Slovenská lekárska spoločnosť Slovenská hepatologická spoločnosť Slovenská gastroenterologická spoločnosť Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva Slovenská spoločnosť infektológov Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave 14. kongres Slovenskej lekárskej spoločnosti s medzinárodnou účasťou PRAKTICKÁ HEPATOLÓGIA A GASTROENTEROLÓGIA FÓRUM SPOLUPRÁCE PRAKTICKÉHO LEKÁRA A ŠPECIALISTU pod záštitou MUDr. Richarda Rašiho, MPH, ministra zdravotníctva SR Prof. MUDr. Jána Štencla, CSc., rektora SZU v Bratislave TÁLE, 29. APRÍL 1. MÁJ 2010 PROGRAM, ABSTRAKTY
Prezidenti Viceprezidenti Generálny sekretár Vedecký výbor Organizačný výbor Sekretariát a registrácia Výkonná manažérka Web J. Holomáň, P. Krištúfek E. Jurgová, Ľ. Jurgoš, P. Jarčuška J. Glasa Ľ. Jurgoš (predseda), P. Marko (podpredseda) M. Bátovský, L. Kužela, P. Mĺkvy, M. Zakuciová, Z. Nedelková, V. Cehuľová, E. Jurgová, Š. Hrušovský, Ľ. Skladaný, M. Zima, V. Kupčová, M. Oltman, M. Szántová J. Holomáň (predseda) J. Glasa, P. Jarčuška, Ľ. Jurgoš, E. Jurgová, P. Krištúfek Sekretariát SLS Ing. Ingrid Bieliková SLS, Cukrová 3, 813 22 Bratislava 1 tel.: 02/5263.5603, 5292.2017 fax.: 02/5263.5611 e-mail: bielikova@sls.sk Ing. Mgr. Eva Čikelová SZU, Limbová 12-14, 833 03 Bratislava tel.: 02/59370.838, fax: 02/59370.770 e-mail: katedra.kf@szu.sk www.hepatologia.sk www.sls.sk www.sprl.sk www.svld.sk
Program 29.4.2010 ŠTVRTOK 12:00-13:30 Registrácia účastníkov 13:30-14:00 Slávnostné otvorenie Čestné predsedníctvo (pozvané) Udeľovanie vyznamenaní SLS 14:00-15:30 PZ 1 Choroby pažeráka a žalúdka Koordinátori: Ľ. Jurgoš, L. Kužela, E. Jurgová 14:00-14:15 Refluxová choroba pažeráka L. Kužela (Bratislava) 14:15-14:30 Praktický pohľad na diagnostiku a liečbu GERDu Ľ. Jurgoš (Bratislava) 14:30-14:45 Možnosti diagnostiky a liečby Barrettovho pažeráka P. Mlkvý (Bratislava) 14:45-15:00 Dyspeptický syndróm odporúčania pre klinickú prax E. Jurgová (Piešťany) 15:00-15:15 Krvácanie z hornej časti GITu možnosti a riešenia B. Kunčák (Nové Zámky) 15:15-15:30 Diskusia 15:30-15:45 Prestávka 15:45-17:00 PZ 2 Choroby tenkého a hrubého čreva Koordinátori: M. Zakuciová, M. Huorka, M. Bátovský 15:45-16:00 Súčasné možnosti diagnostiky chorôb tenkého a hrubého čreva M. Huorka (Bratislava) 16:00-16:15 Nešpecifické črevné zápaly (UC a MC) praktický pohľad M. Zakuciová (Košice) 16:15-16:30 Úskalia krvácania z dolnej časti GITu B. Kunčák (Nové Zámky) 16:30-16:45 Colon irritabile komplexný pohľad M. Bátovský (Bratislava) 16:45-17:00 Diskusia
17:00-17:15 Prestávka 17:15-18:15 PZ 3 Kazuistiky Koordinátori: S. Kešjarová, P. Mĺkvy, J. Holomáň 17:15-17:25 Dohľad nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti štatistika ÚDZS r. 2005-2009 S. Kešjarová, B. Černáková (Bratislava) 17:25-17:35 Perforácia hrubého čreva pri kolonoskopii (kazuistika ÚDZS) B. Černáková, S. Kešjarová, V. Šebeková (Bratislava) 17:35-17:45 Nepoznané ochorenie žlčových ciest ako príčina exitu (kazuistika ÚDZS) E. Šoltýsová, V. Šebeková, M.Palková, D. Španielková (Bratislava) 17:45-17:55 Legislatívne aspekty pracovného zaradenia pacienta s chronickou hepatitídou C (kazuistika SSPVL) D. Bezáková (Bratislava) 17:55-18:15 Diskusia V spolupráci s Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. 18:15-18:45 Sympózium 1 GERD: Status quo v diagnostike a liečbe Predsedajúci: P. Mlkvý, M. Huorka 18:15-18:25 Etiopatogenéza a diagnostika ochorenia GERD M. Huorka (Bratislava) 18:25-18:35 Terapeutické možnosti liečby GERD P. Mlkvý (Bratislava) 18:35-18:45 Diskusia V spolupráci so spoločnosťou Nycomed, s.r.o. 18:45-19:30 Sympózium 2 Manažment pacienta s hepatitídou B/C v ambulancii praktického lekára Predsedajúci: J. Holomáň, I. Schréter 18:45-18:55 Manažment hepatitíd B/C v ambulancii praktického lekára J. Holomáň (Bratislava) 18:55-19:05 Spolupráca praktického lekára s centrom pre liečbu vírusových hepatitíd B. Lukovicsová (Trstice) 19:05-19:15 Výskyt CHC a CHB u pacientov so zvýšenou aktivitou ALT P. Kristian (Košice)
19:15-19:25 Liečba pacientov s normálnou aktivitou ALT/AST P. Jarčuška (Košice) 19:25-19:30 Diskusia V spolupráci so spoločnosťou Roche Slovensko, s.r.o. 20:00 Spoločenský večer 30.4.2010 PIATOK 08:00-09:15 PZ 4 Alkohol/lieková toxicita Koordinátori: Š. Hrušovský, V. Kupčová, M. Oltman 08:00-08:15 Liekové poškodenie pečene závažný medicínsky problém M. Oltman, L. Kužela (Bratislava) 08:15-08:30 Imunologicky sprostredkované liekové poškodenie pečene M. R. Piják, V. Csibová, Š. Hrušovský, M. Žigrai, A. Gregušová (Bratislava) 08:30-08:45 Špecifická komorbidita u pacientov s alkoholovou chorobou pečene J. Ulický, M. Žigrai, M. R. Piják, A. Gregušová, Š. Hrušovský (Bratislava) 08:45-09:00 Alkohol a umenie M. Szántová (Bratislava) 09:00-09:15 Diskusia 09:15-09:30 Prestávka 09:30-10:45 PZ 5 Metabolický syndróm a NAS/H Koordinátori: J. Glasa, M. Zima, P. Marko 09:30-09:45 Metabolický syndróm: význam pre medicínu prvého kontaktu J. Lietava (Bratislava) 09:45-09:55 Metabolický syndróm a pečeň v pediatrii: možnosti včasnej diagnostiky, prevencie a liečby R. Szépeová, Z. Havlíčeková, Z. Bánovčin (Martin) 09:55-10:05 Nealkoholová steatóza pečene a nealkoholová steatohepatitída: významné orgánové prejavy metabolického syndrómu M. Zima (Nové Zámky) 10:05-10:15 Liečba a prevencia NAS/H v rámci komplexnej liečby metabolického syndrómu J. Glasa (Bratislava)
10:15-10:25 Potenciálne hepatotoxický účinok fibrátov a statínov P. Marko (Kežmarok) 10:25-10:35 Nealkoholová tuková choroba pečene vybrané biochemické aspekty T. Hanesová, Š. Hrušovský, I. Kajaba (Bratislava) 10:35-10:45 Diskusia 10:45-11:00 Prednáška State-of-the-Art Primárna a sekundárna prevencia rakoviny pečene Š. Hrušovský (Bratislava) 11:00-11:15 Prestávka 11:15-12:30 PZ 6 Transplantácia pečene Koordinátori: Ľ. Skladaný, Š. Hrušovský 11:15-11:35 Indikácie a kontraindikácie transplantácie pečene pre potreby gastroenterológa a praktického lekára Š. Hrušovský, M. Žigrai, F. Danninger, A. Gregušová, M. R. Piják (Bratislava) 11:35-11:50 Transplantácie pečene v banskobystrickom transplantačnom centre analýza vlastného súboru pacientov s výstupom pre gastroenterológov a praktických lekárov J. Baláž, Ľ. Skladaný, S. Adamcová Selčanová, P. Kothaj, F. Hampl, J. Valky, M. Okál, J. Janek, M. Uhliar, R. Kminiak (Banská Bystrica) 11:50-12:05 Hepatocelulárny karcinóm: analýza súboru pacientov a prehľad literatúry S. Adamcová-Selčanová, Ľ. Skladaný, J. Baláž, S. Okapec, E. Pritzová, F. Hampl, P. Kothaj (Banská Bystrica) 12:05-12:30 Diskusia 12:30-14:00 Prestávka (obed) 14:00-15:15 PZ 7 Hepatiká, probiotiká Koordinátori: Ľ. Skladaný, M. Szántová, J. Lata 14:00-14:12 Probiotikum liek M. Kuchta, B. Nováková (Košice) 14:12-14:24 Probiotiká v hepatologii J. Lata, V. Příbramská, O. Stibůrek (Brno, Česká republika)
