. Dôvodom je najmä existencia pietneho areálu na vrchole výšiny a veľké možnosti pre vnímanie jedinečných panorám mesta a okolitej krajiny. Charakteristika záujmového územia, jeho ochrana a začlenenie Pre vlastné územie lesoparku nebol do riešenia tejto úlohy spracovaný žiadny územnoplánovací dokument. Časť územia, krajinný priestor Háje, bola zaradená do kategórie vysokej ekologickej, estetickej a biologickej kvality. Predmet ochrany predstavujú lesné a lúčne spoločenstvá a bol všeobecne stanovený spôsob ochrany preventívne opatrenia pred antropickou činnosťou narušujúcou celistvosť ekosystému, porušovanie krytu a pod.. Takisto mu bola stanovená funkcia územia náučno-osvetová, lesoochranná, pôdoochranná, biologická a estetická ( Klaučo, Hovorková, 1 ). Časť územia na výšine bola od roku 1975 v evidencii chránených prírodných pamiatok. Išlo o porast pozostávajúci zo 7 smrekov obyčajných, roztrúsených na holine v okolí Pamätníka a hrobov padlých príslušníkov Čsl. armádneho zboru, ako pamiatka na boje o výšinu Háj v roku 1945. Pamätník aj hroby sú historickou pamiatkou zapísanou v štátnom zozname č.kat.ss/3 7. Vyhláškou MŽP SR č. 2 3/ 6 Z.z. bolo toto územie zaradené do kategórie chránený areál s rozlohou 7,6 ha, v zmysle zákona NR SR č.287/ Z.z. o ochrane prírody a krajiny so. stupňom ochrany. Krajský úrad životného prostredia v Žiline všeobecne záväznou vyhláškou č.7/2002 tento chránený areál zrušil z dôvodu zániku predmetu jeho ochrany. Dôvodom bol zničený chránený porast v dôsledku veternej smršti v roku 1998. Územie je v priamom kontakte s najväčším sídliskom Podbreziny s 9 500 obyvateľmi. Od ďalších funkčných plôch mesta, skladových a priemyselných areálov je oddelené železničnou traťou č. 180, ktorá sa v dlhodobom pláne rozvoja mesta navrhuje premiestniť. Ostatné nadväzujúce plochy sú súčasťou poľnohospodárskej krajiny a údolia vodného toku Smrečianka. Územie lesoparku je charakteristické rôznorodou štruktúrou plôch. Vyplýva to najmä zo súčasného vlastníctva pozemkov a ich využívania. Vlastnícke vzťahy sú v tomto území komplikované a neprehľadné. Časť územia je v správe štátnych lesov TANAPu, ktorý lesný pôdny fond prenajal Spoločenstvu bývalých 168
urbarialistov a komposesorátu, Pozemkové spoločenstvo Vrbica-Liptovský Mikuláš. Trvalé trávne porasty využíva poľnohospodársky podnik PD Liptovský Mikuláš. Lesný pôdny fond v k.ú. Okoličné je v rukách súkromných vlastníkov. Vo vlastníctve mesta je len vojenský cintorín s pamätníkom a dve parcely pôvodných záhrad, ktoré sa nachádzajú v tesnom v kontakte so sídliskom Podbreziny. Čo sa týka súkromného vlastníctva fyzických osôb, neboli k dispozícii relevantné podklady, ktoré by preukázali v plnom rozsahu presné vymedzenie pozemkov jednotlivých vlastníkov. Prírodné a civilizačné podmienky Z prírodných podmienok uvádzame terénne podmienky, ktoré sú charakteristické pre toto územie a rozloženie porastov. Tieto charakteristiky najvýraznejšie ovplyvňujú polohu rekreačných aktivít v území. Prehľad o celkovom prevýšení terénu udáva tabuľka 1. Medzi najnižším a najvyšším miestom územia je rozdiel cca 160 m. Prevýšenie terénu a úseky s nepriaznivým sklonom spôsobujú, že územie sa nebude môcť využívať pre oddych v plnom rozsahu. Tabuľka 1: konfigurácia terénu Poloha: Nadmorská výška(m n. m.) Signalizačný prechod cez železnicu 590,00 Línia kontaktu so železnicou 595,00 Línia kontaktu so sídliskom Podbreziny 620,00 Záhradkárska osada 625,00 675,00 Lúka za pamätníkom 725,00 740,00 Pamätník 730,00 746,53 Lesný porast územia je rozčlenený vďaka koridorom elektrického vzdušného