Program rozvoja vidieka SR 2014-2020 EKOOMICKÝ PRIESKUM A OCEEIE LESÉHO MAJETKU Komplexný rozbor ekonomických ukazovateľov - členenie nákladov, definovanie matematických vzťahov pre odvodenie nákladových položiek, metódy odvodenia priamych nákladov na pestovnú a ťažbovú činnosť lesnej výroby Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka : Európa investuje do vidieckych oblastí
Komplexný rozbor ekonomických ukazovateľov - členenie nákladov, definovanie matematických vzťahov pre odvodenie nákladových položiek, metódy odvodenia priamych nákladov na pestovnú a ťažbovú činnosť lesnej výroby Tento materiál bol vypracovaný na základe Rámcovej dohody č. 162/2015-700/MPRV SR, 26/2015/S/370-TPPRV a čiastkovej zmluvy o dielo č. 255/2015-700/MPRV SR, 51/2015/S/370-TPPRV a tvorí dokumentáciu k riešeniu predmetu uvedenej zmluvy Príprava metodiky na vyhotovenie ekonomického prieskumu a ocenenie lesného majetku podľa čl. 2 ods. 2.3 písm. a) tejto zmluvy Komplexný rozbor ekonomických ukazovateľov členenie nákladov, definovanie matematických vzťahov pre odvodenie nákladových položiek, metódy odvodenia priamych nákladov na pestovnú a ťažbovú činnosť lesnej výroby 2
Zadávateľ: Zhotoviteľ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Dobrovičova 12 812 66 Bratislava árodné lesnícke centrum T. G. Masaryka 22 960 52 Zvolen EKOOMICKÝ PRIESKUM A OCEEIE LESÉHO MAJETKU Komplexný rozbor ekonomických ukazovateľov - členenie nákladov, definovanie matematických vzťahov pre odvodenie nákladových položiek, metódy odvodenia priamych nákladov na pestovnú a ťažbovú činnosť lesnej výroby Október 2015 Počet strán 22 Počet príloh 0 Počet odovzdaných vyhotovení 4 Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka : Program rozvoja vidieka SR 2014-2020 Európa investuje do vidieckych oblastí 3
ÁRODÉ LESÍCKE CETRUM, T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolen Telefón: 045/5202111 FAX : 045/5314192 E-mail : nlc@nlcsk.org Spracoval Ing. Machanský Milan, PhD. LC - Ústav pre hospodársku úpravu lesov Objednávateľ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Dobrovičova 12 812 66 Bratislava Vyhotovené október 2015 Určenie priamych nákladov na pestovnú Účel a ťažbovú činnosť lesnej výroby Komplexný rozbor ekonomických ukazovateľov členenie nákladov, definovanie matematických vzťahov pre odvodenie nákladových položiek, metódy odvodenia priamych nákladov na pestovnú a ťažbovú činnosť lesnej výroby (október 2015) Počet vyhotovení Archívne číslo 4 1/2015 4
OBSAH: 1. Predmet zákazky 2. Komplexný rozbor ekonomických ukazovateľov 2.1 Druhové členenie nákladov 2.2 Kalkulačné členenie nákladov 3. Formulácia vzťahov pre plánovanie nákladov na realizáciu PSL 4. Záver 5
1. PREDMET ZÁKAZKY Komplexný rozbor ekonomických ukazovateľov členenie nákladov, definovanie matematických vzťahov pre odvodenie nákladových položiek, metódy odvodenia priamych nákladov na pestovnú a ťažbovú činnosť lesnej výroby Predmetom aktivity je spracovanie uvedenej problematiky v zmysle Čiastkovej zmluvy o dielo č. č. 255/2015-700/MPRV SR, 51/2015/S/370-TPPRV uzatvorenej v zmysle 536 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov medzi objednávateľom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a zhotoviteľom árodným lesníckym centrom Zvolen. Aktivita má zabezpečiť plnenie 40 ods. 3 písm. f zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. 2. KOMPLEXÝ ROZBOR EKOOMICKÝCH UKAZOVATEĽOV V súčasnom prostredí rozvíjajúcej sa trhovej ekonomiky sú všetci užívatelia lesných pozemkov závislí na kvalitných informáciách o stave svojich lesov, ale najmä o ich produkčnom potenciáli. Programy starostlivosti o lesy svojim obsahom vo veľkej miere plnia túto informačnú úlohu a je len na užívateľoch, ako dokážu tieto informácie efektívne využiť. Uplatňovanie racionalizačných prvkov v procese tvorby a realizácie programov starostlivosti o lesy (PSL) závisí od celej škály vonkajších aj vnútorných vplyvov, ktoré v súčasnosti zasahujú do procesu obhospodarovania lesov. Vzhľadom na zmenené ekonomické pomery je potrebné aj tvorbu PSL modifikovať tak, aby svojim obsahom a štruktúrou zodpovedali požiadavkám doby. Rozšírenie informačnej bázy o nové ekonomické ukazovatele v záujme objektivizácie a kvantifikácie nákladov na realizáciu predpisov PSL prispieva k racionalizácii tvorby krátko- a strednodobých technickoekonomických plánov. 2.1. Druhové členenie nákladov Vychádza zo spotrebovaných výrobných faktorov, ktoré majú podobné (príbuzné) znaky a sú vyjadrené v peňažných jednotkách. áklady podľa jednotlivých druhov možno rozdeliť do týchto skupín: Výrobné náklady - spotrebované nákupy, - spotreba materiálu, - spotreba energie, - služby (opravy a udržovanie, prepravné, cestovné), - osobné náklady (mzdové náklady, sociálne poistenie, sociálne náklady), - dane a poplatky (daň z nehnuteľností, cestná daň, ostatné nepriame dane a poplatky), - odpisy, - rezervy a opravné položky k výrobným nákladom. 6
