november 2009 číslo 10, ročník 9 O svätej omši Strecha kostola Holanďania a stretnutie
Blíž k Tebe Blíž k Tebe, Bože môj, len k Tebe blíž, keď tlačí do prachu mňa ťažký kríž. Duch výš povznesie sa a v piesni ozve sa. Blíž k Tebe, Bože môj, len k Tebe blíž. Keď ranou rúk svojich ma bičuješ, len nech ma milosťou posilňuješ. By ma tak každý kríž, len k Tebe viedol blíž, len k Tebe Bože môj, len k Tebe blíž. Viem, cesta do neba tŕň a kameň, predsa po nej kráčať neprestanem. A keď kde tu klesnem i vtedy vzdychať chcem: Len k Tebe, Bože môj, len k Tebe blíž. Keď by mi svital deň blaženosti, srdce omdlievalo od radosti i v ten radosti deň, veselo volať chcem: Len k Tebe, Bože môj, len k Tebe blíž. To nech mi je heslom: len k Tebe blíž, či lietam k výšinám, či padám níž. Nech plyniem k Tebe len, vo večný ľúby sen, len k Tebe, Bože môj, len k Tebe blíž.
úvodník Online v láske Ľudské srdce na ničom nelipne s takou húževnatosťou, na nič sa neupína celá jeho bytosť tak ako na život. No sotva ho ochutnáme, už umierame. Toto pominulo všetko ako tieň, tak ako letmá zvesť. Ako loď, čo brázdi rozvlnené more, keď prešla, stopy po nej nenájdeš ani znaku na vlnách po jej kormidle. ( Múd 5,9) Je isté, že všetci musíme zomrieť. Neistý je však čas, v ktorom sa tak stane. Kto pozná myšlienky a plány Božie? Smrť našich príbuzných alebo priateľov by nás nemala napĺňať priveľkým zármutkom, skôr vďačnosťou Bohu, že tí, čo túto zem opúšťajú v Božej milosti, sú tí uprednostnení, ak žili s ohľadom na večnosť. Áno, sotva môžeme vo svojom srdci potlačiť bolestné pocity zo straty našich milovaných, ale tieto p r e j a v y n e m a j ú p r e k r a č o v a ť h r a n i c e miernosti, naše vzdychy a slzy nemajú vyjadrovať natoľko žiaľ, ale skôr našu lásku. Smrť je bránou do Života. Cez tú bránu musí prejsť každý, kto chce vidieť Boha. Nič nečisté nevojde do neba. O nikom nemôžeme s istotou vedieť, či po smrti nie je v očistci, a či n e p o t r e b u j e p o m o c. Nezúfajme nad spásou žiadnej duše, náš úsudok môže byť neistý, aj keby hriešnika prekvapila smrť náhle, nevieme, či mu Božie milosrdenstvo neudelilo milosť ľútosti. Kto sa môže opovážiť klásť hranice nekonečnému milosrdenstvu Božiemu? Sv. Efrém Sýrsky (+ 373) vo svojom testamente zaprisahával priateľov, aby nezabúdali na neho po smrti, ale aby podávali dôkazy svojej lásky tým, že nezabudnú prinášať za spasenie jeho duše almužny, modlitby, obety. V mesiaci november si osobitným spôsobom spomíname na všetkých verných zosnulých, ktorí zosnuli v milosti a priateľstve Božom, čiže Dušičky, ktoré sa však nachádzajú ešte v očistci. Cirkev nás vyzýva a prosí, aby sme pomoc a orodovanie venovali dušiam trpiacim v očistci, ktoré si sami už nemôžu pomôcť. Vrúcnou modlitbou, skutkami milosrdenstva a hlavne obetou svätej omše tak pomáhame skrátiť alebo ukončiť dni ich trápenia v očistci a naplniť ich túžbu čím skôr uvidieť Božiu tvár. Za seba samých nemôžu nič dosiahnuť, no naša láska ich približuje k Nekonečnej Láske a nám dáva prísľub dobrodenia, že takto obdarovaná duša nikdy nezabudne na svojho dobrodincu a bude mu vyprosovať bohaté poklady milostí. Pán Ježiš povedal o Márii Magdaléne: Mnohé hriechy sa jej odpúšťajú, lebo mnoho miluje. Láska vyslobodzuje. Objaviť takú lásku pozývam vás i seba. Aká radosť zavládne potom v nebi, keď sa tam raz všetci stretneme? Martina Grígerová PRAMEŇ 10/2009 3
správy SPRÁVY Udialo sa vo farnosti... Máme nové svetlíky V posledný septembrový deň a prvý októbrový sa udiala rekonštrukcia strešných svetlíkov na kostole. Keďže starú krytinu už poriadne nahlodal zub času a poveternostné podmienky, bolo správne a vhodné, aby nastala zmena. K lepšiemu a kvalitnejšiemu. Poďakovanie patrí mnohým, úžitok budú mať všetci. Dary Ducha V nedeľu 4.10. z rúk otca biskupa Tomáša Galisa prijalo 66 ľudí z našej farnosti sviatosť birmovania. Duch Svätý prišiel, prosme teda, aby aj natrvalo zostal a pôsobil v našich srdciach. Vedeli ste? 15.10.2009 v popoludňajších hodinách sa náš kostol naplnil poľskými pútnikmi (cca. 450 ľudí), ktorí na svojej spiatočnej ceste z Talianska slávili so svojimi 18 kňazmi sv. omšu. Pri nej nielen ďakovali za možnosť putovať ale aj prosili o požehnanie pre nás a našu farnosť. Krajina tulipánov V nedeľu 18.10. pri sv. omši o 10:30 sme sa stretli s bratmi a sestrami z Holandska, z mesta Hoogeven. Mládež spolu so svojim duchovným otcom mali o program počas 4 dní postarané vďaka mnohým obetavým ľuďom nielen z našej farnosti. Je povzbudivé stretnúť úprimne sa snažiacich mladých ľudí, ktorých viera je vzpruhou aj pre nás. Nová farská horliteľka Ružencového bratstva Od októbra má naše Ružencové bratstvo novú horliteľku. Stala sa ňou Viera Matisová. Vyprosujeme jej veľa Božích milostí, trpezlivosti a múdrosti v tejto službe. V nasledujúcich dňoch sa uskutoční stretnutie horliteliek jednotlivých ruží, urobí sa prehľad, či sú ruže úplné, živé a nakoľko sa ich členovia mesačne stretávajú. Keď zistíme aktuálny stav, budú sa môcť prihlásiť do Ružencového bratstva aj noví členovia, ktorí sa chcú denne modliť desiatok ruženca a takto vyprosovať potrebné milosti pre seba, svoju rodinu, našu farnosť, Cirkev a spoločnosť. Správy z CZŠ M e s i a c o k t ó b e r j e mesiacom úcty k starším ľuďom. Túto možnosť využil náš školský spevokol, keď p r i j a l p o z v a n i e K l u b u (kresťanských) dôchodcov v CVČ informuje Krúžková činnosť a aktivity centra sú v plnom prúde a my sa tešíme, že čoraz viac ľudí má záujem o ponúkané aktivity. Na druhej strane je nám zároveň aj ľúto, že svoj záujem prejavili a prejavujú dosť neskoro až po stanovených termínoch. 4 PRAMEŇ 10/2009