14:24-14:34 Esenciálne fosfolipidy v hepatológii P. Jarčuška (Košice) 14:34-14:44 UDCA v hepatológii J. Glasa (Bratislava) 14:44-14:54 Systematika a racionálne indikácie hepatík J. Holomáň (Bratislava) 14:54-15:04 Možnosti využitia Lactobacillus reuteri pri chorobách pečene M. R. Piják, V. Csibová, Š. Hrušovský, M. Žigrai, A. Gregušová (Bratislava) 15:04-15:15 Diskusia 15:15-16:00 Sympózium 3 Pečeň a metabolický syndróm od teórie k praxi Predsedajúci: J. Holomáň, Ľ. Skladaný 15:15-15:35 Metabolický syndróm z pohľadu hepatológa M. Szantová (Bratislava) 15:35-15:50 Problematika metabolického syndrómu v psychiatrii V. Provazník (Bratislava) 15:50-16:00 Interaktívny blok otázky/odpovede V spolupráci so spoločnosťou Wörwag Pharma GmbH & Co. KG. 16:00-17:15 PZ 8 Vírusové hepatitídy Koordinátori: P. Jarčuška, M. Belovičová, J. Bočáková-Pastvová 16:00-16:10 Epidemiológia vírusových hepatitíd P. Kristián (Košice) 16:10-16:20 Monitorovanie výskytu VHB a VHC na Slovensku v rokoch 2007-2009 Z. Krištúfková (Bratislava), M. Avdičová (Banská Bystrica) 16:20-16:30 Klinický obraz a diagnostika chronickej hepatitídy B a C M. Belovičová (Bratislava) 16:30-16:40 Liečba chronickej hepatitídy B P. Jarčuška (Košice) 16:40-16:50 Liečba chronickej hepatitídy C M. Oltman (Bratislava) 16:50-17:00 Extrahepatálne manifestácie chronickej hepatitídy C S. Dražilová (Poprad)
17:00-17:15 Diskusia 17:15-17:30 Prednáška State-of-the-Art Prevencia vírusových hepatitíd I. Schréter (Košice) 17:30-18:00 Sympózium 4 Predsedajúci: B. Kunčák (Nové Zámky) 17:30-17:45 Terapeutické indikácie UDCA sa stále rozširujú B. Kunčák (Nové Zámky) 17:45-18:00 Lawarin v ambulantnej praxi všeobecného lekára M. Čaprnda (Bratislava) V spolupráci so spoločnosťou PROM. MEDIC.SK spol. s r. o. 18:00-19:15 PZ 9 Aktuálne farmakoekonomické otázky v hepatológii a gastroenterológii Koordinátori: J. Bielik, V. Foltán, J. Holomáň 18:00-18:10 Význam farmakoekonomiky v liekovej politike J. Holomáň (Bratislava) 18:10-18:20 Utilizácia liekov v gastroenterológii a hepatológii V. Foltán, D. Tomek (Bratislava) 18:20-18:30 Kvalita života v gastroenterológii a hepatológii M. Hlista (Trenčín) 18:30-18:40 Kvalita života u pacientov s M. Crohn J. Bielik (Nové Mesto nad Váhom), M. Hlista, S. Černok (Trenčín) 18:40-18:50 Farmakoekonomické aspekty významu odporúčaní pre diagnostiku a liečbu chronickej hepatitídy C M. Lukáč (Bratislava), J. Bielik (Nové Mesto nad Váhom), J. Glasa, J. Holomáň (Bratislava) 18:50-19:00 Farmakoekonomika hepatocelulárneho karcinómu D. Tomek (Bratislava) 19:00-19:15 Diskusia 20:00 Spoločenský večer
Sekcia posterov P1 P2 P3 P4 Laboratórne testy a stratégia skríningu hepatitídy C V. Csibová, M. R. Piják, Š. Moricová, Š. Hrušovský, J. Hegyi (Bratislava) Nové odporúčania pre skríning chronickej hepatitídy B V. Csibová, M. R. Piják, Š. Moricová, Š. Hrušovský, J. Hegyi (Bratislava) Laboratórna medicína a vývoj modernej hepatológie J. Glasa, H. Glasová (Bratislava Londýn) Vybrané etické problémy v hepatológii a gastroenterológii J. Glasa, Ľ. Jurgoš (Bratislava) Postery budú prezentované na paneloch umiestnených vo výstavných priestoroch kongresu dňa 30. apríla 2010. Diskusia s autormi počas prestávok. Rozmery posteru: výška 120 cm, šírka 75 cm. 1. 5. 2010 SOBOTA 08:00-11:15 Postgraduálny kurz Praktická gastroenterológia a hepatológia 2010 08:00-09:30 PZ 10 Gastroenterologická problematika v ambulancii praktického všeobecného lekára Koordinátori: A. Vavrečka, Ľ. Jurgoš, V. Cehuľová 08:00-08:10 Choroby pažeráka v ambulantnej praxi D. Malík (Bratislava) 08:10-08:20 Choroby žalúdka v ambulantnej praxi Ľ. Jurgoš (Bratislava) 08:20-08:30 Nové možnosti terapie PPI s v ambulancii praktického lekára V. Cehuľová (Spišská Nová Ves) 08:30-08:50 Choroby tenkého a hrubého čreva v ambulantnej praxi T. Novotná (Bratislava) 08:50-09:10 Choroby žlčníka, žlčových ciest a pankreasu v ambulantnej praxi A. Vavrečka (Bratislava) 09:10-09:30 Diskusia 09:30-09:45 Prestávka 09:45-11:15 PZ 11 Hepatologická problematika v ambulancii praktického všeobecného lekára Koordinátori: Š. Hrušovský, Z. Nedelková, J. Holomáň 09:45-10:00 Akútne zlyhanie pečene Š. Hrušovský, M. Žigrai, A. Gregušová, M. R. Piják, J. Ulický (Bratislava)
10:00-10:15 Transplantačný program pečene A. Gregušová, M. Žigrai, M. R. Piják, J. Ulický, G. Bernasovská, Š. Hrušovský (Bratislava) 10:15-10:30 Možnosti skorého zachytenia nádorov pečene M. Žigrai, J. Ulický, A. Gregušová, M. R. Piják, Š. Hrušovský (Bratislava) 10:30-10:45 Hepatocelulárny karcinóm v alkoholovej cirhóze M. Lábska (Šurany) 10:45-11:00 Potreba sledovania HBsAg pozitívneho pacienta Z. Nedelková (Piešťany) 11:00-11:15 Diskusia 11:15-11:30 Prestávka 11:30-12:45 Workshop Pacienti v ambulancii vs. praktický lekár Chráň si svoju pečeň III. * Koordinátor: J. Holomáň Členovia panelu: E. Ďuráková, Ľ. Skladaný, E. Jurgová 11:30-11:40 Pacient v ambulancii praktického lekára a hepatológa J. Holomáň (Bratislava) 11:40-11:50 Včasná diagnostika hepatitídy B/C v ambulancii praktického lekára E. Jurgová (Piešťany) 11:50-12:00 Žltačka, hepatitída typu B E. Ďuráková (Bratislava) 12:00-12:10 Kvalitná informácia predpoklad lepšej spolupráce pacienta M. Sebestyénová (Nové Zámky) 12:10-12:20 Manažment pacienta s hepatitídou B/C v resocializačných zariadeniach M. Belovičová (Bratislava) 12:20-12:30 NASH epidémia storočia? (Ako si neprejesť pečeň!) J. Glasa, J. Pavlovová (Bratislava) 12:30-12:45 Diskusia 13:00 Ukončenie kongresu *Koná sa pri príležitosti Svetového dňa hepatitíd ako akcia WHD 10.
