prostredie1_11.indd

Podobné dokumenty
Biologická rozmanitosť a jej ochrana

Microsoft Word - apxi-52.doc

Katarina Kellenbergerova - Panel 5

untitled

Prezentácia programu PowerPoint

Microsoft Word - PROGRAM ROZVOJA VIDIEKA-1

Prezentácia programu PowerPoint

Centrum excelentnosti pre využitie informačných biomakromolekúl v prevencii ochorení a pre zlepšenie kvality života, ITMS:

Microsoft Word - Predloženie žiadosti o poskytnutie podpory v rámci národného projektu s názvom Podpora biodiverzity prvkami ze

Poľnohospodárstvo na Slovensku

ODPORÚČANÉ ŠTUDIJNÉ PLÁNY PRE ŠTUDENTOV DENNÉHO A EXTERNÉHO ŠTÚDIA 1 Študijný program 1. stupňa: Ekonomika a manažment podniku Študijný odbor:

Microsoft PowerPoint - Prezentacia_Slovensko.ppt

C(2018)2526/F1 - SK (annex)

Microsoft Word - protokol-cestovnom-ruchu.docx

VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE o dani z nehnuteľnosti č. 73/2018, ktorým sa ruší VZN č. 69/2017 o dani z nehnuteľnosti na území obce Smolenice Návrh VZN

Szolgayova

V Š E O B E C N E Z Á V A Z N É N A R I A D E N I E O B C E Gabčíkovo č. 5/2015 z O D A N I Z N E H N U T E Ľ N O S T I na kalendárny rok 2

Premium Harmonic TB Viac o fonde Dokumenty strana 1/5 Základné údaje ,2% 5,5% -6,9% 6,8% 5,3% 1,8% -3,7% 2,2% 5,0% -1,4% Kurz

Microsoft Word - HoreckaHrvol.doc

VZN - obec Vlachovo

VZN ÄŤ[1] DZN

Slide 1

(Microsoft Word - predn\341\232kaV\332C )

Obec Novosad, Hlavná 144/47, Novosad

Microsoft Word - VZN c O dani z nehnutelností.doc

Obec Dulovce v súlade s ustanovením § 6 ods

Katastrálne územie Horný a Dolný Vinodol

Návrh odkanalizovania lokality Košice – Krásna pri postupnom budovaní rodinných domov

N Á V R H

Dopyt po vzdelaní

M e s t o G b e l y

O D P O R Ú Č A N I E

Koncepcia a trendy rozvoja obnoviteľných zdrojov energie na báze biomasy v Prešovskom a Košickom kraji

F7ABA1F

Mesto Krupina podľa § 4 ods

Microsoft Word - VZN_051.doc

§ 4

Odkiaľ a kam kráča slovenská demografia po roku 1993

N Á J O M N Á Z M L U V A

Obecné zastupiteľstvo v

Mesto Dunajská Streda v súlade s ustanovením § 6 ods

AKE 2009 [Režim kompatibility]

Predstavenie projektu „Lesníci deťom“

O b e c D v o r y n a d Ž i t a v o u Všeobecne záväzné nariadenie obce Dvory nad Žitavou č. 5 / 2015 o dani z nehnuteľností Návrh VZN vyvesený na úra

Slide 1

Úrad Slovenskej akadémie vied Dodatok č. 6 K ORGANIZAČNÉMU PORIADKU Úradu Slovenskej akadémie vied 2014 štefánikova 49, Bratislava, Slovenská r

Obecné zastupiteľstvo v

Návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o využívaní frekvenčného pásma MHz v Únii Ing. Viliam Podhorský riaditeľ odbor elektronických k

Všeobecne záväzné nariadenie č

VZN 4_2016

OBEC J A S E N I E Všeobecne záväzné nariadenie obce Jasenie č. 7/2018 o dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za nevýherné hracie prístroje na kale

Prezentácia programu PowerPoint

Národné projekty implementované SAŽO v rámci OPKŽP (2014 – 2020)