Finančné náklady - finančné náklady, úroky, - rezervy a opravné položky finančných nákladov. Mimoriadne náklady tvoria hlavne: - manká a škody, - ostatné mimoriadne náklady. Daňová povinnosť (vo vzťahu k zamestnancom). áklady podľa jednotlivých druhov sú spracované ako prvotné náklady vo finančnom účtovníctve a tiež vo vnútropodnikovom účtovníctve, a to v členení podľa účtovnej osnovy. 2.2. Kalkulačné členenie nákladov a stanovenie nákladov na výrobnú (kalkulačnú) jednotku nie sú vhodné druhovo členené náklady. Preto je potrebné transformovať druhové náklady na náklady kalkulačné. Podstatou princípu kalkulačného členenia nákladov je rozdelenie nákladov na priame a nepriame. Kalkulačné členenie nákladov vychádza z možnosti vyjadriť jednotlivé položky nákladov na jednotku kalkulovaného výkonu. áklady podľa kalkulačného členenia a podľa vzťahu ku kalkulačnej jednotke majú dve skupiny, a to náklady priame a nepriame. Ich konkrétne usporiadanie nazývame kalkulačným vzorcom. Členenie nákladov na priame (základné) a nepriame (vedľajšie) má svoj význam. Priame náklady sa majú na každý výrobok určovať bezprostredne tak, aby sa ich rozsah mohol kontrolovať a aby sa racionálne hospodárilo s prácou, spotrebúvanou vo výrobnom procese. epriame náklady v predbežných kalkuláciách sa stanovujú: a) pevnou zúčtovacou sadzbou, ktorá sa môže určiť (v peňažnom vyjadrení) na každý druh výkonu kalkulačnú jednotku samostatne, b) pevnou prirážkou, vyjadrenou spravidla percentuálnou sadzbou k priamym nákladom alebo k inej zvolenej základni. c) plánovaným podielom nepriamych nákladov na kalkulačnú jednotku. Priame náklady sú také, ktoré môžeme jednoznačne pripočítať ku každej kalkulačnej jednotke. epriame náklady sú také, ktoré sa ku kalkulačnej jednotke pripočítať nedajú, alebo poprípade aj dajú, ale samotné náklady na ich zistenie (vysledovanie) by neboli úmerné prínosu, ktorý vyplýva z tohto sledovania (zisťovania). Rozvrhové základne keďže nepriame (režijné) náklady zahŕňajú komplex rôznych nákladov a sú spoločné pre viaceré kalkulačné jednotky, môžeme ich pripočítať k objemu priamych nákladov na základe tzv. rozvrhovej základne. epriame náklady môžeme teda rozvrhovať podľa rôznych vopred stanovených rozvrhových základní. Poznáme v podstate dva druhy rozvrhových základní, a to: a) jednoduché základne napr. priamy materiál, normohodiny, hmotnosť výrobku, 7
b) zložené základne napr. súčet priamych miezd, priameho materiálu a výrobnej réžie, súčet priamych miezd a priameho materiálu. Rozvrhové základne, ktoré sa v bežnej praxi najviac používajú sú: a) materiálové množstvo vyrobených kusov výrobkov, b) hodnotové (jednotkové mzdy, materiálové náklady, ceny a pod.). Pri materiálovej (naturálnej) rozvrhovej základni vypočítame sadzbu, ktorá predstavuje podiel režijných pripadajúcich na jednotku rozvrhovej základne. Prirážka sa používa na rozvrh réžie výroby v manipuláciách výroby, v pomocnej výrobe, kde sa ako rozvrhové základne používajú jednotkové mzdy podľa východiskovej kalkulácie. Ako príklad rozvrhovania réžie môžeme uviesť, že: - zásobovacia réžia sa môže rozvrhnúť podľa spotreby materiálu, - odbytová réžia sa môže rozvrhnúť podľa realizovaných výrobkov, - výrobná réžia podľa spotreby priameho materiálu alebo podľa priamych miezd a pod. V súvislosti s technikou prirážkových kalkulácií treba ešte podotknúť, že je nevyhnutné hľadať stále vhodnejšie rozvrhové základne, ktoré by najlepšie vystihli príčinnú závislosť medzi zvolenou základňou a príslušným nepriamym nákladom. Za rozhodujúci prístup k riešeniu tohto problému sa považuje výber rozvrhovej základne, ktorá musí spĺňať tieto podmienky: a) rozvrhované nepriame náklady by mali byť vo vzťahu príčinnej súvislosti k rozvrhovej základni, b) rozsah rozvrhovej základni má byť ľahko zistiteľný, c) rozvrhová základňa má byť relatívne stála, aby zabezpečovala porovnateľnosť kalkulácií v rôznych časových úsekoch, d) základňa má byť dostatočne veľká, aby malá chyba v zistení rozsahu základne nespôsobila veľkú chybu pri stanovení nepriamych nákladov konkrétnej kalkulačnej jednotky. Ak má rozvrhová základňa spĺňať uvedené podmienky, tak je zrejmé, že jej stanovenie (určenie) a výber nemôžeme robiť iba na základe skúseností a rutiny v rámci podnikateľského subjektu. Pre výber a testovanie rozvrhovej základne je potrebné použiť vhodné matematické metódy a výpočtovú techniku,. Kalkulácie, kalkulačný vzorec zostavenie decenálneho ekonomického plánu, pozostáva z veľkého množstva rutinných kalkulácií, často však využíva zložité matematické modely lineárneho programovania a nezaobíde sa bez poznania značného množstva informácií. Predpokladom vhodnejšej stratégie v oblasti rozhodovania pre jednotlivé manažmenty podnikateľských subjektov sú predovšetkým kalkulácie, metódy kalkulácií, ako aj samotné náklady. Pojem kalkulácie v najvšeobecnejšom chápaní (presnejšie kalkulácie ceny výkonu) možno definovať takto: Kalkulácia je otvorený informačný systém (alebo subsystém), ktorý zahŕňa stanovenie (vopred) alebo zistenie (dodatočne) nákladov, zisku (straty) a ceny jednotlivých výkonov (výrobkov, výrobných, prípadne nevýrobných služieb), vzťahujúcich sa na určenú jednotku výkonu. 8
