MÁJ JÚN DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV ROČNÍK XV 2007 Už onedlho budeme sláviť sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ľudovo nazývaný Božie Telo. Hoci tento sviatok už stratil svoj niekdajší lesk vymizli veľkolepé procesie, kvetinové výzdoby predsa len má svoj význam. Týmto sviatkom ďakujeme Bohu za jeden z najvzácnejších darov, ktoré sme od neho dostali za dar Eucharistie. Sviatosť Oltárna až do konca čias bude sprítomňovať v našich chrámoch a na našich oltároch Kristovu obetu a zmŕtvychvstanie. Začiatky úcty a oslavy sviatostného Chleba, teda Božieho Tela, siahajú do XI. XII. storočia, ešte však bez okázalých sprievodov, tzv. procesií, ktoré sa Božie Telo stávajú súčasťou takto chápanej úcty až v neskorších obdobiach. Spočiatku je to nadväznosť na starodávny zvyk brať so sebou eucharistický chlieb ako záruku ochrany pred nebezpečenstvom. Až 11. augusta 1264 ustanovil pápež Urban IV. tento sviatok za záväzný pre celú Cirkev. V stredoveku v XVI. storočí nadobúda oslava sviatku Božieho Tela priam triumfálny charakter. Okrem štyroch štáciových oltárov, kde sa konala modlitbová bohoslužba s eucharistickým požehnaním, pribudla obrazová výzdoba a divadelné predstavenia, ktoré mali ešte umocniť zážitok udalostí dejín spásy. Procesiového sprievodu sa zúčastňovalo duchovenstvo, cechy, bratstvá, cirkevné školy, vojsko a zástupy veriacich. Po reformácii, ktorá sa dotkla aj chápania Kristovej sviatostnej prítomnosti, bola účasť na slávnosti Božieho tela vnímaná ako verejné vyznanie katolíckej viery. Takže Tridentský koncil, ktorý zrušil prakticky všetky ideové sviatky (akým tento sviatok nepochybne je), toto slávenie práve z tohto dôvodu zachoval. Napriek rozličným dobovým podmienenostiam, zostáva procesia Božieho tela vzácnou staronovou liturgickou formou a je pripomienkou toho, že Cirkev je Boží ľud, ktorý kráča po ceste smerom k Bohu. Vedie nás Kristus, ktorý je našim Osloboditeľom a Vodcom. Oslávme teda Ježišovo Telo, ktoré bolo za nás obetované na kríži, nielen povinnou účasťou na sv. omši, ale s obnovenou vierou v Eucharistiu. Veď práve v Eucharistii si najviac uvedomujeme, že Kristus je skutočný Emanuel Boh s nami. Richard Jurík, kaplán Neogotická monštrancia farského kostola sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne
2 FARSKÝ LIST 03/2007 ZŠ s MŠ A. Radlinského v spolupráci s OOS Dolný Kubín, Rímskokatolíckym farským úradom a Mestom Dolný Kubín vás srdečne pozývajú na oslavy 190. výročia narodenia A. Radlinského a 15. výročia základnej školy, ktoré sa uskutočnia 7. júna 2007 v Dolnom Kubíne. Program osláv 8.00 slávnostná sv. omša v kostole sv. Kataríny Alexandrijskej: celebruje spišský diecézny biskup Mons. František Tondra 9.30 slávnostná akadémia o živote a diele A. Radlinského v divadelnej sále MsKS 11.00 otvorenie výstavy Život a dielo A. Radlinského vo vestibule MsKS Mgr. Gustáv Turčina, riaditeľ školy Poďakovanie Úprimne ďakujeme a vyslovujeme Pán Boh zaplať všetkým, ktorí nám akýmkoľvek spôsobom pomohli pri maľovaní interiéru kostola Povýšenia sv. Kríža na Brezovci. Taktiež ďakujeme ochotnému darcovi, ktorý daroval tomuto kostolu 10 nových lavíc. Vaši kňazi Srdečná vďaka Vyslovujem Pán Boh zaplať a úprimnú vďaku bohuznámemu šľachetnému darcovi, ktorý sponzoroval rekonštrukciu oltára Sedembolestnej Panny Márie v bočnej kaplnke farského kostola sv. Kataríny Alexandrijskej. Na príhovor patrónky Slovenska mu vyprosujem požehnanie a hojnosť Božích milostí. O spomínanom oltári z jeho histórie vieme, že v dvadsiatych rokoch 20. storočia so štedrou pomocou Jozefa Bullu, oravského župana, bol umiestnený do farského kostola spolu so sochami Božského Srdca a Srdca Panny Márie a tiež obrazmi krížovej cesty. Ľubomír Pekarčík, dekan V jarných mesiacoch dokončilo Mesto Dolný Kubin plánovanú revitalizáciu zelene v okolí farského kostola.
FARSKÝ LIST 03/2007 3 Sviatosťou krstu sme v spoločenstve Cirkvi v mesiacoch apríl a máj privítali: Veronika Juríčková Andrej Dulovec Patrik Dauda Jaroslav Lešňovský Sophia Ella Záhorová Sára Mitruková Maroš Ján Suchý Rebeka Hornová Natália Lacková Veronika Lacková Ema Zanovitová Miroslav Kaplánek Marek Mikolajčík Jakub Smoleň Tatiana Hojová Filip Penička Adam Mikula Sebastián Marco Flajs Michaela Kočičková Klaudia Bolová Adrián Murcin Oliver Prílepok Tomáš Jurík Petra Katarína Tomáňová Dorota Eva Večereková Sviatosť manželstva prijali: Tibor Kovaľ a Magdaléna Bystrianska Rastislav Kováč a Lenka Bušová Michal Munk a Daša Klocoková Ivan Majcher a Blanka Prčová Štefan Kucko a Katarína Kramárová Bohuslav Stupka a Margita Kolešníková Rastislav Juriga a Mária Košarišťanová Radovan Mikuláš a Alexandra Šamíková Pán si z našich radov povolal: Margita Záhorová Stanislav Weisshäupl Karol Kreutz Regina Tulinská Ján Andris Anna Kornutová Marián Ondruš Ondrej Čajka Jozef Sojka Anna Langová Ján Šmilňák Úmysly Apoštolátu modlitby na jún a júl Aby nás Duch Svätý, božská osoba Najsvätejšej Trojice, posilňoval vo viere, nádeji a láske. Aby sa všetkým občanom jednotlivo i v skupinách umožnilo aktívne sa podieľať na živote a spravovaní spoločného blaha. Bohoslužobný poriadok v týždni: Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.00 a 18.00 hod. (piatok 18.00 hod. sv. omša za účasti mládeže) (sobota 6.30 a 18.00 hod.) Kostol Povýšenia sv. Kríža Brezovec 18.30 hod. (štvrtok 17.00 hod. sv. omša za účasti detí) (sobota 7.00 hod., večer nie je) Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín Piatok 17.00 hod. Nemocnica s poliklinikou 16.00 hod. (utorok, štvrtok) Adoračná miestnosť je otvorená každý deň od 7.00 do 19.00 hod. Bohoslužobný poriadok v nedeľu: Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod. Kostol Povýšenia sv. Kríža Brezovec 7.45, 10.00, 18.30 hod. Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín 9.15 hod. Nemocnica s poliklinikou 16.00 hod. Požehnanie mamičiek pred pôrodom: 30. júna 2007 po ranných sv. omšiach Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.30 hod. Kostol Povýšenia sv. Kríža Brezovec 7.00 hod. Stránkové dni na Farskom úrade: Pondelok piatok: 8.00 12.00 a 13.00 15.30 hod. V súrnom prípade po večerných bohoslužbách. V prípade potreby (ku chorým) volajte katol. kňaza 0915 818 308. OBSAH Kňazská vysviacka Jána Bystrianskeho................ 2 Poďakovanie darcom a dobrovoľníkom pri obnove chrámov...... 2 Program osláv 15. výročia ZŠ A. Radlinského................ 2 Farská matrika................... 3 Úmysly apoštolátu................ 3 Bohoslužobný poriadok............ 3 Udalosti v našej farnosti........... 4 MHL........................ 4 Som normálny, aj keď nemoderný............. 4 Víťazom je Prekvapenie....... 5 Malí misionári v Levoči......... 6 Príď Svätý Duch, aby sme sa stali soľou zeme a svetlom sveta...... 7 Radostný Deň rodín........... 8 Vypni telku zapni seba........ 9 Pozývame Cyklotúra do Levoče........... 9 Verím Pane................... 9 Letný erko tábor.............. 9 Kde si? Pán ťa hľadá............. 9 Neustále prejavovať deťom lásku..... 10 Poznáte Kompendium Katechizmu katolíckej Cirkvi?................ 11 Dobrovoľníckymi chodníčkami v Peru.......................... 12 Cuscenská Veľká noc............. 13 Synodálna bunka farnosti (SBF).... 14 Andrej Ľ. Radlinský (1817 1879)... 16 ZŠ A. Radlinského............... 18 Kytica vďaky matkám......... 18 Moja mama je najlepšia........ 18 Nechajte maličkých prísť ku mne................. 18 Do prázdnin iba skok........... 18 Súťaž Jubilejný 15. roč. FL........ 19 Na aktuálnu tému Mamy za svoje deti............... 19 Detský kútik.................... 20 Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor: Doc. PaedDr. ThDr. Ľubomír Pekarčík, PhD. Šéfredaktor: Mgr. Katarína Ileninová. Redakčná rada: Mgr. Peter Randják, Ľudovít Oravec, Mgr. Renata Jedláková, PhDr. Zuzana Machajová, Ing. Oleg Krajčovič, Oľga Hrabalová. Imprimatur: Mons. Prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. Registračné číslo: A-2003/ 07522 OVVS/MU, 1/2003. Náklad: 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 22. 7. 2007. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením Pre Farský list. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov.