prof. MUDr. J. Holomáň, CSc. prezident 14. kongresu SLS MUDr. Eva Jurgová, CSc. viceprezidentka 14. kongresu SLS doc. MUDr. P. Jarčuška, PhD. viceprezident 14. kongresu SLS MUDr. Richard Demovič, PhD. predseda ÚDZS prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc. prezident 14. kongresu SLS doc. MUDr. Ľ. Jurgoš viceprezident 14. kongresu SLS doc. MUDr. J. Glasa, CSc., PhD. generálny sekretár 14. kongresu SLS prof. MUDr. J. Štencl, CSc. rektor SZU v Bratislave Partneri a vystavovatelia Hlavní partneri Partneri Vystavovatelia Roche Slovensko, s.r.o. Wörwag Pharma GmbH & Co. KG Ewopharma spol. s r.o. Krka Slovensko, s. r. o. MERCK SHARP & DOHME IDEA, INC. Nycomed s.r.o. PROM.MEDIC.SK spol. s r.o. Benela s.r.o. Bio G spol. s r.o. BTL Slovakia s.r.o. CSC Pharmaceuticals Handels GmbH Generica s.r.o. GlaxoSmithKline Slovakia s.r.o. Medirex, a.s. Orion Diagnostica Swedish Orphan International Zentiva a.s. Stav k 21.4.2010 Grafická úprava: Bc. Attila Pápay
14. kongres Slovenskej lekárskej spoločnosti s medzinárodnou účasťou PRAKTICKÁ HEPATOLÓGIA A GASTROENTEROLÓGIA ABSTRAKTY
PZ 1, PZ 2 abstrakty nedodané PZ 3 Dohľad nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti štatistika ÚDZS za roky 2005 2009 S. Kešjarová, B. Černáková, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava V prvej časti vysvetľuje výkon dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 581/2004 Z. z., venuje sa právam a povinnostiam úradu a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v tomto procese. V druhej časti poskytuje celoslovenský pohľad na štatistiku riešených podnetov za 5 rokov existencie úradu, počte, opodstatnenosti podaní v SR celkovo, ako aj opodstatnenosť podľa jednotlivých medicínskych odborov. Perforácia hrubého čreva pri kolonoskopii (kazuistika) B. Černáková, S. Kešjarová, V. Šebeková, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Bratislava Prezentovaná kazuistika analyzuje zistenia z výkonu dohľadu v prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti 77 ročnému pacientovi na internom oddelení všeobecnej nemocnice, n.o. Dohľad bol vykonaný na základe podnetu pacienta, ktorý sa sťažoval na hrubé, neodborné a nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, pri ktorej došlo ku komplikácii a vynútenej ďalšej operácii s nutnosťou vývodu a tým ujme na zdraví. Na výkone dohľadu sa ako prizvaná osoba podieľal aj odborník z medicínskeho odboru gastroenterológia. 77 ročný pacient (v OA: hypertonik, stav po CHOCHP, DM na PAD, chronická pankreatitída, stav po obštrukčnom iktere) bol prijatý 11.6.2007 na plánovanú hospitalizáciu za účelom diferenciálnej diagnostiky váhového úbytku za posledný polrok (10-12 kg), s nechutenstvom. U pacienta boli plánované vyšetrenia CT vyšetrenie, pankreas, hepar, brucho, GFS a kolonoskopia. Na 3. deň príjmu vykonané kolonoskopické vyšetrenie. Vyšetrenie bolo predčasne ukončené z dôvodu prekážky vo vyšetrení (divertikel v oblasti sigmy s pozápalovými zmenami) a netolerovaní ďalšieho vyšetrenia pacientom. Pacient v prekolapsovom stave, s nauzeou, zvracaním, TK 180/100 a palpačnou citlivosťou v ľavom hypogastriu, bez známok peritoneálneho dráždenia po následnom CT kolononoskopickom vyšetrení urgentne preložený na chirurgické oddelenie z dôvodu susp. perforácia čreva. Vykonaná exploratívna laparotómia,
naložená stómia. Pacient po 13 dňoch hospitalizácie prepustený do ambulantnej starostlivosti. Záver a zistenia úradu. Indikácia ku kolonoskopii v dif. dg. chudnutia bola správna ako aj postup ošetrujúcich lekárov po potvrdení diagnózy perforácie kolonu. V časti poskytovania zdravotnej starostlivosti nebol porušený 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Boli zistené iné nedostatky: porušenie 79 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. v tom, že ošetrujúci zdravotnícki pracovníci, ktorí kolonoskopiu vykonali, nemali získanú odbornú spôsobilosť na výkon certifikovanej pracovnej činnosti diagnostická a intervenčná kolonoskopia. Zdravotná dokumentácia bola vedená v rozpore s 19 zákona č. 576/2004 Z.z. Nepoznané ochorenie žlčových ciest ako príčina exitu (kazuistika) E. Šoltýsová, V. Šebeková, M. Palková, D. Španielková, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Banská Bystrica Autorky uvádzajú kazuistiku spracovanú na základe vykonaného dohľadu nad správnosťou poskytnutej zdravotnej starostlivosti 60r. pacientke u 2 všeobecných lekárov a na internom oddelení nemocnice s poliklinikou n. o. Dohľad bol vykonaný na základe podnetu syna, ktorý sa sťažuje, že vinou zlej diagnostiky, nevenovaním pozornosti žltému sfarbeniu pokožky jeho matka v priebehu 7 dní zomrela. Na výkone dohľadu sa ako prizvaná osoba podieľali aj odborníci z medicínskeho odboru všeobecné lekárstvo a vnútorné lekárstvo. 60-ročná pacientka prekonala poliomyelitídu s chabou paraparézou dolných končatín, viac rokov trpela vertebrogénnym algickým syndrómom na podklade degeneratívnych zmien, koxartrózou a gonartrózou, mala artériovú hypertenziu a obezitu exogénneho pôvodu. Od 6.7.08 (pondelok) pre vertebrogénne bolesti bola liečená všeobecným lekárom. Iné chorobné príznaky u pacientky nezistil. 5 dňová liečba antiflogistikami i.m. nebola dostatočne efektívna, preto v piatok rodina privolala LSPP službu. Lekár stav posúdil ako vertebrogénny algický syndróm a pre zažívacie ťažkosti, ktoré uzavrel ako dyspeptický syndróm post NSA ordinoval liečbu Oprazolom. O 2 dni lekár LSPP pre zhoršujúce sa bolesti v chrbte indikoval hospitalizáciu na neurologickom oddelení. Dňa 13.07.08 (nedeľa) v popoludňajších hodinách vyšetrená neurológom. Pre hyperglykémiu a hypokaliémiu, bolesti v oblasti hrudníka bola odoslaná na príjem na interné oddelenie. Podozrenie na koronárnu príhodu bolo vylúčené. Dňa 14.7.2009 v popredí ťažkostí boli bolesti v LS a Th chrbtici, pridružila sa dýchavica a tachykardia. Pre instabilitu obehu pacientka preložená na JIS interného oddelenia. podozrenie na iný akútny stav embólia do AP prípadne disekcia
