RADA PRE VYSIELANIE A RETRANSMISIU

RADA PRE VYSIELANIE A RETRANSMISIU Kolárska č. 6, 811 06 Bratislava Rozhodnutie č. RP/9/2009 Bratislava dňa 07.04.2009 Správne konanie č.: 50-PgO/O-943/2007 Doložka právoplatnosti: R o z h o d n u t i e Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len Rada ) ako orgán príslušný podľa 4 ods. 1 až 3 a 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 308/2000 Z. z. ) postupom podľa 71 zákona č. 308/2000 Z. z. rozhodla, že účastník správneho konania č. 50-PgO/O-943/2007 Slovenská televízia, vysielateľ na základe zákona p o r u š i l I. povinnosť ustanovenú v 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, tým, že dňa 25.11.2006 o cca 17:20 hod. odvysielal program Lúskanie špeciál, ktorý by mohol ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav, za čo mu ukladá podľa ustanovenia 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu pokutu, určenú podľa 67 ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 3.319,39, slovom tritisíctristodevätnásť eur a tridsaťdeväť centov. Podľa 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.: Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila. V zmysle 67 ods. 10 zákona č. 308/2000 Z. z. je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet: 7000088921/8180, VS 909, KS 6548. II. povinnosť ustanovenú v 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 25.11.2006 o cca 17:20 hod. odvysielal program Lúskanie špeciál, pri ktorého zaradení do vysielania nezohľadnil jeho vekovú vhodnosť pre maloletých, za čo mu ukladá podľa ustanovenia 64 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. sankciu upozornenie na

porušenie zákona. Podľa ustanovenia 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.: Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila. III. povinnosť ustanovenú v 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že dňa 25.11.2006 o cca 17:20 hod. odvysielal program Lúskanie špeciál, pri ktorom neuplatnil jednotný systém označovania programov v súlade s podmienkami, ktoré podľa ustanovenia 20 ods. 6 určila Rada, za čo mu ukladá podľa ustanovenia 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu pokutu, určenú podľa 67 ods. 3 písm. c) zákona č. 308/2000 Z.z. vo výške 6.639,78, slovom šesťtisícšesťsotridsaťosem eur a sedemdesiatosem centov. Podľa ustanovenia 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.: Uložením sankcie nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila. V zmysle 67 ods. 10 zákona č. 308/2000 Z. z. je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a je potrebné ju uhradiť na účet: 7000088921/8180, VS 909, KS 6548. O d ô v o d n e n i e V zmysle 4 zákona č. 308/2000 Z. z., Rada je orgánom verejnej správy, ktorého prvoradým poslaním je presadzovať záujmy verejnosti, pričom dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania a retransmisie v rozsahu vymedzenom cit. zákonom. Do pôsobnosti Rady patrí aj ukladanie sankcií vysielateľom a prevádzkovateľom retransmisie, stanovených 64 až 67 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom na konanie podľa tohto zákona sa, v súlade s 71 zákona č. 308/2000 Z. z., vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb., s výnimkou ustanovení 49, 53, 54, 56 až 68. * * * Dňa 20.02.2007 začala Rada správne konanie voči Slovenskej televízii, vysielateľovi na základe zákona vo veci možného porušenia 20 ods. 3 až 5 zákona č. 308/2000 Z. z. z dôvodu možného ohrozenia fyzického, psychického alebo morálneho vývinu maloletých v súvislosti s odvysielaním programu Lúskanie špeciál, odvysielaného dňa 25.11.2006 o cca 17:20 hod., jeho možným nesprávnym zaradením do vysielania a možným nesprávnym označením uvedeného programu Jednotným systémom označovania programov. Začatie správneho konania bolo účastníkovi konania dňa 28.02.2007 riadne oznámené a súčasne bol vyzvaný, aby v lehote do 5 dní od doručenia oznámenia v súlade s 33 ods. 1 a 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. k oznámeniu zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy. Súčasne bol upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy 2

zhromaždené v správnom konaní sú dostačujúce podľa ustanovenia 46 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. Vyjadrenie účastníka konania bolo Rade doručené dňa 17.04.2007. Dňa 19.06.2007 bola účastníkovi konania rozhodnutím Rady č. RP/33/2007 za porušenie povinnosti ustanovenej v 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. uložená sankcia pokuta vo výške 100.000,- Sk a za porušenie povinnosti ustanovenej v 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. uložená sankcia pokuta vo výške 200.000,- Sk. Účastník konania sa návrhom podaným dňa 24.08.2007 domáhal postupom podľa 250l a nasl. tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmania rozhodnutia na Najvyššom súde SR. Najvyšší súd SR dňa 04.11.2008 rozsudkom č. 5 Sž 88/2007 rozhodnutie Rady č. RP/33/2007 