KATEDRA PEDAGOGIKY PEDAGOGICKEJ FAKULTY UMB V KONTEXTE JEJ HISTORICKÉHO VÝVOJA A V SÚČASNOSTI

Prepis

1 KATEDRA PEDAGOGIKY PEDAGOGICKEJ FAKULTY UMB V KONTEXTE JEJ HISTORICKÉHO VÝVOJA A V SÚČASNOSTI prof. PhDr. Jolana Hroncová, PhD. Katedra pedagogiky patrí na Pedagogickej fakulte k najstarším katedrám. Jej konštituovanie siaha do 50-tych rokov 20. storočia. Historický vývoj prechádzal viacerými obdobiami a bol úzko ovplyvnený vývojom v spoločnosti, rozvojom vysokého školstva na Slovensku a osobitne vysokoškolskou prípravou učiteľov v Banskej Bystrici. 1. obdobie: Vyššia pedagogická škola v Banskej Bystrici ( ) V tomto období sa začalo konštituovanie základov Katedry pedagogiky a jej osamostatnenia sa v rámci Vyššej pedagogickej školy v Banskej Bystrici, ktorá vznikla v októbri 1954 podľa Vládneho nariadenia č. 66/1953. Pôsobiť začala od školského roku 1954/55 v budove bývalého Gymnázia A. Sládkoviča. Jej prvým dekanom bol doc. RNDr. J. Fraňo, CSc. V tomto období existovala iba subkatedra, ktorá bola súčasťou Katedry marxizmu - leninizmu a pedagogiky a mala iba jediného externého člena, Dr. Karola Kattoša, ktorý zabezpečoval vyučovanie všetkých pedagogických a psychologických disciplín. V letnom semestri 1955/1956 sa Dr. Kattoš stal interným učiteľom pre pedagogické a psychologické disciplíny. V školskom roku 1956/57 na subkatedru pribudol nový externý pracovník, PhDr. Ján Mikleš pre dejiny pedagogiky. O rok neskôr (1957/58) sa stal interným členom pre pedagogiku a Dr. Karol Kattoš pre psychológiu. Títo dvaja pracovníci položili základy samostatnej Katedry pedagogiky a psychológie, ktorá vznikla v školskom roku 1958/59. Prvým vedúcim Katedry pedagogiky bol PhDr. Ján Mikleš. V tomto období sa katedra rozrástla o nového člena, Júliusa Boroša. 2. obdobie: Pedagogický inštitút v Banskej Bystrici Vývoj Katedry pedagogiky prebiehal od roku 1959 v rámci Pedagogického inštitútu. Od septembra 1959 boli zriadené namiesto vyšších pedagogických škôl pedagogické inštitúty, ktoré pripravovali učiteľov pre postupný ročník. V tejto súvislosti zanikla aj Vyššia pedagogická škola v Banskej Bystrici a namiesto nej bol zriadený Pedagogický inštitút v Banskej Bystrici. V školskom roku 1959/60 zanikla aj samostatná Katedra pedagogiky a opäť sa stala subkatedrou Katedry marxizmu - leninizmu, ktorej vedúcim bol Jozef Hagara, riaditeľ Pedagogického inštitútu. Dr. Július Krňan sa stal vedúcim subkatedry pedagogiky. Okrem vyučovania pedagogických a psychologických disciplín sa katedra začala orientovať aj na prípravu učiteľov pre osvetovú a mimoškolskú činnosť.

2 V tomto období sídlila v priestoroch na Tajovského 10 (súčasné sídlo EF UMB). V školskom roku 1960/61 vznikla opäť samostatná Katedra pedagogiky a psychológie, na čele ktorej stál psychológ Jaroslav Koday. Od tohto obdobia nastáva prudký personálny rast katedry. Katedra mala 7 interných členov: dvoch na psychológiu, troch na pedagogiku a dvoch na teóriu a prax detského a mládežníckeho hnutia. Od 1. marca 1964 sa katedra rozdelila na 2 katedry: Katedru pedagogiky a psychológie, kde sa stal vedúcim Dr. Július Krňan a na Katedru metodík a pedagogickej praxe, kde bol vedúcim Jaroslav Koday. V jubilejnom školskom roku 1964/65 (10. výročie vzniku Vyššej pedagogickej školy) mala katedra 8 interných členov, z toho 5 na psychológiu a 3 na pedagogiku (doc. PhDr. Ján Mikleš, Ľudovít Višňovský a Ján Kanda). Traja učitelia pedagogiky zabezpečovali výučbu pedagogických disciplín v dennom i diaľkovom štúdiu. 3. obdobie: Vznik a existencia Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici Pedagogický inštitút v Banskej Bystrici v roku 1964 zanikol a namiesto neho vznikla 1. septembra 1964 Pedagogická fakulta v Banskej Bystrici zlúčením Pedagogických inštitútov v Banskej Bystrici a Martine. Pri vzniku Pedagogickej fakulty v školskom roku 1964/65 nedošlo na Katedre pedagogiky a psychológie k organizačnej zmene. V školskom roku 1965/66 sa Katedra pedagogiky a psychológie rozčlenila a vznikli samostatné katedry pedagogiky i psychológie. Vedúcim Katedry pedagogiky sa stal opäť doc. PhDr. Ján Mikleš, ktorý bol vo funkcii až do odvolania 14. novembra Ján Mikleš sa stal v roku 1969 prvým profesorom Katedry pedagogiky. Bol významnou osobnosťou Katedry pedagogiky a najmä československej komeniológie. Zaoberal sa históriou a dejinami školstva a pedagogiky, osobitne predškolskej pedagogiky. Po ňom nastúpil do funkcie vedúceho Katedry pedagogiky PhDr. Ladislav Mihálik, CSc. ktorý zameriaval svoju pozornosť najmä na didaktické problémy. V roku 1974 pri 10. výročí vzniku Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici sa Pedagogická fakulta presťahovala do nových priestorov na Tajovského 40. V tomto období mala Katedra pedagogiky 2 oddelenia: - oddelenie 1. stupňa ZDŠ, kde bol vedúci PhDr. Ján Kanda, CSc.; oddelenie malo 7 interných členov, - oddelenie 2. stupňa ZDŠ, kde bol vedúcim PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc.; oddelenie malo 7 interných členov. Medzi členov katedry ďalej patrili Ján Bartánus, Juliana Cejpeková, Elena Cengelová, PhDr. Ján Halaj, CSc., doc. PhDr. Ján Kováčik, CSc., Viera Kováčová, Jiří Mach, Anna Mešinová, PhDr. Mária Píššová, Milica Selčanová a Eva Turanská.