aorty vylúčené CT vyšetrením. Zistená dilatácia žlčových ciest, cholecystolitiáza. V laboratórnych parametroch kolísajúci Bi, znaky zápalu s rozvojom šokového stavu. Doplnené bolo CT vyšetrenie abdomenu pre suspektnú akútnu brušnú príhodu. Počas vyšetrenia došlo k alterácii vitálnych funkcií s potrebou KPR a pacientka bola preložená na OAIM do iného zdravotníckeho zariadenia. Tam vykonané diagnostické a liečebné opatrenia ktorými sa nepodarilo stav pacientky priaznivo ovplyvniť a v pondelok 14.07.08 o 23,30hod pacientka zomrela. Pitva určila ako základnú príčinu smrti cholecystolithiasis, cholecystitis chronica fibroproductiva acute exacerbans, dilatacio magna ductus choledochi sine obstructione. Zo šetrenia úradu vyplýva, že postup lekárov v prednemocničnej starostlivosti nemožno hodnotiť ako zanedbanie zdravotnej starostlivosti, nakoľko v tom čase nebola prítomná symptomatológia ochorenia žlčových ciest. Nasadená analgetická liečba bola správna, avšak v ďalšom priebehu mohla zakryť príznaky ochorenia charakteristické pre ochorenia žlčových ciest. V prvý deň hospitalizácie z výsledkov vykonaných vyšetrení a klinického stavu pacientky nebol diagnostikovaný nastupujúci septický stav. Výrazné zhoršenie zdravotného stavu bolo zaznamenané na druhý deň ráno, kedy lekári bezprostredne zahájili príslušné diagnostické a liečebné postupy a preklad na JIS. Ani USG a MR vyšetrenia pečene a žlčových ciest a ďalšie výsledky laboratórnych vyšetrení, vykonaných na druhý deň hospitalizácie pri plne vyvinutom ochorení nediagnostikovali jednoznačne príčinu vzniku septického šoku. Žltú farbu pokožky nezaznamenal ani jeden z lekárov, ktorý pacientku vyšetrovali. Záver dohľadu znel: Pri poskytovaní ZS nebol porušený 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. Zdravotná dokumentácia bola vedená v rozpore s 79 ods.1 písm. l) zákona č. 578/2004 Z.z. Legislatívne aspekty pracovného zaradenia pacienta s chronickou hepatitídou C D. Bezáková, Ambulancia Služby zdravia pri práci, Prievidza Cieľ: Poukázať na úskalia posudzovania pracovného zaradenia pacientov s hepatitídou pri vykonávaní epidemiologicky závažnej činnosti. Dizajn: Kazuistika prípadu mladej kaderníčky s hepatitídou typu C, manažment pacientky v kontexte nielen terapeutických, ale i socio-ekonomických a legislatívnych aspektov. Výsledky: Asymptomatický priebeh prvého štádia ochorenia hepatitídy typu C môže u pacientov navodzovať sklon k bagatelizovaniu možných následkov. Uvedomelosť pacienta nie vždy koreluje s jeho vzdelaním, silný vplyv má sociálne postavenie a ambície. V priebehu liečby sa podľa stavu rôzne vyvíja i náhľad pacienta na svoju chorobu. Kam siaha právomoc všeobecného lekára
v manažovaní práceneschopnosti pacienta SZČO? Ako by mala vyzerať spolupráca VLD, špecialistu a epidemiológa? Závery: Dôsledná diagnostika a edukácia pacienta v ambulancii všeobecného lekára je veľmi dôležitá, napriek skutočnosti, že liečba poväčšine prebieha v špecializovaných centrách. Manažovanie priebehu práceneschopnosti, ako i následné hodnotenie pracovného potenciálu, patrí k dôležitým výkonom PLD, o to viac, ak pacient vykonáva epidemiologicky závažnú činnosť. PZ 4 Imunologicky sprostredkované liekové poškodenie pečene M. R. Piják 1, V. Csibová 2, Š. Hrušovský 1, M. Žigrai 1, A. Gregušová 1 ; 1 I. interná klinika SZU a FNsP Bratislava, 2 Oddelenie dlhodobo chorých FNsP Bratislava, Nemocnica ak. L. Dérera, Poškodenie pečene liekmi (DILI) sa klasifikuje na predvídateľné (typ A; toxické reakcie závislé na dávke) alebo nepredvídateľné (typ B; reakcie nezávislé na dávke). Väčšina DILI je typu B a možno ich rozdeliť na hypersenzitívne a idiosynkratické. V oboch prípadoch sa uplatňujú mechanizmy vrodenej i adaptívnej imunity. Mechanizmy vrodenej imunity zahrňujú Kupfferove bunky, NK a NKT bunky. Účasť adaptívneho imunity vysvetľuje hapténova hypotéza a tzv. koncepcia p-i (farmakologická interakcia liekov s imunitnými receptormi). Predispozícia je multifaktoriálna a závisí na farmakogenetických, imunogenetických a environmentálnych faktoroch. Najdôležitejšie rizikové faktory sú vek, pohlavie, gravidita, príjem alkoholu, niektoré infekcie (napr. HIV) a febrility. Spektrum klinických prejavov je od malých biochemických abnormalít po akútne zlyhanie pečene. Rozlišujú sa tri typy poškodenia: hepatocelulárne, cholestatické a zmiešané. Najhorší priebeh, s mortalitou cca 10% má hepatocelulárny typ, spojený s hyperbilirubinémiou viac ako 2-násobok normy. Prolongovaný priebeh je častejší pri cholestatickom alebo zmiešanom type. Diagnostika sa zakladá na dôkladnom zhodnotení anamnézy a časového vzťahu medzi suspektnou medikáciou a manifestáciou klinických prejavov, za predpokladu vylúčenia alternatívnych príčin. Hypersenzitívne reakcie sa objavujú za 1-8 týždňov po expozícii (kratšie po re-expozícii) a bývajú spojené s horúčkou, kožným exantémom, eozinofíliou. Metabolické idiosynkratické reakcie sa vyznačujú variabilnejšou latenciou (0,5 12 mesiacov). Pri diagnostike možno využiť niektorý z diagnostických bodovacích systémov ako sú CIOMS/RUCAM ap. V ostatných rokoch sa oživil záujem o funkčné testy lymfocytov ako sú test transformácie lymfocytov (LTT) a leukocytový migračno-inhibičný test (LMIT), ktoré ukázali vyšší stupeň detekcie ako vyšetrenia špecifických protilátok.