9 V teórii i praxi sa kalkuláciou najčastejšie rozumie činnosť, ktorou sa vypočítavajú, stanovujú alebo zisťujú a v určitej štruktúre vykazujú vlastné náklady výrobku. Úlohy kalkulácií vychádzajú zo základných ekonomických cieľov firmy. Môžeme ich v podstate rozdeliť do štyroch skupín, a to na úlohy, ktoré: 1) umožňuje plánovať a sledovať vývoj nákladov a ich štruktúry, zisku, prípadne ďalších zložiek cien na jednotlivé výkony, porovnávať ich podľa skupín a druhov výrobkov, podľa podnikov a odborov. Ďalej poskytujú podklady na odhaľovanie rezerv a určovanie ciest zvyšovania efektívnosti, 2) poskytujú podklady na vypracúvanie návrhov ponukových trhových cien tvorených metódou individuálnej kalkulácie a kalkulačných porovnaním, 3) poskytujú podklady na sledovanie úrovne spotreby zhmotnenej a živej práce na výkony, 4) poskytujú špecifické informácie pre vnútropodnikové a podnikové riadenie a umožňujú podnikovým manažmentom dôsledne uplatňovať požiadavky hospodárnosti a rentability pri určovaní výrobných programov a uskutočňovaní ekonomických operácií, vyžadujúcich kalkulovanie. V kalkuláciách je veľmi dôležité správne stanoviť kalkulačnú jednotku, ktorá predstavuje nositeľa konkrétnych úžitkových vlastností. Kalkulačnou jednotkou môžu byť: - individuálne fyzické jednotky, ktoré sa dajú vyjadriť jednotkami miery, hmotnosti (kg, m, l a pod.), obsahu a pod., - hromadné jednotky, ktoré sa dajú vyjadriť peňažnými jednotkami ako výkony uskutočnené za určitý čas, môže to byť objem výroby skupiny výrobkov, objem výroby jedného výrobného odboru za stanovený čas a pod., - určité práce a služby, ktorých rozsah a kvalita sú merateľné. Voľba vhodnej kalkulačnej jednotky je veľmi dôležitá a má zodpovedať potrebám rozhodovania, najmä požiadavke objektívneho vymedzenia obsahu kalkulačných položiek a zložky ceny na zvolenú kalkulačnú jednotku. Vhodne zvolená kalkulačná jednotka umožňuje zistiť, aké množstvo práce bolo potrebné vynaložiť na jej tvorbu, a s akým efektom. Pre riadenie, plánovanie, kontrolu, medzipodnikové a medzizávodné porovnávanie, cenovú tvorbu a iné potreby sú v organizáciách LH zostavované kalkulácie - plánové - výsledné - operatívne - prepočtové. Z hľadiska časovej súvislosti kalkulovania výkonu a jeho uskutočňovaním sa zostavuje kalkulácia a) pred jeho vykonaním ako predbežná kalkulácia, b) po jeho vykonaní ako výsledná kalkulácia. Do predbežnej kalkulácie patrí a) kalkulácia plánovaná b) kalkulácia operatívna c) kalkulácia prepočtová. Plánová kalkulácia je jedným z nástrojov ku konkretizácii a k zabezpečeniu plnenia plánu v organizácii a vyjadruje priemerné vopred stanovené náklady jednotlivých kalkulačných jedníc v plánovacom období. Pri jej zostavovaní sa musí vychádzať z podmienok činnosti organizácie predpokladaných v jej pláne včítane dôsledkov pripravených alebo pripravovaných racionalizačných a iných opatrení v plánovacom období. Plánová kalkulácia slúži tiež ako nástroj pre odkrývanie rezerv vo finančnom pláne (plán výkonov, nákladov
a tvorby hospodárskeho výsledku). Úlohou organizácií je zaistiť čo najtesnejšiu väzbu plánových kalkulácií na finančný plán. Prepočtová kalkulácia sa zostavuje v prípadoch, keď nie sú k dispozícii dostatočne spoľahlivé a podrobné podklady, ktoré by umožnili zostaviť operatívnu alebo plánovú kalkuláciu budúcich výkonov, pričom je potrebné predbežne stanoviť vlastné náklady jednotlivých výkonov. Prepočtová kalkulácia slúži najmä ako podklad - k ekonomickému hodnoteniu dlhodobých zámerov a rozhodnutí vo výskume a vývoji, v investičnej výstavbe, v obchodnej politike, - k voľbe medzi niekoľkými variantmi riešenia uvedených dlhodobých zámerov a rozhodnutí, - k posúdeniu predpokladaných nákladov u zákaziek s lehotou výroby viac ako 1 rok, - pre tvorbu cien a pre stanovenie cenového limitu a limitu vlastných nákladov. Základným predpokladom kalkulácií je poznanie kalkulačného vzorca a jeho jednotlivých položiek, ktorých počet závisí od charakteru výroby a organizácie firmy. Vzhľadom na to, že každá firma upravuje štruktúru kalkulácií podľa svojich potrieb, môže sa stať, že kalkulačné vzorce v jednotlivých firmách budú odlišné. Kalkulačné vzorce predstavujú určenú štruktúru kalkulácií a obsah ich jednotlivých prvkov, ktorými sú kalkulačné položky. Členenie položiek kalkulácie vychádza zo všeobecných zásad členenia vlastných nákladov v účtovníctve, najmä z účtovej triedy 5. Stanovenie kalkulačného vzorca je v kompetencii firmy. Jeho obsah závisí od charakteru výroby a organizácie firmy. Právomoc firiem pri tvorbe vlastného kalkulačného vzorca je daná nielen charakterom výroby, ale do značnej miery závisí aj od nového účtovníctva (platného od 1. 1. 1993), ako aj od vnútropodnikového účtovníctva. Odborový kalkulačný vzorec pre kalkuláciu vlastných nákladov a ďalších zložiek ceny výkonov v odvetví lesného hospodárstva. 1. Priamy materiál 2. Priame mzdy 3. áklady pomocných činností 3.1. z toho mzdy 4. Ostatné priame náklady 5. Priame náklady výroby (r. 1 až 4) 6. Výrobná réžia - všeobecná - technologická 7. Vlastné náklady výroby (r. 5+6) 8. áklady na podnikovú a spoločenskú spotrebu 9. Správna réžia 10. Zásobovacia réžia 11. Vlastné náklady výkonov (r. 7+8 až 10) 12. Priame odbytové náklady 13. Úplné vlastné náklady výkonov (r. 11+12) 14. Zisk /strata/ 15. Ponuková trhová cena /základná/ (r. 13+14) 10