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že nebol dostatočne zistený skutkový stav pre posúdenie veci. Uvedené rozhodnutie bolo Rade doručené dňa 19.01.2009. Podľa 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z.z. ak bol podaný opravný prostriedok podľa odseku 5 a súd nezruší rozhodnutie rady, sankcia sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ak odsek 5 neustanovuje inak. Ak súd rozhodnutie rady zruší a vec vráti na nové konanie, rada rozhodne o sankcii najneskôr do troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia najvyššieho súdu. Uložená sankcia sa vykoná po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ak odsek 5 neustanovuje inak. Rada sa so skutkovým stavom oboznámila a v danej veci rozhodla dňa 07.04.2009. * * * Dňa 25.11.2006 o cca. 17:20 hod. odvysielal účastník konania program Lúskanie špeciál. Popis programu Lúskanie špeciál (označený piktogramom program nevhodný pre maloletých do 12 rokov). - cca 17 hod. 25 min. 22 sek. Záber kamery na troch mladších mužov stojacich v izbe. Jeden z nich spieva (rapuje) do hudobného podkladu text, v ktorom sa vyskytne výraz kar:...celý život si Bratislavou štvaný ako zver, tak tomu ver, nám dala všetko, ale veľa nám aj zobrala, už každému neveríme, radšej si každého preveríme, pasák so syfilisom na kare, všetko je v hlavnom meste normálne, úchylné, ukradnuté... - cca 17 hod. 28 min. 13 sek. Kamera sníma jedného mladšieho muža stojaceho v miestnosti, ktorý do hudobného podkladu rapuje text, v ktorom sa vyskytne výraz vyjebané:...iba tento voľný štýl zo všetkých vyjebaných, súčet chvíľ, súčet tých bratislavských... - cca 17 hod. 30 min. 40 sek. 49 sek. Zábery kamery: na nábreží vedľa rieky je zhromaždená skupina približne cca 10-15 mladých mužov. Jeden z nich rapuje do pustených hudobných podkladov text, v ktorom sa vyskytnú výrazy kokot a pojebaný:...ilúzie už od ôsmich rokov života, prvé školské reči ako nerob zo mňa kokota, tak to je stále, je to stále horšie, tak sa zašívame na to pojebané nábrežie... - cca 17 hod. 31 min. 39 sek. 52 sek. 3

Totožná scéna ako v predchádzajúcom prípade. Na nábreží postávajú mladý muži. Jeden z nich rapuje do kamery text, v ktorom sa vyskytnú výrazy ojebaná, vyjebaná a kurva:...každý to pozná, komunita, ktorá je z celej Bratislavy pricestovaná, rapovými bicími ojebaná, exibičná ako ženská, ktorá je vyhýbavá, celým blokom uznávaná, a hlavný detail, že určite u všetkých kšeftárov vyjebaná, ale taká je už kurva nekompromisná naša realita štvanecká... - cca 17 hod. 34 min. 12 sek. 59 sek. Zábery z hip-hopového koncertu. Zábery na pódium, na ktorom stoja dve osoby dvaja mladý muži. Jeden púšťa hudobné podklady, druhý rapuje do mikrofónu text, v ktorom sú použité výrazy kurva, pojebať, zajebaná. Pod pódiom tancujú ľudia: Letmé vlastné lyriky opisujú mužské zlozvyky, ktoré kurva v sebe máme... a už iba pohľad na chrbát muža, čo vlastnú rodinu kurva opúšťa... proste môj vlastný otec, ktorý sa správa tak ako ku mne, každú ženskú na ulici pojebe, taký to je, či už je to v Poľsku, v Prahe, alebo tej zajebanej Bratislave... - cca 17 hod. 35 min. 23 sek. 55 sek. Totožná situácia ako v predchádzajúcom prípade. V prezentovanom texte sa vyskytnú výrazy do piči, kokot skurvený, vyjebaný, kokot:...lebo matka sa vracia z pôrodnice nič netušiac, ale zrazu, do piči, niekto na schodoch kričí... tak sa vžite do mojej matky role, ktorá vybehla na balkón a vidí toho kokota skurveného, ktorým je ten vyjebaný foter, ale je to tak, ako ide cez našu ulicu a okolo ramien drží krásne stavanú krásavicu, ale tak to je, v Bratislave si nikto kokot neustriehne... Následne v diskusii sa diskutujúci témy vulgarizmov v hip-hope dotkli len okrajovo, pričom od cca 18 hod. 01 min. 30 sek. odznelo: Robo, diskutujúci: Bavíme sa tu okrem grafitty aj o hip-hope, že sú tam vulgarizmy, že sú bolestivé tie texty, ale je to o tom, že tí mladí ľudia sa tými textami snažia dostať zo seba to, čo prežívajú na uliciach, a tam tie vulgarizmy sú, tam ten predaj drog je. Tými textami... to je v podstate realita. Oni sa textami.. bohužiaľ, sú to vulgarizmy, ale dnešní mladí ľudia sa tak vyjadrujú. Diskutujúca: Bohužiaľ nielen na ulici, ale aj doma. Dušan Cinkota: Cítia potrebu povedať, že ale tie vulgarizmy tu sú, darmo budete hovoriť, že sú nespisovné, alebo nesmú sa používať, lebo proste je to prejav z vnútra, a okrem toho hip-hop, oni si sami hovoria básnici... * * * Podľa ustanovenia 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. platného a účinného v čase odvysielania programu Programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav, sa nesmú vysielať v čase od 6.00 h do 22.00 h. Podľa ustanovenia 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. platného a účinného v čase odvysielania programu Pri zaraďovaní jednotlivých programov do vysielania je vysielateľ televíznej programovej služby povinný zohľadňovať vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých. Podľa ustanovenia 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. platného a účinného v čase odvysielania programu Na základe klasifikácie programov podľa vekovej vhodnosti je 4