3 Katedra mala tiež 4 externých členov, 1 sekretárku a 1 technika. V 70-tych rokoch 20. storočia došlo k výraznému zvyšovaniu vedecko - pedagogickej kvalifikácie členov katedry a jej celkovému rozvoju. Katedra pedagogiky zabezpečovala výučbu pedagogických disciplín vo všetkých formách učiteľského štúdia a doplnkové pedagogické štúdium pre majstrov odborného výcviku a vychovávateľov. V roku 1975 organizačné zabezpečenie pedagogickej praxe všetkých študentov učiteľského štúdia prešlo na novovytvorenú Katedru spoločensko-politickej a pedagogickej praxe, jej vedúcim sa stal PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc., ktorý túto funkciu zastával do roku Od školského roku 1980/81 vykonával funkciu prodekana, od roku 1983 bol menovaný do funkcie dekana PF UMB, ktorú zastával do Na túto katedru prišiel v roku 1975 aj Karol László. Druhou novovzniknutou katedrou bola Katedra pedagogiky a psychológie. Jej vedúcim bol Jaroslav Koday. Postupne sa menilo aj zloženie katedry, namiesto bývalých členov J. Bartánusa, E. Cengelovej a J. Macha nastúpili Dagmar Kováčiková, Libuša Gajdošová a Anna Hudecová. V roku 1976 nastúpil do funkcie vedúceho Katedry pedagogiky Dr. Ján Kováčik, CSc., ktorý v nej pôsobil až do roku V školskom roku 1980/81 vznikla opäť Katedra pedagogiky a psychológie (z bývalých Katedier pedagogiky, psychológie a Katedry spoločensko-politickej praxe), ktorá sa členila na tri relatívne samostatné oddelenia: - oddelenie pedagogiky a pedagogickej praxe, vedúcim bol PhDr. Ján Kanda, CSc. Oddelenie pedagogiky sa rozšírilo o dvoch nových členov oddelenia pedagogickej praxe Karola Lászloa a Oľgu Čorbovú (neskôr Wágnerovú) a dvoch nových členov Juraja Šatánka a Evu Handlovskú. - oddelenie psychológie (súčasťou ktorého bola aj didaktická technika), vedúcou bola doc. PhDr. Irena Glázerová, CSc. - oddelenie pedagogiky detského a mládežníckeho hnutia a spoločensko-politickej praxe, vedúcim bol RSDr. Ján Brindza. Na oddelenie pedagogiky detského a mládežníckeho hnutia a spoločensko-politickej praxe nastúpila 1. apríla 1978 Jolana Hroncová, CSc. Vedúcim Katedry pedagogiky a psychológie sa stal psychológ doc. PhDr. Jaroslav Koday, CSc. V roku 1985 sa vytvorilo oddelenie učiteľstva 1. stupňa ZŠ, ktoré sa v roku 1987 zmenilo na samostatnú katedru. Z Katedry pedagogiky a psychológie boli do nej preradení títo členovia: PhDr. J. Cejpeková, CSc., PhDr. O. Čorbová, PhDr. L. Gajdošová, J. Jakálová, PhDr. M. Píššová, CSc., PhDr. J. Šatánek a PhDr. M. Selčanová. V roku 1986 sa stal vedúcim Katedry pedagogiky a psychológie doc. RSDr. Ján Brindza, CSc., ktorý pôsobil

4 vo funkcii až do konca roku V roku 1989 sa katedra opäť rozdelila na dve samostatné katedry: na Katedru pedagogiky a Katedru psychológie. Katedra pedagogiky sa rozšírila o členov oddelení pedagogiky detského a mládežníckeho hnutia a spoločensko-politickej praxe. Vedúcim katedry sa stal prof. PhDr. Ľ. Višňovský, CSc., ktorý ešte v roku 1990 požiadal o uvoľnenie z funkcie. Vedúcou katedry sa v roku 1990 stala PhDr. Dagmar Kováčiková, CSc., ktorá ju vykonávala do roku Zmeny, ktoré nastali na Pedagogickej fakulte po roku 1989, sa prejavili aj v činnosti katedry. Doc. RSDr. Ján Brindza, CSc. a PhDr. Beata Kosová, CSc. prešli v roku 1991 na Katedru učiteľstva pre 1. stupeň ZŠ. V rokoch opäť pôsobil na Katedre pedagogiky ako profesor konzultant prof. PhDr. Ján Mikleš, CSc. V tomto období Katedra pedagogiky vypracovala nové požiadavky na prípravu učiteľov a vychovávateľov, ktoré vyplývali z transformačných procesov v slovenskej spoločnosti a jej demokratického vývoja. Bola uskutočnená zásadná inovácia základných didaktických dokumentov, čiže učebných plánov a obsahu všetkých pedagogických disciplín, ako aj nová koncepcia študijného odboru pedagogika. Katedra pedagogiky naďalej zabezpečovala výučbu pedagogických disciplín v spoločnom základe učiteľstva všeobecnovzdelávacích predmetov, garantovala štúdium pedagogiky, doplnkové štúdium vychovávateľstva a majstrov odbornej výchovy a od školského roku 1991/92 bakalárske štúdium vychovávateľstva. Akútny nedostatok adekvátnej študijnej literatúry riešila tvorbou učebných textov. 4. obdobie: Vznik Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Po vzniku Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v roku 1992 sa Pedagogická fakulta UMB dostala, hoci bola fakultou najstaršou, do značne nevýhodnejšej situácie v porovnaní s inými fakultami. Musela opustiť svoje priestory na Tajovského ulici č. 40 a bola dislokovaná do nedokončených a funkčne nevyhovujúcich priestorov (bývalý Domov mládeže SOUS Stavoindustria) v Radvani už v školskom roku 1992/93. Katedra pedagogiky bola organizačne začlenená na Pedagogickú fakultu UMB od 1. júla 1992, teda od oficiálneho dátumu vzniku UMB. Pri vzniku UMB mala Katedra pedagogiky 11 členov v tomto zložení: 1 profesor (prof. PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc.), 2 docenti (doc. PhDr. Jolana Hroncová, CSc. a doc. RSDr. Ján Brindza, CSc., ktorý neskôr odišiel na Katedru učiteľstva pre 1. Stupeň ZŠ), 8 odborných asistentov, z toho 6 s hodnosťou CSc.: PhDr. Dagmar Kováčiková, CSc. - vedúca katedry, PaedDr. Karol László, CSc., PaedDr. Mária Gondová, CSc., PhDr. Viera Kováčová, CSc., PhDr. Eva Turanská, CSc., PaedDr. Anna Hudecová, CSc., PaedDr. Miroslav Krystoň. V rokoch pôsobila na Katedre pedagogiky aj PhDr. Beata