vedenia do troch celkov. Časť územia je súkromným vlastníctvom. Lesný pôdny fond, ktorý je v správe Pozemkového spoločenstva Vrbica je situovaný na južnom svahu nad železnicou na potencionálnom zosuvnom území a plní predovšetkým funkciu stabilizačnú a pôdoochrannú. Lesný celok za lyžiarskym vlekom a lyžiarskym svahom pokrýva svah nad vodným tokom Smrečianka a tvorí izoláciu k otvoreným priestorom na úpätí výšiny. Výraznejšie využitie pre rekreačné účely, okrem prechodov cez les, nebude možné vzhľadom na nepriaznivý sklon terénu. Z drevín sú tu zastúpené: smrek obyčajný (Picea abies), borovica lesná (Pinus sylvestris), smrekovec opadavý (Larix decidua, javor horský (Acer pseudoplatanus), hloh jednosemenný (Crateagus monogyna), jarabina brekyňova (Sorbus torminalis), breza bradavičnatá (Betula veruccosa), hrab obyčajný (Carpinus betulus) a náletové dreviny. Lesný porast v okolí pamätníka bol v dôsledku veternej smršte zničený a je postune dotváraný mladým porastom smreka obyčajného (Picea abies) a mladým vetrolamom z topoľa čierneho (Populus nigra). V okolí pamätníka sa nachádzajú roztrúsené a samostatne stojace stromy: smrek obyčajný (Picea abies), borovica lesná (Pinus sylvestris), borovica limbová (Pinus cembra), a tiež skupiny listnatých stromov ako breza bradavičnatá (Betula verucosa), 169
topoľ čierny (Populus nigra), javor horský (Acer platanoides), tvoriace malebnú kompozíciu. Okrajovú časť otvoreného priestoru tvoria náletové krovité porasty napríklad baza čierna (Sambucus nigra), ruža šípová (Rosa canina), bršlen európsky (Euonymus europaeus), vŕba rakytová (Salix caprea), lieska obyčajná (Corylus avelana) a pod. Vzhľadom na význam pietneho areálu a jeho okolia bude nutné riešiť podrobne celkovú kompozíciu priestoru vo väzbe na areál cintorína a pamätník. Trvalé trávne porasty tvoria kontrast so zalesneným územím, preto v území lesoparku predstavujú cenné a esteticky hodnotné územia. Obrázok 1: Pohľad na výšinu Háj-Nicovô, Liptovský Mikuláš V podmienkach Hája sa jedná o pomerne veľkú plochu, ktorú obhospodaruje poľnohospodársky podnik. Využíva sa na pasienkársky chov hovädzieho dobytka. Trávnaté porasty na príkrych svahoch je možné udržiavať len pasením dobytka. Avšak dlhodobejší pobyt dobytka spôsobuje eróziu pôdy. Rozrušenie pôdy je viditeľné najmä na miestach košarovania, kde je trávnatý porast zničený a povrch rozbahnený. V polohách s väčším sklonom terénu bola zaznamenaná erózia pôdy. Pasienky sú oddelené od okolitých plôch oplôtkami. Pre zabezpečenie funkcie lesoparku, bude nutné riešiť intenzitu pasenia tak, aby nedochádzalo k rozrušovaniu pôdy a košarovanie dobytka vylúčiť z územia. Najlepšie udržiavané trávne porasty boli zaznamenané na úpätí výšiny v okolí pamätníka. Tieto priestory majú mierny sklon terénu, preto ich údržbu bude možné zabezpečovať pravidelným kosením mechanizačnými prostriedkami. Ide o jeden z najvýznamnejších otvorených priestorov územia. 170
Vzhľadom na priaznivý sklon terénu, kompozíciu drevín v skupinách a solitéroch a tiež vďaka ďalekým pohľadom z nich, majú tieto priestory vysokú estetickú hodnotu. Z dôvodu priameho kontaktu s pietnym areálom bude potrebné v týchto priestorov vylúčiť pasenie dobytka. Civilizačné a územno-technické podmienky predstavujú daný stav využitia a vybavenia územia. Územie je využívané na lesohospodárske účely, pasenie dobytka, záhradníčenie, prechádzky, cyklistiku a časť územia na kultúrnospoločenské aktivity. Cez územie vedú z východnej a južnej strany tri trasy vzdušného elektrického vedenia (1x110 KV, 3x22KV), ktoré sa spájajú do jedného