správy Ačo sa v centre udialo a deje? Keďže minuloročné potulky Slovenskom mali veľký ohlas, znovu rozbiehame poznávacie zájazdy, teraz v rámci Klubu POSPOLU-P POďme SPOLU Poznávať. Minulý školský rok sme v rámci projektu Leto volá, s finančnou podporou mesta Martin, navštívili zopár krásnych kútov Slovenska Krásnu Hôrku, Dobšinú, Vychylovku, Kremnicu, boli sme aj na Oravskej priehrade, v skanzene v Zuberci, deti si vyskúšali svoju pohybovú zdatnosť a odvahu v Lanovom centre. Tento rok sme začali Rytierskymi dňami v Bojniciach, pokračujeme poznávacím výletom 14. novembra do Košíc a v pláne máme ešte zopár zaujímavých slovenských miest. Klub POSPOLU-T POďme SPOLU Tvoriť pripravil 24. októbra sobotné popoludnie pre tvorivých ľudí v rámci projektu Tvoriví ľudia, s podporou Žilinského samosprávneho kraja. Deti, mládež i dospelí si mohli zdokonaliť svoju tvorivú zručnosť pri výrobe postavičiek zo šúpolia, pri drôtikovaní, maľovaní na sklo a pri servítkovej technike. Je úžasné objaviť v sebe dar a schopnosť vytvoriť vlastnými rukami niečo pekné a zaujímavé, čo prinesie radosť aj iným! Odhalilo sa znovu veľa výtvarných talentov, z čoho máme úprimnú radosť. Na november sme pripravili: 6. november - pozývame všetky deti od 6 do 15 rokov na premiéru divadelného predstavenia Malý Leonardo do Mestského divadla v Žiline. Spoločný odchod z centra je o 14.15 hod. Deti si treba vyzdvihnúť po návrate vo Vrútkach na železničnej stanici o 18.20 hod. Viac informácií v centre alebo na nástenkách. 7. november sobotné popoludnie pre tvorivých ľudí od 15. do 19.00 hod. práca so slamou, drôtikovanie, maľba na sklo a servítková technika. 14. november poznávací zájazd do Košíc, spojený s baletným predstavením Rómeo a Júlia. 28. november sobotné popoludnie pre tvorivých ľudí, ktoré sa bude niesť v duchu Adventu. Použitím rôznych výtvarných techník budeme pripravovať adventné vence, vianočné pozdravy a darčeky. dp. Pavol Slezák, Monika Siheľská, sr. Gabriela OSF Martine. Pri ich spoločnom s t r e t n u t í p o t e š i l zhromaždených starkých piesňami, ktoré si pripravil pod vedením p. uč. Anny Hudákovej. Obchodovanie s ľuďmi je téma, ktorá v súčasnosti stále viac rezonuje aj v krajinách Strednej Európy. Niečo o nebezpečenstvách ľahkého a rýchlo zbohatnutia mladých ľudí, ktorí sú takýmto s p ô s o b o m z l á k a n í n a prostitúciu v zahraničí, prišla našim ôsmakom a deviatakom porozprávať rehoľná sestra Bohdana. Už dlhší čas je sama zaangažovaná do pomoci týmto ľuďom. Spoločné stretnutie obohatila pestrou ponukou svedectiev žien, ktoré vábeniu rýchleho zisku v živote podľahli. Október má v Cirkvi prívlastok mesiac sv. ruženca. Naši žiaci sa preto počas tohto mesiaca stretávali v školskej kaplnke bl. sestry Zdenky so svojimi triednymi učiteľmi pri odriekaní tejto modlitby. Vyprosovali si mnohé milostí pre seba i pre svoje triedy. V sobotu 24.10. sa v kostole Sedembolestnej Panny Márie konala slávnosť krstu, počas ktorej sa ôsmak Michal stal Božím dieťaťom. Michal, nech Ti tvoj nebeský patrón dá veľa odvahy pri putovaní do neba. dp. Miroslav Sliačan, kaplán PRAMEŇ 10/2009 5
strecha kostola Rekonštrukcia strechy na kostole Strecha na našom kostole je dlhodobým problémom, dá sa povedať problémom o d j a k ž i v a. Z rozprávania viacerých je zrejmé, že nikdy nebola nepremokavá... Vždy, keď prší, určité množstvo vody schová vo svojich útrobách a niečo z tohto množstva nechá aj kostolnej d l a ž b e, p r í p a d n e laviciam alebo iným veciam, ktoré sa v kostole nachádzajú. Roky plynú, vývoj napreduje, dlhy sme splatili, mnoho sa už dokončilo, a tak nastal čas aj na opravu strechy, tohto pálčivého problému. V prvej etape sme vymenili svetlíky. Staré boli totiž z plexiskla (viď prvý obrázok). Hoci boli aj zdvojené, prestup tepla bol veľmi veľký. Nehovoriac o tom, že boli viackrát opravované, pretože tiež cez ne zatekalo. Nové sú už z iného, moderného materiálu, z polykarbonátu (lexanu), pričom prestup tepla (U) je len 1,86 W/m2 K (viď druhý obrázok ; okolo svetlíka vidno opravovanú strechu, cez ktorú zateká dovnútra). Zjednodušene povedané, tento materiál v hrúbke 1 cm tvorí takú tepelnú izoláciu ako 30 cm tehlový múr. Na streche nášho kostola sa nachádza polykarbonát hrúbky 16 mm, čiže porovnať sa dá s asi 35 cm múrom. Spolu so starými svetlíkmi sa odstránil aj tunel, ktorý pozostával z plechu s polystyrénom vo vnútri a drevenou výstužou. Namiesto tohto tunela, ktorý bol vysoký asi 50 cm, sa dala tepelná a hydroizolačná vrstva vo výške 10 cm. Na ňu sa potom upevnili nové svetlíky. Ďalšia vec, ktorú sme sa tiež snažili vyriešiť, bolo vetranie. Ventilátory, ktoré neboli 6 PRAMEŇ 10/2009