4 FARSKÝ LIST 03/2007 MHL sa nezaobišla bez kontumačných prehier UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI Ako každý rok, tak aj tento miništranti súperili o putovný pohár najlepšieho miništrantského hokejbalového tímu našej farnosti. Tentoraz sa o to pokúšali 4 tímy: FKM1, FKM2 farskí miništranti tímy 1, 2; Križiaci miništranti z Brezovca a VKM vyšnokubínski miništranti. Základná časť sa delila na 3 kolá. V prvom sa darilo hlavne FKM1 a VKM, ktorí nedali šancu vyhrať ich súperom. V druhom kole VKM hralo 4 zápasy, ktoré všetky vyhralo. VKM tak získalo 1. priečku v tabuľke a tým sa stalo jasným favoritom MHL. Tretie kolo rozhodovalo o umiestnení ďalších tímov. Mali sa hrať 4 zápasy, ale 3 z toho boli kontumačné (tímy sa nedostavili) a dopadlo to v prospech Križiakov. V semifinále sa mali stretnúť Križiaci s FKM1 a VKM s FKM2. Keďže ani jeden z Farských tímov neprišiel, do finále postúpili Križiaci a VKM. V boji o tretie miesto sa mali stretnúť FKM1 a FKM2, ale keďže sa potvrdila ich nechuť sa zapájať, s organizačným výborom sa dohodlo, že na 3. mieste sa umiestnili obidva tímy FKM. Vo finále to medzitým riadne vrelo. Oba tímy prišli v plnej zbroji. Hralo sa na 2 víťazné zápasy. Prvý zápas vyhrali Križiaci, ale v druhom zápase im odišli 2 hráči a keď sa im v treťom zranil obranca Dávid Okál, už bolo rozhodnuté, že víťazom sa stáva VKM. Bilancia výhier od roku 2003 (kedy bol zakúpený pohár): 2003 Brezovec 2004 Brezovec 2005 Farský kostol 2006 Vyšný Kubín 2007 Vyšný Kubín PS: Stretneme sa na odovzdávaní cien v telocvični Základnej cirkevnej školy A. Radlinského 27. mája 2007. Samuel Mahút Som normálny, aj keď nemoderný Rádio Lumen organizovalo v sobotu. 28. apríla už 3. ročník púte do sanktuária Božieho milosrdenstva, na ktorej sme sa zúčastnili aj my mladí. Bola to veľká obeta, vstať o tretej hodine ráno, hlavne po tom, keď niektorí z nás išli spať o polnoci (alebo aj neskôr). Ale čo by sme neurobili pre posilnenie nášho ducha? Nuž a s touto povzbudzujúcou myšlienkou o 4. hod. z Dolného Kubína vyrazili dva plné autobusy veriacich pútnikov. Avšak nikto z nás netušil, čo nás po pár kilometroch cesty čaká. Jeden z autobusov mal vážnu poruchu, ktorú sa nepodarilo opraviť, a tak sa priamo spred hraníc musel vrátiť domov. Bolo nám to veľmi ľúto, že sme sa s nimi museli rozlúčiť, a aj v ich mene sme pokračovali v ceste. Po príchode do Krakova nás privítalo pekné slnečné počasie, ktoré nám vlievalo do srdca ešte väčšiu radosť. Tú sme mohli zakúsiť aj vo sviatosti zmierenia, kde nám Boh prejavuje svoje najväčšie milosrdenstvo. Sami to potvrdzujeme, keď na výzvu kňaza: Ďakuj Pánovi, lebo je dobrý, odpovieme: Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. Potom sme navštívili novú slovenskú kaplnku, ktorá sa nachádza priamo pod Bazilikou Božieho milosrdenstva. Mnohí z nás priniesli obetu aj v podobe hodinového čakania do sanktuária, kde sa nachádza originálny obraz Božieho milosrdenstva. Oficiálny program púte sa začal modlitbou sv. ruženca, ktorý sa predmodlievali pracovníci Rádia Lumen. Potom nasledovala sv. omša, ktorú celebroval košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč a koncelebroval prešovský eparcha Mons. Ján Babjak, SJ. V homílii vladyka Ján hovoril o rodine ako o škole Božieho milosrdenstva, čo bolo aj mottom tohtoročnej púte. Okrem iného spomenul aj to, že masmédia degradujú rodiny tým, že hriechy týkajúce sa manželstva a rodiny prezentujú ako niečo normálne a to dobré považujú za nemoderné. To nás núti zamyslieť sa: Nie som IN, keď si volím to dobré? Som vari nemoderný, keď sa snažím žiť podľa Božích prikázaní? Je rodina nemoderná, keď sa nebojí prijať aj viac detí?
FARSKÝ LIST 03/2007 5 UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI Po duchovnom pokrme nasledoval aj pokrm pre telo. (Veď nielen z Božieho slova a Eucharistie žije človek, ale aj z každého chleba, ktorý vychádza z práce ľudských rúk.). Po agapé nasledovali svedectva rodín o tom, ako Božie milosrdenstvo pôsobí v ich rodinách. Program hudobne spestril známy gospelový spevák Marek Novotný. O 15. hod. púť vyvrcholila modlitbou korunky k Božiemu milosrdenstvu a požehnaním od pápežského preláta a tajomníka krakovského biskupa Francziszka Slusarczyka, po ktorom sme sa plní radosti vrátili domov, aby sme načerpané milosti mohli vniesť aj do našich rodín. Za mladých Mária Mahútová a Oľga Hrabalová Snímky: Silvia Skubeňová a Janko Mahút Víťazom je Prekvapenie Čo by sme to boli za Oraváci, keby sme v sobotu 5. mája lenošili doma? Žiadne také. Šup-šup, rýchlo vstať z postele a hybaj na turnaj! Tak ako aj po minulé roky sa v Kubíne zišli mladí, aby si zmerali sily a zahrali si volejbal. Hneď zrána všetko nasvedčovalo tomu, že turnaj nebude. Nemali sme kryté ihriská a vonku pršalo. Ale my sme sa nedali! Pod záštitou Márie Dominiky Mazzarellovej, ktorej bol celý turnaj venovaný sa vyriešil aj tento problém. Skvelí páni rozhodci nám vybavili telocvične, my sme zmenili plán a družstvá hrali. Aby všetko klaplo tak, ako malo, vymodlili sme si to pri sv. omši. Slová z kázne pána kaplána nás povzbudili, aby sme si pri športe vedeli rozvíjať trpezlivosť, znášali prehry a vedeli prijať slabosti a ťažkosti (a to nielen pri volejbale). Takto povzbudení a plní energie sme sa vybrali do telocviční. Kým sa páni rozhodcovia dohadovali a družstvá ako-tak rozohrávali, ochotné tety a páni kuchári pripravovali guláš, ktorý sprevádzal a dopĺňal účastníkov celú sobotu. Družstvá si nahrávali, smečovali, podávali, rozhodcovia pískali, diváci tlieskali a kričali,... no ako na každom inom turnaji. Až na to, že tento bol Náš a bol vymodlený. Ale ani to nepomohlo predĺžiť deň a tak, ako každá iná akcia, aj náš turnaj sa musel skončiť. Nastal čas č a o víťazovi bolo rozhodnuté. Prišla veľká radosť z cien, ale i z umiestnenia. Síce aj keď nie pre všetkých. Lebo aj posledný musí niekto byť. Či nie? Prvé miesto čestne obsadilo družstvo Prekvapenie z Dolného Kubína. Dve hosťovské družstvá z Dubnice nad Váhom ukázali svoju silu a obsadili 2. a 3. miesto. Celou touto akciou sa niesla príjemná atmosféra a nakoniec, aj skvelé počasie. Okrem zaujímavých vecných cien si účastníci so sebou odniesli aj krásne zážitky a plno nových priateľstiev. Na záver sa už len chcem poďakovať všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zapojili a pomohli k lepšiemu priebehu volejbalového turnaja. A pre tých, ktorí sa tento rok turnaja nezúčastnili ešte jeden malý odkaz: O rok hráme zas, tak začnite trénovať! Za zúčastnených Moneka Snímky: Janko Mahút
6 FARSKÝ LIST 03/2007 UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI Malí misionári v Levoči V sobotu 12. mája 2007 sa črtal nádherný deň, akurát sa vybrať na spoločný výlet. Veru, po tej piatkovej búrke to s našou cestou vyzeralo všelijako. My, erkári z Oblastného centra Dolný Kubín (Dolný Kubín, Kňažia a Chlebnice) sme sa vybrali na Misijnú púť detí, ktorá sa už šiesty rok konala na dvoch pútnických miestach v Rajeckej Lesnej a v Levoči. Naše kroky, či skôr kolesá autobusu, sme nasmerovali do Levoče. Plní očakávania sme cítili, že tento rok to bude iné a lepšie. A bola to fakt pravda! Každý rok sa tu stretneme s kamarátmi, ktorí sa, rovnako ako my počas vianočných sviatkov na chvíľu menia na misionárov a s Dobrou novinou navštevujú otvorené príbytky a srdcia darcov, aby tak vyzbierali peniažky pre chudobné a choré africké deti. Skvelá atmosféra vládla už na zimnom štadióne, kde sme sa všetci o desiatej hodine sústredili. Naučili sme sa hymnu tohtoročnej púte Ježiš, Ty si môj hrdina..., uviazali si na krk, ruky, nohy, hlavu (kde sa len dalo) pestrofarebné šatky, symbolizujúce farby kontinentov a zatancovali sme si super erko tance. Ale my sme sa do Levoče neprišli len zabaviť. Prišli sme si naplniť srdiečka novou posilou do ďalšieho ročníka koledovania Dobrej noviny. A tak sme sa vybrali na vrch Mariánskej hory. Cestou sme plnili krásne úlohy a výsledky nášho snaženia sme si zapisovali. Že vraj úspešných riešiteľov bude pri Bazilike čakať prekvapenie. Pred tými z nás, ktorí sa doma čudovali prečo si máme na púť zobrať pestrofarebné kriedy, sa zrazu vynorila v plnej kráse odpoveď. Cesta, ktorá viedla na vrchol hory bola oddola až nahor vyzdobená symbolmi erka. Všade, kde len oko dovidelo, boli krásne motýle, veľké srdiečka, rybky a slniečka. A zvedavci si mohli prečítať názvy všetkých farností, z ktorých sme sa zlietli na toto krásne miesto. Príjemne unavení výstupom sme sa zložili spolu so svojimi batôžkami pred bazilikou a napätí sme čakali na ďalší program, ktorý pripravili naši veľkí kamaráti. Joj, aby sme nezabudli na to prekvapenie za úspešne splnené úlohy. Naši erkári z Kňažej vyhrali velikánsky balík cukríkov, s ktorým sa hneď štedro rozdelili a my erkári z Dolného Kubína sme vyhrali velikánsky potlesk všetkých zúčastnených. Aj my sme sa s ním s radosťou podelili. Hneď po tom, ako sme nasýtili naše brušká a zmierili sa s naším najlepším priateľom Ježišom vo sviatosti zmierenia, spojili sme sa v Misijnom moste s našimi kamarátmi v Afrike. Barborka s Livkou a Yoyo s Ondrejkom nám veľmi živo predstavili život afrických detí, ich hračky, krásne a nápadité hry, piesne i pôdu africkej krajiny. Aby sme ju lepšie cítili, museli sme sa vyzuť. Ale nebojte sa, prežili sme! Po skončení telemostu nás tak trošku pichlo pri srdci, ako veľmi málo tieto deti majú a koľko veľa ešte stále máme my. O druhej popoludní sa vo vnútri Baziliky začala svätá omša, ktorú za všetky deti a ich starších kamarátov celebroval spišský pomocný biskup Mons. Štefan Sečka a ďalší kňazi, ktorí prišli do Levoče spolu s malými pútnikmi zo svojich farností. V príhovore vyzdvihol dobrotu sŕdc všetkých koledníkov, ktorí neváhajú obetovať svoj voľný čas počas Vianoc, aby svojím koledovaním mohli pomôcť kamarátom v núdzi. Zároveň nás povzbudil, aby sme dobré skutky robili aj vtedy, keď nás možno nik nevidí, lebo tieto naše dobré skutky nie sú ukryté pred zrakom nášho nebeského Otca. Robiť dobré skutky je potrebné stále, nielen počas sviatkov. Tohtoročným obetným darom, ktorý si každý z nás pribalil do svojho batôžka a ktorý sme pri svätej omši odovzdali pre potreby detí z rómskych osád, bola jedna farebná pastelka. Aj keď nás tam bolo okolo 1700 malých i veľkých misionárov, podarilo sa nám vyzbierať až 3000 pasteliek. Aj to dokazovalo, že deti majú naozaj dobré srdce, srdce otvorené pre potreby núdznych. Po skončení svätej omše o 16. hodine sme sa ešte raz poobzerali okolo seba, aby sme si vryli do pamäti toto krásne miesto a do srdca tú úžasnú atmosféru, zamávali sme svojim starým i novým kamarátom a pobrali sme sa na ďalšiu púť. Na púť domov. Veľká vďaka patrí nebeskému Otcovi, že sme sa mohli stretnúť v jeho mene a že na tomto požehnanom mieste vôbec nepršalo, kým všade naokolo áno. Aj v tomto sa prejavila sila modlitby tých najmenších! Zároveň chceme poďakovať otcovi biskupovi Štefanovi za krásny príhovor, skvelému organizačnému tímu v zložení: erkársky kňaz Martin Tondra, Barborka, Livka, Yoyo, Ondrej, Martin a ďalší srdcu milí, ktorí pre nás pripravili tie najúžasnejšie zážitky, pánom vodičom autobusov, ktorí nás s veľkou dávkou trpezlivosti v poriadku dopravili na púť i z nej, všetkým rodičom, ktorí s dôverou pustili na túto
