analyza_polnohospodarstvo_stretnutie_29_05_2014_prerokovana

Prepis

1 11. POĽNOHOSPODÁRSTVO, LESNÉ A RYBNÉ HOSPODÁRSTVO A KRAJINOTVORBA POĽNOHOSPODÁRSTVO K dôležitým odvetviam hospodárstva Detvy patrí poľnohospodárstvo, na ktoré nadväzuje výroba potravín a spracovanie poľnohospodárskych produktov. K fundovanejšiemu zhodnoteniu tejto oblasti však chýbajú informačné zdroje a to nielen o pôde, jej vlastníkoch a užívateľoch, ale aj produkcii, využívaní nových technológií, financovaní poľnohospodárstva, realizovaných projektoch a pod.. Až do 50-tych rokov bolo v Detve poľnohospodárstvo, najmä chov dobytka a oviec základným zdrojom obživy miestneho obyvateľstva. Združstevňovaním pôdy a spriemyselňovaním Detvy sa narušil niekdajší vzťah k pôde ako základnej živiteľke. Dnes už stredné a mladšie generácie pôdu nepovažujú za základnú istotu, hoci je ich rodinným vlastníctvom. Odliv mladých ľudí z vidieka prevažne z ekonomických dôvodov spôsobuje, že časť pôdy ostáva neobhospodarovaná a znehodnocovaná nánosmi burín a drevín, čo sa negatívne prejavuje aj na obraze krajiny. Pôdny fond Celková výmera katastrálneho územia Detva je ha, štruktúra podľa druhu pozemkov je vyjadrená v nasledujúcej tabuľke: Tabuľka: Porovnanie štruktúr katastrálneho územia podľa druhu pozemkov Druh pozemku rozloha podiel v % rozloha podiel v % Trvalé trávne porasty , ,2 Orná pôda , ,3 Záhrady a ovocné sady 86 1,3 87 1,3 Lesné pozemky , ,4 Vodné plochy 29 0,4 29 0,4 Zastavané plochy 347 5, ,2 Ostatné plochy 124 1, ,2 Výmera celkom Zdroj: Správa katastra Detva Z celkovej výmery k.ú. Detvy ha poľnohospodárska pôda zaberá približne okolo cca 63 %. Asi dve tretiny poľnospodárskej pôdy tvoria trvalé trávnaté porasty a jednu tretinu orná pôda. Lesná pôda predstavuje približne štvrtinu z celkovej rozlohy územia. V zložení pôd prevládajú hnedé, glejové a oglejené hnedé pôdy, tieto patria k menej kvalitným a pre rastlinnú výrobu poskytujú horšie podmienky. V roku 2010 boli ukončené práce na Registri obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), ktorým bolo usporiadané vlastníctvo k pozemkom v katastrálnom území Detva. Poľnohospodárska výroba Rastlinná výroba je orientovaná predovšetkým na produkciu kŕmnych obilnín, zemiakov a krmovín na ornej pôde a trvalé trávnaté porasty. Živočíšna výroba je zameraná na všetky druhy hospodárskych zvierat, najmä hovädzí dobytok a ovce so všetkými reprodukčnými kategóriami. Poľnohospodárstvo okrem produkčných funkcií plní aj dôležité mimoprodukčné funkcie spojené s krajinotvorbou, ochranou prírody, životného prostredia a rozvojom vidieka. Najväčším podnikom poľnohospodárskej veľkovýroby v Detve je AGROSEV s.r.o., ktorý obhospodaruje najväčšiu výmeru poľnohospodárskej pôdy. Počas sezóny zamestnáva okolo 90 zamestnancov. Poľnohospodárska veľkovýroba je zameraná na chov hovädzieho dobytka a v rastlinnej výrobe najmä na súvisiacu výrobu krmovín, obilnín a olejnín. Najviac rentabilné je pestovanie obilnín. Zo špeciálnych plodín sa tu pestuje najmä repka ozimná. Vypracoval: oddelenia MsÚ v Detve Strana 1 z 6

