Directorate-General for Communication PUBLIC OPINION MONITORING UNIT Brussels, October 2014 Povolebná štúdia 2014 VOĽBY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU 2014

Directorate-General for Communication PUBLIC OPINION MONITORING UNIT Brussels, October 2014 Povolebná štúdia 2014 VOĽBY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU 2014 ANALYTICKÁ SYNTÉZA Predná obálka: EÚ 28 Obyvateľstvo: 27 331 Európanov vo veku voličov (nad 18 rokov/nad 16 rokov v Rakúsku) Metodika: osobne (CAPI) Obdobie terénneho prieskumu: 30. mája 27. júna 2014, uskutočnila spoločnosť TNS opinion INTRODUCTION... 3 I. ÚČASŤ... 18 II. HLASOVANIE... 21 III. NEHLASOVANIE... 31 IV. POSTOJE K EURÓPE... 38 V. ZÁUJEM O VOĽBY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU A VŠEOBECNE O POLITIKU... 63 VI. INFORMÁCIE A VYSTAVENIE KAMPANI... 75 Oddelenie monitorovania verejnej mienky Jacques Nancy +32 2 284 24 85 EPEurobarometer@europarl.europa.eu 1

Upozornenie Tento prieskum sa uskutočnil v rámci zmluvy vo volebný večer 2014 (na základe metodiky tradičného prieskumu formou osobného rozhovoru, ako to bolo pri povolebnom prieskume v roku 2009). Kritériá usporiadania tohto povolebného prieskumu sú pohlavie, vek, bydlisko, ako aj rekonštrukcia účasti na európskych voľbách a samotnej voľby. 2

ÚVOD Kontext Tento prieskum bol uskutočnený v období terénneho prieskumu spoločnosťou TNS opinion v súvislosti s európskymi voľbami v máji 2014. Jeho cieľom je lepšie porozumieť dôvodom, ktoré viedli európskych voličov k rozhodnutiu zúčastniť sa alebo nezúčastniť sa na voľbách. Ako vždy pri tomto type prieskumu je vhodné zohľadňovať pozadie vnútroštátnych, európskych a medzinárodných kontextov v čase uskutočnenia tohto prieskumu. Už šesť rokov je európsky kontext tohto prieskumu Európskeho parlamentu poznačený predovšetkým dôsledkami menovej, finančnej, hospodárskej a sociálnej krízy. V porovnaní s európskymi voľbami v roku 2009 je politická situácia v EÚ navyše poznačená aj dôležitými politickými zmenami: Európska únia má o jeden členský štát viac Chorvátsko. V súvislosti so zmenami Lisabonskej zmluvy sa počet poslancov Európskeho parlamentu znížil zo 766 na 751. Po prvýkrát kandidáta na predsedu Európskej komisie navrhuje Európska rada vzhľadom na výsledok európskych volieb. V rámci vykonávania tejto novej právomoci Európsky parlament 15. júla 2014 zvolil za predsedu Komisie Jeana-Claudea Junckera. Okrem toho sa vo viacerých členských štátoch mali občania zúčastniť aj volieb na vnútroštátnej úrovni: súbežné voľby sa konali v Belgicku (federálne a regionálne voľby), Litve (prezidentské voľby), Grécku (miestne voľby), Nemecku (miestne voľby), Írsku (miestne voľby), Taliansku (provinčné a komunálne voľby), na Malte (miestne voľby) a v Spojenom kráľovstve (miestne voľby). 3