FARSKÝ LIST 03/2007 7 púť svoje ratolesti a v neposlednom rade všetkým malým i veľkým erkárom, ktorí sme tam boli. Milí koledníci, o rok sa opäť uvidíme! Za veľkých i malých erkárov Renča Jedláková Snímky: autorka UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI Príď Svätý Duch, aby sme sa stali soľou zeme a svetlom sveta Každý deň, keď obdržíme hociktorú zo siedmych sviatostí, by mal byť pre nás dňom sviatočným. A keď je sviatosťou poctených mnoho mladých ľudí, to už musí byť sviatkom celej farnosti. Takým dňom bol i 13. máj sviatok Fratimskej Panny Márie, keď spišský diecézny biskup Mons. František Tondra, udelil sviatosť birmovania 333 mladým ľuďom žiakom 8. a 9. ročníka základných škôl. Svätú omšu celebroval otec biskup spolu s pánom dekanom Ľubomírom Pekarčíkom a našimi pánmi kaplánmi: Viktorom Marettom, Milošom Labašom, Petrom Randjákom a Richardom Juríkom a ďalšími hosťami z radov kňazov. V homílii svätej omše otec biskup prirovnal úkon birmovania k situácii, keď učeníci, zhromaždení pri modlitbách vo večeradle, očakávali Tešiteľa, ktorého im prisľúbil Kristus pred svojim nanebovstúpením. A v deň Turíc zostúpil na učeníkov Duch Svätý v podobe ohnivých jazykov. Prestali sa báť, vyšli z večeradla a smelo hlásali evanjeliovú zvesť. A tí, čo chceli a uverili, pýtali sa Petra a ostatných: Čo máme robiť, bratia? (Sk 2,37) Aj dnešný mladý človek má veľa otázok. Je na prahu života a musí sa rozhodnúť, ktorým smerom sa vydať, aby jeho život bol šťastný a plnohodnotný. Kladie podobnú otázku ako Izraeliti Petrovi: Čo máme robiť, bratia? Ak sa obrátia na dnešnú liberálnu spoločnosť, tá im ponúkne zmyselný, individualistický spôsob života. Nahovára im, že všetko si môžu dovoliť, prežívať naplno, na všetko si vystačia sami a nikoho nepotrebujú. A za akú cenu? Mladý človek si prestane vážiť iného človeka, pretože myslí len na seba. Stratí cit pre toleranciu, zmysel vypočuť svojho blížneho. Stáva sa egoistom, dokáže iného človeka využívať, ba i vykorisťovať. Ak však uverí Kristovi, má priateľa z kategórie tých najlepších a najvernejších. Je mu spoločníkom v každej situácii a hovorí mu, čo má robiť skrze modlitbu a Sväté písmo. On mu pomáha prekonávať ťažkosti, ktoré ho počas života určite postretnú, on sa s nim raduje, keď sa mu darí. Kristus je vínny ker a my sme ratolesti. Skrze sviatosti sme s nim bytostne spojení. My chceme prežívať radosť a on nám dáva radosť trvalú. Spolu s nim dokážeme vypočuť svojho blížneho, vážiť si ho, pretože každý človek má svoju hodnotu. Problematika života je z jednej strany ťažká, ale z druhej strany nám pomáha Boh. Je stále s nami. Toto všetko nám dáva i sviatosť birmovania. Sviatočnú atmosféru svätej omše skvele sprevádzali zborové spevy dvoch spevokolov: spevokolu dospelých pod vedením pána Jána Kapalu a mládežníckeho zboru s vedúcim Andrejom Kuhejdom. Mottom celej slávnosti udeľovania sviatosti birmovania bola evanjeliová myšlienka umiestnená pred obetným stolom, ktorá je zároveň i stále živou výzvou pre nás všetkých: Príď Svätý Duch, aby sme sa stali soľou zeme a svetlom sveta. Po záverečných poďakovaniach našich birmovancov a rodičov pánovi biskupovi, pánovi dekanovi a našim kňazom s katechétmi, vyzval otec biskup prítomných na krátku besedu s otázkami pre neho, ktorá začala po ukončení slávnosti. Ľudovít Oravec Snímky: autor
8 FARSKÝ LIST 03/2007 UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI Radostný Deň rodín Slnečné nedeľné ráno 20. mája naozaj prialo radostnej udalosti Dňa rodín spojenej s dlho očakávanou slávnosťou, kedy sa v našej dolnokubínskej farnosti zišli rodičia s deťmi, krstní a starí rodičia a ďalší príbuzní v kostole Povýšenia sv. Kríža na Brezovci o 10. hodine. Práve v tento deň bol pre 151 tretiakov z piatich základných škôl (A. Radlinského, M. Kukučína, J. Matúšku, M. Hattalu a Vyšného Kubína) mimoriadnym, lebo vyvrcholila ich príprava na 1. sväté prijímanie. Chlapci a dievčatá cez školskú katechézu podporovanú pravidelnou účasťou na štvrtkových sv. omšiach za účasti detí hlbšie spoznávali Pána Ježiša a život Cirkvi počas jednotlivých období liturgického roka. Slávnostný sprievod prvoprijímajúcich s pánom dekanom Ľubomírom Pekarčíkom a troma pánmi kaplánmi sprevádzali výstižné slová známej piesne mládežníckeho zboru: Prichádzame k Tebe, Pane, so srdcom plným radosti a spoločne Ti chceme poďakovať. Po úvodnom privítaní pána dekana celej zhromaždenej farskej rodiny, sa prvoprijímajúce deti pekne zhostili svojich úloh ako žalmisti, lektor, v prednášaní prosieb veriacich a tiež čítaní komentárov k obetným darov ako aj ich prinášaniu a s radosťou spievali svoje obľúbené piesne za podpory detského zboru so sestrou Majou. V homílii sv. omše pán dekan označil sv. prijímanie za pokrm duše a pokračoval príbehom súvisiacim s touto slávnosťou: v čase, kedy ku 1. sv. prijímaniu mohli pristúpiť len 14-roční, žil chlapec menom Peter, ktorý mal 7 rokov. Pán biskup dovolil v istých prípadoch aj mladším deťom pristúpiť k tejto sviatosti len ak na to boli vážne dôvody a dieťa vynikalo veľkou zbožnosťou, dobrotou. Takýmto chlapcom bol aj malý Peter, ktorý aj po 1. sv. prijímaní naďalej pravidelne chodil na sv. omše a prijímal pokrm duše. Vďaka jeho príkladu sa k nemu postupne pridali aj jeho súrodenci a mama. Len Petrov otec sa im všetkým vysmieval, čo Petra veľmi trápilo a bolelo. Raz sa stalo, že otec našiel doma katechizmus, v ktorom si začal listovať. Medzi stránkami objavil lístok, kde bolo Petrovou rukou napísané: sväté prijímanie 20, modlitba 18, poslušnosť 9, sebazápor 30 a na konci bola modlitba: Pane Ježišu, toto všetko Ti obetujem za svojho otecka, aby sa pridal k nám. Otec sa rozplakal a dojatý synovou úprimnou dobrotou až teraz pochopil, že Peter sa v poslednom čase doma i v škole veľmi zlepšil. Rozhodol sa, že pôjde po 10 rokoch k sviatosti zmierenia a odvtedy už celá rodina spolu chodila k sviatostiam a do kostola. Príbeh nesie pravdivý odkaz, že prvoprijímajúce deti môžu už tento dnešný slávnostný deň obetovať za tých, ktorých majú radi a majú takýto problém. Modlitby a dobré skutky dokážu skutočne pomôcť takýmto ľuďom. Pán dekan deťom zdôraznil, aby si naplno uvedomili, že kdekoľvek uvidia vežu, tam je kostol a v ňom bohostánok so živým Kristom. Aj keď sa im nepodarí vždy prísť na sv. omšu a prijať Pána Ježiša, majú vyznať, že ho milujú a jemu veria. Potom pán dekan v príhovore obrátil pozornosť aj na nás, dospelých, ktorí si určite v tento deň spomenuli na to svoje 1. sv. prijímanie, akí sme boli kedysi a čo sa z nás stalo dnes. Výchova detí je spojená s obetami a námahou, a napriek tomu, že niekedy už nevládzeme, predsa sa oplatí, lebo ovocie dobrej výchovy prináša dobré ovocie. Deti sú zároveň prostriedkami osobnej spásy rodičov a všetko, čo pre ne s láskou a zodpovedne robia, sú zásluhami pre večnosť odmenou alebo pokarhaním. Po obnove krstných sľubov, deti ako obetné dary priniesli k oltáru krstnú košieľku so sviecou, veľkú rybársku sieť plnú pestrofarebných papierových rybičiek označených menami prvoprijímajúcich a chlieb s košíkom hrozna. Slávnosť pokračovala svätým prijímaním, počas ktorého sa opäť rozozvučali veselé detské piesne. Na záver sv. omše zástupcovia detí a rodičov poďakovali pánovi dekanovi a pánom kaplánom za prípravu i celú slávnosť a odovzdali
FARSKÝ LIST 03/2007 9 UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI im kvetinové dary. Kvetmi potešili deti aj svojich katechétov, ktorým patrí takisto srdečné poďakovanie za ich zodpovednú prácu. K radostnej atmosfére významne prispeli aj detský a mládežnícky zbor spolu s hudobníkmi ozvučení Jankom Zgrebňákom, za čo im všetkým patrí naša vďaka. Katarína Ileninová Snímky: autorka Vypni telku zapni seba Aj v tomto roku sa mohli všetci tí, ktorí sa chceli stať krotiteľmi telky, zapojiť do kampane, cez ktorú sa erkári snažia ponúknuť viac ako je pasívne sedenie pred televízorom alebo počítačom. Počas týždňa od 21. 27. mája 2007 bez televízie sme hľadali priestor na sebarealizáciu, zažitie dobrodružstva a utužovanie i budovanie priateľstiev a spoločenstva. Motto ročnej témy, ktorá sa preberá počas celého roka v erku, bolo motiváciou aj pre tohtoročný projekt Vypni telku zapni seba: Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch. (Ž 119) Na erkárskych stretkách sme si urobili malú predprípravu a vlastnoručne nakreslili lampáše, symbol ktorý nás mal viesť celým týždňom bez telky, a pekne sme si ich aj vyfarbili. Ku každému dňu v rámci modlitby sme si čítali časť zo Svätého písma. Keď sa nám to podarilo, mohli sme si na lampášik postupne nalepiť zrnko, štipku soli, kúsok mydla, zápalku a kamienok. Však neostalo len pri čítaní Svätého písma. Doma sme sa snažili o trochu viac pomáhať rodičom pri domácich prácach, postrážili sme mladšieho súrodenca, venovali sme sa viac pohybu športovali sme, a našli sme si aj viac času na návštevu kostola. Niektorým sa dokonca podarilo zlepšiť si známky v škole... A to, že sa nám podarilo s telkou bojovať, bolo našou najväčšou odmenou! Nuž a plní odhodlania sme si sľúbili, že to skúsime aj o rok. Pridáš sa aj Ty? Za malých a veľkých erkárov Renča Jedláková Snímky: autorka POZÝVAME Cyklotúra do Levoče Pozývame vás na cyklistickú túru do Levoče, ktorá sa bude konať 6. 9. júla 2007. V Levoči sa totiž každoročne koná celoslovenské stretnutie mladých, kde si uctievame Pannu Máriu a bicykle sú iba prostriedkom našej dopravy. Avšak pozor! Táto cyklotúra si vyžaduje aj zopár predprípravných túr. A preto ak máte záujem pridať sa k nám a vedieť aj niečo viac neváhajte osloviť našich mladých zo zboru a oni vám určite pomôžu. Už teraz sa na vás tešíme. Kondičke zdar! Vaši mladí Verím Pane Dňa 18. 22. júla 2007 sa v Námestove uskutoční festival Verím Pane. Je plný dobrej slovenskej gospelovej hudby, workshopov a mnoho iného... Nechajme sa prekvapiť! Letný erko tábor Dňa 9. augusta 2007 na celý týždeň veľkí aj malí erkári našej farnosti, ktorí počas celého školského roka usilovne pracovali na stretkách, s batohmi na pleciach a ruka v ruke s obľúbenou hračkou, vymenia svoje domovy za nový domov v Rabčiciach, aby počas každoročného letného tábora zregenerovali svoje sily na ďalší školský rok. Už sa tešíme na ďalšie nové krásne zážitky a nových kamarátov! Kde si? Pán ťa hľadá... Pozývame vás všetkých na 3. ročník gospelového festivalu 3. 5. augusta t.r. do farnosti Žaškov. Program podujatia tvoria zaujímavé prednášky a diskusie o spoznávaní a príprave na svoje povolanie, sv. omše, adorácia, tvorivé dielne (aranžovanie, kreslenie, hip-hop, modlitba) a koncerty gospelových kapiel: Stanley, Kapucíni, S2G Band, Križiaci, Kéfas ai. Bližšie informácie nájdete na www. pantahlada.szm.sk a v priebehu júla aj na plagátoch.