strecha kostola / odpustky dostatočne účinné a navyše boli hlučné, sme odstránili. Namiesto nich poslúžia dve časti svetlíka, ktoré sú uspôsobené na otváranie (pozri tretí obrázok). Obe sú v dĺžke dvoch metrov. Jedna je v hornej časti svetlíka (nad sedesom) a druhá je v dolnej časti. Otváranie zabezpečujú elektromotory, ktoré sú ovládané vypínačmi so sakristie. Celkové náklady na túto rekonštrukciu sú vyčíslené na 14 036,76 (424 752,36 Sk). Šetriť budeme naďalej, aby sme mohli zrekonštruovať celú strechu, aby do kostola viac nezatekalo, aby sa neznehodnocovalo vnútorné zariadenie a takisto samotná strecha. Vďaka patrí všetkým tým, ktorí prispeli akýmkoľvek milodarom na túto opravu. Vďaka patrí aj tým, ktorí po prácach v kostole poupratovali. A najväčšia vďaka patrí Bohu za jeho pomoc a požehnanie. Text a foto: dp. Michal Masný, farár Odpustky pre duše v očistci Každoročne koncom októbra a začiatkom novembra navštevujeme hroby našich drahých, ktorí nás predišli do večnosti. V čase od 1. do 8. novembra pre nich môžeme získať plnomocné odpustky - každý deň pre jednu dušu. Takáto duša potom môže okamžite odísť z očistca do neba, odkiaľ zase nám bude veľmi rada pomáhať. Odpustky nemusia byť priradené konkrétnej duši, svojho adresáta si nájdu. Podmienky pre získanie Odpustkov pre duše v očistci sú: Veriaci, ktorý v deň Spomienky na všetkých zosnulých (2.11.) nábožne navštívi kostol alebo kaplnku a pomodlí sa Modlitbu Pána a urobí vyznanie viery (Verím v Boha), môže získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Okrem tohto odpustkového úkonu sa žiada splniť tri podmienky: sv. spoveď (krátko predtým alebo potom), sv. prijímanie (najlepšie v ten istý deň) a modlitba na úmysel Sv. Otca (stačí Otčenáš, Zdravas a Sláva). A ďalej, vo všeobecnosti treba vylúčiť akúkoľvek pripútanosť k hriechu, aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa. Druhá možnosť získať odpustky pre duše v očistci je v ostatných dňoch: Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Treba splniť aj ďalšie podmienky. Jedna sv. spoveď však stačí na všetky odpustky. PRAMEŇ 10/2009 7
rozhovor Kníhkupectvo Lúč sa teší na Vašu návštevu V tomto uponáhľanom svete pôsobí ako oáza. Možno tam prísť, popozerať zaujímavosti, zahĺbiť sa do myšlienok, odísť obohatený o hodnotný darček, či niečo na pohladenie duše Kníhkupectvo Lúč. Niektorí ho poznajú dôverne, iní len občas zablúdia, možno sú aj takí, ktorí ho ešte v Martine nenašli od vtedy, ako sa predajňa presťahovala. O rozhovor sme požiadali vedúceho tejto výnimočnej predajne - Rastislava Paloviča. Čím je Kníhkupectvo Lúč výnimočné? Predovšetkým tým, že v nej nenájdete učebnice, ani anglické slovníky, či inú profánnu literatúru. Celá predajňa je plná kresťanských kníh a predmetov týkajúcich sa viery v Boha. Ešte je výnimočná aj tým, že je jediná v našom meste a aj v okrese, okrem stánku Lumen na námestí. Ako vôbec vznikla táto predajňa? Veď vieme, že tu nie je až tak dlho. Po osemdesiatom deviatom bol veľký hlad po kresťanskej literatúre, a tak začali t a k é t o k n i h y v y d á v a ť r ô z n e vydavateľstvá. V Martine bol vtedy otvorený obchod s kresťanskou literatúrou pod názvom Elka. Tento však po niekoľkých rokoch zanikol. V tom čase som stratil prácu a modlil som sa, aby mi Pán pomohol. Vtedy mi vnukol myšlienku, že by v Martine znovu mala byť predajňa kresťanskej literatúry. Oslovil som Vydavateľské družstvo Lúč v Bratislave, či by otvorilo svoju predajňu v našom meste. Riaditeľ Ing. Kolek s tým súhlasil. Modlil som sa k Panne Márii za priestory a na jej sviatok 12. septembra 2001 sme otvárali novú predajňu v budove bývalého Jadranu. Bola to miestnosť tri krát tri metre, hneď sa však stala obľúbenou zastávkou množstva veriacich katolíkov aj ľudí s ostatných kresťanských vyznaní. Táto predajňa sa však zrušila a potom bola znovu obnovená. Áno, v júni 2005 sa budova Jadranu mala rekonštruovať a jej majiteľ nám ponúkol priestory na poschodí. S týmto riaditeľ Lúču nesúhlasil a rozhodol sa predajňu zatvoriť. Keď však videl, že je o naše knihy záujem a na predajných akciách som ich predal neúrekom, súhlasil s tým, aby som hľadal nové priestory na pešej zóne. Podmienky boli: tridsať metrov štvorcových, prízemie a určitý nájom. Bolo asi dosť náročné nájsť priestory s takýmito požiadavkami v centre mesta. Ako sa Ti to podarilo? Obišiel som všetky predajne v centre mesta a pýtal sa na voľné priestory. Nikde som však nepochodil, Všetky priestory boli v tom čase beznádejne obsadené... Znovu som spolu s manželkou začal prosiť Pannu Máriu a pridali sme aj deviatnik ku sv. Rite. Prvý deň deviatnika ma kamarát upozornil, že čítal inzerát, ktorý ponúka priestory, aké hľadáme. Hneď som tam zavolal a priestor rezervoval. Pán riaditeľ však povedal, že si to treba ešte premyslieť, tak sme sa modlili ďalej. Na druhý deň po skončení deviatnika bola podpísaná nájomná zmluva a 15. septembra 2005 sme slávnostne posväcovali novú predajňu, ktorú sme na druhý deň otvorili. 8 PRAMEŇ 10/2009