5 Kosová, ktorá v roku 1991 odišla na Katedru učiteľstva pre 1. stupeň základnej školy. V roku 2001 sa stala profesorkou a neskôr aj dekankou Pedagogickej fakulty UMB a tiež dvojnásobnou rektorkou UMB v Banskej Bystrici. Katedra pedagogiky v tomto období zabezpečovala výučbu pedagogických disciplín v spoločnom základe učiteľstva všeobecnovzdelávacích predmetov pre ročníky a to bakalárske štúdium vychovávateľstva, doplnkové pedagogické štúdium majstrov odborného výcviku a vychovávateľstva a magisterské učiteľské štúdium pedagogiky. Akceptujúc nové trendy v pedagogike a spoločenské požiadavky, katedra pripravila program doplnkového štúdia študentov pre absolventov vysokých škôl, bakalárskeho štúdia etopédie, sociálnej práce a magisterský program v odbore pedagogika voľného času. Od školského roku 1994/1995 otvorila aj magisterské štúdium sociálny pedagóg, ktoré nadväzovalo na bakalárske štúdium vychovávateľstva neskoršie na bakalárske štúdium sociálnej práce. Rozšíril sa aj počet členov katedry o nových členov PhDr. Martina Halmaia a PaedDr. Miroslava Krystoňa. V školskom roku 1995/1996 sa stal vedúcim Katedry pedagogiky prof. PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc., ktorý túto funkciu vykonával krátko, pretože začiatkom roku 1996 sa stal prodekanom a v rokoch , už po druhýkrát, dekanom Pedagogickej fakulty UMB. Na miesto vedúceho katedry opäť nastúpil 1. februára 2002, keď mu skončilo funkčné obdobie dekana fakulty. Po prof. Ľ. Višňovskom sa stala vedúcou Katedry pedagogiky doc. PhDr. Jolana Hroncová, CSc., ktorá ju vykonávala od roku 1996 do januára 2002, keď sa stala prodekankou Pedagogickej fakulty UMB pre vedu a výskum a túto funkciu vykonávala do roku V roku 2001 sa stala profesorkou pedagogiky. Ťažiskom jej pedagogickej i vedeckovýskumnej činnosti je problematika sociálnej pedagogiky, sociológie výchovy a sociálnej patológie. Doteraz odviedla 15 interných a externých doktorandov a dve doktorandky ešte vedie v súčasnosti. Katedra pedagogiky v priebehu svojho vývoja otvárala aj iné študijné programy. V roku 1996 otvorila bakalárske štúdium etopédie. Na výučbu špeciálnej pedagogiky bola prijatá Mgr. Vlasta Belková. Postupne na katedru prišli ďalší členovia PaedDr. Tatiana Matulayová (na katedre pôsobila do septembra 2002), PaedDr. Peter Jusko, Lenka Zvalová (na katedre pôsobila 1 rok), Lenka Vavrinčíková, potom Patrícia Zolyomiová a ako vedecká pracovníčka Ingrid Emmerová. V školskom roku 1998/99 sa Katedra pedagogiky premenovala na Katedru pedagogiky a sociálnej práce, ktorá sa rozčlenila na 2 oddelenia: oddelenie pedagogiky, vedúcou sa stala

6 PaedDr. Mária Kouteková, CSc. a oddelenie sociálnej práce, kde bola vedúcou Mgr. Tatiana Matulayová, ktorá prišla na katedru v roku Medzi prvých členov oddelenia sociálnej práce patrili aj PhDr. Anna Žilová (1997) a Peter Jusko (1998). Pozitívne treba hodnotiť skutočnosť, že vďaka úsiliu vtedajšieho vedenia fakulty a univerzity sa Pedagogická fakulta UMB v marci 2001 presťahovala do nových priestorov bývalého vojenského gymnázia v Rudlovej (Ružová 13), kde aj Katedra pedagogiky má primerané a dôstojnejšie priestory než na predchádzajúcom pôsobisku (Zvolenská cesta 6). Po roku 1992 sa začala novodobá história Katedry pedagogiky, ktorá sa pretransformovala na dynamicky sa rozvíjajúcu katedru v oblasti pedagogickej, vedeckovýskumnej i po stránke kvalifikačného rastu. Katedra pripravovala učiteľov v odbore pedagogika v kombinácii s inými predmetmi (telesná výchova, hudobná výchova, psychológia), tiež pedagogickú prípravu vo všeobecnom základe a prípravu študentov v odbore vychovávateľstvo, ktoré bolo predtým magisterské a od školského roku 1991/92 došlo k jeho transformácii na dvojstupňové bakalárske a v roku 1994/95 aj magisterské štúdium v odbore Pedagogika voľného času a Sociálny pedagóg, ktorý stál spolu s odborom sociálna práca (vyučovať sa začal v školskom roku 1996/97 v bakalárskom štúdiu) na začiatku rozvoja sociálneho školstva v Banskej Bystrici. Odbor Sociálny pedagóg sa premenoval neskôr na študijný program Sociálna pedagogika v odbore Pedagogika. Katedra pedagogiky mala akreditované aj ďalšie študijné odbory magisterské štúdium etickej výchovy, bakalárske štúdium majster odbornej výchovy a doplnkové pedagogické štúdium pre majstrov, vychovávateľov, absolventov a študentov neučiteľského zamerania v technických a ekonomických odboroch. V oblasti vedecko-výskumnej činnosti sa členovia katedry orientovali na pedeutologické problémy, problematiku rodinnej výchovy a výchovy k manželstvu a rodičovstvu, problematiku sociálnopatologických javov, otázky histórie školstva, mimoškolskej a integrovanej výchovy a iné problémy. Medzi dlhodobé priority katedry patrilo zvyšovanie kvalifikačného rastu a tiež zintenzívnenie vedeckej a publikačnej aktivity členov katedry. Do augusta 2004 mala Katedra pedagogiky a sociálnej práce takéto zloženie pracovníkov so zameraním na tieto ťažiskové disciplíny: 2 profesori: - prof. PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc. (vedúci katedry) zameranie na teóriu výchovy, teóriu rodinnej výchovy, metodológiu pedagogiky,