širokého koridoru so štyrmi vedeniami. Vedenia so svojimi ochrannými pásmami vytvárajú v území lesoparku výrazné odlesnené koridory. Väčšina úsekov je husto porastená náletovou vegetáciou. Na úpätí výšiny sa nachádzajú tri telekomunikačné stožiare. S lokalizáciou stožiarov súvisí aj ich ďalšie vybavenie ako sú malé prevádzkové objekty pri stožiaroch, oplotenie a komunikácia pre obsluhu zariadenia. Objekty technického charakteru tak výrazne ovplyvňujú celé územie a čiastočne obmedzujú jeho rekreačné využitie. Vzhľadom na ich rozsah nebude možné vyhnúť sa prechodu rekreačných trás pod vedením. Obyvatelia mesta využívajú územie lesoparku spontánnym spôsobom formou prechádzok a rekreačného behu, najčastejšie po Ceste hrdinov alebo po lesných chodníkoch. Lúčne priestory okolo pamätníka sa využívajú najčastejšie na slnenie, v jeseni na púšťanie šarkanov. Tento atraktívny priestor býva aj cieľom okružných jázd na koni, ktorých východiskovým bodom je blízke hospodárstvo Mútnik. Mládež využíva časť lesného chodníka na západnom okraji lesa a pasienka na zjazd náročným terénom na bicykloch. Intenzívne je využívané najmä územie nad sídliskom Podbreziny. Nie je udržiavané a v niektorých častiach vykazuje znaky devastácie. Celé územie je porastené náletovým porastom, v ktorom sú viditeľné staré ovocné stromy. Pravdepodobne sa tu nachádzali rozsiahle záhrady, sady, po ktorých zostali zbytky ovocných drevín. Tieto dreviny sa postupne dostali do obkľúčenia prirodzeného porastu, ktorý pozostáva okrem iných aj z ovocných divých drevín, ako sú šípky, baza čierna, trnky, ríbezle. Celý priestor je zaujímavý najmä tým, že tento porast vytvára uzavreté zákutia aj miesta výhľadov. Je popretkávaný vyšlapanými chodníkmi. Aj keď súčasný priestor neposkytuje obyvateľom tohto sídliska žiadne rekreačné priestory, v čase prieskumu boli zaznamenané aktivity ako prechádzky, kladenie ohňa a hry detí. Jediným rekreačným priestorom s vybavenosťou je na východnej strane vybudovaný lyžiarsky svah s lyžiarskym vlekom a pri ňom bufet so sezónnou prevádzkou. Časť územia lesoparku využívajú záhradkári. Je individuálne upravované podľa úžitkových potrieb majiteľov záhradiek. Záhradné stavebné objekty sú rôznorodé z hľadiska veľkosti aj využitia. Väčšia časť týchto objektov slúži potrebám záhradníčenia. Niektoré objekty sú pomerne veľké a vymykajú sa bežnému štandardu záhradného objektu. Niektoré objekty sú provizórne, a keďže sú situované v dôležitých polohách, znižujú celkový dojem z tohto krajinného celku. 171
Výsledky Kapacita územia Vymedzenie územia pre krátkodobú rekreáciu z hľadiska časovo-priestorových vzťahov vychádza najmä z pešej dostupnosti (Kolektív 2006) pre: 1) poldennú rekreáciu od verejných dopravných prostriedkov a ostatných nástupových miest, pešo maximálne jednu hodinu tam a späť, 2) celodennú rekreáciu v dňoch pracovného pokoja, vzdialenú maximálne hodiny cesty pešo tam a späť od verejných dopravných prostriedkov a iných nástupových miest, 3) pre dlhšie pešie túry maximálne vzdialené 6 hodín pešo tam a späť. Územie lesoparku Háj Nicovô má priaznivú polohu vzhľadom na pešiu dostupnosť väčšiny obyvateľov mesta. Z centra mesta je vzdialenosť na výšinu 3,7 km. Pre rekreačné oblasti je charakteristická nárazová návštevnosť počas víkendových dní. Pri určovaní základnej rozlohy rekreačnej zelene v prímestských rekreačných priestoroch sa obvykle vychádza z kritéria plošnej rozlohy na obyvateľa, resp. návštevníka pri predpoklade určitého podielu návštevnosti z počtu obyvateľov. Názory na rozsah tejto plošnej jednotky sa líšia. Pri plánovaní