MAREC APRÍL DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV ROČNÍK XV 2007 Muž, ktorý bol zavesený na prostrednom kríži, Ježiš, bol iný ako ostatní ľudia, ktorí boli ukrižovaní. Nevykrikoval a nepreklínal a nereval. Väčšina obetí to robila. Prvé tri hodiny tam visel v tichosti, trpezlivo, dôstojne. Asi aj zamdlel, určite prežíval bolesť. Bolo to vidieť na jeho tvári. Lenže neuvoľnil jej cestu, ani nedovolil agónii, aby ho premohla. Ak by tak bol býval urobil, pravdepodobne by sme dnes nad ním a nad tým, čo urobil, nemeditovali. Celé tri hodiny, ticho... Bolo to ticho, ktoré súdi tým, že nehovorí nič. A potom sedem krátkych ohromujúcich výrokov. Ak bol na svete niekto, kto mal právo byť zatrpknutý a preklínať ľudský rod, bol to Ježiš, ako tam visel na kríži. Jeho najpodstatnejšou túžbou bolo priniesť ľuďom hlbšie poznanie Boha, uschopniť ich, aby našli kľúč ku skutočnému a hodnotnému životu tým, že sa budú navzájom milovať a že sa otvoria voči Božiemu duchu. A presne toto aj celý ten čas robil. Dokonalá obeta. Čo jej ešte chýba? Pavol v liste Kolosanom hovorí čosi o dopĺňaní Ježišovho utrpenia: Na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. (Kol 1,24) Cirkev. Pri tomto slove si možno v prvom okamihu predstavíme nejakú (abstraktnú, alebo prinajmenšom nekonkrétnu) inštitúciu, mysľou nám prebehnú obrazy biskupov a možno chrámu sv. Petra v Ríme... Ale nielen toto je Cirkev. Grécke slovo pre Cirkev je eklesia a znamená to isté, čo zhromaždenie. Zhromaždenie učeníkov v Kristovom mene. Presne to, o ktorom vraví Ježiš: Kde sú dvaja Za mňa i za teba... alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi. (Mt 18,20) Preto ak chceme, aby nám Pavlove výroky zneli rovnako, ako zneli prvým kresťanom v Kolosách tak by sme ich mali preložiť takto: Na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev, pre jeho telo, ktorým je zhromaždenie veriacich. A to veľmi konkrétne zhromaždenie veľmi konkrétnych ľudí. Dnes by sme povedali spoločenstvo, komunita, farská bunka... Ježiš teda zomrel aj za mňa a nielen iba za mňa. Peter Randják, kaplán Snímka: internet Prázdny hrob v Jeruzaleme
2 FARSKÝ LIST 02/2007 SÚŤAŽ Jubilejný 15. ročník Farského listu 1. KOLO Milí čitatelia, iste neuniklo vašej pozornosti, že Farský list v tomto roku oslavuje svoj 15. ročník. Pri tejto príležitosti sme sa na stretnutí našej redakčnej rady zhodli, že by sme mohli každé tohtoročné číslo spraviť ešte zaujímavejším ako doteraz. Najlepšou možnosťou, ako osloviť a zapojiť všetky vekové kategórie, ktorým je časopis určený, je zaručene súťaž s netradičnými cenami. Chceme vám preto ponúknuť celoročný seriál s otázkami týkajúcimi sa práve Farského listu, lepšie povedané toho, o čom sme vám v minulosti prinášali rôznorodé informácie. Aby sme vás snáď hneď na začiatku nevyľakali, uisťujeme vás, že otázky nebudú náročné a s pomocou rodičov ich zvládnu aj školopovinné deti. Čo je k tomu potrebné? V našom 1. kole nám postačí, keď si vyhľadáte doma posledné číslo z minulého roka (november december 2006) a zalistujete si v ňom. Pokiaľ by ste ho doma už nenašli, nebuďte smutní: stačí pripojenie na internet doma, v práci alebo najbližšia internetová kaviareň. Kliknete si na www.farnost-kubin.sk a ste dnu. Zobrazí sa vám naša dolnokubínska farská stránka, kde v ľavom hornom rohu si kliknete na heslo FARNOSŤ a v pravom stĺpci si nájdete ČASOPIS, cez ktorý sa dostanete k farskému listu, ktorý práve potrebujete. Na úvod ponúkame tri otázky s doplňovačkami. Tak teda neváhajte, štartujeme: 1. V rubrike Udalosti v našej farnosti sme priniesli správu o odpustovej slávnosti sv. Kataríny Alexandrijskej. Kto bol hlavným celebrantom sv. omše? Privítali sme aj početnú skupinu hostí z... (doplňte). 2. Viete, kto prvý prichádza do kostola a posledný z neho odchádza? Poviete si, veď je to ľahké a máte pravdu. Napíšte nám meno toho, kto túto službu z radosti a v radosti vykonával vo farskom kostole, ako sa o tom s nami podelil v rozhovore. 3. Deti majú vo Farskom liste svoju pravidelnú rubriku nazvanú (doplňte)... na strane... s kupónom, ktorý vždy nalepia na svoje lístky s odpoveďami. V poslednom čísle minulého roka nám však novinársky či tlačiarenský škriatok spôsobil chybičku v krátkom vianočnom vinši na konci textu. Viete ju nájsť a opraviť? Vaše odpovede môžete vhodiť do škatuliek Farského listu označených logom SÚŤAŽ v oboch kostoloch umiestnených za lavicami pri tlači alebo nám ich môžete poslať e- -mailom na adresu: sutaz.fldk@inmail.sk Tešíme sa na ne do 4. veľkonočnej nedele Dobrého pastiera 29. apríla 2007. Nezabudnite nám prosím uviesť svoje meno a priezvisko spolu s kontaktom na vás (napríklad telefón alebo mailová adresa), aby sme sa s vami v prípade výhry mohli rýchlo skontaktovať. Na výhercov čakajú veľmi pekné ceny, ktoré zatiaľ neprezradíme. V každom prípade sa oplatí zasúťažiť si s nami aj preto, lebo všetci súťažiaci majú šancu vyhrať dvakrát: po každej uverejnenej súťaži a taktiež sú zaradení aj do koncoročného žrebovania jubilejného 15. ročníka Farského listu. Veľa zdaru a pohody vám praje Za redakčnú radu FL Katarína Ileninová Bohoslužobný poriadok obradov veľkonočného Trojdnia Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej Zelený štvrtok 18.00 Veľký piatok 15.00 Biela sobota 19.00 Kostol Povýšenia sv. Kríža na Brezovci Zelený štvrtok 18.30 Veľký piatok 17.00 Biela sobota 18.00 Filiálny kostol Najsvätejšej Trojice vo Vyšnom Kubíne Zelený štvrtok 17.00 Veľký piatok 16.00 Biela sobota 18.00 V piatok o 20.00 hod. bude pobožnosť Krížovej cesty smerom na Kuzmínovo, ktorá začne aj skončí pri misijnom kríži pri farskom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej.
FARSKÝ LIST 02/2007 3 Sviatosťou krstu sme v spoločenstve Cirkvi v mesiacoch február a marec privítali: Matúš Belko Veronika Užeková Bronislava Lášticová Emma Mikušová Patrik Tomáš Baňas Dominik Dibdiak Michaela Kapinová Karin Balážová Lukáš Ján Slamka Paulína Pukáčová Gabriela Grešková Karin Kováčiková Martin Črep Sviatosť manželstva prijali: Ján Ďaďo a Anna Grižáková Ján Korytár a Mária Lajčiaková Pán si z našich radov povolal: Emil Buliak Katarína Macková Margita Tomášová Alžbeta Huráková Františka Baričiaková Vilma Andrisová Eugen Kvasnica Ján Dandár Eva Zaťková Augustín Škvarka Veľkonočná sviatosť zmierenia v našej farnosti Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 31. marca v čase 9.30 12.00 a 14.00 17.00 Kostol Povýšenia sv. Kríža Brezovci 1. apríla v čase 14.00 18.00 Úmysly Apoštolátu modlitby na apríl a máj Aby bol každý kresťan vnímavý na osvietenie a vedenie Duchom Svätým, a aby tak s nadšením a verne odpovedal na všeobecné povolanie ku svätosti. Aby sme si Božiu Matku uctievali aj ako našu Matku a Kráľovnú neba i zeme. Bohoslužobný poriadok v týždni: Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.00 a 18.00 hod. (piatok 18.00 hod. sv. omša pre birmovancov) (sobota 6.30 a 18.00 hod.) Kostol Povýšenia sv. Kríža Brezovec 18.30 hod. (štvrtok 17.00 hod. sv. omša za účasti detí) (sobota 7.00 hod., večer nie je) Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín Piatok 17.00 hod. Nemocnica s poliklinikou 16.00 hod. (utorok, štvrtok) Adoračná miestnosť je otvorená každý deň od 7.00 do 19.00 hod. Bohoslužobný poriadok v nedeľu: Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod. Kostol Povýšenia sv. Kríža Brezovec 7.45, 10.00, 18.30 hod. Filiálny kostol Najsv. Trojice Vyšný Kubín 9.15 hod. Nemocnica s poliklinikou 16.00 hod. Požehnanie mamičiek pred pôrodom: 30. júna 2007 po ranných sv. omšiach Farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej 6.30 hod. Kostol Povýšenia sv. Kríža Brezovec 7.00 hod. Stránkové dni na Farskom úrade: Pondelok piatok: 8.00 12.00 a 13.00 15.30 hod. V súrnom prípade po večerných bohoslužbách. V prípade potreby (ku chorým) volajte katol. kňaza 0915 818 308. OBSAH Jubilejný 15. ročník FL SÚŤAŽ.... 2 Bohoslužobný poriadok veľkonočného trojdnia............. 2 Farská matrika................... 3 Úmysly apoštolátu................ 3 Bohoslužobný poriadok............ 3 Udalosti v našej farnosti........... 4 Pre útechu trpiacim............ 4 Biblická olympiáda............ 4 Biblická olympiáda ZŠ.......... 4 Prezuvky, spacák, ruženec, a hlavne sväté Písmo........... 5 Miništrantský futb. turnaj....... 6 Nechať žiť je správna voľba......... 7 Nech sa mi stane podľa Tvojho slova..................... 7 Veľký týždeň..................... 8 Na aktuálnu tému Cestou k Ježišovmu hrobu................ 9 Nielen tým, čo nám boli zverení.... 10 Synodálna bunka farnosti......... 11 Moje milosrdenstvo je väčšie ako Tvoja bieda.................. 13 3 rozhlasová púťdo Svätyne Božieho milosrdenstva v Krakove.. 13 Saleziánske okienko.............. 14 Duchovná obnova............ 14 Jarné prázdniny.............. 14 Chata Liptovské Sliače......... 14 Horná Orava forever!......... 15 Festa 2007................... 16 Volejbalový turnaj............ 16 Úsmev ako dar.................. 16 Dolnokubínski mladí sú otvorení pre formáciu.................... 17 ZŠ A. Radlinského............... 18 Rodičovská zábava............ 18 Karneval (za)ľúbených......... 18 Karneval.................... 18 Ako prežívame pôstne obdobie. 18 15 rokov ZŠ A. Radlinského.... 19 Detský kútik.................... 20 Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor: Doc. PaedDr. ThDr. Ľubomír Pekarčík, PhD. Šéfredaktor: Mgr. Katarína Ileninová. Redakčná rada: Mgr. Peter Randják, Ľudovít Oravec, Mgr. Renata Jedláková, Mgr. Zuzana Machajová, Ing. Oleg Krajčovič, Oľga Hrabalová. Imprimatur: Mons. Prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. Registračné číslo: A-2003/ 07522 OVVS/MU, 1/2003. Náklad: 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 20. 5. 2007. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením Pre Farský list. Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov.