HLAVNÉ ZISTENIA 1. Účasť: Účasť na európskych voľbách v roku 2014 dosiahla 42,54 % (43 % v roku 2009). V rámci tohto európskeho priemeru došlo k podstatným rozdielom medzi 28 členskými štátmi, ktoré môžu dosahovať až 76,5 percentuálneho bodu medzi Belgickom (89,6 %) a Slovenskom (13,1 %). Takisto došlo k podstatnému nárastu účasti v siedmich krajinách, relatívnej stabilite v šiestich krajinách a poklesu účasti v ďalších 15 krajinách (najmä vo väčšine členských štátov EÚ od rokov 2004, 2007 a 2013). 2. Dôvody účasti alebo neúčasti vo voľbách: K hlavným motiváciám občanov, ktorí sa dostavili k volebným urnám, patria rovnako ako v roku 2009: splnenie si svojej občianskej povinnosti, lebo sa na voľbách zúčastňujú pravidelne, alebo s cieľom podporiť politickú stranu, ktorá je im blízka. Za týmito tradičnými dôvodmi bezprostredne nasledujú osobitne európske dôvody: chcú vyjadriť podporu EÚ, lebo sa cítia ako Európania alebo občania EÚ, lebo si myslia, že ich hlas v európskych voľbách môže prispieť k zmene. Po nadobudnutí platnosti inštitucionálnych ustanovení Lisabonskej zmluvy sa do zoznamu navrhovanému respondentom, ktorí volili 25. mája 2014, zaviedol nový bod: Ovplyvniť výber predsedu Európskej komisie. V priemere 5 % voličov si vybralo tento bod medzi troma odpoveďami, ktoré mohli uviesť ako dôvod účasti na voľbách. Je zaujímavé, že v troch krajinách tento údaj dosiahol alebo prekonal hranicu 10 %: v Rakúsku (12 %), v Nemecku (10 %) a v Luxembursku (10 %). Medzi najčastejšie uvádzanými dôvodmi nevoličov je rovnako ako v roku 2009 nedostatočná dôvera a záujem o politiku vo všeobecnosti: nedostatok dôvery alebo nespokojnosť s politikou vo všeobecnosti, nezáujem o politiku, presvedčenie voliča, že jeho hlasom sa nič nezmení. Je vhodné zdôrazniť, že medzi dôvodmi neúčasti sa dôvody spojené so zdržanlivosťou v súvislosti s EÚ v odpovediach neuvádzajú najčastejšie: nedostatočný záujem o európske záležitosti, nespokojnosť s EP, nedostatočné znalosti o EÚ, nesúhlas s EÚ, nedostatočná verejná diskusia. 4

3. Otázky spojené s voľbami: Nezamestnanosť predstavuje hlavnú otázku spojenú s voľbami pre občanov, ktorí sa dostavili k urnám v európskych voľbách. Pre občanov je druhou najdôležitejšou otázkou hospodársky rast. Téma prisťahovalectva, ktorá sa nachádza na treťom mieste, zaznamenala podstatný nárast na úrovni EÚ v porovnaní s rokom 2009. 4. Postoj voči Európskej únii: Príslušnosť k EÚ vníma ako dobrú vec absolútna väčšina respondentov. Pokiaľ ide o náklonnosť, ktorú Európania, či už voliči alebo nevoliči, voči EÚ prejavujú, zostáva značne väčšinová. Európania sa navyše v absolútnej väčšine stále cítia ako občania EÚ, hoci došlo k značnému poklesu v krajinách, ktoré boli najviac zasiahnuté krízou. Naopak, väčšina Európanov sa domnieva, že Európsky parlament nezohľadňuje ich obavy, čo je faktor, ktorý v porovnaní s rokom 2009 vzrástol. Dôvera, ktorú prejavujú k európskym inštitúciám, je narušená. Táto dôvera sa znižuje v 15 členských štátoch v porovnaní s rokom 2009. Ide najmä o niektoré krajiny, ktoré boli krízou zasiahnuté najviac, a to Grécko, Španielsko, Taliansko, Portugalsko a tiež Francúzsko. 5. Záujem o európske voľby: Absolútna väčšina respondentov sa domnieva, že mala k dispozícii všetky potrebné informácie na výber kandidátov vo voľbách. 6. Vystavenie kampani: Rovnako ako v roku 2009 sa u Európanov testovala spomienka na kampaň, ktorou sa občania vyzývali na účasť vo voľbách. Táto spomienka rezonovala u viac ako šiestich Európanov z desiatich. V rámci tohto európskeho priemeru sú však značné vnútroštátne rozdiely, keďže sa v tejto otázke zaznamenal rozdiel 45 percentuálnych bodov medzi 28 krajinami EÚ (medzi Švédskom: 89 % a Belgickom: 44 %). 5