rozhovor Takže predajňa funguje a príjemná atmosféra, ktorá tu je budí zdanie, že si žijete bez problémov. N i e j e t o t a k é j e d n o d u c h é. Podmienkou existencie predajne je jej prosperita. Je potrebný určitý obrat, aby predajňa nebola pre vydavateľstvo stratová, čiže na ťarchu. Každý rok tŕpnem, či splním požadovaný obrat. Aj keď sa venujem reklame a predávam knihy na rôznych akciách mimo predajne, martinská predajňa je stále najslabšia v sieti Lúčových obchodov. V Žiline majú obrat niekoľko násobne väčší a s predajňou v Bratislave sa to nedá ani porovnávať. Stále sa modlíme o požehnanie a vidíme, že to ide. Je to však všetko len Božia milosť. Ako sa teda dá pomôcť, aby sme v Martine kresťanský obchod nestratili? Ide o to, uvedomiť si, čo je potrebné v dnešnom čase, keď na nás zo všetkých strán útočia agresívne reklamy a komercia. Sme ochotní vyhodiť peniaze za množstvo zbytočností, ktoré nám niekto ponúkne. Veľmi sa mi páčil postoj jednej zákazníčky, keď pred Vianocami prišla nakúpiť do Lúču darčeky pre celú rodinu, s vysvetlením, že si celý rok sporila peniaze a nebude ich míňať inde. Prekvapila ma so slovami: Chcem vás podporiť a viem, že tieto darčeky majú skutočnú hodnotu. Môžeš nám priblížiť ponuku vašej predajne? V prvom rade je to množstvo kvalitnej kresťanskej literatúry všetkých žánrov. Nezastupiteľné miesto má Biblia vo všetkých dostupných vydaniach: katolícke, protestantské, ekumenické, rodinné aj vreckové...nájde si tu knihu dieťa, mladý človek, rodič, starší, teológ aj hľadajúci. Máme veľa kníh venovaných rodine, manželom a výchove detí, pretože dnešná rodina je v kríze. Snažíme sa uspokojiť potreby každého zákazníka. Všetky naše predajne sú totiž známe svojou pružnosťou. Ktorý autor je najviac zastúpený vo Vydavateľstve Lúč? Je to jednoznačne kardinál Ján Chryzostom Korec. On má v Lúči nezastupiteľné miesto. Už v roku 1989 podporil myšlienku vydávať na Slovensku kresťanskú literatúru. Vtedy s jeho podporou vzniklo na Slovensku ako jedno z prvých naše vydavateľstvo. Od tej doby v tomto vydavateľstve vyšlo množstvo jeho diel známych nielen u nás ale aj v zahraničí. V týchto dňoch vychádza jeho najnovšia kniha - Dni a roky po Barbarskej noci 1950. Takže vaše vydavateľstvo oslavuje výročie? Áno, pripomíname si 20. výročie vzniku. Pri tejto príležitosti ponúkame aj rôzne akcie. Sú vo vašej predajni aj knihy iných kresťanských vydavateľstiev? Samozrejme, aj keď základ tvoria lúčové knihy, objednávame knihy zo všetkých slovenských aj českých kresťanských vydavateľstiev podľa požiadaviek zákazníkov. O čo je najväčší záujem? Sú to väčšinou darčekové knihy, pretože príležitosť obdarovať druhého je stále. Meniny, narodeniny a rôzne jubileá sa v našom živote každoročne opakujú. V roku kňazov je záujem o knihy zo života a diela sv. Jána Vianneya. Máme široký sortiment devocionálií, teda obrazy, obrázky, sochy, reliéfy, kríže, ružence, prívesky, magnetky, samolepky, sviečky, krstné košieľky, ale aj omšové vína. Ujali sa aj darčekové poukážky. PRAMEŇ 10/2009 9
rozhovor/ na pokračovanie Čo je to? Keď chce niekto kúpiť blízkemu darček v našej predajni, ale nevie, čo by ho najviac potešilo, kúpi poukážku v hodnote 5 alebo 10 eur. Obdarovaný si príde na túto poukážku sám vybrať tovar, ktorý sa mu páči. Je možnosť dozvedieť sa o vašej predajni aj na internete? Zriadili sme internetovú stránku www.lucmartin.sk, na ktorú všetkých srdečne pozývam. Okrem ponúkaného sortimentu sú tam aj odkazy na rôzne kresťanské médiá a iné zaujímavosti. Záverečný odkaz... Kníhkupectvo Lúč sa teší na Vašu návštevu. Za rozhovor ďakuje Iveta Gallová O svätej omši Pane Ježišu Kriste, ty si povedal svojim apoštolom: Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Nehľaď na naše hriechy, ale na vieru svojej Cirkvi a podľa svojej vôle jej milostivo daruj pokoj a jednotu, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen. Pokoj Pánov nech je vždy s vami. I s duchom tvojim. Dajte si znak pokoja. Pokoj a bratská láska nech je medzi nami. Po tomto dialógu nasleduje iba obrad lámania eucharistického chleba, jeho následné rozdávanie veriacim, záverečná modlitba, požehnanie a prepustenie ľudu. Je začiatkom konca. Je akousi cieľovou rovinkou, pri ktorej sa nevyklusáva ale dáva zo seba všetko v nádeji dosiahnuť cieľ. Všetko je vlastne za nami. Aj priznanie a následné vyznanie viny aj vypočutie si s napätím posolstvo biblických textov aj radostné aleluja a aj vyliatie si sŕdc pri spoločných modlitbách. Kristus je na oltári, je medzi nami a tak sa vlastne bohoslužba môže skončiť. Ale je tu ešte čosi. V omši sa cyklicky opakujú naše ľudské obavy, či s touto obetou, ktorú slávime, je Boh spokojný. Na začiatku ľutujeme hriechy a ku koncu opäť opakujeme starú pesničku nehľaď na naše hriechy. Ach, nevieme na ne zabudnúť a vynárajú sa stále. Pritom nie oni sú dôležité, ale ten, ktorý ich sníma Baránok Boží. Apreto opäť, do tretice, priznávame neskôr, že nie sme hodní, aby vošiel pod našu strechu. Možno práve vo vedomí našej vlastnej hriešnosti dobre a vhodne padnú slová o pokoji. Pokoj, kľud, nič sa nedeje, len hriechy akoby sme počuli samého Krista. Pokoj, ktorý nám zanechal Ježiš, prevyšuje očakávania. Je to jeho pokoj, nie žiadna pasivita, rezignácia či apatia. Prosíme, aby nepozeral na veľkosť previnení, ale na veľkosť viery, ktorá nám diktuje dôverovať vo veľkosť Boha. Nepripomíname jemu, aj keď jeho prosíme, ale nám samým. Aby viera cirkvi, spoločenstva, opäť uzdravovala, odpúšťala a zachraňovala klesajúcich nielen na duchu. (porov. Lk 5, 17 26; Mt 8,5 13; atď.) V takomto chápaní netreba zabudnúť, že pokoj a jednotu dáva Boh podľa svojej vôle. My s ním plne súhlasíme, veď máme nádej, že dá každému to a toľko, koľko potrebuje. V duchu slov, ktoré kňaz vyslovuje a v dialógu s nami vyznáva, sa táto naša cieľová rovinka spomínaná na začiatku stáva vlastne novým štartom. Štartom do nového života, života v blízkosti, života v jednote v rôznosti. Života, kde znak pokoja nie je prázdne gesto, ale pozvanie ku stolu, do rodiny. dp. Pavol Slezák, kaplán 10 PRAMEŇ 10/2009