2 K ďalším agropodnikateľom hospodáriacim na poľnohospodárskej pôde v k. ú. Detvy patria PD Kalinovčan, PD Očová, RD Kriváň, M-TRADE AGE s.r.o, Látky, stredisko Stožok. V Detve sa zachovalo aj individuálne hospodárenie na menších celkoch, ktoré bolo pre toto územie typické pred obdobím kolektivizácie. Táto forma obhospodarovania sa zachovala najmä na Skliarove a čiastočne aj v ostatných osadách Detvy, najmä v lokalitách, ktoré nezasiahla kolektivizácia a pôda nie je obhospodarovaná veľkofarmármi. Návrat k hospodáreniu na menších celkoch možno zaznamenať aj po roku MsÚ v Detve evidoval k celkove 47 súkromne hospodáriacich roľníkov (SHR) a k evidoval 57 súkromne hospodáriacich roľníkov, napr.: p. Zvara chov oviec a výroba produktov z ovčieho mlieka a p. Krinovič produkcia obilovín, chov oviec. Počet postupne vyraďovaných SHR značne prevyšuje počet SHR zostávajúcich v evidencii. Okrem evidovaných súkromne hospodáriacich roľníkov na pôde hospodária aj jednotlivci, ktorí nie sú nikde registrovaní. Títo obhospodarujú len menšie plochy, svoje vlastné poľnohospodárske zázemie, ktoré je spravidla len doplnkovým zdrojom ich obživy popri hlavnom zamestnaní. Činnosť SHR v súčasnosti upravuje zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v platnom znení. V ostatných rokoch celoštátne neriešené problémy v poľnohospodárstve (vysoké finančné vstupy do prvovýroby, nedostatok finančných prostriedkov na nákup novej poľnohospodárskej techniky, nevysporiadané vlastnícke vzťahy, odliv mladých ľudí z vidieka a pod.) sa prejavujú aj v našom regióne v neustále sa znižujúcom počte evidovaných SHR a v rastúcom počte pustnúcich polí a pastvín. Tabuľka: Vývoj počtu SHR Detva: Počet Roky všetkých SHR Počet vyradených SHR Zostatok SHR k Skúsenosti potvrdzujú, že o pôdu sa dokáže najlepšie postarať jej vlastník. Rokmi však dochádza ku nenávratnej strate odovzdávania skúseností s obhospodarovaním pôdy medzi generáciami a u mladej generácii dochádza ku strate vzťahu k pôde. Možnosťou pre obnovu krajiny Vypracoval: oddelenia MsÚ v Detve Strana 2 z 6

3 a poľnohospodárskych činností je vytváranie rodinných fariem. Prispejú nielen k obnove tradícií, revitalizácii krajiny, ale vytvoria aj priestor pre samozamestnanie. LESNÉ HOSPODÁRSTVO Lesný fond Prevažná časť k.ú. Detvy je odlesnená. Z celkovej rozlohy ha tvoria lesné pozemky okolo 1870 ha, čo je 27, 46 %. Listnané, ihličnaté a zmiešané lesy sú v súvislých plochách len na severozápade a juhozápade a predstavujú významný potenciál. Do k. ú. Detvy zasahuje južná časť CHKO Poľana V k.ú. Detvy sa nachádzajú všetky tri druhy lesov, členených podľa ich základnej funkcie: hospodárske lesy, ochranné lesy a lesy osobitného určenia. Prevahu majú hospodárske lesy s hlavnou produkčnou funkciou. Hlavnou funkciou ochranných lesov je ochrana stanovíšť a všetky mimoprodukčné funkcie lesov. Lesy osobitného určenia plnia verejnoprospešné funkcie a tiež funkciu produkčnú. Produkčný potenciál lesov je limitovaný celospoločenskými záujmami ako sú ochrana prírody (CHKO Poľana, PR), ochrana vodných zdrojov, ekologická stabilita a trvaloudržateľný rozvoj územia. Rezervy sú aj vo využití podporných zdrojov a možných synergických efektov zo vzťahu lesníctva a rozvoja vidieka. Lesná výroba Najväčším subjektom hospodáriacimi na lesnej pôde v k. ú. Detvy sú Lesy SR š.p., spolu obhospodarujú približne 970 ha, z toho 621 ha štátnej pôdy a 350 ha lesnej pôdy vo vlastníctve fyzických osôb ešte neodovzdanej pôvodným vlastníkom. K ďalším väčším subjektom patria Urbárska spoločnosť v Detve, Cirkevné