7. Sociodemografické tendencie: V prílohe čitateľ nájde prílohu k tomuto zhrnutiu s podrobnou sociodemografickou analýzou niekoľkých otázok prieskumu. K hlavným tendenciám patrí: Rozdiel v hlasovaní mužov a žien sa prehlbuje, pričom dosiahol štyri body. V roku 2009 to boli dva body. Tak ako v roku 2009 riadiaci pracovníci a samostatne zárobkovo činné osoby sa zmobilizovali najviac. Došlo k zvýšeniu mobilizácie študentov a nezamestnaných. Opäť je to skupina mladých ľudí (18 24 rokov), ktorí sa volieb nezúčastnili najviac, hoci práve oni majú na EÚ najpozitívnejší názor. Pokiaľ ide o vystavenie volebnej kampani, najmenej si na ňu spomínajú ženy, menej vzdelané osoby a muži/ženy v domácnosti. 6

I. ÚČASŤ A. Účasť je na úrovni EÚ 28 stabilná Miera účasti na európskych voľbách v roku 2014 napokon dosiahla 42,54 %. B. Na vnútroštátnej úrovni je účasť protikladná 1 Zaznamenaný rozdiel medzi krajinou, kde bola účasť najvyššia (Belgicko 89,6 %, povinné voľby a súčasné legislatívne voľby), a krajinou s najnižšou mierou účasti (Slovensko 13,1 %) je 76,5 percentuálneho bodu. C. Vnútroštátny vývoj účasti 2 V porovnaní s rokom 2009 sa zaznamenalo značné zvýšenie účasti v siedmich krajinách: v Litve (47,3 %; +26,3), v Grécku (60 %; +7,4), vo Švédsku (51,1 %; +5,6), v Nemecku (48,1 %; +4,8), v Rumunsku (32,4 %; +4,7), v Chorvátsku (25,24 %; +4,4 3 ) a vo Francúzsku (42,4 %, +1,8). Účasť je stabilná (+/ 1 bod) v šiestich členských štátoch: v Belgicku, Rakúsku, vo Fínsku, v Holandsku, Spojenom kráľovstve a Poľsku. Účasť klesá v ostatných členských štátoch, pričom najväčší pokles účasti nastal v Lotyšsku s 23,5 bodu (30,2 %). 1 Voľby sú povinné v Belgicku, Luxembursku, Grécku a na Cypre. 2 V čase uskutočnenia výpočtov ešte neboli k dispozícii konečné výsledky vo Fínsku a v Spojenom kráľovstve. 3 V porovnaní s rokom 2013 v prípade Chorvátska. 7

II. PROFIL VOLIČOV A. Voliči, ktorí sa rozhodli dostaviť sa k urnám neskôr ako v roku 2009 Moment, keď sa voliči rozhodujú ísť voliť, sa blíži dňom konania volieb. Väčšina (45 %) voličov tvrdí, že vždy volili takto. Pri tejto odpovedi však došlo k poklesu o päť bodov (50 % v roku 2009) v prospech dňa, ktorý sa blíži ku dňu konania volieb. Došlo k veľmi miernemu zvýšeniu počtu voličov, ktorí tvrdia, že sa rozhodli v mesiacoch, ktoré predchádzali voľbám (23 %, +2), týždňoch (14 %, +1), dňoch (10 %, +1) či dokonca v deň konania volieb (7 %, +1). Na vnútroštátnej úrovni: Voliči, ktorí sa rozhodli niekoľko mesiacov či niekoľko týždňov pred voľbami, sú najpočetnejší v Grécku (48 %), v Taliansku (47 %), v Írsku a vo Švédsku (v oboch prípadoch 43 %). Voliči, ktorí sa rozhodli niekoľko dní pred voľbami, sú najpočetnejší v Českej republike (19 %), Dánsku a Holandsku (v oboch prípadoch 18 %) a vo Švédsku (17 %). B. Dôvody hlasovania Hierarchia uvádzaných dôvodov zostáva stabilná v porovnaní s tým, čo sa zistilo v roku 2009. Voliči medzi hlavnými dôvodmi uvádzajú občiansku povinnosť (41 %, 6) a pravidelnú účasť na voľbách (41 %, +1). Ďalej chcú podporiť politickú stranu, ktorá je im blízka (22, 2 %). Uvádzajú tri čisto európske dôvody, a to konkrétne: ste za EÚ (14 %, 2), cítite sa ako Európan/Európanka (13 %, =), účasťou v európskych voľbách môžete niečo zmeniť (12 %, 7). Medzi ďalšími odpoveďami je potrebné poznamenať tri podstatné zmeny: skutočnosť, že si voliči myslia, že svojím hlasom môžu niečo zmeniť, klesá (12 %, 7), zatiaľ čo počet tých, ktorých cieľom je vyjadriť svoj nesúhlas s EÚ (7 %, +5) a vyjadriť svoj nesúhlas s vnútroštátnou vládou (10 %, +5), sa zvyšuje. 8