Alkohol a umenie M. Szántová, III. Interná klinika LFUK, Bratislava Písomné zmienky o užívaní alkoholu siahajú do obdobia neolitu pred 12 000 rokmi. História nás sprevádza celým ľudským vývojom spolu s vínom od boha Dionýza, cez náboženské obrady až po dnešok. Už Hippokrates odporúčal absint pri bolestiach žalúdka, reume, anémii či menštruačných bolestiach. História nám podáva dôkazy o sprievode alkoholu a umenia a následných zdravotných dôsledkoch u mnohých slávnych osobností (Elvis Presley, Ludwig van Beethoven, Ernest Hemingway, Karol Duchoň a ďalší). Je alkohol bránou k tvorivosti? Alebo je umenie bránou k alkoholu? Faktorov spolupodieľajúcich sa na nadmernom užívaní alkoholu je mnoho. Dominantnými sú psychosociálne a spoločenské faktory, genetické sú až na druhom mieste. U väčšiny nadmerných užívateľov alkoholu sa stretávame s týmito spoločnými faktormi: stres, depresia, bipolárna porucha a iné psychické poruchy, dyslexia, sociálne faktory, nepochopenie atď. Na detekciu etylabúzu v ambulancii slúži jednoduchá otázka: Koľkokrát ste mali za posledný rok 5 (muži) / 4 (ženy) drinky za deň? Pozitívnou odpoveďou je viac ako 1. Populačné programy by sa mali zamerať na redukciu rizikovej spotreby. Pri jednotlivcoch musia odporúčania zahŕňať súhrn rizík a prínosov. Kanadské usmernenia nízko rizikového pitia zahŕňajú: menej ako 2 štandardné drinky denne, piť pomaly, počkať aspoň hodinu medzi drinkami, piť s jedlom a nealkoholickými nápojmi. Hippokrates nedovolil do 15. roku veku ani kvapku, do 30. rokov trochu s mierou a po 40. roku objavil v alkohole liečivý potenciál proti starobe. Dnešné štúdie skutočne potvrdili redukciu mortality na IM o 37%, Alzheimerovej choroby o 75%, prevenciu Parkinsonovej choroby a pozitívny vplyv na inzulínovú rezistenciu. Pravdepodobnosť alkoholového poškodenia pečene zvyšuje celoživotný príjem, ženské pohlavie, pitie nalačno a pri flámovaní vysoko koncentrovaných alkoholických nápojov, mnohonásobné pitie rôznych druhov nápojov, malnutrícia a súčasná infekcia vírusmi hepatitíd. PZ 5 Hepatopatia pri liečbe hypolipidemikami v praxi všeobecného lekára P. Marko, Ambulancia VLD, Kežmarok Cieľ: Analyzovať výskyt nežiaducich účinkov hypolipidemík a frekvenciu hepatopatie v praxi všeobecného lekára pre dospelých. Dizajn: V uplynulom desaťročí sa podstatne zlepšila diagnostika a liečba dyslipidémií v ambulanciách všeobecných lekárov. Zjednodušila sa preskripcia moderných liekov pre pacientov a dostupnosť účinných molekúl v primárnom
kontakte. Statíny v súčasnosti predstavujú pre hypolipidemický a pleiotropný efekt najpredpisovanejšiu skupinu liekov, pričom je dôležité v liečbe brať na zreteľ možné liekové interakcie, vrátane vzniku hepatopatie. Indikácia hypolipidemík by mala byť zvolená s ohľadom na laboratórne parametre a pridružené ochorenia pacienta. Aká je bezpečnosť jednotlivých hypolipidemík a aké sú vhodné ich kombinácie vzhľadom na klinickú účinnosť a prípadné nežiaduce účinky? Výsledky: V klinických štúdiách s nižšími dávkami statínov sa poliekové riziko pohybovalo často na úrovni placebových reakcií. Kvôli nežiaducim účinkom preruší terapiu statínmi menej ako 3% pacientov. Vzhľadom na stúpajúcu prevalenciu obezity a diabetes mellitus 2. typu môžu fibráty zohrávať významnejšiu úlohu v rámci komplexnej farmakoterapie metabolického syndrómu. Novšou kombináciou je použitie statínov s ezetimibom. Priaznivý účinok statínov je dobre zdokumentovaný na poklade evidence based medicine. Ostatné hypolipidemiká nepreukázali takú výraznú redukciu celkovej i kardiovaskulárnej mortality, ako skupina statínov. Závery: Úlohou všeobecného lekára je edukovať a liečiť pacientov s dyslipidémiou, ako i pravidelne monitorovať laboratórne parametre kvôli včasnému určeniu nežiaducich účinkov liečby a na posúdenie efektívnosti ordinovanej terapie. Dlhoročná liečba vyžaduje i farmakoekonomický pohľad pri voľbe vhodných molekúl liečiv, nakoľko neustále rastie počet liečených pacientov v populácii. Autor prináša prehľad o bezpečnosti moderných liekov pri ich pravidelnom užívaní, ako aj identifikáciu rizikových skupín pacientov. Analýzou možnej organotoxicity na pečeň poukazuje na faktory, ktoré zvyšujú riziko hypolipidemickej liečby a zároveň hľadá možnosti účinnej prevencie komplikácií liečby v ambulantnej praxi. Metabolický syndróm a pečeň v pediatrii; možnosti včasnej diagnostiky a liečby R. Szépeová, Z. Havlíčeková, P. Bánovčin, Klinika detí a dorastu MFN a JLF UK, Martin Nealkoholová steatóza (NAFDL) je najčastejšou príčinou pediatrických ochorení pečene. Podobne ako u dospelých, aj u detí sa NAFDL spája s obezitou s inzulínovou rezistenciou. S nárastom detskej obezity rastie aj počet detí s NAFDL. Signifikantnými rizikovými faktormi pre vznik NAFDL u detí sú pohlavie, inzulínová rezistencia a adipocytokíny implikované v patogenéze pediatrickej NAFDL. K potvrdeniu diagnózu sa vyžaduje pečeňová histológia. V súčasnej dobe neexistuje konsenzus o liečbe NAFDL u detí. Sú dostupné údaje potvrdzujúce benefit cvičenia a niektorých druhov farmakologickej liečby.
PZ 6 Transplantácie pečene vo FNsP FDR Banská Bystrica: analýza vlastného súboru pacientov s výstupom pre gastroenterológov a praktických lekárov J. Baláž, Ľ. Skladaný, P. Kothaj, F. Hampl, J. Janek, J. Valky, S. Okapec, E. Čellárová, S. Adamcová-Selčanová, R. Kminiak, M. Okál, M. Uhliar, Transplantačné centrum FNsP FDR, Banská Bystrica Transplantačné centrum FNsP FDR v Banskej Bystrici realizovalo od 27.5.2008 do 10.4.2010 29 ortotopických transplantácií pečene. Transplantačný program bol začatý s podporou Institutu klinické a experimentální medicíny v Prahe. Súbor transplantovaných pacientov pozostával z 24 mužov a 5 žien, priemerný vek pri transplantácii bol 50,2 roka (min. 27, max. 67, medián 51,9 roka), s priemernou dobou čakania na waiting-liste 14,1 týždňa (min. 0, max. 59, medián 10 týždňov). V etiológii hepatálneho ochorenia dominovala alkoholová choroba pečene (15 pacientov), u ďalších 5 pacientov kombinovaná s inou chronickou hepatitídou alebo hepatocelulárnym karcinómom. Funkčný status podľa Childovej-Pughovej klasifikácie bol v štádiu A u 1 pacienta s hepatocelulárnym karcinómom, v štádiu B u 15 pacientov, v štádiu C u 13 pacientov; priemerné MELD skóre bolo 17,3 (min 7, max 42, medián 15). Dve pacientky boli transplantované po premosťovaní hepatálneho zlyhania pomocou extrakorporálnej eliminačnej metódy MARS, u dvoch pacientiek bola vykonaná veľkostná redukcia štepu. Reoperácia do 30 dní bola potrebná u 6 pacientov, t.j. 20,7% (4 intraperitoneálne krvácania, 1 biliárny leak, 1 nekrotizujúca pankreatitída). Z neskorších komplikácií dominovali biliárne stenózy riešené endoskopicky (6 pacientov, 21%) a sekundárny diabetes mellitus (8 pacientov, 28%). Priemerná dĺžka hospitalizácie bola 25 dní (min. 11, max. 90, medián 20 dní). Prežívanie pacientov po transplantácii za uvedené obdobie bolo 96,5% s úhrnným prežívaním 1404 paciento-týždňov. Na základe doterajších takmer dvojročných výsledkov je oprávnené predpokladať, že aj v dlhodobom horizonte budú transplantácie pečene vo FNsP FDR Banská Bystrica poskytovať pacientom s hepatálnym zlyhaním porovnateľný liečebný prínos ako transplantácie v zabehnutých zahraničných centrách. Hepatocelulárny karcinóm: analýza súboru pacientov a prehľad literatúry S. Adamcová-Selčanová, Ľ. Skladaný, J. Baláž, S. Okapec, E. Pritzová, F. Hampl, P. Kothaj, Transplantačné centrum FNsP FDR, Banská Bystrica Úvod a ciele: Demografické a klinické charakteristiky pacientov s hepatocelulárnym karcinómom sú charakteristické signifikantnými geografickými rozdiel-
mi, sledovaním a analýzou súboru pacientov s hepatocelulárnym karcinómom, sme chceli vyhodnotiť lokálne dostupné dáta vo FNsP F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Pacienti a metodika: Postupne sme mapovali pacientov s HCC, ktorí boli prijatí na hepatologickú jednotku II. Internej kliniky FNsP F. D. R. v Banskej Bystrici (počet obyvateľov v regióne 662 121), analyzované dáta zahŕňali obdobie od júla 2007 do februára 2010. Hodnotenými premennými boli: 1. pohlavie, 2. vek, 3. etiológia cirhózy, 4. diagnostika HCC v rámci surveillance a non-surveillance, 5. BCLC klasifikácia, 6. terapia, 7. prežívanie. Výsledky: 1. Kohorta: hodnotiteľné údaje boli získané pre 47 pacientov(79 % mužov), 2. Vek: priemerný vek 62,1 rokov ( 33-85r.); Muži: 60,9 (33-79), Ženy 65,3 (42-85) (p = 0,13). 3. Cirhóza bola diagnostikovaná u všetkých sledovaných pacientov. 3. Etiológia cirhózy: ALD 21 (50%); HCV 11 (26 %); HBV 4 (10%); NASH 3 (7%); neznáma 3 (7%). 4. Surveillance zo surveillance pochádzalo 10 pacientov (24%). 5. BCLC klasifikácia v celej skupine: A 6 pacientov (15%; 6 mužov 100%, priemerný vek 58 ); B 6 pacientov (15%; 5 mužov 83%, 63,2 rokov); C 17 pacientov (40%; 12 mužov 71%, 64,65rokov); D 12 pacientov (29 %; 10 mužov 83%, 62,42rokov), jeden pacient sa stratil zo sledovania 1 (2%). BCLC klasifikácia u podskupiny pacientov zo surveillance: A 4 pacienti zo 6 (67%); B 4 zo 6 (67%); C 1 zo 17 (6%); D 1 z 12 (8%). 5. Terapia: Transplantácia pečene (LTx) 4 pacienti (vek 60,75 r); RFA u 2 pacientov (vek 51 r); DEB-TACE u 4 pacientov (vek 69,25 r); systémovú onkologickú terapiu sorafenibom podstúpilo 17 pacientov (vek 64,65 r); suportívne boli liečení 12 pacienti (vek 62,42 r). 6. Prežívanie: BCLC A žije 5 (83%) exitoval 1 (17%) prežívanie 15,92 mesiacov; BCLC B žijú 3 (50%), exitovali 3 (50%), prežívanie 11 mesiacov, BCLC C: žije 10 (59 %) exitovali 7 (41%) prežívanie 10 mesiacov; BCLC D: nežije ani jeden pacient, exitovalo 12 pacientov (100%), prežívanie bolo 3,42 mesiacov. Záver: 1. Vek a pohlavie pacientov z HCC je v sledovanej skupine podobný ako v krajinách západného sveta. 2. Všetci pacienti v sledovanej skupine mali cirhózu pečene, najčastejšou etiológiou bola ALD a CHC. 3. Minoritnú skupinu tvorili pacienti z programu surveillance, čo korelovalo so štádiom ochorenia v čase zachytenia, BCLC klasifikáciou v čase stanovenia diagnózy, terapiou a mediánom prežívania pacientov. V r. 2007 bolo zachytených 10 pacientov, v r. 2008 13 pacientov, r. 2009 15 pacientov, r. 2010 zatiaľ 3 pacienti.