vysielateľ televíznej programovej služby povinný zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania programov adresovaný rodičom a vychovávateľom maloletých, informujúci o vhodnosti programov pre vekové skupiny maloletých do 7, 12, 15 a 18 rokov. Jednotný systém označovania programov /JSO/ platný a účinný v čase odvysielania programu Článok V. ods. 1 písm. e): Vysielateľ označí programy ako nevhodné a neprípustné pre maloletých, ak obsahujú najmä vulgárny jazyk alebo obscénne gestá. Článok V. ods. 6: Programy podľa tohto článku, sú programy podľa 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Účastník konania odvysielal dňa 25.11.2006 o cca 17:20 hod. program Lúskanie špeciál, počas ktorého boli odvysielané dva dokumentárne filmy z cyklu Propeler nezávislého tvorcu Paľa Korca. Prvý sa volal Krjú (dĺžka cca 14 min.) a zobrazoval život skupiny mladých ľudí venujúcich sa maľbe tzv. graffiti, teda maľbám, ktoré sa realizujú sprayovými farbami na rozličné plochy v meste. Druhý mal názov Vúdstok (dĺžka cca 15 min.) a prezentoval životné názory skupinky mladých nábožensky zmýšľajúcich ľudí. Po odvysielaní oboch dokumentov nasledovala diskusia prítomných v štúdiu (prítomných bolo cca 15 20 diskutujúcich) o odvysielaných dokumentoch, resp. o problematike graffiti umelcoch a o alternatívnych životných štýloch. Dokument Krjú ponúkol pohľad a názory skupiny / komunity mladých graffiti umelcov s ohľadom na kontroverznosť a polemiku, ktorú tento fenomén v spoločnosti vyvoláva. Bol dokresľovaný hip-hopovou hudbou, ktorá bola vyobrazená ako súčasť životného štýlu prezentovanej skupiny graffiti umelcov, pričom bola prezentovaná vlastná hudobná tvorba niektorých členov skupiny, v rámci ktorej v textoch niektorých skladieb odzneli vulgárne výrazy. Účastník konania sa vo svojom stanovisku v prevažnej miere venuje otázkam tvorby uvedeného programu (je to viac dokumentaristická sociológia alebo sociologický dokument?), metódam spracovania programu (roztrasený obraz, krátke strihy, pesničky, ktoré hovoria o ich názoroch viac ako množstvo slov) a cieľom, ktoré si tvorcovia programu pri jeho tvorbe položili (kamera sa stala okom diváka, ktorý preniká do neznámeho sveta bratislavskej mládeže, stala sa pozorovateľom toho, ako si organizujú títo chalani voľný čas... teda čo ich vlastne spája), spoločenskému postaveniu a problémom predstaviteľov účinkujúcich v programe (Nikto z účinkujúcich nie je hercom, ich vyjadrenia, ba až krik po percepcii a spoločenskej odozve nie je naplnený nadávkami špeciálne kvôli kamere kričia, že žijú v gete...). Na základe toho vysvetľuje, prečo sa rozhodol účastník konania odvysielať program takéhoto typu (tí, ktorým vývoj v spoločnosti nie je ľahostajný a verejnoprávna inštitúcia sa k nim prirodzene radí museli zaznamenať, že na nastupujúce generácie mladých čoraz úspešnejšie vplýva prevládajúca relativizácia etických hodnôt a vo väčšej miere sú očarení atraktivitou niektorých subkultúr, hnutí... preto sa rozhodla STV na základe uvedeného cyklu otvoriť na obrazovke verejnú diskusiu o daných subkultúrach) a čo bolo cieľom jeho odvysielania (cieľom tejto konfrontácie nebolo zatajiť, že vulgarizmy existujú, ale docieliť, aby ich nechceli používať a žiť s filozofiou tých, ktorí ich prezentujú. Skutočnosť, že STV venuje patričnú pozornosť problematike vulgarizmov a mladej generácii a nie ich propagácii alebo ignorovaniu ich nevhodnosti možno považovať aj program z cyklu Lúskanie s názvom Vulgarizmy, v ktorej sa v plnej miere naplnil cieľ priviesť teenegera k vlastnému poznaniu). 5

Kultúra resp. hudba hip-hop je spätá s pouličným spôsobom života, v ktorom sú autori konfrontovaní s najrozličnejšími spoločenskými skutočnosťami (zväčša negatívnymi), ktoré následne opisujú vo svojich textoch. Ako bežný spôsob vyjadrenia svojich emócií, nálad a postojov používajú vulgarizmy a drsný jazyk, tzv. jazyk ulice. Podľa čl. IV ods. 2 JSO vysielateľ posúdi pri klasifikácii programov kvalitatívne hľadisko nevhodných obsahov v programe, ako aj kvantitatívne hľadisko, tzn. frekvencie výskytu. Z hľadiska kvality odvysielaných vulgarizmov Rada rozhodla, že účastníkom konania odvysielané vulgarizmy možno označiť za hrubé vulgarizmy (ide o najmä o slová kurva, kokot, jebať, piča resp. odvodené slová), pričom v jednom prípade došlo k mimoriadne hrubému označeniu rodinného príslušníka (... kokota skurveného, ktorým je ten vyjebaný foter). Z hľadiska kvantity odvysielaných vulgarizmov Rada dospela k záveru, že vzhľadom na dĺžku odvysielaného programu bol výskyt vulgarizmov častý, spolu bolo odvysielaných 14 vulgarizmov (slovo jebať resp. odvodené slová spolu 7x, slovo kurva 4x, slovo kokot 2x, slovo piča 1x) a ich frekvencia výskytu bola vysoká. Účastník konania vo svojom vyjadrení, okrem iného, uviedol:... Preto sa STV rozhodla na základe uvedeného cyklu otvoriť na obrazovke verejnú diskusiu o daných subkultúrach. Rozhodla sa ju zastrešiť renomovaným a akceptovaným vzdelávaco výchovným formátom vo vedomí nielen mladých, ale i generácie dospelých... Po konzultáciach s viacerými odborníkmi (psychológmi, pedagógmi) sa potvrdilo, že najohrozenejšou skupinou spejúcou k ľahkému ovplyvňovaniu vonkajšími znakmi, módnosťou názorových trendov a sebaohrozujúcich prvkov rebélie je skupina 12 až 14-ročných detí. Z týchto dôvodov sa ukázalo nevyhnutným ponúknuť tento diskusný program v čase im prístupnom. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia v tejto súvislosti uviedol: Z podkladov spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odporkyňa pri vytváraní správnej úvahy sa riadila iba výpočtom vulgarizmov a ich frekvenciou, pretože vylúčila možnosť zaoberať sa aj dôvodmi, pre ktoré mali byť podľa navrhovateľky zámerne tieto v programe použité. Podľa odporkyne nešlo o program vytvorený za účelom prevencie a výchovy, keďže používanie vulgarizmov nemá výchovný ani preventívny účel. V zásade s týmto názorom odporkyne možno súhlasiť, najmä pokiaľ ide o najmladšiu vekovú hranicu maloletých. Na druhej strane však nemožno jednoznačne vylúčiť aj potrebu konfrontačného spôsobu riešenia problémov spoločnosti. Otázkou pri tomto zostáva v akej miere a od ktorej vekovej hranice. Odporkyňa totiž sama pripustila, že samotná prítomnosť vulgarizmov v programe ešte nemá za následok priamu kvalifikáciu programu ako spôsobilého vyvolať následok predpokladaný v 20 ods. 3 uvedeného zákona, preto je vecou správnej úvahy správneho orgánu, aby posúdil, či program, ktorý obsahuje vulgarizmy, je programom skutočne spôsobilým vyvolať už zmieňovaný následok.... Nemožno tak bez výhrady súhlasiť s názorom odporkyne, že bolo irelevantné zaoberať sa dôvodmi, akými pohnútkami sa účastník konania pri odvysielaní uvedeného programu riadil a aký spoločenský význam nadobúda problematika, ktorá je predmetom programu. Naopak, podľa názoru súdu na základe vyjadrenia navrhovateľky podaného k začatiu konania sa mala odporkyňa touto otázkou zaoberať, vykonať v tomto smere dokazovanie napr. zadovážením odborného vyjadrenia, prípadne aj posudkom znalca z príslušného odboru a tak zistiť, či predmetný program spĺňal atribúty prevencie a výchovy a pre aké vekové kategórie. Teda, či predmetná časť programu, napriek tomu, že obsahuje vulgarizmy a v zmysle 20 ods. 3 6

zákona č. 308/2000 Z.z. môže ohroziť fyzický, psychický alebo mravný vývoj detí a mladistvých, spĺňa atribúty výnimky v zmysle či. V. ods. 3 JSO a pre aké vekové kategórie. Účastník konania vo svojom vyjadrení uvádza, že program bol zameraný na skupinu 12 až 14- ročných detí, ktoré sú najnáchylnejšou skupinou na prevzatie najrozličnejších vplyvov a tejto skutočnosti prispôsobil i čas vysielania programu. Ako problematické sa v tomto prípade javia nielen kvantita a kvalita odvysielaných vulgarizmov, ale aj kontext, v ktorých boli použité. Nemožno spochybňovať skutočnosť, že je pravdepodobne nemožné úplne sa vyhnúť nežiaducim prvkom v prípade programov, ktoré sa zaoberajú problematikou spoločensky negatívnych javov, akými sú napr. problém násilia, vulgárneho vyjadrovania či emočných problémov maloletých a pod. Obrazová, ako aj zvuková zložka programu v takých prípadoch približujú a dotvárajú celkový rozsah problémov, ich úlohou je poukázať na intenzitu či závažnosť danej problematiky. Súčasne je však zrejmé, že sila použitých výrazových prostriedkov nesmie byť zneužitá za účelom šokovania alebo spôsobenia senzácie, resp. nesmie ohroziť iný, právom chránený záujem, v tomto prípade záujem verejnosti na ochrane maloletých, ktorý možno považovať za mimoriadne významný nielen v národnej, ale i v komunitárnej legislatíve či na pôde európskych medzinárodných organizácií. Vychádzajúc z tejto premisy Rada dospela k záveru, že účastník konania nezohľadnil dostatočným spôsobom skutočnosť, že v programe bolo obsiahnuté veľké množstvo hrubých vulgarizmov, a to najmä s prihliadnutím na čas odvysielania programu a cieľovú skupinu divákov, ktorým bol program určený. Rada má za to, že i výlučným použitím zásady správnej úvahy možno dospieť k záveru, že hrubé vulgarizmy v podobe a množstve, v akej boli odvysielané, sú obsahom, ktorý je spôsobilý narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých. Vyvolanie týchto následkov Rada vidí v možnom preberaní takéhoto spôsobu vyjadrovania ako prirodzeného a normálneho spôsobu medziľudskej komunikácie, prípadne v jeho napodobňovaní, neuvedomujúc si, že ide o nevhodné konanie. Maloletí sú najnáchylnejšou skupinou na preberanie vonkajších vplyvov a vzorov pri formovaní vlastného individuálneho rebríčka hodnôt, zvlášť z masových médií, pričom neraz nie je v schopnostiach maloletého pochopiť obsah niektorých scén. Nie je nutné osobitne zdôrazňovať, že interpreti populárnej hudby zosobňujú pre maloletých nasledovaniahodné