7 - prof. PhDr. Jolana Hroncová, CSc. (prodekanka a vedúca oddelenia sociálnej práce) sociológia výchovy, filozofia výchovy, sociálna pedagogika, 5 docenti: - doc. PaedDr. Karol Lászlo, CSc. (zástupca vedúceho katedry) všeobecná didaktika, manažment výchovy a vzdelávania, - doc. PaedDr. Mária Kouteková, CSc. (predtým Gondová) (vedúca oddelenia pedagogiky) teória výchova mimo vyučovania, pedagogika voľného času, teória rodinnej výchovy, - doc. PhDr. Dagmar Kováčiková, CSc. dejiny pedagogiky, porovnávacia a všeobecná pedagogika, dejiny sociálnej práce, - doc. PaedDr. Anna Hudecová, CSc. všeobecná didaktika, predškolská pedagogika, didaktika pedagogiky, sociálna pedagogika, - doc. PhDr. Anna Žilová, PhD. politika zamestnanosti, metódy sociálnej práce, 4 odborní asistenti s hodnosťou CSc. a PhD.: - PaedDr. Miroslav Krystoň, CSc. (tajomník katedry) teória výchovy, teória výchovy mimo vyučovania, pedagogika dospelých, - PhDr. Eva Turanská, CSc. dejiny pedagogiky, všeobecná pedagogika, - PhDr. Viera Kováčová, CSc. (1/2 úväzok) všeobecná pedagogika, integrovaná výchova, - PaedDr. Vlasta Belková, PhD. špeciálna pedagogika, náhradná rodinná výchova, 5 odborní asistenti bez vedeckej hodnosti (všetci boli v doktorandskom štúdiu): - PhDr. Alžbeta Gregorová sociológia výchovy, etika sociálneho pracovníka, - PaedDr. Peter Jusko sociálna politika, politika zamestnanosti, - Mgr. Lívia Nemcová teória rodinnej výchovy, teória výchovy, - PhDr. Lenka Vavrinčíková sociálna patológia, - PaedDr. Patrícia Zolyomiová teória rodinnej výchovy, teória výchovy, 1 vedecká pracovníčka: - PhDr. Ingrid Emmerová sociológia a sociológia výchovy, 1 interný doktorand - PhDr. Martin Šebian. Sekretárkou katedry bola Branislava Bahýlová. Celkove mala katedra 18 členov. V porovnaní so situáciou spred 12 rokov, keď vznikla UMB, sa kvalifikačný rast zlepšil o 1 profesora (J. Hroncová) a 5 docentov (K. László, M. Kouteková, D. Kováčiková,

8 A. Hudecová, A. Žilová). Vedeckú hodnosť CSc. a PhD. získali PaedDr. M. Krystoň, CSc., PhDr. A. Žilová, PhD. a PaedDr. V. Belková, PhD. K externým učiteľom katedry patrili: prof. PhDr. Blahoslav Kraus, prof. PhDr. Emília Kratochvílová, CSc., prof. PhDr. PaedDr. Martin Žilínek, CSc., prof. PhDr. PaedDr. Ján Perhács CSc., JUDr. Jana Dubovcová, JUDr. Jarmila Jánošová, JUDr. Mária Kováčiková, MUDr. Peter Bielik, PhD., JUDr. Jana Diškanová, Ing. Mária Filipová, Mgr. Jolana Siráková, CSc., CSc. Ako externisti v minulých rokoch na katedre pôsobili aj MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc., MUDr. Stanislav Kunda, CSc., a ďalší. K najvýznamnejším osobnostiam Katedry pedagogiky v minulosti patrili: prof. PhDr. Ján Mikleš, CSc., významný predstaviteľ československej komeniológie a dejín školstva, ďalej doc. PhDr. Ladislav Mihálik, CSc., a doc. PhDr. Ján Halaj, CSc., V minulosti, ale aj v súčasnosti k nim nesporne patrí tiež prof. PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc., ktorý bol aj predsedom Slovenskej pedagogickej spoločnosti pri SAV, dekanom fakulty v rokoch a tiež v rokoch , viacnásobným prodekanom a vedúcim Katedry pedagogiky. K veľkým zásluhám prof. Ľ. Višňovského patrí tiež fakt, že stál pri zvyšovaní kvalifikačného rastu takmer u všetkých členov Katedry pedagogiky (napr. inaugurácie prof. B. Kosová, prof. J. Hroncová, prof. K. László, habilitácie doc. M. Kouteková, CSc., a iní), podieľal sa tiež vo významnej miere na zvyšovaní kvalifikačného rastu učiteľov iných katedier Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici, ako aj iných fakúlt na Slovensku a v zahraničí. Koncom šk. r. 2003/2004 sa Katedra pedagogiky a sociálnej práce rozdelila na dve samostatné katedry: Katedru pedagogiky a Katedru sociálnej práce. Nová Katedra pedagogiky sa od 1. septembra 2004 začali rozvíjať v tomto personálnom zložení: doc. PaedDr. Karol László, CSc. vedúci katedry, prof. PhDr. Jolana Hroncová, CSc., prof. PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc., doc. PaedDr. Mária Kouteková, CSc., doc. PhDr. Dagmar Kováčiková, CSc., PaedDr. Vlasta Belková, PhD., PhDr. Viera Kováčová, CSc., PaedDr. Miroslav Krystoň, CSc., PhDr. Eva Turanská, CSc., PhDr. Ingrid Emmerová, Mgr. Lívia Nemcová, PaedDr. Patrícia Zolyomiová, PhDr. Martin Šebian interný doktorand. Na Katedru sociálnej práce odišla doc. A. Hudecová, ktorá sa stala vedúcou tejto katedry, tiež PaedDr. P. Jusko, PhDr. L. Vavrinčíková, PhDr. A. Gregorová a PhDr. A. Žilová. V dôsledku vzniku novej katedry sa Katedra pedagogiky značne kvalifikačne oslabila najmä o strednú generáciu učiteľov.

9 Vedecká a publikačná činnosti katedry sa orientovala v tomto období najmä na problematiku nových študijných odborov a síce sociálnu pedagogiku, sociálnu prácu a pedagogiku voľného času, čo sa odrazilo v o vydaní viacerých monografií a učebníc. Pomerne bohatá bola aj spolupráca učiteľov katedry s inými vysokými školami v zahraničí na Pedagogických fakultách v Hradci Králové, v Egri, v Opole, Katoviciach, IMS Brno a inde. V porovnaní so situáciou pri vzniku UMB bola Katedra pedagogiky pred jej rozčlenením kvalifikačne omnoho silnejšia a svojou pedagogickou i vedeckovýskumnou činnosťou patrila k nosným katedrám Pedagogickej fakulty UMB. 5. obdobie: Katedra pedagogiky v rokoch Od septembra 2004 do konca augusta 2012 pôsobil vo funkcii vedúceho Katedry pedagogiky prof. PaedDr. K. László, CSc. a od po ňom prevzala túto funkciu prof. PhDr. J. Hroncová, PhD, (ktorá ju vykonáva aj v súčasnosti, do roku 2020.) Túto dekádu v doterajšej histórii Katedry pedagogiky možno považovať za obdobie intenzívnej vedeckovýskumnej, publikačnej a pedagogickej činnosti jej členov a tiež ich kvalifikačného rastu. Väčšina členov katedry participovala na riešení čiastkových úloh v rámci Štátnej objednávky MŠ SR schválenej uznesením Vlády SR č. 912/2002 pod názvom. Zvyšovanie úrovne socializácie rómskej komunity prostredníctvom systémov vzdelávania sociálnych a misijných pracovníkov a asistentov učiteľa (zodp. rieš. prof. PhDr. Beata Kosová, CSc., vtedajšia dekanka PF UMB). Výsledkom týchto vedecko-výskumných aktivít boli viaceré monografie (napr. v roku 2004 Hroncová, J. Emmerová, I.: Sociálna pedagogika), vysokoškolské učebnice (napr. v roku 2004 Hroncová, J. a kol.: Sociálna patológia, Kováčiková, D. a kol.: Základy pedagogiky pre sociálnych a misijných pracovníkov) a zborníky. V roku 2005 vyšiel po prvýkrát Zborník vedeckovýskumných prác Katedry pedagogiky č. 1, ktorý odvtedy vychádza každoročne a v roku 2019 vyjde už 15. číslo. Všetky zborníky sú recenzované dvomi recenzentmi, odborníkmi iných vysokých škôl. Vedeckou redaktorkou všetkých zborníkov bola prof. PhDr. Jolana Hroncová, PhD. a výkonnou redaktorkou do roku 2017 bola prof. PhDr. Ingrid Emmerová, PhD., v súčasnosti túto funkciu vykonáva doc. PhDr. Mário Dulovics, PhD. Tieto zborníky značne rozšírili možnosti publikovania priebežných i záverečných výstupov vedeckovýskumnej činnosti a tiež iných publikačných aktivít členov katedry a prispievajú k zachovaniu historickej pamäti činnosti Katedry pedagogiky v jednotlivých rokoch. V zborníku pravidelne uverejňujeme aj medailóny učiteľov Katedry pedagogiky pri ich významných životných jubileách (prof. K. László (č. 1), prof. Ľ. Višňovský (č. 2), prof. V. Prusáková (č. 3), doc. M. Kouteková, doc. D. Kováčiková