4 FARSKÝ LIST 02/2007 UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI Pre útechu trpiacim V nedeľu 11. februára sa v ďalekom kórejskom Soule slávil 15. svetový deň chorých. Nuž a aby sme neboli pozadu ani my, slávili sme tiež. V ten deň zavítal medzi nás spišský diecézny biskup Mons. František Tondra, aby nám požehnal novú krížovú cestu v kaplnke Sedembolestnej Panny Márie v dolnokubínskej nemocnici s poliklinikou. V homílii svätej omše sa otec biskup stotožnil s tými, ktorí trpia. Či už pre chorobu, úraz, či inú príčinu. Keď je človek chorý, nevyhnutne to so sebou prináša akýsi okamih krízy, čas, keď sa človek vážne zamýšľa nad svojou situáciou. Práve vtedy je potrebné, aby trpiaci človek okolo seba našiel potrebnú oporu, prejav spolupatričnosti, prejav spoluúčasti od ľudí okolo seba, ale aj od prostredia, v ktorom sa nachádza. Cirkev nezabúda na svojich veriacich ani v najťažších chvíľach telesného utrpenia. Vo svojom príhovore sa tiež poďakoval za prácu lekárov, zdravotného personálu, pre ktorých je táto práca službou, ktorá sa nedá tak ľahko doceniť. Na konci svätej omše otec biskup požehnal umelecké stvárnenie krížovej cesty vytvorenej z farebného skla od autorky Mgr. Eleny Kožúrikovej z Považskej Bystrice. Zároveň vyjadril presvedčenie, že i táto krížová cesta pomôže umenšiť kríže a utrpenia, s ktorými prichádzajú ľudia do dolnokubínskej nemocnice. Veď pohľad na trpiaceho Krista nám dáva nádej a posilu niesť svoje kríže a bolesti tak, ako ich niesol On sám. Ľudovít Oravec Snímky: autor Biblická olympiáda Dňa 20. februára 2007 sa v Trstenej konalo dekanátne kolo biblickej olympiá dy pre stredné školy. Dolný Kubín reprezentovali študentky gymnázia P. O. Hviezdoslava Veronika Kilianová, Andrea Draganová a Katarína Grofčíková. Svoje vedomosti preukázali z knihy Genezis a Pavlovho listu Rimanom. A veruže neobišli naprázdno. Z jedenástich zúčastnených družstiev, naše dievčatá postúpili z druhého miesta na diecézne kolo, ktoré sa bude konať 20. apríla v Spišskej Kapitule. No chcem spomenúť ešte jeden úspech. Z tretieho miesta postúpili aj žiaci Združenej strednej školy v Kňažej, medzi nimi aj Martin Kováč- známy to miništrant. Verím, že všetci budeme úspešne reprezentovať našu farnosť a svoje nadobudnuté vedomosti zo svätého Písma sa budeme snažiť uviesť do života. Tak nám držte palce. Katarína Grofčíková Biblická olympiáda ZŠ Obdobie pôstu je pre mnohých z nás nádejným začiatkom aspoň nejakých malých zmien, no pre žiakov základných škôl bola Popolcová streda 21. februára dňom hodnotenia svojich náboženských vedomostí. Žiaci z ôsmych škôl z Dolného Kubína, Kňažej, Istebného a Žaškova sa stretli na dekanátnom kole biblickej olympiády v Pastoračnom centre. Začali sme o 9. hodine modlitbou a príhovorom nášho pána dekana. Po ňom už pán kaplán Peter odštartoval jednotlivé kolá súťaže. Členmi poroty boli: PaedDr. Mária Janáková, sr. Mária Futejová a pán kaplán Peter Randják. Žiaci spolu so svojimi katechétmi sa na olympiádu svedomito pripravovali a spoznávali starozákonnú knihu Genezis a novozákonný List Rimanom, kapitoly 1-11. Počas celého priebehu súťaže vládla pokojná a radostná atmosféra, ku ktorej prispelo aj malé pôstne občerstvenie od tety kuchárky z fary, za čo jej ďakujeme. Aj keď sa všetci veľmi snažili, predsa víťaz bol len jeden. Tento raz boli najúspešnejšie dievčatá zo Základnej školy A. Radlinského v zložení Alžbetka Dánaiová, Klára Marettová a Miška Kvasničáková. Na druhom mieste skončili tiež domáci študentky z nižšieho Gymnázia POH a tretie miesto patrilo družstvu zo ZŠ Kňažia. Víťazom prajeme veľa úspechov v ďalšom postupujúcom kole a ostatným súťažiacim, aby poznanie sv. Písma, ktorého sa im dostalo prostredníctvom ich štúdia, prispelo aj k lepšiemu poznaniu Krista. Poďakovanie patrí
FARSKÝ LIST 02/2007 5 UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI všetkým katechétom za ich prípravu a všetkým, ktorí pomáhali pri samotnej súťaži. Mária Futejová, FMA Snímky: Juraj Lakoštík Prezuvky, spacák, ruženec a hlavne sväté Písmo Odštartovalo to jednou malou myšlienkou, ktorá skrsla v hlavách skôr narodených zboristiek a ako už u nás býva zvykom z malej myšlienky vzišla úžasná akcia. Prezuvky, spacie vaky, ruženec a hlavne sväté Písmo boli veci potrebné na duchovné obnovenie našich sŕdc a ich pripravenie na pôst. Áno, hovoríme o druhej duchovnej obnove mladých, ktorá sa konala 23. 26. februára 2007 v Námestove. Začalo to sľubne, chata bola vyhriata, každý mal svoju posteľ, dokonca nás netrápili ani starosti s varením, a to nám na našich akciách spôsobuje najväčšie starosti (len si spomeňte na chatu v Habovke, keď v hrnci zostala kolmo stáť varecha), pretože teraz do rúk vzali varechu naše milé organizátorky (Blanka, Evka a spol.). No problémy sa začali už po prvej spoločnej večeri. Keby sa nejaká obnovujúca sa duša neujala umyť riady, keď všetci ostatní siestovali ani by sme nezistili, že nám prestala tiecť voda. S pánom kaplánom Petrom nám však prišlo na pomoc štyridsaťpäť Luciek. Boli trochu rozdráždené a perlivé, ale vďaka ich dojčenskému charakteru boli veľmi ľahko stráviteľné. Dúfam, že sme spomenuli, že to bolo štyridsaťpäť litrov perlivých minerálnych vôd. Ale teraz k veci. Téma tejto duchovnej obnovy bola sväté Písmo. Pán kaplán Peťo, hlavná lektorka Aďa a aktivistka Peťa sa nás v pútavých prednáškach snažili naučiť ako ho čítať, ako ho porozumieť a ako žiť jeho posolstvo v našom každodennom živote. Pán kaplán nám Písmo prirovnal k Liebens Brief (ľúbostné listy) nášho Otca nám. Predstavte si, že niekomu napíšete ľúbostný list a zraní vás, keď nebude pochopený a možno ani poriadne prečítaný. Práve takto sa asi cíti Boh, keď Bibliu nečítame a vo svojom srdci naň neodpovedáme. Vedeli ste, že Božie Slovo je ako dážď, chlieb, oheň, kladivo, med, lebo Peťka sa nám na takýchto príkladoch snažila vysvetliť, že bez vody sa žiť nedá, med lieči naše rany a chlieb nám dáva silu do každého dňa, takisto ako to robí Božie Slovo. Aďka Fecková nás konkrétnym spôsobom pri večernej modlitbe vtiahla do príbehu o Bartimeovi, ktorému Pán Ježiš daroval zrak. Hoci sme už dávno doma, stále v nás doznievajú slová svätého Písma: Očisť ma od chýb, ktoré si neuvedomujem. A mnohé iné, čo dokazuje, že duchovná obnova splnila svoj účel a pomohla nás pripraviť na pravé a plnohodnotné prežitie pôstu. Z celého nášho obnoveného srdca ďakujeme všetkým organizátorom, pánovi kaplánovi, že nám vysluhoval potrebné sviatosti, no v prvom rade Autorovi ľúbostných listov, ktorý stále čaká aj na vašu odpoveď. Katka Grofčíková a Martin Farbák Snímky: Martin Farbák
6 FARSKÝ LIST 02/2007 UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI Miništrantský futbalový turnaj Prvého marca sa v našej farnosti uskutočnil miništrantský halový futbalový turnaj o pohár dekana. Pozvanie dostali všetky farnosti z dekanátu, z ktorých sa prihlásilo osem družstiev. Všetci sme sa stretli pred farou a odtiaľ sme si to namierili rovno do telocvične Základnej školy A. Radlinského. Tak ako sa patrí na dekanské kolo, prvé slovo patrilo nášmu pánu dekanovi, ktorý všetkých prítomných privítal a povzbudil ako miništrantov, tak aj pánov farárov. Potom sa vyžrebovali dve skupiny a mohlo sa konečne začať hrať. Do prvej skupiny boli zaradení chlapci z farností Zázrivá, Pucov, Sedliacka Dubová a domáci z Dolného Kubína. V druhej skupine sa tak ocitli chalani z farností Chlebnice, Zázrivá nie je to omyl, Zázrivá mala dve družstvá Oravský Podzámok a Horná Lehota. Neľútostný boj o každú loptu a o každý gól, bolo vidieť v očiach všetkých hráčov a tiež v očiach ich trénerov pánov farárov. Ale nenieslo sa to len v réžii futbalu, všetko to bolo organizované aj z iného dôvodu. A síce, aby sa chlapci miništranti spoznali, povzbudili sa k horlivejšej službe miništrovania, nadviazali nové kamarátstva a priateľstvá a aby videli, že je veľa chlapcov, ktorých okrem iných záujmov spája aj služba pri oltári. Ale aj o to, aby sa ukázalo, kto sa vie točiť nielen okolo oltára ale aj okolo lopty. Takže naspäť ku hre. Celá hra sa niesla v priateľskom duchu. Nikto sa na nikoho nehneval a aj keď niektorí prehrali, vždy to zobrali športovo a skôr sa nad tým zasmiali aj s ostatnými, akoby sa mali trápiť a roniť slzy. V skupinách sa rozhodovalo o tom, kto bude hrať o ktoré miesto. A tak sa o siedme miesto stretli chlapci z Pucova proti chlapcom z Oravského Podzámku. Bol to taký napínavý súboj, že sa muselo rozhodnúť až na penalty, kde viacej šťastia mali Podzámčania a skončili siedmy. O piate miesto sa stretli Sedliacka Dubová a Zázrivá, kde by sa dalo povedať, že Dubovčania nedali šancu svojmu súperovi a pohodlne obsadili piatu priečku. O tretie miesto zviedli veľmi vyrovnaný súboj Horná Lehota a Zázrivá, kde pri skvelej atmosfére tentoraz Zázrivčania nesklamali svojho pána farára, ktorý to tiež s nimi prežíval až do kosti, a získali tak tretie miesto. Vo finále sa stretli dve prvé mužstvá tabuliek: domáci dolnokubínčania a futbalisti z Chlebníc. A že sa stretli tie najlepšie tímy sa ukázalo hneď od začiatku, kde bol dlho stav 0:0. Potom Chlebničania zakombinovali a strelili gól. To ale našich nezlomilo a v krátkej dobe nastrieľali Chlebničanom tri góly, čo ich upokojilo natoľko, že zabudli, že sa ešte hrá a tak sa zápas skončil nerozhodne 3:3 a nasledovali penalty. Ani majstrovstvá sveta by neboli dramatickejšie, lebo nikto nemohol víťazstvo strhnúť na svoju stranu. Až deviata séria rozhodla. Náš brankár Tomáš Kočalka chytil a loptu si postavil Samo Mahút. Treba povedať, že Samo ukázal ako sa to má kopať, keď brankárovi nedal šancu a tak mohli naplno vypuknúť oslavy našich chlapcov po zaslúženom víťazstve. Na záver by sme sa chceli poďakovať všetkým zúčastneným chalanom a ich pánom farárom, ďalej riaditeľovi ZŠ, že nám rezervoval telocvičňu a hlavne pánu dekanovi, ktorý sa postaral o to, že chlapci neboli ani smädní ani hladní a že nikto neodišiel s prázdnymi rukami. Tiež ďakujeme pánom kaplánom, ktorí to všetko mali na svedomí a dohliadali na celú akciu. A najviac nás teší to, že pohár zostal doma. Richard Čižmár
