146 TELESNÝ ROZVOJ A POHYBOVÁ VÝKONNOSŤ U ZAČÍNAJÚCICH VOLEJBALISTOV ĽUBOMÍR PAŠKA Katedra telesnej výchovy a športu FZKI SPU Nitra, Slovenská republika Kľúčové slová: mladší školský vek, telesný rozvoj, pohybová výkonnosť ABSTRAKT Autor článku monitoroval súčasný stav telesného rozvoja a pohybovej výkonnosti začínajúcich volejbalistov vo VK Ekonóm SPU Nitra. Keďže testovaniu žiakov na 1.stupni základných škôl sa nekladie príliš veľká pozornosť rozhodli sme sa ho uskutočniť vo volejbalovom klube a porovnať ho s priemernou populáciou a inými výsledkami podobných výskumov. Výskumy s podobným zameraním robili Moravec a kol. 1990; Turek 1999; Bunc a kol. 2001; Starší 2002, Bartík a kol. 2001a i. CIEĽ PRÁCE Cieľom našej práce bolo zistiť úroveň telesného rozvoja a pohybovej výkonnosti žiakov začínajúcich volejbalistov. Zaujímalo nás či nami vybraný súbor potencionálnych volejbalistov je porovnateľný s inými výbermi a s celoslovenskou populáciou. METODIKA VÝSKUMU Výskum bol uskutočnený na vzorke 12 probandov volejbalového klubu. Všetci nami vybraní probandi boli študentmi 4. ročníka rôznych základných škôl v Nitre, ktorých priemerná hodnota decimálneho veku bola 10,12. Spolu trénovali 2 až 3 krát v týždni a pôsobili po dobu 3 mesiacov. V meraniach sa použili tieto vyšetrenia: zisťovanie telesnej výšky, telesnej hmotnosti s výpočtom BMI indexu a Ruffierova skúška. Z motorických testov sme použili: člnkový beh 4x10m, ľah sed za 60 sekúnd (Unifittest), a skok do diaľky z miesta. VÝSLEDKY Telesná hmotnosť Priemerná telesná hmotnosť u našich chlapcov bola 34 kg (Obr. 1). Pri porovnaní s podobnými meraniami iných výskumov (Moravec a kol., 1990) sme zistili, že probandi v našom súbore boli v priemere ľahší o 0,78 kg. V nasledujúcom porovnaní s chlapcami z Banskobystrického kraja (Bartík a kol., 2001) boli naši chlapci v priemere ľahší o 3,47 kg. Výsledky našich meraní telesnej hmotnosti v danom súbore v porovnaní s celoslovenskou populáciou vyzneli jednoznačne v náš prospech. Telesná výška Priemerná telesná výška našich chlapcov bola na úrovni 144,33 cm (Obr. 2). Môžeme konštatovať, že priemerná telesná výška chlapcov z Banskobystrického kraja (Bartík a kol. 2001) bola
147 väčšia o 0,11 cm. Na druhej strane v porovnaní s celoslovenskou populáciou (Moravec a kol., 1990) boli o 2,20 cm vyšší. Telesná Hmotnosť 38 37 36 35 34 kg 33 32 Obr. 1 Telesná výška 144,5 144 143,5 143 142,5 142 141,5 cm 141 140,5 Obr. 2
148 BMI 18 17,5 17 16,5 16 index 15,5 15 Obr. 3 Posledným somatometrickým meraním sú hodnoty BMI indexu, v ktorých priemerná hodnota nášho súboru bola na úrovni 16,08 (Obr. 3). V porovnaní s (Moravec a kol., 1990) bola priemerná hodnota nižšia o 1,14. O priemernú hodnotu 1,75 bola nižšia aj v pohľade s (Bartík a kol., 2001). Ruffierov test Taktiež nás zaujímalo akú priemernú hodnotu sme dosiahli v Ruffierovom teste. Po prepočtoch sme zistili údaj 11,73 (Obr. 4). Bol nižší ako (Bartík a kol., 2001) o 0,09 a zároveň aj ako priemerná hodnota celoslovenskej populácie (Štulrajter, Scholzová, 1990) o 0,71. Môžeme konštatovať slabšiu úroveň funkčných rozvoja u našich chlapcov. Sú to hodnoty, ktoré by mali priniesť vážne zamyslenie sa nad súčasným stavom. Zároveň sa potvrdilo aj dávno známe tvrdenie, že život na vidieku (namerané hodnoty), ktorým sa zaoberali spomenutí autori je oveľa zdravší a vedie k aktívnejšiemu spôsobu života u mladých ľudí. Ruffierov test 11,8 11,6 11,4 11,2 11 index 10,8 10,6 ŠTULAJTER, SCHULZOVÁ Obr. 4
149 Člnkový beh 4x10m Týmto testom sme sledovali úroveň rýchlostných schopností našich probandov. Meraniami sme zistili priemernú hodnotu 12,66 sekundy. V porovnaní s rovnakými vrstovníkmi s Banskobystrického kraja boli lepší o 0,08 sekundy. Pri porovnaní s (Bunc a kol.,2001) sme dosiahli horšiu priemernú hodnotu o 0,76 sekundy. Avšak merania s (Moravec a kol., 1994) dosiahli priemernú hodnotu 12,42 s. Skok do diaľky z miesta Hodnoty úrovne výbušnej sily dolných končatín sme zaznamenali testom skoku do diaľky z miesta. Naša priemerná hodnota bola 150,66 cm. V porovnaní s (Bartík a kol.,2001) sme dosiahli horšiu hodnotu o 0,12 cm. Na druhej strane celoslovenská populácia meraná s (Moravec a kol., 1990) dosiahla priemernú hodnotu 154,87, čo je podstatne lepšia ako naša. Ľah sed za 60 sekúnd Silu brušného a bedrovo-driekového svalstva sme merali pomocou testu ľah sed na 60 sekúnd. Nameranú priemernú hodnotu 36,25 sme