10 a PhDr. V. Kováčová (č. 4), prof. Ľ. Višňovský, prof. J. Hroncová a PhDr. E. Turanská (č. 5), PhDr. J. Kanda (č. 9) a tiež aj medailóny významných slovenských pedagógov prof. O. Baláž (č. 3). Súčasťou zborníka je spravidla aj prehľad vedeckovýskumnej činnosti učiteľov katedry a recenzie našich prác. Možnosť publikovania je poskytnutá aj doktorandom katedry a vysokoškolským učiteľom zo spolupracujúcich katedier doma i v zahraničí. V roku 2014 sme spracovali, pri príležitosti 60. výročia vzniku učiteľského vzdelávania v Banskej Bystrici Pamätnicu Katedry pedagogiky, v ktorej je priblížený jej vývoj do roku 2014 a tiež osobnosti pedagogiky, ktoré na katedre dovtedy pôsobili. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa od akademického roku 2004/2005 zintenzívnilo doktorandské štúdium v odbore Pedagogika, ktoré dlhodobo garantuje prof. PhDr. J. Hroncová, PhD. V roku 2005 mala Katedra 6 interných doktorandov (J. Balajová Papšová, M. Caban, K. Kalamárová, M. Maľová, P. Papšo, A. Plešková). PhDr. M. Šebian, po ukončení doktorandského štúdia sa stal členom Katedry pedagogiky. V roku 2005 nastúpila na katedru Mgr. Z. Škvarková. V roku 2006 k predchádzajúcim doktorandom pribudli aj L. Kamarášová a K. Gežová. Od nastúpili do doktorandského štúdia A. Boldišová, M. Novotná, A. Opiňárová, E. Sukupová, A. Tichá a L. Žigová. PhDr. M. Maľová Niklová sa v roku 2008 stala členkou Katedry pedagogiky. V roku 2006 prišla na Katedru pedagogiky doc. V. Prusáková, ktorá v tom istom roku bola aj inaugurovaná za profesorku pedagogiky. V roku 2008 sa na UMB vrátane PF UMB uskutočnila komplexná akreditácia, ktorá bola úspešná aj na Katedre pedagogiky. Všetky podávané študijné programy a odbory boli schválené, a síce odbor pedagogika v učiteľskom (Bc., Mgr.) i neučiteľskom štúdiu (Bc.), ktoré garantovali doc. M. Kouteková a doc. V. Belková, ďalej študijný program sociálna pedagogika (Mgr.), doktorandské štúdium i habilitačné a inauguračné konanie v odbore Pedagogika, ktoré garantovala a stále garantuje prof. J. Hroncová. V súvislosti s komplexnou akreditáciou bola uskutočnená reštrukturalizácia pracovísk na UMB i našej fakulte, v dôsledku čoho nastala zmena aj na Katedre pedagogiky. Dňa 1. marca 2008 vznikla nová Katedra andragogiky zlúčením časti Katedry andragogiky a psychológie Fakulty humanitných a prírodných vied UMB a tiež časti Katedry pedagogiky Pedagogickej fakulty UMB. Na toto pracovisko odišli z Katedry pedagogiky dvaja vysoko kvalifikovaní pracovníci a síce prof. PhDr. V. Prusáková, PhD. a doc. PaedDr. M. Krystoň, CSc. (v roku 2013 sa stal profesorom) v dôsledku čoho sa kvalifikačná štruktúra katedry opäť značne oslabila. V roku 2009 nastúpila na Katedru pedagogiky po ukončení interného doktorandského štúdia PhDr. Lucia Kamarášová, PhD. a tiež aj Mgr. Lenka Rovňanová, ktorá v roku 2012 úspešne absolvovala rigorózne konanie a v roku 2013 aj doktorandské štúdium a v roku 2018 habilitáciu.

11 V roku 2012 nastúpila na katedru PaedDr. S. Sámelová, PhD. a v roku 2013 PhDr. M. Dulovics, PhD. a PaedDr. L. Vozárová, PhD. (na zastupovanie doc. D. Kováčikovej, CSc. a PhDr. Z. Babicovej, PhD.) Z Katedry andragogiky v roku 2013 prešla na našu katedru PhDr. K. Gežová, PhD. V roku 2013 odišla do dôchodku dlhoročná členka katedry PhDr. E. Turanská, CSc. V roku 2013 doktorandské štúdium ukončili PhDr. M. Dulovics, PhD., ktorý sa stal členom Katedry pedagogiky. Ďalej doktorandské štúdium ukončili PhDr. L. Tomčíková, PhD., PhDr. M. Matisová, PhD., PaedDr. L. Vozárová, PhD., PhDr. K. Kropáčová, PhD., a PhDr. D. Paučiková, PhD., ktoré pôsobili na Katedre pedagogiky aj ako externé učiteľky. V akademickom roku 2014/2015 mala Katedra pedagogiky 8 interných doktorandov (PhDr. E. Diechová, PhDr. I. Snopková, Mgr. K. Potančoková, Mgr. G. Citterbergová, Mgr. Z. Hríviková, Mgr. M. Nedelová, Mgr. J. Ratkovská a Mgr. M. Novocký) a dvoch externých doktorandov ( Mgr. A. Sekáčová a Mgr. M. Majzlík). V období rokov sa na Katedre pedagogiky zintenzívnila vedeckovýskumná činnosť najmä v rámci projektov VEGA a KEGA. Na Katedre pedagogiky bolo riešených 5 projektov VEGA (zodp. riešitelia prof. J. Hroncová 2 projekty, pri jednom projekte boli zodpovednými riešiteľmi prof. Višňovský, prof. László, prof. I. Emmerová,) a 2 projekty KEGA (zodp. riešiteľka prof. J. Hroncová). Výskumné projekty boli zamerané na problematiku prevencie sociálno-patologických javov, školskú preventívnu sociálnovýchovnú prácu a jej profesionalizáciu, dôsledky transformačných procesov na slovenskú rodinu a pedeutologické problémy. V rámci riešenia výskumných projektov Katedra pedagogiky realizovala viaceré medzinárodné vedecké konferencie pod názvom SOCIALIA 2007, SOCIALIA 2009, SOCIALIA 2011 a SOCIALIA 2014, SOCIALIA 2017 a v tomto roku sa uskutoční aj SOCIALIA Ďalej Katedra pedagogiky organizovala viaceré odborné semináre, napr. Sociálny pedagóg v škole (2012, 2015)) a tiež medzinárodné vedecké sympózium Prevencia sociálnopatologických javov v školskom prostredí a jej profesionalizácia (2013). Rozvíjala tiež intenzívnu medzinárodnú spoluprácu s vysokými školami doma i v zahraničí, najmä s Pedagogickou fakultou UHK Hradec Králové, osobitne s prof. Blahoslavom Krausom, ktorý na Katedre pedagogiky pôsobil v rokoch ako hosťujúci profesor a v roku 2002 sa na našej fakulte aj inauguroval. Ďalej sme pri rozvíjaní sociálnej pedagogiky úzko spolupracovali s Fakultou pedagogiky a psychológie Sliezskej univerzity v Katoviciach, najmä prof. A. R. Winnickim, doc. M. Walancikom, ktorí pôsobia už v Akadémii WSB v Dabrowie Gorniczej v PR. Ďalej dlhodobo úzko spolupracujeme s prof. B. Krausom a doc.

