Strategický manažment v praxi manažéra ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA RAJNOHA SAKÁL Mgr. Marek Sakál, Mgr. Martin Machyniak Právny rozbor stavu súčasnej legislatívy v oblasti ergonómie Účelom tohto právneho rozboru je posúdenie súčasného stavu právnej úpravy ergonómie ako vedného odboru zaoberajúceho sa komplexnou úpravou pracovného prostredia a pracoviska v nadväznosti na právnu úpravu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej aj ochrana práce ) ako aj právnu úpravu stanovujúcu požiadavky na pracovné a životné prostredie človeka. Úvod Právny základ danej problematiky je obsiahnutý už v Ústave SR, ktorá v článku 36 zakotvuje právo zamestnancov na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, pričom právnu úpravu samotných podmienok bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ústava zveruje do pôsobnosti zákona. Osobitne však ústava chráni ženy, mladistvých a osoby zdravotne postihnuté, ktorým v článku 38 ods. 1 zaručuje právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky. Takisto podrobnosti o úprave tohto ústavného práva ponecháva ústava zákonnej úprave. Zákonná úprava otázok týkajúcich sa ergonómie a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je obsiahnutá v pomerne veľkom počte právnych predpisov (zákony, nariadenia vlády, vyhlášky ministerstiev). Základom úpravy v najvšeobecnejších rovinách tejto problematiky je zákon č. 311/2001 Z. z. zákonník práce (ďalej len ZP ). Podrobnejšia úprava týkajúca sa priamo podmienok potrebných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je obsiahnutá najmä v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v platnom znení, zákone č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve a v nariadení vlády č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko. V rámci právneho poriadku SR je táto problematika predmetom právnej úpravy mnohých ďalších právnych predpisov, ktoré upravujú bezpečnosť a ochranu zdravia pre osobitné druhy prác, resp. pracovísk (napr. stavenisko, práca s vyhradenými technickými zariadeniami, ochrana práce pri dobývaní ložísk, atď.). Prehľad právnych predpisov z tejto oblasti prikladáme k tomuto rozboru ako prílohu č. 1. Tieto predpisy obsahujú spravidla pomerne podrobnú úpravu podmienok stanovených všeobecnými predpismi. sídlo: Jeséniova 6/B, 831 01 Bratislava 37 IČO: 36 065 331 pracovisko: Tobrucká 7, 811 02 Bratislava 1 Číslo Osvedčenia SAK: 1725 tel. č.: 02/57 20 50 51, 57 20 50 55 fax: 02/57 20 50 50 e-mail: m.sakal@chello.sk
Príloha 3 - Právny rozbor stavu súčasnej legislatívy v oblasti ergonómie Ochrana práce podľa Zákonníka práce Zákonník práce v súlade s ústavnými požiadavkami už v základných zásadách deklaruje právo zamestnancov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, právo na odpočinok ako aj povinnosť zamestnávateľov vytvárať zamestnancom zdravé pracovné podmienky a stanovuje im tiež povinnosť robiť opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov. Zákonník práce sa potom tak priamo alebo nepriamo, prípadne odkazmi na osobitnú úpravu, zaoberá problematikou zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako aj zdravými pracovnými podmienkami. Napr. stanovuje povinnosť zamestnávateľa utvárať vhodné pracovné podmienky pre zamestnanca, povinnosť poučiť zamestnanca pri nástupe do práce so zásadami a predpismi z oblasti bezpečnosti a zdravia pri práci. Nepriamu úpravu obsahuje napr. pri úprave pracovného času kde stanovuje povinnosť zamestnávateľovi rozvrhnúť pracovný čas tak, aby mal zamestnanec nepretržitý odpočinok počas dňa v určitom minimálnom trvaní (to isté platí o právnej úprave dovolenky). Zákonník práce v šiestej časti, t.j. 146 až 150 obsahuje rámcovú úpravu ochrany práce. Ochranu práce definuje ako systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ďalej stanovuje, že ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Zamestnancom stanovuje v 148 ods. 1 právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Ďalšie práva a povinnosti ZP odkazuje na osobitnú úpravu. Kontrolu dodržiavania právnych predpisov v tejto oblasti zveruje jednak odborovým orgánom a jednak orgánom inšpekcie práce, pričom úprava jej činnosti je v pôsobnosti osobitného zákona. V oblasti utvárania priaznivého pracovného prostredia upravuje ZP v siedmej časti v 151 až 176 tzv. podnikovú sociálnu politiku. Z hľadiska ergonómie je tu úprava utvárania priazdnivých pracovných podmienok a životného prostredia zamestnancov (napr. v 151 ktorý v ods. 1 stanovuje povinnosť zamestnávateľa utvárať primerané