recenzia O knihe, ktorú čítam... Reklama na ňu sa kresťanskými kruhmi valila niekoľko mesiacov. Kresťanský thriller Z temnôt od Franka Perettiho, ktorý vyplnil medzeru tohto žánru v kresťanskej literatúre. Lebo nás nečaká zápas s krvou a telom, ale s kniežatami a mocnosťami, s vládcami tohto temného sveta, so zloduchmi v nebeských sférach. ( Ef 6,12) Toľko úvodný citát knihy, ktorý môže slúžiť aj ako stručné zhrnutie jej obsahu. Hovorí o duchovnom boji vo všetkých jeho odtieňoch. Autor v knihe úplne prirodzene opisuje svet okolo nás z tej stránky, ktorá je našim očiam neviditeľná. Opisuje svet dobra a zla, boj anjelov a zlých duchov, ktorý sa o d o h r á v a v m a l o m univerzitnom mestečku Ashton. Zlí duchovia sa snažia získať vládu nad mestom, využívajúc pritom zlé ľudské vlastnosti jeho obyvateľov. Anjeli sa im v tom snažia zabrániť s pomocou hŕstky veriacich, ktorí ešte nestratili vieru. Pokojný život mestečka začína rušiť až priveľa čudných udalostí. Zvláštne správanie predstaviteľov univerzity, okolo ktorej sa točí celý život v meste, správanie policajného šéfa Alfa Brummela či nevyjasnené okolnosti zatknutia reportérky miestnych novín Bernice. Kvôli tomuto podivnému zatknutiu sa o udalosti začne zaujímať majiteľ miestnych novín Marschall Hogan. Záhadné sú najmä semináre profesorky Langstrátovej, na ktoré chodí aj Hoganova dcéra. Cez ne sa autor snaží poukázať na rozmach okultizmu a jeho prenikanie do mnohých sfér života ľudí. Veštenie, horoskopy, hypnóza, mimozmyslové zážitky - to všetko sú cesty, ktorými sa zlo dostáva do ľudského podvedomia a postupne ho spútava. Udalosti sleduje aj miestny pastor Hank Busche, ktorého okrem nich znepokojuje aj vlažnosť členov jeho zboru. Táto vlažnosť totiž dáva zelenú prenikaniu zla v meste. V zbore sú našťastie aj svätí modliaci sa ľudia ako pastorova žena Mary, babička Edith Dusterová, Colemanovci..., ktorí si uvedomujú, že to, čo sa okolo nich deje, je tvrdý duchovný boj, ktorému musia čeliť. V tomto boji zažívajú víťazstvá aj prehry a práve cez ne sa pretnú aj osudy novinára Marschalla a pastora Hanka. Čitateľa veľmi povzbudí opis sily príhovornej modlitby. Autor v knihe jasne ukazuje smer, ktorého sa v bludisku ciest a názorov treba držať. Ukazuje, že potrebná je nielen samotná modlitba, ale že sám Boh hľadá ľudí ochotných modliť sa, prinášať obete a vytrvať. Ľudsky sa veci nedajú zvládnuť a najúčinnejšia pri tom zostáva jednoduchá modlitba, ktorá za nás bojujúcim anjelom dáva svetlo a silu do boja s démonmi. Z temnôt je kniha, ktorá sa číta jedným dychom a drží čitateľa v napätí až do konca. Čo trochu kazí celkový dojem z nej, je neprofesionálny preklad do slovenčiny. No i napriek tomu (pre mňa) jej celkovú hodnotu neznižuje. Keď sa nad knihou zamyslíme, zistíme, že to malé univerzitné mestečko je náš svet okolo a my sme v ňom. Beata Hanicová PRAMEŇ 10/2009 11
reportáž Holanďania a stretnutie... Stretnutia sú veľmi vzácne momenty v našom živote. Každé z nich nás nejakým spôsobom, vo väčšej alebo menšej miere, ovplyvní. Častokrát z krátkych povzbudivých chvíľ čerpáme silu dlhé obdobia. V posledných dňoch (od 17. do 19. októbra 2009) sme mnohí mohli prežiť nádhernú s k ú s e n o s ť t a k é h o t o stretnutia. My - mladí katolíci z Martina sme sa stretli s devätnástimi mladými, tromi dospelými laikmi a pánom farárom z holandskej katolíckej farnosti v meste Hoogeven, ktoré je družobným mestom nášho mesta. Na organizácii a prípravách sa podieľali dobrovoľníci z obidvoch súčasných martinských farností pod odborným dohľadom a v spolupráci s pánom dekanom, pani Hlúbikovou, naším pánom farárom a kaplánom. Osobne som mala možnosť zúčastniť sa už prvých stretnutí, keď sme o týchto dňoch mali len veľmi matnú predstavu. Spoločnými rozhovormi, úvahami a tiež aj rozdelením si povinností sme napokon naším zahraničným priateľom pripravili zaujímavý program. Mladí našej farnosti sa intenzívne zapojili hlavne do jeho víkendovej časti. Tu hľa, krátka chronológia: Po milom privítaní v sobotu popoludní sa mladí holandskí priatelia odobrali do svojich nových domovov do rodín, ktoré sa podujali na túto službu. Večer sme sa všetci stretli na sv. omši v Kostole sv. Martina, kde spieval miestny spevokol. Následne bol pripravený krátky program na fare, v ktorom bola priblížená farnosť, jej fungovanie a príležitostné aktivity ňou organizované. Nedeľné raňajky boli v réžii ochotných dobrovoľníkov našej farnosti. Do Centra voľného času Božej tváre boli na 9:00h spolu s Holanďanmi pozvaní aj všetci, ktorí sa počas týchto dní o nich starali. Pred pochutením si na chlebíčkoch a iných dobrotách (ktoré sme manufaktúrnym spôsobom chystali od skorého rána v našej čajovni :-) sme kolegovcom zďaleka krátko predstavili našu farnosť. Zvolili sme plagátový štýl teda všetky dôležité informácie boli usporiadané do vizuálno-papierovej podoby a v krátkosti odprezentované. Posilnení raňajkami sme sa presunuli do kostola. Počas sv. omše sa k nám prihovoril pán farár Koos Tolboom. Vo svojej homílii poukázal na jedinečnosť daného stretnutia. Zároveň zdôraznil nutnosť náš život skutočne žiť a nielen prežívať. Hovoril o ceste, ktorú nám ukázal Ježiš a povzbudil nás, aby sme sa v náročných momentoch obrátili Neho. Na Toho, ktorý za nás dal svoj život, aby nám otvoril bránu večnosti. V závere svätej omše k nám opäť prehovoril, tentokrát však v slovenčine. Lámaným, ale veľmi pekným, 12 PRAMEŇ 10/2009