C. Otázky spojené s voľbami V súvislosti so súčasnou krízou sa nezamestnanosť (45 %, +8) považuje za hlavnú otázku spojenú s voľbami. Ďalej sa najčastejšie uvádza hospodársky rast (40 %, 1). Je tiež vhodné poznamenať, že hoci tieto dve odpovede boli najčastejšie uvádzané aj v roku 2009, ich poradie sa v porovnaní s rokom 2009 vymenilo. Prisťahovalectvo (23 %, +7) sa v porovnaní s rokom 2009 značne posilnilo. Budúcnosť dôchodkov zostáva stabilná na hodnote 22 %. Úloha EÚ na medzinárodnej scéne mierne poklesla (20 %, 2). Treba poznamenať, že odpovede týkajúce sa jednotnej meny vzrástli o päť bodov na 17 %. V porovnaní s rokom 2009 sú menej časté odpovede, ktoré sa týkali terorizmu (7 %, 4) a boja proti zmene klímy (12 %, 4). Na vnútroštátnej úrovni: Nezamestnanosť sa najviac uvádza v Grécku (73 %, +13), na Cypre (67 %, +28), v Španielsku (66 %, +1) a v Taliansku (65 %, +29), čo sú krajiny, ktoré boli krízou zasiahnuté najviac. Hospodársky rast sa najviac uvádza v Portugalsku (55 %, +12), v Lotyšsku (50 %, 7) a Litve (49 %, 5). Otázka súvisiaca s prisťahovalectvom sa zvýšila v 19 členských štátoch, pričom výsledky sa zdvojnásobili napríklad v Spojenom kráľovstve (42 %, +21 bodov v porovnaní s rokom 2009), ako aj vo Francúzsku (21 %, +11). 9

III. PROFIL OSÔB, KTORÉ SA NEZÚČASTNILI NA VOĽBÁCH Miera neúčasti na európskych voľbách v roku 2014 nakoniec dosiahla 57,46 %. A. V porovnaní s rokom 2009 sa potvrdzuje profil osôb, ktoré sa nezúčastnili na voľbách Táto analýza poukazuje na to, že takmer jeden nevolič z piatich sa rozhodol nezúčastniť sa volieb v deň ich konania. Na analýzu výsledkov tejto otázky sa použila klasifikácia, ktorá vyplýva zo sekundárneho výskumu uskutočneného po voľbách v roku 2009. Z porovnania s rokom 2009 vyplýva, že profil osôb, ktoré sa volieb nezúčastnili, odhaľuje len málo rozdielov. 1. Tzv. bezpodmieneční nevoliči Tí nevolia nikdy. Predstavujú 24 % nevoličov a ich počet vzrástol v porovnaní s rokom 2009 o dva body. 2. Tzv. premyslení nevoliči Ide o tých, ktorí sa rozhodli nezúčastniť sa volieb mesiace pred voľbami (18 %, rovnako ako v roku 2009) alebo týždne (13 %, 2). Celkovo predstavujú 31 % nevoličov ( 2). 3. Tzv. impulzívni nevoliči Celkovo predstavujú 34% nevoličov: tí, ktorí sa rozhodli nevoliť dni pred voľbami (15 %, 1) alebo v deň konania volieb (19 %, +3). 4. Tzv. nerozhodní nevoliči Títo nevoliči, ktorí predstavujú 11 % ( 2) nevoličov, nevedia, kedy sa rozhodli nezúčastniť sa európskych volieb. Tento údaj poklesol o dva body v porovnaní s rokom 2009. Na vnútroštátnej úrovni: Impulzívni voliči sú najpočetnejší v Dánsku (57 %, +15), Holandsku (56 %, +12) a vo Švédsku (43 %, 1). Najpočetnejší nerozhodní nevoliči sú v Spojenom kráľovstve (23 %, +6). 10