EN

Hospodárska prognóza zo zimy 2016: Zvládanie nových výziev Brusel 4. február 2016 Európska komisia - Tlačová správa Európske hospodárstvo teraz vstupu

Mesto Kolárovo v súlade s ustanovením 6 odsek 1 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ustanoveniami 7 ods. 4, 5

VZN o miestnej dani z nehnuteľností

Microsoft Word - SP_7_Bc_pravo_denna_forma_III.6_Odporucany_studijny_plan_17oktober2018.rtf

Centrum pre hospodárske otázky Komentár 1/2018: Schválená investičná pomoc v roku 2017 Martin Darmo, Boris Škoda 1 V roku 2017 vláda Slovenskej republ

Mesto Sliač, Letecká 1, Sliač VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE MESTA SLIAČ č. 47/2017 KTORÝM SA VYHLASUJE OBECNÉ CHRÁNENÉ ÚZEMIE MESTA SLIAČ Návrh

Všeobecné záväzné nariadenie

VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE OBCE SKLENÉ ČÍSLO 8/2012 ZO DŇA O miestnej dani z nehnuteľností Obec Sklené, Obecné zastupiteľstvo v Sklenom

VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ NARIADENIE OBCE TOPOĽNICA č. 3/2016 O D A N I Z N E H N U T E Ľ N O S T Í, D A N I Z A P S A, D A N I Z A N E V Ý H E R N É H R A C

Mesto Prešov Všeobecne záväzné nariadenie mesta Prešov o dani z nehnuteľností č. 11/2011 Vydanie: 1 Strana 1/6 Mesto Prešov podľa 6 ods. 1 a 2 zákona

Prezentace aplikace PowerPoint

Stredná odborná škola ekonomická Stojan 1, Spišská Nová Ves ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM Agroturistika Agroturistika 1

VZN_07-dane a poplatky[1].doc

Všeobecne záväzné nariadenie č. 4/2017 o podmienkach určovania a vyberania dane z nehnuteľností na území obce Plavecký Peter Návrh VZN VZN č. 4/2017 V

Priorita 1 (Špecifický cieľ) Číslo Miesto Realizátor (lokalita) (vlastník investície) 1 č. Opatrenie rozpočet žiadateľa Názov inv

N Á V R H

TS - Budúcnosť autobusovej dopravy SAD Žilina je samozrejmá súčasť našich životov ǀ Žilina ǀ Tlačová správa SAD Žilina, a.s. Spoločnosť Slov

N á v r h

Nadpis/Titulok

Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Bytča č. 8/2014 o podmienkach určovania a vyberania dane z nehnuteľnosti na území Mesta Bytča Mesto Bytča v súlad

Štrukturálne fondy po roku 2014

ZBIERKA ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY Ročník 2018 Vyhlásené: Časová verzia predpisu účinná od: Obsah dokumentu je právne záväzný.

Vzdelávacia oblasť: Človek a spoločnosť 2. STUPEŇ ZŠ - ISCED 2 Základná škola Pavla Horova Michalovce ŠKOLSKÝ ROK: 2018/ ROČNÍK GEOGRAFIA Vypra

Medzinárodné menové vzťahy

OBEC KUKLOV v súlade s ustanovením § 6 ods

Microsoft PowerPoint - Homola+Maruniak.ppt

Technik pre ťažbovú činnosť v lesníctve Charakteristika Technik pre ťažbovú činnosť v lesníctve usmerňuje a organizuje ťažbovú činnosť na

Snímek 1

Prezentácia programu PowerPoint

Informatívna hodnotiaca správa o priebežnom plnení Komunitného plánu sociálnych služieb mesta Trnavy na roky za rok 2018 Komunitný plán soci

untitled

analyza_polnohospodarstvo_stretnutie_29_05_2014_prerokovana

0519_husar

Microsoft Word - SP_7_Bc_pravo_externa_forma_III.6_Odporucany_studijny_plan_17oktober rtf