idoly, ich hudba predstavuje určitý prostriedok identifikácie mladého človeka a súčasne slúži aj ako prostriedok integrácie do rôznych spoločenských komunít; preto práve zmienené nepochopenie samotnej podstaty je spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo, že maloletí si osvoja určitý model správania, bez toho, aby porozumeli a vnímali nevhodnosť tohto ich následného osvojeného konania. Rada sa súčasne domnieva, že neúmerný výskyt vulgarizmov a vulgárneho spôsobu komunikácie v detskom veku môže významne zvyšovať sklon k spoločenskej a citovej otupenosti v dospelom veku, neuvedomovaniu si spoločenskej nevhodnosti takéhoto konania či k primitivizácii emočných vzťahov. Hoci Rada akceptuje skutočnosť, že vulgarizmy neboli v programe použité samoúčelne, ale ich cieľom bolo ilustrovať spôsob komunikácie panelákových detí, vyrastajúcich a pohybujúcich sa na uliciach, súčasne však dospela k záveru, že prípadným vypípaním alebo inou technickou úpravou uvedených vulgarizmov by program nestratil nič na svojej hodnote a rovnako by splnil svoj účel, t.j. poukázať na fenomén hip-hopu a štýlu graffiti, resp. pozadie uvedených subkultúr, problémy mladých ľudí vyznávajúcich tento životný štýl. Rovnako poukázala na skutočnosť, že z hľadiska kontextu, v akom boli predmetné vulgarizmy odvysielané, v diskusii nasledujúcej po odvysielaní dokumentov sa otázka 7

používania vulgarizmov v hip-hope riešila iba veľmi okrajovo, pričom neodzneli žiadne názory, ktoré by takýto spôsob prejavu jednoznačne odsudzovali. Účastník konania v tejto súvislosti vo svojom vyjadrení uviedol: Dôvod prečo ostali inkriminované výrazy nevypípané je zrejmý z analýzy dokumentu, ktorá sa nachádza v úvode stanoviska a zároveň texty piesní boli v programe nevypípané z dôvodu, že v kontexte celého textu sa práve používaním neadekvátnych verbálnych prostriedkov obnažovala podstata filozofie tohto prúdu (negácia všetkého pozitívneho, absencia akýchkoľvek prvkov radosti a vzťahov, zúfalstva maskovaného hrubosťou)... Skutočnosť, že STV venuje patričnú pozornosť problematike vulgarizmov a mladej generácii a nie ich propagácii alebo ignorovaniu ich nevhodnosti možno považovať aj program cyklu lúskanie s názvom Vulgarizmy, v ktorej sa v plnej miere naplnil cieľ priviesť teenegera k vlastnému poznaniu. Vzhľadom na uvedené fakty, ciele a skutočnosti v súvislosti s uvedením dokumentu KRJÚ v plnom znení vo vysielaní výchovno vzdelávacieho programu Lúskania špeciál 25.11.2006 sa domnievame, že označenie programu podľa JSO ako nevhodného do 12 rokov bolo adekvátne a v plnej miere zodpovedalo Jednotnému systému označovania a to článku V. ods. 3: Výnimku z kategórie nevhodných a neprístupných pre maloletých tvoria tie programy, ktoré sú vytvorené za účelom prevencie a výchovy. Do kategórie programov uvedených v čl. V ods. 3 JSO zaraďujeme tie programy, ktoré sú: vytvorené za účelom prevencie a výchovy - pod programo m tohto typu sa vo všeobecnosti rozumie taký zvukový alebo zvukovo - obrazový komunikát, ktorý prináša objektívne, reálne informácie o veciach a javoch ako aj informácie v náučnej podobe a ktorý z hľadiska funkčného zamerania poznáme ako dokumentárny, vzdelávací typ programu. s nezameniteľným, zreteľným a veku primeraným preventívnym zámerom - z definície vyplýva, že preventívny zámer musí byť jasný a veku primeraný. Nakoľko predmetný program obsahoval vulgarizmy, o ktorých sa účastníci v nasledujúcej diskusii vyjadrili len okrajovo, nemožno sa stotožniť s názorom účastníka konania, že dané dielo napĺňa atribúty programov vymedzených v čl. V ods. 3 JSO. Táto charakteristika programov vytvorených za účelom výchovy a prevencie bola potvrdená rozhodnutím NS SR č. Sžn 17/2005. Na základe uvedeného Rada konštatovala, že používanie vulgarizmov nemá výchovný ani preventívny účel, pričom má za to, že o problematike vulgarizmov a vulgárneho vyjadrovania v radoch maloletých a mladistvých možno hovoriť i bez ich používania resp. odvysielania. Z tohto dôvodu Rada považuje argumentáciu účastníka konania o výchovnom a preventívnom účele programu za irelevantnú. Použitie uvedených vulgarizmov nebolo nevyhnutné a ich odstránenie technickými prostriedkami by neznižovalo hodnotu ani účel programu. Vychádzajúc z uvedeného Rada zdôrazňuje, že práve z týchto dôvodov je nevyhnutné vo zvýšenej miere dbať na spracovanie programov, zameraných na skupinu mladistvých (v tomto prípade na skupinu 12 14 ročných detí) a to najmä z hľadiska použitých obrazových alebo zvukových zložiek, ktoré maloletí vnímajú, najmä prostredníctvom populárnych hudobných prúdov, najintenzívnejšie a najcitlivejšie. Skutočnosť, že problematika, ktorá je predmetom programu, nadobúda čoraz väčší spoločenský význam, nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za odvysielanie audiovizuálnych 8