lesy (Neosolium s.c.m.) a Ostrôžka - pozemkové spoločenstvo Detva. Spolu obhospodarujú približne 659 ha lesnej pôdy. Okrem vyššie uvedených subjektov je 107 ha lesnej pôdy v majetku a obhospodarovaní fyzických osôb. Hospodárske výsledky u štátnych ako aj u neštátnych organizácii nie je možné uviesť a vyhodnotiť pre nedostatok informácií. Vyťažené drevo sa priamo v území nespracováva na finálny produkt. Len časť sa spracúva na miestnych pílach na polotovar, minimum produkcie sa spracuje priamo v regióne a takmer všetko vyťažené drevo či rezivo sa vyváža do zahraničia, kde sa spracúva na finálne výrobky. Do nedrevných produktov produkčnej funkcie lesov sa zaraďujú predovšetkým lesné plody, hríby, machy a lišajníky, poľovná zver a trhovo realizované úžitky ekologických a environmentálnych funkcií lesa. Ukazovatele tejto produkcie nie sú k dispozícii. Čerpania prostriedkov z fondov EÚ naznačujú malý záujem neštátneho sektora o finančné prostriedky z jednotlivých fondov. RYBNÉ HOSPODÁRSTVO V rámci k.ú. Detvy vyvíja svoju činnosť obvodná organizácia Slovenského rybárskeho zväzu v Detve. Ich činnosť nie je zameraná len na k.ú v Detve ale aj na vodné plochy v okolitých lokalitách (Očová, Hriňová, Ružiná a pod.). V roku 2006 evidovala členská základňa 184 členov. V posledných rokoch zaznamenáva pokles členov, najmä z radov detí. V roku 2013 evidoval rybársky zväz 156 v MO Detva, ubytok je dôsledkom prechodu členov do Lučeneckej organizácie z dôvodu atraktívnejších vôd. Zostatok členov aj napriek poklesu záujmu mladých ľudí o činnosť, pokračuje v aktivitách. Dôležitou úlohou obvodnej organizácie rybárskeho zväzu je zarybňovanie vodných tokov. Vzhľadom na výskyt vydry v Slatine, je na zarybňovanie revíru určená násada podustvy. V minulom období došlo k otrave Slatiny. Z tohto dôvodu bola Slatina zarybnená inými druhmi rýb. Nasadenie Slatiny podustvou bude pretrvávať do ďalšieho obdobia. Vodné toky Slatina, Detvianka, Bystré a Kocaň boli zarybňované pstruhom potočným a čerebľou. Brigádnická činnosť bola zameraná na udržiavanie čistoty potokov a ich brehov. Pravidelne je vykonávaná kontrola čistoty vodných tokov Slatina a jej prítokov, hlavne potoka Vypracoval: oddelenia MsÚ v Detve Strana 3 z 6

4 Detvianka a Bystré. Najväčšími znečisťovateľmi Slatiny sú Mliekareň Hriňová (srvátka) a Roľnícke družstvo Kriváň (močovka). Aj keď nedochádza k úhynu pstruhov, voda je znečistená a zapácha. Činnosť rybárskej stráže je zameraná na kontroly pstruhových revírov na vodných tokoch Slatina, Kocáň, Detvianka, Dúbravský potok a Hučava. V území sa nachádzajú vhodné podmienky pre potenciálne založenie rybníka. Jeho vybudovanie by prispelo k zatraktívneniu územia. KRAJINOTVORBA Katastrálne územie Detvy tvorí z veľkej časti poľnohopodárska pôda. Veľká rozdrobenosť pozemkov, nevysporiadané vlastnícke vzťahy dedením (viac vlastníkov k jednému pozemku) sú jednou z príčin, že časť pôdy je neobhospodarovaná. Pôda, ktorá bola v minulosti družstvom sceľovaná do väčších celkov a bola vypustená z užívania, nebola opätovne riadne rozdelená. Komplikované vzťahy k pôde a jej rozdrobenosť majú za následok nerozvinutý trh s pôdou. Pomalý priebeh vykonávania identifikácie pozemkov, registrácie vlastníctva a pozemkových úprav spomaľuje tiež reštrukturalizáciu poľnohospodárskej výroby