Tlačová správa Bratislava, 7. jún ročník vzdelávacieho projektu na podporu stability makroekonomiky Slovenska Zrodom vzdelávacieho projektu spo

Microsoft PowerPoint - Kovalcik

Návrh kombinovanej metódy stanovenia objemu eróznych rýh v poľn

Snímka 1

Microsoft Word - VZN2015

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja obce

18 Na rokovanie Mestského zastupiteľstva mesta Piešťany dňa Názov materiálu: NÁVRH NA PREVOD VLASTNÍCTV A POZEMKU PRE JANU ŠČEPKOVÚ, LOKALIT

Nadpis/Titulok

Geografické informácie

Správa o činnosti organizácie SAV Prílohy Príloha A Zoznam zamestnancov a doktorandov organizácie k Zoznam zamestnancov podľa štruktúry (na

Prepis:

PETER BEZÁK Regionálne odlišnosti transformácie horskej poľnohospodárskej krajiny Slovenska Bezák, P.: Regional Disparities of Mountain Agricultural Landscape Transformation in Slovakia. Životné prostredie, 2011, 45, 1, p. 30 34. Contribution aims to focus on differences in agricultural development of various mountain regions in Slovakia through the changes in landscape, land use and the driving forces behind them. Agricultural land came through radical transformation after the Second World War in Slovakia, being influenced mainly by collectivisation in 1950s and 1960s, transformational period and agricultural decline after 1989 and improvement of agricultural management after accession of Slovakia to EU. Land abandonment is a crucial pressure on agricultural landscape that occurred in mountain regions after those changes. Following changes in land use were substantial, but other specific attributes played significant role in the landscape development too. However there are some common socioeconomic factors of agricultural change (e. g. agricultural policy), their spatial impact is demonstrated differently in particular areas and ecosystems. Key words: agricultural landscape, mountain regions, changes in landscape, driving forces Poľnohospodárska krajina Slovenska prešla výraznými zmenami v období po 2. svetovej vojne. Poľnohospodársky manažment ovplyvnilo niekoľko kľúčových faktorov (Bezák, Izakovičová, Miklós a kol., 2010). Prvá zmena je spojená s kolektivizáciou, ktorá podnietila vznik spoločných veľkých fariem najmä v 50-tych a 60-tych rokoch minulého storočia. Krajina zmenila svoj vzhľad predovšetkým tým, že sa sceľovali políčka a menili sa na veľkoblokovú ornú pôdu, nastúpila ťažká technika, zároveň však prišiel útlm extenzívneho využívania trávnych porastov, horské lúky sa prestali kosiť a začali zarastať. Procesy vo vtedajšej poľnohospodárskej krajine možno zovšeobecniť na intenzifikáciu poľnohospodárstva a opúšťanie odľahlej poľnohospodárskej pôdy. Intenzifikácia poľnohospodárstva zapríčinila rozšírenie obrábanej pôdy, redukciu líniových prvkov, vznik eróznych procesov (nerešpektovaním prírodných podmienok pri vzniku veľkoblokovej ornej pôdy, nevhodným umiestnením pasienkov a nevhodnými formami pasenia). Pri intenzifikácii poľnohospodárstva ide predovšetkým o nížinné a kotlinové regióny Slovenska, resp. o doliny v horských oblastiach a ich priľahlé svahy, ktoré sú ľahko dostupné i pre väčšie mechanizmy. Opúšťanie pôdy, ako sprievodný jav intenzifikácie poľnohospodárstva, je spojené s marginalizáciou poľnohospodárskej výroby. Určité územie vtedy prestane byť udržateľné v zmysle existujúceho spôsobu využitia v daných sociálnoekonomických podmienkach, čím sa stáva hospodársky nerentabilným. Vzhľadom na sústreďovanie poľnohospodárskych činností v nížinách a kotlinách Slovenska, prešla týmto vývojom väčšina horských a podhorských oblastí. Obdobie 90-tych rokov po politických a sociálnoekonomických zmenách charakterizuje voľná trhová ekonomika, ktorá výrazne poznačila charakter poľnohospodárstva. Nastala redukcia dotačných stimulov, čo obmedzilo pestovanie plodín, zapríčinilo pokles stavov dobytka, oviec a pod. Časť pôdy sa vrátila do súkromného vlastníctva. Manažment poľnohospodárstva výrazne ovplyvňoval najmä nedostatok financií, ale napr. aj zmena životného štýlu, zvýšená migrácia, čo spôsobilo opúšťanie a zarastanie nielen horšie dostupných a vzdialenejších poľnohospodárskych plôch, ale aj súkromných políčok v okolí intravilánov horských obcí. Pokles intenzity poľnohospodárstva mal aj pozitívny vplyv na životné prostredie v dôsledku redukcie hnojenia, aplikácie chemických prípravkov a pod. 30