FARSKÝ LIST 02/2007 7 Nechať žiť je správna voľba 25. marec Deň počatého dieťaťa Počas hodín učenia som dospela v maturitných témach z náboženstva k jednej vete, ktorá ma priviedla k tomu, aby som hlbšie rozmýšľala o jej obsahu. Tá veta znela: Rodičia, ktorí počali život, už nemajú právo o ňom rozhodovať, sú iba služobníkmi tohoto nového života. Čo vlastne znamenajú snaženia akcií ako Biela stužka či Sviečka za nenarodené deti? Mnohí ľudia sa na nový život nepozerajú ako na dar, ale akúsi príťaž. Ohradzujú sa, že potrat je právom ženy. Možno práve my sme tu na to, aby sme sa pokúsili poukázať na hodnotu života. Jedným zo spôsobov ako na to, je rozprávať o hodnote života práve deťom. Ak sa naučia vážiť si seba, druhých, starých či chorých, naučia sa, že život je dar. Až keď prijmem svoj život ako dar, budem schopný dávať ho ďalej a stať sa služobníkom nového života. (Majka) Toľko pár slov hovoriacich za všetko... 25. marec Deň počatého dieťaťa je pravidelná celoslovenská kampaň mimovládnych organizácií (jednou z nich je aj erko Hnutie kresťanských spoločenstiev detí) združených v občianskom združení Fórum života (ďalej FŽ). Symbolom je jednoduchá biela stužka pripnutá na odeve, preto sa táto kampaň zvykne hovorovo nazývať Biela stužka, a heslom (už 3 rok je nezmenené) je Nechať žiť je správna voľba! Tento rok sa uskutočnil v poradí už 7. ročník, ktorý so sebou niesol aj jedno smutné výročie. Uplynulo už 50 rokov odvtedy, keď bol na Slovensku prijatý zákon o umelom prerušení tehotenstva. Odvtedy sa nemohlo narodiť 1 370 000 detí! Počas kampane sa uskutočňujú rôzne aktivity poukazujúce na potrebu chrániť život od počatia, ktorými tí čo sa ich zúčastňujú chcú vyjadriť svoj postoj. Na mnohých miestach prebiehali aj tento rok sprievodné akcie. Spomenieme azda tie najznámejšie v Bratislave to bol Modlitebný pochod za záchranu počatého života a v Rajeckých Tepliciach od 23. 24. marca konferencia Vyber si život, ktorú v spolupráci so svojou členskou organizáciou Áno pre život usporiadalo FŽ, verejná zbierka v rámci kampane určená na rozvoj regionálneho projektu FŽ (konkrétne Potrat je preto taký strašný, lebo matka zničí život i lásku: život dieťaťa a dušu matky. (Matka Tereza) na aplikáciu jeho misie v regiónoch v troch oblastiach: pomoc ženám v núdzi, rozvoj mládeže a podpora rodiny), pobožnosti krížovej cesty za záchranu počatého dieťaťa, vo väčších mestách boli zriadené infostánky, v ktorých dobrovoľníci rozdávali biele stužky, materiály a odpovedali na otázky okoloidúcich. V polovici marca vyšla publikácia, v ktorej slovenské ženy chcú svedčiť o umelom potrate, pravdivo informovať ženy a šíriť úctu k počatým deťom. Už veľa sa popísalo o tom, aké sú demografické dôsledky legalizácie potratov, čo prinášajú psychické dôsledky umelého potratu do života ženy a jej rodiny a okolia, aké sú jeho následky na telesné zdravie Nech sa mi stane podľa tvojho slova ženy... Ale v konečnom dôsledku záleží na každom jednom z nás, ako sa postavíme k tomuto problému. Možno sa nám zdá, že to nie je až také hrozné a neuvedomujeme si to, keď sa nás to priamo netýka. A povedzme si úprimne, často nad tým mávneme rukou. Zároveň však s hrôzou sledujeme v novinových i televíznych správach rôzne tragédie a smutne sa nad nimi pozastavíme. O to viac sa musíme zasadiť za základné právo na život pre najbezbrannejších, ktorí sa nevedia brániť vlastnými silami! Stačí si vybrať život! Spracovala Renata Jedláková Snímka: internet Začiatok ľudského života Ježiša Krista pod srdcom Panny Márie je ojedinelou udalosťou v predlhej histórii ľudstva. Takáto výnimočná udalosť sa nestala nikdy predtým a nikdy sa už nestane. A preto si aj my vďaka sviatku Zvestovania Pána skúsme uvedomiť, čo všetko je ukryté za Máriiným súhlasom, za jej odhodlaným áno staň sa. Predovšetkým toto rozhodnutie odovzdať sa do služby Bohu celkom zmenilo a poznačilo jej vlastný život. Pravdepodobne si ho predstavovala trochu inak, no ona i tak chcela patriť Bohu. A ako človek sa nemohla lepšie zapojiť do Božieho plánu, ako touto udalosťou. Stala sa domovom a príbytkom prichádzajúceho Božieho Syna na tento svet. Pre chvíľu, na ktorú čakali mnohé generácie, si Boh vyvolil ju. Bola východiskovým momentom pre všetko, čo sa odohralo v životnom pôsobení jej Syna. Medzi ľudí, ktorí najlepšie vedia pochopiť tieto udalosti, patria dobré matky. Ony nám môžu rozprávať o radosti, ktorú pocítia, keď zistia, že nosia v sebe život. Ony nám môžu potvrdiť, že popri radosti zakúsia aj zodpovednosť a bojazlivú úzkosť z náročnosti a veľkosti tejto úlohy. A prichádza dlhý rad rokov, v ktorých sa u matky spájajú všetky ľudské povolania. Ona je pre svoje dieťa lekárom, ona je učiteľom a ak treba i psychológom v jednej osobe. Od matky sa nikdy nemôžeme odpútať, lebo ona zanecháva v nás nezmazateľnú stopu, ona žije v nás. A čo to znamená pre nás? Skúsme využiť tento materinský cit, ktorý pozitívne vplýva na človeka. Skúsme reagovať ako matka k svojmu dieťaťu na rôzne životné situácie, ktoré nás postretnú v našich vzťahoch s blížnym. Matka vždy verí, že navzdory nevraživosti je svet v dobrých rukách. Človek so srdcom matky je trpezlivý. Človek so srdcom matky má vždy čas. Koná tak preto, lebo zo svojej vlastnej skúsenosti vie, že život to nie je iba rovná cesta. A tak si aj my v tejto dobe zaplňme srdce materinským citom pre blížneho. Bohu na slávu a nám na spásu. Ľudovít Oravec
8 FARSKÝ LIST 02/2007 Veľ ký týždeň Posledný týždeň štyridsaťdňového pôstu sa nazýva Veľkým alebo Svätým týždňom. Začína Kvetnou nedeľou a tri najdôležitejšie dni v tomto týždni sa nazývajú svätým trojdním, tzv. triduum: Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Počas týchto dní sa slávi veľmi stará liturgia, v ktorej centre je smútok a pokánie. Kvetná nedeľa Prvý deň Veľkého týždňa. V tento deň sa slávi Kristov slávny príchod do Jeruzalema, niekoľko dní pred jeho umučením. Slávenie Kvetnej nedele je doložené už zo 7. storočia. V liturgii sviatku sú tri významné momenty: požehnanie palmových ratolestí (u nás bahniatok), ktoré sa odohráva mimo chrámu za sprievodu zhromaždenia; čítanie správy o Ježišovom umučení (pašie) a slávnosť svätej omše. Práve na Kvetnú nedeľu sa každoročne slávi aj Svetový deň mládeže, ktorý uviedol pápež Ján Pavol II. Zelený štvrtok Štvrtok pred Veľkou nocou, piaty deň Veľkého týždňa. V kresťanských cirkvách je Zelený štvrtok od 4. storočia liturgicky veľmi významným dňom, kedy si kresťania pripomínajú ustano- venie eucharistickej obety a svätia sa i liturgické oleje. Tento deň odkazuje na Poslednú večeru, ktorú Kristus slávil so svojimi učeníkmi (správa v evanjeliách podľa Matúša, Marka a Lukáša). Bolo to posledné spoločné stretnutie Pána s učeníkmi pred jeho zadržaním a umučením. Zvláštny význam medzi udalosťami vo večeradle má stotožnenie chleba a vína s Kristovým telom a krvou. Eucharistické spoločenstvo veriacich s Kristom tak tvorí (napriek formálne rôznym kresťanským interpretáciám Eucharistie) jadro kresťanských bohoslužobných zhromaždení. Umývanie nôh: staroorientálny zvyk, pri ktorom domáci pán umýval nohy hosťom a cudzincom na znak pohostinstva preukázaný tým, čo boli pozvaní do jeho domu. Katolícka cirkev prevzala tento zvyk do bohoslužobných slávností Zeleného štvrtka, aby pripomenula moment, kedy sám Pán umýva nohy učeníkom. V katolíckom chápaní je Posledná včera i momentom, počas ktorej Pán Ježiš ustanovuje sviatosť kňazstva. Po obradoch Zeleného štvrtka nasleduje bdenie a modlitba s Ježišom, na pripomienku jeho utrpenia v Getsemanskej záhrade. Veľký piatok Veľký piatok je dňom pamiatky na umučenie Pána. V tento deň sa neprináša obeť svätej omše. Obsahom veľkopiatočnej liturgie je čítanie správy o Ježišovom umučení (pašie), uctievanie kríža ako symbolu utrpenia a spásy, príhovory a prosby za celý svet, sväté prijímanie a procesia k Božiemu hrobu. Kríž, ako nástroj utrpenia bol používaný rôznymi starovekými národmi, najmä Peržanmi a Rimanmi. Stal sa skutočným symbolom kresťanstva, pretože na ňom zomrel Ježiš Kristus. Prví kresťania chápali Ježišovu smrť na kríži ako udalosť, ktorá prináša spásu celému svetu. Kríž bol u nich predmetom uctievania a stal sa znakom víťaz- stva. Od dôb Konštantína Veľkého, bol kríž často zdobený drahými kameňmi a vzácnymi kovmi. Na Veľký piatok Cirkev uctieva kríž slávnostne odhalený. Biela sobota Deň, kedy si kresťania pripomínajú Ježišovo prebývanie v hrobe. Cirkev