PZ 7 Probiotikum liek M. Kuchta 1, B. Nováková 2, 1 II. klinika detí a dorastu LF UPJŠ a DFN, Košice, 2 III. Interná klinika a CPŠM LF UPJŠ a FNLP, Košice Človek sa vo svojej evolúcii nutne musel stýkať s fylogeneticky najstaršími obyvateľmi Zeme a to s mikroorganizmami. Tieto majú nezastupiteľné miesto v prostredí, kde sa človek vyvíjal, čo nemohlo ostať bez vzájomného ovplyvnenia týchto systémov (mikrosveta baktérií a makrosveta cicavcov). Vo vývoji človeka však paralelne dochádzalo aj k vývoju jeho subsystémov, medzi ktorými má osobitné postavenie imunitný, ale i tráviaci systém. V maturácii oboch týchto systémov zohrávajú významnú úlohu baktérie, s ktorými ľudský organizmus žije v symbióze, využíva niektoré ich vlastnosti a naopak tieto mikroorganizmy si svoj životný priestor chránia a zveľaďujú. Niektoré batérie sú tak špecializované, že sa vyčlenili ako osobitná skupina, nazývaná probiotiká (podľa WHO sú to živé mikroorganizmy, ktoré podávané v dostatočných množstvách majú preukázateľne pozitívny efekt na hostiteľa/ príjemcu). V posledných rokoch sa naše vedomosti o vzájomnom vplyve ľudského makroorganizmu a jeho mikrobiotov významne rozšírili a tak sa popri preventívnych účinkoch probiotík sa do popredia dostávajú aj ich terapeutické účinky. I keď podľa princípov EBM ešte nie sú naplnené všetky atribúty, je dostatok klinických skúsenosti, pre využitie probiotík aj ako liečiva, avšak s rešpektovaním špecifických kontraindikácií pre ich použitie. V prednáške budú predstavené vlastnosti probiotík, ktoré sa zúčastňujú na budovaní orálnej tolerancie, pri ovplyvňovaní črevnej permeability, ale aj tukového metabolizmu, cytokínov či dysmikróbie. Z ostatných štúdií vyplýva, že probiotiká by mohli zohrať úlohu efektívneho, finančne nenáročného, každodenného pomocníka v pôsobení proti neinfekčným, hromadne sa vyskytujúcim chorobám, medzi ktoré radíme napr. aj metabolický syndróm a jeho atribúty, poruchy lipidového metabolizmu čí dyspeptické syndrómy. Probiotika v hepatologii J. Lata, V. Příbramská, O. Stibůrek, Interní hepatogastroenterologická klinika LF MU a FN Brno, Brno, Česká republika Probiotika byla původně definována jako mikroorganizmy, vyvolávající růst jiných mikroorganismů, později jako živé mikroorganismy, které vyvolávají
nebo podporují prospěšnou rovnováhu autochtonní mikrobiální populace gastrointestinálního traktu (GIT). Tyto mikroorganismy nemusejí být nezbytně stálou součástí GIT, ale měly by mít prospěšný vliv na celkový a zdravotní stav člověka. Nyní se probiotika definují přesněji jako mono nebo smíšené kultury živých mikroorganizmů, které, pokud jsou podány člověku, příznivě hostitele ovlivňují zlepšením vlastností vlastní mikroflóry (1). V přehledu The Cochrane Library neexistuje v nynější době jednoznačné doporučení podání probiotik v žádné hepatologické indikaci. V klinické praxi jsou nyní podávána v podstatě jen v léčbě jaterní encefalopatie, s nevýhodou vyšší ceny v porovnání se standardní léčbou. Do budoucna lze předpokládat jejich užití především v léčbě nealkoholické steatohepatitidy a v prevenci infekcí či některých komplikací u nemocných s jaterní cirhózou. Minimální jaterní encefalopatie Dominantní postavení v léčbě jaterní encefalopatie mají v současné době laktulóza a nevstřebatelná antibiotika. Jedním z mechanizmů účinku laktulózy může být i prebiotický efekt pro lactobacily, které snižují aktivitu bakteriálních ureáz, což může vést k poklesu hyperamonémie. V pilotní studii na 97 nemocných byl prokázán příznivý efekt synbiotika (směsi probiotika a prebiotika) na minimální jaterní encefalopatii (MJE) došlo ke snížení hladiny amoniaku i ke zlepšení projevů MJE (2). Jako minimální jaterní encefalopatie je označována jinak nevysvětlitelná porucha kognitivních funkcí jako je např. zpomalená psychomotorika, nedostatek pozornosti, poruchy jemné motoriky a vnímavosti zrakových vjemů detekovatelná pouze speciálními neurofyziologickými testy a je přítomna asi u 30-70% nemocných s jaterní cirhózou bez jaterní encefalopatie (3). V léčbě klinicky rozvinuté jaterní encefalopatie byl v jedné studii popsán i příznivý efekt Enterococcus faecium, po jehož podání se zlepšil klinický stav, EEG nález a snížila se hladina amoniaku (4). Užití probiotik v běžné klinické praxi stejně jako zhodnocení ekonomického efektu této léčby však bude vyžadovat více studií. Ovlivnění bakteriální střevní translokace U 50 70% nemocných s jaterní cirhózou dojde v tenkém střevě k mikrobiálnímu přerůstání v důsledku kontaminace gram-negativní kolonickou mikroflórou. Důsledkem je porucha střevní bariéry se zvýšením bakteriální translokace. Ta je patrně nejdůležitějším vstupem infekce u cirhotiků; obecně jsou infekce u jaterní cirhózy velmi časté a mohou se podílet na řadě komplikací s chorobou spojených. Podání synbiotika snížilo endotoxémii, která je ukazatelem stupně translokace (3). V naší studii jsme snížení endotoxémie dosáhli podáváním Escherichia coli Nissle po dobu 42 dnů (5). Klinický význam této skutečnosti bude nutné ověřit, ale lze předpokládat příznivý vliv na prevenci závažných infekčních komplikací,
především spontánní bakteriální peritonitidy. V obou výše citovaných pracích došlo i ke zlepšení funkční schopnosti jater, hodnocené Childovou Pughovou klasifikací. Lze předpokládat, že obnova fyziologické mikroflory v trávicím traktu sníží zátěž jater potenciálními vstřebanými toxickými metabolity, především endotoxinem. Ten stimuluje sekreci cytokinů. Cytokiny, jako např. TNF α, IL-1 a IL-6 mohou ovlivnit tvorbu a degradaci extracelulární matrix, což je důležité při rozvoji jaterní fibrózy i cirhotické přestavby (6). Mimo výše uvedeného snížení hladiny endotoxinu, bylo v literatuře popsáno po podání probiotika VSL#3 i přímé snížení hladiny cytokinů (7). Také tento velmi závažný nález však bude nutno dále ověřit. Nealkoholická steatohepatitida Nealkoholická steatohepatitida (NASH) je v poslední době velmi studovanou chorobou, neboť je relativně častá a může vést až k rozvoji jaterní cirhózy. Léčba doposud není jasná a probiotika by mohla hrát důležitou roli, neboť bakteriální přerůstání a s ním opět související vzestup prozánětlivých cytokinů jsou důležitým etiopatogenetickým mechanismem (8). Klinické studie v této oblasti zatím chybějí, ale ve dvou laboratorních studiích již byl příznivý vliv probiotik popsán. U myší s nealkoholickou jaterní steatózou léčba probiotiky nebo anti-tnf protilátkami zlepšila histologický obraz stupně poškození jaterního parenchymu, snížila hladinu ALP, rozvoj inzulinové rezistence a došlo k poklesu obsahu celkových mastných kyselin v játrech. V další studii na modelu nealkoholické jaterní steatózy léčba probiotikem VSL#3 nebo protilátkami TNF-alfa pozitivně ovlivnila nález histologický, došlo k redukci mastných kyselin v hepatocytech, poklesla hladina ALT a u myší léčených VSL#3 se snížila exprese TNF-alfa (9,10). Snížení infekcí po jaterní transplantaci Bakteriální infekce jsou častou a závažnou komplikací po transplantaci jaterní a možnost jejich ovlivnění probiotiky je v poslední době často diskutována (11). Translokace je hlavním zdrojem těchto infekcí (12) a její ovlivnění podáním synbiotika obsahujícího směs lactobacilů signifikantně snížilo výskyt infekcí v posttransplantačním období i nutnost antibiotické léčby (13). V současné době probíhají obdobné studie na více pracovištích včetně našeho. Literatura 1. Havenaar R, Ten Brink B, Huis in t Veld JHJ. Selection of strains for probiotic use. Probiotics: the scientificbasis) London: Chapman and Hall 1992, p.209 224. 2. Liu, Q, Duan, ZP, Ha D.et al. Synbiotic modulation of gut flora: effect on minimal hepatic encephalopathy in patients with cirrhosis- Hepatology 2004; 39: 1441-1449 3. Brůha R, Mareček Z, Petrtýl J, Kaláb M. Jaterní encefalopatie komplikace jaterní cirhózy. Praha, Medprint, 2000.
4. Boča M, Vyskočil M, Mikulecký M et al. Komplexná liečba chronickej hepatálnej encefalopatie doplnená probiotikom Čas Lék Čes 2004; 143: 324 328 5. Lata J, Juránková J, Příbramská V et al. Vliv podání Escherichia coli Nissle (Mutaflor) na střevní osídlení, endotoxemii, funkční stav jater a minimální jaterní encefalopatii u nemocných s jaterní cirhózou. Vnitř. Lék 2006; 52 (3): 215-220 6. Wu CD, Li MZ, Chen CL et al. Endotoxin-induced liver injury and plasma tumor necrosis factor alfa, interleukin 6 level changes in rabbits. Chin J Dig 1995;15:256-258 7. Loguercio C, Federico A, Tuccillo C et al. Beneficial effects of probiotic VSL#3 on parameters of liver dysfunction in chronic liver diseases. J Clin Gastroenterol 2005; 39(6): 540-543 8. Medina J, Fernández-Salazar LI, García-Buey L, Moreno-Otero R. Approach to the Pathogenesis and Treatment of Nonalcoholic Steatohepatitis Diabetes Care 2004; 27: 2057-2066 9. Fedorak, R.N., Madsen, K.L.: Probiotics and prebiotics in gastrointestinal disorders. Curr Opin Gastroentrol, 20, 2004, 146-155 10. Li, Z., Yang, S., Lin, H. et al.: Probiotics and antibodies to TNF inhibit inflammatory activity and improve nonalcoholic fatty liver disease. Hepatology, 37, 2003, 344-349 11. Levitsky J. Probiotics: application of Healthy Bacteria to Liver Transplant Recipients. Hepatology 2006, 44(2): 507-510 12. Juránková J, Příbramská V, Lata J et al. Průkaz bakteriální translokace po transplantaci jaterní monitorací bakteriálního osídlení a hladiny endotoxinu v krvi. Čes a slov gasatroent hepatol 2007, 61(2) suppl. 2: 55-56 13. Rayes N, Seehofer D, Theruvath T et al. Supply of pre- and probiotics reduces bacterial infection rates after liver transplantation a randomized double-blind trial. Am J Transplant 2005;5:125-130 Možnosti využitia Lactobacillus reuteri pri chorobách pečene. M. R. Piják 1, V. Csibová 2, Š. Hrušovský 1, M. Žigrai 1, A. Gregušová 1 ; 1 I. interná klinika SZU a FNsP Bratislava, 2 Oddelenie dlhodobo chorých FNsP Bratislava, Nemocnica ak. L. Dérera, Lactobacillus reuteri (LR) je jedným z mála druhov enterolaktobacilov, ktorých prirodzeným ekosystémom je GIT stavovcov, včítane ľudí. Ide tiež o jediný druh, u ktorého sa preukázala syntéza a vylučovanie antimikrobiálnej látky, nazvanej reuterin (3-hydroxypropionaldehyd), ktorá ma širokospektrálny účinok proti rôznym mikroorganizmom. Pretože inhibičné koncentrácie reuterinu na iné probiotické baktérie (PB) sú 4-5 násobne vyššie ako na iné baktérie, pomáha táto baktéria udržovať normálnu črevnú flóru. Komparatívne štúdie ukázali, že LR je účinnejší v prevencii črevných infekcií v porovnaní s inými PB. Nové dôkazy ukazujú, že PB majú potenciál redukovať riziko vzniku zápalových chorôb čreva a udržovať normálnu črevnú flóru po chirurgických zákrokoch čreva. Hlavný benefit PB pri chorobách pečene sa pripisuje prevencii tvorby a vstrebávania lipopolysacharidov v čreve, čím redukujú intenzitu zápalového procesu. Nové
dôkazy ukazujú, že dôležitú úlohu v účinnosti LR hrá jeho schopnosť modulovať imunitnú odpoveď. Špecifická stimulácia imunitnej odpovede môže mať význam v zlepšení imunitného stavu pacienta a pomáhať v prevencii translokácie črevných patogénov. PB zvyšujú tvorbu a sekréciu protizápalových cytokínov, včítane IL-10 a TGF-beta a subpopuláciu imunitných buniek označovanú ako T-regulačné bunky. Modulácia systémovej imunitnej odpovede môže byť primárne sprostredkovaná cez GALT (Gut-associated lymphoid tissue). Je dôležité, že LR preukázal výbornú schopnosť priľnutia a kolonizácie na všetky úseky tráviaceho traktu, včítane tenkého čreva, kde je relatívne nízky počet rezidentných črevných baktérii, ale najvyššia koncentrácia GALT. Táto vlastnosť je nevyhnutným predpokladom PB ovplyvniť systémovú imunitnú odpoveď. Ukazuje sa tiež, že PB môžu priaznivo ovplyvňovať metabolizmus tukov a hrať dôležitú úlohu v patogenéze alkoholovej a nealkoholovej steatohepatitídy. PZ 8 Klinický obraz a diagnostika chronickej hepatitídy B a C M. Belovičová, Národné referenčné centrum pre liečbu chronických hepatitíd (NRCCH), Ústav farmakológie a klinickej farmakológie SZU (ÚFKF SZU), Bratislava Príznaky chronických hepatitíd sú pomerne nenápadné, môžu svojím priebehom napodobniť chrípku únavnosť, malátnosť, bolesti v svaloch a kĺboch, nechutenstvo, občas sa vyskytne vracanie, zvýšená teplota. Vírusy hepatitídy B (HBV) a C (HCV) sú jednou z najčastejších príčin vzniku chronických hepatitíd (CHB, CHC) s možným následným vývojom cirhózy pečene. Považujú sa za prekancerózu s vysokým rizikom vzniku hepatocelulárneho karcinómu (HCC), ktorý