Výrazné zmeny priniesol vstup Slovenska do Európskej únie v roku 2004. Hospodárska politika Slovenska, ktorá sa začala prispôsobovať európskej už v predvstupovom období (najmä od roku 2000), sa výrazne zmenila. Začlenenie sa do európskych štruktúr znamená pre poľnohospodársky sektor najmä implementáciu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, a teda výraznejšie dotačné stimuly priame dotácie na plochu, agroenvironmentálnu schému, podporu znevýhodnených oblastí, využívanie štrukturálnych fondov atď. Poľnohospodárska činnosť sa znovu naštartovala v mnohých oblastiach, vrátane opustených lokalít, poľnohospodárstvo prešlo od produkčného k racionálnejšiemu využívaniu prírodných zdrojov a trvalo udržateľnému manažmentu krajiny. Tieto zmeny priniesli i množstvo nových problémov, napr. zložitú administratívu, nedokonalú podporu pre extenzívne formy hospodárenia, nezohľadňovanie regionálnych špecifík. Horské poľnohospodárske oblasti Horské oblasti sú obrovskou zásobárňou prírodných alebo poloprírodných území, v ktorých má výrazné zastúpenie extenzívna poľnohospodárska krajina. Zmeny v tejto krajine za posledné desaťročia sa spájajú najmä s ústupom tradičného využitia krajiny, založenom na individuálnom extenzívnom hospodárení a prístupe. Opúšťanie poľnohospodárskej krajiny, marginalizácia a kolaps tradičného farmárstva sú v Európe známe už niekoľko desaťročí (MacDonald et al., 2000; Caraveli, 2000; Bezák, Halada, 2010). Dopad týchto zmien možno identifikovať napr. prostredníctvom štúdia zmien využitia krajiny. Častá je spontánna obnova lesa predtým otvorených a poľnohospodársky využívaných území a zmena poloprírodných trávnych biotopov na lesné spoločenstvá. Extenzívne trávne porasty patria k najohrozenejším biotopom na Slovensku, najmä v dôsledku ich opúšťania. Podľa nedávnej správy EEA (2004) iba 300 000 ha z 845 000 ha trávnych porastov na Slovensku má potenciál štatútu ochranu prírody. Na Slovensku, podobne ako v niektorých ďalších krajinách východnej Európy, bol fenomén opúšťania odľahlých parciel v horských oblastiach spôsobený aj štruktúrou poľnohospodárskych fariem (Kuemmerle et al., 2008). Prevládali veľké združené štátne farmy, ktoré vznikli počas kolektivizácie a ktoré obhospoda- Obr. 1. Rozptýlené osídlenie v regióne Nová Baňa (Malá Lehota, 2007). Foto: František Petrovič 31 prostredie1_11.indd 31 25. 7. 2011 10:16:32