pracovné podmienky a starať sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu) alebo stravovania zamestnancov. Zákonník práce by sme vzhľadom na súvislosti s rozoberanou problematikou mohli označiť za všeobecný zákon stanovujúci základné právne pravidlá, ktoré sú ďalej bližšie konkretizované osobitnými právnymi predpismi. Právna úprava podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len BOZ ) a podľa nariadenia vlády č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko (ďalej len BZPP ) BOZ a BZPP sú právnymi predpismi upravujúcimi povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov v oblasti ochrany práce a tvorby zdravého a priazdnivého pracovného prostredia. BOZ je na tomto úseku všeobeným právnym predpisom stanovujúcim základný právny rámec pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Účelom tohto zákona je stanoviť základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov,
Strategický manažment v praxi manažéra chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a všeobecné zásady prevencie. Uvedený zákon obsahuje vymedzenie všeobecných zásad prevencie, vymedzuje všeobecné povinnosti zamestnávateľa na tomto úseku ( 6 ods. 1 písm. a) až t)), ako aj jeho povinnosti týkajúce sa oboznamovacej povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom ( 7). Zákon ďalej v 8 ustanovuje povinnosti zamestnávateľa pri bezprostrednom ohrození života a zdravia zamestnancov a v 9 jeho povinnosti na poli kontroly dodržiavania bezpečnostných a iných predpisov. V závere zákon obsahuje splnomocňovacie ustanovenia, na základe ktorých boli vydané osobitné právne predpisy (podzákonného charakteru) na vykonanie ustanovení tohto zákona. Jedným z týchto predpisov je aj vládne nariadenie BZPP, ktoré ustanovuje minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na pracovisko. Nariadenie obsahuje jednak všeobené požiadavky ( 3 nariadenia) a jednak osobitné, ktoré sú špecifikované v prílohách č. 1 a 2 nariadenia, pričom príloha č. 1 obsahuje požiadavky, ktoré musia spĺňať pracoviská uvedené do prevádzky po nadobudnutí účinnosti nariadenia a príloha č. 2 obsahuje požiadavky, ktoré musia spĺňať pracoviská uvedené do prevádzky pred nadobudnutím účinnosti nariadenia, pričom prevádzkovatelia majú povinnosť zosúladiť pracoviská so stanovenými podmienkami najneskôr do 2 rokov od nadobudnutia účinnosti nanriadenia (nariadenie nadobudlo účinnosť dňa 01.06.2006). Kontrolu nad dodržiavaním podmienok stanovených predpismi pracovného práva majú v pôsobnosti inšpektoráty práce podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Právna úprava podľa zákona č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve Zákon o verejnom zdravotníctve upravuje práva a povinnosti fyzických a právnických osôb tak, aby sa zabezpečil celospoločenský záujem, ktorým je zdravie ľudí. V tretej časti zákona ( 11 až 29) zákon stanovuje tzv. determinanty zdravia. Ide o súbor základných podmienok utvárajúcich a zabezpečujúcich zdravé životné a pracovné prostredie. V 13 zákon ustanovuje všeobecné požiadavky na vnútorné prostredie budov vrámci čoho ustanovuje požiadavky na presvetlenie budov resp. priestorov v nich nachádzajúcich sa, ako aj požiadavky na vetranie a vykurovanie (oproti 13e zrušeného zákona č. 272/1994 Z. z. sa nám toto ustanovenie javí príliš strohé). Ďalšou oblasťou právnej úpravy z hľadiska ergonómie je úprava ochrany pred hlukom, infrazvukom a vibráciami ( 17). Zákon o verejnom zdraví následne v 20 obsahuje kategorizáciu práce z hľadiska zdravotných rizík. Ďalej v 23 obsahuje všeobecné ustanovenia týkajúce sa fyzickej, psychickej a senzorickej záťaže pri práci, kde okrem iného stanovuje povinnosť zamestnávateľa usporiadať a vybaviť pracoviská a pracovné miesta v súlade s ergonomickými zásadami a požiadavkami fyziológie práce. Podrobnosti o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami, pred účinkami nadmernej záťaže pri práci, pred expozíciou karcinogénnymi látkami, pri práci s biologickými faktormi, pred záťažou teplom a chladom pri práci atď., ustanovujú osobitné predpisy, ktorými sú nariadenia vlády (sú uvedené v priloženom zozname právnych predpisov). Kontrola plnenia povinností ustanovených zákonom o verejnom zdravotníctve a výkon štátnej správy na tomto úseku je zákonom zverený do pôsobnosti Úradu verejného zdravotníctva pod priamym dohľadom Ministerstva zdravotníctva SR ako ústredným orgánom štátnej správy na tomto úseku. Zákon o ochrane zdravia ľudí v 38 až 40 ustanovuje sankcie, ktoré orgány dozoru môžu voči porušovateľom zákona uplatňovať. sídlo: Jeséniova 6/B, 831 01 Bratislava 37 IČO: 36 065 331 pracovisko: Tobrucká 7, 811 02 Bratislava 1 Číslo Osvedčenia SAK: 1725 tel. č.: 02/57 20 50 51, 57 20 50 55 fax: 02/57 20 50 50 e-mail: m.sakal@chello.sk