áplň jednotlivých kalkulačných položiek odborového kalkulačného vzorca je nasledovná: 1. Priamy materiál Do tejto položky patria všetky suroviny, základný materiál, nakupované polotovary vlastnej výroby, pomocný a ostatný materiál, ktorého spotrebu možno stanoviť /zisťovať/ priamo na predmet kalkulácie, alebo na kalkulačnú jednicu. V tejto položke sa odpočítava použiteľný odpad priameho materiálu daný na sklad, alebo priamo použitý vo výrobnom procese v hlavnej, pomocnej vedľajšej výrobe. Do položky priameho materiálu patrí spotreba náhradných dielov, pohonných hmôt a mazadiel, gumových obručí, ostatných surovín a materiálu, výkup dreva a ostatných výrobkov, spotreba stavebného materiálu, spotreba dreva a ostatných výrobkov, u zalesňovania spotreba sadeníc vlastnej výroby. Do tejto položky nepatria vedľajšie náklady spojené s obstaraním materiálu a rozdiely medzi kúpnou a veľkoobchodnou cenou. 2. Priame mzdy Do tejto položky patria mzdy a ostatné osobné náklady priamo súvisiace sprevádzaním výkonov, ktoré možno stanoviť /zisťovať/ priamo na predmet kalkulácie, alebo na kalkulačnú jednicu. Sú to spravidla mzdy výrobných /prevádzkových/ robotníkov za odpracovanú dobu, alebo za určitú vykonanú prácu, napr. - základné mzdy /časové, úkolové a pod./ - príplatky a doplatky ku mzde - osobné ohodnotenie, ako i prémie a odmeny, pokiaľ sa zahŕňajú do nákladov a priamo súvisia s kalkulovaným výkonom. Do tejto položky nepatria náhrady mzdy a odmeny v naturáliách pracovníkom. 3. áklady pomocných činností Do tejto položky patria náklady na prevádzku pomocných činností, ktoré sú nutnou technologickou podmienkou pre uskutočnenie hlavných výkonov. Sú to predovšetkým náklady na prevádzku automobilovej dopravy, lesníckych, stavebných a ostatných mechanizmov, práce údržbární a dielní a práce pomocnej stavebnej výroby pre ťažbové, pestovné, stavebné a ďalšie činnosti. 4. Ostatné priame náklady Do tejto položky patria ostané časovo rozlíšené prvotné a druhotné priame náklady, pokiaľ ich možno hospodárne so zreteľom k ich významu v štruktúre nákladov stanoviť /zistiť/ na predmet kalkulácie, alebo na kalkulačnú jednicu. epatria sem náklady, ktoré súvisia priamo s prevádzkou pomocných činností a sú kalkulované v položke 3 áklady pomocných činností. 6. Výrobná réžia Do tejto položky patria všetky časovo rozlíšené prvotné a druhotné náklady, ktoré súvisia s riadením a obsluhou technologického procesu zabezpečovania výkonu /napr. vo výrobnom procese s riadením a obsluhou výroby/, rozpočtované a účtované ako výrobná réžia, ktorú nie je možné stanoviť /zisťovať/ priamo na predmet kalkulácie alebo na kalkulačnú jednicu. Položka výrobnej réžie sa znižuje o čiastky dobropisov nákladov, ktoré s ňou súvisia. 8. áklady na podnikovú spoločenskú spotrebu Do tejto položky patria všetky časovo rozlíšené prvotné a druhotné náklady na podnikovú spoločenskú spotrebu, ktoré hradí organizácia z prevádzkových /neinvestičných/ prostriedkov a ktoré zahŕňajú v súlade s hľadiskami premietnutými do príslušných finančných predpisov, do nákladov výkonov hlavných činností. áklady v tejto kalkulačnej položke majú charakter nepriamych nákladov. 11
9. Správna réžia Do tejto položky patria všetky časovo rozlíšené prvotné a druhotné náklady súvisiace s riadením a správou podniku ako celku, s organizáciou a všeobecnou obsluhou činnosti výrobnej alebo nevýrobnej, včítane zásobovania a odbytu, rozpočtované a účtované ako správna réžia, ktoré nemožno stanoviť /zisťovať/ na kalkulačnú jednicu, ani nepatria do výrobnej réžie. Do správnej réžie sa zahrňujú i náklady spojené so zásobovacou činnosťou. Sú to najmä náklady na obstarávanie, preberanie, skúšanie, uskladňovanie /v podnikových i mimopodnikových skladoch/ a vydávanie príslušných druhov zásob. Ďalej sa sem zahrňujú náklady odbytovej réžie (priame odbytové náklady patria do položky 12). Položka správnej réžie sa znižuje o čiastku komplexných dobropisov nákladov, ktoré s ňou súvisia. 12. Priame odbytové náklady Do tejto položky patria časovo rozlíšené prvotné i druhotné priame náklady spojené s odbytovou činnosťou, ktoré možno hospodárne so zreteľom k ich významu v štruktúre nákladov stanoviť (zisťovať) priamo na predmet kalkulácie, alebo kalkulačnú jednicu (vagónovanie, preprava dreva a ostatných výrobkov). 14. Zisk (strata) Do tejto položky sa zahrňuje zisk, príp. strata, vypočítaný ako rozdiel medzi základnou veľkoobchodnou cenou a úplnými vlastnými nákladmi, zvýšenými o poddodávky. Štruktúra nákladov v krátkodobom TEP. Priame náklady Spotrebné náklady Služby Osobné náklady Dane a poplatky Iné prevádzkové náklady Odpisy a rezervy Finančné náklady Mimoriadne náklady Vnútropodnikové náklady PHM a oleje Energie Ostatné spotrebné náklady Opravy a údržby Cestovné Prepravné Ostatné služby Mzdy a odmeny Zákonné sociálne náklady (odvody) Ostatné sociálne náklady Dane Poplatky Zostatková cena pred. IM Dary a ostatné Odpisy Rezervy Úroky Poistenia a príspevky Ostatné finančné náklady Rezervné a opravné položky áklady pomocných prevádzok Vlastná spotreba 12