porovnali s celoslovenskou populáciou, ktorá dosiahla priemer 33,03. Chlapci z Banskobystrického kraja (Bartík a kol., 2001) dosiahli 37,76 opakovaní, ale (Bunc a kol., 2001) dosiahol iba 34,4 opakovaní. ZÁVER Na základe nameraných výsledkov somatických ukazovateľov a porovnaní priemerných hodnôt vyplýva, že naši chlapci boli vyšší ako priemer celoslovenskej populácie o 2,20 cm a zároveň aj najľahší v celkovom porovnaní vybraných súborov (34 kg). Pri porovnaní hodnôt BMI sme dosiahli taktiež najlepšiu priemernú hodnotu. Týmto konštatujeme uspokojivú úroveň z pohľadu somatických ukazovateľov. Z údajov o pohybovej výkonnosti sme zistili, že úroveň našich chlapcov bola len priemerná alebo slabšia ako dosiahli ich rovesníci z Banskej Bystrice prípadne v porovnaní s celoslovenskou populáciou. Jednalo o výbušnosť dolných končatín (150,66) a člnkový beh (12,66). Napriek tomu však úroveň brušného a bedrovo - driekového svalstva (36,25) bola podstatne lepšia ako celoslovenský priemer a taktiež ako aj výskumy z Čiech. Na základe použitia výpočtov pomocou súboru Effect size sme zistili, že dané výsledky meraní sú takmer priamo identické so súborom z Banskej Bystrice (Tab 1) a nevykazujú žiadne významné zmeny na 1% ani 5% hladine. Potvrdená bola nulová hypotéza H 0 a malý effect size, pri ktorom môžeme s istotou tvrdiť, že sme medzi súbormi významné nezaznamenali rozdiely. (Broďáni, 2005). Taktiež sa domnievame, že niektoré výsledky našich jedincov boli veľmi pozoruhodné a hodláme ich sledovať a vyhodnocovať naďalej. Pri väčšom množstve výstupov je možnosť použitia intraindividuálnej metodológie, ktorá presnejšie monitoruje výkony jednotlivcov. Tabulka 1 Použitie Effect size na zistenie významnosti daných meraní BB a p-value for T-test ES Hmotnosť 0,18 0,39 Výška 0,89 0,04 Skok do diaľky (max) 0,98 0,01 4x10m 0,82 0,07 Rufierov 0,98 0,01 Ľah - sed 0,57 0,17 BMI 0,15 0,42
150 LITERATÚRA 1. BARTÍK. P. - HRČKA. J. - ADAMČÁK. Š. - ROZIM. R. - KOLLÁR. R. 2004. Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť žiakov na 1. stupni základných škôl v stredoslovenskom regione. In: Telesná výchova a šport, roč. XIV, 2004, č. 2, s. 9 13. 2. BELEJ, M. 1998. Telesný a pohybový profil štrnásťročnej mládeže východoslovenského regionu. Tel.Vých.Šport, roč. 8, 1998, č.1, s. 11 14. 3. BROĎÁNI, J. 2005. Effect size - veľkosť účinku ako prostriedok posúdenia významnosti rozdielov priemerov skupín. In: Elektronický zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Adaptácia v tréningovom procese, Bratislava : KTVŠ MtF STU, 2005. ISBN 80-227-2243-X. 4. BUNC, V. a kol. 2001. Tělesná zdatnost českých detí a mládeže. In: Sbornik Sport v České republice na začátku nového tisíciletí. Praha : FTVS UK, 2001, s.101 105. 5. EUROFIT. European tests of physical fitness. Rome: Concil of Europe Commitee for the development of sport, 1998 6. JANČOKOVÁ, Ľ. 1987. Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť detí mladšieho školského veku. In: Telesná kultúra a zdravý rozvoj človeka. Banská Bystrica : UMB, 1987, s. 26 32. 7., R. KAMPMILLER, T. SEDLÁČEK, J. 1996. Eurofit. Telesný rozvoj a pohybová výkonnosť školskej populácie na Slovensku. Bratislava : SVSTVŠ, 1996, 180 s. ISBN 80-967487-1-8. 8., R. a kol. 1990. Telesný, funkčný rozvoj a pohybová výkonnosť 7 18 ročnej mládeže v ČSFR. Bratislava : MŠ SR, 1990. 9., R. 1994. Zmeny motorickej výkonnosti u školskej populácie a ich hodnotenie. In: Acta facultatis Educationis Physicae Universitatis Comenianae, XXXIV. Bratislava : SPN, 1994, s. 51 59. 10. ŠTULRAJTER, V. SHOLZOVÁ, A. 1990. Využitie Ruffierovho testu na hodnotenie funkčného rozvoja detí a mládeže. In:, R. a kol.: Telesný, funkčný rozvoj a pohybová výkonnosť 7 18 ročnej mládeže v ČSFR. Bratislava : MŠ SR, 1990. PHYSICAL DEVELOPMENT AND MOTOR PERFORMANCE OF VOLLEBALL FRESHMEN Summary The author deals with the current state of physical, functional and motor development of the 10 years old boys from the elementary school from Nitra who were in group of volleyball freshmen. We wanted to compare their state to other research of boys with same age from all Slovakia. We got very interesting results from our research where our boys were better than average population or chosen group, but some motor performances were only at the level of Slovak average. Key words: motor performance, physical development, younger school age E-mail: Lubomir.Paska.2@uniag.sk