FARSKÝ LIST 02/2007 9 Na aktuálnu tému Cestou k Ježišovmu hrobu v tento deň neslávi omšu. Biela sobota nemá vlastnú liturgiu, Veľkonočná vigília už patrí k nedeli. Veľká Noc Zázračné prebudenie k životu je základnou výpoveďou kresťanskej viery. Viera vo vzkriesenie predpokladá ďalší život človeka s telom a dušou (nie len samostatný život duše bez tela). Predstava, že Boh raz vzkriesi mŕtvych je prijímaná tiež Židmi a moslimami. Pre kresťanov je vzkriesenie mŕtvych predmetom nádeje, ktorá má svoje zdôvodnenie v zjavených udalostiach spásy: v živote, smrti a zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. Katolícka dogmatika zdôrazňuje historickú skutočnosť zmŕtvychvstania, ktorú dokazuje i prázdny hrob. Predovšetkým sa však vzkriesený Kristus zjavil apoštolom a učeníkom. Pri kresťanskom vzkriesení nejde o návrat do predchádzajúceho života, ale o premenenie (oslávenie) tela a života. V tejto tajomnej podobe Vzkriesený chodil po zemi, stretával sa so svojimi učeníkmi a pred ich očami vystúpil na nebesia. Kresťanskou oslavou Ježišovho vzkriesenia je práve Veľká Noc. Spracoval Oleg Krajčovič Snímky: internet Niektorí sme nestihli poriadne rozbaliť a oprášiť vianočné darčeky a už je tu koniec pôstneho obdobia, kedy počnúc Kvetnou nedeľou začíname naplno prežívať obdobie Veľkej noci. Veľká noc je príležitosťou, ktorá prináša niekoľko voľných dní, ktoré môžeme venovať oddychu, relaxu, či rodine. Niektorí z nás vítajú plným dúškom príchod jari bahniatkami, kuriatkami a inými všakovakými veselými ozdobami. Pre niektorých sa sviatky prichádzajúce v jarnom období spájajú s prachovkou či stierkou na okná a samozrejme kuchyňou zababranou od múky. Veľká noc so sebou prináša nový život, príroda sa prebúdza zo zimného spánku, všade vôkol to rozvoniava kvetmi a stromy sa začínajú zelenať. Pre kresťanov je Veľká noc jedinečným a najväčším sviatkom, kedy spoločne prežívame počas Trojdnia príbeh Ježiša Krista. Tieto dni nerobia sviatkom maľované veľkonočné vajíčka či tradičné ľudové zvyky spojené s oblievačkou. Ich veľkosť a dôležitosť spočíva v mystériu zmŕtvychvstania. Symbolom týchto sviatkov je nepochybne kríž, ktorý sa pre kresťanov stal nielen symbolom utrpenia, ale aj lásky, nekonečnej Božej lásky, vďaka ktorej môžeme prežívať zmŕtvychvstanie ako nový začiatok v našich každodenných životoch. Vydajme sa teda spolu s ostatnými ženami na cestu k Ježišovmu hrobu a zvestujme všetkým okolo nás, že Kristus vstal z mŕtvych. Nemusíme k tomu použiť žiadne slová ani veľké činy. Stačí ak v našich životoch necháme priestor aj pre Krista. A čo potrebujeme na cestu? Tak na túto otázku si azda každý odpovie sám. Isté je to, že spomedzi veľkonočných ponúk na cestovanie a výletov za duchovným poznaním na známe i menej neznáme miesta, na ktoré nás lákajú cestovné kancelárie, je práve táto duchovná cesta tou najlacnejšou a prináša tie najhlbšie zážitky, ktoré robia z obyčajnej noci Veľkú noc. Zuzana Machajová Snímka: internet
10 FARSKÝ LIST 02/2007 Nielen tým, čo nám boli zverení... Uprostred panelákov na sídlisku Bysterec Západ stojí základná škola, ktorá sa možno na prvý pohľad ničím nelíši od ostatných škôl. Pulzuje však v nej každodenný školský život obohatený množstvom rozmanitých aktivít nielen pre domácich, ale aj pre veľkú farskú rodinu. Vo svojej 15-ročnej histórii má svoje prvenstvá, neopakovateľné udalosti a zaujímavosti, ktoré nám veľmi ochotne priblížil jej riaditeľ Mgr. Gustáv Turčina. Pán riaditeľ, od začiatku existencie vašej školy ju zodpovedne vediete. Skúsme sa vrátiť na začiatok jej dejín a priblížiť nám ako vznikla myšlienka založiť cirkevnú školu? V roku 1991 aj v našom meste dozrel čas založiť cirkevnú školu bezprostredne po páde totality, po legislatívnych zmenách, ktoré to umožnili. Z iniciatívy už zosnulého správcu farnosti Msgr. Alfonza Letanovského a viacerých rodičov vznikol prípravný výbor na čele s Ing. Martinom Kampom. Poverený jednať v predmetnej veci so štátnymi orgánmi bol otcom biskupom Mons. Františkom Tondrom, Ing. Ján Grega. Išlo o náročné jednania zvlášť so zástupcami Školskej správy v Dolnom Kubíne. Prieskum v apríli 1991 ukázal, že záujem o cirkevnú školu je veľký. Pôvodným zámerom bolo získať budovu ZŠ J. Matúšku. To sa však nepodarilo mestské zastupiteľstvo na návrh primátora Ivana Budiaka odsúhlasilo terajšiu budovu školy, ktorá bola daná do užívania koncom roka 1991. Vzhľadom k tomu bol začiatok jej otvorenia posunutý na 2. februára 1992. Vyučovanie v novootvorenej cirkevnej škole, ktorá nesie meno významného kubínskeho rodáka a kňaza Andreja Radlinského, sa začalo 3. februára 1992. Na začiatku to bolo 14 tried v ročníkoch 1 7 a 404 žiakov. Najvyšší počet žiakov 504 bol v šk. r. 1993/1994, najvyšší počet tried 19 bol v šk. roku 1999/2000 a v šk. r. 2000/ 2001. Odvtedy sme zaznamenali mierny pokles žiakov i tried. Pokles žiakov sa v konečnom dôsledku neprejavil ako nutné zlo paradoxne otvoril priestor pre ďalší rozvoj školy, pre novú kvalitu. V šk. r. 2001/2002 bol zrealizovaný Program integrácie zdravotne postihnutých detí, bolo zriadené Školské stredisko záujmovej činnosti a úspešní sme boli aj v Projekte Infovek. V šk. r. 2002/2003 zahájilo svoju činnosť Školské športové stredisko zamerané na bežecké lyžovanie a biatlon. 1.9.2006 bola otvorená Materská škola a od 1.9.2007 otvárame Cirkevné gymnázium. V tomto školskom roku máme v základnej škole 16 tried a 350 žiakov, v materskej škole 2 triedy a 46 detí. V programe školy je hlboká myšlienka: Tým, čo nám boli zverení chce me pomôcť, aby sa ich život vydaril, priviesť ich k živej viere v Boha, ktorý nám v Ježišovi Kristovi ukázal cestu. S kresťanskou orientáciou súvisí intenzívny dialóg s kňazmi. Ako ju hodnotíte? Výraznou charakteristickou črtou cirkevnej školy je prepojenie výchovno- -vzdelávacieho procesu s prehlbovaním kresťanských hodnôt. Teda nielen kvalitné vzdelávanie rozvoj vedomostí, schopností, zručností, záujmovej orientácie, ale i výchova pevná hodnotová orientácia zameraná na prehlbovanie kresťanského vedomia a hodnôt, budovania kresťanského spoločenstva. Vyžaduje si to nielen osobitný prístup, ale i metódy a formy výchovy slovo a príklad; Božie Slovo, modlitbu, sviatosti... Potrebná je i stála duchovná i odborná formácia našich učiteľov to je priestor pre našich učiteľov, ale i pre našich kňazov. Vďaka za ich horlivú a obetavú službu. V našom okrese je vaša škola jedinou cirkevnou základnou školou. Ako funguje spolupráca s ostatnými školami v rámci mesta i mimo neho? Áno, v našom okrese sme jedinou cirkevnou školou, aj keď na pôde našej pôvodne základnej školy vznikol nový subjekt materská škola, ako som to už spomenul a od nového školského roka 2007/2008 pribudne nové cirkevné gymnázium. Dá sa povedať, že pod jednou strechou sú tri školy od materskej školy až po maturitu... Spolupráca so školami rôzneho typu, od MŠ cez ZŠ až po SŠ možno práve aj vďaka mojej otvorenosti, ale zaiste aj otvorenosti, ústretovosti a osobným kontaktom našich učiteľov je od začiatku veľmi dobrá. Naša škola sa zapája v rámci mesta, okresu takmer do všetkých podujatí predmetových súťaží a olympiád, športových súťaží, kultúrno-spoločenských, vzdelávacích a metodických podujatí mnohé z nich sme organizovali alebo sa podieľali na ich spoluorganizovaní. Aj tento školský rok sa u nás uskutočnilo okresné kolo geografickej a chemickej olympiády, pripravuje sa tiež okresné kolo súťaže Čo vieš o hviezdach?. Zo športových súťaží to boli okresné kolo vo vybíjanej chlapcov a dievčat, obvodné kolo v malom futbale a oblastné preteky v behu na lyžiach. Veľmi úzke kontakty a spoluprácu máme aj s ostatnými cirkevnými školami na Orave: so ZŠ v Tvrdošíne, Trstenej, Námestove a Sihelnom, ale aj v Ružomberku so základnou školou, gymnáziom a strednou zdravotnou školou a tiež s inými školami na Slovensku. Čo Vy osobne považujete za najväčší prínos školy pre mesto a zároveň aj pre dolnokubínsku farnosť? Zároveň v čom vidíte rezervy do budúcnosti? Sme alternatívnou školou ponúkame výchovu a vzdelávanie v kresťanskom duchu. Je to veľmi významná ponuka, príležitosť pre rodiny v našom meste i farnosti. Snažíme sa aktívne zapojiť do života v meste i farnosti svedčí o tom rozsiahla naša činnosť i ponuka služieb nielen pre deti a mládež, ale