Obr. 2. Zachované historické štruktúry poľnohospodárskej krajiny (Liptovská Teplička, 2009). Foto: Peter Bezák rovali takmer výlučne pôdu koncentrovanú v ľahko dostupných častiach horských obcí. Ani transformačné zmeny po roku 1989 nedokázali odvrátiť tento jav, zarastanie území s prevažne extenzívnym farmárstvom pokračovalo. Poľnohospodárske programy EÚ síce dokázali do určitej miery zastaviť zarastanie, avšak viac prispeli k zachovaniu poľnohospodárskych aktivít a krajinotvorby, ako by prospeli extenzifikácii a zvyšovaniu agrobiodiverzity. Samotné nastavenie súčasných dotačných politík si vyžaduje existenciu väčších poľnohospodárskych subjektov s odbornou administratívou i finančným kapitálom. Vzhľadom na racionalizáciu manažmentu majú preto stále prioritu jednoduché a jednostranné aktivity (napr. mechanické kosenie) na pomerne rozsiahlych a blízkych parcelách. Celkový vývoj spoločnosti a zmena orientácie hospodárskeho rozvoja Slovenska výrazne ovplyvnili trendy poľnohospodárskych aktivít v horských oblastiach. Rozvoj socialistickej industrializácie zapríčinil ústup dominantného poľnohospodárstva, najmä v neprodukčných horských územiach. Jednoduchí farmári začali dochádzať za prácou do fabrík v nížinných a kotlinových oblastiach, ktoré sa stali centrom intenzívnej výstavby. Postupná zmena zamestnanosti a migračný odliv obyvateľstva z horských území boli ďalšími hybnými silami posledných desaťročí. Záujem o pokračovanie farmárstva ochabol a podnety, resp. podmienky pre rozmach alternatívnych foriem aktivít v horských oblastiach (agroturistika, produkcia regionálnych poľnohospodárskych komodít a pod.) sú pre mladú generáciu nedostatočné. Úspešné a neúspešné príklady transformácie poľnohospodárskej krajiny Hoci hybné sily zmien poľnohospodárskej krajiny pôsobili na celom území Slovenska, následné tlaky vplývali na krajinu v rôznej miere. Z tohto dôvodu interpretáciu zmien nemožno zovšeobecňovať s ohľadom na odlišné dôsledky pre krajinu a ekosystémy v regiónoch. Práve regionálne špecifiká, tradície, miestny sociálny a ekonomický kapitál hrali dôležitú úlohu pri pôsobení tlakov na poľnohospodársku krajinu a pri určovaní smeru a intenzity jej zmien. Rozdiely pri transformácii poľnohospodárskej krajiny sme sa snažili zachytiť na príklade nasledujúcich regiónov: rozptýlené osídlenie regiónu Nová Baňa (obce Malá Lehota a Veľká Lehota); obec Liptovská Teplička; región Horná Orava (obce Oravské Veselé a Mútne); región Poloniny (10 obcí). Spomenuté horské regióny prešli procesom kolektívneho hospodárenia, sceľovania pozemkov, transformácie mozaiky ornej pôdy, lúk a lesov oddelených medzami s nelesnou drevinovou vegetáciou na veľké intenzívne poľnohospodárske jednotky začiatkom 70-tych rokov. Vzdialenejšie plochy začali upadať a zarastať, krajina sa menila na homogénnu. Typickým príkladom sú regióny Nová Baňa a Poloniny, kde opúšťanie bolo radikálne a sukcesné procesy pomerne významné (viac ako 20 % územia). Oba regióny zaznamenali trvalý pokles počtu obyvateľov potom, ako dosiahli vrchol v 60-tych a 70-tych rokoch. Hospodárenie realizovali výlučne veľké farmy. V prípade regiónu Poloniny sú kľúčovými faktormi úpadku poľnohospodárstva odľahlosť, nepriaznivé ekonomické a životné podmienky, a tiež evakuácia siedmich obcí s cieľom vybudovať vodnú nádrž Starina a vymedziť jej ochranné pásmo (Bezák, Halada, 2010). Región Nová Baňa je špecifický vďaka forme rozptýleného osídlenia obyvateľstva (obr. 1), ktoré bolo vhodné v čase individuálneho farmárstva a tradičného spôsobu života. Avšak intenzifikácia poľnohospodárstva a socialistická industrializácia výrazne obmedzili udržateľnosť týchto usadlostí. Ostatné regióny (Liptovská Teplička a Horná Orava) sú živo- 32