mimo mestskej zelene pre každodennú rekreáciu sa vychádza v ČR z maximálnej výmery 50 m 2 na jedného obyvateľa za predpokladu 25 -percentnej jednorázovej návštevnosti z celkového počtu obyvateľov sídelného útvaru. Tomaško uvádza 200 až 300 m 2 na jedného návštevníka a 10m 2 na jedného obyvateľa mesta. Všeobecne sa v územnoplánovacích usmerneniach uvažuje pre poldennú rekreáciu s ukazovateľom 15 osôb/ha (kolektív, 2006). Plošný normatív 50 m 2 na jedného obyvateľa sa doporučuje upraviť zohľadnením špecifík sídla. Pri stanovení rozlohy sa zohľadňuje nielen počet obyvateľov sídla, ale aj špecifiká sídelného prostredia - stupeň znehodnotenia životného prostredia priemyslom, veľkosť sídla, sídelná zeleň, lesnatosť a dostupnosť iných atraktívnych prírodných prvkov v okolí sídla. Zohľadnením uvedených faktorov, zvýšením resp. znížením základného plošného normatívu sa vypočíta základný optimálny plošný normatív na jedného obyvateľa a potreba plošnej výmery zelene prímestského rekreačného priestoru. Podľa autorov (kolektív 2006) sa s funkčnou zónou III. kategórie (kľudovou zónou) pri výpočte rozlohy nepočíta, nakoľko sa v nej uvažuje len s rozptýlenou návštevnosťou, alebo rezervnými priestormi. Po zohľadnení špecifík územia sídla a jeho okolia pre územie lesoparku LP Háj Nicovô vyplynul optimálny plošný normatív 7,5 m 2 na jedného obyvateľa. Funkčné zóny I. a II. kategórie LP Háj-Nicovô by mali mať, podľa tohto plošného normatívu a počtu obyvateľov 32 912 (stav v roku 2008), výmeru 156 ha. Rozloha územia lesoparku je cca 213,3 ha. Po odpočítaní plochy koridorov elektrického vedenia je výmera cca 200 ha. Z tejto rozlohy lesoparku predstavuje potrebná plocha pre rekreáciu 73 %. Z uvedeného vyplýva, že plocha lesoparku je síce dostatočná, avšak vzhľadom na súkromné vlastníctvo pozemkov a rozsiahle úseky s nepriaznivým sklonom terénu, nebude 172
možné túto plochu využiť v potrebnom rozsahu. Avšak mesto má kvalitné rekreačné zázemie s vybavenosťou v širšom okolí, ktoré napĺňa rekreačné potreby obyvateľov. Preto výber aktivít pre lesopark by mal vychádzať z podmienok územia a pre tieto konkrétne podmienky riešiť oddychové aktivity. Rekreačný a náučno-poznávací program Pri tvorbe rekreačných priestorov sa vychádza z analýzy súčasnej štruktúry krajinného prostredia, z analýzy otvorených (lúky a čistinky) a uzavretých (prechody cez les) priestorov, z analýzy dopravného napojenia a obsluhy priestorov. Z hľadiska návštevnosti ide aj o rozloženie intenzity návštevnosti od priestorov silne navštevovaných až po zónu ticha. V častiach bližších k mestu bude intenzívnejšia návštevnosť, hustejšia sieť komunikácií a väčší počet rekreačných priestorov. V území LP Háj -Nicovô sa vymedzili: - plochy sústredenej návštevnosti (rekreačné priestory funkčné zóny, východiskové body), - plochy rozptýlenej návštevnosti (zóny ticha), - plochy obmedzenej návštevnosti plochy s pôdoochrannou funkciou, lesnícko-prevádzkové plochy, - plochy s vylúčením návštevnosti niektoré lesnícke a iné prevádzkové plochy. Pre podmienky lesoparku Háj Nicovô bol uskutočnený výber rekreačných aktivít a ich lokalizácia tak, aby nenarušili charakter územia: - letné hry a športy loptové hry bez pravidiel, rekreačný volejbal, nohejbal, bedminton, minifutbal, kolky, gymnastické hry, posilňujúce cviky, pohybové hry, kondičné behy, detské hry v nástupných polohách, - zimné hry a športy rekreačné lyžovanie, behy na lyžiach, turistika na lyžiach, sánkovanie, - turistika prechádzky, pešia turistika, výlety, pikniky, slnenie, zber lesných a poľných plodín, cykloturistika, poznávanie