a ďalšie zvyšovanie jej intenzity. Negatívne vplyvy sceľovania pôdy v procese kolektivizácie spôsobuje eróziu pôdy. Uvedené faktory sa negatívne prejavujú aj na životnom prostredí a obraze krajiny. Nepriaznivý vývoj je vo využívaní trvale trávnych porastov a to hlavne v dôsledku znižujúcich sa stavov hovädzieho dobytka a oviec. Značné plochy sa devastujú, nevykonáva sa ich obnova a nehľadajú sa možnosti na získavanie netradičných zdrojov pre výrobu. Pestovanie zemiakov sa v dôsledku ich rentability, legislatívne nedostatočného riešenia problematiky drobných krádeží z polí a nízkych cien stávajú nezaujímavou plodinou. Poľnohospodári nemajú dostatok vlastných zdrojov, nízka rentabilita ich výroby spôsobuje aj pomalé zavádzanie nových technológií v rastlinnej a živočíšnej výrobe a znižuje intenzifikačné vklady do pôdy. Pre nedostatok vlastných zdrojov a nedostatok informácií o dotačných schémach je malý záujem drobných farmárov o ich využitie. Aj z tohto dôvodu sa nerealizujú národné a ani regionálne rozvojové programy, ktoré by mohli rozhodujúcou mierou pozitívne ovplyvniť efektívnu reštrukturalizáciu, diverzifikáciu a alokáciu výroby v súlade s prírodnými, ľudskými a výrobnými zdrojmi. Nižšia výška priamych platieb ako v ostatných štátoch Európskej únie, nedostatočný systém štátnej intervencie do agrárneho sektora, nedostatočne rozvinutý distribučný systém a nedostatočná podpora predaja domácich potravín verejnými inštitúciami nevytvárajú dostatočnú konkurencieschopnosť na domácom i zahraničnom trhu. Spôsob financovania projektov neumožňuje niektorým subjektom z hľadiska finančných možností a dostupnosti úverov realizovať svoje zámery. Na druhej strane antagonisticky postavená legislatíva neumožňuje bezproblémovo prinavrátiť pôde pôvodnú kultúru. Trvalotrávnaté porasty a ornú pôdu, ktorá neobrábaná zarastá kríkmi a stromami vysiatymi samonáletom, je obtiažne zrekultivovať na pôvodný účel. Pri oficiálnych žiadostiach užívateľov k odlesňovaniu takýchto pozemkov sú potrebné súhlasy pôvodných vlastníkov, čo je administratívne veľmi náročné. Úrady za stromy, ktoré vlastne nemali dorásť, nariaďujú náhradnú výsadbu. Trvajú na tom, aby na parcelách nejaké stromy ostali, čím sa zhoršuje obrobiteľnosť pôdy mechanizmami. FORMY PODPÔR Podpora štátu Podpora štátu pre rozvoj vidieka je realizovaná formou viacerých dotačných schém cez Pôdohospodársku platobnú agentúru: 1. Priame a agroenvironmentálne podpory podmienky pre poskytovanie priamych podpôr upravuje legislatíva Európskej únie (EÚ) a Slovenskej republiky (SR). Priame podpory sú vyplácané zo štátneho rozpočtu SR a refundované z rozpočtu EÚ. Aktuálne priame podpory: - zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF), - zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), Vypracoval: oddelenia MsÚ v Detve Strana 4 z 6