reportáž jazykom sa s nami zdieľal o aktuálnej situácii v ich farnosti, spomenul problémy spojené s nedostatkom kňazov v krajine a požiadal nás o modlitby. Popoludní sme sa celá výprava vydali na výlet, alebo lepšie povedané exkurziu, po o k o l í b o l i s m e v r o z p r á v k o v e j d e d i n k e Habakuky v Donovaloch, potom na Starých Horách kde sme sa na krátku Taizé adoráciu zastavili v Bazilike a potom aj krátko na Studničke. Cestou späť sme navštívili občianske združenie Dobrý Pastier v Kláštore pod Znievom, kde sa pán farár Vladimír Maslák venuje bývalým bezdomovcom. Zastávky to síce neboli dlhé, ale jednoznačne boli veľmi obohacujúce. Intenzívna nedeľa sa zakončila slávnostným spoločenským večerom v JM Centre, v priestoroch Cirkevnej základnej školy Antona Bernoláka. Po výdatnej večeri nasledovala zábavná scénka, ktorú si nacvičili naši mladí spolu s kaplánom Palkom. Predstavovali nám svoje vysnívané povolania veľmi presvedčivou gestikou, výrečnými kostýmami a odvahou prekonať jazykovú bariéru používaním angličtiny. Mali obrovský úspech, nasmiali sme sa. Potom nasledovala krátka diskotéka, odovzdávanie malých pozorností pre našu zahraničnú návštevu, záverečná spoločná večerná modlitba spojená s modlitbou pred spaním a ďalej už len cesta domov a sladké sny. Pondelok sa niesol v znamení výletu vo Vysokých Tatrách, utorok bol venovaný dopoludňajšej návšteve Cirkevnej základnej školy, kde ich ráno v školskej jedálni čakali výdatné raňajky a potom nasledovala účasť vyučovacích hodín angličtiny druhého stupňa. Popoludnie bolo vo veľkej miere v osobnej réžii, jediným pevným bodom bola návšteva Katolíckej Charity. Po večernej sv. omši a krátkom záverečnom programe sme sa obohatení a duchovne povzbudení vzájomným stretnutím rozlúčili. Stretnutia bývajú rôzne a každé z nich je iné. Niektoré sa nám vryjú do pamäti viac, iné menej. Nech však nepozabudneme na to, že ich výnimočnosť záleží od toho, akú hodnotu a význam im pripíšeme my sami. Simona Kakošová foto: Martin Likavčan PRAMEŇ 10/2009 13
z listov čitateľov Keď je priateľom alkohol Asi pred pätnástimi rokmi som navštívila veštkyňu. Prežívala som obdobie neistoty, a tak som sa rozhodla svoj život uchopiť pevne do vlastných rúk". Bola som prekvapená, ako sa trafila do viacerých vecí, týkajúcich sa minulosti a aj vtedy prežívanej súčasnosti. A jednou z prvých viet, ktoré vyslovila, bola: Máte šťastie, pre vás alkohol nie je žiadnym problémom... Trochu ma to zarazilo, pretože ja som si myslela opak. Ale keď som doma zauvažovala nad jej slovami, dala som jej za pravdu: Vlastne áno. Alkohol ma sprevádza. Všetci v našej partii pijeme, keď sa stretneme. Je to možno až príliš často a niekedy vôbec nie málo, ale k nášmu veku a študentskému stavu to patrí. Ale problém alebo dokonca závislosť? k tomu mám určite ďaleko... A keď to hovorí táto múdra žena, ktorá do mňa vo všetkom vidí... Výsledkom bola vlastná spokojnosť a vedomie, že je všetko v najlepšom poriadku. Zaujímavé, ako dlho som dokázala tejto lži veriť. Trvalo roky, kým som pochopila, že alkohol, hoci to boli takmer vždy spoločensky akceptovateľné množstvá, pre mňa problémom naozaj je. Najviac som to videla, keď som chcela pitie obmedziť. Nešlo to. Videla som, že mi chýba príjemná spoločenská atmosféra chvíľ strávených s blízkymi pri poháriku kvalitného vínka. Žiaľ, tiež rástla vo mne túžba prežívať tieto chvíle častejšie alebo dokonca každý deň. Niekedy som mala nutkanie doliať si, keď sa manžel, môj kontrolór, na chvíľu vzdialil. Robiť to v tajnosti, zahladiť stopy... Toto všetko boli prejavy toho, že alkohol má vládu nado- mnou, a nie ja nad ním. Kedysi som sa z toho nespovedala. Bolo mi to trápne. A tie 2-3 deci vína, to bolo v rámci normy, to by uznal každý... Predsa aj Sväté Písmo hovorí o tom, že víno je stvorené, aby obveseľovalo dušu človeka. A aj Pán Ježiš pil dobré víno. Čo ale niekoho obveselí a slúži mu na úžitok, inému môže uškodiť. O tom tiež Božie Slovo hovorí. Rozhodla som sa. Dala som si náročné predsavzatie. Snažím sa ho plniť. Najhoršie je, keď sa snažím z neho zľaviť a posunúť hranice tak, aby pre mňa nebolo až tak náročné. Vyjednávam s Bohom i so sebou, nachvíľu sa mi možno aj zazdá, akoby Boh so zmenou pôvodných podmienok súhlasil. Ale na druhý deň vidím, že to bol iba klam a krok vzad a že mám sa vrátiť k pôvodne stanoveným náročným pravidlám. A tak znovu vstávam. Viem, že možno padnem opäť.anebude to iba raz. Sú obdobia ľahšie, kedy sa mi darí a sú obdobia, kedy to ide o mnoho ťažšie. Niekedy je to poriadny boj. Pomáha mi pritom, že som sa naučila nepýtať si milosť na celý život - to ma zvádza k očakávaniu skorého definitívneho víťazstva. Radšej si pýtam vernosť na prítomný deň a silu na aktuálnu hodinu. Idem krôčik po krôčiku. Viem sa tešiť, keď prekonám seba a napriek chuti si predsa nedám. Keď však padnem, vždy vstanem a znova začínam. Dnes veľkou pomocou v boji s alkoholom je pre mňa sviatosť zmierenia a sväté prijímanie. Nikdy som nemala pocit, že by ma kňaz pri spovedi išiel odsúdiť. Skôr naopak, ako človek poznajúci ľudskú krehkosť rád pomôže a povzbudí. Tiež mi pomohlo, že som svoj problém predostrela manželovi popravde tak ako ho vidím ja a poprosila som ho o pomoc a podporu. Myslím, že aj medzi veriacimi ľuďmi je veľa takých, ktorí majú podobný problém. Môže to byť okrem alkoholu aj iná droga, 14 PRAMEŇ 10/2009