je 3. najčastejšou onkologickou príčinou smrti. Vyšetrenie pacientov s chronickou hepatitídou B a C by malo zahŕňať anamnézu a fyzikálne vyšetrenie so špeciálnym zameraním na rizikové faktory infekcie, užívanie alkoholu, rodinnú anamnézu chorôb pečene a HCC. Laboratórne testy by mali zahŕňať stanovenie tzv. pečeňových testov, markerov replikácie HBV (HBsAg, antihbc total skríning v ambulancii praktického lekára, HBeAg, anti-hbe, HBV DNA vyšetrenie indikuje a výsledky interpretuje hepatológ, gastroenterológ, infektológ), testov zameraných na koinfekciu s hepatitídou D (HDV) alebo HIV (u rizikových pacientov), markerov replikácie HCV (anti HCV skríning v ambulancii praktického lekára, HCV RNA kvalita, kvantita, genotyp vyšetrenie indikuje a výsledky interpretuje hepatológ, gastroenterológ, infektológ). Osoby s CHB by mali byť zaočkované proti hepatitíde A, osoby s CHC proti hepatitíde B. Účelom pečeňovej biopsie je zistiť stupeň poškodenia pečene, identifikovať znaky,
ktoré sú užitočné pri rozhodnutí o začatí liečby a odhaliť pokročilú fibrózu alebo cirhózu, vylúčiť iné príčiny chorôb pečene. Biopsia je však invazívna metodika zaťažená nežiaducimi účinkami, je vystavená možnej chybe vzorky vzhľadom na malý rozsah bioptovaného tkaniva, limitovaná v čase a možnosti opakovania a je zle akceptovaná pacientom. Tranzientná elastografia (TE) je neinvazívna metodika, ktorá meria tuhosť tkaniva pečene. Tuhosť pečene (liver stiffness) je parameter, ktorý veľmi dobre koreluje s fibrózou pečene, dosahuje vysoký stupeň presnosti pri detekcii fibrózy pečene u pacientov s CHC.U pacientov s CHC ale najmä CHB by sa mal vykonávať pravidelne skríning HCC, a to stanovenie alfafetoproteínu (AFP) a ultrasonografické vyšetrenie abdomenu. Odporúča sa vykonávanie ultrasonografických vyšetrení(aj AFP) u nosičov s vysokým rizikom vzniku HCC každých 6-12 mesiacov. Z pohľadu prevencie vírusových hepatitíd zohráva preto nezastupiteľnú úlohu praktický lekár, ktorý by mal v indikovaných prípadoch realizovať skríningové vyšetrenia protilátok proti HBV a HCV a pri potvrdení pozitivity odoslať pacienta k hepatológovi. Posilnenie vzájomnej spolupráce praktický lekár hepatológ prispeje k správnej diagnostike, liečbe a dispenzarizácii pacientov s chronickými vírusovými hepatitídami. Prednáška State of the Art Prevencia vírusových hepatitíd I. Schréter, Klinika infektológie a cestovnej medicíny LF UPJŠ a FN LP, Košice Vďaka preventívnym opatreniam výskyt akútnych vírusových hepatitíd v posledných desaťročiach na Slovensku výrazne poklesol. Napriek tomu táto skupina ochorení ostáva jedným z vážnych zdravotníckych problémov najmä pre možný prechod niektorých typov vírusových hepatitíd do chronicity. Preventívne opatrenia na zabránenie prenosu pôvodcov nákazy závisia od spôsobov šírenia jednotlivých typov vírusových hepatitíd. Pri vírusovej hepatitíde A a E je to najmä osobná hygieny, hygiena prípravy potravín a zabezpečenie vyhovujúcou pitnou vodou. Pri hepatitídach B,C a D sú opatrenia zamerané proti prenosu parenterálnou cestou na bezpečnosť krvi a krvných derivátov, na dôslednú sterilizáciu nástrojov resp. používanie jednorazových nástrojov, ihiel a pod., ale aj proti prenosu sexuálnou cestou. Pri niektorých typoch hepatitíd je možnosť špecifických opatrení vo forme pasívnej alebo aktívnej imunizácie. Okrem podávanie normálneho gamaglobulínu na prevenciu hepatitídy A, resp. hyperimúnneho globulínu proti hepatitíde B, bola prvým najvýznamnejším prínosom možnosť aktívnej imunizácie proti hepatitíde B vakcínami pripravovanými spočiatku z plazmy nosičov tohto vírusu a neskôr oveľa bezpečnejšími rekombinantnými vakcínami. V Slovenskej republike podobne ako
v iných krajinách bola aktívna imunizáciu spočiatku zameriavaná na vybrané rizikové skupiny (niektorí zdravotnícki pracovníci, hemofilici a pod., neskôr aj novorodenci vo vysokom riziku infekcie). Na základe odporúčaní WHO sa aj u nás začalo s očkovaním všetkých novorodencov od roku 1998 a neskôr aj s očkovaním adolescentov v 11. roku života. Aktívna imunizácia proti hepatitíde A, pre ktorú sú k dispozícii vakcíny obsahujúce inaktivovaný vírus hepatitídy A sa obmedzuje nateraz len na rizikové skupiny. V súčasnosti je u nás dostupná aj kombinovaná vakcína proti hepatitíde A a B a predpokladá sa, že v pomerne krátkej dobe bude možné očkovanie aj proti hepatitíde E, ktorá ohrozuje hlavne cestovateľov. Keďže očkovanie proti hepatitíde B chráni aj pred získaním hepatitídy D problémom zostáva najmä možnosť aktívnej imunizácie proti hepatitíde C, pri ktorej vývoj účinných vakcín je nateraz vzdialenou perspektívou. PZ 9 Utilizácia liekov v gastroenterológii a hepatológii V. Foltán, D. Tomek, Farmaceutická fakulta UK, MPH SSFE, Bratislava Ochorenia gastrointestinálneho traktu a nešpecifické zápalové ochorenia predstavujú širokú škálu terapeutických intervencií. Farmakoterapia často zastupuje chirurgické intervencie, alebo je ich doplňujúcim prejavom. Terapeutické intervencie za použitia hodnotených liekov dosahujú aj na základe farmakoekonomických štúdií adekvátne parametre, akceptujú intervencie a používanie liekov v podskupine pacientov aj napriek zvýšeniu úhrad. Utilizácia liekov sa aj v dôsledku vysokej incidencie daných ochorení v SR prejavuje vo vysokých nákladoch. Pri ochoreniach GIT predstavovali náklady v roku 2009 cca 115 mil. a vzrástli od roku 2000 o 40% pri znížení frekvencie počtu balení používaných liekov cca o 2 mil. Pri hĺbkovej analýze sa ukazuje, že daná tendencia je spôsobená zvýšeným používaním finančne náročných liečiv a zaraďovaním nových molekúl zo skupiny geneticky alebo biologicky modifikovaných liečiv. Z vybraných finančne náročných liečiv ide predovšetkým o biologické liečivá zaradené do praxe v poslednom období. Znamená to, že aj v Slovenskej republike je vo farmakoterapii snaha využívať v liečbe najnovšie možnosti. Nakoľko jednotlivé liečivá sa používajú pri viacerých typoch ochorení, nie je možné zistiť, ktoré konkrétne sú nahradzované novými, no úplne zrejmý je nový prístup k liečbe celého radu chronických ochorení. Pre farmakoekonomickú prax je zaujímavé zistiť, nakoľko vyššie uvádzané údaje korešpondujú s chorobnosťou obyvateľstva. V prípade liekov používaných