Príloha 3 - Právny rozbor stavu súčasnej legislatívy v oblasti ergonómie Záver Všetky v súčasnosti platné právne predpisy upravujúce danú problematiku nahradili v minulom roku starú právnu úpravu, čím zákonodarca zjavne sledoval zjednodušenie, resp. sprehladnenie právnej úpravy v tejto oblasti. Vzhľadom na rozsah legislatívy a množstvo právnych predpisov vzťahujúcich sa k tejto oblasti, je nutné povedať, že tento rozbor je prierezový, pričom sme sa snažili sústrediť najmä na najdôležitejšie právne predpisy v tejto oblasti. Ide o pomerne širokú oblasť, ktorej právna úprava je obsiahnutá v množstve rôznych právnych noriem od ústavy až po podzákonné formy (nariadenia vlády či vyhlášky ministerstiev). Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že v tak krátkom čase po prijatí novej legislatívy nie je možné očakávať vôľu k ďalším legislatívnym zmenám a doplneniam bez poukázania na konkrétne prípady nevhodnosti legislatívy a vymedzenia praktických prípadov dokazujúcich jej prípadnú nedokonalosť. Taktiež si myslíme, že vzhľadom na existenciu značne širokého a komplexného rámca právnej úpravy v tejto oblasti, by bolo vhodnejšie zamerať sa na posilnenie kontrolnej činnosti príslušných orgánov (inšpektorátu práce, uradu verejného zdravotníctva, a pod.), na dôslednejšie sledovanie zákonných povinností a ukladanie a vymáhanie prípadných sankcii peňažného a nepeňažného charakteru, ako aj na podrobnejšiu úpravu niektorých vágnych a príliš všeobecných povinností uložených právnymi predpismi.
Strategický manažment v praxi manažéra Príloha č. 1 zoznam právnych predpisov: Zákony NR SR: Zákon č. 311/2001 Z. z. zákonník práce Zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci Zákon č. 126/2006 Z. z. o verejnom zdravotníctve Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci Nariadenia vlády SR: 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko, 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, 393/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výbušnom prostredí, 392/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov, 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko, 387/2006 Z. z. o požiadavkách na zaistenie bezpečnostného a zdravotného označenia pri práci, 359/2006 Z. z. o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami nadmernej fyzickej, psychickej a senzorickej záťaže pri práci, 357/2006 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii pracovných činností a o náležitostiach návrhu na zaradenie pracovných činností do kategórií z hľadiska zdravotných rizík, 356/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou karcinogénnym a mutagénnym faktorom pri práci, 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci, 353/2006 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia, 352/2006 Z. z. ktorým sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na zariadenia, pri ktorých prevádzke dochádza ku kontaktu s ľudským telom, a náležitosti ich prevádzkového poriadku, 351/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred účinkami optického žiarenia pri práci, 346/2006 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany externých pracovníkov vystavených riziku ionizujúceho žiarenia počas ich činnosti v kontrolovanom pásme, 345/2006 Z. z. o základných bezpečnostných požiadavkách na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením, 339/2006 Z. z. ktorým sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií, 338/2006 Z. z. o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologickým faktorom pri práci, 329/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou elektromagnetickému poľu, sídlo: Jeséniova 6/B, 831 01 Bratislava 37 IČO: 36 065 331 pracovisko: Tobrucká 7, 811 02 Bratislava 1 Číslo Osvedčenia SAK: 1725 tel. č.: 02/57 20 50 51, 57 20 50 55 fax: 02/57 20 50 50 e-mail: m.sakal@chello.sk
Príloha 3 - Právny rozbor stavu súčasnej legislatívy v oblasti ergonómie 276/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, 269/2006 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci, 253/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci, 247/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci, 145/2006 Z. z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami. Vyhlášky ministerstiev SR: 718/2002 Z.z. na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení.