EK Zvolen_ZS_po prip_0309

Koncepcia rozvoja mesta Zvolen v tepelnej energetike Aktualizácia Záverečná správa December 2008 PROEN PRO ENERGY PRO ENVIRONMENT PRO ECONOMY

Koncepcia rozvoja mesta Zvolen v tepelnej energetike Aktualizácia Objednávateľ: v zastúpení: Ing. Miroslav Kusein primátor mesta Autori: doc. Ing. Viktor Kabát, CSc. Ing. Ľubor Kučák, CSc. doc. Ing. František Urban, CSc. Ing. Iva Fabušová Ing. Michal Fabuš Ing. Michal Fabuš, PhD. PROEN PRO ENERGY PRO ENVIRONMENT PRO ECONOMY

OBSAH 1 ÚVOD... 5 2 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU... 7 2.1 ANALÝZA ÚZEMIA... 7 2.1.1 Základná charakteristika... 7 2.1.2 Správne členenie mesta... 8 2.1.3 Demografické podmienky... 10 2.1.4 Byty a štruktúra bývania... 12 2.1.5 Klimatické podmienky... 16 2.2 ANALÝZA EXISTUJÚCICH SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ... 19 2.2.1 Analýza technickej úrovne zdrojov a rozvodov tepla... 21 2.2.2 Zariadenia pre výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu... 30 2.3 ANALÝZA ZARIADENÍ NA SPOTREBU TEPLA... 32 2.3.1 Sektor bývania... 32 2.3.2 Analýza objektov ostatných sektorov zásobovaných z centrálnych zdrojov tepla... 41 2.4 ANALÝZA DOSTUPNOSTI PALÍV A ENERGIE NA ÚZEMÍ OBCE A ICH PODIEL NA ZABEZPEČOVANÍ VÝROBY A DODÁVKY TEPLA... 42 2.4.1 Fosílne zdroje energie... 43 2.4.2 Obnoviteľné zdroje energie... 46 2.5 ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU ZABEZPEČOVANIA VÝROBY TEPLA S DOPADOM NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE... 49 2.5.1 Produkcia znečisťujúcich látok... 49 2.5.2 Súčasná imisná situácia základných znečisťujúcich látok (TZL, SO 2, NO x, CO) z centrálneho zdroja... 51 2.6 SPRACOVANIE ENERGETICKEJ BILANCIE, JEJ ANALÝZA A STANOVENIE POTENCIÁLU ÚSPOR... 52 2.6.1 Analýza energetickej bilancie systému CZT... 52 2.6.2 Analýza energetickej bilancie podnikateľského sektora... 54 2.6.3 Analýza energetickej bilancie IBV... 55 2.7 HODNOTENIE VYUŽITEĽNOSTI OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV ENERGIE... 55 2.7.1 Biomasa... 55 2.7.2 Druhotné zdroje energie - odpady... 57 2.7.3 Solárna energia... 57 2.7.4 Geotermálna energia a nízkopotenciálové teplo... 58 2.8 PREDPOKLADANÝ VÝVOJ SPOTREBY TEPLA NA ÚZEMÍ OBCE... 58 2.8.1 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v existujúcich SCZT... 58 2.8.2 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v rozvojových oblastiach... 58 2.8.3 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v IBV... 58 3 NÁVRH ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ A BUDÚCEHO ZÁSOBOVANIA TEPLOM ÚZEMIA OBCE... 60 3.1 FORMULÁCIA ALTERNATÍV TECHNICKÉHO RIEŠENIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ... 60 3.1.1 Rozvoj SCZT... 60 3.1.2 Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy... 65 3.1.3 Uplatnenie technológie na výrobu bioplynu... 69 3.1.4 Individuálna bytová výstavba... 71 3.2 VYHODNOTENIE POŽIADAVIEK NA REALIZÁCIU JEDNOTLIVÝCH ALTERNATÍV TECHNICKÉHO RIEŠENIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ... 71 3.3 EKONOMICKÉ VYHODNOTENIE TECHNICKÉHO RIEŠENIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ... 72 3.3.1 Ceny tepla... 72 3.3.2 Trendy vývoja cien zemného plynu... 79 3.3.3 Ekonomické hodnotenie technického návrhu riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení... 82 PROEN s.r.o. Bratislava i

4 ZÁVERY A ODPORUČENIA PRE ROZVOJ TEPELNEJ ENERGETIKY NA ÚZEMÍ OBCE... 91 4.1 NÁVRH SPÔSOBU ZABEZPEČENIA TEPLA NA ÚZEMÍ MESTA... 91 4.2 NÁVRH SPÔSOBOV A ZDROJOV FINANCOVANIA ROZVOJA SÚSTAV TEPELNÝCH ZARIADENÍ... 91 4.2.1 Bankové úvery... 91 4.2.2 Prostriedky z medzinárodných programov... 92 4.2.3 Národné podporné programy... 93 4.2.4 Financovanie z úspor - ESCO/TPF... 93 4.3 NÁVRH ZÁVÄZNEJ ČASTI KONCEPCIE ROZVOJA MESTA ZVOLEN V OBLASTI TEPELNEJ ENERGETIKY... 95 5 LITERATÚRA... 99 PRÍLOHA... 101 PROEN s.r.o. Bratislava ii

ZOZNAM TABULIEK TAB. 2.1 DEMOGRAFICKÉ UKAZOVATELE MESTA ZVOLEN 1994-2003... 10 TAB. 2.2 POČET OBYVATEĽOV V MESTSKÝCH ČASTIACH K 31.12.2006... 10 TAB. 2.3 PROGNÓZA VEKOVEJ ŠTRUKTÚRY OBYVATEĽSTVA VO ZVOLENE... 11 TAB. 2.4 PROGNÓZA POČTU EKONOMICKY AKTÍVNYCH OSÔB VO ZVOLENE... 11 TAB. 2.5 ŠTRUKTÚRA DOMOVÉHO FONDU VO ZVOLENE... 12 TAB. 2.6 ŠTRUKTÚRA BYTOVÉHO FONDU VO ZVOLENE... 13 TAB. 2.7 ŠTRUKTÚRA BYTOV PODĽA SPÔSOBU VYKUROVANIA VO ZVOLENE... 14 TAB. 2.8 PROGNÓZY VÝVOJA POČTU OBYVATEĽOV A BYTOVÉHO FONDU VO ZVOLENE... 15 TAB. 2.9 PROJEKCIA VÝVOJA POČTU BYTOV V MESTE ZVOLEN DO ROKU 2020... 16 TAB. 2.10 ZÁKLADNÉ KLIMATICKÉ ÚDAJE O MESTE ZVOLEN... 17 TAB. 2.11 VÝROBA A PREDAJ TEPLA V ZVOLENSKEJ TEPLÁRENSKEJ... 22 TAB. 2.12 VÝROBA A PREDAJ TEPLA Z MPBH KONEČNÝM SPOTREBITEĽOM... 23 TAB. 2.13 VÝVOJ VÝROBY A PREDAJA TEPLA PODBOROVÁ... 23 TAB. 2.14 TEPELNÉ ZDROJE V SPRÁVE MPBH, SPOL. S R.O. ZVOLEN, KU DŇU 31.12.2007... 24 TAB. 2.15 ZASTÚPENIE STAVEBNÝCH SÚSTAV VO ZVOLENE, R. 2007... 34 TAB. 2.16 SPOTREBY TEPLA OBJEKTOV ZÁSOBOVANÝCH Z CENTRÁLNYCH ZDROJOV A USKUTOČNENÉ RACIONALIZAČNÉ OPATRENIA... 35 TAB. 2.17 TEPLOTECHNICKÉ PARAMETRE PREDŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ... 41 TAB. 2.18 TEPLOTECHNICKÉ PARAMETRE ZÁKLADNÝCH ŠKÔL... 41 TAB. 2.19 PODIEL JEDNOTLIVÝCH PALÍV NA VÝROBE PRIMÁRNEHO TEPLA V R. 2007... 43 TAB. 2.20 EMISIE ZÁKLADNÝCH ZNEČISŤUJÚCICH LÁTOK VEĽKÝCH A STREDNÝCH ZDROJOV ZNEČISŤOVANIA OVZDUŠIA VO ZVOLENE, R. 2007... 49 TAB. 2.21 VÝROBA A DODÁVKA TEPLA V SYSTÉMOCH CZT V MESTE ZVOLEN CZT, R. 2007... 53 TAB. 2.22 DODÁVKY TEPLA NA VYKUROVANIE A PRÍPRAVU TEPLEJ VODY DO OBJEKTOV, R. 2007... 53 TAB. 2.23 PREDPOKLADANÝ POTENCIÁL ÚSPOR V SEKTORE BÝVANIA... 54 TAB. 2.24 ORIENTAČNÉ ÚDAJE O ENERGETICKÝCH PLODINÁCH [21, 22]... 56 TAB. 3.1 PREDAJ TEPLA JEHO KONEČNÝM SPOTREBITEĽOM VARIANTY V0, V1, V2... 61 TAB. 3.2 VÝSLEDKY FINANČNEJ ANALÝZY... 69 TAB. 3.3 PREDPOKLADANÉ PREVÁDZKOVÉ NÁKLADY ZARIADENIA NA VÝROBU BIOPLYNU... 69 TAB. 3.4 VÝSLEDKY FINANČNEJ ANALÝZY INVESTÍCIE DO BIOPLYNOVEJ JEDNOTKY... 70 TAB. 3.5 POMERNÉ CENY ZEMNÉHO PLYNU V NEMECKU, FRANCÚZSKU A V SR V ROKOCH 2005 AŽ 2007... 80 TAB. 3.6 DEFINOVANIE KATEGÓRIÍ PRIEMYSELNÝCH ODBERATEĽOV I1 AŽ I4... 80 TAB. 3.7 CENY ZP V ROKOCH 2004 AŽ 2006, ODPORÚČANÉ CENY V ROKU 2007 A ICH PREDPOKLADANÝ VÝVOJ V OBDOBÍ ROKOV 2008 AŽ 2015... 80 TAB. 3.8 VYHODNOTENIE CENY TEPLA PRE JEDNOTLIVÉ VARIANTY ROZVOJA CZT V0... 84 TAB. 3.9 VYHODNOTENIE CENY TEPLA PRE JEDNOTLIVÉ VARIANTY ROZVOJA CZT V1.1... 85 TAB. 3.10 VYHODNOTENIE CENY TEPLA PRE JEDNOTLIVÉ VARIANTY ROZVOJA CZT V1.2... 86 TAB. 3.11 VYHODNOTENIE CENY TEPLA PRE JEDNOTLIVÉ VARIANTY ROZVOJA CZT V1.3... 87 TAB. 3.12 VYHODNOTENIE CENY TEPLA PRE JEDNOTLIVÉ VARIANTY ROZVOJA CZT V2.1... 88 TAB. 3.13 VYHODNOTENIE CENY TEPLA PRE JEDNOTLIVÉ VARIANTY ROZVOJA CZT V2.2... 89 TAB. 3.14 VYHODNOTENIE CENY TEPLA PRE JEDNOTLIVÉ VARIANTY ROZVOJA CZT V2.3... 90 PROEN s.r.o. Bratislava 3

ZOZNAM OBRÁZKOV OBR. 2.1KATASTRÁLNE ÚZEMIE MESTA ZVOLEN... 8 OBR. 2.2 ČLENENIE MESTA ZVOLEN DO SEKTOROV... 9 OBR. 2.3 ROZDELENIE MESTA NA MESTSKÉ ČASTI... 9 OBR. 2.4 VÝVOJ PRIEMERNÝCH DENNÝCH TEPLÔT NA SLIAČI 2005-2007... 18 OBR. 2.5 SCHÉMA SCZT ZVOLENSKÁ TEPLÁRENSKÁ, A.S. ZVOLEN HORÚCOVODNÁ SIEŤ... 20 OBR. 2.6 ODBERATELIA ZVOLENSKEJ TEPLÁRENSKEJ, A.S. V R. 2007... 22 OBR. 2.7 ZASTÚPENIE STAVEBNÝCH SÚSTAV PODĽA POČTU OBJEKTOV, R.2007... 36 OBR. 2.8 ZASTÚPENIE STAVEBNÝCH SÚSTAV PODĽA POČTU BÝVAJÚCICH OBYVATEĽOV, R. 2007... 37 OBR. 2.9 ZASTÚPENIE STAVEBNÝCH SÚSTAV PODĽA VYKUROVANEJ PLOCHY OBJEKTOV, R. 2007... 38 OBR. 2.10 MERNÁ SPOTREBA TEPLA NA ÚK PODĽA STAVEBNÝCH SÚSTAV, R. 2007... 39 OBR. 2.11 SPOTREBA TÚV A MERNÁ SPOTREBA TEPLA NA TÚV, R. 2007... 40 OBR. 2.12 SPOTREBA TÚV A MERNÁ SPOTREBA TEPLA NA TÚV, R. 2007... 43 OBR. 2.13 POHĽAD NA ŠTANDARDNÚ BIOPLYNOVÚ STANICU... 57 OBR. 3.1 DENNÉ DODÁVKY TEPLA NA PRAHU TEPLÁRNE ZVOLENSKÁ TEPLÁRENSKÁ - VARIANTY V0, V1 A V2... 62 OBR. 3.2 ROČNÉ DIAGRAMY TRVANIA DODÁVOK TEPLA NA PRAHU TEPLÁRNE ZVOLENSKÁ TEPLÁRENSKÁ - VARIANTY V0, V1 A V2... 63 OBR. 3.3 ROČNÉ DIAGRAMY TRVANIA DODÁVOK TEPLA PAROVODOM (PV) A HORÚCOVODOM (HV NA PRAHU TEPLÁRNE ZVOLENSKÁ TEPLÁRENSKÁ - VARIANTY V0, V1 A V2... 63 OBR. 3.4 TECHNOLÓGIA SPAĽOVANIA DREVNÝCH PELETIEK (ZDROJ: HERZ)... 65 OBR. 3.5 PRIEBEH PRIEMERNÝCH DENNÝCH VÝKONOV V ROKU 2007 V PK... 66 OBR. 3.6 ROZDELENIE MODELOVANÝCH PRIEMERNÝCH DENNÝCH VÝKONOV V PK... 67 OBR. 3.7 PRIEBEH SPOTREBY PALIVA DREVNÝCH PELETIEK A ZP... 67 OBR. 3.8 CENY TEPLA ZO ZVOLENSKEJ TEPLÁRENSKEJ, A. S. PODĽA ROZHODNUTÍ ÚRSO S DPH... 73 OBR. 3.9 CENY TEPLA ZO ZVOLENSKEJ TEPLÁRENSKEJ, A.S. NA VÝSTUPE Z PRIMÁRNYCH ROZVODOV PODĽA ROZHODNUTIA ÚRSO...74 OBR. 3.10 CENY TEPLA Z MPBH, SPOL. S.R.O. NA VÝSTUPE TEPELNÝCH ZARIADENÍ NAPOJENÝCH NA TZ A OST PODĽA ROZHODNUTIA ÚRSO...74 OBR. 3.11 VÝVOJ CENY TEPLA MPBH ZVOLEN PODĽA CENOVÝCH ROZHODNUTÍ ÚRSO... 75 OBR. 3.12 VÝVOJ CENY TEPLA MPBH ZVOLEN A CENY ZP Z ROZHODNUTÍ ÚRSO... 75 OBR. 3.13 VÝVOJ CENY TEPLA SBD ZVOLEN PODĽA CENOVÝCH ROZHODNUTÍ ÚRSO... 76 OBR. 3.14 CENY TEPLA Z BUČINY ZVOLEN, A.S. NA VÝSTUPE Z PRIMÁRNYCH ROZVODOV NAPOJENÝCH NA TZ PODĽA ROZHODNUTIA ÚRSO... 77 OBR. 3.15 CENY TEPLA ZO ŽOS ZVOLEN, A.S. NA VÝSTUPE ZO SEKUNDÁRNYCH ROZVODOV PODĽA ROZHODNUTIA ÚRSO...77 OBR. 3.16 CENY TEPLA Z UNITHERM BIO, S.R.O. NA VÝSTUPE ZO SEKUNDÁRNYCH ROZVODOV NAPOJENÝCH NA OST TMS ZVOLEN PODĽA ROZHODNUTIA ÚRSO... 78 OBR. 3.17 CENY TEPLA Z INVESTEX GROUP, S.R.O. NA VÝSTUPE Z TZ PODĽA ROZHODNUTIA ÚRSO...78 OBR. 3.18 VÝVOJ CIEN TEPLA Z ROZHODNUTÍ ÚRSO (BEZ DPH)... 79 OBR. 3.19 PERCENTUÁLNE POROVNANIE CIEN ZEMNÉHO PLYNU PODĽA KATEGÓRIÍ PRIEMYSELNÝCH ODBERATEĽOV NA SLOVENSKU (2005, 2006,2007, PREDPOKLAD 2008), V ČR A V ZÁPADNEJ EURÓPE 81 OBR. 3.20 CENY ZP V ROKOCH 2004 AŽ 2007 A ICH PREDPOKLADANÝ VÝVOJ V OBDOBÍ ROKOV 2008 AŽ 2015... 82 PROEN s.r.o. Bratislava 4

1 Úvod Povinnosť vypracovať koncepciu rozvoja obce v tepelnej energetike stanovuje zákon o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov [1]. Vypracovanie koncepcie musí prebehnúť do konca roku 2007. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo podľa 29 zákona č. 657/2004 Z. z. Metodické usmernenie pre tvorbu koncepcie rozvoja obcí v oblasti tepelnej energetiky [2, 3], ktorým sa určuje jej minimálna obsahová náplň a rozsah spracovania. Úlohou spracovania koncepcie rozvoja obce v tepelnej energetike je vytvorenie podmienok pre systémový rozvoj sústav tepelných zariadení na území obce s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť a bezpečnosť dodávky tepla, hospodárnosť pri výrobe, rozvode a spotrebe tepla na princípe trvalo udržateľného rozvoja, s dôrazom na ochranu životného prostredia a v súlade so zámermi energetickej politiky Slovenskej republiky a záväznými legislatívnymi predpismi v oblasti energetiky. V procese spracovávania je potrebné analyzovať miestne energetické zdroje (biomasa, komunálny odpad, slnečná a geotermálna energia apod.). Vypracovaná koncepcia rozvoja obce v tepelnej energetike sa po schválení obecným zastupiteľstvom stáva súčasťou záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie obce. Podľa Európskej charty miestnych samospráv majú obce a mestá právo a podľa slovenskej legislatívy aj povinnosť vypracovať si vlastnú energetickú koncepciu. V tejto koncepcii možno záväzne stanoviť v územnom pláne, ktoré lokality sa budú prednostne zásobovať teplom zo sústavy centralizovaného zásobovania teplom. Schválená koncepcie rozvoja obce v tepelnej energetike umožní lepšie plánovanie investícií výrobcom a distribútorom energie (hlavne tepla a plynu) tak, aby si v jednotlivých častiach obce alebo mesta nekonkurovali a nemuseli sa budovať zbytočne veľké prenosové kapacity. Takéto legislatívne opatrenia platia napr. v Českej republike, Rakúsku a Dánsku. Koncepcia rozvoja v tepelnej energetike pre mesto Zvolen nadväzuje na Komunálnu energetickú koncepciu vypracovanú v r. 2000-2001 (KOENKO) [4] a spracúva sa s výhľadom do roku 2015. Predpokladá sa ďalšia aktualizácia koncepcie v kratších časových horizontoch, napr. po piatich rokoch. Pri spracovávaní koncepcie rozvoja mesta Zvolen v tepelnej energetike boli prizvaní na spoluprácu držitelia licencií na výrobu a dodávku tepla a najväčší odberatelia tepla. Uskutočnili sa návštevy u výrobcov aj najväčšieho odberateľa tepla u spoločností Zvolenská teplárenská, a. s. a MPBH, a. s. Spolu 51 subjektov v meste zo všetkých sektorov bolo oslovených formou dotazníka zameraného na zistenie súčasných podmienok zásobovania týchto subjektov teplom a ich budúcich zámerov v tejto oblasti. Vrátilo sa spolu 27 vyplnených dotazníkov, čo predstavuje 53 %. Koncepcia rozvoja mesta Zvolen v tepelnej energetike bola vypracovaná na základe podkladov a údajov, ktoré v čase prípravy tejto koncepcie boli spracovateľom k dispozícii. PROEN s.r.o. Bratislava 5

satelitná snímka Zdroj: Google Earth Plus 2008 PROEN s.r.o. Bratislava 6

2 Analýza súčasného stavu 2.1 Analýza územia 2.1.1 Základná charakteristika leží v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, ktorá vypĺňa priestor stredného Pohronia medzi dvoma mestskými štruktúrami Banskou Bystricou a Zvolenom. Údolím rieky Slatiny zasahuje osídlenie mesta Zvolen až do Slatinskej a Detvianskej kotliny. Súčasťou Zvolenskej kotliny je Sliačska kotlina, Bystrické podolie, Povraznícka brázda a okrajové pohoria Bystrická a Ponická vrchovina, Zvolenská pahorkatina a Rohy. Zo západnej strany lemujú Zvolenskú kotlinu sopečné pohoria Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy. Na južnej strane ju uzatvárajú Štiavnické vrchy a Javorie a na východnej strane chrbát Poľany. Najnižšie položené miesto v zastavanom území mesta Zvolen je na juhozápadnom okraji mesta pod Pustým hradom s nadmorskou výškou 278,4 m n. m. Najvyššie položená časť v zastavanom území mesta je v lokalite Bakova jama, 421 m n. m. Historická časť mesta, ktorej ťažiskovým priestorom je Námestie SNP (300 m n. m.) leží na staršej pleistocénnej riečnej terase, ktorú vytvoril Hron pred sútokom s riekou Slatinou. Zvolen patrí do severnej, ekonomicky vyspelejšej časti Banskobystrického kraja. Je centrom drevárskeho, strojárskeho, potravinárskeho a stavebného priemyslu. Mesto je dôležitou dopravnou križovatkou, z každej strany je takmer rovnomerne zaťažené tranzitom. Najdôležitejšie cestné ťahy: Bratislava-Banská Bystrica; Bratislava-Košice; Banská Bystrica-Košice ; Banská Bystrica-Šahy. Najdôležitejšie železničné ťahy: Bratislava- Košice; Zvolen-Margecany; Zvolen-Šahy; Zvolen-Žilina cez Hronskú Dúbravu. Letecká doprava je zabezpečená z letiska Sliač. Územím mesta pretekajú vodné toky Hron, Slatina, Zolná, ktoré sú v podstatnej miere zregulované. Zásobovanie priemyselnou vodou je prakticky v celom rozsahu orientované na rieku Slatina, ktorej prietok zlepšuje vodná nádrž Môťová o kapacite cca 3,5 mil. m 3. Na vodných tokoch sú inštalované malé vodné elektrárne: Hc Slatina (v správe Zvolenskej teplárenskej, a. s.) v priehradnom múre nádrže Môťová s inštalovaným výkonom 1 MW el ; Hc Union (v správe Stredoslovenská energetika, a. s. Žilina) na derivačnom kanáli rieky Hron s inštalovaným výkonom 0,5 MW el a Hc Zvolen (v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p.) pri hati na rieke Hron s inštalovaným výkonom 0,8 MW el. Charakteristické pre urbanistickú štruktúru mesta Zvolen sú výrobné a skladové priestory, sústredené do plošne rozsiahlych areálov v južnej časti mesta, oddelené od jeho obytného územia plochou železničného uzla a východno-západnými trasami železničných tratí (areál ŽSR až Lieskovská cesta). Výrobné územia vo Zvolene sú situované vo viacerých lokalitách s rôznym zameraním a intenzitou využitia: PROEN s.r.o. Bratislava 7

2.1.2 Správne členenie mesta je sídlom okresu, administratívnym a spoločenským centrom regiónu. Katastrálne územie mesta Zvolen má celkovú rozlohu 9 870 ha, tvorí ho 5 katastrálnych území: Zvolen, Môťová, Zolná, Lukové a Kráľová. Z celkovej rozlohy územia mesta Zvolen je 1 290 ha intravilán a 8 580 ha extravilán. Obr. 2.1Katastrálne územie mesta Zvolen Mapa: Zvolen katastrálne územia Zdroj: PSHR mesta Zvolen 2007-2013, Digitálna mapa mesta Údaje k: 1.8.2004 Dominantným prvkom mesta Zvolen sú lesné komplexy, ktoré zaberajú prevažnú (juhozápadnú) časť územia, na ne nadväzuje zastavaná plocha mesta (obytná zástavba, občianska vybavenosť, dopravné a priemyselné plochy), v severnej časti katastra prevláda rozmiestnenie krajinných prvkov poľnohospodárskeho využitia (orná pôda, lúky, pasienky, sady, záhrady). PROEN s.r.o. Bratislava 8

Obr. 2.2 Členenie mesta Zvolen do sektorov Mapa: Zvolen a Môťová sektory Zdroj: Územný plán mesta Zvolen Údaje k: 1.8.2004 Obr. 2.3 Rozdelenie mesta na mestské časti Zdroj: PSHR mesta Zvolen 2007-2013, Digitálna mapa mesta PROEN s.r.o. Bratislava 9

2.1.3 Demografické podmienky Podľa údajov Štatistického úradu SR žilo k 31.12.2003 v meste Zvolen 43 488 obyvateľov, z toho bolo 22 836 žien (52,5 %) a 20 652 mužov (47,5 %). Zvolenu patrí 12. miesto v počte obyvateľov v SR a 2. miesto v počte obyvateľov banskobystrického kraja. Populácia Zvolena tvorí 0,8 % populácie SR, 6,6 % populácie kraja a 64,2 % populácie okresu Zvolen. Priemerná hustota osídlenia územia mesta Zvolen pri katastrálnej výmere 98,7 km 2 je 440,7 obyvateľov/km 2 (priemerná hustota osídlenia okresu je 89 obyvateľov/km 2, Banskobystrického kraja 70 obyvateľov/m 2 a územia Slovenska 110 obyvateľov/km 2 ). Tab. 2.1 Demografické ukazovatele mesta Zvolen 1994-2003 Ukazovateľ/rok 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 Spolu Počet obyvateľov k 31.12. 44 163 44 328 44 498 44 489 44705 44 644 44 660 44 332 44 198 43 986 - Celkový 234 165 170-9 216-61 16-328 -134-212 57 prírastok/úbytok Prirodzený 123 106 95 28 39 28-7 -25 4-8 383 prírastok/úbytok Živonarodení 492 449 468 412 430 405 402 341 371 354 4 124 Zomrelí 369 343 373 384 391 377 409 366 367 362 3 741 Migračný 111 59 75-37 177-89 23 41-185 -201-26 prírastok/úbytok Prisťahovaní 659 559 501 480 783 477 633 677 612 559 5 940 Odsťahovaní 548 500 426 517 606 566 610 636 797 760 5 966 Predproduktívni (0-14 rokov) 8 819 8 540 8 312 8 091 7 855 7 604 7 264 6 967 6 716 6 444 - Produktívni (15-60m/54ž) 26 305 26 705 27 096 27 429 27 640 27 920 28 128 28 378 31 319 28 682 - Poproduktívni 4 198 4 516 4 837 5 157 5 506 5 905 6 279 6 720 7 198 7 677 - (61m/55ž+) Index starnutia 47,6 52,9 58,2 63,7 70,1 77,7 86,4 96,5 107,2 119,1 - Index vitality 2,10 1,89 1,72 1,57 1,43 1,29 1,16 1,04 0,93 0,84 - Zdroj: Evidencia obyvateľstva MsÚ Zvolen Údaje k: 31.12. v danom roku Pozn: Index starnutia je pomer poproduktívnej zložky k predproduktívnej zložke. Index vitality je pomer predproduktívnej zložky k poproduktívnej zložke. Tab. 2.2 Počet obyvateľov v mestských častiach k 31.12.2006 Mestská časť Počet obyvateľov % Centrálna mestská zóna (CMZ západ a CMZ východ) 13 018 30 % Sekier, Záhonok, Lipovec, Môťová, Kráľová, osada Sekier 10 812 25 % Zlatý Potok, Bakova Jama, Lukové, Zolná 5 907 13 % Západ-Tepličky, Stráž 11 136 26 % Podborová, Borová hora 2 460 6 % Spolu Zvolen 43 333 100 % Zdroj. MsÚ Zvolen K 31.12.2000 bol priemerný vek obyvateľov mesta Zvolen 35,93 rokov. K rovnakému obdobiu bol priemerný vek v okrese 36,9 rokov, v kraji 36,7 rokov a v SR 36,0 rokov. PROEN s.r.o. Bratislava 10

Priemerný vek obyvateľov mesta Zvolen bol v roku 1991 32,8 rokov. V súčasnej dobe rastie priemerný vek obyvateľov mesta (podobne ako v celej SR), pričom priemerný vek obyvateľov mesta je mierne nižší ako priemer za SR a nižší ako v okrese Zvolen a v Banskobystrickom kraji. Index starnutia sa postupne zvyšuje. V meste Zvolen bol k 31.12.2000 86,4, v okrese Zvolen dosiahol index starnutia 103,6, v kraji 103,3 a v SR 94,2. V roku 1991 bol index starnutia v meste 59,4, v roku 1980 53,4. Nevyhnutnou súčasťou blízkej budúcnosti mesta Zvolen (ale aj celej SR) bude výrazné starnutie obyvateľstva. Približne roku 2015 budú na jedno dieťa do 15 rokov pripadať 2 osoby v poproduktívnom veku, pričom mesto sa bude musieť vysporiadať s dôsledkami takéhoto vývoja. Sprievodným znakom klesajúcej pôrodnosti bude zmenšovanie počtu členov domácností a tým aj obložnosti bytov. Predpokladaná veková štruktúra obyvateľstva pre rok 2020 v meste Zvolen odráža celoslovenský trend vývoja uvedený v Projekcii vývoja obyvateľstva SR do roku 2015, teda rast počtu obyvateľov v poproduktívnom veku. Predpokladaný podiel vekových zložiek obyvateľstva: Tab. 2.3 Prognóza vekovej štruktúry obyvateľstva vo Zvolene Rok Predproduktívny vek Produktívny vek Poproduktívny vek 2000 18,5% 65% 16,5% 2020 12,5% 59,6% 27,9% Zdroj: MsÚ Zvolen, Projekcia vývoja obyvateľstva SR Veková štruktúra populácie má výrazný vplyv na rozvoj ekonomických aktivít. Počet ekonomicky aktívnych ľudí stagnuje, resp. začína sa znižovať, po roku 2006 sa predpokladá väčší pokles ich počtu a výraznejší nárast počtu obyvateľov v poproduktívnom veku. To značí, že viac domácností bude patriť do skupiny s nízkymi príjmami. Vzdelanostná štruktúra obyvateľov mesta Zvolen vo veku nad 15 rokov bola podľa SODB v roku 2001 veľmi priaznivá. V porovnaní s priemerom za SR tvorili ľudia so základným vzdelaním a bez maturity výrazne menší podiel, naopak podiel osôb s maturitným vzdelaním a vysokoškolským vzdelaním bol výrazne nadpriemerný. Svojou vysokou vzdelanostnou úrovňou patrilo mesto Zvolen medzi mestá s najlepšou vzdelanostnou štruktúrou. je významným centrom vzdelania a vedy so širokou sieťou škôl a vedeckovýskumných pracovísk. V meste pôsobí Technická univerzita, ktorá ako jediná na Slovensku vychováva špecialistov v odboroch lesníctvo a drevárstvo. Podľa ÚPN VÚC Banskobystrický kraj bude tvoriť predpokladaný počet ekonomicky aktívnych obyvateľov v roku 2015 80 % z obyvateľov produktívneho veku a 7 % z obyvateľov poproduktívneho veku. Ten istý predpoklad je použitý aj pre rok 2020: Tab. 2.4 Prognóza počtu ekonomicky aktívnych osôb vo Zvolene Rok Predpokladaný počet ekonomicky aktívnych osôb vo Zvolene Produktívny vek Poproduktívny vek Spolu 2020 24 800 1 500 26 300 Zdroj: MsÚ Zvolen PROEN s.r.o. Bratislava 11

Podľa údajov Sčítania obyvateľov, domov a bytov v máji 2001 bolo v meste Zvolen z celkového počtu 43 789 obyvateľov ekonomicky aktívnych 23 313 (53,2 %), z toho 3 405 odchádzalo za prácou z mesta. patrí k mestám s relatívne nízkym odchodom za prácou mimo Zvolena, s relatívne vysokou dochádzkou za prácou z okolitých obcí aj zo vzdialenejších regiónov, pričom štruktúra pracovných príležitostí je rozmanitá. Keďže ekonomické aktivity obyvateľstva sú viazané na úroveň vzdelania, možno predpokladať predovšetkým pretrvávajúcu vysokú úroveň nezamestnanosti osôb s nižším stupňom vzdelania. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia sa v rámci kraja sústreďujú v mestách, kde je väčšia možnosť získať prácu. V budúcnosti sa predpokladá ďalšie zvyšovanie vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a to platí aj pre mesto Zvolen. 2.1.4 Byty a štruktúra bývania V roku 2001 bolo v meste Zvolen 3145 domov (2071 rodinných domov, 988 bytových domov a 86 ostatných budov). Z uvedeného počtu bolo 88,5% trvalo obývaných domov. Z 2784 trvalo obývaných domov bolo 1739 (62,5%) rodinných domov, 988 (35,5%) bytových domov a 57(2,0%) ostatných budov. Domový fond v roku 2001 podľa SODB mal nasledovnú štruktúru: Tab. 2.5 Štruktúra domového fondu vo Zvolene Počet domov spolu Rodinné domy Bytové domy Ostatné budovy Domový fond spolu 2071 988 86 3145 trvalo obývaných 1739 988 57 2784 v % 62,5 35,5 2,0 100,0 neobývané domy 332 0 6 338 z toho určených na 62 62 rekreáciu 1-2 nadzemných podlaží 1695 46 38 1779 3-4 nadzemné podlažia 44 364 15 423 5 a viac nadzemných 0 578 2 582 podlaží priemerný vek domu 41 30 41 37 Zdroj: ŠÚ SR V roku 2001 bol priemerný vek trvalo obývaného domu 37 rokov (41 rokov u rodinných domov, 30 u bytových domov a 41 v ostatných budovách). K 26.5.2001 bolo v meste Zvolen 16 588 bytov, z toho 15 569 trvalo obývaných. V r. 2006 bol celkový počet bytov 16 028. Medzi obývanými bytmi prevládali byty v bytových domoch 13 499 (86,7%), bytov v rodinných domoch bolo 1 987 (12,8%) a bytov v ostatných budovách 83 (0,5%). Takmer všetky byty v meste (99,8%) mali nosné múry z tehál, kameňa, panelov, len 24 z dreva a 5 z nepálených tehál. PROEN s.r.o. Bratislava 12

Bytový fond v roku 2001 podľa SODB mal nasledovnú štruktúru: Tab. 2.6 Štruktúra bytového fondu vo Zvolene Počet Rodinné domy Bytové domy Ostatné budovy Domový fond bytov spolu 2357 14133 98 16588 v tom trvalo obývaných 1987 13499 83 15569 v % 12,8 86,7 0,5 100,0 z toho družstevné 1 4131 0 4132 byty vo vlastníctve občana 0 7407 0 7407 v bytovom dome neobývané 370 634 15 1019 neobývané, určené na 61 2 0 63 rekreáciu materiál nosných múrov v trvalo obývaných bytoch - kameň, tehly 1881 2582 70 4533 - drevo 24 0 0 34 - nepálené tehly 5 5 0 10 - ostatné a nezistené 77 10912 13 11002 veľkosť bytu v trvalo obýv. b. - 1 obytná miestnosť 59 1521 2 1582-2 izby 283 4658 25 4966-3 izby 745 5991 34 6770-4 izby 404 1159 14 1577-5 a viac izieb 496 170 8 674 počet osôb na 1 - byt 3,11 2,73 2,81 2,78 - obytnú miestnosť 0,85 1,0ý 0,91 1,03 - cenzovú domácnosť 2,37 2,39 2,35 2,39 - hospodáriacu domácnosť 2,61 2,51 2,56 2,52 Priemerný počet - m 2 obyt. plochy na 1 byt 70,7 43,4 54,1 46,9 - m 2 celk. plochy na 1 byt 106,5 63,3 79,7 68,9 - m 2 obyt. plochy na 1 osobu 22,7 15,9 19,3 16,9 - obytných miestností na 1 byt 3,68 2,55 3,1 2,7 Zdroj: ŠÚ - SODB, údaje k máju 2001 V roku 2001 malo v meste Zvolen 14 174 trvalo obývaných bytov (91,0%) ústredné alebo etážové kúrenie. Z uvedeného počtu bytov malo len 1,7% bytov ústredné, resp. etážové kúrenie v dome na pevné palivo. V bytoch s ústredným, resp. etážovým kúrením žilo v roku 2001 89,8% obyvateľov mesta. Spôsob vykurovania trvalo obývaných bytov v roku 2001 je v nasledujúcej tabuľke. PROEN s.r.o. Bratislava 13

Tab. 2.7 Štruktúra bytov podľa spôsobu vykurovania vo Zvolene Spôsob vykurovania Počet bytov Podiel (%) Počet osôb v bytoch Podiel (%) Ústredné kúrenie diaľkové 11 763 75,55 32 047 73,98 Ústredné kúrenie lokálne 2 041 13,11 6197 14,31 Etážové kúrenie Kachle pevné palivo z toho - na pevné palivo 208 1,34 711 1,64 - na plyn 1545 9,92 4 683 10,81 - elektrické 152 0,98 437 1,01 - na pevné palivo 39 0,25 146 0,34 - na plyn 269 1,73 739 1,71 - ostatné 62 0,40 175 0,40 - na 378 2,43 1 267 2,92 - elektrické 13 0,08 32 0,07 - plynové 24 0,15 60 0,14 - ostatné 22 0,14 72 0,17 Iné 958 6,15 2584 5,97 Spolu 15 569 100,00 43 319 100,00 Zdroj: ŠÚ SR Počet bytov s ústredným kúrením predstavuje v centrálnych obytných okrskoch 91,1 až 98,7 % všetkých bytov, takže problematika vykurovania je dominantným problémom technickej infraštruktúry v meste. Vysoká hustota potreby tepla vo Zvolene, vyplývajúca z hustoty zástavby a existencie významných priemyselných odberateľov tepla v lokalite, teda celková sústredená potreba tepla všetkých odberateľov bola podnetom pre výstavbu teplárne a sústavy centralizovaného zásobovania teplom (SCZT). SCZT vo Zvolene zásobuje tepelnou energiou viac ako 11 000 bytov (z toho ZT a.s. viac ako 9000 bytov) na sídliskách Západ, Zlatý Potok, Sekier, Záhonok, Bukovinka a niektoré bytové objekty v centre mesta, vrátane základnej vybavenosti s vykurovanou plochou 560 tis. m 2 s ročnou dodávkou tepla viac ako 440 TJ, ďalej pre priemyselné závody a samostatné objekty služieb a vybavenosti s ročnou dodávkou tepla cca 460 TJ. SCZT má dominantné postavenie pri zásobovaní teplom vo Zvolene. Individuálne vykurovanie z drobných domových kotolní (výkon do 50 kw t ) sa týka priestorov nízkopodlažnej zástavby. Pokiaľ je k dispozícii plyn, sú tieto zdroje tepla komfortné a hygienicky nezávadné. Podľa návrhu vývoja obyvateľstva a bytového fondu podľa mestských sektorov vo Zvolene (priemerná obývanosť v r. 2020 = 2,7 ob./1 b.j.) sa vo výhľadovom roku 2020 predpokladá stav podľa nasledovnej tabuľky. PROEN s.r.o. Bratislava 14

Tab. 2.8 Prognózy vývoja počtu obyvateľov a bytového fondu vo Zvolene SEKTOR OKRSOK STAV V R. 2000 PRÍRASTOK ÚBYTOK STAV V R. 2020 Obyvatelia Byty Obyvatelia Byty Obyvatelia Byty Centrum Centrum 6 100 2 695 + 1 822 + 239 7 922 2 934 Za múrami 1 550 716 + 356-10 1 906 706 Lanice 360 20-306 - 54 20 Balkán 610 216-27 - 583 216 SPOLU 8 620 3 647 + 1 845 + 229 10 465 3 876 Podborová Pod Borovou 2 550 810 + 506 322 3 056 1 132 horou SPOLU 2 550 810 + 506 + 322 3 056 1 132 Zvolen Východ Zlatý Potok 5 380 2 253 + 1324 230 6 704 2 483 Východ 4 120 1 449-208 - 3 912 1 449 Želez. 100 54 + 46 - Uzol 146 54 SPOLU 9 600 3 756 + 1 162 + 230 10 762 3 986 Čierne země Rákoš Tepličky Pod Stráž. Sekier Môťová Výrobno dopravný Obyvatelia Byty Obyvatelia Byty Obyvatelia Byty časť Rákoš 20 5 + 1 427 + 531 1 447 536 časť Čierne 400 155 + 3 782 + 1 394 4 182 1 549 země SPOLU 420 160 + 5 209 + 1 925 5 629 2 085 časť Západ Tepličky 11 150 3 150-1 732 + 338 9 418 3 488 (Bariny) časť Stráž 220 50 + 1 297 + 512 1 517 562 SPOLU 11 370 3 200-435 + 850 10 935 4 050 Sekier 10 040 3 307-706 + 150 9 334 3 457 Môťová 640 218-86 - 20 554 198 SPOLU 10 680 3 525-792 + 130 9 888 3 655 Bučina 120 54-28 - 20 92 34 Želez. uzol 440 88-202 - 238 88 Pod Dráhy 120 46-23 - 10 97 36 SPOLU 680 188-253 - 30 427 158 Kráľová Sekier. dol. Sekier.dol. 100 31-3 + 5 97 36 Kráľová 90 45 + 59 + 10 149 55 SPOLU 190 76 + 56 + 15 246 91 Lukové 023 120 42 + 114 + 36 234 78 SPOLU 120 42 + 114 + 36 234 78 Zolná 024 410 107 + 106 + 65 516 172 SPOLU 410 107 + 106 + 65 516 172 SPOLU 44 640 15 511 7 518 3 772 52 158 19 283 Zdroj: MsÚ Zvolen PROEN s.r.o. Bratislava 15