epriame náklady - réžia Výrobná réžia Správna réžia Všeobecná Odštepné LZ Technologická LO, LS Všeobecná PR áklady na podnikovú spoločnú spotrebu PL, LZ Úlohou strednodobého technicko - ekonomického plánu nie je podávať informácie v takej detailnej podobe ako ich podáva ročný TEP. Z hľadiska významnosti vplyvu na celkovú výšku nákladov sú z uvedených druhov nákladov podstatné hlavne materiálové náklady, mzdové náklady, finančné náklady a režijné náklady. Veľmi významnou časťou P sú vnútropodnikové náklady. Patria do nich náklady pomocných prevádzok a vlastnej spotreby. Obsah nákladov pomocných prevádzok. Pokiaľ sa náklady na realizáciu PSL majú kvantifikovať len na úroveň peň, ich výška pre plánované výkony je zanedbateľná. Dosahuje cca 1 2 % z celkových priamych nákladov. V prípade, že by plánované úlohy boli realizované po lokalitu odvozné miesto, ich výška by veľmi výrazne ovplyvnila celkové priame náklady. áklady vlastnej spotreby zahrňujú vlastný materiál surovinu (drevo, kameň a pod.) ako aj polotovary (rezivo a pod.) a výrobky (sadenice) vyprodukované a spotrebované vo vlastnej réžii. Pri plánovaní materiálových nákladov sa vychádza z predpokladu, že vlastná spotreba sa nebude brať do úvahy. V období po privatizácii jednomužných motorových píl, sa výrazne u plánovaných výkonov uhadzovanie haluziny, prečistky a ťažba dreva zmenila štruktúra priamych nákladov (P). Materiálové náklady a odpisy klesli na 0 a narástli náklady ostatných služieb. Je preto potrebné u uvedených výkonov túto skutočnosť zohľadniť pri kvantifikácii priamych i úplných vlastných nákladov. epriame (režijné) náklady delíme na réžiu výrobnú a správnu. Sú súčasťou nákladov, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a obsluhou výrobného procesu. edajú sa priamo účtovať na technickú jednotky, ale v závere roka ich rozúčtovávame podľa rozvrhových základní. Základňa pre vyčíslenie nepriamych nákladov na kalkulačnú jednicu, rozvrhová základňa musí byť taká aby: a) nepriame náklady boli k nej v maximálnej miere v príčinnej závislosti z hľadiska ich celkovej výšky a zmien, b) pomer medzi ňou a nepriamymi nákladmi sa pokiaľ možno nemenil, c) jej výška bola ľahko zistiteľná a kontrolovateľná, d) bola stála a umožňovala vývojové porovnanie kalkulácií, e) bola dostatočne veľká, Rozvrhová základňa musí byť totožná v plánových a operatívnych, ako i vo výsledných kalkuláciách a vyjadruje sa veličinami: a) peňažnými (napr. priame mzdy, priamy materiál, priame náklady, spracovacie náklady) v lesnom hospodárstve sa používa ako rozvrhová základňa pol. priame mzdy, b) naturálnymi (napr. pracovné hodiny výrobných robotníkov, strojové hodiny, hmotnosť, koeficient prácnosti, priebežná doba výroby). Pokiaľ sa výška rozvrhovej základne pre výsledné kalkulácie nedá zistiť z účtovníctva, musí sa zaistiť jej sledovanie v operatívnej evidencii. 13
3. FORMULÁCIA VZŤAHOV PRE PLÁOVAIE ÁKLADOV A REALIZÁCIU PSL Hospodárska činnosť v lesníctve zahrňuje výkony s rôznymi požiadavkami na spotrebu materiálu, práce a kapitálu. Pri ich stanovení bola použitá normatívna metóda a skutočne dosiahnuté náklady. Reálnosť a účinnosť plánovaných a operatívnych kalkulácií vlastných nákladov výkonov závisí od úrovne normatívnej základne. Podkladom pre zostavenie plánových a operatívnych kalkulácií sú normy nákladov kvalitne spracované a zdôvodnené: - technicky, t.j. na základe príslušných podkladov pre realizáciu výkonu vychádzajúcich z výrobnej, technickej a inej dokumentácie, - ekonomicky, t.j. stanovené a opodstatnené ako ekonomicky najvýhodnejšie riešenie v daných prevádzkových podmienkach. Vyššie uvedené zásady platia primerane i pre normovanie nepriamych nákladov. ormovanie nákladov na kalkulačnú jednotku vychádza zásadne: - z noriem množstva spotreby materiálu (sadeníc, energie a pod). - z noriem spotreby času, predovšetkým výkonových noriem, - z noriem a normatívov tarifných kvalifikačných katalógov a stupníc mzdových taríf, - z technicko ekonomických ukazovateľov. Všeobecne platí, že výkony realizované v rámci hospodárenia v lese sú najviac náročné na ľudskú prácu. Vyplýva to zo zložitých prírodných podmienok, ktoré častokrát neumožňujú uplatniť vo výrobnom procese mechanizáciu. Z toho dôvodu sa metódy výpočtu nákladov na jednotlivé opatrenia odvíjajú hlavne od výpočtu mzdových nákladov. Jednou z možných metód stanovenia mzdových nákladov je metóda ich kalkulácie na základe výkonových noriem. Výhodou tejto metódy je, že nezávisí na údajoch vykazovaných lesnými podnikmi. Výkonové normy v lesnom hospodárstve sú