5 - zo štátneho rozpočtu SR prechodné vnútroštátne platby. Z pohľadu ochrany prírodného prostredia a tvorby krajiny je možnou pomocou, aj keď nie dostatočnou, skupina dotácií, ktorých cieľom je najmä zlepšenie životného prostredia a krajiny. Poskytujú možnosť podpory hospodárom pôsobiacim v oblastiach so znevýhodnenými prírodnými podmienkami a v horských oblastiach, hospodárom užívajúcim územie patriace do sústavy NATURA 2000 a do oblasti súvisiacich so smernicu 2000/60/ES. Agroenvironmentálna podpora je snahou o integráciu agrárnej a environmentálnej politiky s cieľom ekologizácie hospodárenia v poľnohospodárskej krajine, ochrany základných zložiek životného prostredia, zmiernenia klimatickej zmeny, zachovania biologickej rozmanitosti, prírodného a kultúrneho dedičstva. 2. Projektové podpory sú poskytované formou žiadostí o nenávratný finančný príspevok v rámci Programu rozvoja vidieka SR Rozvoj vidieka podporovali krajiny Európskeho spoločenstva v rokoch z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV). Politika rozvoja vidieka ako súčasť Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie slúži na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja vidieka. Cieľom je: - zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva - zlepšenie stavu životného prostredia a krajiny - skvalitnenie života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva. Programovým dokumentom Slovenskej republiky na čerpanie finančných prostriedkov z EPFRV bol pre programové obdobie Program rozvoja vidieka SR na roky Na realizáciu cieľov programu slúžili osi a ich opatrenia: OS 1 Zvýšenie konkurencieschopnosti sektora poľnohospodárstva a lesného hospodárstva OS 2 Zlepšenie životného prostredia a krajiny OS 3 Kvalita života vo vidieckych oblastiach a diverzifikácia vidieckeho hospodárstva OS 4 LEADER OS 5 Operácie technickej pomoci V súčasnosti prebiehajú práce na príprave dokumentu pre programové obdobie Program rozvoja vidieka SR na roky poskytoval možnosti podpory aj pre diverzifikáciu poľnohospodárskych činností cez OS 4 LEADER, ako pomoc obyvateľom na vidieku. OS 4 vychádza z európskej iniciatívy Leader spájanie aktivít, ktoré podporujú hospodársky rozvoj vidieka. Cieľom je zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach a zlepšenie ekonomickej príležitosti a sociálnych podmienok vidieckeho obyvateľstva. Tento cieľ sa v podmienkach SR napĺňal prostredníctvom integrovaných stratégií rozvoja územia, v rámci ktorých boli realizované projekty jednotlivých žiadateľov. 3. Organizácia trhu v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky sú poskytované podpory v oblasti spoločnej organizácie trhu, čiže podpory pre trhové opatrenia: organizácia trhu s rastlinnými a živočíšnymi komoditami a podpora exportu. 4. Štátna pomoc podpory v pôdohospodárstve sú poskytované ako štátna pomoc priamou formou (dotácie) a nepriamou formou a formou minimálnej pomoci (pomoc de minimis). Integrovaná stratégia rozvoja územia mikroregiónu Podpoľanie Integrovanú stratégiu rozvoja územia pre mikroregión Podpoľania 4P Program pre príťažlivé Podpoľanie (ISRU) v roku 2009 vypracovala Miestna akčná skupina (MAS) so sídlom v Detve. ISRU bola zameraná na podporu rozvoja cestovného ruchu a podporovala diverzifikáciu poľnohospodárskej činnosti smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, ako ďalšej možnosti pre rozvoj vidieka. Od konca roku 2013 MAS Podpoľanie vyhlásila 11 výziev a celkovo podporila 47 projektov. Z toho priamo pre poľnohospodárov 2 projekty v rámci Opatrenia 3.1 Diverzifikácia Vypracoval: oddelenia MsÚ v Detve Strana 5 z 6