Celková projekcia vývoja počtu bytov je v nasledujúcej tabuľke. Tab. 2.9 Projekcia vývoja počtu bytov v meste Zvolen do roku 2020 2001 2010 2015 2020 Počet obyvateľov 43 789 42 532 41 799 40 836 Počet cenzových domácností (CD) 18 478 19 020 19 214 19 283 Počet obyvateľov v 1 CD 2,37 2,23 2,17 2,11 Počet bytov na 1 CD 0,84 0,86 0,88 0,90 Počet bytov 15 569 16 358 16 908 17 355 Počet bytov na 1 000 obyvateľov 356 384 404 425 Potreba bytov za obdobie - 789/9 rokov 550/5 rokov 447/5 rokov Potreba bytov - ročne - 88/rok 110/rok 90/rok Zdroj: Štatistický úrad SR skutočnosť v roku 2001 Infostat prognóza 2010-2020 MsÚ Zvolen PHSR [5], stav k 31.12.2006) Za obdobie 2001 2006 pribudlo podľa údajov MsÚ Zvolen spolu 459 bytov, v tom 114 rodinných domov. K 31.12.2006 bol podiel mestských bytov bol cca 2,7 %, čo je oproti 18 % podielu verejného nájomného sektoru v krajinách EÚ15 výrazný nedostatok. Na dosiahnutie 5 % podielu mestských bytov, t.j. 867 mestských bytov z celkového počtu 17 355 bytov, chýba cca 430 mestských bytov. Nedostatočná je najmä ponuka nájomných a cenovo dostupných bytov. Územne je mesto Zvolen pripravené k roku 2020 na navrhovaný počet obyvateľov 52 000 a disponuje vhodnými lokalitami pre výstavbu bytov. Možno očakávať pokračujúce zmeny v skladbe rodín a domácností, čo sa prejaví aj v štruktúre dopytu po bytoch. S odkladaním sobášov na neskorší vek nastáva časový posun v odchode detí z rodičovskej domácnosti. S predlžujúcim sa vekom sa bude zvyšovať počet úplných domácností obyvateľov v poproduktívnom veku. Pravdepodobne budú ďalej pribúdať aj viacgeneračné rodiny žijúce v jednej domácnosti. Dôležité bude preto stanoviť podmienky pre bývanie sociálne slabších skupín obyvateľstva. 2.1.5 Klimatické podmienky Na klimatické podmienky územného celku Zvolen má veľký vplyv Zvolenská kotlina. Jej tvar a poloha zapríčiňujú, že je tu počas celého roka slabé prúdenie vzduchu. Boli tu zaznamenané extrémne teploty v rámci Slovenska (max. +37,2 o C a min. -38,5 o C). Zimné obdobie s teplotami pod 0 o C trvá obyčajne od začiatku decembra do konca februára, t.j. cca 90 dní. Letné obdobie s teplotami nad +15 o C trvá od polovici mája do začiatku septembra t.j., 90 až 110 dní. Zrážky sa vyskytujú v medziach normálu, maximálna vlhkosť vzduchu pripadá na december. Častý je výskyt hmiel, priemerne až 86 hmlistých dní v roku, Prevládajúci smer vetra je v zimnom období severozápadný, v letnom období juhozápadný. Bližšia klimatická charakteristika územia mesta Zvolen podľa údajov meteorologických staníc je uvedená v nasledujúcej tabuľke. PROEN s.r.o. Bratislava 16

Tab. 2.10 Základné klimatické údaje o meste Zvolen teplotné maximum 37,2 ºC (júl) teplotné minimum -30,0 ºC (január) priemerná relatívna vlhkosť 78 % vzduchu priemerný tlak vodnej pary 9,0 hpa celkové globálne žiarenie 1 148 kwh.m -2 za rok (priame slnečné žiarenie a žiarenie rozptýlené atmosférou dopadajúce na horizontálnu plochu) priemerná oblačnosť 6,4 (stupeň pokrytia oblohy oblakmi v rozsahu 1-10) celkový slnečný svit 1 618 hod. za rok Zdroj: SHMÚ Katastrálne územie Zvolen môžeme zaradiť do teplej, mierne vlhkej klimatickej oblasti, s chladnou zimou, s teplotou v januári 3 C až 5 C, teplotou v júli 18,5 C 20 C. Podľa zatriedenia do klimaticko-geografických typov patrí katastrálne územie Zvolen do typu kotlinovej klímy s veľkou inverziou teplôt, mierne suchej až vlhkej. Priemerná ročná teplota vo Zvolene je 7,5 C (300 m n. m.). Priemerný ročný zrážkový úhrn vo Zvolene je 703 mm. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou za rok pre Zvolen je 65, obdobie so snehom trvá od novembra (výnimočne aj od konca októbra) do marca. Podľa STN 383350 možno charakterizovať územný celok týmito údajmi: výpočtová teplota priemerná teplota v najchladnejšom mesiaci priemerná teplota vo vykurovacom období počet dní vo vykurovacom období -18 o C -4 o C +2,9 o C 226 dní Počet denostupňov D 20 (K. deň) pre každý deň vykurovacieho obdobia sa vypočíta z rozdielu strednej teploty t i,str = 20 C vnútorného vzduchu (v budove) a priemernej dennej teploty vonkajšieho vzduchu. Počet denostupňov je jedným z parametrov ovplyvňujúcich spotrebu tepla na vykurovanie. PROEN s.r.o. Bratislava 17

Obr. 2.4 Vývoj priemerných denných teplôt na Sliači 2005-2007 rok 2005 rok 2006 rok 2007 30 25 20 15 priemerná denná teplota ( C) 10 5 0-5 1.1 15.1 29.1 12.2 26.2 12.3 26.3 9.4 23.4 7.5 21.5 4.6 18.6 2.7 16.7 30.7 13.8 27.8 10.9 24.9 8.10 22.10 5.11 19.11 3.12 17.12 31.12-10 -15-20 -25 deň PROEN s.r.o. Bratislava 18

2.2 Analýza existujúcich sústav tepelných zariadení Základná schéma horúcovodnej siete je na obr. 2.1. Sústava centralizovaného zásobovania teplom (SCZT) vo Zvolene zásobuje teplom byty na sídliskách Západ, Zlatý Potok, Sekier, Záhonok, Bukovinka, Podborová, a iné bytové objekty v centre mesta, včítane základnej vybavenosti, s vykurovanou plochou cca 560 tis.m 2, s ročným odberom tepla viac ako 440 TJ, ďalej pre priemyselné závody a samostatné objekty služieb a vybavenosti s ročným odberom tepla cca 460 TJ. Celkový ročný odber tepla tak predstavuje viac ako 900 TJ. SCZT má dominantné postavenie pri zásobovaní teplom vo Zvolene. Vzhľadom na sústavu a vykurovaný počet bytov je možné konštatovať, že SCZT pozostáva zo štyroch dominantných tepelných zdrojov: - Tepláreň A a Tepláreň B - Výhrevňa Podborová - Centrálna odovzdávacia stanica tepla Balkán (predtým Výhrevňa Balkán) - Odovzdávacia stanica tepla Štefánikova Plynové výhrevne sú v správe MPBH, spol. s r.o. Zvolen. Celkový identifikovaný tepelný príkon veľkých a stredných zdrojov, včítane subjektov s vlastnými zdrojmi tepla vo Zvolene, v r. 2007 dosiahol 475,36 MW. Malé zdroje znečisťovania ovzdušia v počte 2 341, povolené MsÚ Zvolen, predstavujú spolu príkon 46,82 MW. Celkový identifikovaný tepelný príkon zdrojov spolu je na úrovni 522,18 MW. V súčasnosti je vo Zvolene k dispozícii dostatočný tepelný výkon pre ďalšie potreby tepla, vyvolané zmenou spôsobu vykurovania jestvujúcich objektov a ďalším rozvojom sústredenej výstavby. PROEN s.r.o. Bratislava 19

Obr. 2.5 Schéma SCZT Zvolenská teplárenská, a.s. Zvolen horúcovodná sieť Dekona DN65 L36 DN125 L770 Š 1260 Wusam Zlatý Potok 3 Š 1274 8,79 323,2 NsP DN200 L443,5 DN250 L229,4 Š 1243 Zlatý Potok 1 7,14 334,6 DN100 L244 DN125 L284,7 Kukučínova 2,37 297,3 II ZŠ 1,98 SOUŽ 1,00 300,5 DN150 L383 Š 1274 DN250 L153,6 Š 1225 DN125 L108 Sting-Energo 1,5 292,2 DN125 L334,8 XEPAP DN100 L41,5 DN80 L6,5 0,75 Vercajch Zdroj Š 1217 DN80 L285 Š 1217; 294,2 DN300 L334,2 ŽS Vozň.depo DN300 L504,8 DN300 L504,8 DN80 L215 Š 1217 Tp A Zvolenská teplárenská, a.s. DN100 L250 DN300 L504,8 SBD 0,9 Š 1308 Tp B DN250 L Bytové domy Hôrka DN50 DN125 L169 L DN125 L Š 1319; 296,1 Š 1329 Š 1321 Sekier 1 14,66 309,7 DN150 L204 DN100 L10 Orgován DN65 L12 Š 3 Sekier 3 9,215 313,0 DN125 L269 Schéma SCZT Zvolen - horúcovod Legenda : - VS odlíšené farebne sú v správe MPBH spol. s s.r.o. PROEN s.r.o. Bratislava 20

2.2.1 Analýza technickej úrovne zdrojov a rozvodov tepla 2.2.1.1 Centralizované dodávky tepla Zvolenská teplárenská, a. s. Najväčším a najdôležitejším zariadením na výrobu a rozvod tepla na území mesta Zvolen je spoločnosť Zvolenská teplárenská, a. s. (ZT) - centrálny zdroj tepla pre bytovo-komunálny sektor a verejný sektor (cca 70 % z dodávky) a priemyselný sektor mesta Zvolen (cca 30 % z dodávky tepla). Areál teplárne sa nachádza v juhovýchodnej časti mesta Zvolen, v priemyslovej zóne Zvolen juhovýchod. Najbližší obytný súbor - sídlisko Záhonok sa nachádza na západ v dostatočnej vzdialenosti presahujúcej 600 m. Poloha teplárne je vzhľadom k mestu výhodná aj čo sa týka prevládajúceho smeru vetrov. Spoločnosť prevádzkuje dva samostatné zdroje tepla zdroj Tepláreň A (TpA) a zdroj Tepláreň B (TpB). Ich tepelný výkon plne postačuje pre zabezpečenie potrieb tepla celej lokality mesta Zvolen. Zvolenská teplárenská, a. s. spravuje aj podstatnú časť primárnych sietí v meste Zvolen (parné a horúcovodné rozvody). Tepláreň zásobuje objekty v meste prostredníctvom horúcovodu a parovodu, ktorý končí transformačnou stanicou para/horúca voda vo výmenníkovej stanici Balkán. Celkový inštalovaný tepelný výkon zdroja TpA je 94,0 MW, inštalovaný elektrický výkon 18,9 MW, TpB má po rekonštrukcii inštalovaný tepelný výkon zdroja 173 MW, inštalovaný elektrický výkon 25 MW. Spoločný prah oboch teplární je vo výmenníkovej stanici SCZT lokalizovanej v Teplárni A a má výkon na prahu 67,2 MW v horúcej vode a 80,0 MW v pare. V TpA sú inštalované tri parné kotly K 4, K 5 a K 6 spaľujúce zemný plyn. V TpB sú inštalované dva parné kotly K 01 a K 02 spaľujúce pevné palivo (hnedé uhlie Sokolov, ČR a drevná štiepka so stabilizáciou zemným plynom. Výroba tepla sa realizuje v kotolni TpB, pričom zdroje TpA slúžia ako záložné. Kotolňa TpB pozostáva z dvoch parných kotlov K-01 a K-02. Základné technické údaje kotlov po rekonštrukcii: K-01: výrobca kotla SES Tlmače menovitý tepelný výkon 108 MWt menovitý parný výkon 160 t/h menovitý tlak pary 13,6 MPa menovitá teplota pary 540 C menovitá teplota nap. vody (s VTO/bezVTO) 225/176 C hlavné palivo nízkosírne hnedé uhlie, drevná štiepka stabilizačné palivo ZPN počet horákov 4 práškové, 4 stabilizačné PROEN s.r.o. Bratislava 21

K-02: výrobca kotla SES Tlmače menovitý tepelný výkon 65 MWt menovitý parný výkon 90 t/h menovitý tlak pary 13,6 MPa menovitá teplota pary 540 C menovitá teplota nap. vody (s VTO/bezVTO) 225/176 C hlavné palivo nízkosírne hnedé uhlie, drevná štiepka stabilizačné palivo ZPN počet horákov 4 práškové, 4 stabilizačné Tab. 2.11 Výroba a predaj tepla v Zvolenskej teplárenskej Ukazovateľ/rok 2005 2006 2007 Teplo na prahu zdroja (GJ/r) 842 419 790 914 722 566 Predaj tepla externým odberateľom (GJ/r) 722 111 681 268 613 322 Zdroj: ZT [12] V roku 2007 vyrobila tepláreň 1 576 392 GJ tepla, pričom dodávka tepla na prahu teplárne dosiahla 722 566 GJ. Dodávky tepla 39 externým odberateľom predstavovali spolu 613 322 GJ, z toho 350 875 GJ pre bytovo-komunálny sektor a 262 447 GJ ostatným odberateľom. Obr. 2.6 Odberatelia Zvolenskej teplárenskej, a. s. v r. 2007 8% 4% 9% 8% 1% 1%1% 4% 5% 1% 2% Bučina Zvolen a.s. Železničné opravovne a strojárne a.s. ŽS Cargo a.s. - Rušňové depo MPBH s.r.o. Zvolen Technická univerzita Zvolen Bučina DDD s.r.o. Stredná združená škola Doprastav a.s., OZ Zvolen Sting-energo s.r.o. Vaše zdravie, spr. a.s. Unitherm Bio, s.r.o. 0statní odberatelia 56% PROEN s.r.o. Bratislava 22

Najväčším priemyselným odberateľom je ŽOS Zvolen (9 % z dodávky), ďalej ŽS Cargo a. s. Rušňové depo Zvolen (8 %), Bučina DDD s.r.o. (3,9 %) a Bučina Zvolen a. s. (3,8 %) 1. Najväčším odberateľom z verejného sektora je Technická univerzita Zvolen (5,5 % z dodávky). Koncovým distribútorom tepla obyvateľom a komunálnej sfére je spoločnosť MPBH, spol. s r.o. Zvolen, ktoré v r. 2007 odobralo viac ako 55 % z tepla dodaného externým odberateľom teplárne. MPBH, spol. s r. o. MPBH, spol. s r. o. Zvolen je druhým najvýznamnejším výrobcom a dodávateľom tepla a teplej vody najmä pre bytový sektor v meste. Prevádzkuje vlastné tepelné zdroje na báze zemného plynu a súčasne dodáva odberateľom teplo zo zdrojov Zvolenskej teplárenskej, a. s., pričom teplo dodávané parou sa vo VS Balkán transformuje do horúcovodného rozvodu. Tab. 2.12 Výroba a predaj tepla z MPBH konečným spotrebiteľom Ukazovateľ/rok 2005 2006 2007 Výroba tepla v PK (GJ/r) 133 793 103 280 86 368 Predaj tepla z PK (GJ/r) 131 261 98 189 70 549 Nákup tepla z ZT (GJ/r) 421 828 394 868 338 156 Predaj tepla z ZT (GJ/r) 381 925 360 912 318 178 Výroba a nákup tepla (GJ/r) 555 621 498 148 424 524 Predaj celkom (GJ/r) 513 186 459 101 388 728 Zdroj: MPBH [13] Centrálna výhrevňa Podborová (PK PBH 1) Na Podborovej je umiestnená centrálna výhrevňa, ktorá zásobuje teplom obytné súbory. Podborová, Družba a časť centra okolo ul. J. Kozačeka. Výhrevňa bola postavená v r. 1956-1960 na pevné palivo, v r. 1997 prebehla úplná rekonštrukcia kotolne a rozvodov tepla so zmenou paliva na zemný plyn naftový a so zmenou teplonosného média na horúcu vodu. Štyri plynové horúcovodné kotly typu UT H 6500 sú od výrobcu Loos Iner, každý s výkonom 5 MW s účinnosťou cca 91%. Výhrevňa Podborová vykuruje cca 1 800 bytov a ďalšie objekty. Rozvod tepla je horúcovodný s parametrami 130/70 C. Horúcovodná sieť je uložená v kanáli a má samostatnú severnú a južnú vetvu. DN na prahu zdroja v obidvoch vetvách je 2x200. Tab. 2.13 Vývoj výroby a predaja tepla Podborová Ukazovateľ/rok 2005 2006 2007 Výroba tepla v PK PBH1 (GJ/r) 89 646 80 542 73 544 Predaj tepla z PK PBH1 (GJ/r) 85 421 76 512 68 297 Ďalšími zdrojmi sú plynové kotolne uvedené v nasledujúcej sumarizačnej tabuľke. 1 Tepláreň od Bučiny Zvolen, a. s. v lete teplo aj nakupuje. PROEN s.r.o. Bratislava 23

Tab. 2.14 Tepelné zdroje v správe MPBH, spol. s r.o. Zvolen, ku dňu 31.12.2007 Názov tepelného zdroja (TZ) Č. zdroja Inštal. výkon (MW) PK Farkaška 41090450 1,350 PK Francisciho 41090480 0,604 PK J.Kráľa - voj 41090051 0,064 PK J.Kráľa - PS 41090052 0,181 PK Balkán 41090053 1,020 PK Šoltésova 41090540 1,674 PK Západ 41090550 0,384 PK Dom služieb 41090057 0,260 PK v správe MBPH, spol. s r.o. Zvolen (bez Výhrevne Podborová) 5,537 Podružné TZ (MW) Výhrevňa Podborová (PK PBH 1) 41191001 20,00 OST BH 1 - PBH 1 41181370 2,800 OST BH 2 - PBH 1 41181380 1,800 OST BH 3 - PBH 1 41181390 1,020 OST Kozačeka 1 - PBH 1 41181043 0,890 OST Kozačeka 2 - PBH 1 41181440 0,730 OST Lihoveckého - PBH 1 41181470 1,100 OST A - PBH 1 41181102 0,100 OST B1 - PBH 1 41181103 0,220 OST B2 - PBH 1 41181104 0,160 OST C1 - PBH 1 41181105 0,220 OST C2 - PBH 1 41181106 0,160 OST D1 - PBH 1 41181107 0,220 OST D2 - PBH 1 41181108 0,160 OST E - PBH 1 41181109 0,230 OST F - PBH 1 41181110 0,230 OST G - PBH 1 41181111 0,320 OST H - PBH 1 41181112 0,230 OST Centrum - PBH 1 41181140 2,500 OST 78b.j. - PBH 1 41181115 0,530 OST 116b.j. - PBH 1 41181160 1,500 OST 45b.j.- PBH 1 41181170 0,440 OST B2 - PBH 1 41181180 0,760 OST Hviezdoslavova - PBH 1 41181190 0,650 OST DETSKÉ JASLE - PBH1 41181120 0,060 OST Tehelná - PBH 1 41181121 0,210 OST PBH 1 41181003 0,200 KOST Bystrický rad 43 PBH 1 41181122 0,250 KOST Smreková 5 PBH 1 41181371 0,355 KOST Smreková 7 PBH 1 41181372 0,375 KOST Smreková 9 PBH 1 41181373 0,355 KOST Borovianska 73, KINO PBH 1 41181374 0,230 OST spolu napojené na Výhrevňu Podborová 19,005 PROEN s.r.o. Bratislava 24

Názov tepelného zdroja (TZ) Č. zdroja Inštal. výkon Podružné TZ (MW) (MW) Centrálna OST Zlatý Potok 1-00 42183100 3,66 ZP 1-01 Prachatická 2145/11 42183101 0,570 ZP 1-02 Prachatická 1798/13 42183102 0,600 ZP 1-03 Prachatická 2235/27 42183103 0,600 ZP 1-04 M.Rázusa 2144/24 42183104 0,300 ZP 1-05 M.Rázusa 1753/20 42183105 0,330 ZP 1-06 M.Rázusa 2142/16 42183106 0,300 ZP 1-07 M.Rázusa 1784/6 42183107 0,330 ZP 1-08 M.Rázusa 2140/2 42183108 0,300 ZP 1-09 M.Rázusa 1603/14 42183109 0,040 ZP 1-11 Prachatická 2421/45 MŠ 42183111 0,260 ZP 1-12 Prachatická 2248/31 42183112 0,500 ZP 1-13 Prachatická 2255/43 42183113 0,500 ZP 1-14 M.Rázusa 2226/32 42183114 0,470 ZP 1-15 M.Rázusa 1751/42 42183115 0,470 ZP 1-16 M.Rázusa 2203/46 42183116 0,630 ZP 1-17 Prachatická 2466/4 42183117 0,220 ZP 1-18 Prachatická 2470/8 42183118 0,240 ZP 1-19 Prachatická 2473/12 42183119 0,240 ZP 1-20 Prachatická 2478/16 42183120 0,240 KOST spolu napojené na OST Zlatý Potok 1 7,140 Centrálna OST Zlatý Potok 3-00 42183200 5,080 ZP 3-01 A.Hlinku 2330/2 42183201 0,500 ZP 3-02 A.Hlinku 2337/6 42183202 0,500 ZP 3-03 A.Hlinku 2359/4 42183203 0,500 ZP 3-04 Centrum 2352/11 42183204 0,470 ZP 3-05 A.Hlinku 2586/20 42183205 0,630 ZP 3-06 A.Hlinku 2317/28 42183206 0,600 ZP 3-07 A.Hlinku 2571/43 42183207 0,470 ZP 3-08 A.Hlinku 2568/39 42183208 0,470 ZP 3-09 A.Hlinku 2556/31 42183209 0,600 ZP 3-10 M.Rázusa 1672 ZŠ 42183210 0,750 ZP 3-11 Centrum 2408/27 42183211 0,470 ZP 3-12 Centrum 2395/37 42183212 0,270 ZP 3-13 Centrum 2412/39 42183213 0,270 ZP 3-14 A.Hlinku 2431/54 42183214 0,270 ZP 3-15 A.Hlinku 2442/15 42183215 0,270 ZP 3-16 A.Hlinku 2446/13 42183216 0,470 ZP 3-17 A.Hlinku 2378/44 42183217 0,630 ZP 3-18 A.Hlinku 2506/38 42183218 0,270 ZP 3-19 Centrum 2496/29 MŠ 42183219 0,260 ZP 3-20 OST 3 Zlatý Potok 42183220 0,120 KOST spolu napojené na OST Zlatý Potok 3 8,790 Centrálna OST Kukučínova KUK 00 42183300 1,000 KUK 01 Jesenského 2128/75 42183301 0,240 KUK 02 Družstevna 2241/33 42183302 0,270 PROEN s.r.o. Bratislava 25

Názov tepelného zdroja (TZ) Č. zdroja Inštal. výkon Podružné TZ (MW) (MW) KUK 03 Družstevna 1415/8 CYM 42183303 0,040 KUK 04 Jesenského 2126/71 42183304 0,240 KUK 05 Kukučínova 1409/6 42183305 0,160 KUK 06 Kukučínova 6571 ECOPORA 42183306 0,040 KUK 07 Sokolská 1646/86 42183307 0,270 KUK 08 Sokolská 1883/82 42183308 0,160 KUK 09 Družstevná 2410/16 42183309 0,190 KUK 10 Družstevná 2340/18 42183310 0,190 KUK 11 Družstevná 2194/20 42183311 0,190 KUK 12 Družstevná 2152/22 42183312 0,190 KUK 13 Družstevná 2476/29 42183313 0,190 KOST spolu napojené na OST Kukučínova 2,370 Centrálna OST Sekier 1-00 42183400 8,000 SO 05 Malinovského 1944/1 42183401 0,200 SO 06 Malinovského 1956/3 42183402 0,200 SO 07 Malinovského 1958/5 42183403 0,230 SO 08 Malinovského 1961/7 42183404 0,200 SO 09 Ľ.Fullu 1962/9 42183405 0,230 S0 10 Ľ.Fullu 1966/11 42183406 0,200 SO 11 Gen.Svobodu 1972/19 42183407 0,200 S0 12 Gen.Svobodu 1974/21 42183408 0,200 SO 13 Gen.Svobodu 1975/23 42183409 0,200 S0 14 Gen. Svobodu 1976/25 42183410 0,200 SO 15 Gen. Svobodu 1977/27 42183411 0,200 SO 16 Gen. Svobodu 1978/29 42183412 0,200 SO 17 Gen. Svobodu 1979/31 42183413 0,200 SO 18 Gen. Svobodu 1995/42-48 42183414 0,400 SO 19 Gen. Svobodu 1996/50-56 42183415 0,420 SO 20 Gen. Svobodu 1998/58-64 42183416 0,400 SO 21 Gen. Svobodu 1999/66-72 42183417 0,400 SO 22 Ľ.Fullu 1689/43, 19MŠ 42183418 0,230 SO 23 Malinovského 1985/4, 5MŠ 42183419 0,190 SO 24 Ľ.Fullu 1967/13 42183420 0,200 SO 25 Ľ. Fullu 1968/15 42183421 0,200 SO 26 Ľ. Fullu 1969/17 42183422 0,200 SO 27 Gen. Svobodu 1980/33 42183423 0,200 SO 28 Asmolovova 1981/35 42183424 0,200 SO 29 Ľ. Fullu 1987/2-8 42183425 0,380 SO 30 Ľ. Fullu 1988/10-16 42183426 0,420 SO 31 Asmolovova 1989/18-24 42183427 0,400 SO 32 Asmolovova 1991/26-32 42183428 0,380 SO 33 Asmolovova 1992/34-40 42183429 0,400 PROEN s.r.o. Bratislava 26

Názov tepelného zdroja (TZ) Č. zdroja Inštal. výkon Podružné TZ (MW) (MW) SO 34 Gen. Svobodu 2005/74-80 42183430 0,400 SO 35 Asmolovova 2006/82-88 42183431 0,380 SO 36 Asmolovova 2008/90-96 42183432 0,400 SO 37 J. Alexyho 1941/1, ZŠ 42183433 0,700 SO 38 Záhonok 488/1-3, A1/1 42183434 0,310 SO 39 Záhonok 488/5-7, A1/2 42183435 0,310 SO 40 Záhonok 488/9-11, A1/3 42183436 0,310 SO 41 Záhonok 873/13-15, A2 42183437 0,330 SO 42 Záhonok 1195/17-19, A3 42183438 0,310 SO 43 Záhonok 1685/21-23, A4 42183439 0,340 SO 44 Záhonok 1959/25-35, A5 42183440 0,800 SO 45 Záhonok 2448/37-41, A6 42183441 0,460 SO 46 Záhonok 1690/10-12, B1 42183442 0,240 SO 47 Záhonok 1687/6-8, B2 42183443 0,360 SO 48 Záhonok 2102, ŠD 42183444 0,500 SO 49 Záhonok 3205, DSS 42183445 0,600 SO 50 Záhonok 1127, JED 42183446 0,230 KOST spolu napojené na OST Sekier 1-00 14,660 Centrálna OST Sekier 3-00 42183500 5,300 SO 51 Gagarinova 2418/85-93 42183501 0,600 SO 52 Gagarinova 2415/81-83 42183502 0,260 SO 53 Gagarinova 2427/95-99 42183503 0,350 SO 54 Poničana 2407/45-55 42183504 0,460 SO 55 J.Poničana 2414/69-79 42183505 0,610 SO 56 Poničana 2413/57-67 42183506 0,440 SO 57 Okružná 2405/29-31 42183507 0,270 SO 58 Okružná 2436/119 42183508 0,200 SO 59 Okružná 2435/117 42183509 0,200 SO 60 Okružná 2434/115 42183510 0,200 SO 61 Okružná 2433/113 42183511 0,200 SO 62 Okružná 2406/33-43 42183512 0,630 SO 63 Okružná 2404/19-27 42183513 0,540 SO 64 Okružná 2447, ŠPORT 42183514 0,040 SO 65 Okružná 2471/131, 25MŠ 42183515 0,150 SO 66 Okružná 2469, GYM 42183516 0,500 SO 67 Bazovského 1905/15 42183517 0,110 SO 68 Bazovského 1906/17 42183518 0,300 SO 69 Bazovského 1907/19 42183519 0,210 SO 70 M.Bela 2437/121-123 42183520 0,190 SO 71 M.Bela 2393/1-11 42183521 0,660 SO 72 Okružná 2403/17 42183522 0,200 SO 73 Okružná 2402/15 42183523 0,200 SO 74 Okružná 2394/13 42183524 0,230 SO 75 R.Jašíka 1874/10-12 42183525 0,240 PROEN s.r.o. Bratislava 27

Názov tepelného zdroja (TZ) Č. zdroja Inštal. výkon Podružné TZ (MW) (MW) SO 76 R.Jašíka 1872/6-8 42183526 0,190 SO 77 Pribinova 745/89-93 42183527 0,280 SO 78 Pribinova 743/83-85 42183528 0,150 SO 79 Pribinova 1426/178 42183529 0,260 SO 80 Pribinova 1423/174 42183530 0,190 SO 81 R.Jašíka 4 - VADIS 42183531 0,040 SO 82 Pribinova 1423/176,TEM 42183532 0,040 SO 83 Pribinova 176, POZ 42183533 0,050 SO 84 M. Bela 135, ZDSTR 42183534 0,025 KOST spolu napojené na OST Sekier 3-00 9,215 OST Hôrka 1, Mojmírova 8331 42083030 0,195 OST Hôrka 1, Mojmírova 8331 42083031 0,195 OST Hôrka 3, Mojmírova 8333 42083032 0,195 KOST 22BJ A.Hlinku 8880 42083033 0,280 KOST 38 BJ A.Hlinku 8881 42083034 0,280 KOST Sokolská 2065/107 42083035 0,720 KOST 26 BJ A.Hlinku 9080/51-53 42083037 0,200 OST spolu napojené na primárne rozvody Teplárne Zvolen (bez OST Výhrevne Balkán) 2,065 OST Výhrevňa Balkán 42282000 46,50 OST Západ 1 42282100 6,500 OST Západ 2 42282200 6,500 OST Západ 3 42282300 6,500 OST Západ 4 42282400 4,000 OST Západ 5 42282500 4,000 OST Vansova 42282600 1,400 OST Výhrevňa Balkán 42282003 1,400 OST Balkán kondenz 42282010 0,800 KOST Balkán 37 42282011 0,280 KOST Balkán 41 42282012 0,280 KOST Balkán 45 42282013 0,280 KOST Balkán 47 42282014 0,300 KOST Balkán 49 -KAB 42282015 0,040 KOST M.R.Štefánika 44 42282024 0,120 KOST 1ZŠ Jilemnického 1 42282038 0,350 KOST 3ZŠ Jilemnického 2 42282039 0,350 KOST J.Kráľa ČSD, 5 42282050 0,260 OST J.Kráľa - vežiak, 1 42282051 0,180 OST M.R.Štefánika 5217 42282700 6,500 OST Nádvorná 3366 42282040 0,910 OST Nám.Slobody ED 13 42282041 0,940 OST Poštárska, MRŠ 30 42282043 0,140 OST Nám.Slobody AB 16 42282042 0,980 PROEN s.r.o. Bratislava 28

Názov tepelného zdroja (TZ) Č. zdroja Inštal. výkon Podružné TZ (MW) (MW) KOST Mestský úrad, 22 42282058 0,390 KOST Kim 01 - Štúrova 46 42282061 0,090 KOST Kim 02 - Kimovská 6 42282062 0,440 KOST Kim 03 - Ľ.Štúra 36 42282063 0,170 KOST Kim 04 - Ľ.Štúra 38 42282064 0,170 KOST Kim 05 - Ľ.Štúra 42 42282065 0,080 KOST Kim 06 - Kimovská 16 42282066 0,296 KOST Kim 07 /vch 16/-SBD 42282067 0,296 OST spolu napojené na OST Výhrevňu Balkán 44,942 Zdroj: [4], MPBH [13] 2.2.1.2 Prevádzky s vlastnými zdrojmi tepla Spolu s najväčšími výrobcami tepla sa v r. 2007 v meste nachádzalo 56 subjektov s vlastnými zdrojmi tepla, ktorí sú evidovaní ako veľké (od 50 MW tepelného príkonu) alebo stredné (od 0,3 MW) zdroje znečisťovania ovzdušia v Národnom emisnom informačnom systéme (NEIS). Ďalšie subjekty, právnické a fyzické osoby, so zdrojmi tepla do 0,3 MW sú zahrnuté v evidencii malých zdrojov znečisťovania ovzdušia na MsÚ Zvolen pre účely poplatkovej povinnosti za znečisťovanie ovzdušia. Významné subjekty s vlastným tepelnými zdrojmi na území mesta Zvolen sú [8, 11]: Bučina Zvolen, a. s., kotolňa s tepelným príkonom kotlov 2 x 14,5 MW, palivo odpadové drevo, výroba tepla v r. 2007 bola 202 949 GJ, Železničné opravovne a strojárne Zvolen, a. s., kotol na ĽVO s výkonom 8 MW, nie je prevádzkovaný, SENOBLE Central Europe s.r.o., plynové kotly s príkonom 5 MW a 2,59 MW, Continental Automotive Systems, teplovodné plynové kotle s výkonom spolu 4,2 MW a horúcovodné kotle s výkonom 1,5 MW, Technická univerzita Zvolen, centrálna kotolňa s plynovým kotlom s tepelným príkonom 5,26 MW, kotolňa Lieskovec s kotlom na biomasu (príkon 0,81 MW) a kotlom na uhlie (príkon 0,42 MW), Mliekoservis, a. s., plynový kotol s príkonom 4,33 MW. Viaceré subjekty, ktoré prevádzkovali vlastné tepelné zdroje, sa v období od spracovania KOENKO [4] stali odberateľmi tepla z centrálneho zdroja (napr. nemocnica, ŽOS Zvolen). Časť tepla nakupuje aj Bučina Zvolen, a. s. a naopak, v letnom období tepláreň odoberá teplo z Bučiny Zvolen. PROEN s.r.o. Bratislava 29

2.2.1.3 Rozvody tepla Zvolenská teplárenská, a. s. spravuje aj podstatnú časť primárnych sietí v meste Zvolen (parné a horúcovodné rozvody). Ostávajúce primárne rozvody sú v správe MPBH, spol. s r. o. Zvolen. Tepelné siete vo Zvolene pozostávajú z parnej a horúcovodnej časti. Parná tepelná sieť má tlak 1,2 MPa a dĺžku 7.500 m, z toho je 2.408 m prípojok, 3.910 m parovodu je na nízkych pätkách, 782 m je v kanáloch a 400 m na vysokých pätkách a mostoch, DN na prahu zdroja je 500/200. Horúcovodná tepelná sieť s teplotou 150/70 C má dĺžku 8758 m, z toho je 4930 m v podzemnom a 3631 m v nadzemnom uložení a 198 m je na potrubnom moste, DN na prahu zdroja je 2x300. Horúcovodná tepelná sieť Balkán s teplotou 140/70 o C má dĺžku primárneho rozvodu 9647 m, uložená je v kanáli, na nezastavanom území na nízkych pätkách, DN na prahu zdroja je 2 x 400, údaje zo zdroja: Protokol o overení hospodárnosti, z r. 2007. Sekundárne rozvody v meste v správe a majetku MPBH sa zväčša budovali spolu s bytovými domami v jednotlivých sídliskách. Ich vek je teda rôzny. Väčšina rozvodov je už rekonštruovaná a je ešte potreba rekonštrukcie niektorých úsekov. Jednotlivé kotolne majú štvorrúrkový rozvod k zásobovaným objektom. Izoláciu u najstarších častí tvorí sklená vata, u novších rozvodov je zmes rôznych izolačných materiálov až po predizolované rúry. V ostatnom období sa v meste realizuje prechod z klasického štvorrúrkového systému na dvojrúrkový systém s kompaktnými odovzdávacími stanicami tepla (KOST) v jednotlivých objektoch. Takýto systém umožňuje individuálnu reguláciu dodávok pre jednotlivé objekty a znižuje straty na rozvodoch TÚV medzi OST a objektom odberateľa. Straty vo vnútorných rozvodoch, či už izolovaných, alebo neizolovaných ostávajú na rovnakej úrovni. MPBH nainštaloval KOST na sídliskách Zlatý potok, Sekier, Záhonok, Bukovinka, inštalácie pokračujú na sídlisku Západ a v centre mesta. Spolu s inštaláciou KOST sa uskutočňuje aj potrebná rekonštrukcia sekundárnych rozvodov. V súvislosti s prechodom na dvojrúrkový systém je potrebné informovať obyvateľov o vlastnostiach uvedeného systému rozvodu tepla, najmä o vplyve prevádzkových režimov na spotrebu tepla. S tým súvisí tiež regulácia cirkulácie teplej vody (prípadné nočné útlmy cirkulácie) a najmä potreba tepelnej izolácie vnútorných rozvodov, pretože so znižovaním počtu odberateľov sa zvyšuje relatívna strata tepla v neizolovaných rozvodoch teplej vody a narastá merná spotreba tepla na jednotku objemu (GJ/m 3 ). 2.2.2 Zariadenia pre výrobu tepla pre individuálnu bytovú výstavbu V lokalitách individuálnej bytovej výstavby (IBV) a nízkopodlažnej zástavby prevažuje individuálne vykurovanie z malých domových kotolní (výkon do 50 kw t ). V územiach, kde sa nachádza distribučná sieť zemného plynu, sú tieto zdroje tepla komfortné a hygienicky nezávadné. Podľa údajov z SODB 2001 má 1 838 bytov plynové vykurovanie (lokálne ústredné vykurovanie, etážové kúrenie, kachle na plyn), ostatné byty s ústredným či etážovým kúrením sú vykurované inými, menej vhodnými druhmi palív, pretože elektrické vykurovanie je zriedkavé (165 bytov podľa údajov z SODB 2001). PROEN s.r.o. Bratislava 30

Pri klimatických podmienkach vo Zvolene (výpočtová teplota 18 C, 3 865 K.deň), je maximálna celková potreba tepla na vykurovanie, určená orientačným výpočtom z predpokladaného výkonu kotla 18 kw cca 158 GJ/r, potreba tepla na prípravu TÚV pre tri osoby cca 9,6 GJ/r. To predstavuje spotrebu ZP pri účinnosti kotla 90 % hodnotu 6 000 m 3 /r na kúrenie a 365 m 3 /r na prípravu TÚV. Tieto hodnoty sa budú líšiť podľa prevádzky vykurovacích systémov v jednotlivých domoch a tu slúžia ako porovnávacie hodnoty. Pre uvažovaný počet individuálne vykurovaných rodinných domov 2 000 predstavuje výpočtom určená maximálna celková ročná spotreba zemného plynu v IVB pri daných klimatických podmienkach 12 000 tis. m 3 /r na kúrenie a 730 tis. m 3 /r na prípravu TÚV. Spolu je to 12 730 tis. m 3 /r zemného plynu. Nakoľko niektorí majitelia rodinných domov využívajú hlavne v prechodných obdobiach na vykurovanie drevo, bude skutočná spotreba zemného plynu nižšia. V prípade kúrenia drevom v prechodných obdobiach, za predpokladu hraničnej hodnoty pod 15 K.deň a 900 K.deň, na jeden dom IBV pripadne 36,8 GJ tepla vyrobeného z dreva a zníženie spotreby ZP bude cca 1 200 m 3, pričom sa spotrebuje cca 7,5 m 3 dreva. Ak sa takéto vykurovanie aplikuje na 15 % domov IBV, t.j. pre 300 domov, bude celkové zníženie spotreby ZP o 360 tis. m 3, pri spotrebe 2 250 m 3 dreva. Pri rozšírení na 30 % domov by sa takto spotrebovalo cca 4 500 m 3 dreva. Táto úvaha je iba ilustratívna, pretože v čase spracovania koncepcie neboli dostupné podklady o skutočnej aplikácii dreva pri vykurovaní rodinných domov. PROEN s.r.o. Bratislava 31

2.3 Analýza zariadení na spotrebu tepla 2.3.1 Sektor bývania Pre spotreby objektov boli k dispozícii údaje za rok 2007. Spolu so spotrebami tepla a vody na prípravu TÚV boli k dispozícii tiež údaje o racionalizačných opatrenia zameraných na úsporu tepla. Súčasný stav zariadení na spotrebu tepla dokumentujú tab. 2.15, 2.16 a obr. 2.7 2.11. Ako vidieť z tabuľky 2.15, vo veľkom počte objektov boli realizované finančne menej náročné racionalizačné opatrenia, t.j. hydraulické vyregulovanie sústavy, inštalácia termostatických ventilov, pomerových meračov tepla a niektoré objekty majú v určitom rozsahu uskutočnené zateplenie. Na základe analýz niektorých vybraných objektov, ktoré boli uskutočnené pri spracovávaní energetickej koncepcie mesta v roku 2001 [4], predstavuje potenciál úspor racionalizačnými opatreniami v sledovaných objektoch nasledovné hodnoty (vztiahnuté na objekty, kde opatrenia neboli vykonané, zateplenie je na 59,5 % objektov): - zateplenie obvodového plášťa a strechy 24 % - výmena okien 10 %. Ak budeme predpokladať spotrebu tepla ako za rok 2007, predpokladaná úspora by bola 88 690 GJ/r. Priemerné investičné náklady na jeden dom predstavujú 5 mil. Sk. Doba návratnosti je od 15 do 20 rokov. V bytových objektoch bola podľa získaných údajov priemerná merná spotreba tepla na vykurovanie 0,0848 MJ/m 2.r.dst, čo je podstatne nižšia hodnota, akú uvádzajú normatívy pre jednotlivé stavebné sústavy. Ďalšie úspory tepla na vykurovanie bytových objektov možno dosiahnuť jednak inštaláciou termostatických regulačných ventilov (zatiaľ inštalované na 80 % objektov), predovšetkým však zateplením objektov vrátane výmeny okien (zateplenie na 59,5 % objektov), hydraulickým vyregulovaním (zatiaľ na 80 % objektov). Realizáciou týchto opatrení možno podľa odborného odhadu očakávať zníženie spotreby tepla na vykurovanie o 15 až 25 %. Na základe analýzy spotreby tepla na prípravu teplej vody vyplýva, že napriek splneniu kritérií hospodárnosti, je príprava vody energeticky veľmi náročná. Priemerná hodnota mernej spotreby v obytných súboroch zásobovaných z centrálneho zdroja je 0,363 GJ/m 3. Ak by sme vyšli z možného zníženia mernej spotreby na hodnotu 0,230 GJ/m 3, je predpoklad, že v oblasti prípravy teplej vody je potenciál na úsporu energií cca 48 058 GJ/r, čo v prípade prípravy zo zemného plynu zodpovedá 519 tis. m 3, prepočítané na emisie CO 2 to bude cca 1 000 t/r. Pri výrobe tepla z hnedého uhlia s drevnou štiepkou je potenciál úspor 3 900 t CO 2 /r. Percentuálne úspory tepla na prípravu TÚV možno predpokladať až do výšky cca 35 %, podmienkou dosiahnutia takých úspor však je izolácia vnútorných rozvodov teplej vody. Izoláciou týchto rozvodov je možné ušetriť približne 15 % z celkovej spotreby tepla na prípravu TÚV, čo by predstavovalo cca 20 600 GJ/r. Pritom by sa zachovala prevádzka s cirkuláciou TÚV mimo nočných hodín. Podľa niektorých podrobných meraní predstavujú straty na vnútorných rozvodoch až 70 % z celkových strát v rozvodoch teplej vody, pripravovaných v centrálnych kotolniach a rozvádzaných štvorrúrkovým systémom. PROEN s.r.o. Bratislava 32