z listov čitateľov/ pozvánka na púť lieky s rizikom vzniku závislosti, sex, masturbácia, internet, prezeranie porno stránok, patologické nakupovanie alebo čokoľvek iné, čo človeka zväzuje a berie si ho stále viac. Človek je Bohom povolaný k slobode. Každá vec, ktorá ho spútava, ho o slobodu oberá. Iba snaha o oslobodenie môže mu priniesť novú radosť zo života. Musí však počítať s tým, že bez silného duchovného boja a bez pádov to nepôjde. Iba ak by sa stal zázrak. Tiež som chcela svojím svedectvom poukázať na to, ako môže človeka negatívne ovplyvniť, keď vloží svoju dôveru do rúk veštcov. Veštec môže do mnohých vecí vidieť, je však otázne, prostredníctvom akých síl do nich vidí. A tiež aký má pre mňa význam, keď mi povie napríklad päť pravdivých vecí o budúcnosti a čo len jednu nepravdivú a ja tak učiním nesprávne rozhodnutia? Nebojím sa, že poznaním vlastnej budúcnosti prestanem byť jej tvorcom a budem sa riadiť podľa toho, čo mi veštec povedal? V tejto súvislosti som si spomenula na smutný príbeh mojej kamarátky, ktorá nedávno v snahe netrápiť sa neistotou vo svojom živote navštívila veštca. Ten hneď odhalil jej obrovskú túžbu po druhom dieťati, ktoré sa jej nedávno narodilo mŕtve. Veštec o tom vedel. Časom jej oznámil, že ona dieťa ešte bude mať, ale nie so svojím manželom. Moja kamarátka, ktorej dôvera voči veštcovi pribúdajúcimi sedeniami neustále rástla, uverila, že rozvíjať vzťah s manželom už nemá význam. Kríza v ich vzťahu sa vyostrila natoľko, že jeden od druhého odišli. Boh nám zakazuje pýtať sa veštcov na našu budúcnosť. Nie preto, že by ju chcel pred nami ukryť. Ale preto, lebo chce, aby sme ostali slobodnými ľuďmi. Aby sme boli tvorcami svojho života v spolupráci s jeho milosťou. A nie otrokmi, ktorých myseľ, vôľa i srdce pútajú sa a prispôsobujú tomu, čo veštec povedal. Buďme vďační za dar slobody, ktorý sme od Boha dostali. Nepremárnime ho hľadaním, ktoré nevedie ani k pravde, a ani k pravému šťastiu. Hľadajme Boha a on nám dá všetko vrátane poznania, čo pre svoj život môžme urobiť! Magdaléna Pozvánka na púť do Lúrd V dňoch 22.2.-27.2.2010 vás p o z ý v a m e n a p ú ť d o L ú r d (autobusom) so zastávkou v Annecy (rodisko sv. Františka Saleského), Ars (pôsobisko sv. Jána Márie Vianneya). V Lurdoch pobudneme dva dni. Na spiatočnej ceste navštívime Avignon ( p r e c h o d n é s í d l o p á p e ž o v v stredoveku) a Padovu (pôsobisko sv. Antona Paduánskeho). Cena je 290,- na osobu, 260,- pre dieťa do 12 rokov. V cene je zahrnuté 4x ubytovanie, 2x polpenzia, komplexné cestovné poistenie, sprievodca, duchovný doprovod. Pútnický program je spojený s každodennou svätou omšou. V autobuse teda strávime dve noci (jednu noc tam a druhú noc späť). Prihlásiť sa môžete v centre so zálohou 150. PRAMEŇ 10/2009 15
pre deti O tom, ako Karol spoznal kňaza Figlewicza Karol mal už desať rokov. Skončil základnú školu, úspešne zvládol skúšky a dostal sa na gymnázium. Hneď po prvej hodine matematiky všetci vybehli na nádvorie, aby sa nadýchali čerstvého vzduchu. Keď zvonček oznámil začiatok ďalšej hodiny, v triede už ktosi bol. Vedľa čiernej tabule, lesknúcej sa ako smola, stál usmievavý kňaz. Keď zbadal skupinku študentov, ktorá si ho zvedavo obzerala, usmial sa a povedal: Pochválený buď Pán Ježiš Kristus. Volám sa Kazimierz Figlewicz. Hoci moje priezvisko naznačuje, žeby som mal po celý čas robiť fígle, budem sa snažiť robiť to zriedka. Chcem vám celá čas hovoriť o Pánu Bohu. Potom sa zamyslel, zmraštil obočie a začal rozprávať. Rozprával a rozprával, gymnazisti s otvorenými ústami počúvali až tak, že nevnímali zvonček, nepostrehli ani pani učiteľku geografie, ktorá už stála niekoľko minút vo dverách s veľkou mapou Poľska. A keby nebolo školníčky, ktorá priniesla dva kúsky kriedy a opýtala sa : Prečo ešte nie ste na nádvorí? Veď o chvíľu sa skončí prestávka, ešte veľmi dlho by všetci sedeli v triede a počúvali zaujímavé príbehy kňaza Figlewicza. Od toho dňa sa chlapci aj Karol, často stretávali s kňazom. Hovorili mu aj o svojich starostiach, radostiach, pomáhali v kostole. Po krátkom čase sa z nich stali miništranti dostali superky a mohli slúžiť na svätej omši. Žiaľ, jedného dňa sa K a r o l a o s t a t n í dozvedeli, že ich obľúbený kňaz bol preložený do Krakova. To nie je možné! My to tak nechceme! prekrikovali jeden druhého. Aj tak nič n e m o h l i z m e n i ť. Rozhodli sa prichystať kňazovi výnimočnú rozlúčku. Stretli sa v neskoré popoludnie a Karolovi pridelili úlohu n a p í s a ť s l o v á n a rozlúčku. Na začiatku s a m u t o z d a l o jednoduché. Vedel, za čo sa chcú chlapci poďakovať a čo by mu radi zaželať. No keď ďalej písal, slzy mu zalievali oči, padali na l i s t a r o z p ú š ť a l i atramentové písmená. Nadišiel čas rozlúčky. Najprv sa spomínalo, potom nasledoval dlhý rozhovor a nakoniec Karol v mene všetkých priateľov predniesol rozlúčkovú reč. Po kňazovom líci stiekla slza. Ľúto mu bolo r o z l ú č i ť s a s o s k u p i n k o u sympatických, veselých chlapcov. Nasledujúci deň kňaz Figlewicz odcestoval do Krakova. Slová, ktoré napísal Karol na rozlúčku s kňazom, sa zapáčili redaktorovi novín Nedeľný zvon a rozhodol sa ich publikovať. 16 PRAMEŇ 10/2009