prírody, - chatárenie, záhradníčenie. Okrem rekreačných aktivít sa na území lesoparku budú uskutočňovať spoločensko-kultúrne aktivity, napr. spoločenské a slávnostné zhromaždenia, tvorba a inštalovanie umeleckých diel a pod., čo vyplýva z významu pietneho areálu. Uskutočňovanie rekreačných a spoločensko kultúrnych aktivít bude vyžadovať zabezpečenie priestorov ďalšími službami ako sú: občerstvenie, dopravná obsluha a parkovanie, predaj a administratíva. Rekreačný program lesoparku predstavuje návrh rekreačných trás a komunikácií a návrh funkčných zón rekreačných priestorov. Návrh rekreačných trás na území lesoparku Háj-Nicovô vychádza z existujúcich a zaužívaných lesných ciest a chodníkov, ako aj zo zabezpečenia prístupu všetkých dôležitých bodov a rekreačných priestorov. Systém rekreačných trás a komunikácií budú tvoriť komunikácie: obslužné, cyklistická, výhliadková, náučná, turistické a prístupové. 173
Východiskové body nástupné priestory lesného parku budú vystavené hlavnému náporu návštevníkov. Časť z nich sa rozptýli do voľných priestorov okrajovej časti, časť bude smerovať do centrálneho priestoru na výšine a časť bude smerovať do vnútra lesného parku. V nástupnej časti bude preto nutné vybudovať okrem parkovacích plôch aj základnú obslužnú vybavenosť. Turistické chodníky je možné trasovať v dvoch stupňoch obtiažnosti: vedené pozdĺž vrstevníc pre vekovo starších návštevníkov a vedené územím s väčším sklonom terénu. Program náučného chodníka vyplýva z rozloženia existujúcich lesných ciest a chodníkov, z charakteru a druhovej skladby porastov, z polôh významných miest (výhľady, atraktivity). Funkčné zóny lesoparku predstavujú rekreačné priestory s aktivitami, ich vybavenie je podmienené najmä priaznivými terénnymi podmienkami. Samostatnú rekreačnú zónu tvorí záhradkárska osada. Povýšenie významu tejto zóny začlenením do programu lesoparku bude vyžadovať aktívne zapojenie sa majiteľov záhrad do úprav prostredia osady. Využívanie krajiny Hospodárenie v lesoch sa vykonáva na základe schváleného lesného hospodárskeho plánu v súlade so zákonom č.5 3/2002 Z.z. Cieľom hospodárenia na území lesoparku je vytvoriť optimálne podmienky pre rekreáciu pri súčasnom zachovaní biologickej pestrosti a produkčných schopností lesa a obmedziť negatívny dopad rekreačného využívania lesov na najnižšiu mieru. Spôsob hospodárenia určujú lesné hospodárske plány a tzv. bioprojekty na biologickú prestavbu lesných porastov a vytváranie porastových prvkov, vypracované osobitne pre jednotlivé funkčné priestory. Pri určovaní hospodárskeho spôsobu sa vychádza z prvoradej funkcie v konkrétnej funkčnej zóne, pričom v I. a II. funkčnej zóne sa uplatňuje najčastejšia skupinová alebo stromová forma výberkového hospodárskeho spôsobu alebo účelový spôsob. V tretej funkčnej zóne to býva spravidla hospodársky spôsob rúbaňový, forma podrastová maloplošná (Kolektív, 2006). Vzhľadom na pomerne malý plošný rozsah súvislých lesných celkov nebude možné v území lesoparku Háj-Nicovô uvažovať s tromi lesnými zónami, ale len s dvomi, prvá zóna pre intenzívnu rekreáciu a druhá zóna s ťažbou dreva prispôsobenou požiadavkám ochrany prírody s možným pohybom ľudí. Drevo by sa malo ťažiť len výberkovým spôsobom. V miestach kontaktu funkčných plôch a súvislých porastov, okolo turistických trás a cyklotrás sa vytvára ochranné pásmo s pozvoľným prechodom do drevinovo pestrého zloženia pri okraji ochranného pásma až po zastúpenie drevín predpísaných lesným hospodárskym plánom do vnútra porastov. Priestorové pôsobenie a malebnosť lesného parku závisia od dekoratívnosti a rozmiestnenia stromových porastov a tiež od rozloženia vyhliadok a otvorených miest. konfigurácia terénu v území lesoparku vytvára veľmi dobré podmienky pre rozloženie vyhliadok a rekreačne využívaných otvorených priestorov. Požadovaná gradácia priestorov lesoparku od otvorených priestorov cez riedkolesie až po súvislé porasty je viditeľná aj v existujúcom poraste. Z 174