6 smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam (výzva č. 11). V rámci výzvy č. 6 pre Opatrenie 3.1 Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam nebol podaný žiadny prjekt. V roku 2013 MAS Podpoľanie vyhlásila 1. výzvu na predkladanie žiadosti o udelenie značky Regionálny produkt Podpoľanie. Hlavným motívom pre zavedenie systému značenia regionálnych produktov v Podpoľaní je propagáciou miestnych kvalitných výrobkov alebo služieb podporiť miestny ekonomický, kultúrny aj environmentálny rozvoj regiónu ako aj spropagovať región Podpoľanie ako jedinečný a svojrázny región. Predaj z dvora Malým poľnohospodárom (farmárom) by mal pomôcť zákon o predaji z dvora. Predaj z dvora znamená, že prvovýrobca svoje výrobky aspoň čiastočne predáva konečnému spotrebiteľovi priamo. V súčasnosti platná legislatíva: Nariadenie vlády č. 359/2011, požiadavky na niektoré potravinárske prevádzkárne a na malé množstvá; Nariadenie vlády č. 360/2011, hygienické požiadavky na priamy predaj a dodávanie malého množstva prvotných produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu a dodávanie mlieka a mliečnych výrobkov konečnému spotrebiteľovi a iným maloobchodným prevádzkárňam; Nariadenie Rady (ES) 834/2007; Nariadenia Európskeho parlamentu 852, 853 a 854/2004 (Zdroj: http) Aj napriek existencii dotačných možností z nasledujúcich informácií je zrejmé, že obhospodarovanie pôdy na zabezpečenie materiálnych potrieb naďalej nie je pre obyvateľov ekonomicky zaujímavé. V súčasnosti zaznamenávame okrem opúšťania laznícky osídlenej krajiny aj jej opätovné osídľovanie. V prevažnej miere má však charakter rekreačného využívania usadlostí, t.j. nedochádza k poľnohospodárskemu využívaniu pôdy. Len v nevýraznej miere dochádza k novému osídľovaniu usadlostí na lazoch ľuďmi zaoberajúcimi sa poľnohospodárskou prvovýrobou ako zdrojom získavania základných materiálnych potrieb. Zachovanie krajiny, tam kde je udržaná v pôvodnej forme, obnova krajiny tam, kde je zdevastovaná je dôležité vzhľadom na potenciál krajiny Podpoľania pre rozvoj cestovného ruchu, agroturistiky a súvisiacich služieb ako ďalších možností rozvoja ekonomiky nášho regiónu. V zmysle Európskeho dohovoru o krajine (EDK) je významnou potrebou pre celú Európu zachovať rozmanitosť európskych krajín, ako hodnôt spoločného prírodného a kultúrneho dedičstva. Súčasné európske trendy sa sústreďujú na hodnotovo-významové vlastnosti krajiny a zachovanie tých charaktreristických čŕt krajín, ktoré ich reprezentujú a sú výsledkom prírodného a historického vývoja. Podrobne sa problematikou zaoberá štúdia DETVA, Hodnoty krajiny spracovaná OZ Kolégium pri Technickej univerzite vo Zvolene, Katedra plánovania a tvorby krajiny, Fakulta ekológie a environmentalistiky v spolupráci s oddelením rozvoja MsÚ a vydaná bola s finančnou podporou Mesta Detva v roku Hodnota krajiny súvisí s jej charakterom krajinným rázom. Vyjadruje vzácnosť krajiny a jej častí podľa výberových kritérií a špecifík ich výskytu. Pre Detvu a Podpoľanie sú typickým znakom roztratené usadlosti lazníckeho osídlenia a k nim patriace líniové, vejárové a plátovo usporiadané švíky polí (historické krajinné štruktúry). Štúdia obsahuje databázu informácií, definuje priestor a vizuálno-optické vlastnosti krajiny, identifikuje znaky a krajinný obraz, hodnotí krajinný obraz, definuje riziko zániku hodnotných častí krajiny a navrhuje opatrenia na zachovanie žiaduceho stavu krajiny Podpoľania. Vypracoval: oddelenia MsÚ v Detve Strana 6 z 6