vypracované pre nasledovné výkony: a) odstraňovanie haluziny, b) umelá obnova lesa, c) ošetrovanie mladých lesných porastov (lesných kultúr), d) oplocovanie mladých lesných porastov, ochrana mladých lesných porastov, e) prečistky, f) ťažba dreva. Odstraňovanie haluziny - zahrňuje práce a náklady spojené s uvoľňovaním plôch od odpadu po ťažbe, prípadne s odstránením prekážok v záujme umožnenia následnej umelej alebo prirodzenej obnovy. Celkové náklady sú reprezentované najmä mzdovými nákladmi. Mzdové náklady závisia od troch parametrov: priemerná zásoba na ha, normočas na uhádzanie 1 m 3 dreva, tarifná mzda, kvantifikovať ich budeme podľa vzťahu: UH_MZD = H UH.Z.C P UH_MZD - mzdové náklady na odstraňovanie haluziny v, Z - priemerná zásoba v poraste m3.ha-1, HUH - základný normočas na uhádzanie 1 m3 dreva, CP - tarifná mzda v.hod-1 14
Materiálové náklady závisia od normočasu na uhádzanie 1 m3 dreva, indexu krátenej normohodiny pre uhadzovanie haluziny, priemernej zásoby na 1ha a poplatku za užívanie vlastnej JMP. Umelá obnova lesa - náklady na umelú obnovu lesa (zalesňovanie) môžeme rozdeliť na tri druhy. Sú to náklady materiálové (hlavne náklady vyplývajúce z nákupu sadeníc), mzdové (náklady na mzdy pracovníkov vykonávajúcich zalesňovanie) a náklady finančné (odvody do jednotlivých fondov). Materiálové náklady pri zalesňovaní vznikajú hlavne nákupom sadeníc, prípadne spotrebou vlastných sadeníc. Preto sa pri výpočte materiálových nákladov na zalesňovanie budeme venovať hlavne kalkulácií nákladov súvisiacich so zabezpečením sadeníc. Tieto závisia od troch veličín : počet sadeníc na 1 ha zalesňovanej plochy, plocha určená na zalesnenie,cena sadeníc, koeficient stratovosti. MAT = P S.S Z.C S.K S MAT - materiálové náklady na zalesňovanie v, PS - počet sadeníc v kusoch na 1 ha, SZ - výmera porastu v ha, CS - cena sadeníc v /100 ks, KS - koeficient stratovosti (1+ks). Mzdové náklady sú ovplyvnené nasledujúcimi štyrmi veličinami: počet sadeníc na 1ha zalesňovanej plochy, plocha určená na zalesnenie, čas potrebný na vysadenie 1 (prípadne viacerých sadeníc), tarifná mzda. MZD = P S.S Z.H x.c P.K s MZD - mzdové náklady v, PS - počet sadeníc v kusoch na 1 ha, SZ - výmera porastu v ha, HX - normočas potrebný na výsadbu x sadeníc, CP - tarifná mzda v.hod-1, KS - koeficient stratovosti (1+ks). Ošetrovanie mladých lesných porastov - pod pestovnou činnosťou ošetrovanie mladých lesných porastov rozumieme výkony okopávanie, kyprenie a odburiňovanie sadeníc. Pri tejto činnosti sa s materiálovými nákladmi (spotreba materiálu, ostatné výkony materiálovej povahy, prepravné) neuvažuje, pretože sú nízke a ich určenie by bolo problematické. Mzdové náklady pre ošetrovanie lesných kultúr sú závislé predovšetkým od troch faktorov : počet sadeníc, čas potrebný na ošetrenie plôšky okolo jednej sadenice, tarifná mzda. 15
Výpočet mzdových nákladov na ošetrovanie lesných kultúr môžeme vyjadriť vzorcom : = P S.H.C OŠ_MZD OŠ_X P OŠ_MZD - mzdové náklady na ošetrovanie lesných kultúr v, PS - počet sadeníc v kusoch, HOŠ_X - normočas v normohodinách potrebný na ošetrenie x ks sadeníc, CP - tarifná mzda v.hod-1. Oplocovanie mladých lesných porastov -pri tomto výkone môžeme vylíšiť obidva druhy priamych nákladov. Materiálové náklady, sú ovplyvnené hlavne obvodom oplocovanej plochy a cenou oplotenia (pletivo, napínacie drôty,...). Ich veľkosť určíme na základe vzorca : O_MAT = O P. O_MAT/m O_MAT - materiálové náklady na oplotenie lesných kultúr v, OP - obvod oplocovanej plochy v 10 m, O_MAT/m - priemerné náklady v na vybudovanie 10 m oplotenia. Analogicky určíme aj mzdové náklady : O_MZD = O P. O_MZD/m O_MZD - materiálové náklady na oplotenie lesných kultúr v, OP - obvod oplocovanej plochy v 10 m, VO_MZD/m - priemerné mzdové náklady v na vybudovanie 10 m oplotenia. Ochrana mladých lesných porastov - je výkon, ktorý zahrňuje: ochranu mladých lesných porastov vyžínaním a zašľapávaním, mechanickú ochranu mladých lesných porastov (ochrana obaľovaním), chemickú ochranu mladých lesných porastov (ochrana repelentami). Ochrana lesných kultúr vyžínaním a zašľapávaním - je podobne ako ošetrovanie lesných kultúr činnosť s minimálnymi materiálovými nákladmi. Z toho dôvodu sa budeme zaoberať len mzdovými nákladmi. Mzdové náklady sú priamo ovplyvnené hlavne : počtom sadeníc, normočasom potrebným na ochranu jednej sadenice, tarifnou mzdou. Mzdové náklady na ochranu lesných kultúr vyžínaním alebo zašľapávaním potom môžeme vyjadriť : 16