10 FARSKÝ LIST 03/2007 Neustále prejavovať deťom lásku... Iste neušlo vašej pozornosti, milí čitatelia, že posledné dve čísla Farského časopisu sme väčšiu pozornosť venovali ZŠ A. Radlinského z jednoduchého dôvodu oslavuje 15. narodeniny od svojho vzniku. A tak sme zaklopali na ďalšie dvere v škole, odkiaľ sa ozýval veselý džavot malých detí. Privítala nás sympatická pani Otília Jurigová, zodpovedná za materskú škôlku so slovami: Teší ma ochota spropagovať našu materskú škôlku, aj keď si osobne myslím, že dobré sa chváli samo (z ucha do ucha). Ochotne sa však s nami podelila o svoje skúsenosti. Nová materská škôlka (MŠ) začala písať svoje dejiny v pondelok 4. septembra 2006. Ako si Vy sama spomínate na všetko, čo predchádzalo jej otvoreniu? Otvorenie Materskej škôlky pri Základnej škole A. Radlinského sa chystalo už jeden rok vopred. Všetko papierové vybavovanie mal na starosti pán riaditeľ Gustáv Turčina. Ja som sa dostala k činu až vo finálnej fáze (ešte ako pracovníčka ZŠ s MŠ A. Komenského, D.K. Kňažia) a to najmä vyhľadávaním i objednávaním základného vybavenia MŠ, získavaním netradičných informácií a tiež spoluúčasťou pri výbere učiteliek. Výborná spolupráca bola s pani zástupkyňou Evkou Behulovou. Samotná realizácia MŠ stavebné úpravy, maľovanie a zariaďovanie priestorov prebehla cez letné prázdniny, kde sme už aktívne pomáhali aj my, tri budúce učiteľky škôlky. Taktiež sme všetkými možnými spôsobmi zabezpečovali pomôcky, pracovný materiál pre deti a hlavne hračky. Použili sme pritom najmä vlastné domáce zdroje, výdatne nám pomohli aj známi i neznámi darcovia, ochotní rodičia a hlavne štedrí sponzori (Ing. M. Garabáš, Ing. V. Cedzo, rodina Zgútová, Smolková, Kramárová, firmy MIBA, Dana Fluid Products, Primalex, Glacier-Tribometal Slovakia, Ing. Vrtich, p. Melo, p. Kurnota, p. Matejčíková, p. Kasanický, p. Smoleň). Samotný výber pedagógov sa pripravoval dlhodobo: oslovovanie vhodných kandidátok až po vyhlásenie konkurzu. Snáď sa to niekomu bude zdať naivné spoliehať sa na pomoc zhora (nemám na mysli vedenie školy), ale vyplatilo sa. Opäť sa potvrdilo: Duch vanie, kde chce. Pri pohľade späť sa ukazuje, že panie učiteľky, ktoré som navrhla ako vhodné medzi prvými, a ony to z rôznych objektívnych aj subjektívnych dôvodov neprijali, neskôr predsa prekážky prekonali a teraz sú, či čoskoro budú súčasťou nášho kolektívu. Môžete našim čitateľom predstaviť Vaše kolegyne, ale i samotný život v škôlke? Teším sa, že sme sa nebáli ani omladiny, ktorá sa už dnes tak často v MŠ nevidí. V septembri sme začínali tri: pani Milota Orošová (kvalifikácia SŠ učiteľstvo pre MŠ, 29 rokov praxe), Otília Jurigová (kvalifikácia SŠ učiteľstvo pre MŠ, 23 rokov praxe) a Mgr. Katarína Skočíková (kvalifikácia SŠ učiteľstvo pre MŠ a VŠ učiteľstvo 1 4. ZŠ, 2 roky praxe). Keďže nám počet detí utešene stúpol, v súčasnosti pracuje u nás od apríla do júna štvrtá pani učiteľka pani Katarína Štubendeková (kvalifikácia SŠ vychovávateľstvo, 23 rokov praxe). Od septembra nastúpi namiesto nej nová pani učiteľka, a teda budeme všetky plne odborne kvalifikované pre učiteľstvo v materskej škole. Čo sa týka priestorov MŠ, sídlime v trakte pre 1. stupeň na prízemí, ale používame osobitný vchod (celá MŠ je od ZŠ z bezpečnostných a hygienických dôvodov oddelená). Máme vyčlenené dve triedy, veľkú jedáleň, vynovené krásne sociálne zariadenie a detské šatne. Z vedľajších priestorov je tu ešte výdajňa jedla, kabinet pre učiteľky a malý skladík. Deti sú rozdelené v triedach podľa veku, ale počas adaptácie nie je problémom nechať napríklad súrodencov spolu. Triedy sú prepojené dverami, pri niektorých činnostiach môžu byť deti vo vzájomnom kontakte. Myslím, že naše deti majú medzi sebou veľmi dobré vzťahy, starší sa aktívne starajú o mladších, sú ich ochrancami a vzormi. Výhodou našej MŠ oproti iným mestským zariadeniam je to, že si môže dovoliť zachovávať takmer rodinný charakter prostredia. Nie je tu priveľa detí a všetky sa navzájom poznajú. Materskú školu otvárame o 6.30, zatvárame o 16.30. Podľa záujmu rodičov býva otvorená aj počas prázdnin, ak to umožňuje efektívnosť prevádzky školskej jedálne. Počas tohtoročných letných prázdnin bude MŠ otvorená v júli, v auguste si budú pracovníčky čerpať dovolenky, na ktoré majú určite zaslúžený nárok. Denný režim je podobný ako v iných MŠ (ranné hry, ranný kruh, ranné cvičenie, hlavné zamestnanie, pobyt vonku, popoludňajší odpočinok, záujmová činnosť) s tým rozdielom, že počas tzv. ranného kruhu rozvíjame pri sviečke aj týždennú tému z náboženskej výchovy. Tá vyplýva v plánu náboženskej výchovy a z liturgického obdobia. Deti sa učia denne ďakovať za dary a dobrodenia a tiež o ne s dôverou prosiť nášho nebeského Otca. Aj klasický repertoár detských piesní a básní je rozšírený o náboženskú tematiku. V ponuke popoludňajších aktivít máme denne rôzne krúžky, kde sa deti väčšinou predškoláci prihlasujú podľa záujmu. Z Vašich príspevkov do nášho časopisu je poznať, že práca s deťmi Vás osobne napĺňa a teší. Čo z Vašich skúseností účinne prispieva k správ-
FARSKÝ LIST 03/2007 11 nej motivácii a rozvíjaniu detskej tvorivosti? Táto otázka ponúka široký záber na odpoveď. Osobne si myslím, že k správnej motivácii a rozvíjaniu detskej tvorivosti prispieva, a to zdôrazňujem, najmä rodina. MŠ a škola môže len viac alebo menej pomáhať. Hlavne poskytnutím časového priestoru na realizáciu (hry, zamestnanie, pobyt vonku), zabezpečením prostriedkov (vybavenie prostredia materiálom) a predovšetkým láskavým, povzbudzujúcim prístupom učiteľky a jej vlastným príkladom. A ochotou deťom prejaviť lásku, aby cítili istotu vo svojom konaní veď každý pokus vedie k zdokonaleniu. Ako hodnotíte spoluprácu s odborníkmi, tiež inými materskými škôlkami v meste a rodičmi detí? Priznám sa, že sporadicky spolupracujeme s psychologičkou pani Máriou Takáčovou. Veľkou pomocou nám bola hlavne pri ťažkom začiatku sr. Mária Svoreňová, FMA. Ochotní sú aj naši páni kapláni, plánujeme ich častejšie prizývať k spolupráci. S materskými školami v meste je to iné, predsa len sme si konkurenciou, ale myslím si, že ani jedna pani riaditeľka by potrebnú pomoc poskytnúť neodmietla, či už informáciu alebo radu, už len preto, že sa poznáme, tak ako aj s väčšinou učiteliek. S rodičmi je komunikácia dobrá, s niektorými veľmi. Sú ochotní pomôcť rôznymi spôsobmi, niektorí materiálne a finančne, iní prácou pri zariaďovaní MŠ, ďalší s deťmi na rôznych akciách. Pravdou ale je, že zamestnaní rodičia majú času menej. A nech ho teda radšej venujú deťom doma, ako materskej škole... S rodičmi sa stretávame na rôznych mimoškolských akciách, ktorých sme spolu s mimoriadnymi školskými stihli uskutočniť okolo 30. Rada by som však vyzdvihla jeden druh spolupráce, a to so ZŠ deti sú so školou v úzkom kontakte, predškoláci od 2. polroka raz týždenne navštevujú prípravný kurz Žiačik, kde pracujú pod vedením špeciálneho pedagóga. Pomerne dobre poznajú priestory školy, kde chodia na niektoré krúžky, majú v oku pani učiteľky a myslím, že to im výrazne uľahčí vstup do 1. ročníka ZŠ. Vaše plány, priania do ďalších dní, mesiacov. Naše spoločné plány a priania do ďalších dní? Dosť prozaické: dovybaviť materskú školu všetkým potrebným a zaujímavým, tiež jeden veľký cieľ: postupne zrealizovať podnetný a veselý školský dvor. A potom už len, aby nám nastúpili všetky prihlásené detičky a aby boli spokojné aj ich mamičky. Kiež by rodičia dávali k nám deti preto, že sme cirkevná materská škola a nie preto, že sme škôlka nová. A moje súkromné prianie? Nech už sú prázdniny, lebo toto bol naozaj ťažký rok! Pani Jurigová, ďakujem za Vaše úprimné odpovede. Celému Vášmu kolektívu želám hojné Božie požehnanie, tvorivosť, radosť a pomoc v každodenných situáciách. Deťom a ich rodičom spokojnosť z kreatívnej a užitočnej formácie v škôlke vďaka správnym výchovným zásadám a dialógu. Katarína Ileninová Snímka: Otília Jurigová Poznáte Kompendium Katechizmu katolíckej Cirkvi? Pred dvadsiatimi rokmi sa začalo s vypracovaním Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktorý bol zverejnený pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1992. Dnes tu máme dielo podobne vychádzajúce z Katechizmu a predsa odlišné. Kompendium si živo želali účastníci Medzinárodného katechetického kongresu v roku 2002. Pod vedením vtedajšieho kardinála Jozefa Ratzingera a jeho spolupracovníkov vznikol dôležitý dokument, ktorý obsahuje súhrnnejšiu formuláciu toho istého obsahu viery. Hlavné charakteristické vlastnosti Kompendia sú: tesná závislosť od Katechizmu Katolíckej cirkvi, dialogická forma, použitie obrazov v katechéze. Nie je to však samostatné dielo, ktoré by chcelo nahradiť Katechizmus, skôr z neho vychádza a dôsledne uvádza čísla, na ktoré text odkazuje. Taktiež stále sleduje katechizmovú štruktúru, výklad a obsah. Kompendium sa delí na štyri časti: Vyznanie viery, Slávenie kresťanského tajomstva, Život v Kristovi a Kresťanská modlitba. Uvedené rozčlenenia vhodne zvýrazňujú použité obrazy z veľmi bohatého dedičstva kresťanskej ikonografie. Kompendium môže byť ďalšou pomôckou tak na utíšenie hladu po pravde veriacich každého veku a stavu, ako aj na uspokojenie potreby tých, čo vieru hľadajú. Ľudovít Oravec Snímka: autor