V optimistickom scenári sa predpokladá, že rekonštrukciou všetkých bytových objektov možno dosiahnuť úspory tepla na vykurovanie v priemere 20,0 %, čo by predstavovalo úsporu tepla z centrálnych zdrojov 52 172 GJ, čomu odpovedá 4 255 t emisií CO 2 /r, pri spaľovaní zmesi HU a drevná štiepka. Samozrejme v oboch prípadoch tiež úmerné zníženie emisií SO 2 a TZL. V pesimistickom scenári sa predpokladá, že bude rekonštruovaná polovica bytových objektov. Predpokladanými úpravami by sa ročná spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV v bytových objektoch mohla v porovnaní so spotrebou v roku 2007 znížiť až o: 100 230 GJ ročne, t.j. o 25,7 % pri optimistickom scenári a 55 380 GJ ročne, t.j. o 14,2 % pri pesimistickom scenári. PROEN s.r.o. Bratislava 33

Tab. 2.15 Zastúpenie stavebných sústav vo Zvolene, r. 2007 Stavebná sústava počet objektov ÚK/vyk plocha ms TÚV (kwh/m2.r (GJ/m3) ok) TÚV/obyv (m3/obyv/r ok) Zateplenie obvod. plášťa (A/N) Zateplenie strechy (A/N) Ekviterm. regulácia vykurovani a (A/N) Termoreg. ventily (A/N) Pomerové rozdelovače vykur. nákl. (A/N) Hydraulické vyregulovanie (A/N) Vykurovaná plocha objektu [m2] Teplo na ÚK [GJ/r] Teplo na Spotreba TÚV [GJ/r] TÚV [m3] Počet býv. osôb BA BC r 1 57,42 0,3991 7,67 1 0 1 1 1 1 6 278 1 298 930 2 331 304 Experiment.p 1 69,23 0,3865 14,46 1 0 1 1 1 1 856 213 162 419 29 G57 b 28 86,55 0,4744 11,08 26 0 28 28 18 28 59 370 18 498 10 514 28 275 2 551 LB, MB b 10 82,95 0,4243 9,16 8 0 10 10 10 10 12 782 3 817 2 210 5 764 629 MS 11 b 5 77,89 0,4004 10,66 4 0 5 5 5 5 11 607 3 255 1 895 5 287 496 Nešpecifikova 51 74,97 0,3865 25,42 14 1 51 33 7 31 131 095 35 380 6 452 18 123 713 P1.14 r I. 5 62,37 0,3506 9,01 5 0 5 5 5 5 27 809 6 244 5 658 16 137 1 791 PS82 r PP 22 63,23 0,3865 11,48 21 0 22 22 6 22 144 411 32 869 27 320 80 421 7 003 T01 17 106,11 0,4031 10,29 2 0 17 17 16 17 39 510 15 092 6 121 15 963 1 552 T02 14 111,24 0,3158 12,09 1 0 14 14 8 14 25 913 10 377 4 145 10 119 837 T06b b BB 110 70,94 0,4602 9,98 99 1 110 109 91 109 381 412 97 409 61 625 167 281 16 761 T14 10 107,40 0,4536 9,56 4 0 10 9 9 9 9 446 3 652 1 682 4 007 419 T20 12 102,67 0,2796 9,69 4 0 12 10 10 10 18 476 6 829 2 465 6 882 710 Z-zateplené n 4 74,91 0,3779 14,16 4 0 4 4 2 4 13 147 3 546 2 327 6 188 437 spolu 290 75,10 0,3636 10,73 194 2 290 268 189 266 882 112 238 478 133 506 367 196 34 232 SPOLU (%) 66,9 0,7 100,0 92,4 65,2 91,7 Pozn.: Podľa údajov MsÚ Zvolen pri stavebnej sústave PS82 ide o banskobystrický variant tejto stavebnej sústavy. PROEN s.r.o. Bratislava 34

Tab. 2.16 Spotreby tepla objektov zásobovaných z centrálnych zdrojov a uskutočnené racionalizačné opatrenia Stavebné objekty a spotreba tepla v r. 2007 - mesto Zvolen Správcovská spoločnosť Počet objektov Vykurovaná Teplo na plocha objektu (m 2 ÚK (GJ/r) ) Teplo na TÚV (GJ/r) Spotreba TÚV (m 3 ) Teplo/Spotreba TÚV (GJ/m 3) Zateplenie obvod. plášťa Ekviterm. regulácia vykurovania Termoreg. ventily Pomerové rozdelovače vykur. nákl. Hydraulické vyregulovanie SVB 134 355 145 97 197 59 344 161 068 0.368 98 134 131 127 131 SBD 109 390 886 104 319 66 703 185 647 0.359 81 109 106 55 104 Mesto 41 113 496 30 038 3 900 11 303 0.345 10 41 26 25 SVB ostatné 6 22 586 6 924 3 559 9 178 0.388 5 6 6 3 6 Objekty ostatné 46 64 376 22 380 3 802 11 425 0.333 6 46 0 3 Spolu / priemer 336 946 488 260 858 137 308 378 621 0.363 200 336 269 185 269 Percentuálny podiel 59.5 100 80.0 55.1 80.0 SVB - spoločenstvo vlastníkov bytov SBD - stavebné bytové družstvo Rozsah zateplenia obvodového plášťa a strechy sa pohybuje v rozsahu 15 až 100 % pri jednotlivých objektoch. Na presnejšie štatistické vyhodnotenie neboli podklady dostatočné. Na posúdenie potenciálu úspor je však aj tento údaj postačujúci. Celkový počet domov spravovaných spoločenstvami vlastníkov bytov podľa evidencie Obvodného úradu je 241, sem patria tiež objekty, ktoré nie sú zásobované teplom z centrálnych zdrojov. PROEN s.r.o. Bratislava 35

Obr. 2.7 Zastúpenie stavebných sústav podľa počtu objektov, r. 2007 Z-zateplené nové okná; 4 T14; 10 T20; 12 BA BC r; 1 Experiment.panelové; 1 G57 b; 28 LB, MB b; 10 MS 11 b; 5 Nešpecifikovaná sústava; 51 T06b b BB; 110 P1.14 r I.; 5 PS82 r PP; 22 T02; 14 T01; 17 PROEN s.r.o. Bratislava 36

Obr. 2.8 Zastúpenie stavebných sústav podľa počtu bývajúcich obyvateľov, r. 2007 Z-zateplené nové okná; 437 T20; 710 T14; 419 BA BC r; 304 Experiment.panelové; 29 G57 b; 2 551 LB, MB b; 629 MS 11 b; 496 Nešpecifikovaná sústava; 713 P1.14 r I.; 1 791 T06b b BB; 16 761 PS82 r PP; 7 003 T02; 837 T01; 1 552 PROEN s.r.o. Bratislava 37

Obr. 2.9 Zastúpenie stavebných sústav podľa vykurovanej plochy objektov, r. 2007 Z-zateplené nové okná; 13 147 BA BC r; 6 278 T20; 18 476 T14; 9 446 Experiment.panelové; 856 G57 b; 59 370 LB, MB b; 12 782 MS 11 b; 11 607 Nešpecifikovaná sústava; 131 095 T06b b BB; 381 412 P1.14 r I.; 27 809 PS82 r PP; 144 411 T02; 25 913 T01; 39 510 PROEN s.r.o. Bratislava 38

Obr. 2.10 Merná spotreba tepla na ÚK podľa stavebných sústav, r. 2007 120 100 80 60 40 20 111,24 106,11 107,40 102,67 86,55 82,95 77,89 74,97 74,91 75,10 69,23 70,94 62,37 63,23 57,42 merná spotreba tepla na ÚK (kwh/m 2.rok) 0 BA BC r Experiment.panelové G57 b LB, MB b MS 11 b Nešpecifikovaná sústava P1.14 r I. PS82 r PP T01 T02 T06b b BB T14 T20 Z-zateplené nové okná spolu PROEN s.r.o. Bratislava 39

Obr. 2.11 Spotreba TÚV a merná spotreba tepla na TÚV podľa stavebných sústav, r. 2007 0,50 0,45 0,40 0,35 0,30 0,25 0,20 0,15 0,10 0,4744 30 27 0,3779 24 0,3636 21 0,2796 18 15 14,16 12 10,73 9 6 0,4602 0,4536 0,4243 0,3991 0,4004 25,42 0,3865 0,3865 0,3865 0,4031 0,3506 0,3158 14,46 12,09 11,08 11,48 10,66 10,29 9,98 9,16 9,56 9,69 9,01 7,67 merná spotreba tepla na TÚV (GJ/m 3 ) spotreba TÚV (m 3 /obyvateľ.rok) 0,05 3 0,00 0 BA BC r Experiment.panelové G57 b LB, MB b MS 11 b Nešpecifikovaná sústava P1.14 r I. PS82 r PP T01 T02 T06b b BB T14 T20 Z-zateplené nové okná spolu PROEN s.r.o. Bratislava 40

2.3.2 Analýza objektov ostatných sektorov zásobovaných z centrálnych zdrojov tepla 2.3.2.1 Verejný sektor Verejný sektor obhospodaruje najmä školy a verejné budovy. Pre prehľad o situácii v školskej sfére sú v nasledujúcich tabuľkách uvedené vybrané parametre materských škôl a základných škôl vo Zvolene [13]. Z prehľadu vidieť, že merné spotreby tepla na vykurovanie sa pohybujú v širokom rozmedzí hodnôt, od 0,237 do 0,911 GJ/m 2.r. To nasvedčuje skutočnosti, že je možné tieto objekty prevádzkovať s rôznou efektívnosťou a v prípade zníženia potreby tepla realizáciou opatrení dosiahnuť relatívne veľké úspory. Tab. 2.17 Teplotechnické parametre predškolských zariadení merná zastavaná plocha obostavaný spotreba spotreba tepla Organizácia adresa zdroj tepla palivo (m 2 ) objem (m 3 ) tepla (GJ) (GJ/m 2 /rok) Materská šklola Ľ. Fullu SCZT 1 508 4 976 1 051 0,697 Materská šklola 1. mája vlastný ZP 2 016 6 653 1 429 0,709 Materská šklola Bystrický rad SCZT 612 2 020 410 0,670 Materská šklola Hodžova vlastný ZP 396 1 307 332 0,838 Materská šklola Hrnčiarska SCZT 1 892 6 244 1 078 0,570 Materská šklola Imatra SCZT 2 735 9 026 1 237 0,452 Materská šklola Malinovského SCZT 2 346 7 742 658 0,280 Materská šklola Okružná SCZT 2 956 9 755 938 0,317 Materská šklola Prachatická SCZT 1 926 6 356 1 097 0,570 Materská šklola Tehelná SCZT 2 071 6 834 887 0,428 Materská šklola Voljanského SCZT 2 207 7 283 1 097 0,497 Materská šklola Centrum SCZT 2 364 7 801 907 0,384 Materská šklola J. Bánika SCZT neudané neudané neudané neudané Materská šklola Hurbanova neudané neudané neudané neudané neudané Pedagogicko - psychologická poradňa Dukelských hrdinov vlastný ZP 376 1 097 89 0,237 Centrum voľného času Bellu IV vlastný ZP 1 218 4 020 691 0,567 spolu 24 623 81 114 11 901 Podobné údaje zo základných škôl sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Tab. 2.18 Teplotechnické parametre základných škôl ZŠ Plocha (m2) Teplo (GJ) MJ/m2.r.DST GJ/m2.r Jilemnického 1 3 213 1 497 0,132 0,466 Jilemnického 2 3 151 1 468 0,147 0,466 Hrnčiarska 3 352 1 474 0,116 0,440 M. Rázusa 7 099 3 296 0,122 0,464 J. Alexyho 5 140 2 395 0,162 0,466 Okružná 4 415 2 041 0,122 0,462 Nám. mládeže 17 14 400 5 106 0,093 0,355 Dominika Salvu 3 026 1 175 0,102 0,388 spolu/priemer 43 796 18 452 0,125 0,438 Zariadenia na spotrebu tepla vo verejnom sektore sú v obdobnej situácii ako sektor bývania, s rovnakým cieľom zefektívniť spotrebu tepla. Podrobná analýza týchto objektov z hľadiska spotreby a vývoja potreby tepla je možná po vykonaní energetického auditu objektov. PROEN s.r.o. Bratislava 41

2.3.2.2 Podnikateľský sektor Zariadenia na spotrebu tepla v podnikateľskej sfére sú rôznorodé a nie je možné ich v práci tohto zamerania podrobne vyhodnotiť. Jednotliví prevádzkovatelia zdrojov tepla sú sami nútení robiť také opatrenia, aby podiel ceny tepla na ich výrobkoch a službách bol z hľadiska konkurencieschopnosti čo najnižší. 2.3.2.3 Individuálna bytová výstavba V oblasti IBV možno konštatovať podobnú situáciu, pretože majitelia rodinných domov sú vzhľadom na rastúce ceny palív nútení realizovať opatrenia, ktoré povedú k zníženiu spotreby. Je to najmä zateplenie objektu, výmena okien, presnejšia regulácia teploty v jednotlivých miestnostiach a v neposlednom rade výmena spaľovacích zariadení za modernejšie, s vyšším využitím energie obsiahnutej v palive. Takýmto riešením je napr. použitie kondenzačnej techniky pri spaľovaní zemného plynu. Zníženie nákladov na palivo sa môže zabezpečiť inštaláciou kotlov na drevo, ale v tomto prípade je potrebná investícia do nového zariadenia. To platí aj pri prechode na kondenzačnú techniku. 2.4 Analýza dostupnosti palív a energie na území obce a ich podiel na zabezpečovaní výroby a dodávky tepla Najviac využívaným primárnym zdrojom energie pre výrobu tepla sú fosílne palivá, najmä hnedé uhlie a zemný plyn, z obnoviteľných zdrojov energie je to drevná biomasa. Spotrebu jednotlivých druhov palív u veľkých (nad 50 MW tepelného príkonu) a stredných (nad 300 kw do 50 MW) zdrojov znečisťovania ovzdušia v r. 2007 dokumentuje nasledujúci obrázok a tabuľka. PROEN s.r.o. Bratislava 42

Obr. 2.12 Podiel jednotlivých palív na výrobe primárneho tepla v r. 2007 (veľké a stredné zdroje, NEIS 2007) 0,01% 0,35% 15,20% 0,16% 46,95% 18,59% 18,76% ZPN nafta drevo a odpad zo spracovania dreva HU SR HU ČR ČU ČR bioplyn Tab. 2.19 Podiel jednotlivých palív na výrobe primárneho tepla v r. 2007 Spotreba palív spolu v r. 2007 (včítane výroby elektriny v ZT) (t, tis. m 3 ) (GJ) ZPN 11 268,358 386 054 nafta 85,410 3 948 drevo a odpad zo spracovania dreva 37 909,970 472 184 HU SR 45 120,280 476 542 HU ČR 87 124,000 1 192 728 ČU ČR 6,500 171 bioplyn 396,753 8 780 Spolu energia v palive - 2 540 407 2.4.1 Fosílne zdroje energie 2.4.1.1 Tuhé palivá V podnikateľskom sektore mesta využíva pre výrobu tepla hnedé uhlie dominantný výrobca a dodávateľ tepla, spoločnosť Zvolenská teplárenská, a. s., v r. 2007 spotreboval spolu 125 521 t HU [12]. Najväčšiu časť spotreby tvorilo hnedé uhlie z Českej republiky 111 409 t (1 504 022 GJ v palive pri priemernej výhrevnosti 13,50 GJ/t), zvyšok bolo uhlie z Bane Dolina - 14 112 t v r. 2007 (155 232 GJ pri priemernej výhrevnosti 11 GJ/t). Tepláreň okrem uhlia spaľuje aj drevnú štiepku obnoviteľný zdroj energie. Podľa údajov z Národného emisného inventarizačného systému (NEIS) [8] bola celková spotreba hnedého uhlia veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia v r. 2007 spolu PROEN s.r.o. Bratislava 43

132 244 t, z toho 45 120 t hnedého uhlia zo SR a 87 124 t HU z ČR. Okrem toho sa spotrebovalo 6,5 t českého čierneho uhlia. Energetický obsah spotrebovaných tuhých palív u veľkých a stredných zdrojov spolu je cca 1 669 440 GJ. Spotrebu tuhých palív u malých zdrojov znečisťovania ovzdušia s tepelným príkonom do 300 kw je možné odhadovať na základe vydaných povolení na prevádzku týchto zdrojov, ktoré od r. 1996 vydáva a eviduje Mestský úrad vo Zvolene. Súčasný stav je 2 341 vydaných povolení na malé zdroje so všetkými druhmi palív, z toho 120 sa týka podnikateľských subjektov a 2 221 rodinných domov. Na tuhé palivá spolu (čierne uhlie, hnedé uhlie, koks) pripadá inštalovaný výkon 1 153 kw. Podľa údajov ŠÚSR zo SODB 2001 malo ústredné kúrenie lokálne na tuhé palivá 1,34%, etážové kúrenie na tuhé palivá 0,25% a kachle 2,43% všetkých bytov. Spolu ide o 625 bytov. 2.4.1.2 Kvapalné palivá Z údajov NEIS pre veľké a stredné zdroje vyplýva spotreba nafty v množstve 85 t v r. 2007. Iná spotreba kvapalných palív nebola zistená, a to ani medzi 51 subjektmi všetkých sektorov oslovených v dotazníkovej akcii. Z evidovaných malých zdrojov znečisťovania ovzdušia pripadá na vykurovacie oleje inštalovaný výkon spolu 296 kw, vzhľadom na vydávanie povolení od r. 1996 skutočný počet inštalovaných malých zdrojov so spotrebou takýchto palív môže byť vyšší. Kvapalné palivá sú však v súčasnej štruktúre spotreby palív prakticky zanedbateľné. 2.4.1.3 Zemný plyn Zemný plyn naftový je v súčasnosti jedným z dvoch hlavných primárnych zdrojov na výrobu tepla pre SCZT, v individuálnej výrobe tepla a teplej vody tak v bytovej výstavbe ako aj v nebytových objektoch. V súlade s ustanoveniami zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike sa od 1.1.2005 všetci odberatelia plynu okrem domácností stali oprávnenými odberateľmi a majú možnosť výberu dodávateľa plynu. Od 1.7.2007 sa oprávnenými odberateľmi stali aj domácnosti. V skutočnosti však žiaden odberateľ plynu nezmenil dodávateľa plynu. V súčasnosti je aj pre odberateľov v meste Zvolen jediným dodávateľom zemného plynu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., ktorý vlastní distribučnú sieť. V súbehu s riekou Hron prebieha línia diaľkového VTL plynovodu DN 300 PN 2,5 MPa (Pohronský plynovod), z ktorého je prostredníctvom prípojok a odbočiek plynovodu zásobované mesto Zvolen a ďalšie obce v okrese. Pohronský VTL plynovod je napájaný z medzištátneho plynovodu prostredníctvom prepojovacieho plynovodu Lučenec Lieskovec s parametrami DN 300 6,4 MPa s redukciou v miesta prepojenia. Pre plynofikáciu mesta Zvolen a obce Lieskovec je vytvorená integrovaná sústava zásobovania plynom, ktorá presahuje územie mesta Zvolen. Sústava má komplexný charakter, spoločný distribučný rozvod plynu a regulačné stanice v obidvoch sídlach. Podľa PHSR mesta Zvolen [6] je celková dĺžka uličných plynovodov 59,3 km, z toho dĺžka hlavných plynovodov 27 km. Vo Zvolene je cca 1 500 plynovodných prípojok v dĺžke 22,5 km, a plynovodnú sieť je napojených takmer 2 200 objektov. Počet odberateľov plynu PROEN s.r.o. Bratislava 44