taschopnejšie a napriek zmeneným podmienkam v spoločnosti sa im podarilo stabilizovať počet obyvateľov na svojom území. Farmárstvo sa zachovalo, hoci s odlišným typom manažmentu krajiny. Obec Liptovská Teplička je unikátna lokalita vďaka zachovaným historickým formám poľnohospodárskej krajiny (obr. 2) terasám a kamenným valom medzi trávnymi parcelami (Štefunková, Dobrovodská, 1997). Po vzniku dominantného subjektu v regióne, poľnohospodárskeho družstva, bola orná pôda scelená a zmenená na trávne porasty, ktoré začalo družstvo extenzívne obhospodarovať. V regióne Horná Orava vznikol manažment na rozsiahlych trávnych porastoch, podobne zmenených z ornej pôdy (Špulerová, 2008). Výrazne ho podporuje zachované domáce farmárstvo, čoho dôkazom je mnoho drobných políčok v okolí obcí (obr. 3), ktoré dopĺňajú štruktúru veľkoblokovej travinno-lesnej krajiny. Transformácia spoločnosti a hospodárstva po prevrate v roku 1989 bola obdobím prechodu z centrálnej na trhovú ekonomiku a obdobím poľnohospodárskeho úpadku. Výrazná redukcia dotačných stimulov, majetkové vyrovnania a zmena životného štýlu sa odzrkadlili aj v poľnohospodárstve horských regiónov. Zatiaľ čo procesy depopulácie a zarastania poľnohospodárskej pôdy v regiónoch Nová Baňa a Poloniny sa znásobili, obec Liptovská Teplička a región Horná Orava si zachovali predchádzajúce hospodárenie bez radikálnych zmien, ich zastavaná plocha sa dokonca rozrástla. Posledná zmena, vstup Slovenska do EÚ, sa spája s obnovením podpory poľnohospodárstva a ochrany životného prostredia, čo spôsobilo vyčistenie a pravidelné kosenie mnohých predtým zarastených poľnohospodárskych parciel (Nová Baňa a Poloniny). Treba však podotknúť, že úplné zotavenie poľnohospodárskeho manažmentu v celom území regiónu Poloniny nie je v krátkodobom horizonte reálne kvôli miestnym veľmi nepriaznivým ekonomickým podmienkam, slabému sociálnemu kapitálu a infraštruktúre. Zameranie súčasných dotácií podporuje skôr veľkoblokové farmárstvo (obr. 4). Menšie lúky vo vyšších nadmorských výškach sa naďalej menia na krovinovo-lesný ekosystém. V prípade regiónu rozptýleného osídlenia Novej Bane je situácia nepatrne odlišná. Potenciál prázdnych domov a usadlostí je výhodný pre rozvoj re- Obr. 3. Úzkopásové políčka v regióne Horná Orava (Mútne, 2010). Foto: Peter Bezák kreačných foriem. Týmto spôsobom môže byť územie aspoň sčasti udržiavané (Bezák, Dobrovodská, 2008). Okrem toho, región nie je tak zreteľne priestorovo separovaný ako v prípade Polonín, keďže väčšie mestá a ekonomické centrá sú relatívne blízko. Využitie krajiny v obci Liptovká Teplička a v regióne Horná Orava nezaznamenalo výraznejšie zmeny, okrem pretrvávajúceho rozmachu zástavby s ohľadom na progresívny populačný vývoj. * * * Z predchádzajúcich príkladov možno usúdiť, že orientácia poľnohospodárskej politiky a jej finančné nástroje boli a stále sú jazýčkom na váhach rozvoja väčšiny horských poľnohospodárskych území. Na druhej strane, regionálne špecifiká môžu hrať pomerne veľkú úlohu v napredovaní horských oblastí a vytvárať istú podporu v krízových obdobiach. Práve tieto atribúty by bolo vhodné zobrať do úvahy pri budúcich manažmentových opatreniach a implementácii rozvojových programov poľnohospodárstva. Procesy, ktoré sa naštartovali v 60-tych a 70-tych rokoch, boli rozhodujúce pre poľnohospodársku krajinu a ich dôsledky vo všetkých spomenutých regiónoch pretrvávajú dodnes. Naopak, regionálne rozdiely v horských územiach vzrástli v období po roku 1989 a po vstupe Slovenska do EÚ aj vďaka nedokonalému nastaveniu dotačných programov. 33