obsahov, ktoré sú spôsobilé vyvolať následok predpokladaný v ustanovení 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku v tejto súvislosti uviedol: Naopak, podľa názoru súdu na základe vyjadrenia navrhovateľky podaného k začatiu konania sa mala odporkyňa touto otázkou zaoberať, vykonať v tomto smere dokazovanie napr. zadovážením odborného vyjadrenia, prípadne aj posudkom znalca z príslušného odboru a tak zistiť, či predmetný program spĺňal atribúty prevencie a výchovy a pre aké vekové kategórie. Teda, či predmetná časť programu, napriek tomu, že obsahuje vulgarizmy a v zmysle 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. môže ohroziť fyzický, psychický alebo mravný vývoj detí a mladistvých, spĺňa atribúty výnimky v zmysle čl. V. ods. 3 JSO a pre aké vekové kategórie. Rada v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Sž 4/2007, ktorý na námietku navrhovateľa (v danom prípade iného vysielateľa) o tom, že v prípade možného porušenia povinnosti podľa 20 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., t.j. išlo o posudzovanie ešte závažnejšieho následku ako v prípade povinnosti podľa 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z., bolo nevyhnutné vychádzať aj z názoru osoby odborne zdatnej (znalca) konštatoval, cit: Podľa 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Ide o mieru etického hodnotenia skutkového stavu, na ktorý sa vzťahuje správna úvaha odporcu. Odporca je kolektívnym a reprezentatívnym orgánom určeným zákonom na vytváranie objektivizovaného úsudku pre podobné situácie. Vytváranie úsudku nie je skutkovou okolnosťou, preto nemôže byť nahradené znaleckým dokazovaním, tak ako to žiadal navrhovateľ. Obdobný názor zaujal vo svojom rozhodnutí č. 8 As 62/2005 i český Nejvyšší správní soud, ktorý v danom prípade posudzoval zákonnosť rozhodnutia českej Rady pro rozhlasové a televizní vysílání v obdobnom prípade a ktorý konštatoval nasledovné: Rozsah dokazovania stanovuje správny orgán, ten taktiež dôkazy vykonáva a znalca ustanovuje vtedy, ak je znalecký posudok potrebný pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie. V posudzovanej veci si mohla sťažovateľka pre účely aplikácie 32 ods. 1 písm. g) zákona o vysielaní urobiť úsudok sama na základe zisteného skutkového stavu bez toho, aby bolo nutné ustanovovať znalca ( 36 správneho poriadku)...hodnotenie, či môže určitý program ohroziť mravný vývoj detí, súvisí s hodnotením pojmu mravnosť. Interpretácia tohto termínu pritom spadá do oblasti právneho posúdenia správneho orgánu a nemôže byť preto predmetom skúmania znalca naopak je to práve správny orgán a následne súd, ktorý pojmu priraďuje konkrétny význam a obsah. Právo nie je bezhodnotovým systémom a Najvyšší správny súd pripomína, že hodnotenie mravnosti je už zo svojej podstaty subjektívne, ovplyvnené osobou hodnotiaceho a podmienené kultúrnym prostredím i časom, v ktorom dochádza k hodnoteniu.... Vypracovaním posudku by sa preto iba presunulo obsahové naplnenie pojmu mravnosť na znalca, ktorému však takáto úloha v konaní nepatrí. Dôležitý verejný záujem na ochrane rizikovej skupiny detí a mládeže dovoľuje zákonodarcovi obmedziť resp. vymedziť príslušným právnym predpisom spôsoby prezentácie určitých spoločenských tém tak, aby nemohli ohroziť fyzický, psychický alebo mravný vývoj detí a mladistvých. V rámci ochrany hore vymedzenej skupiny divákov sa nie je možné spoliehať na to, že dieťa či mladistvý bude obsah programu vnímať tak, ako to predkladá žalobca, t.j. že 9

ide o osvetovo zábavný program s ironickými komentármi, celkovo negatívne vyznievajúcim voči nastolenej problematike. Existuje množstvo okolností, obmedzujúcich efekt predpokladaný žalobcom, ktoré môžu spočívať v rôznom prístupe dieťaťa či mladistvého k sledovaniu programu daného napr. tým, že pri vysielanom programe sa môže ocitnúť i dieťa nízkeho veku, ktoré samo nevie rozpoznať skutočnú podstatu vysielaného programu. Dieťa sa taktiež môže ocitnúť pri vysielaní programu náhodne a iba v okamihu vysielania určitej sekvencie programu bez toho, aby mohlo sledovať jeho celkové vyznenie. Rádiové vysielanie je často prítomné i na mnohých verejne prístupných priestoroch, žalobca je celoplošným prevádzkovateľom a preto nemožno vylúčiť vnímanie programu skupinou detských divákov. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že nie všetky deti vyrastajú v rodinnom a sociálnom prostredí, ktorého príslušníci by im vysvetlili vlastnú podstatu a nadsázku programu a nie je možné predpokladať, že všetky deti či mladiství sú schopní pochopiť v prípade odvysielaných pasáží programu moderátorkine komentáre a iróniu programu ako celku. Mladšie deti obtiažne porozumejú súvislostiam medzi jednotlivými výrokmi programu a komentárom moderátorky, okrem toho nemusia nutne pozorne vnímať program ako celok. Najvyšší správny súd pripomína, že rozhlasové vysielanie možno považovať za jeden z dôležitých zdrojov informácii, čo má za následok to, že spôsoby a modely chovania v ňom prezentované sú divákmi, najmä detskými, často preberané a následne, bez hlbšieho uvažovania, používané. Skupina detských divákov