v r. 2004 bol približne 13 000, z toho najväčšiu časť predstavujú byty vo viacpodlažnej zástavbe (cca 11 000) ako aj v nízkopodlažnej zástavbe a v rozptyle (cca 1 200). Veľkoodberatelia plynu (väčšie podniky, prevádzky a objekty služieb a vybavenosti) sú zásobovaní z miestnej distribučnej STL siete pre vyše 50 odberateľov, maloodberatelia plynu majú podľa územného plánu mesta [5] takmer 250 odberných miest. Najväčší spotrebitelia plynu sú zásobovaní plynom priamo z VTL plynovodov, prostredníctvom prípojky a samostatnej regulačnej stanice VTL/PSTL. Plynovodná sieť v súčasnosti pokrýva celé kompaktné obývané územie mesta. Bez dodávky plynu je časť okrsku Môťová, celý okrsok Priemysel-juh, Lukové a Zolná. Ďalšia plynofikácia je podriadená ekonomickým kritériám a do roku 2020 je skôr nereálna. Súčasné využitie regulačných staníc (RS) plynu je nízke a dosahuje maximum v RS Podborová 45 % a minimum v RS Stráže 6 %. Územný plán z r. 2004 počítal s rastom spotreby plynu do r. 2020 oproti súčasnosti o 5,6 %. Pre rodinné domy a nízkopodlažné objekty bez centrálnej dodávky tepla je typickým komplexné používanie plynu pre potreby varenia, ohrevu teplej vody a vykurovania. Plynové vykurovanie má obvykle formu ústredného či etážového vykurovania, len výnimočne sa realizuje plynovými pecami. V niektorých obytných objektoch je parciálne použitie plynu, keď sa okrem varenia používa plyn len pre ohrev teplej vody, alebo plynové vykurovanie slúži len pre časť bytu. V bytových domoch sa plyn priamo používa len na varenie, pretože vykurovanie a ohrev teplej vody sa realizuje z mimobytového centrálneho či okrskového zdroja tepla. Podľa údajov ŠÚSR zo SODB 2001 malo ústredné kúrenie lokálne na zemný plyn 9,92%, etážové kúrenie na plyn 1,73% a plynové kachle 0,15% všetkých bytov, čo spolu predstavovalo 1 838 bytov, pri celkovom počte individuálne vykurovaných bytov 3 806. V podnikateľskom sektore - objektoch služieb, remesiel, obchodu alebo malého priemyslu sa zemný plyn používa hlavne pre technologické potreby, prípadne aj na vykurovanie. Veľkoodberatelia plynu používajú zemný plyn ako hlavné či doplnkové palivo pri výrobe tepla. Najväčším spotrebiteľom zemného plynu je MPBH, spol. s r.o. vo Zvolene, ktorý v r. 2007 vo svojich tepelných zdrojoch spotreboval 2 805,171 tis. m 3. Zvolenská teplárenská, a. s. v r. 2007 spotrebovala 1 511,128 tis. m 3 zemného plynu. Medzi subjektmi s vlastnou výrobou tepla sú najväčšími spotrebiteľmi Mliekoservis, a. s., ktorá v r. 2007 spotrebovala 911,227 tis. m 3 zemného plynu, a spoločnosť Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o. vo svojich kotloch spálila 550,597 tis. m 3 zemného plynu. Podľa údajov NEIS bola spotreba ZP veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia v r. 2007 spolu 11 268,358 tis. m 3 (385 380 GJ v palive). Spotrebu malých zdrojov okrem obyvateľstva na základe dostupnej evidencie nie je možné jednoznačne určiť, povolenia pre malé zdroje v podnikateľskom sektore pre všetky druhy palív boli vydané spolu pre 120 subjektov. Odhadovaná spotreba ZP u malých zdrojov je cca 750 tis. m 3 /r (cca 25 650 GJ/r). Ročná spotreba ZP pre individuálne vykurovanie rodinných domov sa pri ich počte cca 2 000 pri daných klimatických podmienkach odhaduje na 12 000 tis. m 3 /r na kúrenie a 730 tis. m 3 /r na prípravu TÚV. Spolu je odhadovaná spotreba 12 730 tis. m 3 /r zemného plynu (v palive cca 435 370 GJ). Ročná odhadovaná spotreba zemného plynu na území mesta Zvolen vo všetkých sektoroch spolu sa pohybuje na úrovni 24 750 tis. m 3, čo predstavuje cca 846 450 GJ v palive. PROEN s.r.o. Bratislava 45

Vzhľadom na prudký rast ceny plynu v ostatnom období sa hľadajú možnosti náhrady tohto fosílneho paliva inými environmentálne prijateľnými, a to najmä obnoviteľnými zdrojmi. 2.4.2 Obnoviteľné zdroje energie Vzhľadom na polohu, klimatické a hospodárske podmienky mesta je pre výrobu tepla využiteľná najmä biomasa a v menšej miere slnečná energia. V budúcnosti je možné aj využitie energetického potenciálu komunálneho odpadu. 2.4.2.1 Biomasa Biomasa má najväčší podiel technicky využiteľného potenciálu zo všetkých obnoviteľných zdrojov energie, až 44 % [16]. Za hlavné zdroje energeticky využiteľnej biomasy v podmienkach Slovenska všeobecne možno považovať lesnú biomasu (dendromasu), odpady z drevospracujúceho priemyslu a perspektívne biomasu z energetických porastov v lesníctve; slamu z obilia, kukurice, repky a slnečnice, odpad zo sadov a vinohradov a odpad hlavne organického charakteru z chovu dobytka v poľnohospodárstve a biologické palivá. V štúdii [28] boli okrem iného analyzované zdroje palivovej biomasy vhodné pre využitie v rekonštruovaných kotloch na spaľovanie nízkosírneho hnedého uhlia a drevnej štiepky v Zvolenskej teplárenskej, a. s. Štúdia sa sústredila predovšetkým na zdroje dendromasy na území banskobystrického kraja. Z celkových zdrojov dendromasy, ktoré vznikajú pri ťažbe (klasické palivové drevo, nespracované zvyšky hrubiny, konáre a vrchovce stromov, celé tenké stromy) v množstve viac ako 1,2 mil. m 3 /r, bol po zohľadnení všetkých technologických a dopravných faktorov výsledný objem dostupnej dendromasy v kraji vykalkulovaný na cca 230 000 m 3 /r. Požadovaný ročný objem dendromasy ako paliva pre tepláreň je možné získať zo zberného územia v okruhu do 50 km od teplárne. Podľa údajov NEIS bola spotreba dreva veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia v r. 2007 spolu 37 586 t štiepky a drevného odpadu. Z toho v Bučine Zvolen sa spotrebovalo 21 509 t drevného odpadu a v teplárni 16 011 t drevnej štiepky. Zvyšné množstvo sa spotrebovalo v kotolni Technickej univerzity. Celková identifikovaná spotreba dreva predstavuje cca 472 200 GJ v palive. Z dostupných údajov evidencie malých zdrojov znečisťovania ovzdušia je zrejmé, že využívanie dreva ako paliva v sektore obyvateľstva postupne rastie. Mesto má v súčasnosti evidovaných spolu 2 221 malých zdrojov v rodinných domoch, pričom však niektoré rodinné domy majú aj viac ako jeden zdroj, keď okrem kotla na zemný plyn je doplnkovým tepelným zdrojom kozub spaľujúci drevné palivo. Skutočný počet kozubov v rodinných domoch je však pravdepodobne ešte vyšší ako počet povolených zariadení a spotrebu dreva na kúrenie tak možno iba odhadovať (2 250 m 3, kap. 2.2.2). V bytovom sektore je drevná biomasa dostupná okrem využitia v systéme CZT (lesná, resp. cielene pestovaná energetická biomasa) aj v individuálnej výstavbe rodinných domov (nakupované palivové drevo, prípadne pelety). PROEN s.r.o. Bratislava 46

2.4.2.2 Odpady Zber a prepravu komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu a výkon triedeného zberu vykonáva na základe zmluvného vzťahu spoločnosť Marius Pedersen, a.s. Trenčín, stredisko Zvolen. V r. 2007 podľa údajov spoločnosti Marius Pedersen vo Zvolene [10] vzniklo 11 958 t komunálneho odpadu (KO), z toho zmesový komunálny odpad predstavoval až 89,24 %. Zelený odpad (zelená hmota z prerezávok, tráva z kosenia, ostatná zelená hmota z rodinných záhrad a z údržby verejnej zelene na území mesta) tvoril 1,79 % a iné biologicky rozložiteľné odpady 1,25 %. Odpad z trhovísk predstavoval 0,92 %. Zber komunálneho odpadu je vykonávaný prostredníctvom 110 a 1100 l zberných nádob, veľkoobjemových kontajnerov a vriec. Zber komunálneho odpadu v komplexnej bytovej výstavbe (KBV) a u právnických a fyzických osôb podnikateľov je vykonávaný 1 až 3-krát/týždeň v individuálnej bytovej výstavbe (IBV) 1-krát/týždeň. Triedený zber v KBV je vykonávaný prostredníctvom upravených zberných nádob: papier, plasty, sklo. V IBV sú tieto zložky zbierané prostredníctvom igelitových vriec. Biologicky rozložiteľný odpad - zelený je v IBV zbieraný do 240 l zberných nádob, na mestských cintorínoch a mestskej tržnici do veľkoobjemových kontajnerov. Zber bioodpadu z IBV je od jari do jesene 1-krát/14 dní. Z verejnej zelene vykonávajú jeho zber právnické a fyzické osoby, podnikatelia, ktoré vykonávajú ich údržbu. Zneškodňovanie odpadu je vykonávané na skládke TKO Zvolenská Slatina, ktorá je prevádzkovaná spoločnosťou Pohronie a. s. Vzhľadom na potrebu znižovania skládkovaného množstva a objemu odpadu je nevyhnutné v najkratšom možnom čase vyriešiť spôsob materiálového aj energetického zhodnocovania komunálneho odpadu. Biologicky rozložiteľný komunálny odpad pri priemernom zastúpení 40 % zo zmesového (netriedeného) komunálneho odpadu by predstavoval cca 4 800 t. Tento potenciál predstavujú najmä bioodpady. Údaje o pôvode a zložení potenciálnej suroviny pre výrobu bioplynu obsah sušiny, obsah organickej sušiny, alebo charakteristika bioodpadu napr. zo živočíšnej výroby, kuchýň a. i. v čase spracovania koncepcie neboli k dispozícii. Činnosť čistiarne odpadových vôd (ČOV) vo Zvolene poskytuje potenciál pre výrobu bioplynu s nadväzujúcou výrobou tepla a elektriny, ktorý sa aj lokálne využíva. ČOV je umiestnená v západnej časti pod mestom Zvolen medzi riekou Hron a železničnou traťou Zvolen Hronská Dúbrava, pričom sú čistené aj odpadové vody z mesta Sliač a obce Kováčová. ČOV ročne produkuje cca 3 500 ton kalov, obsah sušiny je cca 30%. Zatiaľ sa väčšina vyváža na skládku, menšiu časť spracováva spoločnosť EBA s.r.o. v Lukavici na kompost. Spoločnosť Investex Group s.r.o. Zvolen pripravuje projekt na energetické využitie kalov ich miešaním s hnedouhoľným prachom a spaľovaním. Podľa údajov NEIS Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť a.s. v r. 2007 spálila 396,753 tis. m 3 ( 8 780 GJ) bioplynu z čistiarenských kalov. PROEN s.r.o. Bratislava 47

2.4.2.3 Slnečná energia Energia Slnka predstavuje nestály energetický zdroj, ktorý zväčša slúži len ako doplnok klasických zdrojov energie. Jeho nevýhodou je závislosť od dennej doby, ročného obdobia ako aj poveternostných podmienok. Slnečnú energiu je možné využívať dvojako: - fotoelektrická premena fotoelektrické články a panely, - fototermálna premena zachytávanie slnečného žiarenia plochými kolektormi pre získavanie tepla. V súčasnosti bez výraznej dotačnej politiky nie sú investície do fotovoltaiky návratné, v princípe je však možné ich využitie napr. na strechách rodinných domov do 1 10 kw alebo na fasádach a strechách administratívnych budov 10 kw 1 MW [17]. Energia slnečného žiarenia dopadajúceho na južne orientovanú plochu naklonenú pod optimálnym sklonom (približne 36 stupňov) je na území SR 1275 kwh/m 2 za rok (z toho približne 50 % dopadne v mesiacoch máj august) [16]. Za predpokladu 60 % využitia solárnych kolektorov by celková využitá energia zo žiarenia dosiahla hodnotu 633 kwh/m 2 za rok. Na základe súčasných skúseností sa však tento údaj pohybuje okolo 500 kwh/m 2. Jednoduchým spôsobom využívania fototermálnej premeny sú pasívne solárne prvky ako napr. presklené fasády. Aktívne systémy fototermálnej premeny je možné využívať na celoročnú prípravu teplej vody, ohrev vody v bazénoch alebo dokurovanie budov s využitím systémov solárnych kolektorov. Významný potenciál pre solárnu energiu predstavujú rodinné domy, a to tak pri novej výstavbe ako aj pri rekonštrukciách už nevyhovujúceho vykurovacieho systému. Systém podpory inštalácie solárnych kolektorov v rodinných domoch, pripravovaný Ministerstvom hospodárstva SR, by mohol byť aspoň čiastkovým stimulom pre zvýšenie využívania slnečnej energie na Slovensku. Na prípravu teplej vody pre domácnosti možno solárne kolektory použiť prakticky pre všetky budovy. Vykurovanie má však vyššie nároky na orientáciu budovy, a preto zámer využívať solárnu energiu treba brať do úvahy už pri projektovaní budovy. Aby sa mohla slnečná energia využívať na vykurovanie, celkové energetické nároky budovy musia byť menej ako 50 kwh/m 2 za rok. Optimálne energetické nároky sú okolo 30 kwh/m 2 za rok. Znamená to, že stavba musí mať dobrú termálnu kvalitu, alebo je potrebné investovať do jej zlepšenia. Potenciál využívania solárnych kolektorov vo verejných budovách je využiteľný najmä na prípravu teplej vody, a to najmä v školách, v zdravotníckych zariadeniach, v hoteloch a v športových strediskách, kde sa teplá voda vyžaduje po celý rok. Značný potenciál využitia slnečnej energie je v oblasti pasívnych solárnych systémov, kde sa zlepšením tepelnoizolačných vlastností budov dajú minimalizovať straty a zvýšiť možnosti využitia solárneho zdroja (špeciálne zasklenie, orientácia sklených plôch do optimálneho smeru). Tieto opatrenia sa dajú prakticky použiť len v nových bytových domoch a v budovách terciárneho sektora. PROEN s.r.o. Bratislava 48

2.4.2.4 Geotermálna energia a nízkopotenciálové teplo Na základe výskumných prác je geotermálny potenciál SR odhadnutý na 5 538 MW [18]. Slovensko má dobré podmienky pre rozvoj a využívanie tohto obnoviteľného zdroja energie. V súčasnosti sa geotermálna energia na Slovensku využíva na cca 36 lokalitách s tepelne využiteľným výkonom 131 MWt. Doposiaľ bolo na území Slovenskej republiky navŕtaných okolo 70 geotermálnych vrtov. Výsledkom realizovaných geologických prác je poznanie hydrogeotermálnych pomerov, množstva geotermálnych vôd a ich parametrov, množstva geotermálnej energie, podané sú návrhy na perspektívne lokality pre overenie geotermálnych vôd pomocou vrtov, hodnotené je geologické riziko v danej oblasti, uvedený je optimálny spôsob využitia vôd. Metodika hydrogeotermálneho hodnotenia je rovnaká, ako je metodika hodnotenia zdrojov geotermálnej energie, používaná v rámci Európskej únie. Podľa štúdie [18] sa územie mesta Zvolen nachádza mimo perspektívnych oblastí geotermálnych vôd, a preto v meste prichádzajú do úvahy najmä inštalácie tepelných čerpadiel v individuálnej bytovej výstavbe a v podnikateľskom sektore (služby). Bez účinnejšej podpory zo strany štátu však jestvujúca bariéra v podobe vysokých investičných nákladov bude aj naďalej ťažko prekonateľná. 2.5 Analýza súčasného stavu zabezpečovania výroby tepla s dopadom na životné prostredie V kapitole je opísaný súčasný stav situácie v oblasti životného prostredia, ovplyvnený prevádzkou tepelných zdrojov v meste. 2.5.1 Produkcia znečisťujúcich látok Veľké a stredné tepelné zdroje opísané v predchádzajúcich kapitolách v r. 2007 vyprodukovali spolu emisie základných znečisťujúcich látok tuhé látky TZL, oxid siričitý SO 2, oxidy dusíka ako NO 2, oxid uhoľnatý CO a celkový organický uhlík TOC, ktoré sumarizuje nasledujúca tabuľka. Tab. 2.20 Emisie základných znečisťujúcich látok veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia vo Zvolene, r. 2007 Prevádzkovateľ TZL (t) SO2 (t) NOx (t) CO (t) TOC (t) Železnice SR 0,008892 0,001067 0,173394 0,070025 0,011671 Železnice SR 0,002432 0,000292 0,047424 0,019152 0,003192 AGRO Zvolen, a.s 0,002506 0,000301 0,048860 0,019732 0,003289 SENOBLE Central Europe s r.o. 0,070680 0,008481 1,475160 0,537225 0,078233 Bučina Zvolen a.s. 8,886000 1,047700 62,938500 37,756100 2,005710 C.S.Bitunova spol. s r.o. 0,121282 0,056541 0,427050 0,068328 0,009737 Doprastav a.s. závod Zvolen 0,006992 0,000839 0,136344 0,055062 0,009177 INFORAMA 0,001734 0,000208 0,033821 0,013658 0,002276 ISTROBANKA a.s. 0,002557 0,000307 0,049863 0,020137 0,003356 Národné lesnícke centrum 0,004848 0,000582 0,094543 0,038181 0,006363 PROEN s.r.o. Bratislava 49

Prevádzkovateľ TZL (t) SO2 (t) NOx (t) CO (t) TOC (t) COMPLEX INTERNATIONAL, a.s. 0,007756 0,000931 0,151240 0,061078 0,010180 MPBH, spol. s r.o. 0,207052 0,024847 4,485442 1,540934 0,204562 SVB č.1666 ul. Kubániho a M.R.Štefánika 0,004395 0,000527 0,085695 0,034608 0,005768 BAMA spol. s r.o. 0,004792 0,000575 0,093440 0,037735 0,006289 Ministerstvo pôdohospodárstva SR 0,009799 0,001176 0,191076 0,077165 0,012861 Obchodné domy PRIOR stred a.s. 0,002857 0,000343 0,055711 0,022499 0,003750 KR Hasičského a záchranného zboru 0,002800 0,000336 0,054604 0,022052 0,003675 Železnice SR 0,001596 0,000192 0,031122 0,012569 0,002095 EX-EL spol. s r.o. 0,005341 0,000641 0,104148 0,042060 0,007010 Bryndziareň a syráreň, spol. s r.o. 0,012835 0,001540 0,250282 0,101075 0,016846 Metro Cash & Carry Slovakia spol. s r.o. 0,012636 0,001516 0,246408 0,099511 0,016585 C.K., spol. s r.o. 0,004242 0,000509 0,082710 0,033402 0,005567 Slovasfalt, spol. s r.o. 0,000910 0,000109 0,017737 0,007163 0,001194 Slovenská autobusová doprava a.s. 0,005472 0,000657 0,106704 0,043092 0,007182 Slovenská národná galéria 0,004948 0,000594 0,096487 0,038966 0,006494 Slovenská pošta, a.s. 0,017450 0,002095 0,340254 0,137410 0,022902 SPP a.s.bratislava, Reg. centrum JUH- Zvolen 0,004899 0,000588 0,095525 0,038578 0,006430 SPP - distribúcia, a.s. 0,002142 0,000257 0,041763 0,016866 0,002811 STING - ENERGO, s.r.o. 0,003967 0,000476 0,077354 0,031239 0,005207 Spojená stredná škola 0,003791 0,000455 0,073915 0,029850 0,004975 Zvolenská teplárenská a.s. 24,364767 1186,480568 460,871171 22,181699 8,086336 Technická univerzita vo Zvolene 2,000523 0,414255 1,403949 11,878140 0,185115 VZOR v.d. Zvolen 0,005405 0,000649 0,105399 0,042565 0,007094 Zvolenská hydina spol. s r.o. 0,022303 0,002676 0,434900 0,175633 0,029272 Posádková správa budov Zvolen 4,078980 4,063500 0,720000 1,440000 0,010800 Domov mládeže 0,007714 0,000926 0,150416 0,060745 0,010124 UKSUP Bratislava, pobočka Zvolen 0,004674 0,000561 0,091139 0,036806 0,006134 Technický a skúšobný ústav stavebný n.o. 0,001373 0,000165 0,026774 0,010813 0,001802 Divadlo J.G. Tajovského 0,008467 0,001016 0,165101 0,066675 0,011113 Združená stredná škola J. Švermu 1 0,010509 0,001261 0,204924 0,082758 0,013793 Krajské riaditeľstvo PZ 0,005062 0,000607 0,098718 0,039867 0,006644 SVP š.p., OZ Banská Bystrica 0,002082 0,000250 0,040607 0,016399 0,002733 Posádková správa budov Zvolen 0,036180 0,004342 0,705506 0,284916 0,047486 Národné lesnícke centrum 0,005549 0,000666 0,108201 0,043696 0,007283 LESY SR š.p., OZ Lesnej techniky 0,498611 0,623264 0,257940 3,869100 0,528777 EL SPECTRUM s r.o. 0,002111 0,000253 0,041158 0,016622 0,002770 0,002013 0,000242 0,039251 0,015851 0,002642 NOVAPHARM, s.r.o. 0,002105 0,000253 0,041043 0,016575 0,002762 G.L. Hotely a.s. 0,008237 0,000988 0,160616 0,064864 0,010811 AHOLD Retail Slovakia k.s 0,005548 0,000666 0,108179 0,043688 0,007281 PHOENIX Zdravotnické zásobovanie a.s. 0,002460 0,000295 0,047974 0,019374 0,003229 Poľnonákup Slatina a.s. 0,005905 0,000709 0,115151 0,046503 0,007751 D.K.C., s.r.o. 0,002888 0,000347 0,056316 0,022743 0,003791 Stredosl. vod. prevádzková spoločnosť a.s. 0,031740 0,007618 0,618935 0,249954 0,041659 PROEN s.r.o. Bratislava 50