12 FARSKÝ LIST 03/2007 Dobrovoľníckymi chodníčkami v Peru Drahí kubínski farníci, priatelia, známi, ľudia dobrej vôle, srdečne pozdravujem všetkých čitateľov Farského listu a kubínskych farníkov z južnej Ameriky, ďalekej a nádhernej zeme Peru, mesta Cusco, kde som prišla pracovať ako dobrovoľníčka. Rada by som sa s vami všetkými podelila o úžasné dobrodružstvo viery, ktoré tu mám možnosť prežívať: Spolu s košičankou Maťou sme prišli do Peru pracovať ako dobrovoľníčky na jeden rok. Náš ročný program je rozdelený na dve časti prvé tri mesiace pracujeme v Cuscu, v poliklinike pre chudobných ako pomocný perso- nál. Tiež máme priestor na spoznávanie prostredia, ľudí, kultúry a na aklimatizáciu na zmenu výšky. V júni pôjdeme na nasledujúcich deväť mesiacov do horskej dedinky Chuckibambilla, department Apurimac, kde budeme pracovať ako dobrovoľníčky v detskom domove. V Cuscu bývame v dome otcov Augustiniánov. Je tu seminár, poliklinika a dom pre dobrovoľníkov (Casa de los voluntarios), v ktorom bývame ja s Maťou, Miguel doborovoľník z Talianska a Dr. Cristian pediater, spolu s manželkou a štrnásťročnou dcérkou. Cristian nám veľa rozpráva o Peru, o jednotlivých departmentoch, mestách, ktoré navštívil, o Amazonskom pralese, o zvykoch, o jedle, o živote Peruáncov a samozrejme aj o inkskej kultúre. Cusco sa nachádza v údolí, samom srdci Ánd v nadmorskej výške 3200 metrov nad morom. Okolo sú hory a ich stráne sú posiate malými domčekmi. V centre je mnoho kostolov a domov v koloniálnej architektúre. Počasie v Cuscu je podobné nášmu babiemu letu cez deň, keď zasvieti slniečko, je príjemne teplo, ale ráno, večer, v noci a keď je slnko za mrakmi, sa dosť ochladí. Vo vzduchu cítiť takú istú hornatú sviežosť ako u nás na Orave. Hneď ako som sa tu prvýkrát zhlboka nadýchla, mi bolo jasné, že tú vôňu poznám a cítila som sa ako doma. Našou náplňou v Cuscu je práca v poliklinike, pomoc zdravotným sestrám a lekárom, ktorí tu pracujú. Keď sme začínali pracovať v poliklinike, tak zo začiatku nám doktor Cristian dával základné prednášky ako sa meria tlak, kedy je nízky, kedy je už vysoký, aký je normálny pre deti, pre dospelých a pre starých ľudí... frekvencia srdca, frekvencia dýchania, ako znižovať teplotu... To, že ja a Maťa pracujeme v poliklinike tiež nie je až tak úplne bežné, keďže nie sme žiadny vyštudovaný zdravotnícky personál. Je to možné iba v tejto poliklinike, ktorá nie je veľká a je určená hlavne pre ľudí z horských oblastí, ktorí dostanú starostlivosť a lieky zadarmo. Sú to ľudia, ktorí ku nám prídu v sandáloch a bez ponožiek. Títo ľudia z hôr sú vďační za každú starostlivosť, opateru, rozhovor, povzbudenie, úsmev... preto ich môžeme tak trochu vyšetrovať aj my. Často starší ľudia ani nevedia po španielsky, len po kečua. Vtedy ma to trochu hnevá, že im nerozumiem a musím si zavolať pomoc na preklad. Veľmi dobre si pamätám, keď som ja ležala v nemocnici alebo chodila na rehabilitáciu doma na Slovensku, ako často som stretávala ľudí, ktorí sa sťažovali na jedlo v nemocnici, na sestričky, na lekárov, na tvrdú posteľ, na neprispôsobené toalety, sprchy... Tu u nás v poliklinike ľudia nedostanú veľa, častokrát im nemôžeme ani urobiť všetky vyšetrenia, ktoré by boli potrebné, ale sú povďační za úplne všetko. Naozaj prichádzajú s plačom a odchádzajú povzbudení a šťastní, že dostali nejaké lieky, ktoré im pomôžu. A je to zároveň aj povzbudenie pre nás všetkých, ktorí v poliklinike pracujeme. Raz prišiel jeden syn so svojou chorou mamou. Počas vyšetrenia rozprával, že má iba ju a že ju nechce stratiť, a že nemá peniaze, aby jej kúpil lieky, a potom mu prišlo veľmi ľúto... Prichádzajú ku nám ľudia, ktorí docestujú do Cusca za posledné peniaze. A to neprídu do polikliniky kvôli tomu, že majú horúčku, alebo hnačku, alebo ich bolí hlava... prídu, keď už je to naozaj vážne. Najprv sa snažia liečiť sami, a keď sa ich stav stále zhoršuje, tak prídu ku nám... V apríli naša poliklinika organizovala tzv. Campana de Salud Propagáciu zdravia v horskej dedinke Huanacaure, vzdialenej 30 minút autom z Cusca. Je to dedinka, ktorá nemá žiadnu lekársku stanicu ani zdravotnú službu. Ľudia schádzajú za lekárom do Cusca naozaj iba v nutných prípadoch. Naša Campana de Salud spočívala hlavne v tom, že lekár vyšetril deti aj dospelých a lieky sa rozdávali zadarmo. Choroby sú rôzne. Skoro každé dieťa trpí na podvýživu a rôzne črevné parazity,
FARSKÝ LIST 03/2007 13 vírusy, baktérie... Ale musím pochváliť ich zuby, aj podľa odontológa, ktorý bol tiež na Campani, ľudia z hôr majú veľmi zdravé zuby. Z časti je to tým, že žuvajú koku, ktorá zabraňuje kazu, a z časti tiež stravou, ktorá neobsahuje žiadne cukre ani sladkosti. Renátka Furindová Snímky: autorka Cuscenská Veľ ká noc Tradícia Veľkej noci je v Cuscu trochu iná ako na Slovensku, aj keď podstata je tá istá. Počas Veľkého týždňa od Kvetnej nedele do Vzkriesenia sa konajú procesie so sochami umučeného Krista. Aj my s Maťou sme sa vybrali na jednu procesiu na tú najhlavnejšiu a najznámejšiu na námestí Plaza de Armas pred katedrálou. Procesia začala poobede okolo 15. hod. a končila o 19. hod. pred katedrálou požehnaním. Kríž s ukrižovaným Kristom niesli muži na veľkom podstavci. Procesiu sprevádzala kapela, ktorá zároveň aj udávala rytmus pochodu. Na námestie sme prišli okolo 18. hod. Našli sme si dobré miesto, odkiaľ sme mali dobrý výhľad na prechádzajúcu procesiu a vchod do katedrály, kde malo byť požehnanie. Ľudia na námestie stále prichádzali. Peruánci stáli pozorne v tichosti. Okolo prechádzali bieli turisti, rozprávajúci po anglicky s veľkým úsmevom na tvárach. My sme plné napätia očakávali, ako to celé bude prebiehať. Kríž sa ku nám z diaľky blížil, hudba a bubny udierajúce do rytmu boli čoraz jasnejšie... pietna procesia prešla ok! Cusco zo všetkých strán obkolesujú mohutné hrebene Ánd, ktorých vrcholy zdobia kríže. Práve na Veľký piatok sa konajú púte na tieto kopce. Naša sku- pinka vyrazila ráno o štvrtej ku krížu, ktorý v tajnosti a s túžbou vyjsť hore pozorujeme už od prvého dňa. Na cestu sme si zobrali chlieb, vodu a lístky koky. Pomaly, ešte za tmy, sme začali stúpať na kopec priamo pred nami. Prvú polovicu stúpania sme zvládli síce s námahou, ale s úsmevom na tvári. Kríza prišla v druhej časti strmého stúpania, keď sme každých 15 metrov úplne zadychčaní potrebovali chvíľku oddychu. Najťažšie to bolo v závere, keď kríž už bol na dosah, nám sa zdalo, že sa stále vzďaľuje. Nakoniec s podporou našej skupinky a s Božou pomocou sme tam predsa len došli a zdolali sme tých neuveriteľných 4 100 metrov nad morom. Renátka Furindová Snímky: autorka a internet
14 FARSKÝ LIST 03/2007 Synodálna bunka farnosti (SBF) Milí čitatelia, pokračujeme v predkladaní ďalších tém prebiehajúcej Druhej diecéznej synody, do rozpravy ktorej je pozvaný každý dospelý veriaci našej farnosti. Jednotlivé okruhy otázok sú zverejnené na farských nástenkách spolu so zoznamom ľudí, na ktorých sa môžete obrátiť so svojimi vyjadreniami sa k nim. Členovia synodálnej bunky farnosti sa pravidelne stretávajú, aby Vaše podnety prediskutovali a zapracovali do materiálov odosielaných za našu farnosť na Biskupský úrad. Ďakujeme za Váš záujem a pomoc. Lineamenta 4. tematický okruh: SPOLOČENSTVO, SPIRITUALITA A IDENTITA KŇAZOV Veru, veru, hovorím vám: Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. Kto vchádza bránou je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára a ovce počúvajú jeho hlas. On volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Za cudzím ne pôjdu, ba ujdú od neho, lebo cudzí hlas nepoznajú. (...) Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce. Nájomník a ten, čo nie je pastierom a ovce nie sú jeho, opúšťa ovce a uteká, keď vidí prichádzať vlka, a vlk ich trhá a rozháňa. Veď je nádenník a nezáleží mu na ovciach. Ja som dobrý pastier. Poznám svoje a moje po znajú mňa, ako mňa pozná Otec a ja poznám Otca. Aj svoj život položím za ovce. Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier. (Jn 10, 1-5; 11-16) Tento tematický okruh chce upriamiť pozornosť na dar posvätného stavu, ktorý ozna čujeme aj menom služobné (sviatostné) kňazstvo. Cirkev jej život, poslanie i všetky spásne služby sa výnimočným spôsobom viaže na skutočnosť posvätného daru kňazstva. Rozprava o tomto vznešenom dare bude z pozície veriacich laikov, aby sa obnovil a prehĺbil ich pohľad viery na dar kňazstva a postoj k nemu. Máme iba jediného kňaza Krista. Keďže teda máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa svojho vyznania. (Hebr 4, 14) Ježiš Kristus je Veľkňazom, to znamená, že je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi. Je mostom, po kto rom Boh pri chádza k nám a my máme prí stup k nemu. Pán Ježiš svoje kňazstvo uskutočnil najmä obetou svojho tela a krvi, keď za nás zomrel na kríži. Svoju kňazskú službu vyko náva aj tak, že sa za nás ustavične prihovára k Otcovi ako náš večný Zástanca. Svoju kňazskú moc a službu zveril Cir kvi, ktorá v jeho mene plní jeho kňazské poslanie. Je stále v nej prítomný a ustavične ako Dobrý pastier sa o nás stará prostredníctvom tých, ktorým dal účasť na svojej pastierskej službe a láske. Celá Cirkev je kňazským ľudom. Vďaka krstu majú všetci ve riaci účasť na Kristovom kňazstve. Táto účasť sa volá spoločné kňazstvo veriacich. Na jeho základe a v jeho službe jestvuje aj iná účasť na Kristo vom poslaní; je to účasť služby ude lenej sviatosťou posvät ného stavu, ktorej úlohou je slúžiť v mene a v osobe Krista Hlavy v spolo čen stve. (KKC, 1591) Veriaci laici majú účasť na Kristovom kňazskom poslaní tým, že prinášajú ako du chovnú obetu príjemnú Bohu skrze Ježiša Krista (1 Pt 2,5), najmä v Eucharistii vlastný život so všetkými skutkami, modlitbami a apoštolskými podujatiami, ro dinný život a každo dennú prácu, ba aj trpezlivo znášané ži votné ťažkosti a telesné i duchovné zotavenie. Takto aj laici, zasvätení Kristovi a pomazaní Duchom Svätým, obetujú Bohu sám svet. (Kom.KKC, 189) Sviatosť posvätného stavu sa skladá z troch stupňov, ktoré sú pre organickú štruktúru Cirkvi nenahraditeľné: episko pát, presbyterát a diakonát. Biskup dostáva plnosť sviatosti posvätného stavu, ktorá ho začle ňuje do biskup ského kolégia a robí ho viditeľnou hla vou partiku lárnej cirkvi, ktorá mu je zverená. Biskupi ako ná stupcovia apošto lov a čle no via biskupského kolégia majú účasť na apoštolskej zodpovednosti za celú Cirkev a na poslaní celej Cir kvi pod autoritou rímskeho pápeža, nástupcu svä tého Petra. (KKC, 1594) Je mu zverené poslanie učiť, posväcovať a spravovať. Biskup, ktorému je zverená určitá partikulárna cirkev, je viditeľným princípom a základom jednoty tejto cirkvi. Ako Kristov námestník vykonáva v jej prospech pastiersky úrad, pričom mu po máhajú jeho kňazi a diakoni. Kňazi sú spojení s biskupmi v kňazskej hodnosti a zároveň od nich závisia pri vykoná vaní svojich pastoračných úloh. Sú po volaní, aby boli starostli vými spolupracovníkmi biskupov; vy tvá rajú okolo svojho biskupa presbytérium, ktoré spolu s ním ne sie zod poved nosť za partikulárnu cirkev. Od bis kupa do stá vajú na starosť určité farské spoločenstvo alebo ur čitú ekle ziálnu službu. (KKC, 1595) Diakoni sú služobníci vysvätení pre služobné úlohy v Cir kvi. Nedostá vajú slu žobné kňazstvo, ale vy sviacka im udeľuje dôle žité úlohy v služ be slova, Bo žieho kultu, pasto račnej správy a charita tívnej čin nosti. Tieto úlohy majú pl niť pod pastorálnou auto ritou svojho bis kupa. (KKC, 1596) Keďže kňaz je spolupracovníkom biskupského stavu, je vysvä tený, aby hlásal evanje lium, aby slávil bohoslužbu, najmä Eu charistiu, z ktorej jeho služba čerpá silu, a aby bol pastierom veriacich. Hoci je kňaz vysvätený na univerzálne poslanie, vyko náva svoju službu v partikulárnej cirkvi vo sviatostnom bratstve s ostat nými kňazmi,