vníma hovorený prejav selektívne a mnohé veci môžu títo poslucháči ukladať do podvedomia mimovoľne ako podprahovú informáciu. Program mohol, nezávisle na početnosti výskytu problematických pasáží, vzhľadom na svoj charakter (celoplošné rozhlasové vysielanie) a čas vysielania zasiahnuť rizikovú skupinu rizikovú skupinu detí a mladistvých a pokiaľ svojou tematikou a spôsobom prezentácie vyvolal pochybnosti o vhodnosti jeho vysielania pred 22:00 hod., potom napriek subjektívnemu vnímaniu tohto programu rôznymi deťmi a mladistvými, ktoré môže byť odlišné a nemusí byť nevyhnutne u všetkých s ohľadom na ich vývoj či rodinné prostredie negatívne, postačí na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu existencia možnosti (zákon výslovne používa slovné spojenie by mohli ohroziť ), že by takýmto programom mohol byť ohrozený fyzický, psychický alebo mravný vývoj detí a mladistvých. Takáto možnosť nie je vylúčená u všetkých detí a mladistvých a preto bola sankcia uložená žalobcom za porušenie ochrany, danej ustanovením 32 ods. 1 písm. g) zákona o vysielaní v posudzovanej veci legitímne. Rada, vychádzajúc z uvedených úvah dospela k záveru, že posudzovaný program mohol, vzhľadom na spracovanie a počet negatívnych obsahov, s prihliadnutím na dostupnosť vysielania účastníka konania a čas odvysielania programu, zasiahnuť rizikovú skupinu maloletých. Nakoľko program spôsobom svojho spracovania vyvolal pochybnosti o vhodnosti jeho zaradenia do vysielania pred 22:00 hod., potom na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu postačuje existencia možnosti (...by mohli ohroziť...) vyvolať požadovaný následok, t.j. že by takýmto programom mohol byť ohrozený fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušené ich duševné zdravie a emocionálny stav. Možnosť vyvolania tohto následku nemožno vylúčiť u všetkých maloletých a preto je podľa Rady uloženie sankcie v tomto správnom konaní legitímne. Naviac, podľa čl. V. ods. 6 JSO platného a účinného v čase odvysielania programu, programy, ktoré je vysielateľ povinný označiť ako nevhodné a neprístupné pre maloletých, sú považované za programy podľa 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pokiaľ program obsahuje prvky, ktoré odôvodňujú označenie programu ako nevhodného a neprístupného pre maloletých, je 10

nutné takýto program bez ďalšieho považovať za program, ktorý je spôsobilý vyvolať následok podľa 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. Rada ďalej dospela k záveru, že pri posudzovaní obsahu programu Lúskanie špeciál účastník konania nesprávne uplatnil Jednotný systém označovania programov z hľadiska vekovej vhodnosti, keď kategorizoval program ako nevhodný pre maloletých do 12 rokov. Podľa čl. V ods. 1 písm. e) Jednotného systému označovania programov (ďalej len JSO ) je vysielateľ povinný označiť programy ako nevhodné a neprístupné pre maloletých, ak obsahujú najmä vulgárny jazyk alebo obscénne gestá. Podľa čl. V ods. 5 JSO je vysielateľ povinný zaradiť nevhodné a neprístupné programy pre maloletých do vysielania medzi 22.00 a 06.00 hod. Vzhľadom na skutočnosť, že program Lúskanie špeciál, odvysielaný dňa 25.11.2006 o cca 17:20 hod., obsahoval vulgárny jazyk, účastník konania mal označiť predmetný program ako nevhodný a neprístupný pre maloletých a zaradiť ho do svojho vysielania po 22:00 hodine. Tým, že účastník konania zaradil predmetný program do vysielania pred 22:00 hodinou a označil ho ako program nevhodný pre maloletých do 12 rokov, nesprávne uplatnil JSO, čím porušil 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. Podľa 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 je vysielateľ povinný pri zaradení programu do vysielania zohľadniť jeho vekovú vhodnosť. Nakoľko program bol zaradený do vysielania v čase pred 22:00 hod., účastník konania nezohľadnil jeho vekovú vhodnosť a porušil 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.z. * * * U právnických osôb sa zodpovednosť za správne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť pre správny delikt). Táto zásada platí aj v prípade zákona č. 308/2000 Z. z. ako aj zákona č. 71/1967 Zb., ktoré nevyžadujú pri preukázaní, či došlo k správnemu deliktu dokazovať zavinenie, alebo dokonca úmyselné konanie. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie. Tomu, že sa v tomto prípade nielenže nedokazuje zavinenie, ale ani sa nerozlišuje medzi zavinením úmyselným alebo nedbanlivostným, svedčí aj skutočnosť, že ani jeden z cit. zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt. Okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona, môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie správneho konania. Podľa ustanovenia 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.: Sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa 2 ods. 2 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušia povinnosť, na ktorej porušenie boli upozornení. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak sa porušila povinnosť uložená v 16 písm. c), 19, 20 ods. 1 a 3, 30, ako aj keď sa vysiela bez oprávnenia [ 2 ods. 1 písm. b)] alebo ak sa prevádzkuje retransmisia bez oprávnenia [ 2 ods. 1 písm. c)]. Pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu, trvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania a retransmisie a získané bezdôvodné obohatenie. 11