FARSKÝ LIST 02/2007 11 i pre dospelých. Prioritou je predovšetkým kvalita výchovy a vzdelávania vychovať múdrych, vzdelaných a angažovaných mladých ľudí, vychovať múdrych, vzdelaných a angažovaných kresťanov. I naďalej chceme sledovať vysokú kvalitu ponúkaných programov a rozbehnutých projektov. K živému výchovno-vzdelávaciemu procesu neodmysliteľne patrí spolupráca s rodičmi a tiež s odborníkmi v rôznych inštitúciách. Môžete nám predstaviť aspoň niektoré živé kontakty podieľajúce sa na skvalitňovaní výchovy a vzdelávania? Škola plní dôležitú spoločenskú funkciu pomáha rodičom pri výchove ich detí. Rodina i škola nepochybne sledujú ten istý cieľ dobro dieťaťa. Preto aj efektívnosť výchovy a vzdelávania mladej generácie závisí predovšetkým od kvality tejto spolupráce. Vo výchovnom spoločenstve školy majú rodičia, ako prirodzene prví zodpovední za výchovu svojich detí, nezastupiteľnú úlohu. Sme si vedomí, že výchovné spoločenstvo je o to účinnejšie, čím je väčšia ochota k spolupráci. Preto hľadáme, usilujeme sa o rôzne formy spolupráce od tých formálnych typicky škoských až po neformálne večery pre rodičov, rodičovská zábava. Spolupracuje s rôznymi ďalšími výchovnými inštitúciami. Našimi prirodzene najbližšími partnermi, ktorí nám pomáhajú pri duchovnej formácii, pastorácii našich detí, ale i učiteľov sú kňazi našej farnosti. Veľmi dobrú spoluprácu máme s Pedagogicko-psychologickou poradňou a Centrom výchovnej a psychologickej prevencie v Dolnom Kubíne. Riešime s nimi mnohé výchovno-vzdelávacie problémy, ale významnou mierou sa podieľajú aj na odbornej príprave našich učiteľov. Na záver mi dovoľte vysloviť jedno prianie: veľmi si želám, aby kresťanskí rodičia našej farnosti pochopili, aké dobro pre ich deti i pre rodiny môže priniesť katolícka škola. Pán riaditeľ, ďakujem Vám za rozhovor. Prajeme celej vašej škole stálu pomoc a ochranu Najvyššieho, hojnosť darov Ducha Svätého pri napĺňaní náročných úloh vyplývajúcich z jej jedinečného poslania každý deň. Katarína Ileninová Snímka: archív školy Synodálna bunka farnosti (SBF) Milí čitatelia, pokračujeme v predkladaní ďalších tém prebiehajúcej Druhej diecéznej synody, do rozpravy ktorej je pozvaný každý dospelý veriaci našej farnosti. Jednotlivé okruhy otázok sú zverejnené na farských nástenkách spolu so zoznamom ľudí, na ktorých sa môžete obrátiť so svojimi vyjadreniami sa k nim. Členovia synodálnej bunky farnosti sa pravidelne stretávajú, aby Vaše podnety prediskutovali a zapracovali do materiálov odoslaných za našu farnosť na biskupský úrad. Ďakujeme za váš záujem a pomoc. Lineamenta 3. tematický okruh: KATECHÉZA A FORMÁCIA POVOLANÍ Základným povolaním je samotné povolanie k viere, povolanie za kresťana. Na túto formáciu priamo nadväzuje formácia povolaní pre službu v Cirkvi. Kolískou duchovného povolania je kresťanská rodina, začlenená do farského spoločenstva. Rovnakú pozornosť treba venovať povolaniu k manžel stvu a rodičovstvu. Duchovné povolania sú ovocím dobrej katechézy v rodine a vo farnosti a sú aj znakom jej účinnosti. Starosť o prebúdzanie duchovných povolaní je nerozlučne spojená s modlitbou veriacich. Ako niet povolaní bez dobrej katechézy, niet ich ani bez vrúcnej osobnej modlitby, rodinnej modlitby i modlitby celého spoločenstva. Katechizácia je základnou službou viere. Bez nej sa viera v deťoch a mládeži sotva môže rozvinúť a dozrievať. Viera potrebuje katechézu, ako náš telesný život vodu a vzduch. A ako nie je možné bez vody pokrstiť, tak nie je možné budo vať a tvoriť kresťanské spoločenstvo bez katechézy. Cirkev si vždy bola ve domá tejto existenčnej nutnosti katechézy. Vidíme to v jej dvojtisícroč nej praxi. V katechéze sa viac potvrdzuje vnútorný život spoločenstva veriacich a ozrejmuje sa vonkajšia misionárska akti vita. Ján Pavol II. zo všeobecnej náuky o katechéze vyzdvihuje kristocentrizmus: Stredobodom katechetického vyučo vania, srdcom katechézy má byť osoba Ježiša Krista... On je cesta, Pravda a Život. Kresťanský život je v tom, že nasledujeme Krista... Katechizo vať znamená uvádzať do Kristovho tajomstva vo všetkých jeho rozmeroch. Cieľom katechézy je nielen informovať o Kristovi, ale uviesť do spoločen stva s Kristom a cez neho k láske Otca i Ducha Svätého v Najsvätejšej Trojici. (Pokračovanie na 12. strane)
12 FARSKÝ LIST 02/2007 Synodálna bunka farnosti (SBF) (Dokončenie z 11. strany) Starostlivosť o katechézu, pod vedením príslušnej cirkevnej autority, je záväzkom všet kých členov Cirkvi, a to podľa ich mož ností a schopností. Všeobecne rozlišu jeme tieto roviny: A. katechizácia v rodine, B. katechizácia vo farnosti, C. kate chizácia v cirkevných inštitúciách. A. Katechizácia v rodine Vzhľadom na význam, ktorý Cirkev prikladá inštitútu rodiny, ako najdôležitejšia sa javí katechéza v kresťanskej rodine. Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o kres ťanskej výchove uvádza: Keďže rodičia dali život svojim deťom, viaže ich veľmi vážna povinnosť poskytnúť svojmu potomstvu aj výchovu. Preto ich treba mať za prvých a hlavných vychovávateľov svojich detí. Táto ich výchovná úloha je taká dôle žitá, že ak chybuje, len ťažko ju možno nahradiť. Z toho je jasné, že rodičia, sú prvými katechétami svojich detí. Je to ich kompetencia aj ich povinnosť. Starosť o rodinu a rodičov má prioritu v pastoračných podujatiach kňaza vo farnosti. Nenahraditeľnosť rodinnej katechézy sa naplno potvrdila aj v našej partikulárnej cirkvi. V rokoch komunistickej totality neraz len vďaka kresťanským rodičom nezanikol život viery v našej diecéze. B. Katechizácia vo farnosti Na rodinnú katechézu nadväzuje a rozvíja ju farská katechéza, ktorá je rodinou každého katolíka. Uskutočňuje sa v spolo čenstve vo farskej rodine. V nej má každý pokrstený svoju príslušnosť a nachádza v nej svoj duchovný domov. Farnosť má teda znovu nájsť úlohu, má byť rodinným domovom bratského spoločen stva, kde sa navzájom milujú a pomáhajú si, kde pokrstení a birmovaní získajú vedomie, že sú ľudom Božím. Farské spoločenstvo vplýva na rozvoj viery a lásky pokrstených a tvorí zázemie pre dozrievanie vo viere. Pôsobenie farského spoločenstva má rôzne podoby a formy. Základným predpokladom je spontánne, živé a reálne prežívanie viery a spoločenstva. Osobitné miesto má intelektuálna príprava na prijatie životných sviatostí: kate chizácia prvoprijímajúcich, birmovancov, snúbencov a nemocných. Katechizácia farnosti je komplexný proces odovzdávania duchovných hodnôt deťom, mládeži i dospelým. Jej základným programom je náboženská výchova a liturgický a sviatostný život vo farnosti. Cirkev a jej hierarchickosť odobruje úlohy laických iniciatív (animátori, erko, skauti,...) vo farskej katechizácii, vždy však v súlade so základným pastoračným plánom diecézy a farnosti a v súčinnosti všetkých zodpovedných C. Kate chizácia v cirkevných inštitúciách Špeciálne miesto vo formácii povolania ku kresťanstvu má školská katechéza detí a mládeže, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom školských pedagógov a katechétov. Taktiež nesmieme pozabudnúť na katechézu cez masmédiá. Katechetická relácia v televízii, rozhlase alebo katechéza šírená internetom je účinným výchovným prostried kom s veľkým dopadom na širokú verejnosť. Veľkú službu katechéze poskytuje tlač: pub likácie, náboženská literatúra a náboženské periodiká. Katechéza vo všetkých jej formách, rovinách, obsahu i metódach je dielo Ducha Svätého. Pristupovať ku kate chizovaniu vierou znamená zo strany katechétov urobiť všetko preto, aby katechéza bola dielom lásky: tlmočením Božej lásky k člove kovi a zároveň pozvaním katechizovaných do spolo čenstva Božej lásky. Preto sa katechéti musia chrániť všetkého, čo by mohlo zatieniť pohľad na prívetivú tvár Krista, ktorý v ich slovách, gestách, službe a v ich osobách prichádza k deťom a mládeži. Podľa www.synoda.kapitula.sk spracovala Petra Jurčáková
FARSKÝ LIST 02/2007 13 Moje milosrdenstvo je väčšie ako tvoja bieda Keďže sa úcta k Ježišovmu Srdcu počas éry socializmu začala vytrácať, musel nám ju Boh pripomenúť a priblížiť novým spôsobom. K tomu si poslúžil sv. sestrou Faustínou Kowalskou. Odovzdal jej posolstvá Božieho milosrdenstva, ktorými nám Ježiš umožňuje snáď najhlbší pohľad do podstaty svojho Srdca do jeho milosrdenstva. V neopísateľne hlbokých posolstvách zachytených v Denníku tejto sestry sa nám Pán už neprihovára starozákonnou prísnosťou, ale rečou milosrdného Spasiteľa, bezprostredne a hlboko ľudskou, ako keby hovoril priamo mne: Začni sa rozprávať s tvojim Bohom, ktorý je iba láska a milosrdenstvo. Dieťa, povedz všetko bez akýchkoľvek výhrad, lebo ti načúva milujúce Srdce, Srdce najlepšieho priateľa. Neponáraj sa do tvojej biedy Pozri sa radšej do môjho Srdca plného dobroty, vnímaj moje pocity a snaž sa o ticho a pokoru. (1486) Ježiš nám cez sestru Faustínu vysvetľuje, ako môžeme nasledovať jeho čnosti: Snaž sa o to, aby sa tvoje srdce podobalo môjmu pokornému Srdcu. Nikdy sa nedovolávaj svojho práva. Všetky protivenstvá znášaj s pokojom a trpezlivosťou. Nebráň sa, keď ťa nevinne zahanbujú. Nechaj víťaziť iných. Neprestávaj robiť dobro, ani keď zistíš, že ľudia tvoju dobrotu zneužívajú. Ak to bude potrebné, ja sám vydobyjem tvoje právo. (1701) Skúsme sa aj my v čase prípravy na najväčšie kresťanské sviatky zamyslieť nad darom, ktorý nám dáva Boh. On z lásky k nám dal svojho Syna, aby zotrel naše hriechy potupnou smrťou na kríži. Nechce za to od nás nič iné, len aby sme s láskou poslúžili svojim blížnym, keď to potrebujú. Aby sme aj my boli milosrdní. Sviatok Božieho milosrdenstva slávime hneď prvú nedeľu po Veľkej noci. Ľudovít Oravec 3. slovenská rozhlasová púť do Svätyne Božieho milosrdenstva v Krakove V tomto roku sa uskutoční 3. slovenská rozhlasová púť do Svätyne Božieho milosrdenstva v Krakove, a to 28. apríla so začiatkom o 9. 00 hod. Po stretnutí s rektorom svätyne a pútnického miesta biskupom Mons. Jánom Zajoncom, Rádio Lumen pozýva na púť všetkých Slovákov. Účasť prisľúbili aj otcovia biskupi Slovenska. Prosíme o modlitby a obety za prípravu a duchovný úžitok púte. Téma tohtoročnej púte je Rodina škola Božieho milosrdenstva. Program púte: 08:00 09:00 Možnosť sv. spovedí (spovedať sa budú môcť aj slabo počujúci) 09:00 10:00 Modlitba sv. Ruženca (predmodlievať sa budú zamestnanci Rádia Lumen) 10:00 12:00 Svätá omša 12:30 13:00 Obed 13:30 Začiatok poobedňajšieho programu: 13.30 13:50 Prehliadka Slovenskej kaplnky a výstavy fotografií zo života pápežov Jána Pavla II. a Benedikta XVI. 13:50 Predstavenie projektu Duchovná adopcia ešte nenarodených detí, ktorých matky sú na rizikovom tehotenstve 14:05 14:40 Predstavenie farností pútnikov a vystúpenie hudobnej skupiny 14:40 14:55 Svedectvo rodiny z projektu Lumenrodiny 15:00 15:30 Modlitba ruženca Božieho milosrdenstva (modlia sa Sestry z Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva) 16:00 Predpokladaný záver púte Informácie o 3. slovenskej rozhlasovej púti do Svätyne Božieho milosrdenstva v Krakove môžete získať v pracovných dňoch na telefónnych číslach 048/ 471 08 10, 471 08 26 alebo na Lumen linke každý utorok a štvrtok od 16:00 do 18:00 hod., na bezplatnom telefónnom čísle 0800 113 144, prípadne e- mailom na adrese: put@lumen.sk Spracované podľa internetu