= P S.H.C VYŽ_MZD VYŽ_X P S.H.C ZAŠ_MZD ZAŠ_X P = P VYŽ_MZD - mzdové náklady na ochranu lesných kultúr vyžínaním v, ZAŠ_MZD - mzdové náklady na ochranu lesných kultúr zašľapávaním v, PS - počet sadeníc v kusoch, HVYŽ_X - čas v normohodinách na vyžínanie okolo jednej sadenice, HZAŠ_X - čas v normohodinách na zašľapávanie okolo jednej sadenice, CP - tarifná mzda v.hod-1. Ochrana lesných kultúr proti ohryzu zverou sa uskutočňuje obaľovaním alebo postrekom repelentami. áklady na mechanickú ochranu lesných kultúr sa delia na tri druhy materiálové, mzdové a finančné. Materiálové náklady vznikajú pri nákupoch obalového materiálu. Ich výška je závislá od : ceny obalového materiálu, množstva použitého obalového materiálu. Stanovenie množstva spotrebovaného materiálu je obtiažne. Z hľadiska zjednodušenia kalkulácie materiálových nákladov sa ich výška na 1 ha preberá ako vstupný údaj. Potom: OBAL_MAT = OBAL_MAT/ha.S OBAL_MAT - materiálové náklady na ochraňovanú plochu v, OBAL_MAT/ha - materiálové náklady v /ha, S - ochraňovaná plocha v ha. Mzdové náklady sú ovplyvňované štyrmi vstupmi : počet sadeníc, normočas potrebný na založenie obalového materiálu, normočas potrebný na zozbieranie obalového materiálu, tarifná mzda. Hodnota mzdových nákladov sa potom určí podľa vzorca : OBAL_MZD = P S.(H ZAKL_X + H ZBIER_X ).C P OBAL_MZD - mzdové náklady na obaľovanie sadeníc proti ohryzu v, PS - počet sadeníc v kusoch, HZAKL_X - čas v normohodinách na založenie obalového materiálu, HZBIER_X - čas v normohodinách na zozbieranie obalového materiálu, CP - tarifná mzda v.hod-1. V prípade, že je známa výška mzdových nákladov na obaľovanie sadeníc proti ohryzu, kalkulujú sa mzdové náklady nasledovne : =.S OBAL_MZD OBAL_MZD/ha 17
OBAL_MZD - mzdové náklady na obaľovanie sadeníc proti ohryzu v, OBAL_MZD/ha - mzdové náklady v.ha-1, S - ochraňovaná plocha porastu v ha. Rovnako aj náklady na chemickú ochranu lesných kultúr proti ohryzu môžeme rozčleniť na materiálové, mzdové a finančné. Materiálové náklady závisia najmä od ceny repelentu a od množstva spotrebovaného repelentu (čiže od počtu ochraňovaných sadeníc). Cena a hlavne množstvo repelentu použitého na jednu sadenicu je veľmi variabilné, preto sú aj v tomto prípade materiálové náklady odvodené od nákladov na 1ha. Materiálové náklady pre porast potom stanovíme : REP_MAT = REP_MAT/ha.S REP_MAT - materiálové náklady pre porast (ochraňovanú časť) v, REP_MAT/ha - materiálové náklady v.ha-1, S - výmera ochraňovanej plochy v ha. Mzdové náklady pri používaní repelentov závisia od : počtu sadeníc, času v normohodinách potrebného na aplikáciu repelentu, tarifnej mzdy. Výslednú hodnotu získame po dosadení do vzorca : = REP_MZD PS.H REP.C P REP_MZD - mzdové náklady na aplikáciu repelentov v, PS - počet sadeníc v kusoch, HREP - čas v h potrebný na aplikáciu repelentu na 1 sadenicu, CP - tarifná mzda v.hod-1. Opäť môže nastať prípad, že mzdové náklady na 1 ha sú známe. V tomto prípade sa mzdové náklady budú počítať podľa vzorca : REP_MZD = REP_MZD/ha.S REP_MZD - mzdové náklady na aplikáciu repelentov pre porast v, REP_MZD/ha - mzdové náklady v.ha-1, S - výmera plochy v ha určenej na aplikovanie repelentu. Prečistky - súborný termín prečistka označuje všetky výchovné opatrenia realizované v mladých lesných porastoch. Jeho súčasťou sú nasledovné opatrenia: plecí rub, prestrihávky, prerezávky a čistky. 18
Celkové náklady vynaložené na vykonanie prečistiek sú ovplyvňované hlavne mzdovými a teda aj finančnými nákladmi. V porovnaní s nimi tvoria materiálové náklady len nepatrnú časť a sú kvantifikované ako pri uhadzovaní haluziny. Mzdové náklady na prečistky sú závislé na : ploche prečistky, normočase potrebnom na spracovanie prečistky na 1 ha plochy, tarifnej mzde. Všeobecne by sme to mohli zapísať nasledovne : MZD = S PR.H.C P MZD - mzdové náklady na prečistky, SPR - plocha porastu v ha určeného na vykonanie prečistky, H - čas v normohodinách na 1 ha plochy, CP - tarifná mzda v.hod-1. Materiálové náklady na prečistky sú v lesníctve ovplyvnené najmä výškou úhrad za poskytovanie vlastnej motorovej píly, ktoré sú kalkulované na jednu upravenú normohodinu. PR-MAT = V.H PR.S PR.I KH PR-MAT - materialové náklady na prečistky, V - výška úhrady za poskytovanie vlastnej motorovej píly, H PR - normočas potrebný na 1 ha plochy prečistky, S PR - plocha porastu v ha, I KH - index na krátenie normočasu v prečistkách (0,75). Ťažba dreva - náklady na ťažbu dreva sú významne ovplyvnené všetkými tromi nákladovými druhmi. Materiálové náklady pri ťažbe dreva sú v lesníctve ovplyvnené najmä výškou úhrad za poskytovanie vlastnej motorovej píly, ktoré sú kalkulované na jednu upravenú normohodinu. Základný vzťah je definovaný pomocou nasledovných veličín: výška úhrady za poskytovanie vlastnej motorovej píly na 1 upravenú H, množstvo drevnej hmoty určenej na ťažbu v m3, čas potrebný na vyťaženie 1 m 3 dreva. T_MAT = V.H T.Z T.IKH Mzdové náklady sú ovplyvnené nasledujúcimi veličinami: množstvo drevnej hmoty určenej na ťažbu v m 3, čas potrebný na vyťaženie 1 m 3 dreva, tarifná mzda. T_MZD = H T.Z T.C P T_MZD - mzdové náklady v, ZT - množstvo drevnej hmoty určenej na ťažbu v m3, 19