Z 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že Rada za opakované porušenie povinnosti ustanovenej v 19 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., na ktorej porušenie už bol účastník konania upozornený, uloží pokutu. Ide o kogentné ustanovenie zákona, ktoré nepripúšťa voľnosť uváženia pri rozhodovaní o druhu sankcie za opakované porušenie tej istej povinnosti. Účastník konania bol od účinnosti zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie ustanovenia 20 ods. 3 zákona č. 308/200 Z. z. sankcionovaný už v minulosti. V obdobnom prípade mu rozhodnutím č. RP/184/2004 bola uložená sankcia pokuta vo výške 50.000,-Sk za to, že dňa 29.1.2004 o cca 13:20 hod. v repríze odvysielal program Metro, v ktorom boli použité vulgárne výrazy, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav. Za porušenie ustanovenia 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. bol účastník konania sankcionovaný rozhodnutím č. RP/281/2006, ktorým mu bola uložená sankcia pokuta vo výške 60.000,- Sk. Ostatným rozhodnutím č. RP/324/2006 zo dňa 30.08.2006 za porušenie ustanovenia 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. spočívajúcom v nezohľadnení vekovej vhodnosti programu a nesprávnom uplatnení JSO mu bola uložená pokuta vo výške 100.000,- Sk. V obdobnom prípade mu rozhodnutím č. RP/192/2004 bola uložená sankcia pokuta vo výške 100.000,- Sk za to, že dňa 6.3.2004 o 17.00 hod. odvysielal program Senzi Senzus mix nesprávne označený podľa Jednotného systému označovania programov. Z 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. vyplýva, že Rada za opakované porušenie povinnosti ustanovenej v 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z., na ktorej porušenie už bol účastník konania upozornený, uloží pokutu. Ide o kogentné ustanovenie zákona, ktoré nepripúšťa voľnosť uváženia pri ukladaní druhu sankcie za opakované porušenie tej istej povinnosti. Podľa 67 ods. 5 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z.: Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 100.000,- Sk do 5.000.000,- Sk a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 15.000,- Sk do 1.500.000,- Sk, ak d) vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie alebo emocionálny stav v čase od 6.00 h do 22.00 h ( 20 ods. 3) Podľa 67 ods. 3 písm. c) zákona č. 308/2000 Z.z.: Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby od 20.000,- Sk do 2.000.000,- Sk a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 3.000,- Sk do 600.000,- Sk, ak c) nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov ( 20 ods. 5) alebo neuplatnil toto označenie v rámci ním vysielanej programovej služby Rada pri určovaní výšky sankcie za porušenie povinnosti ustanovenej v 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z.z. rozhodla, že sankcia pokuta uložená na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia, je vzhľadom na závažnosť správneho deliktu dostačujúca. Pri určovaní výšky sankcie za porušenie povinnosti ustanovenej v 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. Rada vzala do úvahy najmä: 12

- závažnosť správneho deliktu v programe došlo k odvysielaniu množstva vulgarizmov, pričom program bol odvysielaný v čase o cca 17:20 hod. a označený ako nevhodný pre maloletých do 12 rokov. Z kvalitatívneho hľadiska išlo o tvrdé vulgarizmy. - trvanie správneho deliktu nevhodný obsah bol odvysielaný viackrát a predstavoval nezanedbateľnú časť programu. - rozsah a dosah vysielania účastník konania je celoplošným vysielateľom. - mieru zavinenia účastník konania bol za porušenie povinností ustanovených v 20 ods. 3 a 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z.z. sankcionovaný už v minulosti, mal a mohol teda vedieť, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom č. 308/2000 Z.z. Na základe vyššie uvedených skutočností, po zhodnotení kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska povinností ustanovených v 20 ods. 3, 20 ods. 4 a v 20 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z., Rada rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a uloženie sankcií v predmetnej veci považuje za plne odôvodnené. P o u č e n i e V zmysle 64 ods. 5 zákona č. 308/2000 Z. z. sa proti tomuto rozhodnutiu možno odvolať na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa 247 a nasl. OSP. * * * Toto rozhodnutie sa vydáva v štyroch rovnopisoch: 1x účastník konania Slovenská televízia, vysielateľ na základe zákona 1x Rada STV 2x Rada pre vysielanie a retransmisiu Prof. Miloš Mistrík predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu 13