FARSKÝ LIST 03/2007 15 ktorí tvoria presbytérium a ktorí v spo lo čenstve s biskupom a v závislosti od neho nesú zodpoved nosť za parti kulárnu cirkev. Vysvätení kňazi vo vykonávaní posvätnej služby nehovoria a ne konajú na základe vlastnej autority ani na základe splnomoc nenia alebo poverenia zo strany spoločen stva, ale v osobe Krista Hlavy a v mene Cirkvi. Preto služobné kňazstvo sa odlišuje podstatne, a nie iba stupňom, od spoločného kňazstva veriacich, pre ktorého službu Kris tus služobné kňazstvo ustano vil. Kňaz je sprítomňovateľom a zástupcom Ježiša na zemi. Jeho po sla ním je posvätná služba veriacim pri zaisťovaní več nej spásy. Usku toč ňuje ju tak, že hlása evanjelium, prináša obetu svätej omše, vysluhuje sviatosti, modlí sa za ľudí, po žehnáva ich a slúži im aj dobrým príkla dom. Najlepším prejavom viery v Kristovo pôsobenie v službe kňazov je ochotná spolupráca s nimi diele vlastnej spásy i spásy našich blížnych. Táto spolupráca spočíva najmä v radostnom prijímaní ich kňazských služieb (poučovania vo viere, vysluhovania sviatostí a pod.). Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal. (Lk 10, 16) Pán Ježiš vyzýval učeníkov, aby sa modlili za to, aby bol v Cirkvi dostatok kňazov. Preto sa pravidelne modlievame za kňazov a nové kňaz ské povo lania, aby Cirkvi nechý bali dobrí kňazi. Žatva je veľká, ale ro botníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal ro botníkov na svoju žatvu. (Mt 9, 37 38) Kňazom ako svojim duchovným pastierom a otcom máme pomá hať v ich službe ve riacim. Staráme sa o to, aby im nechýbali nevyhnutné prostriedky pre ich účinkovanie. Správame sa k ním prítulne a dôverujeme im. Vieme sa ich zastať, keď ich nepriatelia Krista a Cirkvi osočujú alebo prenasledujú. Svoju vďačnosť im prejavujeme aj tak, že sa za nich pravidelne modlíme. Treba považovať za osobitnú priazeň a dar Božej prozreteľnosti nárast počtu kňazov v našej diecéze. Ak sa pozeráme na tento jav očami starších kňazov, ktorí za žili totalitu, mu síme konštatovať, že je to priam zázrak, za ktorý treba ďakovať Bohu. Charizma mladosti u väčšiny kňazov je z jednej strany pozitívny jav, predpoklad dlhodobejšieho pokrytia duchov ných potrieb veriacich v diecéze, ale na druhej strane je to pre diecézu aj istá ujma pre neprí tomnosť kňazov strednej a staršej gene rácie ako nositeľov kontinuity kňazského ducha Spiš skej diecézy a jeho odovzdáva nie novým generáciám kňazov. Pred synodou stojí vážna úloha hľadať a nachádzať prostriedky účinnej per manentnej formácie prevažne mladej generácie kňazov. Treba obnoviť a prehĺbiť kňazské spoločenstvo medzi kňazmi, rozvíjať v nich ekleziálne cítenie a dotvárať rozmer autentickej a evanje liovej kňazskej identity. Jej základom je podobnosť kňazov s Kristom Dobrým pastierom. Dôležitá úloha, týkajúca sa témy kňazstva, je starosť o kňazov, ktorí sa nachá dzajú v kríze povolania. Najúčinnejšia je včasná pomoc aj zo strany spolubratov. Inou kategóriou sú chorí, invalidní a emeritní kňazi. Odchodom z pastoračných slu žieb diecézy neprestávajú byť kňazmi, ani sa nestávajú súkromnými osobami. Na ďalej slúžia Božiemu ľudu, najmä svojím utrpením a modlitbami zúrodňujú Božiu roľu pre siatie semena Božieho života. Podľa www.synoda.kapitula.sk spracovala Petra Jurčáková Vsúvislosti s prebiehajúcou Druhou diecéznou synodou je dekanátna rozprava integrálnou časťou prípravnej fázy synody. Diecéznemu biskupovi pomáha rozhodnúť o témach, ktoré budú predložené synode. V tejto fáze vstupujú do procesu synody všetky rehole, inštitúty a iniciatívy prítomné v partikulárnej Cirkvi. V piatok 18. mája sa v našej farnosti uskutočnili voľby delegátov do dekanátnej rozpravy za hojnej účasti členov synodálnych buniek. O záväzných pravidlách volieb informoval prítomných pán kaplán Miloš Labaš. V smerniciach rozpravy bod 3. voľba delegátov do dekanátnej rozpravy sa uvádza: Farnosti s počtom veriacich nad 5 tisíc volia za každých päťtisíc jedného delegáta. V prípade dolnokubínskej farnosti boli zvolení 3 kandidáti s náhradníkmi a za filiálku Vyšný Kubín bol zvolený 1 kandidát a náhradník. Po sčítaní hlasov boli zvolení pre farnosť títo kandidáti: Ing. Pavol Strežo, Mgr. Katarína Ileninová a Mgr. Petra Jurčáková. Náhradníkmi sú: Ing. Rastislav Kováč, Mgr. Tibor Kovaľ a Mgr. Margita Spišáková. Za filiálku Vyšný Kubín bol zvolený pán Peter Maretta a náhradník JUDr. Róbert Slamka.
16 FARSKÝ LIST 03/2007 Andrej Ľudovít Radlinský (1817 1879) Narodil sa 8. júla 1817 v Dolnom Kubíne v národne uvedomelej, vzdelanej a nábožensky žijúcej rodine. Otec Andrej, vzdelaný na gymnáziách v Ružomberku a Jágri, bol úradníkom v Kubíne, zastával rôzne úrady: kasír, kurátor a notár, v čase 1848/49 bol richtárom a v tejto funkcii prijal aj slovenských dobrovoľníkov na čele s Jozefom Miloslavom Hurbanom, keď navštívili Dolný Kubín. Matka Alžbeta, rodená Bernoláková, bola dcérou brata Antona Bernoláka. Andrej Radlinský pochádzal z viacerých detí, z ktorých sa dospelosti dožili šiesti štyria chlapci a dve dievčatá. Podľa zachovávanej tradície najstarší syn rodu zostával doma a ďalšie deti šli do Pánovej vinice. Andrej nebol teda jediným kňazom spomedzi súrodencov, hoci najstarší syn Ján skutočne zostal doma a Jozef zomrel ako 19-ročný, na cirkevnom aj národnom poli vynikol aj brat Štefan, pôsobiaci mimo iných farností aj v oravskej Lipnici. Za zásluhy v nábožensko-literárnej činnosti boli obaja bratia, Andrej aj Štefan prijatí 1861(?) za členov Arkadskej akadémie vedy a umení v Ríme s titulom Arcas Romanus. Významné osobnosti slovenského národného života formovali osobnosť Rodný dom A. Radlinského na Hviezdoslavovom námestí (asanovaný) Andreja Radlinského. Počas štúdií v Dolnom Kubíne to bol Andrej Žaškovský, pedagóg a výborný hudobník. Tri roky navštevoval gymnázium v Ružomberku, jeden rok gymnázium v Kremnici, počas dvojročného pobytu v Budíne spoznal oravského rodáka Martina Hamuljaka, okolo ktorého sa zhromažďoval slovenský život. Martin Hamuljak sa stal Radlinského priate- nický vek 24 rokov, rok musel čakať na vysviacku. Jednotlivé stupne vyšších svätení prijal v Ostrihome v čase od 26. marca do 2. apríla 1841. Primície mal 3. apríla. Jeho prvé kaplánske miesto bolo v Budíne, v kostole sv. Kristíny. Jeho vzdelanosť a veľké nadanie na viaceré vedné smery mu ponúkali mnoho možností v živote. Nečudo, že ešte aj po dvoch rokoch kaplánskej služby už vo Štefultove sa zaoberal myšlienkou venovať sa pedagogickej činnosti alebo verejnej službe. Rozhodnutie pre kňazskú službu však prevýšilo lákavé príležitosti. Po Štefultove nasledovalo pôsobenie v Zlatých Moravciach a šesťročný pobyt v Banskej Štiavnici. Najmä na tomto mieste v zvlášť veľkej miere uplatnil svoje talenty a skúsenosti z predchádzajúcich pôsobísk, potreby prostredia ho primäli pomáhať nielen v duchovnej oblasti, ale aj sociálnej sfére v prospech farnosti. Úspech s prvou verejne publikovanou kázňou mu vnukol myšlienku vydať knižne ľom a pomáhal mu ešte dlhý čas po skončení budínskych štúdií. V Bratislave navštevoval jeden rok prípravný seminár, dva roky študoval teológiu a filozofiu v Trnave. V roku 1836 nastúpil na slávnu univerzitu Pazmaneum vo Viedni (4 roky), kde si prehlboval vzdelanie nie len v teológii, ale i matematike, slavistike, historických vedách štúdium ukončil s vynikajúcim prospechom. Keďže ešte nedosiahol kánopod názvom Poklady kazateľského rečníctva osemzväzkové dielo vynikajúcich kazateľov. Potreba spájať svoje sily v spolkoch na obranu svojej identity i iných ušľachtilých cieľov ho inšpirovali k myšlienke založenia celonárodného spolku, nie len ako inštitúcie so širokou základňou ľudových vrstiev spomedzi jednotlivcov, ale predovšetkým celých rodín. Myšlienka sa počas rokov formovala do kontúr literárno náboženského spolku so zastúpením Slovákov bez ohľadu na vzdelanie, sociálne postavenie, či politické zmýšľaním, no nestretla sa hneď s pozitívnym ohlasom zo strany predstavených, ešte dlhé roky bojoval s rôznymi prekážkami. Prípravnou pôdou pre väčšie dielo bolo založenie ženského spolku a Sporiteľnice kresťanského milosrdenstva v Banskej Štiavnici, ktoré podporovali chudobných trvalo alebo jednorazovo. Vznikla nedeľná škola a knižnica, tie podporovali národnú osvetu i vydávanie periodík a kníh. Tieto inštitúcie pozitívne formovali život nie len z hľadiska kultúrneho života, ale mali účinok aj v sociálnom postavení štavnického obyvateľstva, formovali aj národné uvedomenie. Radlinský nezabudol ani na založenie prvého slovenského divadla, založenie Besedy na utužovanie vzťahov katolíckej a evanjelickej časti mesta i regiónu. Podobne ako počas študentských čias v oblasti vzdelávania sa, vynikal aj počas pôsobenia v kňazskej službe neúnavnou aktivitou a svedomitosťou nielen na poli duchovnom, literárnom, edičnom, publicistickom a národnoorganizaačnom, no najmä neutíchajúcou službou v prospech ľudí, schopnosťou získať si ich pre svoje ušľachtilé zámery čoskoro sa stal pojmom v tomto meste. Hoci nevstúpil do otvorených politických zápasov, čoskoro sa stal kvôli svojej neúnavnej spoločenskej činnosti stredobodom pozornosti extrémistických maďarských revolucionárov, ktorí ho pre údajné poburovanie chceli po skončení bohoslužieb uväzniť a postaviť pred súd. Radlinskému sa zásluhou kostolníka Murgaša podarilo uniknúť v ženských šatách. Na úteku sa dostal