HT - normočas potrebný na vyťaženie 1 m3 dreva, CP - tarifná mzda v.hod-1. Kvantifikácia finančných nákladov 20 Pri všetkých výkonoch je vzťah pre určovanie finančných nákladov rovnaký. Ich výška je priamo závislá na mzdových nákladoch, pretože sa jedná o odvody do fondov vo výške 35,2% mzdových nákladov. Vypočítame ich zo vzorca: F = MZD.0,352 F - finančné náklady na odvody do poisťovní a fondov MZD - mzdové náklady Kvantifikácia priamych nákladov Priame náklady predstavujú súčet materiálových, mzdových a finančných nákladov a nákladov na služby. Materiálové náklady obsahujú spotrebu materiálu, palív, energie, náklady na opravy a údržby, prepravné náklady a ostatné náklady materiálovej povahy. Materiálové náklady najviac ovplyvňuje množstvo spotrebovaného materiálu. Mzdové náklady sú najviac ovplyvňované spotrebou času na výkon jednotlivých činností a mzdovou tarifou. Pre ich odvodene sú potrebné informácie o čase potrebnom na výkon činnosti, ktorý sa uvádza v normohodinách. Údaje o normočase sú spracované z výkonových noriem pre jednotlivé činnosti v LH. Finančné náklady (odvody do fondov) ich výška je priamo závislá od mzdových nákladov. Stanovujú sa podľa podielu odvodov do fondov. V súčasnosti je to 35,2 %-ný podiel zo mzdových prostriedkov. Samostatnú skupinu ekonomických údajov potrebných pre kalkuláciu nákladov na jednotlivé činnosti tvoria ceny, ktoré sú najviac ovplyvňované vonkajším ekonomickým prostredím a podliehajú neustálej aktualizácii a zároveň významne ovplyvňujú výšku nákladov a výnosov plynúcich z hospodárskej činnosti na lesnej pôde. Informačné zdroje Pre praktické riešenie úlohy je potrebné získať množstvo informácií, z ktorých sa priamo alebo sprostredkovane vytvoria informačné zdroje pre vytvorenie základných a podporných súborov vstupných dát. Ako zdroje informácií sa použijú nasledovné materiály: a) Programy starostlivosti o lesy tieto elaboráty poskytujú kompletné informácie o stave lesov a pláne hospodárskych opatrení na úrovni JPRL pre jednotlivé užívateľské celky v digitálnej forme. Tieto údaje tvoria základ informačnej bázy pre riešenie danej problematiky. Z databázy PSL boli do spracovania prevzaté nasledovné informácie: Identifikačné údaje pre lesný celok (LC) kód LC, roky platnosti PSL Identifikačné údaje pre porast dielec, čiastková plocha, porastová skupina, etáž a pre potreby rozdelenia súborov do uživateľských skupín aj druh užívania, Všeobecné informácie o stave porastu vek, zakmenenie, HSLT, devina, zastúpenie dreviny, bonita, výška, sklon terénu
Údaje plánu hospodárskych opatrení pre JPRL ťažba obnovná, ťažbová plocha, ťažba výchovná, prebierková plocha skutočná a násobná, prerezávková plocha skutočná a násobná, objem dreva z rozčlenenia, zalesnenie prvé, opakované a nové úlohy z ťažby, prirodzené zmladenie. Kódovaný slovný popis porastov a plán hospodárskych opatrení údaje o pôde, prikrývke, spôsobe vzniku, zmiešaní drevín, hospodárskom stave porastu, spôsobe obnovy a výchovy porastu, zalesnení a ostatných pestovných činnostiach ošetrovanie a ochrany kultúr. Údaje PSL vstupujú do spracovania ako databázový súbor v upravenej štruktúre vzhľadom na zvolené vývojové prostredie. b) Modely a technologické postupy pre fázové výrobky pestovnej činnosti (Remiš a kol.) - publikácia obsahuje modely a technologické postupy v pestovnej činnosti, pričom základnou jednotkou, pre ktorú sú modely a technologické postupy vypracované je HSLT a to samostatne pre kategórie lesov hospodárskych a lesov ochranných. HSLT združuje lesné typy s rámcovo blízkymi (podobnými) prírodnými podmienkami, z čoho vyplýva nielen to, že porasty patriace do jedného HSLT budú viac-menej rovnako reagovať na zhodné pestovné, ťažbové, ochranné a obranné zásahy, ale aj to, že podmienky, ktoré majú vplyv na výšku nákladov na tieto činnosti budú v jednotlivých HSLT podobné. a základe týchto skutočností sa pre riešenie problematiky - z týchto podkladov k príslušnému HSLT prevezmú informácie, ktoré sú potrebné pre kalkuláciu nákladov a nie sú obsiahnuté v PSL počet sadeníc na 1ha, spôsob výsadby, stupeň rozpojiteľnosti zeminy, stupeň zaburinenia, podiel obaľovaných sadeníc, počet zásahov pri ochrane kultúr a koeficient stratovosti. c) Technicko-ekonomické informácie ako pomocný materiál pre odvodenie potrebných ekonomických informácií sme využili štruktúru rezortných štatistických výkazov (Les (MPRV SR) 5-01) o nákladoch a výnosoch, ktoré sa každoročne spracovávajú za celý rezort lesníctva v členení podľa jednotlivých výkonov v ťažbovej a v pestovnej činnosti. Pri odvodzovaní nákladov sa vychádza z predpokladu, že na nákladoch na činnosti vyplývajúce z PSL sa svojou významnosťou podieľajú hlavne materiálové a mzdové náklady a finančné náklady ako ostatné osobné náklady. Ostatné priame náklady na tieto činnosti sú minimálne a pri odvodzovaní celkových nákladov sa s nimi neuvažuje. 21
4. ZÁVER Cieľom aktivity je komplexný rozbor ekonomických ukazovateľov členenie nákladov, definovanie matematických vzťahov pre odvodenie nákladových položiek, metódy odvodenia priamych nákladov na pestovnú a ťažbovú činnosť lesnej výroby pre zabezpečenie plnenia úloh vyplývajúcich z 40 ods. 3 písm. f zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Výstup bude umiestnený na serveri árodného lesníckeho centra (http: //www.forestportal.sk/). árodné lesnícke centrum Ústav pre hospodársku úpravu lesov Sokolská 2 Zvolen 22