14 FARSKÝ LIST 02/2007 Saleziánske okienko alebo nedeľa pre deti a mladých Úvod To, že začal ďalší školský polrok (teda už druhý ) si už asi všetci ráčili všimnúť. A pre tých, čo to ešte nestihli, je tu novinka že teda už začal. S ním jasné že aj veľa učenia a ďalších povinností. Ale aké by to bolo mládí, keby sme sa venovali len škole a na nič ostatné by sme nemali čas? To si radšej ani nepredstavujme. Lebo myšlienky podobné týmto by nás mohli dosť znechutiť a podporili by v nás, študentoch, ešte viac záľubu v učení. Napriek všetkým školským i rodinným povinnostiam (ktoré netreba nikomu určite zvlášť predstavovať ) sa našlo dosť mladých ľudí (a to si teraz nevymýšľam), ktorí boli zvedaví a prišli sa pozrieť na besedu s otcom Šmidriakom alebo sa zúčastnili na duchovnej obnove v pastoračnom centre (PC). Julja Duchovná obnova 17. 2. 2007 Príjemná rodinná atmosféra. Týmito slovami sa dá stručne a jasne opísať nielen atmosféra, ale aj počet, čo je asi 20 mladých ľudí, ktorí sa stretli v pastoračnom centre na pravidelnej duchovnej obnove. Ale ako niekto múdry povedal: Nezáleží na kvantite, ale na kvalite. A tak to bolo i tentoraz. Myslím, že tento výrok (alebo skôr kvalita?) bol potvrdený aj menšou aktivitou, ktorú sme na začiatku robili. Cieľavedomosť je jedna z čností, ktorým sme sa venovali na poslednej duchovnej obnove. Spolu sme sa zamysleli nad cieľom nášho života. Človek by mal mať JEDEN VEĽKÝ ŽIVOTNÝ CIEĽ, ktorý mu dá veľkú motiváciu na všetko, čo bude robiť. Nesmieme sa dať zastaviť nikým a ničím a ísť za cieľom svojho života! Každý z nás mal na papierik napísať ten svoj. A aké to bolo krásne, keď sme sa potom o ne navzájom podelili. Vyberám pre vás pár cieľov, ktoré myslím, že stoja za prečítanie a malé zamyslenie... Milovať Ježiša nadovšetko a dostať sa do neba spolu s ostatnými. Byť skutočne šťastný v pozemskom aj vo večnom živote. Prostriedkom k tomu je pre mňa láska a úcta k Pánu Bohu a svojim blížnym. Dostať sa do neba bez menších i väčších chýb, bez hriechu. Boh povedal Abrahámovi kráčaj predo mnou dokonalý. To by som chcel tiež. Nebo pre mňa a pre všetkých ľudí, ktorých stretnem. Heaven bezplatnou službou blížnym sa dostať do neba. Svätosť stretnúť sa v nebi s tým, pre koho žijem. Žiť s Bohom teraz i vo večnosti. Spoznať svoje povolanie, žiť v ňom z lásky k Bohu, robiť ho čo najlepšie a zostať v ňom navždy a dostať sa do neba v službe iným. Nájsť správnu cestu k Bohu. Spočinúť v Božom náručí s ľuďmi, ktorých som v živote stretol. Prežiť svoj život v službe pre druhých. Dostať sa do neba. Čo k tomu na záver dodať? Ibaže držím palce všetkým nám, aby sme sa raz spolu stretli v nebi a mohli si povedať: Ten život stál za to! Julja Jarné prázdniny 26. 2. 2. 3. 2007 Presedieť celé jarné prázdniny doma? To teda nie!!! A tak, pokiaľ stretká TIENE a PAVUČINA spoznávali našu krásnu Hornú Oravienku, BAMBUĽKY, AVARO a KSICHTÍKY sa pobrali na Liptov. Chata Liptovské Sliače Plná autobusová zastávka, veľa mladých nadšencov s nabalenými ruksakmi a úsmevom na tvári prezrádzala, že sa bude niečo diať. A naozaj! Tri stretká sa rozhodli, že spolu strávia pár prázdninových chvíľ na skvelej chate. Že bola naozaj skvelá, sved-
FARSKÝ LIST 02/2007 15 čil luxus chaty a srdečnosť uja, ktorý nám ju ochotne prenajal. Keď sme sa zložili a povybaľovali potraviny, došli ešte niektorí, ktorí pre svoje povinnosti skôr prísť nemohli. A všetko to mohlo začať! Prvý večer sme si vyplnili súťažou medzi stretkami. Večerný film nás v našom prípade vôbec neuspal, ale prebudil v nás mnoho energie, a tak sme ju vybili pomocou pingpongového stola s raketami v ruke. Súboje a odvety sa hrali až do skorého rána. Tí pokojnejší sa hrali zaujímavú hru. Čo sa človek v neskorú rannú hodinu nedozvie. Napr. že kôň má podvozok. Ráno plný energie (hlavne chlapci, však?) sme sa vybrali na menšiu túru. Namierené sme mali na kopec, z ktorého sme videli okolitú krásu prírody Nízkych Tatier a takisto Liptovské Sliače. Predtým, než sme sa zvečnili fotografiou, podali sme si odkaz formou štafety. Celý vyhladnutí sme sa vrátili do chaty a naobedovali sa. Potom už nasledovali chvíľky odpočinku, kde sme niektorí dospali to, čo sme nestihli v noci. Večer sme sa vybrali na sv. omšu do miestneho filiálneho kostola, ktorý nás upútal svojou netypickou architektúrou. Po večeri sme sa naučili hru parlament, ktorá nás tak uchvátila, že sme ňou zabrali skoro celý večer. Modlitba a večerné slovko sr. Zuzany nás naladili na vlny pokojného spánku. V posledný deň nášho pobytu sme sa ešte raz zahrali parlament. Pobalili sme si ruksaky, pojedli ešte to, čo nám ochotné mamky napiekli a hurááá domov. Ale nie tak celkom, lebo cestu nám skrížil plný autobus, do ktorého sme sa bohužiaľ nezmestili. A tak sme si museli počkať na ďalší autobus. Ale keďže pršalo a my sme nechceli premoknúť, vybrali sme si ako náš dočasný cieľ Hypernovu. Táto chata upevnila skvelý kolektív medzi našimi stretkami. Chceme sa poďakovať hlavne Pánu Bohu, že nám doprial takúto skvelú chatu aj s počasím. Zároveň sa chceme poďakovať Mestskému úradu v Dolnom Kubíne za ich finančný príspevok z grantového projektu na našu chatu. Vďaka patrí aj sestre Maji a sestre Zuzane, ktoré tam celý ten čas s nami boli a ktoré pre nás vybavili túto chatu. Nesmieme zabudnúť ani tých, ktorí sa za nás modlili a za všetky mamy, ktoré nám napiekli skvelé dobroty pre naše hladné žalúdky. Už teraz sa tešíme na ďalšiu spoločnú chatu a na nové zážitky. Za všetkých účastníkov Moneka Snímky: sr. Maja Futejová Horná Orava forever! Už vo štvrtok, hneď prvý marcový deň sa skupinka 10 mladých ľudí vydala na prieskum Hornej Oravy. Konkrétne do dlllhej Rabče, ktorá je iba niekoľko km od poľských hraníc. Že prečo dlllhej Rabče? Lebo cesta do kostola nám trvala nesmierne dlho aj napriek tomu, že sme išli autobusom. Ale inak... no čo sa tu budeme sťažovať. Bolo tam krásne, jesť sme mali čo i piť nám dali... No pekne po poriadku. Naše dve sivé (sestry Matilda a Anka) pochádzajú z Rabče. Tak prečo to nevyužiť? Ubytovaní sme boli v jednej že cool rodine u tety Hanky (Matildina sestra). Teta Hanka mala 4 živé deti. Živé nie že by len dýchali, ale živé behali, skákali, naháňali sa skoro 24 hodín denne. Ešte že Niekto vymyslel spánok! Inak boli stále tam, kde sa niečo robilo pomáhali, upratovali, chceli sa učiť a stále hrať. U nich sme si (aj za pomoci malých pomocníkov) varili a piekli, vyrábali náramky, štrikovali (niektorých to tak zobralo, že... že neviem čo ) a hlavne sme sa veeeľa nasmiali. To by ste veru neverili, koľko talentu sa v nás ukrýva. Samozrejme v rámci našich daností, zručností a hlavne možností. Druhý večer sa niesol v znamení osláv. Dve najuštrikovanejšie baby totiž to oslavovali 18-tku. A dospelosť nemôžeme nechať len tak prísť. Pekne: torta a darčeky. Ako sa na 18-tku patrí... Zaujímavé bolo aj stretnutie sa so synovcom pána kaplána Petra po sv. omši. No čo nás asi najviac prekvapilo bolo, že napriek tomu, že von bolo celkom príjemne (nad nulou) v kostole mrzlo. Ako sme spievali, náš dych sa veľmi rýchlo premieňal na paru a stúpal hore. A nie hore ako hore, ale hore ako doprava. Záhadné studené Rabčanské vetry robili s našim dychom to, čo v našom farskom kostole už asi nikdy nezažijeme (po tom, čo máme podlahové kúrenie ). O tom, že sme boli na Hornej Orave nás nikto nemusel dlho presviedčať. Goralský prízvuk a reč to hneď prezradili. Či už na zastávke, v autobuse alebo v obchode. Ale nám sa to tak zapáčilo, že sme sa aj čo-to podučili. Teraz sa na chvíľu prenesme do fonetických čias píš ako počuješ. Napr:. džatku daj mi do gorneczka mlečka. Čo to asi tak môže znamenať? Ja už teraz viem! A vám to v Rabči určite niekto vysvetlí... Po tomto víkende bolo celkom normálne, že sme sa tešili na už zaužívaný pokoj domova bez štyroch malých lapajov. I keď priznávam, že mi už trochu chýba ich detská radosť a veselosť. Julja Snímky: Lenka Draganovská