FARSKÝ LIST 03/2007 17 i do Viedne a v roku 1849 i tu začal intenzívne pracovať, spolupracoval s Jánom Kollárom, Danielom Lichardom pri vydávaní Slovenských novín v tzv. staroslovienčine (čiastočne poslovenčenej češtine), 1850 začal vydávať i časopis Cyrill a Method s prílohou literárno-pedagogickou Priateľ Školy a Literatúry. V tom istom roku vyšlo i jeho najväčšie náboženské dielo Nábožné výlevy. Hoci spočiatku horlivo zastával túto podobu jazyka, neskôr sa priklonil k štúrovskej podobe spisovnej slovenčiny. 11. augusta 1861 bol vymenovaný za farára v obci Kúty v cisárskom panstve šaštínskom. Tu okamžite spoznal potreby farnosti síce počtom veľkej (3000 veriacich), fungujúcej bez kaplána, s architektonicky vzácnym kostolom, ale nedostatočujúcim z priestorového hľadiska (jeho obnova sa skončila v roku 1865). Krátky čas po príchode do kútskej farnosti postihol obec ničivý požiar s obrovskými škodami, čo Radlinského postavilo aj pred riešenie praktických otázok materiálneho a sociálneho charakteru. Počiatočnú nedôveru a predsudky úspešne eliminoval nadväzovaním osobných kontaktov, napriek tomu sa stretával s klamstvami a zlomyseľnosťou obrátenou proti jeho osobe s cieľom zmenšiť jeho vplyv na svojich veriacich. Potreba hospodárskeho zabezpečenia svojej obce a neskôr i iných ho primäli vybaviť jarmočné právo pre svojich spoluobčanov, čím významne pomohol pozdvihnúť úroveň a i vážnosť obce v regióne. K 1000-ročnici príchodu Cyrila a Metoda na naše územie organizoval oslavy spolu s ďalšími priateľmi, najmä podporou banskobystrického biskupa Štefana Moyzesa, ktoré vyvrcholili veľmi úspešnou púťou veriacich na Velehrad. Napriek neúspechom a prekážkam pri zakladaní Spolku svätého Vojtecha podporoval založenie Matice Slovenskej ako celonárodnej, nadkofesionálnej inštitúcie. Obec Kúty sa tak zaradila k jej zakladateľom. Bol známy tým, že konal. Robil všetko preto, aby pomohol ľuďom, s nesebeckými záujmami tieto vlastnosti ho nakoniec nasmerovali aj do politickej sféry na obvodnej úrovni bezohľadní súperi nečestnými praktikami, osočovaním a rozširovaním neprávd, podplácaním, či porušovaním práv voličov zastrašili voličov Radlinského čím znemožnili ďalšie jeho možnosti pôsobnosti v politike. Edičná činnosť neutíchala ani v najkomplikovanejších obdobiach. Vydávanie časopisu Vojtech zábavných a poučných príkladov pre obyčajný ľud v národnom jazyku bol jedným z mnohých aktivít, jeho modlitebné knihy boli prekladané do maďarčiny i nemčiny i ďalších jazykov. Pre školákov zostavil modlitebnú knižku Andelíček strážca. Spolu s Fraňom Víťazoslavom Sasinkom vydal Všeobecný dejepis Uhorska, napísal učebnicu Školník, ktorá v tom čase bola výbornou pomôckou na získanie vedomostí o vesmíre a prírode, zo zemepisu, fyziky hospodárstva, ovocinárstva, včelárstva a o právach a povinnostiach v občianskom živote určený na používanie v katolíckych školách stal sa obľúbeným a používaným i na iných školách. Od 1873 začal zjednocovať rozličné varianty katolíckych ľudových piesní dbal na to, aby obsahovo zodpovedali učeniu Katolíckej Cirkvi a ich forma i rečová úprava vyhovovali poetickej forme. Tak vznikla Všeobecná zbierka katolíckych pesničiek slovenských 1875, neskôr pod názvom Katolícky spevník alebožto Všeobecná Sbierka. Na valnom zhromaždení 14. septembra 1870 s konečnou platnosťou a po mnohých prekážkach a dlhoročnom snažení vydobil založenie Spolku sv. Vojtecha. Pre neprajnosť a útoky na jeho osobu však nebol zvolený ani do výboru, udelili mu iba čestné podpredsedníctvo bez akejkoľvek možnosti čo len trochu ovplyvňovať spolkovú činnosť. Túto skutočnosť prijal a do konca života sa snažil podporovať činnosť spolku. Jeho rozsiahle náboženské dielo prešlo testamentom z roku 1874 na dediča, ktorým sa stal Spolok sv. Vojtecha. Jeho náboženské knihy vyšli v SSV vo viacerých vydaniach dovedna 52-krát. Len Nábožné výlevy sa už počas Radlinského života dočkali niekoľkých vydaní. Zomrel v Kútoch 26. apríla 1879 na mŕtvicu. Našich predkov naučil plnohodnotnejšie kresťansky žiť, zaslúžil sa o rozvoj našej vzdelanosti a kultúry, upevňoval vieru a národné povedomie obyvateľov. Spracované podľa: Dr.Štefan Hanakovič: Dr. Andrej Radlinský farár kútsky Spracovala Magdaléna Kondrlová Snímky: internet * F E S T A * F E S T A * F E S T A * ŽiWhat? No predsa Život! alebo Festa 2007. Jeden by ani nepovedal, ako ten čas letí. Prednedávnom sme mali Vianoce, polročné prázdniny a taktiež aj prvú Fesťácku výzvu ŽiWhat? Ži pre rodinu! A už je tu ďalšia, namakanejšia a akčnejšia a to 3. výzva: ŽiWhat? Ži ako deti! Keďže opustených, chorých a zanedbaných detí je aj tu v Kubíne veľa, veríme, že skvelým Fesťákom nebude robiť problém nejakému venovať svoj free time. Svoje snahy a prípadné úspechy nahláste ako vždy Festakontaktom, ktorí budú tieto informácie ďalej posielať, až kým nebudú zavesené na web-e. A pre nem Fesťákov snažiť sa a pomáhať môžete všetci, aj vy! Tak, veľa zdaru! Julja
18 FARSKÝ LIST 03/2007 Kytica vďaky matkám Ako sa ti odvďačím? Čo za všetko dať? Z duše prosba pramení: Ty, Bože, odplať lásku, námahu a žehnaj predrahú mať. Naše mesto opäť zaplavila zeleň, slnečné lúče a po roku prišla opäť druhá májová nedeľa 13. máj, deň našich mamičiek. Divadelnú sálu MsKS zaplnili deti so svojimi mamičkami a starými mamami, aby oslávili spoločne krásny sviatok Deň matiek. Program uvili zo symbolických kvietkov. Každé číslo programu predstavolalo kvet do veľkej kytice lásky pre naše mamičky. Predstavili sa po prvýkrát aj deti z materskej školy, malí prváci, ale aj starší žiaci, ktorí si pripravili vtipy zo školských lavíc, ukázali spôsob ako treba riešiť výchovné problémy. Potešili prítomných veselými pesničkami, básničkami aj tancom. Vyjadrili mamičkám vďačnosť za ich obetavosť a za všetku starostlivosť. Jednoducho slovami, spevom a tancom namaľovali obraz kytice. Nech táto zostane v srdciach mamičiek peknou spomienkou na tento deň. Eva Behulová Nechajte maličkých prísť ku mne...la la la, dnes je nedeľa... do kostola ideme, v kostole sa modlíme... le le le, skočím z postele...! V nedeľu je kostol plný ľudí a pre detskú zvedavosť (tzv. všeobecnú) nie je patričný priestor, tak sme sa dohodli s pánom kaplánom Petrom. Na čom? Že nám dom nášho Otca predstaví v pokoji a tichu dopoludnia bežného dňa. Už z diaľky nám mával, gitara na pleci, a len čo sme sa usadili celkom vpredu, ako sa patrí na malé deti naučil nás túto milú a jednoduchú pesničku: La la la... A porozprával, koľko sa len do nás zmestilo: (no, či uhádnete!?) ako sa volá tá malá skrinka za oltárom? (KONÁTSOHOB) ako sa volá to malé svetielko, čo svieti v kostole deň a noc, a prečo vlastne svieti? (OLTEVS ÉNČEV) Moja mama je najlepšia! Hneď v prvý pracovný deň 14. mája po nedeli s veľkým N sa stretli detičky a mamičky na našom území v materskej škole, na malom posedení pri veľkej príležitosti. Najskôr sme si s pomocou krásnych ďakovných slov pripomenuli veľkosť vyznamenania od nášho Boha, ktorého sa nám dostalo, a ktoré si nie vždy plne uvedomujeme: Vďaka ti, mamička, za tú nádhernú katedrálu, ktorú si postavila z tehličiek vlastného tela. Vybudovala si príbytok pre novú nesmrteľnú dušu. Ani anjeli nedostali od Boha takúto milosť a moc! Podieľala si sa na Božom stvoriteľskom zázraku Boh spojil svoje sily s tvojimi v tomto čine a tak ste spolu dokázali, že na tejto zemi nie je nič vznešenejšie, ako byť matkou. Preto žiadna bytosť nemôže byť tak ako sa volá hudobný nástroj, ktorý býva v kostole? (NAGRO) ako sa volá stôl, na ktorom kňaz chystá podobu poslednej večere? (RÁTLO) A keď nám už bolo dlho, precvičili sme si svaly na nohách. Bola to veru fuška vyjsť po strmých točitých schodoch na chór. Ale pohľad zhora stál za tú námahu. Prezreli sme si nástenné maľby, sochy svätých, krátko sa pomodlili, ešte si zaspievali a povzbudení v našej malej viere odcupkali späť do svojej škôlky. Pán kaplán, ďakujeme! Aj za pozvanie vo štvrtok na sv. omšu za účasti detí....lo lo lo, kráčam veselo... do kostola ideme, v kostole sa modlíme... la la la, dnes je nedeľa...! Otília Jurigová blízko k Bohu Stvoriteľovi ako ľudská matka. Ako ty, mamička moja! Ďakujem ti, že si mi darovala život. Pri týchto slovách detí nejedno materinské oko vyronilo tajnú, radostnú slzičku. Veď už malé deti sa takto učia uvedomovať si hodnotu vlastného života od svojho samého počiatku. V programe sa potom s im vlastným šarmom predstavili všetky detičky od najmenších (ktorých hlavnou snahou bolo keď už nie mikrofón zjesť, tak ho aspoň vopchať celý do úst), až po najstaršie. Tam už bolo veru vidno aj sklony k herectvu, či inému dramatickému umeniu. Najmä, keď sa pustili do hádky dve Hanky o to, ktorá má lepšiu a šikovnejšiu mamičku. Nakoniec ich škriepku ukončil múdry kamarát slovami: Všetky mamy sú nám drahé, a ich láska veliká. K deťom všetkým bez rozdielu celým svetom preniká! A dôležitá vec: deti nezabudli krásnou piesňou poďakovať aj Matke matiek, Panne Márii, za to, že nikdy nie som smutný a necítim sa sám, veď v nebi veľmi starostlivú, dobrú mamku mám. A na to by sme pri všetkých svojich problémoch nikdy nemali zabúdať... Otília Jurigová Do prázdnin iba skok... Základná škola A. Radlinského ponúka pre deti, žiakov a mládež aktivity počas letných prázdnin PRÁZDNINOVÉ VŠELIČO Kde: Areál ZŠ A Radlinského Kedy: Od 3. júla do 28.júla 2007 Čas: 8.00 13.30 hod. Ponuka: POČÍTAČE TELOCVIČŇA PINPONGOVÉ STOLY TENISOVÝ KURT HERŇA IHRISKO POSILŇOVŇA SPONTÁNNE ČINNOSTI S DOZOROM RIADENÉ ČINNOSTI PRE NAJMENŠÍCH SÚŤAŽE TURNAJE (nahlásiť aspoň 3 družstvá) 1 KRÁT DO TÝŽDŇA VÝLET (vopred prihlásiť, realizované pri počte aspoň 10 detí) Pozývame vás malých i veľkýcha tešime sa na stretnutie!