pre deti remiestnite iba dve zápalky tak, aby sa prasiatko pozeralo na opačnú stranu. 15 zápaliek sme vytvorili správnu rovnicu. Premiestnite tri zápalky tak, aby novovytvorená rovnica bola takisto správna rovnici premiestnite dve zápalky tak, aby novovytvorená rovnica bola správna. 18 zápaliek sme vytvorili správnu rovnicu. Premiestnite tri zápalky tak, aby novovytvorená rovnica bola takisto správna rovnici premiestnite dve zápalky tak, aby novovytvorená rovnica bola správna. Milé deti, nielenže vám pribúdajú centimetre do výšky a jeden rôčik za druhým, ale každý deň vám pribúdajú neustále nové možnosti objavovať v sebe tie úžasné dary a talenty, ktoré do vás vložil dobrý Boh. Nebojte sa počúvať, pýtať sa a objavovať. PRAMEŇ 10/2009 17
zo života svätých Sv. Karol Boromejský Narodil sa v r. 1538 ako syn poprednej grófskej lombardskej rodiny. Jeho matka bola Margaréta Medici, sestra pápeža Pia IV. (vlastným menom Ján Angelo Medici). Už ako malý chlapec bol veľmi nadaný. Ako 14-ročný začal študovať právo a teológiu na univerzite v Pavii. Po skončení štúdií ho vo veku 22 rokov pápež vymenoval za kardinála a zakrátko za administrátora milánskeho arcibiskupstva. Karol v tom čase ešte nebol kňazom a pápeža obvinili z rodinkárstva. Napriek tomu bol sv. Karol Boromejský hoden takého postavenia. Bol veľmi učený, žil príkladným a skromným životom a dbal o spravodlivosť. Keď zomrel jeho starší brat Ferdinand, ktorý po sebe nezanechal potomka, mnohí Karolovi radili, aby sa vzdal duchovnej dráhy a oženil sa. On sa ale v r. 1563 dal vysvätiť za kňaza a ešte v tom istom roku bol vysvätený za biskupa. O rok neskôr bol vymenovaný za milánskeho arcibiskupa. Asi najväčšiu zásluhu mal na obnovení Tridentského koncilu, ktorý bol trikrát prerušený a ktorým sa zahájil proces vnútornej obnovy Cirkvi. V jeho duchu zakladal kňazské semináre, založil univerzitu Brera, nemocnicu, dievčenský sirotinec a v Pavii dal postaviť internát pre nemajetných študentov. Pod jeho vedením sa zostavil nový katechizmus, misál a liturgické pravidlá. Pričinil sa o skutočnú reformu Cirkvi, ale najprv zreformoval seba. Držal sa hesla, že ak chceš niečo alebo niekoho zmeniť, začni meniť seba. Stále mal pri sebe kňaza, ktorého poveril, aby ho upozorňoval na všetky, i tie najmenšie chyby. Prepychový palác zamenil za chudobný byt, odložil drahé rúcha a žil a jedol veľmi skromne. Zdedený majetok venoval na chod seminárov a dôchodky z rodičovských majetkov venoval chudobným. K jeho milánskemu arcibiskupstvu v tom čase patrilo 15 biskupstiev, 750 farností a viac ako 2000 chrámov, ktoré všetky osobne navštívil. Pri jednej večernej modlitbe bol na neho spáchaný atentát, ktorý sa našťastie nepodaril. Keď v r. 1576 vypukol v Miláne mor, na jeho odvrátenie staval morové stĺpy a konal pri nich kajúcne pobožnosti. Postil sa a navštevoval chorých. Po vyše roku mor pominul a Karol dal z vďačnosti postaviť kostol sv. Šebastiána. Sv. Karol Boromejský ako kajúcne žil, tak aj kajúcne umieral. Vystretý na zemi na popole rozjímal o bolestiach svojich najdrahších bytostí Ježiša a Márie. Zomrel ako 46 ročný. Pochovaný je v krypte milánskeho chrámu. V r. 1602 bol vyhlásený za blahoslaveného a v r. 1610 za svätého. Je patrónom katechétov a biskupov. Beata Hanicová spracované podľa www.knazi.sk, www.iencyklopedie.cz, www.radiovaticana.org, www.skotsko.net, Foto: internet 18 PRAMEŇ 10/2009
Nina Bartušková Adela Tarabová Juraj Štrba Farská matrika 1.10.-31.10.2009 Sviatosť krstu prijali Svoje áno si povedali Peter Čáni a Michaela Chasníková Michal Frniak a Michaela Balcová Štefan Madura a Stanislava Janišová Jozef Balek 72r. Michal Mrázik Timotej Veselka Nicolas Gmitter S kresťanskou nádejou sme na večný odpočinok odprevadili Sv. omše v našom chráme Pondelok - Sobota Nedeľa Prikázaný sviatok 6:30 17:30 7:30 9:00 10:30 19:00 6:30 17:30 19:00 V nedeľu 1.11. na slávnosť Všetkých svätých bude o 16:00 pobožnosť na cintoríne. Každú sobotu o 16:00 pozývame deti na zábavno-duchovno-kreatívne stretko do centra. Tešia sa na vás Sima, Danka, Veronika, Michal, Maroš a ďalší. Tiež každú sobotu o 16:00 býva stretnutie miništrantov. Okrem futbalu a inej zábavy vás čakajú aj užitočné informácie k miništrantskej službe. A aktuálne je tu súťaž S Dominom do Ríma, na víťaza ktorej čaká zájazd do Ríma! Informácie vám radi poskytnú kapláni Miroslav a Pavol. Advent toho roku začneme v nedeľu 29. novembra. Pri svätých omšiach budeme požehnávať adventné vence. Môžete si ich teda priniesť a položiť pred oltár (platí to aj pre nedeľnú sv. omšu v sobotu večer). www.fara.sk/mtsever
Fotogaléria 4. októbra sme slávili birmovku Návšteva z holandského Hoogevenu (18. októbra) Deň tvorivosti v CVČ BT (24. októbra) Nové Božie dieťa (24. októbra) Časopis Prameň vydáva Rím.kat. farnosť Martin-Sever pre vnútornú potrebu. Adresa: Jilemnického 59, 036 01 Martin, tel. 043/4287 444, fax 043/4287 445; email: mt.sever@fara.sk; web: www.fara.sk/mtsever. Vychádza raz mesačne okrem augusta. Za teologickú a mravnú stránku časopisu zodpovedá dp. Michal Masný, farár Zodpovedná redaktorka: Eleonóra Kureková. Redakčná rada: dp. Miroslav Sliačan, dp. Pavol Slezák, kapláni; Iveta Gallová, Katarína Gajdošová, Beáta Hanicová, Martina Grígerová. Grafická úprava: Martin Gríger, Marián Cesnek. Príspevky a návrhy radi privítame na adrese casopis.pramen@gmail.com. Vyhradzujeme si právo na úpravu a výber príspevkov. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Neprešlo jazykovou úpravou. Toto číslo vyšlo 1.11.2009. Náklad: 1000 ks. Foto na obálke: Jozef Oravec, Internet, archív farnosti