Príspevok vznikol ako výstup vedeckého projektu GP 2/0166/08 Zhodnotenie prínosu agro-environmentálnych programov k ochrane a udržaniu diverzity poľnohospodárskej krajiny v rámci Vedeckej grantovej agentúry MŠ SR a SAV. Literatúra Bezák, P., Dobrovodská, M.: Vnímanie zmien krajiny z hľadiska perspektív trvalo udržateľného rozvoja v Novobanskej štálovej oblasti. In: Herber, V. (ed.): Fyzická geografie a trvalá udržitelnost. Fyzickogeografický sborník 6. Brno : Masarykova Univerzita, Přírodovědecká fakulta, Česká geografická společnost, 2008, s. 91 97. Bezák, P., Halada, Ľ.: Sustainable Management Recommendations to Reduce the Loss of Agricultural Biodiversity in the Mountain Regions of NE Slovakia. Mountain Research and Development, 2010, 30, 3, p. 192 204. Bezák, P., Izakovičová, Z., Miklós, L. a kol.: Reprezentatívne typy krajiny Slovenska. Bratislava : Ústav krajinnej ekológie SAV, 2010, 180 s. Caraveli, H.: A Comparative Analysis on Intensification and Extensification in Mediterranean Agriculture: Dilemmas for LFA s Policy. Journal of Rural Studies, 2000, 16, p. 231 242. EEA: Agriculture and the Environment in the EU Accession Countries Implications of Applying the EU Common Agricultural Policy. Copenhagen : EEA, Environment Issue Report No. 37, 2004. Kuemmerle, T., Hoster, P., Radeloff, V. C., der Linden, S., Perzanowski, K., Kruhlov, I.: Cross-border Comparison of Post-socialist Farmland Abandonment in the Carpathians. Ecosystems, 11, 2008, p. 614 628. MacDonald, D., Crabtree, J. R., Wiesinger, G., Dax, T., Stamou, N., Fleury, P., Gutierrez-Lazpita, J., Gibon, A.: Agricultural Abandonment in Mountain Areas of Europe: Environmental Consequences and Policy Responses. Journal of Environmental Management, 2000, 59, p. 47 69. Špulerová, J.: Land Use Changes in the Veselovianka River Catchment in the Horná Orava Region. Ekológia (Bratislava), 2008, 27, 3, p. 326 337. Štefunková, D., Dobrovodská, M.: Historické poľnohospodárske formy využitia zeme ich úloha v trvalo udržateľnom rozvoji. Acta Environmentalica UC, 1997, Supplement, s. 149 153. Mgr. Peter Bezák, PhD., peter.bezak@savba.sk Ústav krajinnej ekológie SAV Bratislava, pobočka Nitra, Akademická 2, P. O. Box 23/B, 949 01 Nitra Obr. 4. Kosenie veľkoblokových trávnych porastov v regióne Poloniny (Nová Sedlica, 2009). Foto: Peter Bezák 34 prostredie1_11.indd 34 25. 7. 2011 10:16:33