FARSKÝ LIST 03/2007 19 SÚŤAŽ Jubilejný 15. ročník Farského listu 2. KOLO Milí čitatelia, iste neuniklo vašej pozornosti, že Farský list v tomto roku oslavuje svoj 15. ročník. Pri tejto príležitosti pokračujeme s novými úlohami v ďalšom kole. Uisťujeme vás, že aj tentoraz otázky nebudú náročné a s pomocou rodičov ich zvládnu aj školopovinné deti. Čo je k tomu potrebné? V našom 2. kole nám postačí, keď si vyhľadáte z roku 2006 prvé tri dvojčísla (január jún) a zalistujete si v nich. Pokiaľ by ste ich už doma nenašli, nebuďte smutní: stačí pripojenie na internet doma, v práci alebo najbližšia internetová kaviareň. Kliknete si na www.farnost-kubin.sk a ste dnu. Zobrazí sa vám naša dolnokubínska farská stránka, kde v ľavom hornom rohu si kliknete na heslo FARNOSŤ a v pravom stĺpci si nájdete ČASOPIS, cez ktorý sa dostanete k farským listom, ktoré práve potrebujete. Opäť ponúkame tri otázky: 1. Počas celého roku 2006 sme uverejňovali seriál o jednom z našich troch kostolov, ktorý sa týkal istého druhu výtvarného stvárnenia v ňom. Uhádnite názov kostola spolu s názvom pravidelnej rubriky a tiež o aký typ výtvarnej techniky išlo? 2. V roku 2006 sme uverejnili aj príspevok... habemus papam... Napíšte nám dátum zvolenia súčasného pápeža, aké meno si zvolil a ako sa volá jeho prvá encyklika. (Pomôcka: dvojčíslo marec apríl.) 3. Doplňte text článku z dvojčísla máj jún 2006: V sobotu... sa uskutočnila v Spišskej Kapitule historická udalosť. Slávnostné otvorenie...... Prvú... Spišského biskupstva zvolal v roku... biskup Ján Vojtaššák. Vaše odpovede môžete vhodiť do škatuliek Farského listu označených logom SÚŤAŽ v oboch kostoloch umiestnených za lavicami pri tlači alebo nám ich môžete poslať e-mailom na adresu: sutaz.fldk@inmail.sk Tešíme sa na ne do 16. nedele v období cez rok 22. júla 2007. Nezabudnite nám prosím uviesť svoje meno a priezvisko spolu s kontaktom na vás (napríklad telefón alebo mailová adresa), aby sme sa s vami v prípade výhry mohli rýchlo skontaktovať. Na výhercov čakajú veľmi pekné ceny, ktoré zatiaľ neprezradíme. Do prvého súťažného kola sa zapojilo 23 súťažiacich (7 mailových a 16 písomných odpovedí). Všetky boli správne. Z nich sme vyžrebovali troch výhercov: rodina Augustína Lakoštíka, Katarína Kuhejdová, Jozef a Mária Šimovci. Zaujímavé vecné ceny radi odovzdáme v pondelok 4. júna t. r. po večernej svätej omši na Farskom úrade o 18.45 hod. Tešíme sa na vás. Ďakujeme všetkým vám, ktorí ste sa zapojili a ešte sa aj zapojíte. Všetci súťažiaci majú šancu vyhrať dvakrát: po každej uverejnenej súťaži a taktiež sú zaradení aj do koncoročného žrebovania jubilejného 15. ročníka Farského listu. Veľa zdaru a pohody vám praje Redakčná rada FL Na aktuálnu tému Mamy za svoje deti Len nedávno sme si spomínali na svoje mamy, manželky a starké, aby sme im prejavili úctu, či vďaku za všetko, čo počas svojho života boli ochotné obetovať pre svoje deti a vnúčatá. Byť mama, a to mi určite dáte za pravdu, je a určite aj bolo jedným z najnáročnejších povolaní, nie na dobu určitú, či neurčitú, lež na dobu nepretržitú. Materinská láska a starostlivosť však nespočíva len v zabezpečovaní blahobytu pre naše deti, hoci mnoho matiek práve takýmto spôsobom vníma svoje mamičkovské povinnosti a starosti. Naše deti potrebujú nielen desiatu do školy, či láskavé objatie, ale aj niečo viac. Niečo, čo ich bude sprevádzať po celé dni, kým s nimi nebudeme, niečo, čo ich bude sprevádzať a ochraňovať po celý život. Najúčinnejší a paradoxne aj najjednoduchší spôsob, ako to môže každá mama pre svoje dieťa zabezpečiť je modlitba. Dalo by sa povedať obyčajná modlitba, na ktorú nepotrebujete peniaze, netreba na ňu vyčkávať v dlhých radoch pri pokladniach hypermarketov. Potrebujete len chvíľu času, ktorý venujete svojmu dieťaťu a sebe. Dnes už mnoho našich mám vie, čo všetko modlitba dokáže, aké sú jej často nepredvídateľné či až neuveriteľné účinky. Modlitba matiek, ktoré prosia a ďakujú za svoje deti i za dar materstva je neodmysliteľným prejavom lásky. História modlitieb matiek siaha do deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, odvtedy sa skupiny mám modliacich za svoje deti formujú snáď po celom svete. Nájsť si pravidelne čas na modlitbu môže byť niekedy pre zaneprázdnené a zamestnané ženy v dnešnej dobe náročné. Avšak práve modlitba môže byť pre každú matku spôsobom, ako získať vnútorný pokoj, ako sa zmieriť s tým, čo nemôžeme ovplyvniť, či zmeniť. A kde si už samy neporadíme, tak práve tam by sme mali viacej dôverovať Bohu a odovzdať mu svoje deti, pretože len on je schopný milovať ich vrúcnejšie ako my. Matky modliace sa za svoje deti nie sú prežitkom. Sú realitou bez ohľadu na ich vek či počet detí, bez ohľadu na to, či sa modlia za svoje vlastné deti, alebo za tie duchovné. Zuzana Machajová Snímka: internet
20 FARSKÝ LIST 03/2007 Ahojte, deti, v mesiaci jún slávime jeden z mnohých krásnych sviatkov. Aký? Čo-to vám určite napovie tento príbeh: Ježiš miluje všetky deti Bol už večer. Slnko sa sklonilo na západ. Pán Ježiš unavený dlhou cestou a celodenným učením, utiahol sa obďaleč od apoštolov do ústrania, aby si tu odpočinul. Dlho však neodpočíval. V diaľke počul akési hlasy, ktoré sa čoraz viac a výraznejšie menili na jemnučké, striebristé hlásky. Deti pomyslel si Pán Ježiš. A naozaj, boli to deti. Prišli tu so svojimi mamičkami, aby ich tu Pán Ježiš požehnal. Apoštoli ich nechceli pustiť za Pánom Ježišom. Vedeli, že je veľmi unavený. Pán Ježiš to videl a videl aj to, s akou radosťou k Nemu bežali. Veľmi ho to potešilo, zabudol na svoju únavu a zavolal na apoštolov: Dovoľte deťom prísť ku Mne, nebráňte im. Deti akoby len na to čakali. Posmelené touto prosbou rozbehli sa k Pánu Ježišovi a jeden cez druhého tlačili sa Mu na kolená a Pán Ježiš naradovaný a usmievavý bral ich na kolená, pritúlil ich k svojmu Božskému Srdcu a požehnával ich. Keď túto príhodu rozprávala deťom jedna katechétka, akýsi chlapec zvolal: Aká škoda, že ja som tam nebol, ja by som sa tiež pritisol k milujúcemu Srdcu Pána Ježiša! Pán Ježiš dobre vedel, že nielen ten chlapec, ale mnohí ľudia by hovorili: aká škoda, že my sme vtedy nežili, keď Pán Ježiš chodil po svete. A preto, vo svojej veľkej láske k nám, zostal medzi nami v Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej. A čo viac, nielen že nám, svojím deťom dovolil prichádzať k Nemu, aby nás požehnával, ale dovolil nám Jeho, samého Boha prijímať do nášho srdca. Vždy keď, milé moje deti, prijmete Ježiša do svojich sŕdc, keď už budete spolu, povedzte mu, ako ho mate radi. Potom ho proste za vašich rodičov a najbližších. Veď on úprimnú modlitbu svojho dieťaťa vždy vyslyší. Milí naši hlavičkolámajúci lúštitelia. Želajme si navzájom, aby sa nám tento krásny sviatok podarilo osláviť čo najlepšie a najkrajšie. Môžu nám k tomu dopomôcť aj tieto naše vaše úlohy. Krásnu oslavu! Po vyplnení tajničky (dosaď mená tých, ktorí oslavujú v tieto dni svoje meniny a aj správne názvy obrázkov) sa dozvieš, že v tomto SRDCI Ťa ON neustále nosí, pretože... Aj Ty chceš mať srdce ako Ježiš? Keď dosadíš začiatočné písmenká obrázkov, dozvieš sa, čo máš robiť... V Jednotnom katolíckom spevníku nájdi Litánie k Božskému srdcu Pána Ježiša a napíš pre Teba najkrajší prívlastok Jeho srdca. Nuž, na dvere nám už klope najkrajšie obdobie pre všetkých školákov. Preto na záver pripájame úlohu, v ktorej vám všetkým želáme... Čo? Dozviete sa to, keď k textu priložíte zrkadielko. Pospájajte body od 1 po 37 a obrázok pekne vymaľujte. K tejto úlohe budeš potrebovať Katolícky kalendár. Nájdi a napíš, v ktorý deň má sviatok Božské srdce Pána Ježiša a Nepoškvrnené srdce Panny Márie. A ozaj! Nezabudnite pri tom oslavovaní aj poslať svoje správne odpovede. Budeme na ne čakať do štvrtka 28. júna 2007. Môžete ich vhodiť do škatuliek FL v oboch kostoloch. V tento deň po skončení svätej omše za účasti detí bude na nás čakať žrebovanie. Tešia sa na vás pán kaplán Peter Randják a Renča Jedláková Kresby: autorka