12 V. Bělikom z Pedagogickej fakulty UHK v Hradci Králové v ČR, ktorá je rodiskom konferencie SOCIALIA a tiež našou spoluorganizátorkou pri jej realizovaní u nás. Na Katedre pedagogiky sa v roku 2011 konala aj medzinárodná vedecká konferencia Sexuality. V rokoch 2004 až 2014 došlo na Katedre pedagogiky k posilneniu kvalifikačného rastu u viacerých učiteľov, a síce v roku 2005 mal inauguračné konanie K. László, v roku 2008 mala habilitačné konanie I. Emmerová, ktorá v roku 2013 absolvovala aj inauguračné konanie a v máji 2014 ju prezident vymenoval za profesorku. V roku 2011 sa habilitovala V. Belková a v roku 2013 M. Niklová. 6. obdobie: V roku 2015 PF UMB akreditačná komisia akreditovala študijné programy Katedry pedagogiky vo všetkých troch stupňoch štúdia a taktiež aj v rámci učiteľstva pedagogiky na UMB. Habilitačné a inauguračné konanie navrhla obmedziť na dva roky, no skonštatovala, že pracovisko dlhodobo preukazuje medzinárodnú špičkovú úroveň v danom odbore. Po 2 rokoch boli práva HIK obnovené v plnej miere. Na Katedre pedagogiky PF UMB došlo v roku 2016 k určitým personálnym zmenám. Od odišiel do dôchodku pán prof. PaedDr. Karol László, CSc., ktorý na Katedre pedagogiky pôsobil od roku Od začiatku akademického roka 2016/2017 učiteľský kolektív katedry omladili dve nové kolegyne, odborné asistentky, PhDr. Gabriela Citterbergová, PhD. a PhDr. Jana Kamenská, PhD., ktorá na Katedre pedagogiky pôsobila iba do roku Rok 2017 bol rokom osláv 25. výročia vzniku Univerzity Mateja Bela. Na Katedre pedagogiky sa 5. októbra 2017 uskutočnil XXI. ročník medzinárodnej vedeckej konferencie SOCIALIA 2017, za účasti pracovníkov spolupracujúcich fakúlt zo zahraničia a síce z Pedagogickej fakulty UHK v Hradci Králové a WSB Dabrowie Gorniczej a tiež z iných vysokých škôl na Slovensku a v zahraničí. Od odišla na zaslúžený odpočinok dlhoročná členka Katedry pedagogiky doc. PhDr. Dagmar Kováčiková, CSc., ktorá na katedre pôsobila od augusta Vo výučbe sa zameriavala najmä na dejiny školstva a pedagogiky, porovnávaciu pedagogiku, všeobecnú pedagogiku, multikultúrnu výchovu a na iné disciplíny. Na Katedre pedagogiky pôsobila tiež vo viacerých funkciách (tajomníčka katedry, zástupkyňa vedúceho katedry a v rokoch vykonávala aj funkciu vedúcej katedry. V septembri 2017 nastúpil na katedru odborný asistent PaedDr. Michal Novocký, PhD. po ukončení interného doktorandského štúdia., ktorý sa tiež orientuje na problematiku dejín pedagogiky, metodológiu pedagogiky a iné disciplíny. V akademickom roku 2018/2019 uplynulo 25 rokov od začiatku vzdelávania

13 sociálnych pedagógov na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici, ktoré zabezpečuje Katedra pedagogiky. Vyústením snáh o zvýšenie efektívnosti vzdelávania sociálnych pedagógov a tiež pre prehĺbenie spolupráce s praxou bolo založenie o.z. Asociácia sociálnych pedagógov, ktorej ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo na PF UMB v Banskej Bystrici. Sídlom ASPg, so súhlasom rektora UMB, je Katedra pedagogiky PF UMB, jej predsedníčkou je prof. J. Hroncová, PhD. Z Katedry pedagogiky na základe vlastného rozhodnutia ku koncu akademického roka 2017/2018 odišla po 20 ročnom pôsobení prof. PhDr. Ingrid Emmerová. Na funkčnom mieste profesorky ju nahradila prof. PaedDr. Dana Hanesová, PhD. V tomto roku do odišla doc. PaedDr. Mária Kouteková, CSc., ktorá na Katedre pedagogiky pracovala 43 rokov. Zameriavala sa najmä na problematiku voľného času, teóriu výchovy a pedagogickú diagnostiku a iné disciplíny. Vykonávala tiež funkciu garantky neučiteľskej pedagogiky (Bc.) a spolugarantky viacerých študijných programov. Celkove viedla tiež 5 doktorandov. T.č. si plnia materské povinnosti tiež dve členky Katedry pedagogiky a síce PaedDr. Simona Sámelová, PhD. a Katarína Cimprichová Gežová, PhD. V minulosti patrila Katedra pedagogiky z hľadiska pedagogických i vedeckovýskumných výkonov k ťažiskovým katedrám Pedagogickej fakulty UMB. Na škodu veci v súčasnosti je v porovnaní s rokom 2004, kedy mala 18 členov, značne oslabená o 6 vysokoškolských učiteľov. Jej personálne zloženie v akademickom roku 2018/2019 pozostáva iba z 12 vysokoškolských učiteľov, z toho 2 profesoriek, 3 docentiek, 1 novo habilitovaného docenta a 6 odborných asistentiek a asistentov. Citeľný je i značný úbytok študentov, v porovnaní s minulosťou, ktorý je potrebné v budúcnosti riešiť. Pri akreditácii v roku 2015 nastala aj zmena v bakalárskom štúdiu Pedagogiky kedy bol vytvorený nový študijný program Pedagogika vychovávateľstvo z toho dôvodu, že absolventi odboru Pedagogika mali značné problémy s uplatnením v praxi. Vo výchove mimo vyučovania školská legislatíva vyžaduje pedagogiku so zameraním na vychovávateľstvo, nie čistú pedagogiku. Katedra predložila do akreditácie iba kombinačný študijný program Pedagogika učiteľská v internom štúdiu, v externej forme štúdia už nie. Pozitívne možno hodnotiť, že Katedra pedagogiky má dlhodobo akreditovaný študijný program PhD a tiež práva na habilitačné a inauguračné konanie, garantkou ktorých je zatiaľ prof. PhDr. Jolana Hroncová, PhD. Pozitívne hodnotíme skutočnosť, že v roku 2019 bola Katedra pedagogiky úspešná pri získavaní vedecko-výskumných projektov KEGA a VEGA, pretože získala 3 nové projekty (z toho 2 projekty KEGA a jeden projekt VEGA) a 1 projekt máme z minulého roka.