B. Dôvody neúčasti Nedostatok dôvery v politiku vo všeobecnosti je takisto ako v roku 2009 najviac uvádzaným dôvodom nevoličov, pričom pri tejto odpovedi došlo k poklesu (23 %, 5). Na vnútroštátnej úrovni sa najviac uvádza na Cypre (56 %, +12), v Španielsku (41 %, +17) a v Bulharsku (38 %, 7). Naopak veľmi málo sa uvádza v Dánsku (7 %), Belgicku (8 %) a Luxembursku (9 %). Druhým uvádzaným dôvodom je s hodnotou 19 % (+2) skutočnosť, že ich politika nezaujíma. Na vnútroštátnej úrovni sa najviac uvádza v Maďarsku (32 %, +3), v Španielsku (30 %, +4) a v Portugalsku (27 %, +4). Ďalším uvádzaným dôvodom je presvedčenie voliča, že jeho hlas je nepodstatný (14 %, 3). Na vnútroštátnej úrovni sa najčastejšie uvádzal dôvod, že volič je presvedčený, že jeho hlasom sa nezmení nič, v Bulharsku (29 %, 2), na Cypre (25 %, +4) a v Lotyšsku (22 %, 16). Naopak najmenej sa uvádza v Dánsku a Spojenom kráľovstve (v oboch prípadoch 6 %) a Írsku (8 %). Je dôležité poznamenať, že dôvod spojený s nedostatočnými znalosťami o EÚ, Európskom parlamente alebo jeho voľbách sa uvádza až na deviatom mieste so 7 % ( 3). Na vnútroštátnej úrovni sa táto odpoveď najčastejšie uvádzala vo Švédsku (22 %) a Holandsku (15 %). 11

IV. PRÍSTUP EURÓPANOV K VOĽBÁM 1. Príslušnosť k EÚ Otázka príslušnosti sa v povolebnom prieskume v roku 2009 neuvádzala. Porovnanie bolo uskutočnené na základe rozličných prieskumov Eurobarometra, ktoré boli vykonané od jari 2009. Odpovede potvrdzujú stabilný pocit príslušnosti: absolútna väčšina respondentov sa domnieva, že príslušnosť k EÚ je dobrá vec (51 %). Existujú však rozdiely medzi voličmi a nevoličmi: 63 % voličov sa domnieva, že príslušnosť k EÚ je dobrá vec, oproti 42 % nevoličov. Je potrebné poznamenať, že 29 % Európanov sa domnieva, že príslušnosť k EÚ nie je ani dobrá, ani zlá vec: 22 % voličov oproti 34 % nevoličov. Na vnútroštátnej úrovni: Príslušnosť k EÚ, ktorú občania vnímajú ako dobrú vec, je najvýraznejšia v Luxembursku (78 %), Belgicku (69 %) a na Malte (68 %). Naopak, najmenej sa tak vníma v Českej republike (27 %), Taliansku (35 %) a na Cypre (37 %). 2. Príslušnosť k svojej krajine, k Európe Deväť respondentov z desiatich cíti príslušnosť k svojej krajine (90 %, 1 v porovnaní s rokom 2009). Súčasne 62 % ( 2) z nich cíti príslušnosť k Európe. Je dôležité podotknúť, že väčšina voličov, ako aj nevoličov, hoci v rozdielnych pomeroch, cíti príslušnosť k Európe (72 %, resp. 56 %). Na vnútroštátnej úrovni: Krajinami, v ktorých je pocit príslušnosti k Európe najnižší, sú Grécko (41 %, 12), Cyprus (41 %, 15) a Taliansko (45 %, 14). Spojené kráľovstvo (47 %) je tiež medzi krajinami s najnižším pocitom príslušnosti k Európe. Zaznamenal sa však nárast o 13 bodov v porovnaní s rokom 2009. 12