16 FARSKÝ LIST 02/2007 *FESTA*FESTA*FESTA*FESTA*FESTA*FESTA*FESTA* ŽiWhat? No predsa Život! alebo Festa 2007 Touto témou bude žiť tohtoročný už v poradí piaty ročník obľúbeného a dlho očakávaného stretnutia saleziánskej mládeže FESTY 2007. Jej hlavným cieľom je zjednotiť mladých celej saleziánskej rodiny nielen sestier a bratov saleziánov, ale aj saleziánskych spolupracovníkov, animátorov a všetkých mladých, ktorí chcú svoj život prežiť naozaj naplno. Už podľa názvu sa dá usúdiť, že pôjde o ŽIVOT! A nie hocijaký! Plný! Vzrušujúci! Originálny! Nadupaný! Vypeckovaný! Čakajú na nás výzvy, ktoré nás (môžu) vyhecujú k totálnym výkonom, ktoré nás zbavia pasivity, stereotypného života a môžu nám ukázať nové obzory. Celá príprava, ktorá začína aj v našej farnosti už teraz v marci vyvrcholí 29. septembra 2007 v Poprade, kde sa stretne asi 4 000 ľudí, ktorí takto oslávia Život! Pre viac informácií klikni na www.festa2007.sk alebo sleduj informácie na nástenke vo Farskom kostole. *POZOR*POZOR*POZOR* Volejbalový turnaj Už vieš, čo ideš robiť 5. mája 2007? Viem, že je vtedy sobota a ty sa už teraz určite nevieš dočkať sobotného upratovania, ktoré máš rád nadovšetko. Ale ak náhodou máš ešte aspoň 5 kamarátov, ktorí by išli s tebou zahrať volejbal, neváhaj a daj nám vedieť najneskôr do 13. apríla na adresu: julja@azet.sk. Bližšie informácie hľadaj na nástenke vo Farskom kostole. Úsmev ako dar Spoločnosť priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar (ďalej ÚaD) je celoslovenskou neziskovou organizáciou, ktorej hlavným cieľom je: aby každé dieťa malo rodinu. V Žilinskom kraji zastrešuje činnosť ÚaD pobočka so sídlom v Dolnom Kubíne. Pobočka vyvíja činnosť ako sú napr.: rozvojové programy pre deti s nariadenou ústavnou starostlivosťou (budovanie vzťahov Anjelský program, krúžková činnosť, voľnočasové vzdelávacie aktivity, víkendové pobyty, letné rozvojové pobyty, zimné lyžiarske výcviky, psychosociálne výcviky), vzdelávanie mladých dospelých odchádzajúcich z detských domovov so zameraním na uplatnenie sa v nasledujúcom samostatnom živote (SOS program, rôzne kurzy a školenia na rozvoj osobných zručností a rozvoj osobnosti, VP sk. B, C a pod.), zriaďovanie samostatných výchovných skupín v transformovaných detských domovoch, vzdelávanie dobrovoľníkov pracujúcich s deťmi a mládežou s cieľom naplnenia špecifických potrieb detí, odborné semináre a práca pre odbornú verejnosť na podporu smerovania systému náhradnej starostlivosti a zmeny podmienok náhradnej starostlivosti, práca s biologickými rodinami v kríze, sanácia týchto rodín, odborná pomoc a poradenstvo s cieľom vytvorenia podmienok pre udržanie rodín, aby deti nebolo treba umiestniť do detského domova, poradenstvo, podpora a odborná pomoc náhradným rodinám a ďalšie. V dňoch od 16. 18. 2. 2007 sme v Súľove zorganizovali školiaci víkendový pobyt pre dobrovoľníkov. Mali možnosť viac sa zoznámiť s organizáciou a jej aktivitami a v neposlednom rade aj samotní účastníci navzájom medzi sebou. Víkend sa niesol v duchu protidrogovej tematiky. Školiteľka nám podala základné informácie o jednotlivých legálnych i nelegálnych drogách, o ich účinkoch, štádiách závislostí. Zamýšľali sme sa nad tým, ako predchádzať vzniku závislosti, aké sú jej riziká, kde vyhľadať pomoc v prípadoch, že dieťa alebo dospelý človek je už závislý a má záujem o pomoc. Pretože aj deti z detských domov sú konfrontované s týmito nežiaducimi rizikovými faktormi v našej spoločnosti, je našim záujmom aby aj naši dobrovoľníci boli vzdelávaní v tejto oblasti, a tak mohli adekvátne reagovať na potreby detí, ktoré už prišli do kontaktu s niektorou z drog. V súčasnosti vytvárame v rámci Anjelského programu anjelské tímy zložené z dobrovoľníkov, ktorí budú pravidelne navštevovať detské domovy, kde sa budú venovať deťom, tráviť s nimi voľný čas, učiť sa. Nechceme len prijímať, ale i slúžiť svojimi darmi tým, ktorí nás potrebujú. Ak Vás zaujala naša činnosť a máte záujem stať sa dobrovoľníkom v našej organizácii, radi Vás medzi sebou privítame. Kontakt: 0902 237 469, binasova@centrum.sk Martina Šuriňáková, praktikantka Snímky: archív ÚaD
FARSKÝ LIST 02/2007 17 Dolnokubínski mladí sú otvorení pre formáciu Už dlho bola mladým sľubovaná beseda so zaujímavým človekom. A keďže sľuby sa väčšinou plnia, 16. februára po birmovaneckej sv. omši sa konečne podarilo zorganizovať besedu v našom pastoračnom centre (PC). Pozvaný až z ďalekých Vyhní bol vždy usmiaty a ochotný kňaz a salezián spolupracovník Ondrej Šmidriak. Alebo aby to znelo ešte lepšie, tak: pozvaný až z ďalekých Vyhní bol vždy usmiaty a ochotný ThDr.Ondrej Šmidriak PhD. asistent na Katolíckej univerzite v Ružomberku, tajomník sekcie pre mládež Rady KBS. Dobré, že? Cirkev to nie je nič pre mňa. Táto veta žiaľ často zaznieva z úst nás mladých. A keďže otec Ondrej má veľa skúsenosti s mladými, otvorila sa široká diskusia, pri ktorej sme sa vďaka niektorým ľuďom aj poriadne nasmiali. Možnosť porozprávať sa s tak významnou osobnosťou sa nenaskytne každý deň. Preto sme sa rozhodli, že niečo z toho, čo v PC v ten večer odznelo by sme mohli zverejniť aj pre vás, ktorí ste nemohli prísť medzi nás. Zažili ste nejaké spoločenstvo počas svojej mladosti? Chodili ste na stretká alebo duchovné obnovy? Svoje detstvo a mladosť som prežil vo Zvolene, kde som počas komunizmu navštevoval malé spoločenstvo miništrantov. Potom ako gymnazista som sa stal animátorom takéhoto spoločenstva a pritom som bol duchovne formovaný v animátorskom spoločenstve tajným saleziánskym kňazom. Od pätnástich rokov som pravidelne každý rok chodil na duchovné cvičenia, na rôzne chaty v horách a mával mesačné duchovné obnovy so spomínaným kňazom. Keďže som mal dobré zázemie aj u úprimne veriacich rodičov, toto obdobie hodnotím ako veľký Boží dar. Čo, alebo kto vás viedol k tomu, aby ste sa stali kňazom? Kedy ste začali nad týmto povolaním tak reálnejšie rozmýšľať? K môjmu kňazskému povolaniu ma nikto špeciálne neviedol, ale sám som začal nad ním uvažovať už počas základnej školy. Keďže od šiestich rokov som miništroval, získal som prirodzený vzťah k liturgii a ku kňazom. Reálne som nad kňazským povolaním začal rozmýšľať asi v 2. ročníku na zvolenskom gymnáziu. Rok som sa za správne rozhodnutie intenzívne modlil a definitívne som v sebe objavil kňazské povolanie počas duchovných cvičení v lete pred nástupom do 4. ročníka v roku 1987. Ako prijali toto rozhodnutie vaši rodičia, súrodenci a kamaráti? Moje rozhodnutie začať prípravu na kňazské povolanie prijali rodičia a súrodenci pokojne bez chvály či odsudzovania, s povzbudením k zodpovednému prístupu ku kňazstvu. Čo sa týka mojich kamarátov, uvítali to s radosťou a viacerí už ako študenti rôznych bratislavských vysokých škôl ma vo vtedajšom jedinom seminári na Slovensku, ktorý bol v Bratislave, pravidelne navštevovali. Ako ste nám prezradil, nestaráte sa len o farnosť, ale pôsobíte aj ako odborný asistent PF KU, katedra Praktickej teológie a katedry. Nie je to pre vás časovo náročné? Ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte Katolíckej univerzity sa venujem len počas prednáškového obdobia trojdňovým sústredeniam zo spirituality, ktoré sa nekončia skúškou, ale absolvovaním. Ako správca farnosti Vyhne sa snažím rozvíjať prácu s deťmi a mládežou, ako aj biblickú katechézu dospelých. Keďže ide o menšiu farnosť, v ktorej je len jedna nedeľná bohoslužba asi so 180 účastníkmi, nie je jej spravovanie časovo veľmi náročné. Skôr je pre mňa problémom pomerne veľká vzdialenosť medzi mojou farnosťou a Ružomberkom. Aký pocit ste mali z besedy s kubínskymi mladými? Na besede som mladých z kubínskej farnosti vnímal ako otvorených pre duchovnú i náučnú formáciu. Bol mi sympatický ich priateľský prístup a myslím, že ako mladí potrebujú osobné sprevádzanie i zázemie v malých spoločenstvách za pomoci ľudsky i duchovne zrelých osobností. Preto by farnosť a jej skúsenejší členovia mali pamätať na mladých, ktorí sú nádejou i budúcnosťou aj vašej farnosti. Spomeniete si na nejakú veselú príhodu, ktorá sa vám stala vo farnosti alebo pri vašich žiakoch? Prípadne, keď ste boli v miništrantských radoch? Medzi študentmi Katolíckej univerzity permanentne zažívam mnoho radostných okamihov. Rád však spomínam na veselú príhodu z mojich miništrantských rokov, keď som sa na jednom kamarátovi šmýkal dolu zľadovateným svahom pomedzi mohutné skaly na banskoštiavnickej Kalvárii. Ešte aj dnes mi tento priateľ často pripomína, ako som ho pri šmyknutí stiahol pod seba a ako sme sa každý zastavili na inom strome... Za rozhovor ďakujú Monika Kočalková, Pauli a Julja Snímka: internet
18 FARSKÝ LIST 02/2007 Rodičovská zábava V sobotu 10. februára sa konala rodičovská zábava v priestoroch našej školy. Bol to už 13. ročník tejto obľúbenej spoločenskej akcie. Zúčastnilo sa na nej vyše 100 rodičov spolu s pozvanými hosťami duchovnými otcami našej farnosti. V úvode prítomných privítala pani Kormaňáková predsedkyňa Rady rodičov. Prítomní srdečným potleskom ocenili kultúrny program, ktorý pripravili pre nich žiaci školy pod vedením svojich učiteliek. Pán dekan predniesol slávnostný prípitok a zaželal všetkým príjemnú zábavu. Zábava bola naozaj výborná, do tanca vyhrávala hudba pána Miloša Nováka. Okrem bohatej tomboly oživili zábavu aj veselý valentínsky a metlový tanec. Súťaž o najväčší počet vstupeniek z jednej triedy vyhrala 5.A trieda a získala sladkú odmenu v podobe torty. Tešíme sa na ďalší ročník a už dnes pozývame aj tých, ktorí to tohto roku nestihli. Eva Behulová Karneval (za)ľúbených Malé koníky ľúbi Boh hoc sú len zvieratká... On ľúbi tiež aj mňa. Rozhodli sme sa spojiť americké s európskym, a deň svätého Valentína sme v cirkevnej materskej škôlke oslávili veru veselo a s láskou. Do vyzdobenej tanečnej sály sa spolu s rodičmi schádzali deti masky od výmyslu sveta: tradičné princezné a víly v nádherných šatách a drahokamoch, farební šašovia či statní kovboji a operení Indiáni, ale aj masky úplne moderné a in, napríklad medikopter či dinosaurus. Jedno je isté, bez