hľadiska uskutočňovania aktivít sa najviac vyžadujú menšie lúčne priestory, ktoré poskytujú lepšie podmienky pre vytvorenie priestorov pre rodiny alebo skupiny návštevníkov. Takéto priestory sa uplatnia najmä v blízkosti veľkej koncentrácie obyvateľov sídliska Podbreziny. Obrázok 2: Krajinná štruktúra návrh využitia pozemkov Diskusia a záver Realizovaný výskum potvrdil, že územie má špecifické podmienky pre rekreačné aktivity, ktoré môžu byť uskutočňované len vo vybraných priestoroch a na vybraných trasách. Budovanie lesoparku je dlhodobý proces, v ktorom bude nutné riešiť veľa problémov. Pre vytvorenie základných podmienok pre postupné budovanie Lesoparku Háj- Nicovô bude nutné v prvom rade: - riešiť zosúladenie individuálnych a verejných záujmov - vysporiadať vlastnícke vzťahy, zainteresovať vlastníkov pozemkov na budovaní lesoparku, umožniť vedenie rekreačných trás cez súkromné pozemky, 175
- riešiť nové funkčné členenie a zásady hospodárenia v území lesoparku v súčinnosti s návrhom rekreačného využitia územia ako pre lesné pozemky, tak aj pre poľnohospodárske pozemky. Základom koncepcie rekreačného využívania bude úprava priestorov: - úprava pôvodného porastu čiastočným odstránením inváznych druhov drevín a prebierkou, - úprava čistiniek odstránením inváznych druhov drevín, - vytvorenie upravených priestorov v pôvodnom poraste, ktoré by poskytovali návštevníkom kvalitné vybavenie pre pobyt v prírode a zároveň by sústreďovali návštevníkov do týchto priestorov, - úprava okolia záhradkárskej osady odstránením inváznych druhov drevín a zjednotením úprav, - úprava okolia pietneho areálu a zriadenie ochrannej zóny so stanoveným režimom využívania. Celkový charakter územia zostane zachovaný uzavreté lesné celky, lúčne otvorené priestory v súčasných polohách, riedkolesie v niektorých okrajových polohách lesa a v okolí pamätníka, celky prírodných ovocných drevín na južnom a juhovýchodnom svahu územia. Voľné koridory pod vzdušným elektrickým vedením bude nutné v zmysle príslušných noriem a predpisov udržiavať bez náletových porastov, čo prispeje k estetickej kvalite celého územia. Najvýznamnejším miestom celého lesoparku je výšina s pietnym areálom a okolím. Ide o územie s najvhodnejšou konfiguráciou terénu, preto sa tu sústreďuje najviac návštevníkov. Aby nedochádzalo k devastácii tohto unikátneho prostredia, bude potrebné stanoviť ochrannú zónu pamätníka s osobitným režimom pre realizáciu rekreačných aktivít, ktorej súčasťou bude aj aleja pri Ceste hrdinov. Literatúra BIHUŇOVÁ, M., HREBÍKOVÁ, D., MIŠOVIČOVÁ, R. 2010. Krajinno ekologické a rekreačné hodnotenie potenciálu kontaktných zón miest a krajiny. SPU Nitra KLAUČO, Ľ., HOVORKOVÁ, F. 1994. Funkčná optimalizácia krajiny. Urbanistická koncepcia. ÚPN SÚ Liptovský Mikuláš. AUREX, s.r.o., Bratislava KOLEKTÍV AUTOROV PUTROVÁ, E., DVONČOVÁ, E., GÉCOVÁ, K. GÁL, P.2008. Mestský lesopark Háj-Nicovô, koncept riešenia., PC ARCH FA STU KOLEKTÍV AUTOROV. 2006: Generálny plán Bratislavského lesného parku (GPBLP) pre časť v užívaní Mestských lesov v Bratislave. LES s.r.o. Trenčín, Bratislava, dostupné na internete SUPUKA, J., VREŠTIAK, P. 1984. Základy tvorby parkových lesov: VEDA, Bratislava 176