3. Pocit občianstva EÚ Podiel respondentov, ktorí sa cítia ako občania EÚ, dosahuje 63 % ( 1). Tento pocit prevláda, hoci v rozdielnych pomeroch, u voličov (72 %), ako aj nevoličov (56 %). Na vnútroštátnej úrovni: V 24 členských štátoch sa respondenti v absolútnej väčšine cítia ako občania EÚ. A opäť, v krajinách, ktoré boli krízou zasiahnuté najviac, sú poklesy najvýraznejšie: Cyprus (52 %, 19), Grécko (46%, 17) a Taliansko (45 %, 16). 4. Dôvera k inštitúciám Európskej únie Na otázku o dôvere sa tiež zaznamenal rovnaký klesajúci trend ako v Eurobarometroch v posledných rokoch. Dôveru k inštitúciám vyjadrilo 43 %. V povolebnom prieskume v roku 2009 to bolo 50 %. Dôveru vyjadrilo 55 % voličov proti 35 % nevoličov. To predstavuje 52 % (+12) európskych občanov, ktorí európskym inštitúciám nedôverujú. Na vnútroštátnej úrovni: Dôvera k európskym inštitúciám sa znižuje v 15 členských štátoch z 27 4 v porovnaní s rokom 2009. Pokles dôvery je mimoriadne význačný v niektorých krajinách, ktoré boli krízou zasiahnuté najviac: v Taliansku (35 %, 25), v Portugalsku (34 %, 24) v Španielsku (38 %, 21), na Cypre (48 %, 18), v Grécku (39 %, 12), ako aj vo Francúzsku (36 %, 10). Je dôležité poznamenať, že značné percento občanov odpovedalo, že nevedia, a to v Poľsku (13 %), v Spojenom kráľovstve (10 %) a v Estónsku (9 %). 4 V roku 2009 Chorvátsko ešte nebolo súčasťou Európskej únie. 13

5. Zohľadnenie obáv európskych občanov zo strany Európskeho parlamentu Obavy občanov, celkom iste posilnené v dôsledku krízy, sú také silné, že sa zdá, že sa odzrkadľujú v odpovediach o inštitúciách. 54 % respondentov sa domnieva, že Európsky parlament nedostatočne zohľadňuje obavy európskych občanov. V roku 2009 to bolo 41 %. 47 % voličov sa domnieva, že Európsky parlament nedostatočne zohľadňuje ich obavy. Domnieva sa to aj 59 % nevoličov. Naopak 38 % respondentov sa domnieva, že Európsky parlament dostatočne zohľadňuje ich obavy: 48 % voličov, 31 % nevoličov. Na vnútroštátnej úrovni: Pocit, že Európsky parlament zohľadňuje obavy občanov, sa znižuje v 19 členských štátoch. V porovnaní s rokom 2009 je tento pokles najvyšší v Španielsku (27 %, 26), na Cypre (35 %, 25) a Slovensku (35 %, 22). Stúpa v ôsmich členských štátoch, najmä na Malte (63 %, +5), v Nemecku (48 %, +5) a v Bulharsku (39 %, +4). 14

V. ZÁUJEM O POLITIKU VO VŠEOBECNOSTI V súčasnosti absolútna väčšina občanov EÚ tvrdí, že ich politika nezaujíma (54 %), pričom medzi členskými štátmi existujú veľmi značné rozdiely, ktoré dosahujú 43 percentuálnych bodov. Je však vhodné poznamenať, že nedostatočný záujem vyjadrilo 37 % voličov proti 68 % nevoličov. Na vnútroštátnej úrovni: Nezáujem o politiku je najsilnejší v Chorvátsku (75 %), v Českej republike a v Portugalsku (v obidvoch prípadoch 71 %), ako aj v Rumunsku (70 %). Najmenší nezáujem je v Dánsku (32 %), v Luxembursku a v Nemecku (v oboch prípadoch 33 %). 15