14 V súvislosti s vedecko-výskumnou činnosťou je nevyhnutné zdôrazniť aj spoluprácu katedry s vysokými školami na Slovensku, ale aj v zahraničí, najmä v Českej, Poľskej a Maďarskej republike, ktoré tiež participujú na riešení projektov našej katedry. V júni 2014 ukončil svoje 53 ročné pôsobenie na Katedre pedagogiky jeden z najvýznamnejších členov katedry, dvojnásobný dekan a viacnásobný prodekan Pedagogickej fakulty UMB a vedúci Katedry pedagogiky prof. PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc., ktorý od akademického roka 2014/2015 pôsobí už vo funkcii emeritného profesora. V tomto akademickom roku požiadal o ukončenie svojho pôsobenia v tejto funkcii. Dekan Pedagogickej fakulty UMB, prof. PaedDr. Štefan Porubský, CSc, sa s ním za fakultu rozlúčil a poďakoval mu za jeho 54 ročnú činnosť pri príležitosti Dňa učiteľov Katedra pedagogiky sa s ním rozlúčila 20 júna Prof. Ľ. Višňovský, CSc., patril nesporne medzi najvýznamnejších vysokoškolských učiteľov Katedry pedagogiky a Pedagogickej fakulty v 65 ročnej histórii vysokoškolského učiteľského vzdelávania v Banskej Bystrici, ale aj československého a slovenského vysokého školstva. Jeho 58 ročné pôsobenie na Pedagogickej fakulte i Katedre pedagogiky ( 5 rokov vo funkcii emeritného profesora) prispelo výraznou mierou k ich rozvoju po stránke personálnej, pedagogickej, vedeckovýskumnej a najmä v oblasti kvalifikačného rastu členov katedry, fakulty i učiteľov iných fakúlt na národnej i medzinárodnej úrovni. Posledným oficiálnym vystúpením pána prof. Višňovského na Katedre pedagogiky bol referát na tému Vývoj učiteľského vzdelávania v Banskej Bystrici a Pedagogická fakulta, ktorý predniesol v rámci vedeckej konferencie pod názvom Vzdelávanie pre budúcnosť, ktorú realizovala Pedagogická fakulta UMB v Banskej Bystrici Prof. Višňovský vystúpil v sekcii, ktorá sa uskutočnila na Katedre pedagogiky pod názvom História a súčasnosť Katedry pedagogiky v kontexte vývoja učiteľského vzdelávania v Banskej Bystrici významné osobnosti. Katedra pedagogiky sa oficiálne rozlúčila s pánom prof. PhDr. Ľudovítom Višňovským, CSc. dňa v reštaurácii Kúria, kedy mu vedúca Katedry pedagogiky poďakovala za jeho 58 ročné pôsobenie na Katedre pedagogiky Pedagogickej fakulty UMB a za celkový prínos v rozvoji banskobystrického a slovenského vysokého školstva. V ďalšej etape života, želá Katedra Pedagogiky pánovi profesorovi Ľudovítovi Višňovskému, CSc., najmä dobré zdravie, šťastie, mnoho lásky a potešenia v rodine. Bolo nám cťou spolupracovať s Tebou. Vďaka za Tvoju doterajšiu celoživotnú prácu v prospech Katedry pedagogiky, ale i Pedagogickej fakulty UMB, teda nás všetkých a tiež študentov, ktorých sme vzdelávali. Tiež Vivat Pán Profesor! k Tvojmu krásnemu okrúhlemu životnému jubileu, ktoré sláviš

15 Použitá literatúra: 1. HRONCOVÁ, J. VIŠNOVSKÝ, Ľ. KOVÁČIKOVÁ, D.: Katedra pedagogiky jej história a súčasnosť. In Zborník vedeckovýskumných prác Katedry pedagogiky č. 1. Banská Bystrica : PF UMB, s. ISBN Archívne materiály Katedry pedagogiky a sociálnej práce (Zápisnice Katedier pedagogiky a pedagogiky a sociálnej práce v rokoch , osobné materiály pracovníkov katedry) rokov vysokoškolského učiteľského štúdia v Banskej Bystrici: vyd. Zostavil Ján Lietava. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, Pedagogická fakulta Banská Bystrica vyd. Zostavil PhDr. Michal Firc, CSc. Martin : Osveta, (č ) 5. Pamätnica Pedagogickej fakulty vyd. Zostavil PhDr. Karol Fremal. Martin : Osveta, (č ) 6. Pamätnica vysokého školstva v Banskej Bystrici vyd. Zodp. red.: doc. PhDr. Karol Fremal, CSc. Banská Bystrica : PF UMB, ISBN Pamätnica Katedry pedagogiky. (Pri príležitosti 60. výročia vysokoškolského učiteľského vzdelávania v Banskej Bystrici). Banská Bystrica : Belianum s. ISBN Univerzita Mateja Bela. Tradície a perspektívy. 1. vyd. Predseda redakčnej rady doc. Ing. M. Murgaš, CSc. Zodp. redaktorka doc. PhDr. Marta Zagoršeková, CSc. Banská Bystrica : UMB, ISBN Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Všeobecná informácia. 1. vyd. Zodp. redaktorka doc. RNDr. O. Tomeček, CSc. Banská Bystrica : ISBN Zborník vedeckovýskumných prác katedry pedagogiky (11). Banská Bystrica: BELIANUM, s. 5. ISBN Zborník vedeckovýskumných prác katedry pedagogiky (12). Banská Bystrica: BELIANUM, s. 5. ISBN Zborník vedeckovýskumných prác katedry pedagogiky (13). Banská Bystrica: BELIANUM, s. 5. ISBN Zborník vedeckovýskumných prác katedry pedagogiky (14). Banská Bystrica: BELIANUM, s. 5, 6. ISBN