Prevádzkovateľ TZL (t) SO2 (t) NOx (t) CO (t) TOC (t) DRU a.s. 0,010480 0,001258 0,204357 0,082529 0,013755 Vercajch centrum spol. s r.o. 0,004925 0,000591 0,096034 0,038783 0,006464 PPS GROUP a.s., Detva 0,045326 0,005439 0,883865 0,356945 0,059491 Mliekoservis Slovakia, a.s. 0,069253 0,008310 1,523572 0,510743 0,064925 Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o. 0,041845 0,005022 0,815985 0,329533 0,054922 Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. 0,001935 0,000232 0,037739 0,015241 0,002540 Spolu (t/r) 40,716573 1192,781611 542,281496 83,085212 11,724686 Zdroj: NEIS - ObÚ ŽP Zvolen [8] Spotrebované palivá pritom boli nasledovné: zemný plyn naftový domáci a dovoz - 11 268,358 tis. m 3 hnedé uhlie SR 45 120,280 t hnedé uhlie ČR - 87 124,000 t čierne uhlie ČR - 6,500 t drevo a odpad zo spracovania dreva - 1 987,39 t nafta - 85,410 t bioplyn - 396,753 tis. m 3. Malé zdroje znečisťovania ovzdušia v počte 2 341, povolené MsÚ Zvolen, predstavujú spolu príkon 46,82 MW. Podľa prepočtov na základe predpokladaného spotrebovaného množstva zemného plynu v individuálne vykurovaných bytoch a ostatných objektoch (spolu cca 13 480 tis. m 3 ZP) a emisných faktorov by v r. 2007 spolu vyprodukovali cca 1,078 t TZL, 0,129 t SO 2, 21,029 t NOx a 8,492 t CO. Skutočný príspevok emisií z malých zdrojov znečisťovania ovzdušia bude vyšší predovšetkým u tuhých látok a oxidu uhoľnatého a nižší u oxidov dusíka, a to v dôsledku spaľovania dreva, ktoré čiastočne nahrádza zemný plyn. Najväčším stacionárnym zdrojom znečisťovania ovzdušia v meste je centrálny zdroj zásobovania teplom tepláreň spoločnosti Zvolenská teplárenská, a. s., ktorá v r. 2007 vyprodukovala takmer 60% emisií TZL, 99 % emisií SO 2, 85 % emisií NOx, 27 % emisií CO a 69 % emisií TOC. Je preto nevyhnutné pokračovať v procese ekologizácie tohto tepelného zdroja, ktorého významným krokom bola nedávno realizovaná rekonštrukcia kotlov na TpB na spoluspaľovanie biomasy a nízkosírneho uhlia. 2.5.2 Súčasná imisná situácia základných znečisťujúcich látok (TZL, SO 2, NO x, CO) z centrálneho zdroja Kvalita ovzdušia v meste Zvolen, zaťaženosť mestských častí základnými znečisťujúcimi látkami (tuhé častice TZL, oxid siričitý SO 2, oxidy dusíka NOx a oxid uhoľnatý CO) ako aj imisno-prenosové vplyvy dominantných zdrojov znečisťovania ovzdušia boli podrobne posudzované v rámci štúdie, ktorú vypracoval SHMÚ pre objednávateľa v júli 2007 [9]. Pre hodnotenie kvality ovzdušia bola použitá kombinácia výsledkov monitorovania kvality ovzdušia v piatich lokalitách a výsledky modelových výpočtov imisií znečisťujúcich látok v ovzduší. Modelové výpočty boli vykonané pre znázornenie plošného rozloženia poľa koncentrácií zo zdrojov znečisťovania ovzdušia pre emisné toky a meteorologické podmienky pre rozptyl znečisťujúcich látok v ovzduší za rok 2006. PROEN s.r.o. Bratislava 51

Zo záverov hodnotenie kvality ovzdušia mesta Zvolen vo vzťahu k výrobe tepla vyplýva, že: dva z troch dominantných stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia na území mesta sú energetické podniky Bučina Zvolen, a. s. a Zvolenská teplárenská, a. s., v prípade oxidu siričitého je dominantným zdrojom znečisťovania ovzdušia tepláreň, ale so svojím vysokým (183 m) a vysoko položeným komínom zabezpečuje dostatočný rozptyl a na území mesta je jeho vplyv z pohľadu príslušných limitných hodnôt kvality ovzdušia veľmi malý, zhoršená kvalita ovzdušia v strede mesta je dôsledkom sociálno-ekonomickej aktivity obyvateľov mesta a zodpovedá veľkosti mesta, úroveň znečistenia ovzdušia mestských častí základnými znečisťujúcimi látkami je pod dolnou medzou hodnotenia okrem tuhých látok (hodnotených ako PM10), avšak ani v prípade tuhých látok nie je predpoklad prekračovania limitných hodnôt kvality ovzdušia v žiadnej mestskej časti, celkovo možno konštatovať, že kvalita ovzdušia mesta Zvolen z pohľadu zákonom stanovených kritérií je dobrá a nie je potrebné uvažovať s riadením kvality ovzdušia. 2.6 Spracovanie energetickej bilancie, jej analýza a stanovenie potenciálu úspor 2.6.1 Analýza energetickej bilancie systému CZT Centralizovanú dodávku tepla v meste zabezpečujú spoločnosti Zvolenská teplárenská, a. s. a MPBH, spol. s r. o. Zvolen. Najväčším odberateľom tepla z teplárne (55 % predaného tepla) je MPBH, spol. s r.o., ktorý po transformácii teplo dodáva konečným spotrebiteľom. MPBH, spol. s r.o. okrem tepla nakupovaného z teplárne vyrába teplo vo vlastných plynových kotolniach, pričom 85 % vyrobeného tepla sa produkuje vo výhrevni Podborová. Zvolenská teplárenská, a. s. časť tepla počas letných mesiacov nakupuje od Bučiny Zvolen, a. s., pričom Bučina Zvolen je aj odberateľom tepla z teplárne. Situáciu vo výrobe a dodávke tepla zo systému CZT vo Zvolene za rok 2007 sumarizuje nasledujúca tabuľka. PROEN s.r.o. Bratislava 52

Tab. 2.21 Výroba a dodávka tepla v systémoch CZT v meste Zvolen CZT, r. 2007 Ukazovateľ/subjekt ZT MPBH Spotreba HU (GJ/r) 1 659 254 0 Spotreba dreva (GJ/r) 139 296 0 Spotreba ZP (GJ/r) 40 265 95 937 Spolu teplo v palive (GJ/r) 1 838 815 95 937 Výroba tepla* (GJ/r) 1 576 392 86 368 Dodávka tepla na prahu zdroja (GJ/r) 722 566 86 368 Vlastné kúrenie a straty spolu (GJ/r) 109 244 35 797 Vlastné kúrenie (GJ/r) 29 960 - Straty v rozvodoch (GJ/r) 79 284 - Straty MPBH z nakupovaného tepla (GJ/r) - 19 978 Straty MPBH z vyrobeného tepla (GJ/r) - 15 819 Nákup tepla ZT z Bučiny Zvolen (GJ/r) 14 543 - Predaj/nákup tepla ZT/MPBH (GJ/r) 338 156 338 156 Výroba a nákup tepla MPBH spolu (GJ/r) - 424 524 Predaj tepla MPBH z PK (GJ/r) - 70 549 Predaj tepla MPBH zo ZT (GJ/r) - 318 178 Predaj tepla externým odberateľom spolu (GJ/r) 613 322 388 727 * Zvolenská teplárenská, a. s. prevádzkuje kombinovanú výrobu tepla a elektriny, uvedená výroba tepla sa vzťahuje na celkovú výrobu primárneho tepla na kotloch. Dodávky tepla v r. 2007 do objektov sumarizuje nasledujúca tab. 2.22. Tab. 2.22 Dodávky tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody do objektov, r. 2007 Objekty Vykurovaná plocha objektu [m2] Teplo na ÚK [GJ/r] Teplo na TÚV [GJ/r] Teplo spolu [GJ/r] Spotreba TÚV [m3] SBD spolu 390 886 104 319 66 703 171 022 185 647 SVB spolu 355 145 97 197 59 344 156 541 161 068 Mestské objekty spolu 113 496 30 038 3 900 33 937 11 303 Ostatné objekty - BARMO, IDM 22 586 6 924 3 559 10 483 9 178 Ostatné objekty - nebyty - nešpecifikované stavebné sústavy 64 376 22 380 3 802 26 182 11 425 Spolu 946 488 260 858 137 308 398 166 378 621 PROEN s.r.o. Bratislava 53

Na základe analýz opísaných v kap. 2.3.1 o potrebe tepla v sektore bývania je možné potenciál úspor zosumarizovať nasledovne: Tab. 2.23 Predpokladaný potenciál úspor v sektore bývania Racionalizačné opatrenie Potenciál úspor (%) Predpokladaná úspora (GJ/r) Rekonštrukcia objektov zateplenie, výmena okien Racionalizácia prípravy teplej vody včítane izolácie vnútorných rozvodov priemerne 20 52 172 15-35 48 058 Spolu maximálna úspora - 100 230 2.6.2 Analýza energetickej bilancie podnikateľského sektora Základné údaje o podnikateľskom sektore sú uvedené v kap. 2.2 a 2.4. Určitý prehľad o podnikateľských subjektoch poskytla dotazníková akcia uskutočnená v rámci spracovania tejto koncepcie. Spolu 51 subjektov v meste zo všetkých sektorov, z toho 37 podnikateľských, bolo oslovených formou dotazníka zameraného na zistenie súčasných podmienok zásobovania týchto subjektov teplom a ich budúcich zámerov v tejto oblasti. Vrátilo sa spolu 27 vyplnených dotazníkov (v prílohe), čo predstavuje 53 %. Medzi vrátenými dotazníkmi bolo 21 subjektov podnikateľského sektora. Na základe vyhodnotenia získaných podkladov [11] je možné konštatovať, že: Spolu 7 subjektov uviedlo, že plánujú vykonať úsporné opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, z toho dva podnikateľské subjekty plánujú viac ako jednu aktivitu, zateplenie 4 subjekty (jeden podnikateľský subjekt predpokladá úsporu 20 % a ďalší 15 % spotreby tepla, jedna škola očakáva úsporu 7 000 GJ/r, t.j. 20 % svojej ročnej spotreby tepla, a jeden subjekt predpokladanú úsporu neuviedol), rekonštrukcia kotolne, výmena horákov, využitie odpadového tepla jeden podnikateľský subjekt, predpokladaná úspora 3 000 GJ/r, čo predstavuje cca 30 % ročnej výroby tepla, výmena okien jedna škola, predpokladaná úspora 1 210 GJ/r, t. j. 30 % ročnej výroby tepla, decentralizácia prípravy teplej vody jeden podnikateľský subjekt, predpokladaná úspora 20 % spotreby tepla, výmena parných rozvodov jeden podnikateľský subjekt, predpokladaná úspora tepla nebola uvedená. Pre podnikateľský sektor sa potenciál úspor nedá podrobnejšie analyzovať vzhľadom na nedostatočné podklady, ale samotní prevádzkovatelia sú ekonomicky zainteresovaní na efektívnej prevádzke tepelných zdrojov, čo potvrdili aj údaje v dotazníkovej akcii. PROEN s.r.o. Bratislava 54

2.6.3 Analýza energetickej bilancie IBV Základné úvahy o potrebách energie pre IBV sú uvedené v kap. 2.2. a 2.4. Zníženie spotreby tepla na vykurovanie o cca 20 % možno predpokladať realizáciou úsporných opatrení (výmena okien, zateplenie, zlepšenie regulácie vykurovania, prípadne výmenou starších kotlov za moderné jednotky, kde táto úspora pri kondenzačných kotloch môže byť výrazne vyššia). To by predstavovalo úsporu do 1 200 m 3 /r ZP na jeden rodinný dom. Ak by sa tieto opatrenia vykonali u polovice z celkového počtu 2 000 rodinných domov, spotreba zemného plynu by poklesla takmer o 1 200 tis. m 3 /r, samozrejme tiež s úmerným dopadom na životné prostredie. V oblasti individuálnej bytovej výstavby úspory zaradením solárnych kolektorov na prípravu TÚV môžu v priemere dosiahnuť cca 70 % tepla na prípravu teplej vody, čo predstavuje cca 255 m 3 ZP ročne pre jeden rodinný dom. V prípade inštalácie u polovice RD by potenciálna úspora zemného plynu predstavovala cca 255 tis. m 3 za rok. Celkove možno teda predpokladať potenciál úspor cca 1 455 tis. m 3 zemného plynu za rok. Je predpoklad, že nová výstavba nebude potrebovať nárast spotreby ekvivalentný úsporám a teda je možný pokles spotreby v oblasti IBV. V prípade výstavby nových rodinných domov v IBV na celkový počet 2 100 v roku 2015 by za vyššie uvedených predpokladov (zníženie spotreby tepla na vykurovanie na 80 % súčasného stavu a zavedenie slnečných kolektorov u polovice RD) spotreba zemného plynu pre uvažovaný scenár dosiahla celkovú hodnotu cca 11 840 tis. m 3 za rok v porovnaní so súčasnou odhadovanou spotrebou na úrovni 12 730 tis. m 3 za rok. V prípade, že uvažovaný prírastok rodinných domov bude riešený energeticky úspornými systémami z hľadiska potreby tepla (príkon kotlov pre danú výpočtovú teplotu 9 kw) a na jestvujúcich domoch budú vykonané vyššie uvedené opatrenia, bola by spotreba zemného plynu v oblasti IBV v roku 2015 cca 11 610 tis. m 3 /rok. V segmente domácností naďalej pokračuje trend používania iných palív. Hlavnou príčinou je cena zemného plynu pre túto kategóriu odberateľov. Vyššia cena plynu naďalej zvýhodňuje iné palivá, ako napr. uhlie či drevo. Aj vzhľadom na vývoj cien na svetovom trhu s energiami za ostatný rok je možné predpokladať, že uvedený trend, t. j. snaha o nahrádzanie zemného plynu inými, cenovo dostupnejšími palivami, bude v segmente domácností pokračovať. 2.7 Hodnotenie využiteľnosti obnoviteľných zdrojov energie 2.7.1 Biomasa Spaľovanie biomasy Technológia priameho spaľovania biomasy je najbežnejším spôsobom jej energetického využitia. Je to metóda v praxi overená a komerčne dostupná na vysokej úrovni. Spaľovacie zariadenia sa dodávajú v rôznych vyhotoveniach a výkonoch, pričom sú schopné spaľovať prakticky akékoľvek palivo včítane komunálneho odpadu. Význam má predovšetkým spaľovanie odpadového dreva a odpadov z poľnohospodárskej produkcie (najmä slama). Pre využitie cielene pestovanej biomasy na spaľovacie účely prichádzajú do úvahy najmä obiloviny a ich odpadová slama, ktorá môže byť cielene pestovaná na spaľovanie aj s obilím PROEN s.r.o. Bratislava 55

napr. na menejhodnotných poľnohospodárskych plochách. Zariadenia umožňujúce spaľovanie uvedených palív umožňujú spaľovať aj zvyšky z potravinárskej produkcie (obilná slama) a z lesnej ťažby. Orientačné údaje o výhrevnosti, vlhkosti a výnosov niektorých plodín sú v nasledujúcej tabuľke. Tab. 2.24 Orientačné údaje o energetických plodinách [21, 22] Plodina Výhrevnosť Zberová vlhkosť Priemerný výnos (MJ/kg) (%) (t/ha) Slama obilovín 14 15 4 Slama z repky 13,5 17-18 4 Energetická fytomasa orná pôda 14,5 18 20 Najviac sa na spaľovanie využíva pšeničná slama, lebo sa zvyčajne pestuje na najväčších plochách. Je možné používať aj slamu z jačmeňa, pokiaľ sa nevyužíva na kŕmenie hovädzieho dobytka. V tomto prípade je však vhodnejšia slama z ozimného jačmeňa, nakoľko spravidla máva vyššie výnosy ako jarný jačmeň. Pre produkciu energetických rastlín je možné bežne uvažovať využitie cca 50 % nadbytočnej poľnohospodárskej pôdy, t.j. pôdy, ktorá sa z rôznych dôvodov nevyužíva kvôli dodržaniu pestovateľských kvót, z ekonomických dôvodov a pod. V prípade zámeru využívania slamy z obilnín ako fytopaliva je však vždy potrebné posúdiť konkrétne plochy v danej lokalite, kvalitu stanovišťa, odrodu, úroveň výživy, ako aj dopravné vzdialenosti produkčných plôch od potenciálnej biokotolne. Výroba bioplynu Získavanie bioplynu z dostupných obnoviteľných energetických zdrojov (kap. 2.4.2) je rovnako doplnkovou možnosťou pre lokálnu výrobu tepla a elektriny. Fermentačné technológie využívajú rozklad biomasy vhodnými kultúrami baktérií, väčšinou v anaeróbnom prostredí (bez prístupu vzduchu). Výrobné zariadenie pozostáva zo zásobníka suroviny, dvoch nádrží na zachytávanie dažďovej vody, prípravy biosubstrátu, anaeróbnej nádrže (fermentora), zásobnej nádrže surového bioplynu, zásobníka kalov (hnojiva), kogeneračnej jednotky na výrobu elektriny a tepla, riadiaceho bloku, dopravných systémov a prípojky na rozvodnú sieť elektriny. Zo zásobníka biomasy sa hmota odoberá do homogenizátora, kde sa s dažďovou vodou pripravuje biosubstrát. Zmes sa ďalej prečerpáva do anaeróbnej (vyhnívacej) nádrže. Tu sa substrát zahrieva na teplotu okolo 40 o C. Počas nasledovných 25 až 30 dní sa biosubstrát bez prístupu vzduchu rozkladá, pričom sa uvoľňuje surový bioplyn. Bioplyn pozostáva z 50 až 70 % metánu, jeho výhrevnosť sa pohybuje v rozsahu 18 26 MJ.m -3. Kogeneračná jednotka vhodného typu zo získaného bioplynu produkuje elektrinu a teplo. Ročná výroba elektrickej energie závisí od využívania zariadenia. Časť tepla sa využíva na ohrev substrátu v anaeróbnej nádrži, zvyšok tepla sa môže využiť na vykurovanie a prípravu teplej vody. Ak sa vyberie vhodná lokalita, môže zariadenie pomáhať udržiavať napätie a frekvenciu siete na konci rozvodnej linky 22 kv. Práve takéto decentralizované jednotky môžu byť veľmi efektívne, pretože môžu posilniť rozvodné linky elektrickej energie s nízkou kapacitou. Zásobník bioplynu umožňuje vyrovnávanie nerovnomernosti odberov. V čase zníženej potreby elektrickej energie môže zariadenie akumulovať bioplyn v zásobníku PROEN s.r.o. Bratislava 56

a v čase špičky môže kogeneračná jednotka pracovať prakticky okamžite na maximálny výkon. Pohľad na štandardnú bioplynovú stanicu je na obr. 2.13. Obr. 2.13 Pohľad na štandardnú bioplynovú stanicu (zľava doprava ): bioplynové energetické centrum (kogeneračná jednotka, zariadenie na čistenie/filtrovanie bioplynu, kompresor na vháňanie bioplynu a kontrolné jednotky, všetko v jednom kontajneri), fermentor, nádrž pre vstupnú surovinu, dopravník/čerpadlá, nádrž na uskladnenie hnojiva 2.7.2 Druhotné zdroje energie - odpady Kuchynský odpad, t. j. zmes tepelne upravených a neupravených surovín, ktoré zostali po príprave a konzumácii jedál a vznikajú v domácnostiach alebo v zariadeniach spoločného stravovania (jedálne, reštaurácie apod.), je možné zhodnocovať napr. na bioplyn s využitím v kombinovanej výrobe elektrickej energie a tepla pre komunálne účely. Odpad zo záhrad a parkov, tzv. zelený odpad t. j. zmes odpadov, ktorá vzniká v súkromných záhradách alebo na verejných plochách je možné po úprave (štiepkovanie, zabezpečenie prijateľnej vlhkosti) energeticky zhodnocovať spaľovaním v kotloch na drevnú štiepku, ktoré by bolo možné inštalovať v niektorej z plynových kotolní. Túto frakciu biologicky rozložiteľného zeleného odpadu je možné uplatniť aj ako potrebnú štruktúrnu hmotu pri zhodnocovaní kuchynského odpadu vo výrobe bioplynu. Vzhľadom na polohu mesta a klimatické pomery spaľovanie komunálneho odpadu s energetickým využitím nie je zatiaľ schodným riešením, nakoľko technológie nezaťažujúce ovzdušie sú investične značne náročné. 2.7.3 Solárna energia V oblasti individuálnej bytovej výstavby úspory zaradením solárnych kolektorov na prípravu TÚV môžu v priemere dosiahnuť cca 70 % tepla na prípravu teplej vody, čo predstavuje cca 235 m 3 ZP ročne pre jeden rodinný dom (RD). Úsporné opatrenia a aplikácia slnečných kolektorov sú dobrovoľnou investíciou majiteľov domov, a preto mesto nemá podľa súčasnej legislatívy možnosť ovplyvniť rozhodnutie vlastníkov. Tieto opatrenia možno propagovať formou informačných materiálov, prípadne vyčlenením odborných poradcov pre majiteľov rodinných domov. Čiastočné ovplyvnenie investorov možno uskutočniť pri stavebnom konaní. PROEN s.r.o. Bratislava 57