rozdielu farby pleti a pôvodu rozprávky či príbehu, z ktorého prišli, všetky postavičky sa v známom prostredí svojej škôlky veselo zabávali. Veď pri veľkom šašovi Jašovi, Pipi dlhej pančuche a zajkovi Pobehajkovi, ktorí k nám zavítali, to nemohlo byť inak. Ale najprv si bolo treba rozcvičiť telo, potriasť rukami nohami hoki koki okolo, nech nám je veselo! A teda aj bolo. Rytmus detských kresťanských piesní a ukazovačiek nenechal nikoho na pokoji a po detskej volenke už zotrvali na parkete aj rodičia. Cez prestávku sa občerstvili fašiangovými šiškami a čajom, prípadne sa ponúkli navzájom drobným pečivom rôzneho druhu. Rodičia Zgútovci mysleli aj na odmeny pre všetky masky, ďakujeme! Ani do súťaží nebolo treba ockov a mamičky dlho presviedčať. Pravdu povediac pri svojich ratolestiach ani nemali inú možnosť. Takto deťom ukázali, čo je láska: radosť, veselosť, ale aj obetavosť a ochota naučiť sa pre potešenie maličkého spolu detský tanček. Tak poďme: Krok sem, krok tam, Ježiš ma miluje, napravo a naľavo nech to každý vie! Zadupaj, zatlieskaj, radosť v srdci zahorí, chyťme sa za ruky, veď v láske sme jednotní! Otília Jurigová Karneval Fašiangy každý rok prinášajú radosť zo života a chuť zabaviť sa. Aj na našej škole sme ich tradične oslávili karnevalom. Sobotné slnečné popoludnie 17. februára bolo naplnené hudbou, veselými maskami, krikom detí a dobrou náladou. Všetkých najviac samozrejme okrem nápaditých masiek zaujala bohatá tombola, pretože do nej prispeli samotné deti svojimi hračkami, ktoré nosili celý mesiac a tiež tombolovými lístkami, ktoré si vyrobili v škole. Vďaka za vydarené podujatie patrí rodičom a učiteľkám prvého stupňa. Augustín Lakoštík Ako prežívame pôstne obdobie Aj v našej škole sa pôst nesie v duchu príprav na najväčšie sviatky kresťanského roka. Počas ranných pobožností sa deti stretávajú na chodbe pri spoločnej modlitbe krížovej cesty postupne každá trieda. Počas hodín sa žiaci viac venujú spytovaniu svedomia a úvahám nad zmyslom Ježišovho utrpenia pomocou sv. Písma. Keďže najjednoduchším pre deti je vyjadrenie pocitov pomocou výtvarného prejavu, krásne detské práce budú krášliť naše chodby a triedy až do Veľkej noci. Augustín Lakoštík Snímky: archív škoy
FARSKÝ LIST 02/2007 19 15 rokov ZŠ A. Radlinského Verejné vystúpenia kultúrno-spoločenská činnosť Spolu 19 podujatí, 47 vystúpení Vnúčatá starým rodičom program k mesiacu úcty starším pre verejnosť 15 Kytica vďaky matkám Program ku dňu matiek 15 Hviezdička súťaž populárnej piesne 47 vystúpení, pre školy a MsKS Večery pre rodičov stretnutie s odborníkmi na rôzne témy pre rodičov, učiteľov, verejnosť 25 Fašiangové zábavy pre rodičov, verejnosť 10 Verejné vystúpenia spolu: 159 Verejnoprospešná činnosť zbery, charita Zbery papier pomarančová kôra poštové známky misie 44 301 kg 868 kg 116 273 ks Výsledky záujmovo odbornej činnosti, predmetové súťaže a olympiády okres 1. miesto 116-krát 2. miesto 122-krát 3. miesto 125-krát kraj 1. miesto 26-krát 2. miesto 28-krát 3. miesto 21-krát Slovensko 1. miesto 11-krát 2. miesto 20-krát 3. miesto 21-krát Do štatistiky nie sú zahrnuté rôzne školské aktivity, aktivity v rámci farnosti, mesta kultúrno spoločenské podujatia, náboženská a športová činnosť súťaže, besedy, besiedky, akadémie, výstavy, návštevy významných osobností, návštevy kultúrno-spoločenských podujatí, exkurzie, výlety a veľa inej plánovanej i príležitostnej činnosti. Verejné vystúpenia 159. Priemerná účasť na vystúpeniach v programe Vnúčatá starým rodičom a Kytica vďaky matkám bola 150 žiakov. Žiaci, rodičia, učitelia o našej škole ČO MI TÁTO ŠKOLA DALA... Keď som nastúpila na túto školu, netušila som, ako rýchlo ubehne čas, ktorý na nej strávim. Teraz som žiačkou deviateho ročníka, ale ešte úplne jasne si pamätám prvé dni na tejto škole. Spoznala som nových priateľov, začala som zisťovať, ako funguje skutočný život. Už v prvých ročníkoch som sa naučila mnoho dôležitého. Od prvých slov, písania, čítania a násobilky som prešla až ku zložitejšiemu učivu vyšších ročníkov. Prežila som si mnohé ťažké chvíle, ale aj chvíle zábavy so svojimi kamarátmi. Táto škola ma priviedla k samostatnému uvažovaniu o skutočných hodnotách života. Začala som si uvedomovať, že vzdelanie je pre človeka základom do života. Ako som postupovala vyššími ročníkmi, začala som sa na svet pozerať úplne iným pohľadom. Mojou jedinou zábavou už neboli len detské hry, ale začala som sa zaujímať aj o okolitý svet. Všímala som si problémy iných, ale aj dianie vo svete. A práve toto mi dala táto škola. Nielen vzdelanie, ale aj niektoré hodnoty, akými sú pochopenie či úcta. Myslím, že mi dala dobrý základ do života, poskytla mi skvelých priateľov, ale aj pomocnú ruku v podobe chápavých učiteľov. Ešte som síce túto školu nedochodila, ale už teraz viem, že na ňu budem vždy spomínať v dobrom. Barbora Pániková 9.r. Do cirkevnej školy vstupujú s mnohými očakávaniami predovšetkým žiaci a rodičia. Mnohí z nich predpokladajú, že cirkevná škola bude v niečom iná než bežná štátna škola možno v prístupe učiteľov k žiakom, možno v nárokoch na vedomosti, vo vzťahu učiteľ- rodič... Ale skutočne sa cirkevná škola niečím líši od školy štátnej? Vnímajú žiaci našej školy vôbec nejaký rozdiel? Tu sú odpovede ôsmakov cirkevnej školy na otázku: V čom je rozdiel medzi cirkevnou a štátnou školou? Keď je cirkevný sviatok, tak ideme na svätú omšu a neučíme sa. Je tu viac krúžkov a sú tu väčšie šance presadiť sa Na Vianoce a cez Veľkú noc tu máme rôzne programy, ktoré na iných školách nie sú Na našu školu chodí veľa grázlov rodičia tu dávajú deti preto, lebo si myslia, že sa zmenia Na cirkevnej škole sa viac zameriava na Boha a na vieru, čo si myslím, že je veľké plus. Keby som bola na štátnej škole, asi by som si ani nespomenula na modlitbu, na Boha, na Ducha Svätého Je super, že riaditeľ dáva šancu horším žiakom z iných škôl Výhodu máme v tom, že sú tu perfektní učitelia, ktorí pre nás robia maximum a vedia mať s nami strpenie Pomáha sa tu postihnutým deťom, vysvetlí sa im učivo, nikto sa im nevysmieva Môžeme chodiť na rôzne krúžky a to nám poskytuje šancu lepšie sa spoznať Žiaci v štátnej škole majú väčšiu náklonnosť ku konzumácii alkoholu alebo cigariet Na štátnej škole som nezažil takú domácku atmosféru, so žiakmi sa tu oveľa viac komunikuje, učitelia riešia naše problémy Na štátnej škole je lepšia disciplína Výhodu máme v tom, že si každý pondelok môžeme na svätej omši vyprosiť milosti pre celý týždeň, ale aj poďakovať za ten minulý To sú postrehy tých, ktorí na našej škole už čo-to zažili a teda ich názory stoja za zamyslenie. Pre nás učiteľov určite, ale i pre rodičov. A v tejto súvislosti musím spomenúť ešte jednu veľkú výhodu našej školy kaplnku a v nej eucharistického Krista. Tu sa denne naši učitelia podľa svojich možností stretávajú pri modlitbe za žiakov našej školy, tu sa často mnohí z nás aj cez prestávky zastavia povedať Ježišovi, že už nevedia ako ďalej s Petrom, Zuzkou, Jožkom, či poďakovať Mu, že v tej hroznej deviatke dnes odučili výbornú hodinu. A On vždy ochotne vypočuje, poradí, posilní. To je tá najväčšia výhoda našej školy živý Boh prítomný v našich triedach, na našich chodbách, túžiaci byť aj v našich srdciach. Pretože len s Ním má všetko naše snaženie zmysel. Anna Šochová, učiteľka
20 FARSKÝ LIST 02/2007 Milé deti! Ľudia vždy hľadali okolo seba znaky, ktoré by im pripomínali niečo dôležité. Ani veľkonočné obdobie sa nezaobíde bez symbolov. Tu sú niektoré: Vajce je znakom nového života. Keď príde čas, kuriatko prelomí škrupinu a nový život príde na svet. Veľkonočné vajce je pre kresťanov symbolom Ježiša Krista, ktorý vychádza z hrobu a vstupuje do nového (večného) života. Druhým symbolom Veľkej noci je veľkonočný baránok. Pripomína baránka, ktorého jedli Židia, keď odchádzali z egyptskej krajiny. Ježiš je Boží Baránok, ktorý svojou smrťou a zmŕtvychvstaním oslobodzuje ľudí z otroctva hriechu. Znakom Veľkej noci je tiež paškál veľkonočná svieca. Zapaľuje sa vonku pri kostole na Bielu sobotu, počas slávnostného obradu ohňa a svetla. Potom sa postaví ku oltáru. Paškál je opäť znakom Ježiša, ktorý vstal z mŕtvych, lebo on sám o sebe kedysi povedal: Ja som svetlo sveta! Keď sa budete počas veľkonočných obradov pozorne dívať v kostole, čo sa bude diať a ako sa to bude diať, keď budete mať pozorné nielen očko ale aj uško, tak vylúštiť tieto naše úlohy bude pre vás hračka. Pekné hranie. Nájdite aspoň 8 rozdielov ukrytých na obrázku, ktorými sa odlišujú tieto dve veľkonočné vajíčka. Pospájajte body od 1 po 66 a písmenká od A po R. Čo je ukryté na obrázku? Vašou úlohou je vylúštiť prešmyčky. Aké slová ukrývajú a čo ich spája? Tajnička ukrýva názov sviece, ktorú kňaz na Bielu sobotu prináša do kostola. Tento rébus ukrýva naše želanie pre všetkých vás. Dozviete sa ho, keď prečítate písmená v tomto farebnom poradí hnedá, zelená, červená a modrá. Želáme vám všetkým príjemné chvíle spolu s našimi úlohami. Keď už budete naplnení veľkonočnou radosťou, nezabudnite nám s radosťou poslať vaše odpovede. My na ne s radosťou čakáme do štvrtka 26. apríla 2007. Môžete ich vhodiť do škatuliek FL v oboch kostoloch. Po skončení svätej omše za účasti detí nás bude čakať žrebovanie a pekné odmeny. Nuž, tešme sa s radosťou! Požehnané dni vám želajú pán kaplán Peter Randják a Renča Jedláková Kresby: autorka