VI. INFORMÁCIE A VYSTAVENIA KAMPANI: A. Dostatočné informácie pre hlasovanie 57 % (+4) európskych občanov sa domnieva, že majú k dispozícii všetky potrebné informácie na výber kandidáta v európskych voľbách. Toto konštatovanie uvádza 75 % des voličov proti 44 % nevoličov. Na vnútroštátnej úrovni: V 26 krajinách z 28 vyhlásila absolútna väčšina občanov, že má na voľby k dispozícii všetky nevyhnutné informácie. Na prvých pozíciách došlo k pozitívnemu vývoju v 16 krajinách, a to v Bulharsku (65 %, +16), Litve (71 %, +14) a Spojenom kráľovstve (55 %, +13). Len v dvoch krajinách sa absolútna väčšina respondentov domnieva, že nedisponuje všetkými potrebnými informáciami: v Portugalsku (54 %, +4) a v Českej republike (53 %, +5). B. Spomienka na kampaň Na otázku, či si spomínajú na kampaň, ktorá ich vyzývala na účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu, odpovedalo 65 % ( 2) respondentov kladne. Spomína si na ňu absolútna väčšina voličov (73 %), ako aj nevoličov (58 %). Na vnútroštátnej úrovni: V rámci tohto európskeho priemeru sú však značné vnútroštátne rozdiely, keďže sa v tejto otázke zaznamenal rozdiel 45 percentuálnych bodov medzi prvou krajinou, Švédskom (89 %), a poslednou krajinou, Belgickom (44%). 16

I. ÚČASŤ 1. Účasť 1) Európsky priemer Účasť na voľbách do Európskeho parlamentu (% EÚ) 18

2) Národné výsledky Účasť na voľbách do Európskeho parlamentu konaných od 22. do 25. mája 2014 v 28 členských štátoch 19

3) Národný vývoj Účasť na voľbách do Európskeho parlamentu konaných od 22. do 25. mája 2014 v 28 členských štátoch - porovnanie s predošlými voľbami (%) Výsledky predošlých volieb do Európskeho parlamentu v Chorvátsku sú pre rok 2013 20

II. HLASOVANIE 1. Rozhodujúci okamžik pre účasť 1) Európsky priemer Základ : respondenti, ktorí volili 21

Základ : respondenti, ktorí volili 22

2) Národné výsledky Základ : respondenti, ktorí volili 23

3) Národný vývoj Základ : respondenti, ktorí volili 24

2. Dôvody účasti na voľbách 1) Európsky priemer Základ : respondenti, ktorí volili 25

3. O čo ide vo voľbách 1) Európsky priemer Základ : respondenti, ktorí volili 28

III. NEHLASOVANIE 1. Rozhodujúci okamžik pre neúčasť 1) Európsky priemer Základ : respondenti, ktorí nevolili 31

Základ : respondenti, ktorí nevolili 32

2) Národné výsledky Základ : respondenti, ktorí nevolili 33

3) Národný vývoj Základ : respondenti, ktorí nevolili 34

2. Dôvody neúčasti na voľbách 1) Európsky priemer Základ : respondenti, ktorí nevolili 35

2) Národné výsledky Základ : respondenti, ktorí nevolili 36

3) Národný vývoj Základ : respondenti, ktorí nevolili 37

IV. POSTOJE K EURÓPE 1. Členstvo v EÚ: dobrá alebo zlá vec? 1) Európsky priemer 38

2) Hlasujúci / Nehlasujúci v európskych voľbách 39

3) Národné výsledky 40

2. Spätosť s Európou 1) Európsky priemer 42

4) Národný vývoj 45

3. Spätosť s krajinou 1) Európsky priemer 46

4. Pocit, že ste občan Európskej únie 1) Európsky priemer 50

5. Dôvera v inštitúcie EÚ 1) Európsky priemer 54

6. Posúdenie obáv európskych občanov zo strany Európskeho parlamentu 1) Európsky priemer 58

V. ZÁUJEM O VOĽBY DO EURÓPSKEHO PARLAMENTU A VŠEOBECNE O POLITIKU 1. Záujem o politiku 1) Európsky priemer 63

2. Dôležitosť vedieť, ktorí kandidáti boli zvolení za poslancov Európskeho parlamentu 1) Európsky priemer 67

3. Dôležitosť vedieť, ktorá politická strana má najviac poslancov zvolených do Európskeho parlamentu 1) Európsky priemer 71

VI. INFORMÁCIE A VYSTAVENIE KAMPANI 1. Úroveň informácií pred dňom volieb 1) Európsky priemer 75

2. Pripomenutie kampane vyzývajúcej ľudí, aby šli voliť 1) Európsky priemer 79