2.7.4 Geotermálna energia a nízkopotenciálové teplo Využívanie tepelných čerpadiel je pri súčasných investičných nákladoch málo pravdepodobné, nie je ani spoľahlivý odhad vývoja cien elektriny. Nakoľko tepelné čerpadlá na svoju prevádzku využívajú elektrinu vyrobenú hlavne v jadrových a tepelných elektrárňach, nemožno v prípade ich aplikácie hovoriť ani o čistom využívaní obnoviteľných zdrojov (geotermálnej energie či nízkopotenciálového tepla). Využívanie týchto energetických zdrojov prostredníctvom tepelných čerpadiel by bolo možné za predpokladu podpory postupného prechodu k tepelným čerpadlám, čo by znížilo spotrebu energie na výrobu tepla, pričom najväčší potenciál je pri novostavbách a rekonštrukciách. 2.8 Predpokladaný vývoj spotreby tepla na území obce 2.8.1 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v existujúcich SCZT Podľa doterajšieho vývoja možno predpokladať stagnáciu dodávky tepla za predpokladu, že pokles odberu v dôsledku úsporných opatrení bude nahradený novými odbermi. Preto je žiaduce, aby koncepcia v oblasti zásobovania teplom brala na zreteľ optimálnu voľbu tepelného zdroja pri povoľovaní nových stavieb a objekty, ktoré sú v dosahu tepelných rozvodov, odporúčala pripojiť na sieť. Vyšší odber tepla (vyššia výroba) vedie totiž ku zníženiu fixnej zložky nákladov na GJ. Preto treba odporučiť pripojenie novej výstavby. Tieto novo pripojené objekty by aspoň čiastočne kompenzovali pokles výroby spôsobený úspornými opatreniami. Treba zvážiť predpoklady prognózy odberov na základe harmonogramov výstavby nových bytov a predpokladu aplikácie úsporných opatrení. 2.8.2 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v rozvojových oblastiach V oblastiach novej výstavby odporúčame pri stavebnom konaní analyzovať možnosť pripojenia na centrálny zdroj, spolu s analýzou ceny tepla, prípadne celkových nákladov na vykurovanie a prípravu teplej vody pre viac alternatívnych zdrojov tepla. Možno predpokladať, že po zavedení certifikácie nových budov bude spotreba tepla intenzívne klesať, to znamená, že nová výstavba sa nebude podieľať takým výrazným nárastom na celkovej spotrebe tepla. 2.8.3 Predpokladaný vývoj spotreby tepla v IBV Pri IBV sa spotreba tepla bude znižovať v dôsledku úsporných opatrení, ktoré budú realizovať majitelia v dôsledku nárastu cien zemného plynu. Vzhľadom na pomerne rozsiahlu plynofikáciu je predpoklad iba pozvoľného nasadzovania nových technológií na spaľovanie dreva (nové vyvolané investície). Nepredpokladá sa rast používania uhlia (zvýšenie emisií znečisťujúcich látok, spaľovacie zariadenia malých výkonov nemajú takú dôkladnú technológiu na čistenie spalín). PROEN s.r.o. Bratislava 58

Na základe doterajších praktických skúseností je možné vysloviť predpoklad, že nárast počtu objektov IBV bude z hľadiska potreby energetických zdrojov eliminovaný úspornými opatreniami, ktoré budú realizované na existujúcich domoch, a vyššou energetickou efektívnosťou novej výstavby. Preto je predpoklad skôr mierneho poklesu dopytu po fosílnych palivách (zemný plyn) a možno tiež predpokladať, že časť majiteľov prejde na alternatívne zdroje, včítane využívania obnoviteľných zdrojov. Potrebné je pripomenúť tiež otázku spaľovania dreva. Spotreby dreva nie sú dostatočne evidované, a preto možno uskutočniť iba orientačné analýzy. Na základe analýz uvedených o IBV v kapitole 2.2.2 možno počítať so spotrebou dreva v IBV v rozsahu 2 250 až 4 500 m 3 za rok, za predpokladu súčasnej úrovne spotreby. Pri aplikácii úsporných opatrení a výstavbe nízkoenergetických domov by táto spotreba dreva bola zhruba o štvrtinu nižšia. Jedným z prioritných cieľov slovenskej stratégie energetickej bezpečnosti je podpora využívania slnečnej energie formou dotácií pre domácnosti. Ako už bolo spomenuté v predchádzajúcich kapitolách, zaradením solárnych kolektorov na prípravu TÚV môžu v priemere dosiahnuť cca 70 % tepla na prípravu teplej vody, čo predstavuje cca 255 m 3 ZP ročne pre jeden rodinný dom. V prípade inštalácie u polovice RD by potenciálna úspora zemného plynu predstavovala cca 255 tis. m 3 za rok. Celkove možno teda predpokladať potenciál úspor cca 1 455 tis. m 3 zemného plynu za rok. Je predpoklad, že nová výstavba nebude potrebovať nárast spotreby ekvivalentný úsporám a teda je možný pokles spotreby v oblasti IBV. V prípade výstavby nových rodinných domov v IBV na celkový počet 2 100 v roku 2015 by za vyššie uvedených predpokladov (zníženie spotreby tepla na vykurovanie na 80 % súčasného stavu a zavedenie slnečných kolektorov u polovice RD) spotreba zemného plynu pre uvažovaný scenár dosiahla celkovú hodnotu cca 11 840 tis. m 3 za rok v porovnaní so súčasnou odhadovanou spotrebou na úrovni 12 730 tis. m 3 za rok. V prípade, že uvažovaný prírastok rodinných domov bude riešený energeticky úspornými systémami z hľadiska potreby tepla (príkon kotlov pre danú výpočtovú teplotu 9 kw) a na jestvujúcich domoch budú vykonané vyššie uvedené opatrenia, bola by spotreba zemného plynu v oblasti IBV v roku 2015 cca 11 610 tis. m 3 /rok. Dôležité je sledovať vývoj výstavby rodinných domov v oblastiach v okolí rozvodov tepla zo systémov CZT a v oblastiach novej výstavby analyzovať alternatívu pripojenia nových sídelných celkov na tento systém. Podrobnejšie analýzy nie je možné uskutočniť v rozsahu prác energetickej koncepcie a mali by byť súčasťou pripravovaných projektov a súčinnosti investorov a dodávateľov tepla. Zníženie spotreby tepla na vykurovanie o cca 20 % možno predpokladať zavedením úsporných opatrení (výmena okien, zateplenie, zlepšenie regulácie vykurovania, prípadne výmenou starších kotlov za moderné jednotky, kde táto úspora pri kondenzačných kotloch môže byť výrazne vyššia). Tieto opatrenia možno propagovať formou informačných materiálov, prípadne vyčlenením odborných poradcov pre majiteľov rodinných domov. Čiastočné ovplyvnenie investorov možno uskutočniť pri stavebnom konaní. PROEN s.r.o. Bratislava 59

3 Návrh rozvoja sústav tepelných zariadení a budúceho zásobovania teplom územia obce 3.1 Formulácia alternatív technického riešenia rozvoja sústav tepelných zariadení 3.1.1 Rozvoj SCZT V návrhu komunálnej energetickej koncepcie (KOENKO) [4], vypracovanej vo februári 2001, sa pri optimalizácii výberu tepelných zdrojov zohľadnili tri kritéria: minimálna cena tepla pre obyvateľa, súlad so štátnou energetickou politikou zohľadňujúc špecifiká mesta Zvolen (budúci priemysel, zamestnanosť, nezávislosť na zdrojoch energii, atď.), emisné a imisné zaťaženie mesta. Porovnávané boli nasledujúce varianty zásobovania mesta Zvolen teplom: Súčasné zdroje min. investície Tepláreň - obmena parovod Tepláreň - obmena horúcovod Výhrevne - obmena kotly Výhrevne - obmena kotly + kogen. jednotky Okrskové kotolne Blokové kotolne Súčasné zdroje obmena odsírenie Tepláreň a Vh Podborová obmena parovod Výhrevne a okrskové kotolne obmena kotly + KJ Okrskové kotolne a Vh Podborová Zo základných variantov bol najvýhodnejší variant Tepláreň obmena odsírenie. Pri uvažovaní kombinácií variantov bol ešte výhodnejší variant Tepláreň a Vh Podborováobmena parovod. Oba varianty spĺňali kritériá nižšieho znečistenia ovzdušia, vďaka kogeneračnej výrobe tepla a elektrickej energie sa z celoštátneho pohľadu zníži produkcia skleníkových plynov. Vplyv očakávaného zvýšenia ceny zemného plynu sa eliminuje tým, že v prevažnej miere sa pri výrobe tepla spaľuje hnedé uhlie. Oba varianty sú v súlade so štátnou energetickou politikou a ponúkajú možnosť prilákať podnikateľov do priemyselnej zóny, pretože títo nemusia investovať do výstavby nových kotolní. V uplynulých rokoch sa potvrdilo, že závery a odporúčania KOENKO [4] boli správne. Mesto Zvolen bolo teplom zásobované v súlade s odporúčaniami [4], čo bolo výhodné pre obyvateľov, podnikateľov a súčasne sa minimalizovalo emisné a imisné zaťaženie mesta. PROEN s.r.o. Bratislava 60

Z uvedeného vyplýva, že v predkladanej energetickej koncepcii zásobovania mesta Zvolen teplom sa treba zaoberať predovšetkým výrobou a distribúciou tepla z teplární Zvolenská teplárenská, a. s. a Bučina Zvolen, a.s. Vzhľadom na zásadný podiel dodávky tepla z centralizovaného systému zásobovania teplom zo zdroja Zvolenská teplárenská, a. s., budú tiež návrhy technického riešenia rozvoja orientované hlavne na spoľahlivosť dodávok a primeranú cenu tepla pre koncových odberateľov. Preto je dôležité udržať, prípadne zvyšovať množstvo dodávaného tepla z uvedeného zdroja, a to pripájaním nových odberateľov v oblastiach s vybudovanými sieťami (objekty v správe mesta), prípadne privedením tepla do oblastí, kde centrálne teplo bolo zabezpečované z iných zdrojov (Podborová). Základným cieľom je stabilizácia súčasnej úrovne ceny tepla pre odberateľov, čo je možné dosiahnuť popri racionalizačných opatreniach a nových odberoch aj prostredníctvom ďalších aktivít predajom elektriny a poskytovaním podporných služieb. Prevádzka teplárne Zvolenská teplárenská, a. s. vrátane nákupu tepla z teplárne Bučina Zvolen, a. s. sa hodnotí pre tri varianty odlišujúce sa predikovanými ročnými spotrebami tepla jeho konečných odberateľov: - Variant V0 600 000 GJ - Variant V1 670 000 GJ - Variant V2 870 000 GJ Vo variante V0 sa predpokladá, že distribúciou tepla parovodom (PV) a horúcovodom (HV) Zvolenskej teplárenskej, a. s. a nadväzujúcimi tepelnými rozvodmi sa konečným spotrebiteľom tepla v roku 2008 dodá 600 000 GJ tepla. Ďalších cca 70 000 GJ tepla sa spotrebiteľom dodáva z výroby MPBH vo výhrevni Podborová. V predikovanej konečnej spotrebe tepla sa zohľadnili realizované opatrenia na úsporu tepla a klimatické podmienky (tab. 3.1). Variant V1 sa v porovnaní s variantom V0 líši tým, že po predpokladanom prepojení teplárne Zvolenská teplárenská, a. s. a Výhrevne Podborová horúcovodom sa od roku 2010 z teplárne predá konečným spotrebiteľom tepla v Podborovej 70 000 GJ. Do roku 2012 sa predpokladá, že z teplárne Zvolenská teplárenská, a. s. budú teplom zásobovať noví koneční spotrebitelia Európa, Mliekoservis, Continental, Metro a nová výstavba s celkovou spotrebou tepla 200 000 GJ (tab. 3.1). Vo variante V2 sa uvažuje, že koneční spotrebitelia tepla napojení na tepláreň Zvolenská teplárenská celkovo spotrebujú 870 000 GJ tepla. Tab. 3.1 Predaj tepla jeho konečným spotrebiteľom varianty V0, V1, V2 Predikcia predaja tepla v roku 2008 2010 2012 Predaj tepla konečným spotrebiteľom (GJ) variant V0 V1 V2 Predaj tepla - súčasný stav 600 000 600 000 600 000 Podborová 70 000 70 000 Európa 20 000 Mliekoservis 30 000 Continental, Metro, nová výstavba 150 000 Spolu 600 000 670 000 870 000 PROEN s.r.o. Bratislava 61

Z údajov o ročných spotrebách tepla jednotlivých skupín konečných spotrebiteľov tepla, z denných dodávok tepla do PV a HV spoločnosti Zvolenská teplárenská, z prevádzkových údajov Výhrevne Podborová a po zohľadnení tepelných strát PV a HV sa pre varianty V0, V1 a V2 zostavili denné dodávky tepla (obr. 3.1) a ročné diagramy trvania dodávok tepla na prahu teplárne Zvolenská teplárenská (obr. 3.2). Na obr. 3.3 sú pre skúmané varianty znázornené tiež ročné diagramy trvania dodávok tepla parovodom (PV) a horúcovodom (HV). Obr. 3.1 Denné dodávky tepla na prahu teplárne Zvolenská teplárenská - varianty V0, V1 a V2 80 70 60 Tepelný výkon (MW) 50 40 30 20 10 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni prah V0 prah V1 prah V2 PROEN s.r.o. Bratislava 62

Obr. 3.2 Ročné diagramy trvania dodávok tepla na prahu teplárne Zvolenská teplárenská - varianty V0, V1 a V2 80 70 60 Tepelný výkon (MW) 50 40 30 20 10 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni prah V0 prah V1 prah V2 Obr. 3.3 Ročné diagramy trvania dodávok tepla parovodom (PV) a horúcovodom (HV na prahu teplárne Zvolenská teplárenská - varianty V0, V1 a V2 80 70 60 Tepelný výkon (MW) 50 40 30 20 10 0 0 30 60 90 120 150 180 210 240 270 300 330 360 dni PV V0 HV V0 prah V0 PV V1 HV V1 prah V1 PV V2 HV V2 prah V2 PROEN s.r.o. Bratislava 63

Prevádzku kotlov K1, K2, turbogenerátorov TG01, TG5 a ďalších zariadení v teplárni Zvolenská teplárenská, a. s. a nákup tepla z Bučina Zvolen, a. s. treba optimalizovať. Zostavený bol optimalizačný výpočtový program, pričom optimalizačným kritériom je minimálna cena tepla na prahu teplárne. Vstupnými hodnotami pre optimalizačný výpočet sú: - denné dodávky tepla do parovodu a horúcovodu na prahu teplárne Zvolenskej teplárenskej, a. s., - výhrevnosti nízkosírnatého hnedého uhlia a drevnej štiepky, - ceny nízkosírnatého hnedého uhlia a drevnej štiepky, - nákupná cena tepla z teplárne Bučina Zvolen, a. s., - výkupná cena predávanej elektrickej energie, - cena nakupovanej elektrickej energie, - technické charakteristiky kotlov, turbogenerátorov. Vo variantoch V0, V1, V2 sa predpokladá, že teplo z teplárne spoločnosti Bučina Zvolen sa nakupuje v období od 1. júla do 31. augusta. Nákup tepla z Bučiny Zvolen sa uskutoční aj v tých dňoch, keď je cena tepla z Bučiny Zvolen nižšia ako cena tepla z teplárne Zvolenská teplárenská, a. s. V optimalizačných výpočtoch porovnávaných variantov sa predpokladalo, že cena tepla nakupovaného z Bučina Zvolen, a.s. je na úrovni variabilnej zložky nákladov na teplo (alternatívne 250 Sk/GJ, resp. 400 Sk/GJ). Priemerná ročná tepelná účinnosť teplárne sa pre porovnávané varianty pohybuje v rozmedzí od 45,80 % do 53,10 %. So zvyšovaním spotreby tepla jeho konečných spotrebiteľov sa zvyšuje výroba elektrickej energie. Súčasne však klesá podiel kondenzačnej výroby elektriny, preto sa zvyšuje priemerná ročná tepelná účinnosť teplárne. Množstvo tepla nakúpeného z teplárne Bučina Zvolen, a. s. je závislé od jeho ceny. Za predpokladu, že nákupná cena tepla je 400 Sk/GJ, ročne sa nakúpi 46 264 GJ (variant V1) až 57 814 GJ (Variant V0) tepla. Ak nákupná cena tepla je 250 Sk/GJ, nakúpi sa z Bučiny Zvolen, a. s. 121 982 GJ (variant V1) až 129 550 GJ (Variant V2) tepla. Na základe vykonaných analýz a výpočtov možno formulovať nasledujúce závery. Cenu tepla v meste Zvolen priaznivo ovplyvňujú tieto skutočnosti: - v porovnaní so spaľovaním zemného plynu sú pri spaľovaní nízkosírnatého hnedého uhlia, drevnej štiepky a drevného odpadu variabilné náklady na teplo približne polovičné, - kogeneračná výroba tepla a elektriny, - nákup tepla z teplárne spoločnosti Bučina Zvolen. Odporúča sa zásobovanie mesta Zvolen z teplárne Zvolenská teplárenská, a. s. a z teplárne Bučina Zvolen, a. s. Ekonomicky aj ekologicky je výhodné výrobu tepla vo výhrevni Podborová nahradiť dodávkou tepla z novo vybudovaného horúcovodu napojeného na tepláreň spoločnosti Zvolenská teplárenská. Vzhľadom na neustále prebiehajúci proces racionalizácie spotreby tepla v objektoch je nevyhnutné hľadať ďalších odberateľov vo všetkých sektoroch, včítane potenciálnych odberov z IBV, vo všetkých lokalitách v blízkosti existujúcich rozvodov. Decentralizované, resp. individuálne zásobovanie teplom zostane v meste doplnkovým spôsobom v lokalitách, kde pripojenie na SCZT nie je efektívne. PROEN s.r.o. Bratislava 64

3.1.2 Uplatnenie technológie na spaľovanie biomasy Slovensko si v svojej aktualizovanej stratégii energetickej bezpečnosti kladie za cieľ do roku 2020 nahradiť biomasou 50 % zo spotreby tepla v lokálnych kotolniach, ktorá je v súčasnosti pokrývaná zemným plynom a hnedým uhlím. Prioritou je aj do roku 2020 nahradiť biomasou 50 % zo spotreby tepla v CZT, ktorá je v súčasnosti pokrývaná zemným plynom. Využitie obnoviteľných zdrojov, napr. drevnej štiepky, sa ponúka v tých oblastiach, kde je lokálne využívaný zemný plyn, pričom vhodnosť aplikácie je potrebné analyzovať z hľadiska potreby tepla, možnosti inštalácie pohotovostnej skládky paliva a emisnej situácie. Energetické využitie biomasy je najperspektívnejším z obnoviteľných zdrojov energie a reálne využiteľným zdrojom na výrobu tepla. Predpokladá sa, že biomasa v budúcnosti postupne nahradí významnú časť fosílnych palív využívaných na výrobu tepla, najmä v menších tepelných zdrojoch. Vzhľadom na podmienky mesta Zvolen je reálne dostupná a využiteľná štiepka z lesnej biomasy a odpadového dreva z regionálnych zdrojov (napr. odpad z údržby verejnej zelene, zo spracovania dreva) alebo odpad z obilnín. V dôsledku skladby tepelných zdrojov v meste do úvahy prichádzajú aj osvedčené malé kontajnerové jednotky a kotly pre jednotlivých výrobcov tepla. Ďalšie možnosti v meste Zvolen pri znižovaní spotreby zemného plynu a vzhľadom na klesajúce ceny drevných peletiek sú v inštalácii kotlov na spaľovanie peletiek v lokalitách mimo CZT. Obr. 3.4 Technológia spaľovania drevných peletiek (zdroj: Herz) Na základe tejto úvahy sa vykonala analýza v plynovej kotolni. Kotolňa zásobuje teplom pre ústredné kúrenie a prípravu teplej vody byty a nebytové priestory. Teplo potrebné pre vykurovanie a ohrev vody (6 750 GJ v r. 2007) sa vyrába v horúcovodných kotloch na zemný plyn s celkovým inštalovaným výkonom 900 kw. Podľa diagramu trvania priemerných denných výkonov pre podmienky kotolne v roku 2007 (obr. 3.5) je maximálny priemerný denný výkon 700 kw. PROEN s.r.o. Bratislava 65